Wikipédia skwiki https://sk.wikipedia.org/wiki/Hlavn%C3%A1_str%C3%A1nka MediaWiki 1.47.0-wmf.16 first-letter Médiá Špeciálne Diskusia Redaktor Diskusia s redaktorom Wikipédia Diskusia k Wikipédii Súbor Diskusia k súboru MediaWiki Diskusia k MediaWiki Šablóna Diskusia k šablóne Pomoc Diskusia k pomoci Kategória Diskusia ku kategórii Portál Diskusia k portálu TimedText TimedText talk Modul Diskusia k modulu Podujatie Diskusia k podujatiu Česko 0 703 8359143 8358001 2026-08-23T11:27:45Z Ablervases 176649 /* Osobnosti */ 8359143 wikitext text/x-wiki {{iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Česká republika | 2. pád názvu = Česka | Vlajka = Flag of the Czech Republic.svg | Znak = Coat of arms of the Czech Republic.svg | Poloha = EU-Czechia.svg | Motto = Pravda vítězí | Hymna = [[Kde domov můj?]] [[Súbor:Czech anthem.ogg|center]] | Dlhý miestny názov = Česká republika | Krátky miestny názov = Česko | Hlavné mesto = [[Praha]] | ŠírkaSt = 50 | ŠírkaMin = 5 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 14 | DĺžkaMin = 28 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Praha]] | Úradné jazyky = [[čeština]], [[slovenčina]]<ref name="slovencina">V súvislosti so širokou zrozumiteľnosťou slovenčiny umožňuje český právny poriadok používať slovenčinu, na rozdiel od iných menšinových jazykov, bez prekladateľa či tlmočníka v právnych a úradných úkonoch. Týka sa to mnohých aspektov spoločenského života na celom území Česka. Napríklad Správny poriadok (zákon č. 500/2004 Zb.) stanovuje: "V řízení se jedná a písemnosti se vyhotovují v českém jazyce. Účastníci řízení mohou jednat a písemnosti mohou být předkládány i v jazyce slovenském" (§16, odsek 1). Zákon 337/1992 Zb. o správe daní a poplatkov „Úřední jazyk: Před správcem daně se jedná v jazyce českém nebo slovenském. Veškerá písemná podání se předkládají v češtině nebo slovenštině..." (§ 3, odsek 1).{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Portál veřejné správy České republiky | url = http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 3.4.2010 | vydavateľ = portal.gov.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100327123240/http://portal.gov.cz/wps/portal/_s.155/6966/_s.155/6966/place | dátum archivácie = 2010-03-27 }}</ref> | Regionálne jazyky = [[slovenčina]] <small>(čiastočne úradný jazyk na celom území)</small>, [[poľština]] <small>(čiastočne úradný jazyk na časti územia)</small>, [[bulharčina]], [[chorvátčina]], [[maďarčina]], [[nemčina]], [[rómčina]], [[rusínčina]], [[ruština]], [[novogréčtina|gréčtina]], [[srbčina]], [[ukrajinčina]] <small>(jazyky úradne uznaných národnostných menšín)</small> | Demonym = Čech, Češka | Štátne zriadenie = [[parlamentná republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br />Predseda vlády | Politickí predstavitelia = [[Petr Pavel]]<br />[[Andrej Babiš]] | Vznik = [[1. január]] [[1993]] | Susedia = [[Nemecko]], [[Poľsko]], [[Slovensko]], [[Rakúsko]] | Rozloha = 78&nbsp;870<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2020 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2020 | dátum vydania = 2020-11-30 | dátum prístupu = 2020-12-09 | vydavateľ = Český statistický úřad | kapitola = 2-3. Rozloha území České republiky, počet obyvatel, hustota obyvatelstva na 1 km<sup>2</sup> a počet obcí v územním členění k 31. 12. 2019 | url kapitoly = https://www.czso.cz/documents/10180/148462744/320198200203.xlsx}}</ref> | Poradie rozloha = 115 | Rozloha vody = 1 590 | Percento vody = 2,0 | Odhad počtu obyvateľov = 10 897 178 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2025 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 84 | Sčítanie počtu obyvateľov = 10 701 777 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021 | Hustota obyvateľstva = 134 | Poradie hustota = 87 | HDP = 324 997 mil. | Rok HDP = 2025 | Poradie HDP = 49 | HDP na hlavu = 36 784 | Poradie HDP na hlavu = 39 | HDI = 0,889 | Rok HDI = 2021 | Poradie (HDI) = 32 | Kategória HDI = veľmi vysoký | Mena = [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] | Kód meny = CZK | Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|CET/SEČ]] | UTC posun = +1 | Letný čas = [[Európsky letný čas|CEST/LSEČ]] | UTC posun leto = +2 | Medzinárodný kód = CZE/CZ | Kód motorových vozidiel = CZ | Internetová doména =.cz, .eu | Smerové telefónne číslo = 420 | Poznámky = }} '''Česko''', dlhý tvar '''Česká republika''', je [[vnútrozemský štát]] v [[stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=CENTRAL EUROPE programme |url=http://www.central2013.eu/ |dátum prístupu=2013-03-12 |url archívu=https://web.archive.org/web/20181222120342/http://www.central2013.eu/ |dátum archivácie=2018-12-22 |nedostupné=áno }}</ref>{{#tag:ref|Podľa [[Organizácia Spojených národov|OSN]] a niektorých systémov Česko patrí do [[východná Európa|východnej Európy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = United Nations Statistics Division- Standard Country and Area Codes Classifications (M49) | url = http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm | url archívu = https://web.archive.org/web/20130326170706/http://unstats.un.org/unsd/methods/m49/m49regin.htm#europe | vydavateľ = unstats.un.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-07-28 | dátum archivácie = 2013-03-26 | miesto = | jazyk = po anglicky }}</ref><ref>WALLACE, W. ''The Transformation of Western Europe London'', Pinter, 1990.</ref><ref>HUNTINGTON, Samuel. ''The Clash of Civilizations''. Simon & Schuster, 1996.</ref><ref>JOHNSON, Lonnie. ''Central Europe: Enemies, Neighbours, Friends''. Oxford University Press, US, 2001.</ref> Poľský historik [[Jerzy Kłoczowski]] krajinu zaraďuje medzi tzv. [[stredovýchodná Európa|stredovýchodné štáty]].|group=pozn.}} Samostatnosť nadobudlo [[1. január|1. januára]] [[1993]] ako nástupnícky štát [[Česko-Slovensko|Československa]], predtým existovalo ako jedna z dvoch republík československej federácie. Nadväzuje tiež na viac ako tisícročné [[Dejiny Česka|dejiny českej štátnosti a kultúry]]. Podľa svojej [[Ústava Českej republiky|ústavy]] je Česko [[Parlamentná republika|parlamentný]], [[Demokracia|demokratický]] [[právny štát]] s [[Liberálna demokracia|liberálnym štátnym režimom]]<ref>[[Jan Filip (právnik)|Jan Filip]]: ''Ústavní právo České republiky 1''. Brno : Masarykova univerzita a Doplněk, 2003, {{ISBN|80-210-3254-5}}, s. 145</ref> a [[politický systém|politickým systémom]] založeným na slobodnej súťaži [[politická strana|politických strán]] a [[politické hnutie|hnutí]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je [[Prezident Českej republiky|prezident republiky]], vrcholným a jediným [[Zákonodarná moc|zákonodárnym orgánom]] je dvojkomorový [[Parlament Českej republiky]], na vrchole [[Výkonná moc|výkonnej moci]] stojí [[vláda Českej republiky]]. Česko je krajina s [[Trhová ekonomika|trhovým hospodárstvom]], ktoré podľa ekonomických, sociálnych a politických indikátorov, ako je [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]], <!-- (36.-39. miesto) a [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|]] (25. miesto) --> [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja|index ľudského rozvoja]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2013 Human Development Report {{!}} Human Development Reports | url = http://hdr.undp.org/en/2013-report | periodikum = hdr.undp.org | dátum prístupu = 2019-04-09 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180317001555/http://hdr.undp.org/en/2013-report | dátum archivácie = 2018-03-17 }}</ref> <!-- [[Zoznam štátov sveta podľa narovnaného indexu ľudského rozvoja]] (14. miesto) --> [[Reportéri bez hraníc|index slobody tlače]] či <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Press_Freedom_Index (v najvyššej kategórii 14. miesto) --> [[Cenzúra internetu|index slobody internetu od cenzúry]], <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/Internet_censorship_by_country v najlepšej kategórii "Little or no censorship" -->patrí k vysoko rozvinutým štátom sveta. Ekonomicky patrí podľa [[Svetová banka|Svetovej banky]] do skupiny 31 najbohatších štátov sveta s najvyššími finančnými príjmami. <!-- celkovo je 34 členov v OECD, z ktorých 3 nedosahujú úroveň "High-income OECD country". Ďalšie krajiny, ktoré nie sú členmi OECD, čo je zhruba 170 krajín, majú nižšie príjmy a spadajú do inej kategórie. http://en.wikipedia.org/wiki/Developed_country#High-income_OECD_members, http://data.worldbank.org/country/czech-republic, http://data.worldbank.org/about/country-classifications/country-and-lending-groups#OECD_members -->V porovnaní s inými štátmi má veľmi malý podiel obyvateľov žijúcich pod [[Hranica chudoby|hranicou chudoby]]. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_percentage_of_population_living_in_poverty, http://www.indexmundi.com/g/r.aspx?v=69hlu, http://www.inequalitywatch.eu/spip.php?article99, http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/czech-republic-has-lowest-poverty-rate-in-eu-study-suggests, http://www.oecd-ilibrary.org/sites/factbook-2011-en/03/05/02/index.html;jsessionid=5f1ka3o4a63c2.delta?contentType=/ns/Chapter,/ns/StatisticalPublication&itemId=/content/chapter/factbook-2011-32-en&containerItemId=/content/serial/18147364&accessItemIds=&mimeType=text/html, http://www.expats.cz/prague/article/weekly-czech-news/czech-poverty-rate-lowest-in-Europe/ -->Vykazuje tiež pomerne nízku nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími obyvateľmi a relatívne vyvážené prerozdeľovanie bohatstva naprieč populáciou.<ref>[http://ekonomika.idnes.cz/srovnani-chorvatska-a-ceske-republiky-ekonomika-f60-/eko-zahranicni.aspx?c=A130606_150545_eko-zahranicni_hro Česko má zdravou páteř ekonomiky, ne jako my, srovnávají země Chorvati], [[iDNES.cz]], 6. června 2013</ref><!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_income_equality, http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_distribution_of_wealth, http://en.wikipedia.org/wiki/Gini_coefficient = 0.626 = 31.0 % = 0.444 před daní --> [[Nezamestnanosť|Miera nezamestnanosti]] je dlhodobo nízka a pod priemerom vyspelých krajín. <!-- http://en.wikipedia.org/wiki/List_of_countries_by_unemployment_rate, http://epp.eurostat.ec.europa.eu/tgm/table.do?tab=table&language=en&pcode=teilm020&tableSelection=1&plugin=1 "7.3% of the labour force - Seasonally adjusted data - Oct 2012 - Source: Eurostat" --> V [[Ekologická stopa|indexe ekologickej stopy]] je Česko oproti niektorým iným vyspelým krajinám menším ekologickým dlžníkom. <!-- http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/trends/czechrepublic/, http://www.footprintnetwork.org/images/uploads/Ecological_Footprint_Atlas_2010.pdf, http://www.footprintnetwork.org/images/trends/2012/pdf/2012_czechrepublic.pdf, "If everyone in the world consumed like Czech Republic, then the Ecological Footprint would be 2.97 Planets. ... "Net Exports of Ecological Footprint (gha per person)" = Ecological footprint minus Biodiversity = (Total debtors = 5,27-2,68 = -2.97). --> Podľa ''[[Globálny mierový index|Global Peace Index]]'', ktorý vypracováva každoročne Institute for Economics and Peace, sa Česko dlhodobo radí medzi 15 najbezpečnejších krajín (pohybuje sa medzi 5. a 15. miestom) na svete (index zohľadňuje hrozbu vojnového konfliktu a úroveň vnútornej násilnej kriminality).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je šestou nejbezpečnější zemí světa, ukázal průzkum. Nejhůř je na tom Sýrie | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cesko-je-sestou-nejbezpecnejsi-zemi-sveta-ukazal-pruzkum-nejhur-je-na-tom-syrie_201608041327_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Česko je členom [[Európska únia|Európskej únie]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Členské státy Evropské unie - European Union website, the official EU website - European Commission|periodikum=European Union website, the official EU website - European Commission|vydavatel=|url=http://europa.eu/european-union/about-eu/countries/member-countries_cs|dátum vydania=2016-06-16|jazyk=cs|dátum prístupu=2016-10-13}}</ref> [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]],<ref>[http://www.nato.int/docu/basics.htm NATO e-Library: Basic texts]</ref> [[Organizácia Spojených národov|Organizácie spojených národov]], [[Organizácia Spojených národov|Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj]], [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]], [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]], [[Svetová banka|Svetovej banky]], [[Rada Európy|Rady Európy]], [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe]], [[Colná únia Európskej únie|Európskej colnej únie]], súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]], [[Európsky hospodársky priestor|Európskeho hospodárskeho priestoru]], členom [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]] a iných medzinárodných štruktúr. Česko je vnútrozemský štát s rozlohou {{km2|78870}}. Na západe susedí s [[Nemecko]]m (dĺžka hranice {{km|810|m}}), na severe s [[Poľsko]]m ({{km|762|m}}), na východe so [[Slovensko]]m ({{km|252|m}}) a na juhu s [[Rakúsko]]m ({{km|466|m}}). Administratívne sa rozdeľuje na osem územných a súčasne na 14 samosprávnych [[Kraj (Česko)|krajov]]. Hlavné mesto je [[Praha]], ktorá je aj jeden z krajov. V roku 2020 žilo v Česku približne 10,7 milióna obyvateľov.<ref name="CSU2021">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora = | titul = Počet obyvatel v regionech soudržnosti, krajích a okresech České republiky k 1. 1. 2023| url = https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| vydavateľ = czso.cz| dátum vydania = 2023-05-23| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-03-09| miesto = | jazyk = cs| url archívu = https://web.archive.org/web/20240329124043/https://www.czso.cz/documents/10180/191186757/1300722301.pdf| dátum archivácie = 2024-03-29}}</ref> Výrazná väčšina obyvateľstva sa hlási k [[Česi|českej]], prípadne [[Moravania|moravskej]] národnosti. K najväčšej [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolíckej cirkvi]] sa hlási cez 10 % obyvateľstva, kým takmer 80 % obyvateľstva je bez vyznania, či v sčítaní ľudu túto položku nevyplnilo. == Historické štátne útvary na území Česka == Česko nadväzuje na tradície štátnosti [[Veľká Morava|Veľkej Moravy]], siahajúcej do 9. storočia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horák | meno = Slavomír | titul = Geografie cestovního ruchu České republiky. Studijní materiály pro posluchače Vyšší obchodně-podnikatelské školy | url = http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | strany = 8 | rok = 2005 | dátum prístupu = 2020-04-13 | jazyk = česky | url archívu = https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf | dátum archivácie = 2012-11-11 | nedostupné = ano }}</ref> [[České kniežatstvo|Českého kniežatstva]], [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]], [[Sliezske kniežatstvo|Sliezskych kniežatstiev]] a [[Rakúske Sliezsko|Sliezskeho vojvodstva]], [[Moravské markgrófstvo|Moravského markgrófstva]], a [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]].<ref name="Zákon ČNR o státních symbolech České republiky_návrh 1992">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Návrh zákona České národní rady ze dne 4. prosince 1992 o státních symbolech České republiky | url = http://www.psp.cz/eknih/1992cnr/tisky/t0189_00.htm | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref><ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Státní symboly ČR: Jejich historie a význam. Velký státní znak. Malý státní znak. Státní barvy. Státní vlajka. Vlajka prezidenta republiky | url = http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum prístupu = 2020-04-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20180121065204/http://www.lisse.cz/cz/clanek/statni-symboly-cr-jejich-historie-a-vyznam-99/?vote=1 | dátum archivácie = 2018-01-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Můj stát | url = http://www.dnyceskestatnosti.cz/predchozi-projekty/2015/vystava-muj-stat/ | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> Prvým doloženým štátnym útvarom na území dnešného Česka bol nadkmeňový zväz [[Samova ríša|Samovej ríše]],<ref>[http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html Předvelkomoravské období – Sámova říše] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120619012205/http://mojebrno.wz.cz/inka--morava-samova-rise.html |date=2012-06-19 }}, http://www.mojebrno.wz.cz {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160709010252/http://www.mojebrno.wz.cz/ |date=2016-07-09 }}</ref><ref>[http://www.ceskenarodnilisty.cz/clanky/ceska-otazka-ve-stredni-evrope.html Česká národnostní otázka ve střední Evropě], Prof. PhDr. Jiří Frajdl, CSc., http://www.ceskenarodnilisty.cz</ref> v druhej polovici 9. storočia potom vznikla [[Veľká Morava]].<ref>[http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf Historická geografie českého státu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121111012144/http://www.fsps.muni.cz/~kse/vyuka/geo/ceskarepublika.pdf |date=2012-11-11 }}, PhDr. Slavomír Horák, Masarykova univerzita, fsps.muni.cz</ref> Keď okolo roku [[907]] zanikla pod náporom kočovných maďarských kmeňov, ťažisko štátneho vývoja sa presunulo do [[Čechy|Čiech]]. Tamojší panovníci z rodu [[Přemyslovci|Přemyslovcov]] vybudovali stredoveký přemyslovský štát, nazývaný aj český štát ([[České kniežatstvo]], neskôr [[České kráľovstvo]]), na prelome [[10. storočie|10.]] a [[11. storočia]] tvoriace súčasť [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]]. Od doby [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1348) sa pre krajiny podliehajúce českému kráľovi používal pojem [[krajiny českej koruny]], tento pojem zahŕňal aj [[Moravské markgrófstvo]] a [[Rakúske Sliezsko|Vojvodstvo Horné a Dolné Sliezsko]]. Od roku [[1526]] boli České krajiny postupne začleňované do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]], ktorej vládcovia využili svoje víťazstvo v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] nad [[Česká vojna|českými stavmi]] ([[1620]]) k výraznému obmedzeniu skoršej samostatnosti Českého kráľovstva. Krajiny českej koruny, po roku [[1749]] navzájom štátoprávne nespojité, zostali korunnými krajinami Habsburgovcov až do konca [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v roku [[1918]]. Od roku [[1804]] mala habsburská monarchia oficiálny názov [[Rakúske cisárstvo]] a od roku [[1867]] sa mocnárstvo nazývalo [[Rakúsko-Uhorsko]]. Po zániku Rakúska-Uhorska v roku [[1918]] vzniklo [[Česko-Slovensko]] ako [[unitárny štát]] s [[Republika|republikánskym]] zriadením. V roku 1938 boli na základe [[Mníchovská dohoda|konferencie v Mníchove]] [[Sudety (región)|pohraničné]], prevažne nemeckojazyčné oblasti súčasného Česka, pričlenené k nacistickej [[Nacistické Nemecko|Nemeckej ríši]] a v roku 1939 bola uskutočnená [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia zvyšku územia nemeckou armádou]], na základe čoho vznikol [[protektorát Čechy a Morava]]. Česko-Slovensko bolo obnovené v roku 1945, od roku 1960 malo oficiálny názov [[Československá socialistická republika]]. Tá bola v roku 1969 federalizovaná, pričom v rámci tohto procesu vznikla [[Česká socialistická republika]], formálne [[Suverenita (právo)|suverénny]] [[národný štát]], z hľadiska [[Medzinárodné právo|medzinárodného práva]] priamy predchodca súčasnej Českej republiky. [[Česká republika (1990 – 1992)|Tento oficiálny názov]] nesie český štát od 6. marca 1990, keď bolo po páde [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|komunistického režimu]] vypustené z názvu slovo „socialistická“. Česko-Slovensko získalo v roku 1990 nový oficiálny názov: [[Česká a Slovenská Federatívna Republika]]. Krátko nato, ku koncu roku 1992, však [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zaniklo]] a miesto neho vznikli dva nové štáty, Česko a [[Slovensko]]. Dňa 1. januára 1993 vstúpila do platnosti [[Ústava Českej republiky]], podľa ktorej [[preambula]] nadväzuje nový štát na tradície štátnosti [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] a bývalých [[Krajiny českej koruny|krajín českej koruny]]. Existenciu Českej republiky ako subjekt medzinárodného práva uznávajú všetky štáty sveta. Do 8. septembra 2009, keď boli nadviazané diplomatické vzťahy, nebola uznávaná ako samostatný štát zo strany [[Lichtenštajnsko|Lichtenštajnska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lichtenštejnsko uznalo nezávislost Česka, spor o majetek nechá historikům | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 2009-09-08 | url = http://zpravy.idnes.cz/lichtenstejnsko-uznalo-nezavislost-ceska-spor-o-majetek-necha-historikum-1u0-/domaci.aspx?c=A090908_120447_domaci_jw | dátum_prístupu = 2017-10-18 }}</ref> Lichtenštajnsko kládlo ako predbežnú podmienku uznania a nadviazanie diplomatických stykov český súhlas dvojstranne jednať o [[Konfiškácia majetku lichtenštajnských občanov|témach majetkového charakteru]] (majetkové spory existovali už medzi Lichtenštajnskom a Česko-Slovenskom od vzniku Česko-Slovenska, po novom išlo aj o vyvlastnenie majetku rodu [[Lichtenštajnovci|Lichtenštajnovcov]] podľa [[Dekréty prezidenta republiky|Benešových dekrétov]]).<ref>[http://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/druha_svetova_valka_a_jeji_dusledky/lichtenstejnsko_vztahy_s_cr/index.html Vztahy mezi Českou republikou a Knížectvím Lichtenštejnsko – informace na webu Ministerstva zahraničních věcí České republiky]</ref> Lichtenštajnská snaha zabrániť prijatie Česka do medzinárodných organizácií nebola úspešná. == Názov == [[Súbor:Wenceslaus I Duke of Bohemia equestrian statue in Prague 1.jpg|náhľad|upright|vľavo|Socha [[Václav I. (české knieža)|svätého Václava]] na [[Václavské námestie (Praha)|Václavskom námestí]]]] <!-- O území Česka sa hovorí ako o Českých krajinách,&nbsp;čo je pomocný historicko-geografický termín, ktorý je používaný ako všeobecné označenie pre územie geograficky zodpovedajúcemu Česku (tzn. tri historické České krajiny – Čechy, Morava a česká časť Sliezska). Termín vychádza z tradičného zemského členenia politického útvaru na území dnešného Česka, ktoré vydržalo od stredoveku až do roku 1928 (keď bola Morava a České Sliezsko spojené do jednotnej krajiny: Moravskosliezsko), resp. do roku 1949, keď boli krajiny zrušené, jednako aj potom sa ako České krajiny označovala česká časť Česko-Slovenska. Vymedzenie pojmu České krajiny kolísa. Súčasťou územia Česka sú aj tzv. České Rakúsko, ktoré bolo do roku 1919 súčasťou Dolného Rakúska. --> Oficiálnym (protokolárnym) názvom štátu je ''Česká republika''<ref>[https://www.psp.cz/docs/laws/constitution.html Ústava Českej republiky]</ref><ref>[https://style-guide.europa.eu/sk/content/-/isg/topic?identifier=7.1.1-designations-and-abbreviations Medziinštitucionálna príručka úpravy dokumentov: Označenia a skratky štátov]</ref>, jednoslovným (zemepisným) štátu je ''Česko''.<ref>[https://web.archive.org/web/20130309081723/http://www.ujc.cas.cz/jazykova-poradna/porfaq.html#cesko Česko (archivovaná verze z 9. března 2013)], Na co se nás často ptáte, Jazyková poradna, Ústav pro jazyk český AV ČR, Středisko společných činností AV ČR, nedatováno</ref><ref name="ceskoprirucka">[http://prirucka.ujc.cas.cz/?id=725 Česko], heslo v Internetové jazykové příručce, 2008–2014 Ústav pro jazyk český AV ČR, naposledy změněno 8. ledna 2012</ref><ref>ČSN EN ISO 3166–1 (Kódy pro názvy zemí a jejich částí) z února 1999, Český normalizační institut v Praze</ref><ref>[http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF Seznam jmen států a jejich územních částí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130724111036/http://www.cuzk.cz/GenerujSoubor.ashx?NAZEV=30-ZU_STATY_PDF |date=2013-07-24 }} – Český úřad zeměměřický a katastrální</ref><ref>[http://www.atre.cz/zakony/page0240.htm Sdělení Ministerstva školství] č.j. 27686/99-20</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Sdělení ČSÚ dle zákona 489/2003 Sb. o vydání Číselníku zemí (ČZEM) |url=http://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum prístupu=2013-10-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200409162321/https://portal.gov.cz/app/zakony/zakonPar.jsp?page=0&idBiblio=56228&recShow=0&fulltext=pal&rpp=15#parCnt |dátum archivácie=2020-04-09 |nedostupné=ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czechia: Anglický název českého státu v mýtech a faktech | url = https://www.go-czechia.cz/ | vydavateľ = go-czechia.cz | dátum prístupu = 2024-03-18 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240318184841/https://www.go-czechia.cz/ | dátum archivácie = 2024-03-18 }}</ref> === Vývoj chápania výrazu Česko === Prvé použitie výrazu Česko je doložené v roku 1704 ako zemepisné označenie zahŕňajúce všetky [[České krajiny]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zídek | meno = Petr | titul = „Česko“ je starší, než se myslelo | periodikum = Lidové noviny | dátum = 2016-04-27 | strany = 3}}</ref> Naopak v roku 1777 bolo použité ako [[synonymum]] k slovu [[Čechy]]: „''tak widjme při zemjch německých Cžesko, Morawu, rakauské Slezsko…''“.<ref>BĚLIČ, Jaromír. Čech – Česko. Naše řeč, ročník 51 (1968), číslo 5, s. 299-301 http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=5413. Citát z Kniha methodnj pro Včitelé českých Sskol. Praha 1777. Díl 1, s. 333. On-line: https://books.google.cz/books?id=m9FjAAAAcAAJ&pg=PA333#v=onepage&q&f=false.</ref> V dobe [[České národné obrodenie|českého národného obrodenia]] sa používali aj tvary češský a Češsko odvodené zo základu „Čech“. Nesprávne sa v tej dobe používal aj tvar čechský. Vplyv na vypadnutie jedného „s“ z termínu mala aj jazyková úspornosť.<ref>Česko versus Češsko [http://www.rozhlas.cz/plzen/jazykovykoutek/_zprava/o-jazyku-spolecenstvi-o-vlivu-prostredi-na-jazyk-a-o-mluve-remeslne-cili-profesni--122861 O jazyku společenství, o vlivu prostředí na jazyk a o mluvě řemeslní čili profesní. – ČRo Plzeň – informace, rady, zábava, dechovka (Český rozhlas)]</ref> Od 19. storočia sa výraz Česko opäť objavuje tiež ako označenie pre všetky [[České krajiny]].<ref name="ceskoprirucka" /> V tomto význame ho od roku 1938 po [[Žilinská dohoda|Žilinskej dohode]] začal presadzovať moravský jazykovedec [[František Trávníček]].<ref name="ceskoprirucka" /> [[Slovník spisovného jazyka českého]] v roku 1960 ho uvádza v oboch významoch a ako [[archaizmus|zastaraný]].<ref name="ceskoprirucka" /> V roku 1969 vznikla [[Česká socialistická republika]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon č. 143/1968 Sb., o československé federaci |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250509140843/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1968-143 |dátum archivácie=2025-05-09 }}</ref><ref>KNAPPOVÁ, Miroslava. Česko = Česká socialistická republika. Naše řeč, ročník 66 (1983), číslo 4, http://nase-rec.ujc.cas.cz/archiv.php?art=6404.</ref> (federalizácia Česko-Slovenska) a [[Slovník spisovnej češtiny]] z roku 1978 už archaičnosť konštatuje len u prvého významu (synonymum k názvu [[Čechy]]), zatiaľ čo vo význame označenia českej časti federácie štylistickú príznačnost neuvádza.<ref name="senat">[http://www.senat.cz/xqw/xervlet/pssenat/htmlhled?action=doc&value=27462 ''Funkční rozlišování spisovných názvů Česká republika a Česko a jejich cizojazyčných ekvivalentů'']. Těsnopisecký záznam ze 7. veřejného slyšení Senátu Parlamentu České republiky, 11. 5. 2004</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii]] bola ''Česká socialistická republika'' od 6. marca 1990 premenovaná na ''Českú republiku''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ústavní zákon České národní rady č. 53/1990 Sb., o změně názvu České socialistické republiky |url=https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20250510041503/https://www.zakonyprolidi.cz/cs/1990-53 |dátum archivácie=2025-05-10 }}</ref> Po [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]] na jar 1993 [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] určil, na základe poverenia českej vlády, názov Česko a jeho preklady (angl. ''Czechia'', fr. ''Tchéquie'', nem. ''Tschechien'', rus. ''Чехия'', šp. ''Chequia'') ako jednoslovné označenie čerstvo osamostatnenej Českej republiky.<ref>Leoš Jeleček: [http://www.czechia-initiative.com/cesko_clanky.html Jméno Czechia/Česko po šestnácti letech], Geografické rozhledy, 2009, přepis na webu Czechia – články, statě analýzy</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Čižmárová | meno = Libuše | odkaz na autora = | titul = Jak se jmenuje naše vlast | url = http://www.vedakolemnas.cz/miranda2/m2/sys/galerie-download/VKN_54WEB.pdf?0.3446868354931178 | vydavatel = Středisko společných činností Akademie věd České republiky | miesto = Praha | rok = 2016 | vydání = 1. | počet strán = 24 | edícia = Věda kolem nás / Pro všední den č. 54 | isbn = 978-80-270-0966-4 }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V máji 2016 nechala Vláda ČR zapísať preklady zemepisného názvu Česko do oficiálnej databázy OSN.<ref>[https://www.mzv.cz/jnp/cz/udalosti_a_media/archiv_zprav/rok_2016/tiskove_zpravy/x_2016_05_02_vlada_schvalila_czechia.html Vláda schválila doplnění jednoslovného názvu Česko v cizích jazycích do databází OSN]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UNGEGN Geographical Names |url=https://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum prístupu=2025-03-03 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110728144249/http://unstats.un.org/unsd/geoinfo/geonames/ |dátum archivácie=2011-07-28 }}</ref> == Štátne symboly == [[Súbor:CZ-Prag-hrad-koenigsp-kronjuw.jpg|náhľad|[[Svätováclavská koruna]] z [[České korunovačné klenoty|českých korunovačných klenotov]] je štvrtá najstaršia v Európe|vľavo]] Štátne symboly Českej republiky sú veľký a malý [[Štátny znak Česka|štátny znak]], [[Vlajka Česka|štátna vlajka]] (Česko po zániku federácie prevzalo v rozpore s [[Ústavný zákon o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky|Ústavným zákonom o zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky]] vlajku Česko-Slovenska), [[vlajka prezidenta Českej republiky|štandarda prezidenta]], [[štátna pečať Českej republiky|štátna pečať]], [[Štátne farby Českej republiky|štátne farby]] a [[Kde domov můj|štátna hymna ''Kde domov můj.'']] Štátne symboly poukazujú na tradície historických krajín (znak),<ref name="Můj stát">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Velký státní znak | url = http://www.mujstat.cz/velky_znak_cr.aspx | dátum prístupu = 2020-04-12 }}</ref> husitského hnutia ([[Pravda víťazí|heslo na prezidentskej štandarde]]), národného obrodenia (hymna) a Česko-Slovenska (vlajka).<ref name="Státní symboly ČR, jejich historie a význam" /> == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Česka}} [[Súbor:Great moravia svatopluk.png|náhľad|[[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]] počas vlády [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]]]] === Pôvodné osídlenie === Územie dnešného Česka bolo človekom osídlené už pred asi 750 000 rokmi. O osídlení územia Česka z doby od 28 000 rokov pred Kr. svedčí mnoho archeologických nálezov ([[Kultúra nálevkovitých pohárov]], [[Únětická kultúra]], [[Lengyelská kultúra]] a iné). Od [[3. storočie pred Kr.|3. storočia pred Kr.]] obývali túto oblasť [[Kelti]] ([[Bójovia]]) a v [[1. storočie|1. storočí po Kr.]] prichádzali kmene [[Germáni|Germánov]] ([[Markomani]] a [[Kvádi]]). Prvým historicky doloženým panovníkom na českom území bol markomanský kráľ [[Marobud]]. Od konca [[5. storočie|5. storočia]] sa na území dnešného Česka objavovali prví [[Slovania]]. V 7. storočí vytvorili slovanské kmene pod vedením [[Franská ríša|franského]] kupca [[Samo (panovník)|Sama]] tzv. [[Samova ríša|Samovu ríšu]] (asi 623 – 659), išlo však skôr o nadkmeňový zväz. V rokoch [[830]] – [[833]] na Morave, na Slovensku, v severnom Maďarsku a na západnom [[Podkarpatská Rus|Zakarpatsku]] vznikla pod vládou dynastie [[Mojmírovci|Mojmírovcov]] [[Veľká Morava|Veľkomoravská ríša]], ktorá postupne zahŕňala aj [[Čechy]] ([[890]] – [[894]]), [[Sliezsko]], [[Lužica|Lužicu]], [[Malopoľsko]] a zvyšok [[Maďarsko|Maďarska]]. Veľkomoravská ríša bola už plnohodnotným štátnym útvarom. Bola [[Christianizácia (šírenie kresťanstva)|christianizovaná]], aj za pomoci [[Byzantská ríša|byzantskej]] misie [[Cyril a Metod|Cyrila a Metoda]], ktorých pozval panovník [[Rastislav (Veľká Morava)|Rastislav]]. Počas jeho následovníka [[Svätopluk I. (Veľká Morava)|Svätopluka I.]] ríša dosiahla maximum svojej moci. Po jeho smrti však prišiel rýchly pád. Čechy sa od Veľkej Moravy odtrhli v roku 894 a v roku [[906]] alebo [[907]] bola rozvrátená vtedy ešte kočovnými [[Maďari|Maďarmi]]. === Stredovek === {{Hlavný článok|České kniežatstvo|České kráľovstvo|Krajiny českej koruny}} [[Súbor:Český stát v X. století za Boleslava I. a II.jpg|náhľad| upright=1.4|České kniežatstvo počas vlády [[Boleslav I. (Čechy)|Boleslava I.]] a [[Boleslav II.|Boleslava II.]]]] [[Súbor:Kingdom of Bohemia during the Hussite Wars.jpg|náhľad| upright=1.2| [[Krajiny českej koruny]] v 15. až 17. storočí|vľavo]] Začiatky českého štátu spadajú do druhej polovice 9. storočia, keď bol okrem iného pokrstený vo [[Veligrad]]e, veľkomoravskom sídle, prvý doložený český knieža z [[Přemyslovci|dynastie Přemyslovcov]] [[Bořivoj I.]] V priebehu [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočia]] sa štát konsolidoval a bolo k nemu pripojené územie Moravy predovšetkým zásluhou [[Oldřich I.|kniežaťa Oldřicha]]. [[České kniežatstvo]] postupne získalo znaky viac-menej autonómneho stredovekého štátu, ktorý bol súčasťou [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] (pražské biskupstvo založené v roku 973, hlavným národným svätcom sa stal [[Václav I. (české knieža)|svätý Václav]]). [[České kráľovstvo]] však vzniklo až v roku 1198 (pokiaľ nepočítame nezdedené tituly [[Vratislav II.|Vratislava II.]] a [[Vladislav II. (Čechy)|Vladislava II.]] v 11. a 12. storočí), keď nemecký kráľ uznal český kráľovský titul ako dedičný, čo potvrdil cisár [[Fridrich II. (Svätá rímska ríša)|Fridrich II.]] v roku [[1212]] [[Zlatá bula sicílska|Zlatou bulou sicílskou]] vystavenou přemyslovskému kráľovi [[Přemysl Otakar I.|Přemyslovi Otakarovi I.]] vrátane ďalších privilégií Českého kráľovstva. Český panovník bol odteraz oslobodený od všetkých povinností voči [[Rímsko-nemecká ríša|Svätej ríše rímskej]] až na účasť na ríšskych snemoch. [[Václav I. (český kráľ)|Václav I.]], ale hlavne jeho syn [[Přemysl Otakar II.]], potom vybudovali rozsiahlu dŕžavu, ktorá siahala až za [[Alpy]] a k [[Jadranské more|Jadranskému moru]]. [[Václav II. (český kráľ)|Václav II.]] obrátil svoju pozornosť taktiež na sever a východ, kde sa mu podarilo nadobudnúť územie cez [[Poľsko]] až k [[Baltské more|Baltskému moru]] a pre svojho desaťročného syna [[Václav III.|Václava III.]] získal dočasne [[Uhorsko|uhorskú]] kráľovskú korunu. Po zavraždení Václava III. v [[Olomouc]]i sa České kráľovstvo ocitlo v chaose, ale voľba [[Ján (Čechy)|Jána Luxemburského]] českým kráľom umožnila nový vzostup, ktorý vyvrcholil hlavne počas panovania Jánovho syna [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]] (1316 – 1378). V rokoch 1319 – 1329 bola k Českému kráľovstvu pripojená [[Horná Lužica]] a v roku 1335 aj mesto [[Vroclav]], ku ktorému priliehala značná časť [[Sliezsko|Sliezska]]. Po roku [[1348]] bolo načas pripojené [[Brandenbursko]]. Už v dobe vlády Karola IV. sa dajú vidieť začiatky [[Česká reformácia|českého reformného hnutia]], ktoré sa usilovalo o prehĺbenie osobnej zbožnosti a o nápravu zosvetskenej cirkvi, a tým aj o obrodu celej spoločnosti. Náboženské spory vygradovali počas vlády Karolovho syna [[Václav IV.|Václava IV.]] Po upálení Majstra [[Ján Hus|Jána Husa]] v roku [[1415]] v nemeckej [[Konstanz (mesto)|Kostnici]] napätie medzi [[Husitstvo|Husovými priaznivcami]] a jeho odporcami prešlo k otvorenému nepriateľstvu a udalosti vyústili k [[Križiacke výpravy proti husitom|husitským vojnám]]. [[Táborský zväz|Radikálni husiti]] založili mesto [[Tábor (Česko)|Tábor]], ktoré sa stalo centrom husitskej revolúcie. [[Ján Žižka]] z Trocnova a [[Prokop Holý]] potom porazili všetky štyri [[Križiacke výpravy proti husitom|križiacke výpravy]] do Čiech. Vojny boli ukončené dohodou medzi [[Bazilejsko-ferrarsko-florentský koncil|Bazilejským koncilom]] a umiernenými husitmi tzv. [[Bazilejské kompaktáta|Bazilejskými kompaktátmi]] v roku [[1436]]. V osobe [[Jiří z Poděbrad|Jiřího z Poděbrad]] si krajina dokonca zvolila umierneného husitu ako kráľa. Ale vonkajší tlak kráľa Jiřího prinútil prepustiť z taktických dôvodov český trón rodu [[Jagelovci|Jagelovcov]]. Keď však v [[Bitka pri Moháči (1526)|bitke pri Moháči]] (1526) padol druhý Jagelovec na českom tróne, [[Ľudovít II. (Uhorsko)|Ľudovít]], získali ho [[Habsburgovci]], ktorí, spoločne s nasledujúcou [[Habsbursko-lotrinská dynastia|dynastiou habsbursko-lotrinskou]], vládli krajine ďalších takmer 400 rokov. === Novovek === [[Súbor:Prager.Fenstersturz.1618.jpg|náhľad|[[Pražská defenestrácia (1618)]]]] [[Súbor:Schlacht am Weißen Berg C-K 063.jpg|náhľad|[[Bitka na Bielej hore]] v roku 1620]] V roku [[1526]] bol na český trón zvolený [[Ferdinand I. (Svätá rímska ríša)|Ferdinand I.]] a s ním aj [[Habsburgovci|dynastia Habsburgovcov]], ktorá postupne krajinu zaradila do [[Habsburská monarchia|habsburskej monarchie]]. Ferdinandov vnuk [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolf II.]] si ešte (ako posledný Habsburg) zvolil Prahu za sídelné mesto a, aj keď bol katolík, bol čiastočne tolerantný voči českému protestantizmu ([[Rudolfov majestát]]). Po jeho smrti však éra tolerancie skončila a náboženské napätie znovu vzrástlo. V roku [[1618]] vypuklo proti katolíckemu panovníkovi [[Česká vojna|ozbrojené povstanie českých protestantských stavov]]. [[Pražská defenestrácia (1618)|Defenestrácia cisárskych miestodržiteľov]] v roku 1618 sa stala aj začiatkom [[Tridsaťročná vojna|tridsaťročnej vojny]]. Vojsko českých stavov bolo v roku [[1620]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] porazené a stavovskí vodcovia boli [[27 českých pánov|verejne popravení]] v Prahe. Začala násilná [[rekatolizácia]] českých protestantov. [[Pobělohorské konfiškácue|Rozsiahly majetok]] českej exilovej šľachty a inteligencie pripadol verným stúpencom Habsburgovcov. Do polovice 17. storočia klesla populácia v Čechách a na Morave takmer o 30 % - na zhruba 1,75 milióna obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo České republiky v dlouhodobé perspektivě | vydavateľ = Geografické rozhledy | url = http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum prístupu = 2016-10-15 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304183516/http://geography.cz/geograficke-rozhledy/wp-content/uploads/2007/10/str26-27.pdf | dátum archivácie = 2016-03-04 | nedostupné = ano }}</ref> V roku [[1627]] bolo pre Čechy vydané [[Obnovené zriadenie zemské]], ktorým Habsburgovci získali český kráľovský titul dedične, za jediné povolené náboženstvo bolo vyhlásené katolícke a [[nemčina|nemecký jazyk]] bol formálne zrovnoprávnený s [[čeština|českým]], fakticky bol ale uprednostnený. Správnymi reformami [[Mária Terézia|Márie Terézie]] v roku [[1749]] boli [[Krajiny českej koruny]] de facto spojené s Rakúskom do unitárneho štátu, ale aj naďalej sa korunovali českí králi v rámci [[České kráľovstvo|Českého kráľovstva]]. Počas [[Hladomor v českých krajinách 1770 – 1772|hladomoru v rokoch 1770 – 1772]] zomrelo najmenej 250 000 ľudí,<ref>[http://www.vesmir.cz/clanek/destive-roky-1770-1772 Deštivé roky 1770–1772]. Vesmír 75, 455, 1996/8</ref> čo viedlo k rozsiahlym nevoľníckym nepokojom.<ref>[http://www.rozhlas.cz/toulky/vysila_praha/_zprava/575-schuzka-hladomor--1139481 Hladomor]. Český rozhlas.</ref> [[Tolerančný patent|Náboženskou toleranciou]] a [[Patent o zrušení nevoľníctva|zrušenie nevoľníctva]] priniesli až reformy [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]] v roku [[1781]]. Jozef zvýšil dôraz na centralizáciu monarchie. Tejto centralizácii napomáhalo preferovanie nemeckého jazyka v štátnej aj cirkevnej správe. Ako odpoveď na ponemčovanie národa a jeho kultúry sa koncom [[18. storočie|18. storočia]] začalo v českých krajinách vzmáhať [[Formovanie moderného českého národa|české národné obrodenie]], teda snaha o obnovu českej kultúry a jazyka a neskôr aj o získanie politickej moci stranami zastupujúcimi záujmy českého etnika. === Rakúsko-Uhorsko === {{Hlavný článok|Rakúsko-Uhorsko}} [[Súbor:Austria-Hungary map cs.svg|náhľad|Korunné krajiny Rakúska-Uhorska v roku 1914]] V druhej polovici 19. storočia počas dlhého panovania cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] nastal v Česku významný hospodársky rozvoj. Väčšina (asi 70 %) priemyslu Rakúska-Uhorska sa sústredila v [[České krajiny|českých krajinách]] vrátane oblastí osídlených Nemcami. České politické elity, hlavne [[František Palacký]] a [[František Ladislav Rieger]], dospeli k názoru, že federalizované a vcelku demokraticky usporiadané Rakúsko (resp. [[Predlitavsko]]) by mohlo byť najvýhodnejším životným priestorom pre český národ a iné [[Slovania|slovanské]] národy [[Stredná Európa|strednej]] a [[Južná Európa|južnej Európy]] (tzv. [[austroslavizmus]]). Mocnárstvo malo byť ochranou proti mocným štátom na západe aj na východe, menovite proti Nemecku a [[Ruská ríša|Ruskému impériu]]. [[Badeniho jazykové nariadenia|Jazykové nariadenia]] z apríla 1897, ktorá zrovnoprávnila češtinu s nemčinou, viedla k pádu vlády a k národnostným nepokojom medzi Čechmi a Nemcami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pražské bouře roku 1897 | periodikum = Městská knihovna v Praze | url = https://search.mlp.cz/cz/titul/prazske-boure-roku-1897/2009805/ }}</ref> Volebný zákon z roku 1907 zaviedol [[Všeobecné a rovné volebné právo v Predlitavsku|všeobecné hlasovacia právo]] pre mužov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1907: První svobodné volby bez ženských a opilců | periodikum = Týden.cz | dátum_vydania = 29. dubna 2010 | url = https://www.tyden.cz/rubriky/domaci/1907-prvni-svobodne-volby-bez-zenskych-a-opilcu_167147.html }}</ref> Obdobie všestranného rozmachu českého národa v oblastiach politiky, hospodárstva, kultúry a vzdelania v rámci Rakúska-Uhorska skončilo vypuknutím [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]] v júli [[1914]]. Tento neskôr celosvetový ničivý konflikt začali [[viedeň]]skí politici po [[Atentát na Františka Ferdinanda d'Este|Sarajevskom atentáte]] na rakúsko-uhorského nasledovníka trónu [[František Ferdinand d’Este|Františka Ferdinanda d'Este]], a to v domnienke, že vojna proti malému [[Srbské kráľovstvo|Srbskému kráľovstvu]] bude pre zdanlivo mocné Rakúsko-Uhorsko ľahkou záležitosťou. Do vojny sa však rýchlo zapojili ďalšie mocnosti a Rakúsko-Uhorsko sa postupne stalo iba príveskom [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]], tzv. [[Viliam II. (Nemecko)|viliamového]] Nemecka, čo zasadilo austroslavizmu smrteľnú ranu. Pre Rakúsko-Uhorsko vojna skončila úplnou katastrofou a jeho rozpadom. === Prvá česko-slovenská republika === {{Hlavný článok|Prvá česko-slovenská republika|Dejiny Česko-Slovenska}} [[Súbor:Tomáš Garrigue Masaryk 1925.PNG|náhľad|vľavo|upright|Prezident Osloboditeľ [[Tomáš Garrigue Masaryk]]]] V [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojne]] bojovalo 1,5 milióna mužov odvedených z českých okresov, z ktorých padlo 138 000 na strane [[Rakúsko-Uhorsko|monarchie]] a asi päť a pol tisíca (len do konca vojny) v [[Česko-slovenské légie|Česko-slovenských légiách]] na druhej strane vojnového súperenia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šedivý | meno = Ivan | titul = Češi bojovali hrdinně za Rakousko-Uhersko, ale první republika to tutlala | vydavateľ = www.zpravy.idnes.cz | dátum_vydania = 2008-08-27 | dátum_prístupu = 2013-05-28 | url = http://zpravy.idnes.cz/cesi-bojovali-hrdinne-za-rakousko-uhersko-ale-prvni-republika-to-tutlala-1qb-/kavarna.aspx?c=A081026_232405_kavarna_sim}}</ref> Viac než 90 000 dobrovoľníkov sformovalo Česko-slovenské légie vo Francúzsku, Taliansku a v Rusku, kde bojovali proti [[Ústredné veľmoci|centrálnym mocnostiam]] (teda aj rodnému Rakúsko-Uhorsku) a neskôr aj proti ruským [[boľševik]]om.<ref>[https://archive.today/20130428233629/www.radio.cz/cz/rubrika/zpravy/zpravy-2008-06-30%232 Vojáci si v Den ozbrojených sil připomínali legionářské tradice] – Zprávy [[Český rozhlas Radio Prague International|ČRo7 Radio Praha]]</ref> Po porážke [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] boli po [[28. október|28. októbri]] [[1918]] [[Krajiny českej koruny]], časti [[Uhorsko|Uhorského kráľovstva]] vrátane [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] spojené do nového štátneho útvaru, [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Jeho prvým prezidentom bol zvolený [[Tomáš Garrigue Masaryk]], ktorý od roku 1914 pracoval pre českú resp. česko-slovenskú samostatnosť v krajinách [[Štáty Dohody|Dohody]] a v [[Rusko|Rusku]] s podporou hlavne [[Edvard Beneš|Edvarda Beneša]] a [[Milan Rastislav Štefánik|Milana Rastislava Štefánika]]. V období od vzniku štátu až do zániku tzv. [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] (oficiálne ''Republiky československé'') bolo Česko-Slovensko [[Unitárny štát|unitárnym štátom]] a zostalo aj po roku 1933 jediným skutočne [[Demokracia|demokratickým]] štátom v [[Stredná Európa|strednej Európe]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baloun | meno = Pavel | titul = J. Harna / Krize evropské demokracie a Československo 30. let 20. století. Srovnávací sonda. | periodikum = ČLOVĚK – Časopis pro humanitní a společenské vědy | číslo = 12 | dátum = 2008-10-15 | url = http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum_prístupu = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131215112848/http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf | dátum archivácie = 2013-12-15 | nedostupné = ano }} {{Wayback|url=http://www.hiu.cas.cz/cs/download/ceny-vyhodne-hu/harna-krize_recenze.pdf |date=20131215112848 }}</ref> Cez svoj deklarovaný [[Národný štát|národný charakter]], založený na [[Čechoslovakizmus|čechoslovakizmu]], bolo Česko-Slovensko multietnickým štátom, v ktorom žilo 6 747 000 Čechov, 3 124 000 Nemcov, 2 014 000 Slovákov, 745 000 Maďarov, 462 000 Rusínov, 181 000 občanov [[Židia|židovskej]] národnosti a 76 000 Poliakov.<ref>Tóth – Novotný – Stehlík, ''Národnostní menšiny...'', s. 625. Prevzaté z {{Citácia knihy|titul=Československá statistika – svazek 9. Sčítání lidu v republice Československé ze dne 15. února 1921|diel=I|miesto=Praha|rok=1924|stránky=60*}}</ref> [[Súbor:Czechoslovakia IV cs.png|náhľad|Prvá republika po zlúčení [[Morava|Moravy]] a [[České Sliezsko|Sliezska]] do [[Moravsko-sliezska krajina|Moravsko-sliezskej krajiny]] v roku [[1928]]]] Po vyhlásení nezávislosti došlo k pohraničným konfliktom s [[Sedemdňová vojna|Poľskom]] a [[Maďarsko-česko-slovenská vojna|Maďarskom]], rovnako ako k nepokojom v [[Sudetskí Nemci|nemeckých oblastiach]] krajiny. Problém nepriateľských susedov sa Česko-Slovensko, obzvlášť jeho dlhoročný minister zahraničia Edvard Beneš, pokúsilo vyriešiť spojenectvom nazvaným [[Malá dohoda]], systémom spojeneckých zmlúv s [[Francúzsko]]m a od roku 1935 aj zmluvou so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]]. [[Sudetskí Nemci]], žijúci prevažne v pohraničných oblastiach priľahlých k [[Nemecko|Nemecku]] a [[Rakúsko|Rakúsku]], sa v dôsledku [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|Veľkej hospodárskej krízy]], masívnou nezamestnanosťou (ktorá však postihla všetky národnosti) a od roku 1933 taktiež intenzívnej [[Nacistické Nemecko|nacistickej]] propagandy radikalizovali a začali požadovať odtrhnutie od Česko-Slovenska. Tieto snahy reprezentovala [[Sudetonemecká strana]] (''Sudetendeutsche Partei, SdP'') vedená [[Konrad Henlein|Konradom Henleinom]]. Na nátlak [[Nemecká ríša (1871 – 1945)|Nemeckej ríše]] (posilnenej tzv. [[Anšlus|anšlusom Rakúska]] v marci 1938) a európskych mocností [[Francúzsko|Francúzska]], [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a [[Taliansko|Talianska]] bolo v septembri v roku [[1938]] Česko-Slovensko [[Mníchovská dohoda|Mníchovskou dohodou]] donútené podstúpiť Nemecku rozsiahle pohraničné oblasti (tzv. [[Sudety (región)|Sudety]]). Mníchovská dohoda býva taktiež označovaná ako Mníchovská zrada či Mníchovský diktát, pretože zástupcovia česko-slovenskej strany neboli prizvaní k pojednávaniam a Nemecká ríša zároveň hrozila vojenským prepadnutím Česko-Slovenska. Pritom sa platná vojenská aliancia Česko-Slovenska s Francúzskom ukázala ako úplne neúčinná. Okrem postupného záboru sudetských oblastí Nemeckom (mnohokrát s početným českým obyvateľstvom) pripadli južné oblasti [[Slovensko|Slovenska]] a [[Podkarpatská Rus|Podkarpatskej Rusi]] s [[Maďarčina|maďarsky]] hovoriacim obyvateľstvom [[Maďarsko|Maďarsku]]. Malú časť česko-slovenského územia, hlavne oblasť [[Tešínsko|Tešínska]], zabralo [[Poľsko]]. Názov takto okliešteného štátneho útvaru sa začal písať so spojovníkom (Česko-Slovensko). Pre zostávajúce krátke obdobie od Mníchovskej dohody až do úplného rozbitia Česko-Slovenska v marci 1939 sa vžilo označenie [[Druhá česko-slovenská republika|druhá republika]]. === Protektorát Čechy a Morava === {{Hlavný článok|Protektorát Čechy a Morava}} [[Súbor:Memorial lidice children (2007)-commons.JPG|náhled|[[Pomník detských obetí vojny|Súsošie 82 lidických detí]], ktoré boli zavraždené v tábore [[Koncentračný tábor Chełmno|Chełmno]] 2. júla 1942]] [[Súbor:Resslova-Pamatnik-parasutisti.jpg|náhľad|upright|Pamätník v [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda|chráme sv. Cyrila a Metoda]] v Prahe venovaný parašutistom, ktorí uskutočnili [[Atentát na Heydricha|atentát na R. Heydricha]]]] Dňa [[14. marec|14. marca]] [[1939]] Slovensko [[Slovenská republika (1939 – 1945)|vyhlásilo samostatnosť]] a po okupácii nemeckými vojskami [[15. marec|15. marca]] 1939 bol na zvyšku československého územia (teda v Česku bez [[Sudety (región)|Sudet]], pripojených v roku [[1938]] k [[Nacistické Nemecko|Nemecku]], a východnej časti československého [[Tešínsko|Tešínska]], pripojené v rovnakom roku k [[Poľsko|Poľsku]]<ref group="pozn.">Na území Protektorátu sa nachádzala len veľmi malá časť [[České Sliezsko|Českého Sliezska]] v okolí Ostravy a Frýdku, zatiaľ čo zvyšok, vrátane východnej polovice československého Tešínska, bol pripojený k Nemecku.</ref>) vyhlásený [[Protektorát Čechy a Morava]]. Prezident [[Edvard Beneš]] v Londýne zorganizoval exilovú vládu (tzv. [[dočasné štátne zriadenie]]). Nemecká [[Nemecká okupácia Čiech, Moravy a Sliezska|okupácia Česko-Slovenska]] sa stretla s masívnym [[Druhý česko-slovenský odboj|odbojom obyvateľov krajiny]] a skupín podporovaných zo zahraničia (hlavne [[operácia Anthropoid]]), na ktorý nacisti reagovali [[Obete nacistického Nemecka v Česko-Slovensku|terorom]] (napr. [[vyhladenie Lidic]]). Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] nacisti realizovali politiku [[totálne nasadenie|totálneho nasadenia]] českých pracovných síl na území Nemecka, rovnako ako [[Holokaust|likvidácia]] [[Židia v Protektoráte Čechy a Morava|židovskej diaspory]] na území Protektorátu. Najznámejší údaj o počte obetí nacistickej okupácie pochádza z výskumu zverejneného Gustavom Hajčíkom a Jaroslavom Voleníkom v roku 1956, podľa nich počas vojny [[Obete druhej svetovej vojny|zomrelo 360 000 Čechoslovákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NACISTICKÁPERZEKUCE OBYVATEL ČESKÝCH ZEMÍ (Studijní materiál pro učitele dějepisu) |url=http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |datum prístupu=2013-08-28 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090419070908/http://www.zivapamet.cz/assets/files/Nacisticka_perzekuce.pdf |dátum archivácie=2009-04-19 }}</ref> [[Konečné riešenie českej otázky]] zapadalo do [[Generalplan Ost|Generalplánu Ost]], nacistického plánu na likvidáciu, [[Germanizácia|ponemčení]] a vysídlení príslušníkov piatich [[Slovania|slovanských]] národov, ktorý mal vytvoriť [[Lebensraum|životný priestor]] pre nemecké obyvateľstvo.<ref>"[http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit Germanizovat a vysídlit] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190620134830/http://literarky.cz/literatura/cteni/20108-detlef-brandes-germanizovat-a-vysidlit|date=2019-06-20}}". [[Detlef Brandes]]. 18. června 2015.</ref> === Česko-Slovensko v rokoch 1945 – 1992 === ==== Oslobodenie Česko-Slovenska a obdobie do februára 1948 ==== V máji [[1945]] bolo dokončené [[Oslobodenie Česko-Slovenska|oslobodzovanie Česko-Slovenska spojencami]] a bol obnovený formálne demokratický štát. Obdobie 1945 – 1948 je niekedy nazývané ako [[Tretia česko-slovenská republika|tretia republika]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zahynulo okolo 140 000 [[Sovietsky zväz|sovietskych]] vojakov. Po ich boku zomrelo okolo 11 700 Čecho-Slovákov, príslušníkov [[Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR|1. čs. armádneho zboru]], ktorému velil [[Ludvík Svoboda]]. Tento armádny zbor sa vyznamenal v [[Bitka pri Sokolove|bojoch pri Sokolove]] a [[Druhá bitka o Kyjev|o Kyjev]] a kruto krvácal v [[Karpatsko-duklianska operácia|karpatsko-duklianskej operácii]], kde cieľom bolo pomôcť [[Slovenské národné povstanie|Slovenskému národnému povstaniu]]. Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska zomrelo aj 66 495 [[Rumuni|Rumunov]], 1 302 [[Poliaci|Poliakov]] a 351 [[Američania|Američanov]].<ref>"''[http://books.google.com/books?id=JyN0hlKcfTcC&pg=PA409 A Companion to Russian History]''". Abbott Gleason (2009). Wiley-Blackwell. s. 409. {{ISBN|1-4051-3560-3}}</ref><ref name="refl">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa – Reflex.cz | url = http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html | vydavateľ = Reflex }}</ref> K oslobodzovaniu Česko-Slovenska taktiež pomohlo české [[Májové povstanie českého ľudu|májové povstania]], v ktorom najznámejšou súčasťou bolo [[Pražské povstanie (1945)|Pražské povstanie]]. Po oslobodení [[Slovensko|Slovenska]] postupovala [[Červená armáda]] od marca 1945 na české územie [[Ostravská operácia|z Ostravska]] a [[Bratislavsko-brnianska operácia|od Bratislavy]] (tu spoločne s [[Rumunská armáda|rumunskou armádou]]).<ref name="armády">"[http://www.reflex.cz/clanek/historie/63869/podil-jednotlivych-armad-na-osvobozovani-ceskoslovenska.html Podíl jednotlivých armád na osvobozování Československa]". Reflex. 6. května 2015.</ref> Neskôr sa uskutočnila aj [[Pražská operácia]] Červenej armády zo severu k Prahe, ktorej sa zúčastnili taktiež jednotky rumunskej a [[Poľská armáda|poľskej armády]].<ref name="armády" />) Sovietske vojská postupovali až k dohodnutej [[Demarkačná línia|demarkačnej línii]] s [[United States Armed Forces|americkou armádou]] a oslobodila pritom zhruba dve tretiny [[Čechy|Čiech]]. Zvyšok českého priestoru západne od línie Karlovy Vary – Plzeň – České Budejovice [[Oslobodenie západných a juhozápadných Čiech americkou armádou|oslobodila americká armáda]]. V období 1945 až do februára 1948 už nedošlo k obnove úplne demokratického štátu. Došlo k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|vysídleniu Nemcov z Česko-Slovenska]] do Nemecka a Rakúska, počas ktorého dochádzalo k častým a väčšinou niekedy nepotrestaným zločinom a krivdám. Odsun Nemcov v roku 1945 odsúhlasili tri víťazné mocnosti na [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dějiny a současnost, Stíny minulosti | periodikum = Dějiny a současnost | url = http://dejinyasoucasnost.cz/archiv/2005/5/stiny-minulosti/ | dátum prístupu = 2017-08-01 }}</ref> Problémom bolo rovnako značné obmedzenie straníckej súťaže, keď boli v českých krajinách povolené iba štyri lavicové a stredové vládne politické strany a žiadne opozičné. Dochádzalo k rozsiahlemu [[znárodnenie|znárodňovaní]] ťažkého priemyslu, energetiky, filmového priemyslu, bánk, poisťovní, väčších stavebných podnikov atď. (tzv. [[Dekréty prezidenta republiky|Benešove dekréty]]).<ref>Dekret presidenta republiky č. 100/1945 Sb., o znárodnění dolů a některých průmyslových podniků.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 102/1945 Sb., o znárodnění akciových bank.</ref><ref>Dekret presidenta republiky č. 103/1945 Sb., o znárodnění soukromých pojišťoven.</ref> ==== Česko-Slovensko pod vládou Komunistickej strany ==== [[Súbor:ČSSR-mapa.png|náhľad|vľavo|Česko-Slovensko po [[Republiky v Česko-Slovensku|federalizácii]] v roku 1969]] [[Súbor:10 Soviet Invasion of Czechoslovakia - Flickr - The Central Intelligence Agency.jpg|náhľad|vľavo|Horiaci sovietsky tank počas [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|invázie vojsk Varšavskej zmluvy]] v Prahe v roku 1968]] V [[Voľby do Ústavodarného národného zhromaždenia (1946)|parlamentných voľbách 1946]] zvíťazila [[Komunistická strana Česko-Slovenska]] a tieto voľby bývajú označované ako posledné slobodné demokratické voľby po dobu viac než štyridsať rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Československo v letech 1946 – 1948 – poslední léta demokracie | periodikum = Dejepis.com | url = http://www.dejepis.com/ucebnice/ceskoslovensko-v-letech-1946-1948-posledni-leta-demokracie/}}</ref> Vo [[Februárový prevrat|februári 1948]] sa komunisti chopili moci pučom a zlikvidovali zvyšky demokratického systému. Ťažko chorý prezident [[Edvard Beneš]] [[Abdikácia|abdikoval]] a ešte v roku 1948 zomrel. Na jeho miesto nastúpil vodca komunistov [[Klement Gottwald]]. Krajina sa stala totalitným štátom a súčasťou [[Východný blok|východného bloku]] pod dominanciou [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]]. Boli potlačené slobody a štruktúry občianskej spoločnosti počínajúc zrušením samosprávnych krajín (1949) až po potlačenie slobodného spolkového a ekonomického života. Došlo k emigračnej vlne ľudí do krajín neovládaných komunizmom. Kolektivizácia poľnohospodárstva a [[Menová reforma v Česko-Slovensku v roku 1953|menová reforma]] (1953) pripravili milióny občanov o majetok. Tisíce občanov sa stali obeťami politických procesov, mnohokrát aj justičných vrážd – k najznámejším obetiam perzekúcií patria [[Milada Horáková]], [[Rudolf Slánský]] či [[Heliodor Píka]]. Po Gottwaldovej smrti v roku 1953 sa stal prezidentom [[Antonín Zápotocký]], po jeho smrti potom [[Antonín Novotný]]. Koncom 50. rokov a v 60. rokoch dochádzalo k postupnej liberalizácii, ktorá vyvrcholila v roku [[1968]]. Začiatkom roku 1968 abdikoval prezident ČSSR Novotný a jeho nástupcom sa stal [[armádny generál]] vo výslužbe [[Ludvík Svoboda (prezident)|Ludvík Svoboda]]. Novým generálnym tajomníkom KSČ bol zvolený Slovák [[Alexander Dubček]]. Liberalizačné hnutie známe ako [[pražská jar]] bolo potlačené [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|inváziou vojsk]] [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] a ďalších krajín [[Organizácia Varšavskej zmluvy|Varšavskej zmluvy]] [[21. august|21. augusta]] 1968. Trvalejším štátoprávnym dôsledkom pražskej jari zostala [[republiky v Česko-Slovensku|federalizácia]], nastolená k 1. januáru 1969, ktorej unitárny štát formálne zmenila na federáciu dvoch suverénnych národných štátov.<ref group="pozn.">Už povojnové Česko-Slovensko nebolo úplne unitárne, ale malo asymetrickú štruktúru. Na Slovensku pôsobila zákonodarná [[Slovenská národná rada (1943 – 1992)|Slovenská národná rada]] a do roku 1960 tiež jej výkonný orgán [[Zbor povereníkov]], zatiaľ čo Česko obdobné orgány nemalo. Zatiaľ čo vzájomné hranice Čiech, Moravy a Sliezska boli povojnovým krajským delením rozrušené, hranica medzi Českom a Slovenskom krajské členenie rešpektovalo a zákon zakazoval vláde meniť krajské hranice oddeľujúce kraje v českých krajinách od krajov na Slovensku. Záležitosti, ktoré na Slovensku spadali do pôsobnosti SNR či Zboru povereníkov, tak pre kraje v českých krajinách vykonával česko-slovenský parlament a vláda. Niektoré česko-slovenské právne predpisy tak mali obmedzenú územnú pôsobnosť na české kraje. Príkladom je štátna ochrana prírody. Slovenská národná rada prijala zákon č. 1/1955 Zb. SNR, o štátnej ochrane prírody, platný len pre slovenské kraje. Následne česko-slovenské Národné zhromaždenie prijalo česko-slovenský zákon č. 40/1956 Sb., o štátnej ochrane prírody, ktorý však bol od počiatku účinný iba pre české kraje.</ref> Po obsadení Česko-Slovenska emigrovalo okolo 100 000 predovšetkým vzdelaných ľudí do demokratických krajín. Táto ďalšia strata kvalifikovaných odborníkov ešte umocnila postupný hospodársky úpadok Česko-Slovenska, ktorému bola krajina vystavená už od pripojenia k sovietskemu bloku. Územie Česko-Slovenska bolo fakticky okupované Sovietskou armádou, ktorá definitívne odišla až v roku 1991. Režim takzvanej [[Normalizácia (ČSSR)|normalizácie]] na dvadsať rokov potlačil občianske slobody, čomu sa snažilo vzdorovať hlavne hnutie [[Charta 77]]. Prezidentom ČSSR v rokoch 1975 až 1989 bol Slovák [[Gustáv Husák]]. ==== Nežná revolúcia a roky 1990 – 1992 ==== [[Nežná revolúcia]], ktorá začala 17. novembra 1989, zvrhla komunistický režim a umožnila obnovu demokracie a slobodného podnikania. Už 29. decembra 1989 bol prezidentom republiky zvolený doterajší [[disident]] a [[dramatik]] [[Václav Havel]]. Spoločenská transformácia zároveň spôsobila dramatický nárast kriminality,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Kriminalita po Listopadu v Česku výrazně vzrostla|url=http://www.novinky.cz/krimi/181266-kriminalita-po-listopadu-v-cesku-vyrazne-vzrostla.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> značné zadĺženie štátu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Státní dluh Česka loni poprvé po dvaceti letech klesl | url=http://www.novinky.cz/ekonomika/357869-statni-dluh-ceska-loni-poprve-po-dvaceti-letech-klesl.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> a prehlbovanie federalizácie až k rozpadu spoločného štátu Čechov a Slovákov. [[Súbor:Havla 1989.jpg|náhľad|[[Václav Havel]], neskorší prvý prezident samostatného Česka, počas udalostí v novembri 1989]] [[Súbor:Schengenzone.svg|náhľad|Česko je súčasťou spoločného trhu [[Európska únia|EÚ]] aj [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]]]] Od roku 1990 začala byť federalizácia oneskorene uvádzaná do praxe, ktorá síce formálne platila už od roku 1969, ale prakticky bola do značnej miery zmrazená. Medzi oboma zložkami federácie, Českom a Slovenskom, rýchlo narastali rozpory (pozri [[pomlčková vojna]]), ktoré nakoniec viedli k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku spoločného štátu]]. Česko-Slovensko zaniklo mierovou cestou k 31. decembru 1992. Doterajšie národné republiky prevzali právny poriadok zanikajúcej federácie a rozdelili si jej majetok a záväzky. === Samostatnosť Česka === Subjektom medzinárodného práva sa Česká republika stala [[1. január]]a [[1993]], so zánikom federácie. Zapojila sa do západoeurópskych politických štruktúr. [[12. marec|12. marca]] [[1999]] bola prijatá do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[1. máj|1. mája]] [[2004]] vstúpila do [[Európska únia|Európskej únie]]. V roku 2004 pristúpila k [[Schengenská dohoda|Schengenským dohodám]], na ktorých základe sa 21. decembra 2007 stala súčasťou [[Schengenský priestor|Schengenského priestoru]].<ref>[http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx Česká republika se stala součástí schengenského prostoru] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110514084730/http://www.mvcr.cz/clanek/eu-schengen-ceska-republika-se-stala-soucasti-schengenskeho-prostoru.aspx |date=2011-05-14 }}, Ministerstvo vnitra ČR</ref> Prezidentom Českej republiky bol až do marca 2003 [[Václav Havel]], ktorý bol už česko-slovenským prezidentom. Jeho nástupcom bol zvolený [[Václav Klaus]], po prvýkrát nastúpil do funkcie 7. marca 2003, po druhýkrát v marci 2008. Od marca 2013 do marca 2023 bol prezidentom republiky [[Miloš Zeman]], ktorý bol prvým prezidentom zvoleným v ľudovom hlasovaní.<!-- V marci 2023 ho vo funkcii nahradil [[Petr Pavel]].--> Po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]] Česko prijalo najväčšiu utečeneckú vlnu vo svojej histórii. == Prírodné pomery == [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|right|thumb|Satelitná snímka Česka]] Česko má spoločné hranice so 4 [[štát|krajinami]]. Na západe hraničí s [[Nemecko]]m v dĺžke asi {{km|810.7|m}}, z toho so [[Sasko]]m {{km|453.9|m}} a s [[Bavorsko]]m {{km|356.8|m}}. Z juhu hraničí s [[Rakúsko]]m v dĺžke {{km|466.1|m}}, na východe so [[Slovensko]]m na {{km|251.8|m}} dlhej hranici a na severe s [[Poľsko]]m, pričom dĺžka [[hranica|hranice]] je podľa českých údajov {{km|761.8|m}}, a podľa poľských údajov až {{km|789.89|m}}. == Geografia == [[Súbor:Czechia-geographic map-cz.svg|náhľad|Geografická mapa Česka]] {{Hlavný článok|Geografia Česka}} [[Súbor:Satellite image of Czech Republic in September 2003.jpg|náhľad|Satelitný pohľad na Česko v auguste 2003]] [[Súbor:Husova bouda zima, lyzari.JPG|náhľad|Lyžiarsky resort v [[Krkonoše|Krkonošoch]]]] [[Súbor:Kralicky-Sneznik-03.jpg|náhľad|[[Králický Sněžník (vrch)|Králický Sněžník]]]] Česko sa nachádza v strednej Európe a susedí so štyrmi štátmi. Na západe ide o Nemecko, na severovýchode o Poľsko, na juhovýchode o Slovensko a južnú hranicu zdieľa s Rakúskom. Dĺžka západnej spoločnej hranice s [[Nemecko|Nemeckom]] je 810,7 km, s [[Rakúsko|Rakúskom]] je dlhá 466,1 km, so [[Slovensko|Slovenskom]] 251,8 km a s [[Poľsko|Poľskom]] na severe 761,8&nbsp;km. Celková rozloha je 78 870 km², z toho 2 % tvoria vodné plochy. === Geológia, geomorfológia a pôdy === {{Hlavný článok|Geomorfologické členenie Česka}} Prevažná časť územia patrí ku geologicky stabilnému [[Česká vysočina|Českému masívu]], vyzdvihnutému hercýnskym [[orogenéza|vrásnením]] v období [[devón]]u a [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]] (v [[Paleozoikum|prvohorách]]). Oblasť [[Západné Karpaty|Západných Karpát]] na východe územia je mladšia a bola vyzdvihnutá alpínskym vrásnením v období [[terciér|treťohôr]]. Z geomorfologického hľadiska leží Česko na rozhraní dvoch horských sústav. Západnú a strednú časť vypĺňa [[Česká vysočina]], majúca prevažne ráz pahorkatín až vrchovín ([[Šumava]], [[Český les]], [[Krušné hory]], [[Děčínská vrchovina]], [[Jizerské hory]], [[Krkonoše]], [[Orlické hory]], [[Králický Sněžník (pohorie)|Králický Sněžník]], [[Jesenická oblast|Jeseníky]], [[Českomoravská vrchovina]]). Do východnej časti štátu zasahujú [[Západné Karpaty]] ([[Moravsko-sliezske Beskydy]], [[Biele Karpaty]], [[Javorníky]]). Z celkovej plochy Česka leží 52 817 km<sup>2</sup> (67 %) v nadmorskej výške do 500 m, 25 222&nbsp;km<sup>2</sup> (32 %) vo výške 500 až 1 000 m a iba 827&nbsp;km<sup>2</sup> (1,05 %) vo výške nad 1 000 m; stredná nadmorská výška je 430 m. Najvyšším českým vrcholom je vrch [[Sněžka]] s 1603 m n. m., najnižším potom [[Labe]] na odtoku z krajiny pri [[Hřensko|Hřensku]] s 115 m n. m. [[Hranická priepasť]] je najhlubšie zatopenou jaskyňou na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NOVÉ ČESKÉ NEJ: Hranická propast je nejhlubší na světě | periodikum = National Geographic Česko | url = https://www.national-geographic.cz/clanky/nove-ceske-nej-hranicka-propast-je-nejhlubsi-na-svete-20161001.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najrozsiahlejším [[kras]]ovým územím je [[Moravský kras]]. Z [[Vyvretá hornina|vyvretých hornín]] v Česku prevládajú [[granit|žula]], [[bazalt|čadič]] a [[Fonolit|znelec]]. Z [[Usadená hornina|usadených]] [[pieskovec]], [[vápenec]] a [[bridlica]]. Z [[Premenená hornina|premenených]] [[rula]], [[Svor (hornina)|svor]] a [[fylit]]. Pôdny pokryv sa vyznačuje značnou variabilitou. Najrozšírenejším typom pôd v Česku sú [[kambizem|hnedé pôdy]]. V nížinách sa nachádzajú úrodné [[černozem]]e. Z hľadiska členenia krajiny sú na území Česka zastúpené štyri biogeografické podprovincie: Celé územie Čiech zaberá [[hercýnska podprovincia]], na Morave a v Sliezsku môžeme identifikovať [[polonská podprovincia|polonskú podprovinciu]], [[Západokarpatská podprovincia|západokarpatskú podprovinciu]] a [[severopanónska podprovincia|severopanónsku podprovinciu]]. V podobnej typológii [[ekoregión]]ov, ktorú používa [[Svetový fond na ochranu prírody]], tvorí územie Čiech prevažne stredoeurópsky zmiešaný les a na Morave a v Sliezsku sa nachádzajú malé enklávy panónskeho zmiešaného lesa, západoeurópskeho listnatého lesa a karpatského ihličnatého lesa.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = CULEK | meno = Martin | spoluautori = a kol. | titul = Biogeografické členění České republiky II. díl | vydavateľ = Agentura ochrany přírody a krajiny ČR | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 589 | strany = | isbn = 80-86064-82-4}}</ref> === Hydrológia a podnebie === {{Hlavný článok|Podnebie Česka|Povodia v Česku|Zoznam riek v Česku}} Českým územím prechádza [[rozvodie|hlavné európske rozvodie]] oddeľujúce [[úmorie]] [[Severné more|Severného]], [[Baltské more|Baltského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]]. Hlavné riečny osy v Čechách sú [[Labe]] (370 km) s [[Vltava|Vltavou]] (433 km), na Morave rieka [[Morava (rieka)|Morava]] (246 km) s [[Dyje]] (306 km) a v Sliezsku [[Odra]] (135 km) s [[Opava (rieka)|Opavou]] (131 km). Dlhý tok na území Česka majú aj [[Ohře]] (246 km), [[Sázava (rieka)|Sázava]] (225 km), [[Jihlava (rieka)|Jihlava]] (180 km), [[Svratka (rieka)|Svratka]] (168 km), [[Jizera (rieka)|Jizera]] (167 km), [[Lužnice (rieka)|Lužnice]] (157 km), [[Berounka]] (139 km) a [[Otava (rieka)|Otava]] (111 km).<ref>KOHOUTEK, František; HOUSER, Milan; DAVÍDEK, Branislav. ''Československé řeky kilometráž A-Z''. Praha: Olympia, 1978.</ref> Najväčším prírodným jazerom Česka je [[Černé jezero (Šumava)|Černé jezero]] na Šumave.<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktivity-a-akce/Aktivity/Cerne-jezero.aspx</ref> [[Súbor:Czechia Köppen.svg|náhľad|250x250pixelov|Typy klímy Česka]] [[Podnebie (klíma)|Podnebie]] je v Česku mierne, prechodné medzi [[Kontinentálne podnebie|kontinentálnym]] a [[Oceánske podnebie|oceánskym typom]]. Typické je striedanie štyroch ročných období. Je charakterizované prevládajúcim západným prúdením a intenzívnou [[Tlaková níž|cyklonálnou činnosťou]]. Prímorský vplyv sa prejavuje hlavne v Čechách, na Moravě a v Sliezsku už pribúdajú kontinentálne podnebné vplyvy. Najväčší vplyv na podnebie v Česku má však [[nadmorská výška]] a [[Reliéf (geomorfológia)|reliéf]]. Dlhodobý priemer [[Dĺžka slnečného svitu|slnečného svitu]] sa v Česku pohybuje okolo 1500 hodín za rok. Je tu značná sezónna premenlivosť s minimom v decembri (40 hodín) a maximom v júli (200 hodín).<ref>https://www.meteocentrum.cz/</ref> Typické sú hojné zrážky a prechody frontálnych systémov – ročne ich v priemere cez územie Česka prejde 140. Najviac zrážok spadne v júni alebo júli, najmenej v januári alebo februári. Najzrážkovejším miestom v Česku sú [[Jizerské hory]] (hlavne oblasť [[Bílý Potok|Bíleho Potoka]]). Najsuchším potom [[Libědice]] v okrese Chomutov, ležiace v zrážkovom tieni [[Krušné hory|Krušných hôr]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum prístupu=2016-12-05 |url archivu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ |dátum archivácie=2014-10-22 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20141022214617/http://www.meteopress.cz/nejdestivejsi-a-nejsussi-mista-v-cr/ }}</ref> Najväčšiu časť vôd z územia Česka [[Odtok|odvádza]] [[Povodie Labe|Labe]] (63 %), nasleduje [[Povodie Moravy|Morava]] (27 %) a [[Povodie Odry|Odra]] (9,4 %).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Smolová | meno = Irena | titul = Hydrologické podmínky ČR – vodní toky | url = https://geography.upol.cz/soubory/lide/smolova/GCZ/GCZ_hydrologicke%20pomery_vodni%20toky.pdf | url2 = https://geography.upol.cz/kgg-gcz | vydavateľ = Univerzita Palackého v Olomouci, Přírodovědecká fakulta, Katedra geografie | miesto = Olomouc | dátum prístupu = 2023-11-12 | strany = 2 }}</ref> Priemerná ročná teplota sa pohybuje medzi 5,5 °C až 9 °C. Najchladnejším mesiacom roku je január, najteplejším júl. V dlhodobom priemere ich delí 20 °C. [[Tropický deň|Tropických dní]] je zaznamenávaných priemerne 12 ročne, [[Tropická noc|tropické noci]] sú veľmi vzácne. [[Arktický deň|Arktické dni]] bývajú 1 – 2 ročne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klima České republiky {{!}} In-počasí | periodikum = www.in-pocasi.cz | url = http://www.in-pocasi.cz/archiv/klima.php | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najteplejšími miestami sú oblasti [[Dyjsko-svratecký úval|Dyjsko-svrateckého]] a [[Dolnomoravský úval|Dolnomoravského úvalu]] a potom veľké mestá, hlavne Praha, kde teplotu zvyšuje hustá zástavba. Najstudenejším miestom je vrchol [[Sněžka|Sněžky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Teplotní poměry v České republice | periodikum = Příroda.cz | vydavateľ = | url = https://www.priroda.cz/clanky.php?detail=655 | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | datum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najveternejším miestom Českej republiky je vrchol [[Milešovka|Milešovky]]. Zároveň ide o miesto s najväčším počtom búrok v roku.<ref>https://mapy.cz/zakladni?x=14.4667000&y=50.0833020&z=11&source=base&id=1913948</ref> === Fauna a flóra === {{Hlavný článok|Fauna Česka|Flóra Česka}} [[Flóra Česka|Flóra]] a [[fauna Česka|fauna v Česku]] svedčí o vzájomnom prelínaní hlavných smerov, ktorými sa v Európe šírilo rastlinstvo a živočíšstvo. Lesy zaberajú 33 % celkovej rozlohy krajiny. Pre Českú republiku sú typické [[Zmiešaný les|zmiešané]] [[dub]]ové, [[Jedľa (rod)|jedľové]] a [[Smrek (rod)|smrekové]] lesy. V druhovej skladbe avšak prevládajú [[Borovicorasty|ihličnany]] (asi z dvoch tretín) oproti [[Listnatý strom|listnáčom]], hoci prirodzený pôvodný pomer bol obrátený. Za túto zmenu môže masívna výsadba hlavne smrečín, ktorá začala na českom území v [[18. storočie|18. storočí]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum prístupu=2016-07-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160818165348/http://www.hnutiduha.cz/sites/default/files/publikace/typo3/Druhova_skladba_ceskych_lesu.pdf |dátum archivácie=2016-08-18 |nedostupné=ano }}</ref> V českých lesoch sa vyskytuje živočíšstvo typické pre [[bióm]] [[Opadavý listnatý les|zmiešaných lesov]] [[Mierne pásmo|mierneho podnebného pásu]]. Na území Česka rastie zhruba 3,5 tisíca druhov rastlín, z toho cez 2,5 tisíca je pôvodných. Pestovaných je 500 bežnejších druhov drevín a približne 2 000 taxónov drevín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Portál české flóry|periodikum=flora.upol.cz|url=http://flora.upol.cz|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Najbežnejšími druhmi divoko žijúcich zvierat sú [[zajac]]e, [[vydry]] a [[Kuna (rod)|kuny]]. V lesoch a na poliach prevládajú [[bažant]]y, [[jarabica|jarabice]], [[Diviak lesný|diviaky lesné]], vysoká zver, [[Kačica divá|kačice]] a [[Hus divá|husy]]. Vzácnejšie sú [[Orol|orly]] a [[Volavka|volavky]]. Na severovýchode Moravy sa vyskytujú aj [[Vlk dravý|vlky]] a [[medveď hnedý]], aj keď vzácne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=www.mccanndigital.cz|titul=Flora a fauna|periodikum=www.czech.cz|url=http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum přístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|datum archivace=2016-09-19|nedostupné=ano|dátum prístupu=2026-07-11|url archívu=https://web.archive.org/web/20160919212807/http://www.czech.cz/cz/Objevte-CR/Fakta-o-CR/Flora-a-fauna|dátum archivácie=2016-09-19}}</ref> Celkový počet druhov živočíchov v Česku je odhadovaný na 40 000, z toho najmenej 28 124 druhov sú [[bezstavovce]].<ref>Beran L., Kubíková J., Špryňar P., 2006: Výsledky výzkumu bezobratlých v CHKO Kokořínsko. [Results of invertebrate investigation in Kokořínsko Protected Landscape Area]. – In: Beran L. et al., 2006: Bezobratlí Kokořínska. [Invertebrates of Kokořínsko]. – Bohemia centralis, Praha, 27: 577-582.</ref> === Ochrana životného prostredia === [[Súbor:Pravcicka brana1.JPG|náhľad|[[Pravčická brána]] na území [[Národný park České Švýcarsko|NP České Švýcarsko]]]] {{Hlavný článok|Životné prostredie v Česku|Chránené územia v Česku}} Podľa ''[[Environmental Performance Index]]'' (Index výkonnosti z hľadiska životného prostredia) je Česko 17. najohľaduplnejšou krajinou k životnému prostrediu na svete (k roku 2024).<ref name="EPIreport">{{cite web|author=Block, S.; Emerson, J.W.; Esty, D.C.; de Sherbinin, A.; Wendling, Z.A.|display-authors=et al.|year=2024|title=2024 Environmental Performance Index|location=New Haven, CT|publisher=Yale Center for Environmental Law & Policy|website=epi.yale.edu|url=https://epi.yale.edu/downloads/2024epireport.pdf|date=2024-10-03|access-date=2024-10-24}}</ref> Zachovalá príroda a krajina je chránená v [[Chránené územia v Česku|chránených územiach]]. Najvyšším orgánom [[ochrana prírody v Česku|ochrany prírody]] a [[životné prostredie v Česku|životného prostredia v Česku]] je [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky]]. V Česku sa nachádzajú štyri veľkoplošné oblasti s najvyššou mierou ochrany, [[Národné parky v Česku|národné parky]]. Sú nimi [[Krkonošský národný park]] (od roku 1963), [[Národný park Šumava]] (1991), [[Národný park Podyjí]] (1991) a [[Národný park České Švýcarsko]] (2000). Ministerstvo životného prostredia v roku 2009 oznámilo, že pripravuje vyhlásenie Národného parku Křivoklátsko.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | příjmení = | jméno = | odkaz na autora = | titul = Křivoklátsko se zřejmě dočká puncu národního parku | url = http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum vydání = 2009-2-18 | datum aktualizace = | datum přístupu = 2010-2-25 | vydavatel = ČT24 | url archivu = https://web.archive.org/web/20090423212845/http://www.ct24.cz/veda-a-technika/45991-krivoklatsko-se-zrejme-docka-puncu-narodniho-parku/ | datum archivace = 2009-04-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|příjmení=|jméno=www.tyden.cz|titul=Nový národní park Křivoklátsko. Na tahu jsou poslanci|url=http://www.tyden.cz/rubriky/domaci/politika/novy-narodni-park-krivoklatsko-na-tahu-jsou-poslanci_359621.html|vydavatel=|místo=|datum vydání=2015-10-20|datum přístupu=2016-09-04}}</ref> Medzi chránené územia a objekty patria (v zátvorke ich počet k februáru 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Souhrnný přehled | periodikum = drusop.nature.cz | url = http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/sumarizace/index.php?frame | datum přístupu = 2025-02-10 }}</ref>): * [[Národné parky v Česku|národné parky]] (4) * [[Zoznam chránených krajinných oblastí v Česku|chránené krajinné oblasti]] (26) * [[Národné prírodné rezervácie v Česku|národné prírodné rezervácie]] (109) * [[Národné prírodné pamiatky v Česku|národné prírodné pamiatky]] (126) * [[Prírodné rezervácie v Česku|prírodné rezervácie]] (823) * [[Prírodné pamiatky v Česku|prírodné pamiatky]] (1622) * [[Vtáčie oblasti v Česku|vtáčie oblasti]] ([[Natura 2000]], 42) * [[Územie európskeho významu|európsky významné lokality]] (Natura 2000, 1111) * [[Pamätný strom v Česku|pamätné stromy]] (5490) == Politický systém == {{Hlavný článok|Politický systém Českej republiky|Volebný systém v Česku|Zoznam politických strán v Česku|Zoznam predsedov vlád Česka|Zoznam prezidentov Česka}} [[Súbor:WallensteinPalacePrague.jpg|náhľad|[[Valdštejnský palác]] je sídlem horní komory [[Parlament Českej republiky|Parlamentu ČR]]]] Česká republika je [[Nepriama demokracia|zastupiteľská demokracia]], [[parlamentná republika]]. Výkonnou mocou disponuje [[Prezident Českej republiky|prezident]] a [[Vláda Českej republiky|vláda]], pričom vláda je vrcholným orgánom výkonnej moci. Vláda je zodpovedná [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckej snemovni]]. [[Hlava štátu|Hlavou štátu]] je prezident, [[Voľba prezidenta Českej republiky|volený priamou voľbou]]. [[Prezident Českej republiky|Prezident]] menuje so súhlasom [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senátu]] sudcov [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavného súdu]], za určitých podmienok môže rozpustiť [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslaneckú snemovňu]] a vetovať zákony (okrem [[Štátny rozpočet|štátneho rozpočtu]] a ústavných zákonov). Menuje taktiež [[predseda vlády|predsedu vlády]] a ďalších jej členov menuje na jeho návrh. Prijímá demisiu predsedu vlády a jeho prostredníctvom aj od jednotlivých členov vlády. Prezident tradične sídli na Pražskom hrade, k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Udeľuje či prepožičiava štátne vyznamenania. Najvyššími štátnymi vyznamenaniami sú [[Rad Bieleho leva]], [[Rád Tomáša Garrigua Masaryka]], [[Medaila Za hrdinstvo]] a [[Medaila Za zásluhy]]. [[Parlament Českej republiky]] je [[bikameralizmus|dvojkomorový]], dolnou komorou je [[Poslanecká snemovňa Parlamentu Českej republiky|Poslanecká snemovňa]], hornou komorou [[Senát Parlamentu Českej republiky|Senát]]. Do Poslaneckej snemovne sa volí 200 poslancov každé štyri roky na základe [[pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]]. Raz za dva roky sa voľbami obmení tretina Senátu na základe dvojkolových [[Väčšinový volebný systém|väčšinových volieb]]. Každý z 81 senátorov má šesťročný [[mandát (politika)|mandát]]. Obe komory českého parlamentu sídli v Prahe na [[Malá Strana|Malej Strane]], Snemovňa v [[Thunovský palác|Thunovskom paláci]], Senát vo [[Valdštejnský palác|Valdštejnskom paláci]]. [[Ústavný súd Českej republiky|Ústavný súd]] s počtom 15 sudcov je garantom ústavnosti, poskytuje ochranu základným (ústavným) právam a môže aj rušiť zákony či ich ustanovenia. Nie je ale súčasťou [[Súdy v Česku|systému všeobecných súdov]], vrcholným orgánom tu je [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]], pôsobiaci v civilnej aj trestnej justícii, a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]] s agendou správneho súdnictva. Centrálnou bankou štátu je nezávislá [[Česká národná banka]], ktorá oi. vydáva českú menu, [[Česká koruna (mena)|českú korunu]]. === Prezident === {{Hlavný článok|Prezident Českej republiky}} [[Prezident Českej republiky]] je hlavou štátu a súčasťou výkonnej moci v Českej republike. Sídli na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]], k dispozícii má aj [[Lány (zámok)|zámok v Lánoch]]. Od roku 1993 bol prezident volený nepriamo parlamentom, v roku 2012 bola voľba zmenená na priamu. Prvým českým prezidentom se v roku 1993 stal [[Václav Havel]], ktorý v úrade zotrval dve päťročné funkčné obdobia. Dvakrát boli zvolený aj jeho nástupcovia [[Václav Klaus]] (2003 – 2013) a [[Miloš Zeman]] (2013 – 2023). Od roku 2023 je prezidentom [[Petr Pavel]]. === Vláda a štátna správa === {{Hlavný článok|Vláda Českej republiky}} [[Súbor:Garden of Straka Academy, Prague Malá Strana.jpg|náhľad|Budova [[Strakova akadémiia|Strakovej akadémie]] na [[Malá Strana|Malej Strane]] v Prahe je sídlom [[Vláda Českej republiky|vlády Českej republiky]]]] [[Súbor:Cerninsky Palac 切寧宮 - panoramio.jpg|náhľad|[[Černínsky palác]], sídlo českej diplomacie v blízkosti pražského hradu]] [[Vláda Českej republiky]] je vrcholný orgán [[výkonná moc|výkonnej moci]] v Českej republike. Ich postavenie vymedzuje [[Ústava Českej republiky]]. Vláda sa skladá z [[Predseda vlády Českej republiky|predsedu vlády]] (premiéra), miestopredsedu vlády (vicepremiérov) a [[minister|ministrov]]. [[Úrad vlády Českej republiky]] sídli v budove [[Strakova akadémia|Strakovej akadémie]] v [[Praha|Prahe]] na [[Malá Strana|Malej Strane]]. Tradičným sídlom premiéra je [[Kramářova vila]]. Premiérmi samostatnej Českej republiky boli [[Václav Klaus]] (1993 – 1997), [[Josef Tošovský]] (1997 – 1998), [[Miloš Zeman]] (1998 – 2002), [[Vladimír Špidla]] (2002 – 2004), [[Stanislav Gross]] (2004 – 2005), [[Jiří Paroubek]] (2005 – 2006), [[Mirek Topolánek]] (2006 – 2009), [[Jan Fischer]] (2009 – 2010), [[Petr Nečas]] (2010 – 2013), [[Jiří Rusnok]] (2013 – 2014), [[Bohuslav Sobotka]] (2014 – 2017), [[Andrej Babiš]] (2017 – 2021)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 1993-2021 ČR | periodikum = www.vlada.cz | url = https://www.vlada.cz/cz/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1993-2007-cr/ | datum přístupu = 2021-12-18 }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a [[Petr Fiala]] (2021 – 2025) a [[Andrej Babiš]] (od 2025). Súčasťou všetkých vlád Česka bolo [[Ministerstvo financií Českej republiky|ministerstvo financií]], [[Ministerstvo zahraničných vecí Českej republiky|zahraničných vecí]], [[zoznam ministrov vnútra Českej republiky|vnútra]], [[Ministerstvo obrany Českej republiky|obrany]], [[Ministerstvo práce a sociálnych vecí Českej republiky|práce a sociálnych vecí]], [[Ministerstvo pre miestny rozvoj Českej republiky|pre miestny rozvoj]], [[Ministerstvo dopravy Českej republiky|dopravy]], [[Ministerstvo kultúry Českej republiky|kultúry]], [[Ministerstvo priemyslu a obchodu Českej republiky|priemyslu]], [[Ministerstvo spravodlivosti Českej republiky|spravodlivosti]], [[Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy Českej republiky|školstva]], [[Ministerstvo zdravotníctva Českej republiky|zdravotníctva]], [[Ministerstvo poľnohospodárstva Českej republiky|poľnohospodárstva]] a [[Ministerstvo životného prostredia Českej republiky|životného prostredia]]. V rokoch 1993 – 1996 existovalo ministerstvo národného majetku a privatizácie, v rokoch 2003 – 2007 [[Ministerstvo informatiky Českej republiky|ministerstvo informatiky]]. Ministerstvo vnútra riadi oi. [[Policie České republiky|Políciiu ČR]] a [[Hasičský záchranný zbor Českej republiky|Hasičský záchranný zbor]], ministerstvo dopravy [[Riaditeľstvo ciest a diaľnic]], [[Správa železnic|Správu železnic]] a [[Státní fond dopravní infrastruktury]], ministerstvo kultúry [[Národný pamiatkový ústav]], ministerstvo financií [[Colná správa Českej republiky|Colnú správu Českej republiky]], ministerstvo obrany [[Armáda Českej republiky|Armádu ČR]] a [[Vojenské spravodajstvo (ČR)|vojenské spravodajstvo]], ministerstvo práce [[Česká správa sociálneho zabezpečenia|Českú správu sociálneho zabezpečenia]] a [[Úrad práce Českej republiky|Úrad práce]], ministerstvo priemyslu [[Česká obchodná inšpekcia|Českú obchodnú inšpekciu]], ministerstvo spravodlivosti [[Väzeňská služba Českej republiky|Väzeňskú službu Českej republiky]] (súdna moc je proti tomu nezávislá), ministerstvo školstva [[Česká školská inšpekcia|Českú školskú inšpekciu]], ministerstvo zahraničia zastupiteľské úrady ČR v zahraničí a [[České centrá]], ministerstvo poľnohospodárstva [[Štátna veterinárna správa Českej republiky|Štátnu veterinárnu správu]], [[Štátna poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia|Štátnu poľnohospodársku a potravinársku inšpekciu]], [[Štátny pozemkový úrad]], [[Český úřad zeměměřický a katastrální]] a [[Štátny poľnohospodársky intervenčný fond]], ministerstvo životného prostredia [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|Agentúru ochrany prírody a krajiny]], [[Česká inšpekcia životného prostredia|Českú inšpekciu životného prostredia]] a [[Český hydrometeorologický ústav]], ministerstvo pre miestny rozvoj [[Štátny fond podpory investícii|Štátny fond rozvoja bývania]]. Viacmenej samostatnými [[Ústredný orgán štátnej správy|ústrednými orgánmi štátnej správy]] sú [[Národný bezpečnostný úrad]], [[Český telekomunikačný úrad]], [[Úrad priemyselného vlastníctva]], [[Český štatistický úrad]], [[Český banský úrad]], [[Energetický regulačný úrad]], [[Úrad pre ochranu hospodárskej súťaže]] (antimonopolný úrad), [[Správa štátnych hmotných rezerv]], [[Štátny úrad pre jadrovú bezpečnosť]], [[Úrad pre medzinárodnoprávnu ochranu detí]], [[Úrad pre zahraničné styky a informácie]], [[Rada pre rozhlasové a televízne vysielanie]], [[Úrad na ochranu osobných údajov]] a [[Bezpečnostná informačná služba]]. Úplne mimo výkonnú moc, súdnu aj zákonodárnu je [[Najvyšší kontrolný úrad]]. Sociálny zmier v krajine zaisťuje tzv. [[tripartita]], teda pravidelné trojstranné rokovania medzi vládou, najväčšou odborovou centrálou v krajine ([[Českomoravská konfederácia odborových zväzov|Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov]]) a zamestnávateľmi reprezentovanými [[Hospodárska komora Českej republiky|Hospodárskou komorou ČR]] a [[Zväz priemyslu a dopravy ČR|Zväzom priemyslu a dopravy ČR]]. V ére samostatného Česka sa na vláde podieľali politické zoskupenia [[Občianska demokratická strana|ODS]], [[KDU-ČSL]], [[Kresťanskodemokratická strana|KDS]], [[Občianska demokratická aliancia|ODA]], [[Sociálna demokracia (Česko)|ČSSD]], [[Únia slobody – Demokratická únia|US-DEU]], [[Strana zelených|Zelení]], [[TOP 09]], [[Veci verejné|VV]], [[Rád národa|LIDEM]], [[ANO 2011|ANO]], [[Starostovia a nezávislí|STAN]] a [[Česká pirátska strana|Piráti]]. V československej histórii to boli naviac [[Československá národná demokracia|národní demokrati]], [[Republikánska strana poľnohospodárskeho a maloroľníckeho ľudu|agrárnici]], [[Česká strana národno-sociálna|národní socialisti]], [[Československá živnostnicko-obchodnická strana|živnostníci]], [[Hlinkova slovenská ľudová strana – Strana slovenskej národnej jednoty|ľudáci]], [[Nemecký zväz poľnohospodárov|nemeckí agrárnici]], [[Nemecká kresťansko sociálna strana ľudová|nemeckí kresťanskí socialisti]], [[Nemecká sociálne demokratická strana robotnícka v ČSR|nemeckí sociálni demokrati]], [[Národné zjednotenie]], [[Strana národnej jednoty]], [[Demokratická strana (1989 – 2006)|Demokratická strana]], [[Strana slobody]], [[Komunistická strana Česko-Slovenska|KSČ]], [[Komunistická strana Slovenska (1948)|KSS]], [[Strana slovenskej obrody]], [[Občianske fórum]], [[Verejnosť proti násiliu]], [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Občianska demokratická únia|ODÚ]], [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], [[Občianske hnutie (české politické hnutie)|OH]] a [[Hnutie za samosprávnu demokraciu – Spoločnosť pre Moravu a Sliezsko|HSD-SMS]]. Historicky prvými českými politickými stranami boli [[Staročesi|Národná strana]] [[(Staročesi)]] (1848), [[Mladočesi]] (1874) a [[Sociálna demokracia (Česko)|sociálni demokrati]] (1878, pod názvom Sociálno demokratická strana českoslovanská v Rakúsku). Významnými českými politikmi boli napríklad [[František Palacký]], [[Jiří František August Buquoy|Jiří František Buquoy]], [[Rudolf Stadion]], [[Felix ze Schwarzenbergu|Felix Schwarzenberg]], [[Karel Chotek]], [[Karel III. ze Schwarzenbergu|Karel III. Schwarzenberg]], [[František Ladislav Rieger]], [[Julius Grégr]], [[Alois Pražák]], [[Eugen Czernin]], [[Antonín Randa]], [[Karel Kramář]], [[Tomáš Garrigue Masaryk]], [[Edvard Beneš]], [[Antonín Švehla]], [[Vlastimil Tusar]], [[Jan Malypetr]], [[Jan Šrámek]], [[Richard Nicolaus Coudenhove-Kalergi|Richard Coundenhove-Calergi]], [[Petr Zenkl]], [[Milada Horáková]], [[Václav Havel]], [[Dagmar Burešová]], [[Petr Pithart]], [[Václav Klaus]], [[Josef Lux]], [[Miloš Zeman]], [[Vladimír Špidla]], [[Karel Schwarzenberg|Karel VII. Schwarzenberg]], [[Miloš Vystrčil]] alebo [[Věra Jourová]]. === Právny a súdny systém === {{Hlavný článok|Súdy v Česku}} [[Súbor:Brno-Nejvyšší správní soud ČR.jpg|náhľad|Sídlo [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyššieho správneho súdu]] v Brne]] [[Právny poriadok Českej republiky|Český právny poriadok]] je súčasťou germánskej vetvy kontinentálneho typu právnej kultúry (niekedy nazývanej aj rímske právo, v anglických krajinách ''civil law''). Je tvorený predpismi prijímanými českými zákonodarcami, právom Európskej únie, medzinárodnými dohodami, ktoré sú ratifikované českým parlamentom a niektorými nálezmi Ústavného súdu (tými, ktoré nejakú časť zákonov označujú za protiústavné). Tieto predpisy sú pravidelne vydávané v [[Zbierka zákonov|Zbierke zákonov]] a [[Zbierka zákonov|Zbierke medzinárodných zmlúv]]. Česká republika je [[unitárny štát]], čo znamená, že jednotlivé jeho časti nemôžu mať vlastnú legislatívu (ako je to napríklad vo federáciách).<ref>https://is.muni.cz/el/1441/jaro2012/SA4BP_ZPrS/um/pr.system.pdf</ref> Základom právneho systému je Ústava ČR prijatá v roku 1993. Nový [[Trestný zákonník (Česko, 2009)|trestný zákonník]] je účinný od roku 2010, [[Občiansky zákonník (Česko)|občiansky zákonník]] od roku 2014. Tradíciu súkromného práva v Česku silno formoval [[Rakúske cisárstvo|rakúsky]] [[všeobecný občiansky zákonník]]. [[Súdna moc]] Českej republiky je tvorená Ústavným súdom a sústavou všeobecných súdov, Ústavný súd je ale zvláštnym ústavným orgánom súdneho typu. Jeho úlohou je hlavne vykonávať kontrolu ústavnosti a plniť niektoré úlohy volebného a politického súdnictva. Ústavný súd sídli v Brne, v budove bývalej moravskej Zemskej snemovne. Predsedami Ústavného súdu samostatného Česka boli [[Zdeněk Kessler]] (1993 – 2003), [[Miloš Holeček]] (2003), [[Pavel Rychetský]] (2003 – 2023) a [[Josef Baxa]] (od 2023). Sústava všeobecných súdov sa skladá z okresných súdov, krajských a vrchných. Na jej vrchole stojí [[Najvyšší súd Českej republiky|Najvyšší súd]] a [[Najvyšší správny súd Českej republiky|Najvyšší správny súd]]. Obe inštitúcie sídlia taktiež v Brne, rovnako ako [[Najvyššie štátne zastupiteľstvo]]. Ako je v tradícii germánskeho rímskeho práva obvyklé, sústava všeobecných súdov sa delí na tri vetvy: civilné súdnicto, trestné a správne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ústav státu a práva Akademie věd České republiky | periodikum = www.ilaw.cas.cz | url = https://www.ilaw.cas.cz// | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Zahraničné vzťahy === {{Hlavný článok|Zahraničné vzťahy Česka|Zoznam českých veľvyslanectiev v zahraničí}} [[Súbor:Diplomatic missions of the Czech Republic.png|náhľad|vľavo|Krajiny, v ktorých má Česko svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec |veľvyslanectva]]]] [[Súbor:Visa requirements for Czech citizens.png|náhľad|[[Vízové požiadavky pre českých občanov]]: bezvízový vstup do 167 krajín podľa tzv. ''Visa Restriction Index'' 2016<ref name="Visa Restriction Index 2016">[https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf Global Ranking - Visa Restriction Index 2016] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160312121441/https://www.henleyglobal.com/files/download/HP/hvri/HP%20Visa%20Restrictions%20Index%20160223.pdf |date=2016-03-12 }}. Henley & Partners. 23. únor 2016</ref>{{legenda|#042E9B|[[Sloboda pohybu]]}}{{legenda|#22B14C|Vízum nie je požadované}}{{legenda|#B5E61D|Víza udeľované pri príchode}}{{legenda|#61c09a|Elektronické vízum (eVisa)}} {{legenda|#79D343|Predom schválené víza pri príchode}}{{legenda|#A8ACAB|Víza požadované pred príchodom}}]] Česká republika má zavedenú štruktúru zahraničných vzťahov. Je členom [[Organizácia Spojených národov|OSN]], [[Európska únia|Európskej únie]] (EÚ), [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]], [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|Organizácie pre hospodársku spoluprácu]] (OECD) a [[Rada Európy|Rady Európy]]. Je pozorovateľom [[Organizácia amerických štátov|Organizácie amerických štátov]].<ref>{{Cite web|url=http://www.state.gov/r/pa/ei/bgn/3237.htm |title=The Czech Republic's Membership in International Organizations |publisher=[[Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov|United States State Department]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Všetky štáty (138 štátov ku dňu 3. mája 2016, z toho je deväť štátov zastúpených [[diplomat]]mi v hodnosti [[chargé d’affaires]]<ref>Ministry of Foreign Affairs of the Czech Republic. Diplomatic Protocol, Diplomatic List, May 3, 2016. http://www.mzv.cz/file/442309/DL2016_05_03.pdf (anglicky).</ref>) a medzinárodné resp. nadštátne organizácie, ktoré majú diplomatické styky s Českou republikou, majú veľvyslanectva v [[Praha|Prahe]], a niektoré z nich majú [[Konzul (diplomacia)|generálne konzuláty]] alebo konzuláty v určitých mestách, hlavne v [[Brno|Brne]]. Česká republika má v štátoch a pri medzinárodných resp. nadštátnych organizácií, s ktorými má diplomatické styky, [[Reciprocita (právo)|recipročne]] svoje [[Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec|veľvyslanectvá]] (ambasády) a konzuláty. Podľa tzv. ''Visa Restriction Indexu'' z roku 2016 majú českí občania možnost bezvízového vstupu do 167 krajín, čím sa zaraďujú medzi najmenej vízami obmedzené národy.<ref name="Visa Restriction Index 2016"/> Hlavnú rolu v zameriavaní a upresňovaní zahraničnej politiky majú [[Zoznam predsedov vlád Česka|premiér]] a [[zoznam ministrov zahraničných vecí Českej republiky|minister zahraničných vecí]]. Pre zahraničnú politiku Českej republiky je zásadné členstvo v Európskej únii, v ktorej Česko v prvej polovici v roku 2009 aj predsedalo. Česko má silné väzby so [[Slovensko|Slovenskom]], [[Poľsko|Poľskom]] a [[Maďarsko|Maďarskom]], oi. ako člen [[Vyšehradská skupina|Vyšehradskej skupiny]].<ref>{{Cite web|url=http://www.visegradgroup.eu/about |title=About the Visegrad Group |work=[[Visegrad Group]] |accessdate=8 August 2015}}</ref> Česká republika má rozsiahle styky so susedným [[Nemecko|Nemeckom]]<ref>{{Cite web |url=http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |title=Společné prohlášení ke strategickému dialogu mezi Ministerstvem zahraničních věcí České republiky a Ministerstvem zahraničních věcí Spolkové republiky Německo jako novém rámci pro česko-německé vztahy |publisher=German embassy in the Czech Republic |accessdate=8 August 2015 |archive-url=https://web.archive.org/web/20160303190422/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |archive-date=03-03-2016 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=10-05-2016 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150903213529/http://www.prag.diplo.de/contentblob/4562604/Daten/5624388/download_GemeinsameErklaerung_SD_cz.pdf |dátum archivace=03-09-2015 }}</ref> a ďalšími členskými štátmi Európskej únie, so [[Spojené štáty|Spojenými štátmi americkými]]<ref>{{Cite web|url=http://www.mzv.cz/washington/en/czech_u_s_relations/index.html |title=Czech-U.S. Relations |publisher=ministerstvo zahraničí ČR |accessdate=8 August 2015}}</ref> a s [[Izrael]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko je věrnější než USA. Zatímco Izrael už kritizuje většina světa, Fiala dál chce přesouvat ambasádu | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. března 2024 | url = https://archiv.hn.cz/c1-67306380-cesko-je-vernejsi-nez-usa-zatimco-izrael-uz-kritizuje-vetsina-sveta-fiala-dal-chce-presouvat-ambasadu }}</ref> Na Blízkom východe je dôležitým partnerom [[Saudská Arábia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko podporuje násilné režimy a povstalce na Blízkém východě, tvrdí Nesehnutí. Může za to nedostatečná kontrola vývozu zbraní | periodikum = Hospodářské noviny | dátum_vydania = 20. září 2018 | url = https://domaci.ihned.cz/c1-66249980-cesko-podporuje-nasilne-rezimy-a-povstalce-na-blizkem-vychode-tvrdi-nesehnuti-muze-za-to-nedostatecna-kontrola-vyvozu-zbrani }}</ref> Po roku 2020 dochádza k posilňovaniu vzťahov s ázijskými demokratickými štátmi, napríklad s [[Taiwan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Programové prohlášení vlády | periodikum = www.vlada.cz | url = http://www.vlada.cz/cz/jednani-vlady/programove-prohlaseni/programove-prohlaseni-vlady-193547/ | jazyk = cs | dátum prístupu = 2022-01-10 }}</ref> Česko má naopak dlhodobo zlé vzťahy s [[Rusko|Ruskou federáciou]], od roku 2021 Česko figuruje na oficiálnom ruskom zozname nepriateľských krajín.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rusko zveřejnilo seznam nepřátelských zemí. Jsou na něm jen dvě: Česko a USA | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | url = https://zpravy.aktualne.cz/zahranici/rusko-zverejnilo-oficialne-seznam-zemi-ktere-nepovazuje-za-p/r~4fd09930b4c911eb89ccac1f6b220ee8/ | dátum vydania = 2021-05-14 | dátum prístupu = 2022-03-02 }}</ref> Problematické vzťahy má Česká republika taktiež aj s [[Čína|Čínskou ľudovou republikou]]. Českí predstavitelia podporujú [[disident]]ov v [[Mjanmarsko|Barme]], [[Bielorusko|Bielorusku]], [[Moldavsko|Moldavsku]], na [[Kuba|Kube]] a v ďalších štátoch.<ref name="democrats">{{Cite news|url=http://www.economist.com/displayStory.cfm?story_id=9725352 |title=Czechs with few mates |work=The Economist |date=30 August 2007 |accessdate=8 August 2015}} Zdroj sa vzťahuje na obdobie do roku 2007.</ref> K slávnym českým diplomatom minulosti patrili napríklad [[Jaroslav Lev z Rožmitálu a na Blatné|Jaroslav Lev z Rožmitálu]], [[Humprecht Jan Černín|Humprecht Jan Czernin]], [[Václav Antonín z Kounic-Rietbergu|Václav Antonín Kounic-Rietberg]], [[Filip Josef Kinský]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Alois Lexa von Aehrenthal|Alois Lexa z Aehrentahlu]], [[Otakar Černín|Otakar Czernin]], [[Edvard Beneš]], [[Kamil Krofta]], [[Jan Masaryk]], [[Jiří Hájek]], [[Jiří Dienstbier (1937)|Jiří Dienstbier]], [[Luboš Dobrovský]], [[Josef Zieleniec]], [[Michael Žantovský]], [[Karel Kovanda]], [[Petr Kolář (diplomat)|Petr Kolář]], [[Alexandr Vondra]], [[Karel Schwarzenberg]] či [[Petr Pavel]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ministři a ministerstvo v historii {{!}} Ministerstvo zahraničních věcí České republiky | periodikum = www.mzv.cz | url = https://www.mzv.cz/jnp/cz/o_ministerstvu/historie_a_osobnosti_ceske_diplomacie/ministri_a_ministerstvo_v_historii/index.html | dátum prístupu = 2022-12-02 }}</ref> === Ozbrojené sily === {{Hlavný článok|Armáda Českej republiky}} [[Súbor:Czech KFOR (1).jpg|náhľad|Českí vojaci na hliadke počas misie [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]]]] Armáda Českej republiky sa skladá z [[Vzdušné sily Armády Českej republiky|letectva]], [[Pozemné sily Armády Českej republiky|pozemných síl]] a podporných jednotiek. [[Prezident Českej republiky]] je vrchným veliteľom ozbrojených síl. V roku 2004 bola zrušená [[základná vojenská služba]] a armáda sa tak stala plne profesionálnou organizáciou. 12. marca 1999 krajina vstúpila do [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|Severoatlantickej aliancie]], v rámci nej plní svoje vojenské záväzky. Počet aktívnych vojakov je približne 29 300 vrátane civilných zamestnancov. České jednotky sa podieľali na operáciách [[UNPROFOR]], [[SFOR]], [[EUFOR]] v [[Bosna a Hercegovina|Bosne a Hercegovine]], [[Sily pre Kosovo|KFOR]] v [[Kosovo|Kosove]] a [[Medzinárodné bezpečnostné a pomocné sily|ISAF]] v [[Afganistan]]e. Od roku 2003 pôsobia českí vojaci v [[Irak]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balkán, Irák, Afghánistán – česká armáda si v rámci zahraničních misí vydobyla v NATO respekt | periodikum = Český rozhlas | dátum_vydania = 12. března 2019 | url = https://www.radio.cz/cz/rubrika/panorama/balkan-irak-afghanistan-ceska-armada-si-v-ramci-zahranicnich-misi-vydobyla-v-nato-respekt }}</ref> České letectvo sa taktiež podieľa na [[Baltic Air Policing|obrane vzdušného priestoru]] [[Pobaltský štát|Pobaltských štátov]] a [[Island]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České gripeny budou opět střežit Island, první piloti odletí v září | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/zpravy/domaci/cesi-budou-hlidat-island-gripeny.A160316_161457_domaci_ale | dátum vydania = 2016-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vysokú prestíž majú tradične českí vojenskí chemici (dnes [[31. pluk radiačnej, chemickej a biologickej ochrany]] v Liberci). Od svojho prvého nasadenia v medzinárodných silách v operácii [[Druhá vojna v Perzskom zálive|Púštna búrka]] v roku 1991, patrí k hlavným českým príspevkom k spojeneckým akciám. Od roku 2003 libereckí chemici pravidelne velia mnohonárodnému praporu radiačnej, chemickej a biologickej ochrany [[Sily rýchlej reakcie NATO|Síl rýchlej reakcie NATO]] (''NATO Response Force'').<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Liberečtí chemici si na slavnostním nástupu připomněli významné svátky {{!}} Armáda ČR | periodikum = www.army.cz | url = http://www.army.cz/liberecti-chemici-si-na-slavnostnim-nastupu-pripomneli-vyznamne-svatky-74591/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Výzbroj Armády Českej republiky zahŕňa nadzvukové stíhačky [[Saab JAS-39 Gripen|JAS-39 Gripen]], bojové lietadlá [[Aero L-159 Alca]], útočné helikoptéry [[Mil Mi-24|Mil Mi-35]], obrnené transportéry: [[Pandur II]], [[BVP-1]], [[BVP-2]], [[OT-90]] a modernizované tanky [[T-72M4CZ]]. Najznámejšími českými, respektíve československými, vojakmi a vojvodcami minulosti boli [[Přemysl Otakar II.]], [[Ján (Čechy)|Ján Luxemburský]], [[Jan Žižka]], [[Albrecht z Valdštejna]], [[Karel Filip ze Schwarzenbergu|Karel Filip Schwarzenberg]], [[Josef Václav Radecký z Radče]], [[Josef Šnejdárek]], [[Heliodor Píka]], [[Ludvík Svoboda]], [[Jan Kubiš]], [[Jozef Gabčík]], [[František Fajtl]] či [[Petr Pavel]]. === Ľudské práva === [[Súbor:Hagibor Rádio SE 4.jpg|náhľad|Budova [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Rádia Slobodná Európa]] v Prahe na [[Hagibor]]e]] {{Hlavný článok|Ľudské práva v Česku|Cenzúra v Česku}} Ľudské práva v Česku sú garantované [[Listina základných práv a slobôd|Listinou základných práv a slobôd]] a [[medzinárodná zmluva|medzinárodnými zmluvami]] o [[ľudské práva|ľudských právach]]. Napriek tomu sa vyskytovali prípady porušovania ľudských práv ako diskriminácia rómskych detí,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Komárek|meno=Michal|titul=Diskriminace Romů v českých školách jako evropský problém|url=http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|datum přístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160401143159/http://literarky.cz/komentare/michal-komarek/18387-diskriminace-rom-v-eskych-kolach-jako-evropsky-problem|dátum archivácie=2016-04-01|nedostupné=ano}}</ref> kvôli ktorým [[Európska komisia]] požiadala Česko o podanie vysvetlenia,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropská komise žádá Česko o data kvůli diskriminaci Romů ve školách|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/eu-chce-iformace-o-udajne-diskriminaci-romu-ve-skolstvi-pig-/domaci.aspx?c=A140925_201335_domaci_cen|dátum vydania=2014-09-25|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> alebo nezákonnej [[Sterilizácia (medicína)|sterilizácie]] [[Rómovia|rómskych]] žien,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Evropský soud tlačí vládu k odškodnění za nedobrovolné sterilizace romských žen - Liga lidských práv|periodikum=llp.cz|url=http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160402194316/http://llp.cz/2014/03/evropsky-soud-tlaci-vladu-k-odskodneni-za-nedobrovolne-sterilizace-romskych-zen/|dátum archivácie=2016-04-02}}</ref> za ktoré sa v roku 2009 [[vláda Českej republiky|vláda]] ospravedlnila.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vláda: Litujeme nezákonných sterilizací romských žen | periodikum = Lidovky.cz | dátum vydania = 2009-11-23 | dátum prístupu = 2015-01-28 | url = http://www.lidovky.cz/vlada-litujeme-nezakonnych-sterilizaci-romskych-zen-p06-/zpravy-domov.aspx?c=A091123_165045_ln_domov_mtr }}</ref> Podľa komentára verejného ochrancu práv [[Stanislav Křeček|Stanislava Křečka]] z roku 2020 je diskriminácia Rómov v súčasnosti len minimálna, čomu nasvedčuje štatistika podaných oznámení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Křeček: Žádnou segregaci Romů nechci. Ať ale nemají zvláštní zacházení | periodikum = Seznam Zprávy | odkaz na periodikum = Seznam Zprávy | vydavateľ = Seznam.cz | odkaz na vydavateľa = Seznam.cz | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/krecek-zadnou-segregaci-romu-nechci-at-ale-nemaji-zvlastni-zachazeni-112349 | dátum prístupu = 2020-08-25 }}</ref> Dochádza takiež k porušovaniu ľudských práv v niektorých zariadeniach pre seniorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V některých zařízeních pro seniory hrozila klientům podvýživa, upozornila ombudsmanka|url=http://www.novinky.cz/domaci/360142-v-nekterych-zarizenich-pro-seniory-hrozila-klientum-podvyziva-upozornila-ombudsmanka.html|datum přístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> a v psychiatrických liečebniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Echo24|titul=Česko opět čelí kritice za klecová lůžka v ústavech pro duševně choré - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/i9wEL/cesko-opet-celi-kritice-za-klecova-luzka-v-ustavech-pro-dusevne-chore|dátum vydania=2014-06-27|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> V roku 2000 bol na ochranu základných práv a slobôd zriadený úrad [[Verejný ochránce práv (Česko)|Verejného ochrancu práv]] (ombudsmana). Autorita ombudsmana je však skôr neformálna. Podľa [[Index ekonomickej slobody|indexu ekonomickej slobody]], ktorý vytvára [[The Heritage Foundation]] a ''[[The Wall Street Journal]]'', je Česko 24. najslobodnejšia krajina na svete z hľadiska obchodu (stav v roku 2016).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum prístupu=2016-12-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160207175335/http://www.heritage.org/index/excel/2016/index2016_data.xls |dátum archivácie=2016-02-07 }}</ref> Podľa [[Reportéri bez hraníc|Svetového indexu slobody tlače]], vytváraného organizáciou [[Reportéri bez hraníc]], malo Česko 14. najslobodnejšie mediálne prostredie na svete (stav v roku 2023).<ref name="indextisku" /> Praha je sídlom [[Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|Radio Free Europe/Radio Liberty]]. Stanica dnes sídli na Hagiboru. Na začiatku 90. rokov ju do Československa osobne pozval [[Václav Havel]].<ref>http://www.radio.cz/en/section/curraffrs/launch-of-rfe-broadcasts-from-prague-recalled-on-20th-anniversary</ref> Osoby rovnakého pohlavia môžu v Česku uzavrieť tzv. [[Registrované partnerstvo v Česku|registrované partnerstvo]] (viac [[LGBT práva v Česku]]). K najznámejším českým aktivistom a podporovateľom ľudských práv patrí pražská rodáčka [[Bertha von Suttner|Bertha von Suttnerová]], ktorá za svoj [[Pacifizmus|pacifistický]] boj získala [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]], filozof a prvý československý prezident [[Tomáš Garrigue Masaryk]], študent [[Jan Palach]], ktorý sa v roku 1969 upálil na protest proti sovietskej okupácii, [[Karel Schwarzenberg]], ktorý bol v rokoch 1984 až 1990 predsedom Medzinárodného helsinského výboru pre ľudské práva, [[Václav Havel]], dlhoročný disident a neskorší prezident, sociologička a disidentka [[Jiřina Šiklová]] či [[Šimon Pánek]], zakladateľ organizácie [[Člověk v tísni]]. === Administratívne delenie === {{Hlavný článok|Administratívne delenie Česka|Kraj (Česko)|Okres (Česko)|CZ-NUTS}} [[Súbor:Ceska republika - Historicke zeme a soucasne kraje.png|náhľad|300px|vpravo|Samosprávne kraje a historické krajiny Česka]] <div style="float:right">{{Administratívne členenie Česka (mapa)}}</div> ==== Kraje ==== Územie Česka sa delí na 14 vyšších územných samosprávnych celkov – krajov. Toto rozdelenie bolo zriadené 1. januára 2000 ústavným zákonom č. 347/1997 Sb. Krajský úrad je krajským orgánom vykonávajúcim tiež [[prenesená pôsobnosť|prenesenú pôsobnosť]] štátnej správy, na jeho čele stojí riaditeľ. Hlavou každého kraja je [[Hajtman kraja|hajtman]], iba hlavou Prahy je [[primátor (Česko)|primátor]]. Územné kraje ani samosprávne kraje nerešpektujú hranice [[České krajiny|historických Českých krajín]]. Územie [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]], [[Juhomoravský kraj|Juhomoravského kraja]], [[Pardubický kraj|Pardubického kraje]] a [[kraj Vysočina|kraja Vysočina]] sa nachádza ako v [[Čechy|Čechách]], tak na [[Morava (región)|Morave]] a územie [[Olomoucký kraj|Olomouckého kraja]] a [[Moravsko-sliezsky kraj|Moravsko-sliezskeho kraja]] sa nachádza ako na Morave, tak v [[České Sliezsko|Českom Sliezsku]]. Rozdelenie do 14 krajov je uplatňované pri [[Voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu Českej republiky|voľbách do Poslaneckej snemovne PČR]], kde každý politický subjekt môže podať 14 kandidátok. Dnešné územie Česka sa delilo na [[História krajov v Česku|kraje]] v rôznych obmenách od doby vlády [[Přemysl Otakar II.|Premysla Otakara II.]] až do 19. storočia. Následne bolo toto delenie nahradené iba okresmi, v období [[Prvá česko-slovenská republika|prvej republiky]] potom zemským zriadením. Kraje boli obnovené v roku 1948, v roku 1960 prebehlo rozdelenie Česka do siedmich krajov a hlavného mesta. Tieto kraje ''[[de facto]]'' zanikli so zriadením nových krajov v roku 2000, ''[[de iure]]'' však existovali súbežne s novými krajmi až do 1. januára 2021, keď boli zrušené na základe nového [[zákon o územnosprávnom členení štátu|zákona o územnosprávnom členení štátu]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 51/2020 Sb. | názov = o územně správním členění státu | poznámka = Zákony pro lidi | url = https://www.zakonyprolidi.cz/cs/2020-51 | dátum prístupu = 2021-04-08 }}</ref> Členenia na iba osem krajov však stále pretrváva v organizácii [[Súdy v Česku|českej justície]].<ref>{{Citácia právneho predpisu | typ = Zákon | číslo = 6/2002 Sb. | názov = o soudech, soudcích, přísedících a státní správě soudů a o změně některých dalších zákonů (zákon o soudech a soudcích) | poznámka = Krajské soudy a jejich obvody jsou definovány v příloze č. 2 | url = https://www.e-sbirka.cz/sb/2002/6 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> {| border=0 cellspacing=0 cellpadding=0 align=right |- | colspan=4 | <hr> |- valign=top | '''samosprávny kraj''' | rowspan=16 | &nbsp;&nbsp; | '''[[Krajské mesto (Česko)|krajské mesto]]''' | align="right" | '''obyvateľov'''<ref name="PočetObyv2025">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Český statistický úřad| odkaz na autora =| titul = Počet obyvatel v obcích - k 1. 1. 2025| url = https://csu.gov.cz/produkty/pocet-obyvatel-v-obcich-rlm0s92pwn| vydavateľ = csu.gov.cz| miesto = | dátum vydania = 2025-05-16| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = cs}}</ref> |- | colspan="4" | <hr> |- | colspan=3 | [[Praha|Hlavné mesto Praha]] | align="right" | 1 397 880 |- | [[Stredočeský kraj]] | [[Praha]] | align="right" | 1 466 215 |- | [[Juhočeský kraj]] | [[České Budějovice]] | align=right | 653 227 |- | [[Plzeňský kraj]] | [[Plzeň]] | align=right | 614 640 |- | [[Karlovarský kraj]] | [[Karlovy Vary]] | align=right | 293 195 |- | [[Ústecký kraj]] | [[Ústí nad Labem]] | align=right | 808 356 |- | [[Liberecký kraj]] | [[Liberec]] | align=right | 449 494 |- | [[Královohradecký kraj]] | [[Hradec Králové]] | align=right | 555 923 |- | [[Pardubický kraj]] | [[Pardubice]] | align=right | 530 469 |- | [[Kraj Vysočina]] | [[Jihlava]] | align=right | 517 647 |- | [[Juhomoravský kraj]] | [[Brno]] | align=right | 1 229 343 |- | [[Olomoucký kraj]] | [[Olomouc]] | align=right | 631 500 |- | [[Zlínský kraj]] | [[Zlín]] | align=right | 578 998 |- | [[Moravsko-sliezsky kraj]] | [[Ostrava]] | align=right | 1 182 613 |- | colspan=4 | <hr> |} ==== Okresy ==== Kraje sa ďalej delia na okresy, dohromady je v Česku 76 okresov (posledný z nich – [[okres Jeseník]] – vznikol až 1. januára [[1996]]). V roku 1990 boli okresní národní výbory transformované na okresní úrady, namiesto zboru voleného občanmi ich riadili [[Okresné zhromaždenie|okresné zhromaždenia]] volené [[zastupiteľstvo kraja|krajským zastupiteľstvom]]. Ku dňu [[1. január|1. januára]] [[2003]] boli okresné úrady zrušené. [[Okres]]y ako jednotka štátnej správy naďalej existujú, okresy taktiež zastávajú štatistickú jednotku. ==== Obce a ich správne obvody ==== V roku [[1990]] boli [[miestny národný výbor|miestne]] a [[mestský národný výbor|mestské]] národné výbory premenené na [[obecný úrad|obecné]] a [[Obecný úrad|mestské úrady]], pričom volené orgány získali takzvanú [[samostatná pôsobnosť|samostatnú pôsobnosť]], ktorá začala byť rozlišovaná od [[prenesená pôsobnosť|prenesenej pôsobnosti]] štátnej správy. Pre výkon štátnej správy na najnižšej úrovni bol zvolený zmiešaný model: obecný úrad je obecným orgánom. Česká republika sa [[1. január|1. januára]] [[1993]] stala samostatným štátom, ale na vnútorné územné členenie to vplyv nemalo. Z hľadiska všeobecnej štátnej správy sa kraje delia na [[správny obvod|správne obvody]] [[Obec s rozšírenou pôsobnosťou|obcí s rozšírenou pôsobnosťou]] (niekedy tiež nazývané „malé okresy“ alebo „obce III. typu“). Takými obcami sa stali všetky doposiaľ okresné mestá, pribudli k ním však mnoho ďalších miest. Tieto obvody sa niekde ďalej delia na správne obvody [[Poverený obecný úrad|obcí s povereným obecným úradom]] (tzv. „obce II. typu“), ktoré vykonávajú niektoré špecifické právomoci štátnej správy aj pre okolité obce. Ešte menšie bývajú niektoré správne obvody [[matrika|matrík]]. Niektoré pôsobnosti štátnej správy vykonávajú pre svoje územie všetky obce. ==== NUTS ==== [[Súbor:Cznuts2.svg|náhled|Štatistické oblasti [[Spoločná nomenklatúra územných jednotiek pre štatistické účely|NUTS]] 2 <br />v Českej republike, [[CZ-NUTS]] 2]] Členenie na jednotky [[CZ-NUTS|NUTS]] 1, ktoré zodpovedajú územiu veľkosťou 3 – 7 miliónov obyvateľov, nebolo v Česku zavedené. Jednotku NUTS 1 tak tvorí celé územie Česka. Na úrovni NUTS 2 sa kraje združujú do štatistických oblastí nazývaných regióny súdržnosti, ktoré majú mať zrovnateľný počet obyvateľov, aby mohli byť centrálne riadené v projektoch partnerstiev Európskej únie, a pri financovaní miestnych projektov. Plzeňský a Juhočeský kraj sú tak združené do [[Región súdržnosti Juhozápad|regiónu súdržnosti Juhozápad]], Karlovarský a Ústecký do [[Región súdržnosti Severozápad|regiónu súdržnosti Severozápad]], Liberecký, Královohradecký a Pardubický do [[Región súdržnosti Severovýchod|regiónu súdržnosti Severovýchod]], Vysočina a Juhomoravský do [[Región súdržnosti Juhovýchod|regiónu súdržnosti Juhovýchod]], Olomoucký a Zlínský do [[Región súdržnosti Stredná Morava|regiónu súdržnosti Stredná Morava]]. Regióny súdržnosti [[Región súdržnosti Praha|Praha]], [[Región súdržnosti Stredné Čechy|Stredné Čechy]] a [[Región súdržnosti Moravsko-sliezsko|Moravsko-sliezsko]] sú každý tvorené jediným krajom. Kraje sú umiestnené na úrovni NUTS 3. ==== Euroregióny ==== {{Hlavný článok|Zoznam euroregiónov v Česku}} Pre posilnenie [[región|regionálnej]] spolupráce v Európe vznikajú takzvané [[euroregión]]y, a to spravidla v regiónoch delených štátnymi hranicami. Najstarší z nich je [[Euroregión Nisa]], ktorý leží na [[trojmedzie|trojmedzí]] [[Čechy|Čech]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]] predovšetkým v povodí [[Lužická Nisa|Lužickej Nisy]]. Zaberá plochu 13 033 km<sup>2</sup>, z toho na českom území 3 163 km<sup>2</sup>. == Ekonomika == {{Hlavný článok|Ekonomika Česka}} === Všeobecná charakteristika === [[Súbor:Nové Město, Na příkopě 28, Česká národní banka.jpg|náhľad|[[Česká národná banka]] v [[Praha|Prahe]]]] [[Súbor:Europe-GDP-PPP-per-capita-map.png|náhľad|Európske štáty podľa [[Zoznam štátov podľa hrubého domáceho produktu v prepočte na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily|HDP na obyvateľa]]]] {{Hlavný článok|Ekonomika Česka|Štátny dlh Česka}} Hospodárstvo českých krajín tradične patrí k najrozvinutejším v Európe. [[Hrubý domáci produkt]] dosahuje výšku vyspelých štátov sveta. V roku [[2015]] bol [[hrubý domáci produkt]] (HDP) na osobu v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]] 31 600 amerických dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20190529122611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/rankorder/2004rank.html|dátum archivácie=2019-05-29|nedostupné=ano}}</ref> Výkonnosť českej ekonomiky bola v roku 2019 93 % priemeru [[Európska únia|EÚ]].<ref>[https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tec00114/default/table?lang=en Eurostat:GDP per capita in PPS]</ref> [[Ekonomika Česka|Česká ekonomika]] je tak 16. najsilnejšou v EÚ. Svojou výkonnosťou predbehla v roku [[2005]] ekonomiku [[Portugalsko|Portugalska]], potom [[Grécko|Grécka]], [[Cyprus|Cypru]] a teraz sa blíži na úroveň [[Taliansko|Talianska]] a [[Španielsko|Španielska]]. [[Svetová banka]] (WB) už Česko vyradila zo zoznamu „rozvojových krajín“. Z investičného hľadiska banka [[JPMorgan Chase]] v roku 2017 české štátne dlhopisy zaradila do indexu „rozvíjajúcich sa trhov“ (emerging markets).<ref>{{Citácia periodika|titul=JPMorgan Chase přeřadila české dluhopisy z kategorie vyspělých zemí do indexů rozvíjejících se trhů|periodikum=Investicniweb.cz|jazyk=cs-CZ|url=https://www.investicniweb.cz/news-2017-2-23-jpmorgan-chase-preradila-ceske-dluhopisy-ze-skupiny-vyspelych-zemi-do-indexu-rozvijejicich-se-zemi/|dátum prístupu=2018-11-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Banka přeřadí Česko z&nbsp;vyspělých zemí do rozvojových. Neplníme příjem na hlavu | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |jazyk=cs|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/430220-banka-preradi-cesko-z-vyspelych-zemi-do-rozvojovych-neplnime-prijem-na-hlavu.html |datum prístupu=2017-04-11}}</ref> Napriek tomu dnes patrí k tridsiatke najvyspelejších štátov, tzv. „platcom“, ktorí z rozpočtu Svetovej banky neberú peniaze, ale naopak ich do nej vkladajú. Podľa Indexu spoločenského rozvoja (Social Progress Index), kotrý vytvára nezisková organizácia Social Progress Imperative a spoločnosť Deloitte, je Česko 22. najrozvinutejším štátom sveta (k 2015).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je v&nbsp;kvalitě života na 22. místě na světě, dokonce před Itálií|url=https://www.novinky.cz/ekonomika/366662-cesko-je-v-kvalite-zivota-na-22-miste-na-svete-dokonce-pred-italii.html | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis |dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs}}</ref> Podľa [[Index ľudského rozvoja|Indexu ľudského rozvoja]], ktorý vypočítava [[Organizácia spojených národov|OSN]], je 28. najrozvinutejším štátom.<ref>http://hdr.undp.org/sites/default/files/2015_human_development_report.pdf</ref> V rebríčku bohatstva svojich občanov, ktorý zostavuje skupina [[Allianz]], bola v roku 2015 Česká republika taktiež na 28. mieste na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=www.tyden.cz|meno=|titul=Bohatství stoupá. Průměrný Čech vlastní 305 tisíc korun|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/bohatstvi-stoupa-prumerny-cech-vlastni-305-tisic-korun_357353.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-09-29|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Majetok je podľa štúdie Global Wealth Report spoločnosti The Boston Consulting Group v Česku rozložené pomerne rovnomerne: päť percent najbohatších Čechov vlastní 45 percent celkového finančného bohatstva (v USA je to 77 percent).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Pět procent Čechů vlastní 45 procent bohatství - Echo24.cz|url=http://echo24.cz/a/iB9u7/pet-procent-cechu-vlastni-45-procent-bohatstvi|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2015-04-15|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref> Taktiež príjmová nerovnosť medzi ľuďmi patrí v Česku k najnižším v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=tyden.cz|meno=|titul=Příjmová nerovnost? Češi jsou rovnostáři|url=http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|vydavateľ=|miesto=|dátum vydania=2014-12-30|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20160923135644/http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/podnikani-a-prace/prijmova-nerovnost-cesi-jsou-rovnostari_328591.html|dátum archivácie=2016-09-23}}</ref> S tým súvisí aj odhad OECD, že v Česku ja najmenšia miera [[Chudoba|chudoby]] v celej Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum prístupu=2026-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190618233754/https://www.mpsv.cz/cs/17826 |dátum archivácie=2019-06-18 }}</ref> V roku 2018 žilo na [[Hranica chudoby|hranici chudoby]] 9,6 percent ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Příjmová chudoba ohrožuje desetinu obyvatel ČR. Živoří ale výrazně více lidí | periodikum = Echo24 | dátum_vydania = 25. března 2019 | url = https://echo24.cz/a/SZfy8/prijmova-chudoba-ohrozuje-desetinu-obyvatel-cr-zivori-ale-vyrazne-vice-lidi }}</ref> Česko je silne exportnou ekonomikou, český export prekonal v roku 2018 hranicu 4,4 bilióna korún, čím bol vytvorený nový historický rekord. V roku 2018 mierilo 84,1 percenta vývozu z Česka do krajín Európskej únie. Z hľadiska štátov dominoval vývoz do [[Nemecko|Nemecka]] (32,4 percenta), s odstupom nasledovalo [[Slovensko]] (7,6 percent), [[Poľsko]] (6,1) a [[Rakúsko]] (4,5). Dominoval dovoz z Nemecka (25,0 percenta), [[Čína|Číny]] (14,1) a Poľska (7,7).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zahraniční obchod ČR - roční údaje - 2018 | periodikum = Český statistický úřad | dátum_vydania = 30. září 2019 | url = https://www.czso.cz/csu/czso/zahranicni-obchod-cr-rocni-udaje-2018 }}</ref> Zdanenie bolo v roku 2015 v Česku na úrovni 39,6 percenta HDP.<ref name="cia">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The World Factbook — Central Intelligence Agency|periodikum=www.cia.gov|url=https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archívu=https://web.archive.org/web/20181226012446/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ez.html%20|dátum archivácie=2018-12-26|nedostupné=ano}}</ref> Pre štruktúru zdanenia je typická nízka miera [[Priama daň|priamych daní]], priemerná miera [[Nepriama daň|nepriamých]] a veľmi vysoká miera sociálnych príspevkov ([[sociálne zabezpečenie|sociálne]] a [[Zdravotné poistenie v Česku|zdravotné poistenie]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezviko=eDOTACE|titul=Zdanění v EU - struktura a efektivita výběru daní - eDOTACE|periodikum=www.edotace.cz|url=http://www.edotace.cz/clanky/zdaneni-v-eu-struktura-a-efektivita-vyberu-dani|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Typickým rysom českej ekonomiky je relatívne nízka miera nezamestnanosti, v marci 2016 dosiahlo Česko najnižšiu nezamestnanosť v celej Európskej únii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko má nejnižší nezaměstnanost z&nbsp;celé EU, předběhlo už i&nbsp;Německo|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/402011-cesko-ma-nejnizsi-nezamestnanost-z-cele-eu-predbehlo-uz-i-nemecko.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Jeho zadlženie bolo k roku 2015 siedme najnižšie v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Česko je sedmou nejméně zadluženou zemí EU|url=http://www.novinky.cz/ekonomika/401288-cesko-je-sedmou-nejmene-zadluzenou-zemi-eu.html|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> K roku 2016 bol [[Štátny dlh Česka|štátny dlh]] 1,836 bilióna korún, čo predstavovalo 40,3 percent hrubého domáceho produktu (priemer EÚ 85,2 percent HDP, eurozóny 90,7 percent HDP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČSÚ: Míru zadlužení porušuje většina zemí EU, Česko ne {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/csu-miru-zadluzeni-porusuje-vetsina-zemi-eu-cesko-ne/1380321|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Dlhy českých domácností boli k júnu 2016 1,369 bilióna korún, dlhy firiem voči bankám 1,176 bilióna korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Dluhy českých domácností v červnu stouply na 1,369 bilionu korun {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/dluhy-ceskych-domacnosti-v-cervnu-stouply-na-1-369-bilionu-korun/1376400|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> V roku 2016 vo forme [[Odliv kapitálu|dividend]] odplynulo z Česka do zahraničia 289 miliárd korún<ref>[https://www.novinky.cz/ekonomika/433801-do-zahranici-odteklo-na-dividendach-rekordnich-289-miliard.html Do zahraničí odteklo na dividendách rekordních 289 miliard]. Novinky. 31. března 2017.</ref> a podľa niektorých odhadov sa ročne odvádza z Česka do zahraničia až 700 miliárd korún,<ref>[https://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/jak-zahranicni-firmy-doji-cesko-odtece-az-700-miliard-rocne_457806.html Jak zahraniční firmy dojí Česko. Odteče až 700 miliard ročně]. Týden. 6. prosince 2017.</ref> čo je avšak priamy dôsledok zahraničných investícií. K roku 2016 bolo v Česku 23 200 dolárových milionárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Počet dolarových milionářů v ČR stoupl o osm pct na 23.200 lidí {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/pocet-dolarovych-milionaru-v-cr-stoupl-o-osm-pct-na-23-200-lidi/1375615|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Medzinárodná ratingová agentura Standard & Poor's oceňuje od roku 2011 úverovú spoľahlivosť Českej republiky stupňom AA-.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Agentura S&P potvrdila rating České republiky na stupni AA- {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/agentura-s-p-potvrdila-rating-ceske-republiky-na-stupni-aa/1374382|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Podľa poradenskej siete BDO bolo k roku 2016 Česko 26. najatraktívnejšou krajinou sveta pre investorov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BDO: Nejatraktivnější pro investory je Hongkong, ČR na 26. místě {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/bdo-nejatraktivnejsi-pro-investory-je-hongkong-cr-na-26-miste/1373844|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K významným hospodárskym inštitúciám patrí [[Burza cenných papierov Praha|Pražská burza]] (a jej [[PX|index PX]]). S [[Korupcia|korupciou]] sa v Česku stretlo 60 % opýtaných podnikateľov.<ref>[https://byznys.ihned.cz/c1-64760700-pruzkum-vetsina-podnikatelu-se-setkala-s-uplatky-zadne-zlepseni-nevidi Průzkum: Většina podnikatelů se setkala s úplatky. Žadné zlepšení nevidí]. Hospodářské noviny. 19. října 2015.</ref> === Mena === [[Súbor:5 000 czk note 2009.jpg|náhľad|Päťtisícová bankovka českej koruny s portrétom [[Tomáš Garrigue Masaryk|T. G. Masaryka]]]] Oficiálnou českou menou je [[Česká koruna (mena)|česká koruna]] (skratka Kč). Vydáva ju [[Česká národná banka]], úplne nezávislá od vlády. Členmi jej vedenia – bankovnej rady – menuje prezident republiky. Kurz meny je plávajúci, pokiaľ sa Česká národná banka nerozhodne inak, napríklad od 7. novembra 2013 intervenovala na devízovom trhu s cieľom držať kurz koruny voči euru približne na hladine 27 korún za euro.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Intervence ČNB pokračují, skončí nejdříve ve 2. čtvrtletí 2017 | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2016-09-29 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/intervence-cnb-pokracuji-skonci-nejdrive-ve-2-ctvrtleti-2017/1398055 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Dôvodom na opatrenia boli obavy z [[Deflácia (záporná inflácia)|deflácia]]. Intervencie boli ukončené na jar 2017<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = ČTK | odkaz na autora = Česká tisková kancelář | titul = ČNB ukončila intervence, koruna posílila, rostou výnosy dluhopisů | periodikum = ČeskéNoviny.cz | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cnb-ukoncila-intervence-koruna-muze-posilit-pod-27-kc-eur/1470372 | dátum prístupu = 2017-06-12 }}</ref> a intervenciami posilnený kurz si koruna udržovala do 1. štvrťročia 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Směnný kurz EU/Kč | url = https://www.kb.cz/cs/kurzovni-listek/detail-kurzu?curr=eur | vydavateľ = Komerční banka }}</ref> Prístupovou zmluvou z roku 2003 sa Česko zaviazalo prijať európsku menu [[euro]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro a Česká republika | url = http://www.zavedenieura.cz/cs/euro-a-ceska-republika | vydavateľ = Ministerstvo financí ČR | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Vládou však doposiaľ nebol stanovený termín prijatia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor1 = ČTK | odkaz_na_autora1 = Česká tisková kancelář | titul = Analýza: Rozhodnutí o vstupu Česka do eurozóny bude hlavně politické | periodikum = ČeskéNoviny.cz | dátum_vydania = 2017-06-01 | url = http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/analyza-rozhodnuti-o-vstupu-ceska-do-eurozony-bude-hlavne-politicke/1492235 | dátum_prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ani termín vstupu do mechanizmu zmenových kurzov [[ERM II]], ktorý musí prijatie eura predchádzať. Vstup do mechanizmu ERM II je poslednou z piatich [[Konvergenčné kritériá|konvergenčných kritérií]], ktoré Česko doposiaľ nesplnilo. Prijatie eura bránia obavy z [[Dlhová kríza v eurozóne|dlhovej krízy v eurozóne]] a nízka podpora prijatia eura u verejnosti. Do roku 2005 sa podpora u verejnosti pohybovala okolo 50 %, v ďalších rokoch ale vytrvalo klesala.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisková zpráva: Občané ČR o budoucnosti EU a přijetí eura – duben 2017 | url = https://cvvm.soc.cas.cz/media/com_form2content/documents/c2/a4326/f9/pm170524a.pdf | druh nosiča = PDF online | vydavateľ = Centrum pro výzkum veřejného mínění | dátum_prístupu = 2017-07-12 | strany = 4 | dátum_vydania = 2017-05-24 }}</ref> Podľa agentúry [[STEM]] sa podpora zavedenia eura v rokoch 2015 až 2023 pohybovala medzi 15–20 %, pričom pri výskume z roku 2023 odpovedalo 56 % respondentov „určite nie“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro, nebo koruna? Češi mají jasno, pokud by záleželo jen na veřejném mínění, společnou měnu nepřijmou | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-domov/euro-nebo-koruna-cesi-maji-jasno-pokud-zalezelo-jen-na-verejnem-mineni-spolecnou_2405160500_aur | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2025-07-15 }}</ref> Naopak podľa [[Eurobarometer|Eurobarometra]] podpora pre vstup do [[Eurozóna|eurozóny]] stále rastie, v roku 2021 bolo pre 40 % Čechov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Euro místo koruny? Češi mění názor, příznivců evropské měny přibylo | periodikum = Seznam Zprávy | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/euro-misto-koruny-cesi-meni-nazor-priznivcu-evropske-meny-pribylo-152964 | dátum vydania = 2021-05-04 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> a v roku 2022 šlo o 44 % českých občanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podpora eura v ČR výrazně vzrostla | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-podpora-eura-v-cr-vyrazne-vzrostla-40399769 | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum prístupu = 2025-07-24 }}</ref> K historickým menám používaným v Česku patrí [[Koruna česko-slovenská|česko-slovenská koruna]], [[Koruna (Protektorát Čechy a Morava)|protektorátna koruna]], [[Koruna (Rakúsko-Uhorsko)|rakúsko-uhorská koruna]] či [[Rakúsky zlatý|rakúsko-uhorský zlatý]]. K významným minciam minulosti patrí [[pražský groš]] či [[jáchymovský tolar]], od ktorého má mena [[dolár]] [[Etymológia|etymologický]] pôvod. === Vývoj ekonomiky === {{hlavný článok|Hospodárske dejiny Česka}} [[Súbor:Vítkovické železárny polovina 19 století.jpg|náhľad|[[Vítkovické železiarne]] v polovici 19. storočia]] [[Súbor:Parní lokomotiva Skaličák 20.jpg|náhľad|Značka kedysi slávneho strojárenského koncernu [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]], ktorý po mnohých fúziách vznikol v roku 1927]] V českých krajinách sa počiatky moderného priemyslu dajú vysledovať do časov panovania cisára [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]], keď sa začali spolu so zárodkami [[Veda|modernej vedy]] objavovať aj prvé priemyselné technológie a myslenie. Proces prerušila [[tridsaťročná vojna]] a aj po nej v strednej Európe došlo k istému oneskoreniu v nadviazaní na túto tradíciu. Začiatky industrializácie tu súvisia s ideológiou [[Merkantilizmus|merkantilizmu]] a [[Osvietenský absolutizmus|osvietenským absolutizmom]] [[Mária Terézia|Márie Terézie]] a [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozefa II.]]. Priekopníkmi tu boli hlavne šľachtici. Prvý priemysel, ktorý sa začal v českých krajinách masovo rozvíjať, bol [[Textilníctvo|textilný priemysel]], v 18. storočí ešte osamotený. Zlom prišiel na začiatku 19. storočia, keď sa české krajiny začali rýchlo industrializovať, došlo k tzv. [[Priemyselná revolúcia v Česku|priemyselnej revolúcii]]. Rozvíjali sa nové odbory (hlavne cukrovarníctvo, sklárstvo, pivovarníctvo, výroba porcelánu, chemický priemysel, ťažký priemysel a strojárenstvo) a od 20. a 30. rokov 19. storočia sa tento priemysel taktiež mechanizoval, s pomocou [[Parný stroj|parného stroja]], kľúčového vynálezu epochy. V 2. polovici storočia sa objavili nové technológie (elektrina, telegraf, telefón), rodilo sa kapitalistické finančníctvo ([[Živnostenská banka|Živnobanka]]), mohutnelo strojárenstvo, jednak za pomoci fúzií a koncentrácie kapitálu (napr. koncerny [[Škoda Holding|Škoda]] a [[Českomoravská Kolben Daněk|ČKD]]), a taktiež tým, že sa začali vyrábať stroje pre rozvíjajúcu sa železnicu a systémy mestskej hromadnej dopravy. Na konci storočia sa objavuje výroba automobilov a motocyklov ([[Laurin & Klement|Laurin a Klement]]). Do konca 19. storočia sa stali české krajiny najpriemyselnejšou časťou vtedajšej [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-uhorskej monarchie]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Mrázek | meno = Otakar | odkaz na autora = Otakar Mrázek | titul = Vývoj průmyslu v českých zemích a na Slovensku od manufaktury do roku 1918| vydavateľ = Nakladatelství politické literatury | miesto = Praha | rok = 1964| počet strán = 490}}</ref> Počas Prvej republiky rozmach pokračoval, objavili sa aj nové dynamicky expandujúce odvetvia (napr. obuvníctvo – firma [[Baťa]] či zbrojárstvo – [[Zbrojovka Brno]]). Podľa kritéria „národného dôchodku na obyvateľa“ bola medzivojnová československá ekonomika 14. najvyspelejšia v Európe a 18. – 20. na svete. Priemyselná produkcia bola desiata najvyššia na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ekonomika ČSSR v letech padesátých a šedesátých {{!}} 21. 7. 2011 {{!}} Pavel Rybák | periodikum = Britské listy | url = https://blisty.cz/art/59458-ekonomika-cssr-v-nbsp-letech-padesatych-a-sedesatych.html | dátum vydania = 2011-07-21 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Silno exportnú ekonomiku ťažko zasiahla [[Veľká hospodárska kríza (30. roky 20. storočia)|svetová kríza]], ktorá začala v roku 1929. Vliekla sa takmer až do konca 30. rokov. Po druhej svetovej vojne bol priemysel v mimoriadnej miere zoštátnený a po nástupe komunistov k moci začalo byť hospodárstvo centrálne riadené a plánované. Naviac sa podvolilo potrebám [[Rada vzájomnej hospodárskej pomoci|Rady vzájomnej hospodárskej pomoci]], ktorá združovala socialistické štáty, takže došlo v 50. rokoch k prílišnej orientácii na ťažký priemysel. Od 60. rokov sa dal priestor širšej a vyváženejšej škále odvetví, nadviazalo sa na dobrú strojárenskú a chemickú tradíciu. Na konci 60. rokov vedenie KSČ plánovalo väčšiu ekonomickú reformu ([[Ota Šik|Otu Šika]]), ktorá by centrálne riadenú ekonomiku skĺbila s voľným trhom, ale [[vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska]] ju znemožnil. Nové vedenie KSČ tak zvolilo cestu veľkých infraštruktúrnych a energetických projektov, pri ktorých bolo centrálne riadenie čiastočne výhodou (rozsiahla výstavba sídlisk, diaľníc, jadrových elektrární, priehrad, doindustrializácia Slovenska). Hospodárstvo avšak nedokázalo pružne reagovať na potreby spotrebiteľov a nezachytilo ani technologický prevrat tej doby, počítačovú a digitálnu revolúciu. Špecifickou líniou, snáď v niektorých ohľadoch aj podvratnou, bolo [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctvo]], kde sa objavila aj nečakaná pružnosť a efektivita (napr. výroba počítačov v [[JZD Slušovice]]). Počas tzv. [[Perestrojka|perestrojky]], prestavby hospodárstva, ku ktorému impulzy prišli z Moskvy, bol tejto línii daný väčší priestor a rovnako tak bolo čiastočne dovolené súkromné podnikanie (napr. aj jedna z najväčších súčasných českých firiem, antivírová spoločnosť [[Avast Software|Avast]], začínala ako perestrojkové družstvo). Reformy však boli príliš pomalé a nestretli sa ani s takou podporou verejnosti ako reformy konca 60. rokov. Politická revolúcia v roku 1989 ukončila komunistickú vládu aj pokusy o reformy na jej konci. Došlo k transformácii centrálne riadeného hospodárstva a [[privatizácia|privatizácii]] štátneho majetku (viac [[kupónová privatizácia]], [[veľká privatizácia]], [[malá privatizácia]]). V rámci [[reštitúcia|reštitúcií]] bola taktiež navrátená časť majetkov znárodnených po roku 1948. Dôsledky otvorenej konkurencie najviac postihli odvetvia [[ťažký priemysel|ťažkého priemyslu]] a ťažkého strojárenstva, ktoré neboli konkurencieschopné, alebo boli chybne privatizované. Veľká časť podnikov bola začlenená do nadnárodných korporácií. Podiel priemyslu na tvorbe [[Hrubý domáci produkt|HDP]] klesol v zrovnaní s rokom 1990 na polovicu a jeho miesto zabral sektor služieb. Po vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2004 nasledovalo obdobie hospodárskeho rastu. Pomohli aj priame dotácie, od momentu vstupu do polovice roku 2016 Česko získalo z rozpočtu EÚ o 627,8 miliardy korún viac, než do nej odviedlo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČR v pololetí získala z EU o 66,6 miliardy Kč více, než zaplatila {{!}} ČeskéNoviny.cz|periodikum=www.ceskenoviny.cz|url=http://www.ceskenoviny.cz/zpravy/cr-v-pololeti-ziskala-z-eu-o-66-6-miliardy-kc-vice-nez-zaplatila/1376329|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> Tak ako väčšinu štátov sveta, aj Česko zasiahla svetová ekonomická kríza, ktorá vypukla v roku 2008. Prejavila sa hlavne poklesom HDP o 4,5 % v roku 2009, zvyšovaním nezamestnanosti a rastom zadlženia štátu. Bankový systém oproti tomu kríze odolal a negatívne javy alebo priamo krachy bánk ako v iných štátoch EÚ sa neuskutočnili. Česko sa vyhlo aj dlhovej kríze, ktorá postihla niektoré štáty eurozóny. Po roku 2011 sa obnovil hospodársky rast a česká ekonomika preukazuje vysokú výkonnosť. === Najväčšie firmy === {{Hlavný článok|Zoznam najväčších českých firiem podľa tržieb|Zoznam najväčších zamestnávateľov v Česku|Zoznam najbohatších ľudí v Česku}} [[Súbor:Avast logo 2021.svg|náhľad|Logo [[Avast Software]], českej softwarové firmy]] [[Súbor:BB Centrum, Prague, Czech Republic.jpg|náhľad|Areál [[BB Centrum]] v Prahe, sídlo rady firiem, oi. aj štátneho [[ČEZ]]u]] ==== Podľa tržieb ==== Podľa tržieb boli v roku 2019 v Česku najväčšie firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko1 = Křeček | meno1 = Štěpán | titul = Žebříček největších firem v České republice | url = https://www.kurzy.cz/zpravy/554133-zebricek-nejvetsich-firem-v-ceske-republice/ | vydavateľ = kurzy.cz | dátum_vydania = 2020-08-14 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Škoda Auto]] (459,1 miliardy korún). * [[Energetický a průmyslový holding]] (230,0 miliardy Kč) * [[ČEZ]] (206,2 miliardy Kč) * [[Agrofert]] (162,0 miliardy Kč) * [[Foxconn CZ]] (152,4 miliardy Kč) }} ==== Podľa počtu zamestnancov ==== Najväčšími zamestnávateľmi v roku 2018 boli firmy:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší firmy v Česku podle tržeb i zaměstnanců. Projděte si žebříček Czech Top 100 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2019-06-11 | url = https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsim-firmam-v-cesku-se-dari-trzby-skodovky-rostou-nejvi/r~1febd2968c2811e9a305ac1f6b220ee8/ | dátum_prístupu = 2020-12-16 }}</ref> {{stĺpce|2| * [[Agrofert]] (32 770 zamestnancov) * [[Škoda Auto]] (32 599 zamestnancov) * [[ČEZ]] (31 385 zamestnancov) * [[Česká pošta]] (30 128 zamestnancov) * [[České dráhy]] (23 374 zamestnancov) }} <!-- Aj po rozsiahlej privatizácii 90. rokov zostal v ekonomike silný verejný sektor s veľkými zamestnávateľmi ([[Česká pošta]], [[České dráhy]], [[Dopravní podnik hl. m. Prahy]], Letisko Praha, [[Lesy České republiky]], [[Čepro]], [[ČEPS]]) a v prípade energetické firmy [[ČEZ]] aj s jednou z najziskovejších firiem. Najväčším súkromným zamestnávateľom sa časom stala potravinársko-chemická skupina [[Agrofert]] ([[Andrej Babiš]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Největší zaměstnavatelé v Česku. Nový žebříček vedou policie a pošta|periodikum=Aktuálně.cz|url=https://zpravy.aktualne.cz/ekonomika/nejvetsi-zamestnavatele-v-cesku-novy-zebricek-vedou-policie/r~968be8fae47411e59e52002590604f2e/|dátum prístupu=2016-08-05}}</ref> Akýmsi víťazom „lotérie kupónovej privatizácie“ sa stala skupina [[PPF (spoločnosť)|PPF]] [[Petr Kellner|Petra Kellnera]], ktorá sa špecializuje hlavne na finančné podnikanie ([[Home Credit (spoločnosť)|Home Credit]], [[Air Bank]] atď.). Výkladnou skriňou nového režimu sa stali medzinárodne úspešní podnikatelia, ktorí založili firmu po revolúcii tzv. na zelenej lúke (teda nie na báze starších podnikov) – k takým patrí firma [[Seznam.cz]] ([[Ivo Lukačovič]]), softwarové antivírové firmy [[Avast Software|Avast]] ([[Pavel Baudiš]], [[Eduard Kučera]]) a [[AVG Technologies|AVG]] (pôvodne česká, neskôr predaná do zahraničia, potom odkúpená Avastom)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Úšela|meno=Jan|titul=Avast kupuje konkurenční AVG. Vznikne český antivirový gigant s více než 400 miliony uživatelů|url=http://byznys.ihned.cz/c1-65358430-antivirove-spolecnosti-se-spojuji-avast-software-koupi-avg-technologies-za-1-3-miliardy-dolaru|dátum vydania=2016-07-07|dátum prístupu=2016-09-04|jazyk=cs-CZ}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Skvělá zpráva pro české podnikání: Spojení IT hvězd Avast a AVG {{!}} Téma|periodikum=Lidovky.cz|url=http://ceskapozice.lidovky.cz/skvela-zprava-pro-ceske-podnikani-spojeni-it-hvezd-avast-a-avg-p64-/tema.aspx?c=A160711_151908_pozice-tema_lube|dátum vydania=2016-07-12|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> či internetový obchod [[Alza.cz]] ([[Aleš Zavoral]]). Priemysel sa výrazne orientoval na automobily a s nimi spätú výrobu, ako je výroba plochých skiel, súčiastok a gumárenstvo ([[Škoda Auto|Škoda]], [[Hyundai Motor Manufacturing Czech|Hyundai]], [[TPCA]], [[Johnson Controls]], [[AGC Flat Glass Czech|AGC]], [[MTX Group|MTX]], [[Sungwoo Hitech]], [[Brose CZ]], [[Continental Automotive Czech Republic|Continental Automotive]], [[ČGS Holding]], [[Continental Barum]], [[Marelli Automotive Lighting Jihlava|Automotive Lighting]], [[ZF Automotive Czech|ZF]], [[Witte Nejdek|Witte]]), podobne ako na Slovensku. Taktiež výroba vlakových súprav, koľajových zariadení a autobusov sa udržela ([[Škoda Transportation]], [[Bonatrans Group]], [[Iveco Czech Republic|Iveco]]). Minulý režim vybudoval základňu predovšetkým pre rozvoj potravinárskeho, (petro)chemického priemyslu a energetiky.{{doplňte zdroj}} V potravinárstve sa okrem Agrofertu presadili firmy [[Hruška (firma)|Hruška]], [[Kofola ČeskoSlovensko|Kofola]] či [[Hamé]]. O vytvorenie českej fast foodovej siete sa pokúsila firma [[Crocodille]] (sendvičérie Crocodille a bagetérie [[Bageterie Boulevard]]). V petrochémii to bola skupina [[KKCG]] [[Karel Komárek mladší|Karla Komárka]] ([[MND]], Vítkovice Holding ad.), ENI, [[Slovnaft]], OMV, [[Shell Czech Republic|Shell]], Synthos, [[Tank ONO]], v energetike [[Energetický a průmyslový holding]] ([[Daniel Křetínský]]), [[RWE Supply & Trading CZ|RWE]], [[Unipetrol]], [[Pražská plynárenská]], Alpiq, [[E.ON]], [[Lama Energy Group]], Eriell, [[Pražská energetika]]. Aj cez mnoho problémov sa stále držia ešte silní hráči aj v ťažkom priemysle, ťažebníctve a ťažkom strojárenstve ([[OKD]], [[Liberty Ostrava]], [[Třinecké železárny]], [[Czech Coal]] [[Pavel Tykač|Pavla Tykače]], [[Sokolovská uhelná]], [[Severočeské doly]], [[Ferona]] či [[FINITRADING|Finitrading]] [[Tomáš Chrenek|Tomáše Chrenka]]). V elektronike a presnom strojárenstve fungujú predovšetkým továrne korporácií [[Siemens Česká republika|Siemens]], [[Bosch Group ČR|Bosch]], [[Foxconn CZ|Foxconn]], [[Panasonic AVC Networks Czech|Panasonic]], [[ABB]], [[AT Computers]], [[eD' system Czech|eD' system]], [[SWS]], [[AVX]] Czech Republic, [[Inventec]] a české značky elektroniky [[Evolveo]], [[ETA (firma)|ETA]], [[Jablotron]] a [[Tesla (podnik)|Tesla]]. Rozvinuli sa aj firmy v niektorých netradičných odvetviach, ako je personalistika (ManpowerGroup), outsourcing (ISS Facility Services), výherné automaty (European Data Project) či zdravotné služby (Phoenix, Alliance Healthcare). V oblasti realít a developmentu dominuje [[CPI Group]] ([[Radovan Vítek]]). Kľúčovými hráčmi v bankovnom sektore sú [[Česká spořitelna]], [[Komerční banka]], [[Československá obchodní banka|ČSOB]], [[Generali Česká pojišťovna|Česká pojišťovna]] a Kooperativa poišťovňa, v stavebníctve [[Metrostav]], [[Skanska]], [[OHL ŽS]], [[Strabag CZ|Strabag]] a [[Eurovia CS|Eurovia]], v mobilných komunikáciách O2, T-Mobile a Vodafone. Významnú rolu hrajú aj mnohostranné finančné skupiny – BMM Group ([[Zdeněk Bakala]]), [[Penta Investments]] ([[Marek Dospiva]], Jaroslav Haščák, Martin Kúšik), [[Unimex Group]] ([[Jiří Šimáně (podnikatel)|Jiří Šimáně]]) či GES Group [[Ivan Zach|Ivana Zacha]]. K veľkým firmám patrí aj vodárenská [[Veolia Česká republika|Veolia]] alebo tabakové [[Imperial Tobacco ČR|Imperial Tobacco]] a [[Altria Group|Philip Morris]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=100 nejvýznamnějších firem|periodikum=www.czechtop100.cz|url=http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum prístupu=2016-09-04|url archivu=https://web.archive.org/web/20160816072122/http://www.czechtop100.cz/zebricky-firem/nejvyznamnejsi-firmy/100-nejvyznmanejsich-firem-cr.html|dátum archivácie=2016-08-16|nedostupné=ano}}</ref> --> === Poľnohospodárstvo === {{hlavný článok|Poľnohospodárstvo v Česku}} [[Súbor:Cesky strakaty krava.jpg|náhľad|Plemeno [[český strakatý skot]]]] [[Súbor:Czechered landscape ESA359991.jpg|náhľad|Mozaika stredočeskej poľnohospodárskej krajiny (farebne sú rozlíšené rôzne plodiny)]] Pestuje sa hlavne [[Obilniny|obilie]] ([[pšenica]], [[jačmeň]], [[kukurica siata|kukurica]]), [[Ľuľok zemiakový|zemiaky]], [[cukrová repa]]; z technických plodín [[ľan]] a [[Kapusta repková pravá|repka]]. Význam má aj pestovanie [[chmeľ]]u, sadovníctvo a vinohradníctvo. Základom živočíšnej výroby je chov dobytku, prasiat a ošípaných, ďalej včelárstvo alebo chov sladkovodných rýb (obzvlášť [[kapor|kaprov]]). Poľnohospodári k roku 2016 hospodárili na 4,26 miliónov hektároch [[Poľnohospodárska pôda|poľnohospodárskej pôdy]], čo predstavovalo 54 percent celkovej rozlohy štátu. Na jedného obyvateľa Českej republiky pripadlo 0,42 hektára poľnohospodárskej pôdy, z toho 0,30 ha ornej pôdy, čo zodpovedá európskemu priemeru. Tretinu pôdneho fondu tvoria lesy. Od roku 1995 ubúda poľnohospodárskej pôdy, k roku 2016 asi 15 tisíc hektárov, oproti tomu výmera lesov vzrástla o 16 tisíc hektárov. Podobne klesá výmera ornej pôdy na úkor trvalých trávnych porastov, teda lučín a pastvín. Tých v uvedenom období pribudlo 71 tisíc hektárov. Typické pre Česko je vysoké percento poľnohospodárskych podnikov vlastnených právnickými osobami, po Francúzsku (29,2 %) sú v tomto ohľadu s 13,5 % na druhom mieste v EÚ.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=V&nbsp;čem je české zemědělství jiné? {{!}} Statistika&My - měsíčník Českého statistického úřadu|periodikum=www.statistikaamy.cz|url=http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|dátum prístupu=2016-09-04|dátum archivácie=2016-08-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20160808232021/http://www.statistikaamy.cz/2014/07/v-cem-je-ceske-zemedelstvi-jine/|nedostupné=ano}}</ref> Typický pre české poľnohospodárstvo je rovnako veľký podiel prenajatej pôdy (asi 90 %). Taktiež veľkostná štruktúra poľnohospodárskych podnikov v Česku sa výrazne líši od štruktúry podnikov v ostatných krajinách Európskej únie. Veľké podniky, teda tie s viac než 50 hektármi obhospodárovanej poľnohospodárskej pôdy, v Česku obhospodarujú 92,2 % z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy. V zbytku EÚ sú obvyklejšie menšie podniky. Dôvodom je oi. česká tradícia [[Družstvo (ekonómia)|družstevníctva]] aj kolektivizácie 50. rokov. K roku 2004 pracovalo v poľnohospodárstve 141 000 osôb, v štruktúre zamestnanosti to predstavovalo 2,9 % pracovníkov v Česku. Typické je, že počet pracovníkov v poľnohospodárstve od 90. rokov trvalo klesá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zemědělství (eAGRI)|periodikum=eagri.cz|url=http://eagri.cz/public/web/mze/zemedelstvi/|dátum prístupu=2016-09-04}}</ref> K zásadným výsledkom českého chovateľstva a šľachtiteľstva patria plemená ako [[československý vlčiak]], [[český teriér]], [[pražský krysařík]], [[chodský pes]], [[český fousek]] či [[starokladrubský kôň]]. Unikátny bol rovnako projekt na záchranu [[Hucul (kôň)|huculského koňa]]. === Priemysel === {{Hlavný článok|Priemysel v Česku|Priemyselná revolúcia v Česku|Automobilový priemysel v Česku}} [[Súbor:Muzeum MHD, tramvaje T3 8084 a 6149, zepředu.jpg|náhľad|[[Tatra T3]], najpočetnejšia električka na svete, vyrábaná 1962 – 1997]] Priemysel vytvára 35 % hrubého produktu českého hospodárstva. Hlavnými priemyselnými centrami sú [[Praha]], [[Brno]], [[Ostrava|Ostravsko]], [[Plzeň]] a [[Mladá Boleslav]]. Medzi hlavné odvetvia v Česku patrí [[Chemický priemysel|chemický]], [[Strojárstvo|strojárenský]], [[Metalurgia|hutnický]] a [[potravinársky priemysel|potravinársky]] priemysel. Ďalšie významné odvetvia sú [[energetika|energetický]] priemysel, [[stavebníctvo]] a [[Spotrebný priemysel|výroba spotrebného tovaru]]. Menej významné odvetvia sú zbrojárenský priemysel a napr. [[sklárstvo]], ktoré má v Čechách dlhú tradíciu. Veľký význam, obzvlášť pre [[Vývoz (obchod)|export]], má [[automobilový priemysel]]. Najväčším výrobcom automobilov je spoločnosť [[Škoda Auto]]. V roku 2015 vyrobili v Českej republike spoločnosti Škoda (patriaca nemeckému koncernu [[Volkswagen]]), [[TPCA]], ktorá združuje japonskú firmu [[Toyota]] a francúzsku [[Peugeot]] - [[Citroën]], a juhokórejská firma [[Hyundai]] dohromady rekordných 1 298 236 osobných automobilov.<ref>http://www.autoweek.cz/cs-tiskove_zpravy-vyroba_vozidel_v_cr_dosahla_v_roce_2015_noveho_rekordu-5051</ref> [[Súbor:Škoda Superb IV Combi Automesse Ludwigsburg 2024 IMG 1477.jpg|náhľad|[[Škoda Auto]] je jedným z najväčších výrobcov automobilov v Európe, v roku 2018 predala rekordný počet 1,25 milióna vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda loni prodala rekordních 1,25 milionu vozů | periodikum = Novinky.cz | dátum_vydania = 2019-01-10 | url = https://www.novinky.cz/clanek/ekonomika-skoda-loni-prodala-rekordnich-125-milionu-vozu-40267264}}</ref> (zatiaľ neprekonané)]] Tradícia [[Automobilový priemysel v Česku|českého automobilového priemyslu]] siaha do roku 1897, keď bol v [[Kopřivnice|Kopřivnici]] vyrobený prvý český automobil so [[Motor s vnútorným spaľovaním|spaľovacím motorom]] značky [[Präsident (automobilová značka)|Präsident]]. O dva roky neskôr mladoboleslavská továreň [[Laurin & Klement]] začala vyrábať motocykle Slavia, avšak v roku 1905 sa aj v Mladej Boleslavi preorientovali na automobily.<ref>kol.: ''Československé dějiny v datech'', Praha, Svoboda 1987.</ref> Továreň Laurin & Klement sa stala základnou, na ktorej vyrástla automobilka Škoda. Najpredávanejšími škodovkami súčasnosti sú [[Škoda Octavia]], [[Škoda Fabia]], [[Škoda Superb]] a [[Škoda Kodiaq]]. V minulosti uspeli [[Škoda Yeti]], [[Škoda Felicia]], [[Škoda Roomster]], [[Škoda Favorit]] či rada [[Škoda 742|Škoda 742 (vrátane modelu Škoda 120]]). K ďalším automobilovým značkám patrí aj [[Tatra]] (ťažké nákladné automobily, tretí najstarší výrobca automobilov na svete), [[Avia]] (stredné nákladné automobily), k historickým potom [[Praga]], [[LIAZ|Liaz]] a [[Karosa]]. Tatra sa preslávila nákladným vozom [[Tatra 815]] či armádnou [[Tatra 813|Tatrou 813]]. Najznámejšími osobnými automobilmi z kopřivnickej továrne boli [[Tatra 603]] a [[Tatra 97]]. [[Tatra 77]] bola prvým sériovo vyrábaným automobilom s aerodynamickou karosériou na svete. V aute [[Tatra 87]] podnikli cestovatelia [[Jiří Hanzelka]] a [[Miroslav Zikmund]] svoje slávne cesty do Afriky a Južnej Ameriky. Autobusy dnes vyrábajú firmy [[Iveco Czech Republic]] a [[SOR Libchavy]], najznámejšími českými autobusmi sp [[Škoda 706 RTO]] či [[Karosa ŠM 11]]. Trolejbusy najskôr vyrábala [[Škoda Ostrov]] (napr. typ [[Škoda 9Tr]]), teraz predovšetkým [[Škoda Electric]]. Ďalšími českými výrobcami dopravných a poľnohospodárskych prostriedkov sú [[Zetor]] (traktory), [[Kaipan]] (roadstery), [[Jawa]] (motocykle) a [[Česká zbrojovka Strakonice|Čezeta]] (elektrické skútre). Koľajové vozidlá vyrába predovšetkým [[Škoda Transportation]] (električky, trolejbusy, metro). Historicky je však najslávnejším českým dráhovým vozidlom električka [[Tatra T3]] z ČKD Praha, s 14 tisícmi vyrobenými kusmi najpočetnejšia električka na svete. Medzi železničnými vozidlami potom [[Slovenská strela|motorový voz rady M 290.0]], tzv. Slovenská strela z Tatry Kopřivnice (1936). [[Súbor:LET L-410NG OK-NGA ILA Berlin 2016 09.jpg|náhľad|[[Let L-410 NG]], najväčšie dopravné lietadlo vyrábané v Česku]] Výroba lietadiel prebieha v [[Aero Vodochody]] (armádne) a v [[Let Kunovice|Letu Kunovice]] (civilné), v minulosti taktiež v pražskej Avii. K najslávnejším českým lietadlám patrili [[Avia B-534]] a [[Avia S-199]] (dôležitá zbraň v izraelsko-arabskej vojne v roku 1948). Bitevník [[Aero L-159 Alca]] zase zohráva značnú rolu v boji irackej armády proti [[Islamský štát (militantná organizácia)|Islamskému štátu]]. Ako cvičné vojenské litadlá sa v minulosti osvedčili [[Aero L-29 Delfín]] či [[Aero L-39 Albatros]]. V Kunovicích sa špecializovali na klzáky (hlavne [[Let L-13 Blaník]]), ale aj ich [[Let L-410 Turbolet]] sa stal jedným z najpoužívanejších českých lietadiel, uplatnil sa predovšetkým v Sovietskom zväze. V minulosti prebiehala výroba poľnohospodárskych a akrobatických lietadiel taktiež v [[ZLIN Aircraft|Otrokovicích]] ([[Zlín Z-42|Z-42]], [[Zlín Z-50|Z-50]], [[Zlín Z-37 Čmelák|Z-37 Čmelák]]). Predstaviteľmi chemického priemyslu sú napríklad skupiny [[Agrofert]] alebo [[Draslovka|Draslovka Global Holding]]. Prvá republika veľa vsadila na zbrojný priemysel, založené boli vtedy [[Česká zbrojovka Strakonice]], [[Zbrojovka Brno]] a [[Česká zbrojovka Uherský Brod]] (najznámejšími českými zbraňami vo svete sú tank [[LT vz. 38]], [[samopal vzor 61]] („škorpión“), pištoľ [[Čz 75]], [[ľahký guľomet vz. 26]], [[samopal vzor 58]], [[OT-64 SKOT]] či [[pištoľ vz. 52]]). Najväčší český textilný a obuvnícky priemysel zastupuje firma [[Baťa]], ktorá pôsobí v viac než 50 krajinách sveta. Predaj českých hodiniek [[PRIM]] naopak výrazne poklesol, z viac než pól milióna predávaných kusov ročne na konci 80. rokov. [[Súbor:Moser Culbuto 16520.JPG|náhľad|Poháre [[Moser]] z roku 1935]] Významnú rolu hrá výroba [[České sklo|českého skla]]. K najznámejším českým výrobcom skla patrí: [[Moser]] (považovaný za najluxusnejšiu českú značku), [[Rückl (skláreň)|Rückl]] (sklo od nich vlastnila napríklad britská kráľovná Alžbeta II), [[Crystalex]] (najväčší český výrobca nápojových pohárikov), [[Sklárne Bohemia]] Poděbrady (najväčší český výrobca olovnatého krištáľu) a [[Lasvit]] (luxusné sklenené svetelné inštalácie).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejluxusnější českou značkou je Moser | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/08/studie-nejluxusnejsi-ceskou-znackou-je-moser/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Český křišťál je světový unikát, sklenky unesou i stíhačku | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2018-03-01 | url = https://www.idnes.cz/bydleni/architektura/ceske-sklo-veletrh-ambiente.A180227_205143_architektura_rez}}</ref> Tradičným odvetvím je [[Výroba piva|pivovarníctvo]]. [[České pivo|Pivo sa v Česku]] pilo a vyrábalo minimálne od roku 993, z toho roku máme dochovanú správu o tom, že biskup [[Vojtech Pražský|Vojtech]] zakázal mníchom [[Břevnovský kláštor|Břevnovského kláštora]] vyrábať pivo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum prístupu=2016-12-07 |url archivu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220073443/http://www.ceske-pivo.cz/historie-ceskeho-pivovarnictvi-data-fakta }}</ref> V Plzni vznikol v roku 1842 druh piva (pils, pilsner, [[pivo plzeňského typu]]), ktorý je dnes najrozšírenejším na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klička | meno = Jan | titul = Přesný recept na plzeňské pivo zná maximálně deset sládků | dátum vydania = 2013-08-20 | url = https://www.denik.cz/ekonomika/presny-recept-na-plzenske-pivo-zna-maximalne-deset-sladku-20130819.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V produkcii piva je Česko na 15. mieste na svete. V krajine je 40 veľkých priemyselných pivovarov a k tomu mnoho malých pivovarov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Česko – země piva | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190729084343/http://www.czech.cz/cz/Podnikani/Firmy-v-CR/Cesko-%E2%80%93-zeme-piva | dátum archivácie = 2019-07-29 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčšími pivovarmi sú [[Plzeňský Prazdroj]] (značky [[Prazdroj|Pilsner Urquell]], [[Gambrinus]], [[Velkopopovický Kozel]], [[Radegast (pivo)|Radegast]]), [[Pivovary Staropramen]] ([[Staropramen]]), [[Heineken International|Heineken Česká republika]] ([[Pivovar Starobrno|Starobrno]], [[Krušovice (pivo)|Krušovice]]), [[Budějovický Budvar]] ([[Budweiser Budvar|Budvar]]) a [[Pivovar Přerov|PMS Přerov]] ([[Zubr (pivo)|Zubr]], [[Pivovar Litovel|Litovel]], [[Pivovar Holba|Holba]]). K malým pivovarom patrí napríklad [[Bernard (pivovar)|Bernard]] v Humpolci.<ref name=":0" /> === Ťažba === {{Hlavný článok|Ťažba v Česku}} Ku kľúčovým nerastným surovinám ťaženým v Česku patria [[Čierne uhlie|čierne]] a [[hnedé uhlie]], ďalej [[kaolín]], [[íl]], [[grafit]], [[vápenec]] alebo iné stavebné hmoty. Nálezisko [[Urán (chemický prvok)|uránu]] sa nachádza pri obci [[Dolní Rožínka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historie a současnost těžby uranu v ČR | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2017-01-24 | url = http://oenergetice.cz/ostatni/historie-a-soucasnost-tezby-uranu-v-cr/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V roku 2016 boli v oblasti [[Krušné hory|Krušných hôr]] objavené veľké zásoby [[Lítium|lítia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Miliardy pod Cínovcem. Zdejší lithium chce Albrightová i Janeček | periodikum = TÝDEN.cz | dátum = 2017-03-21 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.tyden.cz/rubriky/byznys/cesko/miliardy-pod-cinovcem-zdejsi-lithium-chce-albrightova-i-janecek_422325.html | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> V malom rozsahu sa na juhu Moravy [[Ropné zásoby Česka|ťaží ropa a zemný plyn]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Těžba ropy a zemního plynu v České republice - historie a současnost | periodikum = OEnergetice.cz | dátum = 2016-12-19 | url = http://oenergetice.cz/ropa/tezba-ropy-a-zemniho-plynu-v-ceske-republice-historie-a-soucasnost/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> ale väčší objem týchto surovín je dovážaný zo zahraničia. Keďže tretinu krajiny pokrývajú lesy, patrí drevo taktiež k vývozným artiklom. === Telekomunikácie a IT === [[Súbor:Praha Holešovice EUSPA 1.jpg|náhľad|Centrála systému [[Galileo (navigačný systém)|Galileo]] v Prahe]] V krajine sa prudko rozvíjajú [[telekomunikácie]]. Najväčší [[Mobilný operátor|telefónny operátor]] v krajine [[SPT Telecom|Český Telecom]] sa spojil s globálnou spoločnosťou [[Telefónica]] a premenoval sa na [[O2 Czech Republic]]. Táto spoločnosť je taktiež, spolu so spoločnosťami [[T-Mobile Czech Republic|T-Mobile]] a [[Vodafone Czech Republic|Vodafone]], jedným z najväčších mobilných operátorov a poskytovateľov [[internet]]u v krajine. V roku 2014 bolo v Česku 1,89 milióna pevných telefónnych liniek, 14 miliónov mobilných telefónov a cez 4 milióny internetových pripojení. Internet používalo 8,2 milióna Čechov, teda 77,5 percent obyvateľov krajiny.<ref name=cia /> Národná internetová [[doména najvyššej úrovne]] pre Českú republiku je [[.cz]]. Ku koncu roka 2016 bolo zaregistrovaných cez 1 280 000 adries s doménou .cz.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet .cz domén - Statistiky CZ. | periodikum = stats.nic.cz | url = https://stats.nic.cz/stats/number_of_domains/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Dve antivírusové obrie spoločnosti [[Avast Software|Avast]] a [[AVG Technologies|AVG]] boli založené v Českej republike. V júli 2016 bolo oznámené, že Avast získal konkurenčný AVG za 1,3 miliardy $, spolu majú tieto spoločnosti používateľskú základňu okolo 400 milióna ľudí a 40% podiel na trhu mimo Čínu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Avast not done with deal-making after AVG buy, but no rush | vydavateľ = Reuters | dátum_vydania = 2016-09-30 | url = http://www.reuters.com/article/us-avast-avg-tech-ceo-idUSKCN1201R2?type=companyNews | jazyk = Anglicky}}</ref> Agentúra [[Agentúra Európskej únie pre Kozmický program|EUSPA]], ktorá riadi [[Galileo (navigačný systém)|navigačný systém Galileo]], sídli od roku 2012 v pražských [[Holešovice|Holešoviciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Praha je už čtyři roky sídlem Agentury pro evropský satelitní systém. Co z toho má Česká republika? | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/veda/1968049-praha-je-uz-ctyri-roky-sidlem-agentury-pro-evropsky-satelitni-system-co-z-toho-ma-ceska | dátum vydania = | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Plánuje sa sťahovanie do väčšej budovy na pražskú [[Palmovka|Palmovku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Stěhování evropské „NASA“ na Palmovku nabírá zpoždění. Kvůli tajným dokumentům | periodikum = Seznamzpravy.cz | dátum_vydania = 2024-01-31 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/domaci-zivot-v-cesku-stehovani-evropske-nasa-na-palmovku-nabira-zpozdeni-kvuli-tajnym-dokumentum-244821}}</ref> === Doprava === {{Hlavný článok|Doprava v Česku}} [[Súbor:Motorways in Czechia map.svg|náhľad|[[Diaľnice v Česku]]]] ==== Cestná sieť ==== {{Hlavný článok|Diaľnice v Česku|Cesta I. triedy|Cesta II. triedy|Cesta III. triedy}} Dĺžka cestnej dopravnej siete v roku 2015 bola 55 737,5 km. Z toho 776 km tvorili [[Diaľnice v Česku|diaľnice]] a 6 244,9 km [[cesta I. triedy|cesty I. triedy]] (vrátane 459,4 km [[Rýchlostné cesty v Česku|rýchlostných komunikácií]]).<ref name="rocenka">[https://www.sydos.cz/cs/rocenka-2015/rocenka/htm_cz/cz15_321000.html Ročenka dopravy 2015: Infrastruktura silniční dopravy], Ministerstvo dopravy ČR</ref> [[Diaľnice v Česku|Diaľničná sieť]] je stále vo výstavbe. Hlavnou komunikáciou bude po svojom dokončení [[Diaľnica D1 (Česko)|diaľnica D1]], ktorá spojí [[Praha|Prahu]], [[Brno]] a [[Ostrava|Ostravu]] s Poľskem (smer [[Katovice]]). Už dokončenými komunikáciami sú [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnica D2]], spojujúca Brno a Bratislavu, [[Diaľnica D5 (Česko)|diaľnica D5]] spojujúca Prahu, Plzeň a Nemecko (smer [[Norimberg]]), [[Diaľnica D8 (Česko)|diaľnica D8]] z Prahy cez [[Ústí nad Labem]] do Nemecka (smer [[Drážďany]]), [[Diaľnica D10 (Česko)|diaľnica D10]] (Praha – Turnov), [[Diaľnica D46 (Česko)|diaľnica D46]] (Vyškov – Olomouc) a [[Diaľnica D56 (Česko)|diaľnica D56]] (Ostrava – Frýdek-Místek). V rôzne pokročilom stave výstavby sú ďalej [[Diaľnica D0 (Česko)|diaľnica D0]], [[Diaľnica D3 (Česko)|diaľnica D3]], [[Diaľnica D4 (Česko)|diaľnica D4]], [[Diaľnica D6 (Česko)|diaľnica D6]], [[Diaľnica D7 (Česko)|diaľnica D7]], [[Diaľnica D11 (Česko)|diaľnica D11]], [[Diaľnica D35 (Česko)|diaľnica D35]], [[Diaľnica D48 (Česko)|diaľnica D48]], [[Diaľnica D49 (Česko)|diaľnica D49]], [[Diaľnica D52 (Česko)|diaľnica D52]] a [[Diaľnica D55 (Česko)|diaľnica D55]]. Maximálna povolená rýchlosť na diaľnici je 130 km/h. Za používanie diaľníc platia motoristi [[diaľničný poplatok]], pričom od roku 2007 existuje systém [[Elektronické mýtne v Česku|elektronického mýtneho]]. Úmrtnosť na českých cestách bola v prepočte na obyvateľa v roku 2004 približne 1,6× vyššia než v Nemecku, aj keď intenzita dopravy je nižšia. Počet 1286 usmrtených z roku 2005 sa kolísavo znižuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Vnější příčiny úmrtí v ČR v letech 1994 až 2006 PDF |url=http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum prístupu=2010-06-23 |url archívu=https://web.archive.org/web/20101117223446/http://www.czso.cz/csu/2007edicniplan.nsf/t/AE00323F7A/$File/403507k06.pdf |dátum archivácie=2010-11-17 }}</ref> V roku 2010 zomrelo na cestách 802 ľudí. Každé registrované vozidlo v Česku musí mať [[Evidenčné číslo vozidiel v Česku|štátnu poznávaciu značku]]. Jej súčasná podoba pochádza z roku 2001. ==== Železnice ==== {{Hlavný článok|Železničná doprava v Česku|Zoznam železničných tratí v Česku}} [[Súbor:Rychlík und Supercity in Praha hlavní nádraží.jpg|náhľad|[[Pendolino]] ([[Elektrická jednotka 680]]) na [[Praha hlavní nádraží|Hlavnom nádraží]] v Prahe]] Česko má so svojimi 9 568 km jednu z najhustejších železničných sietí v Európe. Z toho je 3 212 km tratí [[Železničná napájacia sústava|elektrifikovaných]] a 1 906 km je dvoj- a viackoľajových.<ref name="doicr">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Dopravní infrastruktura – časové řady. ČSÚ, 1.8.2011 |url=http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum prístupu=2012-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20111114153716/http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/dopravni_infrastruktura_casove_rady |dátum archivácie=2011-11-14 }}</ref> Správcom a prevádzkovateľom úplnej väčšiny železničnej infraštruktúry je štátna organizácia [[Správa železnic]]. České dráhy prevádzkujú [[vysokorýchlostný vlak|vysokorýchlostné vlaky]] [[Elektrická jednotka 680|Pendolino]], ale keďže žiadne trate nie sú [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostné]], je ich maximálna rýchlosť obmedzená na 160 km/h. Prepravný výkon v osobnej doprave od roku 1995 klesal k minimu 6 518 milióna [[Deľba prepravnej práce|osobokilometrov]] v roku 2003 (81 % v roku 1995), potom stúpal až k 11 069 miliónom osobokilometrov v roku 2019 (138 % v roku 1995). V súvislosti s pandémiou prudko klesol v roku 2020 (6 485 milióna osobokilometrov) a do konca roku 2022 sa ešte nevrátil do hodnôt z roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Osobní doprava - časové řady : Tab. 1 Přeprava cestujících železniční dopravou | url = https://www.czso.cz/csu/czso/osobni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Prepravný výkon v nákladnej doprave od roku 1995 kolísavo klesal k minimu 12 791 milióna [[Deľba prepravnej práce|tonakilometrov]] v roku 2009 (68 % v roku 1995), a od tej doby pomaly kolísavo stúpal k 16 777 miliónom tonokilometrov v roku 2022 (74 % v roku 1995). V pandemickom roku 2020 sa prejavil pokles o 6 %, ktorý bol hneď nasledujúceho roku zahladený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Doprava - Naturální ukazatele - časové řady | kapitola = Nákladní doprava - časové řady : Tab. 1 Železniční nákladní doprava | url = https://www.czso.cz/csu/czso/nakladni_doprava_casove_rady | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2024-02-06 | dátum prístupu = 2024-02-20 }}</ref> Od roku [[1991]] je Česko zapojené do siete medzinárodných vlakov [[EuroCity]], od roku 2005 zaisťujú niektoré z medzinárodných spojení aj vlaky [[SuperCity]], ich ťažisko je na linke Praha – Ostrava. Najäčším [[Železničná doprava v Česku|železničným dopravcom]] sú [[České dráhy]]. Nákladný železničný trh je liberalizovaný, [[Konkurencia dopravcov v osobnej železničnej doprave v Česku|liberalizácia v osobnej doprave]] prebieha. Väčšina osobnej železničnej dopravy je podporovaná z verejných rozpočtov prostredníctvom dlhodobých zmlúv s dopravcami. Hlavným železničným uzlom je [[Praha hlavní nádraží|Hlavní nádraží v Prahe]]. Jeho stará budova je pamiatkovou chránenou [[Secesia (architektúra)|secesnou]] stavbou z dielne architekta [[Josef Fanta|Josefa Fantu]]. Medzinárodne využívaný je unikátny [[Železničný skúšobný okruh Cerhenice].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Exkurze na okruh, kde se krotí ti nejlepší evropští „železní oři“ {{!}} PN | periodikum = podebradskenoviny.cz | url = http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161220074148/http://podebradskenoviny.cz/zpravodajstvi/exkurze-na-okruh-kde-se-kroti-ti-nejlepsi-evropsti-zelezni-ori | dátum archivácie = 2016-12-20 }}</ref> ==== Letectvo ==== [[Súbor:Prg Ruzyne airport 5841.JPG|náhľad|[[Letisko Václava Havla Praha|Letisko Václava Havla]] v Prahe]] {{Hlavný článok|Zoznam letísk v Česku|Zoznam leteckých spoločností Česka}} V Česku je celkom 91 civilných letísk,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Letiště v ČR|url=http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|vydavateľ=czech.cz|místo=|dátum vydania=|dátum prístupu=2017-02-16|url archívu=https://web.archive.org/web/20170518223151/http://www.czech.cz/cz/92812-mezinarodni-letiste-v-cr|dátum archivácie=2017-05-18|nedostupné=áno}}</ref> z toho 46 má spevnený [[Vzletová a pristávacia dráha|povrch]]. Iba 5 letísk vypravuje pravidelné lety. Väčšina [[letectvo|leteckej dopravy]] sa v Česku realizuje cez [[Praha|pražské]] [[Letisko Václava Havla Praha|letisko Václava Havla]], ktoré v roku 2016 prepravilo 13 miliónov pasažoerov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pražské letiště má nový rekord, letos odbavilo už 13 milionů cestujících|periodikum=iDNES.cz|url=http://ekonomika.idnes.cz/letiste-milnik-cestujici-rekord-dav-/ekonomika.aspx?c=A161230_112818_ekonomika_bur|dátum vydania=2016-12-30|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> V zimnej sezóne 2016/17 sa z neho lietalo do 105 destinácií v 39 krajinách sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=Magazín Terminál - zajímavá letadla za rok 2016|url=https://www.youtube.com/watch?v=DXKAqAUno0I|vydavateľ=prg.aero|miesto=|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2017-02-16}}</ref> Medzi ďalšie letiská s pravidelným, ale s menšou hustotou civilnej dopravy patrí [[letisko Brno-Tuřany]], [[Letisko Leoše Janáčka Ostrava|Ostrava-Leoše Janáčka]], [[Letisko Pardubice|Pardubice]] a [[Letisko Karlovy Vary|Karlovy Vary]]. Pôsobia tu tri hlavné pravidelné letecké spoločnosti. Najstaršie z nich sú [[České aerolinie]], najväčšia letecká spoločnosť je [[Smartwings|Travel Service]], pod ktorý spadá aj nízkonákladová spoločnosť [[Smartwings]]. Medzi ďalšie české letecké spoločnosti patria [[VAN AIR Europe]], [[Silver Air]] a ďalšie letecké spoločnosti poskytujúce služby [[aerotaxi]], napríklad [[ABS Jets]], [[CTR Flight Services]], [[G-JET]] či [[Silesia Air]]. ==== Vodná doprava ==== [[Vodná doprava v Česku]] je prevádzkovaná na riekach [[Labe]] a [[Vltava]] a ďalších uzavretých vodných plochách, pre rekreačné účely. Najvýznamnejším prevádzkovateľom vodnej dopravy je [[Československá plavba labská]]. Česko disponuje aj [[Slobodné prístavné pásmo v Hamburgu a Štetíne|vlastným prístavným územím]] v areáli námorného prístavu v [[Hamburh]]u v Nemecku. Prístavy [[Moldauhafen]] a [[Saalehafen]] boli na základe [[Versaillská zmluva (1919)|Versailleskej zmluvy]] prenajaté v roku 1929 na 99 let (do roku 2028) Československu. Toho istého roku Československo zakúpilo aj prístav [[Peutehafen]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Přístavní území ČR v Hamburku {{!}} ŘVC ČR | periodikum = www.rvccr.cz | url = http://www.rvccr.cz/pristavy-a-sluzby/pristavni-uzemi-cr-v-hamburku | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Od roku 1993 ho spravuje Česko. Prístavy využívala [[Československá námorná plavba]], dnes [[Československá námorná plavba|Česká námorná plavba]]. Veľkú tradíciu (už od [[Jakub Krčín|Jakuba Krčína]]) má vodohospodárstvo, splavovanie, budovanie hatí a priehrad. Najväčšími priehradami v Česku sú: [[Vodní nádrž Orlík|Orlík]], [[Vodní nádrž Lipno|Lipno]], [[Vodní nádrž Švihov|Švihov (Želivka)]], [[Vodní nádrž Nechranice|Nechranice]], [[Vodní nádrž Slapy|Slapy]], [[Vodní nádrž Slezská Harta|Slezská Harta]], [[Vodní nádrž Vranov|Vranov]], [[Vodní nádrž Dalešice|Dalešice]], [[Vodní nádrž Rozkoš|Rozkoš]] a sústava nádrží [[Vodné dielo Nové Mlýny|Nové Mlýny]].<ref>http://voda.tzb-info.cz/11949-nejvetsi-prehrady-a-vodni-elektrarny-v-ceske-republice</ref> ==== Mestská hromadná doprava ==== {{Hlavný článok|Mestská hromadná doprava v Česku}} [[Súbor:Škoda 15T, smyčka Radlická.jpg|náhľad|vľavo|Električka 15T na zástavke Radlická]] [[Súbor:2Mt (81-71M) č. 3125 - stanice Malostranská.jpg|náhľad|Klasický design [[Linka A (pražské metro)|trasy A]] Pražského metra, stanice [[Malostranská (stanica pražského metra)|Malostranská]]]] V Českej republike existuje veľká tradícia [[Mestská hromadná doprava v Česku|mestskej hromadnej dopravy]]. Systémy MHD sa začali rozvíjať od 60. rokov 19. storočia – [[konská železnica v Brne]] bola zavedená už v roku 1869, v roku 1875 potom [[Konská železnica v Prahe|v Prahe]]. Prvú [[parná električka|parnú električku]] malo taktiež [[parná električka v Brne|Brno]], do prevádzky tu bola uvedená v roku 1884. Prvenstvo pri implementácii [[Elektrická električka|elektrických električiek]] si zaistili [[Električková doprava v Teplicích|Teplice]], kde elektrinou poháňaná električka vyšla na trať v roku 1895. Rok potom sa pridala [[Električková doprava v Prahe|Praha]] (tu už od roku 1891 fungovala prevažne predvádzacia [[Elektrická dráha na Letné v Prahe|Križiková elektrická dráha na Letné]]), v roku 1897 [[Električková doprava v Liberci|Liberec]], v roku 1899 [[Električková doprava v Olomouci|Olomouc]], [[Električková doprava v Plzni|Plzeň]] a [[Električková doprava v Ústí nad Labem|Ústí nad Labem]], 1900 [[Električková doprava v Brne|Brno]] a [[Električková doprava v Jablonci nad Nisou|Jablonec nad Nisou]], 1901 [[Električková doprava v Moste a Litvínove|Most a Litvínov]] a [[Električková doprava v Ostrave|Ostrava]], 1902 [[Električková doprava v Mariánských Lázních|Mariánské Lázne]], 1905 [[Električková doprava v Opave|Opava]], 1909 [[Električková doprava v Českých Budějovicích|České Budějovice]] a [[Električková doprava v Jihlave|Jihlava]], 1911 [[Električková doprava v Těšíne|Těšín]] a 1916 [[Električková doprava v Bohumíne|Bohumín]]. Od 70. rokov 20. storočia funguje v Česku sedem električkových systémov: v [[Električková doprava v Prahe|Prahe]], [[Električková doprava v Brne|Brne]], [[Električková doprava v Ostrave|Ostrave]], [[Električková doprava v Plzni|Plzni]], [[Električková doprava v Liberci|Liberci]], [[Električková doprava v Olomouci|Olomouci]] a spoločný [[Električková doprava v Moste a Litvínove|električkový systém Moste a Litvínova]]. V 20. storočí je zrejmý trend úbytku električkovej dopravy na úkor autobusovej. Autobusová mestská doprava sa od 90. rokov integruje s prímestskou, väčšiu rolu od začiatku 21. storočia taktiež hrá mestská a prímestská železnica (napr. [[Esko Praha]]). Okrajovú rolu v systéme hromadnej dopravy hrajú lanové dráhy ([[Lanové dráhy v Karlových Varoch|Karlovy Vary]], [[Lanová dráha na Petřín|Praha]]) či vodná doprava ([[Prívozy Pražskej integrovanej dopravy|pražské prívozy]], [[Lodná doprava na Brnenskej priehrade|doprava na Brnenskej priehrade]]). Jediným mestom v Česku, kde bol vybudovaný systém mestskej podzemnej dráhy, takzvaného [[Metro (podzemná železnica)|metra]], je Praha. Prevádzka [[Pražské metro|pražského metra]] bola spustená 9. mája 1974. Sieť trás k roku 2015 merala 65,2 km, súpravy zastavovali v 61 staniciach. Pražské metro prepraví cez 1,6 milióna cestujúcich denne. Podľa hodnotenia [[Medzinárodná automobilová federácia|Medzinárodnej automobilovej federácie]] z roku 2010 má Praha štvrtú najkvalitnejšiu mestskú hromadnú dopravu v Európe (po [[Mníchov]]e, [[Helsinky|Helsinkách]] a [[Viedeň|Viedni]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Praha má čtvrtou nejlepší MHD v Evropě, v testu jí pomohlo levné jízdné|periodikum=iDNES.cz|url=http://zpravy.idnes.cz/praha-ma-ctvrtou-nejlepsi-mhd-v-evrope-v-testu-ji-pomohlo-levne-jizdne-1e4-/domaci.aspx?c=A100218_113342_praha_nos|dátum vydania=2010-02-18|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> === Energetika === {{Hlavný článok|Energetika v Česku}} [[Súbor:Temelin 04710048 (8356289819).jpg|náhľad|[[Jadrová elektráreň Temelín]], najvýkonnejšia elektráreň v Česku a jedna z dvoch jadrových elektrární v krajine]] Česko v súčasnosti znižuje svoju energetickú závislosť na [[hnedé uhlie|hnedom uhlí]], ktorá sa negatívne prejavovala v kvalite životného prostredia v severných Čechách. V roku 2005 bolo 65,4 percent elektriny vyrábaných pomocou pary a spaľovaním (hlavne uhlie), 30 percent v jadrových elektrárňach a 4,6 percenta z obnoviteľných zdrojov, vrátane vodných elektrární. Najväčším českým energetickým zdrojom je [[Jadrová elektráreň Temelín]] (14 % výroby elektriny v Česku), ďalšia jadrová elektráreň je v [[Jadrová elektráreň Dukovany|Dukovanech]]. Česko patrí medzi najväčšieho vývozcu prúdu v Európe, v roku 2013 vyviezlo asi 17 TWh, čo je viac než vyrobí Temelín.<ref>[http://aktualne.centrum.cz/domaci/zivot-v-cesku/clanek.phtml?id=800111 Česko si zapsalo rekord. Vyvezlo nejvíc elektřiny]</ref> Česko je na siedmom mieste na svete vo vývoze elektrickej energie a na desiatom vo výrobe energie z jadra.<ref name=cia /> [[Európska zelená dohoda]] počíta do roku 2033 s koncom používania [[uhlie|uhlia]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jak to bude s elektřinou? ČR ji stále vyváží, po útlumu uhlí se to ale změní | periodikum = Deník.cz | dátum vydania = 2024-03-05 | url = https://www.denik.cz/energie/elektrina-utlum-uhli.html }}</ref> z ktorého sa v roku 2023 vyrábala skoro polovica elektriny v Česku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elektřina z uhlí se Česku přestává vyplácet, Síkela slibuje řízený odchod | periodikum = iDNES.cz | dátum vydania = 2024-03-14 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/uhli-energetika-teplarny-utlum-tezba-odchod.A240313_155931_ekonomika_hyk }}</ref> Výpadok uhlia má byť postupne nahradený [[Jadrová energetika v Česku|jadrovou energiou]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Konec uhlí 2033 pořád platí, proud půjde i dovážet, plánuje Síkela | periodikum = Seznam Zprávy | dátum_vydania = 11. října 2023 | url = https://www.seznamzpravy.cz/clanek/ekonomika-konec-uhli-2033-porad-plati-proud-pujde-i-dovazet-planuje-sikela-238140 }}</ref> [[Zemný plyn]] je nakupovaný od nórskych spoločností a ako skvapalnený plyn [[Skvapalnený zemný plyn|LNG]] z [[Holandsko|Holandska]] a [[Belgicko|Belgicka]]. V minulosti pochádzali tri štvrtiny dodávok plynu z [[Rusko|Ruska]], ale po vypuknutí [[Ruská invázia na Ukrajinu|vojny na Ukrajine]] boli tieto dodávky postupne zastavené.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ‚V lednu ani kubík.‘ Dovoz plynu z Ruska do Česka klesl na nulu, uvedl Síkela | periodikum = iROZHLAS | url = https://www.irozhlas.cz/ekonomika/cesko-zasoby-plyn-rusko_2302182048_zuj | dátum prístupu = 2023-03-30 }}</ref> Skvapalnený zemný plyn sa začal dovážať aj z USA či [[Katar]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Solidarita se nekoná. Německo od léta zvýší přirážku za tranzit plynu | periodikum = iDNES.cz | dátum_vydania = 24. května 2024 | url = https://www.idnes.cz/ekonomika/domaci/plyn-lng-evropska-unie.A240524_135144_ekonomika_hyk#cxrecs_s }}</ref> === Maloobchod === Symbolom konzumného životného štýlu sa stali po revolúcii v roku 1989 supermarkety a hypermarkety, ktoré ovládli maloobchodnú sféru viac než kdekoľvek inde v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nákupní centra stále rostou, budou ale menší | periodikum = ČT24 | odkaz na periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | odkaz na vydavateľa = Česká televize | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/ekonomika/1510832-nakupni-centra-stale-rostou-budou-ale-mensi | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> === Cestovný ruch === {{Hlavný článok|Cestovný ruch v Česku|Zoznam hradov v Česku}} [[Súbor:Prague Praha 2014 Holmstad Vaclavplassen i nybyen Nove Mesto flott.jpg|náhľad|[[Václavské námestie (Praha)|Václavské námestie]]]] České hospodárstvo získava vysoké príjmy z cestovného ruchu. V roku 2001 celkové výnosy z cestovného ruchu dosiahla 118,13 miliardy korún, čo vtedy predstavovalo 5,5 % [[Hrubý domáci produkt|HDP]]. V nasledujúcich rokoch však záujem cudzincov o Česko, čiastočne z dôvodu posilnenia kurzu českej [[Česká koruna (mena)|koruny]], tak trochu opadol. Neskôr sa koruna oslabila; v roku 2016 navštívilo Česko 9,3 milióna turistov zo zahraničia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejúspěšnější rok: turistů z ciziny přijelo rekordních devět milionů|periodikum=Zprávy E15.cz|url=http://zpravy.e15.cz/byznys/obchod-a-sluzby/nejuspesnejsi-rok-turistu-z-ciziny-prijelo-rekordnich-devet-milionu-1328598|dátum prístupu=2017-02-09}}</ref> Praha je piatym najnavštevovanejším mestom Európy, po [[Londýn]]e, [[Paríž]]i, [[Istanbul]]u a [[Rím]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Top 100 City Destinations Ranking - 2013 Data|url=http://blog.euromonitor.com/2015/01/top-100-city-destinations-ranking.html|dátum vydania=2015-01-27|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=en-US}}</ref> Podľa agentúry [[CzechTourism]] boli v roku 2014 najnavštevovanejšími turistickými cieľmi v Česku [[Pražský hrad]] (1 799 300 turistov), [[Zoologická záhrada hlavného mesta Prahy|Zoologická záhrada Praha]] (1 382 200), [[Aquapalace Praha|AquaPalace Praha]] (845 300), [[Ťažobná oblasť Vítkovice|Ťažobná oblasť Vítkovic]] a [[Banícke múzeum Landek Park|Landek Park]] v Ostrave (808 900), [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]] (vrátane [[Pražský orloj|orloja]]) v Prahe (739 800), Pivovarské múzeum a podzemie v Plzni (600 000), [[Zoologická záhrada Zlín|Zoologická záhrada Zlín-Lešná]] (585 100), [[Židovské múzeum v Prahe]] (580 000), [[Petřínska rozhľadňa]] v Prahe (557 400) a [[Zoologická záhrada a botanický park Ostrava|Zoologická záhrada Ostrava]] (540 500).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejnavštěvovanější místa v&nbsp;ČR: opět vede Pražský hrad, umístily se i&nbsp;méně známé lokality|url=http://www.novinky.cz/cestovani/373453-nejnavstevovanejsi-mista-v-cr-opet-vede-prazsky-hrad-umistily-se-i-mene-zname-lokality.html|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> Úspech pražské zoo súvisí s jej prestížou. V roku 2015 používatelia najväčšieho cestovateľského servera [[TripAdvisor]] pražskú zoo určili ako štvrtú najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul=Zoo Praha je čtvrtá nejlepší na světě|url=http://www.novinky.cz/cestovani/375116-zoo-praha-je-ctvrta-nejlepsi-na-svete.html | dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis }}</ref> Magazín [[Forbes (magazín)|Forbes]] ju v roku 2008 označil za siedmu najlepšiu na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Žebříček nejlepších zoo na světě podle magazínu Forbes|url=https://www.zoopraha.cz/aktualne/ostatni-clanky/223-zebricek-nejlepsich-zoo-na-svete-podle-magazinu-forbes|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> [[Súbor:Lednice - Schloss (b).JPG|náhľad|Novogotický [[zámok Lednice]]]] [[Súbor:Český Krumlov, zámek a kostel zdola3.jpg|náhľad|vľavo|[[Zámok Český Krumlov|Hrad a zámok Český Krumlov]] v južných Čechách]] [[Súbor:Zámek hluboká.jpg|náhľad|[[Zámok Hluboká]] v blízkosti Českých Budejovíc]] [[Súbor:Zamek Karlštejn.jpg|náhľad|Stredoveký [[Karlštejn|hrad Karlštejn]] v blízkosti [[Beroun]]a]] [[Súbor:Praha, Zlatá ulička - panoramio (2).jpg|náhled|vľavo|[[Zlatá ulička]] v Prahe]] Z hradov a zámkov sú okrem Pražského hradu najnavštevovanejší [[zámok Lednice]], [[zámok Český Krumlov]], [[zámok Hluboká|zámok Hluboká nad Vltavou]], [[Karlštejn|hrad Karlštejn]], [[zámok Průhonice]], [[zámok Dětenice]], [[zámok Konopiště]], [[Arcibiskupský zámok Kroměříž|arcibiskupský zámok a záhrady v Kroměříži]] a [[zámok Loučeň]].<ref name="haz">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Novotný|meno=Jiří|titul=TOP 100 Nejnavštěvovanější místa v ČR - České hrady a zámky|periodikum=www.hrady-zamky-cr.cz|url=http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum prístupu=2016-09-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20160716184752/http://www.hrady-zamky-cr.cz/pamatky/top.php|dátum archivácie=2016-07-16}}</ref> V Stredočeskom kraji sú turistickými lákadlami taktiež [[Kostel Všech svatých (Sedlec)|kostnica v Sedlci]] v Kutnej Hore a [[chrám svätej Barbory]], hrady [[Hrad Křivoklát|Křivoklát]], [[Hrad Český Šternberk|Český Šternberk]] a [[Hrad Kokořín|Kokořín]], zámky [[Zámok Poděbrady|Poděbrady]] a [[Zámok Veltrusy|Veltrusy]], v Juhočeskom kraji [[kláštor Vyšší Brod]], hrady [[Hrad Rožmberk|Rožmberk]] a [[Hrad Zvíkov|Zvíkov]], zámky [[Zámok Orlík|Orlík]], [[Zámok Červená Lhota|Červená Lhota]] a [[Zámok Jindřichův Hradec|Jindřichův Hradec]], v Karlovarskom kraji [[hrad Loket]], v Ústeckom kraji [[Koncentračný tábor Terezín|Pamätník Terezín]], hrad [[Hrad Hazmburk|Hazmburk]] a zámok [[Zámok Duchcov|Duchcov]], v Libereckom hrady [[Trosky]], [[Hrad Grabštejn|Grabštejn]], [[Hrad Lemberk|Lemberk]], [[Bezděz (hrad)|Bezděz]] a [[zámok Sychrov]], v Kráľovohradeckom [[Bílá věž (Hradec Králové)|Bílá věž]] v Hradci Kráľové, hrad [[Hrad Kost|Kost]], zámky [[Zámok Ratibořice|Ratibořice]], [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]] a [[Zámok Hrádek u Nechanic|Hrádek u Nechanic]], v Pardubickom [[Múzeum v prírode Vysočina|súbor ľudových stavieb]] pri Hlinsku a zámok [[Pardubický zámok|Pardubice]], na Vysočine [[zámok Telč]], v Olomouckom [[hrad Bouzov]], v Juhomoravskom [[Katedrála svätého Petra a Pavla (Brno)|katedrála sv. Petra a Pavla]] v Brne, hrady [[Špilberk (hrad)|Špilberk]], [[Hrad Pernštejn|Pernštejn]], [[Hrad Veveří|Veveří]] a [[Hrad Bítov|Bítov]], v Zlínskom [[Valašské muzeum v přírodě]] v Rožnově pod Radhoštěm, hrad [[Buchlov (hrad)|Buchlov]] a zámok [[Zámok Buchlovice|Buchlovice]]. K najznámejším pražským pamätihodnostiam patria okrem doposiaľ menovaných [[Kostol Matky Božej pred Týnom|Týnsky chrám]], [[Staronová synagóga]], [[Starý židovský cintorín (Praha)|Starý židovský cintorín]], [[Betlehemská kaplnka]], [[Břevnovský kláštor]], [[Stavovské divadlo]], [[Pražské Jezuliatko]], [[Emauzský kláštor]], [[palác Kinských]], [[Maiselova synagóga]], [[Pivovar U Fleků]], [[Španielska synagóga (Praha)|Španielska synagóga]], [[Kostol Narodenia Pána (Praha)|pražská Loreta]], z novších potom [[Lennonov múr]] či [[Žižkovská televizní věž|Žižkovská televízna veža]]. Okrem katedrály sv. Víta patrí k turisticky najatraktívnejším častiam Pražského hradu [[Zlatá ulička]], [[Bazilika a kláštor svätého Juraja|bazilika sv. Jiří]], [[Kráľovská záhrada]], [[Letohrádok kráľovnej Anny]] a [[Starý kráľovský palác (Praha)|Starý kráľovský palác]]. Najznámejšími mimopražskými a mimobrnenskými svätostánkami sú [[Katedrála svätého Václava (Olomouc)|katedrála svätého Václava v Olomouci]], [[Veľká synagóga v Plzni]], [[Kostol Najsvätejšej Trojice (Fulnek)|kostol Najsvätejšej Trojice vo Fulneku]], [[Katedrála svätého Bartolomeja (Plzeň)|katedrála svätého Bartolomeja v Plzni]], [[Katedrála Božského Spasiteľa|katedrála Božského Spasiteľa v Ostrave]] a [[Katedrála svätého Štefana (Litoměřice)|katedrála svätého Štefana v Litomericiach]]. V Česku je asi 700 múzeí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Muzea a galerie | periodikum = www.czech.cz | url = http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190819222917/http://www.czech.cz/cz/Turistika/Kam-jit,-co-navstivit/Muzea-a-galerie | dátum archivácie = 2019-08-19 | nedostupné = áno }}</ref> Najväčším je [[Národní muzeum]] (jeho súčasťou je Prírodovedecké múzeum, Historické múzeum, Náprstkovo múzeum ázijských, afrických a amerických kultúr a Múzeum českej hudby), [[Moravské zemské muzeum]], [[Židovské múzeum v Prahe]], [[Národní technické múzeum v Prahe|Národné technické múzeum]], [[Umeleckopriemyselné múzeum v Prahe]], [[Múzeum hlavného mesta Prahy]] (vlastný [[Langweilov model Prahy]] a spravuje aj [[Villa Müller|Müllerovu vilu]]), [[Vojenské technické múzeum Lešany]], [[Múzeum umenia Olomouc]], [[Slovácke múzeum v Uherskom Hradišti]]. K najnavštevovanejším patria tiež [[Banícke múzeum Příbram|Banícke múzeum v Příbrami]] a [[České múzeum striebra|České múzeum striebra v Kutnej Hore]]. Z prírodných pamiatok to sú [[Punkevní jeskyně]] a priepasť [[Macocha (priepasť)|Macocha]], [[soutěsky Kamenice]], [[Pravčická brána]], [[Koněpruské jeskyně]], [[Bozkovské dolomitové jeskyně]] či [[Jetřichovické vyhlídky]].<ref name="haz" /> Mimoriadne postavenie majú kultúrne pamiatky zapísané na [[Svetové dedičstvo (Česko)|zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]]. Okrem už uvedených (Kroměříž, Český Krumlov, centrum Prahy) sú to [[vila Tugendhat]] v Brne, dedinka [[Holašovice]], historické jadro [[Kutná Hora-Vnitřní Město|Kutnej Hory]], [[Lednicko-valtický areál]], [[Zámok Litomyšl|zámok a zámocký areál Litomyšl]], [[Stĺp Najsvätejšej Trojice (Olomouc)|stĺp Najsvätejšej Trojice]] v Olomouci, historické centrum [[Třebíč]] ([[Zámostí (Třebíč)|Třebíčská židovská štvrť]] a [[Bazilika svätého Prokopa]]) a [[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore]]. Na zoznam nehmotného svetového kultúrneho dedičstva UNESCO boli zapísané [[Jízda králů]] na Slovácku a na Hané, [[sokoliarstvo]], [[Fašiangové sprievody s maskami na Hlinecku]], [[slovácký verbuňk]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=s.r.o.|meno=World Media Partners,|titul=Dvanáct českých divů světa|periodikum=www.unesco-czech.cz|url=http://www.unesco-czech.cz/|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> a najnovšie, v roku 2016, české bábkarstvo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = České a slovenské loutkářství je na seznamu UNESCO | periodikum = Novinky.cz | odkaz na periodikum = Novinky.cz | vydavateľ = Borgis | url = https://www.novinky.cz/kultura/clanek/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-je-na-seznamu-unesco-40016895 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Niektoré lokality majú zvláštny význam pre spätosť s českými dejinami alebo mýtmi – hora [[Říp]], [[Vyšehrad (Praha)|Vyšehrad]] (hlavne [[Vyšehradský cintorín]], kde je pochovaný [[Antonín Dvořák]] aj [[Bedřich Smetana]]), hora [[Blaník]], [[Velehrad (okres Uherské Hradiště)|Velehrad]] spojený s cyrilometodejskou a veľkomoravskou pamiatkou, [[Bazilika svätého Václava (Stará Boleslav)|kostol svätého Václava]] v Starej Boleslavi spätý s legendou o zabití kniežaťa Václava, [[Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda]] v Prahe, kde počas druhej svetovej vojny zahynuli strojcovia atentátu na Heydricha. K obľúbeným turistickým akciám patria [[Noc múzeí a galérií]], [[Noc kostolov]], [[Hradozámocká noc]], rekonštrukcia najslávnejších bitiek, ktoré sa odohrali na českom území ([[bitka pri Slavkove]], [[bitka pri Hradci Králové]], [[bitka pri Kolíne]], [[Obliehanie Brna (1645)|obliehanie Brna Švédmi]] atď.), [[Dni NATO v Ostrave]] či armádne [[Bahna]].<ref>http://www.kudyznudy.cz/Aktuality/Co-prinese-rok-2016--nejocekavanejsi-a-nejlepsi-ak.aspx</ref> Okrem toho mnoho festivalov a veľtrhov. Tradičnými turistickými magnetmi bývali kúpeľné mestá ako [[Karlovy Vary]], [[Mariánské Lázně]] a [[Františkovy Lázně]], avšak kúpeľníctvo sa dostalo do krízy. Karlovy Vary si však zachovávajú atraktivitu napríklad aj vďaka každoročnému [[Medzinárodný filmový festival Karlovy Vary|medzinárodnému filmovému festivalu]]. Táto filmová prehliadka založená po druhej svetovej vojne je dnes najväčšou kultúrnou akciou v Česku. Významné rekreačné oblasti v Česku sú [[Národný park České Švýcarsko|České Švýcarsko]], [[Český raj]], [[Krkonoše]] a [[Šumava]]. == Obyvateľstvo == {{Hlavný článok|Obyvateľstvo Česka}} Na konci roku 2018 žilo v Českej republike podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] 10 649 800 ľudí. [[Prirodzený prírastok]] v roku 2018 bol 1116 osôb, úhrnná plodnosť dosiahla hodnotu 1,71, v roku 2021 potom dosiahla hodnotu 1,83. Hlavnou príčinou rastu počtu obyvateľov je dlhodobá migrácia – v roku 2018 bol počet prisťahovaných o 38 629 osôb vyšší než počet vysťahovaných, išlo hlavne o migráciu z [[Ukrajina|Ukrajiny]] a [[Slovensko|Slovenska]]. Priemerný vek v roku bol 2018 42,3 rokov, [[stredná dĺžka života]] bola 76,1 rokov u mužov a 81,9 rokov u žien. V roku 2018 bol najľudnatejším krajom Stredočeský s 1 369 332 obyvateľmi. Bol jediným krajom, kde žilo viac ľudí než v Prahe, ktorá mala 1 308 632 obyvateľov.<ref name="StatRocenka2019">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statistická ročenka České republiky - 2019 | vydavateľ = Český statistický úřad | url = https://www.czso.cz/csu/czso/statisticka-rocenka-ceske-republiky-2019 | dátum prístupu = 2020-06-21 }}</ref> === Vývoj počtu obyvateľov v Česku === {{#chart:Czech Republic Total Population.chart}} === Etnické zloženie === [[Súbor:Věkové složení obyvatelstva ČR 2024.png|náhľad|Vekové zloženie obyvateľstva Česka 2024<ref name="vekoveslozeni">[https://www.kurzy.cz/ekonomika/vekove-slozeni/ Věkové složení obyvatel] - Obyvatelstvo ČR [[Kurzy.cz]].</ref>]] {{Hlavný článok|Národnostné zloženie Českej republiky}} V poslednom sčítaní ľudu v roku [[2011]] sa 64,3 % obyvateľov Česka prihlásilo k [[Česi|českej]] národnosti (86,1 % z tých, ktorí sa k nejakej národnosti prihlásili), ktorá úplne prevažuje vo všetkých okresoch Česka, 5,0 % obyvateľov deklarovalo [[Moravania|moravskú]] národnosť a 0,1 % národnosť [[Slezania|slezsku]],<ref name="SLDB2011">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obyvatelstvo podle pohlaví a podle druhu pobytu, státního občanství, způsobu bydlení, národnosti a náboženské víry | url = https://vdb.czso.cz/vdbvo2/faces/index.jsf?page=vystup-objekt&pvo=OTCR111&z=T&f=TABULKA&katalog=30809&v=v122__null__null__null#w= | periodikum = vdb.czso.cz | dátum prístupu = 2019-08-08 }}</ref> v oboch prípadoch takisto hovoriaci prevažne [[Čeština|česky]]. Podľa názoru [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] ide o dôsledok rozdelenia [[Česi|českej národnosti]], pred sčítaním v roku [[1991]] ešte jednotné, v dôsledku medializácie moravskej národnostní problematiky a teda do istej miery umelo;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Základní informace o vývoji obyvatelstva, domácností, domů a bytů, část 5. Národnost a mateřský jazyk |url=http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum prístupu=2008-05-15 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160309223736/http://www.czso.cz/csu/2005edicniplan.nsf/t/D6002FD8F5/$File/kap_I_05.pdf |dátum archivácie=2016-03-09 }}</ref> [[Moravania (strana)|politická strana Moravania]] tento stav naopak hodnotia ako prejav spontánneho národného obrodenia.<ref>[http://moravane.eu/?s=n%C3%A1rodn%C3%ADho+obrozen%C3%AD+Moravan%C5%AF „Moravané“]</ref> Faktom zostáva, že moravskú, čiastočne sliezsku a po určitú dobu aj českú a slovenskú národnosť bolo v rôznych obdobiach existencie [[Česko-slovensko|Česko-slovenska]] možno deklarovať len obmedzene (skupina nebola uvádzaná v koncových štatistikách) alebo vôbec nie (k skupine nebolo možné sa prihlásiť) a až v roku [[1991]], krátko pred rozpadom štátov, bolo po prvý krát úplne prihliadnuté ku každej z týchto štyroch národností jednotlivo.<ref>[http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 „Český statistický úřad: První Československé sčítání lidu 1921“] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120604093519/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/prvni_ceskoslovenske_scitani_lidu_1921 |date=2012-06-04 }}. [http://www.czso.cz/csu/redakce.nsf/i/narodnosti_v_cr_od_r_1921 „Český statistický úřad: Národnosti v ČR od r. 1921“].</ref> Celkom 25,3 % obyvateľov Česka využilo pri sčítaní ľudu v roku 2011 možnosť nevyplňovať v sčítacích formulároch dobrovoľnú kolónku národnosti a ponechalo ju prázdnu.<ref name="SLDB2011" /> === Etnografické skupiny === [[Súbor:Kroj 8 svobodní detail.jpg|náhľad|Slavnostný [[kroj]] slobodného páru z Moravského [[Slovácko|Slovácka]]]] [[Súbor:Narodnostni-slozeni-cr.png|náhľad|Národnostné zloženie Česka]] V Česku existuje niekoľko etnografických skupín úzko spätých s krajom, kde žijú, ktoré sa v minulosti líšili niektorými kultúrnymi rysmi a dialektom. V Čechách sú to napríklad [[Chodovia]], [[Plzeňáci]], [[Blata|Blaťáci]] a [[Dulebovia]], na Morave [[Horácko|Horáci]], [[Hanáci]], [[Moravskí Chorváti]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 500 let od příchodu na jižní Moravu. Charváti? Vinaři milující fazolovou polévku | periodikum = Brněnský deník | dátum_vydania = 8. srpna 2015 | url = https://brnensky.denik.cz/z-regionu/500-let-od-prichodu-na-jizni-moravu-charvati-vinari-milujici-fazolovou-polevku-20150808.html }}</ref> [[Moravskí Slováci]], [[Podlužáci]], [[Moravské Valašsko|Valaši]], [[Laši]] a ďalší a v Sliezsku napr. [[Gorali (poľsko-slovenské pomedzie)|Gorali]],<ref>{{Citácia knihy | priezviski = Hubinger | meno = Václav | priezvisko2 = Honzák | meno2 = František | priezvisko3 = Polišenský | meno3 = Jiří | spoluautori = | rok = 1985 | titul = Národy celého světa (Malé encyklopedie) | vydavateľ = Mladá fronta | miesto = Praha | isbn = | strany = 69 }}</ref> [[Slezania|Šlonzáci]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Boj za slezskou věc: Kdo usiloval o nezávislost Slezska? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | dátum_vydania = 31. prosince 2018 | url = https://www.stoplusjednicka.cz/boj-za-slezskou-vec-kdo-usiloval-o-nezavislost-slezska }}</ref> [[Moravci]] a [[Prajzovia|Prajzáci]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Být Prajzákem | periodikum = Historie.cs | dátum_vydania = 26. října 2019 | url = https://www.ceskatelevize.cz/ivysilani/10150778447-historie-cs/419236100051004/titulky }}</ref> Tieto rozdiely sa začali, hlavne po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]], stierať, niektoré krajové zvláštnosti sa však doposiaľ udržujú. Okrem týchto geograficky rozlíšiteľných etnografických skupín stojí za zmienku viacmenej rozptýlene, špecifické etnografické skupiny. Jedná sa o [[Rómovia v Česku|rómsku]] a [[Židia v Česku|židovskú]] etnografickú skupinu. === Cudzinci === Na konci roku 2022 podľa [[Český štatistický úrad|Českého štatistického úradu]] žilo v Česku 1 113 698 cudzincov (10,3 % z celkovej populácie), z nich 29,9 % tu malo udelený [[trvalý pobyt]].<ref name="cizinci1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR v letech 2004 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183151/https://www.czso.cz/documents/11292/41862280/c01R01_2022.pdf/14cb3934-9b32-4d4d-8017-9700f6e7edb7?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Ďalších 2456 osôb bolo v roku 2022 v [[azyl|azylovom riadení]].<ref name="cizinci1" /> Osoby cudzieho pôvodu s udeleným českým občianstvom v uvedených počtoch nie sú zahrnuté. V [[Praha|Prahe]] a [[Stredočeský kraj|Stredočeskom kraji]] v roku 2022 žilo celkom 504 tisíc cudzincov, teda necelá polovica z ich celkového počtu v Česku.<ref name="cizinciKraje">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR podle regionu soudržnosti, kraje a okresu v letech 1996 - 2022 (stav k 31. 12.) | periodikum = czso.cz (Český statistický úřad) | url = https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum prístupu = 2023-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230623183723/https://www.czso.cz/documents/11292/27320905/c01R05_2022.pdf/1c68dfda-ac08-4307-a57f-b663132d19b8?version=1.0 | dátum archivácie = 2023-06-23 }}</ref> Najviac cudzincov pochádza z [[Ukrajina|Ukrajiny]], ktorých štátny príslušníci v roku 2004 počtom prekonali cudzincov zo [[Slovensko|Slovenska]]; ďalej nasledujú cudzinci z [[Vietnam]]u, [[Rusko|Ruska]], [[Nemecko|Nemecka]] a [[Poľsko|Poľska]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Data - počet cizinců | periodikum = Czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/cizinci/4-ciz_pocet_cizincu#cr}}</ref> Vietnamci ostávajú v Česku v priemere najdlhšie (8 rokov), ľudia z bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] len o rok menej. Podľa údajov ČŠÚ z roku 2012 bol najväčší podiel [[Vysoká škola|vysokoškolsky vzdelaných]] medzi osobami prichádzajúcimi z [[Rusko|Ruska]] (27 % imigrantov z tejto krajiny). Najväčšiu časť svojich zárobkov do materskej krajiny posielali [[Ukrajinci]] (17 % príjmu).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cizinci v ČR: Vietnamci u nás zakořenili | periodikum = czso.cz | url = https://www.czso.cz/csu/czso/cizinci_v_cr_vietnamci_u_nas_zakorenili20120214 }}</ref> Od vstupu do [[Európska únia|Európskej únie]] sa počet cudzincov v Česku postupne zvyšoval, ale ich podiel na populácii zostával nižší než v ostatných krajinách Európskej únie – v roku 2016 bolo Česko z 28 štátov únie z hľadiska etnickej heterogenity na 24. mieste.<ref>Cizinců v Česku přibylo. Nejvíce jich přichází z&nbsp;Ukrajiny a Slovenska. [http://zpravy.aktualne.cz/domaci/cizincu-v-cesku-pribyva-tvori-4-5-populace-nejvice-jich-pric/r~7595e2d0d3db11e5a8d7002590604f2e/]</ref> V roku 2021 v Česku počet cudzincov dosiahol 6,2 %, v susednom [[Nemecko|Nemecku]] žil najväčší počet cudzincov v EÚ, to je 7,2 milióna (9 % populácie). V [[Rakúsko|Rakúsku]] je podiel cudzincov na celkovom počte obyvateľ 10,8 % a v [[Španielsko|Španielsku]] 12 %.<ref>[http://europa.eu/rapid/press-release_STAT-12-105_en.htm?locale=en Foreign citizens in EU]</ref> K skokovému zvýšeniu podielu cudzincov v Česku nad 10 % z celkovej populácie došlo v roku 2022 s príchodom ukrajinských utečencov v dôsledku [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]]. {| class="wikitable" style="display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Najčastejšie krajiny pôvodu cudzincov žijúcich v Česku k 31. marcu 2026 (nad 10 tisíc osôb) ! Krajina pôvodu !! Počet osôb<ref>https://mv.gov.cz/clanek/cizinci-s-povolenym-pobytem.aspx</ref> |- | {{flagicon|Ukraine}} [[Ukrajina]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:602263}} |- | {{flagicon|Slovakia}} [[Slovensko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:126220}} |- | {{flagicon|Vietnam}} [[Vietnam]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:69966}} |- | {{flagicon|Russia}} [[Rusko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:37468}} |- | {{flagicon|Romania}} [[Rumunsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:21330}} |- | {{flagicon|Poland}} [[Poľsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17601}} |- | {{flagicon|Bulgaria}} [[Bulharsko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:17447}} |- | {{flagicon|Filipíny}} [[Filipíny]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15959}} |- | {{flagicon|Mongolia}} [[Mongolsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:15147}} |- | {{flagicon|Hungary}} [[Maďarsko]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:12214}} |- | {{flagicon|India}} [[India]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:11853}} |- | {{flagicon|Germany}} [[Nemecko]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10953}} |- | {{flagicon|Kazakhstan}} [[Kazachstan]] || style="text-align:right" | {{rast}} {{formatnum:10666}} |- | {{flagicon|China}} [[Čína]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10347}} |- | {{flagicon|United States}} [[Spojené štáty]] || style="text-align:right" | {{pokles}} {{formatnum:10328}} |- ! colspan="2" | {{rast}}/{{pokles}} – porovnanie s 28. februárom 2026 |} {| class="wikitable" style="text-align:right;display:inline-block;vertical-align:top;" |+ Počet cudzincov v Česku<ref name="Cizinci 2024">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = Prague Daily News| odkaz na autora =| titul = Ukrainians make up more than half of the foreigners registered in the Czech Republic | url = https://www.praguedaily.news/2025/02/28/ukrainians-make-up-more-than-half-of-the-foreigners-registered-in-the-czech-republic/| vydavateľ = praguedaily.news| miesto =| dátum vydania = 2025-02-28| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-07-13| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet cudzincov, demografické udalosti | periodikum = Štatistika | url = https://csu.gov.cz/pocet-cizincu-demograficke-udalosti?pocet=10&start=0&podskupiny=291&razeni=-datumVydani | dátum prístupu = 2024-09-07 }}</ref> ! Rok !! Počet<br /><small>(údaje k 31. 12.)</small> !! Podiel na<br />celkovej populácii |- | 2000 || {{formatnum:200951}} || 2,0 % |- | 2001 || {{formatnum:210794}} || 2,1 % |- | 2002 || {{formatnum:231608}} || 2,3 % |- | 2003 || {{formatnum:240421}} || 2,4 % |- | 2004 || {{formatnum:254294}} || 2,5 %<!--1,9 %--> |- | 2005 || {{formatnum:278312}} || 2,7 %<!--2,5 %--> |- | 2006 || {{formatnum:321456}} || 3,1 %<!--2,9 %--> |- | 2007 || {{formatnum:392315}} || 3,8 %<!--3,3 %--> |- | 2008 || {{formatnum:437565}} || 4,2 %<!--3,9 %--> |- | 2009 || {{formatnum:432503}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2010 || {{formatnum:424291}} || 4,0 %<!--3,9 %--> |- | 2011 || {{formatnum:434153}} || 4,1 %<!--4,0 %--> |- | 2012 || {{formatnum:435946}} || 4,1 % |- | 2013 || {{formatnum:439189}} || 4,1 % |- | 2014 || {{formatnum:449367}} || 4,2 % |- | 2015 || {{formatnum:464670}} || 4,3 % |- | 2016 || {{formatnum:493441}} || 4,5 % |- | 2017 || {{formatnum:524142}} || 4,8 % |- | 2018 || {{formatnum:564345}} || 5,1 % |- | 2019 || {{formatnum:593366}} || 5,4 % |- | 2020 || {{formatnum:632570}} || 5,8 % |- | 2021 || {{formatnum:658564}} || 6,2 % |- | 2022 || {{formatnum:1113698}} || 10,3 % |- | 2023 || {{formatnum:1063225}} || 9,8 % |- | 2024 || {{formatnum:1094090}} || 10,0 % |- | 2025 || {{formatnum:1131197}} || 10,4 % |} === Náboženstvo === {{Hlavný článok|Náboženstvo v Česku|Křesťanstvo v Česku}} [[Súbor:Prince Rastislav.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Rastislav (Veľká Morava)|Svätý Rastislav]], knieža Veľkomoravskej ríše, počas jeho panovania sa uskutočnila [[Cyril a Metod|cyrilo-metodejská misia]].]] {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2021)<ref name="SLDB2011" /> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|47.8}} {{bar percent|nedeklarované|Gray|30.1}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|9.3}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|9.1}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|2.4}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|0.5}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|1.2}} }} {{bar box |title=Náboženstvá v Česku (2011)<ref name="Czech Statistical Office">{{cite web |url=http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |title=Population by religious belief and by municipality size groups |accessdate=23 April 2012 |publisher=Czech Statistical Office |url-status=dead |archive-url=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/%24File/PVCR071_ENG.pdf |archive-date=21 February 2015 |df=dmy |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2013-06-25 |url archivu=https://web.archive.org/web/20150221184947/http://www.czso.cz/sldb2011/eng/redakce.nsf/i/tab_7_1_population_by_religious_belief_and_by_municipality_size_groups/$File/PVCR071_ENG.pdf |dátum archivácie=2015-02-21 |nedostupné=áno }}</ref> |titlebar= |float=right |bars= {{bar percent|nedeklarované|Gray|44.7}} {{bar percent|[[Ireligiozita|bez vyznania]]|Black|34.5}} {{bar percent|[[Katolicizmus|katolícke]]|DarkOrchid|10.5}} {{bar percent|neorganizovaní veriaci|Chartreuse|6.8}} {{bar percent|ostatní kresťania|Turquoise|1.1}} {{bar percent|[[Protestantizmus|protestantské]]|DodgerBlue|1}} {{bar percent|ostatné náboženstvá / neznámé|Crimson|0.7}} }} Česko má jednu z najmenej náboženských populácii na svete. V prieskumoch projektu [[Eurobarometer]] v roku 2005 odpovedalo 19 % opýtaných, že veria v Boha, 50 % veria v nejakú životnú či duchovnú silu a 30 % neverí v nič z toho.<ref>http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_225_report_en.pdf</ref> Podľa posledného [[Sčítanie ľudu, domov a bytov 2021 v Česku|sčítania ľudu z roku 2021]] je 5 miliónov obyvateľov [[Ireligiozita|bez vyznania]], teda 48 % populácie. K rôznym cirkvám a náboženským spoločnostiam sa prihlásilo 1,1 milióna obyvateľov, ďalej niektorí uviedli, že sú veriaci a hlásia sa k cirkvi, ale už neoznačili konkrétnu cirkev. Ako veriaci, ale nehlásiaci sa k žiadnej cirkvi ani náboženskej spoločnosti sa výslovne označilo 960 tisíc osôb, okrem toho iní občania uviedli iba určité náboženstvo. Celkovo sa tak k nejakej viere či vyznaniu prihlásilo 2,3 milióna, teda 22 % obyvateľov Česka. Celkom 3,2 milióna obyvateľov (30 %) avšak túto dobrovoľnú kolónku v sčítacích formulároch nevyplnilo.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky sčítání 2021 – otevřená data. Obyvatelstvo podle náboženské víry (data a schéma) | url = https://www.czso.cz/csu/czso/vysledky-scitani-2021-otevrena-data | vydavateľ = Český statistický úřad | dátum vydania = 2022-04-06 | dátum prístupu = 2022-09-08 }}</ref> Najpočetnejším náboženstvom v Česku je [[kresťanstvo]]. Najväčšou náboženskou skupinou bola v roku 2021 [[Rímskokatolícka cirkev v Česku|rímskokatolícka cirkev]], ktorá mala 741 tisíc veriacich (7 %), čo by bol výrazný pokles oproti roku 2011, keď sa k nej hlásilo celkom 1,08 milióna veriacich (10,4 %).<ref name="SLDB2011" /> Avšak 236 tisíc obyvateľov uviedlo „katolícka viera“ alebo „katolík“, celkom tak šlo o 977 tisíc veriacich (9,3 %). Nasledovali veľké protestantské cirkvi [[Českobratrská církev evangelická]] s 33 tisíc členmi (0,3 %) a [[Cirkev československá husitská]] s 24 tisíc členmi (0,2 %), podobne ale 27 tisíc obyvateľov len všeobecne uviedlo, že sú protestantmi alebo evanjelici. Vyšší podiel veriacich mala [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávna cirkev]], ku ktorej sa prihlásilo 41 tisíc ľudí, významnejší boli aj [[Jehovovi svedkovia]] s 13 tisícmi členov, [[Cirkev bratská]] s 11 tisícmi alebo [[Gréckokatolícka cirkev v Česku|gréckokatolícka cirkev]] s 8 tisícmi veriacich. Len všeobecne ku kresťanstvu sa naviac prihlásilo 71 tisíc obyvateľov. Počet vyznávačov [[Judaizmus|judaizmu]] bol 2 tisíc, k [[islam v Česku|islamu]] sa hlásilo 5 tisíc ľudí, k rôznym odvetviam [[Budhizmus|budhizmu]] 6 tisíc osôb a k [[Hinduizmus|hinduizmu]] necelé 2 tisíc obyvateľov. Recesisti sa hlásili napr. k [[Jediizmus|jediizmu]] (21 tisíc) alebo [[Flying Spaghetti Monster|pastafariánstvu]] (necelé 3 tisícky). K [[Ateizmus|ateizmu]] sa prihlásilo 555 osôb, [[Novopohanstvo|pohanstvo]] deklarovalo takmer 3 tisíc osôb.<ref name=":1" /> Podiel deklarovaných veriacich sa od predošlého sčítania ľudu v roku 2011 prakticky nezmenil. Vzrástol počet osôb bez vyznania, oproti tomu sa znížil počet os§b, ktoré sa rozhodli na dobrovoľnú otázku neodpovedať.<ref name="CSU">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Podrobné údaje – Náboženská víra podle krajů |url=http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum prístupu=2011-12-16 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120106061535/http://www.scitani.cz/sldb2011/redakce.nsf/i/obyvatelstvo_podle_nabozenske_viry_podle_kraju_podrobne_udaje/$File/sldb_podrobna_vira.xls |dátum archivácie=2012-01-06 }}</ref> Geograficky je vyššia koncentrácia veriacich na južnej a východnej [[Morava (región)|Morave]], naopak severné a severozápadn= [[Čechy]] vykazujú vyšší podiel osôb bez vyznania. <gallery perrow="3" caption="Podiel veriacich obyvateľov"> Súbor:Věřící - sčítání 1991.png|Sčítanie ľudu 1991 Súbor:Věřící - sčítání 2001.png|Sčítánie ludu 2001 Súbor:Věřící - sčítání 2011.png|Sčítánie ľudu 2011 </gallery> Historicky dôležitú rolu v náboženskom vývoji zohralo [[husitstvo]], [[Kališníctvo|utrakvizmus]], [[Jednota bratská]] (a jej súčasť [[Moravskí bratia]]). [[Česká reformácia]] zohrala významnú rolu aj v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]], lebo modernž český národ sa [[Protestantizmus|protestantským]] nakoniec nestal. Katolícka a pravoslávna cirkev uznávajú svätých, z českých osobností uznávajú obe svätosť [[Svätý Ivan|Ivana]], [[Ľudmila (svätica)|Ludmily]], [[Václav I. (české knieža)|Václava]] a [[Svätý Prokop|Prokopa]]. Katolícka cirkev naviac uznáva [[Vojtech Pražský|Vojtecha]], [[Radim (hniezdenský arcibiskup)|Radima]], [[Anežka Česká|Anežku Českú]], [[Zdislava z Lemberka|Zdislavu z Lemberka]], [[Ján Nepomucký|Jána Nepomuckého]], [[Ján Sarkander|Jána Sarkandera]] a [[Ján Nepomuk Neumann|Jána Nepomuka Neumanna]] a [[Klement Maria Hofbauer|Klementa Mariu Hofbauera]]. Pravoslávni naviac ešte svätého [[Rastislav (Veľká Morava)|Rostislava]] a [[Gorazd II. (Matěj Pavlík)|Gorazda II.]] (Matěja Pavlíka), ktorý počas druhej svetovej vojny ukrýval parašutistov, ktorí zabili nacistického pohlavára Heydricha. === Najväčšie mestá podľa počtu obyvateľov === {{hlavný článok|Zoznam miest v Česku|Zoznam miest v Česku podľa počtu obyvateľov|Zoznam obcí v Česku}} {|class="infobox" style="text-align:center; width:97%; margin-right:10px; font-size:90%" |- ! style="text-align:center;" colspan="11"| |- !rowspan=23 width:150|<br /> [[Súbor:Hradschin Prag.jpg|165px|Praha]]<br />[[Praha]]<br /> [[Súbor:Výhled ze Staré radnice na Petrov.jpg|165px|Brno]]<br />[[Brno]]<br /> [[Súbor:Ostrava, pohled z Nové radnice 2.jpg|165px|Ostrava]]<br />[[Ostrava]]<br /> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Poradie ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Mesto ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Kraj ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Počet obyvatel v obcích České republiky k 1.1.2014 | url = http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum vydania = 2014-04-30 | dátum prístupu = 2014-04-30 | vydavateľ = Český statistický úřad | miesto = Praha | url archívu = https://web.archive.org/web/20140502001321/http://www.czso.cz/csu/2014edicniplan.nsf/t/BC00298FFF/$File/1300721403.xlsx | dátum archivácie = 2014-05-02 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Sčítání lidu 2011|url=http://notes2.czso.cz/cz/sldb2011/cd_sldb2011_11_12/kraje.html|vydavateľ=Český statistický úřad|dátum prístupu=2012-05-08}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Statistická data ČSÚ|url=http://www.statnisprava.cz/|vydavateľ=Český statistický úřad|adátum prístupu=2012-05-08}}</ref> ! style="text-align:center; background:#f5f5f5;"|Počet obyvateľov v [[metropolitná oblasť|metropolitnej oblasti]] !rowspan=23 width:150| [[Súbor:Great Synagogue Plzen CZ general view.JPG|165px|Plzeň]]<br />[[Plzeň]]<br /> [[Súbor:Liberec Rathaus Aussicht.JPG|165px|Liberec]]<br />[[Liberec]]<br /> [[Súbor:Olmütz hauptplatz.JPG|border|165px|Olomouc]]<br />[[Olomouc]]<br /> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|1.||align=left|[[Praha]]||align=left|Hlavní město Praha||1 243 201||2 300 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|2.||align=left|[[Brno]]||align=left|[[Jihomoravský kraj]]||377 508||729 510 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|3.||align=left|[[Ostrava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||295 653||1 164 328 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|4.||align=left|[[Plzeň]]||align=left|[[Plzeňský kraj]]||168 034||380 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|5.||align=left|[[Liberec]]||align=left|[[Liberecký kraj]]||102 301||270 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|6.||align=left|[[Olomouc]]||align=left|[[Olomoucký kraj]]||100 247||480 000<ref>Nařízení vlády č. 212/1997, [http://aplikace.mvcr.cz/sbirka-zakonu/ViewFile.aspx?type=c&id=3066 kterým se vyhlašuje závazná část územního plánu velkého územního celku Olomoucké aglomerace]</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|7.||align=left|[[Ústí nad Labem]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||93 523||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|8.||align=left|[[České Budějovice]]||align=left|[[Jihočeský kraj]]||93 253||190 000<ref>[http://up.kraj-jihocesky.cz/files/up_vuc_cbsra%5B1%5D.pdf Územní plán velkého územního celku ČESKOBUDĚJOVICKÉ SÍDELNÍ AGLOMERACE]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|9.||align=left|[[Hradec Králové]]||align=left|[[Královéhradecký kraj]]||92 904||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|10.||align=left|[[Pardubice]]||align=left|[[Pardubický kraj]]||89 432||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|11.||align=left|[[Havířov]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||76 109||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|12.||align=left|[[Zlín]]||align=left|[[Zlínský kraj]]||75 278||450 000 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|13.||align=left|[[Kladno]]||align=left|[[Středočeský kraj]]||68 519||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|14.||align=left|[[Most]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||67 332||95 316 |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|15.||align=left|[[Opava (Česko)|Opava]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 931||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|16.||align=left|[[Frýdek-Místek]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||57 135||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|17.||align=left|[[Karviná]]||align=left|[[Moravskoslezský kraj]]||56 848||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|18.||align=left|[[Jihlava (mesto)|Jihlava]]||align=left|[[Kraj Vysočina]]||50 510||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|19.||align=left|[[Děčín]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 104||- |- | style="text-align:center; background:#f0f0f0;"|20.||align=left|[[Teplice]]||align=left|[[Ústecký kraj]]||50 024||- |- | colspan="5" style="text-align:center; background:#f5f5f5;"| |}{{clear}} Štatutárnymi mestami sú naviac taktiež [[Děčín]], [[Chomutov]], [[Jablonec nad Nisou]], [[Mladá Boleslav]], [[Prostějov]], [[Přerov]] a [[Třinec]]. Bývalými okresnými mestami sú navyše ešte [[Benešov]], [[Beroun]], [[Blansko]], [[Bruntál]], [[Břeclav]], [[Česká Lípa]], [[Český Krumlov]], [[Domažlice]], [[Havlíčkův Brod]], [[Hodonín]], [[Cheb]], [[Chrudim]], [[Jeseník]], [[Jičín]], [[Jindřichův Hradec]], [[Klatovy]], [[Kolín]], [[Kroměříž]], [[Kutná Hora]], [[Litoměřice]], [[Louny]], [[Mělník]], [[Náchod]], [[Nový Jičín]], [[Nymburk]], [[Pelhřimov]], [[Písek]], [[Prachatice]], [[Příbram]], [[Rakovník]], [[Rokycany]], [[Rychnov nad Kněžnou]], [[Semily]], [[Sokolov]], [[Strakonice]], [[Svitavy]], [[Šumperk]], [[Tábor]], [[Tachov]], [[Trutnov]], [[Třebíč]], [[Uherské Hradiště]], [[Ústí nad Orlicí]], [[Vsetín]], [[Vyškov]], [[Znojmo]], [[Žďár nad Sázavou]]. Najväčšími mestami, ktoré nie sú ani štatutárne, ani okresné, sú [[Orlová]], [[Litvínov]], [[Český Těšín]], [[Krnov]], [[Kopřivnice]], [[Bohumín]] a [[Jirkov]]. == Kultúra == {{Hlavný článok|Česká kultúra}} === Literatúra === {{Hlavný článok|Česká literatúra|Zoznam českých spisovateľov}} [[Súbor:Clementinum baroque library 7.jpg|náhľad|vľavo|[[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]: baroková sála [[Klementinum|Klementina]]]] [[Súbor:Jaroslav Seifert 1981 foto Hana Hamplová.jpg|náhľad|[[Jaroslav Seifert]], jediný český nositeľ [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]]|upright]] [[Súbor:Kafka1906 cropped.jpg|náhľad|upright|Česko-nemecko-židovský spisovateľ [[Franz Kafka]]|alt=]] Literárne dejiny majú počiatky v ústnej tradícii, v ktorej vyniká povesť o [[Čech, Lech a Rus|praotcovi Čechovi]], [[Krok (vojvoda)|Krokovi]], [[Libuša (kňažná)|Libuši]], [[Přemysl Oráč|Přemyslovi Oráčovi]] a [[Dívčí válka|vojne dievčat]]. Začiatky českej písanej literatúry súvisia s činnosťou [[Cyril a Metod|Konštantína Filozofa a jeho brata Metoda]] na Veľkej Morave. Tí spolu so svojimi žiakmi (najvýznamnejším z nich bol [[Kliment Ochridský]]) vytvorili, v [[Staroslovienčina|staroslovienčine]] a s pomocou písma [[hlaholika|hlaholiky]], prvé české literárne pamiatky (''[[Proglas (prológ)|Proglas]]'', ''[[Život Metodov]]'', ''[[Život Konštantínov]]''). Po vyhnaní tejto skupiny z Moravy začala kľúčovú rolu zohrávať latinčina, vznikali v nej legendy (''[[Kristiánova legenda]]''), kroniky (hlavne [[Kosmas|Kosmova]] ''[[Kosmova kronika|Kronika Čechov]]'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pobavit a poučit: Druhá strana slavné Kosmovy kroniky | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/pobavit-poucit-druha-strana-kosmovy-kroniky | dátum vydania = 2016-09-13 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> a iné žánre (napr. ''[[Vita Caroli]]'', vlastný životopis kráľa [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]). Prvými významnými česky písanými textami boli ''[[Alexandreida]]'' a ''[[Dalimilova kronika]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokomunetu | priezvisko = Turčeková | meno = Šárka | titul = Alexandreida je nesmrtelným dílem o životě legendárního rytíře | periodikum = TOPZINE.cz | url = https://www.topzine.cz/alexandreida-je-nesmrtelnym-dilem-o-zivote-legendarniho-rytire | dátum vydania = 2010-12-23 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovo a slovesnost – Dalimilova kronika a počátky české slovesnosti | periodikum = sas.ujc.cas.cz | url = http://sas.ujc.cas.cz/archiv.php?art=2387 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Prvými autormi, ktorí písali aj česky, a ktorí dosiahli svetovú slávu, boli [[Ján Hus]], jeden zo zakladateľov európskej reformácie, a [[Jan Amos Komenský]], najvýznamnejší predstaviteľ [[Humanizmus a renesancia v českej literatúre|humanizmu v českej literatúre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nekonečné putování Učitele národů: Kam zavál osud Jana Ámose Komenského? | periodikum = 100+1 zahraniční zajímavost | url = https://www.stoplusjednicka.cz/nekonecne-putovani-ucitele-narodu-kam-zaval-osud-jana-amose-komenskeho | dátum vydania = 2019-02-03 | jazyk = en | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Ďalšími významnými autormi reformácie boli [[Hieronym Pražský]] a [[Petr Chelčický]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jeroným Pražský — Lidé — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/lide/jeronym-prazsky/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Petr Chelčický | periodikum = www.phil.muni.cz | url = https://www.phil.muni.cz/fil/scf/komplet/chelck.html | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po porážke [[Česká vojna|stavovského povstania]] v [[Bitka na Bielej hore|bitke na Bielej hore]] v roku 1620 nastalo zložité obdobie vytlačovania a odumierania češtiny. Proti tomu sa v barokovej ére postavil [[Bohuslav Balbín]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Balbín Bohuslav: velký český vlastenec | periodikum = HedvabnaStezka.cz | url = https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200409162342/https://www.hedvabnastezka.cz/fotokurzy/4552-bohuslav-balbin/ | dátum archivácie = 2020-04-09 }}</ref> Ústup češtiny však zastavil až proces tzv. [[Formovanie moderného českého národa|národného obrodenia]], ktorý začal na konci 18. storočia. Kľúčovou postavou prvej etapy obrodenia bol lingvista [[Josef Dobrovský]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Příběhy slavných: Josef Dobrovský | periodikum = Český rozhlas Dvojka | vydavateľ = | url = https://dvojka.rozhlas.cz/pribehy-slavnych-josef-dobrovsky-7492738 | dátum vydania = 2015-08-24 | url archívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V druhej etape to boli [[Josef Jungmann]], ktorý kládol dôraz na jazykovú koncepciu národa, a [[Pavol Jozef Šafárik]], predstaviteľ [[Panslavizmus|panslovanských]] tendencií. Vtedy sa začala objavovať už prvá svojbytná literatúra ([[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]). Proces vyvrcholil v tretej etape, keď [[František Palacký]] a [[Karel Havlíček Borovský]] dokončili koncept českého národa politicky a keď vznikli aj vrcholné literárne diela, či už básnické (Havlíček, [[Karel Hynek Mácha]], [[Karel Jaromír Erben]]), prozaické ([[Božena Němcová]]), či divadelné ([[Josef Kajetán Tyl]], [[Karel Sabina]]). V druhej polovici 19. storočia sa literárny život začal prudko rozvíjať, vznikali skupiny s rôznym programom – [[májovci]] ([[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Jakub Arbes]], [[Karolina Světlá|Karolína Světlá]]), [[ruchovci]] ([[Svatopluk Čech]]), [[lumírovci]] ([[Jaroslav Vrchlický]], [[Julius Zeyer]]), [[Realizmus vo svetovej literatúre|realisti]] ([[Alois Jirásek]]), [[Manifest českej moderny|česká moderna]] ([[Antonín Sova]], [[Otokar Březina]]) či tzv. [[anarchistickí buriči]] ([[Viktor Dyk]], [[Petr Bezruč]]). Od konca 19. storočia začínala rozkvitať [[Pražská nemecká literatúra|nemecky písaná literatúra]] (hlavne v Prahe), ktorá sa stala svetovým fenoménom, predovšetkým vďaka [[Franz Kafka|Franzovi Kafkovi]] (''[[Proces (román)|Proces]]'', ''[[Zámok (román)|Zámok]]'', ''[[Amerika (román)|Amerika]]''), ale aj iným ([[Rainer Maria Rilke]], [[Gustav Meyrink]], [[Franz Werfel]], [[Max Brod]], [[Egon Erwin Kisch|Egon Erwín Kisch]], [[Karl Kraus]], [[Marie von Ebner-Eschenbachová]], [[Adalbert Stifter]], [[Otfried Preußler|Ottfried Preussler]], [[Leo Perutz]], [[Ernst Weiss]]). V prvej polovici 20. storočia si vydobyli svetový význam aj česky píšuci tvorcovia, predovšetkým [[Jaroslav Hašek]] (hlavne ''[[Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války|Osudy dobrého vojáka Švejka]]'') a [[Karel Čapek]] (hlavne ''[[Válka s Mloky|Válka s mloky]]''). Silná bola taktiež aj ľavicová avantgarda, ktorá sa združila do spolku [[Svaz moderní kultury Devětsil|Devětsil]], ktorý sa venoval najprv [[Proletárska poézia|proletárskej poézii]], neskôr vymyslel smer [[Poetizmus (smer)|poetizmus]], aby väčšina autorov nakoniec prešla k [[Surrealizmus|surrealizmu]]. Členom Devětsilu bol aj [[Jaroslav Seifert]], doposiaľ jediný Čech ocenený [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za literatúru|Nobelovou cenou za literatúru]] (v roku 1984).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaroslav Seifert - druhý český laureát nobelovy ceny | periodikum = www.converter.cz | url = http://www.converter.cz/nobel/seifert.htm | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K ďalším významným členom patrili [[Jiří Wolker]], [[Vítězslav Nezval]], [[Vladislav Vančura]], [[František Halas]] a [[Karel Teige]]. Mimo avantgardné kruhy stáli napr. [[Ivan Olbracht]], [[Vladimír Holan]] či [[Ladislav Klíma]]. V druhej polovici 20. storočia sa najväčšiemu ohlasu dostalo [[Milan Kundera|Milanu Kunderovi]] (hlavne ''[[Nesnesitelná lehkost bytí]]'', ''[[Žert (román)|Žert]]'') a [[Bohumil Hrabal|Bohumilu Hrabalovi]]. Literatúra sa vtedy z politických dôvodov (obzvlášť po [[Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska|sovietskej okupácii v roku 1968]]) rozdelila na exilovú, samizdatovú a oficiálnu. K významným exilovým autorom okrem Kundery patrili [[Pavel Kohout]], [[Josef Škvorecký]] a [[Arnošt Lustig]]. Samizdatová literatúra sa štepila na [[Disident|disent]] spätý hlavne s [[Charta 77|Chartou 77]] ([[Václav Havel]], [[Ivan Klíma]], [[Ludvík Vaculík]]) a tzv. [[underground]] ([[Egon Bondy]], [[Ivan Martin Jirous]]). Z oficiálnych prozaikov dosiahol najväčší medzinárodný ohlas spolu s Hrabalom [[Ladislav Fuks]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spalovač mrtvol v rakvi nespával. Ladislav Fuks byl zvrácenou hvězdou | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/literatura/ladislav-fuks.A130914_180029_literatura_ts | dátum vydania = 2013-09-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Po [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcii z roku 1989]] toto rozdelenie literárneho života padlo. Z nových autorov sa po roku 1989 najviac presadili [[Michal Viewegh]], [[Patrik Ouředník]] a [[Jáchym Topol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evropa čte nejen Viewegha, nejpřekládanější je Ivan Klíma | periodikum = iDNES.cz | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/evropa-cte-nejen-viewegha-nejprekladanejsi-je-ivan-klima-pk3-/literatura.aspx?c=A090517_113323_literatura_ob | dátum vydania = 2009-05-17 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref>[[Súbor:Milan Kundera.jpg|náhľad|Český spisovateľ a básnik [[Milan Kundera]]]] K významným novinárom okrem výššie uvedených patrili [[Julius Fučík]], [[Milena Jesenská]] alebo [[Ferdinand Peroutka]]. V Česku je udeľovaná významná medzinárodná literárna [[Cena Franza Kafku]]. Z domácich literárnych cien patrí k najvýznamnejším [[Magnesia Litera]], [[Státní ceny za literaturu a za překladatelské dílo]], [[Cena Jaroslava Seiferta]], [[Cena Jiřího Ortena]] či [[Cena Josefa Škvoreckého]]. Česko má unikátnu sieť verejných knižníc, najhustejšiu v Európe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česko má zdaleka nejhustší síť veřejných knihoven v EU | periodikum = TÝDEN.cz | vydavateľ = | url = https://www.tyden.cz/rubriky/kultura/literatura/cesko-ma-zdaleka-nejhustsi-sit-verejnych-knihoven-v-eu_284260.html | dátum vydania = 2013-09-30 | url arcívu = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Je tvorená viac než 5400 knižnicami. V strede tejto siete sa nachádza [[Národná knižnica Českej republiky|Národná knižnica ČR]]. Sídli v pražskom [[Klementinum|Klementine]]. K najcennejším pamiatkam uchovávaným Národnou knižnicou ČR patrí rukopis [[Vyšehradský kódex|Vyšehradského kódexu]] (jeho cena sa odhaduje na miliardu korún), [[Lobkovický graduál]], rukopisy stredovekej pražskej univerzity, „Knihy na reťaziach“ z knižnice jáchymovskej mestskej školy zo 16. storočia, [[Codex pictoricus Mexicanus]] misionára Ignáca Tirscha, autografy Jána Husa a Jakoubka zo Stříbra, zbierka grafických listov univerzitných téz, list [[Gutenbergova Biblia|Gutenbergovej Biblie]] z roku 1454, [[Opatovický homiliář]], [[Mattioliho herbár]] zo 16. storočia, najstaršia tlač na českom území (latinská Statuta z roku 1349), zlomok Žaltáře z Řezna pochádzajúci z konca 8. storočia, grécké papyrusy z 1. storočia, [[Svatojiřské přípisky|Svatojiřský antifonář]] či [[Velislavova biblia]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Klementinská NEJ... — Národní knihovna České republiky | periodikum = www.nkp.cz | url = https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum prístupu = 2019-12-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20190619000229/https://www.nkp.cz/o-knihovne/zakladni-informace/klementinska-nej | dátum archivácie = 2019-06-19 }}</ref> Zďaleka najcennejší rukopis, ktorý vznikol na českom území, perla stredovekého knihovníctva nazývaná [[Codex gigas]] (tiež Diablova biblia), však bol počas tridsaťročnej vojny ukoristený Švédmi a do Česka býva len výnimočne zapožičiavaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejzáhadnější bible světa: Jaká tajemství skrývá Codex gigas? – EpochálníSvět.cz | url = https://epochalnisvet.cz/nejzahadnejsi-bible-sveta-jaka-tajemstvi-skryva-codex-gigas/ | vydavateľ = | miesto = | dátum vydania = | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Vzácne tlače a rukopisy (napr. Žlutický kancionál) uskladňuje [[Památník národního písemnictví]] sídliaci v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]], v [[Letohrádok Hvězda|letohrádku Hvězda]] a v tzv. [[Vila Marianne Gellertovej-Petschkovej|Tretej Petschkovej vile]] v Bubenči. Pamätník disponuje oi. rozsiahlou zbierkou [[exlibris]]. Ďalšou významnou českou knižnicou je [[Mestská knižnica v Prahe]]. === Divadlo === {{Hlavný článok|České divadlo}} [[Súbor:Prague 07-2016 View from Petrinska Tower img4.jpg|náhľad|vľavo|[[Národné divadlo (Praha)|Národné divadlo]] ponúka operu, balet ale aj činohru]] [[Súbor:Václav Havel-Szilágyi.jpg|náhľad|upright|[[Václav Havel]], dramatik a esejista, neskôr prezident Českej republiky|alt=]] České divadelníctvo má korene už v stredoveku. Najstarším dochovaným dramatickým dielom s využitím češtiny je zlomok česko-latinskej hry zo [[14. storočie|14. storočia]], nazvanej obvykle ''[[Mastičkář]]''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Hrabák | meno = Josef | odkaz na autora = Josef Hrabák | priezvisko2 = Havránek | meno2 = Bohuslav | odkaz na autora2 = Bohuslav Havránek | spoluautori = a kol. | titul = Výbor z české literatury od počátků po dobu Husovu | url = http://www.ucl.cas.cz/edicee/data/antologie/zliteratury/VZCL3/44.pdf | vydavateľ = ČSAV | miesto = Praha | rok = 1957 | počet strán = 851 | isbn = | strany = 247}}</ref> Pôvodne išlo o akúsi medzihru v inscenácii evanjelických scén – popisuje situáciu, keď ide Ježišova matka Mária na trh kúpiť vonné masti na nabalzamovanie mŕtveho Ježišovho tela. Scéna sa však stále viac osamostatňovala a popisovala satiricky pomery v mešťanskom prostredí. V [[19. storočie|19. storočí]] zohralo divadlo výraznú rolu v [[Formovanie moderného českého národa|národnom obrodení]] ([[Václav Kliment Klicpera]], [[Josef Kajetán Tyl]]). Emancipačné snahy českého národa sa v 2. polovici 19. storočia prejavili otvorením [[Národní divadlo|Národného divadla]] v Prahe v roku [[1883]]. Národné divadlo od tej doby uvádza ako [[Státní opera Praha|opery]] tak činohry. V 90. rokoch [[19. storočie|19. storočí]] prenikali do českého divadla európske literárne smery, hlavne [[Realizmus vo svetovej literatúre|realizmus]], ktorý reprezentoval [[Ladislav Stroupežnický]], predovšetkým svojou vidieckou veselohrou ''[[Naši furianti]]'', a neskôr hlavne [[bratia Mrštíkovci]] svoju ''[[Maryša|Maryšu]]''. Taktiež [[Gabriela Preissová]] priniesla na české javiská silné témy (''Gazdina Roba'', ''[[Jej pastorkyňa (opera)|Jej pastorkyňa]]''). Za túto modernú dramatiku bojoval hlavne režisér [[Jaroslav Kvapil]], ktorý sa tiež prezentoval ako dramatik (''[[Princezna Pampeliška]]''). V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] došlo k rozvoju [[avantgarda|avantgardného]] divadla reprezentovaného [[Osvobozené divadlo|Osvobozeným divadlom]] [[Jiří Voskovec|Jiřího Voskovca]] a [[Jan Werich|Jana Wericha]], alebo [[Emil František Burian|Emilom Františkom Burianom]], [[Jiří Frejka|Jiřím Frejkom]], [[Jindřich Honzl|Jindřichom Honzlom]] či [[Jiří Mahen|Jiřím Mahenom]]. Na svetových javiskách sa najviac presadili hry [[Karel Čapek|Karla Čapka]] (''[[R.U.R.]]'', ''[[Věc Makropulos]]''), alebo [[František Langer|Františka Langera]] (''Periférie''). V druhej polovici 20. storočia získal výnimočný medzinárodný ohlas projekt [[Alfréd Radok|Alfreda Radoka]] [[Laterna magika]], prvý multimediálny umelecký projekt na svete, pripravený pôvodne pre svetovú výstavu [[Svetová výstava 1958|Expo 58]]. Vznikol taktiež fenomén divadiel malých foriem: [[Semafor (divadlo)|Semafor]] ([[Jiří Suchý]] a [[Jiří Šlitr]]), [[divadlo Na zábradlí]] ([[Jan Grossman]], [[Ivan Vyskočil]]), [[Činoherní klub]] ([[Ladislav Smoček]]), [[Divadlo Husa na provázku|Husa na provázku]], [[Studio Ypsilon|Ypsilonka]] ([[Jan Schmid]]), [[Divadlo Sklep]] či [[divadlo Járy Cimrmana]] ([[Zdeněk Svěrák]], [[Ladislav Smoljak]]). V 60. rokoch sa najúspešnejším dramatikom stal [[Pavel Kohout]] (hlavne ''August, August, august''), [[Absurdná dráma|absurdnú drámu]] reprezentoval [[Václav Havel]]. V Zlíne sa narodil známy britský dramatik [[Tom Stoppard]]. K divadelným oceneniam patrí [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] či [[Cena Alfréda Radoka]]. === Film === {{Hlavný článok|Česká kinematografia|Zoznam českých filmov}} [[Súbor:Miloš Forman (Reykjavik, 2009) (cropped 2).jpg|náhľad|upright|Česko-americký režisér a scenárista [[Miloš Forman]], držiteľ dvoch [[Academy Awards|Oscarov]] za najlepšiu réžiu|alt=]] V ére [[Nemý film|nemého filmu]] hranice vlasti prekročila sláva odvážnych filmových projektov [[Gustav Machatý|Gustava Machatého]] ''Erotikon'' (1929) a ''[[Extase (film)|Extase]]'' (1933). Medzinárodnž ohlas dosiahla v 60. rokoch [[20. storočie|20. storočia]] [[československá nová vlna]] ([[Miloš Forman]], [[Věra Chytilová]], [[Jiří Menzel]], [[Ján Kadár]], [[Elmar Klos]], [[Jaromil Jireš]], [[František Vláčil]], [[Vojtěch Jasný]], [[Juraj Jakubisko]], [[Juraj Herz]], [[Ivan Passer]], [[Jan Němec]]). Kľúčovými snímkami československej novej vlny boli ''[[Ostře sledované vlaky]]'', ''[[Obchod na korze]]'', ''[[Lásky jedné plavovlásky]]'', ''[[Hoří, má panenko]]'', ''[[Sedmikrásky]]'', ''[[Černý Petr (film)|Černý Petr]]'', ''[[Skřivánci na niti]]'', ''[[Marketa Lazarová (film)|Markéta Lazarová]]'', ''[[Až přijde kocour]]'', ''[[Spalovač mrtvol]]'', ''[[Transport z ráje]]'', ''[[Rozmarné léto (film)|Rozmarné léto]]'', ''[[Všichni dobří rodáci]]'', ''[[Démanty noci (film)|Démanty noci]]'', ''[[Intimní osvětlení]]'', ''[[Žert (film)|Žert]]'' či ''[[O slavnosti a hostech]]''. Vážne umelecké ambície sa podarilo v rovnakej dobe naplniť [[Karel Kachyňa|Karlu Kachyňovi]] (''[[Ucho (film)|Ucho]]''), [[Otakar Vávra|Otakaru Vávrovi]], [[Jiří Krejčík|Jiřímu Krejčíkovi]] (''[[Vyšší princip]]'') či [[Karel Zeman|Karlu Zemanovi]] (''[[Vynález zkázy]]''). 30. až 50. roky a neskôr 70. až 80. roky avšak svedčili viac populárnemu filmu než umeleckému, s nadčasovou eleganciou tohto priestoru využili napríklad režiséri [[Bořivoj Zeman]], [[Oldřich Lipský]], [[Václav Vorlíček]] (''[[Tři oříšky pro Popelku]]''), [[Martin Frič]] a [[Ladislav Smoljak]], scenáristi [[Jiří Brdečka]] (''[[Limonádový Joe aneb Koňská opera|Limonádový Joe]]'', ''[[Adéla ještě nevečeřela]]''), [[Miloš Macourek]], [[Zdeněk Svěrák]] alebo skladatelia filmovej hudby [[Zdeněk Liška]], [[Luboš Fišer]] a [[Petr Hapka]]. [[Súbor:Jiří Menzel Odessa International Film Festival.jpg|upright|náhľad|Režisér [[Jiří Menzel]]]] Snímky ''[[Obchod na korze]]'' (1965), ''[[Ostře sledované vlaky]]'' (1967) a ''[[Kolja]]'' (1996) získali [[Oscar za najlepší cudzojazyčný film|Oscara za najlepší neanglicky hovorený film]], šesť ďalších filmov sa dostalo do nominácie: ''Lásky jedné plavovlásky'' (1966), ''Hoří, má panenko'' (1968), ''[[Vesničko má středisková]]'' (1986), ''[[Obecná škola (film)|Obecná škola]]'' (1991), ''[[Musíme si pomáhat]]'' (2000) a ''[[Želary]]'' (2003). Medzinárodnú slávu získali české bábkové a animované filmy režisérov, akými boli [[Jiří Trnka]], [[Hermína Týrlová]], [[Zdeněk Miler]], [[Jan Švankmajer]] (hlavne ''[[Něco z Alenky]]'') a [[Břetislav Pojar]]. K tejto tradícii patrí aj televízny cyklus ''[[Večerníček|Večerníčkov]]'', na ktorom spolupracovali aj poprední výtvarníci ako [[Adolf Born]], [[Zdeněk Smetana]] či [[Vladimír Jiránek]]. Prvým českým [[Počítačová 3D grafika|3D počítačovo animovaným]] filmom bol v roku 2008 ''[[Kozí příběh – pověsti staré Prahy]]'' [[Jan Tománek (režisér)|Jana Tománka]]. Predovšetkým v iných než českých kinematografiach sa presadilo mnoho českých rodákov, z režisérov napríklad [[Georg Wilhelm Pabst]] a [[Karel Reisz]], z kameramanov [[Karl Freund]], z hercov [[Herbert Lom]] alebo [[Barbara Bouchetová]]. Z českých hercov patria v zahraničí k najznámejším [[Karel Roden]] a [[Libuše Šafránková]], populárna vďaka rozprávke ''Tři oříšky pro Popelku'' hlavne v Nórsku. [[Barrandov Studio|Filmové ateliéry Barrandov]] patria k najväťším v Európe. Po roku 1990 ich využívajú hlavne zahraničné produkcie, vznikali v nich oi. filmy ''[[Mission: Impossible]]'', ''[[James Bond: Casino Royale|Casino Royale]]'', ''[[Letopisy Narnie: Princ Kaspian]]'', ''[[Letopisy Narnie: Lev, čarodejnica a skriňa]]'', ''[[Dieťa číslo 44 (film)|Dieťa číslo 44]]'', ''[[Hannibal – Zrodenie]]'', ''[[Iluzionista (film, 2006)|Iluzionista]]'', ''[[Votrelec vs. Predátor (film)|Votrelec vs. Predátor]]'', ''[[Agent bez minulosti]]'' a iné. === Hudba === {{Hlavný článok|Česká hudba}} [[Súbor:Dvorak.jpg|náhľad|upright|Svetovo známy hudobný skladateľ [[Antonín Dvořák]]|alt=]] Česká [[hudba]] má svoje korene v najmenej 1000 rokov starej [[Náboženská hudba|duchovnej hudbe]]. Najstaršou duchovnou piesňou v českých krajinách bola staroslovenská: ''[[Hospodine, pomiluj ny]]''. Vznikla na konci 10. storočia, alebo na začiatku 11. storočia. Pôvod je zreteľne staroslovenský, prenikli do nej avšak aj prvky staročeštiny (zrejme v priebehu času). Prvá duchovná pieseň v staročeštině ''[[Svatováclavský chorál|Svatý Václave, vévodo české země]]'' (tiež aj ''Svatováclavský chorál'') vznikla v 12. storočí. Zapísaná bola ale až v 14. storočí v kronike [[Beneš Krabice z Veitmile|Beneša Krabicu z Veitmilu]]. Podobne významná je ''Ostrovská píseň''. Zaoberá sa prítomnosťou Krista v svätosti oltárnej. Zapísaná bola v kódexe kláštora z Ostrova u Davle, podľa prvého verša sa jej taktiež hovorí aj ''Slovo do světa stvorenie''. Má na rozdiel od svätováclavského chorálu už zložitejšiu básnickú formu. Významným centrom stredovekej hudby bola [[Šumava]]. Prvé hudobné pamäte tu pochádzajú z knižnice [[Cisterciánsky rád|cisterciánskeho]] kláštora vo [[Vyšší Brod|Vyššom Brode]], založeného v roku 1259. Napríklad rukopis č. 42 z roku 1410 tu popisuje pieseň ''[[Jezu Kriste, ščedrý kněže]]'', ktorú si spievali husiti. Husitskú piesňovú tvorbu, teda tvorbu na prelome 14. a 15. storočia, zachoval ''[[Jistebnický kancionál]]'' (hlavne ''[[Ktož jsú boží bojovníci]]'' a ''[[Povstaň, povstaň veliké město pražské]]''). Dôležitou etapou vo vývoji českej hudby bolo [[baroko]] (17. a 18. storočie). Hudba sa teda ustálila ako samostatný profesionálny odbor. Za prvých českých hudobných skladateľov môžme považovať barokových tvorcov ako boli [[Adam Michna z Otradovic]], [[Heinrich Ignaz Franz Biber|Heinrich Biber]] (český Nemec), [[Jan Dismas Zelenka]], [[Antonín Rejcha]], [[Jan Václav Stamic]], [[Josef Mysliveček]], [[Jan Ladislav Dusík]], [[Jiří Antonín Benda]], [[František Xaver Richter]], [[Jan Křtitel Vaňhal]], [[František Xaver Brixi]] či [[Leopold Koželuh]]. V dobe [[Národné obrodenie|národného obrodenia]] na barokovú hudbu bezprostredne nadviazali [[Jakub Jan Ryba|Jan Jakub Ryba]] či [[Václav Jan Křtitel Tomášek]]. [[Súbor:Vltava-main-theme.svg|náhľad|Hlavná téma {{Audio|Vltava-main-theme-2.ogg|prehrať}}]] Toto bola základňa, na ktorej sa v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]] mohli postaviť kľúčoví autori modernej českej vážnej hudby, predovšetkým [[Bedřich Smetana]] (hlavne ''[[Má vlast]]'', ''[[Prodaná nevěsta]]'') a [[Antonín Dvořák]], najslávnejší český skladateľ vo svete (hlavne ''[[Symfonie č. 9 (Dvořák)|Novosvětská]]'', ''[[Rusalka (opera)|Rusalka]]'' a ''[[Slovanské tance]]''). Tradícia pokračovala aj naďalej rovnako intenzívne., predovšetkým diela [[Leoš Janáček|Leoše Janáčka]] prenikli do celého sveta. Súčasťou [[repertoár]]u mnohých [[Operná scéna|operných domov]] sú všetky jeho opery, hlavne ''[[Její pastorkyňa]]'' (v zahraničí pod názvom ''Jenůfa''), ''[[Káťa Kabanová]]'', ''[[Z mrtvého domu]]'' a ''[[Věc Makropulos]]''. Často uvádzané sú aj jeho ''[[Glagolská mše (Janáček)|Glagolská mše]]'' a ''[[Sinfonietta (Janáček)|Sinfonietta]]''. Ďalší významní českí hudobní skladatelia 19. a [[20. storočie|20. storočia]] sú [[Zdeněk Fibich]], [[Josef Bohuslav Foerster]], [[Vítězslav Novák]], [[Josef Suk starší]] (zať Antonína Dvořáka), [[Alois Hába]], [[Ervín Schulhoff]], [[Bohuslav Martinů]], [[Pavel Haas]], [[Viktor Ullmann]] či [[Petr Eben]]. Prekvapivý úspech oi. na scéne [[New York|newyorské]] [[Metropolitan opera|Metropolitnej Opery]] dosiahol [[Jaromír Weinberger]] so svojou operou ''[[Švanda dudák (Weinberger)|Švanda dudák]]''. Známymi [[Opereta|operetnými]] skladateľmi boli oi. [[Oskar Nedbal]] či [[Rudolf Friml]]. V roku 1860 sa v [[Kaliště (okres Pelhřimov)|Kališti]] na [[Morava|Morave]] narodil svetovo preslávený skladateľ, [[Nemčina|nemecky]] hovoriaci [[Gustav Mahler]]. Vo [[Viedeň|Viedni]] a neskôr v [[Hollywood]]e sa presadil [[Brno|brnenský]] rodák [[Erich Wolfgang Korngold|Erich Korngold]]. V Česku sa narodili aj klavírni virtuózi [[Ignaz Moscheles]], [[Alfred Brendel]], [[Rudolf Serkin]] a [[Alice Herzová-Sommerová|Alice Herz-Sommerová]], z viedeňskej českej komunity vzišiel [[Ernst Křenek]]. Presadili sa aj českí hudobní [[Hudobná interpretácia|interpréti]]. Možno vymenovať mnoho mien, ako sú dirigenti [[Rafael Kubelík]], [[Václav Talich]], [[Václav Neumann]], [[Karel Ančerl]] alebo [[Jiří Bělohlávek]], v súčasnosti potom [[Petr Altrichter]], [[Tomáš Netopil]] a [[Jakub Hrůša]]. Ďalej hudobní inštrumentalisti: [[Husle|huslisti]] [[František Benda]], [[Vojtěch Živný]], [[Jan Křtitel Václav Kalivoda]], [[František Ondříček]], [[Jan Kubelík]] a [[Josef Suk mladší]] (Dvořákov pravnuk); [[Violončelo|violončelista]] [[David Popper]], [[Čembalo|čembalistka]] [[Zuzana Růžičková]] či [[Lesný roh|hornista]] [[Radek Baborák]]. Nedá sa nespomenúť [[spevák|speváčky]], ako boli alebo sú [[Ema Destinnová]], [[Maria Jeritza]], [[Jarmila Novotná]], [[Gabriela Beňačková]], [[Eva Urbanová]] a [[Magdalena Kožená]]. Veľkými českými [[tenor]]istami byli [[Beno Blachut]] a [[Ivo Žídek]]. V súčasnosti je veľmi úspešný [[barytón]]ista [[Adam Plachetka]]. Z hudobných telies dosiahol medzinárodného významu nielen [[orchester|symfonický orchester]] [[Česká filharmónia|Českej filharmónie]], ale aj ďalšie symfonické a komorné orchestre a novo tzv. [[Baroko|barokové]] súbory. V neposlednej rade boli a sú úspešné aj české [[spevácky zbor|spevácke zbory]] a malé hudobné telesá, hlavne [[Sláčikové kvarteto (teleso)|sláčikové kvartetá]]. Krátko po druhej svetovej vojne vznikol významný hudobný festival vážnej hudby [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], ktorý sa tradične koná v rôznych pražských koncertných sálach. [[Súbor:Karel Gott 2002-foto13.jpg|náhľad|261x261pixelov|Český spevák [[Karel Gott]]|alt=]] Česi sa v 20. storočí ujali aj v nových žánroch. V jazze [[Jaroslav Ježek]], [[Miroslav Vitouš]], orchester [[Gustav Brom|Gustava Broma]] a ďalší. V populárnej hudbe pôsobili [[Jan Hammer]] alebo [[Karel Svoboda]], vo folkovej hudbe [[Karel Kryl]] či [[Jaromír Nohavica]]. Na reakcii na populárnu rakúsku dychovú hudbu (hlavne vojenskú) sa rozvinula aj jej špecifická česká verzia, predovšetkým vďaka [[František Kmoch|Františkovi Kmochovi]]. Vo svete najznámejšej českej melódie sú dodnes práve tie dychovkové (hlavne ''[[Vjezd gladiátorů]]'' [[Julius Fučík (hudobný skladateľ)|Julia Fučíka]] a ''[[Škoda lásky]]'' [[Jaromír Vejvoda|Jaromíra Vejvody]]). Medzinárodné úspechy dosiahol spevák [[Karel Gott]], ktorý sa počas svojej kariéry stal najznámejším spevákom z Česka 20. storočia. V medzinárodnej súťaži [[Eurovision Song Contest]] z českých reprezentantov najvoac uspel [[Mikolas Josef]] (6. miesto v roku 2018). === Výtvarné umenie === {{Hlavný článok|České výtvarné umenie}} [[Súbor:Vestonicka venuse edit.jpg|náhľad|vľavo|upright=0.6|''[[Věstonická venuša]]'']] Pri prvom a taktiež zďaleka najslávnejšom českom výtvarnom diele autora nepoznáme. Ide o sošku ''[[Věstonická venuša|Věstonickej venuše]]'', zrejme najstaršiu keramickú sošku na svete, ktorá vznikla v mladšom [[paleolit]]e a bola objavená v roku 1925 na južnej Morave. Väčšina výtvarných umelcov však bola anonymných ešte v ére [[Gotika|gotiky]], maliarstvo bolo vtedy vnímané ako remeslo, v ktorom autor nie je tak podstatný, a nie ako umenie. O umelcoch tejto doby hovoríme pomocou pojmov ako [[Mistr Litoměřického oltáře|Mistr litoměřického oltáře]], [[Mistr Třeboňského oltáře|Mistr třeboňského oltáře]], [[Mistr vyšebrodského oltáře]] či [[Majster Theodorik]]. [[Súbor:Oltář s Nejsvětější Trojicí, Mistr litoměřického oltáře, Národní galerie v Praze.jpg|náhľad|Oltár s Najsvetejšou Trojicou od [[Mistr Litoměřického oltáře|Majstra Litoměřického oltáře]]]] Autorské maliarstvo prišlo na scénu v baroku. K najvýznamnejším českým barokovým maliarom patrili [[Karel Škréta]], [[Jan Kupecký]] a [[Petr Brandl]]. Úplne zvláštne postavenie mal [[Václav Hollar]], ktorý sa preslávil svojimi rytinami. Vrcholné sochárske diela v tej ére vytvorili [[Matyáš Bernard Braun]] a [[Ferdinand Maxmilián Brokoff]]. V prvej polovici 19. storočia prebiehal proces českého národného obrodenia, avšak obrodenci na maliarstvo nekládli taký dôraz ako na literatúru, divadlo či vedu. Maliarstvo zostávalo na pozícii remesla, pričom v krajinárstve vynikal [[Josef Matěj Navrátil]], v portréte a zátiší [[Karel Purkyně]]. Zlom prišiel v polovici 19. storočia, keď do českých krajín dorazila vlna [[Romantizmus|romantizmu]] a [[Realizmus (výtvarné umenie)|realizmu]]. Najvýznamnejším predstaviteľom maliarskeho romantizmu bol [[Josef Mánes]], dnes známy predovšetkým vďaka výzdobe pražského orloja. Realistickú maľbu zvolil napríklad [[Jaroslav Čermák (maliar)|Jaroslav Čermák]]. So 70. a 80. rokmi nastúpila tzv. [[Generácia Národného divadla]], teda tvorcovia, ktorí sa nejak podieľali na výzdobe práve stavanej „Zlaté kapličky“: Medzi nimi sa najväčšieho medzinárodného ohlasu dostalo [[Mikoláš Aleš|Mikolášovi Alšovi]]. K ďalším členom generácie patrili [[Vojtěch Hynais]], [[Julius Mařák]], [[Václav Brožík]], [[Jakub Schikaneder]], [[František Ženíšek]] či [[Josef Tulka]]. K tejto generácii patril aj sochár [[Josef Václav Myslbek]]. [[Súbor:Slovane v pravlasti 81x61m.jpg|náhľad|''[[Slovanská epopej]]'' [[Alfons Mucha|Alfonsa Muchu]] (1912)]] Väčšina z autorov Generácie Národného divadla naďalej oscilovala medzi romantickou a realistickou maľbou, hlavne krajiny. To však čoskoro niektorým autorom nestačilo. Krajinár [[Antonín Chittussi]] začal meniť techniku krajinomaľby až tak, že sa dostal na pokraj [[Impresionizmus|impresionizmu]]. Vrcholným predstaviteľom tohto smeru sa potom stal [[Antonín Slavíček]]. Dielo [[Luděk Marold|Luďka Marolda]] je zase niekedy označované za predzvesť secesnej maľby. Práve [[secesia]] patrí ku kľúčovým smerom, ktoré sa vynorili na konci 19. storočia. V českom prostredí zohrala mimoriadnu rolu. Jej hlavný predstaviteľ, [[Alfons Mucha]], je dnes najznámejším českým maliarom vo svete. Mucha sa preslávil okrem svojich známych plagátov taktiež aj cyklom 20 veľkoformátových obrazov ''[[Slovanská epopej]]'', ktorá zhŕňa dejiny českého národa a [[Slovania|Slovanov]]. Vystavená je vo [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]] v Prahe, bývala v [[Moravský Krumlov|Moravském Krumlově]]. K secesii možno radiť aj dielo [[Max Švabinský|Maxa Švabinského]] a [[Jan Preisler|Jana Preislera]]. Patria k nej aj významní sochári: [[František Bílek (sochár, 1872–1941)|František Bílek]], [[Jan Štursa]] či [[Ladislav Šaloun]]. Secesia provokovala svojim sklonom k úžitkovosti, avšak inak ctila klasické a akademické techniky. Proti tým sa však na konci storočia začali búriť nové smery. Predovšetkým [[expresionizmus]]. Do českej expresionistickej skupiny [[Osma (umelecká skupina)|Osma]] patrili [[Bohumil Kubišta]], [[Emil Filla]] či [[Otakar Kubín]]. Členovia Osmy potom prechádzali ku [[Kubizmus|kubizmu]], ďalšiemu novému avantgardnému smeru. [[Súbor:Josef Čapek Letadlo.jpg|náhľad|''Letadlo'' od [[Josef Čapek|Josefa Čapka]] (1929)]] Práve avantgarda začala v prvej polovici 20. storočia určovať smer. Od kubizmu k čistej [[Abstraktné umenie|abstraktnej maľbe]] došiel [[František Kupka]]. Doznievajúci kubizmus hľadajúci nové formy vyjadrenia bol pestovaný v skupine [[Tvrdošíjní]] (hlavne [[Josef Čapek]], [[Jan Zrzavý]] a sochár [[Otto Gutfreund]]). Členovia avantgardného Deväťsilu sa potom nadchli pre [[surrealizmus]] ([[Toyen]], [[Jindřich Štyrský]], [[Josef Šíma (maliar)|Josef Šíma]]). Napriek vplyvu avantgardy si razil vlastnú cestu [[Josef Lada]] – a aj on dnes patrí k najslávnejším českým maliarom vo svete. V druhej polovici 20. storočia autori poväčšinou rozvíjali objavy avantgardnej revolúcie – v abstraktnej tvorbe to bol napríklad [[Vladimír Vašíček]], časť diela jej venoval [[Oldřich Lajsek]], [[Mikuláš Medek]], [[Vladimír Boudník]] ai. Na surrealistickú hravosť, hlavne vo svojich známych kolážach, nadväzoval v exile pôsobiaci [[Jiří Kolář]] či doma tvoriaci [[Jan Švankmajer]]. Úplne nového smeru nazvaného [[popart]] sa dotkol [[Kája Saudek]]. Na konci 80. rokov vystúpili členovia skupiny [[Skupina Tvrdohlaví|Tvrdohlaví]] ([[Jiří David (výtvarník)|Jiří David]], [[Petr Nikl]], [[Jaroslav Róna]]). Najznámejšími predstaviteľmi českej umeleckej fotografie sú [[František Drtikol]], [[Josef Sudek]], [[Jan Saudek]] či [[Josef Koudelka]]. Zvláštnym fenoménom v umeleckej fotografii je [[Miroslav Tichý]]. V českom výtvarnom umení hrá významnú rolu knižná ilustrácia, karikatúra a kreslený film. Majstrom karikatúry bol [[František Gellner]], v knižnej ilustrácii vynikli [[Viktor Oliva]], [[Josef Lada]], [[Jiří Trnka]], [[Zdeněk Burian]], [[Adolf Born]] či [[Květa Pacovská]], ktorá za knižné ilustrácie v roku 1992 získala Cenu Hansa Christiana Andersena od Medzinárodného združenia pre detskú knihu. V kreslenom filme sa presadili [[Zdeněk Smetana]] či [[Zdeněk Miler]]. K významným nemeckým maliarom narodeným v českých krajinách patrili [[Anton Raphael Mengs]], [[Alfred Kubin]], [[Gabriel Max]], [[Josef Führich]] či [[Emil Orlik]]. [[Súbor:Praha Veletržní palác hala3.jpg|náhľad|vľavo|upright|Hala [[Národní galerie Praha|Národní galérie]] v Prahe|alt=]] Za najcennejšie výtvarné dielo na českom území odborníci označujú obraz benátskeho maliara [[Tizian]]a ''[[Apollo a Marsyas]]'', ktorý je vystavený v [[Obrazárna zámku Kroměříž|obrazárni kroměřížskeho zámku]]. Najcennejšie diela českého výtvarného umenia sa snaží zhromažďovať [[Národní galerie Praha|Národná galéria]]. Z diel zahraničných autorov v jej vlastníctve patrí k najcennejším ''Růžencová slavnost'' [[Albrecht Dürer|Albrechta Dürera]], ''Adam a Eva'' [[Lucas Cranach starší|Lucasa Cranacha staršieho]], autoportrét [[Henri Rousseau]]a, [[Rembrandt]]ov ''Učenec v pracovni'', ''Šimon a malý Ježiš'' [[Petr Brandl|Petra Brandla]], ''Milenci'' [[Auguste Renoir|Augusta Renoira]], ''Panny'' [[Gustav Klimt|Gustava Klimta]], ''Zelené pšeničné pole s cypřiši'' [[Vincent van Gogh|Vincenta van Gogha]], autoportrét [[Ilia Jefimovič Repin|Ilji Repina]], ''V Moulin Rouge'' [[Henri de Toulouse-Lautrec]]a či ''Spomienka na Le Havre'' [[Pablo Picasso|Pabla Picassa]]. Národná galéria vystavuje v [[Šternberský palác (Hradčany)|Šternberskom paláci]], [[SSchwarzenberský palác (Praha)|Schwarzenberskom paláci]], [[Kláštor svatého Jiří (Praha)|kláštore sv. Jiří]], [[Jazdiareň Pražského hradu|Jazdiarni Pražského hradu]], [[Salmovský palác|Salmovskom paláci]], [[Kláštor svätej Anežky Českej|Anežskom kláštore]], [[Palác Kinských|paláci Kinských]], [[Veletržní palác|Veletržnom paláci]], v [[Dům U Černé Matky Boží|dome U černé matky Boží]], na [[Zbraslavský kláštor|zámku Zbraslav]], v [[Žďár nad Sázavou (kláštor)|kláštore v Žďáru nad Sázavou]] a na [[Fryštát (zámok)|zámku Fryštát]]. K ďalším významným galériám patrí [[Moravská galerie v Brně|Moravská galéria]] (vystavuje v piatich budovách: [[Miestodržiteľský palác (Brno)|Miestodržiteľský palác]], [[Pražákův palác]], [[Uměleckoprůmyslové muzeum (Brno)|Uměleckoprůmyslové muzeum]], [[Jurkovičova vila]] v Brne a [[Rodný dům Josefa Hoffmanna]] v [[Brtnice|Brtnici u Jihlavy]]) a [[Galerie hlavního města Prahy]] ([[dům U Zlatého prstenu]], [[dům U Kamenného zvonu]], [[Staromestská radnica (Praha)|Staromestská radnica]], [[Bílkova vila]], Dům Františka Bílka v Chýnově, [[Městská knihovna v Praze|Mestská knižnica]] na Mariánskom námestí, [[Troja (zámok)|Trojský zámok]]). K najznámejším sochám v Česku patrí [[Ladislav Šaloun|Šalounova]] [[Pomník majstra Jana Husa|socha Jana Husa]] na [[Staromestské námestie (Praha)|Staromestskom námestí]], [[Josef Václav Myslbek|Myslbekov]] [[Pomník svatého Václava|pomník knížete Václava]] na [[Václavské náměstí|Václavském náměstí]], [[Olbram Zoubek|Zoubkov]] [[Pomník obetiam komunizmu (Petřín)|Pomník obetiam komunizmu]] na Petříně, [[Bohumil Kafka|Kafkova]] socha Jana Žižky v [[Národný pamätník na Vítkove|Národnom pamätníku na Vítkove]] (aejväčšia jazdecká socha v Európe). Najväčšou českou sochou všetkých dôb bol [[Stalinov pomník]] na Letné, ktorý však na svojom mieste stál len v rokoch 1955 – 1962. Dnes sa na jeho mieste nachádza [[Pražský metronom]]. V poslednej dobe sa veľmi obľúbenou u turistov stala [[David Černý|Černého]] [[Hlava Franza Kafky]] pri obchodnom centre [[Quadrio]]. Černý na seba strhol pozornosť taktiež svojou provokáciou [[Entropa]]. [[Anna Chromy]] v Prahe pri Stavovskom divadle inštalovala jeden zo svojich ''Plášťů svědomí''. Najvýznamnejšou českou výtvarnou cenou je [[Cena Jindřicha Chalupeckého]]. === Architektúra === {{Hlavný článok|Česká architektúra|Románska architektúra v Česku|Gotická architektúra v Česku|Baroková architektúra v Česku}} Prvú fázu vývoja [[architektúra|architektúry]] na českom území s dochovanými stavbami tvorí [[Románske umenie|románska]] architektúra. Z predchádzajúcej, [[Veľká Morava|veľkomoravskej]] fázy, sa dochovali iba [[Archeológia|archeologické]] objavy. V období románskeho slohu vznikli v Česku prvé kamenné stavby, a to predovšetkým [[kostol]]y a budovy [[kláštor]]ov, ku koncu obdobia aj prvé [[hrad]]y a mestské stavby ([[Hradby|opevnenia]], domy). Stavby [[Románska architektúra|románskej architektúry]] vznikali na českom území od sklonku [[9. storočie|9. storočia]] do polovice [[13. storočie|13. storočia]], keď sa začal zvoľna presadzovať [[Gotická architektúra v Česku|gotický sloh]].[[Súbor:KUTNA HORA (js) 11.jpg|náhľad|vpravo|Česká gotika: [[Chrám svätej Barbory|chrám svätej Barbory v Kutnej Hore]]]] [[Gotická architektúra]] v českých krajinách vrcholila počas [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karola IV.]]. Ten nechal v Prahe postaviť vo vrcholnom gotickom slohu [[Karlov most]] a rozbehla sa veľkorysá výstavba [[Katedrála svätého Víta, Václava a Vojtecha|katedrály sv. Víta]], s pomocou architekta [[Petr Parléř|Petra Parléře]] a jeho syna [[Ján Parlér|Jána Parléra]]. Ako schránku nových korunovačných klenotov, ktoré nechal Karol vytvoriť, dal v stredných Čechách postaviť hrad [[Karlštejn]], ktorého architektom bol [[Matej z Arrasu|Matyáš z Arrasu]]. Gotika dosiahla ďalší vrchol v ére vlády [[Jagelovci|Jagelovcov]] (tiež sa hovorí o vladislavskej či [[Jagelonská gotika|jagelonskej gotike]]). [[Vladislav II. (Uhorsko)|Vladislav Jagelovský]] začal veľkolepú prestavbu [[Pražský hrad|Pražského hradu]] a povolal zo Saska staviteľa [[Benedikt Rejt|Benedikta Rejta]], ktorý v Čechách okrem iného vytvoril [[Vladislavská sála|Vladislavskú sálu]] a [[chrám svätej Barbory]] v [[Kutná Hora|Kutnej Hore]], na ktorého výstavbe sa podieľal ďalší známy staviteľ [[Matěj Rejsek]], autor pražskej [[Prašná brána|Prašnej brány]]. [[Anton Pilgram]] v tej dobe zanechal otlačky neskorej gotiky v [[Brno|Brne]]. [[Súbor:Chlumec - Karlova koruna.jpg|náhľad|vľavo|České baroko: zámok [[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]]] [[Letohrádok kráľovnej Anny]] na Pražskom hrade býva označovaný za štýlovo najčistejšiu [[Renesančná architektúra|renesančnú]] stavbu na sever od [[Alpy|Álp]]. K významným renesančným stavbám patria aj [[Letohrádok Hvězda]], alebo [[zámok Litomyšl]]. Predovšetkým vďaka renesančnému námestiu sa na zoznam Svetového dedičstva UNESCO dostala [[Telč]], o rovnaký zápis sa usiluje renesančná mestská architektúra v [[Slavonice|Slavoniciach]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Renaissance Houses at Slavonice | periodikum = UNESCO World Heritage Centre | vydavateľ = | url = http://whc.unesco.org/en/tentativelists/1507/ | dátum vydania = | jazyk = en | url archívu = | dátum prístupu = 2020-01-04 }}</ref> Taktiež v barokovej ére v českých krajinách pôsobili významní architekti ako [[Carlo Lurago]] ([[Klementinum]]), [[Francesco Caratti]] ([[Černínsky palác]]), [[Jan Baptista Mathey]] ([[Arcibiskupský palác v Prahe|Arcibiskupský palác]], [[Toskánsky palác]], [[Troja (zámok)|letohrádok v Tróji]]), [[Jan Blažej Santini-Aichel]] ([[Kostol svätého Jána Nepomuckého (Žďár nad Sázavou)|kostol na Zelenej hore]]), [[František Maxmilián Kaňka]] ([[Zámok Karlova Koruna|Karlova Koruna]]), [[Kryštof Dientzenhofer]] (kostol svätej Markéty v Břevnovskom kláštore) alebo jeho syn [[Kilián Ignác Dientzenhofer]] ([[Kostol svätého Mikuláša (Malá Strana)|malostranský]] aj [[Kostol svätého Mikuláša (Staré Mesto, Praha)|staromestský kostol sv. Mikuláša]]). [[Súbor:Sychrov letecky.jpg|náhľad|Zámek Sychrov zo vzduchu]] Pre architektúru 19. storočia bol typický [[Historizmus (umenie)|historizmus]]. V jeho duchu tvoril napríklad architekt a staviteľ [[Josef Hlávka]], ktorého [[Rezidencia bukovinských metropolitov]] v [[Černovice (Ukrajina)|Černoviciach]] (dnes [[Ukrajina]], v 19. storočí na území Rakúsko-Uhorska) je dnes zapísaná na [[Svetové dedičstvo UNESCO|Zozname svetového dedičstva UNESCO]]. Jedným z najvýznamnejších architektonických diel historizmu a romantizmu je novogotický zámok [[Sychrov (zámok)|Sychrov]], prestavaný do súčasnej podoby v 19. storočí [[Kamil Rohan|kniežeťom Kamilom z Rohanu]]. Dielom historizmu boli aj budovy [[Národné divadlo (Praha)|Národného divadla]], [[Národní muzeum|Národného múzea]] či [[Rudolfinum|Rudolfina]] v Prahe. Významná bola v české architektúre vlna [[Secesia (architektúra)|secesie]] na prelome 19. a 20. storočia (hlavne [[Obecný dom]] v Prahe, z architektov [[Antonín Balšánek]], [[Osvald Polívka]], [[Josef Fanta]], [[Jan Letzel]]), tesne pred vojnou potom kubizmu, čo bolo českou špecialitou ([[dům U Černé Matky Boží]] [[Josef Gočár|Josefa Gočára]], [[Kovařovicova vila]] [[Josef Chochol|Josefa Chochola]]). [[Súbor:Praha dům U Černé Matky Boží 1.jpg|náhľad|[[Český kubizmus]]: [[dům U Černé Matky Boží]] v Prahe]] [[Súbor:Villa Tugendhat, Brno.jpg|náhľad|Český funkcionalizmus: [[vila Tugendhat]] v Brne ([[Ludwig Mies van der Rohe]])]] Od 20. rokov 20. storočia architektúra tiahla k [[Funkcionalizmus (architektúra)|funkcionalizmu]] ([[Veletržní palác]] v Prahe, [[Administratívna budova firmy Baťa v Zlíne|Baťov mrakodrap]] v Zlíne či [[vila Tugendhat]] v Brne z dielny [[Ludwig Mies van der Rohe|Ludwiga Miesa van der Rohe]]), k jeho predstaviteľom patrili [[Jan Kotěra]] a Josef Gočár. V Praze v tej dobe pracoval aj významný slovinský architekt [[Jože Plečnik|Josip Plečnik]] (hlavne [[Kostol Najsvätejšieho srdca Pána (Vinohrady)|kostol Najsvätejšieho Srdca Pána]] na námestí Jiřího z Poděbrad v Praze). [[Pavel Janák]] sa vtedy taktiež pokúsil vytvoriť „národný sloh“, kombináciou ľudovej a modernej architektúry (hlavne [[Pardubické krematórium|krematórium v Pardubiciach]] a [[palác Adria]] v Prahe). Podobnou cestou išiel [[Dušan Jurkovič]]. [[Súbor:OD Kotva 1.jpg|náhľad|Český brutalizmus: [[kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe|vľavo]] V 50. rokoch 20. storočia bol vyžadovaný ako oficiálny štýl [[socialistický realizmus]] (tiež zvaný sorela). Charakteristickými stavbami v jeho duchu sú [[hotel Jalta]] na Václavskom námestí či [[sídlisko Poruba]] v Ostrave.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum prístupu=2017-07-11 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150428161321/http://architektura.klenot.cz/images/stories/materialy/Dejiny17.pdf |dátum archivácie=2015-04-28 |nedostupné=ano }}</ref> Špecifickou odnožou sorely bol tzv. stalinský neoklasicizmus, ktorý v Česku reprezentuje [[International (hotel v Prahe)|hotel Internacional]] v pražských Dejvicích. Na konci 50. rokov sa však v architektúre (a avšak aj v [[design]]u) presadil nový štýl, nazvaný [[Bruselský štýl|bruselský]] – to podľa toho, že bol predstavený na svetovej výstave [[Svetová výstava 1958|Expo 58]] v [[Brusel]]i. Vyznačoval sa oblými tvarmi a sklenenými fasádami. Typickou stavbou v bruselskom štýlu boli predovšetkým výstavný pavilón a reštaurácia [[Česko-slovenský pavilón na Svetovej výstave 1958|česko-slovenského pavilónu]] na Expu. Ďalšími dôležitými stavbami bruselského štýlu boli [[pavilón Z]] na [[Brnianske výstavisko|brnianskom výstavisku]], [[Plavecký stadion Podolí|plavecký štadion v Podolí]] či [[Havířov (nádražie)|nádražie v Havířove]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Veselková | meno = Ivana | titul = Bruselský styl je pořád in | url = http://www.rozhlas.cz/radiowave/rozhovory/_zprava/bruselsky-styl-je-porad-in--1429947 | dátum vydania = 2014-12-08 | dátum prístupu = 2017-07-12 | vydavateľ = Rozhlas.cz }}</ref> Na konci 60. rokov však bruselský štýl vytlačila česká verzia [[Brutalizmus|brutalizmu]]. Cenené sú hlavne projekty z dielne [[Věra Machoninová|Věry Machoninovej]] a jej manžela [[Vladimír Machonin|Vladimíra Machonina]] ([[dům bytové kultury]] v Prahe, [[hotel Thermal]] v Karlových Varoch, [[Kotva (obchodný dom)|obchodný dom Kotva]] v Prahe, [[Veľvyslanectvo Českej republiky v Berlíne|veľvyslanectvo ČSSR v Berlíne]]). Z ďalších brutalistických stavieb je pripomínané hlavne [[československé veľvyslanectvo v Londýne]] architektov [[Jan Bočan|Jana Bočana]], [[Jan Šrámek (architekt)|Jana Šrámka]] a Karla Štěpánského, [[Fairmont Golden Prague|hotel Intercontinental]] v Prahe od [[Karel Bubeníček|Karla Bubeníčka]] a [[Karel Filsak|Karla Filsaka]], [[Žižkovská televizní věž|žižkovský televízny vysielač]] [[Václav Aulický|Václava Aulického]] či stavby [[Karel Prager|Karla Pragera]] ([[Nová budova Národního muzea|budova bývalého Federálneho zhromaždenia]], [[Nová scéna (Praha)|Nová scéna]] Národního divadla).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O českém brutalismu, high-tech stylu, o čase budovat, moci... | periodikum = Vltava | dátum = 2015-12-30 | url = https://vltava.rozhlas.cz/o-ceskem-brutalismu-high-tech-stylu-o-case-budovat-moci-chranit-a-touze-borit-5105034 | dátum prístupu = 2017-07-11 }}</ref> Najoceňovanejšou stavbou tejto doby bol [[Ještěd (hotel a vysielač)|vysielač na Ještedu]] od [[Karel Hubáček|Karla Hubáčka]]. [[Súbor:Tanzendes Haus 2023.jpg|náhľad|Český postmodernizmus: [[Tancujúci dom]] v Praze]] V ponovembrovej architektúre zohralo výraznú rolu dielo [[Frank Gehry|Franka Gehryho]] [[Tancujúci dom]] v Prahe, ktoré priamo inicioval [[Václav Havel]] a ktorý býva uvádzaný ako symbol [[Postmodernizmus (architektúra)|postmodernej architektúry]]. Z významných svetových architektov v Prahe tvoril ešte [[Jean Nouvel]] ([[Zlatý Anděl]] na pražskom Smíchove), či [[Ricardo Bofill]], ktorý sa podieľal na modernizácii kedysi robotníckeho Karlína ([[Corso Karlín]] ai.). V prípravách je projekt premeny okolia pražského Masarykovho nádražia, ktorý vypracovala držiteľka Pritzkerovej ceny [[Zaha Hadid]]ová. Z projektov domácich architektov si najväčší kredit získal projekt [[Národní technická knihovna|Národnej technickej knižnice]] v pražských Dejvicích, [[Kongresové centrum Zlín]] architektky [[Eva Jiřičná|Evy Jiřičné]], budovy [[Univerzitní kampus Bohunice|Univerzitného kampusu v Brne]], [[Moravská zemská knihovna|Moravskej zemskej knižnice]] a [[Moravský zemský archiv v Brně|Moravského zemského archívu]], [[Skleněný dům firmy Lasvit|Skleněný dům]] v [[Nový Bor|Novém Boru]], nadstavba niekdajšej vysoké pece [[Bolt Tower]] v [[Ostrava|Ostrave]] architekta [[Josef Pleskot|Josefa Pleskota]], alebo stanica pražského metra [[Rajská zahrada (stanica pražského metra)|Rajská záhrada]] [[Patrik Kotas|Patrika Kotase.]] Hojne diskutovaný projekt [[Národní knihovna na Letné|novej budovy Národnej knižnice]] od [[Jan Kaplický|Jana Kaplického]] zostal len na papieri. Českými rodákmi boli aj významní architekti [[Adolf Loos]], [[Josef Hoffmann]], [[Joseph Maria Olbrich]] či [[Balthasar Neumann]]. === Videoherná tvorba === {{Hlavný článok|Český videoherný priemysel}} [[Súbor:Logo Mafia.svg|náhľad|Logo českej hry [[Mafia: The City of Lost Heaven]]]] V sedemdesiatych a hlavne osemdesiatych rokoch sa v Česku objavilo nové odvetvie kultúrnej tvorby – [[počítačová hra|počítačovej hry]]. To sa začalo rozvíjať hlavne po roku [[1994]], keď vyšlo ''[[Tajemství Oslího ostrova]]''. Potom nasledovali, v Česku pomerne úspešné a populárne hry ako ''[[Dračí historie]]'', ''[[Fish Fillets]]'' či ''[[Brány Skeldalu]]''. V roku 1999 sa podarilo v zahraničí uspieť hre ''[[Hidden & Dangerous]]''. V ďalších rokoch nasledovali medzinárodne úspešné herné tituly, ako ''[[Operace Flashpoint]]'', ''[[Mafia: The City of Lost Heaven]]'' či ''[[Vietcong]]''. K svetoznámym českým hrám patrí [[Mafia II|druhý]] a [[Mafia III|tretí]] diel Mafie, ''[[Euro Truck Simulator]]'' a jeho [[Euro Truck Simulator 2|pokračovanie]], ''[[American Truck Simulator]]'', ''[[Operace Flashpoint|ArmA]]'' (a [[Arma 2|druhý]] a [[Arma 3|tretí diel]]), ''[[Silent Hill: Downpour]]'', ''[[Machinarium]]'', ''[[18 Wheels of Steel]]'', ''[[DayZ]]'', ''[[Bus Driver]]'', ''[[Botanicula]]'' či ''[[Kingdom Come: Deliverance]]''. V Česku funguje niekoľko svetovo známych herných štúdií, ako [[Bohemia Interactive|Bohemia Interactive Studio]], [[SCS Software]], [[Amanita Design]] alebo [[Madfinger Games]] (alebo bývalé [[2K Czech]]). Od roku 2010 sú české hry oceňované na [[Anifilm]]e v rámci súťaže [[Česká hra roku]] a v rokoch 2011 až 2013 v rámci súťaže [[Booom]]. Možno sa stretnúť s názorom, že videohry sú najväčším kultúrnym exportom Českej republiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pros | meno = Marek | titul = Videohry jsou největším kulturní exportem Česka, tvrdí odborník | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum_vydania = 2014-03-04 | dátum_prístupu = 2014-04-20 | url = http://magazin.aktualne.cz/svelch-hry-jsou-nejvetsi-kulturni-export-ceske-republiky/r~8398882ca2d911e3b7290025900fea04/ }}</ref> === Populárna kultúra === [[Súbor:Šafaříkovy sady - panoramio.jpg|náhľad|upright|Socha [[Spejbl a Hurvínek|Spejbla a Hurvínka]] v [[Plzeň|Plzni]]]] okrem kultúry vysokej a ľudovej sa v českých krajinách, ako všade inde, rozvíjala od začiatku 19. storočia aj populárna kultúra. Niektoré popkultúrne fenomény sú pevne usadené v českom kolektívnom vedomí a slúžia nezriedka aj k národnej sebaidentifikácii. Anketa Českej televízie [[Kniha mého srdce]] z roku 2009 napríklad ukázala masovosť obľuby literárnych postav, ako sú sluha [[Saturnin (román)|Saturnin]] z humoristického románu [[Zdeněk Jirotka|Zdeňka Jirotky]], Švejk z Haškovho románu či [[Rychlé šípy]] z chlapčenských románov a komiksov [[Jaroslav Foglar|Jaroslava Foglara]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Kniha mého srdce — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10214215895-kniha-meho-srdce/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Podobná anketa o [[Největší Čech|Nejväčšieho Čecha]] zase ukázala rolu humoristického fenoménu [[Jára Cimrman|Járu Cimrmana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší Čech: Jára Cimrman | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/nejvetsi-cech-jara-cimrman-dcl-/show_aktual.aspx?c=A050201_211139_domaci_sas | dátum vydania = 2005-02-02 | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Významnú rolu zohrala aj dvojica bábok, ktoré vytvoril počas prvej republiky [[Josef Skupa]]: [[Spejbl a Hurvínek]]. Skupa tým nadviazal na veľkú českú bábkarskú tradíciu, spätú okrem iného s menom [[Matěj Kopecký|Matěje Kopeckého]]. Z detskej literatúry vzišla podobne populárna postavička [[Ferdo Mravec|Ferdu Mravca]] (a jeho súputníka [[Brouk Pytlík|Brouka Pytlíka]]), ktorú stvoril [[Ondřej Sekora]]. K najpopulárnejším českým komiksom patrí [[Čtyřlístek (komiks)|Čtyřlístek]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čtyřlístek slaví|url=http://www.kulturninovinky.cz/popkulturni-legenda-slavi/|dátum vydania=2015-11-12|dátum prístupu=2016-09-05|jazyk=cs-CZ}}</ref> [[Pérák]] bol stvárnený ako jediný český [[superhrdina]] vo filme a [[komiks]]e. Zdrojom podobných popkultúrnych fenoménov sa v 2. polovici 20. storočia stal film a predovšetkým televízia – cyklus televíznych [[Večerníček|Večerníčko]] priniesol populárne postavičky ako [[Krtko (animovaný film)|Krtko]] Zdeňka Milera, [[Bob a Bobek]] či [[Pat & Mat]] Vladimíra Jiránka, [[Maxipes Fík]] Jiřího Šalamouna, [[Rozprávky z machu a papradia|Kremienok a Vocholúšik]] či [[Rákosníček]] Zdeňka Smetany, [[Mach a Šebestová]] Adolfa Borna či [[Rumcajs]] Radka Pilaře.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Nejlepší Večerníček — Česká televize | periodikum = [[Česká televize]] | vydavateľ = | url = http://www.ceskatelevize.cz/porady/10492742198-nej-ct/21352216211-nejlepsi-vecernicek/ | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-09-05 }}</ref> Televízna a filmová tvorba pre deti 70. a 80. rokov 20. storočia zase priniesla fenomény ako [[Pan Tau]], ''[[Arabela (seriál)|Arabela]]'' či ''[[Návštěvníci]]''. Najvýraznejšou postavou českej pop-music, ktorá sa začala formovať od 50. let, bol dlhodobo spevák [[Karel Gott]]. Často sa vo svete presadzujú české modelky, ku ktorým patria [[Karolína Kurková]], [[Eva Herzigová]], [[Pavlína Pořízková]], [[Petra Němcová]], [[Taťána Kuchařová]], [[Daniela Peštová]] a [[Alena Šeredová]]. === Média === {{Hlavný článok|Zoznam českých časopisov}} V Česku existuje systém [[Verejnoprávne vysielanie|verejnoprávnych médií]], ktoré sú zo zákona platené z verejných peňazí ([[Koncesionárský poplatok|koncesionárske poplatky]]), s len obmedzenou možnosťou vlády a správy ich ovplyvňovať. K takýmto inštitúciam patrí [[Česká televize]] (nadväzuje na štátnu [[Československá televize|Československú televíziu]], ktorej vysielanie započalo v roku 1953), [[Český rozhlas]] ([[Československý rozhlas]] začal vysielať v roku 1923) a [[Česká tisková kancelář]], ktorá avšak nie je platená z koncesionárskych poplatkov. [[Súbor:Česká televize.jpg|náhľad|Areál [[Česká televize|Českej televízie]] na [[Kavčí hory|Kavčích horách]] v Prahe]] Prvá súkromná televízna stanice [[Premiéra TV]] (neskôr [[Prima]]) vznikla v roku 1993. Rok nato začala vysielať [[TV Nova]]. Stanice verejnoprávnej Českej televízie ([[ČT1]], [[ČT2]], [[ČT sport]], [[ČT :D]], [[ČT art]], [[ČT24]]) spolu s kanálmi prevádzkovanými spoločnosťami [[TV Nova (spoločnosť)|CET 21]] (Nova, [[Nova Cinema]], [[Nova Action]], [[Nova Fun]], [[Nova Krimi]], [[Nova Sport 1]], [[Nova Sport 2]], [[Nova International]]) a [[FTV Prima]] (Prima, [[Prima Cool]], [[Prima Love]], [[Prima Zoom]], [[Prima Max]], [[Paramount Network (česká televízna stanica)|Prima Comedy Central]]) televiznemu trhu aj po digitalizácii vysielania dodnes dominujú, v roku 2015 napríklad dosiahli súhrnnú sledovanosť 82 %. Tejto „veľkej trojke“ najúspešnejšie konkuruje [[TV Barrandov]] (kanály Barrandov, [[Barrandov Kino|Kino Barrandov]], [[Barrandov Krimi]], [[Barrandov News]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Televize | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/slovnik-a-mediatypy/typy-medii/televize/ | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Pomerne dlhú tradíciu má od roku 2002 aj špecializovaná hudobná televízia [[Óčko]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Polák | meno = Lukáš | titul = Hudební televize Óčko slaví patnáct let, diváci vyberou nejoblíbenější tuzemský klip | periodikum = Český rozhlas | dátum = 2017-05-15 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/digital/televize/_zprava/hudebni-televize-ocko-slavi-patnact-let-divaci-vyberou-nejoblibenejsi-tuzemsky-klip--1725977 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Od septembra 2000 doplnili ponuku taktiež satelitné televízie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Satelitní televize v České republice | periodikum = DigiZone.cz | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.digizone.cz/specialy/satelit/ | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Najsledovanejší hlavný spravodajský program vysiela [[TV Nova]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zpravodajský trojboj: Hvězdná Nova oslabuje, Prima se tahala s Událostmi ČT o druhé místo | vydavateľ = Hospodářské noviny | url = http://domaci.ihned.cz/c1-62697190-udalosti-ct-ubyvaji-divaci-prima-zpravy-nova-televizni-noviny}}</ref> Najčítanejšími denníkmi sú [[Blesk (noviny)|''Blesk'']], ''[[Mladá fronta DNES]]'', [[Právo (denník)|''Právo'']], ''[[Deník (regionálne noviny)|Deník]]'', ''[[Aha!]]'' a ''[[Lidové noviny]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čechy nejvíce zajímá bulvár. Nejčtenější v zemi je deník Blesk | vydavateľ = ČTK | dátum_vydania = 2015-07-15 | url = http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum prístupu = 2017-01-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150723023940/http://ekonomika.eurozpravy.cz/ceska-republika/93351-cechy-nejvice-zajima-bulvar-nejctenejsi-v-zemi-je-denik-blesk/ | dátum archivácie = 2015-07-23 | nedostupné = ano }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/314-deniky_celostatni | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najčítanejším zdarma rozdávaným denníkem je [[Metro (deník)|''Metro'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad deníků | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/deniky/fakta_cisla_denicich/prodany_naklad_deniku/315-deniky_zdarma | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Najpredávanejšie spravodajské časopisy sú: [[Květy (časopis)|''Květy'']], [[Reflex (časopis)|''Reflex'']], [[Téma (časopis)|''Téma'']], [[Respekt|''Respekt'']] a [[Týden (časopis)|''Týden'']],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Zpravodajské týdeníky - celostátní | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1677-zpravodajske_tydeniky_celostatni | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> medzi spoločenskými časopismi to vo februári 2017 boli ''[[Rytmus života]]'', ''[[Blesk (noviny)|Nedělní Blesk]]'', ''[[Pestrý svět]]'' či ''Sedmička''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Společenské časopisy | periodikum = www.unievydavatelu.cz | vydavateľ = Unie vydavatelů ČR | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1019-spolecenske_casopisy | dátum vydania = únor 2017 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Z detských časopisov sa drží ''[[Sluníčko]]'', [[ABC (časopis)|''ABC'']] a [[Mateřídouška|''Mateřídouška'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Unie vydavatelů ČR - Prodaný náklad časopisů | periodikum = www.unievydavatelu.cz | url = http://www.unievydavatelu.cz/cs/casopisy/fakta_cisla_casopisech/prodany_naklad_casopisu/1009-casopisy_pro_deti_a_mladez | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> V roku 2023 bolo Česko v [[Reportéri bez hraníc|Indexe slobody tlače]] na 14. mieste.<ref name="indextisku">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = World Press Freedom Index | url = https://rsf.org/en/index?year=2023 | vydavateľ = Reporters Without Borders | dátum prístupu = 2023-09-02 | jazyk = en }}</ref> Historický význam maly ''[[Národní listy]]'', ''[[Právo lidu]]'', ''[[Svobodné slovo|České slovo]]'' (neskôr ''Svobodné slovo'' a ''Slovo''), ''[[Zemědělské noviny]]'', [[Práce (noviny)|''Práce'']], ''[[Ľudová demokracia]]'' či ''[[Mladý svět]]''. V minulosti mali váhu aj literárne časopisy a intelektuálne revue ako [[Přítomnost (časopis)|''Přítomnost'']] či ''[[Tvorba (časopis, 1925–1938)|Tvorba]]'' v 20. a 30. rokoch 20. storočia alebo ''[[Literární noviny]]'' v 60. rokoch 20. storočia. K zaniknutým časopisom pre mládež patrili ''[[Mladý hlasatel]]'' či [[skaut (časopis)|''Junák'']], do ktorých prispieval [[Jaroslav Foglar]], alebo [[Ohníček (časopis)|''Ohníček'']] a ''[[Sedmička (časopis)|Sedmička]]''. Československo sa stalo v roku 1923 po [[Spojené štáty|USA]] a [[Spojené kráľovství|Veľkej Británii]] treťou krajinou, kde začal pravidelne vysielať rozhlas.<ref>[https://www.ceskatelevize.cz/zpravodajstvi-ostrava/novinky-ze-studia/239896-rozhlas-byl-nejen-svedkem-ale-take-hybatelem-deni-20-stoleti/ Rozhlas byl nejen svědkem, ale také hybatelem dění 20. století]</ref> Najúspešnejšou stanicou verejnoprávneho rozhlasu je [[Český rozhlas Radiožurnál|Radiožurnál]], zo súkromných rádií sú to: [[Rádio Impuls]], [[Evropa 2]], [[Rádio Blaník]] a [[Frekvence 1]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jaká jsou nejposlouchanější rádia v roce 2022? | periodikum = Livemarketing.cz | url = https://livemarketing.cz/clanky/jaka-jsou-nejposlouchanejsi-radia-v-roce-2022/}}</ref> [[Súbor:Seznam.cz logo.svg|náhľad|Najvýznamnejšou českou mediálnou internetovou firmou je Seznam.cz]] Českému internetu kraľuje vyhľadávač [[Seznam.cz]]. Najväčšími spravodajskými webmi sú [[iDNES.cz]] a [[Novinky.cz]]. Najnavštevovanejšou kultúrní stránkou je [[Česko-Slovenská filmová databáze]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Novotný | meno = Michal | titul = Žebříček TOP 10: Nejnavštěvovanější weby | periodikum = Markomu.cz | url = https://www.markomu.cz/nejnavstevovanejsi-weby/ | dátum vydania = 2018-03-15 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> [[Česká Wikipédia]] vznikla v roku 2002 a v súčasnosti je čo do počtu hesiel najväčšou českou encyklopédiou v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Česká Wikipedie se stala největší českou encyklopedií všech dob | periodikum = Literární noviny | dátum = 2011-07-11 | ročník = | číslo = | strany = | url = http://literarky.cz/politika/161-dnes/4793-eska-wikipedie-se-stala-nejvti-eskou-encyklopedii-vech-dob- | dátum prístupu = 2017-07-12 }}{{Nedostupný zdroj}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = mil | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = Česká Wikipedie má už 200 tisíc článků. Překonala Ottův slovník naučný | periodikum = Hospodářské noviny | dátum = 2011-07-07 | ročník = | číslo = | strany = | url = https://tech.ihned.cz/c1-52253190-ceska-wikipedie-ma-uz-200-tisic-clanku-prekonala-ottuv-slovnik-naucny | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Významnými českými novinármi boli napríklad [[Johann Ferdinand ze Schönfeldu|Jan Ferdinand ze Schönfeldu]], [[Václav Matěj Kramerius]], [[Karel Havlíček Borovský]], [[Julius Grégr]], [[Jan Neruda]], [[Vítězslav Hálek]], [[Josef Hubáček (novinár)|Josef Hubáček]], [[Bohumír Šmeral]], [[Ivan Olbracht]], [[Karel Jonáš (politik)|Karel Jonáš]], [[František Xaver Šalda]], [[Karel Čapek]], [[Vladislav Vančura]], [[Ferdinand Peroutka]], [[Milena Jesenská]], [[Jožka Pejskar]], [[Lída Rakušanová]], [[Ivan Medek]], [[Zdeněk Velíšek]], [[Jaroslav Kmenta]], [[Radek John]], [[Josef Klíma]], [[Jindřich Šídlo]], [[Václav Moravec]], [[Světlana Witowská]], [[Nora Fridrichová]], [[Jiří Kubík]], [[Sabina Slonková]], [[Janek Kroupa]], [[Michal Kubal]] alebo [[Martin Řezníček]]. === Festivaly, prehliadky, ceny === [[Súbor:Smetana_Hall_at_the_Municipal_House_(Obecni_Dum),_Prague_-_9006.jpg|náhľad|[[Smetanova síň]] [[Obecný dom|Obecného domu]], centrum festivalu [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]]]] Kultúrne a spoločenské dianie pravidelne vrcholí na rôznych festivaloch a prehliadkách. K najväčším festivalom vážnej hudby patrí [[Pražská jar (festival)|Pražská jar]], [[Smetanova Litomyšl]] a [[Janáčkovy Hukvaldy]]. V oblasti jazzu je to [[Jazz Goes to Town]] v Hradci Králové, [[Bohemia JazzFest]] uskutočňovaný v rôznych mestách súčasne a [[Prague Proms]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Hudební festivaly klasické hudby a jazzu | periodikum = www.czech.cz | vydavateľ = | url = http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum vydania = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160920225732/http://www.czech.cz/cz/95168-hudebni-festivaly-klasicke-hudby-a-jazzu | dátum prístupu = 2016-09-05 | dátum archivácie = 2016-09-20 | nedostupné = ano }}</ref> Najväčším tanečným festivalom je [[Tanec Praha]]. V oblasti výtvarného umenia je to prehliadka [[Pražské bienále]]. Veľkú tradíciu má festival scénografie [[Pražské Quadriennale]]. Úplne zvláštnou výtvarnou akciou je [[Signal Festival|Festival svetla Signal]]. K veľkým divadelným akciám patrí tradičný festival amatérskeho divadla [[Jiráskův Hronov]]. [[Loutkářská Chrudim]] je najstarší bábkarský festival na svete.<ref>http://www.chrudimsky.navstevnik.cz/tiskova-zprava/?id=30053&typ=tz</ref> Na bábky je zameraná tiež aj [[Skupova Plzeň]], od roku 2016 pritom bolo české bábkarstvo zaradené k nehmotnému dedičstvu UNESCO.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ferebauer | meno = Václav (fer) | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = Česká tisková kancelář | titul = České a slovenské loutkářství se dostalo na seznam UNESCO | periodikum = [[iDNES.cz]] | url = http://zpravy.idnes.cz/ceske-a-slovenske-loutkarstvi-unesco-d8c-/domaci.aspx?c=A161201_172857_domaci_jj | dátum vydania = 2016-12-01 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Na moderný cirkus a akrobaciu sa zameriava [[Letní Letná]]. Divadlo aj hudbu s dobročinnosťou spája festival v bohnickej psychiatrickej liečebni [[Mezi ploty]]. Najväčšími knižnými akciami sú [[Svět knihy]] a [[Festival spisovatelů Praha]]. V oblasti rockovej a popovej hudby sú najväčšími festivalmi [[Rock for People]], [[Colours of Ostrava]], [[Trutnov Open Air Festival]], [[Benátská noc]], [[Hrady CZ]], [[Votvírák]], [[United Islands of Prague]], [[Sázavafest]], [[Rock for Churchill]], [[Footfest]], [[Keltská noc]] či [[Mácháč (festival)|Mácháč]]. V oblasti rapu a hip hopu je najväčšou akciou [[Hip Hop Kemp]] pri Hradci Králové, najväčšími metalovými festivalmi sú [[Masters of Rock]] vo Vizovicích a [[Brutal Assault]] v Josefove, v oblasti tanečnej hudby [[Beats for Love]] vo Vítkoviciach, [[Let It Roll]] a [[Mighty Sounds]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Nejlepší hudební festivaly v ČR pro letošní rok 2015 {{!}} Magazín {{!}} TripZone.cz|periodikum=magazin.tripzone.cz|url=http://magazin.tripzone.cz/nejlepsi-hudebni-festivaly-v-cr-pro-letosni-rok-2015-215|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Najväčšou akciou ľudové hudby je tradične [[Mezinárodní folklorní festival Strážnice]]. Najväčším a najtradičnejším filmovým festivalom je [[Mezinárodní filmový festival Karlovy Vary]]. Jemu sa snaží širokým záberom konkurovať [[Febiofest]]. Ďalšie festivaly majú užšie žánrové zameranie – na detský film sa zameriava [[Zlín Film Festival|Film festival Zlín]], na kreslený a bábkový film [[AniFest]], na dokumentárny film [[Jeden svět]] a [[Mezinárodní festival dokumentárních filmů Ji.hlava|Jihlava]], výhradne české filmy sú uvádzané na [[Finále Plzeň]]. Dlhú tradíciu má medzinárodnž televízny festival [[Zlatá Praha (festival)|Zlatá Praha]]. Tradičnými priemyselnými prehliadkami sú [[Mezinárodní strojírenský veletrh|brněnský strojírenský veletrh]] a poľnohospodárska výstava [[Země živitelka]] v Českých Budejoviciach. K spoločensko-kultúrnym udalostiam patrí aj udeľovanie rôznych cien. Najväčšou prestížou sa teší cena [[Český lev]] pre filmárov, [[Cena Thálie|Ceny Thálie]] pro divadelníkov, [[Anděl (cena)|Ceny Anděl]] pre hudobníkov, [[Sportovec roku]] či ceny [[Česká hlava]] pre vedcov. == Veda a vzdelávanie == [[Súbor:Budova Akademie věd ČR.jpg|náhľad|Budova [[Akademie věd České republiky]] v Prahe]] [[Súbor:Jan Amos Comenius (Komensky) (1592-1670). Tsjechisch humanist en pedagoog. Als voorganger van de Moravische of Boheemse Broedergemeente verdreven en sedert 1656 gevestigd te Amsterdam Rijksmuseum SK-A-2161.jpeg|náhľad|upright| [[Jan Amos Komenský]]]] === Veda a technika === {{Hlavný článok|Česká věda}} ==== Humanitné a sociálne vedy ==== Zakladateľom českej vzdelanosti bol [[Cyril a Metod|Konštantín Filozof]], prvý významný mysliteľ pôsobiaci na českom území. Významnými stredovekými teológmi boli [[Jan Hus]], [[Jeroným Pražský]] a [[Petr Chelčický]]. [[Jan Amos Komenský]] podstatným spôsobom prispel k rozvoju modernej pedagogiky, predovšetkým v spisoch ''Didaktica magna'' (''Veľká didaktika''), ''Janua linguarum reserata'' (''Dvere jazykov otvorené''), ''Orbis pictus'' (''Svet v obrazoch'') a ''Schola ludus'' (''Škola hrou''). Židovskú stredovekú vzdelanosť reprezentoval predovšetkým [[Jehuda Löw ben Becalel|rabbi Löw]], ktorý vstúpil aj do českých povestí (so svojim [[golem]]om). Najvýznamnejším historikom, filozofom a intelektuálom barokovej éry (18. storočie) bol [[Bohuslav Balbín]]. Výraznú rolu v národnom obrodení (1. polovica 19. storočia) zohrala jazykoveda ([[Josef Dobrovský]], [[Josef Jungmann]], [[Pavel Josef Šafařík|Pavel Jozef Šafařík]], [[Ján Kollár]], [[František Ladislav Čelakovský]]), historiografia ([[Gelasius Dobner]], [[František Palacký]]) a folkloristika ([[Karel Jaromír Erben]]). V druhej polovici storočia silu českej vzdelanosti manifestoval [[Ottův slovník naučný]] (vydávaný od roku 1888). K vodcovským osobnostiam českého intelektuálneho života tej doby patril filozof [[Tomáš Garrigue Masaryk]] a jeho okruh okolo časopisu Čas ([[Jan Herben]], [[Jan Gebauer]]). Práve tento okruh odštartoval tzv. [[Spor o Rukopisy|rukopisné spory]] roku 1886 a [[spor o smysl českých dějin]] v roku 1912, práve v týchto diskusiach český národ vtedy najviac ohmatával svoju identitu. Významným intelektuálom bol aj [[Konstantin Jireček]], ktorý rozvinul odbor [[Byzantológia|byzantológie]] (pozri napr. [[Jirečkova línia]]) a zohral významnú rolu v bulharskom národnom obrodení, alebo vynikajúci orientalista a archeológ [[Alois Musil]] (bratranec slávneho rakúskeho spisovateľa [[Robert Musil|Roberta Musila]]). Veľkú spoločenskú rolu zohrával národopisec [[Vojtěch Náprstek]] či etnograf [[Emil Holub]]. Napriek rozvoju, mnohí nadaní rodáci, hlavne nemecky hovoriaci, v tej dobe české krajiny opúšťali a uplatňovali sa vo Viedni a inde. Príkladom môžu byť filozof [[Edmund Husserl]], psychoanalytik [[Sigmund Freud]], ekonóm [[Joseph Alois Schumpeter|Joseph Schumpeter]], marxistický teoretik [[Karl Kautsky]], právny teoretik [[Hans Kelsen]], ekonóm [[Eugen von Böhm-Bawerk|Eugen Böhm von Bawerk]], psychológ [[Max Wertheimer]], hudobní teoretici [[Eduard Hanslick]] a [[Guido Adler]], jazykovedec [[Julius Pokorny]] či filozof [[Herbert Feigl]]. Odchádzali ale aj niektorí česky hovoriaci, ako historik umenia [[Max Dvořák]] či antropológ [[Aleš Hrdlička]]. Naopak v Prahe po celý život zostal filozof [[Bernard Bolzano]]. Počas prvej republiky vedeckých úspechov dosiahol orientalista [[Bedřich Hrozný]], ktorý rozlúštil jazyk Chetitov, archeológ [[Karel Absolon]] objavil slávnu Vestonickú venušu, významným archeológom bol aj [[Lubor Niederle]]. Mimoriadny rozkvet zažívala jazykoveda, v Prahe sa ustanovil tzv. [[Pražský lingvistický kroužek]] ([[Vilém Mathesius]], [[Roman Osipovič Jakobson|Roman Jakobson]], [[Jan Mukařovský]], [[Bohuslav Havránek]], [[René Wellek]]), ktorý presadzoval štrukturalistický prístup k jazyku a svetu. Nacistická okupácia z krajiny vyhnala aj významných budúcich mysliteľov, sociológa [[Ernest Gellner|Ernesta Gellnera]] alebo filozofa [[Vilém Flusser|Viléma Flussera]]. V 60. rokoch 20. storočia záujem sveta budil neortodoxný marxizmus, ktorý bol hlavným ideovým zázemím [[Pražská jar|pražskej jari 1968]], a ktorý reprezentovali hlavne [[Karel Kosík]] (spis ''Dialektika konkrétneho'') či [[Eduard Goldstücker]]. V 70. rokoch to boli skôr myšlienky filozofa [[Jan Patočka|Jana Patočky]], ktoré sa stali ideovou základňou [[Charta 77|Charty 77]], či filozofa undergroundu [[Egon Bondy|Egona Bondyho]]. Vysokú úroveň mala po celú dobu socialistického režimu [[egyptológia]], ktorá sa prezentovala oi. vykopávkami v [[Abúsír|Abusíre]] (hlavne [[Miroslav Verner]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Objevy, které změnily dějiny. Česká egyptologie je malá, ale extrémně úspěšná | periodikum = ČT24 | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.ceskatelevize.cz/ct24/veda/2058474-objevy-ktere-zmenily-dejiny-ceska-egyptologie-je-mala-ale-extremne-uspesna | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Zvláštnou kapitolou dejín vedy v socialistickom Česko-slovensku bol štátny psychologický výskum účinkov [[Dietylamid kyseliny lysergovej|LSD]], podieľal sa na ňom aj [[Stanislav Grof]], ktorý neskôr v USA vytvoril metódu [[Holotropné dýchanie|holotropného dýchania]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = V Československu zkusili LSD vědci, umělci i mladý Miloš Zeman | periodikum = iDNES.cz | vydavateľ = | url = http://kultura.zpravy.idnes.cz/dokument-lsd-made-in-cssr-0hc-/filmvideo.aspx?c=A151006_183119_televize_vha | dátum vydania = 2015-10-06 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> Svetový záujem vzbudili aj archeologické experimenty [[Pavel Pavel|Pavla Pavla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Pavel Pavel, muž, který rozhýbal tajemné sochy na Velikonočním ostrově | periodikum = Český rozhlas | dátum = | ročník = | číslo = | strany = | url = http://www.rozhlas.cz/radiozurnal/vecernihost/_zprava/pavel-pavel-muz-ktery-rozhybal-tajemne-sochy-na-velikonocnim-ostrove--1332118 | dátum prístupu = 2017-07-08 }}</ref> ==== Prírodné, exaktné a technické vedy ==== [[Súbor:Heyrovsky Jaroslav crop.jpg|náhľad|upright|Český chemik a akademik [[Jaroslav Heyrovský]], nositeľ [[Nobelova cena|Nobelovej ceny]]]] Zásadným impulzom na rozvoj vedeckého myslenia (aj keď to nebolo v začiatkoch samozrejme úplne oddelené od filozofického a teologického myslenia) bolo založenie [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]] kráľom [[Karol IV. (Svätá rímska ríša)|Karolom IV.]] v roku 1348. Išlo o prvú univerzitu v strednej Európe. Nejde vylúčiť, že sa v roku 1459 narodil v [[Český Krumlov|Českom Krumlove]] vynikajúci kartograf [[Martin Behaim]], tvorca najstaršieho dochovaného glóbusu na svete. V roku 1460 sa v Chebu narodil významný matematik [[Johannes Widmann]], ktorý zaviedol znamienka plus a mínus, pôsobil ale po väčšinu života v Lipsku. Érou vedeckého rozkvetu bola aj epocha [[Rudolf II. (Svätá rímska ríša)|Rudolfa II.]] Na jeho pražskom dvore pôsobili astronómovia [[Tycho Brahe]] a [[Johannes Kepler]]. V Prahe v tej dobe naviac pôsobil aj významný židovský matematik [[David Gans]]. Lekár [[Ján Jesenský]] v Prahe uskutočnil prvú verejnú pitvu. K vrcholným vzdelancom domácej barokovej vedy patril [[Jan Marcus Marci|Jan Marek Marci z Kronlandu]] či botanik [[Georg Joseph Kamel]]. Kňaz [[Prokop Diviš]] v tej dobe vynašiel hromozvod. V Prahe sa v tej dobe, aj keď tak trochu náhodou, taktiež narodil [[Alois Senefelder]], ktorý v roku 1796 vynašiel litografiu. Rozvoju vied výrazne napomohlo založenie [[Královská česká společnost nauk|Královskej českej společnosti nauk]] v roku 1784 (práve na jej tradícii dnes nadväzuje Akadémia vied ČR) a Vlasteneckého múzea v Čechách v roku 1818. Výraznú rolu v tom zohrali najväčšie české vedecké osobnosti tej doby [[Ignác Anton Born|Ignác Born]] a [[Gašpar Mária gróf zo Šternberku|Gašpar Šternberk]]. Obe inštitúcie vznikli v rámci procesu českého národného obrodení. Prírodné a technické vedy rozvíjali v ére obrodenia [[Jan Evangelista Purkyně]], [[Jan Svatopluk Presl]], [[Karel Bořivoj Presl]] či objaviteľ lodného šróbu [[Josef Ressel]]. [[František Josef Gerstner]] zostrojil prvý parný stroj v českých krajinách (1805 – 1807), [[Josef Božek]] predviedol prvý parný rušeň (1815) a parnú loď (1817). [[Bratranci Veverkovci]] objavili pluh. Nemeckú vedu v Čechách reprezentoval napríklad [[Christian Doppler]]. V Čechách v tej dobe pôsobil aj francúzsky paleontológ [[Joachim Barrande]]. Aj v oblasti prírodných vied svoju vlasť opustilo mnoho talentovaných rodákov. Matematik [[Kurt Gödel]], biológovia [[Gerty Coriová]] a [[Carl Ferdinand Cori|Carl Cori]] (nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu a lekárstvo), astronóm [[Johann Palisa]], fyzik [[Georg Placzek]], chemik [[Johann Josef Loschmidt]], priekopník pôdnej mechaniky [[Karl von Terzaghi]], matematička [[Olga Taussky-Toddová]], botanik [[Heinrich Wilhelm Schott]], astronómovia [[Theodor von Oppolzer]] a [[Joseph Johann von Littrow]], zakladateľ dermatológie [[Ferdinand von Hebra]], chemik [[Hans Tropsch]]. V Štětí sa narodil [[Franz Reichelt]], priekopník [[Parašutizmus|parašutizmu]], ktorý zahynul pri testovaní záchranného obleku vlastnej výroby skokom z [[Eiffelova veža|Eiffelovej veže]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tragický experiment „létajícího krejčího“ z Čech. Smrtelný pád z Eiffelovky v roce 1912 zachytila kamera | url = http://www.muzivcesku.cz/tragicky-experiment-letajiciho-krejciho-cech-smrtelny-pad-eiffelovky-roce-1912-zachytila-kamera/ | vydavateľ = Muži v Česku | miesto = | dátum vydania = 2018-09-28 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Do Viedne odišiel aj český lekár [[Karel Rokytanský]]. Z nemecky hovoriacich vedcov v českých krajinách naopak zostali pracovať svetovo významný biológ [[Gregor Mendel]], zakladateľ genetiky, či fyzik [[Ernst Mach]]. V Prahe na nemeckej univerzite krátky čas pôsobil aj fyzik [[Albert Einstein]]. Ani česká veda však nestála v 2. polovici 19. storočia stranou. Rozvíjala sa v tesnom spojení s priemyslom, ktorý rýchlo mohutnel. Jej kľúčovými predstaviteľmi boli vynálezca oblúkovej lampy [[František Křižík]] či objaviteľ štyroch krvných skupín [[Jan Janský]]. Do dejín fotografickej a polygrafickej techniky v tej dobe výrazne zasiahli [[Jakub Husník]] a [[Karel Klíč]]. Priekopníkom aviatiky bol [[Jan Kašpar]]. [[Jan Kříženecký]] v roku 1898 predstavil prvý kinematograf v českých krajinách. Priestor pre vedu vytvorila aj nová Československá republika založená v roku 1918. V Brne bola vtedy (1919) založená Masarykova univerzita. V oblasti topológie sa výrazne presadil matematik [[Eduard Čech]]. Botanik [[Alberto Vojtěch Frič]] objavil mnoho nových kaktusov. Ďalším významným botanikom bol [[Karel Domin]]. Technik [[Viktor Kaplan]] vynašiel nový druh turbíny. [[Hans Ledwinka]] skonštruoval v roku 1934 prvý sériovo vyrábaný automobil s aerodynamickou karosériou Tatra 77. Ďalší automobilový konštruktér [[Ferdinand Porsche]] sa taktiež narodil v Čechách, avšak presadil sa hlavne v Nemecku a ako spolupracovník s nacistami by sa do republiky po vojne ani vrátiť nemohol. Medzi Nemcami odsunutými po druhej svetovej vojne bol aj nositeľ Nobelovej ceny za fyziku za rok 2007 [[Peter Grünberg]]. [[Súbor:Magion 1 Satelite.jpg|náhľad|Družica [[Magion]]]] Po druhej svetovej vojne bolo najväčším úspechom českej vedy udelenie Nobelovej ceny za chémiu [[Jaroslav Heyrovský|Jaroslavovi Heyrovskému]] v roku 1959, za objav [[polarografia|polarografie]] a analytickú chémiu. Objavom mäkkých ([[hydrogél]]ových) kontaktných šošoviek a silónu sa preslávil [[Otto Wichterle]].<ref>[http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html The History of Contact Lenses] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130429122029/http://www.eyetopics.com/articles/18/1/The-History-of-Contact-Lenses.html |date=2013-04-29 }}. Retrieved 3 March 2009.</ref> [[Oldřich Homuta]] vynašiel v roku 1957 praktickú pomôcku do domácnosti: remosku. Významným astronómom bol [[Antonín Mrkos]] pôsobiaci na [[Observatórium Kleť|Hvezdárni Kleť]]. [[Armin Delong]] dosiahol mimoriadne výsledky v oblasti mikroskópie. [[Stanislav Brebera]] vynašiel trhavinu [[Semtex]].<ref>{{cite web | title=Velikáni české vědy | url=http://www.velikani-ceske-vedy.estranky.cz/clanky/biografie/stanislav-brebera | work= | publisher= | author= | date= | accessdate=1 November 2010}}</ref> Výkladnou skriňou režimu bola účasť na sovietskom vesmírnom programe [[Interkozmos]] (čs. družica [[Magion]], prvý československý kozmonaut [[Vladimír Remek]] – prvý človek vo vesmíre, ktorý nebol občanom [[Spojené štáty|USA]] či [[Sovietsky zväz|SSSR]]). Symbolom porevolučnej vedy sa stal chemik [[Antonín Holý]], tvorce pomerne účinných liekov proti [[AIDS]].<ref>{{Cite web |url=http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |title=Faces of the Presidency |accessdate=8 January 2009 |work= |publisher=EU2009.cz |date= |archive-url=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |archive-date=2009-01-19 |dead-url=ano |titul=Archivovaná kopie |dátum prístupu=2012-02-15 |url archivu=https://web.archive.org/web/20090119103222/http://www.eu2009.cz/en/czech-presidency/presidency-faces/faces-of-the-presidency-3642/ |dátum archivácie=2009-01-19 }}</ref> V spolupráci s Európskou úniou bolo otvorených niekoľko nových vedeckých centier zameraných io. na nanotechnológie a laserovú techniku ([[CEITEC]], [[ELI Beamlines]], [[HiLASE]] a iné). V Antarktíde bola založená česká [[Mendelova polárna stanica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mendelova polární stanice, kterou vybudovala brněnská Masarykova univerzita, po osmi týdnech osiřela | periodikum = Brno | url = https://brno.rozhlas.cz/mendelova-polarni-stanice-kterou-vybudovala-brnenska-masarykova-univerzita-po-6472943 | dátum vydania = 2007-03-16 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> === Školstvo === {{Hlavný článok|Vzdelávanie v Česku|Zoznam vysokých škôl v Česku}} [[Súbor:Sčítání obyvatelstva 2011, 30 měst, vzdělání magisterské.svg|náhľad|vľavo|Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov miest v Českej republike k roku 2011]] [[Súbor:Praha Karolinum ext 1.jpg|náhľad|[[Karolinum]] – sídlo [[Univerzita Karlova|Karlovej univerzity v Praze]]]] [[Súbor:Biotechnologický inkubátor JIC INBIT.jpg|náhľad|[[Kampus]] [[Masarykova univerzita|Masarykovej univerzity v Brne]], v popredí Biotechnologický inkubátor]] Školstvo v Českej republike je organizované v rámci [[Základná škola|základných]], [[Stredná škola|stredných]], [[Vyššia odborná škola|vyšších odborných]] a [[Vysoká škola|vysokých]] škôl. Vysoké školy sú verejné, štátne a súkromné, najstaršou a najvýznamnejšou je [[Univerzita Karlova|Univerzita Karlova v Prahe]], ktorá je zároveň najstarším vysokým učením v strednej Európe (založená 1348). Druhou najstaršou univerzitou v Česku je [[Univerzita Palackého v Olomouci]], ktorá vznikla v roku 1573. Najstaršou vysokou školou umeleckého typu je [[Akademie výtvarných umění v Praze]], ktorá svoju históriu píše od roku 1799. Ďalšími významnými vysokými školami sú [[České vysoké učení technické v Praze]] (založené 1707), [[Vysoké učení technické v Brně]] (založené 1899) či [[Masarykova univerzita]] (založená 1919). V roku 1945 bola založená [[Akademie múzických umění v Praze|Akademie múzických umění]]. Na jej súčasti [[Filmová a televizní fakulta Akademie múzických umění v Praze|FAMU]] vyštudovala nielen mnoho osobností českého a slovenského filmu, ale aj známy zahraniční filmári [[Agnieszka Hollandová|Agnieszka Holland]], [[Emir Kusturica]], [[Lordan Zafranović]] či [[Goran Paskaljević]]. Najväčšími univerzitami čo do počtu študentov sú Univerzita Karlova (49 094 študentov v roku 2009) a Masarykova univerzita (38 216 študentov v roku 2009).<ref>http://www.msmt.cz/file/12782/download/</ref> Podľa rebríčka ''QS World University Rankings'' z roku 2014 je Karlova Univerzita 244. najlepšou vysokou školou sveta. České vysoké učení technické sa umiestnilo na 411. – 420. mieste. Masarykova univerzita v Brně sa umiestnila na 551. – 600. mieste, Vysoké učení technické v Brně na 651. – 700. mieste a [[Vysoká škola ekonomická v Praze]] bola zaradená do skupiny 701+ (pod 700. miestom, bez ďalšieho rozlišovania). Iné české vysoké školy rebríček QS do merania nezahŕňa.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/09/30/mezinarodni-zebricek-vysokych-skol-qs-2014/</ref> Najznámejším systémom merania a zrovnávania kvality vysokých škôl je tzv. [[šanghajský rebríček]] (ARWU), každoročne určujúci 500 najlepších vysokých škôl sveta. Jedinou českou, ktorá sa v ňom doposiaľ objavila, je Karlova Univerzita. V roku 2014 sa umiestnila na 201. – 300. mieste. Podľa ARWU tak Karlova Univerzita patrí medzi 2 percentá najlepších vysokých škôl na svete.<ref>https://vsmonitor.wordpress.com/2014/08/26/sanghajsky-zebricek-vysokych-skol-v-roce-2014/</ref> Existujú aj menej formalizované zrovnania skôr publicistického typu, ktorá raz za čas za najkvalitnejšiu univerzitu v Česku označia napríklad brnenskú Masarykovu univerzitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Keményová | meno = Zuzana | titul = Žebříček českých vysokých škol: Brno výrazně porazilo Univerzitu Karlovu | periodikum = Hospodářské noviny (IHNED.cz) | url = https://ihned.cz/c1-63417720-nejlepsi-vysoke-skoly-v-cesku-special-hn | dátum vydania = 2015-01-22 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa sčítania z roku 2011 je podiel vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva celkom 10,7 %; čo sa týka miest, najvyšší podiel vykazuje [[Praha]] (20,7 %), [[Brno]] (20,6 %) a [[Olomouc]] (17,9 %).<ref>[http://vdb.czso.cz/sldbvo Sčítání lidu, domů a bytů 2011 (záložka „Vše o území“)]</ref> K najslávnejším stredným školám patrí [[Pražské konzervatórium]], druhá škola svojho druhu na svete (založená 1808). Školu viedli aj [[Antonín Dvořák]], [[Josef Suk starší|Josef Suk]], [[Vítězslav Novák]] či [[Josef Bohuslav Foerster]]. Podľa štúdie spoločnosti Pearson z roku 2012 má Česku 22. najkvalitnejšie školstvo medzi vyspelými krajinami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Studie: Nejlepší systém vzdělávání mají Finové, Česko podprůměrné | periodikum = E15.cz | url = https://www.e15.cz/domaci/studie-nejlepsi-system-vzdelavani-maji-finove-cesko-podprumerne-936369 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Podľa informácii [[Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj|OECD]] z roku 2007 Česko smeruje do vzdelávania 10 percent verejných výdajov, čím sa v porovnávajúcom rebríčku radí na predposledné miesto spolu s [[Japonsko|Japonskom]]. Vyjádrením podielu [[Hrubý domáci produkt|HDP]] sa jedná o asi 4,6 %, čo je podstatne menej než priemer krajín OECD, ktorý je 6,1 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Češi skrblí na vzdělání, říká mezinárodní studie | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia |url=http://aktualne.centrum.cz/zahranici/evropa/clanek.phtml?id=676577 |dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Súčasní českí pedagógovia dostávajú štvrté najnižšie platy z viac než tridsiatich krajín sledovaných OECD. == Šport == {{Hlavný článok|Sport v Česku|Česko na olympijských hrách|Československo na olympijských hrách|Čechy na olympijských hrách}} [[Súbor:Emil Zátopek redux.jpg|náhľad|upright|vľavo|Štvornásobný olympijský víťaz vo vytrvalostnom behu, [[Emil Zátopek]]]] [[Súbor:Larisa Latynina, Birgit Radochla, Věra Čáslavská 1964.jpg|náhľad|upright|[[Věra Čáslavská]] na [[Športová gymnastika na Letných olympijských hrách 1964|LOH 1964]]]] Najsledovanejším a najnavštevovanejším športom v Česku je [[ľadový hokej]], druhým [[futbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sport číslo 1 v Česku: Fotbal versus hokej | periodikum = Finance.cz | dátum_vydania = 2019-09-02 | url = https://www.finance.cz/526932-fotbal-versus-hokej/}}</ref> Ďalšími najnavštevovanejšími športami sú [[biatlon]], [[lyžovanie]], [[tenis]], [[florbal]], [[basketbal]] a [[volejbal]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výsledky průzkumu ČEŠI A SPORT | vydavateľ = Sport Invest | dátum_vydania = 2015-07-20 | url = http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum prístupu = 2016-06-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160813222421/http://www.sport-invest.cz/aktuality/vysledky-pruzkumu-cesi-a-sport/ | dátum archivácie = 2016-08-13 | nedostupné = ano }}</ref> Podľa štatistiky [[Česká únia športu|Českej únie športu]] sú najpopulárnejšími športami v Česku podľa veľkosti členskej základne športových oddielov: futbal, tenis, ľadový hokej, volejbal, florbal, [[golf]], [[hokejbal]], [[atletika]], basketbal a [[lyžovanie]].<ref>[http://sport.idnes.cz/golf-florbal-a-hokejbal-pronikly-mezi-nejoblibenejsi-ceske-sporty-1cv-/sporty.aspx?c=A091011_125801_sporty_par Golf, florbal a hokejbal pronikly mezi nejoblíbenější české sporty]</ref> Najsledovanejšími športovými udalosťami sú [[ľadový hokej na Olympijských hrách]] a [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ČT sport vysílá deset let, nejsledovanější byl hokej | periodikum = MediaGuru.cz | url = https://www.mediaguru.cz/clanky/2016/02/ct-sport-vysila-deset-let-nejsledovanejsi-byl-hokej/}}</ref> Medzi ďalšie najsledovanejšie patria [[majstrovstvá Európy vo futbale]], [[Liga majstrov UEFA]] a [[majstrovstvá sveta vo futbale]]. === Olympijské hry === Na [[Olympijské hry|olympijských hrách]] štartujú českí športovci od roku 1900, najprv pod vlajkou [[Čechy na olympijských hrách|Čiech]], od roku 1920 v reprezentácii [[Československo na olympijských hrách|Československa]] a od roku 1994 v dresoch samostatného [[Česko na olympijských hrách|Česka]]. Českí olympionici dosiahli mnoho významných úspechov. Už v roku 1900 [[František Janda-Suk]] získal na druhých OH striebornú medailu v [[Hod diskom|hode diskom]], prvé olympijské prvenstvo vybojoval v roku 1924 [[Bedřich Šupčík]] v [[šplh na lane|šplhu na lane]]. Na [[Letné olympijské hry|letných olympijských hrách]] získala [[Športová gymnastika|gymnastka]] [[Věra Čáslavská]] sedem zlatých [[Olympijské hry|olympijských medailí]] (3× 1964, 4× 1968). Bežec [[Emil Zátopek]] obdržal štyri zlaté (1× 1948, 3× 1952), tri zlaté má [[Hod oštepom|oštepár]] [[Jan Železný]] (1992, 1996, 2000). Dve zlaté získali rýchlostní kanoisti [[Josef Holeček]] (1948, 1952) a [[Martin Doktor]] (1996), kanoistka [[Štěpánka Hilgertová]] (1996, 2000), oštepárka [[Barbora Špotáková]] (2008, 2012) a tenistka [[Kateřina Siniaková]] (2020, 2024). Na [[Zimné olympijské hry|zimných olympijských hrách]] vybojovala lyžiarka [[Kateřina Neumannová]] celkom šesť medailí, sedem cenných kovov si priviezla zo ZOH [[Rýchlokorčuľovanie|rýchlokorčuliarka]] [[Martina Sáblíková]], z toho tri zlaté (2× 2010, 1× 2014). Trojicu zlatých medailí získala aj [[Ester Ledecká]], a to v dvoch rôznych športoch – v snowboardingu a v zjazdovom lyžovaní. === Ľahká atletika === Okrem letných olympijských hier sa českí [[ľahká atletika|ľahkí atléti]] zúčastňujú aj pravidelných majstrovstiev sveta a Európy. V drese samostatného Česka sa majstrami sveta v atletike stali oštepári [[Jan Železný]], [[Vítězslav Veselý (atlét)|Vítězslav Veselý]] a [[Barbora Špotáková]], trojskokanka [[Šárka Kašpárková]], bežci [[Ludmila Formanová]] a [[Zuzana Hejnová]], desaťbojári [[Tomáš Dvořák]] a [[Roman Šebrle]]. V hale naviac zlato brali bežec [[Pavel Maslák]] (a to už trikrát), sedembojár [[Robert Změlík]] a skokanka o žrdi [[Pavla Rybová|Pavla Hamáčková]]. Na majstrovstvách Európy okrem menovaných získali zlato aj skokanka o žrdi [[Jiřina Kudličková|Jiřina Ptáčníková]], v hale prekážkar [[Petr Svoboda (atlét)|Petr Svoboda]], bežci [[Denisa Rosolová]] a [[Jakub Holuša]], guliar [[Tomáš Staněk]] a oštepár [[Jakub Vadlejch]]. V drese Československa titul majstra sveta vybojovali aj ďalší Češi: bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]], guliarka [[Helena Fibingerová]], v hale potom guliar [[Remigius Machura]] a skokan do diaľky [[Jan Leitner]]. Mastrami Európy boli bežci [[Emil Zátopek]] a [[Jaroslava Jehličková]], prekážkar [[Jindřich Roudný]], guliar [[Jiří Skobla]], chodec [[Josef Doležal (atlét)|Josef Doležal]], oštepárka [[Dana Zátopková]], skokanka do výšky [[Miloslava Rezková]], diskár [[Ludvík Daněk]], v hale titul naviac okrem menovaných získali skokani do výšky [[Milada Karbanová]] a [[Vladimír Malý]], bežci [[Karel Kolář]], [[Taťána Kocembová]], [[Lubomír Tesáček]] a [[Milena Matějkovičová]], prekážkar [[Aleš Höffer]], guliar [[Jaroslav Brabec (atlét)|Jaroslav Brabec]] a skokanka do diaľky [[Jarmila Nygrýnová]]. Bežkyňa [[Jarmila Kratochvílová]] už od roku 1983 drží svetový rekord v behu na 800 metrov, ide o najdlhšie platný svetový rekord v histórii ženskej atletiky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nečekaný rekord na náhradní trati přežil už tři desetiletí | periodikum = [[Česká televize]] | url = https://www.ceskatelevize.cz/sport/atletika/235791-necekany-rekord-na-nahradni-trati-prezil-uz-tri-desetileti/ | dátum prístupu = }}</ref> === Futbal === [[Súbor:Josef Masopust official photo.jpg|náhľad|upright|[[Josef Masopust]] so Zlatou loptou]] ==== Reprezentácia ==== Futbalová reprezentácia Československa získala dve strieborné medaile na majstrovstvách sveta, v rokoch [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] a [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]]. V roku 1976 vyhralo Československo [[majstrovstvá Európy vo futbale 1976]] v [[Juhoslávia|Juhoslávii]], pričom z 22 hráčov na súpiske bolo len sedem Čechov. Striebro na tomto turnaji československý alebo český národný tím vybojoval v roku [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1996|1996]], bronz potom v rokoch [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1960|1960]], [[Majstrovstvá Európy vo futbale 1980|1980]] a [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|2004]]. V roku 1980 získal olympijský výber ČSSR zlaté medaile na [[Letné olympijské hry 1980|letných olympijských hrách v Moskve]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Vaněk | meno = Karel a kolektiv | odkaz na autora = | titul = Malá encyklopedie fotbalu | vydavateľ = [[Nakladatelství Olympia]] | miesto = Praha | rok = 1984 | vydanie = 1 | počet stran = 404 | strany = 70, 221}}</ref> ==== Klubový futbal ==== Pred druhou svetovou vojnou patrili [[AC Sparta Praha]] a [[SK Slavia Praha]] k najlepším klubom Európy. Sparta dvakrát vyhrala [[Stredoeurópsky pohár]] (1927, 1935), najvýznamnejšou klubovú súťaž tej doby, Slavia raz (1938). Po založení európskych pohárov, organizovaných od 50. rokov asociáciou [[UEFA]], sa v nej najďalej dostali [[FK Dukla Praha|Dukla Praha]] (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1966/67|PMEZ 1966/67]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1985/86|PVP 1985/86]]), Sparta (semifinále [[Pohár majstrov európskych krajín 1991/92|PMEZ 1991/92]], semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1972/73|PVP 1972/73]]), [[FC Baník Ostrava|Baník Ostrava]] (semifinále [[Pohár víťazov pohárov 1978/79|PVP 1978/79]]), [[Bohemians Praha 1905|Bohemians Praha]] (semifinále [[Pohár UEFA 1982/83|UEFA 1982/83]]) a Slavia (semifinále [[Pohár UEFA 1995/96|UEFA 1995/96]]). Štvrťfinále hrali [[FC Hradec Králové|SK Hradec Králové]], [[FC Zbrojovka Brno|Zbrojovka Brno]], [[MFK Vítkovice|TJ Vítkovice]], [[SK Sigma Olomouc|Sigma Olomouc]] a [[FC Slovan Liberec|Slovan Liberec]]. ==== Osobnosti ==== [[Josef Masopust]] (1962) a [[Pavel Nedvěd]] (2003) vyhrali anketu [[Zlatá lopta France Football|Zlatý lopta]], ktorá každoročne hľadá najlepšieho futbalistu Európy. Brankár [[Ivo Viktor]] skončil v tejto ankete v roku 1976 tretí. [[Oldřich Nejedlý]] bol najlepším strelcom [[majstrovstvá sveta vo futbale 1934]]. [[Milan Baroš]] bol najlepším strelcom [[Majstrovstvá Európy vo futbale 2004|majstrovstiev Európy 2004]]. Najviac štartov za [[Česko-slovenské národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česko-slovenska]] si pripísal [[Zdeněk Nehoda]], za [[České národné futbalové mužstvo|reprezentáciu Česka]] [[Petr Čech]], najlepším česko-slovenským reprezentačným strelcom bol [[Antonín Puč]], v drese Česka [[Jan Koller]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = repre.fotbal.cz|url = https://repre.fotbal.cz/tym/historicke-statistiky/1|titul = Statistiky fotbalových reprezentantů}}</ref> Najprestižnejšiu európsku pohárovú súťaž, [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]], vyhrali [[Vladimír Šmicer]], [[Milan Baroš]] (obaja v roku 2005 s [[Liverpool FC|FC Liverpool]]), [[Marek Jankulovski]] (2007 s [[AC Miláno|AC Milan]]) a brankár [[Petr Čech]] (2012 s [[Chelsea FC]]). Nedvěd získal v roku 1999 s [[SS Lazio|Laziom Rím]] [[Pohár víťazov pohárov UEFA]]. [[Európska liga UEFA|Pohár UEFA]] (respektíve nástupnickou Európskou ligou) vyhrali [[Jiří Němec (futbalista)|Jiří Němec]], [[Radoslav Látal]] (obaja 1997 s [[FC Schalke 04|Schalke 04]]), Vladimír Šmicer, [[Patrik Berger]] (obaja 2001 s Liverpoolom), [[Radek Šírl]] (2008 so [[FK Zenit (Petrohrad)|Zenitom Petrohrad]]), [[Tomáš Hübschman]] (2009 so [[FK Šachtar Doneck|Šachtarom Doneck]]), [[Tomáš Ujfaluši]] (2010 s klubom [[Atlético Madrid]]), [[Petr Čech]] (2013 s Chelsea) a [[Tomáš Vaclík]] (2020 so Sevillou). Význačným strelcom, ktorého veľkú časť kariéry však pohltila [[druhá svetová vojna]], bol [[Josef Bican]]. Jedným z najlepších brankárov svojej doby na svete bol [[František Plánička]]. K ďalším úspešným futbalistom patrí [[Svatopluk Pluskal]], [[Ladislav Novák (fotbalista)|Ladislav Novák]], [[Antonín Panenka]], [[Ladislav Vízek]], [[Tomáš Skuhravý]], [[Karel Poborský]] a [[Tomáš Rosický]]. === Ľadový hokej === [[Súbor:Jaromír Jágr, ice hockey champion 2010.jpg|náhľad|[[Jaromír Jágr]] hovorí k fanúšikom po výhre na [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|MS 2010]]]] V ľadovom hokeji patrí k najväčším reprezentačným úspechom zlatá medaila na [[Zimné olympijské hry 1998|olympijských hrách v Nagane]] v roku 1998, ktorej cena je v tom, že sa turnaja zúčastnili po prvý krát všetci najlepší hokejisti planéty, vrátane profesionálov zo severoamerickej [[National Hockey League|NHL]]. K hviezdam tímu patrili hlavne útočník [[Jaromír Jágr]] a brankár [[Dominik Hašek]]. Čo sa týka hokejových individualít, je Jágr čo do počtu bodov druhým najlepším v celej histórii NHL.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NHL STATISTICS | url = https://www.nhl.com/stats/skaters?reportType=allTime&seasonFrom=19171918&seasonTo=20232024&gameType=2&sort=points&page=0&pageSize=50 | vydavateľ = NHL.com}}</ref> Dvakrát vyhral [[Stanley Cup|Stanleyov pohár]] (1990/91 a 1991/92 s klubom [[Pittsburgh Penguins]]). Dva Stanley Cupy má aj Hašek, a to s [[Detroit Red Wings]] (2001/2002, 2007/2008). Trikrát túto trofej vyhrali [[Jaroslav Pouzar]] a [[Jiří Hrdina (hokejista)|Jiří Hrdina]], dvakrát [[Petr Sýkora (1976)|Petr Sýkora]], [[Patrik Eliáš]], [[Bobby Holík]], [[Michal Rozsíval]] a [[Jiří Fischer]]. Najviac bodov v kanadskom bodovaní získali v základnej časti NHL spolu s Jágrom, Eliášom, Holíkom a Sýkorom taktiež [[Milan Hejduk]], [[Petr Nedvěd]], [[Martin Straka]] a [[Václav Prospal]], v play-off [[David Krejčí]] a [[Michal Pivoňka]]. Pred rokom 1989 však českí hokejisti NHL mohli hrať len výnimočne, napriek tomu mali svetovú úroveň. Veľkých úspechov dosiahla slávna generácia štyridsiatych rokov ako boli [[Vladimír Bouzek]], [[Stanislav Konopásek]], [[Bohumil Modrý]], [[Václav Roziňák]], [[Vladimír Zábrodský]], [[Augustin Bubník]] a [[Jaroslav Drobný (hokejista a tenista)|Jaroslav Drobný]]. V paťdesiatych a šesťdesiatych rokoch vynikli [[Vlastimil Bubník]], [[Bronislav Danda]] a [[Václav Pantůček]]. V sedemdesiatych rokoch [[Jiří Bubla]], [[Ivan Hlinka]], [[Jiří Holeček]], [[Jiří Holík]], [[Oldřich Machač]], [[Vladimír Martinec]], [[František Pospíšil]], [[Miroslav Dvořák (hokejista)|Miroslav Dvořák]], [[Václav Nedomanský]], [[Milan Nový]], [[Jaroslav Holík (hokejista)|Jaroslav Holík]], [[Milan Chalupa]]. [[Vladimír Růžička]] je jediným hráčom, ktorý zažil najväčší úspech 80. rokov (zlato z MS 1985) aj deväťdesiatych rokov (zlato z Nagana). [[Jiří Šlégr]] je spolu s Jágrom jediným českým členom [[Zlatá trojkoruna|Triple Gold Club]]u, do ktorého symbolicky vstupujú hráči, ktorí vyhrali majstrovstvá sveta, olympijské hry a Stanleyov pohár.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = iihf.com|url = http://www.iihf.com/iihf-home/history/the-iihf/triple-gold-club/|titul = Triple Gold Club|jazyk = en}}</ref> [[Česko-slovenské národné hokejové mužstvo|Mužstvo Česko-slovenska]], tvorené predovšetkým českými hráčmi, vyhralo majstrovstvá sveta v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1949|1949]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1976|1976]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1977|1977]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]]. [[České národné hokejové mužstvo|Mužstvo Českej republiky]] zvíťazilo v rokoch [[Majtrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1996|1996]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1999|1999]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2000|2000]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2001|2001]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2005|2005]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2010|2010]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]. Päť zlatých z MS má [[František Kaberle]] a [[David Výborný]], štyri [[Pavel Patera]] a [[Martin Procházka]]. Najväčším úspechom [[Česká ženská hokejová reprezentácia|ženskej reprezentácie]] sú bronzové medaile z MS v rokoch [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2022|2022]] a [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji žien 2023|2023]]. Kluby, ktoré vyhrali [[Extraliga ledního hokeje|českú hokejovú ligu]], sú [[HC Olomouc]], [[VHK ROBE Vsetín|HC Vsetín]], [[HC Sparta Praha]], [[HC Slavia Praha]], [[PSG Berani Zlín|Zlín]], [[HC Dynamo Pardubice|Dynamo Pardubice]], [[HC Energie Karlovy Vary|HC Karlovy Vary]], [[HC Oceláři Třinec]], [[HC Škoda Plzeň]], [[HC Verva Litvínov|HC Litvínov]], [[Bílí Tygři Liberec]] a [[HC Kometa Brno|Kometa Brno]]. Česko-slovenskú ligu vyhrali naviac kluby [[LTC Praha]], [[ATK Praha (ľadový hokej)|ATK Praha]], [[ČEZ Motor České Budějovice|Motor České Budějovice]], [[HC Vítkovice Ridera|HC Vítkovice]], [[Rytíři Kladno|Kladno]] a [[HC Dukla Jihlava|Dukla Jihlava]]. V [[Kontinentálna hokejová liga|KHL]] pôsobil len krátku dobu český klub [[HC Lev Praha]], napriek tomu postúpil až do jej finále.. === Tenis === [[Súbor:Fed Cup Final 2016 FRA vs CZE PPP 3538 (31066166125).jpg|náhľad|vľavo|[[tím Česka v Billie Jean King Cupu|Český fedcupový tím]] s desiatym pohárom po [[Finále Fed Cupu 2016|finálovej výhre]] v roku [[Fed Cup 2016|2016]]. ''Zľava:'' [[Lucie Hradecká|Hradecká]], [[Petra Kvitová|Kvitová]], [[Petr Pála|Pála]], [[Barbora Strýcová|Strýcová]] a [[Karolína Plíšková|Plíšková]]]] Úspešná je česká [[tenis]]ová škola. [[Martina Navrátilová]], už ako reprezentantka USA, vyhrala deväťkrát tenisový turnaj [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] (1978, 1979, 1982, 1983, 1984, 1985, 1986, 1987, 1990). Wimbledon dvakrát vyhrala [[Petra Kvitová]] (2011, 2014), raz [[Jana Novotná]] (1998), [[Markéta Vondroušová]] (2023), [[Barbora Krejčíková]] (2024) a [[Linda Nosková]] (2026). Jediným českým mužským víťazom turnaja vo Wimbledone sa stal [[Jan Kodeš]] (1973), ale v minulosti tu triumfoval ako reprezentant Egypta aj [[Jaroslav Drobný (tenista)|Jaroslav Drobný]] (1954). [[Ivan Lendl]] bol 270 týždňov svetovou jednotkou v [[Rebríček ATP|rebríčku ATP]], ako doposiaľ jediný český hráč. Ženskému [[Rebríček WTA|rebríčku WTA]] kraľovala celkom 332 týždňov Martina Navrátilová v drese USA. V roku 2017 sa svetovou hráčkou č. 1 stala [[Karolína Plíšková]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První česká světová jednička! Plíškovou posunula na trůn Halepová | periodikum = iDNES.cz | url = http://sport.idnes.cz/tenis-svetova-jednicka-halepova-pliskova-f1b-/tenis.aspx?c=A170711_180623_tenis_tie | dátum vydania = 2017-07-11 | dátum prístupu = 2017-07-12 }}</ref> Okrem menovaných hráčov vyhrali niektorý z tzv. [[Grand Slam (tenis)|grandslamových]] turnajov aj [[Petr Korda]] ([[Australian Open 1998 – mužská dvojhra|Austrália 1998]]) a [[Hana Mandlíková]] (Austrália 1980, 1987, Paríž 1981, US Open 1985). Deblovou špecialistkou bola [[Helena Suková]], ktorá vo štvorhre vyhrala štrnásť grandslamových turnajov. [[Daviscupový tým Česko-slovenska|Mužská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Český daviscupový tím|Česka]] vyhrala trikrát [[Davis Cup]], a to [[Davis Cup 1980|1980]], [[Davis Cup 2012|2012]] a [[Davis Cup 2013|2013]] (z toho dvakrát ako Česko).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|periodikum = daviscup.com|url = https://www.daviscup.com/en/teams/team.aspx?id=CZE|titul = Český daviscupový tým|jazyk = en}}</ref> [[Tím Česko-slovenska v Billie Jean King Cupu|Ženská tenisová reprezentácia Česko-slovenska]] resp. [[Tím Česka v Billie Jean King Cupu|Česka]] zvíťazila v [[Pohár Billie Jean Kingovej|Billie Jean King Cupu]] dokonca desaťkrát ([[Pohár federácie 1975|1975]], [[Pohár federácie 1983|1983]], [[Pohár federácie 1984|1984]], [[Pohár federácie 1985|1985]], [[Pohár federácie 1988|1988]], [[Fed Cup 2011|2011]], [[Fed Cup 2012|2012]], [[Fed Cup 2014|2014]], [[Fed Cup 2015|2015]], [[Fed Cup 2016|2016]] a [[Fed Cup 2018|2018]]), z toho šesťkrát ako Česko. === Ostatné športy === [[Súbor:Praha, Vinohrady, Sportovní hala Folimanka.jpg|náhľad|[[Sportovní hala Folimanka]] basketbalovej [[USK Praha]]]] [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo žien|Česko-slovenské]] a [[České národné basketbalové družstvo žien|české basketbalistky]] majú tri striebra (1964, 1971, 2010) a tri bronzy (1957, 1959, 1975) z majstrovstiev sveta, v roku [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2005|2005]] vyhrali majstrovstvá Európy. [[Česko-slovenské národné basketbalové družstvo mužov|Česko-slovenskí basketbalisti]] vyhrali majstrovstvá Európy v roku 1946, šesťkrát priviezli striebro (1947, 1951, 1955, 1959, 1967, 1985). Európsku pohárovú súťaž v basketbale žien (dnes [[Euroliga v basketbale žien|Euroliga]], skôr Pohár majstrov európskych krajín) vyhrala [[BC Sparta Praha|Sparta Praha]] (1975/76), Gambrinus Brno (2005/06) a [[ZVVZ USK Praha]] ([[Euroliga v basketbale žien 2014/15|2014/15]]). Analogickú [[Pohár víťazov poháru v basketbale mužov|mužskú súťaž]] vyhral [[USK Praha]] v sezóne 1968/69. Najlepším českým basketbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Jiří Zídek (1944)|Jiří Zídek]]. Jeho syn [[Jiří Zídek|Jiří Zídek mladší]] bol prvým českým hráčom v americkej [[National Basketball Association|NBA]]. Nasledovali ho [[Jiří Welsch]], [[Jan Veselý (basketbalista)|Jan Veselý]] a najnovšie [[Tomáš Satoranský]]. [[Hana Horáková]] bola v roku 2010 vyhlásená najlepšou basketbalistkou Európy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum prístupu=2019-05-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190513072705/http://www.womensbasketball-in-france.com/fiba-europe-player-of-the-year-2010-is-hana-horakova.html |dátum archivácie=2019-05-13 |nedostupné=ano }}</ref> [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo žien|Ženská hádzanárska reprezentácia]] vyhrala majstrovstvá sveta (1957), raz priviezla striebro (1986) a raz bronz (1962). [[Česko-slovenské národné hádzanárske družstvo mužov|Muži]] vyhrali majstrovstvá sveta v roku 1967, okrem toho majú dve striebra (1958, 1961) a dva bronzy (1954, 1964). Získali tiež striebro na olympijských hrách v Mníchove v roku 1972. Tím mužov Dukly Praha trikrát vyhral Pohár majstrov európskych krajín (1957, 1963, 1984), ženský tím Sparty Praha raz (1962). [[Filip Jícha]] bol v roku 2010 vyhlásený najlepším hádzanárom sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Seznam.cz|titul=Jícha dobyl svět! Čech byl vyhlášen nejlepším házenkářem planety za rok 2010|url=http://www.sport.cz/ostatni/micove-sporty/clanek/181015-jicha-dobyl-svet-cech-byl-vyhlasen-nejlepsim-hazenkarem-planety-za-rok-2010.html|dátum prístupu=2016-09-05}}</ref> Vo volejbale má [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo mužov|mužská reprezentácia]] dva tituly majstra sveta (1956, 1966), tri tituly majstra Európy (1948, 1955, 1958), striebro a bronz z olympijských hier (1964, 1968). [[Česko-slovenské národné volejbalové družstvo žien|Ženy]] vyhrali v roku 1955 majstrovstvá Európy. Najlepším českým volejbalistom 20. storočia bol vyhlásený [[Josef Musil]], ktorý sa stal rovnako prvým Čechom uvedeným do medzinárodnej volejbalovej Siene slávy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zemřel nejlepší volejbalista 20. století. Musil se dožil 85 let {{!}} Lidé | periodikum = Lidovky.cz | url = https://www.lidovky.cz/lide/zemrel-nejlepsi-volejbalista-20-stoleti-josef-musil-se-dozil-85-let.A170827_185723_lide_lar | dátum vydania = 2017-08-27 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> K popredným šachistom patrili [[Wilhelm Steinitz]], [[Richard Réti]] (pozri aj [[Rétiho hra]]) či [[Věra Menčíková]]. Českým prínosom svetovému šachu je taktiež [[Traxlerov protiútok]]. Najúspešnejším českým šachistom súčasnosti je [[David Navara]]. [[Tomáš Enge]] je jediným českým účastníkom pretekov [[Formula 1|F1]]. Aj v ďalších športoch sa objavili v ére samostatného Česka výrazné osobnosti – v biatlone ([[Gabriela Soukalová]]), v jude ([[Lukáš Krpálek]]), v krasokorčuľovanií ([[Tomáš Verner]]), v cestnej cyklistike ([[Roman Kreuziger]]), v horských bicykloch ([[Jaroslav Kulhavý]]), v snowboardcrosse ([[Eva Adamczyková]]), veslovaní ([[Miroslava Topinková Knapková|Miroslava Knapková]], [[Ondřej Synek]]), kanoistike ([[Martin Fuksa]], [[Josef Dostál (kajakár)|Josef Dostál]]), bežeckom lyžovaní ([[Lukáš Bauer]]), akrobatickom lyžovaní ([[Aleš Valenta]]), streľbe ([[Kateřina Emmons]]), modernom päťboji ([[David Svoboda]]), alpskom lyžovaní ([[Šárka Strachová]]), športovom lezení ([[Adam Ondra]]), skikrose ([[Tomáš Kraus]]), dráhovej cyklistike ([[Lada Kozlíková]]), cyklokrosu ([[Zdeněk Štybar]]), ale aj v menších športoch ako sú skiboby ([[Alena Housová]], [[Irena Francová-Dohnálková]]), krasojazde ([[Martina Štěpánková (športovkyňa)|Martina Štěpánková]]), športový rybolov ([[Kateřina Marková]]) či orientačný beh ([[Dana Šafka Brožková|Dana Brožková]]). Z éry Česko-slovenska môžeme spomenúť významné postavy v bicyklebale [[Bratia Pospíšilovci|bratov Pospíšilovcov]], skokanov na lyžiach [[Jiří Raška|Jiřího Rašku]], [[Pavel Ploc|Pavla Ploce]] a [[Jiří Parma|Jiřího Parmu]], cyklokrosára [[Radomír Šimůnek|Radomíra Šimůnka]] či zápasníka [[Vítězslav Mácha|Vítězslava Máchu]]. === Súťaže a športoviská === [[Súbor:Sazka-arena-02.jpg|náhľad|[[O2 arena]], najväčšia športová hala v krajine]] [[Súbor:Dostihove zavodiste Pardubice Foto Petr Kolmann.jpg|náhľad|[[Dostihovisko Pardubice]], miesto konania [[Veľká pardubická|Veľkej pardubickej]]]] K najväčším pravidelným medzinárodným sportovým akciám v Česku patrí atletická [[Zlatá tretra]] v Ostrave, bežecký [[Pražský medzinárodný maratón]], [[Czech Hockey Games|České hokejové hry]], jazdecká [[Veľká pardubická]], kombinovaný tenisový turnaj [[Prague Open]] (nadväzujúci na [[Czech Open (1987 – 1999)|Czech Open]]) a ženský [[WTA Prague Open|Prague Open]], lyžiarska [[Jizerská padesátka|Jizerská päťdesiatka]], automobilová [[Barum Rally Zlín|Barum rallye]] v Zlíne či plochodrážna [[Zlatá přilba]] v Pardubiciach. V minulosti boli významnými akciami aj [[Preteky mieru]] či motocyklová [[Veľká cena Českej republiky cestných motocyklov|Veľká cena Českej republiky]] na okruhu v Brne. Vo vodnom slalome či v biatlone sa v Česku pravidelne konajú preteky svetového pohára. Z domácich súťaží patrí k najsledovanejším pravidelným súťažiam [[1. česká futbalová liga]] (skôr [[Česko-slovenská futbalová liga]]), [[Česká hokejová extraliga]] (skôr [[Česko-slovenská hokejová liga]]) a Česká basketbalová liga (skôr [[Česko-slovenská basketbalová liga mužov]]). V Česku sa konalo aj mnoho jednorázových medzinárodných športových akcií, napríklad na pražskom štadióne v Edenu sa v roku [[Superpohár UEFA 2013|2013 hralo finále európskeho Superpohára]], v roku 2015 sa v Prahe ([[Fortuna Arena|Eden]] a Letná), v Olomouci ([[Andrův stadion]]) a v Uherskom Hradišti (Stadion Miroslava Valenty) konalo [[Majstrovstvá Európy vo futbale hráčov do 21 rokov]], jedenásťkrát sa v Česku konali [[majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji]] ([[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1933|1933]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1938|1938]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1947|1947]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1959|1959]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1972|1972]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovomnm hokeji 1978|1978]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1985|1985]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 1992|1992]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2004|2004]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2015|2015]], [[Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji 2024|2024]]), niekoľkokrát aj majstrovstvá sveta a Európy v basketbale mužov ([[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1947|1947]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 1981|1981]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale mužov 2022|2022]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1956|1956]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 1967|1967]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 1995|1995]], [[Majstrovstvá sveta v basketbale žien 2010|2010]], [[Majstrovstvá Európy v basketbale žien 2017|2017]]), majstrovstvá sveta v hádzanej mužov ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1964|1964]], [[Majstrovstvá sveta v hádzanej mužov 1990|1990]]) a žien ([[Majstrovstvá sveta v hádzanej žien 1978|1978]]), majstrovstvá sveta a Európy vo volejbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale mužov 1966|1966]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2001|2001]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2011|2011]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2021|2021]]) a žien ([[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1949|1949]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1958|1958]], [[Majstrovstvá sveta vo volejbale žien 1986|1986]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 1997|1997]]), [[majstrovstvá Európy v atletike 1978]] a dve halové atletické majstrovstvá Európy ([[Európske halové hry v atletike 1967|1967]], [[Halové majstrovstvá Európy v atletike 2015|2015]]), [[majstrovstvá sveta v severskom lyžovaní 2009]] v Liberci, [[majstrovstvá sveta v biatlone 2013]] a [[Majstrovstvá sveta v biatlone 2024|2024]] v Novém Městě na Moravě, dve zimné univerziády (1964, 1978), desať majstrovstiev sveta či Európy v krasokorčuľovaní ([[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1908|1908]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1928|1928]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1934|1934]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1937|1937]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1948|1948]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1962|1962]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1988|1988]], [[Majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní 1993|1993]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 1999|1999]], [[Majstrovstvá Európy v krasokorčuľovaní 2017|2017]]), tri majstrovstvé sveta vo florbale mužov ([[Majstrovstvá sveta vo florbale 1998|1998]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2008|2008]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale 2018|2018]]) a dve žien ([[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2013|2013]], [[Majstrovstvá sveta vo florbale žien 2025|2025]]) a v rokoch 1969 a 1981 sa na [[Velodrom Brno|brnenskom velodromu]] konali [[majstrovstvá sveta v dráhovej cyklistike]]. K najmodernejším športoviskám patria futbalové stánky Eden a [[Štadión Sparty na Letnej|Letná]] v Prahe, [[Štadión mesta Plzne|štadion v Štruncových sadoch]] v Plzni a [[Malšovická aréna]] v Hradci Králové, viacúčelové haly [[O2 arena|O2 Arena]] v Prahe, [[Ostravar Aréna]] v Ostrave, [[KV Arena]] v Karlových Varoch, [[Home Credit Arena]] v Liberci a [[Werk Arena (2014)|Werk Arena]] v Třinci, atletický [[Městský stadion v Ostravě-Vítkovicích]], [[Masarykův okruh]] v Brne pre motoristické preteky či [[Skokanský areál Ještěd|skokanské mostíky]] na [[Ještěd]]e. Historicky významnými sú aj pražský [[Veľký strahovský štadión]], na ktorom sa konaly oi. [[Všesokolský slet|sokolské slety]] a ktorý býval uvádzaný ako najväčší športový štadión na svete, [[Sportovní hala Fortuna|Sportovní hala]] v Praze - [[Bubeneč|Bubenči]], [[Zimní stadión Štvanice|zimní stadion]] na pražskej [[Štvanice (ostrov)|Štvanici]], [[Tenisový areál Štvanice|tenisový štadión na Štvanici]], [[Stadion Evžena Rošického]] v Prahe na Strahove či skokanské mostíky [[Skokanské mostíky v Harrachově|Čerťák]] v [[Harrachov]]e. Organizačne stojí na špici českého športu [[Česká unie sportu]] a [[Český olympijský výbor]]. K najväčším športovým zväzom patria [[Fotbalová asociace České republiky|Futbalová asociácia ČR]] a [[Český svaz ledního hokeje]]. Všešportovou anketou je [[Sportovec roku]], významnými odborovými anketami sú [[Fotbalista roka (Česko)|Futbalista roka]], [[Zlatá hokejka]], [[Atlát roka]] či [[Zlatý kanár]]. === Telovýchova === [[Súbor:Bundesarchiv Bild 102-13621, Prag, Stadion, Sokolfest.jpg|náhled|[[Všesokolský slet]] v roku 1932 v Prahe na [[Veľký strahovský štadión|Strahovském štadióne]]]] Počiatky organizovanej českej telovýchovy siahajú do roku 1862, keď [[Miroslav Tyrš]], [[Jindřich Fügner]] a ďalší založili spolok [[Československá obec sokolská|Sokol]], ktorý sa postupne rozrástol na dôležitú národnú organizáciu. Od neho sa časom odštepili ľavicová [[Dělnická tělocvičná jednota]] a katolícky [[Orel (spolok)|Orel]]. Tieto organizácie usporiadali pravidelné masové cvičenia. Najväčšou celonárodnou akciou v dobe pred prevzatím moci komunistami boli Sokolom usporadúvané [[Všesokolský slet|Všesokolské slety]] na [[Veľký strahovský štadión|Strahovskom štadióne]] v Prahe. V [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|ére socializmu]] na ne nadviazali tzv. [[Spartakiáda|spartakiády]], usporiadané štátom podriadeným [[Česko-slovenský svaz tělesné výchovy|Česko-slovenským zväzom telesnej výchovy]] (ČSTV). [[Turistika]] má v Česku veľkú tradíciu. [[Klub českých turistů]], založený [[Vojta Náprstek|Vojtom Náprstkom]], sa stará o unikátnu sieť turistických značiek, jednu z najhustejších na svete. Jej začiatky siahajú do roku 1889.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kopie |url=https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum prístupu=2016-12-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161220075755/https://www.kct.cz/cms/historie-kct |dátum archivácie=2016-12-20 |nedostupné=ano }}</ref> Veľkú spoločenskú rolu v 20. storočí zohral český [[trampovanie|tramping]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = První osada, první píseň. Dějiny trampingu odhalí televizní seriál | periodikum = iDNES.cz | url = https://www.idnes.cz/kultura/film-televize/dejiny-trampingu-serial-zvlastni-znameni-touha.A150820_124815_televize_vha | dátum vydania = 2015-08-20 | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tramping - český fenomén s cizím jménem {{!}} www.tisnoviny.cz | periodikum = www.tisnoviny.cz | url = https://www.tisnoviny.cz/obsah/tramping-cesky-fenomen-s-cizim-jmenem | dátum prístupu = 2019-12-14 }}</ref> Populárny je aj [[požiarny šport]]. Priekopníkmi moderného športu a [[Olympijské hry|olympizmu]] v českých krajinách boli [[Jiří Stanislav Guth-Jarkovský|Jiří Guth-Jarkovský]] a [[Josef Rössler-Ořovský]]. == Ďalšie charakteristiky == === Kuchyňa === {{Hlavný článok|Česká kuchyňa|České pivo}} [[Súbor:Svíčková na smetaně.JPG|náhľad|upright|vľavo|[[Sviečková na smotane]] s českými [[knedľa|knedlíkmi]]]] [[Súbor:Pilsner urquell mug.jpg|náhľad|upright|[[Prazdroj|Pilsner Urquell]] bolo prvým pivom [[Pivo plzeňského typu|plzeňského typu]] na svete]] Česká kuchyňa je ovplyvnená polohou Česka v priesečníku západných a východných vplyvov. Poldruha storočia ovplyvňovala a bola ovplyvňovaná kuchyňou, kultúrne aj jazykovo blízkeho [[Slovensko|Slovenska]], ale omnoho dlhšie trvala interakcia s [[nemecká kuchyňa|nemeckou]] (hlavne potom [[bavorsko]]u) a [[rakúska kuchyňa|rakúskou kuchyňou]], od ktorých rôzne pokrmy prijímala ([[viedenský rezeň]], [[Vepřo knedlo zelo|vepřo-knedlo-zelo]], [[zemiaková púolievka|bramboračka]], [[Jablkový závin|štrúdľa]]), ale aj tieto kuchyne naopak inšpirovala ([[povidlá]], [[koláč]]e, [[sviečková na smotane]]). České jedlá všeobecne zapadajú do stredoeurópskych chutí, s niektorými miestnymi originalitami – okrem už uvedených napr. [[vyprážaný syr]], [[knedľa]], [[Utopenec|utopence]], [[olomoucké syrečky]], vianočný [[kapor]] (''Český kapor'' je obchodnou značkou), [[hořické trubičky]], [[škubánky]], [[pivný syr]] atď. Východné vplyvy ([[Slovenská kuchyňa|slovenskej]], [[Maďarská kuchyňa|maďarskej]], [[Poľská kuchyňa|poľskej]] či [[Ruská kuchyňa|ruskej]]) v českej kuchyni zastupujú napr. [[boršč]], [[Skalický trdelník|trdelník]], [[živánska pečienka]], [[guláš]] alebo [[tlačenka]]. Ryby sú v českom jedálničku málo časté (tzv. morské plody sa rozmohli až v súvislosti s moderným stravovaním a zásobovaním potravinami z dovozu), naopak, v európskom kontexte je mimoriadne použitie jedlých húb a mletého [[Mak siaty|maku]]. Tvary niektorých druhov pečiva – napr. [[Rožok (druh pečiva)|rožkov]] – sú v Európe (s výnimkou Slovenska) neobvyklé, aj keď samotné cesto, z ktorého sú vyrábané, je bežné. Na podobu novovekej českej kuchyne mala zásadný vplyv [[Magdalena Dobromila Rettigová]]. Z českých nápojov vyniká [[České pivo|pivo]], ktorého varenie tu má tisícročnú tradíciu a patrí medzi najznámejšie a najkvalitnejšie na svete (v rámci EU je názov ''České pivo'' chráneným zemepisným označením). Prvý doložený [[pivovar]] tu existoval už v roku 993 a Česko má najvyššiu [[Zoznam štátov podľa spotreby piva na osobu|spotrebu piva na osobu]] na svete. Vysoko alkoholická [[slivovice]], pálená hlavne na východnej Morave, je bežne známa aj v iných štátoch východnej a juhovýchodnej Európy, zato bylinné likéry ''[[Fernet Stock]]'' a ''[[Becherovka]]'' sú českými špecialitami. [[Víno]] sa vyrába predovšetkým na južnej Morave, ktorá má k pestovaniu révy podstatne lepšie podmienky než iné časti republiky (boli tu aj vyšľachtené domáce odrody, napr. ''[[Cabernet Moravia]]'', ''[[Pálava (odroda viniča)|Pálava]]'' alebo ''[[Moravský muškát]]''). [[Kofeín]]ová limonáda ''[[Kofola]]'' je ďalšou českou špecialitou. === Sviatky === {{Hlavný článok|Štátne sviatky v Česku}} Dni pracovného pokoja zahŕňajú štátne sviatky, ktoré sa viažu k českej štátnosti, a ostatné sviatky, ktoré sa viažu k historickým udalostiam alebo tradíciám. {| class="wikitable" |+ Dni pracovného pokoja ! Dátum ! Názov ! Popis |- |[[1. január]] |''[[Deň obnovy samostatného českého štátu]]'' |Vznik Česka v roku [[1993]]. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľký piatok]]''¹ |Kresťanský sviatok. Tento deň je pripomienkou smrti [[Ježíš Kristus|Ježiša Krista]] na kríži. |- | [[Výpočet dátumu Veľkej noci|Pohyblivý sviatok (marec – apríl)]] |''[[Veľkonočný pondelok]]''¹ |Kresťanský sviatok, tradícia vítania jari. Nasleduje po [[Zmŕtvychvstanie Pána|nedeli Zmŕtvychvstania Pána]]. |- |[[1. máj]] |''[[Sviatok práce]]''¹ |[[Druhá internacionála|Sociálne demokratickou internacionálou]] presadená spomienka na robotnícku stávku v [[Chicago|Chicagu]] v roku [[1886]]. Od 1. mája 1886 platila v USA osemhodinová pracovná doba. |- |[[8. máj]] |''[[Deň víťazstva]]'' |Koniec [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] v Európe. |- |[[5. júl]] |''[[Sviatok svätého Cyrila a svätého Metoda]]'' |Príchod vierozvestcov Cyrila a Metoda na [[Veľká Morava|Veľkú Moravu]] v roku [[863]]. |- |[[6. júl]] |''[[Deň upálenie majstra Jana Husa]]'' |Upálenie kňaza a reformátora majstra Jana Husa počas [[Kostnický koncil|Kostnického koncilu]] v roku [[1415]]. |- |[[28. september]] |''[[Deň českej štátnosti]]'' |Zavraždenie kniežaťa [[Václav I. (české knieža)|Svätého Václava]] v roku [[935]] ([[929]]) v [[Stará Boleslav|Starej Boleslavi]]. |- |[[28. október]] |''[[Deň vzniku samostatného česko-slovenského štátu]]'' |[[Vznik Česko-Slovenska]] v roku [[1918]]. |- |[[17. november]] |''[[Deň boja za slobodu a demokraciu]]'' |Pripomienka študentských demonštrácií a následného uzavretia českých vysokých škôl nemeckými okupantmi v roku [[1939]] a študentské demonštrácie z roku [[1989]], ktorá odštartovali [[Nežná revolúcia|Nežnú revolúciu]]. <br />''([[Deň študentstva|Medzinárodný deň študentstva]])'' |- |[[24. december]] |''[[Štedrý deň]]''¹ |Večerná oslava [[Vianoce|Vianoc]]. |- |[[25. december]] |''[[Slávnosť Narodenia Pána|1. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolíckej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] oslava narodenia Ježiša Krista. |- |[[26. december]] |''[[Sviatok svätého Štefana|2. sviatok vianočný]]''¹ |V [[Latinská cirkev|katolickej]] a [[Evanjelická cirkev|evanjelickej]] [[liturgia|liturgii]] pripomienka prvého kresťanského [[mučeník]]a [[Štefan Prvomučeník|Štefana]]. |- |} ¹ Označuje tzv. ''ostatné sviatky'', ktoré nesúvisia s českou štátnosťou. == Odkazy == === Poznámky === <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|q=Česko|wikt=Česko|commonscat=Czech Republic}} == Externé odkazy == {{portál|Česko|Český}} * [http://www.czech.cz/cz Česká republika Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090503054928/http://www.czech.cz/cz |date=2009-05-03 }} {{ces icon}} {{Česko}} {{Okresy Česka}} {{Štatutárne mestá v Česku}} {{Krajiny V4}} {{Štáty EÚ}} {{Západoeurópska únia}} {{Schengenský priestor}} {{NATO}} {{OECD}} {{Európa}} {{WTO}} {{OBSE}} [[Kategorie:Česko| ]] [[Kategória:Štáty v Európe]] [[Kategória:Česko| ]] [[Kategória:Krajiny EÚ]] [[Kategória:Členovia NATO]] [[Kategória:Členovia OSN]] l9prl3j9gzv7urc1x882k5vygds3f9r Avicenna 0 1199 8358910 7470419 2026-08-22T15:55:52Z Maximilián Fedora 259749 8358910 wikitext text/x-wiki {{Infobox Filozof |Región = Arabský učenec |Obdobie = [[Stredoveká filozofia]] |Farba záhlavia = lightsteelblue |Portrét = Avicenna-miniatur.jpg |Komentár k obrázku = |Plné meno = Ibn Síná (Avicenna) |Dátum a miesto narodenia = asi [[980]] ([[Afšana]]) |Dátum a miesto úmrtia = [[18. jún]] [[1037]] ([[Hamadán]]) |Škola/tradícia = [[avicennizmus]] |Oblasť záujmu = [[medicína]], [[alchýmia]] a [[chémia]], [[astronómia]], [[etika]], [[raná islamská filozofia]], [[logika]], [[geografia]], [[matematika]], [[psychológia]], [[fyzika]], [[poézia]], [[veda]], [[paleontológia]] |Význačné idey = zakladateľ modernej [[medicína|medicíny]] a [[avicennizmus|avicennizmu]], predchodca [[psychoanalýza|psychoanalýzy]], priekopník v [[aromaterapia|aromaterapii]]&nbsp;a&nbsp;[[neuropsychiatria|neuropsychiatrii]], významný príspevok ku [[geológia|geológii]] |Ovplyvnený kým = [[Hippokrates (lekár)|Hippokrates]], [[Sušruta]], [[Čaraka]], [[Aristoteles]], [[Claudius Galénos]], [[Plotinos]], [[neoplatonizmus]], [[indická matematika]], [[Mohamed]], [[Al-Kindí]], [[Abú Nasr Muhammad al-Fárábí|al-Farábí]], [[Abú Bakr Mohammed ibn Zakaríja ar-Rází|ar-Rází]], [[Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní|Bírúní]], [[islamská medicína|moslimskí lekári]]| |Ovplyvnil = [[Abú Rajhán Muhammad ibn Ahmad Bírúní|Abú Rajhán Bírúní]], [[Omar Chajjám]], [[Al-Gazzálí]], [[Fachr al-Dín ar-Rází]], [[Ibn Tufajl]], [[Averroes]], [[Šaháb ad-Dín Suhravardí]], [[Nasír as-Dín al-Túsí]], [[Ibn al-Nafís]], [[scholastizmus]], [[Albert Veľký]], [[Duns Scotus]], [[Tomáš Akvinský]], [[Jean Buridan]], [[Giambattista Benedetti]], [[Galileo Galilei]], [[William Harvey]], [[René Descartes]], [[Baruch Spinoza]] |Podpis = }} '''Ibn Síná''' ({{ara|أبو علي الحسين بن عبد الله بن سينا|Abú Alí al-Husajn ibn Abdalláh ibn Síná}}, [[Perzské jazyky|perzsky]] {{fa|ابو على سينا}} – ''Abú Alí Síná'') alebo '''Avicena''' alebo '''Avicenna''' (* asi [[980]], [[Afšana]] pri Buchare – † [[18. jún]] [[1037]], [[Hamadán]]) bol [[stredovek]]ý [[Perzská ríša|perzský]] [[filozof]], predstaviteľ východnej vetvy [[arabská filozofia|arabskej filozofie]], [[lekár]], [[biológia|prírodovedec]], [[politik]] (minister [[Seldžucká ríša|seldžuckého]] [[emirát|emira]] v Iráne) a [[básnik]]. Ibn Síná uskutočnil úplnú recepciu [[aristotelizmus|aristotelizmu]] v arabskej filozofii: preto nazývaný aj „tretí [[Aristoteles]]“. Filozofia Ibn Sínú nadväzuje na aristotelovskú a [[novoplatonizmus|novoplatónsku]] tradíciu. Hmota je večná a je príčinou rozmanitosti jednotlivých vecí (je princípom individuácie), tvrdí Ibn Síná. Avšak svet ako večné trvanie v čase je podmienený večným bohom, ktorý jestvuje mimo času. Božská činnosť je myslenie boha o sebe samom: toto sebauvedomovanie si boha je počiatkom všetkého bytia. Prvým a jediným bezprostredným produktom sebauvedomovacej činnosti boha je prarozum. Ľudskú dušu chápe Ibn Síná ako substanciálnu formu tela, ktorá je nehmotná a nesmrteľná. Ibn Síná uznáva posmrtný život iba v čisto duševnom, no nie vo fyzickom zmysle; odmieta vzkriesenie tela. == Iné projekty == {{Projekt|q=Ibn Síná|commonscat=Avicenna}} == Zdroje == {{Portál|Chémia||Astronómia}} * {{filit|fvi/ibn_sina_abu-ali.html}} * {{preklad infoboxu|en|Avicenna|274924776}} {{Výhonok filozof}} {{Stredovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Síná, Ibn}} [[Kategória:Stredovekí filozofi]] [[Kategória:Perzskí filozofi]] [[Kategória:Filozofi 11. storočia]] [[Kategória:Komentátori Aristotela]] [[Kategória:Perzskí lekári]] [[Kategória:Perzskí básnici]] [[Kategória:Perzskí politici]] [[Kategória:Alchymisti]] [[Kategória:Osobnosti na francúzskych poštových známkach]] [[Kategória:Narodenia v 10. storočí]] [[Kategória:Úmrtia v 1037]] [[Kategória:Stredovekí astronómovia]] c0k806xdltej7mcd7c7wjjotkd3pyk0 Móhandás Karamčand Gándhí 0 1685 8359091 8213509 2026-08-23T09:37:11Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359091 wikitext text/x-wiki {{neutralita}} {{na revíziu|Článok je pomerne chaotický, potreboval by prepracovať s príslušnými podkladmi a odzdrojovať odborníkom na Indiu.}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Mahátmá Gándhí |Portrét = Portrait Gandhi.jpg |Popis = indický mysliteľ a politik |Dátum narodenia = [[2. október]] [[1869]] |Miesto narodenia = [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1948|1|30|1869|10|2}} |Miesto úmrtia = [[Naí Dillí]], [[India]] |}} '''Móhandás Karamčand Gándhí''' (मोहनदास करमचन्द गांधी)(* [[2. október]] [[1869]], [[Pórbandar (mesto)|Pórbandar]], [[India]] – † [[30. január]] [[1948]], [[Naí Dillí]], India), nazývaný aj '''Mahátmá''' (Veľký duch), bol indický mysliteľ a politik. Najvýznamnejšia postava indického národnooslobodeneckého hnutia proti britským kolonizátorom. Zakladateľ učenia nazývaného [[gándhizmus]]. Gándhí bol tvorcom metód nenásilného odporu proti koloniálnej vláde, propagátorom rasovej a náboženskej rovnoprávnosti v Indii a čelnou postavou indického národného hnutia za nezávislosť. Východiskovým princípom jeho filozofie je stotožnenie [[Boh]]a a pravdy. Pochopenie pravdy je spojené s procesom mravného sebazdokonaľovania. Jeho etické názory sa zakladali na džinistickom princípe ahínsa (zákone lásky a zákone utrpenia) a na princípe brahmačarje (nepripúšťajúcej zhovievavosť k ľudským slabostiam), aparigany (nezištnosti) atď. Vo svojich názoroch na vzťah Východu a Západu na rozdiel od [[Thákur]]a zastával heslo „non-cooperation“. == Život == === Detstvo a škola === Gándhí sa narodil v Indii, v tom čase kolonizovanej [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]] (Británia si celkom podmanila Indiu v roku [[1818]], kedy rozdrvila posledného miestokráľa Maráthov). Mahátmá Gándhí pochádzal z [[kasta|podkasty]] [[Vaišjovia|vaišjov]] z kasty [[Banijovia|banijov]]. Táto kasta sa zväčša živila obchodom a poľnohospodárstvom. Jeho otec, [[Karamčand Gándhí]], bol ministerským predsedom zväzového štátu Pórbandar. Matka Putlibáí bola silno nábožensky založená. Mal dvoch bratov a jednu sestru. Školu navštevoval najskôr vo svojom rodisku. Pokračoval v [[Rádžkót]]e na obecnej škole a v dvanástich rokoch na vyššej škole. V trinástich bol už ženatý. Stratil tak jeden rok štúdií, ale napriek tomu pokračoval v štúdiu. Pôvodne chcel byť [[lekár]]om, ale pod nátlakom rodiny sa rozhodol pre štúdium [[právo|práva]]. Gándhí sa v štrnástich rokoch života stretáva s Tulasidovou knihou – [[Rámájana]]. Tú považoval až do konca svojho života za najznamenitejšiu náboženskú knihu.{{chýba citácia}} Jeho otec po ťažkej chorobe zomrel krátko po jeho šestnástom roku. Gándhí v tej dobe počal so svojou ženou dieťa, ktoré po pôrode zomrelo. Toto znamenie bral ako trest za to, že poľavil v starosti o otca a nechal sa zlákať žiadostivosťou.{{chýba zdroj}} <br>V otázke viery bol Gándhí veľmi neistý. Po otcovej smrti sa stretol s [[Bhagavadgíta|Bhagavadgítou]], ktorá ho nadchla až neskôr, keď držal 21-dňový pôst za zjednotenie [[moslim]]ov a [[hinduizmus|hinduistov]]. Jeho prístup k náboženstvu sa menil, postupne si však začal vytvárať vlastné názory. Spoznal, že kresťanstvo je pre neho krajne odpudivé a stále viac sa upieral k teizmu.{{Gándhí: Môj experiment s pravdou}} <!-- Jeho mladícke roky boli veľmi búrlivé – začal pochybovať o zákaze jedenia mäsa a začali sa v ňom formovať detinské ideály reformy. Chcel zrušiť zákon o mäse, aby bol národ silný a mohol sa brániť Angličanom. Tento tajný hriech, rovnako ako fajčenie a výbuchy nerozvážnosti (pokúsil sa so svojim priateľom spáchať samovraždu!!!), však zavrhol vo svojich šestnástich rokoch(1). Uvedomil si, že nie je správny čas na hrdinstvo, ani na reformy. -->Jeho postoj k britskej vláde sa s časom menil. V detstve ju považoval za nepriateľa, v dospelosti však dúfal, že spojenie Indie a Veľkej Británie nakoniec prinesie blahobyt. V mladom veku preto Britov podporoval. Až v tridsiatich rokoch svojho života nadobudol presvedčenie, že Británia je „škodcom a parazitom Indie“, a stal sa jej nepriateľom vo všetkých ohľadoch. Po maturite vstúpil na [[Samaldas]]ovu školu v Bhávnagare. Tá však bola nad jeho sily, a tak sa po prvom polroku vrátil domov. Po rodinnej porade sa vydal do Anglicka na štúdiá práv. Porušil však pravidlá kasty a napriek podpore rodičov bol prehlásený za odvrhnutého. === Štúdium v Anglicku === Vydal sa do Anglicka v období priemyselného a sociálneho rozmachu. Spočiatku to bolo pre Gándhího veľmi náročné. Býval v rodine, ktorá ho ponúkala mäsom a musel platiť vysoké nájomné. Stal sa z neho zaprisahaný [[vegetarián]]. V jednej jedálni sa údajne stretol s istým [[kresťan]]om, ktorý zmenil jeho pohľad na kresťanstvo.{{chýba zdroj}} Gándhí prečítal [[Biblia|Bibliu]] a usúdil, že ideálnym náboženstvom by bolo spojenie Biblie a Gíty. Svoj postoj však neskôr mnohokrát zmenil. <br>Časom si prenajal byt v Londýne, kde študoval. Školu dokončil bez väčších ťažkostí, ale mal spočiatku problémy s právnickou praxou. Po troch rokoch v Anglicku zložil záverečnú skúšku a vrátil sa do Indie. Jeho matka už bola po smrti. Hlavnú podporu mal vo svojom najstaršom bratovi, ktorý mu zariadil očistný rituál – znovuprijatie do kasty. Pre väčšinu však zostal vo vyobcovanom stave. V tej dobe už mal deti, ktoré sa snaží vychovávať reformným spôsobom. Deti mal veľmi rád, ale jeho výchova bola tvrdá. Učil ich telocviku, otužovaniu a životospráve, ktorá bola v tej dobe u Indov značne zanedbaná. Zakrátko sa odsťahoval do [[Bombaj]]a, aby tu získal právnickú prax a skúsenosti. Zakrátko sa však vracia a zakladá v Radžkote vlastný úrad. Potom prijal ponuku z [[Južná Afrika|Južnej Afriky]], kam ako advokát aj v roku [[1894]] odišiel. [[Súbor:Gandhi and Kasturbhai 1902.jpg|thumb|left|Gándhí a jeho manželka Kasturba]] === Afrika === V tej dobe v Afrike fungovalo tzv. „zmluvné robotníctvo z Indie“ – robotníci z Indie prišli na päť rokov ako zmluvní robotníci a po ich odpracovaní sa stali slobodnými občanmi Juhoafrického štátu. Slobodní Indovia sa však stali predmetom [[rasová diskriminácia|rasovej diskriminácie]]. Hneď po príjazde sa Gándhí stal stredobodom pozornosti, keď ostro vystupoval proti zákazu nosenia [[turban]]ov v súdnej sieni. Stal sa obhajcom práv indických prisťahovalcov, písal do novín a bojoval proti rasizmu. Napriek počiatočným prekážkam sa rýchlo aklimatizoval a dostal sa do vzdelanej spoločnosti. Začal sa z nového pohľadu zaujímať o kresťanstvo a hľadal si cestu k hinduizmu. Stal sa osobne obeťou rasového útoku. Nešlo o nič vážneho, ale táto skúsenosť v ňom vyvolala silné národné cítenie. Začal zvolávať schôdze Indov, na ktorých bojoval proti rasizmu a diskriminácii. Strávil rok v [[Pretória|Pretórii]], kde študoval právne pomery Indov, a sám toto obdobie hodnotí ako veľmi prínosné z pohľadu získavania skúseností. Pobyt mu umožnil zdokonaliť sa v znalostiach [[ekonomika|ekonomiky]] a prekladateľstva. Neustále sa zaoberal otázkou viery. S ideou kresťanstva nesúhlasil. Študoval [[Korán]] ale i svetskejšie knihy, ako napríklad [[Lev Nikolajevič Tolstoj|Tolstého]] ''Kráľovstvo božie je vo Vás'', alebo ''Tak povedal Zarathustra''. Začala sa prehlbovať jeho láska k hinduizmu. === Návrat do Indie a zasa späť === Vrátil sa v roku [[1896]] a začal upozorňovať na pomery Indov v Južnej Afrike. Jeho články boli široko publikované. Vzápätí dostal káblovú správu z [[Natal (Južná Afrika)|Natalu]] (Afrika) vyzývajúcu ho k urýchlenému návratu. Do Afriky sa vydal s celou rodinou. Gándhího referencie o zaobchádzaní s Indmi v Afrike mali veľký ohlas a Gándhí sa tak stal nepriateľom vlády aj Indov v Afrike, ktorí očakávali ešte horšie zaobchádzanie. Dva parníky z Indie boli považované úradmi za inváziu do Natalu. Bolo im zakázané pristáť pod zámienkou, že v Indii v tej dobe vypukol [[Mor (pestis)|mor]]. Po uplynutí [[karanténa|karantény]], keď bolo zrejmé, že nik na palube nie je nakazený, začali úrady konať zúfalo a vyhrážali sa Indom zvrhnutím do mora, pokiaľ vystúpia na pobrežie. Tí sa však nedali zastrašiť a pod ochranou priateľa sa večer vylodil aj Gándhí. Krátko nato však bol spoznaný a prenasledovaný rozzúreným davom, ktorý ho dostihol a zbil temer do bezvedomia. Útočisko našiel u priateľa Rustomdži Šethu, ale dom bol zakrátko obkľúčený Európanmi a spodinou. Vyhrážali sa, že ho podpália, pokiaľ Šetha Gándhího nevydá. Tomu sa za pomoci polície podarilo dostať do bezpečia policajnej stanice. <br>Gándhí napísal nový článok do miestnych novín, kde uviedol skomolené informácie na pravú mieru a situácia sa čoskoro (i s pomocou Anglického veľvyslanectva) upokojila. === Búrska vojna === Búrske vojny vypukli roku [[1899]]. Indovia v Afrike pod vedením Gándhího sa rozhodli, že ako členovia [[Britské impérium|Britského impéria]] všetkými prostriedkami vo vojne s [[Búr]]mi Anglicku pomôžu. Ich ponuka bola ocenená a prijatá. Väčšina výpomoci spočívala v ambulantných službách, ale ku koncu sa dobrovoľníci pridali aj k záložným plukom. Gándhí povedal: „Keby som bol postavený pred rozhodnutie medzi zbabelosťou a násilím, zvolil by som násilie.“ Dúfal, že pomoc Británii by mohla zlepšiť postavenie Indov v rámci Impéria. === Čierny mor a „Indická mienka“ === Gándhí sa po vojne usadil v [[Johannesburg]]u, kde pokračoval vo svojej právnickej praxi. V roku [[1904]] začal vydávať časopis Indian Opinion – Indická mienka. V tom čase prirovnával situáciu Indov v Afrike k [[Žid]]om v Európe. Tzv. [[kuli]]ovia („nedotknuteľní“) žili v osadách podobným [[gheto|ghetám]]. Úrady vôbec neprispievali na správu a podporu týchto štvrtí, ktoré boli plné špiny a odpadu. Vypukol [[čierny mor]]; jeho zdroj síce nebol v kulijských ghetách, ale rýchlo sa tu uchytil kvôli zlej hygiene. Gándhí sa rozhodol pomôcť všetkými prostriedkami. Choroba, hoci sa ďalej nešírila, si vyžiadala medzi obyvateľmi ghet početné obete. Po tomto incidente sa Gándhí dohodol so svojim dávnym priateľom Westom na vydávaní Indickej mienky tiež v [[Durban]]e, kde West vlastnil [[Tlačiareň (podnik)|tlačiareň]]. Gándhí založil roku 1904 v [[Phoenix]]e osadu určenú iba svojim prívržencom. Táto myšlienka vzišla z [[John Ruskin|Ruskinovej]] filozofie, ktorú veľmi obdivoval. Časopisu potom venoval všetku energiu, aj keď sa stretával s nemalými problémami. V osade v Phoenixe sa tlačí Indická mienka dodnes. === Povstanie Zuluov a choroba manželky === Keď [[Zulu]]ovia povstali a začali vraždiť britských úradníkov a vojakov, Gándhí sa opäť postavil na stranu Británie s rovnakou nádejou ako v Búrskych vojnách. Ponuka bola opäť prijatá a opäť nemala účinok, v ktorý dúfal. Gándhí sa stal veliteľom ambulantnej čaty (zdravotníci). V tých dňoch si uvedomil, že jeho zmyslom je slúžiť [[Boh]]u. Odrieka si pozemské pôžitky a skladá sľub doživotnej [[Brahmáčarja|Brahmáčarji]] (prísna zdržanlivosť, pohlavná čistota a absolútne odriekanie). Začínajú sa u neho formovať myšlienky [[satjagraha|Satjagrahy]] – pasívneho odporu. Gándhí odsudzuje doktrínu [[meč]]a a krvi, hlásajúc, že jediná sila je v beznásilí, ale iba v takom, ktoré odvrhlo možnosť násilia, nie v takom, ktoré násilie vykonávať nemôže. <br>Gándhí pôsobil v tej dobe v Johannesburgu a jeho žena v Durbane ťažko ochorela. Tu sa prejavuje jeho postoj a viera v slovách: „Nedovolil by som nikdy, aby ste mojej žene dávali mäso, aj keby jej išlo o život, iba ak by si ho pravdaže sama želala.“ Tá mäso kvôli Gandhímu odmietla. Ako Gándhí neskôr povedal: „Bral som na seba naozaj veľkú zodpovednosť, ale dôveroval som v Boha.“ Žena sa po dlhom utrpení začala uzdravovať. === Prvá satjagraha v Natale === Skutočne prvý pokus o [[satagrahja|satjagrahu]] prebehol v roku [[1908]] a bol namierený proti ponižujúcej registrácii Indov. Pre zlú organizáciu skončil neúspešne a Gándhí bol po prvýkrát uväznený. Až [[14. marec|14. marca]] [[1913]], kedy sa zdvihla daň slobodných Indov na hlavu a kedy vláda úplne nečakane zrušila platnosť všetkých sobášov, ktoré neboli uzatvorené podľa kresťanského rituálu, vypukla „pravá satjagraha“. Prvým krokom bolo, že ženy usilovali o to, aby boli zatvorené so svojimi manželmi do väzenia. Gándhí sa rozhodol podstúpiť rovnakú „obeť“. Slobodní Indovia boli zatknutím pobúrení nielen v Afrike, ale aj v Indii. K povstaniu sa čoskoro pridali aj baníci z [[Newcastle|Newcastlu]]. Satjagraha sa stala symbolom utrpenia, odriekania a obetí. Členov hnutia stále pribúdalo. <br>Gándhí bol poslaný do väzenia v [[Bloemfontein]]e. Izoláciu rozhodol využiť na štúdium. Vláda vymyslela spôsob, ako obnoviť prácu v baniach a pri tom nepristúpiť na zníženie dane. Urobila z baní väzenské pracoviská a z bývalých robotníkov sa stali otroci. Tí však napriek tomu odmietali pracovať. Správy o zlom zaobchádzaní s nimi sa dostali do celej južnej Afriky i Indie. Anglická vláda začala „politiku železa a krvi“ – pomocou násilia sa snažila zabrániť [[štrajk]]om, väzenia boli preplnené. <br>Protest nakoniec uspel: Gándhí bol prepustený a v roku [[1914]] vláda vyhovela ďalším požiadavkám: zrušila trojlibrovú daň, schválila platnosť sobášov a voľný pohyb Indov. === Gándhí filozofom, lekárom a reformátorom === Gándhí so spoločníkmi odišiel vyjednávať do [[Southhampton]]u, ale v tej dobe vypukla [[prvá svetová vojna]]. Rovnako ako v minulosti chcel Gándhí zlepšiť postavenie Indov priamo v Anglicku tým, že sa študenti a indickí prisťahovalci budú podieľať na vojnovej podpore Británie. Tentoraz bol však nesúhlas s Gándhím väčší. Naopak, časť Indov chcela využiť situáciu a prinútiť vládu k okamžitému zlepšeniu ich situácie za prísľub pomoci. Gándhí však trval na svojom a jeho postoj sa mu podarilo presadiť. Indovia opäť Impériu pomáhali a Gándhí bol v očiach Anglicka počas tejto doby hrdinom. <br>Venoval sa filozofii a študoval. Jeho filozofia bola filozofiou činu. Nevynašiel nič nové, uviedol však do života najmä myšlienky o etike. Hlavnú náboženskú i filozofickú silu čerpal po celý život z Bhagavad-Gíty. Za jedinú a najmocnejšiu považoval vždy pravdu. Hovorí, že (pravda) je dokonca jediným Bohom, a že všetko, čo je nepravda, zároveň neexistuje. Boh je podľa neho v každom atóme okolo nás i v nás (blízkosť [[zen]]ovej filozofie). Vždy uprednostňoval význam praxe pred teóriou. Hlavnou jeho myšlienkou bola nenásilnosť a neochvejná láska ku všetkému a všetkým. Snažil sa, aby všetko na svete bolo rovnocenné a dokonca v istom ohľade súhlasil s myšlienkou [[komunizmus|komunizmu]]. Na druhej strane odsudzoval civilizáciu, ktorá odsúva duchovný svet a vyzýval sám k prostote. Gándhí považoval vek civilizácie za vek temnoty. Nie je náboženská, je plná drog a zverstiev. Triedy sa stále viac diferencujú a vzďaľujú. Trpezlivý človek sa podľa neho dočká chvíle, kedy sa civilizácia sama zničí. Je zásadne proti strojom a veľkým mestám. Jeho ideálom je [[prvotnopospolná spoločnosť]]. Ale tieto ideály sa časom nesnažil realizovať, vedomý si nemožnosti návratu do minulosti. Ďalej často kládol dôraz na protiklady, ktorými dokazoval svoju pravdu. Pri svojich reformách sa často stretal s prvotnou nechuťou občanov, ale vedel, že to on je reformátor, nie ľud a preto musí byť trpezlivý. Trpezlivosť bola Gándhího silná stránka. <br>Vďaka svojej filozofii absolútnej lásky mu bolo krajne blízke lekárstvo. V tejto oblasti získal veľké skúsenosti práve počas prvej svetovej vojny. Často sa vystavoval riziku nákazy a táto obetavosť prospela jeho reputácii. === India === V deväťdesiatych rokoch 19. storočia boli dôsledky anglickej vlády v Indii najviditeľnejšie. Bolo narušené poľnohospodárstvo a prepukla chudoba a [[hladomor]]. Počas dvadsiatich piatich rokov zomrelo cca 15 miliónov Indov. Angličania Indiu ako svoju kolóniu čoraz viac vysávali. Vrcholom bol rok [[1905]], kedy Británia rozdelila [[Bengálsko]] na moslimskú a hinduistickú časť. V roku [[1914]] do tohto sveta vstupuje Gándhí, kedy musel Anglicko kvôli vážnej chorobe opustiť. V Indii pokračuje vo svojej činnosti. Túto dobu považuje za najkrajší úsek svojho života. Doma sa stretol s veľkou podporou a úctou. Otázka satjagrahy sa v Indii však nemala riešiť neuvážene – Gándhí sľúbil, že skôr ako čokoľvek podnikne, bude najskôr jeden rok len sledovať vývoj. Stal sa neoficiálnym členom Spoločnosti (politická strana). Z Gándhího sa v Indii stáva [[daršan]] (svätec). Ľudia ho vyhľadávali kvôli rade i úteche. Zúčastnil sa tiež [[posvätná púť Khumba|posvätnej púte Khumby]]. Utrpenie ľudí a kupčenie s vierou ho však naplnili odporom. Viac ako kedykoľvek inokedy sa [[pôst|postil]]. <br>Podobne ako v Afrike Phoenix, založil aj tu osadu neďaleko [[Ahmedabád]]u. V roku [[1916]] požiadal Gándhího o pomoc Radžkumar Šukla z [[Čamparan]]u. Pestovatelia v tejto oblasti veľmi strádali pod systémom [[thinkhaitia]] (pestovatelia museli na svojich plantážach vysadiť z desiatich stromov 3 stromy [[Indigovník farbiarsky|indiga]]). Hoci bol Čamparan odrezaný od sveta a Gándhího tam príliš v tej dobe nepoznali, rýchlo si získal všeobecnú obľubu. A ako on sám tvrdí: „Ocitol som sa tvárou v tvár Bohu, pravde a ahimshe (čistá láska, pravda).“ S priateľmi opäť vytvoril komunitu. Zvolal kontingent učiteľov a priateľov, aby dal sedliakom potrebné vzdelanie. Tiež začal so zdravotníckou a hygienickou výchovou. Aj vláda musela nakoniec uznať zákonnosť jeho konania. Systém thinkhaitia bol nakoniec skutočne zrušený, aj vďaka Gándhího neústupnosti. V tej dobe viedol ešte jeden boj, ktorý spočiatku vyzeral nenápadne. Bojoval proti masovému vývozu [[bavlna|bavlny]] a nákupu odevov z Anglicka a [[Japonsko|Japonska]]. Začal oživovať indické tkáčske remeslo. Tomuto problému venoval dvadsať rokov svojho života. Postupne strácal prívržencov, pretože ručná výroba bavlny bola z ekonomického hľadiska neprijateľná a samotná myšlienka duchovnej očisty nedostatočná. Bola to Gándhího najväčšia porážka. O tejto prehre sa Gándhí vo svojom životopise (Mahátmá Gandhí: Môj život) nezmieňuje, hoci bola významná. [[Súbor:Mahadev Desai and Gandhi 2 1939.jpg|thumb|210px|[[Mahadev Desai]] (vľavo) a Gándhí v Birla House, Bombaj, [[7. apríl]] [[1939]].]]V okrese [[Khaira]] vypukol hlad a poľnohospodári žiadali o zníženie daní na toto obdobie. Gándhí odporučil Satjagrahu. Spísali správu, v ktorej jasne odmietli platiť dane aj za cenu uväznenia, alebo snáď života. Opäť po útrapách zvíťazili. Po týchto bojoch sa Gándhí opäť vydáva na vojnovú konferenciu do Anglicka, kde hájil myšlienky Indov a usiloval o prepustenie niektorých z nich (najmä bratov Aliov). Za to opäť sľúbil vojenskú podporu. Vybral sa osobne regrutovať na územie Indie, ale stretol sa s nevôľou a nezáujmom. V tých dňoch Gándhí vážne ochorel na [[úplavica|úplavicu]], ktorá vyústila do [[Akútna apendicitída|zápalu slepého čreva]]. Odmietal akúkoľvek lekársku pomoc aj lieky, vedomý si vlastného pričinenia na tejto chorobe. V tej dobe vojna skončila a regrútov už nebolo treba. Gándhí sa ocitol na pokraji smrti. Po operácii, s ktorou zásadne nesúhlasil, ale nemal síl sa jej vzoprieť, sa začal pomaly uzdravovať. Gándhí, stále upútaný na lôžko, musel riešiť ďalší problém. [[Rowlattský výbor]] drasticky zasahoval proti revolučnému hnutiu v Bengálsku. Bola vytvorená zvláštna, elitná skupina Satjagraha Sabha. Gándhí sa potreboval nutne uzdraviť a tak v mene revolúcie porušil ďalšiu zo svojich zásad a pil mlieko. Uzdravil sa rýchlo, ale porušenie tohoto sľubu údajne navždy nalomilo jeho ducha… <br>Gándhí si nebol istý vhodnosťou satjagrahy proti Rowlattskému návrhu, ak bude uzákonený. Zákon padol a ešte tej noci mal Gándhí vnuknutie. Rozhodol sa vyhlásiť po celej krajine [[hartal]] (uzatvorenie obchodov a všetkej činnosti na znamenie smútku alebo vzbury). 6. apríla hartal začala prakticky celá India. Vláda sa násilne pokúsila tomuto protestu zabrániť. Gándhí ako reakciu začal občiansku neposlušnosť, pasívnu rezistenciu – satjagrahu. Na krátke obdobie dopomohol k zjednoteniu Hindov a Moslimov. (Nepriateľstvo medzi týmito dvomi náboženstvami využívala vláda Británie. To sa Gándhímu nepáčilo, pretože videl v spojenectve náboženstiev silu indického ľudu. Zasadal s moslimami a hinduistami a snažil sa ich zblížiť. Na protest voči tomuto nepriateľstvu podstúpil 21-dňový pôst. Opäť takmer zbytočne. Po celý zvyšok života bojoval za zjednotenie Moslimov a Hindov, no vždy len s minimálnym úspechom.) <br>Ďalej netoleroval daň zo soli a nechal tlačiť zakázanú literatúru. Gándhí bol zatknutý, ale väznený iba krátko z obáv z reakcie na tento čin. Vzbura napriek tomu prešla do násilia a rozvášnený dav bol rozprášený jazdeckou políciou. A predsa Gándhí stále tvrdil: „Ľud nie je povahou násilnícky, ale mierumilovný.“ Nakoniec pochopil, že štrajk sa mu vymkol z rúk. Vo svojom životopise nespomenul vážne dôsledky svojho konania: 12. apríla bolo na sneme zmasakrovaných približne tisíc a zranených okolo tisíc sto Indov generálom Dyerom. Vláda v chaose, ktorý nastal, vyhlásila stanné právo. <br>Gándhí prehovoril k ľudu o skutočnej podstate Satjagrahy a bol nespokojný s výbuchmi násilia svojich prívržencov. Nemalo to však žiadny účinok a tak sám satjagrahu odvolal. Spoznal, že satjagraha v takom rozsahu nemôže byť ustrážená, a vedomý si následkov svoj omyl verejne priznal. Gándhí dosiahol veľké úspechy na [[Armitranský kongres|Armitranskom kongrese]], ktorého sa ako vážený člen zúčastnil. Ukázal Indom význam i cenu slobody a konečne tiež dospel k podstate svojej viery: „Nie je iného Boha ako Pravdy.“ Ďalšou jeho zásluhou bol protest proti označeniu „nedotknuteľných.“ Otriasol systémom kást a bojoval za ich zrovnoprávnenie. [[20. september|20. septembra]] [[1932]] začal jeden z najkľúčovejších bojov v dejinách Indie. Gándhí bol vtedy znovu väznený a Briti sa rozhodli z masy „nedotknuteľných“ vytvoriť samostatný štát. Tým by sa India rozdrobila a vzniknuté nepokoje by prišli Anglicku vhod. Gándhí vyhlásil v zmienenom dni držanie pôstu až do svojej smrti, ak nebude toto rozhodnutie odvolané. Trval síce len šesť dní, ale vo väzení Gándhí takmer zomrel. Nedotknuteľnosť bola nakoniec celkom zrušená a v krajine vypuklo nadšenie. Mnohí nazývali Mahátmá Gándhího čarodejníkom. Jeho triumf bol absolútny a natrvalo zmenil Indiu. Nedotknuteľní s vstupovali do otvorených chrámov a ostatní od nich prijímali pokrm. === Boj za nezávislosť === Už od roku [[1920]] sa Gándhí angažoval v boji za národnú samosprávu Indie. [[26. január]]a [[1930]] začal boj za nezávislosť. Celá India odmieta naďalej spolupracovať s Britániou. Všetko riadil 61-ročný Mahátmá Gándhí. [[6. apríl]]a ráno, keď dorazil na koniec svojej takmer štyridsať-dennej púte, porušil zákon o soli a za ním stáli tisícky prívržencov. Počas tejto doby – absolútnej občianskej neposlušnosti – uvrhla vláda do väzenia okolo 60 tisíc Indov. Gándhí bol opäť väznený. Gándhí vstúpil roku [[1935]] do Kongresu a stal sa neoficiálnym vodcom Indie. Zastupoval ju a v rokovaní s Britmi postupne zlepšoval jej postavenie. Vypukla [[druhá svetová vojna]]. Tentoraz Gándhí odmietol slepo pomôcť Anglicku. [[7. december|7. decembra]] [[1941]] dorazil vojnový konflikt aj na východ. Briti sa snažili presvedčiť indický Kongres o prísľube pomoci, ale stále nechceli Indii udeliť nezávislosť. Vedenie Kongresu vrátane Gándhího bolo britskou vládou uväznené. Ľudové povstanie potlačili Briti silou, za obeť padlo okolo 25 tisíc Indov. Nastal [[hladomor]], ktorý mal za následok takmer 3 a pol milióna obetí. Hladomoru podľahla aj Gándhího manželka. <br>Krátko na to bol Gándhí prepustený. Okupačné vojská sa stiahli, ale krajina krvácala. Opäť sa začali vyhrocovať hinduisticko-moslimské rozpory a okrem toho vrcholil boj za nezávislosť. Británia už nebola proti, ale problémom bola otázka vlády. Proti Kongresu totiž teraz stála [[Moslimská liga]], druhá silná frakcia. Gándhí sa vrátil do rozdelenej krajiny. Moslimovia vyhlásili [[16. august]]a [[1946]] [[džihád]]. Vraždili hinduistov a násilne ich nútili k uznaniu [[islam]]u. Na to reagovali hinduisti masakrovaním moslimov. Británia sa rozhodla opustiť Indiu pod podmienkou, že krajina bude rozdelená na [[Pakistan]] a [[Hinduistan]]. Gándhí bol jeden z mála, ktorý s tým nesúhlasil. [[15. august]]a [[1947]] bola vyhlásená slobodná India dvoch domínií. Gándhí vo svojich 77 rokoch upadol do hlbokej depresie; všetko, pre čo tak dlho bojoval, sa rozpadlo. Slobodná krajina na tom bola ešte horšie ako pod vládou Británie. V krajine zúrila náboženská občianska vojna. Gándhí teda znovu podnikol pôst „až do smrti“, pokiaľ sa obe strany nezmieria, pri ktorom takmer zomrel. Ako odpoveď na jeho pôst zachvátila subkontinent nová vlna zmierenia obidvoch dominantných náboženstiev. Ukázalo sa, že Gándhí ani zďaleka nestratil svoju moc. === Smrť === Po ukončení pôstu boli na Gándhího spáchané dva atentáty náboženských fanatikov. Prvý (odpálenie záhrady jeho domu) bol neúspešný. [[30. január]]a [[1948]], vo veku 78 rokov, vystúpil unavený a láskavý Gándhí so svojou poslednou kázňou. Tri rany z [[revolver]]u náboženského fanatika Nathuram Godse ho smrteľne zranili. Zomrel s úsmevom na perách a poslednými slovami požehnania svojmu vrahovi. Za jeho rakvou kráčalo viac ako milión ľudí a jeho popol bol vhodený do rieky [[Ganga|Gangy]]. To, ako Gándhí ovplyvnil svojich nasledovníkov, demonštrujú slová [[Džaváharlál Néhrú|Džaváharlála Néhrúa]]: „Budúcnosť náleží nám. Nech pôjdeme kamkoľvek, nech sme akokoľvek hodní Indie, máme ešte onú silu, ktorú nám dal náš učiteľ. Tá sila nevychádza iba z neho, ale tiež z jeho posolstva, a ja sa dnes aj každý ďalší úsvit slávnostne zaväzujem k službe vlasti a ideálom, ktoré pred nás Gándhí postavil…“ === Záver === Gándhí nikdy nezastával oficiálny úrad, nikdy mu neprináležala výkonná moc, ale napriek tomu požíval značnú autoritu. Bol veľký antiimperialista, nepriateľ triedneho systému, v mnohom i [[komunista]], praktický idealista, národný hrdina, duchovný [[guru]], [[politik]], [[právnik]] a taktik. Jeho život bol plný osobných obetí v honbe za svojím nenaplneným ideálom – slobodnou a zjednotenou Indiou. Jeho realizácia nebola možná a s rokmi si to stále viac uvedomoval. Svet sa nemohol zbaviť náboženských i politických predsudkov, zahodiť techniku a veriť a oddať sa ahimshe (láske a pravde). Veľa vecí nezvládol, jeho cieľ bol však čistý a vznešený. Otázkou zostáva, koľko zaň musel on i jeho ľud zaplatiť. Ku sklonku života bol veľmi unavený a zrejme aj sklamaný, no Indiu zmenil spôsobom, ako sa to dovtedy nikomu nepodarilo. [[Albert Einstein]] o ňom napísal: "Budúce generácie sotva kedy uveria, že takýto človek z mäsa a kostí mohol vôbec kráčať po tejto zemi." <ref>Tributes to Gandhi [http://www.gandhiashram.org. http://www.gandhiashram.org.in/index.php?option=com_content&task=view&id=40&Itemid=62] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110808193143/http://www.gandhiashram.org/ |date=2011-08-08 }}</ref> == Gándhího výroky == * „Slepé poddanstvo z lásky je horšie ako poddanstvo vynútené bičom tyrana. Otrokovi násilia zostáva nádej, otrok lásky ju nemá.“ * „Ak je vojna, odkladá básnik lýru, právnik svoje spisy a študent učebnice. Keď vojna skončí, bude básnik spievať, právnik pomáhať riešiť spory a študent študovať.“ * „Človek často robí plány, len aby mu ich Boh zvrátil. Ale kde je konečným cieľom hľadanie Pravdy, nech akokoľvek sú skrížené ľudské plány, výsledok nie je nikdy škodlivý a je často lepší ako sme čakali.“ * „Človek je preto človekom, že je schopný sebaovládania.“ * „Človek má kľúč k uzamknutiu nežiaducej myšlienky.“ * „Učiteľovi zbabelcovi sa nikdy nepodarí urobiť z chlapcov hrdinov a kto sa nevie ovládať, nemôže ich naučiť cenné sebaovládanie.“ * „K dosiahnutiu dokonalej čistoty je človek nútený povzniesť sa nad protiľahlé prúdy lásky a nenávisti, príchylnosti a odporu, a byť úplne prostý vášne v myšlienke, reči i skutku.“ * „Netúžim po pominuteľnom pozemskom kráľovstve. Usilujem o kráľovstvo nebeské, ktorým je duchovné oslobodenie. K tomuto cieľu nie je pre mňa nutné, aby som hľadal útočisko v jaskyni. Nosím svoju jaskyňu so sebou.“ * „Politika slúži k náboženstvu. Politika, zbavená náboženstva je smrteľnou pascou, pretože vraždí dušu.“ * „Sila nepramení z telesnej zdatnosti. Vyplýva z neskrotnej vôle.“ * „Pravým povolaním právnika je zjednocovať strany rozvadené.“ * „Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Novinárska tlač je veľká moc, ale ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia žeň, tak neskrotené pero slúži len zmaru.“ * „Veľkosť národa a jeho morálny pokrok sa môže merať podľa spôsobu zaobchádzania s menšinami.“ == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Zdroje == * Mahátmá Gándhí: Môj život * Jan Pilát: Mahátmá Gándhí == Externé odkazy == * [http://www.citaty.emamut.eu/autor/ghandi,-mahatma Citáty Mahátmá Gándhí (eMamut.eu)] == Iné projekty == {{projekt|q|commons=Mohandas K. Gandhi}} {{Osobnosť roka časopisu Time 1927-1950}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gandhi, Mohandas Karamcand}} [[Kategória:Indickí filozofi]] [[Kategória:Indickí politici]] [[Kategória:Indickí občianski aktivisti]] [[Kategória:Pacifisti]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Obete atentátov]] [[Kategória:Osobnosti na brazílskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na britských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čadských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na českých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na čilských poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na gréckych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na indických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na poštových známkach USA]] p6aw47mv9u50ey3crvvqopljilpp72k Maimonides 0 1909 8358913 8235829 2026-08-22T16:13:13Z Maximilián Fedora 259749 8358913 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Maimonides |Portrét = Maimonides-2.jpg |Popis = židovský filozof, lekár a právnický učenec |Dátum narodenia = [[30. marec]]/[[6. apríl]] [[1135]] alebo [[28. marec]]/[[4. apríl]] [[1138]] |Miesto narodenia = [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Almorávidovci|Almorávidovská ríša]] (dnešné [[Španielsko]]) |Dátum úmrtia = [[12. december]] [[1204]] (66 – 69 rokov) |Miesto úmrtia = [[Fustát]], [[Ajjúbovský sultanát]] (dnešný [[Egypt]]) |}} {{pozri|židovskom filozofovi z 18. storočia|Salomon Maimon}} Rabi '''Moše ben Maimon''' ({{heb|רבי משה בן מיימון}}, {{ara|''Músá bin Majmún ibn Abdalláh al-Kurtubí al-Isráílí''}}; * [[30. marec]]/[[6. apríl]] [[1135]] alebo [[28. marec]]/[[4. apríl]] [[1138]], [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdoba]], [[Almorávidovci|Almorávidovská ríša]] – † [[12. december]] [[1204]], [[Fustát]], [[Ajjúbovský sultanát]]), všeobecne známy pod [[grécke jazyky|gréckym]] menom '''Maimonides''', bol významný [[Židovská filozofia|židovský filozof]], [[lekár]] a právnický učenec, jeden z najväčších vykladačov [[Tóra|Tóry]] v [[stredovek]]u. Maimonides bol známy tiež ako '''Moše Maimonides''', '''rabbi Moše ben Maimon''' alebo pod [[akronym]]om '''Rambam''' ('''רמב"ם''', z hebrejského רבי משה בן מימון). Jeho plné meno v arabčine znie أبو عمران موسى بن عبيد الله ميمون القرطبي – '''Abū ʿImrān Mūsā bin ʿUbaidallāh Maimūn al-Qurṭubī''', skrátené ako موسى ابن ميمون – '''Mūsā ibn Maymūn'''. Narodil sa v [[Córdoba (mesto v Španielsku)|Córdobe]], duchovnom a kultúrnom centre islamu, pod vládou [[berberi|berberskej]] dynastie Almorávidovcov. Pôsobil ako [[rabín]], lekár a filozof v [[Španielsko|Španielsku]], [[Maroko|Maroku]] a [[Egypt]]e. Spolu so svojim súčasníkom, moslimským vzdelancom [[Ibn Rušd]]om (Averroom), sa zaoberal a rozvíjal [[aristotelizmus|aristotelovskú filozofickú tradíciu]]. Obaja učenci svojim výkladom [[Aristoteles|Aristotela]] zásadne ovplyvnili západnú Európu, kde bola aristotelovská filozofia po storočia takmer neznáma. Medzi kresťanských učencov oboznámených s Maimonidom patrili [[Albert Veľký]] a [[Tomáš Akvinský]]. Maimonides považoval za jeden zo svojich kľúčových postulátov fakt, že pravdy, ku ktorým dospeje ľudský intelekt, nemôžu odporovať pravdám, ktoré odhalil Boh. Pridržiava sa dôsledne [[negatívna teológia|apofatickej teológie]], podľa ktorej iba negatívne tvrdenia môžu poslúžiť na pravdivé popísanie Boha. Vhodné je preto tvrdiť „Boh nie je mnohoraký“ a nie „Boh je Jeden“.<ref>'' Moreh Nevuchim '' 1:58</ref> Hoci jeho dielo týkajúce sa židovského práva a etiky sa stretlo počas jeho života s opozíciou, po smrti bol uznaný za jedného z najpoprednejších právnych odborníkov a filozofov v židovských dejinách. Jeho početné diela sú považované za základný kameň židovského vzdelania a jeho štrnásťzväzková ''Mišne Tóra'' si udržiava kanonickú autoritu pokiaľ ide o [[Talmud|talmudické právo]]. Zomrel v [[Egypt]]e [[12. decembra]] (20. tevetu podľa [[židovský kalendár|židovského kalendára]]) roku [[1204]]. == Životopis == [[Súbor:Córdoba 2015 10 23 2572 (25612283494).jpg|náhľad|Córdoba.]] Narodil sa na sklonku toho, čo niektorí historici nazývajú [[Sefardskí Židia|zlatý vek židovskej kultúry na Iberskom polostrove]], v období rozkvetu židovskej komunity v Španielsku, ktoré nasledovalo po dobytí polostrova [[Córdobský kalifát|moslimami]]. Už v ranom veku sa začal zaujímať o prírodné vedy a filozofiu. Popri dielach [[arabská filozofia|moslimských učencov]] čítal aj diela [[grécka filozofia|gréckych filozofov]] v ich arabskom preklade. Maimonides sa nikdy hlbšie nezaoberal [[mystika|mystikou]]. O básnickom umení mal negatívnu mienku, tvrdiac, že keďže sa poézia zakladá na invencii, je nepravdivá, pritom pochádzal zo zeme s dlhou a bohatou tradíciou básnictva v hebrejčine i arabčine. Väčšinu svojho života strávil bez trvalého domova. Mnohé z jeho diel boli napísané na cestách alebo na miestach krátkodobého pobytu.<ref name = "Americana 18 140">1954 ''Encyclopedia Americana'', vol. 18, p. 140.</ref> Maimonides študoval [[Tóra|Tóru]] u svojho otca [[Maimon]]a, ktorý sám študoval u [[rabín|rabiho]] [[Jozef ibn Migaš|Jozefa ibn Migaša]], žiaka [[Isaaca Alfasi]]ho. Po dobytí Córdoby v roku [[1148]] [[Almohádi]] prinútili Židov na svojom území vybrať si medzi [[Islam|konverziou k islamu]], smrťou a odchodom z ich dŕžav. Maimonidova rodina si vybrala, tak ako väčšina Židov, odchod. Počas nasledujúcich rokov sa pohybovala po južnom [[Španielsko|Španielsku]] a vyhýbala sa postupujúcim Almohádom. Na nejakú dobu sa usadila vo [[Fès]]e v [[Maroko|Maroku]], kde Maimonides študoval na univerzite v Al-Karaouine. V tejto dobe, v rokoch [[1166]] – [[1168]] napísal svoj slávny komentár k [[Mišna|Mišne]].<ref>Podľa Seder HaDoros (year 4927) Maimonides uviedol, že začal písať svoj komentár k Mišne, keď mal 23 rokov, a vydal ho, keď mal 30. Pretože dátum Maimonidovho narodenia nie je presný, nie je jasné, v ktorom roku presne bolo dielo vydané</ref> Po prechodnom pobyte v Maroku sa jeho rodina na krátky čas usadila v [[Svätá zem|Svätej zemi]] a nakoniec našla domov vo [[Fostat]]e v Egypte okolo roku 1168.<ref name="S.D.">Goitein, S.D. ''Letters of Medieval Jewish Traders''. Princeton University Press, 1973 (ISBN 0-691-05212-3), p. 208</ref> V Svätej zemi sa Maimonides modlil na [[Chrámová hora|Chrámovej hore]] v [[Jeruzalem]]e. O tejto udalosti neskôr napísal, že to bol deň svätosti pre neho samotného aj pre jeho potomkov. Maimonides bol kľúčovou postavou pri záchrane Židov, ktorí padli do zajatia po dobytí egyptského mesta Bilbajs kráľom Amalrichom. Poslal päť listov židovským komunitám v [[Dolný Egypt|Dolnom Egypte]] so žiadosťou, aby nazhromaždili peniaze, ktorými by bolo možné zajatcov vykúpiť. Vybrané peniaze odniesli dvaja vybraní Židia do [[Palestína (územie)|Palestíny]], kde vyjednávali s úspechom s [[Križiacka výprava|križiakmi]]. Zajatci boli nakoniec prepustení.<ref>Cohen, Mark R. ''Poverty and Charity in the Jewish Community of Medieval Egypt.'' Princeton University Press, 2005 (ISBN 0-691-09272-9), pp. 115 – 116</ref> [[Súbor:Maimonides house in Fes.JPG|náhľad|Maimonidov dom v meste [[Fez]] (Fès).]] V tomto istom období Maimonides prišiel o svojho mladšieho brata Dávida a o časť rodinných úspor. Ako obchodníkovi boli Dávidovi zverené rodinné financie vo viere, že ich úspešne zveľadí. Bol vyslaný do [[sudán]]skeho prístavu Ajdháb, aby tu nakúpil tovar, ale keďže s ním nebol spokojný, rozhodol sa cestovať proti vôli svojho staršieho brata do [[India|Indie]].<ref>Viac o židovskom obchode s Indiou v 11.-13.storočí v Goitein, ''Letters of Medieval Jewish Traders,'' 1973 alebo Goitein, ''India Traders of the Middle Ages,'' 2008.</ref> Na tejto ceste zahynul na mori okolo rokov [[1169]] – [[1170]]. O smrti svojho brata a viac než rok trvajúcich depresiách, ktoré spôsobila, sa Maimonides zmieňuje v svojej korešpondencii objavenej v [[Káhirská geníza|Káhirskej geníze]].<ref>Goitein, ''Letters of Medieval Jewish Traders,'' p. 207</ref> Okolo roku [[1171]] bol Maimonides zvolený za [[Nagíd|nagída]] egyptskej židovskej komunity. Podľa S.D. Goitena jeho zvolenie súviselo s jeho vodcovskými schopnosťami, ktoré prejavil pri vykupovaní zajatcov križiakov.<ref>Cohen, ''Poverty and Charity in the Jewish Community of Medieval Egypt,'' p. 115</ref> Strata financií po Dávidovej smrti prinútila Maimonida, aby sa v tejto istej dobe začal venovať lekárstvu. Medicínu študoval už v Córdobe a vo Fèse. Učencove lekárske schopnosti ho preslávili natoľko, že sa stal dvorským lekárom [[Veľkovezír|veľkovezíra]] Alfadila a neskôr [[sultán]]a [[Saladin (sultán)|Saladina]], a po jeho smrti lekárom kráľovskej rodiny.<ref name=frank>{{Citácia periodika |autor=Julia Bess Frank |titul=Moses Maimonides: Rabbi of Medicine |periodikum=The Yale Journal of Biology and Medicine |dátum=1981 |ročník=54 |strany=79 – 88 |formát=[[Portable Document Format|PDF]] |url=http://www.pubmedcentral.nih.gov/picrender.fcgi?artid=2595894&blobtype=pdf |pmid=7018097 |číslo=1 |pmc=2595894 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V svojich lekárskych spisoch popisuje mnohé ochorenia vrátane [[astma|astmy]], [[Diabetes mellitus|cukrovky]], [[hepatitída|hepatitídy]] a [[zápal pľúc|zápalu pľúc]] a odporúča striedmosť a zdravý životný štýl.<ref name=rosner>{{citácia periodika |url=http://www.aecom.yu.edu/uploadedFiles/EJBM/19Rosner125.pdf |autor=Fred Rosner |titul=The Life o Moses Maimonides, a Prominent Medieval Physician |periodikum=Einstein Quart J Biol Med |dátum=2002 |ročník=19 |číslo=3 |strany=125 – 128 |dátum prístupu=2010-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090305065423/http://www.aecom.yu.edu/uploadedFiles/EJBM/19Rosner125.pdf |dátum archivácie=2009-03-05 }}</ref> Bol oboznámený s gréckym a perzským lekárstvom pričom sa pridržiaval [[Claudius Galénos|galénovského]] učenia o šťavách. Autorita spisov bola preňho ale druhoradá popri vlastných pozorovaniach a skúsenostiach<ref name=rosner/>, hoci podľa Julie Frank sa nepokúšal hľadať nové postupy, ale interpretovať diela autorít tak, aby boli prijateľné.<ref name=frank/> Pri kontakte s pacientmi Maimonides dbal o to, čo by dnes bolo možné nazvať citlivosť pre kultúrne rozdiely a autonómiu pacienta.<ref>{{citácia periodika |autor=Gesundheit B, Or R, Gamliel C, Rosner F, Steinberg A |titul=Treatment of depression by Maimonides (1138–1204):Rabbi, Physician, and Philosopher |periodikum=Am J Psychiatry |dátum=Apríl 2008 |ročník=165 |číslo=4 |strany=425 – 428 |url=http://www.jewishmedicalethics.org/data/treatment%20of%20depression%20by%20maimonides%20rabbi%20physician%20and%20philosopher.pdf |doi=10.1176/appi.ajp.2007.07101575 |pmid=18381913 |dátum prístupu=2010-03-13 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090305065423/http://www.jewishmedicalethics.org/data/treatment%20of%20depression%20by%20maimonides%20rabbi%20physician%20and%20philosopher.pdf |dátum archivácie=2009-03-05 |issn = 0002-953X }}</ref> V jednom zo svojich listov popisuje svoj bežný deň – po návšteve sultánovho paláca sa vracia domov unavený a hladný, ale nachádza predsieň plnú židov i nežidov a je nútený venovať sa im až do večera, takže je sám nakoniec úplne vyčerpaný.<ref>''Responsa Pe’er HaDor'', 143.</ref> Maimonidovo dielo malo veľký význam pre nasledujúce generácie lekárov. Maimonides zomrel 20. tevetu (12. decembra) v [[Káhira|Káhire]]. Vo všeobecnosti sa verí, že jeho ostatky boli krátko nato prenesené do Palestíny a opätovne uložené v [[Tverja|Tiberiade]], meste na západnom brehu [[Galilejské jazero|Galilejského jazera]].<ref>[The Life of Maimonides http://www.jnul.huji.ac.il/v-exhibitions/rambam/eng/life.html {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101120223728/http://jnul.huji.ac.il/v-exhibitions/rambam/eng/life.html |date=2010-11-20 }}] Jewish National and University Library</ref> V židovskej komunite v [[Káhira|Káhire]] sa však udržala tradícia, podľa ktorej zostal Maimonides pochovaný v [[Egypt]]e.<ref>[The End of the Exodus from Egypt http://www.hsje.org/The%20end%20of%20the%20Exodus%20from%20Egypt.pdf {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110717004152/http://www.hsje.org/The%20end%20of%20the%20Exodus%20from%20Egypt.pdf |date=2011-07-17 }}] HaAretz Daily Newspaper Israel: Amiram Barkat, April 21, 2005</ref> Maimonides sa oženil s dcérou istého Mišaela ben Ješajahu Haleviho a mal jedného syna, [[Abrahám ben Moše ben Maimon|Abraháma]], ktorý sa sám stal významným učencom. Vo veku 18 rokov sa po svojom otcovi stal [[Nagíd|nagídom]] a dvorským lekárom. Abrahám si nesmierne ctil pamiatku svojho otca a počas svojho života obraňoval jeho dielo proti jeho kritikom. Úrad nagídov sa udržiaval v Maimonidovej rodine do konca 14. storočia. Maimonides je považovaný v Španielsku za jeho významnú osobnosť. V Córdobe bola vztýčená jeho socha v jedinej dochovanej [[synagóga|synagóge]], dnes slúžiacej verejnosti. == Filozofia a náboženský výklad == Maimonidov ''[[Sprievodca zblúdilých]]'' a jeho predhovory k jednotlivým kapitolám ''Komentáru k Mišne'' mali významný vplyv na [[Scholastika (filozofia)|scholastiku]], predovšetkým na [[Albert Veľký|Alberta Veľkého]], [[Tomáš Akvinský|Tomáša Akvinského]] a [[Duns Scotus|Dunsa Scota]]. Do istej miery ho možno považovať za židovského scholastika, ktorý sa pokúšal nájsť súlad medzi učením [[Aristoteles|Aristotela]] a [[Tóra|Tórou]]. === 13 článkov viery === Vo svojom ''Komentáre k Mišne'' Maimonides sformuloval 13 článkov viery (dogiem), ktoré podľa neho tvoria základné predpoklady židovskej viery:<ref>traktát Sandhedrin, 10</ref> # Boh existuje. # Boh je jediný. # Boh je netelesný. # Boh je večný. # Len k Bohu sa sluší modliť. # Boh sa zjavil. # [[Mojžiš (Biblia)|Mojžiš]] je a zostane najväčším prorokom. # Tóra je Božie zjavenie. # [[Tóra]] je nezmeniteľná. # Boh je vševedúci. # Boh je nanajvýš spravodlivý. # [[Mesiáš (náboženstvo)|Mesiáš]] príde. # Zosnulí vstanú z mŕtvych.<ref>FRANEK, Jaroslav. ''Judaizmus: kniha o židovskej kultúre, histórii a náboženstve''. 4. vyd., 1. vyd. vo vydavateľstve PT-Marenčin. Bratislava: Albert Marenčín - Vydavateľstvo PT, 2009, s. 15. ISBN 978-80-8114-010-5.</ref> Články viery boli kontroverzné, už keď ich Maimonies formuloval, a stali sa terčom kritiky [[rabín]]ov [[Chasdaj Carcas|Chasdaja Carcasa]] a [[Jozef Albo|Jozefa Alba]]. Po niekoľko nasledujúcich storočí im veľká časť židovskej komunity nevenovala pozornosť. V súčasnosti považuje [[ortodoxnosť|ortodoxný judaizmus]] tieto články za záväzné. Dve básnické parafrázy Maimonidových trinástich článkoch, ''Ani Ma´amin'' a ''Jigdal'', sa stali súčasťou [[siddur]]u. === Negatívna teológia === Zásady, ktoré podnietili jeho filozofické bádanie, boli totožné zo základnými princípmi [[Scholastika (filozofia)|scholastiky]]: objavy ľudského intelektu vo vede a vo filozofii nemôžu odporovať pravdám zjaveným Bohom. Opieral sa pritom o [[Aristoteles|Aristotela]] a o [[Talmud]], pričom práve v Talmude hľadal podporu [[aristotelizmus|aristotelizmu]]. V niektorých významných ohľadoch sa ale odklonil od Aristotela, napríklad odmietol Aristotelovo tvrdenie, že Božia prozreteľná starostlivosť sa týka iba ľudstva a nie jednotlivcov. Na rozdiel od scholastikov viedol Maimonida jeho obdiv k [[novoplatonizmus|novoplatónskym]] komentátorom Aristotelovho diela k prevzatiu niektorých konceptov, ktoré oni odmietli, napríklad [[negatívna teológia|negatívnej (apofatickej) teológie]]. Scholastika súhlasila s tým, že žiadne tvrdenie nemôže v plnosti zachytiť povahu Boha, ale to ju neviedlo k presvedčeniu, že o Bohu nemožno vysloviť žiadne kladné tvrdenie. Maimonides naopak tvrdiť, že Bohu nie je možné pripísať žiadne [[antropomorfizmus|antropomorfické]] vlastnosti, pretože nie je v našich silách poznať podstatu Boha. V kresťanskom kontexte apofatickú teológiu rozvinuli [[Pseudo-Dionýzios Areopagita]], [[Maximus Confessor]] a niektorí [[Patristika#Cirkevní otcovia v období patristiky|východní teológovia]]. === Povaha proroctva === Maimonides súhlasil „s filozofmi“ na tom, že, keďže ľudský intelekt je jedným z intelektov [[emanácia|emanujúcich]] z Boha, [[prorok]] musí štúdiom a meditáciou dosiahnuť stupeň dokonalosti potrebný pre dosiahnutie stavu proroctva. Tu, „podľa učenia Zákona“, je potrebný slobodný akt Boha, aby sa človek skutočne stal prorokom. === [[Teodícea|Problém zla]] === Podľa Maimonida je možné, aby bol Boh zároveň všemohúci i dobrý. Prijíma Aristotelov postoj, podľa ktorého je zlo nedostatkom alebo zníženou prítomnosťou Boha. Dopúšťa sa ho ten, kto zo slobodného rozhodnutia odmieta veriť. === Astrológia === Maimonides sa vyjadril k používaniu [[astrológia|astrológie]], keď bol požiadaný o názor komunitou v [[Marseille]], tvrdením, že človek má veriť iba tomu, čo môže byť podložené racionálnym dôkazom, zmyslovým vnímaním alebo dôveryhodnou autoritou. Priznáva, že sa zaoberal astrológiou, ale že si táto náuka nezaslúži pomenovanie veda. Vysmieva sa z názoru, že by osud ľudskej bytosti mohol závisieť na postavení hviezd a tvrdí, že v tom prípade by život nemal zmysel a človek by bol iba otrokom osudu. === Skutočná viera a nutná viera === V ''[[Sprievodca zblúdilých|Sprievodcovi zblúdilých]]'' Maimonides robí jasný rozdiel medzi skutočnou vierou, ktorá vedie k intelektuálnej dokonalosti, a nutnou vierou, ktorá je nutná pre napredovanie spoločnosti.<ref>''Moreh Nevuchim'' 3:28</ref> Podľa Maimonida patria antropomorfické výroky o Bohu do druhej kategórie. Pokiaľ je napríklad Boh označovaný ako „rozhnevaný“, neznamená to, že by sa Boh mohol hnevať, keďže nepodlieha ľudským emóciám. Táto viera je dôležitá, pretože vedie ľudí k strachu pred [[hriech]]om. === Zmŕtvychvstanie, získaná nesmrteľnosť a život po smrti === Maimonides rozlišuje dva typy ľudského intelektu – jeden hmotný, závislý a ovplyvňovaný telom, druhý nehmotný, nezávislý od ľudského organizmu. Nehmotný intelekt je pritom priamou [[emanácia|emanáciou]] svetového aktívneho intelektu, ako interpretuje [[Aristoteles|Aristotelov]] ''nous poietikós''. Človek ho dosahuje ako výsledok snaženia duše o získanie pravého poznania absolútneho, čistého Božieho intelektu. Poznanie Boha je druh poznania, ktorý v človeku rozvíja jeho nehmotný intelekt, a týmto spôsobom rozvíja jeho nehmotnú, duchovnú povahu. To potom vedie k dokonalosti, v ktorej spočíva ľudské šťastie, a k tomu, že ľudská duša dosahuje nesmrteľnosť. Ten, kto dosiahne pravé poznanie Boha, dosahuje taký stupeň bytia, v ktorom naňho nemajú dopad ani nešťastné životné situácie, ani túžba hrešiť ani smrť. Človek má v sebe potenciál dopracovať sa tak k spáse ako k [[nesmrteľnosť|nesmrteľnosti]]. Očividné podobnosti medzi Maimonidovým a [[Baruch Spinoza|Spinozovým]] pohľadom na nesmrteľnosť by mohli naznačovať, že sa Spinoza Maimonidom inšpiroval. Proti tejto hypotéze ale hovoria i veľké rozdiely medzi dvoma židovskými mysliteľmi. Podľa Spinozu vedie cesta k poznaniu prinášajúcemu nesmrteľnosť postupne od zmyslového poznania cez vedecké poznanie a filozofickú intuíciu všetkých javov sub specie aeternitatis. Maimonides tvrdí, že cesta k dokonalosti a nesmrteľnosti je cestou povinnosti, ako je popísaná v [[Tóra|Tóre]] a jej rabínskom výklade. Väčšina zbožných židov Maimonidovej doby verila nielen v nesmrteľnosť duše, ale i v zmŕtvychvstanie a v budúci [[eschatológia|mesiášsky vek]]. Maimonides sa k týmto témam tiež vyjadroval, ale v špecifickom kontexte jedincov, ktorí dosiahli stav dokonalosti. V jeho diele nie je zmienka o telesnom vzkriesení. To bol jeden z dôvodov kritiky jeho súčasníkov, ktorý pochybovali o prípustnosti jeho názorov. Debata vyvolaná Maimonidovým dielom viedla k sporu o povahe eschatologického veku, v [[judaizmus|judaizme]] označovaného ako ''Olam Ha-Ba'' (Svet, ktorý má prísť). Niektoré rabínske kruhy tento koncept stotožňovali s [[mesiáš|mesiášs]]kym vekom, k naplneniu ktorého má dôjsť na zemi, podľa iných malo ísť o čisto duchovný koncept. Stúpenci druhej skupiny, ktorí odmietali fyzické vzkriesenie mŕtvych, využili Maimonida, aby argumentovali o správnosti svojho postoja. Ich protivníci, ktorí tvrdili, že na konci vekov dôjde k telesnému zmŕtvychvstaniu na zemi, označili Maimonida za odpadlíka a jeho učenie za neprípustné. Obe strany sa pokúsili Maimonida zatiahnuť do svojho sporu. Výsledkom bol spis ''Ma´amar Tehijjat Ha-Metim'' (Traktát o zmŕtvychvstaní). V druhej kapitole traktátu označuje Maimonides tých, ktorí veria vo fyzické vzkriesenie, za hlupákov, ktorých viera je čisté bláznovstvo. Argumentuje tým, že pokiaľ by sa pripustila viera v telesné vzkriesenie, viedla by v konečnom dôsledku k viere v telesného Boha. Súčasne ale Maimonides nesúhlasí ani so zástancami druhej strany a označuje [[alegória|alegorické]] chápanie zmŕtvychvstania za nepravdu. Podľa neho je viera v zmŕtvychvstanie základnou pravdou židovskej viery, o ktorej nemôže byť sporu a o ktorej žiaden žid nemôže pochybovať. Jednoznačný dôkaz pre zmŕtvychvstanie nachádza vo veršoch Dan 12, 2 a Dan 12, 13. Maimonides nevníma dva pohľady na vzkriesenie ako nezlučiteľné. Vzkriesenie podľa neho nezahŕňa všetkých a nie je večné, pretože Boh nikdy neporuší prirodzené zákony, ktoré ustanovil. K Božskému pôsobeniu dochádza prostredníctvom [[anjel]]ov, ktorých Maimonides považuje za metafory prirodzených zákonov, princípy riadiace svet, [[Platón]]ove večné formy (ale v ''Hilchor Jesodaj Ha-Tóra'', 2 – 4 naopak hovorí o anjeloch ako o stvorených bytostiach). Aj pokiaľ dôjde k nadprirodzenej udalosti, ktorú možno chápať ako [[zázrak]], nie je porušením zákonov vesmíru.<ref>Komentár k Mišne, Avot 5:6</ref> Vzkriesenie preto nemôže byť večné a zmŕtvychvstalí nakoniec znova umrú. Maimonides tiež nehovorí o tom, že by všetci mali vstať z mŕtvych. Jeho názorom je, že v určitom, nedefinovanom čase pred príchodom Olam Ha-Ba dôjde k istej forme vzkriesenia. Nasledujúci svet bude ale úplne nehmotný. Píše: „Sme názoru že, na základe týchto veršov (Dan 12, 2; 12, 13), tí, ktorí sa vrátia do tiel budú jesť, piť, súložiť, mať deti a zomrú po tom, ako prežili dlhý život, podobne dlhý ako životy tých, ktorí budú žiť za dní Mesiáša.“ Vzkriesenie chápe ako fyzický zázrak predpovedaný [[Daniel (prorok)|Danielom]], ktorý nemá nič spoločné ani s [[mesiáš]]skym vekom ani s nehmotným druhým svetom. == Právo == [[Súbor:Mishneh Torah by Matthew Bisanz.JPG|náhľad|[[Rukopis (starý dokument)|Rukopis]] ''Mišne Tóry.'']] V ''Mišne Tóra'' Maimonides vytvoril zborník talmudického práva nesmierneho rozsahu a hĺbky. Dielo zahŕňa všetky záväzné zákony z [[Talmud]]u a pripája k ním i stanoviská [[gaon]]ov. Tento spis sa stal predchodcom dvoch neskorších zborníkov zákonov, ''[[Arba´ah Turim]]'' a ''[[Šulchan Aruch]]''. Po svojom vzniku vyvolala ''Mišne Tóra'' búrlivý odpor. Dôvodom bolo v prvom rade to, že Maimonides kvôli stručnosti neuviedol odkazy na svoje zdroje, v druhom rade to, že v mnohým sa predhovor k dielu zdal ako podnecujúci k obmedzeniu štúdia Talmudu, hoci Maimonides neskôr sám vysvetlil, že to nebolo jeho zámerom. Jeho najvážnejšími odporcami sa stali rabíni z [[Provensalsko|Provensalska]]. Rozsiahla kritika ''Mišne Tóra'' z pera rabiho [[Avraham ben David z Posquières|Avraham ben Davida]] (Raavad III) je vytlačená prakticky vo všetkých jej vydaniach. Napriek tomu bolo v Maimonidovom diele rozpoznaný obrovský prínos k systematizácii [[halacha|halachy]]. V neskorších dobách sa štúdium ''Mišne Tóry'' značne rozšírilo a jej výkladu sa prikladala veľká váha pri vynášaní rozsudkov. Rabi [[Jozef Karo]], autor zborníka ''Šulchan Aruch'', reagujúci na snahu tých, ktorí chceli presadiť, aby sa v právnych otázkach dávala prednosť mladším dielam pred Maimonidovou ''Mišne Tóra'', napísal: “Kto by sa odvažoval nútiť spoločenstvá, ktorá sa riadia Rambamom, aby sa riadili podľa rozhodnutí niekoho iného, novšieho či staršieho?... Rambam je najväčší spomedzi tých, ktorí predkladajú rozhodnutia, a všetky spoločenstvá zeme Izrael, arabských zemí a Magrebu konajú podľa jeho slov a považujú ho za svojho rabiho.”<ref>{{PDFLink|1=[http://hebrewbooks.org/pdfpager.aspx?req=636&pgnum=70 Avkat Rochel ch. 32]}}</ref> Maimonidovo často citované poučenie znie: “Je lepšie a prijateľnejšie prepustiť tisíc vinných ako odsúdiť na smrť jediného nevinného.” Podľa Maimonida by trest smrti obžalovaného v prípade inom ako pri absolútnej istote viedol k postupnému sa znižovaniu latky závažnosti dôkazu a nakoniec by došlo k odsúdeniu na základe púheho rozmaru sudcu.<ref>Moses Maimonides, ''The Commandments, Neg. Comm. 290'', at 269 – 71 (Charles B. Chavel trans., 1967).</ref> Odborníci na judaizmus v [[Čína|Číne]] si povšimli, že ''Mišne Tóra'' vykazuje pozoruhodnú podobnosť s liturgiou židov z [[Kaifeng]]u, potomkov perzských obchodníkov, ktorí sa usadili v Číne v dobách ranej [[Čína (civilizácia)|dynastie Sung]].<ref>Leslie, Donald. The Survival of the Chinese Jews; The Jewish Community of Kaifeng. Tʻoung pao, 10. Leiden: Brill, 1972, p. 157</ref> Michael Pollak poukazuje na podobnosti v podaní Tóry a na jej delenia na 53 oddielov podľa perzského spôsobu<ref>Pollak, Michael. ''Mandarins, Jews, and Missionaries: The Jewish Experience in the Chinese Empire.'' The Jewish Publication Society of America, 1980, p. 413</ref>, dodáva však, že neexistujú dôkazy pre tvrdenie, že by sa židia v Čine mohli zoznámiť s Maimonidom.<ref>Pollak, ''Mandarins, Jews, and Missionaries,'' pp. 297 – 298</ref> == Dielo == [[Súbor:ספר המצות לרמב"ם.pdf|náhľad|''Sefer Ha-micvot'', [[Poľština|poľská]] edícia z roku 1883.]] [[Súbor:Regimen Sanitatis Salernitanum.jpg|náhľad|''Regimen Sanitatis'', [[1480]].]] Maimonides bol autorom diel z oblastí židovského náboženstva, [[talmud|talmudického práva]], [[filozofia|filozofie]] a medicíny. Väčšina z nich bola napísaná v žido-arabskom dialekte. Výnimkou je Mišne Tóra napísaná v [[hebrejčina|hebrejčine]]. === Filozofické a náboženské diela === * ''Piruš Ha-mišnajot'' (Komentár k [[Mišna|Mišne]]), napísaný v žido-arabskom dialekte. Jeden z prvých textov tohto typu, jeho úvodné pasáže sú často citované. * ''Sefer Ha-micvot'' (Kniha príkazov), obsahuje krátky komentár k príkazom týkajúcim sa [[Tóra|Tóry]]. * ''Sefer Ha-Š´mad'' (Kniha mučeníctva) * ''Mišne Tóra'', tiež známa ako ''Sefer Jad Ha-Chazakah'' (Kniha mocnej ruky), prehľadný zborník židovského talmudického práva. * ''Moreh Nevuchim'' (Sprievodca zblúdilých), filozofický spis pokúšajúci sa nájsť súlad i rozdiel medzi [[Aristoteles|aristotelovskou filozofiou]] a [[judaizmus|judaizmom]], napísaný v žido-arabskom dialekte. Prvý preklad do hebrejčiny urobil [[Samuel ibn Tibbon]] roku 1190. * ''Tešuvot'', zozbieraná korešpondencia a [[responsum|responzá]] obsahujúca množstvo listov adresovaných židovskej komunite (o zmŕtvychvstaní a živote po smrti, o konverzii k iným náboženstvám a známy ''Iggeret Tejman'', List jemenským židom). * ''Pojednanie o logike'' (arabsky: ''Maqala Fi-Sinat Al-Mantiq''), dočkalo sa 17-násobného vydania vrátane edícií v latinčine (1527), nemčine (1805, 1822, 1828, 1833), francúzštine (1935) a angličtine (1938) a v skrátenej verzii i v hebrejčine. === Lekárske diela === Maimonides bol autorom desiatich známych lekárskych spisov v [[arabčina|arabčine]]. * ''Výňatky z Galéna'', tiež ''Umenie liečiť'', výťah z masívneho [[Claudius Galénos|Galénovho]] diela * ''Poznámky k Hippokratovým Aforizmom'' * ''Mošeho lekárske aforizmy'' (arabsky: ''Fusul Musa'', hebrejsky: ''Pirkej Moše''), obsahujú 1500 stručných lekárskych výrokov vrátane veľkého počtu popisu ochorení. * ''Traktát o hemoroidoch'', pojednáva tiež o zažívaní a stravovaní. * ''Traktát o spolunažívaní'', obsahuje receptúry na [[afrodiziakum|afrodiziaká]] a anti-afrodiziaká. * ''Traktát o astme'', pojednáva o podnebiach a stravovacích návykoch a ich vplyve na [[astma|astmu]], zdôrazňuje dôležitosť čistého vzduchu. * ''Traktát o jedoch a protijedoch proti nim'', raná [[toxikológia|toxikologická]] príručka, obľúbená počas nasledujúcich storočí. * ''Regimen Sanitatis'', pojednanie o zdravom životnom štýle a vzťahu medzi telom a mysľou. * ''Pojednanie vysvetľujúce záchvaty'', odporúča zdravý životný štýl a vyhýbanie sa nadbytku. * ''Slovník názvov liečiv'', prehľadný zoznam liečiv umožňujúci ich identifikáciu a aplikáciu v rozsahu 405 odstavcoch, udáva názvy v [[arabčina|arabčine]], [[gréčtina|gréčtine]], [[sýrčina|sýrčine]], [[perzština|perzštine]], [[berberské jazyky|berberštine]] a [[španielčina|španielčine]]. == Odkaz == Maimonides bol jeden z najvýznamnejších židovských učencov [[stredovek]]u. Rozšírené stredoveké porekadlo, ktoré poslúžilo tiež ako jeho [[epitaf]], tvrdí: ''Od Mojžiša'' [t. j. z Tóry]'' po Mojžiša'' [t. j. Maimonida]'' sa nenašiel nikto väčší ako on.'' V storočiach, ktoré nasledovali po Maimonidovej smrti, sa radikálni židovskí učenci delili na zástancov a odporcov Maimonida. Umiernení učenci z veľkej časti prijali Maimonidom podaný [[aristotelizmus]] a odmietli iba tie jeho prvky, o ktorých súdili, že sú v rozpore s náboženskou tradíciou. [[Eklekticizmus]] tohoto typu dosiahol vrchol v 14. a 15. storočí. Najprísnejšia stredoveká kritika Maimonida je ''Or Adonaj'' [[Chasdaj Kreskas|Chasdaja Kreskasa]]. Kreskas sa oprel do eklekticizmu tým, že vyvrátil jednoznačnosť aristotelizmu nielen v oblasti náboženstva, ale i v stredovekých exaktných vedách, ako napríklad vo [[fyzika|fyzike]] a [[geometria|geometrii]]. [[Tomáš Akvinský]] cituje Maimonida vo viacerých svojich dielach vrátane ''Komentáru k Sentenciám Petra Lombardského''.<ref>{{cite book |last = Rubio |first = Mercedes |title = Aquinas and maimonides on the possibility of the knowledge of god |publisher = [[Springer-Verlag]] |year = 2006 |doi = 10.1007/1-4020-4747-9_2 |isbn = 978-1-4020-4720-6}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Maimonides}} == Zdroj == {{Portál|Astronómia}} * {{preklad|en|Maimonides|349093931}} {{Významní západní filozofi}} {{Stredovekí filozofi}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Stredovekí filozofi]] [[Kategória:Filozofi židovského pôvodu]] [[Kategória:Rabíni]] [[Kategória:Stredovekí astronómovia]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na izraelských poštových známkach]] 3v06mqbq2xjzlhqf53mjwp25vhceg0i Mikuláš Kuzánsky 0 1949 8359127 8308861 2026-08-23T10:24:34Z Maximilián Fedora 259749 8359127 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Mikuláš Kuzánsky | Rodné meno = | Portrét = Nicholas of Cusa.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = nemecký filozof |Dátum narodenia = [[1401]] |Miesto narodenia = [[Bernkastel-Kues|Kues]], [[Nemecko]] |Dátum úmrtia = [[11. august]] [[1464]] |Miesto úmrtia = [[Todi]], [[Taliansko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Mikuláš Kuzánsky''' (* [[1401]], [[Bernkastel-Kues|Kues]], [[Nemecko]] – † [[11. august]] [[1464]], [[Todi]], [[Taliansko]]), pôvodným menom ''Nikolaus Chrypffs'' alebo ''Khryppfs'', ''Nikolaus de Cusa'' alebo ''Cusanus'', bol nemecký [[filozof]], ktorý stál na hraniciach medzi [[Scholastika (filozofia)|scholastikou]] a [[renesančný humanizmus|humanizmom]] („posledný scholastik a prvý renesančný filozof“), [[teológ]], cirkevný politik, tvorca tzv. funkcionalistickej ontológie. Vychádzal z [[Platonizmus|platonizmu]] a [[Novoplatonizmus|novoplatonizmu]], bol ovplyvnený mystikou (najmä [[Majster Eckhart|Majstrom Eckhartom]]), neskorostredovekou devotio moderna a [[nominalizmus|nominalizmom]] ([[William Occam|Occamom]]). Mikuláš Kuzánsky bol [[kardinál]]. Mikuláš Kuzánsky sa snažil filozoficky vymedziť okruh ľudského vedenia ako „vedenie nevedenia“ (Docta ignorantia) a rozšíriť jeho možnosti na základe „princípu zhody protikladov“ (Coincidentia oppositorum), ktorý vo vlastnom zmysle môže byť iba v [[Boh]]u. Predznamenával vývoj renesančnej filozofie. Nadväzuje na novoplatonikov. Základ je Jedno – zdroj sveta, večné,nekonečné,dáva svetu zmysel a vydeľuje z neho všetko iné. Mnohé – všetky existencie. Teória učenej nevedomosti: čím sme učenejší, tým menej vlastne vieme. Boha vníma ako princíp – panteizmus. == Dielo == * ''De docta ignorantia'' (''O učenej nevedomosti''), [[1440]] * ''De concordantia catholica'' (''O všeobecnom zjednotení''), [[1434]] * ''Paradoxy Rozumu a Viery'' == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{filit|fvk/kuzansky_m.html}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kuzánsky, Mikuláš}} [[Kategória:Narodenia v 1401]] [[Kategória:Úmrtia 11. augusta]] [[Kategória:Úmrtia v 1464]] [[Kategória:Nemeckí kardináli]] [[Kategória:Nemeckí filozofi]] [[Kategória:Renesanční filozofi]] [[Kategória:Katolícki teológovia 15. storočia]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Biskupi Bolzansko-brixenskej diecézy]] fxjeuyj4ahez8ugfahaa1xx5xmaineb Aj múdry schybí 0 3049 8358911 8060877 2026-08-22T16:08:02Z ~2026-45938-84 303484 /* */ 8358911 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Aj múdry schybí | en = | druhý názov = | logo = | typ = | formát = | tvorca = | scenár = | réžia = [[Oliver Andrásy]] | moderátori = [[Elena Vacvalová]], [[Oliver Andrásy]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{SVK}} [[Slovensko]] | počet sérií = | počet epizód = | zoznam epizód = | výkonní producenti = | produkcia = | strih = | produkčná spoločnosť = Hattrick | dĺžka = | vysielanie = [[1995]] –[[1997]], [[1997]] – [[2010]], [[2012]] – [[2024]], [[2024]] – súčasnosť | tv = [[VTV]], [[TV Markíza]], [[TV Dajto]], [[Markíza Klasik]] | formát obrazu = | predošlé = [[Čo dokáže ulica]] | nasledujúce = [[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|Nikto nie je dokonalý]] | súvisiace = [[Nikdo není dokonalý]] | webstránka = | imdb id = | tv com id = | csfd id = 251044 }} '''''Aj múdry schybí''''' bola zábavná televízna relácia, ktorú moderovali [[Elena Vacvalová]] a [[Oliver Andrásy]]. Pôvodne ju vysielala stanica [[VTV]], v roku [[1997]] úspešný formát prevzala [[TV Markíza]], ktorá reláciu vysielala až do [[jún]]a [[2010]]. Dôvodom zrušenia boli slabšie výsledky sledovanosti v reklamne dôležitej cieľovej skupine divákov (12{{--}}54).<ref name="Veterán Markízy a pamätník VTV Aj múdry schybí končí. Nateraz"></ref> Reláciu vyrábala produkčná spoločnosť Hattrick. Fungovala osem rokov v nezmenej grafickej podobe, kompletne nový vizuál dostala prvýkrát až v roku 2005. Ďalšia zmena prišla na jar 2010.<ref name="Veterán Markízy a pamätník VTV Aj múdry schybí končí. Nateraz">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Veterán Markízy a pamätník VTV Aj múdry schybí končí. Nateraz | url = https://medialne.trend.sk/televizia/veteran-markizy-pamatnik-vtv-aj-mudry-schybi-konci-nateraz | dátum vydania = 2010-08-09 | dátum prístupu = 2024-04-29 | vydavateľ = medialne.trend.sk | jazyk = sk}}</ref> V decembri 2005 Markíza odvysielala jubilejný 100. diel relácie, ktorý sprevádzala súťaž o najväčší "gól" v histórii relácie. Do „hitparády najväčších gólov“ bolo pritom nominovaných 20 výrokov z predchádzajúcich 99 častí. V štyroch blokoch vybrali hostia relácie každý po jednom výroku, z ktorých vo finálovom kole zvíťazil jeden. Jeho autor získal sošku špeciálne vyrobenú pre túto súťaž a hotovosť 10 tisíc korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Aj múdry schybí oslavuje jubileum | url = https://kultura.pravda.sk/film-a-televizia/clanok/28325-aj-mudry-schybi-oslavuje-jubileum/ | dátum vydania = 2005-11-16 | dátum prístupu = 2024-04-29 | vydavateľ = kultura.pravda.sk | jazyk = sk}}</ref> Spomedzi vyše 5 000 odvysielaných odpovedí vyhrala táto: Otázka znela: „Môžu sa Slováci v Maďarsku asimilovať?“ A odpoveď: „Pravdaže sa môžu, všade sa dá asi-milovať, aj v telefónnej búdke.“ Inšpirovala sa ňou relácia českej televízie [[Prima]] ''[[Nikdo není dokonalý]]'', ktorú uvádzal [[Jiří Krampol]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Českú podobu relácie Aj múdry schybí bude od 11. októbra vysielať TV Prima | url = https://www.sme.sk/nezaradene/c/cesku-podobu-relacie-aj-mudry-schybi-bude-od-11-oktobra-vysielat-tv-prima | vydavateľ = SME.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | meno = | priezvisko = }}</ref> Na rovnakom koncepte sa v rokoch 2014 – 2016 vysielala na [[TV Barrandov]] relácia ''[[Nikdo není perfektní]]''. Na Silvestra v roku [[2012]] začala [[Jednotka (STV)|Jednotka]] vysielať podobný formát s rovnakými moderátormi pod názvom [[Nikto nie je dokonalý (televízna relácia)|Nikto nie je dokonalý]].<ref>[http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/aj-mudry-schybi-sa-vrati-na-rtvs-ako-nikto-nie-je-dokonaly.html Aj múdry schybí sa vráti na RTVS ako Nikto nie je dokonalý] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121128010347/http://medialne.etrend.sk/televizia-spravy/aj-mudry-schybi-sa-vrati-na-rtvs-ako-nikto-nie-je-dokonaly.html |date=2012-11-28 }} medialne.sk</ref> Od februára 2017 sa relácia vysielala na [[TV JOJ]]. V súčasnosti sa relácia reprízuje na televízii [[Markíza Klasik]], predtým od novembra 2012 ju reprizovala [[TV Dajto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Andrásy a Vacvalová budú v prime-time aj na Dajto | url = https://medialne.trend.sk/televizia/andrasy-vacvalova-budu-prime-time-aj-dajto | vydavateľ = medialne.trend.sk | dátum vydania = 2012-11-16 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Televízne relácie TV Markíza]] [[Kategória:Televízne relácie VTV]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] f1yjcvo3lt189vg1tt821lkz0tg820c Čína 0 3053 8358929 8344500 2026-08-22T17:33:14Z ~2026-46078-12 303494 -3980 2 5 8358929 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Čínska ľudová republika | 2. pád názvu = Číny | Vlajka = Flag of the People's Republic of China.svg | Znak = 中華人民共和國國徽.svg | Poloha = CHN_orthographic.svg | Motto = nie je | Hymna = 義勇軍進行曲/义勇军进行曲<br/>([[Pochod dobrovoľníkov]]) | Dlhý miestny názov = 中华人民共和国 <br /> Čung-chua žen-min kung-che-kuo | Krátky miestny názov = Čung-kuo | Hlavné mesto = [[Peking]] | ŠírkaSt = 39 | ŠírkaMin = 55 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 116 | DĺžkaMin = 23 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Šanghaj]] | Úradné jazyky = [[čínština]] | Štátne zriadenie = [[ľudová demokracia|ľudovodemokratická]] [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Si Ťin-pching ]]<br />[[Li Čchiang]] | Vznik = {{dnv|-3980|2|5}} | Susedia = [[Afganistan]], [[Bhután]], [[India]], [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Laos]], [[Mongolsko]], [[Mjanmarsko]], [[Nepál]], [[Pakistan]], [[Rusko]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika]], [[Tadžikistan]], [[Vietnam]] | Rozloha = 9 596 961 | Poradie rozloha = 4 | Rozloha vody = 268 715 | Percento vody = 2,8 | Odhad počtu obyvateľov = 1 403 500 365 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 2 | Sčítanie počtu obyvateľov = 1 339 724 852 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010 | Hustota obyvateľstva = 145 | Poradie hustota = 83 | HDP = 14,092 bilióna | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 18 066 | Poradie HDP na hlavu = 79 | HDI = 0,752 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 86 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[čínsky jüan|jüan]] | Kód meny = CNY | Časové pásmo = | UTC posun = +8 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +8 | Medzinárodný kód = CHN / CN | Kód motorových vozidiel = RC | Internetová doména = .cn | Smerové telefónne číslo = 86 | Poznámky = Gramotnosť: 92 % }} [[Súbor:Velký_sál_lidu,_Peking.jpg|vpravo|náhľad|Peking]] [[Súbor:China Shenzhen Walmart-entrance.jpg|náhľad|Šenčen]] [[Súbor:Ch-map cropped.jpg|vpravo|náhľad|Mapa Číny]] '''Čína''' ([[Čínština|čín.]] 中国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng guó''; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar '''Čínska ľudová republika''' ([[Čínština|čín.]] 中华人民共和国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng huá rén mín gòng hé guó''), skratkou '''ČĽR''' (medzinárodne [[ISO 3166-2:CN|''CN'']]),<ref>{{Citácia knihy | titul = Jména států a jejich územních částí | url = http://cuzk.cz/Zivotni-situace/Poradci-a-poradni-organy/Nazvoslovna-komise-CUZK/Geograficke-nazvoslovne-seznamy/Seznam-jmen-statu-a-jejich-uzemnich-casti.aspx | vydavateľ = Český úřad zeměměřický a katastrální | miesto = Praha | rok = 2009 | vydanie = 4. rozšířené a přepracované | počet strán = 111 | kapitola = Asie | strany = 33–34 | isbn = 978-80-86918-57-0 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CN, ISO 3166 Country Codes | url = https://www.iso.org/obp/ui/#iso:code:3166:CN | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2018 | dátum prístupu = 2018 | vydavateľ = International Organization for Standardization | jazyk = anglicky }}</ref> je [[štát]] ležiaci vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]]. S&nbsp;1,4&nbsp;miliardami obyvateľov je Čína po [[India|Indii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = N | meno = Tomáš Vasilko, Denník | titul = V Číně klesla populace, lidé mají velmi málo dětí. Je to neskutečný propad, říká demograf | periodikum = Deník N | url = https://denikn.cz/1060556/v-cine-klesla-populace-lide-maji-velmi-malo-deti-je-to-neskutecny-propad-rika-demograf/ | dátum vydania = 2023-01-20 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-01-20 }}</ref> [[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov|druhou najľudnatejšou krajinou sveta]]. Rozloha 9,6&nbsp;milióna km² z nej robí [[Zoznam štátov podľa rozlohy|štvrtý najväčší štát]]. Čína sa rozkladá naprieč piatimi [[Časové pásmo|časovými pásmami]] a susedí so 14 krajinami, čo je po [[Rusko|Rusku]] druhý najvyšší počet na svete. Krajina sa člení na&nbsp;23 [[Provincie v Číne|provincií]],<ref group="p.">Za jednu z provincií je Čínskou ľudovou republikou [[de iure]] nárokovaný ostrov [[Taiwan (Čínska ľudová republika)|Tchaj-wan]], ktorý je [[de facto]] pod správou [[Taiwan|Čínskej republiky]].</ref> päť [[Autonómne oblasti v Číne|autonómnych oblastí]], štyri [[priamo spravované mestá v Číne]] ([[Peking]], [[Tiencin|Tchien-ťin]], [[Šanghaj]], [[Čunking|Čchung-čching]]) a dve [[Osobitná administratívna oblasť|osobitné administratívne oblasti]] ([[Hongkong]] a [[Macao]]). Hlavným mestom Číny je [[Peking]], najľudnatejším mestom je [[Šanghaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 10 Largest Cities in China, the Most Populous in China | periodikum = www.chinahighlights.com | url = https://www.chinahighlights.com/travelguide/top-large-cities.htm | jazyk = en | dátum prístupu = 2022-09-22 }}</ref> Čínska civilizácia, rozvíjajúca sa pôvodne v úrodnom povodí [[Žltá rieka|Žltej rieky]] vo [[Veľká čínska nížina|Veľkej čínskej nížine]], patrí k najstarším na svete. Hoci sú jej počiatky zahalené v hmle legiend, obvykle sa umiestňujú do obdobia 2000 rokov pred n. l. Čínsky štát niekoľkokrát v dejinách zmohutnel, bol rozbitý, a potom sa znovu zjednotil. Vo fázach rozmachu bola Čína vždy poprednou svetovou ekonomickou mocnosťou, okrem iného vďaka preslávenej [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]], a tak isto miestom rozvoja vedy a technológií - možno jej pripísať vynález [[kompas]]u, [[papier]]a, [[Pušný prach|strelného prachu]] či [[Tlač z výšky|kníhtlače]]. 19. storočie bolo pre Čínu však dobou stagnácie, oneskoreného prenikania rysov modernej civilizácie i mocenského poníženia. To viedlo v roku 1912 k pádu tisícročného [[Monarchia|monarchického]] systému a vzniku [[Čínska republika (1912 – 1949)|republiky]], ktorej modernizačné snahy boli však zabrzdené [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskou vojnou]] medzi [[Kuomintang|nacionalistami]] a [[Komunistická strana Číny|komunistami]] (od 1927) a [[Druhá čínsko-japonská vojna|agresiou]] [[Japonsko|Japonska]] (od 1937). V roku 1949 nakoniec krajinu, až na malý ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]], ovládli komunisti. Vytvorili [[Totalitarizmus|totalitný systém]] s [[Príkazová ekonomika|centrálne riadenou ekonomikou]]. Mnoho spoločenských a ekonomických experimentov, ktoré vyvrcholili tzv. [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnou revolúciou]], viedlo však len k stagnácii, hoci Čína dosiahla istých diplomatických úspechov (od roku 1971 sa stala stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] s&nbsp;právom [[Veto|veta]], keď bolo toto postavenie odoprené [[Taiwan|Čínskej republike]] teda Tchaj-wanu) a vojenských (vstup medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové veľmoci]]). Skutočný rozmach však priniesli až [[Štyri modernizácie|ekonomické reformy]] [[Teng Siao-pching]]a začaté v roku 1978, ktoré v Číne zaviedli [[voľný trh]]. Zahájilo sa obdobie bezprecedentného ekonomického rastu. S tým išiel ruka v ruke rast [[Geopolitika|geopolitického]] vplyvu a zisk statusu [[superveľmoc]]i. Trauma veľmocenského poníženia z 19. storočia bola symbolicky prekonaná aj tým, keď Čína dostala pod svoju kontrolu posledné európske [[Kolónia (geopolitika)|kolónie]] na svojom území, teda [[Hongkong]] a [[Macao]]. Vznáša nárok aj na ostrov Tchaj-wan a niekoľko ďalších menších území, tieto oblasti sú avšak spravované vládou [[Taiwan|Čínskej republiky]], ktorá ale zatiaľ nechce byť samostatným štátom a formálne si aj naďalej robí nárok na vládu v celej Číne. Aj keď reformy Čínu veľmi priblížili k západnému ekonomickému modelu a životnému štýlu, v politickej oblasti si uchováva systém [[Stranícka diktatúra|vlády jednej strany]] a rysy [[Diktatúra|diktatúry]]. Stále silnejšie geopolitické partnerstvo spája Čínu s [[Rusko|Ruskom]]. Spoločne sa snažia vytvoriť blok, ktorý by oponoval Európe, [[Spojené štáty americké|Spojeným štátom]] a ich ázijským spojencom, ako sú Japonsko a [[Južná Kórea]]. Napätie týchto dvoch veľkých blokov sa niekedy označuje za [[Druhá studená vojna|druhú studenú vojnu]]. O možnosti, že by medzi týmito dvoma blokmi spadla nová [[železná opona]], sa začalo silno diskutovať hlavne po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]], rovnako ako o tom, ako veľmi sú záujmy Ruska a Číny v tejto veci zladené - čínsky vplyv bol od 80. rokov postavený na otvorenej globalizovanej ekonomike a vývozu do západných krajín. V roku 2012 sa Čína stala najväčšou ekonomikou sveta z hľadiska [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP) v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]]. Z hľadiska nominálneho HDP je druhou najväčšou ekonomikou po Spojených štátoch. Tak isto je druhá na svete podľa kritéria [[Spoločenské bohatstvo|národného bohatstva]]. Krajina je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom. Jej bohatstvo však nie je v čínskej spoločnosti rozložené rovnomerne (má omnoho vyššiu [[Príjmová nerovnosť|mieru ekonomických rozdielov medzi ľuďmi]] než Európa) a tak isto pri prepočte svojho ekonomického výkonu na obyvateľa sa tento výkon javí skôr priemerným - v HDP ([[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PPP]]) [[per capita]] je Čína 77. na svete (ak počítame len skutočne suverénne štáty), presne na úrovni globálneho priemeru (v Európe to zodpovedá úrovni [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]]). Spojené štáty sú z tohto hľadiska desiate. Vojenská moc Číny trvalo rastie. Po USA a Rusku má tretiu najsilnejšiu armádu na svete a druhý najvyšší obranný rozpočet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 2022 Military Strength Ranking | periodikum = Globalfirepower.com | url = https://www.globalfirepower.com/countries-listing.php}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý největší armádní rozpočet na světě roste. Čína na ozbrojené síly vynaloží přes 209 miliard dolarů | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavatele = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/druhy-nejvetsi-armadni-rozpocet-na-svete-roste-cina-na-ozbrojene-sily-vynalozi_2103050733_tzr}}</ref> == Základné informácie == Čína je so svojimi {{km2|9596960}} taká veľká ako [[Spojené štáty]] alebo celá [[Európa]] až po [[Ural (pohorie)|Ural]]. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria ([[Žlté more]], [[Východočínske more]] a [[Juhočínske more]]), na juhu, na západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Číny}} === Predhistória === Pôvodné osídlenie Číny patrí medzi najstaršie na svete. [[Archeológia|Archeologické]] objavy [[Človek pekinský|''Sinanthropua Pekinensis'']] dokazujú osídlenie už pred pól miliónom rokov.<ref name=":1">{{Citácia knihy | titul = Universum, všeobecná encyklopedie. 2. díl | vydavateľ = Odeon, Euromedia Group | miesto = Praha | rok = 2001 | vydanie = 1 | počet strán = 655 | kapitola = | strany = 262, 263 | isbn = 80-207-1062-0 }}</ref> === Vlády dynastií === [[Súbor:Chinesische-mauer.jpg|náhľad|vľavo|[[Veľký čínsky múr]] chránil Čínu pred nájazdmi nomádov zo severu]] [[Súbor:Along the River During the Qingming Festival (detail of original).jpg|náhľad|[[Kchaj-feng]], hlavné mesto [[dynastia Sung]], na obraze z 12.&nbsp;storočia od [[Čang Ce-tuan]]a]] [[Súbor:Zhengding Tianning Si Lingxiao Ta 2013.08.31 17-27-12.jpg|náhľad|Pagoda Ling-siao z 11. storočia]] [[Súbor:Gugong.jpg|náhľad|Cisársky palác v [[Zakázané mesto|Zakázanom meste]] z obdobia vlády dynastie Ming]] Dynastia [[Sia (dynastia)|Sia]] je považovaná za prvú čínsku vládnucu [[Dynastia|dynastiu]].<ref name=":1" /> [[Šang (dynastia)|Šang]] je historicky prvá doložená čínska dynastia. Vládla v 17. až 16. storočí pred našim letopočtom. Bolo už používané písmo a kalendár.<ref name=":2">{{Citácia knihy | titul = Merriam-Webster's Geographical Dictionary | vydavateľ = Merriam-Webster, Incorporporated, Publishers | miesto = Springfield, Massachusetts, U. S. A. | rok = 1997 | vydanie = 3 | počet strán = 1361 | strany = 247 | isbn = 0-87779-546-0 | jazyk = anglicky | url-access = registration | url = https://archive.org/details/merriamwebstersg1998merr }}</ref> [[Čou (dynastia)|Dynastia Čou]] vládnuca v 11. až 8. storočí pred našim letopočtom už ovládala a spravovala rozsiahle územie od rieky [[Jang-c’-ťiang]] až po [[Veľký čínsky múr]].<ref name=":2" /> Čouské obdobie sa delí na Západný a Východný Čou. V&nbsp;období Východného Čou sa vládnuci kráľ presunul na miesto moderného [[Si-an]]u. Postupne moc čouskeho kráľa zoslabla. V&nbsp;8.&nbsp;až 5.&nbsp;storočí pred n. l. nasledovalo [[Obdobie jari a jesene]], kde si vládcovia údelných štátov rozdelili krajinu medzi sebou. Potom sa v&nbsp;[[Obdobie bojujúcich štátov (Čína)|období bojujúcich štátov]] stretlo niekoľko silných štátov v&nbsp;boji o vládu nad Čínou. V&nbsp;ňom zvíťazila [[Čchin (dynastia)|dynastia Čchin]], ovládajúca región okolo pôvodnej čouskej metropole. Vláda [[Čchin (dynastia)|dynastie Čchin]] priniesla zjednotenie územia pod silno [[Centralizácia|centralizovanú]] vládu. V&nbsp;tomto období, 220 rokov pred našim letopočtom, sa začal stavať [[Veľký čínsky múr]], postavený [[Zavlažovanie|zavlažovací systém]], uskutočnila sa reforma písma a boli zjednotené miery a váhy.<ref name=":1" /> Z nasledujúcich zmätkov po páde ríše Čchin sa zrodila [[Chan (dynastia)|dynastia Chan]], keď [[Liou Pang]], jeden z vodcov protičchinských povstalcov, opätovne zjednotil Čínu a v roku [[202 pred Kr.|202 pred n. l.]] sa vyhlásil za cisára. [[Chan (dynastia)|Dynastia Chan]] je považovaná za jednu z najmocnejších dynastií v celej čínskej histórii. V tomto období, 206 pred n. l. až 220 nášho letopočtu, došlo k rozvoju obchodu a kultúry.<ref name=":1" /> Technické znalosti zahrňovali používanie [[papier]]a a [[porcelán]]u. Dynastia Chan nadviazala na predchádzajúcu vojenskú expanziu dynastie Čchin. Došlo k prvým kontaktom so [[Západ (svetová strana)|Západom]], so [[Rimania (staroveký národ)|starovekými Rimanmi]].<ref name=":2" /> V priebehu 1. storočia nášho letopočtu sa z [[India|Indie]] do Číny rozšíril [[budhizmus]].<ref name=":2" /> V [[Obdobie troch kráľovstiev|období troch kráľovstiev]] (220 - 280) sa Čína najprv rozpadla na tri štáty a neskôr sa roztrieštenosť ešte zvýšila.<ref name=":1" /> Toto obdobie je tradične vymedzené rokom 220 n. l., keď oficiálne vznikol štát [[Ríša Wej|Wej]], a rokom 280, keď [[Ríša Ťin (265 - 420)|ríša Ťin]] dobyla štát [[Wu (štát)|Wu]]. Počas [[Suej (dynastia)|dynastie Suej]], na prelome 6. a 7. storočia, došlo k opätovnému zjednoteniu krajiny. Za nasledujúcej [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]], 618 až 907, nastal "zlatý vek" v&nbsp;oblasti umenia a literatúry.<ref name=":2" /> Čína sa v tomto období stala najvýznamnejším štátom v Ázii. Bola vynájdená [[Tlač z výšky|kníhtlač]]. Čína nadviazala politické kontakty s [[Japonsko|Japonskom]] a krajinami [[Južná Ázia|južnej]] a [[Západná Ázia|Západnej Ázie]].<ref name=":1" /> V rokoch 907 až 960, v tzv. období [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|Piatich dynastií a desiatich kráľovstiev]], došlo k ďalším vojnám a fragmentáciam ovládaných území. Nasledujúca vláda [[Sung (dynastia|dynastie Sung ]] (960 - 1279) bola naopak obdobím veľkých hospodárskych a kultúrnych úspechov. Došlo k&nbsp;rozvoju [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]], výmen a obchodu, významnému rozvoju [[Peňažný trh|peňažného hospodárstva]], vied a aj [[farmakológia|farmakológie]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Vládu dynastie Sung ukončili v poslednej štvrtine 13. storočia nájazdy [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolov]]. Mongoli ovládli celú Čínu a ich ríša siahala cez celú Áziu až do [[Európa|Európy]]. Prvým z vládcov mongolskej [[Jüan (dynastia)|dynastie Jüan]] bol [[chán]] [[Chubilaj]] (známe sú jeho kontakty s&nbsp;[[Benátska republika|benátskym]] cestovateľom [[Marco Polo|Markom Polom]]).<ref name=":1" /><ref name=":2" /> [[Súbor:Regaining the Provincial Capital of Ruizhou.jpg|náhled|vľavo|[[Tchajpchinské povstanie]] v rokoch 1850 až 1864 si vyžiadalo cez 20 miliónov obetí]] Počas vlády Mongolov vypuklo v Číne viacero povstaní, posledné z nich Mongolov vyhnalo a ustanovilo [[Ming (dynastia)|dynastiu Ming]] (1368-1644). Hlavným mestom dynastie Ming sa stal [[Peking]]. V tomto období došlo k rozvoju námorného obchodu a stavby lodí. Cestovateľ [[Čeng Che]] vďaka tomu preskúmal [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnú Áziu]], [[India|Indiu]], [[Arabský polostrov]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dreyer | meno = Edward L. | priezvisko2 = Stearns | meno2 = Peter | titul = Zheng He: China and the Oceans in the Early Ming Dynasty, 1405-1433 | url = https://books.google.cz/books?id=9BeFQgAACAAJ&dq=isbn:0321084438&hl=cs&sa=X&redir_esc=y | vydavateľ = Pearson Longman | počet strán = 238 | isbn = 978-0-321-08443-9 | poznámka = Google-Books-ID: 9BeFQgAACAAJ | jazyk = en }}</ref> Skvalitnilo sa aj spracovanie [[Železo|železa]] a došlo k rozvoju [[Umelecké remeslo|umeleckých remesiel]].<ref name=":1" /> V&nbsp;[[16.&nbsp;storočie|16. storočí]] začali do Číny prenikať [[Portugalčania|portugalskí]] obchodníci a [[misionár]]i, ale ich vplyv bol neskôr výrazne obmedzený na oblasť mesta a&nbsp;prístavu [[Macao]].<ref name=":2" /> Poslednou dynastiou v Číne bola [[Mandžusko|mandžuská]] [[Čching|dynastia Čching]]. Vládla v rokoch 1644 až 1911. Prví cisári tejto dynastie obnovili moc a hranice ríše ako bývali počas [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]].<ref name=":1" /> Čínska ríša zahrňovala [[Mandžusko]], [[Mongolsko]], [[Taiwan]] a&nbsp;[[Tibet (historické územie)|Tibet]].<ref name=":2" /> Cisári dynastie Čhing podporovali vedu a umenie. Dlhé obdobie mieru, keď stúpla životná úroveň obyvateľov cisárstva, bolo zakončené tzv. [[Ópiové vojny|Ópiovou vojnou]] (1839 - 1842) s [[Angličania|Angličanmi]]. Po porážke musela Čína postúpiť [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Írska]] mesto [[Hongkong]], ktoré sa stalo britskou korunnou kolóniou. Nasledovali ďalšie dve ópiové vojny a&nbsp;pokles životnej úrovne obyvateľov. Na konci [[19.&nbsp;storočie|19. storočia]] sa Čína dostala do vojenského konfliktu s [[Japonsko|Japonskom]]. Po niekoľkých protimandžuských povstaniach bol v roku 1911 posledný cisár dynastie Čching [[Pchu-i]] nútený [[Abdikácia|abdikovať]] a 29.&nbsp;decembra 1911 bola vyhlásená [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínska republika]].<ref name=":1" /> === Čínska republika === {{Hlavný článok|Čínska republika (1912 – 1949)}} ==== Čínsko-japonská vojna ==== [[Súbor:First pictures of the Japanese occupation of Peiping in China.jpg|náhľad|Okupačné vojska [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] vstupujú v auguste 1937 do [[Peking]]u]] V roku 1931 po tzv. [[Mandžuský incident|Mukdenskom Incidente]] obsadila japonská armáda [[Mandžusko]] a vytvorila tú bábkový štát [[Mandžukuo]], ktorý sa stal odrazovým mostíkom k japonskej invázii do ostatných častí Číny. [[Incident na moste Marca Pola]], ktorý bol umelo vyvolaný Japoncami, sa stal zámienkou na rozpútanie 8 rokov trvajúcej [[Druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]] (1937 – 1945), ktorá je niekedy považovaná za súčasť [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. [[Japonská cisárska armáda]] sa pri svojom ťažení do Číny dopúšťala mnohých [[Japonské vojnové zločiny|vojnových zločinov]]. Najznámejším z nich bol [[Nankinský masaker]] v roku 1937, pri ktorom japonskí vojaci zmasakrovali az 300&nbsp;000 civilistov a vojnových zajatcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Japonci zabili 300 tisíc lidí během šesti týdnů. Čína si připomíná 80 let od Nankingského masakru | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = Lidovky.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | dátum_vydania = 13. decembra 2017 | url = https://www.lidovky.cz/svet/nankingsky-masakr-20-tisic-znasilneni-a-smrt-300-tisic-cinanu-behem-sesti-tydnu.A171213_100732_ln_zahranici_mha }}</ref> Zvláštna japonská [[jednotka 731]], ktorá bola umiestnená v Mandžusku, robila pokusy na ľuďoch. Japonci na obyvateľstve testovali [[biologická zbraň|biologické zbrane]], napríklad antrax alebo bubonický mor, ktorými sa nakazili státisíce Číňanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horší než Mengele: Japonci při pokusech zmasakrovali tisíce lidí | periodikum = Česká televize | dátum_vydania = 13. augusta 2015 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1566801-horsi-nez-mengele-japonci-pri-pokusech-zmasakrovali-tisice-lidi }}</ref> Celkovo si druhá čínsko-japonská vojna vyžiadala cez 11 miliónov obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 80 lety rozpoutali Japonci v čínském Nankingu peklo. Masakr dodnes šokuje brutalitou | periodikum = Česká televize | dátum_vydania = 13. decembra 2017 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2331226-pred-80-lety-rozpoutali-japonci-v-cinskem-nankingu-peklo-masakr-dodnes-sokuje }}</ref> ==== Čínska občianska vojna ==== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vypukla v Číne opäť [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianska vojna]] medzi [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]] (''Kungčchantang'') a vtedy ešte vládnucimi [[Kuomintang|nacionalistami]] (''Kuomintang'').<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Antoni | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Čína sa zrodila z krvavej občianskej vojny. Čankajšek neváhal obetovať vlastných ľudí | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/svet/72286/cina-sa-zrodila-z-krvavej-obcianskej-vojny-cankajsek-nevahal-obetovat-vlastnych-ludi/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-05 | dátum prístupu = 2023-05-29 }}</ref> Vojna skončila v roku 1949 víťazstvom komunistov. Tí pod vedením [[Mao Ce-tung]]a prevzali kontrolu nad celou pevninskou Čínou vrátane ostrova [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]]. Príslušníci Kuomintangu boli donútení stiahnuť sa na ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] a niekoľko menších priľahlých ostrovov, čo je územie dnešnej [[Taiwan|Čínskej republiky]]. 1. októbra 1949 vyhlásil Mao Ce-tung na [[peking]]skom [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] slovami „Číňania povstali“ Čínsku ľudovú republiku. === Čínska ľudová republika === {{Hlavný článok|Dejiny Čínskej ľudovej republiky}} ==== Vláda Mao Ce-tunga ==== <!-- [[Súbor:Mao proclaiming the establishment of the PRC in 1949.jpg|náhľad|vľavo|Mao Ce-tung vyhlasuje ČĽR, 1949]] --> Obdobie vlády počas života [[Mao Ce-tung]]a (1949 – 1976) dodnes vzbudzuje mnoho kontroverzií, hlavne kvôli nezmieriteľnej politike voči odporcom, mnohým omylom a až zločinným dôsledkom na obyvateľstve spôsobených okrem iného nekompromisným vykladaním [[komunizmus|komunistickej]] ideológie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pacner | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 40 lety zemřel Mao Ce-tung. Zahubil nejméně 70 milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/xman/profily/mao-ce-tung.A160909_110435_profily_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2023-05-29 }}</ref> Nová vláda okamžite uzákonila pozemkovú reformu, znárodnila priemyselnú výrobu a začala s vyhlasovaním kampaní (programy gramotnosti, očkovanie, zvýšenie kvality poľnohospodárstva atď.). Hneď po vzniku nového štátu v roku 1949 ČĽR formálne anektovala [[Východný Turkestan]] (dnešná [[Sin-ťiang|autonómna oblasť Sin-ťiang]]) a v&nbsp;roku 1950 aj [[Tibet (historické územie)|Tibet]] (oficiálne až v roku 1951, dnešná [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetská autonómna oblasť]]), čím dokončila opätovné zjednotenie územia pripojením všetkých separatistických štátov vzniknutých po vyhlásení republiky v roku 1912. Komunistická Čína sa tak isto zapojila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]] (1950 – 1953) na strane [[Severná Kórea|Severnej Kórey]]. V&nbsp;roku 1956 bolo ohlásené pod heslom „Nech rozkvitá sto kvetov umenia, nech súperí sto škôl učenia“ [[Hnutie sto kvetov]], v&nbsp;rámci ktorého boli intelektuáli vyzvaní, aby dali kritikou podnety pre ďalšie zlepšenie krajiny. Keď sa ale kampaň postupne zvrhla na kritiku vládneho režimu, nasledovala [[kampaň proti pravičiarom]] (1957), ktorá odsúdila státisíce ľudí, prevažne intelektuálov, na&nbsp;smrť alebo na&nbsp;prevýchovu. V&nbsp;pokuse dohnať a predbehnúť Západ, bol vyhlásený tzv. [[Veľký skok vpred]] (1958 – 1960), ktorý ale skončil katastrofou – na [[Veľký čínsky hladomor|hladomor]] zomrelo podľa odhadov dokonca viac než 30 miliónov ľudí, a preto z&nbsp;čela KS Číny odstúpil Mao Ce-tung, napriek tomu si aj naďalej udržiaval v strane veľký vplyv, a na jeho miesto bol zvolený [[Liou Šao-čchi]]. V&nbsp;dôsledku ideologickej roztržky so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] od roku 1960 bola ČĽR medzinárodne izolovaná. V roku 1964 bola uskutočnená prvá úspešná [[Jadrová zbraň|jadrová]] skúška a ČĽR sa tak zaradila medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové mocnosti]]. ==== Kultúrna revolúcia ==== {{Hlavný článok|Veľká proletárska kultúrna revolúcia}} [[Mao Ce-tung]] získal podporu medzi roľníkmi predovšetkým vďaka pozemkovej reforme, ktorá rozdelila pôdu medzi 300 miliónov ľudí, ktorí dovtedy žiadnu pôdu nevlastnili. Pôvodní majitelia pozemkov, ktorých komunisti označovali ako kulakov, boli často vyháňaní a zabíjaní, odhady hovoria o 800 tisíc až 5 miliónoch zabitých statkárov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Lee Feigon | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = Mao: A Reinterpretation | url = https://archive.org/details/maoreinterpretat0000feig | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = | miesto = | vydavateľ = Ivan R. Dee | rok = 2002 | počet strán = 240 | strany = }}</ref> Čínska populácia sa z 550 miliónov takmer zdvojnásobila na viac než 900 miliónov. Avšak Mao Ce-tungov rozsiahly projekt ekonomickej a sociálnej reformy, tzv. [[Veľký skok vpred]] medzi rokmi 1958 a 1961, mal za následok okolo 45 miliónov úmrtí, väčšinou následkom hladomoru.<ref>[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/books/news/maos-great-leap-forward-killed-45-million-in-four-years-2081630.html The Independent, Mao's Great Leap Forward 'killed 45 million in four years]</ref> V roku 1966 Mao Ce-tung inicioval [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu]], ktorá bola postavená na myšlienke nepretržitej revolúcie a masovej demokracie, a mala za cieľ odstrániť [[kapitalizmus]] vo vnútri strany. Hlavným Maovým dôvodom pre uskutočnenie revolúcie však zrejme bolo to, že od roku 1959 postupne strácal vplyv vo vedení strany a týmto spôsobom sa chcel zbaviť svojich ideologických odporcov a osobných nepriateľov. Kampaň bola zameraná proti [[Štyri prežitky|štyrom prežitkom]] – ''starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom''. Hnacou silou Maovej revolúcie sa stala mládež, ktorá vytvárala tzv. [[Červené gardy]]. Hlavnými obeťami kampane sa stali Liou Šao-čchi a [[Teng Siao-pching]], zahraniční diplomati a vôbec všetky autority. V&nbsp;dôsledku toho došlo k&nbsp;obrovským škodám na [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrnom]] dedičstve (boli pálené knihy, vyplienené múzea a ničené historické budovy) a krajina sa zmietala v&nbsp;chaose. Kampaň trvala do roku 1969, ale jej výsledky pretrvali do Maovej smrti v roku 1976 a ďalej. [[Súbor:President Richard Nixon and Mao Zedong.jpg|náhľad|Mao Ce-tung a americký prezident [[Richard Nixon]] v roku 1972 počas americko-čínskeho zblíženia, keď boli obe krajiny v konflikte so ZSSR]] Centrum výskumu dejín Komunistickej strany uviedlo v máji 1984 nasledujúce počty vzťahujúce sa ku Kultúrnej revolúcii: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zmrzačených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 文革五十周年：必须再来一次反文革 (50 rokov Kultúrnej revolúcie: Kultúrnu revolúciu musíme opäť odmietnuť) | periodikum = Consensus Net | url = http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html | dátum prístupu = 2023-05-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200625142850/http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html | dátum archivácie = 2020-06-25 }}</ref> Akademický výskum odhaduje počet obetí na 400 tisíc až 8 miliónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China’s Cultural Revolution was a power grab from within the government, not from without, Stanford sociologist finds | periodikum = Stanford News | dátum_vydania = 29. októbra 2019 | url = https://news.stanford.edu/2019/10/29/violence-unfolded-chinas-cultural-revolution/ }}</ref> ==== Liberalizácia ekonomiky ==== Kultúrna revolúcia skončila až smrťou Mao Ce-tunga. V&nbsp;následnom boji o moc neuspela tzv. [[Banda štyroch]], ktorá mala veľký podiel na kultúrnej revolúcii. Bola obvinená z uvedenia krajiny do chaosu a všetci členovia odsúdení k vysokým trestom. Na čelo štátu sa dostalo proreformné krídlo KS Číny reprezentované [[Teng Siao-pching]]om, ktorý riadil dianie v strane a v štáte. Súčasne s tým pokračovalo zlepšovanie vzťahov so [[Západ (svetová strana)|Západom]], ktoré začalo návštevou [[Henry Kissinger|Henryho Kissingera]] v Pekingu v roku 1971. V&nbsp;nasledujúcich rokoch sa uskutočnili mnohé reformy, vďaka ktorým sa Čína hlavne [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomicky]] priblížila viac k Západu. Boli zriadené tzv. „Špeciálne ekonomické zóny“, kde bolo umožnené podnikanie západným investorom. Naopak bola zavedená [[politika jedného dieťaťa]], ktorá spomalila populačný rast a priniesla mnohé negatívne vplyvy, vrátane nepomeru medzi pohlaviami, starnutie populácie a úbytok pracovnej sily. ===== Študentské protesty na námestí Tchien-an-men ===== V roku 1989 došlo po narastajúcej nespokojnosti k&nbsp;[[Protesty na Námestí Tchien-an-men|protestom študentov]] proti vláde KS Číny na [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] v&nbsp;metropole [[Peking]]u, tie však boli tvrdo potlačené zásahom armády a uvrhli ČĽR do prechodnej izolácie. K&nbsp;demokratizácii a zavedení [[pluralizmus (politická teória)|pluralitného systému]] nedošlo, komunistické vedenie krajiny sa však generačne obmenilo a pokračovalo naďalej v&nbsp;hospodárskych reformách. ==== 90. roky a nové tisícročie ==== 1. júla 1997 bol k&nbsp;Čínskej ľudovej republike pripojený [[Hongkong]], predtým pod správou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], pod podmienkou „[[Jedna krajina, dva systémy|jedna krajina, dva systémy]]“; 20. decembra 1999 bolo pod rovnakými podmienkami pripojené [[Macao]], predtým pod správou [[Portugalsko|Portugalska]]. Vo výdajoch na [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|ozbrojené sily]] sa Čína dostala na druhé miesto, hneď za Spojené štáty, a výrazne začala modernizovať všetky zložky armády. Počas administratívy [[Chu Ťin-tchao|Chu Ťin-tchaa]], ktorá vládla od roku 2003, začali byť riešené problémy hlavne v sociálnej oblasti. Vláda vytvorila koncept s názvom ''Harmonická spoločnosť'', ktorý sľubuje fúziu [[Socializmus|socializmu]] a [[demokracia|demokracie]], podporu strednej triedy, vládu práva, a zároveň zahrňuje prvky nového [[konfucianizmus|konfucianizmu]]. Táto administratíva bola vôbec prvou v histórii ČĽR, ktorá začala otvorene podporovať náboženstvo, a to hlavne [[budhizmus]] a [[taoizmus]], ktoré vidia ako tradičnú súčasť čínskej kultúry. Niektorí zahraniční pozorovatelia avšak označujú aktivitu čínskej vlády za ďalší pokus o namaľovanie falošného obrazu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimeš | meno = Ondřej | odkaz na autora = | titul = Krize legitimity Komunistické strany Číny a Chu Ťin-tchaova demokracie | url = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mezinárodní politika | miesto = | jazyk = | číslo = 3 | strany = 25{{--}}28 }}</ref>, lebo v krajine neustále prebiehajú masové represie, cenzúra informácií a zatýkanie ako v predchádzajúcich obdobiach. Pokračujú aj reštrikcie proti určitým náboženským skupinám proti ktorým trvá takzvaný „boj proti zlým kultom“, ktorý Strana vyhlásila v roku 1999, zasiahnuté sú všetky náboženstvá, ktorá sa nepodriaďujú Strane, teda [[kresťan]]ia lojálni pápežovi, [[budhizmus|budhisti]] lojálni dalajlámovi, [[Fa-lun Kung]] lojálni k zakladateľovi Li Chung-č'ovi. Potláčané sú práva národnostných menšín, predovšetkým [[Tibeťania|Tibeťanov]] a [[Ujguri|Ujgurov]], ktorí boli internovani v tzv. [[Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu|prevýchovných centrách]],<ref>{{Citácia knihy | autor = Darren Byler | odkaz na autora = | prekladatelia = Mária Mlynarčíková | titul = V táboroch. O čínskych digitálnych trestných kolóniách | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press, s.r.o. | rok = 2022 | počet strán = 144 | strany = }}</ref> ľudskoprávni aktivisti čelia prenasledovaniu. V rokoch 2019-2020 boli potlačené prodemokratické protesty v Hongkongu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šebeňa | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali | url = https://komentare.sme.sk/c/22437524/toto-je-koniec-hongkongu-aky-poznali.html | dátum vydania = 2020-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = [[SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covidu-19]] v rokoch 2020 - 2022 uplatňovala vláda politiku "nulového covidu", vďaka čomu bola po dobu troch rokov de facto izolovaná od zvyšku sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Pozitívny test a milión ľudí je v karanténe. Čínsky boj s vírusom nemusí byť udržateľný | url = https://svet.sme.sk/c/22934695/cina-covid-19-koronavirus-lockdown.html | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = [[SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> V uplynulých štyroch desaťročiach zaznamenala Číny obrovský ekonomický rast, ktorý viedol k zvýšeniu životnej úrovne a podľa čínskych údajov sa vymanilo viac než 800 miliónov ľudí z chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reakcia EÚ na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny | url = https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/RW20_03/RW_EU_response_to_China_SK.pdf | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = Európsky dvor audítorov | miesto = Luxemburg | jazyk = }}</ref> Na druhej strane došlo k výraznej devastácii životného prostredia<ref>DUBRAVČÍKOVÁ, Klára: Životné prostredie: Ako sa Čína dostala na hranicu ekologickej katastrofy a ako k tomu pristupuje vláda? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 213-226</ref> a na rozdiel od predpovedí nedošlo k demokratizácii a liberalizácii politického systému. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Číny}} === Rozloha a poloha === Čína je z hľadiska rozlohy tretím najväčším štátom sveta (po [[Rusko|Rusku]] a [[Kanada|Kanade]]). Jej povrch je - pri započítaní všetkých území, ktoré si ČĽR nárokuje (vrátane Taiwanu a niekoľkých sporných pohraničných území) - 9 596 960 kilometrov štvorcových. Ak odpočítame Taiwan, tak rozloha je 9 560 772. Pri započítaní vnútorných vodných plôch a sporných území tak rozloha je 9 780 000 kilometrov štvorcových, čo je maximálna uvádzaná hodnota.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horálek | meno = Adam | titul = Geografie Číny. Učební materiál pro studenty sinologie | url = https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf | vydavateľ = Katedra asijských studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého | miesto = Olomouc | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2019-11-23 | isbn = 978-80-244-3839-9 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410023458/https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf | dátum archivácie = 2020-04-10 | nedostupné = ano }}</ref> {| class="wikitable" align="right" |+Rozloha Číny v km<sup>2</sup> <ref name=":3" /> ! colspan="4" |'''započítané plochy''' !'''rozloha''' !'''poznámky''' |- | colspan="4" |všetka súš + vnútrozemské vodné plochy | align="right" |9&nbsp;780&nbsp;000 | |- | rowspan="10" | | colspan="3" |plocha všetých jazier a vodných tokov | align="right" |183&nbsp;000 | |- | colspan="3" |všetka súš nárokovaná vládou ČĽR – teda vrátane Taiwanu a ďalších území (napr. v Juhočínskom mori, na indicko-čínskych hraniciach atď.) | align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960 |najčastejšie uvádzaná rozloha |- | rowspan="8" | | colspan="2" |súš bez sporných území | align="right" |9&nbsp;502&nbsp;000 |minimálna rozloha, s ktorou sa dá stretnúť v literatúre |- | colspan="2" |všetky sporné územia (bez severného Assámu) | align="right" |94&nbsp;000 | |- | rowspan="5" | |Taiwan | align="right" |36&nbsp;188 | |- |Hongkong | align="right" |1&nbsp;098 | |- |Macao | align="right" |28 | |- |sporné územie severného Ladakhu, ktoré Čína okupuje | align="right" |30&nbsp;000 | |- |ďalšie sporné územia na hraniciach s Indiou, Barmou, Kazachstanom a Ruskom | align="right" |27&nbsp;000 | |- | colspan="2" |súš + územie pod faktickou kontrolou Číny (všetky nárokované územia bez Taiwanu) | align="right" |9&nbsp;560&nbsp;772 |druhá najčastejšie uvádzaná rozloha |} {| class="wikitable" align="right" |+Rozloha Číny a USA v km<sup>2</sup> podľa CIA WORLD FACTBOOK |- | !'''Čína'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = East Asia/Southeast Asia :: China — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html | dátum vydania = 2020-09-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161013030611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archiváce = 2016-10-13 | nedostupné = ano }}</ref> !'''USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum vydania = 2020-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181226055200/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archivácie = 2018-12-26 }}</ref>''' |- !celková | align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960 | align="right" |9&nbsp;833&nbsp;517 |- !súš | align="right" |9&nbsp;326&nbsp;410 | align="right" |9&nbsp;147&nbsp;593 |- !vodstvo | align="right" |270&nbsp;550 | align="right" |685&nbsp;924 |} [[Súbor:Longji terrace - 03.JPG|náhľad|Pestovanie ryže v [[Kuang-si]]|alt=]] [[Súbor:1 mount hua shan china 2011.jpg|náhľad|vľavo|[[Chua-šan]] je posvätnou horou [[taoizmus|taoizmu]]]] Čínska ľudová republika sa nachádza vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]] pri západnom pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Od severu na&nbsp;juh sa rozkladá od rieky [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] (Amur) na 53°&nbsp;s.š. k najjužnejšiemu cípu ostrovov [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] (Spratlyho ostrovy) na 18°&nbsp;s.š. Spojnica meria okolo 5&nbsp;500&nbsp;km. Od [[Pamír]]u na západe (71°&nbsp;v.d.) po sútok riek [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] a [[Ussuri]] (135°&nbsp;v.d.) presahuje spojnica 5&nbsp;200&nbsp;km. Časový rozdiel je viac než štyri hodiny, v celom štáte sa však používa jednotný čas ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]]+8). Tradičným európskym označením pre oblasť Číny (aj Japonska) je "[[Ďaleký východ (Ázia)|ďaleký východ]]". ČĽR susedí priamo so 14 krajinami. Má suchozemskú hranici s dĺžkou 22&nbsp;800&nbsp;km a (spolu s&nbsp;omnoho väčším Ruskom) najviac susedov zo všetkých štátov sveta. Po smeru hodinových ručičiek sú nimi [[India]] (dĺžka hranice 3&nbsp;380&nbsp;km), [[Pakistan]] (523&nbsp;km), [[Afganistan]] (76&nbsp;km), [[Tadžikistan]] (414&nbsp;km), [[Kirgizsko]] (858&nbsp;km), [[Kazachstan]] (1&nbsp;533&nbsp;km), [[Rusko]] (3&nbsp;645&nbsp;km), [[Mongolsko]] (4&nbsp;677&nbsp;km), [[Severná Kórea]] (1&nbsp;416&nbsp;km), [[Vietnam]] (1&nbsp;281&nbsp;km), [[Laos]] (423&nbsp;km), [[Mjanmarsko]] (2&nbsp;185&nbsp;km), [[Bhután]] (470&nbsp;km) a [[Nepál]] (1&nbsp;236&nbsp;km). More ďalej oddeľuje Čínu od [[Južná Kórea|Južnej Kórey]], [[Japonsko|Japonska]], [[Taiwan|Čínskej republiky]] na Tchaj-wane, [[Filipíny|Filipín]], [[Brunej]]a, [[Malajzia|Malajzie]] a [[Indonézia|Indonézie]]. ČĽR vedie spor o pozemnej hranici s&nbsp;[[India|Indiou.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisíce vojáků se na indicko-čínské hranici drží v šachu. Hrozí obnovení starého sporu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = Lidovky.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | url = https://www.lidovky.cz/svet/tisice-vojaku-se-na-indicko-cinske-hranici-drzi-v-sachu-hrozi-rozpoutani-stareho-sporu.A170710_143224_ln_zahranici_ELE | dátum vydania = 2017-07-11 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> Podobný rozpor má aj s&nbsp;[[Tadžikistan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tádžikové předají Číně území dvakrát větší než rozloha Prahy | periodikum = eurozpravy.cz | vydavateľ = | url = https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/ | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20191123101647/https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/ | dátum prístupu = 2019-11-23 | dátum archivácie = 2019-11-23 }}</ref> Tak isto aj krátky úsek hranice s&nbsp;[[Severná Kórea|KLDR]] nie je určený. Pohraničné spory s&nbsp;[[Rusko|Ruskom]] boli urovnané v&nbsp;roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Rusko a Čína si konečně vyjasnily spory o společnou hranici | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1447468-rusko-a-cina-si-konecne-vyjasnily-spory-o-spolecnou-hranici | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> [[Súbor:1 li jiang guilin yangshuo 2011.jpg|náhľad|[[Čung-kuo nan-fang kcha-s'-tche|Juhočínska krasová oblasť]]]] Na východe a na juhu obmývajú čínske územie moria. Po smeru hodinových ručičiek je to [[Pochajský záliv]], ktorý je považovaný za čínske kontinentálne more, ďalej potom [[Žlté more|Žlté]], [[Východočínske more|Východočínske]] a [[Juhočínske more]], ktoré sú okrajové moria [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. V&nbsp;teritoriálnych vodách Číny s celkovou rozlohou 4,73&nbsp;milióna&nbsp;km² sa nachádza cca 5&nbsp;400 ostrovov. Najväčší z&nbsp;nich s rozlohou 36&nbsp;000&nbsp;km² je [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] (ovládaný je však [[Taiwan|Čínskou republikou]]), nasledovaný ostrovom [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] (34&nbsp;000&nbsp;km²). Najvýchodnejšími čínskymi ostrovmi je súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü]] nachádzajúci sa severne od Taiwanu, pričom najvýchodnejšie leží ostrov [[Čch'-wej]]; ostrovy sú však pod námornou kontrolou [[Japonsko|Japonska]]. Mnoho ostrovov, ostrovčekov a skalných útesov, ktoré sa nachádzajú na juhu, sú označované ako „ostrovy Juhočínskeho mora“, pričom hlavne patria do štyroch väčších súostroví: [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] ''(Východné piesky),'' [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] ''(Západné piesky),'' [[Čung-ša]] ''(Stredné piesky)'' a [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] ''(Južné piesky)''; o oblasť sa stále vedú rozsiahle územné spory. ČĽR je zaangažovaná v spletitom spore o ostrovy Nan-ša (Spratlyho ostrovy) s&nbsp;[[Malajzia|Malajziou]], [[Filipíny|Filipínami]], Čínskou republikou, [[Vietnam]]om a [[Brunej]]ov a v spore o súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü-tao]] (Senkaku) s [[Japonsko|Japonskom]] a s Čínskou republikou. Ďalej vedie spor o námornú hranicu s&nbsp;Vietnamom v&nbsp;[[Bacboský záliv|Tonkinskom zálive]]. Ostrovy [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] (Paracelské ostrovy) sú obsadené Čínskou ľudovou republikou, ale nárokované Vietnamom a Čínskou republikou na Taiwane. Podobná situácia je aj okolo súostrovia [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] (Prataské ostrovy) a [[Čung-ša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čína nemá podle soudu v Haagu nárok na ostrovy v Jihočínském moři | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cina-nema-podle-soudu-v-haagu-narok-na-ostrovy-v-jihocinskem-mori_201607121135_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> === Geológia a geomorfológia === [[Súbor:Everest North Face toward Base Camp Tibet Luca Galuzzi 2006.jpg|náhľad|[[Mount Everest]] z čínskej strany]] Takmer celé územie Číny leží na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej litosférickej platni]]. Jej zrážka so susednou [[Austrálska platňa|indoaustrálskou platňou]] spôsobila [[Alpínske vrásnenie|alpínsko-himalájske vrásnenie]], ktoré ovplyvnilo podobu hlavne západnú časť čínskeho územia. Oblasť zrážky je doposiaľ [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] aktívna ([[Tibetská náhorná plošina]]). Významný [[Zlom (geológia)|tektonický zlom]] - [[Severovýchodný zlom]] - prebieha naprieč Čínou, od rieky [[Ussuri]] až po [[Tri rokliny (kaňon)|Tri rokliny]]. Práve na tomto zlome došlo k masívnemu zemetraseniu v roku 1976, ktoré si vyžiadalo štvrť milióna obetí.<ref name=":3" /> Najväčším pohorím Číny (a sveta) sú [[Himaláje]], tvoriace južnú hrádzu Tibetskej náhornej plošiny. Zároveň tvorí prírodnú hranicu Číny s Indiou, Nepálom a Bhútánom. Nachádza sa tu aj najvyššia hora sveta, [[Mount Everest]] (čínsky ''Ču-mu-lang-ma feng'', [[Tibetčina|tibetsky]] ''Qomolangma''), ktorá je hraničnou horou medzi Nepálom a Čínou (presnejšie jej [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetskou autonómnou oblasťou]]). Jej obvykle udávaná výška je 8849 metrov nad morom, tá sa ale pomaly stále zvyšuje, pretože tlak indoaustrálskej platne na eurázijskú trvá a celé Himaláje sa naďalej zdvíhajú. Everest sa stal veľkým lákadlom extrémnej turistiky, tú sa však Čína, pre jej negatívne dopady na životné prostredie, rozhodla regulovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výkaly a odpadky. Čína zavřela základní tábor u Mount Everestu pro turisty bez povolení | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/cestovani/cina-mount-everest-tibet-nepal-turiste-omezeni_1902161032_och | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> V [[Sin-ťiang]]u, v severozápadnom cípe Číny, sa naopak nachádza [[Turfanská preliačina]], najnižšie položené miesto v krajine. Dosahuje hĺbku až 154 metrov pod hladinou mora a jej rozloha je niečo okolo 50 000&nbsp;km². Je rovnako najsuchším a najteplejším miestom Číny (s extrémami dosiahnutých teplôt). Kúsok za ňou sa pritom zdvíhajú výbežky [[Ťanšan]]u, ktoré ich oddeľujú od [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] na severe a [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] na juhu. === Podnebie === [[Súbor:蜈支洲岛情人桥与夏季码头 - panoramio.jpg|náhľad|[[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]], “čínsky Havaj“]] V severovýchodnej Číne bývajú studené zimy a horúce letá s primeraným množstvom zrážok. [[Šanghaj]] leží vo východnej oblasti strednej Číny, má mierne zimy a vysoké množstvo zrážok. Na juhovýchode je vlhké subtropické podnebie, na západe je podnebie veľmi drsné. [[Lhasa]] má veľmi studené zimy a málo zrážok. Napriek tomu, že Čína leží južnejšie (bližšie k [[rovník]]u) ako Európa, má v priemere nižšie teploty, a to aj v nížinných oblastiach, čo je spôsobené predovšetkým dvoma bariérami, ktoré zabraňujú prenikaniu teplého vzduchu – na juhovýchode sú takou bariérou Himaláje, na severovýchode je to tzv. sibírska anticyklóna (či tiež sibírsko-mongolská tlaková výš). Počasie v Číne najviac ovplyvňujú [[monzún]]y (vetry vznikajúce z rozdielu teplôt medzi pevninou a oceánom, ktorý vzniká odrazom slnečného svitu od zemského povrchu späť do atmosféry a naopak jeho pohlcovaním vodnou masou oceánu). Monzúnové prúdenie prichádza na územie Číny poväčšine z východného pobrežia, obzvlášť od Juhočínskeho mora, a postupom do vnútrozemia slabne. Bariérou, ktorá monzúnové prúdenie pri jeho postupe do vnútrozemia poväčšine zastaví, je pohorie [[Cheng-tuan Šan]]. Na juhovýchode Číny, kde sa monzúnové prúdenie najviac uplatňuje, sa rozlišujú (ako aj v iných podobných oblastiach) predovšetkým dve ročné obdobia: obdobie sucha a a obdobie dažďov. Na severovýchode majú vplyv aj zimné monzúny spôsobené sibírskou anticyklónou, posilnenou chladným prúdom Oja-šijo v [[Japonské more|Japonskom mori]]. Monzúny môžu byť sprevádzané aj [[Tropická cyklóna|tajfúnmi]] (ako v Ázii hovoria tropickým cyklónom), ale ich vplyv je silný len na čínskych ostrovoch či na juhovýchodnom pobreží, pred vstupom nad čínsku pevninu sa tajfúny väčšinou rozbijú či stratia silu.<ref name=":3" /> Himaláje, sibírska anticyklóna a monzúnové prúdenie z juhovýchodu Čínu roztínajú na dve časti aj čo sa týka zrážok. Klimatológovia tak rozlišujú aridnú (suchú) a humídnu (vlhkú) Čínu. Extrémne málo zrážok je v [[Zrážkový tieň|zrážkovom]] tieni Himalájí, na juhozápade. Hranica aridity/humidity ovplyvnila aj kultúrne dejiny, v aridných oblastiach sa rozvinuli [[pastier]]ske a [[kočovníctvo|kočovné]] spoločnosti, zatiaľ čo v humídnych [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] a usadené spoločnosti. Hranica vlhkosti je zároveň aj hranicou medzi „studenou“ a „teplou“ Čínou. Tradične sa za hraničnú čiaru považuje rieka [[Jang-c’-ťiang]]. Veľmi dlho v Číne dokonca platilo pravidlo, že na juh od Jang-c'-ťiang sa stavajú budovy bez vykurovania a na sever s vykurovaním. Najvyššiu priemernú teplotu má ostrov [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] oddelený od [[Lejčouský polostrov|Lejčouského polostrova]] [[Chajnanský prieliv|Chajnanským prielivom]]. Chaj-nan je tiež nazývaný aj "čínskym Havajom" a je veľmi vyhľadávanou turistickou destináciou. S využitím Köppen-Geigerovej klasifikácie možno Čínu rozdeliť najmä na štyri klimatické oblasti - juhovýchod má subtropickú klímu, juhozápad miernu monzúnovú klímu, severovýchod miernu kontinentálnu a juhovýchod, ovplyvnený hlavne Himalájami, má alpínske chladné. Len úzky pás pobrežia na juhu a najmä tamojšie ostrovy možno označiť za tropické monzúnové. === Vodstvo === [[Súbor:Cn1202-03.jpg|náhľad|[[Jang-c’-ťiang]] v [[Jün-nan]]e]] Čína je obmývaná štyrmi [[Okrajové more|okrajovými morami]] [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Najväčším a strategicky najvýznamnejším morom pri čínskom pobreží je [[Juhočínske more]]. Vo [[Východočínske more|Východočínskom mori]] leží sporný ostrov Taiwan. [[Šelf|Šelfové]] [[Žlté more]] získalo názov podľa sprašových usadenín zo [[Žltá rieka|Žltej rieky]]. Na jeho okraji leží ešte [[Pochajské more]]. [[Teritoriálne vody|Výsostné vody]] ČĽR (o ktoré sa nevedie spor) majú rozlohu 879 666 kilometrov štvorcových (teda zhruba päťkrát menej ako výsostné vody Japonska). Riečny systém možno rozdeliť na [[úmorie]] Tichého oceánu, [[Indický oceán|Indického oceánu]], [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] a bezodtokú oblasť. 60 percent tohto systému je odvodňovaných do Tichého oceánu (východ). 30 percent je bezodtoká oblasť (západ Číny). 10 percent čínskych riek spadá do úmoria Indického oceánu (juhozápad). Jedno percento tečie do Severného ľadového oceánu (malá oblasť v pohorí [[Altaj]]). Do Tichého oceánu ústia štyri najdôležitejšie čínske rieky: Jang-c’-ťiang (najdlhšia rieka Ázie aj Eurázie, tretia najdlhšia na svete), [[Žltá rieka]] (Chuang-che), hraničná rieka [[Amur (rieka)|Amur]] a [[Perlová rieka]]. Dohromady tieto štyri rieky odvodňujú 40 percent územia Číny. Rieky Amur, [[Argun (rieka)|Argun]] a [[Ussuri]] spolu vytvárajú najväčšiu riečnu hranicu (hranicu medzi dvoma štátmi tvorenou riekou) na svete. Oddeľujú územie Ruska a Číny. V [[Povodie|povodí]] [[Jang-c’-ťiang]] sa nachádzajú dve najväčšie [[Sladkovodné jazero|sladkovodné jazerá]] Číny - [[Tung-tching-chu]] (5000 km²) a [[Pcho-jang-chu]] (2700 km²). Ich rozloha však silne kolíše. Najväčším slaným jazerom je [[Kukunor]] v provincii [[Čching-chaj]], často označované za najväčšie čínske jazero vôbec. Podľa čínskych vedcov mu však hrozí vyschnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší čínské jezero může do 200 let zcela vyschnout | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070111080406/http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum prístupu = 2007-01-05 | dátum archivácie = 2007-01-11 | nedostupné = áno }}</ref> === Rastlinstvo a živočíšstvo === {{Hlavný článok|Fauna a flóra Číny}} Čína má bohatú [[fauna|faunu]] a [[flóra|flóru]]. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo [[relikt]]ov a [[endemit]]ov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a [[tajga|tajgy]] na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa [[dub]]y, vždy zelené [[gaštan]]y, [[palma|palmy]], spomedzi ihličnanov [[cyprus]]y a [[tuja|tuje]]. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma [[panda veľká]], ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za [[afrodiziakum]]. == Hospodárstvo == [[Súbor:Nárast HDP od 2012 a predpoveď do 2028.png|náhľad|250x250bod|Vývoj a predpoveď nárastu HDP v Číne<nowiki/>]] [[Súbor:Dlhové zaťaženie Číny.jpg|náhľad|249x249bod|Dlhové zaťaženie ČĽR k 2023]] Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najväčšou svetovou ekonomikou podľa nominálnej HDP a najväčšou ekonomikou podľa [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]]. V Číne prevláda rozvíjajúca sa zmiešaná trhová ekonomika, ktorá má prvky plánovej ekonomiky, čiže zahŕňa priemyselné vyhlášky, ako aj päťročné plány. Ekonomika Číny prispieva viac ako 18% do svetovej ekonomiky, ako v [[Hrubý domáci produkt|HDP]] tak v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]] (2022). Ekonomika je tvorená ako podnikmi verejného sektora, tak štátom vlastnenými podnikmi či podnikmi so zmiešaným vlastnictvom, plus veľký sektor domáceho súkromného sektora a nevylučuje ani pôsobenie zahraničných podnikov v systéme. Najväčším prispievateľom do čínskej ekonomiky sú súkromné investície a export. [[Súbor:Vývoj HDP Číny.png|náhľad|253x253bod|Čína HDP https://www.investing.com/economic-calendar/chinese-gdp-461]] Čína je svetovo najväčšia výrobná ekonomika a najrýchlejšie rastúci spotrebiteľský trh, zároveň je najväčším [[vývoz]]com a druhým najväčším [[dovoz]]com tovarov na svete. Svojím vplyvom na hýbanie obchodu si Čína udržuje popredné postavenie v medzinárodnom obchode. S viac ako 770 miliónov pracovníkmi patrí Čína ku krajinám s najväčšou [[:en:Workforce|pracovnou silou]]. Podľa prieskumu z roku 2021, je takmer 493 miliónov Číňanov zaradených v strednej ekonomickej triede a okolo 242 miliónov sa nachádza vo vyššej strednej triede.[https://www.pewresearch.org/short-reads/2021/03/18/in-the-pandemic-indias-middle-class-shrinks-and-poverty-spreads-while-china-sees-smaller-changes/] Taktiež sa považuje za jednu z najinovatívnejších krajín, nielen vďaka vedúcemu postaveniu v niekoľkých patentových prihláškach, ale aj kvôli prítomnosti dvoch z piatich globálnych vedecko-technologických klusterov ([[:en:Guangdong–Hong_Kong–Macao_Greater_Bay_Area|Shenzhen-Hong Kong-Guangzhou]] a [[Peking]]). Čína má dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami sveta, ktoré sú buď už v platnosti (napr. [[:cs:Regionální_ekonomické_partnerství|REP]] - Regionálne ekonomické partnerstvo), alebo sú v procese jednania. Hlavnými obchodnými partnermi sú : [[Európska únia|Európska Únia]], [[Spojené štáty|USA]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Japonsko]], [[Taiwan]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Vietnam]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Malajzia]] a [[Rusko]]. Napriek tomu, že je Číne pripisovaný titul "výrobná veľmoc", export prispieva do ekonomiky iba okolo 18%. Medzi dôležité odvetvia hospodárstva patrí : ťažba a spracovanie neerastných surovín ( uhlie, ropa, železo, oceľ, hlinník, petrolej, cement,...), výroba strojov a rôznych dopravných prostriedkov, chemický priemysel, spotrebiteľské produkty ( obuv, oblečenie, hračky,..), spracovanie potravín, telekomunikačné zariadenia,... Najviac do exportu prispieva odvetvie výrobného hospodárstva (okolo 74%) a medzi exportných partnerov patrí : [[Spojené štáty|USA]], [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Japonsko]],... Najväčší podiel importu tvoria taktiež produkty výrobného priemyslu (okolo 64%), s [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia|Európskou úniou]], [[Taiwan|Taiwanom]], [[Kórejská republika|Južnou Kóreou]] a [[Japonsko|Japonskom]] ako hlavnými importnými partnermi. Čínska ekonomika prispieva k rastúcim emisiám sklenníkových plynov, hoci v prepočte na obyvateľa sú stále oveľa nižšie ako v krajinách s rozvinutou ekonomikou, ako sú napríklad [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. Zaujímavosťou je, že Čína si dokázala zachovať aj počas [[Pandémia|pandémie]] [[COVID-19|koronavírusu COVID-19]], zachovať nízku [[Nezamestnanosť|nezamestnanosť,]] ako i výšku [[Inflácia (ekonomika)|inflácie]] (iba okolo 2,8% v roku 2022). V roku 2022 sa Čína dostala na druhé miesto v najväčšom celkovom počte miliardárov na svete. Hoci čínska ekonomika rástla posledných 30 rokov priemerne o 10 percent ročne, podľa [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) dosahoval [[hrubý domáci produkt]] v roku 2010 7 518 [[dolár]]ov na osobu, čo Čínu radilo na 93. miesto na svete a tým pádom medzi rozvojové krajiny.<ref>World Economic Outlook lolDatabase - Apríl 2011 [http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=47&pr.y=6&sy=2010&ey=2010&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C943%2C963%2C686%2C616%2C688%2C223%2C518%2C516%2C728%2C918%2C558%2C748%2C138%2C618%2C196%2C522%2C278%2C622%2C692%2C156%2C694%2C624%2C142%2C626%2C449%2C628%2C564%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C184%2C132%2C524%2C646%2C361%2C648%2C362%2C915%2C364%2C134%2C732%2C652%2C366%2C174%2C734%2C328%2C144%2C258%2C146%2C656%2C463%2C654%2C528%2C336%2C923%2C263%2C738%2C268%2C578%2C532%2C537%2C944%2C742%2C176%2C866%2C534%2C369%2C536%2C744%2C429%2C186%2C433%2C925%2C178%2C869%2C436%2C746%2C136%2C926%2C343%2C466%2C158%2C112%2C439%2C111%2C916%2C298%2C664%2C927%2C826%2C846%2C542%2C299%2C967%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=PPPPC&grp=0&a=]</ref> === Čínske hospodárstvo v rokoch 1949 - 1978 === [[Súbor:Shanghaiviewpic1.jpg|right|250px|thumb|Štvrť Pchu-tung v Šanghaji, finančné a komerčné centrum Číny]] Po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949 sa v krajine začala uplatňovať politika [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovanej ekonomiky]] podľa sovietskeho vzoru. Zároveň kládol [[Mao Ce-tung]] dôraz na rýchlu industrializáciu a sebestačnosť. Do dvoch rokov od vzniku ČĽR bola dokončená pozemková reforma a znárodnené banky. V prvej polovici päťdesiatych rokov boli vybudované základy čínskej dopravnej infraštruktúry, najmä železničné trate, a výkon hospodárstva prekonal predvojnovú úroveň. Mao Ce-tung však nebol spokojný s tempom hospodárskeho rastu a preto roku 1958 zaviedol tzv. [[Veľký skok vpred]]. V rámci tejto masovo mobilizačnej kampane sa zrušili poľnohospodárske družstvá a boli založené komúny obrovských rozmerov, v rámci ktorých bol život organizovaný vojenským spôsobom. Základným cieľom veľkého skoku vpred bolo zvýšiť produkciu ocele tak, aby Čína v tomto ukazovateli dosiahla úroveň USA a Veľkej Británie. Presun zdrojov do priemyslu však znamenal drastický pokles v poľnohospodárskej produkcii, čo spôsobilo hladomor a pokles HDP o tretinu. V roku 1961 bola kampaň zrušená. Prvá polovica šesťdesiatych rokov sa v Číne niesla v znamení pomalého, ale stabilného hospodárskeho rastu, ktorý bol výsledkom umiernenej hospodárskej politiky [[Teng Siao-pching]]a a [[Liou Šao-čchi]]ho. S nástupom [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] v roku 1966 sa však krajina dostala do politického a hospodárskeho rozvratu, ktorý trval až do opätovného nástupu Teng Siao-pchinga k moci roku 1978. === Vývoj hospodárstva po roku 1978 === Reformisti, ktorí sa dostali k moci roku 1978, prestali používať ideologické masové kampane na dosahovanie hospodárskych cieľov a zvolili pragmatický prístup. Prvé zmeny boli zavedené v poľnohospodárstve, ktoré bolo do tej doby nízko produktívne, pretože roľníctvo bolo rozdelené do komún a centrálne organizované. Teng umožnil roľníkom pestovať potraviny na súkromné účely a predávať prebytky. V nasledujúcej dekáde vzrástla produkcia v poľnohospodárstve o viac ako polovicu. V roku 1981 boli v pobrežných oblastiach založené "špeciálne ekonomické zóny", v ktorých bola zjednodušená administratíva a znížené dane. Politika otvorených dverí mala za cieľ pritiahnuť do piatich miest – Šen-žen, Ču-chaj, Šan-tchou, Sia-men a Chaj-nan – zahraničný kapitál, technologické znalosti a právnu infraštruktúru. Špeciálne ekonomické zóny sa stali motorom čínskeho hospodárskeho rastu a v roku 1984 bolo štrnásť ďalších miest otvorených pre zahraničné investície.<ref>Hospodárske reformy v Číne [https://web.archive.org/web/20100821112028/http://www.ucm.sk/revue/2005/2/cakym.pdf]</ref> Udalosti na námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následné embargo krátkodobo spomalili čínsky hospodársky rast, ten bol ale opätovne naštartovaný [[Teng Siao-pching|Teng Siao-pchingovou]] „cestou na juh“ v roku 1991, ktorá dodala hospodárstvu výrazný stimul. Číne sa podarilo rýchlo prekonať [[Ázijská finančná kríza|Ázijskú hospodársku krízu]] v roku 1997 a roku 2001 bola prijatá za člena [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej hospodárskej organizácie]] (WTO). [[Súbor:Správne členenie ČĽR.png|right|250px|thumb|Administratívne členenie Číny]] == Administratívne členenie == {{Hlavný článok|Administratívne členenie Číny}} Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií (''šeng'' - {{v jazyku|cmn|(省}}, [[pinyin]] ''shěng''). Čína považuje [[Taiwan]] za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď tam priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín (''c'-č'-čchü'' - {{v jazyku|cmn|(自治区}} - [[pinyin]] ''zìzhìqū''), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá (''č'-sia-š''' - {{v jazyku|cmn|(直辖市}} - [[pinyin]] zhíxiáshì) a dve osobitné administratívne oblasti (''tche-pie sing-čeng-čchü'' - {{v jazyku|cmn|(特别行政区}} - [[pinyin]] tèbié xíngzhèngqū) – [[Hongkong]] a [[Macao]] – s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Ján Ježovít]] (* [[1909]]{{--}}† [[1994]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2016 | mesiac = | ročník = 47 | číslo = 5 | strany = 24{{--}}25 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_05.pdf#page=24 | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | priezvisko2 = Kučera | meno2 = Ondřej | priezvisko3 = Lavička | meno3 = Martin | titul = Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN | rok = 2019 | isbn = 978-80-7422-596-3 | počet strán = 444 | strany = }} * BECKER, Jasper. ''Čína na přelomu století''. Praha : Jasper, 2002. ISBN 80-7257-729-8 * FAIRBANK, John K. ''Dějiny Číny''. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2010. ISBN 978-80-7422-007-4 * FISHMAN, Ted C. ''China, Inc.: jak Čína drtí Ameriku a svět''. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-44-3 * KIRONSKÁ, Kristína, TURSCÁNYI, Richard (eds.). ''Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne.'' Bratislava: Hadart Publishing, 2020. ISBN 9788099941237 * KLIMEŠ, Ondřej a kol. ''Kulturní diplomacie Číny a její regionální variace''. Praha : Academia, 2019. ISBN 978-80-200-2962-1 * KREJČÍ, Oskar. ''Geopolitika Číny.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. 492 s. {{ISBN|978-80-88260-51-6}} * LIŠČÁK, Vladimír. ''Čína''. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-7277-109-4 * PILLSBURY, Michael. ''Stoletý maraton: tajná čínská strategie, jak vystřídat Ameriku v roli globální supervelmoci a nastolit čínský světový řád''. Praha : Rybka Publishers, 2019. ISBN 978-80-87950-67-8 * ULČ, Ota. ''Bez Čedoku po Číně a okolí''. Praha : Ivo Železný, 1992. ISBN 80-7116-088-1 * VOJTA, Vít. ''Čínský svět: jak porozumět současné Číně, čínskému chování a myšlení''. Brno : Pixl-e, 2011. ISBN 978-80-905021-0-9 == Iné projekty == {{Projekt|q=Čína|commonscat=China}} == Externé odkazy == * [http://www.foreign.gov.sk/files/add.php3?text=Inform%C3%A1cie%20o%20%C5%A1t%C3%A1toch%20sveta&file=terit=cina.htm Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR] {{Autoritné údaje}} {{Čína}} {{Východná Ázia}} {{Stredná Ázia}} {{Ázia}} {{WTO}} {{APEC}} [[Kategória:Čína| ]] [[Kategória:Čína (historická krajina)]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Stredná Ázia]] [[Kategória:Východná Ázia]] [[Kategória:Štáty v Ázii]] tmce6uxprp0ty5ackjswzosf3qsiayq 8358933 8358929 2026-08-22T17:56:04Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-46078-12|~2026-46078-12]] ([[User_talk:~2026-46078-12|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od InternetArchiveBot 8344500 wikitext text/x-wiki {{Na revíziu}} {{Iné významy}} {{Infobox štát | Celý názov = Čínska ľudová republika | 2. pád názvu = Číny | Vlajka = Flag of the People's Republic of China.svg | Znak = 中華人民共和國國徽.svg | Poloha = CHN_orthographic.svg | Motto = nie je | Hymna = 義勇軍進行曲/义勇军进行曲<br/>([[Pochod dobrovoľníkov]]) | Dlhý miestny názov = 中华人民共和国 <br /> Čung-chua žen-min kung-che-kuo | Krátky miestny názov = Čung-kuo | Hlavné mesto = [[Peking]] | ŠírkaSt = 39 | ŠírkaMin = 55 | ŠírkaSJ = s | DĺžkaSt = 116 | DĺžkaMin = 23 | DĺžkaVZ = v | Najväčšie mesto = [[Šanghaj]] | Úradné jazyky = [[čínština]] | Štátne zriadenie = [[ľudová demokracia|ľudovodemokratická]] [[republika]] | Funkcie politických predstaviteľov = [[Prezident]]<br />[[Predseda vlády]] | Politickí predstavitelia = [[Si Ťin-pching ]]<br />[[Li Čchiang]] | Vznik = [[1. október]] [[1949]] | Susedia = [[Afganistan]], [[Bhután]], [[India]], [[Kazachstan]], [[Kirgizsko]], [[Laos]], [[Mongolsko]], [[Mjanmarsko]], [[Nepál]], [[Pakistan]], [[Rusko]], [[Kórejská ľudovodemokratická republika]], [[Tadžikistan]], [[Vietnam]] | Rozloha = 9 596 961 | Poradie rozloha = 4 | Rozloha vody = 268 715 | Percento vody = 2,8 | Odhad počtu obyvateľov = 1 403 500 365 | Rok odhad počtu obyvateľov = 2016 | Poradie odhad počtu obyvateľov = 2 | Sčítanie počtu obyvateľov = 1 339 724 852 | Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010 | Hustota obyvateľstva = 145 | Poradie hustota = 83 | HDP = 14,092 bilióna | Rok HDP = 2018 | Poradie HDP = 2 | HDP na hlavu = 18 066 | Poradie HDP na hlavu = 79 | HDI = 0,752 | Rok HDI = 2017 | Poradie (HDI) = 86 | Kategória HDI = vysoký | Mena = [[čínsky jüan|jüan]] | Kód meny = CNY | Časové pásmo = | UTC posun = +8 | Letný čas = ''bez zmeny'' | UTC posun leto = +8 | Medzinárodný kód = CHN / CN | Kód motorových vozidiel = RC | Internetová doména = .cn | Smerové telefónne číslo = 86 | Poznámky = Gramotnosť: 92 % }} [[Súbor:Velký_sál_lidu,_Peking.jpg|vpravo|náhľad|Peking]] [[Súbor:China Shenzhen Walmart-entrance.jpg|náhľad|Šenčen]] [[Súbor:Ch-map cropped.jpg|vpravo|náhľad|Mapa Číny]] '''Čína''' ([[Čínština|čín.]] 中国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng guó''; doslova: „krajina uprostred“), dlhý tvar '''Čínska ľudová republika''' ([[Čínština|čín.]] 中华人民共和国 – [[pchin-jin]]: ''Zhōng huá rén mín gòng hé guó''), skratkou '''ČĽR''' (medzinárodne [[ISO 3166-2:CN|''CN'']]),<ref>{{Citácia knihy | titul = Jména států a jejich územních částí | url = http://cuzk.cz/Zivotni-situace/Poradci-a-poradni-organy/Nazvoslovna-komise-CUZK/Geograficke-nazvoslovne-seznamy/Seznam-jmen-statu-a-jejich-uzemnich-casti.aspx | vydavateľ = Český úřad zeměměřický a katastrální | miesto = Praha | rok = 2009 | vydanie = 4. rozšířené a přepracované | počet strán = 111 | kapitola = Asie | strany = 33–34 | isbn = 978-80-86918-57-0 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = CN, ISO 3166 Country Codes | url = https://www.iso.org/obp/ui/#iso:code:3166:CN | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2018 | dátum prístupu = 2018 | vydavateľ = International Organization for Standardization | jazyk = anglicky }}</ref> je [[štát]] ležiaci vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]]. S&nbsp;1,4&nbsp;miliardami obyvateľov je Čína po [[India|Indii]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = N | meno = Tomáš Vasilko, Denník | titul = V Číně klesla populace, lidé mají velmi málo dětí. Je to neskutečný propad, říká demograf | periodikum = Deník N | url = https://denikn.cz/1060556/v-cine-klesla-populace-lide-maji-velmi-malo-deti-je-to-neskutecny-propad-rika-demograf/ | dátum vydania = 2023-01-20 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2023-01-20 }}</ref> [[Zoznam štátov podľa počtu obyvateľov|druhou najľudnatejšou krajinou sveta]]. Rozloha 9,6&nbsp;milióna km² z nej robí [[Zoznam štátov podľa rozlohy|štvrtý najväčší štát]]. Čína sa rozkladá naprieč piatimi [[Časové pásmo|časovými pásmami]] a susedí so 14 krajinami, čo je po [[Rusko|Rusku]] druhý najvyšší počet na svete. Krajina sa člení na&nbsp;23 [[Provincie v Číne|provincií]],<ref group="p.">Za jednu z provincií je Čínskou ľudovou republikou [[de iure]] nárokovaný ostrov [[Taiwan (Čínska ľudová republika)|Tchaj-wan]], ktorý je [[de facto]] pod správou [[Taiwan|Čínskej republiky]].</ref> päť [[Autonómne oblasti v Číne|autonómnych oblastí]], štyri [[priamo spravované mestá v Číne]] ([[Peking]], [[Tiencin|Tchien-ťin]], [[Šanghaj]], [[Čunking|Čchung-čching]]) a dve [[Osobitná administratívna oblasť|osobitné administratívne oblasti]] ([[Hongkong]] a [[Macao]]). Hlavným mestom Číny je [[Peking]], najľudnatejším mestom je [[Šanghaj]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Top 10 Largest Cities in China, the Most Populous in China | periodikum = www.chinahighlights.com | url = https://www.chinahighlights.com/travelguide/top-large-cities.htm | jazyk = en | dátum prístupu = 2022-09-22 }}</ref> Čínska civilizácia, rozvíjajúca sa pôvodne v úrodnom povodí [[Žltá rieka|Žltej rieky]] vo [[Veľká čínska nížina|Veľkej čínskej nížine]], patrí k najstarším na svete. Hoci sú jej počiatky zahalené v hmle legiend, obvykle sa umiestňujú do obdobia 2000 rokov pred n. l. Čínsky štát niekoľkokrát v dejinách zmohutnel, bol rozbitý, a potom sa znovu zjednotil. Vo fázach rozmachu bola Čína vždy poprednou svetovou ekonomickou mocnosťou, okrem iného vďaka preslávenej [[Hodvábna cesta|Hodvábnej ceste]], a tak isto miestom rozvoja vedy a technológií - možno jej pripísať vynález [[kompas]]u, [[papier]]a, [[Pušný prach|strelného prachu]] či [[Tlač z výšky|kníhtlače]]. 19. storočie bolo pre Čínu však dobou stagnácie, oneskoreného prenikania rysov modernej civilizácie i mocenského poníženia. To viedlo v roku 1912 k pádu tisícročného [[Monarchia|monarchického]] systému a vzniku [[Čínska republika (1912 – 1949)|republiky]], ktorej modernizačné snahy boli však zabrzdené [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianskou vojnou]] medzi [[Kuomintang|nacionalistami]] a [[Komunistická strana Číny|komunistami]] (od 1927) a [[Druhá čínsko-japonská vojna|agresiou]] [[Japonsko|Japonska]] (od 1937). V roku 1949 nakoniec krajinu, až na malý ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]], ovládli komunisti. Vytvorili [[Totalitarizmus|totalitný systém]] s [[Príkazová ekonomika|centrálne riadenou ekonomikou]]. Mnoho spoločenských a ekonomických experimentov, ktoré vyvrcholili tzv. [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|kultúrnou revolúciou]], viedlo však len k stagnácii, hoci Čína dosiahla istých diplomatických úspechov (od roku 1971 sa stala stálym členom [[Bezpečnostná rada Organizácie Spojených národov|Bezpečnostnej rady OSN]] s&nbsp;právom [[Veto|veta]], keď bolo toto postavenie odoprené [[Taiwan|Čínskej republike]] teda Tchaj-wanu) a vojenských (vstup medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové veľmoci]]). Skutočný rozmach však priniesli až [[Štyri modernizácie|ekonomické reformy]] [[Teng Siao-pching]]a začaté v roku 1978, ktoré v Číne zaviedli [[voľný trh]]. Zahájilo sa obdobie bezprecedentného ekonomického rastu. S tým išiel ruka v ruke rast [[Geopolitika|geopolitického]] vplyvu a zisk statusu [[superveľmoc]]i. Trauma veľmocenského poníženia z 19. storočia bola symbolicky prekonaná aj tým, keď Čína dostala pod svoju kontrolu posledné európske [[Kolónia (geopolitika)|kolónie]] na svojom území, teda [[Hongkong]] a [[Macao]]. Vznáša nárok aj na ostrov Tchaj-wan a niekoľko ďalších menších území, tieto oblasti sú avšak spravované vládou [[Taiwan|Čínskej republiky]], ktorá ale zatiaľ nechce byť samostatným štátom a formálne si aj naďalej robí nárok na vládu v celej Číne. Aj keď reformy Čínu veľmi priblížili k západnému ekonomickému modelu a životnému štýlu, v politickej oblasti si uchováva systém [[Stranícka diktatúra|vlády jednej strany]] a rysy [[Diktatúra|diktatúry]]. Stále silnejšie geopolitické partnerstvo spája Čínu s [[Rusko|Ruskom]]. Spoločne sa snažia vytvoriť blok, ktorý by oponoval Európe, [[Spojené štáty americké|Spojeným štátom]] a ich ázijským spojencom, ako sú Japonsko a [[Južná Kórea]]. Napätie týchto dvoch veľkých blokov sa niekedy označuje za [[Druhá studená vojna|druhú studenú vojnu]]. O možnosti, že by medzi týmito dvoma blokmi spadla nová [[železná opona]], sa začalo silno diskutovať hlavne po [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022]], rovnako ako o tom, ako veľmi sú záujmy Ruska a Číny v tejto veci zladené - čínsky vplyv bol od 80. rokov postavený na otvorenej globalizovanej ekonomike a vývozu do západných krajín. V roku 2012 sa Čína stala najväčšou ekonomikou sveta z hľadiska [[Hrubý domáci produkt|hrubého domáceho produktu]] (HDP) v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|parite kúpnej sily]]. Z hľadiska nominálneho HDP je druhou najväčšou ekonomikou po Spojených štátoch. Tak isto je druhá na svete podľa kritéria [[Spoločenské bohatstvo|národného bohatstva]]. Krajina je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom. Jej bohatstvo však nie je v čínskej spoločnosti rozložené rovnomerne (má omnoho vyššiu [[Príjmová nerovnosť|mieru ekonomických rozdielov medzi ľuďmi]] než Európa) a tak isto pri prepočte svojho ekonomického výkonu na obyvateľa sa tento výkon javí skôr priemerným - v HDP ([[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PPP]]) [[per capita]] je Čína 77. na svete (ak počítame len skutočne suverénne štáty), presne na úrovni globálneho priemeru (v Európe to zodpovedá úrovni [[Severné Macedónsko|Severného Macedónska]]). Spojené štáty sú z tohto hľadiska desiate. Vojenská moc Číny trvalo rastie. Po USA a Rusku má tretiu najsilnejšiu armádu na svete a druhý najvyšší obranný rozpočet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = 2022 Military Strength Ranking | periodikum = Globalfirepower.com | url = https://www.globalfirepower.com/countries-listing.php}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Druhý největší armádní rozpočet na světě roste. Čína na ozbrojené síly vynaloží přes 209 miliard dolarů | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavatele = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/druhy-nejvetsi-armadni-rozpocet-na-svete-roste-cina-na-ozbrojene-sily-vynalozi_2103050733_tzr}}</ref> == Základné informácie == Čína je so svojimi {{km2|9596960}} taká veľká ako [[Spojené štáty]] alebo celá [[Európa]] až po [[Ural (pohorie)|Ural]]. Z toho vyplýva, že sa jej povrch, klimatické podmienky a s tým aj predpoklady pre ľudský život v regiónoch veľmi odlišujú. Územie Číny je vymedzené prírodnými hranicami: na východe a juhovýchode sú to moria ([[Žlté more]], [[Východočínske more]] a [[Juhočínske more]]), na juhu, na západe a severozápade delia Čínu od jej susedov vysoké horské masívy a na severe stepi a púšte == Dejiny == {{Hlavný článok|Dejiny Číny}} === Predhistória === Pôvodné osídlenie Číny patrí medzi najstaršie na svete. [[Archeológia|Archeologické]] objavy [[Človek pekinský|''Sinanthropua Pekinensis'']] dokazujú osídlenie už pred pól miliónom rokov.<ref name=":1">{{Citácia knihy | titul = Universum, všeobecná encyklopedie. 2. díl | vydavateľ = Odeon, Euromedia Group | miesto = Praha | rok = 2001 | vydanie = 1 | počet strán = 655 | kapitola = | strany = 262, 263 | isbn = 80-207-1062-0 }}</ref> === Vlády dynastií === [[Súbor:Chinesische-mauer.jpg|náhľad|vľavo|[[Veľký čínsky múr]] chránil Čínu pred nájazdmi nomádov zo severu]] [[Súbor:Along the River During the Qingming Festival (detail of original).jpg|náhľad|[[Kchaj-feng]], hlavné mesto [[dynastia Sung]], na obraze z 12.&nbsp;storočia od [[Čang Ce-tuan]]a]] [[Súbor:Zhengding Tianning Si Lingxiao Ta 2013.08.31 17-27-12.jpg|náhľad|Pagoda Ling-siao z 11. storočia]] [[Súbor:Gugong.jpg|náhľad|Cisársky palác v [[Zakázané mesto|Zakázanom meste]] z obdobia vlády dynastie Ming]] Dynastia [[Sia (dynastia)|Sia]] je považovaná za prvú čínsku vládnucu [[Dynastia|dynastiu]].<ref name=":1" /> [[Šang (dynastia)|Šang]] je historicky prvá doložená čínska dynastia. Vládla v 17. až 16. storočí pred našim letopočtom. Bolo už používané písmo a kalendár.<ref name=":2">{{Citácia knihy | titul = Merriam-Webster's Geographical Dictionary | vydavateľ = Merriam-Webster, Incorporporated, Publishers | miesto = Springfield, Massachusetts, U. S. A. | rok = 1997 | vydanie = 3 | počet strán = 1361 | strany = 247 | isbn = 0-87779-546-0 | jazyk = anglicky | url-access = registration | url = https://archive.org/details/merriamwebstersg1998merr }}</ref> [[Čou (dynastia)|Dynastia Čou]] vládnuca v 11. až 8. storočí pred našim letopočtom už ovládala a spravovala rozsiahle územie od rieky [[Jang-c’-ťiang]] až po [[Veľký čínsky múr]].<ref name=":2" /> Čouské obdobie sa delí na Západný a Východný Čou. V&nbsp;období Východného Čou sa vládnuci kráľ presunul na miesto moderného [[Si-an]]u. Postupne moc čouskeho kráľa zoslabla. V&nbsp;8.&nbsp;až 5.&nbsp;storočí pred n. l. nasledovalo [[Obdobie jari a jesene]], kde si vládcovia údelných štátov rozdelili krajinu medzi sebou. Potom sa v&nbsp;[[Obdobie bojujúcich štátov (Čína)|období bojujúcich štátov]] stretlo niekoľko silných štátov v&nbsp;boji o vládu nad Čínou. V&nbsp;ňom zvíťazila [[Čchin (dynastia)|dynastia Čchin]], ovládajúca región okolo pôvodnej čouskej metropole. Vláda [[Čchin (dynastia)|dynastie Čchin]] priniesla zjednotenie územia pod silno [[Centralizácia|centralizovanú]] vládu. V&nbsp;tomto období, 220 rokov pred našim letopočtom, sa začal stavať [[Veľký čínsky múr]], postavený [[Zavlažovanie|zavlažovací systém]], uskutočnila sa reforma písma a boli zjednotené miery a váhy.<ref name=":1" /> Z nasledujúcich zmätkov po páde ríše Čchin sa zrodila [[Chan (dynastia)|dynastia Chan]], keď [[Liou Pang]], jeden z vodcov protičchinských povstalcov, opätovne zjednotil Čínu a v roku [[202 pred Kr.|202 pred n. l.]] sa vyhlásil za cisára. [[Chan (dynastia)|Dynastia Chan]] je považovaná za jednu z najmocnejších dynastií v celej čínskej histórii. V tomto období, 206 pred n. l. až 220 nášho letopočtu, došlo k rozvoju obchodu a kultúry.<ref name=":1" /> Technické znalosti zahrňovali používanie [[papier]]a a [[porcelán]]u. Dynastia Chan nadviazala na predchádzajúcu vojenskú expanziu dynastie Čchin. Došlo k prvým kontaktom so [[Západ (svetová strana)|Západom]], so [[Rimania (staroveký národ)|starovekými Rimanmi]].<ref name=":2" /> V priebehu 1. storočia nášho letopočtu sa z [[India|Indie]] do Číny rozšíril [[budhizmus]].<ref name=":2" /> V [[Obdobie troch kráľovstiev|období troch kráľovstiev]] (220 - 280) sa Čína najprv rozpadla na tri štáty a neskôr sa roztrieštenosť ešte zvýšila.<ref name=":1" /> Toto obdobie je tradične vymedzené rokom 220 n. l., keď oficiálne vznikol štát [[Ríša Wej|Wej]], a rokom 280, keď [[Ríša Ťin (265 - 420)|ríša Ťin]] dobyla štát [[Wu (štát)|Wu]]. Počas [[Suej (dynastia)|dynastie Suej]], na prelome 6. a 7. storočia, došlo k opätovnému zjednoteniu krajiny. Za nasledujúcej [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]], 618 až 907, nastal "zlatý vek" v&nbsp;oblasti umenia a literatúry.<ref name=":2" /> Čína sa v tomto období stala najvýznamnejším štátom v Ázii. Bola vynájdená [[Tlač z výšky|kníhtlač]]. Čína nadviazala politické kontakty s [[Japonsko|Japonskom]] a krajinami [[Južná Ázia|južnej]] a [[Západná Ázia|Západnej Ázie]].<ref name=":1" /> V rokoch 907 až 960, v tzv. období [[Päť dynastií a desať kráľovstiev|Piatich dynastií a desiatich kráľovstiev]], došlo k ďalším vojnám a fragmentáciam ovládaných území. Nasledujúca vláda [[Sung (dynastia|dynastie Sung ]] (960 - 1279) bola naopak obdobím veľkých hospodárskych a kultúrnych úspechov. Došlo k&nbsp;rozvoju [[Manufaktúra (história)|manufaktúr]], výmen a obchodu, významnému rozvoju [[Peňažný trh|peňažného hospodárstva]], vied a aj [[farmakológia|farmakológie]].<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Vládu dynastie Sung ukončili v poslednej štvrtine 13. storočia nájazdy [[Mongoli (mongolské jazyky)|Mongolov]]. Mongoli ovládli celú Čínu a ich ríša siahala cez celú Áziu až do [[Európa|Európy]]. Prvým z vládcov mongolskej [[Jüan (dynastia)|dynastie Jüan]] bol [[chán]] [[Chubilaj]] (známe sú jeho kontakty s&nbsp;[[Benátska republika|benátskym]] cestovateľom [[Marco Polo|Markom Polom]]).<ref name=":1" /><ref name=":2" /> [[Súbor:Regaining the Provincial Capital of Ruizhou.jpg|náhled|vľavo|[[Tchajpchinské povstanie]] v rokoch 1850 až 1864 si vyžiadalo cez 20 miliónov obetí]] Počas vlády Mongolov vypuklo v Číne viacero povstaní, posledné z nich Mongolov vyhnalo a ustanovilo [[Ming (dynastia)|dynastiu Ming]] (1368-1644). Hlavným mestom dynastie Ming sa stal [[Peking]]. V tomto období došlo k rozvoju námorného obchodu a stavby lodí. Cestovateľ [[Čeng Che]] vďaka tomu preskúmal [[Juhovýchodná Ázia|juhovýchodnú Áziu]], [[India|Indiu]], [[Arabský polostrov]] a [[Východná Afrika|východnú Afriku]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dreyer | meno = Edward L. | priezvisko2 = Stearns | meno2 = Peter | titul = Zheng He: China and the Oceans in the Early Ming Dynasty, 1405-1433 | url = https://books.google.cz/books?id=9BeFQgAACAAJ&dq=isbn:0321084438&hl=cs&sa=X&redir_esc=y | vydavateľ = Pearson Longman | počet strán = 238 | isbn = 978-0-321-08443-9 | poznámka = Google-Books-ID: 9BeFQgAACAAJ | jazyk = en }}</ref> Skvalitnilo sa aj spracovanie [[Železo|železa]] a došlo k rozvoju [[Umelecké remeslo|umeleckých remesiel]].<ref name=":1" /> V&nbsp;[[16.&nbsp;storočie|16. storočí]] začali do Číny prenikať [[Portugalčania|portugalskí]] obchodníci a [[misionár]]i, ale ich vplyv bol neskôr výrazne obmedzený na oblasť mesta a&nbsp;prístavu [[Macao]].<ref name=":2" /> Poslednou dynastiou v Číne bola [[Mandžusko|mandžuská]] [[Čching|dynastia Čching]]. Vládla v rokoch 1644 až 1911. Prví cisári tejto dynastie obnovili moc a hranice ríše ako bývali počas [[Tchang (dynastia)|dynastie Tchang]].<ref name=":1" /> Čínska ríša zahrňovala [[Mandžusko]], [[Mongolsko]], [[Taiwan]] a&nbsp;[[Tibet (historické územie)|Tibet]].<ref name=":2" /> Cisári dynastie Čhing podporovali vedu a umenie. Dlhé obdobie mieru, keď stúpla životná úroveň obyvateľov cisárstva, bolo zakončené tzv. [[Ópiové vojny|Ópiovou vojnou]] (1839 - 1842) s [[Angličania|Angličanmi]]. Po porážke musela Čína postúpiť [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Írska]] mesto [[Hongkong]], ktoré sa stalo britskou korunnou kolóniou. Nasledovali ďalšie dve ópiové vojny a&nbsp;pokles životnej úrovne obyvateľov. Na konci [[19.&nbsp;storočie|19. storočia]] sa Čína dostala do vojenského konfliktu s [[Japonsko|Japonskom]]. Po niekoľkých protimandžuských povstaniach bol v roku 1911 posledný cisár dynastie Čching [[Pchu-i]] nútený [[Abdikácia|abdikovať]] a 29.&nbsp;decembra 1911 bola vyhlásená [[Čínska republika (1912 – 1949)|Čínska republika]].<ref name=":1" /> === Čínska republika === {{Hlavný článok|Čínska republika (1912 – 1949)}} ==== Čínsko-japonská vojna ==== [[Súbor:First pictures of the Japanese occupation of Peiping in China.jpg|náhľad|Okupačné vojska [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonského cisárstva]] vstupujú v auguste 1937 do [[Peking]]u]] V roku 1931 po tzv. [[Mandžuský incident|Mukdenskom Incidente]] obsadila japonská armáda [[Mandžusko]] a vytvorila tú bábkový štát [[Mandžukuo]], ktorý sa stal odrazovým mostíkom k japonskej invázii do ostatných častí Číny. [[Incident na moste Marca Pola]], ktorý bol umelo vyvolaný Japoncami, sa stal zámienkou na rozpútanie 8 rokov trvajúcej [[Druhá čínsko-japonská vojna|druhej čínsko-japonskej vojny]] (1937 – 1945), ktorá je niekedy považovaná za súčasť [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]]. [[Japonská cisárska armáda]] sa pri svojom ťažení do Číny dopúšťala mnohých [[Japonské vojnové zločiny|vojnových zločinov]]. Najznámejším z nich bol [[Nankinský masaker]] v roku 1937, pri ktorom japonskí vojaci zmasakrovali az 300&nbsp;000 civilistov a vojnových zajatcov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Japonci zabili 300 tisíc lidí během šesti týdnů. Čína si připomíná 80 let od Nankingského masakru | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = Lidovky.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | dátum_vydania = 13. decembra 2017 | url = https://www.lidovky.cz/svet/nankingsky-masakr-20-tisic-znasilneni-a-smrt-300-tisic-cinanu-behem-sesti-tydnu.A171213_100732_ln_zahranici_mha }}</ref> Zvláštna japonská [[jednotka 731]], ktorá bola umiestnená v Mandžusku, robila pokusy na ľuďoch. Japonci na obyvateľstve testovali [[biologická zbraň|biologické zbrane]], napríklad antrax alebo bubonický mor, ktorými sa nakazili státisíce Číňanov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horší než Mengele: Japonci při pokusech zmasakrovali tisíce lidí | periodikum = Česká televize | dátum_vydania = 13. augusta 2015 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1566801-horsi-nez-mengele-japonci-pri-pokusech-zmasakrovali-tisice-lidi }}</ref> Celkovo si druhá čínsko-japonská vojna vyžiadala cez 11 miliónov obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Před 80 lety rozpoutali Japonci v čínském Nankingu peklo. Masakr dodnes šokuje brutalitou | periodikum = Česká televize | dátum_vydania = 13. decembra 2017 | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/2331226-pred-80-lety-rozpoutali-japonci-v-cinskem-nankingu-peklo-masakr-dodnes-sokuje }}</ref> ==== Čínska občianska vojna ==== Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] vypukla v Číne opäť [[Čínske občianske a revolučné vojny|občianska vojna]] medzi [[Komunistická strana Číny|Komunistickou stranou Číny]] (''Kungčchantang'') a vtedy ešte vládnucimi [[Kuomintang|nacionalistami]] (''Kuomintang'').<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Antoni | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Čína sa zrodila z krvavej občianskej vojny. Čankajšek neváhal obetovať vlastných ľudí | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/svet/72286/cina-sa-zrodila-z-krvavej-obcianskej-vojny-cankajsek-nevahal-obetovat-vlastnych-ludi/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2021-04-05 | dátum prístupu = 2023-05-29 }}</ref> Vojna skončila v roku 1949 víťazstvom komunistov. Tí pod vedením [[Mao Ce-tung]]a prevzali kontrolu nad celou pevninskou Čínou vrátane ostrova [[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]]. Príslušníci Kuomintangu boli donútení stiahnuť sa na ostrov [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] a niekoľko menších priľahlých ostrovov, čo je územie dnešnej [[Taiwan|Čínskej republiky]]. 1. októbra 1949 vyhlásil Mao Ce-tung na [[peking]]skom [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] slovami „Číňania povstali“ Čínsku ľudovú republiku. === Čínska ľudová republika === {{Hlavný článok|Dejiny Čínskej ľudovej republiky}} ==== Vláda Mao Ce-tunga ==== <!-- [[Súbor:Mao proclaiming the establishment of the PRC in 1949.jpg|náhľad|vľavo|Mao Ce-tung vyhlasuje ČĽR, 1949]] --> Obdobie vlády počas života [[Mao Ce-tung]]a (1949 – 1976) dodnes vzbudzuje mnoho kontroverzií, hlavne kvôli nezmieriteľnej politike voči odporcom, mnohým omylom a až zločinným dôsledkom na obyvateľstve spôsobených okrem iného nekompromisným vykladaním [[komunizmus|komunistickej]] ideológie.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pacner | meno = Karel | autor = | odkaz na autora = | titul = Před 40 lety zemřel Mao Ce-tung. Zahubil nejméně 70 milionů lidí | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/xman/profily/mao-ce-tung.A160909_110435_profily_kuz | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2016-09-10 | dátum prístupu = 2023-05-29 }}</ref> Nová vláda okamžite uzákonila pozemkovú reformu, znárodnila priemyselnú výrobu a začala s vyhlasovaním kampaní (programy gramotnosti, očkovanie, zvýšenie kvality poľnohospodárstva atď.). Hneď po vzniku nového štátu v roku 1949 ČĽR formálne anektovala [[Východný Turkestan]] (dnešná [[Sin-ťiang|autonómna oblasť Sin-ťiang]]) a v&nbsp;roku 1950 aj [[Tibet (historické územie)|Tibet]] (oficiálne až v roku 1951, dnešná [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetská autonómna oblasť]]), čím dokončila opätovné zjednotenie územia pripojením všetkých separatistických štátov vzniknutých po vyhlásení republiky v roku 1912. Komunistická Čína sa tak isto zapojila do [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]] (1950 – 1953) na strane [[Severná Kórea|Severnej Kórey]]. V&nbsp;roku 1956 bolo ohlásené pod heslom „Nech rozkvitá sto kvetov umenia, nech súperí sto škôl učenia“ [[Hnutie sto kvetov]], v&nbsp;rámci ktorého boli intelektuáli vyzvaní, aby dali kritikou podnety pre ďalšie zlepšenie krajiny. Keď sa ale kampaň postupne zvrhla na kritiku vládneho režimu, nasledovala [[kampaň proti pravičiarom]] (1957), ktorá odsúdila státisíce ľudí, prevažne intelektuálov, na&nbsp;smrť alebo na&nbsp;prevýchovu. V&nbsp;pokuse dohnať a predbehnúť Západ, bol vyhlásený tzv. [[Veľký skok vpred]] (1958 – 1960), ktorý ale skončil katastrofou – na [[Veľký čínsky hladomor|hladomor]] zomrelo podľa odhadov dokonca viac než 30 miliónov ľudí, a preto z&nbsp;čela KS Číny odstúpil Mao Ce-tung, napriek tomu si aj naďalej udržiaval v strane veľký vplyv, a na jeho miesto bol zvolený [[Liou Šao-čchi]]. V&nbsp;dôsledku ideologickej roztržky so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom]] od roku 1960 bola ČĽR medzinárodne izolovaná. V roku 1964 bola uskutočnená prvá úspešná [[Jadrová zbraň|jadrová]] skúška a ČĽR sa tak zaradila medzi [[Jadrová veľmoc|jadrové mocnosti]]. ==== Kultúrna revolúcia ==== {{Hlavný článok|Veľká proletárska kultúrna revolúcia}} [[Mao Ce-tung]] získal podporu medzi roľníkmi predovšetkým vďaka pozemkovej reforme, ktorá rozdelila pôdu medzi 300 miliónov ľudí, ktorí dovtedy žiadnu pôdu nevlastnili. Pôvodní majitelia pozemkov, ktorých komunisti označovali ako kulakov, boli často vyháňaní a zabíjaní, odhady hovoria o 800 tisíc až 5 miliónoch zabitých statkárov.<ref>{{Citácia knihy | autor = Lee Feigon | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = Mao: A Reinterpretation | url = https://archive.org/details/maoreinterpretat0000feig | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = | miesto = | vydavateľ = Ivan R. Dee | rok = 2002 | počet strán = 240 | strany = }}</ref> Čínska populácia sa z 550 miliónov takmer zdvojnásobila na viac než 900 miliónov. Avšak Mao Ce-tungov rozsiahly projekt ekonomickej a sociálnej reformy, tzv. [[Veľký skok vpred]] medzi rokmi 1958 a 1961, mal za následok okolo 45 miliónov úmrtí, väčšinou následkom hladomoru.<ref>[http://www.independent.co.uk/arts-entertainment/books/news/maos-great-leap-forward-killed-45-million-in-four-years-2081630.html The Independent, Mao's Great Leap Forward 'killed 45 million in four years]</ref> V roku 1966 Mao Ce-tung inicioval [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Veľkú proletársku kultúrnu revolúciu]], ktorá bola postavená na myšlienke nepretržitej revolúcie a masovej demokracie, a mala za cieľ odstrániť [[kapitalizmus]] vo vnútri strany. Hlavným Maovým dôvodom pre uskutočnenie revolúcie však zrejme bolo to, že od roku 1959 postupne strácal vplyv vo vedení strany a týmto spôsobom sa chcel zbaviť svojich ideologických odporcov a osobných nepriateľov. Kampaň bola zameraná proti [[Štyri prežitky|štyrom prežitkom]] – ''starému mysleniu, kultúre, obyčajom a návykom''. Hnacou silou Maovej revolúcie sa stala mládež, ktorá vytvárala tzv. [[Červené gardy]]. Hlavnými obeťami kampane sa stali Liou Šao-čchi a [[Teng Siao-pching]], zahraniční diplomati a vôbec všetky autority. V&nbsp;dôsledku toho došlo k&nbsp;obrovským škodám na [[Kultúra (spoločenské vedy)|kultúrnom]] dedičstve (boli pálené knihy, vyplienené múzea a ničené historické budovy) a krajina sa zmietala v&nbsp;chaose. Kampaň trvala do roku 1969, ale jej výsledky pretrvali do Maovej smrti v roku 1976 a ďalej. [[Súbor:President Richard Nixon and Mao Zedong.jpg|náhľad|Mao Ce-tung a americký prezident [[Richard Nixon]] v roku 1972 počas americko-čínskeho zblíženia, keď boli obe krajiny v konflikte so ZSSR]] Centrum výskumu dejín Komunistickej strany uviedlo v máji 1984 nasledujúce počty vzťahujúce sa ku Kultúrnej revolúcii: 4,2 milióna ľudí bolo zatknutých, 1,7 milióna ľudí zomrelo neprirodzenou smrťou, 135 000 ľudí bolo označených za kontrarevolucionárov a popravených, 237 000 ľudí bolo zabitých, 7,03 milióna ľudí bolo zmrzačených.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 文革五十周年：必须再来一次反文革 (50 rokov Kultúrnej revolúcie: Kultúrnu revolúciu musíme opäť odmietnuť) | periodikum = Consensus Net | url = http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html | dátum prístupu = 2023-05-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200625142850/http://www.hybsl.cn/beijingcankao/beijingfenxi/2016-01-08/56368.html | dátum archivácie = 2020-06-25 }}</ref> Akademický výskum odhaduje počet obetí na 400 tisíc až 8 miliónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = China’s Cultural Revolution was a power grab from within the government, not from without, Stanford sociologist finds | periodikum = Stanford News | dátum_vydania = 29. októbra 2019 | url = https://news.stanford.edu/2019/10/29/violence-unfolded-chinas-cultural-revolution/ }}</ref> ==== Liberalizácia ekonomiky ==== Kultúrna revolúcia skončila až smrťou Mao Ce-tunga. V&nbsp;následnom boji o moc neuspela tzv. [[Banda štyroch]], ktorá mala veľký podiel na kultúrnej revolúcii. Bola obvinená z uvedenia krajiny do chaosu a všetci členovia odsúdení k vysokým trestom. Na čelo štátu sa dostalo proreformné krídlo KS Číny reprezentované [[Teng Siao-pching]]om, ktorý riadil dianie v strane a v štáte. Súčasne s tým pokračovalo zlepšovanie vzťahov so [[Západ (svetová strana)|Západom]], ktoré začalo návštevou [[Henry Kissinger|Henryho Kissingera]] v Pekingu v roku 1971. V&nbsp;nasledujúcich rokoch sa uskutočnili mnohé reformy, vďaka ktorým sa Čína hlavne [[Hospodárstvo (oblasť činnosti)|ekonomicky]] priblížila viac k Západu. Boli zriadené tzv. „Špeciálne ekonomické zóny“, kde bolo umožnené podnikanie západným investorom. Naopak bola zavedená [[politika jedného dieťaťa]], ktorá spomalila populačný rast a priniesla mnohé negatívne vplyvy, vrátane nepomeru medzi pohlaviami, starnutie populácie a úbytok pracovnej sily. ===== Študentské protesty na námestí Tchien-an-men ===== V roku 1989 došlo po narastajúcej nespokojnosti k&nbsp;[[Protesty na Námestí Tchien-an-men|protestom študentov]] proti vláde KS Číny na [[Tchien-an-men kuang-čchang|námestí Nebeského pokoja]] v&nbsp;metropole [[Peking]]u, tie však boli tvrdo potlačené zásahom armády a uvrhli ČĽR do prechodnej izolácie. K&nbsp;demokratizácii a zavedení [[pluralizmus (politická teória)|pluralitného systému]] nedošlo, komunistické vedenie krajiny sa však generačne obmenilo a pokračovalo naďalej v&nbsp;hospodárskych reformách. ==== 90. roky a nové tisícročie ==== 1. júla 1997 bol k&nbsp;Čínskej ľudovej republike pripojený [[Hongkong]], predtým pod správou [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británie]], pod podmienkou „[[Jedna krajina, dva systémy|jedna krajina, dva systémy]]“; 20. decembra 1999 bolo pod rovnakými podmienkami pripojené [[Macao]], predtým pod správou [[Portugalsko|Portugalska]]. Vo výdajoch na [[Čínska ľudová oslobodenecká armáda|ozbrojené sily]] sa Čína dostala na druhé miesto, hneď za Spojené štáty, a výrazne začala modernizovať všetky zložky armády. Počas administratívy [[Chu Ťin-tchao|Chu Ťin-tchaa]], ktorá vládla od roku 2003, začali byť riešené problémy hlavne v sociálnej oblasti. Vláda vytvorila koncept s názvom ''Harmonická spoločnosť'', ktorý sľubuje fúziu [[Socializmus|socializmu]] a [[demokracia|demokracie]], podporu strednej triedy, vládu práva, a zároveň zahrňuje prvky nového [[konfucianizmus|konfucianizmu]]. Táto administratíva bola vôbec prvou v histórii ČĽR, ktorá začala otvorene podporovať náboženstvo, a to hlavne [[budhizmus]] a [[taoizmus]], ktoré vidia ako tradičnú súčasť čínskej kultúry. Niektorí zahraniční pozorovatelia avšak označujú aktivitu čínskej vlády za ďalší pokus o namaľovanie falošného obrazu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Klimeš | meno = Ondřej | odkaz na autora = | titul = Krize legitimity Komunistické strany Číny a Chu Ťin-tchaova demokracie | url = | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Mezinárodní politika | miesto = | jazyk = | číslo = 3 | strany = 25{{--}}28 }}</ref>, lebo v krajine neustále prebiehajú masové represie, cenzúra informácií a zatýkanie ako v predchádzajúcich obdobiach. Pokračujú aj reštrikcie proti určitým náboženským skupinám proti ktorým trvá takzvaný „boj proti zlým kultom“, ktorý Strana vyhlásila v roku 1999, zasiahnuté sú všetky náboženstvá, ktorá sa nepodriaďujú Strane, teda [[kresťan]]ia lojálni pápežovi, [[budhizmus|budhisti]] lojálni dalajlámovi, [[Fa-lun Kung]] lojálni k zakladateľovi Li Chung-č'ovi. Potláčané sú práva národnostných menšín, predovšetkým [[Tibeťania|Tibeťanov]] a [[Ujguri|Ujgurov]], ktorí boli internovani v tzv. [[Prevýchovné centrá v Sin-ťiangu|prevýchovných centrách]],<ref>{{Citácia knihy | autor = Darren Byler | odkaz na autora = | prekladatelia = Mária Mlynarčíková | titul = V táboroch. O čínskych digitálnych trestných kolóniách | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = | miesto = Bratislava | vydavateľ = N Press, s.r.o. | rok = 2022 | počet strán = 144 | strany = }}</ref> ľudskoprávni aktivisti čelia prenasledovaniu. V rokoch 2019-2020 boli potlačené prodemokratické protesty v Hongkongu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šebeňa | meno = Martin | odkaz na autora = | titul = Toto je koniec Hongkongu, aký sme poznali | url = https://komentare.sme.sk/c/22437524/toto-je-koniec-hongkongu-aky-poznali.html | dátum vydania = 2020-07-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = [[SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> Počas [[Pandémia ochorenia COVID-19|pandémie Covidu-19]] v rokoch 2020 - 2022 uplatňovala vláda politiku "nulového covidu", vďaka čomu bola po dobu troch rokov de facto izolovaná od zvyšku sveta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Onderčanin | meno = Lukáš | odkaz na autora = | titul = Pozitívny test a milión ľudí je v karanténe. Čínsky boj s vírusom nemusí byť udržateľný | url = https://svet.sme.sk/c/22934695/cina-covid-19-koronavirus-lockdown.html | dátum vydania = 2022-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = [[SME]] | miesto = | jazyk = }}</ref> V uplynulých štyroch desaťročiach zaznamenala Číny obrovský ekonomický rast, ktorý viedol k zvýšeniu životnej úrovne a podľa čínskych údajov sa vymanilo viac než 800 miliónov ľudí z chudoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Reakcia EÚ na štátom riadenú investičnú stratégiu Číny | url = https://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/RW20_03/RW_EU_response_to_China_SK.pdf | dátum vydania = 2020 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-05-31 | vydavateľ = Európsky dvor audítorov | miesto = Luxemburg | jazyk = }}</ref> Na druhej strane došlo k výraznej devastácii životného prostredia<ref>DUBRAVČÍKOVÁ, Klára: Životné prostredie: Ako sa Čína dostala na hranicu ekologickej katastrofy a ako k tomu pristupuje vláda? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 213-226</ref> a na rozdiel od predpovedí nedošlo k demokratizácii a liberalizácii politického systému. == Geografia == {{Hlavný článok|Geografia Číny}} === Rozloha a poloha === Čína je z hľadiska rozlohy tretím najväčším štátom sveta (po [[Rusko|Rusku]] a [[Kanada|Kanade]]). Jej povrch je - pri započítaní všetkých území, ktoré si ČĽR nárokuje (vrátane Taiwanu a niekoľkých sporných pohraničných území) - 9 596 960 kilometrov štvorcových. Ak odpočítame Taiwan, tak rozloha je 9 560 772. Pri započítaní vnútorných vodných plôch a sporných území tak rozloha je 9 780 000 kilometrov štvorcových, čo je maximálna uvádzaná hodnota.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Horálek | meno = Adam | titul = Geografie Číny. Učební materiál pro studenty sinologie | url = https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf | vydavateľ = Katedra asijských studií Filozofické fakulty Univerzity Palackého | miesto = Olomouc | dátum vydania = 2013 | dátum prístupu = 2019-11-23 | isbn = 978-80-244-3839-9 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410023458/https://cinstina.upol.cz/pluginfile.php/2/course/section/2/Geografie.pdf | dátum archivácie = 2020-04-10 | nedostupné = ano }}</ref> {| class="wikitable" align="right" |+Rozloha Číny v km<sup>2</sup> <ref name=":3" /> ! colspan="4" |'''započítané plochy''' !'''rozloha''' !'''poznámky''' |- | colspan="4" |všetka súš + vnútrozemské vodné plochy | align="right" |9&nbsp;780&nbsp;000 | |- | rowspan="10" | | colspan="3" |plocha všetých jazier a vodných tokov | align="right" |183&nbsp;000 | |- | colspan="3" |všetka súš nárokovaná vládou ČĽR – teda vrátane Taiwanu a ďalších území (napr. v Juhočínskom mori, na indicko-čínskych hraniciach atď.) | align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960 |najčastejšie uvádzaná rozloha |- | rowspan="8" | | colspan="2" |súš bez sporných území | align="right" |9&nbsp;502&nbsp;000 |minimálna rozloha, s ktorou sa dá stretnúť v literatúre |- | colspan="2" |všetky sporné územia (bez severného Assámu) | align="right" |94&nbsp;000 | |- | rowspan="5" | |Taiwan | align="right" |36&nbsp;188 | |- |Hongkong | align="right" |1&nbsp;098 | |- |Macao | align="right" |28 | |- |sporné územie severného Ladakhu, ktoré Čína okupuje | align="right" |30&nbsp;000 | |- |ďalšie sporné územia na hraniciach s Indiou, Barmou, Kazachstanom a Ruskom | align="right" |27&nbsp;000 | |- | colspan="2" |súš + územie pod faktickou kontrolou Číny (všetky nárokované územia bez Taiwanu) | align="right" |9&nbsp;560&nbsp;772 |druhá najčastejšie uvádzaná rozloha |} {| class="wikitable" align="right" |+Rozloha Číny a USA v km<sup>2</sup> podľa CIA WORLD FACTBOOK |- | !'''Čína'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = East Asia/Southeast Asia :: China — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html | dátum vydania = 2020-09-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20161013030611/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/ch.html | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archiváce = 2016-10-13 | nedostupné = ano }}</ref> !'''USA<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = North America :: United States — The World Factbook - Central Intelligence Agency | periodikum = www.cia.gov | vydavateľ = | url = https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum vydania = 2020-09-20 | url archívu = https://web.archive.org/web/20181226055200/https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html | dátum prístupu = 2020-10-08 | dátum archivácie = 2018-12-26 }}</ref>''' |- !celková | align="right" |9&nbsp;596&nbsp;960 | align="right" |9&nbsp;833&nbsp;517 |- !súš | align="right" |9&nbsp;326&nbsp;410 | align="right" |9&nbsp;147&nbsp;593 |- !vodstvo | align="right" |270&nbsp;550 | align="right" |685&nbsp;924 |} [[Súbor:Longji terrace - 03.JPG|náhľad|Pestovanie ryže v [[Kuang-si]]|alt=]] [[Súbor:1 mount hua shan china 2011.jpg|náhľad|vľavo|[[Chua-šan]] je posvätnou horou [[taoizmus|taoizmu]]]] Čínska ľudová republika sa nachádza vo [[Východná Ázia|východnej Ázii]] pri západnom pobreží [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Od severu na&nbsp;juh sa rozkladá od rieky [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] (Amur) na 53°&nbsp;s.š. k najjužnejšiemu cípu ostrovov [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] (Spratlyho ostrovy) na 18°&nbsp;s.š. Spojnica meria okolo 5&nbsp;500&nbsp;km. Od [[Pamír]]u na západe (71°&nbsp;v.d.) po sútok riek [[Amur (rieka)|Chej-lung-ťiang]] a [[Ussuri]] (135°&nbsp;v.d.) presahuje spojnica 5&nbsp;200&nbsp;km. Časový rozdiel je viac než štyri hodiny, v celom štáte sa však používa jednotný čas ([[Koordinovaný svetový čas|UTC]]+8). Tradičným európskym označením pre oblasť Číny (aj Japonska) je "[[Ďaleký východ (Ázia)|ďaleký východ]]". ČĽR susedí priamo so 14 krajinami. Má suchozemskú hranici s dĺžkou 22&nbsp;800&nbsp;km a (spolu s&nbsp;omnoho väčším Ruskom) najviac susedov zo všetkých štátov sveta. Po smeru hodinových ručičiek sú nimi [[India]] (dĺžka hranice 3&nbsp;380&nbsp;km), [[Pakistan]] (523&nbsp;km), [[Afganistan]] (76&nbsp;km), [[Tadžikistan]] (414&nbsp;km), [[Kirgizsko]] (858&nbsp;km), [[Kazachstan]] (1&nbsp;533&nbsp;km), [[Rusko]] (3&nbsp;645&nbsp;km), [[Mongolsko]] (4&nbsp;677&nbsp;km), [[Severná Kórea]] (1&nbsp;416&nbsp;km), [[Vietnam]] (1&nbsp;281&nbsp;km), [[Laos]] (423&nbsp;km), [[Mjanmarsko]] (2&nbsp;185&nbsp;km), [[Bhután]] (470&nbsp;km) a [[Nepál]] (1&nbsp;236&nbsp;km). More ďalej oddeľuje Čínu od [[Južná Kórea|Južnej Kórey]], [[Japonsko|Japonska]], [[Taiwan|Čínskej republiky]] na Tchaj-wane, [[Filipíny|Filipín]], [[Brunej]]a, [[Malajzia|Malajzie]] a [[Indonézia|Indonézie]]. ČĽR vedie spor o pozemnej hranici s&nbsp;[[India|Indiou.]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tisíce vojáků se na indicko-čínské hranici drží v šachu. Hrozí obnovení starého sporu | periodikum = Lidovky.cz | odkaz na periodikum = Lidovky.cz | vydavateľ = MAFRA | odkaz na vydavateľa = MAFRA | url = https://www.lidovky.cz/svet/tisice-vojaku-se-na-indicko-cinske-hranici-drzi-v-sachu-hrozi-rozpoutani-stareho-sporu.A170710_143224_ln_zahranici_ELE | dátum vydania = 2017-07-11 | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> Podobný rozpor má aj s&nbsp;[[Tadžikistan]]om.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Tádžikové předají Číně území dvakrát větší než rozloha Prahy | periodikum = eurozpravy.cz | vydavateľ = | url = https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/ | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20191123101647/https://eurozpravy.cz/zahranicni/asie-a-australie/21124-tadzikove-predaji-cine-uzemi-dvakrat-vetsi-nez-rozloha-prahy/ | dátum prístupu = 2019-11-23 | dátum archivácie = 2019-11-23 }}</ref> Tak isto aj krátky úsek hranice s&nbsp;[[Severná Kórea|KLDR]] nie je určený. Pohraničné spory s&nbsp;[[Rusko|Ruskom]] boli urovnané v&nbsp;roku 2008.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | titul = Rusko a Čína si konečně vyjasnily spory o společnou hranici | periodikum = ČT24 | vydavateľ = Česká televize | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/1447468-rusko-a-cina-si-konecne-vyjasnily-spory-o-spolecnou-hranici | dátum vydania = | jazyk = cs | url archívu = | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> [[Súbor:1 li jiang guilin yangshuo 2011.jpg|náhľad|[[Čung-kuo nan-fang kcha-s'-tche|Juhočínska krasová oblasť]]]] Na východe a na juhu obmývajú čínske územie moria. Po smeru hodinových ručičiek je to [[Pochajský záliv]], ktorý je považovaný za čínske kontinentálne more, ďalej potom [[Žlté more|Žlté]], [[Východočínske more|Východočínske]] a [[Juhočínske more]], ktoré sú okrajové moria [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. V&nbsp;teritoriálnych vodách Číny s celkovou rozlohou 4,73&nbsp;milióna&nbsp;km² sa nachádza cca 5&nbsp;400 ostrovov. Najväčší z&nbsp;nich s rozlohou 36&nbsp;000&nbsp;km² je [[Taiwan (ostrov)|Tchaj-wan]] (ovládaný je však [[Taiwan|Čínskou republikou]]), nasledovaný ostrovom [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] (34&nbsp;000&nbsp;km²). Najvýchodnejšími čínskymi ostrovmi je súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü]] nachádzajúci sa severne od Taiwanu, pričom najvýchodnejšie leží ostrov [[Čch'-wej]]; ostrovy sú však pod námornou kontrolou [[Japonsko|Japonska]]. Mnoho ostrovov, ostrovčekov a skalných útesov, ktoré sa nachádzajú na juhu, sú označované ako „ostrovy Juhočínskeho mora“, pričom hlavne patria do štyroch väčších súostroví: [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] ''(Východné piesky),'' [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] ''(Západné piesky),'' [[Čung-ša]] ''(Stredné piesky)'' a [[Spratlyho ostrovy|Nan-ša]] ''(Južné piesky)''; o oblasť sa stále vedú rozsiahle územné spory. ČĽR je zaangažovaná v spletitom spore o ostrovy Nan-ša (Spratlyho ostrovy) s&nbsp;[[Malajzia|Malajziou]], [[Filipíny|Filipínami]], Čínskou republikou, [[Vietnam]]om a [[Brunej]]ov a v spore o súostrovie [[Senkaku|Tiao-jü-tao]] (Senkaku) s [[Japonsko|Japonskom]] a s Čínskou republikou. Ďalej vedie spor o námornú hranicu s&nbsp;Vietnamom v&nbsp;[[Bacboský záliv|Tonkinskom zálive]]. Ostrovy [[Paracelské ostrovy|Si-ša]] (Paracelské ostrovy) sú obsadené Čínskou ľudovou republikou, ale nárokované Vietnamom a Čínskou republikou na Taiwane. Podobná situácia je aj okolo súostrovia [[Prataské ostrovy|Tung-ša]] (Prataské ostrovy) a [[Čung-ša]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čína nemá podle soudu v Haagu nárok na ostrovy v Jihočínském moři | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/cina-nema-podle-soudu-v-haagu-narok-na-ostrovy-v-jihocinskem-mori_201607121135_dpihova | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> === Geológia a geomorfológia === [[Súbor:Everest North Face toward Base Camp Tibet Luca Galuzzi 2006.jpg|náhľad|[[Mount Everest]] z čínskej strany]] Takmer celé územie Číny leží na [[Eurázijská platňa|Eurázijskej litosférickej platni]]. Jej zrážka so susednou [[Austrálska platňa|indoaustrálskou platňou]] spôsobila [[Alpínske vrásnenie|alpínsko-himalájske vrásnenie]], ktoré ovplyvnilo podobu hlavne západnú časť čínskeho územia. Oblasť zrážky je doposiaľ [[Tektonika (geológia)|tektonicky]] aktívna ([[Tibetská náhorná plošina]]). Významný [[Zlom (geológia)|tektonický zlom]] - [[Severovýchodný zlom]] - prebieha naprieč Čínou, od rieky [[Ussuri]] až po [[Tri rokliny (kaňon)|Tri rokliny]]. Práve na tomto zlome došlo k masívnemu zemetraseniu v roku 1976, ktoré si vyžiadalo štvrť milióna obetí.<ref name=":3" /> Najväčším pohorím Číny (a sveta) sú [[Himaláje]], tvoriace južnú hrádzu Tibetskej náhornej plošiny. Zároveň tvorí prírodnú hranicu Číny s Indiou, Nepálom a Bhútánom. Nachádza sa tu aj najvyššia hora sveta, [[Mount Everest]] (čínsky ''Ču-mu-lang-ma feng'', [[Tibetčina|tibetsky]] ''Qomolangma''), ktorá je hraničnou horou medzi Nepálom a Čínou (presnejšie jej [[Tibet (autonómna oblasť)|Tibetskou autonómnou oblasťou]]). Jej obvykle udávaná výška je 8849 metrov nad morom, tá sa ale pomaly stále zvyšuje, pretože tlak indoaustrálskej platne na eurázijskú trvá a celé Himaláje sa naďalej zdvíhajú. Everest sa stal veľkým lákadlom extrémnej turistiky, tú sa však Čína, pre jej negatívne dopady na životné prostredie, rozhodla regulovať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výkaly a odpadky. Čína zavřela základní tábor u Mount Everestu pro turisty bez povolení | periodikum = iROZHLAS | odkaz na periodikum = iROZHLAS | vydavateľ = Český rozhlas | odkaz na vydavateľa = Český rozhlas | url = https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/cestovani/cina-mount-everest-tibet-nepal-turiste-omezeni_1902161032_och | jazyk = cs | dátum prístupu = 2019-11-23 }}</ref> V [[Sin-ťiang]]u, v severozápadnom cípe Číny, sa naopak nachádza [[Turfanská preliačina]], najnižšie položené miesto v krajine. Dosahuje hĺbku až 154 metrov pod hladinou mora a jej rozloha je niečo okolo 50 000&nbsp;km². Je rovnako najsuchším a najteplejším miestom Číny (s extrémami dosiahnutých teplôt). Kúsok za ňou sa pritom zdvíhajú výbežky [[Ťanšan]]u, ktoré ich oddeľujú od [[Džungárska panva|Džungárskej panvy]] na severe a [[Tarimská panva|Tarimskej panvy]] na juhu. === Podnebie === [[Súbor:蜈支洲岛情人桥与夏季码头 - panoramio.jpg|náhľad|[[Chaj-nan (provincia)|Chaj-nan]], “čínsky Havaj“]] V severovýchodnej Číne bývajú studené zimy a horúce letá s primeraným množstvom zrážok. [[Šanghaj]] leží vo východnej oblasti strednej Číny, má mierne zimy a vysoké množstvo zrážok. Na juhovýchode je vlhké subtropické podnebie, na západe je podnebie veľmi drsné. [[Lhasa]] má veľmi studené zimy a málo zrážok. Napriek tomu, že Čína leží južnejšie (bližšie k [[rovník]]u) ako Európa, má v priemere nižšie teploty, a to aj v nížinných oblastiach, čo je spôsobené predovšetkým dvoma bariérami, ktoré zabraňujú prenikaniu teplého vzduchu – na juhovýchode sú takou bariérou Himaláje, na severovýchode je to tzv. sibírska anticyklóna (či tiež sibírsko-mongolská tlaková výš). Počasie v Číne najviac ovplyvňujú [[monzún]]y (vetry vznikajúce z rozdielu teplôt medzi pevninou a oceánom, ktorý vzniká odrazom slnečného svitu od zemského povrchu späť do atmosféry a naopak jeho pohlcovaním vodnou masou oceánu). Monzúnové prúdenie prichádza na územie Číny poväčšine z východného pobrežia, obzvlášť od Juhočínskeho mora, a postupom do vnútrozemia slabne. Bariérou, ktorá monzúnové prúdenie pri jeho postupe do vnútrozemia poväčšine zastaví, je pohorie [[Cheng-tuan Šan]]. Na juhovýchode Číny, kde sa monzúnové prúdenie najviac uplatňuje, sa rozlišujú (ako aj v iných podobných oblastiach) predovšetkým dve ročné obdobia: obdobie sucha a a obdobie dažďov. Na severovýchode majú vplyv aj zimné monzúny spôsobené sibírskou anticyklónou, posilnenou chladným prúdom Oja-šijo v [[Japonské more|Japonskom mori]]. Monzúny môžu byť sprevádzané aj [[Tropická cyklóna|tajfúnmi]] (ako v Ázii hovoria tropickým cyklónom), ale ich vplyv je silný len na čínskych ostrovoch či na juhovýchodnom pobreží, pred vstupom nad čínsku pevninu sa tajfúny väčšinou rozbijú či stratia silu.<ref name=":3" /> Himaláje, sibírska anticyklóna a monzúnové prúdenie z juhovýchodu Čínu roztínajú na dve časti aj čo sa týka zrážok. Klimatológovia tak rozlišujú aridnú (suchú) a humídnu (vlhkú) Čínu. Extrémne málo zrážok je v [[Zrážkový tieň|zrážkovom]] tieni Himalájí, na juhozápade. Hranica aridity/humidity ovplyvnila aj kultúrne dejiny, v aridných oblastiach sa rozvinuli [[pastier]]ske a [[kočovníctvo|kočovné]] spoločnosti, zatiaľ čo v humídnych [[Poľnohospodárstvo|poľnohospodárske]] a usadené spoločnosti. Hranica vlhkosti je zároveň aj hranicou medzi „studenou“ a „teplou“ Čínou. Tradične sa za hraničnú čiaru považuje rieka [[Jang-c’-ťiang]]. Veľmi dlho v Číne dokonca platilo pravidlo, že na juh od Jang-c'-ťiang sa stavajú budovy bez vykurovania a na sever s vykurovaním. Najvyššiu priemernú teplotu má ostrov [[Chaj-nan (ostrov)|Chaj-nan]] oddelený od [[Lejčouský polostrov|Lejčouského polostrova]] [[Chajnanský prieliv|Chajnanským prielivom]]. Chaj-nan je tiež nazývaný aj "čínskym Havajom" a je veľmi vyhľadávanou turistickou destináciou. S využitím Köppen-Geigerovej klasifikácie možno Čínu rozdeliť najmä na štyri klimatické oblasti - juhovýchod má subtropickú klímu, juhozápad miernu monzúnovú klímu, severovýchod miernu kontinentálnu a juhovýchod, ovplyvnený hlavne Himalájami, má alpínske chladné. Len úzky pás pobrežia na juhu a najmä tamojšie ostrovy možno označiť za tropické monzúnové. === Vodstvo === [[Súbor:Cn1202-03.jpg|náhľad|[[Jang-c’-ťiang]] v [[Jün-nan]]e]] Čína je obmývaná štyrmi [[Okrajové more|okrajovými morami]] [[Tichý oceán|Tichého oceánu]]. Najväčším a strategicky najvýznamnejším morom pri čínskom pobreží je [[Juhočínske more]]. Vo [[Východočínske more|Východočínskom mori]] leží sporný ostrov Taiwan. [[Šelf|Šelfové]] [[Žlté more]] získalo názov podľa sprašových usadenín zo [[Žltá rieka|Žltej rieky]]. Na jeho okraji leží ešte [[Pochajské more]]. [[Teritoriálne vody|Výsostné vody]] ČĽR (o ktoré sa nevedie spor) majú rozlohu 879 666 kilometrov štvorcových (teda zhruba päťkrát menej ako výsostné vody Japonska). Riečny systém možno rozdeliť na [[úmorie]] Tichého oceánu, [[Indický oceán|Indického oceánu]], [[Severný ľadový oceán|Severného ľadového oceánu]] a bezodtokú oblasť. 60 percent tohto systému je odvodňovaných do Tichého oceánu (východ). 30 percent je bezodtoká oblasť (západ Číny). 10 percent čínskych riek spadá do úmoria Indického oceánu (juhozápad). Jedno percento tečie do Severného ľadového oceánu (malá oblasť v pohorí [[Altaj]]). Do Tichého oceánu ústia štyri najdôležitejšie čínske rieky: Jang-c’-ťiang (najdlhšia rieka Ázie aj Eurázie, tretia najdlhšia na svete), [[Žltá rieka]] (Chuang-che), hraničná rieka [[Amur (rieka)|Amur]] a [[Perlová rieka]]. Dohromady tieto štyri rieky odvodňujú 40 percent územia Číny. Rieky Amur, [[Argun (rieka)|Argun]] a [[Ussuri]] spolu vytvárajú najväčšiu riečnu hranicu (hranicu medzi dvoma štátmi tvorenou riekou) na svete. Oddeľujú územie Ruska a Číny. V [[Povodie|povodí]] [[Jang-c’-ťiang]] sa nachádzajú dve najväčšie [[Sladkovodné jazero|sladkovodné jazerá]] Číny - [[Tung-tching-chu]] (5000 km²) a [[Pcho-jang-chu]] (2700 km²). Ich rozloha však silne kolíše. Najväčším slaným jazerom je [[Kukunor]] v provincii [[Čching-chaj]], často označované za najväčšie čínske jazero vôbec. Podľa čínskych vedcov mu však hrozí vyschnutie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Největší čínské jezero může do 200 let zcela vyschnout | url = http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2 | url archívu = https://web.archive.org/web/20070111080406/http://aktualne.centrum.cz/zahranici/clanek.phtml?id=324078&tro375_0_2 | periodikum = Aktuálně.cz | odkaz na periodikum = Aktuálně.cz | vydavateľ = Economia | odkaz na vydavateľa = Economia | dátum prístupu = 2007-01-05 | dátum archivácie = 2007-01-11 | nedostupné = áno }}</ref> === Rastlinstvo a živočíšstvo === {{Hlavný článok|Fauna a flóra Číny}} Čína má bohatú [[fauna|faunu]] a [[flóra|flóru]]. Klimatické podmienky oblasti sa dlhodobo menili len nepatrne, v Číne sa dá nájsť nezanedbateľné množstvo [[relikt]]ov a [[endemit]]ov, či už spomedzi rastlinstva alebo zveriny. Rastie tu vyše 7 000 druhov drevín (vrátane 2 800 druhov stromov). Druhovo bohatá je severovýchodná Čína so stepnou vegetáciou na rovinách a vegetáciou zmiešaných lesov a [[tajga|tajgy]] na horách. Pôvodné rastlinstvo južnej Číny zahŕňa [[dub]]y, vždy zelené [[gaštan]]y, [[palma|palmy]], spomedzi ihličnanov [[cyprus]]y a [[tuja|tuje]]. V najjužnejších častiach Číny sa zachovali rozlohou neveľké oblasti tropických pralesov. Na území Číny žije zhruba 2 000 druhov stavovcov, čo je 10 % z celosvetového výskytu. Vďaka bohatému zastúpeniu vtáctva je Čína nazývaná „vtáčím rajom“. Význačné postavenie v čínskej faune zaujíma [[panda veľká]], ktorá je symbolom ochrany ohrozených druhov. Fauna je ohrozovaná odlesňovaním, zmenou prirodzených životných podmienok a životného prostredia i tradičnou čínskou kultúrou, v ktorej sú niektoré živočíchy považované za [[afrodiziakum]]. == Hospodárstvo == [[Súbor:Nárast HDP od 2012 a predpoveď do 2028.png|náhľad|250x250bod|Vývoj a predpoveď nárastu HDP v Číne<nowiki/>]] [[Súbor:Dlhové zaťaženie Číny.jpg|náhľad|249x249bod|Dlhové zaťaženie ČĽR k 2023]] Čínska ľudová republika je v súčasnosti druhou najväčšou svetovou ekonomikou podľa nominálnej HDP a najväčšou ekonomikou podľa [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]]. V Číne prevláda rozvíjajúca sa zmiešaná trhová ekonomika, ktorá má prvky plánovej ekonomiky, čiže zahŕňa priemyselné vyhlášky, ako aj päťročné plány. Ekonomika Číny prispieva viac ako 18% do svetovej ekonomiky, ako v [[Hrubý domáci produkt|HDP]] tak v [[Parita kúpnej sily (teoretický výmenný kurz)|PKS]] (2022). Ekonomika je tvorená ako podnikmi verejného sektora, tak štátom vlastnenými podnikmi či podnikmi so zmiešaným vlastnictvom, plus veľký sektor domáceho súkromného sektora a nevylučuje ani pôsobenie zahraničných podnikov v systéme. Najväčším prispievateľom do čínskej ekonomiky sú súkromné investície a export. [[Súbor:Vývoj HDP Číny.png|náhľad|253x253bod|Čína HDP https://www.investing.com/economic-calendar/chinese-gdp-461]] Čína je svetovo najväčšia výrobná ekonomika a najrýchlejšie rastúci spotrebiteľský trh, zároveň je najväčším [[vývoz]]com a druhým najväčším [[dovoz]]com tovarov na svete. Svojím vplyvom na hýbanie obchodu si Čína udržuje popredné postavenie v medzinárodnom obchode. S viac ako 770 miliónov pracovníkmi patrí Čína ku krajinám s najväčšou [[:en:Workforce|pracovnou silou]]. Podľa prieskumu z roku 2021, je takmer 493 miliónov Číňanov zaradených v strednej ekonomickej triede a okolo 242 miliónov sa nachádza vo vyššej strednej triede.[https://www.pewresearch.org/short-reads/2021/03/18/in-the-pandemic-indias-middle-class-shrinks-and-poverty-spreads-while-china-sees-smaller-changes/] Taktiež sa považuje za jednu z najinovatívnejších krajín, nielen vďaka vedúcemu postaveniu v niekoľkých patentových prihláškach, ale aj kvôli prítomnosti dvoch z piatich globálnych vedecko-technologických klusterov ([[:en:Guangdong–Hong_Kong–Macao_Greater_Bay_Area|Shenzhen-Hong Kong-Guangzhou]] a [[Peking]]). Čína má dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami sveta, ktoré sú buď už v platnosti (napr. [[:cs:Regionální_ekonomické_partnerství|REP]] - Regionálne ekonomické partnerstvo), alebo sú v procese jednania. Hlavnými obchodnými partnermi sú : [[Európska únia|Európska Únia]], [[Spojené štáty|USA]], [[Kórejská republika|Južná Kórea]], [[Japonsko]], [[Taiwan]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Vietnam]], [[Austrália (štát)|Austrália]], [[Malajzia]] a [[Rusko]]. Napriek tomu, že je Číne pripisovaný titul "výrobná veľmoc", export prispieva do ekonomiky iba okolo 18%. Medzi dôležité odvetvia hospodárstva patrí : ťažba a spracovanie neerastných surovín ( uhlie, ropa, železo, oceľ, hlinník, petrolej, cement,...), výroba strojov a rôznych dopravných prostriedkov, chemický priemysel, spotrebiteľské produkty ( obuv, oblečenie, hračky,..), spracovanie potravín, telekomunikačné zariadenia,... Najviac do exportu prispieva odvetvie výrobného hospodárstva (okolo 74%) a medzi exportných partnerov patrí : [[Spojené štáty|USA]], [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia]], [[Hongkong|Hong Kong]], [[Japonsko]],... Najväčší podiel importu tvoria taktiež produkty výrobného priemyslu (okolo 64%), s [[Združenie národov juhovýchodnej Ázie|ASEAN]], [[Európska únia|Európskou úniou]], [[Taiwan|Taiwanom]], [[Kórejská republika|Južnou Kóreou]] a [[Japonsko|Japonskom]] ako hlavnými importnými partnermi. Čínska ekonomika prispieva k rastúcim emisiám sklenníkových plynov, hoci v prepočte na obyvateľa sú stále oveľa nižšie ako v krajinách s rozvinutou ekonomikou, ako sú napríklad [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]]. Zaujímavosťou je, že Čína si dokázala zachovať aj počas [[Pandémia|pandémie]] [[COVID-19|koronavírusu COVID-19]], zachovať nízku [[Nezamestnanosť|nezamestnanosť,]] ako i výšku [[Inflácia (ekonomika)|inflácie]] (iba okolo 2,8% v roku 2022). V roku 2022 sa Čína dostala na druhé miesto v najväčšom celkovom počte miliardárov na svete. Hoci čínska ekonomika rástla posledných 30 rokov priemerne o 10 percent ročne, podľa [[Medzinárodný menový fond|Medzinárodného menového fondu]] (MMF) dosahoval [[hrubý domáci produkt]] v roku 2010 7 518 [[dolár]]ov na osobu, čo Čínu radilo na 93. miesto na svete a tým pádom medzi rozvojové krajiny.<ref>World Economic Outlook lolDatabase - Apríl 2011 [http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/01/weodata/weorept.aspx?pr.x=47&pr.y=6&sy=2010&ey=2010&scsm=1&ssd=1&sort=country&ds=.&br=1&c=512%2C941%2C914%2C446%2C612%2C666%2C614%2C668%2C311%2C672%2C213%2C946%2C911%2C137%2C193%2C962%2C122%2C674%2C912%2C676%2C313%2C548%2C419%2C556%2C513%2C678%2C316%2C181%2C913%2C682%2C124%2C684%2C339%2C273%2C638%2C921%2C514%2C948%2C218%2C943%2C963%2C686%2C616%2C688%2C223%2C518%2C516%2C728%2C918%2C558%2C748%2C138%2C618%2C196%2C522%2C278%2C622%2C692%2C156%2C694%2C624%2C142%2C626%2C449%2C628%2C564%2C228%2C283%2C924%2C853%2C233%2C288%2C632%2C293%2C636%2C566%2C634%2C964%2C238%2C182%2C662%2C453%2C960%2C968%2C423%2C922%2C935%2C714%2C128%2C862%2C611%2C716%2C321%2C456%2C243%2C722%2C248%2C942%2C469%2C718%2C253%2C724%2C642%2C576%2C643%2C936%2C939%2C961%2C644%2C813%2C819%2C199%2C172%2C184%2C132%2C524%2C646%2C361%2C648%2C362%2C915%2C364%2C134%2C732%2C652%2C366%2C174%2C734%2C328%2C144%2C258%2C146%2C656%2C463%2C654%2C528%2C336%2C923%2C263%2C738%2C268%2C578%2C532%2C537%2C944%2C742%2C176%2C866%2C534%2C369%2C536%2C744%2C429%2C186%2C433%2C925%2C178%2C869%2C436%2C746%2C136%2C926%2C343%2C466%2C158%2C112%2C439%2C111%2C916%2C298%2C664%2C927%2C826%2C846%2C542%2C299%2C967%2C582%2C443%2C474%2C917%2C754%2C544%2C698&s=PPPPC&grp=0&a=]</ref> === Čínske hospodárstvo v rokoch 1949 - 1978 === [[Súbor:Shanghaiviewpic1.jpg|right|250px|thumb|Štvrť Pchu-tung v Šanghaji, finančné a komerčné centrum Číny]] Po založení Čínskej ľudovej republiky v októbri 1949 sa v krajine začala uplatňovať politika [[Príkazová ekonomika|centrálne plánovanej ekonomiky]] podľa sovietskeho vzoru. Zároveň kládol [[Mao Ce-tung]] dôraz na rýchlu industrializáciu a sebestačnosť. Do dvoch rokov od vzniku ČĽR bola dokončená pozemková reforma a znárodnené banky. V prvej polovici päťdesiatych rokov boli vybudované základy čínskej dopravnej infraštruktúry, najmä železničné trate, a výkon hospodárstva prekonal predvojnovú úroveň. Mao Ce-tung však nebol spokojný s tempom hospodárskeho rastu a preto roku 1958 zaviedol tzv. [[Veľký skok vpred]]. V rámci tejto masovo mobilizačnej kampane sa zrušili poľnohospodárske družstvá a boli založené komúny obrovských rozmerov, v rámci ktorých bol život organizovaný vojenským spôsobom. Základným cieľom veľkého skoku vpred bolo zvýšiť produkciu ocele tak, aby Čína v tomto ukazovateli dosiahla úroveň USA a Veľkej Británie. Presun zdrojov do priemyslu však znamenal drastický pokles v poľnohospodárskej produkcii, čo spôsobilo hladomor a pokles HDP o tretinu. V roku 1961 bola kampaň zrušená. Prvá polovica šesťdesiatych rokov sa v Číne niesla v znamení pomalého, ale stabilného hospodárskeho rastu, ktorý bol výsledkom umiernenej hospodárskej politiky [[Teng Siao-pching]]a a [[Liou Šao-čchi]]ho. S nástupom [[Veľká proletárska kultúrna revolúcia|Kultúrnej revolúcie]] v roku 1966 sa však krajina dostala do politického a hospodárskeho rozvratu, ktorý trval až do opätovného nástupu Teng Siao-pchinga k moci roku 1978. === Vývoj hospodárstva po roku 1978 === Reformisti, ktorí sa dostali k moci roku 1978, prestali používať ideologické masové kampane na dosahovanie hospodárskych cieľov a zvolili pragmatický prístup. Prvé zmeny boli zavedené v poľnohospodárstve, ktoré bolo do tej doby nízko produktívne, pretože roľníctvo bolo rozdelené do komún a centrálne organizované. Teng umožnil roľníkom pestovať potraviny na súkromné účely a predávať prebytky. V nasledujúcej dekáde vzrástla produkcia v poľnohospodárstve o viac ako polovicu. V roku 1981 boli v pobrežných oblastiach založené "špeciálne ekonomické zóny", v ktorých bola zjednodušená administratíva a znížené dane. Politika otvorených dverí mala za cieľ pritiahnuť do piatich miest – Šen-žen, Ču-chaj, Šan-tchou, Sia-men a Chaj-nan – zahraničný kapitál, technologické znalosti a právnu infraštruktúru. Špeciálne ekonomické zóny sa stali motorom čínskeho hospodárskeho rastu a v roku 1984 bolo štrnásť ďalších miest otvorených pre zahraničné investície.<ref>Hospodárske reformy v Číne [https://web.archive.org/web/20100821112028/http://www.ucm.sk/revue/2005/2/cakym.pdf]</ref> Udalosti na námestí nebeského pokoja v roku 1989 a následné embargo krátkodobo spomalili čínsky hospodársky rast, ten bol ale opätovne naštartovaný [[Teng Siao-pching|Teng Siao-pchingovou]] „cestou na juh“ v roku 1991, ktorá dodala hospodárstvu výrazný stimul. Číne sa podarilo rýchlo prekonať [[Ázijská finančná kríza|Ázijskú hospodársku krízu]] v roku 1997 a roku 2001 bola prijatá za člena [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej hospodárskej organizácie]] (WTO). [[Súbor:Správne členenie ČĽR.png|right|250px|thumb|Administratívne členenie Číny]] == Administratívne členenie == {{Hlavný článok|Administratívne členenie Číny}} Čínska ľudová republika je administratívne rozdelená do 22 provincií (''šeng'' - {{v jazyku|cmn|(省}}, [[pinyin]] ''shěng''). Čína považuje [[Taiwan]] za svoju dvadsiatu tretiu provinciu, aj keď tam priamo nevládne. Okrem provincií existuje 5 autonómnych oblastí národnostných menšín (''c'-č'-čchü'' - {{v jazyku|cmn|(自治区}} - [[pinyin]] ''zìzhìqū''), štyri centrálnou vládou priamo spravované mestá (''č'-sia-š''' - {{v jazyku|cmn|(直辖市}} - [[pinyin]] zhíxiáshì) a dve osobitné administratívne oblasti (''tche-pie sing-čeng-čchü'' - {{v jazyku|cmn|(特别行政区}} - [[pinyin]] tèbié xíngzhèngqū) – [[Hongkong]] a [[Macao]] – s pomerne vysokou mierou samosprávy. Na nižších úrovniach je územie administratívne rozdelené do prefektúr a prefektúrnych miest, o stupeň nižšie sú okresy a okresné mestá. == Slováci, ktorí tu pôsobili == * [[Ján Ježovít]] (* [[1909]]{{--}}† [[1994]]){{--}} [[Saleziáni Don Bosca|salezián]], kníhtlačiar, väznený v japonskom koncentračnom tábore (1941 – 1945), misionár (misionárom v Číne bol 37 rokov).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kubanovič | meno = Zlatko | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Salezián, ktorý prežil japonský koncentrák | periodikum = Don Bosco dnes | odkaz na periodikum = | rok = 2016 | mesiac = | ročník = 47 | číslo = 5 | strany = 24{{--}}25 | url = http://www.saleziani.sk/images/pdf/SLK_DonBoscoDnes_2016_05.pdf#page=24 | dátum prístupu = | issn = }}</ref> == Poznámky == <references group="p."/> == Referencie == <references /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Bakešová | meno = Ivana | priezvisko2 = Kučera | meno2 = Ondřej | priezvisko3 = Lavička | meno3 = Martin | titul = Dějiny Čínské lidové republiky : (1949 – 2018) | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = NLN | rok = 2019 | isbn = 978-80-7422-596-3 | počet strán = 444 | strany = }} * BECKER, Jasper. ''Čína na přelomu století''. Praha : Jasper, 2002. ISBN 80-7257-729-8 * FAIRBANK, John K. ''Dějiny Číny''. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2010. ISBN 978-80-7422-007-4 * FISHMAN, Ted C. ''China, Inc.: jak Čína drtí Ameriku a svět''. Praha : Alfa Publishing, 2006. ISBN 80-86851-44-3 * KIRONSKÁ, Kristína, TURSCÁNYI, Richard (eds.). ''Superveľmoc? Všetko, čo potrebujete vedieť o súčasnej Číne.'' Bratislava: Hadart Publishing, 2020. ISBN 9788099941237 * KLIMEŠ, Ondřej a kol. ''Kulturní diplomacie Číny a její regionální variace''. Praha : Academia, 2019. ISBN 978-80-200-2962-1 * KREJČÍ, Oskar. ''Geopolitika Číny.'' Praha: Professional Publishing, s.r.o., 2021. 492 s. {{ISBN|978-80-88260-51-6}} * LIŠČÁK, Vladimír. ''Čína''. Praha : Libri, 2003. ISBN 80-7277-109-4 * PILLSBURY, Michael. ''Stoletý maraton: tajná čínská strategie, jak vystřídat Ameriku v roli globální supervelmoci a nastolit čínský světový řád''. Praha : Rybka Publishers, 2019. ISBN 978-80-87950-67-8 * ULČ, Ota. ''Bez Čedoku po Číně a okolí''. Praha : Ivo Železný, 1992. ISBN 80-7116-088-1 * VOJTA, Vít. ''Čínský svět: jak porozumět současné Číně, čínskému chování a myšlení''. Brno : Pixl-e, 2011. ISBN 978-80-905021-0-9 == Iné projekty == {{Projekt|q=Čína|commonscat=China}} == Externé odkazy == * [http://www.foreign.gov.sk/files/add.php3?text=Inform%C3%A1cie%20o%20%C5%A1t%C3%A1toch%20sveta&file=terit=cina.htm Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky o ČĽR] {{Autoritné údaje}} {{Čína}} {{Východná Ázia}} {{Stredná Ázia}} {{Ázia}} {{WTO}} {{APEC}} [[Kategória:Čína| ]] [[Kategória:Čína (historická krajina)]] [[Kategória:Členovia OSN]] [[Kategória:Stredná Ázia]] [[Kategória:Východná Ázia]] [[Kategória:Štáty v Ázii]] 5h3jfyap0fln8ge5hd2g0n8imkc6onp Zlaté piesky (Bratislava) 0 3553 8359084 8055622 2026-08-23T09:20:27Z ~2026-46145-67 303542 /* */ Upresnena hlbka podla zdrojov 8359084 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|48,184722|17,189444|dim:2000_type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Súbor:Zlatepiesky.jpg|náhľad|Zlaté piesky, [[Ostrov|ostrovček]] v strede jazera.]] '''Zlaté piesky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }}</ref> sú oblasť pri jazere, v [[Bratislava|Bratislave]] na katastrálnom území Trnávka v mestskej časti Ružinov. V Areáli zdravia Zlaté Piesky, ktorý prevádzkuje Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta [[Slovensko|Slovenskej republiky]] Bratislavy (STARZ) sú možnosti na rekreáciu – požičovňa vodných bicyklov, člnkov, paddleboardov, tobogány, plážový volejbal, stolný tenis, bufety, reštaurácia. Konajú sa v ňom kultúrne podujatia. V severnej časti je v prevádzke vlek na vodné lyžovanie. Vody južnej a východnej časti, ktoré STARZ neprevádzkuje a sú verejne prístupné, sú vhodné na lov [[Ryby (v najširšom zmysle)|rýb]]. Prístup je možný verejnou dopravou električkou a autobusom, nakoľko je neďaleko zastávka, Zlaté Piesky. Auto sa dá zaparkovať na nespevnených a asfaltových parkoviskách. Jazero vzniklo po vyťažení štrku, ktoré sa udialo v [[50. roky 20. storočia|50. rokoch]] [[20. storočie|20. storočia]]. Vodná plocha má nepravidelný tvar s dĺžkou 1 [[kilometer]], šírkou 340 až 900 [[Meter|metrov]] a voda má maximálnu hĺbku 11-25 metrov. V strede jazera je ostrov. V roku [[1976]] sa po chybe pristávania [[Let ČSA 001|do jazera zrútilo lietadlo]] na linke [[Letisko Praha-Ruzyně|Praha]] – [[Letisko Bratislava|Bratislava]]. Začiatkom [[21. storočie|21. storočia]] bolo v blízkosti jazera postavené veľké [[Nákupné stredisko|nákupné centrum]] [[Shopping Palace]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://zlate-pisky.prygl.net Zlaté piesky – fotoreportáž] – Zo života známeho bratislavského kempu * https://bratislava.sme.sk/c/20637484/prirodne-kupalisko-zlate-piesky-stale-laka.html * https://www.divers.sk/zlatepiesky.html * https://www.kamnaryby.sk/revir/strkovisko-zlate-piesky * https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=48.182318,17.203302,13 {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220629135529/https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa?pos=48.182318,17.203302,13 |date=2022-06-29 }} {{Vodné nádrže na Slovensku}} [[Kategória:Kúpaliská v Bratislave]] [[Kategória:Jazerá v Bratislave]] [[Kategória:Ružinov]] [[Kategória:Potápačské lokality na Slovensku]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Bratislava II]] mot8bue9iypsbupbq5z9woxk6ixo3e9 Mariánske námestie (Žilina) 0 4608 8359125 8232303 2026-08-23T10:19:58Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359125 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Mariánske námestie | Obrázok = Marianske_namestie_in_Zilina_(2).jpg|thumb|Pohľad na Mariánske námestie v Žiline | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Žilina | Mestská časť = [[Staré Mesto (Žilina)|Staré mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 49.223456 | Východná dĺžka = 18.739264 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 01001 | Začína = | Končí = | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = | Commons = }} '''Mariánske námestie''' alebo ľudovo zaužívane '''Štvorcové námestie''' je [[námestie]] v [[Historické centrum Žiliny|historickom centre]] [[Žilina|Žiliny]]. Stred mesta bol v roku [[1987]] zákonom Slovenskej národnej rady vyhlásený za [[Mestská pamiatková rezervácia|Mestskú pamiatkovú rezerváciu]], ktorú tvorí Mariánske námestie štvorcového tvaru rozmerov približne 100 x 100 metrov, deväť uličiek, ktoré z neho vychádzajú, a ďalších dvanásť ulíc ktoré tvoria kruh okolo námestia. Mariánske námestie je typické svojimi domami, ktoré majú poschodie vysunuté na [[Arkáda (architektúra)|arkádach]] a pod nimi vznikli priestory [[podlubie|podlubia]], ľudovo nazývané „laubne“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Krušinský | meno = Gustáv | odkaz na autora = | titul = Žilinské „laubne“ | url = http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131224105521/http://zilina-gallery.sk/wiki/index.php?title=%C5%BDilinsk%C3%A9_%E2%80%9Elaubne%E2%80%9C&printable=yes | dátum archivácie = 2013-12-24 }}</ref>. V nich boli obchody a pracovali tam remeselníci. Domy majú dodnes zachované pôvodné, gotické pivnice. Vznik námestia sa datuje pred rok [[1300]]. Všetky domy mali do požiaru v roku 1886 štítové strechy. Tieto sa dnes za pomoci Mesta Žilina obnovujú. V súčasnosti je námestie súčasťou pešej zóny v meste a konajú sa tu rozličné podujatia. Cez leto je celé námestie lemované terasami. == Pamiatky == [[Súbor:Žilina P6062156.jpg|náhľad|V pozadí [[Katedrála Najsvätejšej Trojice (Žilina)|Katedrála Najsvätejšej Trojice]]]] V strede námestia je socha ''Nepoškvrnenej Panny Márie (Immaculata)'', ktorá bola postavená na počesť [[protireformácia|rekatolizácie]] v roku [[1738]]. Socha je umiestnená na podstavci s reliéfom [[svätý Florián|svätého Floriána]], patróna hasičov. Za sochou sa nachádza malý park. V rámci rekonštrukcie námestia boli obnovené aj dve historické studne, v ktorých sa voda nachádza v hĺbke asi 12 metrov. Domom číslo 1 na námestí je ''Radnica mesta Žilina'' na jeho východnej strane, hoci vchod do budovy je z Radničnej ulice. Radnica prešla viacerými stavebnými úpravami. Dnešná podoba radnice je z roku [[1890]]. Posledná prestavba sa uskutočnila v roku 1992 a 1993. Aj v budove radnice sú pôvodné gotické pivnice. Na radnici dnes sídli primátor mesta a sú tu reprezentačné priestory, v ktorých zasadá Mestské zastupiteľstvo a konajú sa sobášne obrady. Na prízemí radnice je busta [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]] (1864-1938), rímskokatolíckeho kňaza a významného slovenského dejateľa, s citáciou básne [[Andrej Žarnov|Andreja Žarnova]]. Zaujímavosťou je [[zvonkohra]] na [[priečelie|priečelí]] budovy, ktorá od roku 1994 hrá melódie po odbití každej celej hodiny. Na západnej strane námestia vyniká ''rímskokatolícky Kostol Obrátenia sv. Pavla'' a kláštor jezuitov. Kostol bol dokončený v roku [[1754]]. Dvojvežová [[barok]]ová stavba je jednoloďová. Veže sú vysoké 32 metrov. Hlavný oltár je barokový, autorom obrazu sv. Pavla je známy slovenský maliar [[Jozef Božetech Klemens]] (1817-1883). Na kláštore je pamätná tabuľa venovaná nitrianskemu biskupovi [[Jozef Vuruma|Jozefovi Vurumovi]] (1763-1838) a pamätná tabuľa venovaná Rádu sestier sv. Vincenta za záchranu deviatich židovských detí počas vojny. == Galéria == <gallery> Súbor:Church of the Conversion of Saint Paul in Žilina 2022.jpg|Mariánske námestie, kostol svätého Pavla apoštola Súbor:Žilina P6062161.jpg|[[Mestská radnica (Žilina)|Radnica]], na priečelí sa nad oknami nachádza [[zvonkohra]] Súbor:Žilina P6062170.jpg|[[Podlubie|Podlubia]], ľudovo „laubne“ File:Immac.jpg|Socha Panny Márie, [[Immaculata (Žilina)|Immaculata]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://air.360pano.sk/23-zilina/ Virtuálna panoráma námestia v rozsahu 360°] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Námestia v Žiline]] 3t4b7ws9l0u2ri0gtbyia84l1w3e6yo Tóra 0 7115 8358916 7573996 2026-08-22T16:18:38Z Maximilián Fedora 259749 8358916 wikitext text/x-wiki {{Judaizmus|Náboženské texty}} [[Súbor:Torah and jad.jpg|náhľad|Tóra]] '''Tóra''' (hebr. zákon, príkaz, ukazovateľ, zozbierané) je výraz pre: * [[pentateuch]], a to tak pre obsah pentateuchu, ako aj pre posvätný zvitok s jeho textom * všetky morálne a rituálne predpisy obsiahnuté v pentateuchu a [[halacha|halachických]] častiach [[Talmud]]u. == Názvy == Tora sa nazýva tiež ''Torat Moše'' – Mojžišov zákon, alebo ''Chamiša chumšei Tora'' – päť pätín (častí) Tóry či skrátene ''Chumaš'' – päť, pätina (plurál ''chumašim''). Tóra v širšom poňatí tohto slova sa skladá z dvoch navzájom prepojených častí: # písanej Tóry (''tora še- bi- chtav'') a # ústnej Tóry (''tora še- be- al- pe''). Pod písanou Tórou rozumieme [[Tanach|hebrejskú Bibliu]] (v kresťanskom poňatí [[Starý zákon]]). Hebrejský zákon zahŕňa tri základné časti: * Tóru (v užšom slova zmysle), * Prorokov a * Spisy. Hebrejské sväté písmo sa najbežnejšie označuje slovom ''[[Tanach]]''. Je to [[akronym]] vytvorený z počiatočných písmen hebrejských slov označujúcich tieto tri časti. Najväčšiu úctu v Tanachu požíva práve Tóra. Jej ustanovenia, ktoré podľa tradície odovzdal [[Boh]] [[Mojžiš (Biblia)|Mojžišovi]] na hore [[Sinaj (vrch v Biblii)|Sinaj]], tvoria nemenné východisko židovskej náuky a životnej praxe. Mimoriadne postavenie Tóry jej určuje najčestnejšie miesto v synagogálnej [[liturgia (úkony)|liturgii]]. Z Tóry sa číta predovšetkým v sobotu, pondelok a štvrtok, potom pri novoluní, sviatkoch a pôstoch. Náboženské zvyklosti predpisujú, aby sa celý Pentateuch prebral v priebehu jedného roka. Celá kniha je preto rozdelená na 54 oddielov – ''sidier'', ktoré sa postupne čítajú na [[šabat]]y. Celý cyklus sa začína a končí jesenným sviatkom ''[[Simchat Tóra]]''. == Sefer tora == [[Súbor:Hebrew Pentateuch (The S.S. Teacher's Edition-The Holy Bible - Plate VIII).jpg|náhľad|Text [[pentateuch]]u]] Pri verejnej bohoslužbe sa Tóra prednáša z pergamenového zvitku nazývaného ''Sefer tora'', ktorý tvorí dlhý pás [[pergamen (koža)|pergamenu]] navinutý na dvoch tyčiach. Hebrejský text je písaný ručne podľa prísnych predpisov, bez značiek pre samohlásky a akcenty. Predstavuje presný odpis [[kánon]]ického znenia, ktorý vždy anonymne – bez uvedenia miesta či dátumu vzniku – vyhotovuje nábožensky a odborne kvalifikovaný pisár – ''sofer''. Ten zvyčajne píše aj krátke úseky textu tóry na schránky pre modlitebné remienky (''[[tfilin]]'') a schránky domáceho požehnania (''[[mezuza]]''). === Chumaš === Na sledovanie textu a pri domácom štúdiu veriaci používajú tlačené vydanie Tóry, ktoré sa nazýva ''Chumaš''. Tieto knihy nie sú posvätné a nepoužívajú sa pri liturgii. == Aron kodeš == Zvitky Tóry, najcennejší a najdôležitejší predmet v synagóge, sú uložené v svätostánku (''Aron ha kodeš'', alebo ''Aron kodeš''), ktorý bol pôvodne prenosnou schránkou. V [[stredovek]]u dostal podobu vysokej skrine voľne pristavenej alebo vstavanej do východnej steny [[synagóga|synagógy]]. Vďaka tejto podobe sa svätostánok stal vďačným objektom umeleckej výzdoby. Dodatočne k nej pribudla dvojitá doska Desatora, umiestnená na vrchol [[tympanón]]u alebo horné zakončenie schránky. Niekedy je podopieraná párom zvieracích figúr, zvyčajne levov. Zvitky Tóry sa do svätostánku ukladajú v „oblečení“ a s ozdobami, ktoré zvýrazňujú význam Tóry a úctu, ktorá sa jej preukazuje. == Iné projekty == {{projekt|commons=Torah}} {{Židovský výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Tanach]] [[Kategória:Judaizmus]] [[Kategória:Hebrejské slová a frázy]] 0fyahh0pc4rbyd0ojgrkl0g9ce72z5r Umelá inteligencia 0 7508 8358881 8238844 2026-08-22T13:44:17Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358881 wikitext text/x-wiki '''Umelá inteligencia''' alebo '''umelý intelekt'''<ref>POSPELOV, G.: Iskusstvennyj intelekt — osnova novoj informacionnoj technologii. Kommunist, 1, 1988, s. 88—96</ref> (skratka '''UI''' resp. '''AI''' z {{eng|''artificial intelligence''}}) je všeobecne<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Fvi:Inteligencia umelá|url=https://dai.fmph.uniba.sk/~filit/fvi/inteligencia_umela.html|vydavateľ=FILIT, OTVORENÁ FILOZOFICKÁ ENCYKLOPÉDIA, Verzia 3.0|dátum prístupu=2023-06-08}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Mesarčík|meno=Matúš|priezvisko2=Gyurász|meno2=Zoltán|titul=Umelá inteligencia a právna úprava zdravotníctva v Slovenskej republike|vydanie=|vydavateľ=Právnická fakulta UK|miesto=Bratislava|rok=2020|počet strán=100|url=https://www.flaw.uniba.sk/fileadmin/praf/Pracoviska/Ustavy/UPITPDV/E-KNIHY/14_12_2020_Mesarcik_Gyurazs_-_AI_a_zdravotnictvo_fin.pdf|isbn=978-80-7160-574-4|kapitola=|strany=5|jazyk=}}</ref>: * simulovanie inteligentného riešenia problémov strojom, * zdanlivá, nepravá inteligencia, inteligencia ako keby, inteligencia napodobená vlastnosťami [[program (počítačový)|počítačových programov]], * eliptické označenie [[teória umelej inteligencie]] alebo vedy o umelej inteligencii, * predmetom [[intelektika|intelektiky]]. Umelá inteligencia v užšom slova zmysle je odbor [[Informatika|informatiky]] zaoberajúci sa tvorbou systémov riešiacich komplexné úlohy ako je rozpoznávanie či klasifikácia, napr. v oblastiach spracovania obrazu alebo spracovania písaného textu či hovoreného jazyka, alebo plánovania či riadenia na základe spracovania veľkých objemov dát.<ref>{{Citácia knihy|edícia=1|titul=Artificial Intelligence, Business and Civilization: Our Fate Made in Machines|url=https://www.taylorfrancis.com/books/9781003244554|vydavateľ=Routledge|rok=2022-01-06|miesto=London|isbn=978-1-003-24455-4|doi=10.4324/9781003244554|jazyk=en|poznámka=DOI: 10.4324/9781003244554|meno=Andreas|priezvisko=Kaplan}}</ref> Umelá inteligencia sa delí na: * a) slabú umelú inteligenciu (Narrow Artificial Intelligence) odkazuje na systémy zamerané na riešenie jedinej úzko vymedzenej úlohy. Medzi príklady NAI patrí spracovanie jazyka ako vo virtuálnom asistentovi [[Apple]] nazvanom [[Siri]]. * b) silnú umelú inteligenciu alebo všeobecnú umelú inteligenciu (Artificial General Intelligence) odkazuje na systémy riešiace úlohy rovnako dobre alebo dokonca lepšie ako človek a to bez nutnosti predchádzajúceho učenia jednotlivých úzko vymedzených úloh.<ref name=":2" /> AGI spájajúca „ľudské“ flexibilné myslenie a uvažovanie so super rýchlym spracovaním dát, ktorá by sa mohla stať realitou po úspešnom vývoji [[Kvantový počítač|kvantových počítačov]]. == Čo to je umelá inteligencia == Umelá inteligencia je interdisciplinárna vedná oblasť, ktorá je na pomedzí [[Matematika|matematiky]], [[Teoretická informatika|teoretickej informatiky]] a formálnej logiky. [[Inteligencia]] je pojem, ktorý v sebe zahŕňa kvalitatívne vyššie využívanie a spracovanie informácií pri rôznych procesoch a dejoch. Inteligencia ako kvalitatívne označenie využívania vedomostí je výsledkom uvažovania, abstrakcie, analyzovania a syntetizovania vedomostí. Inteligencia je daná pre rozvinuté živé organizmy a dáva im v prírode výsostné postavenie (tzv. prirodzená inteligencia<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Najzásadnejšia otázka o umelej inteligencii je, či stroj môže mať vedomie | url = https://dennikn.sk/1668932/najzasadnejsia-otazka-o-umelej-inteligencii-je-ci-stroj-moze-mat-vedomie/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2019-12-02 | dátum prístupu = 2024-07-25 | jazyk = sk-SK | meno = Ivan | priezvisko = Sekaj}}</ref><!-- podľa prof. Ivana Sekaja -->). U človeka sa jedinečne prejavuje ako schopnosť abstraktne myslieť. Umelá inteligencia, ako už z názvu vyplýva, je schopnosť zariadenia prejaviť schopnosti podobné človeku, ako sú uvažovanie, učenie, plánovanie a tvorivosť.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia: definícia a využitie {{!}} Spravodajstvo {{!}} Európsky parlament|url=https://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/society/20200827STO85804/umela-inteligencia-definicia-a-vyuzitie|vydavateľ=www.europarl.europa.eu|dátum vydania=2020-04-09|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> [[Počítačový systém]], ktorý rieši plánovaciu úlohu, ešte nemusí byť inteligentný, ak vypočíta niekoľko tisíc variantov, vyhodnotí ich a vyberie z nich optimálny variant. Inteligentný systém by bol skôr taký, ktorý by dokázal generovať len tie varianty, ktoré sú zmysluplné a prichádzajú v konečnom štádiu rozhodovania do úvahy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia,|url=http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|vydavateľ=fstroj.utc.sk|dátum prístupu=2020-04-06|url archívu=https://web.archive.org/web/20200216104724/http://fstroj.utc.sk/journal/sk/48/48.htm|dátum archivácie=2020-02-16}}</ref> Umelá inteligencia existuje už mnoho rokov. Avšak nedávne zvýšenie [[Výpočtový výkon|výpočtového výkonu]] spojené so zvýšením dostupnosti a množstva údajov viedlo k obnoveniu záujmu o potenciálne využitie umelej inteligencie.<ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Umelá inteligencia a "big data" | url = https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | vydavateľ = Národná banka Slovenska | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-12 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211024084536/https://www.nbs.sk/sk/dohlad-nad-financnym-trhom/fintech/umela-inteligencia-a-big-data | dátum archivácie = 2021-10-24 }}</ref> Umelá inteligencia je v súčasnosti jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich technológií. Ide o inteligentné systémy, ktoré sú navrhnuté tak, aby dokázali samostatne rozmýšľať, učiť sa a robiť rozhodnutia. Tieto systémy sú založené na [[Algoritmus|algoritmoch]] a [[Strojové učenie|strojovom učení]] a môžu byť použité na rôzne úlohy.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Čo je to umelá inteligencia? 1 000 slov o nej od nej|url=https://www.techbox.sk/co-je-to-umela-inteligencia-1-000-slov-o-nej-od-nej|dátum vydania=2023-04-21|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk-SK|meno=A. I.|priezvisko=Slováková}}</ref> Umelá inteligencia je názov pre každý počítačový systém, ktorý sa naučil napodobňovať inteligentné ľudské správanie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Umelá inteligencia od A po Z: AI (Umelá inteligencia)|url=https://atozofai.withgoogle.com/intl/sk/artificial-intelligence/|vydavateľ=Umelá inteligencia od A po Z|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=sk}}</ref> == Dejiny umelej inteligencie == Za počiatok rozvoja umelej inteligencie možno považovať návrh modelu umelého neurónu v roku 1943. V roku 1950 bola zostrojená prvá počítačová [[Umelá neurónová sieť|neurónovú sieť]] SNARC. K rozvoju medzi inými významne prispeli [[Donald Hebb]], [[John von Neumann]] a [[Alan Turing]], ktorý vo svojom článku z roku 1950 „Computing Machinery and Intelligence" opísal známy [[Turingov test]].<ref name=":3" /><ref name=":1" /> Turing ešte pred rokom 1950 písal o mysliacich strojoch (ang. thinking machines) pojem umelá inteligencia však nikdy nepoužil a v čase, keď prvé [[Počítač|počítače]] na všeobecné použitie len vznikali Turing napísal: "Nemám žiadne veľmi presvedčivé argumenty pozitívnej povahy na podporu mojich názorov."<ref name=":4" /> === Vznik pojmu umelá inteligencia === [[John McCarthy]] v roku [[1956]] prišiel s termínom umelá inteligencia v roku 1956, dva roky po predčasnej smrti Alana Turinga, keď v [[Spojené štáty|USA]] zorganizoval ''Dartmouth Summer Research Project on Artificial Intelligence'' dvojmesačný [[Dartmouth workshop]]. Aj keď workshop neviedol k žiadnemu prelomovému posunu, je považovaný za zrod samostatného vedného odboru.<ref name=":1" /> Podľa klasifikácie dejín umelej inteligencie podľa Winstona a Prendergastovej z roku [[1984]]<ref name="AI_book">Pavol NÁVRAT, Ľubica BEŇUŠKOVÁ, Mária BIELIKOVÁ, Ivan KAPUSTÍK, Gabriela KOSKOVÁ a Jiří POSPÍCHAL. Umelá inteligencia. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo STU, 2006. Edícia učebných textov informatiky a informačných technológií. ISBN 80-227-2354-1.</ref> možno rozdeliť dejiny umelej inteligencie na nasledujúce obdobia: * ''predhistorické časy (do [[1956]])'' – myšlienky vytvorenia inteligencie mimo ľudského tela; * ''svitanie ([[1956]]{{--}}[[1965]])'' – [[John McCarthy]] v roku [[1956]] organizoval seminár, na ktorom vznikol názov umelá inteligencia<ref name="AI_book"/>; toto obdobie sa vyznačuje optimizmom a veľkými nádejami v predpovedaní vlastností výpočtových systémov umelej inteligencie, ktoré by mali byť schopné skladať hudbu alebo formulovať a dokazovať matematické vety; * ''obdobie temna ([[1965]]{{--}}[[1970]])'' – nenaplnené predpovede, vývoj postupoval pomalšie než sa predpokladalo; * ''renesancia ([[1970]]{{--}}[[1975]])'' – vznik expertných systémov; * ''roky spolupráce ([[1975]]{{--}}[[1980]])'' – výskum umelej inteligencie nabral novú úroveň spoluprácou s viacerými odborníkmi z [[Psychológia|psychológie]], [[Jazykoveda|lingvistiky]], [[Biológia|biológie]]; spolupráca viedla aj v oblasti [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; * ''roky komercializácie ([[1980]]{{--}}súčasnosť)'' – prienik umelej inteligencie do bežného života v podobe techniky a programového vybavenia za ekonomických výhodných podmienok; metódy umelej inteligencie sa uplatňujú v rôznych priemyselných aplikáciách; zvýšené financovanie výskumu; rozvoj [[Neurónová sieť|neurónových sietí]]; v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] priniesol [[World Wide Web|web]] nový rozmer do distribuovanej inteligencie == Teória umelej inteligencie == Teória umelej inteligencie pokrýva množstvo teórií, ktoré si kladú za cieľ viac či menej napodobňovať schémy ľudského (prípadne vo všeobecnosti biologického) správania sa, vyhodnocovania a analýzy podnetov prostredia, prípadne tvorivej činnosti. Teória umelej inteligencie si stanovuje ciele (čo by sme od inteligentného systému očakávali) a hľadá v rôznych vedných disciplínach dostupné riešenia.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Račková|meno=Eva|titul=Teória umelej inteligencie|periodikum=rackovaeva.files.wordpress.com|dátum prístupu = 2019-04-12|url=https://rackovaeva.files.wordpress.com/2015/06/umelc3a1-inteligencia.pdf|jazyk=sk-SK}}</ref> == Ciele umelej inteligencie == Pôvodne bola snaha priekopníkov umelej inteligencie zameraná na úplné skopírovanie a následne zdokonalenie ľudského umu. Čoskoro sa však tento cieľ ukázal ako nerealizovateľný v blízkej budúcnosti. Dnes sa jednotlivé výskumné tímy snažia o vytvorenie parciálnych algoritmov na riešenie najmä nedeterministických problémov ako napríklad: * [[rozpoznávanie reči]] * [[rozpoznávanie obrazu]] * [[strojové videnie]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=What is artificial intelligence (AI)? - AI definition and how it works|url=https://www.techtarget.com/searchenterpriseai/definition/AI-Artificial-Intelligence|vydavateľ=Enterprise AI|dátum prístupu=2023-06-08|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20241005171229/https://www.techtarget.com/searchenterpriseai/definition/AI-Artificial-Intelligence|dátum archivácie=2024-10-05}}</ref> * [[triedenie vzoriek]] * [[navigácia]] v známom a neznámom teréne * zameriavanie a sledovanie cieľov * riadenie a plánovanie napr. výrobných procesov * analýza a predpovedanie štatistických postupností (napr. obchodných, burzových informácií) * [[kombinatorika]] * reprezentácia zozbieraných dát * [[data mining]] Niektoré živočíšne druhy sú schopné efektívne reagovať na zložité prejavy prostredia, a využívať ich vo svoj prospech k dosiahnutiu svojho cieľa. Najefektívnejšie zo všetkých organizmov to dokáže človek. Postupom s rozvojom techniky ľudia bližšie špecifikovali využívanie svojich poznatkov, chovania a nazvali tento súbor činností slovom inteligencia. Prirodzeným vývinom vznikla otázka, či je možné aby sa prejavila inteligencia u neživých predmetov za pomoci človeka. Vednou disciplínou, ktorá tento odbor skúma je umelá inteligencia. Čo rozumieme pod pojmom umelá inteligencia? Je to vedná disciplína, ktorá za pomoci počítačov, alebo systémov rieši určité úlohy využívaním takého postupu, ktorý keby to robil človek, považovali by sme tento prejav za prejav inteligencie. Ľudstvo dospelo do takého bodu, že na definíciu tejto vednej disciplíny neexistuje jednotná teória, nakoľko umelá inteligencia ako veda má veľmi široký rozsah poznania. Základom umelej inteligencie je vytváranie, vnímanie a uchovanie vedomostí racionálneho myslenia, ktorá sa riadi zákonitosťami vedecky poznateľnými tak, aby sa mohli realizovať pomocou počítačov. Zjednodušene povedané otázku „Môžu stroje myslieť?“ riešili už od [[17. storočie|17. storočia]] viacerí filozofovia napr. [[René Descartes|Descartes]], [[Pascal]], [[Hobbes]], ale len čisto vo filozofickej rovine. Od polovice [[19. storočie|19. storočia]] najmä však v [[20. storočie|20. storočí]] spoločne s veľkým rozmachom vedy sa začali ľudia pokúšať o zostrojenie strojov, ktoré by boli schopné riešiť určité činnosti namiesto ľudí. Využitie umelej inteligencie je nahradenie ľudského faktora. Jedným z najväčších problémov oblasti umelej inteligencie je problém prezentovania poznatkov, pretože človek využíva na prezentovanie svojich vlastných poznatkov nielen zmysly, ale aj intuíciu, ktorá nie je zatiaľ strojom vlastná. Ľudstvo vymyslelo veľa užitočných vynálezov od Edisonovej žiarovky cez telefón až po počítače. Zámerom všetkých vynálezov bolo a aj je uľahčiť a zjednodušiť prácu človeka. Vždy však záležalo od nás ľudí ako sme boli schopní využiť tieto vynálezy, či pre prospech ľudstva alebo pre prospech jednotlivca. Ľudia sa už viac ako storočie snažia vytvoriť akýsi umelý mozog, ktorý by bol schopný nahradiť náš ľudský a bol by schopný samostatného myslenia a tvorenia. Otázkou zostáva pokiaľ chce ľudstvo nahradiť seba samých v pracovných oblastiach. Pozitívny dôsledok tohto fenoménu môže byť, že sa človek prestane zaujímať o fyzickú stránku bytia a upriami svoju pozornosť viac na svoju duchovnú stránku, ktorá rozhodne zaostáva za technickou vybavenosťou ľudstva. Pravdepodobný negatívny dôsledok je vznik ďalších problémov v oblasti nezamestnanosti a straty tvorivosti. Je nutné odpovedať si, pokiaľ je človek schopný a ochotný predať svoje návyky, zvyky a znalosti strojom aby sa mu to nevymklo z rúk. Istým spôsobom je to hranie sa na Boha a momentálne nie sme pripravení po duševnej a psychickej stránke zvládnuť otázku morálky a aj podstaty samotného bytia. Môžeme len dúfať, že to nedopadne ako v Spielbergovom filme A.I. – Artifical Intelligence (Umelá inteligencia), kde prežil jeden jediný stroj, ktorý bol ľudskejší ako ľudia, pretože ľudia pod obrovským rozmachom vedy a techniky začali menej vnímať svoju duchovnú časť a vymreli. Iste vždy záleží od nás ľudí ako dokážeme so svojimi poznatkami a vynálezmi naložiť....<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Alza.cz|dátum=2019-02-02|url=https://www.alza.sk/ai-umela-inteligencia| dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Prostriedky umelej inteligencie == Umelá inteligencia využíva rôzne algoritmy, metódy a ich kombinácie ako napr.: * [[neurónová sieť|neurónové siete]] (neural networks) * [[teória učenia strojov]] (machine learning) * [[optimalizácia]] (optimization) * [[genetický algoritmus|genetické algoritmy]] * [[expertný systém|expertné systémy]]<ref name=":0" /> * iné == Problémy umelej inteligencie == Problémy s ktorými sa dnešný výskum umelej inteligencie musí vyrovnávať sú popri obmedzenom výpočtovom výkone hlavne špecifikácia samotného systému. Hoci čiastkové úlohy ako rozpoznanie reči, odpovedanie, rozpoznanie obrazu a pod. sú zadefinované, odpoveď na otázku, čo presne treba urobiť, aby bol dokonale vyšpecifikovaný humanoid zatiaľ stále ostáva nezodpovedaná v oblasti filozofie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Umelá inteligencia: Čo to je, ako funguje a prečo je dobré sa o ňu zaujímať?|periodikum=Časopis FIT ČVUT|dátum=2017-10-15|url=https://casopis.fit.cvut.cz/technologie/umela-inteligencia-ako-funguje-preco-dobre-sa-nu-zaujimat/| priezvisko = Patro | meno = Tomáš | dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Umelá inteligencia na Slovensku == Na Slovensku v súčasnosti vzniká slovenské centrum výskumu umelej inteligencie [[Slovak.AI]], ktoré by malo spojiť aktivity všetkých slovenských stakeholderov v oblasti. Jednou z prvých tém, ktorou sa toto centrum bude zaoberať, je príprava stratégie rozvoja umelej inteligencie na Slovensku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Slovensko má mať vlastné centrum pre umelú inteligenciu|periodikum=Živé.sk|dátum=2019-04-05|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/139334/slovensko-ma-mat-vlastne-centrum-pre-umelu-inteligenciu/|dátum prístupu=2019-04-12|jazyk=sk-SK}}</ref> == Slovenskí vedci pôsobiaci v oblasti umelej inteligencie == Slovenskí vedci pôsobiaci na Slovensku a v zahraničí v oblasti umelej inteligencie zoradení podľa [[Hirschov index|Hirschovho indexu]] (k decembru 2020):<ref>[https://scholar.google.com/ Google Študovňa]</ref> * H-index 44{{--}}Martin Pelikán, vedecký výskumník, Apple, USA * H-index 41{{--}}Peter Richtárik, profesor, KAUST, Saudská Arábia * H-index 40{{--}}Marek Hatala, profesor, Simon Fraser University, Kanada * H-index 31{{--}}Miloš Hauskrecht, profesor, [[University of Pittsburgh]], USA * H-index 30{{--}}Martin Pál, vedecký výskumník, [[Google]], USA * H-index 30{{--}}Branislav Kvetoň, vedecký výskumník, Google, USA * H-index 29{{--}}[[Mária Bieliková (informatička)|Mária Bieliková]], profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 29{{--}}Miroslav Dudík, Principal Researcher, Microsoft Research, USA * H-index 27{{--}}Martin Takáč, Associate Professor, Lehigh University, USA * H-index 23{{--}}Michal Valko, vedecký výskumník, DeepMind, Francúzsko * H-index 19{{--}}Jakub Konečný, vedecký výskumník, Google, Čína * H-index 18{{--}}Dávid Pál, Principal Applied Researcher, Expedia Group, USA * H-index 17{{--}}Norbert Kopčo, docent, Univerzita P.J. Šafárika, Slovensko * H-index 17{{--}}Pavol Návrat, profesor a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 17{{--}}Marek Petrík, Assistant Professor, Univerzia v New Hampshire, USA * H-index 14{{--}}Ján Vaščák, docent, [[Technická univerzita v Košiciach|Technická Univerzita v Košiciach]], Slovensko * H-index 11{{--}}Pavol Bielik, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 11{{--}}Filip Hanzely, Assistant Professor, Toyota Technological Institute at Chicago, USA * H-index 11{{--}}Daniel Hládek, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 11{{--}}[[Andrej Karpathy]], riaditeľ umelej inteligencie a autopilotného videnia, Tesla, USA * H-index 11{{--}}Marián Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Mária Lucká, profesorka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 10{{--}}Peter Sinčák, profesor, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 9{{--}}Daniela Chudá, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Michal Kompan, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 9{{--}}Viera Rozinajová, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Anna Bou Ezzeddine, docentka a vedecká výskumníčka, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 8{{--}}Róbert Móro, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Rudolf Jakša, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Maria Vircikova, CEO, Matsuko, Slovensko * H-index 7{{--}}Jakub Šimko, docent a vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 7{{--}}Tomáš Šingliar, Principal Applied Researcher, Amazon, USA * H-index 6{{--}}Dominik Csiba, Slovensko * H-index 6{{--}}Peter Lacko, vedecký výskumník, Kempelen Institute of Intelligent Technologies, Slovensko * H-index 6{{--}}Mojmír Mutný, PhD študent, ETH Zurich, Švajčiarsko * H-index 5{{--}}Samuel Horváth, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 5{{--}}Tomáš Kocák, PhD študent, ENS Lyon, Francúzsko * H-index 4{{--}}Daniel Lorenčík, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Martin Pala, PhD študent, Technická Univerzita v Košiciach, Slovensko * H-index 3{{--}}Márius Šajgalík, vedecký výskumník, Google, Švajčiarsko * H-index 1{{--}}Slavomír Hanzely, PhD študent, KAUST, Saudská Arábia * H-index 1{{--}}Jozef Mokrý, PhD študent, Edinburgská univerzita, Spojené kráľovstvo == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Kvantové počítanie]] * [[ChatGPT]] == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Umelá inteligencia| ]] [[Kategória:Informatika]] [[Kategória:Inteligencia]] q2jdwn2vxq45l21sivvdn571vukgd61 J. R. R. Tolkien 0 7990 8359108 8218309 2026-08-23T09:47:32Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8359108 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = John Ronald Reuel Tolkien | Popis osoby = anglický spisovateľ<br/>autor fantasy trilógie [[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]] | Popis portrétu = J. R. R. Tolkien v roku [[1916]] oblečený v uniforme britskej armády z [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] | Dátum narodenia = [[3. január]] [[1892]] | Miesto narodenia = [[Bloemfontein]], [[Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1973|9|2|1892|1|3}} | Miesto úmrtia = [[Bournemouth]], [[Spojené kráľovstvo]]| | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Spojené kráľovstvo }} [[File:Mabel Suffield Christmas Card.jpg|náhľad|Kolorovaná fotografia Tolkienovej rodiny ako súčasť vianočnej pohľadnice z roku 1892]] '''John Ronald Reuel Tolkien''' [[Rad britského impéria|CBE]] [[Kráľovská literárna spoločnosť|FRSL]] (* [[3. január]] [[1892]], [[Bloemfontein]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] – † [[2. september]] [[1973]], [[Bournemouth]], [[Spojené kráľovstvo]]<ref name="legie" />) bol anglický [[spisovateľ]], autor knihy ''The Hobbit'' (v slovenčine „[[Hobit (kniha)|Hobit]]“) a jej pokračovania ''The Lord of the Rings'' (v slovenčine „[[Pán prsteňov (knihy)|Pán prsteňov]]“), jeho najznámejšieho diela. Bol významným [[jazykovedec|jazykovedcom]], znalcom [[anglosaština|anglosaštiny]] (starej angličtiny) a [[Stará nórčina|starej nórčiny]]. Na [[Univerzita v Oxforde|Univerzite v Oxforde]] pôsobil v rokoch [[1925]]{{--}}[[1945]] ako [[profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesor]] anglosaštiny, v rokoch [[1945]]{{--}}[[1959]] potom ako profesor [[angličtina|anglického jazyka]] a [[literatúra|literatúry]]. Spolu s najbližším priateľom [[Clive Staples Lewis|C. S. Lewisom]] sa schádzal v literárnom diskusnom klube [[Inklings]] (doslova „Atramentovci“). Tolkienovo dielo zahŕňa aj množstvo kníh z pozostalosti o histórii fiktívneho sveta [[Stredozem]]e, v ktorej sa ''Hobit'' a ''Pán prsteňov'' odohrávajú. Pre neutíchajúcu popularitu a vplyv jeho diel je Tolkien považovaný za otca modernej [[high fantasy]]. Ostatné Tolkienove publikované fantasy diela sú rozprávky a príbehy, ktoré pôvodne rozprával svojim deťom a netýkajú sa Stredozeme. == Životopis == Tolkien sa narodil v [[Bloemfontein]]e, hlavnom meste [[Oranžský slobodný štát|Oranžského slobodného štátu]] (dnes časti [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]]),<ref name="tolkien.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Caganová | meno = Dagmar | titul = Životopis J.R.R. Tolkiena | url = https://ramgad.tolkien.sk/tolkien-zivotopis.html | dátum aktualizácie = 2007-12-10 | dátum prístupu = 2024-03-07 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Arthurovi Tolkienovi, riaditeľovi miestnej bankovej pobočky a jeho žene Mabel Tolkienovej (rodenej Suffieldovej). Tolkienova rodina pochádzala zo [[Sasko|Saska]], ale žila v [[Anglicko|Anglicku]] už od [[18. storočia]]. Priezvisko ''Tolkien'' je poangličtenou verziou ''Tollkiehn'' (t. j. nemecky ''tollkühn'', „šialene smelý“). Meno profesora Rashbolda v ''The Notion Club Papers'' (príbeh z IX. zväzku ''The History of Middle-earth'') je vtipnou narážkou na túto skutočnosť, lebo v [[angličtina|angličtine]] má ten istý význam. Tolkien mal iba jedného súrodenca, brata Hilary Arthur Reuel Tolkiena, ktorý sa narodil [[17. február]]a [[1894]]. Keď mal tri roky, odcestoval do [[Anglicko|Anglicka]] spolu s matkou, ktorá si nemohla zvyknúť na africké podnebie. Najskôr bývali u príbuzných na farme Bag End vo [[Worcestershire]], čo bolo pravdepodobne inšpiráciou pre názov [[Dno vreca]] v jeho knihách. Otec však v tom istom roku zomrel v Južnej Afrike<ref name="tolkien.sk" /> na krvácanie do mozgu. Strata živiteľa rodiny prinútila Tolkienovu matku krátko žiť u svojich rodičov v [[Birmingham]]e, v roku [[1896]] sa presťahovali do dediny Sarehole, neskôr do Worcestershire village (teraz časti Birminghamu). Spolu s bratom trávil hodiny skúmaním starého vodného mlynu v Sarehole a močiaru v Moseley. Zážitky z detstva boli neskôr zdrojom inšpirácie pre scenérie v jeho knihách. Mabel učila svojich dvoch synov a J. R. R. bol dychtivým žiakom. Získal rozsiahle vedomosti v [[botanika|botanike]], ale najobľúbenejšími hodinami boli lekcie o jazykoch. Matka ho preto veľmi skoro naučila základom [[latinčina|latinčiny]]. Keď mal štyri roky, vedel čítať a hneď nato aj písať. Krátko navštevoval Školu svätého Filipa, absolvoval Školu kráľa Edwarda v Birminghame a Exeterskú Fakultu v [[Oxford]]e. Po manželovej smrti sa Mabel stále viac upierala ku [[Kresťanstvo|kresťanstvu]].<ref name="tolkien.sk" /> V roku [[1900]] jeho matka spolu so sestrou konvertovala na [[Rímskokatolícka cirkev|katolicizmus]], napriek búrlivým protestom jej prevažne [[baptisti]]ckej rodiny. Rodina preto odmietla naďalej vdove a jej synom poskytovať finančnú pomoc.<ref name="tolkien.sk" /> V roku [[1904]], keď mal Tolkien 12 rokov, zomrela jeho matka ako tridsaťštyriročná na [[cukrovka|cukrovku]].<ref name="legie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = J. R. R. Tolkien | url = https://www.legie.info/autor/25-j-r-r-tolkien | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-02-28 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = česky }}</ref><ref name="tolkien.sk" /> Martýrium, ktoré podstúpila pre svoju vieru, pociťoval po zvyšok života ako záväzok s hlbokým vplyvom na vlastnú vieru. Tolkienov zápal pre vieru možno doložiť listami C. S. Lewisovi počas jeho obrátenia na kresťanstvo, v ktorých vyjadril svoje kresťanské hodnoty. Ako sirotu ho vychovával otec Francis Xavier Morgan z birminghamského Oratória vo štvrti Edgbaston. Tunajšej architektúre dominovala {{m|29|m}} vysoká budova známa ako ''Perrott's Folly'' a blízko nej stojaca neskoršia Viktoriánska veža, časť edgbastonskej vodárne, ktoré pravdepodobne ovplyvnili predstavy rôznych temných veží v jeho prácach. Keď mal 16, zamiloval sa do Edith Brattovej (neskôr sa stala predlohou pre postavu [[Lúthien]]) a napriek mnohým prekážkam sa s ňou v roku 1916 oženil.<ref name="tolkien.sk" /> Po celý zvyšok života ostala jeho jedinou láskou. Na začiatku [[Prvá svetová vojna|Prvej svetovej vojny]] narukoval do [[Britská armáda|Britskej armády]] k Lancashirským strelcom (Lancashiree Fusiliers), kde slúžil ako nadporučík. Mnoho spolubojovníkov ako aj blízkych priateľov padlo v bojoch ako napr. [[bitka pri Somme]]. On sám bol nakoniec prepustený po tom, ako strávil väčšinu roka [[1917]] v nemocnici, pretože trpel [[zákopová horúčka|zákopovou horúčkou]]. Domov sa vrátil s nechuťou k vojne.<ref name="tolkien.sk" /> Počas uzdravovania začal pracovať na ''The Book of Lost Tales'', sérii [[rozprávka|rozprávkových]] príbehov založených na milovanej [[mytológia|mytológii]] a [[folklór]]e. Po vojne Tolkien pracoval najskôr v Oxforde na Novoanglickom slovníku ([[Oxford English Dictionary]]). V roku [[1920]] sa presťahoval do [[Leeds]]u, kde na katedre angličtiny miestnej univerzity získal titul profesora anglosaského jazyka ([[1924]]), ale v roku [[1925]] sa vrátil naspäť do Oxfordu. V roku [[1945]] sa na Mertonskej fakulte v Oxforde stal profesorom anglického jazyka a literatúry, kde zostal až do svojho odchodu do dôchodku v roku [[1959]]. Tolkien a Edith mali 4 deti, ktoré sa im narodili v medzivojnovom období:<ref name="tolkien.sk" /> : John Francis Reuel ([[17. november]] [[1917]]), : Michael Hilary Reuel ([[október]] [[1920]]), : [[Christopher Tolkien|Christopher Reuel]] ([[1924]]), : Priscilla Anne Reuel ([[1929]]). [[File:Tolkien's grave.jpg|náhľad|vľavo|Náhrobný kameň Tolkiena a jeho manželky]] Edith zomrela v novembri roku 1971. Tolkien bol z jej smrti zdrvený a o necelé dva roky umrel tiež.<ref name="tolkien.sk" /> Na náhrobku v Oxforde na cintoríne Wolvercote, pod ktorým je pochovaný on aj jeho žena, sú pri ich menách vytesané aj mená [[Beren]] a [[Lúthien]] na počesť jedného z najväčších príbehov lásky v Stredozemi. Tolkienov životopis vyšiel v knižnom vydaní v dvoch spracovaniach, a to ''J.R.R. Tolkien – A Biography'' od Humphreyho Carpentera z roku [[1977]] a ''J.R.R. Tolkien: The Man who created The Lord of the Rings'' od Michaela Corena z roku [[2001]]. == Dielo == Tolkien rád vymýšľal fantastické príbehy pre zábavu svojich detí. Každé [[Vianoce]] pre nich napísal listy typickým roztraseným písmom [[Santa Claus]]a a zostavil tak sériu krátkych príbehov – neskôr zozbieranú a publikovanú ako ''The Father Christmas Letters''. Tolkien nikdy neočakával, že jeho vymyslené príbehy budú zaujímať viac než iba úzku skupinu ľudí. Zhruba v období narodenia svojho posledného dieťaťa začal písať knihu dnes známu ako ''The Hobbit'',<ref name="tolkien.sk" /> ale pôvodne napísal iba pre svoje deti. Na naliehanie bývalého študenta publikoval túto knihu v roku [[1937]]) (v slovenčine vyšla pod názvom ''[[Hobit]]''). Kniha rozpráva o dobrodružstvách [[Bilbo Bublík|Bilba Bublíka]], ktorý patrí do Tolkienom vymyslenej rasy [[Hobbiti|hobitov]]. Hobiti boli malí, domácky založení ľudkovia bez sklonov k dobrodružstvu. Bilba však jeho priateľ, čarodejník [[Gandalf]], presvedčil, aby sa pridal k výprave [[Trpaslík (Tolkien)|trpaslíkov]], ktorí išli oslobodiť svoje bývalé kráľovstvo z pazúrov draka [[Smaug]]a.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tolkien | meno = J. R. R. | titul = Hobit | podtitul = alebo cesta tam a späť | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2002, 2007 | isbn = 978-80-8085-301-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Aj keď bola určená deťom, kniha si získala aj dospelých čitateľov a stala sa takou populárnou, že nakladateľ, firma Allen & Unwin, požiadal Tolkiena o napísanie pokračovania. To ho inšpirovalo k vytvoreniu jeho najznámejšieho diela, ktorým sa stal výpravný trojdielny román ''The Lord of the Rings'' ([[1954]]{{--}}[[1955|55]]) (v slovenčine ''[[Pán prsteňov]]''). Tolkien na jeho napísanie potreboval takmer 10 rokov, počas ktorých bol neustále povzbudzovaný v klube Inklings, najviac však svojím najbližším priateľom [[C. S. Lewis]]om, autorom kníh o ''[[Kroniky Narnie|Narnii]]''. Pán prsteňov nadväzuje na Bilbove dobrodružstvá, ako hlavná postava v ňom však vystupuje Bilbov adoptívny syn [[Frodo Bublík|Frodo]]. Bilbo, v ktorom prvá výprava prebudila lásku k cestovaniu, odchádza na staré kolená opäť na cesty a Frodovi necháva všetok svoj majetok vrátane čarodejníckeho [[Veľprsteň|Prsteňa]], ktorý našiel v knihe Hobit. Frodo sa však od Gandalfa dozvedá, že tento Prsteň je najnebezpečnejším predmetom v Stredozemi. Frodo s postupne sa rozširujúcou skupinou priateľov sa teda vyberú na nebezpečnú výpravu do temnej ríše [[Mordor]], v ktorej je jediné miesto, kde možno Prsteň zničiť.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Tolkien | meno = J. R. R. | titul = Pán prsteňov 1 Spoločenstvo prsteňa | vydanie = | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2001 | isbn = 80-7145-606-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] sa ''Pán prsteňov'' stal veľmi populárny najmä medzi študentmi a od tej doby ho nezmenšujúci sa okruh jeho obdivovateľov radí medzi najpopulárnejšie romány [[20. storočie|20. storočia]], a to ako podľa odhadovaného počtu priaznivcov, tak aj podľa počtu predaných výtlačkov. ''Pán prsteňov'' bol čitateľmi na britskom TV kanáli 4 a reťazcom kníhkupectiev firmy Waterstone zvolený za najvýznamnejšiu knihu [[20. storočia]]. V roku [[1999]] zákazníci internetového kníhkupectva Amazon.com v hlasovaní vybrali ''Pána prsteňov'' ako najvýznamnejšiu knihu tisícročia. Keď začínal písať prvú kapitolu ''Pána prsteňov'', myslel si, že bude rozprávať rozprávky pre deti podobne ako v ''Hobitovi'', ale časom príbeh stále temnel a stával sa vážnejším. Aj keď je ''Pán prsteňov'' pokračovaním ''Hobita'', obracia sa skôr na staršie publikum, na pozadí hlavného deja rozohráva úryvky ďalších príbehov a vykresľuje tak fascinujúcu atmosféru neodhalených tajomstiev starobylej histórie sveta Stredozeme. Mytológia tohto sveta je ďalej rozvinutá v knihe ''The Silmarillion'' (v slovenčine ''[[Silmarillion]]'') a mnohých ďalších, ktoré z pozostalosti vydal syn Christopher. Tolkien výrazne ovplyvnil žáner [[fantasy]], ktorého obľuba po úspechu ''Pána prsteňov'' významne stúpla. Tolkien bol profesionálnym [[lingvista|lingvistom]] a jazyky a mytológie, ktoré študoval, priamo ovplyvňovali jeho tvorbu. Napríklad mená trpaslíkov v ''Hobitovi'' boli prevzaté zo severskej mytológie z básne [[Voluspa]], časti eposu [[Edda]]. Naproti tomu niektoré zápletky (napr. zlodej, ktorý ukradne pohár z dračieho pokladu) prevzal zo staroanglickej epickej básne [[Beowulf]]. Tolkien bol uznávaným znalcom Beowulfa a publikoval na túto tému niekoľko vedeckých prác. Skôr nepublikovaný preklad Beowulfa od Tolkiena zostavil Michael Drout. Tolkien pracoval na histórii Stredozeme až do svojej smrti. Jeho syn [[Christopher Tolkien]] s pomocou spisovateľa fantasy [[Guy Gavriel Kay|Guya Gavriela Kaya]] usporiadal niektoré materiály do ucelenej podoby a vydal ich ako ''The Silmarillion'' ([[1977]]). Christopher Tolkien v ďalších rokoch pokračoval vo vydávaní materiálu použitého pri vytváraní Stredozeme. Diela z pozostalosti ako ''The History of Middle-earth'' (doslova „História Stredozeme“) alebo ''Unfinished Tales'' (doslova „[[Nedokončené príbehy]]“) obsahujú nedokončené, opustené, alternatívne alebo odporujúce si verzie príbehov, pretože Tolkien pracoval na svojej mytológii desaťročia a neustále jednotlivé príbehy prepisoval, upravoval a rozvíjal. Iba ''Silmarillion'' sa pokúša udržať naozajstnú konzistenciu s ''Pánom prsteňov'' a to iba vďaka rozsiahlym úpravám Christophera Tolkien – aj keď on sám tvrdí, že tam ešte veľa nezrovnalostí ostalo. (Dokonca ani ''Hobit'' nie je celkom v súlade s ''Pánom prsteňov'', aj keď pri druhom vydaní ([[1951]]) bola jedna kapitola podstatne zmenená). Knižnica Marquetteho univerzity v [[Milwaukee]] ([[Wisconsin]], [[Spojené štáty|USA]]) uchováva veľa Tolkienových pôvodných rukopisov, poznámok a listov; iné pôvodné materiály zostávajú v [[Univerzita v Oxforde|Oxfordskej]] Bodleiho knižnici. Marquetteho univerzita vlastní rukopisy a korektúry ''Pána prsteňov'', ''Hobita'', rukopisy mnohých „nižších“ kníh ako ''Farmer Giles of Ham'' a materiály od Tolkienových obdivovateľov, zatiaľ čo Bodleiho knižnica má materiály k ''Silmarillionu'' a Tolkienove vedecké práce. Dňa 17. apríla 2007 vychádza v Anglicku nikdy nevydaný román „[[Húrinove deti]]“ (The Children Of Húrin, HarperCollins 2007). Dej tejto knihy sa odohráva v Stredozemi dávno pred románom Hobit. Román mohol vyjsť opäť vďaka práci Tolkienovho syna Christophera. Tolkien pracoval na Húrinových deťoch približne rovnako dlho ako na „The Silmarillion“ a predstavuje jeden z troch veľkých príbehov o Stredozemi, na ktorých Tolkienovi záležalo najviac. Na Slovensku román vychádza deň po anglickej premiére, teda 18. apríla 2007 (Slovart 2007). == Jazyky == [[Filológia]], štúdium jazykov, bola Tolkienova prvá univerzitná láska a jeho zaujatie [[jazykoveda|jazykovedou]] ho inšpirovalo k vytvoreniu takmer 15 [[umelý jazyk|umelých jazykov]] (najznámejšie z nich sú dva elfie jazyky v [[Pán prsteňov|Pánovi prsteňov]]: [[quenijčina]] a [[sindarčina]]). Neskôr prepracoval celú [[Kozmogónia|kozmogóniu]] a [[Dejiny|históriu]] [[Stredozem]]e ako pozadie pre vývoj týchto jazykov. Okrem hlbokej znalosti [[anglosaština|anglosaštiny]] (starej angličtiny) a [[stará nórčina|starej nórčiny]] Tolkien hovoril s rôznou mierou plynulosti viac ako tuctom európskych jazykov, počínajúc [[Waleština|waleštinou]], [[galčina|galčinou]], [[románske jazyky|románskymi jazykmi]] ako [[francúzština|francúzštinou]], [[španielčina|španielčinou]] a [[taliančina|taliančinou]] rovnako aj ostatnými [[germánske jazyky|germánskymi jazykmi]] (ranými formami [[nemčina|nemčiny]] a [[holandčina|holandčiny]] ako napríklad [[stará saština|starou saštinou]]) a [[baltské jazyky|baltskými]] a [[slovanské jazyky|slovanskými]] jazykmi ([[litovčina|litovčinou]] a [[ruština|ruštinou]]). Vo svojej osobnej korešpondencii sa zmienil, že zvuk [[fínčina|fínskeho]] jazyka znel jeho ušiam najľubozvučnejšie a stal sa inšpiráciou pre [[Quenijčina|quenijčinu]], najdôležitejší z ním vytvorených jazykov. Popularita jeho kníh mala malý, ale trvalý dopad na použitie anglického jazyka vo fantasy literatúre, evidentné je najmä používanie neštandardných foriem slov 'elf' a 'trpaslík' (štandardné tvary ''elfs'' a ''dwarfs'' boli vytlačené jeho ''elves'' a ''dwarves''). == Bibliografia == === Beletria a poézia === * [[1936]] ''Songs for the Philologists'' (doslova ''Piesne pre filológov'') – zbierka humorných básní, autorom spolu s E. V. Gordonom a inými * [[1937]] ''The Hobbit or There and Back Again'' (v slovenčine ''[[Hobit]]'', v češtine ''[[Hobit]] aneb Cesta tam a zase zpátky'') (Praha, Odeon, [[1979]]) * [[1945]] ''Leaf by Niggle'' (v češtine ''Nimralův list'') – krátky príbeh – alegórie Tolkienovej tvorby, v češtine vyšlo v zbierke ''Pohádky'' (Winston Smith, Praha [[1992]]) * [[1945]] ''The Lay of Aotrou and Itroun'' – vydané vo ''Welsh Review'' * [[1949]] ''Farmer Giles of Ham'' (v češtine ''Farmář Giles z Hamu'') – stredoveká báj, v češtine vyšlo v zbierke ''Pohádky'' (Winston Smith, Praha [[1992]]) * [[1953]] ''The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son'' (v češtine ''Návrat Beorhtnothe, syna Beorhthelmova'') – vydané spolu s esejou ''Ofermod'' – táto báseň vyšla aj v češtine v zbierke ''Příběhy z čarovné říše'' (Mladá Fronta, Praha 1997) * trilógia ''The Lord of the Rings'' (v slovenčine ''[[Pán prsteňov]]'', v češtine ''[[Pán prstenů]]'', Mladá fronta, Praha [[1990]]{{--}}[[1992]]) **[[1954]] ''The Fellowship of the Ring'' (v slovenčine ''[[Spoločenstvo prsteňa]]'', v češtine ''Společenstvo prstenu'', Mladá fronta, Praha [[1990]]) ** [[1954]] ''The Two Towers'' (v slovenčine ''[[Dve veže]]'', v češtine ''Dvě věže'', Mladá fronta, Praha [[1991]]) ** [[1955]] ''The Return of the King'' (v slovenčine ''[[Návrat kráľa]]'', v češtine ''Návrat krále'', Mladá fronta, Praha [[1992]]) * [[1962]] ''The Adventures of Tom Bombadil and Other Verses from the Red Book'' (v češtine ''Příhody Toma Bombadila'') – v češtine vyšlo v zbierke ''Příběhy z čarovné říše'' (Mladá Fronta, Praha 1997) * [[1967]] ''The Road Goes Ever On'' (doslova „Cesta vedie stále ďalej“) – pochodová pieseň, ktorej útržky môžeme nájsť v ''Pánovi prsteňov'' aj v ''Hobitovi'', hudbu zložil Donald Swann * [[1964]] ''Tree and Leaf'' – zbierka obsahujúca: ** ''On Fairy-Stories'' (doslova „O rozprávkach“) ** ''Leaf by Niggle'' (doslova „Nimralov list“) * [[1966]] ''Tolkien on Tolkien'' – autobiografia * [[1967]] ''Smith of Wootton Major'' (v češtine ''Kovář z Velké Lesné'') – hrdinský príbeh z histórie Malého kráľovstva, v češtine prvýkrát v zbierke ''Pohádky'' (Winston Smith, Praha [[1992]]), samostatne (Aulos, Praha [[1995]]) === Vedecké práce === * [[1922]] ''A Middle English Vocabulary'' (doslova „Slovník strednej angličtiny“) (voľný preklad „Slovník stredovekej angličtiny“) * [[1924]] ''Sir Gawain and the Green Knight'' – nové vydanie stredoanglickej básne s poznámkami, spoluautor s E. V. Gordonom * [[1925]] ''Some Contributions to Middle-English Lexicography'' * [[1925]] ''The Devil's Coach Horses'' * [[1929]] ''Ancrene Wisse and Hali Meiohad'' * [[1932]]{{--}}[[1935]] ''Sigelwara Land'' – časť I a II * [[1934]] ''The Reeve's Tale'' – znovuobjavenie jazykového humoru v originálnom rukopise [[Geoffrey Chaucer|Chaucerových]] [[Canterburské poviedky|Canterburských poviedok]]) * [[1936]] The Monsters and the Critics (doslova „Príšery a kritici“) – skriptá zaoberajúce sa kritickým rozborom básne [[Beowulf]] * [[1944]] ''Sir Orfeo'' – vydanie stredovekej básne * [[1947]] ''On Fairy-Stories'' (v češtine ''O pohádkách'') – Tolkienova úvaha o povahe a zmysle rozprávok a fantastických príbehov, v češtine vyšlo v zbierke ''Pohádky'' (Winston Smith, Praha [[1992]]) * [[1953]] ''Ofermod'' – vydané s básňou ''The Homecoming of Beorhtnoth, Beorhthelm's Son'' (doslova „Návrat Beorhtnotha, syna Beorhthelma“)) * [[1953]] ''Middle English „Losenger“'' * [[1962]] ''Ancrene Wisse: The English Text of the Ancrene Riwle'' * [[1963]] ''English and Welsh'' * [[1966]] ''Jerusalem Bible'' – preklad a poznámky === Z pozostalosti === * [[1975]] Preklady ''Pearl'' a ''Sir Orfeo'' * [[1976]] ''The Father Christmas Letters'' * [[1977]] ''The Silmarillion'' (v slovenčine ''[[Silmarillion]]'') * [[1979]] ''Pictures by J. R. R. Tolkien'' * [[1980]] ''Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth'' * [[1980]] ''Poems and Stories'' (''The Adventures of Tom Bombadil'', ''The Homecoming of Beorhtnoth Beorhthelm's Son'', ''On Fairy-Stories'', ''Leaf by Niggle'', ''Farmer Giles of Ham'' a ''Smith of Wootton Major'') * [[1981]] ''The Letters of J. R. R. Tolkien'' (zostavené [[Christopher Tolkien|Christopherom Tolkienom]] a [[Humphrey Carpenter|Humphreyom Carpenterom]]) * [[1981]] ''The Old English Exodus Text'' * [[1982]] ''Finn and Hengest: The Fragment and the Episode'' * [[1982]] ''Mr. Bliss'' * [[1983]] ''The Monsters and the Critics'' * [[1983]]{{--}}[[1996]] ''The History of Middle-Earth'': ** I. ''The Book of Lost Tales 1'' ([[1983]]) ** II. ''The Book of Lost Tales 2'' ([[1984]]) ** III. ''The Lays of Beleriand'' ([[1985]]) ** IV. ''The Shaping of Middle-earth'' ([[1986]]) ** V. ''The Lost Road and Other Writings'' ([[1987]]) ** VI. ''The Return of the Shadow'' (The History of The Lord of the Rings vol. 1) ([[1988]]) ** VII. ''The Treason of Isengard'' (The History of The Lord of the Rings vol. 2) ([[1989]]) ** VIII. ''The War of the Ring'' (The History of The Lord of the Rings vol. 3) ([[1990]]) ** IX. ''Sauron Defeated'' (The History of The Lord of the Rings vol. 4) ([[1992]]) ** X. ''Morgoth's Ring'' (The Later Silmarillion vol. 1) ([[1993]]) ** XI. ''The War of the Jewels'' (The Later Silmarillion vol. 2) ([[1994]]) ** XII. ''The Peoples of Middle-earth'' ([[1996]]) ** ''Index'' ([[2002]]) * [[1995]] ''J. R. R. Tolkien: Artist and Illustrator'' – zbierka Tolkienových ilustrácií * [[1998]] ''Roverandom'' (v slovenčine ''[[Roverandom]]'') – príbeh, ktorý v roku [[1925]] Tolkien rozprával svojmu synovi, ktorému sa stratila hračka – čiernobiely psík Rover (Mladá fronta, Praha [[1995]]) * 2007 The Children Of Húrin  (v slovenčine ''[[Húrinove deti]]'') – príbeh z obdobia predchádzajúci Pána Prsteňov, už skôr načrtnutý v diele „The Silmarillion“ === Audio záznamy === * [[1967]] ''Poems and Songs of Middle-Earth'', Caedmon TC 1231 * [[1975]] ''JRR Tolkien Reads and Sings his The Hobbit & The Lord of the Rings'', Caedmon TC 1477, TC 1478 === Po slovensky === [[Súbor:Over Hill - Bilbo and Gandalf by Joel Lee.jpg|200 px|náhľad|vpravo|Postavičky [[Gandalf]]a a [[Bilbo Bublík|Bilba]] z Tolkienovej knihy Pán prsteňov]] * [[1973]] – ''[[Hobbiti]]'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Viktora Krupu (I. vydanie) * [[1994]] – ''Hobbit'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Viktora Krupu (II. vydanie) * [[2001]] – ''[[Pán prsteňov]], Spoločenstvo prsteňa'' (''Lord of the Rings, Fellowship of the Ring'') – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie) * [[2001]] – ''Pán prsteňov, Dve veže'' (''Lord of the Rings, Two Towers'') – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie) * [[2002]] – ''Pán prsteňov, Návrat kráľa'' (''Lord of the Rings, Return of the King'') – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (I. vydanie) * [[2002]] – ''Hobit'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Viktora Krupu (III. vydanie) * [[2002]] – ''Hobit'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie) * [[2002]] – ''Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa'' (''Lord of the Rings, Fellowship of the Ring'') – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie) * [[2002]] – ''Pán prsteňov, Dve veže'' (''Lord of the Rings, Two Towers'') – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie, ilustrované vydanie) * [[2002]] – ''Pán prsteňov, Návrat kráľa'' (''Lord of the Rings, Return of the King'') – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (II. vydanie, ilustrované vydanie) * [[2002]] – ''Roverandom'' – v preklade Viktora Krupa * [[2003]] – ''[[Silmarillion]]'' (''The Silmarillion'') – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (I. vydanie) * [[2006]]  – ''Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme (''The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth'') – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie)'' * [[2007]] – ''Húrinove deti'' (''The Children Of Húrin'') – v preklade Otakara Kořínka (I. vydanie, ilustrované vydanie) * [[2007]] – ''Hobit'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie) * [[2008]] – ''Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa'' (''Lord of the Rings, Fellowship of the Ring'') – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie) * [[2008]] – ''Pán prsteňov, Dve veže'' (''Lord of the Rings, Two Towers'') – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie) * [[2008]] – ''Pán prsteňov, Návrat kráľa'' (''Lord of the Rings, Return of the King'') – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (III. vydanie) * [[2008]] – ''Silmarillion'' (''The Silmarillion'') – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (II. vydanie) * [[2012]] – ''Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa'' (''Lord of the Rings, Fellowship of the Ring'') – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie) * [[2012]] – ''Pán prsteňov], Dve veže'' (''Lord of the Rings, Two Towers'') – v preklade Otakara Kořínka (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie) * [[2012]] – ''Pán prsteňov, Návrat kráľa'' (''Lord of the Rings, Return of the King'') – v preklade Otakara Kořínka a Branislava Varsika (IV. vydanie + I. paperbackové vydanie) * [[2012]] – ''Hobit'' (''The Hobbit or There and Back Again'') – v preklade Otakara Kořínka (III. vydanie + I. paperbackové vydanie) * [[2012]] – ''Nedokončené príbehy Númenoru a Stredozeme'' (''The Unfinished Tales of Númenor and Middle-earth'') – v preklad Otakara Kořínka (II. vydanie) * [[2012]] – ''Húrinove deti'' (''The Children Of Húrin'') – v preklade Otakara Kořínka (II. vydanie) * [[2013]] – ''Silmarillion'' (''The Silmarillion'') – v preklade Branislava Varsika a Kataríny Varsikovej (III. vydanie) == Pomenované podľa Tolkiena == * planétka [[2675 Tolkien]] * Tolkien Road, [[Eastbourne]], [[East Sussex]], [[Anglicko]] * Tolkien Way, [[Stoke-On-Trent]] (podľa Tolkienovho syna, otca Johna Francisa Tolkiena) == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Literárne diela o Stredozemi]] * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt|q|commons}} == Externé odkazy == * [http://ardapedia.panprstenov.com Ardapedia - Tolkien encyklopédia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141119081938/http://ardapedia.panprstenov.com/ |date=2014-11-19 }} * [http://sk.tolkien.wikia.com Slovenská Tolkien wikia]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.tolkien.sk Tolkien.sk]{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} * [http://www.tolkien.cz Tolkien.cz] * [http://www.fantasyplanet.cz/eporedax Mindon Eporedax] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041213112751/http://www.fantasyplanet.cz/eporedax/ |date=2004-12-13 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tolkien, J. R. R.}} [[Kategória:J. R. R. Tolkien| ]] [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Anglickí spisovatelia]] [[Kategória:Britskí prekladatelia]] [[Kategória:Spisovatelia fantasy]] [[Kategória:Držitelia Radu britského impéria]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Leeds]] [[Kategória:Osobnosti z Bloemfonteinu]] [[Kategória:Príslušníci Britskej armády]] fzpceqpftlmru1um4vggvvl2psf3h9b Šaka 0 8916 8359101 7902965 2026-08-23T09:43:16Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359101 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KingShaka.jpg|thumb|Jediná zachovaná kresba Šaku]] '''Šaka''' alebo '''Čaka''' (* cca [[1787]] – † [[22. september]] [[1828]]) bol náčelník kmeňa [[Zulu]] (Zuluov). Zmenil tento kmeň z malého klanu na národ, ktorý vládol rozsiahlej časti južnej Afriky. Dovŕšil formovanie [[Zuluský štát|zuluského štátu]]. Jeho vojenská sila a nová taktika, jeho postupy pri zničení a podmanení si svojich nepriateľov ho preslávili ako jedného z najväčších náčelníkov kmeňa Zulov. Obsadil väčšinu Natalu, rozbil dovtedajšiu kmeňovú štruktúru a rozdelil obyvateľov do niekoľkých kategórií. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1787]] [[Kategória:Úmrtia v 1828]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti]] [[Kategória:Zulovia]] [[Kategória:Zavraždení vládcovia]] luc4egvs8x2rxlfvj7d2xtvoh569bsf Vek Zeme 0 10661 8358924 8182282 2026-08-22T16:52:09Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358924 wikitext text/x-wiki [[Obrázok:solar sys.jpg|thumb|right|[[Slnečná sústava]] – polomery obežných dráh ani veľkosti planét nie sú v správnej mierke]] '''Vek''' [[Zem]]e je približne 4,5 [[miliarda|miliardy]] (4,5. 10<sup>9</sup>) rokov. Toto číslo je kompromisom medzi vekom najstaršieho [[minerál]]u nájdeného na Zemi – [[zirkón]]u z Jack Hills v [[Austrália (svetadiel)|Austrálii]] a astronómami a planetológmi odhadovaného veku [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]]. [[Rádiometrické datovanie|Rádiometrickým datovaním]] zirkónu bol stanovený jeho vek na 4,4 miliardy rokov (±8 miliónov rokov)<ref>Wilde, S. A., Valley, J. A., Peck, W. H., Graham, C. M., 2001, [http://www.geology.wisc.edu/~valley/zircons/Wilde2001Nature.pdf ''Evidence from detrital zircons for the existence of continental crust and oceans on the Earth 4.4 Gyr ago.''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150605132344/http://www.geology.wisc.edu/~valley/zircons/Wilde2001Nature.pdf |date=2015-06-05 }} Nature, 409, s. 175 – 178</ref>. Porovnanie masy a svietivosti [[Slnko|Slnka]] s množstvom iných hviezd sa zdá, že vek celej slnečnej sústavy nemôže byť omnoho starší. Toto korešponduje s vekom Ca-Al inklúzií nájdených v [[meteorit]]och, ktoré boli vytvorené spolu so vznikom slnečnej sústavy a ich vek bol stanovený na 4,567 miliardy rokov, čo určuje vek slnečnej sústavy a indikuje hornú hranicu veku Zeme. Utváranie Zeme akréciou tuhých častíc sa teda začalo čoskoro po vzniku týchto inklúzií a meteoritov. Nakoľko čas akrécie nie je presne známy (rôzne modely sa rozchádzajú v miliónoch rokov), nedá sa ani presnejšie určiť vek Zeme. O presnom čísle veku Zeme pozri aj [[Hadean#Začiatok hadeanu resp. čas vzniku slnečnej sústavy a Zeme|Hadean / Začiatok hadeanu resp. čas vzniku slnečnej sústavy a Zeme]]. == Vývoj predstáv a výskum == ===Predvedecké predstavy=== V storočiach predchádzajúcich vedecko-technickej revolúcii boli predstavy o stvorení Zeme prevažne [[náboženstvo|náboženského charakteru]]. Tieto predstavy pretrvávajú aj dodnes, niektoré skupiny dokonca odmietajú akékoľvek vedecké dôkazy. Niektoré [[hinduizmus|hinduistické]] pohľady trvajú na tom, že vesmír sa vytvára, zaniká a znovu sa vytvára v cykloch. V hinduistickej kozmológii je stanovený vek trvania vesmíru na 4,32 miliardy rokov (čo predstavuje jeden deň života [[Brahma|Brahmu]]). Potom bude zničený a znovu sa stvorí. Podľa [[Čína|Číňanov]] Zem vzniká a zaniká v 23 miliónových ročných cykloch. Európske predstavy boli omnoho konzervatívnejšie. Arcibiskup [[James Ussher z Armaghu]] vyrátal v roku [[1654]] podľa [[Biblia|Biblie]] a astronomických pozorovaní dátum stvorenia Zeme na 23. október [[4004 pred Kr.]] Byzantský filozof, misionár a zakladateľ slovanského písomníctva [[Konštantín Filozof]] vo svojom predhovore k staroslovienskemu prekladu [[Biblia|Biblie]] známom pod menom [[Proglas (prológ)|Proglas]] čiže Predslov (je vôbec prvou literárnou pamiatkou v staroslovienčine) uviedol dobovú predstavu o veku Zeme s tým, že hovoril o siedmom tisícročí. Siedme tisícročie vyšlo tak, že od stvorenia sveta (a Zeme) opísaného v Biblii, do narodenia Kristovho sa počítalo 5 508 rokov; keď sa k tomu pripočíta 863 (rok príchodu Konštantína a Metoda na Moravu), vyjde 6 371 rokov, teda 7. tisícročie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Konštantín Filozof | titul = Proglas | url = http://zlatyfond.sme.sk/dielo/93/Filozof_Proglas/1#ixzz1M5KJgVB7 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 29.5.2011 | vydavateľ = zlatyfond.sme.sk | miesto = | jazyk = }}</ref> Niekoľko ľudí (hlavne [[Aristoteles]]) si predstavovalo, že Zem je večná. ===Prvé koncepty=== [[Obrázok:Charles Lyell - Project Gutenberg eText 16935.jpg|thumb|right|Charles Lyell]] V [[18. storočie|18. storočí]] sa už prírodovedci pokúsili stanoviť vek Zeme [[vedecká metóda|vedeckými metódami]]. [[Michail Vasilievič Lomonosov|Michail Lomonosov]], považovaný aj za zakladateľa [[Rusko|ruskej]] vedy, bol jedným z prvých, kto sa pokúsil vyriešiť túto úlohu. Vek Zeme odhadoval na pár desiatok tisíc rokov. Lomonosovove myšlienky boli až príliš špekulatívne. V roku [[1779]] sa Francúz [[Comte du Buffon]] snažil zistiť vek Zeme pokusom. Zostrojil malý model s podobným zložením ako Zem. Tento model pomaly ochladzoval a vyšlo mu, že Zem je stará 75 000 rokov. Veľmi málo prírodovedcov si myslelo to isté. Väčšina predpokladala, že Zem je večná, alebo jej vznik odvodzovali od biblických predstáv. Ale, mnoho [[geológia|geológov]] štúdiom [[súvrstvie|vrstiev]] hornín prišlo na to, že Zem sa časom menila. Tieto vrstvy občas obsahovali [[fosília|skameneliny]] neznámych organizmov. V roku [[1790]] britský prírodovedec [[William Smith]] poukázal na to, že v rozličných vrstvách sa nenachádzajú rovnaké skameneliny, čo poukazovalo na to, že dané vrstvy nie sú rovnako staré. Niektorí prírodovedci (medzi nimi aj Smithov študent [[John Phillips (geológ)|John Phillips]]) použili túto myšlienku na rekonštrukciu histórie Zeme, ale nevedeli zaradiť jednotlivé vrstvy na časovej škále, ani odhadnúť ich vek. V [[1830]] geológ [[Charles Lyell]] posunul túto teóriu ďalej, zapracoval do nej neustále zmeny Zeme ([[erózia|eróziu]] a tvorbu pohorí) a vytvoril novú teóriu pojednávajúcu o dejoch na Zemi  – [[Princíp aktualizmu|aktualizmus]]. ===Prvé výpočty (fyzikov, geológov a biológov)=== V roku [[1862]] [[glasgow]]ský fyzik [[William Thomson]] publikoval článok, v ktorom uviedol vek Zeme medzi 20 až 400 miliónov rokmi. Tento údaj zistil z výpočtov časov potrebných na ochladenie roztavenej kamennej gule rozmerov Zeme na izbovú teplotu. S danými časmi však bol problém, nakoľko niektoré javy trvali podľa odhadov omnoho dlhšie. Biológovia boli ochotní akceptovať, že Zem existuje iba určitý čas, ale dané čísla sa im zdali príliš malé. [[Charles Darwin]], ktorý navrhol teóriu o pôvode druhov, nebol ochotný akceptovať ani 400 miliónov rokov. Darwinov advokát [[Thomas Huxley]] napadol v roku [[1869]] Thomsonove výpočty s tým, že sú síce matematicky správne, ale vychádzajú z nesprávnych predpokladov, čo sa nakoniec ukázalo ako správne tvrdenie a Thomsonove výpočty boli skutočne nesprávne. Ďalší vedci (medzi nimi aj nemecký fyzik [[Hermann von Helmholtz]]) sa pokúšali o korekciu Thomsonových rovníc, ale všetky pokusy boli nesprávne, nakoľko predpokladali iba chladnutie, nepočítali s inými zdrojmi energie. ===Objav rádioaktivity=== [[Obrázok:Curie-nobel-portrait-2-600.jpg|thumb|right|Maria Curieová-Skłodowská]] Začiatkom 20. storočia bol Thomson povýšený za svoje zásluhy o rozvoj vedeckého poznania do [[šľachtic]]kého stavu a už ako [[lord Kelvin]] si bol istý svojou teóriou, že Zem nie je staršia ako 100 miliónov rokov. Kelvin odvodzoval vek Zeme od chladnutia žeravých železných gúľ. Geológovia, ktorí tušili, že Zem musí byť staršia, len korigovali tieto tvrdenia. Niektorí z nich sa pokúšali určiť vek Zeme na základe narastania [[salinita|salinity]] morskej vody, tieto merania však tiež neboli presné. Zlom nastal, keď francúzsky chemik [[Henri Becquerel]] objavil v roku [[1896]] [[rádioaktivita|rádioaktivitu]]. V roku [[1898]] iní vedci [[Maria Curieová-Skłodowská|Maria]] a [[Pierre Curie]] objavili [[rádioaktivita|rádioaktívne]] prvky [[polónium]] a [[rádium]]. Geológovia veľmi rýchlo pochopili, že rádioaktivita ako proces generujúci energiu je hlavný faktor ovplyvňujúci ich výpočty veku Zeme. Lord Kelvin však, bez ohľadu na nové objavy, tvrdošijne zastával svoje pozície a odmietal uznať, že by sa mohol vo svojich výpočtoch mýliť. Proti jeho názorom sa počas života nikto neodvážil verejne vystúpiť, ale po jeho smrti v roku [[1907]] už bolo možné diskutovať o nových poznatkoch. ===Začiatky rádiometrického datovania=== Pokračovatelia vo výskume rádioaktivity (hlavne [[Ernest Rutherford]]) a zistili, že rádioaktívne prvky sa spontánne rozpadajú na prvky s menším atómovým číslom a uvoľňujú pri tom [[žiarenie]]. Taktiež zistil, že rýchlosť rozpadu (nazvaná aj [[polčas rozpadu]]) sa u rôznych prvkov líši. Niektoré prvky sa rozpadajú rýchlo, iné zasa veľmi pomaly. [[Urán (chemický prvok)|Urán]], [[tórium]] a rádium majú dlhý polčas rozpadu, preto, na rozdiel od prvkov s krátkym polčasom rozpadu, pretrvávajú v zemskej kôre. V skutočnosti sa však rádioaktívne prvky nerozpadajú priamo na stabilné, ale ich rozpad prechádza cez niekoľko medzistupňov (nazývaných aj rozpadové rady). Na základe tohto poznatku by sa dal stanoviť vek Zeme, prepočítaním obsahu pôvodných zložiek a ich rozpadových produktov. Priekopníkmi v tomto smere boli sám [[Ernest Rutherford|Rutherford]] a mladý chemik [[Bertram Borden Boltwood|Bertram B. Boltwood]]. Boltwood začal ako prvý popisovať jednotlivé rozpadové rady a Rutherford objavil, že alfa-častice produkované [[žiarenie alfa|alfa-rozpadom]], zostávajú uzatvorené v horninách ako atómy [[hélium|hélia]]. [[William Ramsay]] zistil rýchlosť emisie alfa-častíc, a Rutherford deklaroval, že obsah hélia v horninách vypovedá o ich veku. Táto schéma bola síce nepoužiteľná, ale bola krokom správnym smerom. Boltwood sa zameral na dokončenie svojej práce na rozpadových radoch. V roku [[1905]] zistil, že konečným produktom rozpadu rádia je [[olovo]]. Už predtým bolo známe, že samotné rádium vzniká rozpadom uránu. Rutherford sa pridal k jeho práci a navrhol, že rozpadový rad rádium-olovo by sa mohol použiť na datovanie hornín. Boltwood uskutočnil datovanie 26 vzoriek hornín a vyšli mu výsledky medzi 92 až 520 miliónov rokmi. Táto práca poukázala tiež na to, že v starších vrstvách musí byť väčší obsah olova ako v mladších. Daná teória však nezahrnovala možnosť, že olovo mohlo byť z horniny vylúhované v priebehu vekov. Zlepšenie techniky prinieslo aj opätovné definovanie veku daných vzoriek: 250 miliónov až 1,3 miliardy rokov. ===Arthur Holmes a obhajoba rádiometrického datovania=== Po publikácii Boltwoodových meraní sa geológovia začali zaujímať o rádioaktivitu. Samotný Boltwood však práce na datovaní hornín zanechal, venoval sa rozpadovým radom. V Rutherfordových meraniach obsahu hélia pokračoval [[Robert Strutt]] až do roku [[1910]]. Jeho študent [[Arthur Holmes]] pokračoval vo výskume rádiometrického datovania na základe obsahu olova (héliovú metódu považoval za neperspektívnu). Vypracoval metodické postupy na analýzu hornín daným datovaním. Určila aj vek najstaršej horniny na 1,6 miliardy rokov (urobil však závažnú chybu v tom, že v čase vzniku horniny predpokladal iba výskyt uránu a nie aj olova). V roku [[1915]] sa na scénu dostáva objav [[izotop]]ov chemických prvkov. Geológovia si mysleli, že nové objavy rádiometrické datovanie len skomplikujú. Holmes pokračoval vo svojich pokusoch a ich zdokonaľovaní, aj keď jeho výsledky boli dlho ignorované. Až v [[1921]] boli plody jeho úsilia odmenené. V tomto roku sa uskutočnil míting Britskej asociácie pokroku vo vede, kde bola začatá široká diskusia o využití rádiometrického datovania. Aj keď mnoho geológov tvrdošijne odmietalo pokusy o zanesenie fyziky do ich odboru, napokon bola v roku [[1926]] na podnet Americkej akadémie vied založená komisia na zistenie veku Zeme. Holmes, ako vedec dlhodobo sa zaoberajúci touto problematikou, bol menovaný členom tejto komisie a vypracoval mnoho správ o činnosti komisie. Závery komisie boli, že rádiometrické datovanie je spoľahlivá metóda na získanie údajov o veku hornín. Súčasťou správ boli aj metodické postupy, ako aj referencie o možných chybách. ===Moderné rádiometrické datovanie=== V súčasnosti je [[rádiometrické datovanie]] uznávaná metóda na zisťovanie veku hornín. Bolo vypracovaných vyše štyridsať rozličných metód, ktoré sa používajú na datovanie materiálov rôzneho veku aj zloženia. Zakladá sa na porovnaní obsahu rádioaktívnych [[izotop]]ov a produktov ich rozpadu s použitím známych [[Polčas premeny|polčasov rozpadu]]. Medzi najčastejšie rádiometrické metódy datovania veku hornín K-Ar a U-Pb metóda alebo v súčasnosti sa rozvíjajúca metóda pozorovania [[metóda datovania pomocou stôp po štiepení|stôp po štiepení]] U<sup>238</sup>. == Dnešná vedecká predstava == {{bez zdroja}} Zem sa pravdepodobne sformovala podobne ako ostatné terestrické planéty z [[protoplanetárny disk|protoplanetárneho disku]], ktorý obklopoval vznikajúce Slnko ([[praslnko]]). [[Slnečný vietor]], ktorý vyžarovalo praslnko, sa postaral o odstránenie najľahších prvkov – [[vodík]]a a [[hélium|hélia]] – z vnútorných častí disku. Až do vzdialenosti asi 700 miliónov kilometrov od praslnka zostal hlavne prach tvorený ťažšími prvkami, preto sa z neho utvorili planéty s pevným povrchom. Týmto spôsobom sa neodstránil ani zďaleka všetok vodík, pretože odstrániť všetky atómy (hoci aj určitého druhu) z väčšieho priestoru je nemožné. Vodík a hélium sa však vo vnútorných častiach protoplanetárneho disku natoľko zriedili, že v týchto lokalitách nebolo možné formovanie sa ďalšieho plynného obra, ale len kamennej gule s tenkou a riedkou (v porovnaní s plynnými obrami) vrstvou vodíkovo-héliovej atmosféry. Postupným zhlukovaním vznikli v disku väčšie nepravidelné telesá – [[planetezimála|planetezimály]], z ktorých sa vzájomnými zrážkami sformovali väčšie guľaté telesá – [[protoplanéta|protoplanéty]]. Pred 4,6 miliardami rokov bol rast Zeme zhlukovaním protoplanét dokončený. Ešte dlho potom, v etape tzv. [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy#Intenzívne bombardovanie|veľkého bombardovania]], sa so Zemou zrážali mnohé menšie telesá, ktoré boli pozostatkami z obdobia vzniku planét. Po zrážkach zostávali na zemskom povrchu [[impaktný kráter|impaktné krátery]], ale [[erózia|eróziou]] boli postupne zahladzované. Existuje [[teória veľkého impaktu|hypotéza]], že mladá Zem sa zrazila s telesom veľkosti [[Mars (planéta)|Marsu]] a následkom tejto kolízie začal vznikať Mesiac. Nie je známe, či Zem vznikala z materiálu jednotného zloženia, alebo už počas jej rastu sa hustejšie látky sústredili vo vnútri zemského telesa, a ľahšie bližšie pri povrchu. Planéta sa v tom čase zahrievala [[rádioaktivita|rádioaktívnou]] premenou prvkov, hlavne [[urán (chemický prvok)|uránu]] a [[tórium|tória]]. Ešte väčšie teplo pravdepodobne získavala z [[kinetická energia|pohybovej energie]] menších telies, ktorých spojením sa vytvorila. Zahriatím sa horniny vo vnútri Zeme roztavili. Pred 4,3 miliardami rokov [[zemský povrch]] pokrýval súvislý [[magmatický oceán]]. Došlo k postupnej [[gravitačná diferenciácia|diferenciácii]] materiálu: hustejšie látky klesali do hĺbky a menej husté vystupovali k povrchu. Vytvorilo sa husté jadro zo železa s prímesou niklu. Okolo jadra sa z redších hornín formoval plášť a najľahšie horniny vytvorili spočiatku tenkú, neskôr stále hrubšiu vrstvu – kôru. Nad ňou sa odplynením hornín vytvorila prvotná [[atmosféra (kozmického telesa)|atmosféra]] prevažne z [[vodík]]a a [[hélium|hélia]], v menšej miere aj z [[oxid uhličitý|oxidu uhličitého]], [[vodná para|vodnej pary]] a [[dusík]]a. Gravitácia Zeme však nedokázala najľahšie častice atmosféry (vodík a hélium) udržať a postupne sa rozptýlili do okolitého [[vesmír]]u. Pred 4 miliardami rokov klesla teplota atmosféry natoľko, že sa [[vodná para]] začala zrážať do kvapiek a v lejakoch klesala k Zemi. Nepretržite pršalo milióny rokov. Voda sa z horúceho povrchu vyparovala, stúpala do mrakov a padala ako [[dážď]]. Tým sa dokončoval jej [[kolobeh vody|kolobeh]]. Na konci tohto obdobia sa zemský povrch ochladil a voda zalievala časť zemskej kôry. Vytvorili sa moria a oceány. Svietivosť Slnka bola v tých časoch cca o 40 % menšia ako dnes, ale jeho [[ultrafialové žiarenie]] bolo asi deseťtisíckrát intenzívnejšie. [[Slnečný vietor]] bol taký mohutný, že odvial prvotnú atmosféru Zeme. Pred 3,8 – 3,5 miliardami rokov sa vytvorili podmienky [[vznik života|vzniku života]]. Živé organizmy boli výhradne [[Protista|jednobunkové]], mikroskopických rozmerov a ich životným prostredím bola voda. Pred 2,6 miliardami rokov, v dobe tzv. [[archaikum|archaika]], [[Litosféra|litosférické]] platne tvorili kontinenty a dno oceánov. Najneskôr pred 570 miliónmi rokov zemská kôra nadobudla vlastnosti dnešnej zemskej kôry. Pred asi 250 miliónmi rokov ([[perm (geochronologická jednotka)|perm]]) sa dnešné kontinenty postupne spojili od jedinej pevniny zvanej [[Pangea]], ktorá bola obklopená jediným oceánom nazvaným [[Panthalassa]]. Pangea sa po asi 90 miliónoch rokov v [[jura (geochronologická jednotka)|jure]] rozpadla na južnú pevninu – [[Gondwana]] a severnú pevninu – [[Laurázia]]. Od Gondwany sa neskôr odlomila [[India]] a začala svoju pomerne rýchlu cestu na sever. Medzitým sa Laurázia rozdelila na [[Severná Amerika|Severnú Ameriku]], ktorá odplávala západným smerom (čím vznikol [[Atlantický oceán|severný Atlantik]]), a na [[Eurázia|Euráziu]]. Pred 65 miliónmi rokov vznikol [[Indický oceán]], oddelila sa [[Austrália (svetadiel)|Austrália]] od [[Antarktída|Antarktídy]], [[India]] narazila na Euráziu, čoho dôsledkom je [[orogenéza|vyvrásnenie]] v súčasnosti najmohutnejšieho pohoria sveta – [[Himaláje|Himalájí]]. Kontinenty sú v neustálom pomalom pohybe aj v súčasnosti. == Referencie == {{Referencie}} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Vedy o Zemi]] [[Kategória:Dejiny vedy]] qcrp8ztv28a0r5o76l4ip7iw8kxxu9a Veľký tresk 0 10806 8358998 8194427 2026-08-22T22:01:57Z Maximilián Fedora 259749 8358998 wikitext text/x-wiki {{iné významy|Veľký tresk}} {{Najlepší článok}} {{Fyzikálna kozmológia}} [[Súbor:History-of-the-Universe.jpg|thumb|Vývoj vesmíru podľa dnes bežných názorov.]] [[Súbor:Universe expansion sk.png|thumb|Podľa teórie veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej [[Singularita (fyzika)|singularity]]. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú.]] '''Veľký tresk''' alebo '''big bang''' (iné názvy pozri nižšie) sa tradične chápe ako absolútny začiatok nášho [[vesmír]]u, presnejšie ako hypotetická veľmi krátka udalosť (resp. príslušný okamih), ktorou vznikol [[priestor]] i [[čas]] a začal sa zväčšovať priestor i plynúť čas. Veľkým treskom teda vznikol [[pozorovateľný vesmír|vesmír ako ho dnes poznáme]] a zároveň sa začal [[rozpínanie vesmíru|rozpínať]]. Podľa dnešných odhadov veľký tresk nastal asi pred 13,8 miliardami rokov. V teóriách predpokladajúcich existenciu tzv. [[gravitačná singularita|singularity]], t. j. superhustého a superhorúceho útvaru bez času a priestoru, z ktorého vznikol náš vesmír, je veľký tresk zároveň okamih konca tejto singularity, resp. sa stotožňuje s touto singularitou. V niektorých tradičných teóriách sa predpokladá, že zlomok sekundy po veľkom tresku nasledovala fáza [[inflácia (vesmír)|inflácie]], t.&nbsp;j. krátka fáza veľmi rýchleho zväčšenia priestoru (resp. veľmi rýchleho rozpínania vesmíru). V textoch, podľa ktorých vôbec nie je známe, čo bolo pred infláciou, sa veľký tresk niekedy stotožňuje s okamihom začiatku inflácie. Charakter veľkého tresku (t. j. udalosti spomínanej v prvej vete tohto článku) nie je známy – v závislosti od autora sa najčastejšie chápe buď čisto symbolicky ako okamih začiatku vesmíru (t. j. okamih, v ktorom čas = 0), alebo sa chápe ako nejaká [[gravitačná fluktuácia]] (resp. jej spúšťač), alebo ako krátke prvé zväčšenie priestoru („výbuch“), alebo sa chápe ako totožný so singularitou či začiatkom inflácie (pozri vyššie).<ref>Big Bang. In: Oxford - A dictionary of space exploration. 3rd edition 2018. ISBN: 9780191842764 [https://books.google.sk/books?id=7JRqDwAAQBAJ&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false]</ref><ref name=Bel/><ref name=B2/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Early Universe | url = https://lco.global/spacebook/cosmology/early-universe/ | vydavateľ = lco.global | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Iorio | meno = Lorenzo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vagenas | meno2 = Elias C. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 100 Years of Chronogeometrodynamics: The Status of the Einstein’s Theory of Gravitation in Its Centennial Year | vydanie = | vydavateľ = MDPI | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 468 | url = https://books.google.sk/books?id=bHBjDwAAQBAJ&pg=PA57&dq=hot+big+bang&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi4vqqW5pGQAxVJSfEDHdbcCmoQ6AF6BAgOEAM#v=onepage&q=hot%20big%20bang&f=false| isbn = 978-3-03842482-6 | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Urknall - Lexikon der Astronomie| url = https://www.spektrum.de/lexikon/astronomie/urknall/506 | vydavateľ = spektrum.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Sewell/><ref name="Grinin">Grinin, Leonid. (2019). Was there a Big Bang?. Journal of Big History. 3. 51-59. 10.22339/jbh.v3i1.3130. [https://www.researchgate.net/publication/330055734_Was_there_a_Big_Bang]; staršia ruská verzia: Grinin, Leonid. (2015). А был ли Большой взрыв?. Эволюция. 7. 6-13. [https://www.researchgate.net/publication/324390224_A_byl_li_Bolsoj_vzryv]</ref><ref name=Pišút/><ref name=Siegel/> Pojem veľký tresk sa niekedy používa inak než je uvedené v úvodnej definícii článku, konkrétne niektorým z nasledujúcich spôsobov:<ref>Čo bolo pred big bangom? Kozmos 4/2019, S. 9-11</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lyth | meno = David Hilary | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Liddle | meno2 = Andrew R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Primordial Density Perturbation (Cosmology, Inflation and the Origin of Structure) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 497 | url = https://books.google.sk/books?id=Mor_ehlYc4QC&pg=PA44&dq=maximum+particle+horizon&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjC7Peg1pGQAxXBB9sEHe01Di8Q6AF6BAgQEAM#v=onepage&q=maximum%20particle%20horizon&f=false| isbn = 978-0-521-82849-9 | kapitola = | strany = 44| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inflation | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/inflation/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }} (Citát: ''This was what is the origin of the Hot Big Bang. Some people (including me) simply say: “This moment is the start of the Big Bang”. Others say that the Big Bang includes the Hot Big Bang and inflation, though this is odd, since inflation is more of a Whoosh than a Bang. Some say that inflation is what put the “Bang” into “Big Bang”, by first making the universe large and expanding, and then making it hot. Still others say that it includes the Hot Big Bang, inflation, and everything that came before it… but this is risky, because before inflation there might have been something that does not in any sense deserve the term “Bang” (which implies a very energetic, intense and sudden event. Since this terminology hasn’t settled yet, what you decide to call “The Big Bang” is kind of up to you.'')</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hot Big Bang | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/hot-big-bang/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History of the Universe | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Siegel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siegel | meno = Ethan | autor = | odkaz na autora = | titul = The strongest evidence for a Universe before the Big Bang | url = https://bigthink.com/starts-with-a-bang/evidence-universe-before-big-bang/ | vydavateľ = bigthink.com | miesto = | dátum vydania = 2025-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Grinin/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Understanding the origin of the Universe Explaining what happened before the Big Bang with inflation theory | url = https://www.u-tokyo.ac.jp/focus/en/features/f_00066.html | vydavateľ = u-tokyo.ac.jp | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-08 | jazyk = }} (pozri najmä Figure 1)</ref><ref name=Sewell>{{Citácia knihy | priezvisko = Sewell | meno = Kip K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Forever Finite (The Case Against Infinity) | vydanie = | vydavateľ = Rond Books | miesto = | rok = 2023 | počet strán = 824 | url = https://books.google.sk/books?id=88rYEAAAQBAJ&pg=PA752&dq=%22big+bang+is+a+period%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjj4-LGoJSQAxW6QvEDHXs2DD8Q6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=%22big%20bang%20is%20a%20period%22&f=false| isbn = 979-898812380-4 | kapitola = | strany = 752, 753| jazyk = }}</ref> * V minulosti sa veľký tresk občas stotožňoval s okamihom [[prvotná nukleosyntéza|prvotnej nukleosyntézy]], čiže vzniku prvých ľahkých chemických prvkov. Podľa dnešných názorov prvotná nukleosyntéza nastala niekoľko minút po absolútnom začiatku vesmíru (a teda až po inflácii). * Veľký tresk je niekedy synonymum pre [[horúci veľký tresk]] (angl. hot big bang), čo je označenie pre počiatočný horúci a hustý stav vesmíru (ale menej horúci a hustý než v prípadnej vyššie spomínanej singularite). Podľa starších názorov horúci veľký tresk splýval s absolútnym začiatkom vesmíru (resp. s koncom singularity) a teda viac-menej splýval s definíciou veľkého tresku uvedenou v úvode tohto článku. V novšom ponímaní horúci veľký tresk nastal až po [[inflácia (vesmír)|inflácii]] a treba rozlišovať dva významy: (1) V širšom zmysle sa (horúcim) veľkým treskom myslí éra v dejinách vesmíru nasledujúca po alebo krátko po inflácií. Táto éra nemá jasný koniec – postupne prechádza do dnešného vesmíru, ale najčastejšie sa ohraničuje okamihom, keď sa vesmír stal priehľadným, t. j. približne 380 000 rokov od vzniku vesmíru. Takto chápaný (horúci) veľký tresk obyčajne zároveň presne alebo približne zodpovedá začiatočnej fáze obdobia príťažlivej gravitácie (pozri nižšie). (2) V užšom zmysle sa (horúcim) veľkým treskom myslí len okamih začiatku (horúceho) veľkého tresku z bodu 1, čiže okamih prechodu od inflácie (čo bola studená fáza vývoja vesmíru) k horúcej fáze vývoja vesmíru po nej. * V novších prácach je veľký tresk niekedy synonymum pre obdobie [[príťažlivá gravitácia|príťažlivej (t. j. nie odpudivej) gravitácie]] (angl. attractive gravity), t. j. pre obdobie nasledujúce po [[inflácia (vesmír)|inflácii]], ktoré trvá takmer až dodnes. * Okrem toho sa môže termín veľký tresk v novších prácach chápať ako súhrnné označenie pre obdobie inflácie a horúci veľký tresk (vo vyššie uvedenom význame 1) a niekedy navyše zahŕňa aj všetko, čo prípadne predchádzalo inflácii (to by bola v tradičnom ponímaní spravidla vyššie spomínaná singularita, ale podľa súčasného stavu poznania vedci nevedia, čo inflácii predchádzalo). V nasledujúcom texte článku sa pojem veľký tresk (ak nie je uvedené inak) používa vo význame uvedenom v úvodnej definícii tohto článku. Termín veľký tresk/big bang sa však používa aj ako synonymum pojmu '''teória''' (alebo '''model''') '''veľkého tresku/big bangu''', čo je teória (model), podľa ktorej vesmír vznikol veľkým treskom, resp. v širšom zmysle v súčasnosti prevládajúca kozmologická [[paradigma]] vysvetľujúca vznik a vývoj vesmíru, ktorý sa začal (akokoľvek chápaným) veľkým treskom, vrátane vzniku a vývoja najelementárnejších častíc i komplikovaných vesmírnych megaštruktúr.<ref>velký třesk. Technický slovník naučný T-Ž. Praha: Encyklopedický dům. 2005. S. 301</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jozef Masarik | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Masarik | titul = Ako vytvoriť obývateľnú planétu | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/profesorske_prednasky/prof_prednaska_Masarik.pdf | dátum vydania = 10. 11. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2016 | vydavateľ = [[Univerzita Komenského]] | miesto = Bratislava }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = big-bang model | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/big-bang-model | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref> Nosnou myšlienkou teórie veľkého tresku je, že [[všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]] možno spojiť s pozorovaniami hviezd vzďaľujúcich sa od seba, čím sa dá odvodiť stav [[vesmír]]u v minulosti alebo aj v budúcnosti. Jedným z dôsledkov teórie veľkého tresku je, že podmienky vesmíru dnes sú odlišné od jeho podmienok v minulosti alebo v budúcnosti. Na základe teórie veľkého tresku bol [[George Gamow]] v roku [[1948]] schopný predpovedať [[kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie]] (iné názvy: mikrovlnné reliktné žiarenie/základné žiarenie/žiarenie pozadia; {{V jazyku|eng|cosmic microwave background radiation, CMB}}), ktoré bolo v roku [[1960]] objavené a poslúžilo ako dôkaz potvrdzujúci správnosť teórie veľkého tresku, vyvracajúc tak [[Teória steady state|teóriu steady state]] ({{V jazyku|eng|steady state theory}}). == Názvy == Slovenské názvy sú: '''veľký tresk'''<ref name=Bel/><ref name=SA/><ref name=SF/>, '''big bang'''<ref name=Bel>{{beliana|2|big bang|106}}</ref><ref name=VSCS/><ref name=SF/>, '''big-bang'''<ref name=SA>big-bang. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, '''veľký rachot'''<ref name=VSCS/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mgr. Juraj Tekel, PhD. | odkaz na autora = | titul = Veľký rachot | url = https://www.quark.sk/velky-rachot/ | vydavateľ = quark.sk | dátum vydania = 2019-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''hrozný rachot'''<ref name=VSCS>big bang. In: ŠALING et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000, S. 166</ref>, '''veľký výbuch'''<ref name=SF>Subjadrová fyzika – anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava, Berlín: Alfa, VEB Verlag Technik. 1989. S. 168</ref><ref name=Pišút>{{Citácia knihy | priezvisko = Pišút | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Frei | meno2 = Václav | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Fuka | meno3 = Josef | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Lehotský | meno4 = Dobroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Široký | meno5 = Jaromír | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = TOMANOVÁ, Eva; VANÝSEK, Vladimír | titul = Fyzika pre 4. ročník gymnázií | vydanie = 3 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 326 | url = | isbn = 80-08-02101-2 | kapitola = | strany = 266, 267, 269| jazyk = }}</ref>; neodborne: ''pravýbuch''<ref>Kam sa ženú galaxie. Express 36/1982, S. 6</ref>, ''pratresk''<ref>Poriadok v kozme. Quark 11/2007, S. 5</ref><ref>SIDORENKO, J. Naše oko v kozme. Život 7/1997. S. 8, 9</ref>; Anglické názvy sú ''Big Bang'' alebo ''big bang''. Doslova znamenajú veľké bác, veľké bum, veľký tresk<ref>SKALSKÝ, Vladimír. Dynamika Vesmíru v dôslednej a rozlíšenej relativistickej, klasickomechanickej a kvantovomechanickej analýze. V Bratislave: Slovenská technická univerzita, 1997, S. 48</ref>. Termín „big bang“ prvýkrát použil [[Fred Hoyle]] v roku [[1949]] počas programu rozhlasovej stanice [[British Broadcasting Corporation|BBC]] s názvom „Podstata vecí“ ({{V jazyku|eng|„The Nature of Things“}}); text bol vydaný v roku [[1950]]. Hoyle existenciu veľkého tresku nepodporoval a názov použil ako výsmešné označenie. == Dejiny teórie veľkého tresku == Teória veľkého tresku sa začala Einsteinovou teóriou relativity z roku 1916. V roku [[1929]] našiel [[Edwin Powell Hubble|Edwin Hubble]] experimentálne dôkazy, ktorými odôvodnil [[Georges Lemaître|Lemaîtreovu]] teóriu. Hubble tiež v roku 1913 zistil, že galaxie sa od seba vzďaľujú. Použitím meraní červeného posunu Keďže galaxie sa vzďaľovali, naznačilo to dve rôzne možnosti. Prvá z nich, vytvorená a obhajovaná [[George Gamow|Georgeom Gamowom]], bola, že vesmír začal v konečnom čase v minulosti a odvtedy sa neustále rozpína. Druhou bol model steady state („ustálený stav“), vypracovaný [[Fred Hoyle|Fredom Hoyleom]]. Podľa tohto modelu by sa pri vzďaľovaní galaxií tvorila nová hmota a vesmír by v ľubovoľnom bode času vyzeral tak isto. Po niekoľko rokov boli obe tieto protichodné teórie podporované rovnakou mierou. Prakticky všetka teoretická práca v kozmológii zahŕňa rozširovanie a vylepšovanie základnej teórie veľkého tresku. Veľká časť tejto práce sa zameriava na porozumenie ako sa v kontexte veľkého tresku formujú galaxie, porozumenie toho, čo sa pri veľkom tresku stalo a zlučovanie pozorovaní s teóriou. Ku koncu [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] a na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] sa dosiahol veľký pokrok v teórii vďaka dôležitému pokroku v technológii [[ďalekohľad]]ov v spojení s obrovským množstvom [[umelý satelit|satelitných]] údajov napr. zo satelitov [[COBE]] a [[WMAP]]. Tieto údaje umožnili astronómom spočítať mnoho parametrov veľkého tresku s lepšou presnosťou a poskytli dôležité neočakávané zistenie, podľa ktorého sa rozpínanie vesmíru zrýchľuje. == Prehľad vývoja vesmíru == Podľa tradičnej teórie veľkého tresku, t. j. teórie predpokladjúcej okrem iného existenciu počiatočnej [[gravitačná singularita|singularity]], vyzeral vývoj vesmíru nasledovne: Na základe meraní rozpínania vesmíru použitím [[supernova|supernov]] typu Ia, meraní vlastností kozmického mikrovlnného pozadia a meraní korelačných funkcií galaxií, je vek vesmíru okolo 13,8 miliardy rokov. Skutočnosť, že tieto tri nezávislé merania sa zhodujú, sa považuje za silný dôkaz správnosti takzvaného [[Lambda-CDM model|lambda-CDM modelu]] vesmíru. V okamihu svojho vzniku (pred 13,8 miliardami rokov) bol vesmír vo forme [[gravitačná singularita|gravitačnej singularity]], v ktorej boli merania [[čas]]u a [[dĺžka|dĺžky]] bezpredmetné a teplota spolu s tlakom boli [[nekonečno|nekonečné]]. Pretože zatiaľ neexistujú žiadne modely systémov s týmito charakteristikami, špeciálne žiadna teória kvantovej gravitácie, ostáva toto obdobie histórie vesmíru nevyriešeným fyzikálnym problémom. Singularitu ukončila nejaká udalosť („výbuch“), často nazývaná veľký tresk (big bang). Nešlo o výbuch vo zvyčajnom význame tohto slova (priestor je prázdny a v jednom miesto niečo vybuchne a šíri sa ďalej), keďže výbuch nazývaný veľký tresk nastal takmer v celom vesmíre súčasne, inak by totiž vesmír nebol homogénny a izotropný a nepozorovali by sme kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie<ref name=SF/>. Neexpandovalo teda niečo v nejakom mieste priestoru, ale expandoval samotný priestor. Na konci [[Planckov čas|Planckovho času]] (10<sup>–43</sup> sekúnd po veľkom tresku) došlo k oddeleniu [[gravitačná interakcia|gravitačnej interakcie]] od ostatných interakcií (t. j. dovtedy boli všetky interakcie zjednotené) a vesmír mal teplotu 1032 K.<ref name=B2>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = big bang | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/big-bang | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2017-10-22 | dátum prístupu = 2025-10-07 }}</ref><ref>[https://people.ast.cam.ac.uk/~pettini/Intro%20Cosmology/Lecture07.pdf] Fig. 7.2</ref> Krátko potom, 10<sup>–35</sup> sekúnd po veľkom tresku, nastalo obdobie [[inflácia (vesmír)|inflácie]], ktoré trvalo do okamihu 10<sup>–32</sup> sekúnd po veľkom tresku. Počas inflácie sa vesmír exponenciálne zväčšil. Keď sa inflácia zastavila, hmotné súčasti vesmíru boli vo forme [[kvarkovo-gluónová plazma|kvarkovo-gluónovej plazmy]], v ktorej sa všetky častice hýbali [[relativizmus|relativisticky]]. Zatiaľ neznámym procesom vznikla baryogenéza ({{V jazyku|eng|baryogenesis}}), ktorá vytvorila dnes pozorovanú [[asymetria|asymetriu]] medzi [[hmota (fyzika)|hmotou]] a [[antihmota|antihmotou]]. Ako sa vesmír postupne zväčšoval, teplota sa zmenšovala, čo viedlo k ďalším procesom porušujúcim [[symetria|symetriu]], ktoré sa prejavili ako známe [[fyzikálne sily]] a [[elementárne častice]]. Tieto neskôr umožnili vznik [[atóm]]ov [[vodík]]u a [[hélium|hélia]]. Tomuto procesu sa hovorí [[nukleosyntéza]] veľkého tresku. Vesmír sa ďalej ochladzoval, hmota sa prestala hýbať relativisticky a energia jej zvyšného objemu začala gravitačne dominovať nad [[žiarenie|žiarením]]. Asi po 380 000 rokoch sa žiarenie oddelilo od [[atóm]]ov a pokračovalo vesmírom z veľkej časti nerušene. Toto reliktové (zostatkové) žiarenie je [[kozmické mikrovlnné pozadie]]. Časom začali mierne hustejšie oblasti takmer rovnomerne rozloženej hmoty gravitačne rásť do ešte hustejších oblastí, vytvárajúc tak oblaky plynu, [[hviezda|hviezdy]], galaxie a ostatné astronomické štruktúry, ktoré dnes môžeme pozorovať. Detaily tohto procesu závisia od množstva a typu hmoty vo vesmíre. Tri možné typy sú známe ako [[studená temná hmota]], [[horúca temná hmota]] a [[baryonická hmota]]. Najlepšie dostupné merania (zo satelitu WMAP) ukazujú, že dominantným typom hmoty vo vesmíre je studená temná hmota. Zvyšné dva typy hmoty predstavujú menej ako 20 % všetkej hmoty vo vesmíre. Zdá sa, že dnešnému vesmíru dominuje záhadná forma energie známa ako [[temná energia]] alebo [[temná hmota|čierna hmota]]. Približne 70&nbsp;% celkovej [[energia|energie]] dnešného vesmíru je v tejto forme. Táto súčasť zloženia vesmíru má schopnosť spôsobovať odklon rozpínania vesmíru z [[lineárna závislosť|lineárnej závislosti]] rýchlosť – vzdialenosť, čím spôsobuje, že sa [[časopriestor]] na veľkých vzdialenostiach rozpína rýchlejšie ako sa očakávalo. Temná energia naberá podobu termínu kozmologickej konštanty v Einsteinových rovniciach poľa v teórii všeobecnej relativity, ale podrobnosti jej [[stavová rovnica|stavovej rovnice]] a tiež vzťahu so štandardným modelom časticovej fyziky sa stále skúmajú z teoretickej roviny, ako aj pozorovaniami. == Teoretická podpora == Dnešná podoba teórie veľkého tresk je založená na troch predpokladoch: # univerzálnosť fyzikálnych zákonov # [[kozmologický princíp]] # [[Kopernikov princíp]] Keď sa prvý z nich vyvinul, boli tieto myšlienky jednoducho prijaté ako [[postulát]]y, ale dnes sú v plnom prúde snahy o ich overenie. Univerzálnosť fyzikálnych zákonov bola overená na úroveň, že najväčší odklon fyzikálnych konštánt počas veku vesmíru je rádu 10<sup>−5</sup>. [[Izotropia]] vesmíru, ktorá definuje [[Kozmologický princíp]], bola overená na úroveň rádu 10<sup>−5</sup>. Zmeralo sa tiež, že vesmír je [[homogénosť|homogénny]] v najväčších mierkach do úrovne 10&nbsp;%. Momentálne je snaha overiť [[Kopernikov princíp]] pozorovaním interakcie klastrov galaxií a CMB (cosmic microwave background = kozmické mikrovlnné pozadie) pomocou Sunyaev-Zeldovichovho efektu až na úroveň 1&nbsp;% presnosti. Teória veľkého tresku používa [[Weylov postulát]] na jednoznačné zmeranie času v ľubovoľnom bode ako „času od Planckovej epochy“. Merania sa spoliehajú na rovnakouhlé (konformné) koordináty, v ktorých takzvané spolupohybujúce sa ({{V jazyku|eng|comoving}}) vzdialenosti a konformné časy odstránia rozpínanie vesmíru z úvahy časopriestorových meraní. V takom systéme koordinátov sú objekty, pohybujúce sa s kozmologickým [[prúdenie|prúdením]], vždy v rovnakých spolupohybujúcich sa vzdialenostiach od seba a časticový horizont alebo limit vesmíru je daný konformným časom. Z tohto dôvodu nie je veľký tresk výbuchom hmoty smerujúcej von, aby vyplnila prázdny vesmír; je to samotný časopriestor, ktorý sa rozpína. Táto expanzia spôsobuje zvýšenie fyzikálnej vzdialenosti medzi dvomi pevnými bodmi vo vesmíre. Objekty, ktoré sú spolu spojené (napríklad pôsobením [[gravitácia|gravitácie]]) sa s rozpínaním časopriestoru nevzďaľujú, pretože fyzikálne zákony, ktorými sa riadia, sú rovnomerné a nezávislé od metrického rozpínania. Navyše, rozpínanie vesmíru na dnešných miestnych mierkach je také malé, že ľubovoľná závislosť fyzikálnych zákonov od rozpínania je dnešnou technikou nemerateľná. == Dôkazy == Všeobecne sa uznávajú tri piliere pozorovaní podporujúce teóriu veľkého tresku. Sú nimi Hubblov zákon expanzie, pozorovaný v červenom posune galaxií, detailné merania kozmického mikrovlnného pozadia a početnosť zložiek [[svetlo|svetla]]. Pozorované vzájomné vzťahy obrovských štruktúr vo vesmíre navyše veľmi dobre zapadajú do štandardnej teórie veľkého tresku. === Hubblov zákon expanzie === Pozorovania vzdialených galaxií a [[kvazar]]ov ukazujú, že tieto objekty sú posunuté v červenom spektre, čo znamená, že svetlo z nich vyslané sa úmerne posunulo do väčších [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]]. Toto možno vidieť zaznamenaním spektra objektov a následným zlúčením spektroskopického vzoru emisie alebo absorpčnej čiary korešpondujúcej s atómami prvkov, ktoré interagujú s radiáciou. Z tejto analýzy sa dá zistiť meraný [[červený posun]], vysvetlený rýchlosťou zodpovedajúcou [[Dopplerov jav|Dopplerovmu posunu]] pre radiáciu. Keď sa tieto rýchlosti zakreslia do grafu spolu so vzdialenosťami od objektov, je vidno lineárnu závislosť, známu tiež ako Hubblov zákon: ''v'' = ''H''<sub>0</sub> ''D'' kde ''v'' je rýchlosť, ''D'' je vzdialenosť od objektu a ''H''<sub>0</sub> je [[Hubblova konštanta]], ktorá má podľa meraní sondy WMAP hodnotu 71 ± {{km|4|m|w}}/[[sekunda|s]]/[[parsek|Mpc]]. === Žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia === [[Súbor:WMAP.jpg|thumb|Obrázok žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia (reliktové žiarenie) vytvorený sondou WMAP.]] Jedným z rysov teórie veľkého tresku bolo predpovedanie žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia, tzv. reliktového žiarenia. Ako sa raný vesmír vďaka rozpínaniu ochladzoval, jeho teplota klesla až na 3000 [[kelvin|K]] (= 2727&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]]). Nad touto teplotou sú [[elektrón]]y a [[protón]]y oddelené, čím robia vesmír nepriehľadný pre svetlo. Pod teplotou 3 000 K sa vytvárajú atómy a umožňujú svetlu voľný pohyb cez plyn vesmíru. Tomuto javu sa hovorí izolovanie [[fotón]]ov. Radiácia z tejto oblasti bude cestovať nerušene po zvyšok existencie vesmíru, posúvajúc sa do červeného spektra z dôvodu Hubblovej expanzie. Toto vyústi do červeného posunu rovnomerne rozloženého spektra [[Absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] (teleso, dokonale pohlcujúce žiarenie) od 3&nbsp;000 K do 3 K (od 2&nbsp;727&nbsp;°C do −270&nbsp;°C). Je pozorované z každého bodu vesmíru a prichádza zo všetkých smerov. V roku [[1964]] [[Arno Penzias]] a [[Robert Woodrow Wilson|Robert Wilson]] počas vykonávania série diagnostických pozorovaní s použitím mikrovlnného prijímača vlastneného [[Bellove laboratóriá|Bellovými laboratóriami]] objavili reliktové žiarenie. Tento objav poskytol podstatné potvrdenie základných predpovedí kozmického pozadia a prevážil tak rovnováhu v názoroch na stranu teórie veľkého tresku. Za tento ich objav dostali obaja vedci [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]]. V roku [[1989]] vypustila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] satelit [[COBE]] (Cosmic Background Explorer satellite, čo znamená prieskumný satelit kozmického pozadia) a jeho prvotné zistenia uvoľnené v roku [[1990]] zodpovedali predpovediam teórie veľkého tresku o kozmickom pozadí, pričom bola zmeraná jeho miestna zvyšková teplota na 2,726 K (–270,274&nbsp;°C) a zistilo sa, že kozmické pozadie je izotropné s presnosťou 10<sup>−5</sup>. V 90. rokoch 20. storočia boli údaje o kozmickom pozadí ďalej študované, aby sa zistilo, či je možné pozorovať drobné [[anizotropia|anizotropie]] predpovedané teóriou veľkého tresku. Nájdené boli v roku [[2000]] prostredníctvom experimentu Bumerang. Na začiatku roku [[2003]] boli analyzované výsledky satelitu WMAP (Wilkinson Microwave Anisotropy probe, čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda), ktoré poskytli najpresnejšie kozmologické hodnoty, aké dnes máme. Tento satelit vyvrátil aj niekoľko špecifických inflačných modelov, no výsledky sa vo všeobecnosti s inflačnou teóriou zhodovali. === Veľké množstvo pôvodných prvkov === Použitím modelu veľkého tresku je možné vypočítať koncentráciu hélia-4, hélia-3, [[deutérium|deutéria]] a [[lítium|lítia]]-7 vo vesmíre. Všetky množstvá sú závislé od jediného parametra, a to pomeru fotónov k [[baryón]]om. Predpovedané množstvá sú 25&nbsp;% pre <sup>4</sup>He, pomer <sup>2</sup>H ku H približne 10<sup>−3</sup>, <sup>3</sup>He ku H približne 10<sup>−4</sup> a <sup>7</sup>Li ku H 10<sup>−9</sup>. Merania pôvodných množstiev všetkých štyroch [[izotop]]ov sú zhodné s jedinečnou hodnotou tohto parametra a fakt, že namerané množstvá sú v takom rozsahu ako bolo predpovedané, je považovaný za silný dôkaz v prospech veľkého tresku. Neexistuje zrejmý dôvod, prečo by mal mať vesmír napr. viac hélia ako deutéria alebo viac deutéria ako <sup>3</sup>He. === Vývin galaxií a rozloženie kvazarov === Podrobnosti rozloženia galaxií a [[kvazar]]ov tvoria „za“ aj „proti“ súčasnej teórie. Konečný vek vesmíru v skorších časoch znamená, že vývin galaxií je tesne spojený s kozmológiou vesmíru. Zdá sa, že typy a rozloženie galaxií sa zreteľne menilo, vyvíjajúc sa podľa [[Boltzmannova rovnica|Boltzmannovej rovnice]]. Pozorovania odhalili časovo závislý vzťah rozloženia galaxií a kvazarov, histórií formovania hviezd a typu a veľkosti najväčších štruktúr vesmíru (superklastrov). Tieto pozorovania sa štatisticky zhodujú so simuláciami. Veľmi dobre ich vysvetľuje teória veľkého tresku a pomáhajú obmedziť parametre modelu. == Štandardné problémy == V teórii veľkého tresku sa objavilo niekoľko problémov. O niektoré z nich sa dnes zaujímajú už len historici, pretože sa im podarilo vyhnúť úpravami teórie alebo lepšími pozorovaniami. Ostatné, ako napríklad problém hraničného [[halo]] ({{V jazyku|eng|cuspy halo problem}}) alebo problém trpasličích galaxií zo studenej [[temná hmota|temnej hmoty]], nie sú považované za vážne, pretože sa s nimi možno vysporiadať zlepšením teórie. Niektorí kritici teórie veľkého tresku uvádzajú tieto problémy ako účelové a ako doplnok k teórii. Najčastejšie atakované sú časti štandardnej kozmológie, ktoré obsahujú [[tmavá hmota|temnú hmotu]], [[tmavá hmota|temnú energiu]] a kozmickú infláciu. Silno o nich svedčia pozorovania kozmického mikrovlnného pozadia, najväčších štruktúr vesmíru a supernov typu Ia, ostávajú však na pokraji bádania vo fyzike. Vedci sa zatiaľ nezhodli na časticovom pôvode [[tmavá hmota|temnej hmoty]], [[temná energia|temnej energie]] a kozmickej inflácie. Hoci ich gravitačné účinky môžeme pochopiť teoreticky aj pomocou pozorovaní, zatiaľ neboli včlenené do štandardného modelu časticovej fyziky v akceptovanej forme. Existuje malý počet zástancov neštandardných kozmológií, ktorí veria, že v skutočnosti nebol žiaden veľký tresk. Zatiaľ čo niektoré aspekty štandardnej kozmológie sú v štandardnom modeli nedostatočne vysvetlené, väčšina fyzikov uznáva, že úzka zhoda medzi teóriou veľkého tresku a pozorovaniami pevne vybudovala všetky základné časti teórie. Nasleduje niekoľko štandardných „problémov“ a hádaniek veľkého tresku. === Problém horizontu === '''Problém horizontu''' vychádza z predpokladu, že informácie nemôžu cestovať rýchlejšie ako svetlo, a tak dve oblasti vesmíru, vzdialené od seba viac ako je rýchlosť svetla vynásobená vekom vesmíru, nemôžu byť v kauzálnom (príčinnom) kontakte. Pozorovaná izotropia kozmického mikrovlnného pozadia je z tohto ohľadu problematická, pretože veľkosť horizontu v tom čase zodpovedá veľkosti približne 2 stupňov na oblohe. Ak mal vesmír tú istú históriu rozpínania od Planckovej epochy, neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by umožnil, aby mali tieto regióny rovnakú teplotu. Táto zdanlivá rozporuplnosť je vyriešená inflačnou teóriou, v ktorej homogénne a izotropné skalárne energetické pole dominuje vesmíru v čase 10<sup>−35</sup> sekundy po Planckovej epoche. Počas inflácie prekoná vesmír exponenciálnu expanziu a oblasti v kauzálnom kontakte sa rozpínajú cez vzájomné horizonty. [[Heisenbergov princíp neurčitosti]] predpovedá, že počas inflačnej fázy budú existovať kvantové termálne fluktuácie, ktoré budú zväčšené až do kozmickej veľkosti. Tieto fluktuácie slúžia ako zárodky všetkých súčasných štruktúr vo vesmíre. Po inflácii sa vesmír rozpína podľa [[Hubblov zákon|Hubblovho zákona]] a oblasti, ktoré neboli v kauzálnom kontakte, sa vrátia späť na horizont. To vysvetľuje pozorovanú izotropiu kozmického mikrovlnného žiarenia. Inflácia predpovedala, že prvotné fluktuácie sú takmer veľkostné invarianty (t. j. nezávisia od veľkosti), čo bolo presne potvrdené meraniami mikrovlnného kozmického žiarenia. === Plochosť === [[Súbor:End of universe.jpg|right|thumb|Geometriu vesmíru určuje kozmologický parameter omega]] '''Problém plochosti''' je problém vychádzajúci z pozorovaní, ktorý vznikol z uváženia geometrie vesmíru spojenej s Friedmann-Lemaître-Robertson-Walkerovho metrického systému. Vo všeobecnosti, vesmír môže mať tri odlišné typy geometrií: [[hyperbolická geometria|hyperbolickú geometriu]], [[Euklidovská geometria|Euklidovskú geometriu]] alebo [[eliptická geometria|eliptickú geometriu]]. Každá z týchto geometrií je spojená priamo s [[kritická hustota|kritickou hustotou]] vesmíru, hyperbolická korešponduje s menšou ako kritickou hustotou, eliptická s väčšou ako kritickou hustotou a Euklidovská presne s hustotou rovnou kritickej hustote. Z meraní vyplýva, že vesmír musel byť vo svojich raných štádiách v rozmedzí 10<sup>15</sup> od kritickej hustoty. Akákoľvek väčšia odchýlka by spôsobila buď [[tepelná smrť vesmíru|tepelnú smrť]] ({{V jazyku|eng|Heat Death}}) alebo [[big crunch]] („veľký kolaps“) a vesmír by ďalej neexistoval v podobe v akej existuje dnes. Vyriešenie tohto problému znovu ponúka inflačná teória. Počas inflačnej fázy sa časopriestor zväčšil natoľko, že akékoľvek zvyškové zakrivenie by bolo úplne vyhladené. Takže vesmír je nútený byť plochý pôsobením inflácie. === Magnetické monopóly === Problém [[magnetický monopól|magnetických monopólov]] bola námietka ku koncu [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. [[Teória veľkého zjednotenia]] ({{V jazyku|eng|Grand Unification Theory}}) predpovedala bodové defekty v priestore, ktoré by sa prejavili ako magnetické monopóly, a ich hustota bola oveľa väčšia ako bolo možné vysvetliť. Tento problém je tiež možné vyriešiť pridaním kozmickej inflácie, ktorá odoberá všetky bodové defekty z pozorovateľného vesmíru tým istým spôsobom, akým je geometria sploštená. === Chýbajúca hmota === V [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] mnohé pozorovania (najmä galaktických rotačných kriviek) ukázali, že vo vesmíre nie je dostatok viditeľnej hmoty, ktorá by bola zodpovedná za veľké gravitačné sily, pôsobiace v rámci galaxií aj medzi nimi. To viedlo k myšlienke, že až 90&nbsp;% hmoty, tvoriacej vesmír, je nebaryonická '''[[temná hmota]]'''. Navyše predpoklad, že vesmír bol zložený prevažne z normálnej hmoty, viedol k predpovediam, ktoré boli v ostrom rozpore s pozorovaniami. Vesmír je predovšetkým oveľa menej hrudkovitý a obsahuje oveľa menej deutéria ako môže byť objasnené bez temnej hmoty. Zatiaľ, čo temná hmota bola spočiatku kontroverzná, dnes je široko akceptovanou súčasťou štandardnej kozmológie vďaka pozorovaniam anizotropií v kozmickom mikrovlnnom pozadí, rozptylu rýchlostí galaktických klastrov, rozloženia najväčších objektov, štúdia [[gravitačné šošovkovanie|gravitačného šošovkovania]] a meraniam [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] z klastrov galaxií. Častice temnej hmoty boli odhalené len vďaka ich gravitačným účinkom a zatiaľ neboli pozorované v laboratóriách. Ale existuje veľa kandidátov časticovej fyziky, ktorí by mohli tvoriť temnú hmotu a niekoľko projektov na ich detekciu je už v plnom prúde. === Temná energia === V 90. rokoch 20. storočia odhalili podrobné merania hustoty hmoty vo vesmíre hodnotu, ktorá zodpovedala 30&nbsp;% kritickej hustoty. Aby bol vesmír plochý, čo naznačovali merania kozmického mikrovlnného pozadia, znamenalo by to, že celých 70&nbsp;% hustoty energie vesmíru ostalo nevysvetlených. Merania supernov typu Ia odhalili, že vesmír podstupuje nelineárne zrýchlenie rozpínania podľa Hubblovho zákona. Všeobecná teória relativity vyžaduje, aby týchto zvyšných 70&nbsp;% bolo tvorených zložkou energie s negatívnym tlakom. Pôvod takzvanej ''temnej energie'' ostáva jednou z veľkých záhad veľkého tresku. Možnými kandidátmi sú skalárna kozmologická konštanta a kvintesencia ({{V jazyku|eng|quintessence}}). Pozorovania, ktoré by to objasnili, stále prebiehajú. === Vek guľovitých klastrov === Určitá skupina pozorovaní vykonaných v 90. rokoch 20. storočia zahŕňala veky ''guľovitých klastrov'', o ktorých sa zistilo, že boli v rozpore s teóriou veľkého tresku. Počítačové simulácie zhodné s pozorovaniami hviezdnych populácií v guľovitých klastroch predpovedali, že tieto boli okolo 15 miliárd rokov staré, čo bolo v konflikte s vekom vesmíru (13,7 miliárd rokov). Tento problém bol vyriešený ku koncu 90. rokov novými počítačovými simuláciami, ktoré zahŕňali efekty straty hmoty vďaka [[slnečný vietor|hviezdnym vetrom]]. Simulácie naznačili oveľa menší vek guľovitých klastrov. Stále ostávajú otázky, ako presne je tento vek odmeraný, ale je jasné, že tieto objekty sú najstaršími vo vesmíre. === Fine-tuned universe === {{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} Veľký tresk priniesol existenciu hmoty do [[časopriestor]]u, ale jej ďalšie sformovanie do zložitých štruktúr nie je samozrejmé. Veľmi závisí od presného nastavenia kozmologickej konštanty. Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov (!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike”. (Pre porovnanie: počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 10 na 80.<ref>Matthew Champion, "Re: How many atoms make up the universe?" Archived 2012-05-11 at the Wayback Machine, 1998</ref>) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny [[Steven Weinberg]]. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolabuje v singularite a vôbec nedôjde k objaveniu sa života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.<ref>Weinberg, S (1987). "Anthropic Bound on the Cosmological Constant". Phys. Rev. Lett. 59 (22): 2607–2610. http://dx.doi.org/10.1103%2FPhysRevLett.59.2607</ref> V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavený práve takto.<ref>Vilenkin A., 2010, Journal of Physics: Conference Series, 203, 012001</ref> Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022112323/http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics |date=2012-10-22 }}</ref> == Budúcnosť podľa teórie veľkého tresku == [[Súbor:CMB Timeline300 no WMAP.jpg|right|thumb|Grafická reprezentácia expanzie vesmíru s počiatočnou fázou inflácie.]] V minulosti, skôr než boli pozorované účinky temnej energie, zvažovali kozmológovia dva možné scenáre budúcnosti vesmíru. Ak bude hustota hmoty vesmíru nad kritickou hustotou, dosiahne vesmír maximálnu veľkosť a začne sa rúcať, čo vyústi do veľkého zmrštenia. Podľa tohto scenára by sa vesmír opäť stal hustým a horúcim a skončil by tak v štádiu podobnom tomu, v ktorom začínal. Ak by bola hustota vesmíru prípadne rovná kritickej hustote alebo menšia, rozpínanie by sa spomalilo, no nikdy by sa nezastavilo. Vytváranie nových hviezd by s postupným zmenšovaním hustoty vesmíru ustalo. Priemerná teplota vesmíru by sa asymptoticky blížila [[absolútna nula|absolútnej nule]] (to znamená, že by jej bola veľmi blízka, nikdy by ju však nedosiahla). [[čierna diera|Čierne diery]] by sa vyparili. [[Entropia]] vesmíru by sa zvýšila do takej miery, že by organizovaná forma energie nemohla ďalej existovať, čo je známe aj pod pojmom ''[[tepelná smrť vesmíru|tepelná smrť]]''. Navyše, keby existoval rozpad protónov, potom by vodík, prevládajúca forma baryonickej hmoty v dnešnom vesmíre, úplne zmizol a zanechal iba radiáciu. Moderné pozorovania zrýchľujúceho sa rozpínania viedli kozmológov k modelu Lambda-CDM. Tento model obsahuje tiež temnú energiu vo forme kozmologickej konštanty. Táto energia spôsobuje, že čoraz väčšia časť súčasne viditeľného vesmíru sa posúva za náš [[horizont udalostí]], teda mimo nášho kontaktu. Nevie sa, čo sa po tomto stane. Teória kozmologickej konštanty predpokladá, že len gravitačne spojené systémy, akými sú napríklad galaxie, ostanú pohromade a tiež ich bude čakať osud smrti z tepla kvôli ochladzujúcemu a rozpínajúcemu sa vesmíru. Iné teórie obsahujúce takzvanú skrytú energiu ({{V jazyku|eng|phantom energy}}) predpovedajú, že galaktické klastre a možno aj galaxie samotné budú nakoniec roztrhané pôsobením stále sa zväčšujúcej expanzie, čo sa nazýva ''[[veľké roztrhanie]]'' ({{V jazyku|eng|Big Rip}}). == Filozofické a náboženské interpretácie == Z hľadiska filozofie existuje niekoľko interpretácií teórie veľkého tresku, ktoré sú úplne špekulatívne alebo nevedecké. Niektoré z týchto myšlienok zamýšľajú vysvetliť príčinu veľkého tresku podľa seba a boli označené niektorými prírodnými [[filozofia|filozofmi]] ako moderné [[mýtus|mýty]]. Niektorí ľudia veria, že teória veľkého tresku podporuje tradičné názory na [[stvorenie]], napríklad názoru, ktorý podáva kniha [[Genesis]]. Iní zasa veria, že všetky teórie spojené s veľkým treskom sa s takými názormi nezhodujú. Veľký tresk ako vedecká teória nie je spojený so žiadnym [[Náboženstvo|náboženstvom]]. Kým niektoré fundamentalistické interpretácie náboženstiev sú v konflikte s históriou vesmíru, akú ponúka veľký tresk, existuje aj viacero liberálnych interpretácií, ktoré v konflikte s históriou nie sú. == Referencie == <references/> == Pozri aj == ;Budúcnosť podľa teórie veľkého tresku * [[veľké zmrštenie]] * [[tepelná smrť vesmíru]] ;Kozmológia, astrofyzika a astronómia * Stephen Hawking: ''[[Stručné dejiny času]]'' * [[prvotná čierna diera]] * [[hviezdna populácia]] * [[teoretická astrofyzika]] * [[história astronómie]] * [[čierna diera]] ** [[supermasívna čierna diera]] ;Fyzika * [[šípka času]] * [[De Sitterov vesmír]] * [[teória veľkého zjednotenia]] * [[fázová premena]] * [[teória všetkého]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Big bang}} == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} * LaRocco, Chris a Blair Rothstein, ''[http://www.umich.edu/~gs265/bigbang.htm THE BIG BANG: It sure was BIG!!]''“ (v angličtine). * PBS.org, ''[http://www.pbs.org/deepspace/timeline/ From the Big Bang to the End of the Universe. The Mysteries of Deep Space Timeline]'' (v angličtine). * ''[http://www.historyoftheuniverse.com/ Welcome to the History of the Universe]''„. Penny Press Ltd. (v angličtine). * Shestople, Paul, ''[http://cosmology.berkeley.edu/Education/IUP/Big_Bang_Primer.html Big Bang Primer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060516041925/http://cosmology.berkeley.edu/Education/IUP/Big_Bang_Primer.html |date=2006-05-16 }}'' (v angličtine). * Wright, Edward L., ''[http://www.astro.ucla.edu/~wright/BBhistory.html Brief History of the Universe]'' (v angličtine). [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Kozmológia]] [[Kategória:Modely vesmíru]] [[Kategória:Heslá Encyklopédie astronómie]] [[Kategória:Astronomické teórie]] [[Kategória:Otvorené problémy]] d5kglrs79lhaf9ffehcfe48kpzh7eks 8358999 8358998 2026-08-22T22:05:24Z Maximilián Fedora 259749 8358999 wikitext text/x-wiki {{iné významy|Veľký tresk}} {{Najlepší článok}} {{Fyzikálna kozmológia}} [[Súbor:History-of-the-Universe.jpg|thumb|Vývoj vesmíru podľa dnes bežných názorov.]] [[Súbor:Universe expansion sk.png|thumb|Podľa teórie veľkého tresku vznikol vesmír z nekonečne hustej [[Singularita (fyzika)|singularity]]. Vesmír sa s časom rozpína, čím sa objekty od seba vzďaľujú.]] '''Veľký tresk''' alebo '''big bang''' (iné názvy pozri nižšie) sa tradične chápe ako absolútny začiatok nášho [[vesmír]]u, presnejšie ako hypotetická veľmi krátka udalosť (resp. príslušný okamih), ktorou vznikol [[priestor]] i [[čas]] a začal sa zväčšovať priestor i plynúť čas. Veľkým treskom teda vznikol [[pozorovateľný vesmír|vesmír ako ho dnes poznáme]] a zároveň sa začal [[rozpínanie vesmíru|rozpínať]]. Podľa dnešných odhadov veľký tresk nastal asi pred 13,8 miliardami rokov. V teóriách predpokladajúcich existenciu tzv. [[gravitačná singularita|singularity]], t.&nbsp;j. superhustého a superhorúceho útvaru bez času a priestoru, z ktorého vznikol náš vesmír, je veľký tresk zároveň okamih konca tejto singularity, resp. sa stotožňuje s touto singularitou. V niektorých tradičných teóriách sa predpokladá, že zlomok sekundy po veľkom tresku nasledovala fáza [[inflácia (vesmír)|inflácie]], t.&nbsp;j. krátka fáza veľmi rýchleho zväčšenia priestoru (resp. veľmi rýchleho rozpínania vesmíru). V textoch, podľa ktorých vôbec nie je známe, čo bolo pred infláciou, sa veľký tresk niekedy stotožňuje s okamihom začiatku inflácie. Charakter veľkého tresku (t.&nbsp;j. udalosti spomínanej v prvej vete tohto článku) nie je známy – v závislosti od autora sa najčastejšie chápe buď čisto symbolicky ako okamih začiatku vesmíru (t.&nbsp;j. okamih, v ktorom čas = 0), alebo sa chápe ako nejaká [[gravitačná fluktuácia]] (resp. jej spúšťač), alebo ako krátke prvé zväčšenie priestoru („výbuch“), alebo sa chápe ako totožný so singularitou či začiatkom inflácie (pozri vyššie).<ref>Big Bang. In: Oxford - A dictionary of space exploration. 3rd edition 2018. ISBN: 9780191842764 [https://books.google.sk/books?id=7JRqDwAAQBAJ&newbks=1&newbks_redir=0&printsec=frontcover&hl=sk#v=onepage&q&f=false]</ref><ref name=Bel/><ref name=B2/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = The Early Universe | url = https://lco.global/spacebook/cosmology/early-universe/ | vydavateľ = lco.global | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Iorio | meno = Lorenzo | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Vagenas | meno2 = Elias C. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = 100 Years of Chronogeometrodynamics: The Status of the Einstein’s Theory of Gravitation in Its Centennial Year | vydanie = | vydavateľ = MDPI | miesto = | rok = 2018 | počet strán = 468 | url = https://books.google.sk/books?id=bHBjDwAAQBAJ&pg=PA57&dq=hot+big+bang&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwi4vqqW5pGQAxVJSfEDHdbcCmoQ6AF6BAgOEAM#v=onepage&q=hot%20big%20bang&f=false| isbn = 978-3-03842482-6 | kapitola = | strany = 57| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Urknall - Lexikon der Astronomie| url = https://www.spektrum.de/lexikon/astronomie/urknall/506 | vydavateľ = spektrum.de | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Sewell/><ref name="Grinin">Grinin, Leonid. (2019). Was there a Big Bang?. Journal of Big History. 3. 51-59. 10.22339/jbh.v3i1.3130. [https://www.researchgate.net/publication/330055734_Was_there_a_Big_Bang]; staršia ruská verzia: Grinin, Leonid. (2015). А был ли Большой взрыв?. Эволюция. 7. 6-13. [https://www.researchgate.net/publication/324390224_A_byl_li_Bolsoj_vzryv]</ref><ref name=Pišút/><ref name=Siegel/> Pojem veľký tresk sa niekedy používa inak než je uvedené v úvodnej definícii článku, konkrétne niektorým z nasledujúcich spôsobov:<ref>Čo bolo pred big bangom? Kozmos 4/2019, S. 9-11</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lyth | meno = David Hilary | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Liddle | meno2 = Andrew R. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = The Primordial Density Perturbation (Cosmology, Inflation and the Origin of Structure) | vydanie = | vydavateľ = Cambridge University Press | miesto = | rok = 2009 | počet strán = 497 | url = https://books.google.sk/books?id=Mor_ehlYc4QC&pg=PA44&dq=maximum+particle+horizon&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjC7Peg1pGQAxXBB9sEHe01Di8Q6AF6BAgQEAM#v=onepage&q=maximum%20particle%20horizon&f=false| isbn = 978-0-521-82849-9 | kapitola = | strany = 44| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Inflation | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/inflation/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }} (Citát: ''This was what is the origin of the Hot Big Bang. Some people (including me) simply say: “This moment is the start of the Big Bang”. Others say that the Big Bang includes the Hot Big Bang and inflation, though this is odd, since inflation is more of a Whoosh than a Bang. Some say that inflation is what put the “Bang” into “Big Bang”, by first making the universe large and expanding, and then making it hot. Still others say that it includes the Hot Big Bang, inflation, and everything that came before it… but this is risky, because before inflation there might have been something that does not in any sense deserve the term “Bang” (which implies a very energetic, intense and sudden event. Since this terminology hasn’t settled yet, what you decide to call “The Big Bang” is kind of up to you.'')</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hot Big Bang | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/hot-big-bang/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = History of the Universe | url = https://profmattstrassler.com/articles-and-posts/relativity-space-astronomy-and-cosmology/history-of-the-universe/ | vydavateľ = profmattstrassler.com | miesto = | dátum vydania = 2014-03-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Siegel>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Siegel | meno = Ethan | autor = | odkaz na autora = | titul = The strongest evidence for a Universe before the Big Bang | url = https://bigthink.com/starts-with-a-bang/evidence-universe-before-big-bang/ | vydavateľ = bigthink.com | miesto = | dátum vydania = 2025-09-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref><ref name=Grinin/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Understanding the origin of the Universe Explaining what happened before the Big Bang with inflation theory | url = https://www.u-tokyo.ac.jp/focus/en/features/f_00066.html | vydavateľ = u-tokyo.ac.jp | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-08 | jazyk = }} (pozri najmä Figure 1)</ref><ref name=Sewell>{{Citácia knihy | priezvisko = Sewell | meno = Kip K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Forever Finite (The Case Against Infinity) | vydanie = | vydavateľ = Rond Books | miesto = | rok = 2023 | počet strán = 824 | url = https://books.google.sk/books?id=88rYEAAAQBAJ&pg=PA752&dq=%22big+bang+is+a+period%22&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&sa=X&ved=2ahUKEwjj4-LGoJSQAxW6QvEDHXs2DD8Q6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=%22big%20bang%20is%20a%20period%22&f=false| isbn = 979-898812380-4 | kapitola = | strany = 752, 753| jazyk = }}</ref> * V minulosti sa veľký tresk občas stotožňoval s okamihom [[prvotná nukleosyntéza|prvotnej nukleosyntézy]], čiže vzniku prvých ľahkých chemických prvkov. Podľa dnešných názorov prvotná nukleosyntéza nastala niekoľko minút po absolútnom začiatku vesmíru (a teda až po inflácii). * Veľký tresk je niekedy synonymum pre [[horúci veľký tresk]] (angl. hot big bang), čo je označenie pre počiatočný horúci a hustý stav vesmíru (ale menej horúci a hustý než v prípadnej vyššie spomínanej singularite). Podľa starších názorov horúci veľký tresk splýval s absolútnym začiatkom vesmíru (resp. s koncom singularity) a teda viac-menej splýval s definíciou veľkého tresku uvedenou v úvode tohto článku. V novšom ponímaní horúci veľký tresk nastal až po [[inflácia (vesmír)|inflácii]] a treba rozlišovať dva významy: (1) V širšom zmysle sa (horúcim) veľkým treskom myslí éra v dejinách vesmíru nasledujúca po alebo krátko po inflácií. Táto éra nemá jasný koniec – postupne prechádza do dnešného vesmíru, ale najčastejšie sa ohraničuje okamihom, keď sa vesmír stal priehľadným, t. j. približne 380 000 rokov od vzniku vesmíru. Takto chápaný (horúci) veľký tresk obyčajne zároveň presne alebo približne zodpovedá začiatočnej fáze obdobia príťažlivej gravitácie (pozri nižšie). (2) V užšom zmysle sa (horúcim) veľkým treskom myslí len okamih začiatku (horúceho) veľkého tresku z bodu 1, čiže okamih prechodu od inflácie (čo bola studená fáza vývoja vesmíru) k horúcej fáze vývoja vesmíru po nej. * V novších prácach je veľký tresk niekedy synonymum pre obdobie [[príťažlivá gravitácia|príťažlivej (t. j. nie odpudivej) gravitácie]] (angl. attractive gravity), t. j. pre obdobie nasledujúce po [[inflácia (vesmír)|inflácii]], ktoré trvá takmer až dodnes. * Okrem toho sa môže termín veľký tresk v novších prácach chápať ako súhrnné označenie pre obdobie inflácie a horúci veľký tresk (vo vyššie uvedenom význame 1) a niekedy navyše zahŕňa aj všetko, čo prípadne predchádzalo inflácii (to by bola v tradičnom ponímaní spravidla vyššie spomínaná singularita, ale podľa súčasného stavu poznania vedci nevedia, čo inflácii predchádzalo). V nasledujúcom texte článku sa pojem veľký tresk (ak nie je uvedené inak) používa vo význame uvedenom v úvodnej definícii tohto článku. Termín veľký tresk/big bang sa však používa aj ako synonymum pojmu '''teória''' (alebo '''model''') '''veľkého tresku/big bangu''', čo je teória (model), podľa ktorej vesmír vznikol veľkým treskom, resp. v širšom zmysle v súčasnosti prevládajúca kozmologická [[paradigma]] vysvetľujúca vznik a vývoj vesmíru, ktorý sa začal (akokoľvek chápaným) veľkým treskom, vrátane vzniku a vývoja najelementárnejších častíc i komplikovaných vesmírnych megaštruktúr.<ref>velký třesk. Technický slovník naučný T-Ž. Praha: Encyklopedický dům. 2005. S. 301</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jozef Masarik | meno = Jozef | odkaz na autora = Jozef Masarik | titul = Ako vytvoriť obývateľnú planétu | url = https://uniba.sk/fileadmin/ruk/veda/profesorske_prednasky/prof_prednaska_Masarik.pdf | dátum vydania = 10. 11. 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 18.7.2016 | vydavateľ = [[Univerzita Komenského]] | miesto = Bratislava }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = big-bang model | priezvisko = | meno = | autor = The Editors of Encyclopaedia Britannica | odkaz na autora = | titul = Encyclopædia Britannica | url = https://www.britannica.com/science/big-bang-model | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | miesto = | dátum vydania = 1998-07-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-10-07 | jazyk = }}</ref> Nosnou myšlienkou teórie veľkého tresku je, že [[všeobecná teória relativity|všeobecnú teóriu relativity]] možno spojiť s pozorovaniami hviezd vzďaľujúcich sa od seba, čím sa dá odvodiť stav [[vesmír]]u v minulosti alebo aj v budúcnosti. Jedným z dôsledkov teórie veľkého tresku je, že podmienky vesmíru dnes sú odlišné od jeho podmienok v minulosti alebo v budúcnosti. Na základe teórie veľkého tresku bol [[George Gamow]] v roku [[1948]] schopný predpovedať [[kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie]] (iné názvy: mikrovlnné reliktné žiarenie/základné žiarenie/žiarenie pozadia; {{V jazyku|eng|cosmic microwave background radiation, CMB}}), ktoré bolo v roku [[1960]] objavené a poslúžilo ako dôkaz potvrdzujúci správnosť teórie veľkého tresku, vyvracajúc tak [[Teória steady state|teóriu steady state]] ({{V jazyku|eng|steady state theory}}). == Názvy == Slovenské názvy sú: '''veľký tresk'''<ref name=Bel/><ref name=SA/><ref name=SF/>, '''big bang'''<ref name=Bel>{{beliana|2|big bang|106}}</ref><ref name=VSCS/><ref name=SF/>, '''big-bang'''<ref name=SA>big-bang. In: [[Slovník cudzích slov (akademický)]]</ref>, '''veľký rachot'''<ref name=VSCS/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Mgr. Juraj Tekel, PhD. | odkaz na autora = | titul = Veľký rachot | url = https://www.quark.sk/velky-rachot/ | vydavateľ = quark.sk | dátum vydania = 2019-06-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-04-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>, '''hrozný rachot'''<ref name=VSCS>big bang. In: ŠALING et al. [[Veľký slovník cudzích slov]]. 2000, S. 166</ref>, '''veľký výbuch'''<ref name=SF>Subjadrová fyzika – anglicko-nemecko-francúzsko-rusko-slovenský slovník. Bratislava, Berlín: Alfa, VEB Verlag Technik. 1989. S. 168</ref><ref name=Pišút>{{Citácia knihy | priezvisko = Pišút | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Frei | meno2 = Václav | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Fuka | meno3 = Josef | autor3 = | odkaz na autora3 = | priezvisko4 = Lehotský | meno4 = Dobroslav | autor4 = | odkaz na autora4 = | priezvisko5 = Široký | meno5 = Jaromír | autor5 = | odkaz na autora5 = | spoluautori = TOMANOVÁ, Eva; VANÝSEK, Vladimír | titul = Fyzika pre 4. ročník gymnázií | vydanie = 3 | vydavateľ = Slovenské pedagogické nakladateľstvo | miesto = Bratislava | rok = 1993 | počet strán = 326 | url = | isbn = 80-08-02101-2 | kapitola = | strany = 266, 267, 269| jazyk = }}</ref>; neodborne: ''pravýbuch''<ref>Kam sa ženú galaxie. Express 36/1982, S. 6</ref>, ''pratresk''<ref>Poriadok v kozme. Quark 11/2007, S. 5</ref><ref>SIDORENKO, J. Naše oko v kozme. Život 7/1997. S. 8, 9</ref>; Anglické názvy sú ''Big Bang'' alebo ''big bang''. Doslova znamenajú veľké bác, veľké bum, veľký tresk<ref>SKALSKÝ, Vladimír. Dynamika Vesmíru v dôslednej a rozlíšenej relativistickej, klasickomechanickej a kvantovomechanickej analýze. V Bratislave: Slovenská technická univerzita, 1997, S. 48</ref>. Termín „big bang“ prvýkrát použil [[Fred Hoyle]] v roku [[1949]] počas programu rozhlasovej stanice [[British Broadcasting Corporation|BBC]] s názvom „Podstata vecí“ ({{V jazyku|eng|„The Nature of Things“}}); text bol vydaný v roku [[1950]]. Hoyle existenciu veľkého tresku nepodporoval a názov použil ako výsmešné označenie. == Dejiny teórie veľkého tresku == Teória veľkého tresku sa začala Einsteinovou teóriou relativity z roku 1916. V roku [[1929]] našiel [[Edwin Powell Hubble|Edwin Hubble]] experimentálne dôkazy, ktorými odôvodnil [[Georges Lemaître|Lemaîtreovu]] teóriu. Hubble tiež v roku 1913 zistil, že galaxie sa od seba vzďaľujú. Použitím meraní červeného posunu Keďže galaxie sa vzďaľovali, naznačilo to dve rôzne možnosti. Prvá z nich, vytvorená a obhajovaná [[George Gamow|Georgeom Gamowom]], bola, že vesmír začal v konečnom čase v minulosti a odvtedy sa neustále rozpína. Druhou bol model steady state („ustálený stav“), vypracovaný [[Fred Hoyle|Fredom Hoyleom]]. Podľa tohto modelu by sa pri vzďaľovaní galaxií tvorila nová hmota a vesmír by v ľubovoľnom bode času vyzeral tak isto. Po niekoľko rokov boli obe tieto protichodné teórie podporované rovnakou mierou. Prakticky všetka teoretická práca v kozmológii zahŕňa rozširovanie a vylepšovanie základnej teórie veľkého tresku. Veľká časť tejto práce sa zameriava na porozumenie ako sa v kontexte veľkého tresku formujú galaxie, porozumenie toho, čo sa pri veľkom tresku stalo a zlučovanie pozorovaní s teóriou. Ku koncu [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] a na začiatku [[21. storočie|21. storočia]] sa dosiahol veľký pokrok v teórii vďaka dôležitému pokroku v technológii [[ďalekohľad]]ov v spojení s obrovským množstvom [[umelý satelit|satelitných]] údajov napr. zo satelitov [[COBE]] a [[WMAP]]. Tieto údaje umožnili astronómom spočítať mnoho parametrov veľkého tresku s lepšou presnosťou a poskytli dôležité neočakávané zistenie, podľa ktorého sa rozpínanie vesmíru zrýchľuje. == Prehľad vývoja vesmíru == Podľa tradičnej teórie veľkého tresku, t. j. teórie predpokladjúcej okrem iného existenciu počiatočnej [[gravitačná singularita|singularity]], vyzeral vývoj vesmíru nasledovne: Na základe meraní rozpínania vesmíru použitím [[supernova|supernov]] typu Ia, meraní vlastností kozmického mikrovlnného pozadia a meraní korelačných funkcií galaxií, je vek vesmíru okolo 13,8 miliardy rokov. Skutočnosť, že tieto tri nezávislé merania sa zhodujú, sa považuje za silný dôkaz správnosti takzvaného [[Lambda-CDM model|lambda-CDM modelu]] vesmíru. V okamihu svojho vzniku (pred 13,8 miliardami rokov) bol vesmír vo forme [[gravitačná singularita|gravitačnej singularity]], v ktorej boli merania [[čas]]u a [[dĺžka|dĺžky]] bezpredmetné a teplota spolu s tlakom boli [[nekonečno|nekonečné]]. Pretože zatiaľ neexistujú žiadne modely systémov s týmito charakteristikami, špeciálne žiadna teória kvantovej gravitácie, ostáva toto obdobie histórie vesmíru nevyriešeným fyzikálnym problémom. Singularitu ukončila nejaká udalosť („výbuch“), často nazývaná veľký tresk (big bang). Nešlo o výbuch vo zvyčajnom význame tohto slova (priestor je prázdny a v jednom miesto niečo vybuchne a šíri sa ďalej), keďže výbuch nazývaný veľký tresk nastal takmer v celom vesmíre súčasne, inak by totiž vesmír nebol homogénny a izotropný a nepozorovali by sme kozmické mikrovlnné reliktové žiarenie<ref name=SF/>. Neexpandovalo teda niečo v nejakom mieste priestoru, ale expandoval samotný priestor. Na konci [[Planckov čas|Planckovho času]] (10<sup>–43</sup> sekúnd po veľkom tresku) došlo k oddeleniu [[gravitačná interakcia|gravitačnej interakcie]] od ostatných interakcií (t. j. dovtedy boli všetky interakcie zjednotené) a vesmír mal teplotu 1032 K.<ref name=B2>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = big bang | titul = Encyclopaedia Beliana | url = https://beliana.sav.sk/heslo/big-bang | isbn = 978-80-89524-30-3 | vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2017-10-22 | dátum prístupu = 2025-10-07 }}</ref><ref>[https://people.ast.cam.ac.uk/~pettini/Intro%20Cosmology/Lecture07.pdf] Fig. 7.2</ref> Krátko potom, 10<sup>–35</sup> sekúnd po veľkom tresku, nastalo obdobie [[inflácia (vesmír)|inflácie]], ktoré trvalo do okamihu 10<sup>–32</sup> sekúnd po veľkom tresku. Počas inflácie sa vesmír exponenciálne zväčšil. Keď sa inflácia zastavila, hmotné súčasti vesmíru boli vo forme [[kvarkovo-gluónová plazma|kvarkovo-gluónovej plazmy]], v ktorej sa všetky častice hýbali [[relativizmus|relativisticky]]. Zatiaľ neznámym procesom vznikla baryogenéza ({{V jazyku|eng|baryogenesis}}), ktorá vytvorila dnes pozorovanú [[asymetria|asymetriu]] medzi [[hmota (fyzika)|hmotou]] a [[antihmota|antihmotou]]. Ako sa vesmír postupne zväčšoval, teplota sa zmenšovala, čo viedlo k ďalším procesom porušujúcim [[symetria|symetriu]], ktoré sa prejavili ako známe [[fyzikálne sily]] a [[elementárne častice]]. Tieto neskôr umožnili vznik [[atóm]]ov [[vodík]]u a [[hélium|hélia]]. Tomuto procesu sa hovorí [[nukleosyntéza]] veľkého tresku. Vesmír sa ďalej ochladzoval, hmota sa prestala hýbať relativisticky a energia jej zvyšného objemu začala gravitačne dominovať nad [[žiarenie|žiarením]]. Asi po 380 000 rokoch sa žiarenie oddelilo od [[atóm]]ov a pokračovalo vesmírom z veľkej časti nerušene. Toto reliktové (zostatkové) žiarenie je [[kozmické mikrovlnné pozadie]]. Časom začali mierne hustejšie oblasti takmer rovnomerne rozloženej hmoty gravitačne rásť do ešte hustejších oblastí, vytvárajúc tak oblaky plynu, [[hviezda|hviezdy]], galaxie a ostatné astronomické štruktúry, ktoré dnes môžeme pozorovať. Detaily tohto procesu závisia od množstva a typu hmoty vo vesmíre. Tri možné typy sú známe ako [[studená temná hmota]], [[horúca temná hmota]] a [[baryonická hmota]]. Najlepšie dostupné merania (zo satelitu WMAP) ukazujú, že dominantným typom hmoty vo vesmíre je studená temná hmota. Zvyšné dva typy hmoty predstavujú menej ako 20 % všetkej hmoty vo vesmíre. Zdá sa, že dnešnému vesmíru dominuje záhadná forma energie známa ako [[temná energia]] alebo [[temná hmota|čierna hmota]]. Približne 70&nbsp;% celkovej [[energia|energie]] dnešného vesmíru je v tejto forme. Táto súčasť zloženia vesmíru má schopnosť spôsobovať odklon rozpínania vesmíru z [[lineárna závislosť|lineárnej závislosti]] rýchlosť – vzdialenosť, čím spôsobuje, že sa [[časopriestor]] na veľkých vzdialenostiach rozpína rýchlejšie ako sa očakávalo. Temná energia naberá podobu termínu kozmologickej konštanty v Einsteinových rovniciach poľa v teórii všeobecnej relativity, ale podrobnosti jej [[stavová rovnica|stavovej rovnice]] a tiež vzťahu so štandardným modelom časticovej fyziky sa stále skúmajú z teoretickej roviny, ako aj pozorovaniami. == Teoretická podpora == Dnešná podoba teórie veľkého tresk je založená na troch predpokladoch: # univerzálnosť fyzikálnych zákonov # [[kozmologický princíp]] # [[Kopernikov princíp]] Keď sa prvý z nich vyvinul, boli tieto myšlienky jednoducho prijaté ako [[postulát]]y, ale dnes sú v plnom prúde snahy o ich overenie. Univerzálnosť fyzikálnych zákonov bola overená na úroveň, že najväčší odklon fyzikálnych konštánt počas veku vesmíru je rádu 10<sup>−5</sup>. [[Izotropia]] vesmíru, ktorá definuje [[Kozmologický princíp]], bola overená na úroveň rádu 10<sup>−5</sup>. Zmeralo sa tiež, že vesmír je [[homogénosť|homogénny]] v najväčších mierkach do úrovne 10&nbsp;%. Momentálne je snaha overiť [[Kopernikov princíp]] pozorovaním interakcie klastrov galaxií a CMB (cosmic microwave background – kozmické mikrovlnné pozadie) pomocou Sunyaev-Zeldovichovho efektu až na úroveň 1&nbsp;% presnosti. Teória veľkého tresku používa [[Weylov postulát]] na jednoznačné zmeranie času v ľubovoľnom bode ako „času od Planckovej epochy“. Merania sa spoliehajú na rovnakouhlé (konformné) koordináty, v ktorých takzvané spolupohybujúce sa ({{V jazyku|eng|comoving}}) vzdialenosti a konformné časy odstránia rozpínanie vesmíru z úvahy časopriestorových meraní. V takom systéme koordinátov sú objekty, pohybujúce sa s kozmologickým [[prúdenie|prúdením]], vždy v rovnakých spolupohybujúcich sa vzdialenostiach od seba a časticový horizont alebo limit vesmíru je daný konformným časom. Z tohto dôvodu nie je veľký tresk výbuchom hmoty smerujúcej von, aby vyplnila prázdny vesmír; je to samotný časopriestor, ktorý sa rozpína. Táto expanzia spôsobuje zvýšenie fyzikálnej vzdialenosti medzi dvomi pevnými bodmi vo vesmíre. Objekty, ktoré sú spolu spojené (napríklad pôsobením [[gravitácia|gravitácie]]) sa s rozpínaním časopriestoru nevzďaľujú, pretože fyzikálne zákony, ktorými sa riadia, sú rovnomerné a nezávislé od metrického rozpínania. Navyše, rozpínanie vesmíru na dnešných miestnych mierkach je také malé, že ľubovoľná závislosť fyzikálnych zákonov od rozpínania je dnešnou technikou nemerateľná. == Dôkazy == Všeobecne sa uznávajú tri piliere pozorovaní podporujúce teóriu veľkého tresku. Sú nimi Hubblov zákon expanzie, pozorovaný v červenom posune galaxií, detailné merania kozmického mikrovlnného pozadia a početnosť zložiek [[svetlo|svetla]]. Pozorované vzájomné vzťahy obrovských štruktúr vo vesmíre navyše veľmi dobre zapadajú do štandardnej teórie veľkého tresku. === Hubblov zákon expanzie === Pozorovania vzdialených galaxií a [[kvazar]]ov ukazujú, že tieto objekty sú posunuté v červenom spektre, čo znamená, že svetlo z nich vyslané sa úmerne posunulo do väčších [[vlnová dĺžka|vlnových dĺžok]]. Toto možno vidieť zaznamenaním spektra objektov a následným zlúčením spektroskopického vzoru emisie alebo absorpčnej čiary korešpondujúcej s atómami prvkov, ktoré interagujú s radiáciou. Z tejto analýzy sa dá zistiť meraný [[červený posun]], vysvetlený rýchlosťou zodpovedajúcou [[Dopplerov jav|Dopplerovmu posunu]] pre radiáciu. Keď sa tieto rýchlosti zakreslia do grafu spolu so vzdialenosťami od objektov, je vidno lineárnu závislosť, známu tiež ako Hubblov zákon: ''v'' = ''H''<sub>0</sub> ''D'' kde ''v'' je rýchlosť, ''D'' je vzdialenosť od objektu a ''H''<sub>0</sub> je [[Hubblova konštanta]], ktorá má podľa meraní sondy WMAP hodnotu 71 ± {{km|4|m|w}}/[[sekunda|s]]/[[parsek|Mpc]]. === Žiarenie kozmického mikrovlnného pozadia === [[Súbor:WMAP.jpg|thumb|Obrázok žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia (reliktové žiarenie) vytvorený sondou WMAP.]] Jedným z rysov teórie veľkého tresku bolo predpovedanie žiarenia kozmického mikrovlnného pozadia, tzv. reliktového žiarenia. Ako sa raný vesmír vďaka rozpínaniu ochladzoval, jeho teplota klesla až na 3000 [[kelvin|K]] (= 2727&nbsp;[[stupeň Celzia|°C]]). Nad touto teplotou sú [[elektrón]]y a [[protón]]y oddelené, čím robia vesmír nepriehľadný pre svetlo. Pod teplotou 3 000 K sa vytvárajú atómy a umožňujú svetlu voľný pohyb cez plyn vesmíru. Tomuto javu sa hovorí izolovanie [[fotón]]ov. Radiácia z tejto oblasti bude cestovať nerušene po zvyšok existencie vesmíru, posúvajúc sa do červeného spektra z dôvodu Hubblovej expanzie. Toto vyústi do červeného posunu rovnomerne rozloženého spektra [[Absolútne čierne teleso|absolútne čierneho telesa]] (teleso, dokonale pohlcujúce žiarenie) od 3&nbsp;000 K do 3 K (od 2&nbsp;727&nbsp;°C do −270&nbsp;°C). Je pozorované z každého bodu vesmíru a prichádza zo všetkých smerov. V roku [[1964]] [[Arno Penzias]] a [[Robert Woodrow Wilson|Robert Wilson]] počas vykonávania série diagnostických pozorovaní s použitím mikrovlnného prijímača vlastneného [[Bellove laboratóriá|Bellovými laboratóriami]] objavili reliktové žiarenie. Tento objav poskytol podstatné potvrdenie základných predpovedí kozmického pozadia a prevážil tak rovnováhu v názoroch na stranu teórie veľkého tresku. Za tento ich objav dostali obaja vedci [[Nobelova cena|Nobelovu cenu]]. V roku [[1989]] vypustila [[National Aeronautics and Space Administration|NASA]] satelit [[COBE]] (Cosmic Background Explorer satellite, čo znamená prieskumný satelit kozmického pozadia) a jeho prvotné zistenia uvoľnené v roku [[1990]] zodpovedali predpovediam teórie veľkého tresku o kozmickom pozadí, pričom bola zmeraná jeho miestna zvyšková teplota na 2,726 K (–270,274&nbsp;°C) a zistilo sa, že kozmické pozadie je izotropné s presnosťou 10<sup>−5</sup>. V 90. rokoch 20. storočia boli údaje o kozmickom pozadí ďalej študované, aby sa zistilo, či je možné pozorovať drobné [[anizotropia|anizotropie]] predpovedané teóriou veľkého tresku. Nájdené boli v roku [[2000]] prostredníctvom experimentu Bumerang. Na začiatku roku [[2003]] boli analyzované výsledky satelitu WMAP (Wilkinson Microwave Anisotropy probe, čo znamená Wilkinsonova mikrovlnná anizotropná sonda), ktoré poskytli najpresnejšie kozmologické hodnoty, aké dnes máme. Tento satelit vyvrátil aj niekoľko špecifických inflačných modelov, no výsledky sa vo všeobecnosti s inflačnou teóriou zhodovali. === Veľké množstvo pôvodných prvkov === Použitím modelu veľkého tresku je možné vypočítať koncentráciu hélia-4, hélia-3, [[deutérium|deutéria]] a [[lítium|lítia]]-7 vo vesmíre. Všetky množstvá sú závislé od jediného parametra, a to pomeru fotónov k [[baryón]]om. Predpovedané množstvá sú 25&nbsp;% pre <sup>4</sup>He, pomer <sup>2</sup>H ku H približne 10<sup>−3</sup>, <sup>3</sup>He ku H približne 10<sup>−4</sup> a <sup>7</sup>Li ku H 10<sup>−9</sup>. Merania pôvodných množstiev všetkých štyroch [[izotop]]ov sú zhodné s jedinečnou hodnotou tohto parametra a fakt, že namerané množstvá sú v takom rozsahu ako bolo predpovedané, je považovaný za silný dôkaz v prospech veľkého tresku. Neexistuje zrejmý dôvod, prečo by mal mať vesmír napr. viac hélia ako deutéria alebo viac deutéria ako <sup>3</sup>He. === Vývin galaxií a rozloženie kvazarov === Podrobnosti rozloženia galaxií a [[kvazar]]ov tvoria „za“ aj „proti“ súčasnej teórie. Konečný vek vesmíru v skorších časoch znamená, že vývin galaxií je tesne spojený s kozmológiou vesmíru. Zdá sa, že typy a rozloženie galaxií sa zreteľne menilo, vyvíjajúc sa podľa [[Boltzmannova rovnica|Boltzmannovej rovnice]]. Pozorovania odhalili časovo závislý vzťah rozloženia galaxií a kvazarov, histórií formovania hviezd a typu a veľkosti najväčších štruktúr vesmíru (superklastrov). Tieto pozorovania sa štatisticky zhodujú so simuláciami. Veľmi dobre ich vysvetľuje teória veľkého tresku a pomáhajú obmedziť parametre modelu. == Štandardné problémy == V teórii veľkého tresku sa objavilo niekoľko problémov. O niektoré z nich sa dnes zaujímajú už len historici, pretože sa im podarilo vyhnúť úpravami teórie alebo lepšími pozorovaniami. Ostatné, ako napríklad problém hraničného [[halo]] ({{V jazyku|eng|cuspy halo problem}}) alebo problém trpasličích galaxií zo studenej [[temná hmota|temnej hmoty]], nie sú považované za vážne, pretože sa s nimi možno vysporiadať zlepšením teórie. Niektorí kritici teórie veľkého tresku uvádzajú tieto problémy ako účelové a ako doplnok k teórii. Najčastejšie atakované sú časti štandardnej kozmológie, ktoré obsahujú [[tmavá hmota|temnú hmotu]], [[tmavá hmota|temnú energiu]] a kozmickú infláciu. Silno o nich svedčia pozorovania kozmického mikrovlnného pozadia, najväčších štruktúr vesmíru a supernov typu Ia, ostávajú však na pokraji bádania vo fyzike. Vedci sa zatiaľ nezhodli na časticovom pôvode [[tmavá hmota|temnej hmoty]], [[temná energia|temnej energie]] a kozmickej inflácie. Hoci ich gravitačné účinky môžeme pochopiť teoreticky aj pomocou pozorovaní, zatiaľ neboli včlenené do štandardného modelu časticovej fyziky v akceptovanej forme. Existuje malý počet zástancov neštandardných kozmológií, ktorí veria, že v skutočnosti nebol žiaden veľký tresk. Zatiaľ čo niektoré aspekty štandardnej kozmológie sú v štandardnom modeli nedostatočne vysvetlené, väčšina fyzikov uznáva, že úzka zhoda medzi teóriou veľkého tresku a pozorovaniami pevne vybudovala všetky základné časti teórie. Nasleduje niekoľko štandardných „problémov“ a hádaniek veľkého tresku. === Problém horizontu === ''Problém horizontu'' vychádza z predpokladu, že informácie nemôžu cestovať rýchlejšie ako svetlo, a tak dve oblasti vesmíru, vzdialené od seba viac ako je rýchlosť svetla vynásobená vekom vesmíru, nemôžu byť v kauzálnom (príčinnom) kontakte. Pozorovaná izotropia kozmického mikrovlnného pozadia je z tohto ohľadu problematická, pretože veľkosť horizontu v tom čase zodpovedá veľkosti približne 2 stupňov na oblohe. Ak mal vesmír tú istú históriu rozpínania od Planckovej epochy, neexistuje žiaden mechanizmus, ktorý by umožnil, aby mali tieto regióny rovnakú teplotu. Táto zdanlivá rozporuplnosť je vyriešená inflačnou teóriou, v ktorej homogénne a izotropné skalárne energetické pole dominuje vesmíru v čase 10<sup>−35</sup> sekundy po Planckovej epoche. Počas inflácie prekoná vesmír exponenciálnu expanziu a oblasti v kauzálnom kontakte sa rozpínajú cez vzájomné horizonty. [[Heisenbergov princíp neurčitosti]] predpovedá, že počas inflačnej fázy budú existovať kvantové termálne fluktuácie, ktoré budú zväčšené až do kozmickej veľkosti. Tieto fluktuácie slúžia ako zárodky všetkých súčasných štruktúr vo vesmíre. Po inflácii sa vesmír rozpína podľa [[Hubblov zákon|Hubblovho zákona]] a oblasti, ktoré neboli v kauzálnom kontakte, sa vrátia späť na horizont. To vysvetľuje pozorovanú izotropiu kozmického mikrovlnného žiarenia. Inflácia predpovedala, že prvotné fluktuácie sú takmer veľkostné invarianty (t. j. nezávisia od veľkosti), čo bolo presne potvrdené meraniami mikrovlnného kozmického žiarenia. === Plochosť === [[Súbor:End of universe.jpg|right|thumb|Geometriu vesmíru určuje kozmologický parameter omega]] ''Problém plochosti'' je problém vychádzajúci z pozorovaní, ktorý vznikol z uváženia geometrie vesmíru spojenej s Friedmann-Lemaître-Robertson-Walkerovho metrického systému. Vo všeobecnosti, vesmír môže mať tri odlišné typy geometrií: [[hyperbolická geometria|hyperbolickú geometriu]], [[Euklidovská geometria|Euklidovskú geometriu]] alebo [[eliptická geometria|eliptickú geometriu]]. Každá z týchto geometrií je spojená priamo s [[kritická hustota|kritickou hustotou]] vesmíru, hyperbolická korešponduje s menšou ako kritickou hustotou, eliptická s väčšou ako kritickou hustotou a Euklidovská presne s hustotou rovnou kritickej hustote. Z meraní vyplýva, že vesmír musel byť vo svojich raných štádiách v rozmedzí 10<sup>15</sup> od kritickej hustoty. Akákoľvek väčšia odchýlka by spôsobila buď [[tepelná smrť vesmíru|tepelnú smrť]] ({{V jazyku|eng|Heat Death}}) alebo [[big crunch]] („veľký kolaps“) a vesmír by ďalej neexistoval v podobe v akej existuje dnes. Vyriešenie tohto problému znovu ponúka inflačná teória. Počas inflačnej fázy sa časopriestor zväčšil natoľko, že akékoľvek zvyškové zakrivenie by bolo úplne vyhladené. Takže vesmír je nútený byť plochý pôsobením inflácie. === Magnetické monopóly === Problém [[magnetický monopól|magnetických monopólov]] bola námietka ku koncu [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]]. [[Teória veľkého zjednotenia]] ({{V jazyku|eng|Grand Unification Theory}}) predpovedala bodové defekty v priestore, ktoré by sa prejavili ako magnetické monopóly, a ich hustota bola oveľa väčšia ako bolo možné vysvetliť. Tento problém je tiež možné vyriešiť pridaním kozmickej inflácie, ktorá odoberá všetky bodové defekty z pozorovateľného vesmíru tým istým spôsobom, akým je geometria sploštená. === Chýbajúca hmota === V [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch 20. storočia]] mnohé pozorovania (najmä galaktických rotačných kriviek) ukázali, že vo vesmíre nie je dostatok viditeľnej hmoty, ktorá by bola zodpovedná za veľké gravitačné sily, pôsobiace v rámci galaxií aj medzi nimi. To viedlo k myšlienke, že až 90&nbsp;% hmoty, tvoriacej vesmír, je nebaryonická [[temná hmota]]. Navyše predpoklad, že vesmír bol zložený prevažne z normálnej hmoty, viedol k predpovediam, ktoré boli v ostrom rozpore s pozorovaniami. Vesmír je predovšetkým oveľa menej hrudkovitý a obsahuje oveľa menej deutéria ako môže byť objasnené bez temnej hmoty. Zatiaľ, čo temná hmota bola spočiatku kontroverzná, dnes je široko akceptovanou súčasťou štandardnej kozmológie vďaka pozorovaniam anizotropií v kozmickom mikrovlnnom pozadí, rozptylu rýchlostí galaktických klastrov, rozloženia najväčších objektov, štúdia [[gravitačné šošovkovanie|gravitačného šošovkovania]] a meraniam [[röntgenové žiarenie|röntgenového žiarenia]] z klastrov galaxií. Častice temnej hmoty boli odhalené len vďaka ich gravitačným účinkom a zatiaľ neboli pozorované v laboratóriách. Ale existuje veľa kandidátov časticovej fyziky, ktorí by mohli tvoriť temnú hmotu a niekoľko projektov na ich detekciu je už v plnom prúde. === Temná energia === V 90. rokoch 20. storočia odhalili podrobné merania hustoty hmoty vo vesmíre hodnotu, ktorá zodpovedala 30&nbsp;% kritickej hustoty. Aby bol vesmír plochý, čo naznačovali merania kozmického mikrovlnného pozadia, znamenalo by to, že celých 70&nbsp;% hustoty energie vesmíru ostalo nevysvetlených. Merania supernov typu Ia odhalili, že vesmír podstupuje nelineárne zrýchlenie rozpínania podľa Hubblovho zákona. Všeobecná teória relativity vyžaduje, aby týchto zvyšných 70&nbsp;% bolo tvorených zložkou energie s negatívnym tlakom. Pôvod takzvanej ''temnej energie'' ostáva jednou z veľkých záhad veľkého tresku. Možnými kandidátmi sú skalárna kozmologická konštanta a kvintesencia ({{V jazyku|eng|quintessence}}). Pozorovania, ktoré by to objasnili, stále prebiehajú. === Vek guľovitých klastrov === Určitá skupina pozorovaní vykonaných v 90. rokoch 20. storočia zahŕňala veky ''guľovitých klastrov'', o ktorých sa zistilo, že boli v rozpore s teóriou veľkého tresku. Počítačové simulácie zhodné s pozorovaniami hviezdnych populácií v guľovitých klastroch predpovedali, že tieto boli okolo 15 miliárd rokov staré, čo bolo v konflikte s vekom vesmíru (13,7 miliárd rokov). Tento problém bol vyriešený ku koncu 90. rokov novými počítačovými simuláciami, ktoré zahŕňali efekty straty hmoty vďaka [[slnečný vietor|hviezdnym vetrom]]. Simulácie naznačili oveľa menší vek guľovitých klastrov. Stále ostávajú otázky, ako presne je tento vek odmeraný, ale je jasné, že tieto objekty sú najstaršími vo vesmíre. === Fine-tuned universe === {{Hlavný článok|Fine-tuned universe}} Veľký tresk priniesol existenciu hmoty do [[časopriestor]]u, ale jej ďalšie sformovanie do zložitých štruktúr nie je samozrejmé. Veľmi závisí od presného nastavenia kozmologickej konštanty. Zistenie jej reálnej hodnoty vzbudilo veľké prekvapenie, pretože na základe predpovedí teoretickej fyziky, mala byť pomerne vysoká. Jej skutočná hodnota je približne o 123 rádov (!) menšia. Táto udalosť je preto známa ako „najhoršia predpoveď vo fyzike”. (Pre porovnanie: počet atómov vo vesmíre sa odhaduje na 10 na 80.<ref>Matthew Champion, "Re: How many atoms make up the universe?" Archived 2012-05-11 at the Wayback Machine, 1998</ref>) Na jej dôležitosť pre existenciu komplexného života upozornil nositeľ Nobelovej ceny [[Steven Weinberg]]. Uvedomil si, že jej príliš vysoká hodnota by znamenala, že vesmír sa bude rozpínať príliš rýchlo a nebude môcť dôjsť k sformovaniu sa hmotných objektov napríklad galaxií. Naopak jej príliš nízka hodnota by znamenala, že vesmír príliš rýchlo zase skolabuje v singularite a vôbec nedôjde k objaveniu sa života. Weinberg preto tvrdí, že náš vesmír, umožňujúci existenciu komplexného života, je veľmi zriedkavý.<ref>Weinberg, S (1987). "Anthropic Bound on the Cosmological Constant". Phys. Rev. Lett. 59 (22): 2607–2610. http://dx.doi.org/10.1103%2FPhysRevLett.59.2607</ref> V súčasnosti je považovaná za jeden najlepších dokladov, že vesmír je jemne-vyladený a vedci sa zhodujú, že zatiaľ neexistuje fyzikálna teória, ktorá by vysvetľovala, prečo je nastavený práve takto.<ref>Vilenkin A., 2010, Journal of Physics: Conference Series, 203, 012001</ref> Tento problém je zaraďovaný medzi desať najväčších nevyriešených problémov fyziky.<ref>Dmitry Podolsky. Top ten open problems in physics. 2009 http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121022112323/http://www.nonequilibrium.net/225-top-ten-open-problems-physics |date=2012-10-22 }}</ref> == Budúcnosť podľa teórie veľkého tresku == [[Súbor:CMB Timeline300 no WMAP.jpg|right|thumb|Grafická reprezentácia expanzie vesmíru s počiatočnou fázou inflácie.]] V minulosti, skôr než boli pozorované účinky temnej energie, zvažovali kozmológovia dva možné scenáre budúcnosti vesmíru. Ak bude hustota hmoty vesmíru nad kritickou hustotou, dosiahne vesmír maximálnu veľkosť a začne sa rúcať, čo vyústi do veľkého zmrštenia. Podľa tohto scenára by sa vesmír opäť stal hustým a horúcim a skončil by tak v štádiu podobnom tomu, v ktorom začínal. Ak by bola hustota vesmíru prípadne rovná kritickej hustote alebo menšia, rozpínanie by sa spomalilo, no nikdy by sa nezastavilo. Vytváranie nových hviezd by s postupným zmenšovaním hustoty vesmíru ustalo. Priemerná teplota vesmíru by sa asymptoticky blížila [[absolútna nula|absolútnej nule]] (to znamená, že by jej bola veľmi blízka, nikdy by ju však nedosiahla). [[čierna diera|Čierne diery]] by sa vyparili. [[Entropia]] vesmíru by sa zvýšila do takej miery, že by organizovaná forma energie nemohla ďalej existovať, čo je známe aj pod pojmom ''[[tepelná smrť vesmíru|tepelná smrť]]''. Navyše, keby existoval rozpad protónov, potom by vodík, prevládajúca forma baryonickej hmoty v dnešnom vesmíre, úplne zmizol a zanechal iba radiáciu. Moderné pozorovania zrýchľujúceho sa rozpínania viedli kozmológov k modelu Lambda-CDM. Tento model obsahuje tiež temnú energiu vo forme kozmologickej konštanty. Táto energia spôsobuje, že čoraz väčšia časť súčasne viditeľného vesmíru sa posúva za náš [[horizont udalostí]], teda mimo nášho kontaktu. Nevie sa, čo sa po tomto stane. Teória kozmologickej konštanty predpokladá, že len gravitačne spojené systémy, akými sú napríklad galaxie, ostanú pohromade a tiež ich bude čakať osud smrti z tepla kvôli ochladzujúcemu a rozpínajúcemu sa vesmíru. Iné teórie obsahujúce takzvanú skrytú energiu ({{V jazyku|eng|phantom energy}}) predpovedajú, že galaktické klastre a možno aj galaxie samotné budú nakoniec roztrhané pôsobením stále sa zväčšujúcej expanzie, čo sa nazýva ''[[veľké roztrhanie]]'' ({{V jazyku|eng|Big Rip}}). == Filozofické a náboženské interpretácie == Z hľadiska filozofie existuje niekoľko interpretácií teórie veľkého tresku, ktoré sú úplne špekulatívne alebo nevedecké. Niektoré z týchto myšlienok zamýšľajú vysvetliť príčinu veľkého tresku podľa seba a boli označené niektorými prírodnými [[filozofia|filozofmi]] ako moderné [[mýtus|mýty]]. Niektorí ľudia veria, že teória veľkého tresku podporuje tradičné názory na [[stvorenie]], napríklad názoru, ktorý podáva kniha [[Genesis]]. Iní zasa veria, že všetky teórie spojené s veľkým treskom sa s takými názormi nezhodujú. Veľký tresk ako vedecká teória nie je spojený so žiadnym [[Náboženstvo|náboženstvom]]. Kým niektoré fundamentalistické interpretácie náboženstiev sú v konflikte s históriou vesmíru, akú ponúka veľký tresk, existuje aj viacero liberálnych interpretácií, ktoré v konflikte s históriou nie sú. == Referencie == <references/> == Pozri aj == ;Budúcnosť podľa teórie veľkého tresku * [[veľké zmrštenie]] * [[tepelná smrť vesmíru]] ;Kozmológia, astrofyzika a astronómia * Stephen Hawking: ''[[Stručné dejiny času]]'' * [[prvotná čierna diera]] * [[hviezdna populácia]] * [[teoretická astrofyzika]] * [[história astronómie]] * [[čierna diera]] ** [[supermasívna čierna diera]] ;Fyzika * [[šípka času]] * [[De Sitterov vesmír]] * [[teória veľkého zjednotenia]] * [[fázová premena]] * [[teória všetkého]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Big bang}} == Externé odkazy == {{Portál|Fyzika||Astronómia}} * LaRocco, Chris a Blair Rothstein, ''[http://www.umich.edu/~gs265/bigbang.htm THE BIG BANG: It sure was BIG!!]''“ (v angličtine). * PBS.org, ''[http://www.pbs.org/deepspace/timeline/ From the Big Bang to the End of the Universe. The Mysteries of Deep Space Timeline]'' (v angličtine). * ''[http://www.historyoftheuniverse.com/ Welcome to the History of the Universe]''„. Penny Press Ltd. (v angličtine). * Shestople, Paul, ''[http://cosmology.berkeley.edu/Education/IUP/Big_Bang_Primer.html Big Bang Primer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060516041925/http://cosmology.berkeley.edu/Education/IUP/Big_Bang_Primer.html |date=2006-05-16 }}'' (v angličtine). * Wright, Edward L., ''[http://www.astro.ucla.edu/~wright/BBhistory.html Brief History of the Universe]'' (v angličtine). [[Kategória:Astrofyzika]] [[Kategória:Kozmológia]] [[Kategória:Modely vesmíru]] [[Kategória:Heslá Encyklopédie astronómie]] [[Kategória:Astronomické teórie]] [[Kategória:Otvorené problémy]] 1nhgiyxg5l6tulngckvl6trfn69p9b8 22. august 0 10959 8358912 8352232 2026-08-22T16:09:48Z ~2026-45880-93 303485 /* Narodenia */ 8358912 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|234|[[Tichomír]]}} == Udalosti == * [[1777]] – cisárovná [[Mária Terézia]] vydala nariadenie reformy školského systému [[Ratio educationis (1777)|Ratio Educationis]] * [[1785]] – cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vydal patent o zrušení [[nevoľníctvo|nevoľníctva]] v Uhorsku * [[1846]] – [[Spojené štáty]] anektovali [[Nové Mexiko]] * [[1910]] – [[Japonsko]] anektovalo [[Kórea|Kóreu]] * [[1911]] – bola zistená krádež ''[[Mona Líza|Mony Lízy]]'' * [[1941]] – [[druhá svetová vojna]]: nemecké vojská začali [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]] * [[1944]] – druhá svetová vojna: [[Sovietsky zväz]] obsadil [[Rumunsko]] * [[1962]] – uskutočnil sa neúspešný pokus o atentát na prezidenta [[Francúzsko|Francúzska]] [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulle]] * [[1963]] – americký pilot [[Joseph Albert Walker|Joe Walker]] vyletel s [[experimentálne lietadlo|experimentálnym]] [[raketový letún|raketovým lietadlom]] [[North American X-15|X-15]] do rekordnej výšky 107,96 [[kilometer|km]], čím sa stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru dvakrát * [[1968]] – pápež [[Pavol VI.]] pricestoval do hlavného mesta [[Kolumbia|Kolumbie]] [[Bogota|Bogoty]] na historicky prvej návšteve pápeža v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] * [[1989]] – bol objavený prvý prstenec planéty [[Neptún]] == Narodenia == [[Súbor:Tori-amos-amsterdam-0d.jpg|thumb|upright|[[Tori Amos]] (* 1963)]] [[Súbor:Eurosport Studio Australian Open 2014 007.jpg|thumb|upright|[[Mats Wilander]] (* 1964)]] * [[1570]] – [[František z Ditrichštejna]], český šľachtic a kardinál († [[1636]]) * [[1647]] – [[Denis Papin]], francúzsky fyzik, matematik a vynálezca († [[1712]]) * [[1760]] – [[Lev XII.]], 252. pápež († [[1829]]) * [[1844]] – [[George Washington DeLong]], americký námorný dôstojník a bádateľ († [[1881]]) * [[1862]] – [[Claude Debussy]], francúzsky hudobný skladateľ († [[1918]]) * [[1874]] – [[Max Scheler]], nemecký filozof († [[1928]]) * [[1877]] – [[Antonín Janoušek]], český novinár a komunistický politik († [[1941]]) * [[1878]] – [[Ladislav Klíma]], český prozaik, dramatik, básnik a filozof († [[1928]]) * [[1901]] – [[Emanuel Filo]], slovenský lekár a vysokoškolský pedagóg († [[1973]]) * [[1902]] – [[Leni Riefenstahlová]], nemecká filmová režisérka, športová šampiónka, tanečnica, herečka a fotografka († [[2003]]) * [[1904]] – [[Teng Siao-pching]], čínsky štátnik, najvyšší vodca [[Čína|ČĽR]], všeobecne sa považuje za „architekta modernej Číny“ († [[1997]]) * [[1920]] – [[Ray Bradbury]], americký spisovateľ sci-fi a fantasy († [[2012]]) * [[1922]] – [[Miloš Kopecký]], český herec († [[1996]]) * [[1928]] – [[Karlheinz Stockhausen]], nemecký hudobný skladateľ († [[2007]]) * [[1932]] – [[Gerald Paul Carr]], americký astronaut († [[2020]]) * [[1935]] – [[Ferenc Szőcs]], slovenský chemik, fyzik a politik * [[1943]] – [[Ida Rapaičová]], slovenská herečka a politička * [[1948]] – [[Carsten Thomassen]], dánsky matematik * [[1950]] – [[Peter Holka]], slovenský spisovateľ, dramatik a publicista * [[1957]] – [[Steve Davis]], anglický hráč snookru * [[1958]] – [[Vernon Reid]], americký hudobník * [[1963]] – [[Tori Amos]], americká speváčka * [[1964]] – [[Mats Wilander]], švédsky tenista * [[1967]] – [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]], slovenský hudobník * 1967 – [[Sáva Popovič]], slovenský herec, spevák a humorista * 1967 – [[Layne Staley]], americký spevák († [[2002]]) * [[1968]] – [[Horst Skoff]], rakúsky tenista († [[2008]]) * 1972 - Jozef Miklóš, elektrikár a živnostník * [[1975]] – [[Franco Squillari]], argentínsky tenista * [[1985]] – [[Jens Byggmark]], švédsky lyžiar * [[1989]] – [[Michael McClune]], americký tenista == Úmrtia == [[Súbor:Jan Neruda 02.jpg|thumb|upright|[[Jan Neruda]] († 1891)]] [[Súbor:Roger Martin du Gard 1937.jpg|thumb|upright|[[Roger Martin du Gard]] († 1958)]] * {{0}}[[634]] – [[Abú Bakr as-Siddík]], prvý arabský kalif, svokor [[Mohamed|Mohameda]] (príp. [[23. august]]a, * [[573]]) * [[1241]] – [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]], 178. pápež (* [[1143]]) * [[1280]] – [[Mikuláš III.]], 188. pápež (* [[1216]]) * [[1285]] – [[Filip Benicius|svätý Filip Benicius]], taliansky rehoľník (* [[1233]]) * [[1350]] – [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]], francúzsky kráľ (* [[1293]]) * [[1485]] – [[Richard III. (Anglicko)|Richard III.]], anglický kráľ (* [[1452]]) * [[1679]] – [[John Wall|svätý John Wall]], anglický rímskokatolícky kňaz a mučeník (* [[1620]]) * [[1891]] – [[Jan Neruda]], český básnik a novinár (* [[1834]]) * [[1922]] – [[Michael Collins (írsky líder)|Michael Collins]], írsky politik (* [[1890]]) * [[1940]] – [[Rudolf Medek]], český spisovateľ a vojak (* [[1890]]) * [[1944]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar (* [[1863]]) * [[1958]] – [[Igor Beniač]], slovenský právnik a politik (* [[1881]]) * 1958 – [[Roger Martin du Gard]], francúzsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1881]]) * [[1978]] – [[Jomo Kenyatta]], prvý kenský prezident (* [[1894]]) * [[1981]] – [[Enrique Maier]], španielsky tenista (* [[1910]]) *[[1991]] – [[Colleen Dewhurstová|Colleen Dewhurst]], kanadsko-americká herečka (* [[1924]]) * [[1996]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[2003]] – [[Jindřich Polák]], český filmový režisér (* [[1925]]) * [[2004]] – [[Ota Šik]], český reformný ekonóm (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Jacek Chmielnik]], poľský herec (* [[1953]]) * [[2013]] – [[Jozef Bednárik]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1947]]) * 2013 – [[Jozef Schek]], slovenský karikaturista a kresliar komiksov (* [[1921]]) * [[2017]] – [[John Abercrombie]], americký džezový gitarista (* [[1944]]) * [[2018]] – [[Ed King]], americký hudobník, skladateľ (* [[1949]]) == Iné projekty == {{Projekt}} {{mesiace}} [[Kategória:22. august| ]] [[Kategória:August| 22]] [[Kategória:Dni|~0822]] s5y8xy1onjnxz8w85hq98pvhwkvac2q 8358920 8358912 2026-08-22T16:32:21Z Pe3kZA 39673 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-45880-93|~2026-45880-93]] ([[User_talk:~2026-45880-93|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od TeslaBot 8352232 wikitext text/x-wiki {{August}} {{Deň v roku|234|[[Tichomír]]}} == Udalosti == * [[1777]] – cisárovná [[Mária Terézia]] vydala nariadenie reformy školského systému [[Ratio educationis (1777)|Ratio Educationis]] * [[1785]] – cisár [[Jozef II. (Svätá rímska ríša)|Jozef II.]] vydal patent o zrušení [[nevoľníctvo|nevoľníctva]] v Uhorsku * [[1846]] – [[Spojené štáty]] anektovali [[Nové Mexiko]] * [[1910]] – [[Japonsko]] anektovalo [[Kórea|Kóreu]] * [[1911]] – bola zistená krádež ''[[Mona Líza|Mony Lízy]]'' * [[1941]] – [[druhá svetová vojna]]: nemecké vojská začali [[Blokáda Leningradu|blokádu Leningradu]] * [[1944]] – druhá svetová vojna: [[Sovietsky zväz]] obsadil [[Rumunsko]] * [[1962]] – uskutočnil sa neúspešný pokus o atentát na prezidenta [[Francúzsko|Francúzska]] [[Charles de Gaulle|Charlesa de Gaulle]] * [[1963]] – americký pilot [[Joseph Albert Walker|Joe Walker]] vyletel s [[experimentálne lietadlo|experimentálnym]] [[raketový letún|raketovým lietadlom]] [[North American X-15|X-15]] do rekordnej výšky 107,96 [[kilometer|km]], čím sa stal prvým človekom, ktorý letel do vesmíru dvakrát * [[1968]] – pápež [[Pavol VI.]] pricestoval do hlavného mesta [[Kolumbia|Kolumbie]] [[Bogota|Bogoty]] na historicky prvej návšteve pápeža v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]] * [[1989]] – bol objavený prvý prstenec planéty [[Neptún]] == Narodenia == [[Súbor:Tori-amos-amsterdam-0d.jpg|thumb|upright|[[Tori Amos]] (* 1963)]] [[Súbor:Eurosport Studio Australian Open 2014 007.jpg|thumb|upright|[[Mats Wilander]] (* 1964)]] * [[1570]] – [[František z Ditrichštejna]], český šľachtic a kardinál († [[1636]]) * [[1647]] – [[Denis Papin]], francúzsky fyzik, matematik a vynálezca († [[1712]]) * [[1760]] – [[Lev XII.]], 252. pápež († [[1829]]) * [[1844]] – [[George Washington DeLong]], americký námorný dôstojník a bádateľ († [[1881]]) * [[1862]] – [[Claude Debussy]], francúzsky hudobný skladateľ († [[1918]]) * [[1874]] – [[Max Scheler]], nemecký filozof († [[1928]]) * [[1877]] – [[Antonín Janoušek]], český novinár a komunistický politik († [[1941]]) * [[1878]] – [[Ladislav Klíma]], český prozaik, dramatik, básnik a filozof († [[1928]]) * [[1901]] – [[Emanuel Filo]], slovenský lekár a vysokoškolský pedagóg († [[1973]]) * [[1902]] – [[Leni Riefenstahlová]], nemecká filmová režisérka, športová šampiónka, tanečnica, herečka a fotografka († [[2003]]) * [[1904]] – [[Teng Siao-pching]], čínsky štátnik, najvyšší vodca [[Čína|ČĽR]], všeobecne sa považuje za „architekta modernej Číny“ († [[1997]]) * [[1920]] – [[Ray Bradbury]], americký spisovateľ sci-fi a fantasy († [[2012]]) * [[1922]] – [[Miloš Kopecký]], český herec († [[1996]]) * [[1928]] – [[Karlheinz Stockhausen]], nemecký hudobný skladateľ († [[2007]]) * [[1932]] – [[Gerald Paul Carr]], americký astronaut († [[2020]]) * [[1935]] – [[Ferenc Szőcs]], slovenský chemik, fyzik a politik * [[1943]] – [[Ida Rapaičová]], slovenská herečka a politička * [[1948]] – [[Carsten Thomassen]], dánsky matematik * [[1950]] – [[Peter Holka]], slovenský spisovateľ, dramatik a publicista * [[1957]] – [[Steve Davis]], anglický hráč snookru * [[1958]] – [[Vernon Reid]], americký hudobník * [[1963]] – [[Tori Amos]], americká speváčka * [[1964]] – [[Mats Wilander]], švédsky tenista * [[1967]] – [[Juraj Bartoš (hudobník)|Juraj Bartoš]], slovenský hudobník * 1967 – [[Sáva Popovič]], slovenský herec, spevák a humorista * 1967 – [[Layne Staley]], americký spevák († [[2002]]) * [[1968]] – [[Horst Skoff]], rakúsky tenista († [[2008]]) * [[1975]] – [[Franco Squillari]], argentínsky tenista * [[1985]] – [[Jens Byggmark]], švédsky lyžiar * [[1989]] – [[Michael McClune]], americký tenista == Úmrtia == [[Súbor:Jan Neruda 02.jpg|thumb|upright|[[Jan Neruda]] († 1891)]] [[Súbor:Roger Martin du Gard 1937.jpg|thumb|upright|[[Roger Martin du Gard]] († 1958)]] * {{0}}[[634]] – [[Abú Bakr as-Siddík]], prvý arabský kalif, svokor [[Mohamed|Mohameda]] (príp. [[23. august]]a, * [[573]]) * [[1241]] – [[Gregor IX. (pápež)|Gregor IX.]], 178. pápež (* [[1143]]) * [[1280]] – [[Mikuláš III.]], 188. pápež (* [[1216]]) * [[1285]] – [[Filip Benicius|svätý Filip Benicius]], taliansky rehoľník (* [[1233]]) * [[1350]] – [[Filip VI. (Francúzsko)|Filip VI.]], francúzsky kráľ (* [[1293]]) * [[1485]] – [[Richard III. (Anglicko)|Richard III.]], anglický kráľ (* [[1452]]) * [[1679]] – [[John Wall|svätý John Wall]], anglický rímskokatolícky kňaz a mučeník (* [[1620]]) * [[1891]] – [[Jan Neruda]], český básnik a novinár (* [[1834]]) * [[1922]] – [[Michael Collins (írsky líder)|Michael Collins]], írsky politik (* [[1890]]) * [[1940]] – [[Rudolf Medek]], český spisovateľ a vojak (* [[1890]]) * [[1944]] – [[Jozef Hanula]], slovenský maliar (* [[1863]]) * [[1958]] – [[Igor Beniač]], slovenský právnik a politik (* [[1881]]) * 1958 – [[Roger Martin du Gard]], francúzsky spisovateľ, nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny za literatúru]] (* [[1881]]) * [[1978]] – [[Jomo Kenyatta]], prvý kenský prezident (* [[1894]]) * [[1981]] – [[Enrique Maier]], španielsky tenista (* [[1910]]) *[[1991]] – [[Colleen Dewhurstová|Colleen Dewhurst]], kanadsko-americká herečka (* [[1924]]) * [[1996]] – [[Rudolf Mock]], slovenský geológ (* [[1943]]) * [[2003]] – [[Jindřich Polák]], český filmový režisér (* [[1925]]) * [[2004]] – [[Ota Šik]], český reformný ekonóm (* [[1919]]) * [[2007]] – [[Jacek Chmielnik]], poľský herec (* [[1953]]) * [[2013]] – [[Jozef Bednárik]], slovenský herec a divadelný režisér (* [[1947]]) * 2013 – [[Jozef Schek]], slovenský karikaturista a kresliar komiksov (* [[1921]]) * [[2017]] – [[John Abercrombie]], americký džezový gitarista (* [[1944]]) * [[2018]] – [[Ed King]], americký hudobník, skladateľ (* [[1949]]) == Iné projekty == {{Projekt}} {{mesiace}} [[Kategória:22. august| ]] [[Kategória:August| 22]] [[Kategória:Dni|~0822]] fx141nslq3k6whr4kofo22769t08c1j Wikipédia:Kaviareň/Rôzne 4 11211 8359054 8357591 2026-08-23T08:48:23Z Bapremeny 302247 /* Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny */ nová sekcia 8359054 wikitext text/x-wiki __NEWSECTIONLINK__ <div style="margin: auto; max-width: 100em; -webkit-border-radius: 4px; border: 1px; margin-bottom: 1em; padding: 0.5em 1em 1em; color: #000000; background-color:#d1e4ff; padding: 10px; text-align: center; "class="ui-helper-clearfix"> Stôl s témou '''rôzne''' v [[Wikipédia:Kaviareň|Kaviarni]] sa používa pre diskusie, ktoré sa nehodia na iný stôl. Prosím, podpíšte sa menom a dátumom (použite <nowiki>~~~~</nowiki> alebo kliknite na symbol podpisu v [[Pomoc:Panel nástrojov|paneli nástrojov]]). {{Klikateľné tlačidlo|Otvorte novú tému pri stole rôzne|url={{fullurl:Wikipédia:Kaviareň/Rôzne|action=edit&section=new}}|typ=progressive|typ2=primary}}</div> {{Kaviarenské stoly}} ==Archív tém== Diskusie pri tomto stole staršie ako 30 dní (dátum poslednej reakcie) sú presúvané do archívu. * '''Archív:''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2005|2005]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2006|2006]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2007|2007]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2008|2008]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2009|2009]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2010|2010]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2011|2011]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2012|2012]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2013|2013]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2014|2014]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2015|2015]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2016|2016]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2017|2017]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2018|2018]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2019|2019]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2020|2020]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2021|2021]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2022|2022]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2023|2023]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2024|2024]] '''·''' [[Wikipédia:Kaviareň/Rôzne/Archív 2025|2025]] <noinclude> [[Kategória:Wikipédia:Kaviareň|Rôzne]] </noinclude> == Portál:Formula 1 == Nazdar. Bolo by dobré ešte pred napĺňaním [[:Kategória:Portál:Formula 1/Zapojené články|Kategória:Zapojené články]] portál oficiálne schváliť, aby mohol byť [[Portál:Formula 1]] súčasťou ostatných. Nejaká debata prebieha aj v [[Diskusia k portálu:Formula 1]]. Bol by som rád, aby osoby iniciujúce a zaoberajúce sa témou (vrátane zakladateľa: [[Redaktor:Ján William Laco]]) poriešili a ujasnili všetky potrebné náležitosti. Prípadné pripomienky komunity by som odporúčal riešiť na DS k danému portálu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:50, 17. september 2025 (UTC) :{{ping|Ján William Laco|s=1}} Za mňa: :* chýbajú technické náležitosti vo vzťahu k zaužívanej strojovej aktualizácii, predovšetkým konfigurácia bota (viď napr. [[Portál:Chémia/Nastavenia]] a odtiaľ linkované stránky) :* s ohľadom na to, že návštevnosť wiki z mobilných zariadení už tvorí ~2/3 celkovej návštevnosti, bolo by dobré vizuál nových portálov dimenzovať s ohľadom na to. Tzn. ideálne nie dvojstĺpcová sadzba natvrdo, ale niečo responzívne, čo sa pod nejakú šírku collapsne do jedného stĺpca. :* portálové linky z článkov, ktoré obsahujú infoboxy, treba riešiť (štandardným spôsobom) z tých infoboxov – ak ide o IB týkajúci sa výhradne témy portálu (napr. [[Šablóna:Infobox Chemická zlúčenina|IB Chemická zlúčenina]]), dá sa tam vložiť natvrdo. Ak nie, bud napodmienkovať (ak je to z nejakého parametra dedukovateľné), alebo odovzdávať cez parametre <tt>PortálN</tt>; portálová šablóna v závere čl. je v takýchto prípadoch nadbytočná. Ďalśia vec, že infoboxy v článkoch typu [[Formula 1 v roku 1999]] by nemali byť substované tabuľky natvrdo, treba pre to normálne založiť infoboxovú šablónu (ktorej obsah a forma sa dá centrálne udržiavať) a tú následne vkladať. :* čo sa týka udržateľnosti portálov, ideálny stav je, aby mal viacero správcov (aspoň dvoch), aby bola šanca že to hneď po uplynutí prvotného nadšenia nezakape :* k obsahu ideálne aby sa vyjadril niekto, kto sa v téme orientuje :--[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:48, 17. september 2025 (UTC) ::Moje vyjadrenie ako zakladateľ portálu znie nasledovne: ::* Formula 1 je celosvetovo najpopulárnejšia motoristická disciplína a má silnú fanúšikovskú základňu aj na Slovensku. Formula 1 má dlhú históriu a jej popularita neustále rastie (podľa zdrojov je to 10. najpopulárnejší šport sveta). Takisto portál sa sústreďuje na väčšinu podstatných informácií, čím zvyšuje prehľadnosť a dostupnosť obsahu pre čitateľov. ::* na Slovenskej Wikipédii je množstvo článkov o tímoch, jazdcoch, sezónach či veľkých cenách. Portál umožňuje lepšiu navigáciu k týmto článkom ::* portály o Formule 1 existujú aj na iných jazykových verziách Wikipédie (napr: českej, anglickej, poľskej, atď). Táto existencia potvrdzuje, že ide o bežnú súčasť encyklopedickej štruktúry ::Čo môžem urobiť: ::* predizajnovať a zmeniť štýl portálu z dvojstĺpcovej na jednostĺpcovú verziu ::* nájsť druhého správcu, ktorý sa aktívne venuje danej téme ::* vytvoriť infobox na články typu [[Formula 1 v roku 1999]] ::--[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 18:11, 17. september 2025 (UTC) :::Pingujem {{Ping|Patriciuus}} ktorý tiež tvorí Formula 1 články.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:07, 17. september 2025 (UTC) :::S tým Infoboxom, ak sa do toho pustíš, dalo by sa to urobiť na nejaký univerzálny Infobox? Keďže to asi rozšírime aj na Formulu 2,3 a pod., automaticky by som to už pomenil aj tam. Poprípade urobiť Infobox Sezóna F1, Infobox Sezóna F2... --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:21, 17. september 2025 (UTC) :Ahojte, ako urobím, aby napr. [[Autodromo Nazionale Monza]], sa dalo vo vyhľadávači nájsť aj pod názvom Monza? Resp. začnem písať Monza a skočí tam tento názov.. Urýchli to dosť niektoré úpravy. Dík --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 11:57, 3. október 2025 (UTC) ::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Pomocou presmerovania, viď [[Wikipédia:Presmerovanie]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 11:59, 3. október 2025 (UTC) :::Asi sme sa nepochopili, Monza a Autodromo Nazionale Monza, sú dva rozdielne články. Ja mám namysli, ak napíšem do vyhľadávača Monza, aby mi tam vyskočilo na výber aj tento okruh, lebo takto ho musím hľadať špecificky ako Autodromo... Neviem či to vysvetľujem dosť zrozumiteľne :D --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:36, 3. október 2025 (UTC) ::::Hneď v tretej vete úvodu čl. o meste ([[Monza]]) je o okruhu zmienka, takže ak tam človek prekline z akéhokoľvek zdroja, o okruhu sa dozvie. Plus teda fulltext vyhľadávanie samozrejme nájde aj okruh [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?fulltext=H%C4%BEada%C5%A5&search=Monza], bohužiaľ v novších skinoch (Vector, Vector 2) sa dizajnéri v rámci minimalizmu rozhodli nechať len jedno tlačidlo, ktoré pri zhode vyhľadávanej frázy s titulkom čl. namiesto zobrazenia výsledkov skáče priamo na ten konkrétny čl. V starších skinoch (Monobook a ďalšie) sú k dispozícii dve tl.: ''[Ísť na]'' a ''[Hľadať]'', pričom to druhé zobrazuje zoznam výsledkov. ::::Celá debata je ale vcelku marginálna, keďže drvivá väčšina návštevnosti článkov na wiki je z tvorená odkazmi z externých internetových vyhľadávačov, pričom dominantný Google vo výsledkoch prehľadne a hneď na prvých miestach zobrazí odkazy na wiki ćlánky mesta aj okruhu, [https://www.google.com/search?q=monza]. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:56, 3. október 2025 (UTC) :::::Ďakujem za vysvetlenie, ja som to chcel skôr uľahčiť sebe :D , keďže keď chcem v článku odkazovať na niečo tak to musím prepisovať stále, to je iba príklad, je toho viac, najlepšie keď chcem odkázať na nejaký rok a musím vypisovať celé Formula 1 v roku 1972|1972 . Ale nič, budem sa trápiť ďalej :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 13:04, 3. október 2025 (UTC) ::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]], @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], @[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]], @[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] (Ping pre členov diskusie) Ahojte :-). Po dlhšom čase aby sa na diskusiu nezabudlo, by som bol rád, aby sa to nejako ujasnilo / uzavrelo. Z mojej strany som dodatočne vytvoril [[Portál:Formula 1/Najnovšie články]], ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem. Niektoré veci som zaregistroval, že sa časom okolo portálu podorábali. Napadá niekomu ešte niečo? --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:33, 1. december 2025 (UTC) :::::::Ahoj, nepochopil som, čo chceš ujasniť/uzavrieť? V tejto fáze by som povedal, že treba pokračovať v robení článkov, niekedy je času viac, niekedy menej. Za chvíľu skončí sezóna, bude viac času na históriu. Ďakujeme za pomoc :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 12:53, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] Myslel som to aby sa mohol uviesť v daných odkazoch: [[Šablóna:Portály]], [[Šablóna:Zoznam portálov (Hlavná stránka)]], [[Wikipédia:Portál komunity/Navigácia]], [[Wikipédia:Wikiportál]]. Lebo v súč. nám figuruje v [[Šablóna:Portál/Riadok]]. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:36, 2. december 2025 (UTC) :::::::::@[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] Za mňa je portál v dobrom stave, čiže áno môžeme to uzavrieť. --[[Redaktor:Ján William Laco|Ján William Laco]] ([[Diskusia s redaktorom:Ján William Laco|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) :::::::{{re|Fillos X.}} ad ''„ktoré spoločne s inými pravidelne aktualizujem.“'': ale iste, prečo namiesto dotiahnutia dotyčných portálov po technickej stránke do stavu, aký tu bol roky zaužívaný (tzn., ešte raz, pre veľký úspech: stránka [[Portál:Chémia/Nastavenia|Portál:XY/Nastavenia]] s nastaveniami aktualizačného bota + pozakladanie a zmysluplný obsah odtiaľ odkazovaných stránok), nesysliť prírastky čl. po troškách manuálne na X portáloch, vrátane tohto ďalšieho. :::::::A k tomuto konkrétnemu portálu: ktoré z pripomienok z úvodu tohto vlákna už boli vyriešené, že teda ideme niečo „uzatvárať“? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:04, 2. december 2025 (UTC) ::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Viem že som to už v minulosti s @[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] riešil, konkrétne napojenia [[Redaktor:Rainbot|rainbota]] na nové portály (a ako si to stroskotalo...). Pri [[Portál:Umenie]] som vytvoril už dávnejšie na základe už existujúcich funkčných vzoroch, nasledovné a moc to nepomohlo: ::::::::* [[Portál:Umenie/Nastavenia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Kategorizácia]] ::::::::* [[Portál:Umenie/Posledná aktualizácia umeleckého indexu]] ::::::::Odvtedy to robím manuálne na základe watchlistov. Automaticky by to [[Redaktor:Rainbot|rainbot]] napr. pri filme ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Port%C3%A1l:Film/Najnov%C5%A1ie_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history hľa]) robí bezstarostne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:31, 2. december 2025 (UTC) :::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Buď môže byť problém v tých redlinkoch ([[Portál:Umenie/Umelecký index]], [[:Kategória:Zoznamy umeleckých článkov]]), skús tie stránky prípadne založiť. Alebo má [[Redaktor:Ra1n|Ra1n]] zoznam portálov niekde v konfigurácii bota natvrdo, tzn. že ich neenumeruje pri každom behu z [[:Kategória:Wikiportály]]. S ohľadom na to, že je roky nekatívny (a nemá aktívny wikimail) sa obávam, že na pingy asi reagovať nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:50, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Obávam sa, že ide o tú druhú možnosť. A preto mi príde asi zbytočne zakladať tie isté počiny pre ďalšie portály... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 15:55, 2. december 2025 (UTC) :::::::::::{{re|Fillos X.|s=1}} Hej, dá sa zostať „obávať“ a dá sa prosto cvične vyskúšať tie chýbajúce stránky založiť [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Teslaton?offset=202512021610&limit=3]. Ak to nepomôže a budú niečomu prekážať, nie je problém ich zmazať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:12, 2. december 2025 (UTC) ::::::::::::@[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] Ok dik. [[😂]] Ak by to zafungovalo, viem rozšíriť aj tie, kde to robím zatiaľ manuálne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 16:16, 2. december 2025 (UTC) == Diskuse o smazání se slovenštiny přeloženého článku na české Wikipedii == Milí kolegové, psal jsem to do diskuse k článku, ale aby to nezapadlo, dávám echo i sem. Na české Wikipedii se právě diskutuje o smazání[https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Diskuse_o_smaz%C3%A1n%C3%AD/Jakub_Horvay] české verze článku [[Jakub Horvay]]. Jde o stoprocentní (a řekl bych ne moc dobrý) překlad ze slovenské Wiki, čili je možná užitečné dát vědět i Vám. Pokud byste navíc měli chuť přispět do české debaty, nebo ten český článek (ideálně samozřejmě i ten váš) rovnou upravit a lépe ozdrojovat, bylo by to moc fajn! Předem díky! --[[Redaktor:Sandik|Šandík]] ([[Diskusia s redaktorom:Sandik|diskusia]]) 08:40, 23. september 2025 (UTC) :{{re|Sandik|s=1}} Napísal som tam k zmienkam v zdigitalizovaných dielach v SNK, ak by sa tomu niekto chcel venovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:47, 23. september 2025 (UTC) == Spam filter - ako citovat "zakazane" referencie ? == Dobry den, pripravujem clanok na temu Operacia Splinter Factor, udajnej operacie CIA, provokacie voci komunistickym vodcom vo vychodoeuropskych statov, ktora mala zapricinit proces s Rajkom, Kostovom, Slanskym. Tato operacia byva pouzivana na ospravedlnenie komunistickych politickych procesov a tu chcem ako priklad citovat clanok na davdva.sk, co nie je umoznene kvoli spam filtru :). Ako toto prosim citovat ? [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:35, 6. október 2025 (UTC) :Treba nájsť iný zdroj. Tamto je stránka jedného miestneho dlhoročného spamera, ktorý spamuje wikipédiu a robí tu promo sám sebe. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 19:49, 6. október 2025 (UTC) ::Rozumiem, ale toto ma byt pouzite prave ako "negativny" priklad :). ::Skusim pohladat nieco ine. --[[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]]) 19:53, 6. október 2025 (UTC) :{{re|Martingazak|s=1}} Na blacklist ho v 2019 doplnila [[Redaktor:Bubamara|Bubamara]], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=6841470]. Je to Perný a spol. parta, ktorí to tu (aj bez DAV DVA linkov) spamujú PR obsahom zo svojich matičiarskych aktivít. Technicky ale nie je problém to odtiaľ odstrániť, aký majú názor ostatní? (ping @[[Redaktor:Pelex|Pelex]], [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]], [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]], resp. ktokoľvek iný, kto k tomu má nejaké argumenty). :Učitou alternatívou k spam blacklistu by mohlo byť tagovať použitie problematických zdrojov značkami cez filtre – čo teda aj teraz robíme fitrami [[Špeciálne:FilterZneužití/19|#19]] a [[Špeciálne:FilterZneužití/20|#20]], problém trochu je ad 1) že sa tam miešajú rôzne triedy „nevhodnosti“ zdrojov dokopy a teda hlavne ad 2) to vyžaduje ľudské zdroje na následnú kontrolu otagovaných úprav, čo je pri podvýživenosti reálneho obsahového patrollingu na skwiki problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:00, 6. október 2025 (UTC) :::Nie je to natoľko významná stránka, aby ju bolo potrebné citovať. Určite sa nájdu informácie aj inde. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-27894-38|&#126;2025-27894-38]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-27894-38|diskuse]]) 20:27, 6. október 2025 (UTC) ::„Akademicky“: asi má niekedy zmysel umožniť citovať aj problematické weby, napríklad už len preto, aby v prípade, ak by napríklad vznikal nejaký článok o konšpiráciách na Slovensku, tam mohli byť opisované a citované. Sú tak citované aj vo vedeckých publikáciách. Toto je zrejme niečo podobné, ale v menšom: teda odcitovať ich, že to používajú na obhajobu komunizmu. Vec sa má tak, že ak by to bolo odcitované ako tlačovina, pokojne by to cez filter prešlo a nikto by to zrejme neriešil (sám som tak v príslušnom kontexte citoval nejaké výroky v tom [[slniečkár]]ovi). „Prakticky“: zrejme má zmysel ochrana Wikipédie pred potenciálne hromadným, nekriticky preberaným, importom ideologického obsahu odtiaľ. Ak sa nenájdu iné zdroje, tak by som to pre tento jeden prípad pokojne riešil referenciou v tvare poznámky/citácie časopisu(?) bez priameho linku na danú stránku. Ešte lepšie by ale bolo, ak by nejaký sekundárny zdroj tvrdil, že tým ľavicové/kryptokomunistické zdroje argumentujú... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 21:27, 6. október 2025 (UTC) :::Hej, aj online zdroj sa dá citovať bez prelinkovania, uvedením ostatných náležitostí. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:40, 6. október 2025 (UTC) == Infobox test == Ahojte, ako a kde si viem vyskúšať Infobox? Prerábam totiž jeden existujúci, konkrétne [[Šablóna:Infobox veľká cena F1 výsledok]], chcem tam pridať na koniec Portál Formula 1, ako napr. tu [[Formula 1 v roku 2025]] . Keďže je štýl infoboxu html, vraj sa tam nedá pridať klasický parameter portal = Formula 1. A keď zmením Infobox na ten druhý štýl, neviem ako sa volá, všetky doterajšie články nebudú korešpondovať s novým Infoboxom, ak ho neurobím poriadne, so všetkými existujúcimi parametrami. Nepodarí sa mi to určite na prvýkrát, preto by som si ho chcel niekde skúšať. Je nejaká možnosť? Poprípade, ak niekto vie ako šikovne pridať portál, už do existujúceho Infoboxu, budem vďačný :) --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 18:51, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} Na testovanie ostrých šablón (ktoré už sú použité v nejakých článkoch) pred uložením úpravy je priamo určená funkcionalita ''Náhľad stránky s touto šablónou'' dolu na editačnej stránke šablóny, ešte pod náhľadom a publikačnými tlačidlami. Cez to si vieš zobraziť náhľad ktoréhokoľvek článku, ako by vyzeral s aktuálnou, rozpracovanou verziou dotyčnej šablóny. :Iná možnosť je potom skopírovať si kód šablóny na redaktorské pieskovisko (ľubovoľnú redaktorskú podstránku) a tú si následne zobrazovať, resp. volať z rovnakej prípadnej inej redaktorskej podstránky. Volať šablónu je tiež možné z jej vlastnej stránky (doplnením volania a jeho následným odstránením pred uložením). Oboje sú ale menej praktické možnosti oproti tej vyššie spomenutej. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:09, 11. október 2025 (UTC) :{{re|Patriciuus|s=1}} A čo sa týka súčasnej HTML verzie šablóny, ani tam nie je problém portály doplniť: [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8103052] (F1 implicitne, prípadné ďalšie cez parametre <code>portál_N</code> pri volaní). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:25, 11. október 2025 (UTC) ::Wau, super. Skúšal som ten náhľad, ale niečo som robil zlé, keď som to skúsil znova. Už to išlo. Ale vieš čo, aspoň som si vyskúšal ako sa robí Infobox. V podstate ho už mám hotový, asi ho aj zmením. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:Patriciuus|Patriciuus]] ([[Diskusia s redaktorom:Patriciuus|diskusia]]) 19:43, 11. október 2025 (UTC) == Nahrádzanie obsahu stránky Žiadané články == Netušíte niekto, čo môže byť za súčasným nárastom [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&action=history pokusov o založenie nového článku] formou prepísania obsahu stránky [[Wikipédia:Žiadané články]]? To až vyzerá, ako keby ich k tomu navádzala nejaká nedávno zavedená nováčikovská funkcionalita, alebo čo. Ako vedú tam linky z [[Wikipédia:Otázky/Návod]], [[Wikipédia:Kaviareň/Návod]] a nejakých ďalších stránok, tie sú tam ale už dlho, pričom dnešný pokus je už od tretieho nového redaktora v priebehu niekoľkých dní. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:32, 15. október 2025 (UTC) :[[:phabricator:T407434]] --[[Redaktor:Dušan Kreheľ|Dušan Kreheľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Dušan Kreheľ|diskusia]]) 21:03, 15. október 2025 (UTC) ::No neviem či to bolo rovno že na phab task..., nehovoriac o tom, že na cs a hrwki, čo si tam spomenul, podľa zbežného pohľadu do histórií tej stránky nevyzerá že by sa dialo to čo tu. Zatiaľ to pokojne môže to byť aj len zhoda okolností. Hlavne im tam ale linkni ak tak hist. tunajšej stránky, lebo ak budú pozerať cs/hr, je to rovno na closnutie ako bullshit. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 21:43, 15. október 2025 (UTC) :::Pre info [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Wikip%C3%A9dia:%C5%BDiadan%C3%A9_%C4%8Dl%C3%A1nky&curid=4190&diff=8109727&oldid=8104991 detto] (to už asi nebude náhoda). Teoreticky ma napadá, že či to nebude tá istá osoba len s viacerými účtami... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:37, 25. október 2025 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun Návrhu:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Navrhujem na presun do hlavného encyklopedického priestoru článok o kultúrnej pamiatke [[Návrh:Žltý kaštieľ (Dunajská Streda)]]. Pamiatka a sídlo Žitnoostrovského múzea spĺňa kritériá významnosti, avšak doteraz nemala samostatné heslo. Ďakujem za posúdenie a prípadný presun. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 14:47, 23. október 2025 (UTC) :Zdravím. Ak myslíte [[Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko]], tak to, žiaľ, ešte nie je vhodné na presun. Referencie sú zle vyplnené/sú uvedené v zlej podobe (Šablóna:Citácia webu neexistuje); nie všetky informácie sú ozdrojované. Málo wikifikovaný text (wikilinky). Vhodné by bolo aj pridať obrázky či infobox. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 19:44, 25. október 2025 (UTC) ::dakujem za odpoved --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:45, 26. február 2026 (UTC) == Preklad stranky do ineho jazyka == Ahojte, vedeli by ste poziadat editorov z konkretnej jazykovej skupiny, ci by sa pokusili prelozit wiki [[Svätý Jur|stranku]] zo slovenciny (je obsahovo najrozsiahlejsia) do ich rodneho jazyka? (konkretne ide o hebrejcinu). Dakujem. --[[Redaktor:Tbartovic|tB]] ([[Diskusia s redaktorom:Tbartovic|diskusia]]) 22:17, 5. november 2025 (UTC) == Prosba o kontrolu editácie článku Eduard Profittlich == Zdravím, prvý krát som spravil úpravu článku väčšiu, než opravu preklepov alebo jedného- dvoch slov pri nepresnostiach. Konkrétne som aktualizoval článok [[Eduard Profittlich|Edu]]<nowiki/>ard Profittlich . Mohli by ste to, prosím, niekto po mne skontrolovať a doplniť infobox o blahorečenie? Riešiť nové kolónky v infoboxe si ešte netrúfam a neviem, či v tejto súvislosti nebude treba druhý infobox. Vopred ďakujem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 23:13, 5. november 2025 (UTC) :Zdravím! Stále ide na pomery Wikipédie o menšiu úpravu :). Hlavné je, že ste ozdrojovali novopridanú vetu. Jediný malý nedostatok bol, že referenciu (zdroj tvrdenia) pridávame priamo za interpunkčné znamienko (prípadne priamo za slovo, ak sa viaže k nemu), a vy ste dali za bodku najprv medzeru a až po nej referenciu. Ak chcete pravidelnejšie prispievať na Wikipédii vo väčšom rozsahu a nie ste si istí, ako presne postupovať, skúste si napríklad napísať vlastný článok vo Vašom pieskovisku ([[Redaktor:Raituhoks/pieskovisko]]). Tam sa k nemu budete môcť kedykoľvek vrátiť a je to bezpečné na „experimentovanie“ s formátovaním, písaním etc. A keď s textom budete spokojný, môže Vám ho niekto skontrolovať, dať feedback a ak bude v poriadku, presunie sa do hlavného menného priestoru ako článok... --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 09:24, 6. november 2025 (UTC) ::Ďakujem za upozornenie na správny spôsob citovania. Ja som skôr taký občasný korektor, aktívne tvoriť články zatiaľ neplánujem. S tým doplnením infoboxu á la [[Zdenka Schelingová]] by sa dalo niečo urobiť? Aj keď neviem, či sa niekde nájdu už mesiac po blahorečení jeho atribúty... --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 14:48, 6. november 2025 (UTC) :A keď už riešim ten článok, pod pojmom jezuitský mních by som si predstavil niečo iné, než Eduarda Profittlicha, takže som výraz jezuitský mních zmenil na jezuita, ale ak si myslíte, že jezuitský mních je v tomto prípade správne použitý výraz, pokojne to vráťte. Ja to revertovať nebudem. --[[Redaktor:Raituhoks|Raituhoks]] ([[Diskusia s redaktorom:Raituhoks|diskusia]]) 21:28, 6. november 2025 (UTC) == Uvádzanie názvov diel v rozlišovačkách == Zdravím. Máme tu zaužívané uvádzanie názvov diel (knihy, filmy, divadelné hry, albumy, periodiká a pod.) kurzívou, dodržiava sa to od formátovania H1 nadpisov dotyčných článkov (viď napr. [https://sk.wikipedia.org/wiki/Vt%C3%A1%C4%8Dkovia,_siroty_a_bl%C3%A1zni]), cez infoboxy (dtto.), až po zmienky v texte, zoznamy diel a wikilinky ([https://sk.wikipedia.org/wiki/Juraj_Jakubisko#Zoznam_filmov]). Otázka je, či sú nejaké (argumentami podopreté) výhrady voči dodržiavaniu tejto konvencie aj v rámci odkazov z rozlišovacích stránok, [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8121734]. Ako spomenul [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]], narazil v minulosti na systematické odstraňovanie takéhoto formátovania zo strany IP ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967338], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967348], [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7967356] a ďalšie prípady). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 22:05, 17. november 2025 (UTC) :: Výhrada je samozrejme taká, že to sú technické linky a nie normálny text. Aby som sa neopakoval, tak to dole vysvetľujem ako malému dieťaťu, netuším, ako sa také samozrejmosti dajú ešte lepšie vysvetliť. Zaujímavé je, že doteraz s tým nikdy nikto nemal najmenší problém, ale ako vždy stačí, keď príde jeden fanatik čohokoľvek a hneď všetko zmeníme, ako on chce. A to bez rozmýšľania a bez ohľadu na všetko ostatné. A hlavne ten výsledný neporiadok tí, ktorí si to schvália, sami potom riešiť nebudú, ale prenechajú to iným. Oni len diskutujú a hlasujú, že? Keby takto fungoval ľubovoľný podnik, ako táto wikipédia, tak do mesiaca skrachuje., [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:51, 20. november 2025 (UTC) :Nevidím dôvod postupovať v rozlišovačkách inak ako je štandard.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:27, 18. november 2025 (UTC) ::Je tento zvyk niekde i uvedený, že sa to tak má robiť, napr. v nejakom odporúčaní? To by sa celkom hodilo, ak to nikde nie je. Tiež nevidím dôvod to na rozlišovačkách robiť inak, hlavne pri použití <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE:}}</nowiki></code> na cieľovej stránke. Bolo by fajn mať to konzistentne. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 12:01, 19. november 2025 (UTC) :::S kurzívou sú tvary jednotné i v RS i v bežných článkoch. I keď uznávam, že v zdrojákoch pri niektorých RS wikilinkový tvar vyzerá trochu divne... --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:19, 20. november 2025 (UTC) :::: Jednotné s čím? To nie je text. To sú technické linky. Aj do počítačového kódu píšeš kurzívou niektoré slová. aby to bolo "jednotné" s bežným textom? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:42, 20. november 2025 (UTC) :::::@[[Redaktor:~2025-34963-01|~2025-34963-01]] Jednotné v zmysle, že všetky názvy diel (ako napr. už spomínané filmy, knihy, albumy ...) sú pri samotných názvoch zakurzívované v článkoch bežných i s RS podobou. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 19:47, 20. november 2025 (UTC) :::::: Ale nie je to skutočný názov článku. A linky v RS sú technické, nie je to súčasť normálneho textu. Keby sa dal v RS urobiť link BEZ PREKRYTIA iným textom tak, že by slovo pred zátvorkou bolo kurzívou, nebol by s tým problém, ale tak to tu, ak sa niečo nezmenilo, nefunguje. Lepšie povedané problém by bol v tom, že by to bola práca navyše, ale inak by to problém nebol.[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:54, 20. november 2025 (UTC) ::::::{{re|~2025-34963-01|s=1}} „Analógia“ so zdrojovým kódom je hodne mimo, IMHO. Bavíme sa tu o forme vyrendrovaného výstupu pre čitateľa, nie o syntaxi a forme zdrojového kódu čohkoľvek. Vyrendrované RS normálne nie sú vstupom pre stroj (mimo webových crawlerov snáď, ktoré ale formátovanie titulkov linkov nezaujúma). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) ::::::: Síce to bolo myslené ako vtip, ale tá analógia nie je vôbec mimo. Je to presne ten istý typ argumentu, ako to, o čo tu ide. Pretože, opakujem 10x, to, o čom sa tu bavíme, nie je normálny text, ale prakticky link pre internú potrebu (aby pisatelia vedeli, čo je pod akým názvom umiestnené atď.), ktorý ale kvázi doplnkovo vidí aj čitateľ. Keby to tak nebolo, teda keby to bolo určené primárne pre čitateľa, tak od začiatku existencie RS by tam, kde sa v RS kliká, neboli zátvorky, ale niečo iné, povedzme názov bez zátvorky, nech už by to bolo akokoľvek urobené. A predstavme si, že by sa to tak od začiatku robilo, teda, že by povedzme namiesto XY (WZ) bolo XY (WZ)|PR. Čo by to tak asi v praxi malo za následok? Ako keby nestačilo, že je už tak problém usledovať bordel, ktorí rôzne IP a iní porobili v RS, teda v ich texte ako takom, tak ešte by bolo treba paralelne sledovať, aké PR tam je napísané, a či to XY (WZ) pod tým, ktoré len tak zbežne nevidno, je správne a či je PR v súlade s XY (WZ) (nech už je to PR vymyslené akokoľvek) atď. V praxi by to vyzeralo tak, že tak ako teraz RS nikto neopravuje, tak toto by už duplom, nikto nesledoval. Preto je tam priamo XY (WZ), teda názov a zátvorka, ktorý je '''priamo vidno''', a preto je technický link a nemá to s normálnym názvom nič spoločné. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) :::Ako "robiť inak"?? Inak v porovnaní s čím?? Veď tie rozlišovačky nemajú nič spoločné s bežným textom a pod. To je porovnanie na úrovni hrušky s pomarančami. V rozlišovačkách sú uvedené '''technické linky''', v ktorých má byť bez rušenia vidno, ako vyzerá názov cieľového článku. To, čo tam je uvedené, teda nie sú názvy ako také, čo by boli názvy bez zátvorky. Preto tam nič iné nikdy nebolo a nemá byť, len meno a zátvorka. To je celý zmysel rozlišovačky v časti na konci jednotlivých položiek. Nie je zmysel hrať sa tam s formátom písma, na to sú iné miesta. Kurzíva by tam mohla byť, keby tam neboli zátvorky a chápalo by sa to ako slová normálneho textu, ale tak tie rozlišovačky nefungujú, čo vidno už podľa toho, že tam je tá zátvorka a je to nasilu odseknuté od normálneho textu výrazom ", pozri...". Od počiatku minimálne tejto wikipédie to bolo každému jasné, tak čo sú toto zas za nápady?...Ako môže vôbec niekomu vôbec napadnúť dať do názvu so zátvorkou do jednej časti celého názvu kurzívu? A prekryť tým link, o ktorý v tej RS vôbec ide (teda kvôli ktorému vôbec existuje) iným textom? Nevidíte, že to je nejaké zvláštne - začiatok kurzívou, koniec bez, a prínos nulový?? Čo je to za nápad?? Bez ohľadu na to, už to uvádzanie kurzívy mimo rozlišovačiek je problém, lebo potom by tých kurzív malo byť viac a tiež tam vôbec nemusia byť, nie je to minimálne v hesle encyklopédie potrebné. Vyššie uvedenou vysokou logikou teda "nevidím dôvod robiť v rozlišovačkách výnimky pre filmy a spol.". [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 19:32, 20. november 2025 (UTC) {{ping|KormiSK|s=1}} Ad ''„Je tento zvyk niekde i uvedený“'': ale iste, lokálne na skwiki je uvedený napr. v [[Wikipédia:Príručka/Formátovanie#Tučné a kurzíva]], [[Wikipédia:Štylistická príručka#Kurzíva]], [[Pomoc:Typografia#Zvýrazňovanie]] a čo sa týka špecificky filmografií, existovalo k tomu dokonca samostatné [[Wikipédia:Hlasovania/Filmografia#Výsledky hlasovania v prvom kole|hlasovanie]]. Okrem toho je to konzistentné s výstupom ISO citačných šablón, kde sa rovnako titulok resp. názov periodika rendruje kurzívou. Obdobne je to na cswiki: [https://cs.wikipedia.org/wiki/N%C3%A1pov%C4%9Bda:Jak_ps%C3%A1t_Wikipedii/Z%C3%A1kladn%C3%AD_form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Pr%C5%AFvodce_(form%C3%A1tov%C3%A1n%C3%AD)#Tu%C4%8Dn%C3%A9_p%C3%ADsmo_a_kurz%C3%ADva][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Typografick%C3%A9_rady#Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:Vzhled_a_styl#Typografie][https://cs.wikipedia.org/wiki/Wikipedie:%C5%BD%C3%A1dost_o_koment%C3%A1%C5%99/Zv%C3%BDraz%C5%88ov%C3%A1n%C3%AD_p%C3%ADsn%C3%AD]. Čo sa týtka špecificky kurzívy v rozlišovacích stránkach na iných wiki, viď napr. [[:en:Michel]] (jedna z RS, ktorá tu bola predmetom doťahovania o prítomnosť kurzívy). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 20:09, 20. november 2025 (UTC) : Akosi nikde nevidím vyvrátenie toho, čo som hore napísal. Teda nevidím argument, prečo by sa tam malo niečo pridávať, čoho prínos je v najlepšom prípade čisto nulový, ale v skutočnosti záporný. A nevidím argument, prečo by sa mal technický link meniť na zmes formátovaného textu a technického textu, ktorý navyše pridáva prácu stoviek tisíc položiek na písanie a kontrolu (XY (WZ) sa mení na XY (WZ)| PR (WZ) stovky tisíckrát s prínosom NULA). : Pokiaľ ide tvoj príspevok slúžiaci na zahovorenie samotného problému: RS anglickej wikipédie sú koncipované úplne inak než na tejto wikipédii a mnohých iných wikipédiách, takže odkazovanie je úplne odveci. Už vám to tu bolo povedané za tie roky aspoň 50x, že nemôžete v prípade sporu argumentovať tým, ako je niečo na anglickej wikipédii. Týka sa to ľubovoľnej témy, ale RS dvojnásobne, pretože tie sú tam úplne iné, aj formátom, aj obsahom. <small>Ale, mimochodom, áno, ten hlúpy nápad komplikovať veci pridaním kurzívy k vybraným typom názvov článkov pochádza odtiaľ, a nespôsobilo to nič iné len neporiadok. Už preto, že kurzívou by sa potom mali písať aj iné názvy, napríklad niektoré biologické a podobne, a je aj čisto pravopisne ale aj po odbornej stránke sporné, ktoré áno a ktoré nie atď. A pritom je to úplne zbytočné, pretože kurzíva stačí v prvej vete článku, tak ako to na wikipédii bolo pôvodne, až kým sa niekto nezačal nudiť a strašne to "vylepšovať".</small> Pokiaľ ide o RS anglickej wikipédie, tak mimochodom aj bez ohľadu na odlišnosť od tunajších, majú v tom čistý bordel, takže nájdeš tam čokoľvek, čo chceš, dokonca aj prekryté linky striedané s neprekrytými v jednej RS a podobné nezmysly, jediné, čo sa tam opakuje, je, že link so zátvorkou je väčšinou na začiatku odrážky. Pokiaľ ide o tvoje linky na odporúčania a spol. tejto wikipédie, tipujem, že spadajú medzi tie, ktorú na tejto wikipédii neboli nikdy schválené. Pretože väčšina tunajších odporúčaní a pod. schválená nebola, len to sem niekto proste vyklopil prekladom, aj napriek odporu ostatných a rozpore s tu už vtedy zaužívanými postupmi; napriek tomu tu neustále vyvolávaš pre neznalých klamný dojem, ako keby to boli nejaké právne predpisy. : Pokiaľ ide o tvoje linky na cs wiki (a dal si si záležať, aby to vyzeralo, že ich je "veľa"), tak akosi ti uniká tu preberaná téma. Téma nie je o tom, či sa má písať kurzíva v normálnych článkoch. To som spomenul len okrajovo, téma je tom, či má zostať príčetný formát RS, alebo sa tam má zaviesť ničomu neprospievajúci bordel. Vo všeobecnosti je vhodné, neodkazovať pri veciach, ktoré sú riešené inak v každej jednej wikipédii, na cudzie wikipédie (, že?) a je vhodné linkovať - keď už - k téme, a nie k niečom inému a klamlivo sa teda tváriť, že máš niečo doložené, hoci dokladáš niečo úplne iné. Pokus nevyšiel. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-34963-01|&#126;2025-34963-01]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-34963-01|diskuse]]) 02:38, 21. november 2025 (UTC) ::Odlišné je to hlavne v tom, že na anglickej Wikipédii rozlišovacia stránka plní funkciu rozlišovacej stránky, teda ide o stránku, ktorá je vytvorená akoby keď už existovali tri-štyri články s rovnakým názvom ([[jazyk (orgán)]], [[jazyk (jazykoveda)]], [[programovací jazyk]]). ::Tu sa časom zaužívalo, že rozlišovacia stránka plní funkciu „agregovaného“ hesla v encyklopédii na štýl encyklopedických príručiek, takže máme rozlišovacie stránky s kopou atomizovaných odrážok („v širšom“ a „v užšom význame“ aj tam, kde by to mohlo jednoducho odkazovať na jeden článok, viď napr. [[kupón]]) a aj odrážok, ktoré na žiadnu stránku neodkazujú, čo už potom vyzerá viac ako kombinácia jazykovedného slovníka a encyklopédie (spolu s encyklopedickými významami sú tam aj rôzne nárečové, slangové, expresívne ap.). Lenže [[Wikislovník]] je v podstate mŕtvy projekt, nikomu sa to nechce migrovať, tak sme na to viacerí rezignovali. ::Podstata tejto celej litánie je v tom, že rozlišovacia stránka by mala odrážať formátovanie v článku, teda ak je názov diela v kurzíve, tak by ideálne mal byť v kurzíve aj na stránkach, ktoré naň odkazujú vrátane tej rozlišovacej. --<font face="Century">[[Redaktor:Lišiak|<font color="navy">'''Lišiak'''</font>]]<sub>([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]])</sub></font> 09:40, 21. november 2025 (UTC) ::: To, ako OBSAHOVO vyzerá RS pred časťou "pozri XY" tu vôbec nie je téma, ani náhodou. Celý čas je téma čisto len to, či sa má PREKRYŤ technický link XY (WZ) nejakým textom. Píšeš teda odveci. ::: "Postata tejto litánie..." NIE "je v tom, že by mala odrážať formátovanie v článku" (takto formulovanú vetu mimochodom považuješ za argument? Mám takto "argumentovať" aj ja? Napíšem "podstate je" a pridám si, čo chcem a tým je to vybavené?). Z ničoho to nevyplýva a nikto neuviedol jediný argument, prečo by to tak malo byť. Zato ja som sa snažil neviemkoľkými spôsobmi vysvetliť, prečo to tak logicky a prakticky nie je. Je mi jasné, že niekto, kto edituje preženiem dvakrát za rok to jednoducho nechápe. Zoberme si to čisto prakticky, budeš chodiť teraz po RS a prepisovať VYBRANÉ (aj to ešte v rozpore s pravopisnými pravidlami, ale to je iné téma) okruhy tém a prekrývať v nich XY (WZ) dodatočným textom s kurzívou? To bot neurobí, lebo nevie rozlíšiť témy. A prínos tohto nahradenia čisto technického linku, týmto akože vylepšením je aký okrem práce navyše, ktorú nikto nikdy robiť nebude, maximálne tak možno mesiac, aby sa nepovedalo? A kontrolovať, či prekrývajúci text (t. j. to PR vo XY (WZ)|PR) je (úmyselne alebo neúmyselne) v súlade s textom ktorý prekrýva - povedzme v novej RS vloženej nejakým nebežným editorom - bude kto? Môžeš mi to vysvetliť? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:01, 22. november 2025 (UTC) ::Tie odporúčania tam ležia dlhé roky, mnohé 15+ rokov a je spätne prakticky už jedno, akým procesom sa tam dostali, odkazy som uviedol, pretože tu padla taká otázka (pričom nie úplne všetko vzniklo prostým preberaním z enwiki, v prípade konkrétne tej kurzívy vo filmografiách prebehlo aj vyššie spomínané hlasovanie, v prípade použitia v citačných š. to zase vychádza priamo z formátovania uvádzaného v STN ISO 690). Čo je podstatné, že je to medzičasom hromadne zaužívané – je tu z toho de facto ustálená forma (konvencia). Áno, v prípade kurzívy to platí pre jej použitie v bežných článkoch, v odkazoch z rozlišovačiek to tu zaužívané nebolo – práve preto táto diskusia. A nie, neobstojí ani argument ''„napriek odporu ostatných“'', žiaden systematický odpor (vo forme trebárs rozporovania tých odporúčaní v diskusiách k nim; rv. ťahaníc o formulácie; alternatívnych návrhov a pod.) tam k tomuto konkrétnemu aspektu dohľadateľný nie je. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:34, 21. november 2025 (UTC) ::A čo sa týka ''„len to sem niekto proste vyklopil prekladom“'': enwiki je pilotný (najstarší) a súčasne najväčší projekt a jednotlivé náležitosti, vrátane formátovacích, tam utriasalo o niekoľko rádov väčšie množstvo ľudí, než tu. Malo preto svoju logiku (obzvlášť pri rozbehu projektu, keď tu z návodov, odporúčaní a ďalšieho pomocného aparátu neexistovalo prakticky nič) a do určitej miery stále má, používať postupy a riešenia odtiaľ minimálne ako default – „kým nie je dohodnuté inak“. Podobne cswiki, ktorá má okrem rozsahu (ako obsahu, tak komunity – tam [[Slovenská_Wikipédia#Porovnanie_s_vybranými_inojazyčnými_Wikipédiami|niekoľkonásobnú]], takmer rádovú) výhodu aj kultúrnej blízkosi. Nevidím preto zásadný problém ani s preloženými návodmi a odporúčaniami – ak sa počas rokov nenašla kritická masa dohodnúť, naformulovať a odsúhlasiť dotyčnú konkrétnosť inak, zrejme zhruba vyhovuje. ::Ďalšia prirodzená cesta, akou sa tu rozširuje formátovanie, zaužívané na iných wiki, sú potom preklady článkov. A tam znova, ako enwiki, tak cswiki, ktoré sú ďaleho najčastejšími zdrojovými wiki pri prekladoch, kurzívou sádzané názvy diel používajú (voľne v textoch, nielen v úvodnej def., H1 a IB). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 13:55, 21. november 2025 (UTC) ::: "Zaužívané" nie je nič (obľúbená tunajšia výhovorka pre tých, ktorí nemajú argumenty...že ti to nie je trápne, také niečo vôbec napísať). Väčšina pravidiel z anglickej wikipédie, aj tá, čo je tu preklopená, sa tu vôbec nedodržuje. Hovorím väčšina, nehovorím, že všetky. Určité pravidlá platia aj tu a ani s nimi nikto nemal nikdy problém a aj boli tu odhlasované. Ale väčšina vecí, na ktoré opakovane - nielen tu - linkuješ, je nikým neschválené nič a tvrdenie, že ale to je "zaužívané", je otvorená nepravda a mne to môže byť jedno, ale ty to robíš aj voči cudzím editorom a to už v poriadku nie je. Ale je to jedno, lebo to teraz nie je téma diskusie. Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť, a nie odkazmi na irelevantné veci. ::: Nič sa neutriasalo. Ani tam, ani tu. Bol som priamym účastníkom tam aj tu. Ale tam sa aspoň formálne niečo hlasovalo, aj keď 98 % editorov ani nevedelo, že sa hlasuje. A tu sa utriasalo úplne inak než tam, lenže to sem napriek tomu všelikto nasilu capol tak, ako to je prijaté tam, hoci to zväčša úplne v rozpore s tým, čo je tu. Veď tu boli roky o tom hádky a nakoniec sa prijalo iba minimum odporúčaní (alebo ako sa to všetko volá), všetko ostatné je proste nič, keď už na to chceš odkazovať. A keď s to riešilo, ešte si tu z veľkej časti ešte nebol, až ku koncu. Vôbec nevieš, čo sa tu diali za podivnosti na pozadí. Ale všetko je jedno, lebo to, k čomu si dal hore linky, na 90 % vôbec '''nie je tu preberaná téma'''. Nikto netvrdil, že v normálnom článku nesmie byť kurzíva. Tak o čom tu vôbec píšeš? [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::: Dodatok: Ešte mi napadlo, že si nádherne protirečíš. Na tvojo mieste by som argument "zaužívanosti" okamžite stiahol, lebo podľa rovnakého princípu, je táto diskusia bezpredmetná, pretože doteraz (teda kým neprišiel jeden nový redaktor, ktorý sa rozhodol, že to zmení, čisto preto, že nevedel, ako tu RS vyzerajú) nebola kurzíva snáď ani v jednej z tisícok RS tejto wikipédie. Takže nielen že nepísanie kurzívy je zaužívané (v pravom slova zmysle, teda zaužívané každodenným používaním asi tak 20 rokov), ale nič iné tu ani nikdy neexistovalo. Takže aj podľa tvojho vlastného argumentu, že rozhoduje, čo je "zaužívané" sa tu nič meniť nebude. Blahoželám k argumentačnému faux pas. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :: Pokiaľ ide o „príčetného formátu RS“, prečo vadí kurzíva v názve, ale nevadí kurzíva v dovysvetlovaniach, hranaté zátvorky, odrážkové zoznamy, dokonca <small>malé písmo</small>?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:16, 21. november 2025 (UTC) :::: Hovoríme stále čisto o formáte len časti "pozri ...." o ničom inom. Ak si to nepochopil, tak ti to teraz explicitne píšem. To sú mi "argumenty", panenkaskákavá. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Dík za odkazy, Teslaton. Ak je to uvedené v príručke, nevidím dôvod aktuálne to robiť inak a vyhovuje mi, ako sa to robí, a to vrátane RS. V rámci prednesených argumentov väčšinu textu od IP nepokladám za relevantnú v danej podobe, argumentácia nevhodnosťou enwiki atp. je ako zvyčajne scestná, lebo IP predsa vie všetko najlepšie. (Rovnako sa mi páči Jetamova poznámka - na RS nepatrí kurzíva, ale malý text áno? Lol.) Na RS by som kurzívu teda ponechal, má to ukazovať reálny názov článku - a taktiež ukazuje, ak je na stránke správne použitý <code><nowiki>{{DISPLAYTITLE}}</nowiki></code>, ako som uviedol vyššie. Zatiaľ som nepočul skutočne dobrý a relevantný argument, prečo tam názvy diel neuvádzať kurzívou. Nevhodnosť spracovania RS na slovenskej Wiki, vyzdvihnutú i Lišiakom, by som z tejto debaty radšej vynechal. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:49, 21. november 2025 (UTC) :::: "Díky za odkazy" - aké odkazy? Odkazy na odporúčania, kde sa skoro všade len píše, ako majú byť formátované články? Máš pocit, že TO je téma tejto diskusie? Takže nevidíš dôvod robiť "inak" čo? Hore som vám vysvetlil, aký to má problém. Ani sa nesnažíte uviesť žiaden argument, vôbec ste nepochopili ani len praktickú stránku toho, čo navrhujete (načo aj, keď RS riešia iní, že?). To je neskutočné. Pokiaľ ide o tvoju "hlbokú" úvahhu o tom, že vraj do RS nepatrí kurzíva...Tak to som vôbec nikde nenapísal, ani si to dokonca nemyslím (kľudne tam môže byť). Ja som napísal, lepšie povedané som vás informoval o jednoduchom fakte, že LEN časť "pozri xy" je separátna, úplne iná než zvyšok RS a je to technický link primárne pre potreby editorov, čo vidno už podľa toho, že tam je zátvorka a nie je odzačiatku formátované inak. Keby to bolo myslené ako text určený pre čitateľa alebo ako súčasť celku stránky, tak by to bolo prekryté normálnym textom bez zátvorky alebo by to bolo schované pod textom celej odrážky a na to by sa kliklo alebo nejako podobne. Veď trochu rozmýšľajte. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 16:11, 22. november 2025 (UTC) ::::: Gratulujem k úspešnej transformácii diskusie na obligátnu hystericko-cholerickú traktátovú Brontovinu, bez toho tu bolo už snáď pomaly otupno. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:40, 22. november 2025 (UTC) :::::: A ja gratulujem k obligátnemu pokusu o nahradenie argumentovania hraním sa na hobby-psychológa. A argument ba to, čo som napísal, ani jeden. Nič. Sám by som vedel nejaké uviesť, ale ani sa nesnažíte, vo vedomí, že si tu môžete robiť, čo len chcete. Kľudne aj môžete napísať, že 1+1=4. A nikto nič. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:04, 22. november 2025 (UTC) Ad ''„Niečo navrhuješ zmeniť, tak to láskavo vyargumentuj vecne, prečo by to malo byť“'': hlavný argument je tu viac krát uvedený: konzistencia s formou uvádzania názvov diel, zaužívanou v ostatných heslách (vrátane titlkov článkov, kde je zátvorkové rozlíšnie rovnako z kurzívy vyňaté a vrátane titulkov wikilinkov, smerujúcich na heslá s názvami diel). Áno, je to na úkor koznistencie formy wl. naprieč odkazmi z konkrétnej RS a áno, je to zmena oproti doterajšej prevládajúcej praxi (keď sa na to pozrieš špecificky cez množinu rozlišovacích stránok; naprieč množinou všetkých hesiel ide o zosúladenie). Preto o tom diskutujeme (a na záver môžeme ev. doplniť aj hlasovanie). Pričom dôvod, pre ktorý som to otváral, je predchádzanie rv. sporom, keďže ide o formátovací detail, ktorý mal tendenciu k nim viesť. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:06, 22. november 2025 (UTC) : K tomu som ti vysvetlil, že tá časť "pozri..." nie je normálny text a už vôbec nie normálny článok, že to je technický link, aj som napísal, prečo to tak je (ťažko sa to dá poprieť, lebo to je vidno na prvý pohľad) a som vám uviedol, aké by boli praktické problémy, keby sa to malo konzistentne tak robiť. Inak povedaná, všetko čo píšeš vo svojom prvom príspevku hore (a napríklad aj teraz), je založené na chybných predpokladoch o charaktere toho, o čom sa tu diskutuje. Nemá tam čo byť konzistentné s článkom, lebo to je nie je normálna súčasť textu encyklopédie. Je to technická pomôcka a je tam vyslovene pre redaktorov žiaduce, aby bolo '''bez prekrytia''' vidieť text toho linku (hore som opakovane vysvetlil, prečo). Nevidím nikde žiaden protiargument na to, čo som povedal. Takto vecná diskusia nevyzerá. A som "hysterický", lebo som dopredu vedel, že nebudete reagovať na racionálne stimuly, keďže to tu je už roky prakticky vždy tak. A pritom to je v podstate čisto technická záležitosť, ale už ani pri tom nie ste schopní viesť vecnú diskusiu. O iných témach radšej ani nehovorím. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:16, 22. november 2025 (UTC) ::Text linku nie je (v preberanej podobe) ničím „prekrytý“, len je jeho časť, tvoriaca názov diela, uvedená kruzívou, koznistentne s uvádzaním v textoch bežných hesiel. ::Čo beriem ako argument, je problematické spätné zapracovanie do existujúcich RS. Časť výskytov by sa dala riešiť strojovo (wl. na existujúce heslá + wl. so zátvorkovým rozlíšením, z ktorého je jednoznačne dedukovateľné, že ide o doslovný názov diela), úplne všetky ale nie. Plus teda aj to strojové riešenie vyžaduje čas a energiu na zrealizovanie. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:37, 22. november 2025 (UTC) ::: Začína to byť absurdné. Vy evidentne vôbec nechápete, v čom je problém. Samozrejme, že je text linku prekrytý. Namiesto XY (WZ) je tam XY (WZ)|PR (samozrejme všetko v dvojitej hranatej zátvorke). A teda priamo pri pohľade na RS nie je vidno XY (WZ), ale len PR, pokiaľ si niekto nedá tú námahu a fyzicky neprejde na každý jednotlivý link alebo neotvorí editovacie okno. Presne preto, aby to takto nebolo, teda, aby '''bolo priamo vidno, kam link smeruje''' (bez potreby kontroly a podopbne), sú tie RS odzačiatku robené tak, ako sú teraz - po otvorení stránky každý jadne vidí, kam ten link smeruje bez prekrytia inýnm textom a nemusí cielene robiť kontrolu a otvárať editovacie okno. Ak by nešlo o to, tak by tie RS od začiatku vyzerali úplne inak, lebo dizajnovo tam tie zátvorky pekné nie sú. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 17:44, 22. november 2025 (UTC) ::::To miešaš dokopy internú technickú marginalitu (ako konkrétne je markupnutý odkaz) s výslednou formou. Z pohľadu čitateľa (a dnes už aj z pohľadu bežného redaktora, editujúceho vizuálnym editorom) je dokonale bezpredmetné, či tam niekde interne leží markup <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)|''Banzai'' (film z roku 1997)]]</nowiki></code> alebo <code><nowiki>[[Banzai (film z roku 1997)]]</nowiki></code>. A pri prípadnom strojovom spracovaní (ale aj pri manuálnom prechádzaní zdrojáku) nie je zas tak veľký problém brať do úvahy len čisto ciele tých wl. a titulky ignorovať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 17:53, 22. november 2025 (UTC) ::::: Aha, takže to je technická "marginalita". Zaujímavý "argument". Takže problém desaťročia, ktorý tak strašne chcete bezdôvodne zaviesť (hraničiaci vzhľadom na malý počet tunajších editorov s poškodzovaním wikipédie) je "marginalita". Takže to, čo som tu napísal (a čo je pre každého, kto reálne RS vytvára úplne samozrejmé), teda, že po realizácii toho, čo chcete, vznikne práca 1. s vkladaním textu navyše pri možno stotisíc položkách, ktorý nič nevylepší, ani vzhľadovo (práve naopak, dizajn bude ešte horší so striedaním normálneho textu s kurzívou), ani informačne, a iba tam bude balastom, 2. navyše s kontrolovaním každej jednej položky (možno stotisíc), či je urobená správne, je proste "marginalita". Pritom ani 1. ani 2. systematicky nikto robiť nebude, ani bot (lebo to nie je možné), najmä to nebudú robiť tí, čo tu tak vehementne mudrujú. Skutočnosť je taká, že "marginalita" je to, čo tu navrhuješ, pretože nikoho na svete nezaujíma, či je nejaký technický link písaný kurzívou alebo nie je, nikomu to v ničom nepomôže, pridá to prácu na mesiace, ktorá aj tak nebude realizovaná, a pridá to prácu na kontrole, ktorú aj tak nikto nebude systematicky robiť. A editori začnú potom prekrývať linky v RS aj inými textami, teda nielen kurzívnou verziu textu, ale proste iným textom (lebo to nikto aj tak nebude kontrolvoať) a to viem preto, lebo sa o to podaktorí už veľakrát pokúšali v nevedomosti o tom, čo tam spráne má byť. Vznikne dokonalý bordel a prínos bude negatívny. Kvôli ničomu. Ešte aby ti to bolo jasné: Nieže to nie je problém, je to obrovský problém, problém nielen pri "strojovom" opravovaní, ale '''pri editovaní wikipédie''', čo ty evidente nemáš ako chápať. Píšeš teda úplne zjavné nezmysly. Problém sa snažíš zakryt prázdnymi výrazmi typu marginalita a nie je problém, hoci opak je pravdou. [[Špeciálne:Príspevky/&#126;2025-35154-00|&#126;2025-35154-00]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2025-35154-00|diskuse]]) 18:10, 22. november 2025 (UTC) ::::::Ja nechcem nič zaviesť, je mi v princípe ľahostajné, či tu padne dohoda na uvádzaní s kurzívou alebo bez, len by som bol rád, aby to bolo jasne dohodnuté a nestávalo sa to predmetom rv. ťahaníc. ::::::Zvyšok reakcie sú slamení panáci, s ktorými následne oduševnene bojuješ: ::::::* áno, presný tvar markupu odkazu je interná technická marginalita. ::::::* nie, dotknutých odkazov nebude stotisíc, pôjde veľmi pravdepodobne nanajvýš o nižšie desaťtisíce položiek, skôr ale o tisíce – rozlišovačiek je tu cca 25k, z toho len nejaký zlomok sa týka pojmov, kde aspoň jeden význam tvorí názov diela. ::::::* ak by aj padla dohoda, že to ideme zapracovať aj spätne, gró sa dá vybaviť strojovo, bez potreby niečo jednotlivo kontrolovať. ::::::* čo sa týka prípustných tvarov odkazov, ich forma sa dá ev. vynucovať dokonca automaticky filtrom, ktorý neumožní redaktorovi s <N úpravami vložiť do rozlišovačky iný odkaz, než je wl. bez explicitného titulku, alebo wl. s kurzívovým názvom, nasledovaným prípadným zátvorkovým rozlíšením. :::::: --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:10, 22. november 2025 (UTC) :::::::Plná podpora tomu, čo tvrdí Teslaton. Kurzívu všade, ak sa hovorí o literárnych dielach atp. A súhlasím i so zavedením filtra - ak by sa mi niekde stal, že to neurobím, aspoň by mi to filter pripomenul. :) :::::::Čo sa týka správ od IP - ak je potreba vysvetľovať to isté štyrom redaktorom a používaním šiestich medziľahlých úprav (o tlačidle "zobraziť náhľad" si už počul?), myslím, že je problém v spôsobe, ktorým veci komunikuješ. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 19:47, 22. november 2025 (UTC) == Články na presun == Nazdar všetci. Zaujímalo by ma, aké názory má komunita na články v kategórii [[:Kategória:Wikipédia:Články na presun]]. Postupom času sa kat. z pár článkov rozrástla na zoznam o 100+ hesiel. Neviem či by nebolo lepšie dané články, aspoň tie kde „nie je o čom“ (jasné prípady) presunúť na navrhovaný tvar. V súčasnom stave jednak visia na článkoch šablóny o presune a druhak býva názov hesla a názov v definícii či infoboxe nekonzistentný. Budem rád za názory a vyjadrenia ostatných. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 17:51, 23. december 2025 (UTC) Len pre istotu, čo sa týka realizácie presunov: kde je to možné, je žiadúce opravovať aj odkazy. Prioritne aspoň všetky odkazy zo šablón – ak sa v nich ponechajú odkazy na pôvodné heslo, kde je po novom už presmerovanie, znefunkční to zvýrazňovanie „aktuálneho“ článku boldom v šablónach v ňom vložených (typicky navboxy, chronológie a pod.). Z tejto várky sa to (v tomto momente) týka napr. presunutej [[Diane Keaton]] (presúval [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]]), viď backlinky z NS10 [https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:%C4%8CoOdkazujeSem?target=Diane+Keaton&namespace=10], ale možno aj ďalších, neprechádzal som to systematicky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:09, 24. december 2025 (UTC) == Denník N - konsolidácia == Ahojte, urobil som hrubú konsolidáciu článku o denníku N. Odstránil som nejaké marketingom šmrncnuté vety, nejaké na hrane tam ešte zostali. Sú tam minimálne 2 "silné" tvrdenia bez zdroja. Označil som. Ak súhlasíte, po týždni, ak nepribudnú zmyluplné zdroje to odstránim. Kde to malo zmysel, zdoje som doplnil. Sú tam pasáže, ktoré by si v lepšom prípade zaslúžili krátenie (napr. pasáž okolo odborného asistenta Vladimíra Malíčka). Citovanie názorov uverejnených na blogu považujem tiež trochu cez wiki čiaru. Nechcem robiť zásadné úpravy bez diskusie a konsenzu, prípadne usmernenia. Tiež chcem odstrániť tento "cirkus" alebo ho nahradiť niečím zmysluplným. Je to v podstate diskusia, kde sa sekciou nazýva linka na zoznam článkom pre tag/tému a niekto z toho urobil kauzu a nasleduje vysvetľujúca reakcia .. v článku. Postavené na primárnych zdrojoch. ''Redakcia v tom nevidí problém, keďže investori nemajú žiadnu možnosť zasahovať do obsahu Denníka N, nemajú ani možnosť odvolať'' ''šéfredaktora. Progresívnemu Slovensku venuje redakcia samostatnú tému,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/progresivne-slovensko/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> bez upozornenia na možný [[konflikt záujmov]].<ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/963197/progresivne-slovensko-bude-mat-prveho-poslanca-do-hnutia-vstupuje-martin-poliacik/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2017-12-05|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> Existencia samostatnej témy však nie je ničím výnimočná, keďže obdobné témy majú na webe Denníka N aj iné politické strany, politickí lídri či osobnosti verejného života – napríklad Smer,<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Smer|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/smer/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> SNS<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SNS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sns/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref> či SaS.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SaS|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=|url=https://dennikn.sk/tema/sas/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2025-11-23}}</ref>'' [[Denník N]] --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:07, 20. január 2026 (UTC) === Referencie === {{Referencie}} == Wikipedia Library feedback == Ahojte! Je možné dať feedback ohľadne [[:meta:The Wikipedia Library|Wikipedia Library]]. Bude fajn ak nás bude zo Slovenska viacej. [https://wikimediafoundation.limesurvey.net/459441?lang=en Link].--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 10:55, 26. január 2026 (UTC) == Pedagógovia vs. teoretici pedagogiky (+ konšpirátori vs. konšpirační teoretici) == {{ping|Jetam2|KormiSK|Pelex|Vasiľ|s=1}} Zdravím. Tunajší kat. strom [[:Kategória:Pedagógovia podľa štátu|Pedagógovia podľa štátu]] je momentálne, vrátane väčšiny podkategórií, prepojený s wikidata položkou [[:d:Q9072706|Category:Educational theorists by nationality]] (tzn. kat. stromy [[:en:Category:Educational theorists by nationality]], [[:cs:Kategorie:Teoretici pedagogiky podle zemí]]). Nie je to podľa mňa významovo ok, mal by byť napojený skôr na [[:d:Q6937730|Category:Educators by nationality]] (= [[:en:Category:Educators by nationality]], [[:cs:Kategorie:Pedagogové podle zemí]]), aby vznikol priestor mať aj tu samostatnú kategorizáciu pre teoretikov pedagogiky (čo je niečo iné, než pedagóg/učiteľ/vyučujúci). Sú výhrady voči preveseniu (a založeniu kategórií Teoretici pedagogiky, Teoretici pedagogiky podľa štátu, Slovenskí teoretici pedagogiky)? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:03, 30. január 2026 (UTC) :Dobrá pripomienka. Navrhovaný tvar je síce trochu kostrbatý, ale ak nenapadne lepší môže byť.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:13, 30. január 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Ešte by sa to ev. dalo odvodiť od [[didaktika|didaktiky]] (Didaktici, Didaktici podľa štátu, atď.), didaktika má ale iné klastre než tória pedagogiky. Plus aj napr. Beliana to uvádza samostatne: ''„slovenský pedagóg, teoretik pedagogiky a didaktik“'' [https://beliana.sav.sk/heslo/kips-milan]. Kostrbatosť neviem kde/prečo vidíš, je to štandardný slovenský výraz. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:23, 30. január 2026 (UTC) :Mne to príde ako dobrý nápad (a názvy) na kategorizáciu. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 06:56, 2. február 2026 (UTC) ::Dodatočne bez výhrad, súhlasím s takýmto presunom. Didaktiku by som do toho neplietol. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 16:24, 4. február 2026 (UTC) Ok, prehádzal som teda WD asociácie [https://quickstatements.toolforge.org/#/batch/254911] a založil kat. [[:Kategória:Teoretici pedagogiky|Teoretici pedagogiky]], [[:Kategória:Teoretici pedagogiky podľa štátu|Teoretici pedagogiky podľa štátu]], [[:Kategória:Slovenskí teoretici pedagogiky|Slovenskí teoretici pedagogiky]]. Inak, @[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]], na margo tej kostrbatosti, to elegantné jedno slovo, ktoré by ev. šlo použiť namiesto výrazu „teoretik pedagogiky“, je zrejme „'''[[pedagogik]]'''“... :D Aspoň teda podľa FILITu, JÚĽŠ ho v db. nemá [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=pedagogik] a plurál teda na Slovensku nemá moc výskytov v tomto kontexte [https://www.google.com/search?q=%22pedagogici%22+site%3A.sk] (ale „pedagogikov“ nejaké má [https://www.google.com/search?q=%22pedagogikov%22+site%3A.sk]). Šlo by to ale teda teoreticky ešte presunúť na ''Pedagogici'', ''Pedagogici podľa štátu'', ''Slovenskí pedagogici''. Dajte prípadne vedieť. {{ping|KormiSK|Vasiľ|s=1}} --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 00:28, 28. február 2026 (UTC) :Môže byť. Pedagogikov by som nedával. Ale navrhoval by som zmeniť [[:Kategória:Konšpirační teoretici|K:Konšpirační teoretici]] na K:Konšpirátori.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 13:47, 28. február 2026 (UTC) ::{{re|Jetam2|s=1}} Pozor, to ale tiež nevystihuje ideálne osoby, ktoré tam sú radené, napriek tomu, že sa ten výraz v slovenčine začal takto ľudovo používať. Primárny význam slova konšpirátor je ten, ''„kto sa zúčastňuje konšpirácie, kto tajne pripravuje sprisahanie, sprisahanec; kto konšpiruje“'' [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=kon%C5%A1pir%C3%A1tor], tzn. spiklenec, sprisahanec, pučista a pod. Aj keď si pozrieš ekvivalenty tej kat. na iných wiki, nemáš tam en:''conspirators'', de:''Verschwörer'', fr:''conspirateurs'', ale en:''conspiracy theorists'', de:''Vertreter einer Verschwörungstheorie'', fr:''théoricien du complot''. ::V ruštine (s príbuzným tvarom aj v ukrajinčine, bieloruštine) majú tú kat. nazavanú конспирологи, tzn. „konšpirológovia“ (aj keď teda [[Alexandr Gelievič Dugin|Dugin]], z ktorého počinu ''Konšpirológia: Veda o sprisahaniach, tajných spoločnostiach a okultnej vojne'' (1992; preklad názvu je z [https://www.sav.sk/journals/uploads/04181043SPS_1_2010_%20%20I%20Michejeva.pdf#page=5]) ten pojem zrejme pochádza [https://en.wikipedia.org/wiki/Conspirology_(Dugin)], by asi s takým použitím nesúhlasil). Naše slovníky ho v každom prípade nepoznajú, nejaké sk výskyty na webe ale má, dokonca ho použila autorka (etnologička Zuzana Panczová) v čl. o konšpiračných teóriách v ''Slovenskom národopise'' [https://www.sav.sk/journals/uploads/11101158SN_2_2005%20%5B27%20Pages%5D.pdf#page=17] (v úvodzovkách). ::V angličtine sa (na tem význam, ktorý chce vyjadrovať tá kategória) používa slovo ''conspiracist/-s/''. [https://www.merriam-webster.com/dictionary/conspiracist][https://dictionary.cambridge.org/dictionary/english/conspiracist], ale teda ''konšpirátor/-i/'' mi nepríde ako adekvátny preklad. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 15:15, 28. február 2026 (UTC) ::Teoretici je trochu vznešenejšie než by si zaslúžili, ale ok.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:51, 28. február 2026 (UTC) :::Je, navyše prostý šíriteľ nemusí byť žiaden teoretik ničoho. Dalo by sa ev. ešte opisne, ako na dewiki, tzn. ''„zástancovia/šíritelia konšpiráčných teórií“''. S tým, že „šíritelia“ je zrejme výstižnejšie, keďže to, či ide reálne o zástancu (alebo dokonca tvorcu, teoretika) väčšinou nie je isté/doložiteľné, šíriť to môže z rozličných pohnútok (kvôli monetizácii videní/interakcií; preto, že mu robí dobre pocit významnosti u audiencie; z politicko-marketingových dôvodov; ako trolling; a i.). --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:36, 28. február 2026 (UTC) ::::Dík za presun vyššie uvedeného. S konšpirátormi mi ten opis so slovom "zástanci" pripadá ako celkom čisté riešenie. [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 21:56, 28. február 2026 (UTC) :::::Spisovne „zástancovia“ (vzor hrdina). Ale mne príde vhodnejšie „šíritelia“. Zástancom môže byť väčšia skupina ľudí, zrejme aj ten, kto pasívne prijíma či nasleduje konšpiračnú teóriu (aspoň slovník teda tvrdí, že zástanca je aj „2. stúpenec, prívrženec“). Prípadne možno ešte širšie, ak sa niekto (z akéhokoľvek dôvodu) „zastáva“ konšpiračných teórií, lebo... neviem, nechce aby boli potlačované minoritné názory, absolútna sloboda slova, neuznáva jedinú pravdu etc. etc. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:30, 1. marec 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Giorgio's Bistro (Dunajská Streda) == Dobrý deň. Vytvoril som v pieskovisku návrh článku o regionálnom podniku https://sk.wikipedia.org/wiki/Redaktor:DrahoslavDS/pieskovisko. Subjekt vykazuje encyklopedickú významnosť prostredníctvom viacerých (4) podrobných článkov v regionálnom médiu Klikk Out v priebehu rokov 2023–2025. Prosím o posúdenie a v prípade súhlasu o presun do hlavného priestoru. Ďakujem. --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:39, 26. február 2026 (UTC) :Reklama na rýchle zmazanie, a to aj z pieskoviska. Encyklopedickú významnosť to nespĺňa. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-70343-8|&#126;2026-70343-8]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-70343-8|diskuse]]) 22:00, 26. február 2026 (UTC) ::dakujem za odpoveď --[[Redaktor:DrahoslavDS|DrahoslavDS]] ([[Diskusia s redaktorom:DrahoslavDS|diskusia]]) 17:03, 2. marec 2026 (UTC) == Údržbové zoznamy == Ahojte. Aktualizoval som po dlhšom čase [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|údržbové zoznamy]], konkrétne: * [[Wikipédia:Dlhé články bez zdroja|Dlhé články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Nové články bez zdroja|Nové články bez zdroja]] * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana|Heslá online Beliany]] (zatiaľ bez rozdelenia, na zobrazenie treba trpezlivosť, ak stránka nie je zakešovaná) * [[Wikipédia:Zoznam hesiel internetovej verzie encyklopédie Beliana/Potenciálne opraviteľné wikilinky|Heslá online Beliany/Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Osamotené názvy končiace zátvorkou|Osamotené názvy končiace zátvorkou]] * [[Wikipédia:Potenciálne opraviteľné wikilinky|Potenciálne opraviteľné wikilinky]] * [[Wikipédia:Najviac odkazované rozlišovacie stránky|Najviac odkazované rozlišovacie stránky]] * [[Wikipédia:Odkazy na neexistujúce sekcie|Odkazy na neexistujúce sekcie]] * [[Wikipédia:Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami|Slovenské články s chýbajúcimi súradnicami]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa interwiki|Žiadané články podľa interwiki]] * [[Wikipédia:Žiadané články podľa odkazov|Žiadané články podľa odkazov]] Zmysluplné korekčné aktivity sú vítané... :) --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:05, 3. apríl 2026 (UTC) :Ahoj, to je super, k tomu by sa možno hodilo nejaké odporúčanie, kde toto bude linknuté, aby to nebolo len v Kaviarni (alebo niečo také je a neviem o tom?). Nedali by sa tam ešte doplniť portály, napr. na zozname ''Dlhých článkov bez zdroja'', ak na stránke nejaké sú? Myslím, že by to uľahčilo vyhľadávanie stránok, ku ktorým by som napr. mal čo povedať. Inak super, dík za info a update! [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:41, 3. apríl 2026 (UTC) ::Čo sa týka navigácie/viditeľnosti, je to v [[:Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|kat.]] (radenej v [[:Kategória:Wikipédia:Údržba|údržbe]] a [[:Kategória:Wikipédia:Zoznamy článkov|zoznamoch čl.]]), vedie na ňu aj odkaz z [[MediaWiki:Recentchanges-summary|RC záhlavia]]. Čo sa týka portálov, perspektívne ev. hej., aj keď lepšie pokrytie by zrejme dávala inferencia témy/tém z kategorizácie, hlavne pri nových čl. bez zdroja, kde budú explicitné portály často chýbať. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 12:12, 3. apríl 2026 (UTC) :::Hej, inferencia témy by bola lepšia... ale mnohé zase idú spoznať z Infoboxov. Záleží, ako náročné sa ti to chce robiť. Plus teda myslím, že stránka by bola lepšia než kategória, ale keď tak inokedy. :::Plus, čo v prípade, že sme nejaký článok zo zoznamu upravili? Rozšíril som napr. prekladom [[14 (číslo)]] z [[Wikipédia:Nové články bez zdroja]], asi nechceš, aby sa to odtiaľ mazalo alebo tak, čo? [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 14:09, 3. apríl 2026 (UTC) == Odstránenie výskytov šablóny Koncové šablóny == Pre kontext: šablóna {{tl|Koncové šablóny}} vznikla v roku 2011 s cieľom riešiť odsadenie navboxov od záverečnej sekcie (inak než prázdnym odsekom vynucovaným dvoma prázdnymi riadkami v zdrojákoch). V roku 2022 som odtiaľ odsadenie odstránil [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=7476597], pretože je riešené všeobecnejšie, štýlovaním [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?oldid=7476129#Extra_odriadkovania_pred_koncov%C3%BDmi_%C5%A1abl%C3%B3nami_(u%C5%BE_nie_s%C3%BA_potrebn%C3%A9)]. Šablóna sa tým stala nadbytočná (navboxy len vyplúva do výstupu, rovnako, ako keby tam boli priamo), zostala ale prítomná v približne 4-tisíc článkoch, keďže bola v tom čase neškodná. Po nasadení [[:mw:Parsoid|Parsoidu]] ako defaultného parseru pre rendrovanie článkov sa však v dotyčných čl. prejavuje problém [[phab:T353823]] (od roku 2023 stále bez fixu, podobne ako množstvo ďalších rendrovacích odlišností od starého parsera), spôsobujúci oddelenie navboxov nežiadúcou vertikálnou medzerou v dôsledku prázdneho spanu, ktorý medzi ne Parsoid vkladá, viď. napr. čl. [[Peter Bebjak#Externé odkazy|Peter Bebjak]] ([https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Peter_Bebjak&oldid=8181230#Extern%C3%A9_odkazy oldid], [https://web.archive.org/web/20260210122448/https://sk.wikipedia.org/wiki/Peter_Bebjak#Extern%C3%A9_odkazy archív]). Keďže fix na strane parsera môže byť ešte na dlho a košaté workaroundy na úrovni CSS (vyžadujú N zložených selektorov pre rôzne kombinácie elementov) sa mi nechce dopĺňať, rád by som šablónu z článkov vyhádzal. Má niekto nejaké výhrady? --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 05:26, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V zmysle návrhu. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 06:51, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlas, bez výhrad. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 07:16, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Súhlasím s návrhom --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 07:25, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} Nevidím dôvod ponechávať v aktuálnom stave. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:34, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} <font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 11:50, 28. máj 2026 (UTC) :{{Za}} V poriadku.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 18:29, 28. máj 2026 (UTC) {{Hotovo|Hotovo}}, výskyty š. v NS0 sú vyhádzané [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528235200&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528225825&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528221918&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528214058&limit=1000][https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=20260528210243&limit=171] (+ kozmetické úpravy formátu koncových š. do štandardnej podoby – spoločný blok s výhonkami a aut.ú., oddelený zhora aj zdola jedným prázdnym riadkom, kde to bolo dobre definované). Šablónu som archivoval ako zastaranú [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na%3AKoncov%C3%A9_%C5%A1abl%C3%B3ny%2FDokument%C3%A1cia&diff=8225519&oldid=3591015]; ponechávam ju zámerne nezmazanú, pre zobrazovanie náhľadov historických revízií článkov, keďže ide o šablónu, ktorá slúžila ako kontajner pre iné šablóny, ktoré sa bez nej v náhľadoch nezobrazia. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:02, 29. máj 2026 (UTC) :Super, dík za rýchle vyriešenie. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. máj 2026 (UTC) == MediaWiki:Edittools == {{ping|Fillos X.|s=1}} Ešte dodatočne nejaké drobnosti [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227660] v nadväznosti na nedávne úpravy [[MediaWiki:Edittools]] (diskusia [[Wikipédia:Nástenka správcov/Archív 2026#MediaWiki:Edittools]]). Doplnil som tam: * vkladanie šablón, ktoré je zaužívané vkladať na samostatný riadok, už aj vrátane koncového odriadkovania. Viacero šablón je tak možné povkladať postupným klikaním na odkazy, bez potreby medzitým stláčať ešte [Enter] pre vloženie odriadkovania. * vkladanie [[Šablóna:Urgentne upraviť|urgentu]] (titulok ''<nowiki>{{UU}}</nowiki>''), vrátane aktuálneho dátumu. Odkaz do zdrojáku vloží markup <code><nowiki>{{subst:</nowiki>[[Šablóna:UUD|UUD]]}}</code>, čo je následne pri uložení úpravy nahradené finálnym <code><nowiki>{{Urgentne upraviť|yyyy-mm-dd}}</nowiki></code>. * šablóny {{tl|bez zdroja}}, {{tl|významnosť}}. * šablóna {{tl|preklad}} vrátane parametrov („cs“ ako ilustračný kód jazyka a dva placeholdre pre názov čl. a č. revízie). * bullet oddeľovače medzi šablónami upozornení v diskusiách. Dajte vedieť, ak by bol s niečím z toho problém. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:23, 3. jún 2026 (UTC) Ešte [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8227858]: * plus celé [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečné sekcie]] ''Referencie'', ''Iné projekty'', ''Externé odkazy'', ''Zdroj'' (odkazy =R=, =P=, =E=, =Z=) * upravené poradie tak, aby údržbové šablóny a veci týkajúce sa záverečných sekcií tvorili ucelené skupiny, pričom poradie v rámci záverečných zodpovedá poradiu dotyčných prvkov v článku --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 14:21, 3. jún 2026 (UTC) :{{ping|Teslaton|s=1}} Neviem či to takto má byť, ale pred Referencie ti tam zobrazuje znak navyše. --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-33981-05|&#126;2026-33981-05]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-33981-05|diskuse]]) 16:06, 10. jún 2026 (UTC) ::Nemá, fixol som, dik za avízo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:09, 10. jún 2026 (UTC) == Články s kandidačnými listinami == Všímam si, že máme viacero stránok, ktoré obsahujú len kandidačné listiny v europarlamentných voľbách 2004 ([[:Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2004|kat.]]) a v parlamentných voľbách 2006 (viď [[:Kategória:Parlamentné voľby na Slovensku v roku 2006|kat.]]). Osobne mi to pripadá ako niečo, čo sa vymyká zásade, že [[Wikipédia:Čo Wikipédia nie je#Wikipédia nie je databáza všetkých informácií|Wikipédia nie je databázou akýchkoľvek informácií]]. Uznávam, že to môže byť užitočné pre niekoho, kto v budúcnosti bude bádať o osobnostiach alebo stranách, ktoré kandidovali či o samotných voľbách, no pre encyklopédiu to pokladám za nadbytočné informácie. Napadá mi preto jedna z dvoch možností: * zabezpečiť presun na [[:s:Wikizdroje:Hlavná stránka|Wikizdroje]] v nejakej rozumnej forme, aby to malo výpovednú hodnotu (teda kontrola s podkladmi), a následný hromadný výmaz z Wikipédi, * výmaz z Wikipédie bez koordinovaného presunu na Wikizdroje (s odvolaním, že informácia sa dá dohľadať u ministerstva vnútra, resp. v príslušnom archívnom fonde). --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 23:21, 11. jún 2026 (UTC) :→ [[Wikipédia:Stránky na zmazanie]]. Všetko to zmazať. --[[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 08:00, 12. jún 2026 (UTC) Pre korektnosť ping na zakladaťelov ([[Redaktor:Matros|Matros]], [[Redaktor:Jano spoza mláky|Jano spoza mláky]]), ak by sa chceli vyjadriť. Súhlasím, že kritériá pre encyklopedický článok to nespĺňa, okrem iného tam nie je citovaný žiaden zdroj. Na druhej strane, ako zoznamy mi tu ani nejak zásadnejšie neprekážajú. Pridaná hodnota v podobe dohľadateľnosti dotyčných tam je, pomyselné zoznamové kritérium to spĺňa (ide o dobre definované množiny, ktorých položky sú z veľkej časti encyklopedicky významné) a v rámci zoznamového žánra sa tu nájdu aj väčšie bizáry. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 08:14, 12. jún 2026 (UTC) :Neviem či väčšina z položiek (osôb) z tých zoznamov bude spĺňať kritériá významnosti. Popri tých najúspešnejších stranách ako [[Kandidačná listina SMERu pre voľby do NR SR v roku 2006|SMER]] a [[Kandidačná listina SDKÚ-DS pre voľby do NR SR v roku 2006|SDKÚ-DS]], kde je zalinkovaných aj okolo polovice položiek, tam sú aj také, ktoré do politického diania na národnej úrovni nezasiahli ([[Kandidačná listina ASV pre voľby do NR SR v roku 2006|ASV]], [[Kandidačná listina strany NÁDEJ pre voľby do NR SR v roku 2006|Nádej]], [[Kandidačná listina SĽS pre voľby do NR SR v roku 2006|SĽS]] ap.). Pri tých malých stranách to možno už aj hraničí so zoznamom členskej základne. Navyše tie zoznamy sú dosť v surovom stave, prakticky len prepis pôvodného dokumentu, preto moja úvaha smerovala na Wikizdroje. --[[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]]) 11:44, 12. jún 2026 (UTC) ::Iste, preto som uviedol, že „z veľkej časti“, nie že „väčšina položiek“. Zoznamy ako doplnkový encyklopedický materiál plnia svoj účel tu lokálne, kde sú prehľadávané tunajším fulltextom, sú kategorizované v tunajšich kategóriách a sú tu z nich trackované okdazy na ich položky, takže keď si človek pozrie čo odkazuje na konkrétnu biografiu, má šancu zazrieť, že ide o univerzitného profesora, kandidáta v nejakých voľbách, človeka s heslom v Beliane, atď., aj vtedy, keď niečo z toho v článku nie je žiadnou formou spomenuté. Stránka niekde na Wikizdrojoch väčšinu týchto funkcií plniť nebude. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:54, 12. jún 2026 (UTC) :::Čo tak ich spojiť do jedného zoznamu?--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:44, 12. jún 2026 (UTC) ::::Aká by mala byť výhoda? Lebo nevýhody to má: zhoršená editovateľnosť, najmä cez VE; strata kategorizovateľnosti do kat. stromov dotyčných strán; zbytočná robota. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 16:50, 12. jún 2026 (UTC) :::::Že by ich nebolo toľko? IMHO je to na hrane významnosti. Ale lepšie než zloženie Volebnej komisie, ktoré sme vymazali.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 16:52, 12. jún 2026 (UTC) == Výzva zdravia 2026 – pozvánka a súhlas s CentralNotice == Zdravím. Rád by som vás pozval na práve prebiehajúcu '''súťaž v písaní článkov zameranú na zdravie''' – '''[[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026|Health Challenge 2026]]'''. Stačí napísať články v (akejkoľvek) Wikipédii (ideálne z [[:m:Special:MyLanguage/Health Challenge 2026/Focus articles|najdôležitejších článkov]]), [[:m:Health Challenge 2026/Participate|uviesť ich na stránke súťaže]] a môžete vyhrať hodnotné ceny (samozrejme, okrem toho, že pomôžete budúcej generácii v oblasti globálneho zdravia ;) Okrem toho by som chcel na tejto Wikipédii zobraziť banner až do konca júna 2026. Podrobnosti nájdete na stránke [[:m:CentralNotice/Request/Health Challenge 2026|žiadosť na MetaWiki CentralNotice]]. Ak súhlasíte, stačí sem napísať, že súhlasíte, a ja sa postarám o zvyšok. Ak máte akékoľvek otázky, prosím, napíšte ich najlepšie na [[:m:Talk:Health Challenge 2026|diskusnú stránku výzvy]], nech môžem rýchlejšie odpovedať. --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 15:35, 17. jún 2026 (UTC) :Ahoj, a má to na tých 12 dní ešte zmysel? Stihnú ti to spustiť? U nás beží lokálny banner, s CentralNotice nemám osobne problém, ale nevidím v tom už úplne zmysel. Škoda, že si nezačal riešiť pred tou aktivitou... ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:59, 18. jún 2026 (UTC) :: Zmysel v tom naďalej vidím. Štandardom je, že nové Centrálne Upozornenia bežia max 2 týždne, takže pár dní menej nie je príliš veľký problém. Takže ak je toto názor komunity, tak to potvrdím na Mete. A áno, čím skôr, tým lepšie. Počuil som sa do budúcnosti ;-) --[[Redaktor:KuboF Hromoslav|KuboF Hromoslav]] ([[Diskusia s redaktorom:KuboF Hromoslav|diskusia]]) 19:44, 18. jún 2026 (UTC) :::Jedna odpoveď sa nerovná názor kumnity. Osobne nesúhlasím s bannerom.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 19:49, 18. jún 2026 (UTC) :::Doplním ešte: máme už inú akciu, ktorá beží.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 09:23, 19. jún 2026 (UTC) == WikiCitátor: workaround pre weby cez Cloudflare (po novom už aj SME a ďalšie periodiká Petit Pressu) == Pre info, pre tých čo používajú [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/ WikiCitátor] na generovanie citácií. ''[[SME]]'', ''[[The Slovak Spectator]]'' a ďalšie weby [[Petit Press]]u sú odnedávna bohužiaľ už obsluhované cez [[:en:Cloudflare|Cloudflare]] [[:en:content delivery network|CDN]] s tamojšou štandardnou aktívnou JS ochranou voči botom. Znamená to okrem iného, že bežné jednoduché HTTP klienty sa už k obsahu priamo nedostanú, bol by potrebný plnokrvný headless browser s podporou JS (a aj tam by bol výsledok neistý, keďže tá ochrana je by design stavaná tak, aby pokiaľ možno nebola jednoducho strojovo obchádzateľná). Táto vec neobmedzuje len WikiCitátor, týka sa aj archivácie cez archive.org, aj citovania cez Zotero vo VE (niekedy prejde, niekedy nie). Perspektívne by sa možno dalo skúsiť osloviť Petit Press cez WMSK, či by neboli ochotní nastaviť výnimky na strane CDN pre nejak definovaných klientov (cez [[:en:User-Agent header|User-Agent]] prípadne IP rozsah), aby umožnili generovanie citácií v rámci wiki. V každom prípade, ako workaround som zatiaľ na strane WikiCitátora doplnil možnosť vložiť pod URL explicitne zdroják cieľovej stránky, vykopírovaný z prehliadača (<tt>Ctrl+U</tt> pri otvorenej dotyčnej stránke + copy&paste), viď [https://tools.freeside.sk/wikiciter/sk/?input=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fkomentare%2Fc%2Fmacky-bez-mena%0A%0A%3C!DOCTYPE%20html%3E%0A%3Chtml%3E%0A%20%20%3Chead%3E%0A%20%20%20%20%3Ctitle%3EMa%C4%8Dky%20bez%20mena%3C%2Ftitle%3E%0A%20%20%3C%2Fhead%3E%0A%20%20%3Cbody%3E%0A%20%20%20%20%3Cscript%20type%3D%22application%2Fld%2Bjson%22%3E%7B%22author%22%3A%20%22Vanda%20Rozenbergov%C3%A1%22%2C%20%22datePublished%22%3A%20%222026-06-22%22%7D%3C%2Fscript%3E%0A%20%20%3C%2Fbody%3E%0A%3C%2Fhtml%3E%0A '''príklad vstupu''']. Znamená to opruz navyše, s trochou cviku sa to ale dá robiť vcelku rutinne a ako východisko z núdze je to použiteľné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:39, 28. jún 2026 (UTC) :{{Re|Teslaton}} Vieš formulovať nejaký e-mail s tým, čo by si chcel, ktorý by sme v rámci WMSK preposlali? ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:51, 28. jún 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Hej, skúsim ešte premyslieť, aký exaktne User-Agent reťazec bude dobré používať (aj s ohľadom na [https://foundation.wikimedia.org/wiki/Policy:Wikimedia_Foundation_User-Agent_Policy][https://en.wikipedia.org/wiki/Wikipedia:Bot_policy], lebo je s tým v súvislosti s AI ošiaľom a snahou šetriť zdroje a limitovať vyťažovanie botmi po novom dosť problém aj vo vzťahu k masívnejšiemu dotazovaniu interných MW apín) a naformulujem niečo. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:23, 29. jún 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton|s=1}} Hej, tých chatbotov nám v takýchto situáciách bol čert dlžný. Keď sformuluješ a povieš, komu poslať, nemám problém to zariadiť a skúsiť to vyriešiť. Možno by tam šiel nejaký whitelist na ten jeden server alebo niečo... Daj vedieť. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:13, 29. jún 2026 (UTC) == Šablóna:Infobox James Bond film == Bol by niekto proti, keď v článkoch (postupom času) ponahrádzam [[:Kategória:Filmy o Jamesovi Bondovi|všetky výskyty]] starej šablóny [[Šablóna:Infobox James Bond film]] z roku <bdi>[https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0abl%C3%B3na:Infobox_James_Bond_film&oldid=727181 2007]</bdi> za klasické šablóny [[Šablóna:Infobox Film|IB film]]. Daná záležitosť by sa tak zmazala, jednak ide o viac-menej duplicitu a druhak nemá žiadne interwiki. Súčasný IB má v článkoch akurát viacero nevýhod. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 14:46, 30. jún 2026 (UTC) :Zatiaľ čo nevidím dôvod udržiavať šablónu, ak je použitá na dostatočneom počte stránok, prečo nie. Ak ju chceš nahradiť... do toho. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 18:01, 30. jún 2026 (UTC) :Dá sa to spraviť, aj keď mi to príde trochu ako samoúčelné mrhanie časom (keďže jej výskytov v čl. je ~30) a znehodnocovanie roboty tých, ktorí tú šablónu zakladali a vypĺňali v článkoch. Pričom aj pre IB film platí (podobne ako pre tú reklamu), že prezentáciu chronológií by bolo treba prerobiť na stĺpcovú sadzbu na spôsob IB Album, IB Politik, resp. viď aj [[:cs:Šablona:Infobox - film]]. :Čo sa týka hlavných postáv (Bond, Bond girl, hl. zločinec), šlo by ev. pre tieto prípady doplniť do IB Film generické parametre (názovN, hodnotaN, napr. postavaN, herecN prípadne obsadenieN), ktoré by sa zobrazovali predradené pred collapsovanou sekciou ''Obsadenie'' (ktorá by v takom prípade mala titulok ''Ďalšie obsadenie''). Tak by bolo zachované to, čo momentálne rieši IB James Bond film, že hlavné postavy sú v nej konzistentným spôsobom priamo zobrazené. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:18, 30. jún 2026 (UTC) ::Vlastne ono to tam už je v nejakej forme podporované, je tam parameter <code>Obsadenie2</code>, ktorý sa zobrazuje necollapsovaný predradene pred <code>Obsadenie</code>. Je to ale dosť absurdná forma, jednak názvovo a poradím (Obsadenie2 evokuje niečo sekundárne, pričom je to skôr opačne), v druhom rade sú tam potom dve sekcie s titulkom ''Obsadenie'' (viď napr. film ''[[Učiteľka (film)|Učiteľka]]''). Dalo by sa zrejme <code>Obsadenie2</code> premenovať (spätne kompatibilne, tzn. s aliasovaním pôvodným názvom) na <code>Hlavné obsadenie</code>, ktoré ak by bolo vyplnené, tak by bolo zobrazené necollapsovane ako prvé (s titulkom asi ''Hlavné postavy'') a collapsovaná sekcia Obsadenie by bola pod ním, uvedená ako ''Ďalšie obsadenie''. V prípade bondoviek by sa do hl. obsadenia dávali tie tri hlavné postavy; pričom uvádzať ich (Bond, Bond girl, hl. zločinec) zrejme nie je nevynutné, vyplýva to z poradia uvedenia. ::Resp., dajú sa tam prípadne doplniť aj obe spomenuté možnosti uvedenia hlavných postáv (číslovane s explicitnými názvami, aj sumárne cez parameter Hlavné postavy/Hlavné obsadenie), ak by to malo zmysel pre konkrétne filmové série, ako napr. tie bondovky. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 19:48, 30. jún 2026 (UTC) == Archivácia diskusií == Pozdravujem a dávam do pozornosti [[Wikipédia:Potrebujem pomoc#Mapa Horné Považie|túto diskusiu]]. Padla tam otázka ohľadom archivovania starých správ, keďže nielen na tej stránke je v úvode uvedené: ''Diskusie staršie ako 30 dní (dátum poslednej poznámky) sú presúvané do archívu''. Keďže na väčšine diskusných stránok v mennom priestore ''Wikipédia'' prebieha archivácia raz ročne, pri niektorých najaktívnejších stoloch v Kaviarni nanajvýš trikrát ročne, nemala by sa tá veta z málo aktívnych diskusných stránok, akou je aj [[Wikipédia:Potrebujem pomoc]], vypustiť? Predom vďaka za podnety. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:07, 22. júl 2026 (UTC) :Má to tam význam minimálne ako hint, ako staré vlákna je už prijateľné archivovať. Archivácia sa obvykle riadi zaplnenosťou dotyčnej stránky, kým sú tam jednotky vlákien a celé to má rozsah na zopár obrazoviek, technicky nie je archivácia nevyhnutná. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 18:14, 22. júl 2026 (UTC) ::Súhlasím, veď práve preto som to navrhol, či to niekde nezmeniť na 1 rok/iné časové obdobie/vypustiť, keďže po mesiaci to nikto nearchivuje, obzvlášť na takých relatívne opustených diskusiách ako Wikipédia:Potrebujem pomoc, kde je archivácia nutná tak raz za päť rokov. --[[Redaktor:Spider 001757|Spider 001757]] ([[Diskusia s redaktorom:Spider 001757|diskusia]]) 18:24, 22. júl 2026 (UTC) :::Nevidím dôvod to meniť, "sú presúvané" neznamená, že sa presúvajú okamžite po 30 dňoch. K staršej diskusii stále môže niekto zareagovať. [[Špeciálne:Diff/8251183|LeaderBota som zrovna dnes archivoval po dvoch rokoch]]. Jediná vec, ktorá sa archivuje relatívne pravidelne, je [[WP:SNZ]]. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 20:04, 22. júl 2026 (UTC) == Články o základných školách z hľadiska encyklopedickej významnosti == Vzhľadom na [[Špeciálne:Rozdiel/8255045|tento nález]] pri rutinnej patrole mi napadá, či chceme nejako globálne riešiť otázku encyklopedickej významnosti základných škôl. V [[:Kategória:Základné školy na Slovensku|kategórií „Základné školy na Slovensku“]] ich máme takmer stovku, pričom drvivá väčšina z nich zjavne nemá [[WP:2NNSZ]], takže dávať ich jednotlivo na SNZ mi pripadá nepraktické. Pritom ťažko povedať, či základné školy (až na zopár ozaj historicky významných) vôbec majú šancu na splnenie tohto kritéria. Základné školy či ich zriaďovatelia (obce) zvyknú vydávať výročné brožúry a publikácie, no tie nespĺňajú kritérium nezávislého zdroja. V monografii o obci sa zväčša zrejme nebude nachádzať dostatok informácií o konkrétnej základnej škole. Väčší zmysel asi bude mať podstatné informácie zapracované do článku o obci (meste, mestskej časti) v rámci kapitol o školstve. Neviem či k tejto problematike prebehla všeobecnejšia diskusia; pri predbežnom vyhľadávaní vidím len, že sa sporadicky objavuje pri konkrétnych článkoch škôl: [[Diskusia:Základná škola s materskou školou (Zalužice)|Základná škola s materskou školou (Zalužice)]] (staršia diskusia bez záveru, 2009{{--}}2010), SNZ: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola M. R. Štefánika Trebišov|Základná škola M. R. Štefánika Trebišov]] (2011), [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)|Základná škola (Spišská Nová Ves, Ing. O. Kožucha 11)]], [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)|Základná škola (Prešov, Šrobárova 20)]] (obe 2024). --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 02:34, 29. júl 2026 (UTC) :@[[Redaktor:Corin|Corin]] Osobne som za ponechanie ZŠ, tak ako tu máme aj SŠ či Gymnázia, u ktorých je častokrát situácia podobná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 07:03, 29. júl 2026 (UTC) ::Problém vidím v tom, že na Slovensku existuje celkovo cez dvetisíc základných škôl (2&nbsp;058 podľa údaja z roku 2025, pozri [https://e.dennikn.sk/minuta/4756698 Denník N 21.07.2025], pozri aj [https://www.cvtisr.sk/cvti-sr-vedecka-kniznica/informacie-o-skolstve/statistiky/statisticka-rocenka-publikacia/statisticka-rocenka-zakladne-skoly.html?page_id=9601 ''Štatistická ročenka''] [[Centrum vedecko-technických informácií Slovenskej republiky|CVTI SR]]). To je pomerne dosť článkov, ktorým by sme priradili encyklopedickú významnosť z titulu existencie (ako to robíme napr. pri geografických útvaroch, sídlach ap.), pričom údaje o nich sa v čase menia (počet tried, rozpis krúžkov ap. sú tiež pomerne podružné informácie z hľadiska encyklopédie, kam patrí skôr prehľad o histórii, vývoj riaditeľov ap.). Nebránim sa tomu, ak bude zhoda, len to treba premyslieť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:48, 29. júl 2026 (UTC) :Ak nespĺňajú kritériá, tak mi zmazanie nevadí. Si ochotný venovať tomu čas a prezrieť to, či niektoré kritériá spĺňajú? Prípadne, bol by si ochotný články zapracovávať do stránok o obciach? Ak by sa zapracovávali do článkov o obciach, nevadilo by mi nechať presmerovacie stránky, prípadne aj s kategorizáciami... --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 11:47, 29. júl 2026 (UTC) ::Vzhľadom na ich počet je to pomerne obrovské množstvo práce, pričom predpokladám, že informácie, ktoré by im mohli dopomôcť k encyklopedickej významnosti sa budú nachádzať skôr v obecných monografiách (vedecké knižnice majú povinné výtlačky, no obce a školy nie sú vždy svedomité v ich zasielaní). Najschodnejšie by asi bolo rozdeliť do okresov a prechádzať tak. ::Prípadne si ešte viem predstaviť automatizovaný zoznam (zrejme podľa okresov) v štýle [[:Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok na Slovensku|zoznamov kultúrnych pamiatok na Slovensku]], ktoré tu boli naimportované z databázy [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky|PÚ SR]]. Teda ak by bolo o také niečo vôbec záujem a zhoda. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 11:53, 29. júl 2026 (UTC) :::Zbytočná robota presúvať to. Tieto inštitúcie sú významné už z titulu existencie a hoci málo z nich, niektoré sú aj ako-tak spracované. Presúvať to, robiť presmerky a potom po čase to zasa po rozšírení vracať na samostatné heslá nemá zmysel. Treba riešiť motiváciu, resp. možné riešenia doplnenia týchto článkov (napr. projekt v spolupráci so školami), nie ich likvidáciu. Kiežby sa ten čas a energia, čo sa tu venuje diskusiám ohľadom mazania, venovala ich rozšíreniu... --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 12:50, 29. júl 2026 (UTC) :Drvivá časť bude mať encyklopedickú významnosť min. lokálnu. Pracoval by som s tým predpokladom. Dohľadávánie je pracné a limitované len na online priestor. Mazal by som len tie v zlom stave, obsahujúce nevhodný obsah, ktorých sa nikto nebude ochotný ujať. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 17:23, 29. júl 2026 (UTC) : K tomu jsem se už vyjadřoval, a to i na cswiki (naposledy několikrát [[:cs:Wikipedie:Diskuse o smazání/Soukromé vzdělávací organizace|tady]]). Základním problémem je, že při analýzách problémů článků často dochází k zaměňování významnosti a propagace. U státních škol, které většinou nepotřebují propagaci a nejsou psány ze strany profesionálních PR týmů (ale nějaké jistě napíšou i běžní redaktoři), se nějak tak jejich články tiše trpí s nepsaným odkazem na jejich potenciální užitek, ačkoli každý musí tušit, že heslo do všeobecné encyklopedie to spíše není. Takže soudím, že takové články tu zůstávají, protože tolik neiritují mazače. Osobně je mi jejich osud lhostejný a jejich přítomnost mi taky nevadí – resp. nemyslím si, že je to problém, který by skwiki měla urgentně řešit. [[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 12:22, 30. júl 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie a presun návrhu článku Gardeon == Dobrý deň, prosím o nezávislé posúdenie [[Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon|návrhu článku Gardeon]] a vyjadrenie, či je vhodný na presun do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]. Návrh je založený najmä na rozsiahlejších redakčných článkoch Denníka N, Forbes Slovensko a denníka Pravda a na rebríčkoch Financial Times. Prosím o kontrolu encyklopedickej významnosti, neutrality textu, referencií a formátovania. Ak návrh spĺňa požiadavky Wikipédie, prosím nezávislého redaktora o jeho presun. Ak je potrebné niečo upraviť, budem vďačný za konkrétne pripomienky. Ďakujem veľmi pekne. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 11:07, 29. júl 2026 (UTC) :Dobrý deň. Za mňa je to s pár úpravami v poriadku (navrhol som). Oceňujem korektný prístup (myslím, že tu hovorím za viacerých). Kľudne pridajte/nahrajte aj jednu ilustračnú fotku, ak to nebude katalóg produktov. --[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]]) 18:42, 29. júl 2026 (UTC) ::Dobrý deň, ďakujem za úpravy návrhu článku aj za váš super prístup :) Súhlasím so všetkými zmenami, ktoré ste navrhli a vykonali. Stránku som predtým omylom presunul na <code>Redaktor:Redaktor:VirtualStoic/Gardeon</code>, preto mi filter blokuje jej editovanie aj presunutie ako cudzej redaktorskej stránky. V úvodnej vete je ešte preklep „GADEON“, správne má byť „GARDEON“. ::Ak je už návrh podľa vás pripravený, môžete ho, prosím, presunúť priamo do hlavného menného priestoru pod názov <code>Gardeon</code>. Následne by som do článku doplnil ešte jednu až maximálne 2 vhodné fotografie, žiadny katalóg produktov. Ešte raz vám veľmi pekne ďakujem za pomoc a úpravu článku. --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 07:46, 30. júl 2026 (UTC) :::{{Re|VirtualStoic}} Stránku som Vám presunul na [[Redaktor:VirtualStoic/Gardeon]], môžete teda doupravovať. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:08, 30. júl 2026 (UTC) ::::@[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] @[[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ::::ďakujem veľmi pekne za pomoc :) Všetko som upravil a doplnil som aj fotografie. Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 14:08, 12. august 2026 (UTC) :::::@[[Redaktor:Corin|Corin]] Mohli by ste sa, prosím, pozrieť na aktuálnu verziu a v prípade, že je už v poriadku, presunúť ju z môjho redaktorského priestoru do hlavného menného priestoru pod názov [[Gardeon]]? Ďakujem a pekný deň prajem! --[[Redaktor:VirtualStoic|VirtualStoic]] ([[Diskusia s redaktorom:VirtualStoic|diskusia]]) 08:00, 18. august 2026 (UTC) == Hromadné doplnenie sekcie Iné projekty == {{ping|Corin|Exestosik|Jetam2|KormiSK|OJJ|Pe3kZA|Pelex|Scholastikos|Tchoř|s=1}}<!-- ping na správcov pre info, audiencia je samozrejme širšia --> Zdravím. V nadväznosti na manuálnu aktivitu pána kolegu [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] a diskusiu [https://sk.wikipedia.org/wiki/Diskusia_s_redaktorom:Fillos_X.#Dop%C4%BA%C5%88anie_sekcie_In%C3%A9_projekty] zisťujem, či sú nejaké výhrady voči prípadnému hromadnému strojovému doplneniu [[Wikipédia:Záverečné sekcie|záverečnej sekcie]] ''Iné projekty'' so šablónou {{tl|Projekt}} do článkov, v ktorých chýba a ktoré majú na WD asociovanú commons kategóriu (či už cez [[d:Property:P373|P373]] alebo cez sitelink). Sekundárne by som potom v upravovaných čl. znormalizoval ešte: * markup zoznamu referencií z rôznych foriem (<code><nowiki><references /></nowiki></code>, <code><nowiki><references></references></nowiki></code>, <code><nowiki>{{Reflist}}</nowiki></code>, <code><nowiki>{{Referencie|2}}</nowiki></code> a pod.) do podoby štandardného prostého volania š. {{tl|Referencie}}, vkladajúcej zoznam referencií s responzívnym počtom stĺpcov (1{{--}}N stĺpcov v závislosti od dostupnej šírky obrazovky/okna). * odriadkovania (2+ prázdnych riadkov kdekoľvek v zdrojáku → 1 prázdny riadok). V minulosti sa prázdne riadky (mapované pri rendrovaní na prázdne odseky) využívali na zväčšenie vert. odsadenia koncových šablón od poslednej sekcie, to už ale nie je potrebné, je to zabezpečené štýlovaním. Rovnako ich občas niekto zneužil na odsadenie obsahu kvôli vloženým floating obrázkom a pod., na to ale rovnako existujú štandardné možnosti (clear). Upozorňujem, že úprava sa týka viac než 90-tisíc článkov, takže s tým bude nevyhnutne spojený nejaký diskomfort v podobe zaplnenia redaktorských watchlistov upravenými stránkami. A v nejakom percente článkov s veľmi neštandardným obsahom/markupom záveru sú možné aj rôzne anomálie, typicky vloženie sekcie na nesprávne miesto. Štandardné kontexty (vloženie pred existujúcu sekciu ''Externé odkazy'' a/alebo ''Zdroj/-e/'', vloženie pred koncové š. a kat., vloženie pred kat.) som sa snažil pokryť. Možné otázne aspekty: # či sekciu dopĺňať aj do rozlišovacích stránok, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258193] (za mňa skôr asi áno) # či sekciu dopĺňať aj do zoznamov, napr. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?diff=8258196] (dtto.) # či to vôbec stojí za to robiť: odkaz na Commons je dostupný aj z layoutu, cez sekciu ''V iných projektoch'' dropdownu <big>⋮</big> v novom Vectore, resp. cez rovnomenný slot v Monobooku (za mňa, pre konzistentnosť, že to čitateľ nájde na očakávanom mieste priamo vo výklade, to asi nejaký zmysel má) Príklady úprav viď várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608042247&limit=9], resp. 100-kusová random sample várka [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/TeslaBot&limit=100&offset=202608051013]. Vďaka za prípadný feedback. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 23:01, 4. august 2026 (UTC) :Ahoj. Nemám výhrady.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 23:05, 4. august 2026 (UTC) :Fillos X. rád odklikáva niektoré úplne zbytočné veci manuálne, prednedávnom som ho konečne presvedčil i na robotické aktualizácie zoznamu najnovších článkov Portálov, takže ma táto aktivita neprekvapuje. :Z rozlišovačiek by som to každopádne vynechal, ak sa tam pridá nesúvisiaci nový význam, tak to tam bude nevhodné; ten Ružový panter je skôr výnimka podľa mňa. Áno, je to na WD, ale ten význam lokálne môže byť iný. Inak zmysel to asi má, neviem, či na to niekto kliká, ale v tom layoute (Vector 2010) som zistil, že to je, až keď mi to Fillos povedal asi 3 mesiace dozadu. V novom skrytom by som niečo také určite nehľadal. --~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 09:11, 5. august 2026 (UTC) ::{{re|KormiSK|s=1}} Nie je to výnimka, RS s potenciálne doplniteľným commons prelinkovaním je relativne dosť, cca 1 700. Tu je náhodná vzorka desiatich, ak by si chcel niekto pozrieť commons protistrany k nim: :::[[EF]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:EF], [[Fleming]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Fleming], [[Kostol svätej Anny]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint_Anne_Church], [[Turan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Turan], [[Válek]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:V%C3%A1lek_(surname)], [[Segregácia]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Segregation], [[Saint-Aignan]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Saint-Aignan], [[Škoda Rapid]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:%C5%A0koda_Rapid], [[Ilarion]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:Ilarion_(given_name)], [[Číňania]] [https://commons.wikimedia.org/wiki/Category:People_of_China]. ::Spravidla je tam kategória s podkat., ktoré zvyknú mať zmysluplnú mieru prekryvu s významami v tunajšej RS (pričom tam kde je v RS trebárs veľká časť červených wl., máš cez commons link aspoň médiá k tým významom). Ako nemám na to vyhranený názor, som ok ako s ich doplnením, tak aj s prípadným vyňatím z dopĺňania. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 09:43, 5. august 2026 (UTC) :::{{Re|Teslaton}} Aha, ešte i na Commons je to rozl. No tak asi hej potom. ~[[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]]) 11:15, 5. august 2026 (UTC) ::::V časti prípadov. V inej (v tamtej vzorke Válek, segregácia, Škoda Rapid, Ilarion, Číňania) je napojená bežná commons kategória. Ale aj tam je prienik zvyčajne vcelku relevantný. Ako doplnková záležitosť k rozlišovačkám mi to príde v zásade neškodné. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 11:28, 5. august 2026 (UTC) :1. áno, 2. áno a 3. Pre bežného čitateľa je [[Wikimedia Commons|Commons]] v aktuálnom vektore ťažšie dohladateľný ako tomu bolo kedysi. Ďalšou výhodou je aj fakt, že v niektorých typoch stránkach to pridá aspoň ako-taký obsah / klikatelný link (napr. [[0. roky 15. storočia]]). A zmena starého zápisu ref. na nový (šablónovitý) je tiež prínosná. --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 09:59, 5. august 2026 (UTC) :Za mňa súhlas. Dobrý nápad spojiť doplnenie {{tl|projekt}} a náhradu {{tl|referencie}}. [[Redaktor:Vasiľ|Vasiľ]] ([[Diskusia s redaktorom:Vasiľ|diskusia]]) 11:29, 5. august 2026 (UTC) : Súhlasím. --[[Redaktor:DurMar12|DurMar12]] ([[Diskusia s redaktorom:DurMar12|diskusia]]) 11:38, 5. august 2026 (UTC) : Každé jedno rozšírenie je prínosné. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 13:54, 6. august 2026 (UTC) :Za mňa tiež, samozrejme, môže byť. --[[Redaktor:Corin|Corin]] ([[Diskusia s redaktorom:Corin|diskusia]]) 14:20, 6. august 2026 (UTC) Zatiaľ 15k várka [https://sk.wikipedia.org/wiki/Special:Contributions/TeslaBot?offset=202608060613], ďalšiu potom zase večer, nech to cez deň nezapĺňa watchlisty. --[[Redaktor:Teslaton|Teslaton]] ([[Diskusia s redaktorom:Teslaton|diskusia]]) 06:45, 6. august 2026 (UTC) == Žiadosť o posúdenie/presun článku Bratislava a jej premeny == Dobrý deň, prosím o posúdenie prepracovaného návrhu článku [[Redaktor:Bapremeny/Bratislava a jej premeny]]. Pôvodný článok bol v roku 2023 zmazaný po diskusii o encyklopedickej významnosti. Odvtedy bola vytvorená nová verzia, odstránené propagačné formulácie a doplnené nové zdroje, najmä STVR, Bratislavské noviny a Slovenské technické múzeum. Prosím o názor, či súčasná verzia už dostatočne preukazuje encyklopedickú významnosť a či je možné článok presunúť do hlavného menného priestoru. Pôvodná diskusia o zmazaní: [[Wikipédia:Stránky na zmazanie/BRATISLAVA A JEJ PREMENY Občianske združenie]] <nowiki>Ďakujem za posúdenie. --~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Bapremeny|Bapremeny]] ([[Diskusia s redaktorom:Bapremeny|diskusia]]) 08:48, 23. august 2026 (UTC) e6rh7xfie3kzhhzoflyooxpvqm8uoub Medvedí ostrov 0 13245 8358876 8227328 2026-08-22T13:16:56Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8358876 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Bjornoya Location Map-en.svg|náhľad|Poloha ostrova]] [[Súbor:Bjørnøya map-en.svg|náhľad|Mapa ostrova]] '''Medvedí ostrov'''<ref name="ÚGKK"/> ({{vjz|nor|Bjørnøya}}) je súčasť [[Nórsko|Nórska]] a [[Svalbard]]u. Leží v [[Severný ľadový oceán|Severnom ľadovom oceáne]]. Celý ostrov tvorí [[Prírodná rezervácia|prírodnú rezerváciu]] okrem {{km2|1.2}} okolo meteorologickej stanice. Rezervácia siaha až 4 [[Námorná míľa|námorné míle]] (cca {{km|7.4|m}}) do mora. == Charakteristika == Medvedí ostrov leží 120 námorných míľ južne od Svalbardu a má tvar trojuholníka, smerujúceho na juh. Rozloha ostrova je {{km2|178}} (dĺžka v severojužnom smere asi {{km|20|m}} a šírka {{km|15.5|m}}). Ostrov leží medzi 74°20´{{--}}74°31´ [[Zemepisná šírka|severnej šírky]] a 18°45´{{--}}19°16´ [[Zemepisná dĺžka|západnej dĺžky]]. Južná časť je hornatá s množstvom plochých vrchov s výškou 360{{--}}{{mnm|440|w}} Na východe ostrova je pohorie Miseryfjellet s vrchmi Urd ({{mnm|536}}) Vardan (462) a Skuld (454), ďalšími pohoriami sú Antarcticfjellet na juhovýchode, a Fuglefjellet, Hamburgfjellet, a Alfredfjellet na juhozápade. Severná časť je rovinatá. Na ostrove je aj niekoľko piesočnatých pláží či polostrovov, ktoré sú však nevhodné pre [[plávanie]]. Priemerná teplota na ostrove je v januári -7,9 °C. a v júli a auguste +4,4 a +4,5 °C. Priemerné ročné zrážky dosahujú {{mm|350|m}}. [[Polárna noc]] trvá od 8. novembra do 3. februára a [[polárny deň]] od 2. marca do 11. augusta. == Dejiny == Medvedí ostrov bol prvýkrát zaznamenaný [[10. jún|10. júna]] [[1596]] [[Holanďania|holandským]] moreplavcom [[Willem Barents|Willemom Barentsom]] počas jeho tretej plavby. [[Willem Barents|Barents]] ostrov pomenoval ''Beeren Eylandt'' (v [[Angličtina|angličtine]] ''Bear Island'', v [[Nórčina|nórčine]] ''Bjørnøya''), pretože počas tejto plavby mala posádka údajne stretnutie s [[Medveď biely|ľadovým medveďom]] na pobreží.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bear Island (Bjørnøya) - Spitsbergen {{!}} Svalbard | url = https://www.spitsbergen-svalbard.com/spitsbergen-information/islands-svalbard-co/bjornoya.html | dátum prístupu = 2025-09-01 | jazyk = en-US}}</ref> Počas [[18. storočie|18. storočia]] na ostrove začali zimovať [[Rusi|ruskí]] lovci. V tomto období sa o Medvedí ostrov začali zaujímať aj [[Nóri]]. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] postavili na ostrove nórski obchodníci obydlia, kde lovci často prezimovali. Vedecké expedície sa na ostrov začali pravidelnejšie vydávať od polovice [[19. storočie|19. storočia]], kedy ho zmapovali [[Švédi|švédski]] a [[Nóri|nórski]] výskumníci.<ref name=":0" /> Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] sa na ostrove objavili prvé pokusy o hospodárske využitie zo strany nemeckých a ruských záujemcov, ktorí vykonali prieskumné vrty a skúšobnú ťažbu uhlia, no tieto aktivity neprerástli do trvalej prevádzky. Rozsiahlejšiu činnosť rozvinula nórska spoločnosť ''Bjørnøens Kullkompani'' (neskôr ''Bjørnøen A/S''), ktorá v roku [[1915]] získala nároky na celý ostrov a založila banícku osadu Tunheim. V rokoch [[1917]] – [[1925]] sa tu vyťažilo viac než 100 000 ton uhlia a počet pracovníkov v roku [[1923]] dosiahol približne 260. Pokles cien uhlia a nepriaznivé geologické podmienky viedli k ukončeniu ťažby v roku [[1925]]. V tom istom roku [[Nórsko]] odkúpilo nemecké nároky a ostrov bol začlenený do Svalbardskej zmluvy.<ref name=":0" /> Od roku [[1918]] na ostrove fungovala meteorologická a rádiová stanica, ktorá zohrala kľúčovú úlohu počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V roku [[1941]] bola osada Tunheim spolu so stanicou zničená [[Spojené kráľovstvo|britským]] námorníctvom, aby sa zabránilo ich využitiu nemeckými silami. Nemci však neskôr prevádzkovali vlastnú meteorologickú stanicu na juhu ostrova. Po vojne Nóri vybudovali novú stanicu v Herwighamne na severnom pobreží, ktorá sa stala hlavným centrom aktivít a zostáva v prevádzke dodnes.<ref name=":0" /> [[Súbor:På vei til Bjørnøya stasjon.jpg|náhľad|386x386bod|[[Meteorologická stanica]] na ostrove]] [[Súbor:Bear Island Svalbard Arctic (20094288798).jpg|náhľad|315x315bod|[[Morské vtáctvo]] pri ostrove]] == Obyvateľstvo == Stálych obyvateľov ostrova tvorí približne 10 zamestnancov nórskej meteorologickej a rádiovej stanice, ktorá sa nachádza v Herwighamne na severnom pobreží ostrova. Okrem toho sa na ostrove každoročne uskutočňuje vedecký výskum, zameraný najmä na monitorovanie [[Populácia (biológia)|populácií]] [[Morské vtáctvo|morských vtákov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's history and cultural remains - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/history-and-cultural-remains.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> == Flóra a fauna == === Fauna === Počas obdobia hniezdenia sa na ostrove zhromažďuje viac ako milión morských vtákov. Medzi najpočetnejšie patria alky tenkozobé (''Uria aalge''), alky hrubozobé (''Uria lomvia''), alky malé (''Alle alle''), [[Čajka trojprstá|čajky trojprsté]] (''Rissa tridactyla''), fulmare ľadové (''Fulmarus glacialis'') a čajky bledé (''Larus hyperboreus''). Pobrežné a morské oblasti okolo ostrova predstavujú významné kŕmne lokality pre tieto vtáky.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's wildlife - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/wildlife.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> Okolie ostrova je zároveň dôležitým miestom [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovania]] viacerých druhov [[Ryby (Osteichthyes)|rýb]], vrátane tresiek, sleďov, nórskeho okúnika (''Sebastes norvegicus'') a halibuta grónskeho (''Hippoglossus hippoglossus''). Celkovo bolo vo vodách Medvedieho ostrova zaznamenaných 24 druhov rýb.<ref name=":1" /> V mori pri ostrove sa vyskytujú aj viaceré druhy tuleňov, hoci v menších počtoch než pri iných častiach súostrovia [[Svalbard]]. Ide najmä o tuleňa krúžkovaného (''Pusa hispida''), tuleňa bradatého (''Erignathus barbatus''), tuleňa grónskeho (''Pagophilus groenlandicus''), tuleňa kapucňového (''Cystophora cristata''), tuleňa obyčajného (''Phoca vitulina'') a príležitostne aj mroža (''Odobenus rosmarus''). Medzi bežne pozorované veľryby patria bielonosec (''Lagenorhynchus albirostris'') a [[vráskavec minke]] (''Balaenoptera acutorostrata'').<ref name=":1" /> Ak sa v zime naplavený morský ľad dostane až k ostrovu, môžu sa tu objaviť aj ľadové medvede (''Ursus maritimus''). [[Populácia (biológia)|Populácia]] polárnej líšky (''Vulpes lagopus'') zostáva dlhodobo nízka v dôsledku minulého intenzívneho lovu, no od roku [[1986]] bolo na ostrove niekoľkokrát zaznamenané úspešné [[Rozmnožovanie (biológia)|rozmnožovanie]]. Obe tieto druhy sú prísne chránené.<ref name=":1" /> V približne dvadsiatich [[Jazero|jazerách]] na ostrove sa vyskytuje sivoň alpský (''Salvelinus alpinus'').<ref name=":1"/> [[Súbor:Bjoern9.jpg|vľavo|náhľad|Medvedí ostrov]] === Flóra === [[Vegetácia (rastlinstvo)|Vegetácia]] ostrova patrí do pásma stredoarktickej [[Tundra|tundry]]. Z celkového počtu 173 druhov [[Cievnaté rastliny|cievnatých rastlín]] známych zo [[Svalbard|Svalbardu]] sa na ostrove vyskytuje 54. Okrem toho tu bolo zaznamenaných približne 150 druhov [[Machy|machov]]. Najbohatšie porasty sa nachádzajú v blízkosti útesov, kde hniezdia veľké [[Kolónia (ekológia)|kolónie]] [[Morské vtáctvo|morských vtákov]], ktoré obohacujú pôdu o živiny. V týchto lokalitách prevláda lyžičník grónsky (''Cochlearia groenlandica'').<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bjørnøya's vegetation - The Cruise Handbook for Svalbard | url = https://cruise-handbook.npolar.no/en/bjornoya/vegetation.html | vydavateľ = cruise-handbook.npolar.no | dátum prístupu = 2025-09-01}}</ref> V iných častiach pôsobí ostrov skôr neúrodne. Medzi najbežnejšie vegetačné typy patria [[Mokraď (ekológia)|mokrade]], kde rastú druhy ako ''Dupontia pelligera'', ''Ranunculus hyperboreus'' a ''Hippuris vulgaris''. Ďalší typ tvoria vetrom ovplyvnené lišajníkové spoločenstvá, v ktorých dominujú [[machy]] a [[Lišajník|lišajníky]]. Na pobreží sa vyvinuli plážové rastlinné komunity s druhmi ako ''Puccinellia phryganodes'', ''Carex subspathacea'' a ''Rhodiola arctica''.<ref name=":2"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 02.06.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.sysselmannen.svalbard.no/images/bjorn_natres.jpg Mapa ostrova] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20040428154901/http://www.sysselmannen.svalbard.no/images/bjorn_natres.jpg |date=2004-04-28 }} * [http://maps.unomaha.edu/Maher/svalbard/bjorn.html Geológia ostrova Bjørnøya] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20060908133541/http://maps.unomaha.edu/Maher/svalbard/bjorn.html |date=2006-09-08 }} * [http://pub.tv2.no/TV2/nyhetene/article258155.ece Medvedia rodinka na Bjørnøya. Novinový článok v nórčine] [[Kategória:Ostrovy Nórska]] 4wjq8rnoptmtffup7xwor7npwrs08mq Ján Čarnogurský 0 13269 8358883 8355017 2026-08-22T13:46:05Z Randymonkey09 299198 Oprava priezviska Longaver -> Longauer 8358883 wikitext text/x-wiki {{Dobrý článok}} {{Infobox Politik | Meno = Ján Čarnogurský | Rodné meno = <!-- často rodné priezvisko u žien, u ostatných stačí Meno --> | Popis osoby = slovenský advokát a bývalý politik | Portrét = Ján Čarnogurský (2012).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ján Čarnogurský v roku 2012 | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = Bývalý | Úrad = [[Zoznam predsedov vlády Slovenska|predseda vlády SR]] | Začiatok obdobia = [[6. máj]]a [[1991]] | Koniec obdobia = [[24. jún]]a [[1992]] | Predchodca = [[Vladimír Mečiar]] | Nástupca = [[Vladimír Mečiar]] | Poradie2 = 4. | Úrad2 = [[zoznam ministrov spravodlivosti Slovenskej republiky|minister spravodlivosti SR]] | Začiatok obdobia2 = [[30. október|30. októbra]] [[1998]] | Koniec obdobia2 = [[15. október|15. októbra]] [[2002]] | Prezident2 = <!-- často podstatné len pri predsedoch vlády --> | Viceprezident2 = | Premiér2 = | Predchodca2 = [[Jozef Liščák]] | Nástupca2 = [[Daniel Lipšic]] | Poradie3 = 1. | Úrad3 = predseda [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | Predchodca3 = ''novovzniknutá funkcia'' | Nástupca3 = [[Pavol Hrušovský]] | Začiatok obdobia3 = [[1990]] | Koniec obdobia3 = [[2000]] | Dátum narodenia = {{dnv|1944|1|1}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]], [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = | Alma mater = Právnická fakulta [[Karlova univerzita|Karlovej univerzity]]<br />[[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] | Profesia = | Národnosť = | Vierovyznanie = | Rodičia = [[Pavol Čarnogurský]] | Príbuzní = | Súrodenci = [[Ivan Čarnogurský]]<br />[[Marina Čarnogurská]]<br />[[Oľga Slivková]]<br />[[Pavol Čarnogurský mladší|Pavol Čarnogurský ml.]] | Manželka = Marta | Partnerka = | Deti = Ján, Peter | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Ján Čarnogurský''' (* [[1. január]] [[1944]], [[Bratislava]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[advokát]], aktivista, bývalý politik a [[disident]], člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]], v rokoch 1991{{--}}1992 [[predseda vlády Slovenskej republiky|predseda vlády SR]] a v rokoch 1998 – 2002 minister spravodlivosti. V rokoch 1990{{--}}2000 bol predsedom [[KDH – Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]] (KDH) a do októbra roku 2013 jeho členom. Po odchode z vrcholovej politiky sa stal výrazným kritikom členstva Slovenska v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a v [[Európska únia|Európskej únii]], [[Sankcia (trest)|sankcií]] voči [[Rusko|Rusku]] a dlhodobo presadzuje užšie vzťahy s Ruskom.<ref name=":3" /><ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS pozvala Čarnogurského, ten šíril ruskú fámu o mŕtvych obyvateľoch Krymu, ktorú svedkovia spochybnili|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/2733938/rtvs-pozvala-carnogurskeho-ten-siril-rusku-famu-o-mrtvych-obyvateloch-krymu-ktoru-svedkovia-spochybnili/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2022-02-23|dátum prístupu=2026-06-25}}</ref> Od založenia v roku 2006 vedie Slovensko-ruskú spoločnosť,<ref name=":2" /> najmenej od roku 2007 je členom Valdajského diskusného klubu<ref name=":38" />, od roku 2017 predsedom koordinačnej rady Medzinárodného združenia Priatelia Krymu<ref name=":39" /> a zakladajúcim členom Medzinárodného hnutia rusofilov, ktoré vzniklo v roku 2023'''.<ref name=":15" />''' Bol zaradený do databázy politicky zaujatých volebných pozorovateľov Európskej platformy pre demokratické voľby.<ref name=":5" /> == Mladosť a vzdelanie == Otec Jána Čarnogurského, [[Pavol Čarnogurský]], bol poslancom [[Snem Slovenskej republiky|Snemu Slovenskej republiky]] (1938{{--}}1945). Kvôli tomu nebola v roku 1957 jeho sestra [[Marina Čarnogurská]] (spolužiačka [[Milan Lasica|Milana Lasicu]]) pripustená na prijímacie skúšky. O niekoľko rokov neskôr sa však pomery uvoľnili a mohol študovať.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lasica | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = Milan Lasica | priezvisko2 = Ormandík | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = Marek Ormandík | titul = V krátkosti : denníkové zápisky Milana Lasicu z rokov 2009 – 2015 a denníkové kresby Mareka Ormandíka z roku 2020 | vydanie text = Prvé slovenské vyd. | vydavateľ = Slovart | miesto = Bratislava | rok = 2021 | počet strán = 403 | url = | isbn = 978-80-556-5447-8 | kapitola = | strany = 90}}</ref> Na strednú školu bol prijatý v [[Kežmarok|Kežmarku]], po roku prestúpil do Bratislavy, kde zmaturoval. Absolvoval jeden ročník na [[Stavebná fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Stavebnej fakulte STU]] v Bratislave, kde sa zoznámil s budúcou manželkou Martou. Prestúpil na štúdium práva najskôr v Bratislave, vysokoškolské vzdelanie však ukončil v roku [[1969]] na univerzite v Prahe, <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský (1944)|url=https://www.upn.gov.sk/sk/jan-carnogursky-1944|vydavateľ=Ústav pamäti národa|dátum prístupu=2019-09-09|jazyk=sk|meno=|priezvisko=|dátum vydania=}}</ref> kde vyštudoval právo na [[Karlova univerzita|Karlovej univerzite]]. Doktorát práv získal v r. [[1971]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="uk-absolvent">Ján Čarnogurský In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20211017180135/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Jan+Carnogursky | dátum archivácie = 2021-10-17 }}</ref> == Kariéra a aktivity v období socializmu == V rokoch [[1970]]{{--}}[[1981]] pracoval ako [[advokát]] v Bratislave a v tomto povolaní sa stal známym ako zástupca náboženských aktivistov a politických [[disident]]ov v rámci celého [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Obhajoval napríklad Perlu Karvašovú,<!-- , hlásateľku Slovenského rozhlasu a manželku dramatika Petra Karvaša --> keď ju zo Slovenského rozhlasu vyhodili po tom, ako v rámci normalizácie neprešla previerkou. Obhajoval tiež dvoch kňazov, ktorí podpísali Chartu 77, ako aj veriacich, ktorí vydávali kresťanský samizdat.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|vydavateľ=.týždeň - iný pohľad na spoločnosť|dátum vydania=2020-11-27|dátum prístupu=2021-11-21|jazyk=sk|meno=Filip|priezvisko=Vačko}}</ref> V roku [[1981]] ho vylúčili z advokácie. Dôvodom bola jeho účasť v politickom procese, obhajoval Češku, ktorá na písacom stroji prepisovala diela zakázaných českých spisovateľov.<ref name=":1" /> Pracoval potom ako šofér, neskôr bol podnikovým právnikom.<ref name="bn-2018">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident | periodikum = Bratislavské noviny | odkaz na periodikum = | url = https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident | issn = 1336-362X | vydavateľ = NIVEL PLUS | miesto = Bratislava | dátum = 2018-11-24 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V roku [[1987]] úplne stratil zamestnanie. Pokračoval v poskytovaní právnych konzultácií náboženským a opozičným politickým aktivistom a v r. [[1988]] začal vydávať samizdatový časopis [[Bratislavské listy]].<ref name="bn-2018" /> [[14. august]]a [[1989]] ho uväznili a obvinili <!-- spolu s Kusým, ich troch spoločníkov stíhali na slobode. --> z trestného činu poburovania a z „nepriateľstva k socialistickému spoločenskému a štátnemu zriadeniu“.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Jancura | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = August 1989: Blížilo sa rozuzlenie | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/522991-august-1989-blizilo-sa-rozuzlenie/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = Perex | miesto = Bratislava | dátum = 2019-08-20 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> Žaloba spočívala z týchto troch bodov: z vydávania [[Bratislavské listy|Bratislavských listov]], z prípravy kladenia vencov a kvetov obetiam sovietskej okupácie z roku [[1968]] a z prednesenia požiadavky slobodných volieb v júni 1989 na zhromaždení v [[Predmier (okres Bytča)|Predmieri]] pri Žiline (ako člen [[Bratislavská päťka|Bratislavskej päťky]]). V novembri 1989 sa konal súdny proces, na základe ktorého bol 23. novembra oslobodený. Prepustený bol však až po udelení amnestie od prezidenta Gustáva Husáka 25. novembra<ref name=":0" /> až v období prebiehajúcej [[Nežná revolúcia|nežnej revolúcie]]. (Približne 15 000 ľudí [[22. november|22. novembra]] [[1989]] demonštrovalo pred [[Justičný palác (Bratislava)|Justičným palácom]] v Bratislave za jeho prepustenie). Medzi osobnosťami nežnej revolúcie však existovali aj hlasy, považujúce Čarnogurského za extrémistu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Palko | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = Vladimír Palko | titul = Ako som dal rozhovor BBC o liberálnej demokracii a ako to vŕzgalo | periodikum = Štandard | odkaz na periodikum = | url = https://standard.sk/343603/ako-som-dal-rozhovor-bbc-o-liberalnej-demokracii-a-ako-to-vrzgalo/ | issn = | vydavateľ = DENNÍK ŠTANDARD | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-16 | dátum prístupu = 2023-04-19}}</ref> == Politická kariéra == [[Súbor:Portrét Jána Čarnogurského.jpg|alt=Propagačný materiál KDH s Jánom Čarnogurským.|náhľad|294x294bod|Propagačný materiál KDH s Jánom Čarnogurským.]] Od [[10. december|10. decembra]] [[1989]] do [[6. apríl]]a [[1990]] bol prvým podpredsedom federálnej [[vláda národného porozumenia|vlády národného porozumenia]] a predsedom Legislatívnej rady vlády ČSFR od februára do augusta 1990. Neskôr bol podpredsedom vlády ČSFR (od [[6. apríl]]a [[1990]] do [[27. jún]]a [[1990]]). Od [[27. jún]]a 1990 do [[23. apríl]]a 1991) na Slovensku zastával funkciu prvého podpredsedu vlády SR, predsedu Rady vlády SR pre informačnú politiku a masmédiá, predsedu Rady vlády SR pre národnosti a etnické skupiny. V novembri 1990 bol na dvadsať dní ([[2. november]] až [[22. november]]) poverený prechodne riadiť Ministerstvo vnútra SR. Predsedom vlády SR bol od apríla 1991 do júna 1992. Od roku [[1998]] do roku [[2002]] (prvá Dzurindova vláda) bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky. Od roku [[1990]] do roku [[2000]] bol predsedom [[Kresťanskodemokratické hnutie|Kresťanskodemokratického hnutia]]. [[11. október|11. októbra]] [[2013]] oznámil na tlačovej konferencii vystúpenie z [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zakladateľ KDH Ján Čarnogurský vystupuje z hnutia | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = http://www.teraz.sk/slovensko/zakladatel-kdh-carnogursky-kdh-von/60954-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2013-10-11 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> Čarnogurský kandidoval v [[Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 2014|prezidentských voľbách 2014]].<ref name="aktuality">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentské voľby sa blížia. Kto bude stáť na čele SR o dva roky? | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/213412/volby-prezident-sr-kto-bude-hlavou-statu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2012-09-09 | dátum prístupu = 2019-10-08 }}</ref> V prvom kole voľby získal len 12 207 hlasov (0,64 % z odovzdaných hlasov) a zo 14 kandidátov skončil na 9. mieste, teda nepostúpil do druhého kola.<ref name="volebnyvysledok2014">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku | url = http://prezident2014.statistics.sk/Prezident-dv/Tabulka7_sk.htmll | dátum vydania = 17.03.2014 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 02.05.2014 | vydavateľ = [[Štatistický úrad Slovenskej republiky|Štatistický úrad SR]] | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Aktivity po odchode z politiky == === Paneurópska vysoká škola === Čarnogurský bol spoluzakladateľom a spolumajiteľom súkromnej vysokej školy v Bratislave, ktorá pôsobila pod názvom Bratislavská vysoká škola práva (BVŠP) a od roku 2010 nesie názov [[Paneurópska vysoká škola]] (PEVŠ).<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola - dlhodobý zámer 2014-2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2017/02/Dlhodoby-zamer-Paneuropskej-vysokej-skoly-na-obdobie-rokov-2014-az-2019.pdf | dátum vydania = 2014 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Burčík|meno=Matúš|titul=Čarnogurského školu potichu predali českému boháčovi|periodikum=Sme|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|dátum=2015-01-21|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogurskeho-skolu-potichu-predali-ceskemu-bohacovi|priezvisko2=Horáková|meno2=Jarmila}}</ref><ref name=":11">{{Citácia periodika|titul=Škandál na právnickej fakulte: Chodili sem aj tieto známe tváre!|periodikum=Plus jeden deň|odkaz na periodikum=Plus JEDEN DEŇ|vydavateľ=News and Media Holding, a.s.|dátum=2015-06-11|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/skandal-pravnickej-fakulte-chodili-sem-aj-tieto-zname-tvare|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Prípravy na jej založenie sa začali v roku 2003.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský - Stojím na strane Východu | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-stojim-na-strane-vychodu | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2019-10-30}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|titul=Právo na Paneurópskej vysokej škole stratilo akreditáciu|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2015-06-10|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/155523/pravo-na-paneuropskej-vysokej-skole-stratilo-akreditaciu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref>. Škola získala štátny súhlas na pôsobenie 14. júla 2004 a v tom istom roku prijala prvých študentov na Fakulte práva.<ref name=":9" /> Stala sa prvou súkromnou vysokou školou s právnickým zameraním na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Paneurópska vysoká škola v Bratislave | url = https://eduworld.sk/ud/19/univerzity/paneuropska-vysoka-skola-v-bratislave | vydavateľ = Eduworld | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk}}</ref> Medzi zakladateľov školy patrili okrem Čarnogurského aj ruskí podnikatelia Alexandr Somov a Vasil Lipicky (bývalý poslanec Štátnej dumy, učil na [[MGU]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vasil Lipitsky | url = https://program2.blog.pravda.sk/author/program2/ | vydavateľ = Blog - Pravda | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Lipitsky | meno = Vasil}}</ref>), ktorí zároveň pôsobili ako spolumajitelia.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Zuzana|meno=Petková|titul=Z Čarnogurského školy vycúvali Rusi|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2015-01-17|issn=1336-2674|dátum prístupu=2026-06-06|dátum archivácie=2015-01-20|url archívu=https://web.archive.org/web/20150120022739/http://www.etrend.sk/trend-archiv/rok-2015/cislo-2/z-carnogurskeho-skoly-vycuvali-rusi.html}}</ref><ref name=":10" /> Lipicky zastával funkciu predsedu správnej rady, zatiaľ čo Somov, ďalší členovia rodiny Lipických a Čarnogurský, boli jej členmi.<ref name=":12" /><ref name=":10" /> Spolupráca s ruskými partnermi sa prejavovala aj v personálnom obsadení školy.<ref name=":13">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2012 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2012.pdf | dátum vydania = 2013-05-13 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref><ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Svák | meno = Ján | titul = Výročná správa paneurópskej vysokej školy za rok 2010 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2025/12/Vyrocna-sprava-o-cinnosti-PEVs-v-roku-2010.pdf | dátum vydania = 2011-04-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> Medzi zahraničnými [[Učiteľ|pedagógmi]] boli zastúpení viacerí odborníci z Ruska a škola rozvíjala kontakty s ruskými akademickými inštitúciami.<ref name=":13" /><ref name=":14" /> V roku 2013 sa škola dostala do finančných problémov, keď zaznamenala výrazný pokles študentov, a teda aj príjmov zo školného.<ref name=":10" /> Na preklenutie problémov si zobrala trojmiliónový úver zo [[Sberbank Slovensko|Sberbank]] napojenej na Rusko.<ref name=":10" /> V januári 2015 bola škola predaná českému holdingu Prosperita ovládanému miliardárom Miroslavom Kurkom.<ref name=":10" /><ref name=":11" /> V správnej rade školy pôsobil Čarnogurský až do 31. marca 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Štern | meno = Juraj | titul = Výročná správa o činnosti paneurópskej vysokej školy za ROK 2019 | url = https://www.paneurouni.com/wp-content/uploads/2020/07/vyrocna_sprava_pevs_2019.pdf | dátum vydania = 2020-06-05 | dátum prístupu = 2026-06-06 | vydavateľ = Paneurópska vysoká škola}}</ref> === Aktivity zamerané proti NATO === '''Petícia za referendum o vstupe do NATO''' '''(2003)''' V januári 2003, krátko pred vstupom Slovenska do aliancie, Čarnogurský spoločne s [[Eduard Chmelár|Eduardom Chmelárom]] inicioval petičnú akciu za vyhlásenie referenda o členstve v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":27">{{Citácia periodika|titul=Petícia za referendum o vstupe SR do NATO sa oficiálne začne v utorok o 11. h|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-13|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/peticia-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-sa-oficialne-zacne-v-utorok-o-11-h|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref><ref name=":28">{{Citácia periodika|titul=Pribúdajú podpisy na petičných hárkoch za referendum o vstupe SR do NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-02-03|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/pribudaju-podpisy-na-peticnych-harkoch-za-referendum-o-vstupe-sr-do-nato-2|dátum prístupu=2026-06-07|priezvisko=TASR}}</ref> Koordinátorem iniciatívy a predsedom petičného výboru bol Chmelár.<ref name=":27" /><ref name=":29">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chceme referendum! Volá Čarnogurský | url = https://www.idnes.cz/zpravy/nato/chceme-referendum-vola-carnogursky.A030108_233221_zpr_nato_inc | vydavateľ = iDNES.cz | dátum vydania = 2003-01-08 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs}}</ref> Členmi petičného výboru boli okrem Čarnogurského a Chmelára aj publicista [[Roman Kaliský]], sociologička [[Zuzana Kusá]], generál v zálohe [[Emil Vestenický]], environmentalista Pavol Fabián, spisovateľ [[Ján Lenčo]] či predseda [[Spolok slovenských spisovateľov|Spolku slovenských spisovateľov]] [[Ján Tužinský]].<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Spusteniu petície predchádzala verejná výzva na vytvorenie priestoru na otvorenú verejnú diskusiu o otázkach spojených s členstvom SR v NATO, ktorej signatármi bolo 38 osobností.<ref name=":27" /><ref name=":28" /> Čarnogurský argumentoval, že vstup má pre Slovensko „iba nevýhody“ – aliancia sa podľa neho rozpadá, neprináša bezpečnosť a môže krajinu zatiahnuť do vojenských konfliktov (napr. ako v Iraku).<ref name=":29" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kaliská|meno=Gabriela|titul=Čarnogurský: Vstup do NATO má len nevýhody|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2004-03-30|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/213084-carnogursky-vstup-do-nato-ma-len-nevyhody/|dátum prístupu=2026-07-06}}</ref> Petičné hárky zbieral osobne v Bratislave za sprievodu piesní [[Karel Kryl|Karla Kryla]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Filipko|meno=Richard|titul=Čarnogurský začal petičnú akciu proti NATO|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-01-15|url=https://www.sme.sk/nezaradene/c/carnogursky-zacal-peticnu-akciu-proti-nato|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Nepodarilo sa však získať požadovaný počet podpisov na vyhlásenie referenda.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a Chmelár to vzdali|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2003-04-17|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-a-chmelar-to-vzdali|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> ==== Protesty proti základniam NATO (2015) ==== 12. marca 2015 a 26. marca 2015 Čarnogurský spoluorganizoval demonštrácie pred americkou ambasádou v Bratislave pod heslom „Nechceme základne [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] na Slovensku“.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský pripravuje protest proti základniam NATO na Slovensku|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a. s.|dátum=2015-02-24|issn=1335-440X|url=https://www.sme.sk/domov/c/carnogursky-pripravuje-protest-proti-zakladniam-nato-na-slovensku|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":30">{{Citácia periodika|priezvisko=Duman|meno=Matej|titul=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2015-03-26|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/slovensko/518056-putin-nas-prezident-proti-nato-protestovali-v-bratislave-carnogursky-aj-chmelar|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":31">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Bratislave sa uskutočnil protest proti základniam NATO | url = https://tnlive.sk/domace/clanok/23320-v-bratislave-sa-uskutocnil-protest-proti-zakladniam-nato | vydavateľ = Markíza | dátum vydania = 2015-03-15 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = }}</ref> Zúčastnilo sa ich približne 300 až 500 ľudí a na oboch podujatiach okrem Čarnogurského vystúpil aj [[Eduard Chmelár]].<ref name=":30" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slováci v Bratislave protestovali proti NATO: Pred ambasádou USA sa zišli stovky ľudí! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1461973/ | vydavateľ = Topky.sk | dátum vydania = 2015-03-12 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":32">{{Citácia periodika|titul=Nechceme NATO, kričalo sa pred ambasádou USA. Komunisti s vyznávačmi Tisa sa spojili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2015-03-15|url=https://www.aktuality.sk/clanok/273027/nechceme-nato-kricalo-sa-ambasadou-usa-komunisti-s-vyznavacmi-tisa-sa-spojili/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Na transparentoch sa objavili slogany ako „Putin náš prezident“ a ľudia skandovali „Nechceme NATO“.<ref name=":30" /><ref name=":32" /> Čarnogurský akciu prirovnal k [[Sviečková manifestácia|Sviečkovej manifestácii]] z roku 1988 a zdôraznil, že cieľom bolo, aby Slovensko nebudovalo „za cudzie záujmy“.<ref name=":31" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nedôvera po slovensky | url = http://archiv.listy.cz/archiv.php?cislo=152&clanek=021520 | vydavateľ = Listy | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Horváth | meno = Tomáš | dátum vydania = 2015-02}}</ref> Na podujatiach sa podieľalo približne jedenásť [[Občianske združenie|občianskych združení]] a politických strán vrátane [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]], Charty 2015, Slovensko-ruskej spoločnosti, krajne ľavicová strana [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA|Vzdor]] a krajne pravicová [[Slovenské Hnutie Obrody|Slovenského hnutia obrody]].<ref name=":33">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Proti NATO budeme bojovať aj naďalej, vyzýva Čarnogurský | url = https://sita.sk/proti-nato-budeme-bojovat-aj-nadalej-vyzyva-carnogursky/ | vydavateľ = SITA | dátum vydania = 2015-09-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":30" /><ref name=":32" /> V nadväznosti na demonštrácie sa 29. septembra 2015 konala [[tlačová beseda]] „vlasteneckých a mierových aktivistov“ s predstaviteľmi KSS, na ktorej Čarnogurský s predstaviteľmi KSS [[Jalal Suleiman|Jalalom Suleimanom]], [[Jozef Hrdlička|Jozefom Hrdličkom]] a [[Artur Bekmatov|Arturom Bekmatovom]], predstavili spoločné vyhlásenie organizácií angažovaných v demonštráciách a deklarovali, že proti NATO budú bojovať aj naďalej.<ref name=":33" /><ref name=":34">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský a komunisti avizujú ďalšie protesty proti americkým vojakom na Slovensku|periodikum=Aktuality.sk|dátum=2015-09-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/305076/carnogursky-a-komunisti-avizuju-dalsie-protesty-proti-pritomnosti-americkych-vojsk-na-slovensku/|dátum prístupu=2026-06-07|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.}}</ref> Cieľom bolo zabrániť vzniku stálych základní NATO na Slovensku, tranzitu vojenských konvojov a „zaťahovaniu Slovenska do konfrontácie proti Rusku“.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> Konečným cieľom aktivistov bolo vystúpenie Slovenskej republiky z aliancie.<ref name=":33" /><ref name=":34" /> ==== Pokračovanie protestov (2015{{--}}2017) ==== Čarnogurský organizoval a podporoval protesty proti rozširovaniu prítomnosti NATO na Slovensku aj v ďalších rokoch.<ref name=":35">{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský vysvetľuje, prečo organizuje protesty proti NATO|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-10-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/533845/carnogursky-vysvetluje-preco-organizuje-protesty-proti-nato/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref name=":36">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|titul=Dal šancu Dzurindovi, dnes chváli Kotlebu. Ako sa Ján Čarnogurský (ne)zmenil|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2017-09-25|url=https://www.aktuality.sk/clanok/508047/dal-sancu-dzurindovi-dnes-chvali-kotlebu-ako-sa-jan-carnogursky-ne-zmenil/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V októbri 2017 v diskusnej relácii ''Na rovinu'' vysvetlil, že už nežiada okamžité vystúpenie, čo by bolo právne komplikované, ale zabrániť budovaniu základní a zaťahovaniu krajiny do protiruskej konfrontácie.<ref name=":35" /> === Slovensko-ruská spoločnosť === Od založenia v lete roku 2006 vedie Ján Čarnogurský Slovensko-ruskú spoločnosť.<ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Slovensko-ruská spoločnosť|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W PRESS, a.s.|dátum=2007-01-06|issn=1336-5932|url=https://www.tyzden.sk/casopis/422/slovensko-ruska-spolocnost/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Členmi správnej rady pri založení boli [[Anna Belousovová]], podnikatelia Alexander Rozin (pochádzajúci z Ruska) a [[Ľudovít Černák]] a dvaja zástupcovia Zväzu Rusov na Slovensku - Alexander Čumakov a Natália Dostovalová.<ref name=":2" /> V roku 2015 ho valné zhromaženie vymenovalo do funkcie prezidenta.<ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Čarnogurský sa stal prezidentom Slovensko-ruskej spoločnosti|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=Florena, a.s.|dátum=2015-01-31|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/344140-carnogursky-sa-stal-prezidentom-slovensko-ruskej-spolocnosti/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> To zároveň prijalo výzvu adresovanú [[Vláda Slovenskej republiky|vláde SR]], aby Slovensko nehlasovalo za [[Sankcia (trest)|sankcie]] EÚ proti Rusku.<ref name=":3" /> V rámci spoločnosti pôsobí približne 15 regionálnych klubov Arbat, ktoré organizujú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, prednášky a často spolupracujú s Ruským centrom vedy a kultúry na Slovensku, [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov|Slovenským zväzom protifašistických bojovníkov]] a Veľvyslanectvom Ruskej federácie.<ref name=":4" /> Podľa slovenského politológa a politického analytika [[Grigorij Mesežnikov|Grigorija Mesežnikova]] je „táto organizácia jednoznačne orientovaná na podporu súčasného ruského režimu.”<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Politológ Mesežnikov: ruskí aktéri sa na Slovensku snažia presadzovať naratívy spochybňujúce demokratické princípy | url = https://infosecurity.sk/domace/politolog-meseznikov-ruski-akteri-sa-na-slovensku-snazia-presadzovat-narativy-spochybnujuce-demokraticke-principy/ | dátum vydania = 2021-03-28 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Ižák | meno = Štefan | vydavateľ = Infosecurity.sk}}</ref><ref name=":4">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mäkký vplyv: Kultúrne nástroje hybridného pôsobenia Ruska - NEST Institute | url = https://www.nest-institute.org/en/projekty/analyzy/makky-vplyv-kulturne-nastroje-hybridneho-posobenia-ruska/ | dátum vydania = 2025-05-22 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | meno = | priezvisko = | vydavateľ = NEST Institute}}</ref> Projekt ''[[Konšpirátori.sk]]'' zaradil webovú stránku spoločnosti medzi weby so sporným obsahom a udelil jej skóre 8,2 z dôvodu šírenia [[Dezinformácia|dezinformačných]] a prokremeľských naratívov.<ref>{{Citácia periodika|titul=srspol.sk|periodikum=[[Konšpirátori.sk]]|vydavateľ=NetSuccess|url=https://konspiratori.sk/stranka/1532|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> === Valdajský diskusný klub === Čarnogurský je členom Valdajského diskusného klubu ({{V jazyku|eng|Valdai International Discussion Club}}) najmenej od roku 2007, keď sa zúčastnil na jeho štvrtom zasadnutí a stretol sa s [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírom Putinom]].<ref name=":38">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|titul=Former KDH Leader Carnogursky at Valdai Club Meeting in Russia|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|vydavateľ=MAFRA Slovakia, a. s.|dátum=2007-09-18|issn=1335-4701|url=https://hnonline.sk/dennik/news/252201-former-kdh-leader-carnogursky-at-valdai-club-meeting-in-russia|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> === Noční vlci === Čarnogurský sa najmenej v máji 2015 a opäť v máji 2016 zúčastnil kladenia vencov na bratislavskom [[Slavín (Bratislava)|Slavíne]], ktoré organizovali členovia kontroverzného ruského motorkárskeho klubu [[Noční vlci]].<ref name=":152">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Rossija! Kričalo sa v Bratislave|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|url=https://www.aktuality.sk/clanok/335577/nocnych-vlkov-nepustili-do-polska-na-slavine-ich-vitali-chlebom-a-solou/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":43">{{Citácia periodika|priezvisko=Kováčová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Zo Slavína sa Noční vlci presunuli do Svidníka|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/392029-nocni-vlci-polozili-vence-na-bratislavskom-slavine|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2016-05-04|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref name=":102">{{Citácia periodika|titul=Night Wolves reach Bratislava|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-03-02|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/night-wolves-reach-bratislava|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=en}}</ref> Ide o prokremelské zoskupenie blízkeho [[Vladimir Vladimirovič Putin|Vladimírovi Putinovi]], často označovaného za nástroj ruskej štátnej [[Propaganda|propagandy]] a [[Hybridná vojna|hybridného]] vplyvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Night Wolves: Evidence of Russian Sharp Power and Propaganda from the Victory Roads’ Itinerary|url=https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/10758216.2023.2164864|periodikum=Problems of Post-Communism|dátum=2024-03-03|dátum prístupu=2026-08-11|ročník=71|číslo=2|strany=145–155|issn=1075-8216|doi=10.1080/10758216.2023.2164864|jazyk=en|meno=Jan|priezvisko=Kleiner|meno2=Miloš|priezvisko2=Gregor|meno3=Petra|priezvisko3=Mlejnková}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Rubisová|meno=Ivana|titul=Zvýšenie odolnosti Slovenska voči hybridným hrozbám pomocou posilnenia kapacít verejnej správy|vydavateľ=[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave]]|miesto=Bratislava|rok=2024|isbn=978-80-8293-010-1|url=https://proflib.akademiapz.sk/webisnt/fulltext/publikacie/2024/Zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenska%20vo%C4%8Di%20hybridn%C3%BDm%20hrozb%C3%A1m.pdf}}</ref> Na oboch akciách, ktoré sa konali v rámci ich každoročnej „Cesty víťazstva“ pripomínajúcej koniec [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], Čarnogurský kládol vence spoločne s ruským veľvyslancom Alexejom Fedotovom a ruskými členmi klubu.<ref name=":152" /><ref name=":43" /><ref name=":102" /> Členovia klubu boli privítaní chlebom a soľou, slovenskými a ruskými vlajkami, pričom niektorí účastníci skandovali „Rossija!“.<ref name=":92">{{Citácia periodika|priezvisko=Folentová|meno=Veronika|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruskí noční vlci prišli len piati, no na Slavíne ich čakalo asi tristo ľudí|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/119588/ruski-nocni-vlci-prisli-len-osmi-no-na-slavine-ich-cakalo-asi-tristo-ludi/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2015-05-02|dátum prístupu=2026-08-11}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko=Vavrouška|meno=Petr|autor=|odkaz na autora=|titul=Noční vlci a další motorkáři přijeli do Bratislavy. Rusko, Rusko, vítali je lidé|url=https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/nocni-vlci-a-dalsi-motorkari-prijeli-do-bratislavy-rusko-rusko-vitali-je-lide_201505021844_vkourimsky|vydavateľ=Český rozhlas|miesto=Praha|dátum vydania=2015-05-02|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2026-08-11|jazyk=cs}}</ref> 27. júla 2018 mal prejav na demonštrácii pred ruskou ambasádou nazvanou Solidarita s Nočnými vlkmi.<ref name=":19" /> V júni 2018 otvoril podnikateľ Jozef Hambálek v areáli pri [[Trnava|Trnave]] európsky stáb Nočných vlkov za účasti zástupcu ruského veľvyslanectva.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hutko|meno=Dominik|titul=Saková proti ruským motorkárom zatiaľ nezasiahne|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a.s.|dátum=2018-07-16|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/477088-sakova-proti-ruskym-motorkarom-zatial-nezasiahne/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":20">{{Citácia periodika|priezvisko=Sliz|meno=Martin|titul=Slovenský Nočný vlk Hambálek dostal vysokú pokutu|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=Aktuality.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s. r. o.|dátum=2018-08-29|url=https://www.aktuality.sk/clanok/618528/slovensky-nocny-vlk-hambalek-dostal-vysoku-pokutu/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> Nachádzali sa tam historické kusy vojenskej techniky vrátane [[Tank (vozidlo)|tanku]] a obrnených vozidiel, ktoré mali byť súčasťou údajne plánovaného múzea vojenskej histórie.<ref name=":20" /> Hambálek dostal pokutu pre nesplnenie zákonnej povinnosti oznamovať túto techniku.<ref name=":20" /> Medzi rečníkmi na demonštrácii boli aj [[Peter Marček]] podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] [[Jalal Suleiman]], veliteľ [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] Peter Švrček.<ref name=":19" /> === Medzinárodné združenie Priatelia Krymu === V roku 2017 sa stal Čarnogurský predsedom koordinačnej rady medzinárodného združenia Priatelia Krymu,<ref name=":39">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Having an ally in Central Europe is in Russia’s interest The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/article/jan-carnogursky-having-an-ally-in-central-europe-is-in-russia-s-interest | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Ľuboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> neformálnej organizácie financovanej ruskou vládou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Millions for "friends of the occupation of Crimea" | url = https://investigator.org.ua/en/topnews/232032/ | dátum vydania = 2021-02-05 | dátum prístupu = 2026-06-05 | jazyk = en-US | priezvisko = Samar | meno = Valentyna | vydavateľ = Center for journalistic investigation}}</ref> Prezentoval ju ako platformu na rozvoj ekonomických a kultúrnych vzťahov s Krymom a na pomoc zahraničným podnikateľom pri realizácii obchodných aktivít na polostrove napriek medzinárodným sankciám.<ref name=":17">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Friends of Crimea Association to help foreign businessmen organize business in Crimea | url = https://tass.com/economy/1054744 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2019-04-20 | jazyk = en}}</ref> Pre TASS v tejto súvislosti povedal, že plánovali potenciálnym investorom poskytovať rady, ako zorganizovať podnikateľský projekt, pričom bude zachovaná ich anonymita.<ref name=":17" /> Táto organizácia má pobočky vo viacerých európskych krajinách.<ref name=":18">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Worldwide Clubs of Crimea - Friends of Crimea | url = https://friendsofcrimea.com/worldwide-clubs-of-crimea | vydavateľ = friendsofcrimea.com | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref> Slovenský Klub Priateľov Krymu bol založený o rok neskôr v Bratislave v roku 2018 a predsedom klubu bol [[Jalal Suleiman]],<ref name=":18" /> dlhoročný podpredseda [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistickej strany Slovenska]] (KSS)'''.'''<ref name=":19">{{Citácia periodika|priezvisko=Šnídl|meno=Vladimír|titul=Desiatky ľudí prišli podporiť Nočných vlkov. Poslanec Marček vyhlásil, že Krym bol vždy ruský|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|dátum=2018-07-27|issn=2729-9198|url=https://dennikn.sk/1190821/desiatky-ludi-prisli-podporit-nocnych-vlkov-poslanec-marcek-vyhlasil-ze-krym-bol-vzdy-rusky/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> === Pozorovateľ volieb === Na pozvanie predsedníčky hornej komory ruského parlamentu [[Valentina Ivanovna Matvijenková|Valentiny Matvijenkovej]] sa v marci roku 2018 zúčastnil na pozorovaní prezidentských volieb v Rusku, vrátane osobnej návštevy volebných miestností na Ruskom okupovanom polostrove Krym.<ref name=":5">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biased Observers Database - Ján Čarnogurský | url = https://www.fakeobservers.org/fake-election-observers/details/carnogursky-jan.html | vydavateľ = European Platform for Democratic Elections | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Kto zaplatil Krajčímu cestu na voľby do Ruska?|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=P E R E X, a. s.|dátum=2020-07-02|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/556272-kto-zaplatil-krajcimu-cestu-na-volby-do-ruska/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref> V roku 2019 sa zúčastnil pozorovaní prezidentských voľbách v medzinárodne neuznanej Abcházej republike (separatistický región Gruzínska okupovaný Ruskom).<ref name=":5" /> Nešlo o oficiálne pozorovacie misie [[Organizácia Spojených národov|Organizácie Spojených národov]] (OSN) ani iných uznávaných medzinárodných organizácií ako [[Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe|OBSE]]/ODIHR. Podľa monitorovacieho projektu ''Biased Observers Database'' tieto misie organizovali subjekty spojené s ruskou stranou a slúžili na legitimizáciu volieb považovaných za nelegitímne väčšinou medzinárodného spoločenstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Marek Krajčí mal byť na ruských voľbách ako nezávislý pozorovateľ, pozvala ho však Duma | url = https://infosecurity.sk/domace/marek-krajci-mal-byt-na-ruskych-volbach-ako-nezavisly-pozorovatel-pozvala-ho-vsak-duma/ | dátum vydania = 2020-07-04 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Breiner | meno = Victor | vydavateľ = Infosecurity}}</ref><ref name=":5" /> V súvislosti s priebehom volieb Čarnogurský na stránke Slovensko-ruskej spoločnosti pozitívne hodnotil technické zabezpečenie, pokojný priebeh a vysokú účasť voličov, pričom uviedol: „Sú to všetko čísla na Západe nedosiahnuteľné, ale reálne.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezidentské voľby v Rusku | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-prezidentske-volby-v-rusku/ | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> === Medzinárodné hnutie rusofilov === Čarnogurský je členom Medzinárodného hnutia rusofilov ({{V jazyku|eng|International Movement of Russophiles}}, MIR), ktoré bolo založené 14. marca 2023 bulharským politikom Nikolajom Malinovom ako medzinárodná platforma podporujúca ruské záujmy a multipolárny svetový poriadok.<ref name=":15">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mezinárodní hnutí rusofilů chová „vřelé city“ k Rusku. Vyniká v tom Slovák Ján Čarnogurský | url = https://www.forum24.cz/mezinarodni-hnuti-rusofilu-pestuje-vrele-city-k-rusku-vynika-v-tom-slovak-jan-carnogursky | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Hlaváček | meno = Petr | dátum vydania = 2025-05-20}}</ref><ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Russia-bashing Blowback: The Birth of the International Russophile Movement (MIR) | url = https://www.unz.com/pescobar/russia-bashing-blowback-the-birth-of-the-international-russophile-movement-mir/ | vydavateľ = The Unz Review | dátum vydania = 2023-06-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | priezvisko = Escobar | meno = Pepé | jazyk = en}}</ref> Medzi zakladajúcimi viceprezidentami organizácie bol Fabrice Sorlin a medzi jej členmi Pepé Escobar, [[Steven Seagal|Steven Segal]] alebo Patrick Poppel.<ref name=":6" /> Čarnogurský sa zúčastnil osobne aj zakladajúceho kongresu hnutia, ktorý sa konal v [[Moskva|Moskve]], spoločne so [[Sergej Viktorovič Lavrov|Sergejom Lavrovom]], Carlom Maria Viganò či Pierrom de Gaulle.<ref name=":6" /> Nikolaj Malinov mal úzke väzby s generálporučíkom [[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] vo výslužbe a bývalým riaditeľom Ruského inštitútu strategických štúdií (RISI), Leonidom Reštnikovom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|titul=Bulgaria Charges Former Lawmaker With Spying For Russia|periodikum=Radio Free Europe/Radio Liberty|odkaz na periodikum=Slobodná Európa (rozhlasová stanica)|vydavateľ=RFE/RL, Inc.|dátum=2019-09-10|url=https://www.rferl.org/a/bulgaria-charges-former-lawmaker-with-spying-for-russia/30157289.html|dátum prístupu=2026-06-06|jazyk=en}}</ref><ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria Charges Pro-Russian Movement Leader with Spying | url = https://balkaninsight.com/2019/09/10/bulgaria-charges-pro-russian-movement-leader-with-spying/bi/ | dátum vydania = 2019-09-10 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = en-US | meno = Martin | priezvisko = Dimitrov | vydavateľ = Balkan Insight}}</ref> Bulharská prokuratúra Malinova v roku 2019 obvinila zo [[Špionáž|špionáže]] práve v prospech organizácií spojených s Rešetnikovom (RISI a Spoločnosť Dvojhlavého orla, ktorú založil Rešetnikov a ktorej predsedom správnej rady sa stal [[Konštantín Malofejev|Konstantin Malofejev]]<ref>{{Citácia periodika|titul=Русское историческое просвещение сделало шаг вперед. Итоги Всероссийского Общего Собрания Общества «Двуглавый орел»|url=https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/|dátum prístupu=2026-01-19|jazyk=ru-RU|periodikum=Общество «Двуглавый Орёл»|dátum archivácie=2017-11-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20171110225323/https://rusorel.info/v-rossii-sushhestvuet-moshhnoe-monarxicheskoe-dvizhenie-itogi-vserossijskogo-obshhego-sobraniya-obshhestva-dvuglavyj-orel/}}</ref>).<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Rešetnikovi bol zároveň udelený 10-ročný zákaz vstupu do [[Bulharsko|Bulharska]].<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Malinov sám Rešetnikova označoval za svojho priateľa a spolupracovníka.<ref name=":7" /><ref name=":8" /> Čarnogurský za zúčastnil aj druhého kongresu hnutia 26. a 27. februára 2024 v Moskve.<ref name=":15" /><ref name=":16">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Druhý kongres rusofilov | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-druhy-kongres-rusofilov/ | dátum vydania = 2024-03-03 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Medzi rečníkov patril Segej Lavrov, ktorý prečítal pozdrav Vladimíra Putina, [[Alexandr Gelievič Dugin|Alexander Dugin]], [[Konštantín Malofejev|Konštantin Malofejev]], Mária Zacharovová a slovenským účastníkom bol aj Miloš Zverina (Slavica).<ref name=":15" /><ref name=":16" /> V roku 2025 navštívilo hnutie reprezentované Malinovom Bratislavu, kde sa stretlo s česko-slovenskou pobočkou reprezentovanou Čarnogurským a Josefom Dolníkom.<ref name=":15" /> Okrem toho sa uskutočnili stretnutia s Peterom Mihókom, prezidentom Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK), Igorom Bondarenkom, prezidentom Európskeho fondu slovanského písomníctva a kultúry a Williamom Longauerom, prezidentom [[Slovenský zväz protifašistických bojovníkov]] (SZPB).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Международное движение русофилов активизирует свою работу в Словакии | url = https://mir2023.site/2025/01/18/mezhdunarodnoe-dvizhenie-rusofilov-aktiviziruet-svoyu-rabotu-v-slovakii/ | dátum vydania = 2025-01-18 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = Medzinárodné hnutie rusofilov}}</ref> === Spolok kráľa Svätopluka === V decembri 2023 spolu s [[Peter Marček|Petrom Marčekom]] a Štefanom Asterom založil občianske združenie Spolok kráľa Svätopluka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok kráľa Svätopluka, o.z. | url = https://ives.minv.sk/rmno/detail/13542097788193252494 | dátum prístupu = 2026-06-07 | vydavateľ = Register mimovládnych neziskových organizácií}}</ref> Medzi aktívnych členov a predstaviteľov združenia patrí aj [[Jozef Prokeš]]. Združenie organizuje viaceré verejné aktivity, medzi ktoré patria: * '''Mierové mítingy Mier Slovensku – Stop progresivizmu:''' verejné zhromaždenia, ktoré združenie zorganizovalo trikrát v spolupráci s Vlasteneckým inštitútom Petra Šveca v priebehu roku 2025, zamerané najmä na témy súvisiace s vojnou na Ukrajine.<ref name=":23">{{Citácia periodika|priezvisko=Paulov|meno=Štefan|titul=Na Hviezdoslavovom námestí sa uskutočnil antiprotest – Mier Slovensku – stop progresivizmu|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=Hlavné správy|vydavateľ=OZ Heuréka evolution|ročník=2025-03-22|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref name=":24">{{Citácia periodika|priezvisko=Rybanská|meno=Vanda|titul=V stredu o 17:00 v Banskej Bystrici Za Mier, Stop Progresivizmu|periodikum=Hlavný Denník|vydavateľ=VERBINA, o.z.|dátum=2025-06-11|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyzvali sme obyvateľov Slovenska na boj za Mier | url = https://www.srspol.sk/stefan-aster-vyzvali-sme-obyvatelov-slovenska-na-boj-za-mier/ | dátum vydania = 2025-06-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Aster | meno = Štefan | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Na podujatiach vystupoval Čarnogurský ako hlavný rečník a otváral ich Jozef Prokeš.<ref name=":25">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Za mier a proti progresivizmu z Bratislavy naživo (20.3.2025). | url = https://www.youtube.com/watch?v=BaUZWhQWPq4 | dátum vydania = 2025-03-20 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = Lipták | meno = Peter | vydavateľ = Peter Lipták}}</ref><ref name=":23" /><ref name=":24" /> Okrem neho patrili medzi rečníkov [[Viliam Oberhauser]], Peter Lipták, Michal Kotian (Jednota dôchodcov), Pavol Slota (Domov NS), Ivan Hazucha ([[SMER – sociálna demokracia|Smer]]), Pavol Ľupták (nezaradený [[Národná rada Slovenskej republiky|poslanec]]), Miroslav Vetrík ([[ŽIVOT – národná strana|Život NS]]), Jozef Šedovič či Daniel Máčovský.<ref name=":23" /><ref name=":24" /><ref name=":25" /> * '''Tradičný výstup na Matru:''' v júli 2024 usporiadal spolok 15. ročník výstupu na vrch [[Matra (pohorie)|Matra]] (vrch [[Kékes|Modravá hora]]) v [[Maďarsko|Maďarsku]].<ref name=":26">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pätnásty raz na Matre | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-patnasty-raz-na-matre/ | dátum vydania = 2024-07-21 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na Modravú horu (pozvánka) | url = https://www.srspol.sk/vystup-na-modravu-horu-pozvanka/ | dátum vydania = 2024-06-23 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Spolok tak prevzal tradíciu, ktorú predtým dlhé roky organizovala Slovensko-ruská spoločnosť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstup na vrchol Matry, ročník 2023 | url = https://www.srspol.sk/jan-carnogursky-vystup-na-vrchol-matry-rocnik-2023/ | dátum vydania = 2023-07-18 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | vydavateľ = Slovensko-ruská spoločnosť}}</ref> Podľa organizátorov je podujatie spojené so symbolikou trojvršia [[Tatry|Tatra]], [[Matra (pohorie)|Matra]] a [[Veľká Fatra|Fatra]] zo slovenského štátneho znaku a má pripomínať historické a kultúrne korene slovenského národa a jeho historické väzby s [[Veľká Morava|Veľkou Moravou]].<ref name=":26" /> * '''Vzdelávacie a praktické aktivity:''' v decembri 2024 združenie organizovalo prezentáciu bojového umenia [[krav maga]] a cvičenia s [[Bezpilotné lietadlo|dronmi]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka zorganizoval prezentáciu Krav magy. Prišlo aj na drony | url = https://www.srspol.sk/spolok-krala-svatopluka-zorganizoval-prezentaciu-krav-magy-prislo-aj-na-drony/ | dátum vydania = 2024-12-30 | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | vydavateľ = Slovensk-ruská spoločnosť}}</ref> Čarnogurský charakterizoval tieto aktivity spolku ako súčasť snáh o zvýšenie občianskej angažovanosti pri obrane štátu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spolok Kráľa Svätopluka Cvičenie Sekule 23.11.2024 | url = https://www.youtube.com/watch?v=luNgEx21UiA | dátum vydania = 2024-12-29 | dátum prístupu = 2026-06-07 | priezvisko = | vydavateľ = Spolok Kráľa Svätopluka}}</ref> === Spolupráca s Národným výskumným inštitútom rozvoja komunikácií === Čarnogurský sa od roku 2024 aktívne zúčastňoval na podujatiach organizovaných ruskou organizáciou Národný výskumný inštitút rozvoja komunikácií (NIIRK), pričom patril podľa ''The Insider'' medzi kľúčových rečníkov.<ref name=":252">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Research and espionage: An institute staffed by Russian intelligence officers is recruiting students and scientists abroad | url = https://theins.press/en/society/271618 | vydavateľ = The Insider | dátum vydania = 2024-05-16 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = en | meno = Sergey | priezvisko = Kanev}}</ref> Podľa portálu aj europoslankyne [[Ľubica Karvašová|Ľubice Karvašovej]] má NIIRK väzby na bývalých príslušníkov ruských spravodajských služieb ([[Služba zahraničnej rozviedky Ruskej federácie|SVR]] a [[Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie|FSB]]).<ref name=":252" /><ref name=":212">{{Citácia periodika|priezvisko=Hoťka|meno=Daniel|titul=V Bratislave sa zišli proruskí politici. Diskutovali s Uhríkom a Blahom|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1335-4418|url=https://www.sme.sk/domov/c/blaha-uhrik-grigorian-dodon-sympozium-bratislava|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":232">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Blaha a Uhrík v Bratislave diskutovali s ruskými politikmi | url = https://www.bratislavak.sk/clanky/2981/blaha-a-uhrik-v-bratislave-diskutovali-o-mieri-podla-niektorych-islo-o-akciu-ruskych-tajnych-sluzieb | vydavateľ = Bratislavak.sk | dátum vydania = 2024-06-21 | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = | meno = Martin | priezvisko = Kalužák}}</ref> Riaditeľ NIIRK Vladislav Gasumyanov je generálom FSB vo výslužbe a inštitút je mediálne označovaný za nástroj ruského vplyvu v zahraničí.<ref name=":252" /> NIIRK organizuje podujatia v Európe vrátane Slovenska, kde ich spoluorganizuje s Viedenským klubom – PANAP, ktorého je Čarnogurský spoluprezidentom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Števánka|meno=René|autor=|odkaz na autora=|titul=Sympózium „Bratislava – Hlavné mesto mieru“: Robert Fico by sa mohol stať ambasádorom mieru vo svete|periodikum=Hlavné správy|odkaz na periodikum=|url=|issn=|vydavateľ=Heuréka Evolution|miesto=|dátum=2024-06-24|dátum prístupu=2026-08-03}}</ref><ref name=":252" /> Jedným z takýchto podujatí bola vo februári 2024 konferencia v Bratislave „Spojené kráľovstvo – EÚ – Rusko – Veľký Blízky východ: Výzvy a perspektívy“.<ref name=":40">{{Citácia periodika|priezvisko=Dlhopolec|meno=Peter|titul=Pro-Russian politicians gather in Bratislava to discuss war in Ukraine|periodikum=The Slovak Spectator|odkaz na periodikum=The Slovak Spectator|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2024-06-20|issn=1336-0922|url=https://spectator.sme.sk/politics-and-society/c/pro-russian-politicians-gather-in-slovakia-war-in-ukraine|dátum prístupu=2026-08-03|jazyk=en}}</ref> Účastníci sympózia sa zhodli, že „NATO a západné krajiny by mali pozastaviť dodávky zbraní Ukrajine, prijať ruské návrhy, začať mierové rokovania s účasťou Ruska a podpísať mierovú zmluvu“.<ref name=":40" /> V máj 2024 sa Čarnogurský zúčastnil s [[Peter Marček|Peterom Marčekom]] v [[Moskva|Moskve]] medzinárodnej konferencie „Rusko a svet: dialógy – 2024. Sily príťažlivosti“ organizovanej NIIRK.<ref name=":41">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В ходе пленарного заседания VIII Международной научно-практической конференции «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» свои доклады представили ведущие российские и зарубежные эксперты: Ян Чарногурский, Валентина Комлева, Алексей Кузнецов | url = https://nicrus.ru/events/plenarnoye-zasedaniye-konferentsii-2024/ | dátum prístupu = 2026-08-03 | jazyk = ru-RU | vydavateľ = НИИРК}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Программа VIII международная научно-практическая конференция «Россия и мир: диалоги – 2024. Силы притяжения» | url = https://испи.рф/wp-content/uploads/2024/10/%D0%9F%D0%A0%D0%9E%D0%93%D0%A0%D0%90%D0%9C%D0%9C%D0%90_%D0%9A%D0%9E%D0%9D%D0%A4%D0%95%D0%A0%D0%95%D0%9D%D0%A6%D0%98%D0%98.pdf | dátum vydania = 2024 | dátum prístupu = 2026-03-08 | vydavateľ = НИИРК | jazyk = ru}}</ref> Predniesol príspevok o potenciáli integrácie slovanského sveta, v ktorom Rusku pridelil úlohu lídra.<ref name=":41" /> V jún 2024 sa pomáhal s organizáciou a vystúpil na medzinárodnom sympóziu „Bratislava – hlavné mesto mieru“ v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name=":212" /><ref name=":222">{{Citácia periodika|titul=Dodon și-a făcut noi prieteni pro-ruși în UE, la Bratislava|url=https://moldova.europalibera.org/a/dodon-si-a-facut-noi-prieteni-pro-rusi-in-ue-la-bratislava/33003856.html|periodikum=Radio Europa Liberă|dátum=2024-06-21|dátum prístupu=2026-07-19|jazyk=ro|meno=Iurie|priezvisko=Rotari|meno2=Mircea|priezvisko2=Ţicudean}}</ref><ref name=":232" /> Hlavnými organizátormi boli NIIRK (Gasumyanov) a PANAP (Ašot Grigorian).<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":242">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = В Братиславе прошел Международный симпозиум «Братислава – город Мира» с участием НИИРК | url = https://verelq.am/ru/node/146854 | vydavateľ = Verelq News | dátum vydania = 2024-06-24 | dátum prístupu = 2026-07-19 | meno = | priezvisko = | jazyk = ru}}</ref> Medzi rečníkmi a účastníkmi boli aj europoslaneci [[Milan Uhrík]] a [[Ľuboš Blaha]], bývalý moldavský prezident Igor Dodon, nemecký politológ Alexander Rahr (člen Valdajského klubu s väzbami na [[Gazprom]]) či prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.<ref name=":212" /><ref name=":222" /><ref name=":252" /> === Referendum o neuplatňovaní protiruských sankcií === Čarnogurský podporil v roku 2025 petíciu za vyhlásenie referenda, ktorého cieľom bolo, aby Slovensko neuplatňovala sankcie Európskej únie voči Rusku organizovanú hnutím Slovenské hnutie obrody (SHO).<ref name=":42">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Slota | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Rusko nie je môj nepriateľ!! | url = https://www.facebook.com/slota.pavol/videos/9260056534045629/ | vydavateľ = facebook.com | miesto = | dátum vydania = 2024-12-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=TASR|odkaz na autora=|titul=Slovenské hnutie obrody chce referendom stopnúť sankcie voči Rusku. Petíciu s podpismi už má Pellegrini|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://hnonline.sk/slovensko/96210199-slovenske-hnutie-obrody-chce-referendom-stopnut-sankcie-voci-rusku-peticiu-s-podpismi-uz-ma-pellegrini|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2025-05-05|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref> Líder hnutia [[Róbert Švec]] verejne obhajoval pracovné tábory pre [[Židia na Slovensku|Židov]] počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] a hnutie SHO je médiami spájané s otvorenými sympatiami k Slovenskému štátu a [[Jozef Tiso|Jozefovi Tisovi]], s [[Antisemitizmus|antisemitizmom]].<ref name=":87">{{Citácia periodika|priezvisko=Kyseľ|meno=Tomáš|autor=|odkaz na autora=|titul=Kotlebovmu súperovi sa páčia tábory pre Židov, vraj sa osvedčili|periodikum=Aktuality.sk|odkaz na periodikum=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/374545/kotlebovmu-superovi-sa-pacia-tabory-pre-zidov-v-minulosti-sa-osvedcili/|issn=|vydavateľ=Ringier Axel Springer Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2016-09-20|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":88">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kotlebov konkurent to prestrelil: Pracovné tábory pre Židov sa osvedčili, treba sa k nim vrátiť! | url = https://www.topky.sk/cl/10/1576125/Kotlebov-konkurent-to-prestrelil--Pracovne-tabory-pre-Zidov-sa-osvedcili--treba-sa-k-nim-vratit- | vydavateľ = topky.sk | miesto = | dátum vydania = 2016-09-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-21 | jazyk = }}</ref> Petíciu okrem Čarnogurského podporili aj [[Štefan Harabin]], [[Pavol Slota]], [[Daniel Bombic]], [[Tibor Eliot Rostas]] a ďalší.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=SHO podalo ústavnú sťažnosť na prezidenta pre zmarené referendum o neuplatňovaní sankcií voči Rusku|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/761480-sho-podalo-ustavnu-staznost-na-prezidenta-pre-zmarene-referendum-o-neuplatnovani-sankcii-voci-rusku|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-21}}</ref><ref name=":42" /> === Návšteva okupovaných území Ukrajiny v roku 2025 === V septembri 2025 sa Čarnogurský na pozvanie ruskej organizácie Vaše Novosti zúčastnil zájazdu na [[Ruská invázia na Ukrajinu|Ruskom okupované]] územia [[Ukrajina|Ukrajiny]]. Vo svojom blogu cestu nazval „Cesta po Rusku“. Navštívil mestá [[Mariupoľ]] a Horlivka, zastrieľal si z [[AK-47]]. Zo situácie v Horlivke obviňoval [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a nezmienil ruské ostreľovanie ukrajinských civilistov.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli">{{Citácia periodika | priezvisko = Hodás | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Čarnogurský si bol v Mariupoli zastrieľať z kalašnikova na pozvanie ruského spolku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/domov/c/jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli-zastrielat-z-kalasnikova-na-pozvanie-ruskeho-spolku | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-10-06 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref><ref name="idnes-slovensky-expremier-carnogursky-si">{{Citácia periodika | priezvisko = Havlická | meno = Kateřina | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský expremiér Čarnogurský si zastřílel s Rusy v Mariupolu. A vinil NATO | periodikum = iDNES.cz | odkaz na periodikum = | url = https://www.idnes.cz/zpravy/zahranicni/slovensko-jan-carnogursky-mariupol-cesta-ukrajina-rusko-valka.A251008_105714_zahranicni_kha | issn = | vydavateľ = MAFRA | miesto = Praha | dátum = 2025-10-08 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> === Rozlúčková recepcia Igor Bratčikova === V októbri 2025 sa Čarnogurský zúčastnil rozlúčkovej recepcie ruského veľvyslanca Igora Bratčikova po skončení jeho [[Diplomat|diplomatickej]] misie na [[Slovensko|Slovensku]], ktorá sa konala v priestoroch Hradnej reštaurácie na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]].<ref name=":362">{{Citácia periodika|priezvisko=SITA|meno=|autor=|odkaz na autora=SITA|titul=Odchádzajúci ruský veľvyslanec Bratčikov má podľa Danka tlmočiť v Moskve, že je tu národ, ktorý si ctí Ruskú federáciu|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/770706-odchadzajuci-rusky-velvyslanec-bratcikov-ma-podla-danka-tlmocit-v-moskve-ze-je-tu-narod-ktory-si-cti-rusku-federaciu|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref><ref name=":73">{{Citácia periodika|priezvisko=Pietová|meno=Mária|autor=|odkaz na autora=|titul=Ruský veľvyslanec Bratčikov končí vo funkcii, Danko mu venoval slová o priateľstve a otvorených dverách – VIDEO|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=SITA|url=https://sita.sk/rusky-velvyslanec-bratcikov-konci-vo-funkcii-danko-mu-venoval-slova-o-priatelstve-a-otvorenych-dverach-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2025-10-13|dátum prístupu=2026-07-19}}</ref> Medzi účastníkmi boli podpredseda parlamentu [[Tibor Gašpar]], [[Andrej Danko]], europoslanci [[Ľuboš Blaha]] a [[Milan Uhrík]], [[Štefan Harabin]], Ivan Ševčík, [[Anton Hrnko]] či Matúš Alexa ([[Motorkári Slovenska – Brat za brata|Brat za Brata]]).<ref name=":362" /><ref name=":73" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fábryová | meno = Barbora | autor = | odkaz na autora = | titul = FOTO: Ruský veľvyslanec Igor Bratčikov na Slovensku končí. Na rozlúčke nechýbali Gašpar, Blaha ani Danko | url = https://news.refresher.sk/191213-FOTO-Rusky-velvyslanec-Igor-Bratcikov-na-Slovensku-konci-Na-rozlucke-nechybali-Gaspar-Blaha-ani-Danko | vydavateľ = news.refresher.sk | miesto = | dátum vydania = 2025-10-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-19 | jazyk = }}</ref> === Spolupráca s ruskými médiami === Čarnogurský často poskytuje rozhovory ruským štátnym a štátom kontrolovaným médiám, najmä agentúre TASS a medzinárodnej agentúre Sputnik.<ref name=":21">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Čarnogurský by si ruskou vakcínu dal, americkou zá... | url = https://www.forum24.cz/carnogursky-by-si-ruskou-vakcinu-dal-americkou-zakladnu-ne | vydavateľ = FORUM 24 | dátum prístupu = 2026-06-06 | jazyk = cs | priezvisko = Jandourek | meno = Jan | dátum vydania = 2020-12-26}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Attack on Fico targets friendship with Russia - former Slovak prime minister | url = https://tass.com/world/1788599 | vydavateľ = TASS | dátum prístupu = 2026-06-06 | dátum vydania = 2024-05-15 | jazyk = en}}</ref> 29.8.2023 poskytol rozhovor pre ''Voice of Europe'', ktorý je súčasťou siete spájanej s Viktorom Medvedčukom a Artemom Marčevským, neskôr zaradenými na sankčný zoznam EÚ spoločne s médiom, kvôli ruskému vplyvu a pokusu ovplyvniť voľby do [[Európsky parlament|európskeho parlamentu]].<ref name=":22">{{Citácia periodika|titul=Kremeľská propaganda? Čarnogurský a Uhrík napojenie na Rusko odmietajú. Kaliňákove „žarty“ sa nepáčili ani jeho vlastným|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|vydavateľ=OUR MEDIA SR a. s.|dátum=2024-04-05|issn=1335-4051|url=https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/705435-kremelska-propaganda-carnobursky-a-uhrik-napojenie-na-rusko-odmietaju-ironicky-kalinak-tazi-proti-novinarom/|dátum prístupu=2026-06-06}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=EU imposes sanctions on Voice of Europe, businessmen over Russian 'disinformation'|url=https://www.reuters.com/world/europe/eu-sanctions-voice-europe-related-businessmen-czech-ministry-says-2024-05-27/|periodikum=Reuters|dátum prístupu=2026-06-07|jazyk=en-US|priezvisko=Lopatka|meno=Jan|odkaz na periodikum=Reuters|dátum=2024-05-07|priezvisko2=Hover|meno2=Jason}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Council decision (CFSP) 2024/1508 | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2024/1508/oj/eng | vydavateľ = Official Journal of the European Union | dátum prístupu = 2026-06-07 | dátum vydania = 2024-05-27 | jazyk = en}}</ref> Jeho vystúpenia sa týkajú predovšetkým slovensko-ruských vzťahov, vojny na Ukrajine, politiky [[Európska únia|EÚ]] a [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]].<ref name=":21" /><ref name=":22" /> === Iné === [[5. apríl]]a [[2008]] sa zúčastnil na manifestácii pred americkou ambasádou v Bratislave proti samostatnosti [[Kosovo|Kosova]]. V auguste 2019 sa ako hosť zúčastnil na letnom cvičení [[Slovenskí Branci|Slovenských brancov]] o čom napísal status na Facebook a článok do [[Hlavné správy|''Hlavných správ'']].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čarnogurský | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = [Koniec uplynulého týždňa som strávil ako hosť na letnom cvičení Slovenských brancov] | url = https://www.facebook.com/jan.carnogursky/posts/2305338816245754 | vydavateľ = facebook.com | dátum vydania = 2019-08-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-10-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Ocenenia a vyznamenania == 6. novembra 2024 získal v Rusku vyznamenanie Radu cti, ktoré mu udelil [[Vladimír Putin]] a odovzdal predseda Prezídia Štátnej rady Republiky Krym Vladimir Konstantinov. Čarnogurský tiež získal „krymské vyznamenanie“ Za vernosť povinnosti.<ref name="postoj-carnogursky-v-moskve-putin-udelil">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Postoj | odkaz na autora = | titul = Čarnogurský v Moskve Putin udelil Jánovi Čarnogurskému ruské vyznamenanie Rad cti | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/165462/putin-udelil-janovi-carnogurskemu-ruske-vyznamenanie-rad-cti | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2024-11-11 | dátum prístupu = 2026-01-17 }}</ref> == Názory == === Postoj k Slovenskému štátu (1939 – 1945) === Jedno z vyjadrení Jána Čarnogurského o vojnovej SR z októbra 1991: „Stretávam sa na Slovensku s množstvom ľudí, ktorí majú skôr dobré spomienky na Slovenský štát, vedia ich aj racionálne odôvodniť; a ich pocity a argumenty jednoducho nie som schopný ani z morálneho hľadiska vyvrátiť.“<ref>Respekt 21. 10. 1991 s. 16</ref> === Postoj k liberalizmu === V roku 2019 disident [[Fedor Gál|Fedora Gála]] napísal, že pomerne skoro po Novembri 1989 ho Čarnogurský prekvapil konštatovaním, že „po komunizme tu máme nového, naozaj nebezpečného, nepriateľa – liberalizmus.“<ref name=":37">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slová, slová, slová | url = http://www.fedorgal.cz/blog/index.php?itemid=785 | vydavateľ = Fedor Gál - Blog | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = | meno = Fedor | priezvisko = Gál | dátum vydania = 2019-04-08}}</ref> Gál dodal, že to považoval vtedy za jeho „úlet.“<ref name=":37" /> Na začiatku 90. rokov vystúpil na konferencii v USA, kde vyhlásil, že po zápase s komunizmom čaká na kresťanstvo ďalší veľký zápas, a to s liberalizmom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Vačko|meno=Filip|titul=Ján Čarnogurský. Najprv disident proti komunizmu, dnes bojovník proti liberalizmu.|periodikum=Týždeň|odkaz na periodikum=.týždeň|vydavateľ=W Press a.s.|dátum=2020-11-27|issn=1336-653X|url=https://www.tyzden.sk/spolocnost/69051/lesk-a-bieda-disidenta-carnogurskeho/|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Ján Čarnogurský: strata dôležitosti i významu|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2014-02-12|url=https://www.trend.sk/trend-archiv/jan-carnogursky-strata-dolezitosti-vyznamu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> V roku 2010 tvrdil, že útoky na cirkev sú podľa neho motivované faktom, že katolícka cirkev je opäť najväčšou spoločenskou silou proti liberálnemu modelu života.<ref>{{Citácia periodika|titul=Čarnogurský: Katolícka cirkev je valom proti liberalizmu|periodikum=Plus 7 dní|odkaz na periodikum=Plus 7 dní|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|dátum=2010-02-10|url=https://www1.pluska.sk/spravy/z-domova/carnogursky-katolicka-cirkev-je-valom-proti-liberalizmu|dátum prístupu=2026-06-07}}</ref> Koncom roka 2021 v rozhovore uviedol: „komunizmus je už nenávratne porazený a nevidím zmysel bojovať proti nemu. Teraz je pre mňa väčším nepriateľom liberalizmus a jeho radikálna zložka, progresivizmus.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Amerika a Západ sa rozkladajú The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = cs | priezvisko = Černý | meno = Karel | dátum vydania = 2021-12-13 | dátum archivácie = 2025-09-06 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250906101249/https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-amerika-a-zapad-sa-rozkladaju}}</ref> === Proruské názory a pohľad na úlohu Ruska v súčasných dejinách === Čarnogurského priateľ, lekár [[Vladimír Krčméry]], údajne uviedol, že k Rusku inklinoval už v čase, keď sa v roku 1989 dostal z väzenia, kde ho držal bývalý režim.<ref name="sme-jan-carnogursky-si-bol-v-mariupoli" />. Citát z mája 2007 publikovaný v ruských médiách: {{Citát|Rusko sa dokázalo relatívne rýchlo zotaviť z rozpadu Sovietskeho zväzu. Je potrebné, aby americká hegemonistická politika našla svoju protiváhu. Zdá sa, že pre túto úlohu je Rusko prirodzeným kandidátom. Brániac sa imperialistickej americkej politike Washingtonu môže si Rusko získať vo svete nových spojencov. V mníchovskej reči oboznámil Putin svet s touto novou rolou po prvýkrát.<ref>[http://km.ru/glavnoe/2007/11/20/tsitata/yan-charnogurskii-eks-premer-slovakii-mai-2007-g KM.RU: ''Ян Чарногурский, экс-премьер Словакии, май 2007 г.'']</ref>||200}} Čarnogurský sa angažuje aj v oblasti hospodárskych stykov s Ruskom. V roku [[2006]] zastupoval v súdnom spore Leonida Sviridova proti Mladej Fronte Dnes, ktorá o ňom uviedla, že dôvodom odmietnutia jeho novinárskej akreditácie v Česku bola Sviridova spolupráca s ruskými tajnými službami. === Angažovanie sa v spore o Kosovo === Vyhlásenie nezávislosti Kosova považuje za porušenie medzinárodného práva. Svoje články publikoval v slovenskej<ref>Ján Čarnogurský, Problém Kosovo (Literárny týždenník 2006/1-2)</ref><ref>[http://www.impulzrevue.sk/article.php?178 Ján Čarnogurský, Kosovo ako test pre Rusko] (Revue Impulz 1/2007)</ref><ref>[http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/jan-arnogursky.php?itemid=2043 Ján Čarnogurský, Kosovo sa osamostatní a čo bude nasledovať, 15.11.2007]</ref> i ruskej<ref>[http://www.globalaffairs.ru/numbers/24/7048.html Ян Чарногурский, Косово как тест для России]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (Время новостей №21, 2007)</ref> tlači. === Marián Kotleba === V roku 2017 na svojom blogu vyjadril podporu postoju [[Marian Kotleba|Mariána Kotlebu]] k otázke zahraničných vojenských základní na Slovensku.<ref name=":36" /> Napísal: „Pozerám sa po našich politikoch v ústavnom postavení a kladiem si otázku, kto z nich by bol schopný dodržať sľub voličom, že nepripustí cudziu vojenskú základňu na našom území. Vychádza mi iba jeden. Azda Marián Kotleba,“<ref name=":36" /> === Postoje voči ruskej vojenskej agresii na Ukrajinu === V rozhovore publikovanom 16.11.2023 v súvislosti s [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskou vojenskou agresiou voči Ukrajine]] povedal: „V súčasnom konflikte medzi Východom a Západom som na strane Východu (Ruska).“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ján Čarnogurský: Je v záujme Ruska mať spojenca v strednej Európe The Business Soirée | url = https://www.thebusinesssoiree.com/clanek/jan-carnogursky-je-v-zaujme-ruska-mat-spojenca-v-strednej-europe | vydavateľ = The Business Soirée | dátum prístupu = 2026-06-07 | jazyk = en | priezvisko = Palata | meno = Luboš | dátum vydania = 2023-11-16}}</ref> === Iné === [[13. marec|13. marca]] [[2019]] v štvrtej časti ankety [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[Najväčší Slovák]] obhajoval [[Andrej Hlinka|Andreja Hlinku]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = ( | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák: Andreja Hlinku bude obhajovať Ján Čarnogurský | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://strategie.hnonline.sk/media/1905826-najvacsi-slovak-andreja-hlinku-bude-obhajovat-jan-carnogursky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2019-03-13 | dátum prístupu = 2019-10-08}}</ref> == Rodina == Je synom [[Pavol Čarnogurský|Pavla Čarnogurského]] a Kristíny rod. Fašungovej, bratom niekdajšieho politika [[Ivan Čarnogurský|Ivana Čarnogurského]], [[Pavol Čarnogurský (mladší)|Pavla Čarnogurského ml.]], sinologičky [[Marina Čarnogurská|Mariny Čarnogurskej]] a prekladateľky [[Oľga Slivková|Oľgy Slivkovej]]. S manželkou Martou majú synov Jána a Petra. Čarnogurského krstným otcom bol [[Karol Sidor]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Vypočujte si podcast o Sidorovi. Čarnogurský, Kamenec a Zajac diskutujú o jeho význame v našich dejinách|url=https://standard.sk/473460/vypocujte-si-podcast-o-sidorovi-carnogursky-kamenec-a-zajac-diskutuju-o-jeho-vyzname-v-nasich-dejinach|dátum vydania=20.10.2023|dátum prístupu=9.11.2023|vydavateľ=Štandard}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=ČARNOGURSKÝ Pavol 22.1.1908-27.12.1992|url=http://biography.hiu.cas.cz/Personal/index.php/%C4%8CARNOGURSK%C3%9D_Pavol_22.1.1908-27.12.1992|dátum prístupu=09.10.2023|vydavateľ=Historický ústav AV ČR}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Oľga Slivková: Podľa toho, ako sa cítime, sa odrátava náš vek|url=https://www.charita.sk/olga-slivkova-podla-toho-ako-sa-citime-sa-odratava-nas-vek/|dátum vydania=07.08.2012|dátum prístupu=09.11.2023|vydavateľ=Slovenská katolícka charita}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Ján Čarnogurský}} == Externé odkazy == * [http://www.jancarnogursky.sk/ Osobný weblog] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220122001716/http://jancarnogursky.sk/ |date=2022-01-22 }} * [https://web.archive.org/web/20000816190932/http://www.government.gov.sk/VLADA/VLADA_1998/CLENOVIA/sk_minister_mspsr_1_1998.shtml Životopis, Úrad vlády SR] * [http://www.teraz.sk/tag/jan-carnogursky Články týkajúce sa Jána Čarnogurského] na portáli teraz.sk TASR * [https://www.bratislavskenoviny.sk/rozhovory/52167-rozhovor-jan-carnogursky-veril-som-ze-z-byvaleho-disidenta-by-mohol-byt-dobry-prezident Ján Čarnogurský: Veril som, že z bývalého disidenta by mohol byť dobrý prezident] – rozhovor v Bratislavských novinách (2018) * [https://www.aktuality.sk/clanok/728698/carnogursky-pre-mna-komunizmus-skoncil-a-ja-som-patril-k-vitazom/ Pre mňa sa komunizmus skončil. A ja som patril k víťazom] – Ján Čarnogurský v diskusnej relácii Fair Play Michala Kovačiča (2019) {{Predsedovia vlády Slovenska}} {{Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky}} {{Vláda Slovenska z 27. júna 1990}} {{Vláda Slovenska z 23. apríla 1991}} {{Vláda Slovenska z 30. októbra 1998}} {{Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Čarnogurský, Ján}} [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici KDH]] [[Kategória:Predsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Podpredsedovia vlády Slovenska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Slovenskej republiky]] [[Kategória:Predsedovia slovenských politických strán]] [[Kategória:Slovenskí politickí väzni]] [[Kategória:Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia]] [[Kategória:Poslanci NR SR (1994 – 1998)]] [[Kategória:Kandidáti na prezidenta Slovenskej republiky (2014)]] [[Kategória:Disidenti v komunistickom Česko-Slovensku]] [[Kategória:Politickí väzni komunistického režimu v Česko-Slovensku]] [[Kategória:Osobnosti Nežnej revolúcie]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Súrodenci v politike]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Politicky zaujatí pozorovatelia volieb]] 2zti38b4qhlpi33whomjs79t7h4g32q Peter Paul Rubens 0 14050 8359067 8353114 2026-08-23T09:02:35Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359067 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Paul Rubens | Portrét = Sir Peter Paul Rubens - Portrait of the Artist - Google Art Project.jpg | Popis osoby = flámsky maliar | Dátum narodenia = [[28. jún]] [[1577]] | Miesto narodenia = [[Siegen (Nemecko)|Siegen]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1640|5|30|1577|6|28}} | Miesto úmrtia = [[Antverpy]], [[Republika siedmich spojených provincií]] | Portál1 = Umenie | Portál2 = Belgicko }} '''Pieter Pauwel (Peter Paul) Rubens''' (* [[28. jún]] [[1577]], [[Siegen (Nemecko)|Siegen]], [[Svätá rímska ríša nemeckého národa]] – † [[30. máj]] [[1640]], [[Antverpy]], [[Republika siedmich spojených provincií]]) je považovaný za jedného z najvýznamnejších [[Maliar (umelec)|maliarov]] európskeho umenia, spolu s [[Rembrandt]]om van Rijn a za najvýznamnejšieho flámskeho maliara [[17. storočie|17. storočia]]. == Životopis == Narodil sa vo [[Severné Porýnie-Vestfálsko|vestfálskom]] meste Siegen, v rodine úspešného antverpského protestantského advokáta, ktorý utiekol z Antverp pred náboženským útlakom. V roku [[1589]], dva roky po otcovej smrti, sa Rubens a jeho matka vrátili do Antverp, kde prestúpil ku [[Katolicizmus|katolíckej]] viere. Náboženské motívy patrili v jeho neskoršej práci k najvýznamnejším. V Antverpách ho jeho matka dala do školenia k najlepším miestnym maliarom. V roku [[1600]] odišiel do [[Taliansko|Talianska]], kde pôsobil ako dvorný maliar pre mantovského vojvodu [[Vincenzo Gonzaga|Vincenza Gonzagu]]. Navštívil [[Benátky (mesto)|Benátky]], [[Rím]] a [[Janov (Taliansko)|Janov]], študoval tu [[starovek|antické]] umenie a učil sa kopírovaním diel talianskych majstrov. Jeho štýl bol v tej dobe silne ovplyvnený [[Tiziano Vecelli|Tizianom]]. Po smrti jeho matky v roku [[1608]] sa Rubens vrátil do Antverp. O rok neskôr sa oženil s [[Isabelle Brantová|Isabelle Brantovou]]. Jeho obrazy ''Stavanie kríža'' (1610) a ''Snímanie z kríža'' (1611 - 1614) pre miestnu katedrálu Panny Márie ho zaradili medzi najuznávanejších flámskych maliarov. Mnoho zákaziek dostal od francúzskeho kráľovského dvora, medzi nimi aj na sériu alegorických obrazov zo života [[Mária Medicejská|Márie Medicejskej]] (teraz sú umiestnené v [[Louvre|Louvri]]). Pre spracovanie veľkého množstva zákaziek, ktoré dostával, vytvoril v Antverpách dielňu, v ktorej s ním pracovali jeho žiaci z ktorých sa mnohí neskôr preslávili ako napríklad [[Anthonis van Dyck]]. V rokoch [[1621]] až [[1633]] sa aktívne zúčastňoval na mnohých [[diplomacia|diplomatických rokovaniach]]. Španielsky kráľ [[Filip IV. (Španielsko)|Filip IV.]] ho poveril úlohou dosiahnuť zblíženie Španielska s Anglickom. Rubensovou zásluhou bola [[15. november|15. novembra]] [[1630]] podpísaná mierová zmluva medzi Anglickom a Španielskom. Anglický kráľ [[Karol I. (Anglicko)|Karol I.]] ho za toto úsilie pasoval na rytiera a bohato obdaroval. V roku [[1630]], štyri roky po smrti svojej prvej ženy, sa znova oženil so šestnásťročnou Helenou Fourmetovou. Rubens mal tri deti so svojou prvou ženou Isabelle a päť detí s Helenou. Najmladšie dieťa sa narodilo osem mesiacov po jeho smrti. Zomrel vo veku 62 rokov a je pochovaný v kostole sv. Jakuba v Antverpách. == Práce == [[Súbor:Peter_Paul_Rubens_-_Hercules_as_Heroic_Virtue_Overcoming_Discord_(cropped).jpg|náhľad| ''Herkules ako hrdinská cnosť prekonávajúca svár'', 1632 – 1633]] Známe sú najmä jeho biblické a mytologické akty. Sú namaľované v duchu barokovej tradície zobrazovania žien ako mäkkých, pasívnych a pre moderné oko veľmi sexualizovaných bytostí, zdôrazňujú koncepty plodnosti, túžby, fyzickej krásy, pokušenia a cnosti. Feministky sa domnievajú, že tieto obrazy nahých žien boli vytvorené s cieľom sexuálne osloviť jeho prevažne mužské publikum mecenášov,<ref>{{Citácia periodika|titul=Lynda Nead, The Female Nude: Art, Obscenity, and Sexuality|url=https://doi.org/10.1111/1540_6245.jaac53.2.0216|periodikum=The Journal of Aesthetics and Art Criticism|dátum=1995-03-01|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=53|číslo=2|strany=216–218|issn=1540-6245|doi=10.1111/1540_6245.jaac53.2.0216|meno=SALLY|priezvisko=MARKOWITZ}}</ref> hoci ženský akt ako príklad krásy je v európskom umení tradičným motívom už po stáročia. Rubens s veľkou obľubou maľoval plnoštíhle ženy, čím vznikol termín ako „rubensovský“ alebo ‚rubenesovský‘ (niekedy „rubensesovský“). Jeho rozsiahly cyklus zobrazujúci [[Mária Medicejská|Máriu Medicejskú]] sa zameriava na niekoľko klasických ženských archetypov, ako je panna, manželka, vdova a diplomatická regentka.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Rubens's France: Gender and Personification in the Marie de Medicis Cycle|url=https://www.jstor.org/stable/3177384?origin=crossref|periodikum=The Art Bulletin|dátum=2003-09|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=85|číslo=3|strany=490|doi=10.2307/3177384|meno=Sarah R.|priezvisko=Cohen}}</ref> Zahrnutie tejto ikonografie do jeho ženských portrétov spolu s jeho umením zobrazujúcim šľachtičné tej doby slúžilo na to, aby povýšil svoje portrétované ženy na úroveň a dôležitosť svojich mužských portrétov.<ref name=":0" /> Rubensove zobrazenia mužov sú podobne štylizované, plné významu, ale celkom odlišné od jeho ženských objektov. Jeho mužské akty predstavujú vysoko atletických a veľkých mýtických alebo biblických mužov. Na rozdiel od jeho ženských aktov je väčšina mužských aktov zobrazená čiastočne nahá, pričom ich pred úplným odetím chránia šerpy, brnenia alebo tiene. Títo muži sa krútia, naťahujú, ohýbajú a chytajú: to všetko zobrazuje jeho mužské objekty zapojené do veľkej fyzickej, niekedy až agresívnej akcie. Pojmy, ktoré Rubens umelecky stvárňuje, ilustrujú muža ako mocného, schopného, silného a presvedčivého. Alegorické a symbolické námety, ktoré namaľoval, odkazujú na klasické mužské tropy atletizmu, vysokého úspechu, udatnosti vo vojne a občianskej autority.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Encyclopedia.com {{!}} Free Online Encyclopedia | url = https://www.encyclopedia.com/ | vydavateľ = www.encyclopedia.com | dátum prístupu = 2025-05-30}}</ref> Mužské archetypy, ktoré sa ľahko vyskytujú na Rubensových obrazoch, zahŕňajú hrdinu, manžela, otca, občianskeho vodcu, kráľa a bojom unaveného muža. === Dielňa === [[Súbor:Rubens_(Ecce_Homo).jpg|náhľad| ''Ecce Homo'', alebo ''Kristus s tŕňovou korunou'', 1612, [[Ermitáž]], [[Petrohrad]]]] Obrazy z Rubensovej dielne možno rozdeliť do troch kategórií: tie, ktoré namaľoval sám, tie, ktoré namaľoval čiastočne (najmä ruky a tváre), a kópie, ktoré vznikli pod dohľadom podľa jeho kresieb alebo olejových skíc. Ako bolo v tom čase zvykom, mal veľkú dielňu s mnohými učňami a študentmi. Nie vždy bolo možné určiť, kto boli Rubensovi žiaci a asistenti, pretože Rubens ako dvorný maliar nemusel svojich žiakov registrovať v antverpskom cechu Svätého Lukáša. Bolo identifikovaných približne 20 Rubensových žiakov alebo asistentov, pričom existujú rôzne úrovne dôkazov, ktoré ich medzi nich zaraďujú. Zo zachovaných záznamov tiež nie je jasné, či konkrétna osoba bola žiakom alebo asistentom v Rubensovej dielni, alebo išlo o umelca, ktorý bol samostatným majstrom spolupracujúcim s Rubensom na konkrétnych dielach. Neznámy Jacob Moerman bol evidovaný ako jeho žiak, zatiaľ čo Willem Panneels a Justus van Egmont boli v záznamoch cechu evidovaní ako Rubensovi asistenti. Anthony van Dyck pracoval v Rubensovej dielni po tom, ako sa vyučil u Hendricka van Balena v Antverpách. Ďalší umelci, ktorí sú s Rubensovou dielňou spojení ako žiaci, asistenti alebo spolupracovníci, sú Abraham van Diepenbeeck, Lucas Faydherbe, Lucas Franchoys mladší, Nicolaas van der Horst, Frans Luycx, Peter van Mol, Deodat del Monte, Cornelis Schut, Erasmus Quellinus mladší, Pieter Soutman, David Teniers starší, Frans Wouters, Jan Thomas van Ieperen, Theodoor van Thulden a Victor Wolfvoet (II).<ref>{{Citácia periodika|titul=Rubens|url=https://doi.org/10.5040/9781350902084|periodikum=Rubens|dátum=2010|dátum prístupu=2025-05-30|doi=10.5040/9781350902084}}</ref> Prvky, ako sú zvieratá, krajiny alebo zátišia vo veľkých kompozíciách, často zadával odborníkom, ako boli maliari zvierat [[Frans Snyders]] a [[Paul de Vos]], alebo iným umelcom, napríklad [[Jacobovi Jordaensovi]]. Jedným z jeho najčastejších spolupracovníkov bol [[Jan Brueghel starší]]. [[Súbor:Peter_Paul_Rubens_-_Old_Woman_and_Boy_with_Candles.jpg|náhľad| ''Stará žena a chlapec so sviečkami'', c. 1616/17]] == Vybrané výstavy == * 1936: ''Rubens and His times'', Paríž * 1997: ''The Century of Rubens in French Collections'', Paríž * 2004: ''Rubens'', Palais des Beaux-Arts de Lille * 2005: ''Peter Paul Rubens: The Drawings'', [[Metropolitan Museum of Art]], New York * 2015: ''Rubens and His Legacy'', [[Krakovská akadémia|Kráľovská akadémia]], Londýn * 2017: ''Rubens: The Power of Transformation'', Kunsthistorisches Museum, Viedeň * 2019: ''Early Rubens'', Art Gallery of Ontario, Toronto, [[Fine Arts Museums of San Francisco]]<ref>{{Citácia knihy|titul=EARLY YEARS|url=https://doi.org/10.1016/b978-0-85139-350-6.50006-1|vydavateľ=Elsevier|rok=1986|isbn=978-0-85139-350-6|strany=11–36|meno=GODFREY|priezvisko=RUBENS}}</ref> == Stratené diela == Medzi stratené diela Rubensa patria: * ''Ukrižovanie'', namaľované pre kostol [[Santa Croce in Gerusalemme]] v Ríme, bolo dovezené do Anglicka v roku 1811. V roku 1812 bol vydražený na aukcii a potom znovu v rokoch 1820 a 1821, ale niekedy po roku 1821 sa stratil na mori.<ref>{{Citácia knihy|titul=Das Werkverzeichnis von Peter Paul Rubens|url=https://doi.org/10.1515/9783110734492-005|vydavateľ=De Gruyter|rok=2023-03-20|isbn=978-3-11-073449-2|strany=49–60|meno=Nils|priezvisko=Büttner}}</ref> * ''Jazdecký portrét arcivojvodu Alberta'' * ''Zuzany a starších'' je dnes známy len z rytiny z roku 1620 od Lucasa Vostermana. * ''Satyr, Nymfa, Putti a Leopardi'' je v súčasnosti známy len z rytiny. * ''Judita stínajúca hlavu Holofernovi'' okolo roku 1609 známa len z rytiny Cornelisa Galleho staršieho z roku 1610. * Medzi diela zničené pri bombardovaní Bruselu patria: [[Súbor:Peter_Paul_Rubens_-_Reuige_Magdalena_und_ihre_Schwester_Martha_-_GG_683_-_Kunsthistorisches_Museum.jpg|náhľad|''Pokánená Magdaléna a jej sestra Marta'', okolo roku , Kunsthistorisches Museum[[Kunsthistorisches Museum|Múzeum Kunsthistorisches]]]] ** ''Ružencová Madona'' namaľovaná pre kráľovskú kaplnku dominikánskeho kostola ** ''Panna Mária ozdobená kvetmi svätej Anny'', 1610, namaľovaná pre kostol bratov karmelitánov ** ''Triptych svätého Jóba'', 1613, namaľovaný pre kostol svätého Mikuláša ** ''Kambýses vymenúva Otana za sudcu'', ''Šalamúnov súd a Posledný súd,'' všetky pre Magistrátnu sieň * Pri požiari paláca [[Coudenberg]] bolo zničených niekoľko Rubensových diel, napríklad ''Narodenie Pána'' (1731), ''Klaňanie sa Troch kráľov'' a ''Letnice''.<ref>{{Citácia knihy|titul=Rubens: a genius at work: the works of Peter Paul Rubens in the Royal Museums of Fine Arts of Belgium reconsidered|url=https://www.worldcat.org/title/181028628|vydavateľ=Lannoo|rok=2007|miesto=Tielt|isbn=978-90-209-7242-9|poznámka=OCLC: ocn181028628}}</ref> * ''Obrazy Neptún a Amfitríta'', ''Videnie svätého Huberta a Diany'' a ''Nymfy prekvapené satyrami'' boli zničené pri požiari flakrovej veže vo [[Friedrichshain|Friedrichshaine]] v roku 1945.<ref>{{Citácia periodika|titul=<i>A Catalogue Raisonne of the Works of the Most Eminent Dutch Painters of the Seventeenth Century; based on the work of John Smith. 8 vols. in 2</i>. C. Hofstede de Groot , E.G. Hawke<i>Vols. 9-10, 2 vols in 1, Bescheibendes und Kritisches Ver-Zeichnis der Werke des Hervorragendsten Hollandischen Maler des XVII Jahrhunderts</i>. C. Hofstede de Groot|url=https://doi.org/10.1086/arlisnanews.5.1.27945779|periodikum=ARLIS/NA Newsletter|dátum=1976-12|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=5|číslo=1|strany=29–29|issn=0090-3515|doi=10.1086/arlisnanews.5.1.27945779|meno=Robin|priezvisko=Kaplan}}</ref> * Obraz ''Únos Proserpíny'' bol zničený pri požiari [[Blenheimský palác|Blenheimského paláca]] v Oxfordshire 5. februára 1861.<ref>{{Citácia knihy|titul=Extract from The Annual Register, or A View of the History, Politics and Literature for the Year 1791, London, 1795, pp. 81–91|url=https://doi.org/10.1201/9780429349461-23|vydavateľ=Routledge|rok=2020-03-05|isbn=978-0-429-34946-1|strany=199–209}}</ref> * Obraz ''Ukrižovanie s Máriou, svätým Jánom, Magdalénou'', 1643 bol zničený počas anglickej občianskej vojny parlamentaristami v kráľovninej kaplnke v Somerset House v Londýne v roku 1643.<ref>{{Citácia periodika|titul=St. Gregory's College, Seville, 1592-1767 ed. by Martin Murphy|url=https://doi.org/10.1353/cat.1996.0102|periodikum=The Catholic Historical Review|dátum=1996|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=82|číslo=1|strany=108–109|issn=1534-0708|doi=10.1353/cat.1996.0102|meno=Albert J.|priezvisko=Loomie}}</ref> * Obraz ''Jazdecký portrét Filipa IV. Španielskeho'' bol zničený pri požiari [[Alcazar|kráľovského Alcázaru]] v Madride v roku 1734. Jeho kópia sa nachádza v galérii Uffizi. * ''Kontinentálny Scipio'' bol zničený pri požiari Western Exchange, Old Bond Street, Londýn, marec 1836.<ref>{{Citácia knihy|titul=Rubens|url=https://doi.org/10.5479/sil.320408.39088000868166|vydavateľ=Verlag von Seeman|rok=1920|meno=Peter Paul|priezvisko=Rubens}}</ref> * Obraz ''Lov na leva'' bol odstránený Napoleonovými agentmi z paláca [[Schleissheim]] pri Mníchove v roku 1800 a neskôr bol zničený pri požiari v [[Musée des Beaux-Arts de Bordeaux]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Individuals with and without normal tension glaucoma exhibit comparable performance on tests of cognitive function|url=https://doi.org/10.18240/ijo.2021.11.11|periodikum=International Journal of Ophthalmology|dátum=2021-11-18|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=14|číslo=11|strany=1721–1728|issn=2222-3959|doi=10.18240/ijo.2021.11.11|meno=Qi N.|priezvisko=Cui|meno2=Mohit|priezvisko2=Jethi|meno3=Todd|priezvisko3=Driver}}</ref> * Údajný Rubensov obraz ''Portrét dievčaťa'', ktorý sa vraj nachádzal v zbierke [[Alexandre Dumas|Alexandra Dumasa]], bol vyhlásený za stratený pri požiari.<ref>{{Citácia periodika|titul=Individuals with and without normal tension glaucoma exhibit comparable performance on tests of cognitive function|url=https://doi.org/10.18240/ijo.2021.11.11|periodikum=International Journal of Ophthalmology|dátum=2021-11-18|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=14|číslo=11|strany=1721–1728|issn=2222-3959|doi=10.18240/ijo.2021.11.11|meno=Qi N.|priezvisko=Cui|meno2=Mohit|priezvisko2=Jethi|meno3=Todd|priezvisko3=Driver}}</ref> * Obraz ''Jazdecký portrét vojvodu z Buckinghamu'' (1625) a stropná maľba ''Vojvoda z Buckinghamu triumfujúci nad závisťou a hnevom'' (okolo 1625), ktoré neskôr vlastnil gróf z Jersey v [[Osterley Park|Osterley Parku]], boli zničené pri požiari v depozitári Le Gallais v meste Svätého Heliera na Jersey 30. septembra 1949.<ref>{{Citácia knihy|titul=Drawn by the brush: oil sketches by Peter Paul Rubens ; [in conjunction with the Exhibition Drawn by the Brush: Oil Sketches by Peter Paul Rubens ; October 2, 2004 - January 30, 2005, Greenwich, March 2 - May 15, 2005, Berkeley, June 11 - September 11, 2005, Cincinnati]|url=https://archive.org/details/drawnbybrushoils0000sutt|vydavateľ=Yale University Press|rok=2004|miesto=New Haven, Conn. London|isbn=978-0-300-10626-8}}</ref> * ''Portrét Filipa IV. Španielskeho'' z roku 1628 bol zničený pri zápalnom útoku v [[Kunsthaus Zürich]] v roku 1985.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Art theft, art vandalism, and guardianship in U.S. art institutions. | url = https://doi.org/10.18297/etd/3028 | dátum prístupu = 2025-05-30 | meno = Katharine | priezvisko = Salomon}}</ref> * ''Portrét Georga Villiersa'', okolo 1625. Tento obraz, ktorý bol takmer 400 rokov považovaný za stratený, bol znovuobjavený v roku 2017 v Pollok House v škótskom [[Glasgow|Glasgowe]]. Konzervátorské ošetrenie, ktoré vykonal Simon Rollo Gillespie, pomohlo preukázať, že dielo nie je neskoršou kópiou od menej významného umelca, ale ide o originál z ruky samotného majstra.<ref>{{Citácia periodika|titul=Dickens Rediscovered: Some Lost Writings Retrieved|url=https://doi.org/10.2307/2932390|periodikum=Nineteenth-Century Fiction|dátum=1970-03-01|dátum prístupu=2025-05-30|ročník=24|číslo=4|strany=527–548|issn=0029-0564|doi=10.2307/2932390|meno=Harry|priezvisko=Stone}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Le monde perdu, retrouvé et de nouveau perdu ?|url=https://doi.org/10.4000/books.editionscnrs.57295|vydavateľ=CNRS Éditions|rok=2023|isbn=978-2-271-14753-0|strany=72–75|meno=Jocelyn|priezvisko=Benoist}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=What Few Can Do|url=https://doi.org/10.1093/oso/9780198873105.003.0002|vydavateľ=Oxford University PressOxford|rok=2023-08-10|isbn=0-19-887310-7|strany=23–26|meno=Ulinka|priezvisko=Rublack}}</ref> == Galéria == <gallery> Obrázok:Retrato ecuestre del duque de Lerma (Rubens).jpg|''Jazdecký portrét vojvodu z Lermy'', [[1603]], [[Museo del Prado]], [[Madrid]], [[Španielsko]] Obrázok:Peter Paul Rubens - De kruisoprichting.JPG|''[[Vztýčenie kríža|Stavanie kríža]]'', 1610-1611, katedrála Panny Marie [[Antverpy]] Obrázok:Peter Paul Rubens - Assumption of Mary.jpg| ''Nanebovzatie Panny Márie'' - (''The Assumption of the Virgin''), [[1626]], olej na dreve, Národná galéria umenia, [[Washington, DC]], [[Spojené štáty americké|USA]] Obrázok:Peter Paul Rubens - The Descent from the Cross (Antwerp Cathedral)., c. 1613.jpg|''Snímanie z kríža'', 1612-1614, katedrála Panny Marie [[Antverpy]] </gallery> <gallery> Obrázok:Peter Paul Rubens - The toilet of Venus.jpg|''Venušina toaleta'', 1612-1615, Sammlungen des Regiereden Fürsten von Leiechtenstein [[Vaduz]], [[Lichtenštajnsko]] Obrázok:Peter Paul Rubens - View of Het Steen Castle in the Early Morning.jpg|''Jesenná krajina so zámkom Steen'', 1636, [[National Gallery (Londýn)|National Gallery]], [[Londýn]], [[Anglicko]] Obrázok:The_Three_Graces,_by_Peter_Paul_Rubens,_from_Prado_in_Google_Earth.jpg|''Tri grácie'', 1636-1638, [[Museo del Prado]], [[Madrid]], [[Španielsko]] File:Banqueting House 802.jpg| Rubensom maľovaný strop. Pohľadom ku trónu, [[Whitehall|Banqueting House, Whithehall]], [[Londýn]], [[Anglicko]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rubens, Peter Paul}} [[Kategória:Flámski maliari]] [[Kategória:Barokoví maliari]] [[Kategória:Dvorní maliari]] [[Kategória:Osobnosti na belgických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na nemeckých poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na rakúskych poštových známkach]] byxk0cq0h9k96nyfiwyrl063c587zpr Tarja Halonenová 0 14664 8359153 8197717 2026-08-23T11:51:46Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359153 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Tarja Halonenová | Portrét = Tarja_Halonen_2003.jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis = | Poradie = 11. | Úrad = prezidentka [[Fínsko|Fínska]] | Začiatok obdobia = [[1. marec]] [[2000]] | Koniec obdobia = [[1. marec]] [[2012]] | Viceprezident = | Premiér = Paavo Lipponen<br />Anneli Jäätteenmäki<br />Matti Vanhanen<br />Mari Kiviniemi<br />Jyrki Katainen | Predchodca = [[Martti Ahtisaari]] | Nástupca = [[Sauli Niinistö]] | Dátum narodenia = {{dnv|1943|12|24}} | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Fínska strana sociálno demokratická]] | Alma mater = [[Helsinská univerzita]] | Profesia = právnička | Manžel = Pentti Arajärvi <small>(od 2000)</small> | Deti = Anna <small>(z prvého manželstva)</small> | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = Tarja Halonen signature.svg | Webstránka = http://www.presidentti.fi/en/ | Poznámky = }} '''Tarja Kaarina Halonenová''' (* [[24. december]] [[1943]], [[Helsinki]], [[Fínsko]]) je fínska právnička a [[politička]]. V rokoch [[2000]]-[[2012]] bola prezidentkou Fínska. == Životopis == Narodila sa v Helsinkách, kde aj v roku [[1968]] na [[Helsinská univerzita|Helsinskej univerzite]] získala právnický diplom. Od roku [[1970]] bola právničkou Centrálnej organizácie fínskych odborových zväzov. V roku 1970 sa stala členkou [[Fínska strana sociálno demokratická|sociálno demokratickej strany]]. Na jej kandidátke sa v roku [[1979]] dostala do parlamentu, kde sedela päť funkčných období. Neskôr bola ministerkou sociálnych vecí a zdravia, ministerkou spravodlivosti a v roku [[1995]] sa stala ministerkou zahraničných vecí. Od roku [[2000]] je prezidentkou Fínska. Po zvolení sa druhýkrát vydala. Jej terajším manželom je psychológ [[Pentti Arajärvi]], jej dlhoročný spolupracovník. Z prvého manželstva má jednu dcéru Annu. == Profesijná kariéra == * [[1970]] – právnička Centrálnej organizácie fínskych odborových zväzov == Politická kariéra == * [[1971]] – členka fínskej Sociálnodemokratickej strany * [[1979]] – poslankyňa fínskeho parlamentu za Fínsku sociálnodemokratickú stranu * [[1984]] – [[1987]] – predsedníčka Komisie pre sociálne otázky * [[1987]] – [[1990]] – ministerka sociálnych vecí a zdravia * [[1989]] – [[1991]] – ministerka pre škandinávsku spoluprácu * [[1990]] – ministerka spravodlivosti * [[1995]] – [[2000]] – ministerka zahraničných vecí * [[2000]] – [[2012]] - prvá fínska prezidentka, zvolená aj do druhého funkčného obdobia v roku [[2006]] == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{portál|Fínsko|Fínsky|Ľudia|Biografický|Politika|Politický}} {{Prezidenti Fínska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Halonenová, Tarja}} [[Kategória:Prezidenti Fínska]] [[Kategória:Prezidentky]] [[Kategória:Ministri pre sociálne veci a zdravie Fínska]] [[Kategória:Ministri zahraničných vecí Fínska]] [[Kategória:Ministri spravodlivosti Fínska]] [[Kategória:Fínski právnici]] [[Kategória:LGBT aktivisti]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]] [[Kategória:Laureáti Radu Bieleho dvojkríža I. triedy]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] [[Kategória:Absolventi Helsinskej univerzity]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Vitolda Veľkého]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu Izabely Katolíckej]] [[Kategória:Nositelia Radu troch hviezd]] [[Kategória:Nositelia Radu za mimoriadne zásluhy]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Rytieri Rádu slona]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] eyzznmc954c35ufgrxugcrdnyq9jie6 Charlize Theronová 0 14803 8359099 7996572 2026-08-23T09:41:10Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359099 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Charlize Theronová | Portrét = Charlize Theron by Gage Skidmore 2.jpg | Veľkosť obrázka = 230px | Popis = juhoafrická filmová herečka | Dátum narodenia = {{dnv|1975|8|7}} | Miesto narodenia = [[Benoni]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = }} '''Charlize Theronová''' (* [[7. august]] [[1975]], [[Benoni]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je juhoafrická filmová herečka, držiteľka [[Academy Award za najlepšiu herečku v hlavnej úlohe|Oscara za hlavnú úlohu]] vo filme ''[[Monštrum (film)|Monštrum]]'' (2003). == Filmografia == * [[1999]] – ''[[Pravidlá muštárne]]'', ako ''Candy Kendallová'' * [[2003]] – ''[[Monštrum (film)|Monštrum]]'', ako ''Aileen Wuornos'' * [[2012]] – ''[[Prometheus (film)|Prometheus]]'', ako ''Meredith Vickers'' * 2012 - ''[[Snehulienka a lovec]]'', ako ''Ravenna'' * [[2015]] - ''[[Mad Max: Zbesilá cesta]]'', ako ''Imperátor Furiosa'' * [[2016]] - ''[[Lovec: Zimná vojna]]'', ako ''Ravenna'' * [[2017]] - ''[[Rýchlo a zbesilo 8]],'' ako ''Cipher'' * [[2021]] - ''[[Rýchlo a zbesilo 9]],'' ako ''Cipher'' * [[2023]] - ''[[Rýchlo a zbesilo 10]]'', ako ''Cipher'' == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0000234|meno=Charlize Theron}} * {{csfd meno|id=340|meno=Charlize Theron}} {{herecký výhonok}} {{Navboxes |title = Ceny Charlize Theronovej |list = {{Oscar - najlepšia herečka 2001 - 2020}} {{Zlatý glóbus - najlepšia herečka (dráma) 2001 - 2020}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Critics' Choice Movie Award pre najlepšiu herečku (akčný film)}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Screen Actors Guild Award za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu herečku - film}} {{Independent Spirit Awards za najlepší ženský herecký výkon}} {{Držiteľky ceny Hasty Pudding pre Ženu roku}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Theron, Charlize}} [[Kategória:Juhoafrické filmové herečky]] [[Kategória:Juhoafrické televízne herečky]] [[Kategória:Filmové herečky USA]] [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (dráma)]] [[Kategória:Držiteľky ceny Zlatý glóbus za najlepší ženský herecký výkon (komédia/muzikál)]] [[Kategória:Držitelia Oscara za najlepší ženský herecký výkon v hlavnej úlohe]] [[Kategória:Držitelia Critics' Choice Movie Awards]] [[Kategória:Držitelia ceny Independent Spirit Award]] [[Kategória:Držitelia Screen Actors Guild Award]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti afrikánskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA afrikánskeho pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] pf36mkko5xmldpi7fr57wrau2unm3wk Linus Torvalds 0 19176 8359165 7726984 2026-08-23T11:57:18Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359165 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Linus Torvalds | Dátum narodenia = {{dnv|1969|12|28}} | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Portrét = LinuxCon Europe Linus Torvalds 03.jpg | Popis = fínsky programátor }} '''Linus Benedict Torvalds''' (* [[28. december]] [[1969]], [[Helsinki]], [[Fínsko]]) je fínsky [[programátor]], ktorý začal vývoj [[Linux]]u, [[jadro operačného systému|jadra]] [[operačný systém|operačného systému]] a dodnes je správcom hlavnej vetvy vývoja. Inšpirovaný [[Minix]]om (jadro a operačný systém vyvinutý [[Andrew S. Tanenbaum|Andrewom Tanenbaumom]]), cítil potrebu schopného [[Unix|UNIXového]] operačného systému, ktorý by bolo možné prevádzkovať na jeho domácom [[osobný počítač|PC]]. Torvalds začal s vývojom pôvodne vo svojom voľnom čase a s vlastným vybavením. == Spustenie projektu [[Linux]] == V treťom ročníku štúdia na Helsinskej Technickej Univerzite na diskusnom fóre o Minixe uverejnil [http://groups.google.co.uk/group/comp.os.minix/browse_thread/thread/d939bf395eb8256a/d072fd3a7d407591 príspevok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070705214152/http://groups.google.co.uk/group/comp.os.minix/browse_thread/thread/d939bf395eb8256a/d072fd3a7d407591 |date=2007-07-05 }}, v ktorom o svojom vtedy malom projekte hovoril. Linus Torvalds nahral prvú verziu jadra Linuxu na FTP server, ktorého správcom bol [[Ari Lemmke]]. Ari Lemmke dal súboru meno Linux, čo je spojenie slov Linus a Unix. K vývoju Linuxu sa rýchlo pripojilo mnoho vývojárov a rýchlosť vývoja začala rapídne stúpať. == Životopis == Patril k švédsky hovoriacej menšine vo [[Fínsko|Fínsku]]. Jeho otec bol komunista a študoval rok v [[Moskva|Moskve]]. Jeho manželka Tove Torvaldsová je šesťnásobnou majsterkou Fínska v [[karate]] a má s ňou 3 dcéry. Po ukončení štúdia sa Linus Torvalds presťahoval do USA, kde žije dodnes. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Linus Torvalds}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Torvalds, Linus}} [[Kategória:Linux]] [[Kategória:Fínski programátori]] [[Kategória:Programátori USA]] [[Kategória:Fínski ateisti]] [[Kategória:Ateisti USA]] [[Kategória:Fínske osobnosti švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Naturalizované osobnosti USA]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] coanhiqlu0eqlkipfqwz0kdoc37yxcb Zbyňov 0 23878 8359140 8163432 2026-08-23T11:23:43Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359140 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Zbyňov | Iné názvy = | Obrázok = Zbynov.JPG | Popis obrázku = | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Zbynov-zilina-flag.svg | Kraj = Žilinský | Okres = Žilina | Región = Rajecká kotlina | Časti = | Rieka = Rajčanka | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 49.120556 | Zemepisná dĺžka = 18.648333 | Nadmorská výška = 450 | Prvá zmienka = 1407 | Starosta = Marián Miškovský<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislý]] | PSČ = 013 19 (pošta [[Kľače]]) | Kód = 518131 | EČV = ZA | Predvoľba = +421-41 | Adresa = | E-mail = | Telefón = 549 37 69 | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = obeczbynov.sk | Commons = Zbyňov | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Zbyňov''' je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v [[Žilina (okres)|okrese Žilina]]. Doložená roku 1407. == Poloha == Nachádza sa v [[Rajecká dolina|Rajeckej doline]] medzi mestom [[Rajec]] a kúpeľným mestom [[Rajecké Teplice]]. Obklopená je horami, preteká ňou rieka [[Rajčianka]]. Nachádzajú sa tu rekreačné zariadenia - chatky, kam sa chodí táboriť.Ale už to nefunguje == Dejiny == Prvá písomná zmienka je z roku [[1407]]. Zbyňov podliehal panstvu [[Lietavský hrad|hradu Lietava]], listinách z roku [[1545]] je spomínaný tunajší opevnený kaštieľ. Malá zvonička bola postavená v prvej tretine [[19. storočie|19. storočia]], kaplnka na cintoríne bola takisto postavená v [[19. storočie|19. storočí]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Stratený budzogáň]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [http://www.travel-to-zilina.biz/obec/zbynov.htm travel-to-zilina] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070915052606/http://www.travel-to-zilina.biz/obec/zbynov.htm |date=2007-09-15 }} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Žilina}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Zbyňov| ]] [[Kategória:Obce okresu Žilina]] 0ziqnrujlfmwhf62looufsbgpa3hunc Horné Otrokovce 0 25508 8358944 8177447 2026-08-22T18:13:57Z ~2026-45896-23 303499 Pád lietadla zdroj https://cs.wikipedia.org/wiki/Seznam_leteck%C3%BDch_nehod_vojensk%C3%BDch_stroj%C5%AF_%C4%8Ceskoslovensk%C3%A9_republiky 8358944 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Horné Otrokovce | Iné názvy = | Obrázok = Horné Otrokovce kaštieľ.jpg | Popis obrázku = Kaštieľ v obci | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Horne otrokovce-hlohovec-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Hlohovec | Región = Dolné Považie | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.490000 | Zemepisná dĺžka = 17.881667 | Nadmorská výška = 230 | Prvá zmienka = 1113 | Starosta = Eva Kukučková<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 920 62 | Kód = 507075 | EČV = HC | Predvoľba = +421-33 | Adresa = | E-mail = | Telefón = | Fax = | Mapa = | Popis mapy = | Web = www.horneotrokovce.eu/ | Commons = Horné Otrokovce | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Horné Otrokovce''' sú [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[slovensko|Slovensku]] v [[Hlohovec (okres)|okrese Hlohovec]]. V obci sa nachádza rímskokatolícky kostol sv. Imricha z roku [[1882]]. V obci sa každoročne koná pochovanie basy a pôsobí v nej futbalový klub OŠK Horné Otrokovce. V obci sa tiež nachádza aj ŽŠ s MŠ Horné Otrokovce. Ochotníci v tejto obci organizujú každoročné pochovávanie basy. == Názov == V minulosti mala obec viacero názvov: latinský názov ''Adradic'', čiže predhorie (doslovný preklad, pri koreni - ad radic, pri koreni hôr) je spolu z potokom ''aqua Bistric'' spomenutý v [[Zoborská listina|zoborskej listine]] z roku [[1113]]. Tu sa vymedzuje majetok zoborského opátstva a doslovný preklad zmienky o obci znie: "zo strany Otrokoviec je medzníkom potok, ktorý sa volá Bystrica". Polia medzi obcou, potokom a Verešom, sa stále nazývajú farské a historici<ref>Hladký, 2004 s. 183&nbsp;–&nbsp;184</ref> sa domnievajú, že to bol pôvodný názov Stoličného potoka, pretekajúceho obcou. V roku [[1156]] sa obec spomína ako Otroc (CDSI I.Nr.81), v roku 1343 ako Atrakv, Otroky, Attrak (VSO1, s. 439) a už v roku [[1400]] sa prvýkrát spomínajú Dolné Otrokovce, ktoré vznikli v chotári staršej obce. V roku 1416 (VSO1, s. 337), sa spomínajú ako Alsőatrak a Horné Otrokovce ako Felsőatrak. Názvy obcí boli pomaďarčené, no preklad nie je doslovný a tak prevláda názor, že názov sa asimiloval z latinského Adradic. Rovnako je pravdepodobné, že v obci boli držaní otroci, predávaní v susednom Hornom Trhovišti, kde sa konali trhy s nimi (R. Krajčovič). == Dejiny == História obce siaha ďaleko pred prvú písomnú zmienku, ktorá je v zoborskej listine z roku [[1113]]. Juhozápadne od obce, v lokalite Terasy, sa nachádza paleolitické sídlisko, kde pri opakovaných zberoch J. Hromada a M. Poláček našli 202 ks kamennej industrie. Medzi nálezmi z patinového [[silicit]]u, [[limnokvarcit|limnosilicitu]] a [[rádiolarit]]u dominujú škrabadlá, hroty (vrátane hrotu typu La Gravette (listový hrot)) a retušované čepele (tvarovanie kamenného úštepu kosteným retušérom). Nález bol datovaný do [[Mladý paleolit (v užšom zmysle)|mladšieho paleolitu]] (grattienu - okolo 26 000 pred Kr.). Na začiatku nášho letopočtu, v rokoch 20 až 50 po Kr. žili na území obce Germáni, pravdepodobne patriaci pod [[Vannius|Vanniovo kráľovstvo]], našlo sa po nich množstvo črepov, jedna ihlica a unikátna rímska [[minca]]. V časti chotára nazývanom ''Stará Hora'' sa nachádzajú zvyšky staroslovanského hradiska. Skoro celý areál pokrýva les, no stále sú voľným okom viditeľné umelo vybudované ostré svahy, na ktorých stáli palisády a v lese sú viditeľné zvyšky kamenných základov a umelo vybudované zemné valy, dodnes nazývané staroslovanským výrazom gbalce. Toto [[hradisko (archeológia)|hradisko]] bolo jedno z viacerých, ktoré sa nachádzali na východnom úpätí [[Považský Inovec|Považského Inovca]] (Koplotovce, Nitrianska Blatnica, Bojná a Podhradie).V blízkosti miestneho kostola, sa našiel hrob s keramickou nádobou ktorá bola zdobená charakteristickou vlnovkou. Po roku [[1388]] obec patrila viacerým zemepánom: ako prví sú spomenutí Kostolányiovci, po nich Skarlovci zo Skoloviec, Zayovci, Rudnyánszky,Einsteinovci, Koronthályiovci a Vranovichovci. Donáciou z roku [[1435]] daroval uhorský kráľ [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmund Luxemburský]] okrem iných aj majetky v Horných a Dolných Otrokovciach (skôr išlo o potvrdenie skorších majetkových práv) rodine Kostolányiovcov. V roku [[1598]] bola obec spolu s celým okolím spustošená tureckým vojskom a vypálená. Po súdnom spore o deľbe dedičného majetku, ktorý sa konal v roku [[1772]] v Pešti, predala rodina Koronthaly majetky v Horných a Dolných Otrokovciach. V druhej polovici [[18. storočie|18. storočia]] kúpil panstvo na tú dobu moderne zmýšľajúci a vzdelaný ''gróf Vranovich'', ktorý prestaval kostol,pôvodne opevnený renesančný kaštieľ,na barokový, okolo ktorého nechal vysadiť [[anglický park]]. Vybudoval tiež pec na pálenie vápna, tehelňu, moderné maštale pre dobytok s napájačkami, skleník so závlahou, dom s bazénom pre správcu či studne s parnou strojovňou. Väčšina týchto objektov bola zničená koncom [[60. roky 20. storočia|šesťdesiatych]] a začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia. Začiatkom [[19. storočie|19. storočia]] boli za spomenutého grófa vykonané aj rozsiahle meliorácie, pri ktorých sa v močaristej časti Bystrice (aqua Bistric), medzi obcou a Verešom,na miernej vyvýšenine, našli pozostatky kolových stavieb prvotných osídlencov. Išlo o osadu z mladšej doby kamennej a osadníci patrili k ľudu Lengyelskej kultúry,pri archeologickej prospekcii za poľnohospodársky družstvom sa našlo množstvo črepov lineárnej keramiky,štiepanej hladenej industrie a sedem kusov kamenných sekier, taktiež v roku [[1988]] objavený rondel v lokalite Berinová zo spomenutej doby. Spomenutá rodina Vranovich je pochovaná v pohrebnej kaplnke pri vstupe do obce od [[Hlohovec|Hlohovca]], a po smrti grófa predala vdova Vranovich panstvo grófke Győkiovej. == Významené osobnosti == [[Ivan Letko]] - slovenský herec, ktorého rodina z Maminej strany pochádza z obce. Michal Mesároš - študoval v Bratislave a vo Viedni. Po roku 1948 sa však stal nepohodlným pre komunistickú moc. Bol odsúdený v procese Biela légia a bol uväznený, musel vykonávať nútené práce v Jáchymovských baniach<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horné Otrokovce {{!}} OZ Poniklec-Váh | url = https://www.poniklec-vah.sk/horne-otrokovce/ | dátum prístupu = 2026-03-07 | jazyk = sk-SK}}</ref> Koloman Veselka - bol letcom, ktorý sa zúčastnil vojny v Kórei (1950 – 1953). Podľa dostupných informácií bojoval na strane komunistickej Severnej Kórey a podal si ruku s Kim Ir-senom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Horné Otrokovce {{!}} OZ Poniklec-Váh | url = https://www.poniklec-vah.sk/horne-otrokovce/ | dátum prístupu = 2026-03-07 | jazyk = sk-SK}}</ref> Jozef „Jopo“ Poláček - televízny moderátor == Pád lietadla == 7. 5. 1928. V roku 1928 padlo lietadlo v chotári obce. Pilot štábny rotmajster Josef Cinibulk z LP3, v hmle stratil orientáciu, klesal, aby sa zorientoval podľa terénu, narazil do stromu a havaroval v lese na východnom svahu Holého vrchu. V lietadle [[Aero A.11|Aero A-11.26]] bol sám. Podľa denníkov Lidové noviny a Pozor z 8. a 9. mája 1928, ďalej podľa článku Dr. Petra Švandy, CSc., v časopise L+K 2011, č. 5, s. 77–79, a podľa knihy Výkřik ze zapomnění, s. 26. Jeho hrob v Lokti je uvedený na stránkach Spolku pre vojenské pietne miesta. Správa o jeho smrti je uverejnená vo Věstníku MNO – časť osobná, 1928, s. 207. Pozn.: Piloti Josef Cinibulk a Karel Brabenec zahájili 29. októbra 1923 prevádzku ČSA. V ten deň po prvýkrát letel z Prahy do Bratislavy Karel Brabenec s cestujúcim redaktorom Koenigom a súčasne letel z Bratislavy do Prahy Josef Cinibulk s cestujúcim redaktorom Bežom. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} {{Slovenský výhonok}} {{Obce okresu Hlohovec}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Horné Otrokovce| ]] [[Kategória:Obce okresu Hlohovec]] 0lfgc3bc57ctb6b2x0u9iktm0l11non Báč 0 25516 8358966 8171501 2026-08-22T19:46:03Z Uhlikjecute 303509 Vladne uhlik 8358966 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Báč | Iné názvy = | Obrázok = Báč kostol 13.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Antona Padovského | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bac-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.003889 | Zemepisná dĺžka = 17.376667 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1205/1319 | Starosta = Ildikó Duduczová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 30 (pošta [[Rohovce]]) | Kód = 501441 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Obecný úrad<br/>Báč 124<br/>930 30  Rohovce | E-mail = urad@ObecBac.sk | Telefón = 559 82 39 | Fax = 550 99 24 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecbac.sk | Commons = Báč | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Báč''' ({{V jazyku|hun|''Bacsfa''}}, {{V jazyku|deu|''Batschendorf''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. Kde vládne čierny kocúr Uhlík. == Dejiny == V roku [[1319]] sa obec prvýkrát spomína ako "Bachfalua", v roku [[1321]] ako "Boch", v roku [[1406]] ako "Bochfolua". V roku [[1725]] tu bola postavená kaplnka ako spomienka na vtedy zúriaci mor, neskôr okolo nej vznikol cintorín. V rokoch [[1857]] a [[1866]] bola veľká časť Báču zničená požiarom a v roku [[1862]] ho postihli záplavy. Obec bola pričlenená k Československu po prvej svetovej vojne, medzi rokmi [[1938]] až [[1944]] patrila Maďarsku a po druhej svetovej vojne opäť Československu, od roku [[1993]] potom Slovensku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Báč (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|24.9}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|72.5}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} Podľa sčítania z [[1910]] tu žilo 321 obyvateľov, prakticky len maďarskej národnosti, v roku 2011 mal Báč 553 obyvateľov, z ktorých 394 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 149 k slovenskej. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anton Padovský|sv. Antona Padovského]] s františkánskym kláštorom, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1660]]-[[1674]]. Donátorom kostola bol [[ostrihom]]ský arcibiskup Juraj Lippai. Úpravami prešiel v roku [[1712]]. Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu murovaný chór zaklenutý hrebienkovou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je barokový z roku [[1772]], donátorom oltára bol gróf Juraj [[Aponiovci|Aponi]]. Na oltári je obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z konca [[18. storočia]] a obraz sv. Anton od R. Gaupmanna ml. z roku [[1861]]. Bočný oltár Piety, [[kazateľnica]], [[krstiteľnica]] a [[organ]] pochádzajú z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Báč - Kláštor sv. Anton na Ostrove|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bac-klastor-frantiskanov-a-kostol-sv-anton-na-ostrove|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-10-24|vydavateľ=Pamiatky na Slovensku|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod kostolom je umiestnená krypta Aponiovcov. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútovým štítom vo forme [[rizalit]]u. Je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kláštor vznikol zároveň s kostolom, ide o barokovú dvojpodlažnú trojkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom, ktorý zo severu uzatvára hmota kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2177 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priebežná chodba kláštora je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Fasády kláštornej budovy sú členené oknami so šambránami. Nad [[portál]]om s ušnicouvým ostením je umiestnená kartuša s vročením [[1675]]. * Krížová cesta, komplex štrnástich zastavení v [[neoklasicizmus|neoklasicistickom]] štýle z roku [[1867]]. Úpravami prešla v roku [[1938]], obnovou v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2158 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Zastavenia sú tvorené [[edikula]]mi z režnej tehly, ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Kaštieľ s anglickým parkom. <gallery> Báč kostol 02.jpg|Kostol sv. Antona Padovského Bacsfa 06.JPG|Kostol s kláštorom Bacsfa 13.JPG|Portál kostola Báč kostol 05.jpg|Interiér kostola Pútnické miesto Báč 19 Slovakia11.jpg|Chór s barokovým organom </gallery> == Občianska vybavenosť == Báč má vlastnú poštu, najbližšou železničnou stanicou je Veľká Paka. V blízkosti obce je vybudovaný profesionálny golfový areál GC Welten s hotelom a reštauráciou v kaštieli Welten. == Šport == V sezóne [[2005]] – [[2006]] hral futbalový klub Báču v druhej najvyššej futbalovej súťaži. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Báč| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] fdbulze10cmyflmhefnmj5touuzvwll 8358967 8358966 2026-08-22T19:46:46Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Uhlikjecute|Uhlikjecute]] ([[User_talk:Uhlikjecute|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Vasiľ 8171501 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Báč | Iné názvy = | Obrázok = Báč kostol 13.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Antona Padovského | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bac-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.003889 | Zemepisná dĺžka = 17.376667 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1205/1319 | Starosta = Ildikó Duduczová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 30 (pošta [[Rohovce]]) | Kód = 501441 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Obecný úrad<br/>Báč 124<br/>930 30  Rohovce | E-mail = urad@ObecBac.sk | Telefón = 559 82 39 | Fax = 550 99 24 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecbac.sk | Commons = Báč | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Báč''' ({{V jazyku|hun|''Bacsfa''}}, {{V jazyku|deu|''Batschendorf''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Dejiny == V roku [[1319]] sa obec prvýkrát spomína ako "Bachfalua", v roku [[1321]] ako "Boch", v roku [[1406]] ako "Bochfolua". V roku [[1725]] tu bola postavená kaplnka ako spomienka na vtedy zúriaci mor, neskôr okolo nej vznikol cintorín. V rokoch [[1857]] a [[1866]] bola veľká časť Báču zničená požiarom a v roku [[1862]] ho postihli záplavy. Obec bola pričlenená k Československu po prvej svetovej vojne, medzi rokmi [[1938]] až [[1944]] patrila Maďarsku a po druhej svetovej vojne opäť Československu, od roku [[1993]] potom Slovensku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Báč (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|24.9}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|72.5}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} Podľa sčítania z [[1910]] tu žilo 321 obyvateľov, prakticky len maďarskej národnosti, v roku 2011 mal Báč 553 obyvateľov, z ktorých 394 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 149 k slovenskej. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anton Padovský|sv. Antona Padovského]] s františkánskym kláštorom, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1660]]-[[1674]]. Donátorom kostola bol [[ostrihom]]ský arcibiskup Juraj Lippai. Úpravami prešiel v roku [[1712]]. Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu murovaný chór zaklenutý hrebienkovou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je barokový z roku [[1772]], donátorom oltára bol gróf Juraj [[Aponiovci|Aponi]]. Na oltári je obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z konca [[18. storočia]] a obraz sv. Anton od R. Gaupmanna ml. z roku [[1861]]. Bočný oltár Piety, [[kazateľnica]], [[krstiteľnica]] a [[organ]] pochádzajú z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Báč - Kláštor sv. Anton na Ostrove|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bac-klastor-frantiskanov-a-kostol-sv-anton-na-ostrove|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-10-24|vydavateľ=Pamiatky na Slovensku|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod kostolom je umiestnená krypta Aponiovcov. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútovým štítom vo forme [[rizalit]]u. Je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kláštor vznikol zároveň s kostolom, ide o barokovú dvojpodlažnú trojkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom, ktorý zo severu uzatvára hmota kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2177 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priebežná chodba kláštora je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Fasády kláštornej budovy sú členené oknami so šambránami. Nad [[portál]]om s ušnicouvým ostením je umiestnená kartuša s vročením [[1675]]. * Krížová cesta, komplex štrnástich zastavení v [[neoklasicizmus|neoklasicistickom]] štýle z roku [[1867]]. Úpravami prešla v roku [[1938]], obnovou v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2158 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Zastavenia sú tvorené [[edikula]]mi z režnej tehly, ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Kaštieľ s anglickým parkom. <gallery> Báč kostol 02.jpg|Kostol sv. Antona Padovského Bacsfa 06.JPG|Kostol s kláštorom Bacsfa 13.JPG|Portál kostola Báč kostol 05.jpg|Interiér kostola Pútnické miesto Báč 19 Slovakia11.jpg|Chór s barokovým organom </gallery> == Občianska vybavenosť == Báč má vlastnú poštu, najbližšou železničnou stanicou je Veľká Paka. V blízkosti obce je vybudovaný profesionálny golfový areál GC Welten s hotelom a reštauráciou v kaštieli Welten. == Šport == V sezóne [[2005]] – [[2006]] hral futbalový klub Báču v druhej najvyššej futbalovej súťaži. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Báč| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] 8zdrlni3ulncxm0rpudvw4zx31t42ex 8359002 8358967 2026-08-22T22:18:02Z Uhlikjecute 303509 Pridala sa veta o známej mačke v báči 8359002 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Báč | Iné názvy = | Obrázok = Báč kostol 13.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Antona Padovského | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bac-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.003889 | Zemepisná dĺžka = 17.376667 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1205/1319 | Starosta = Ildikó Duduczová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 30 (pošta [[Rohovce]]) | Kód = 501441 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Obecný úrad<br/>Báč 124<br/>930 30  Rohovce | E-mail = urad@ObecBac.sk | Telefón = 559 82 39 | Fax = 550 99 24 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecbac.sk | Commons = Báč | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Báč''' ({{V jazyku|hun|''Bacsfa''}}, {{V jazyku|deu|''Batschendorf''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]] kde vládne kocúr Uhlík. == Dejiny == V roku [[1319]] sa obec prvýkrát spomína ako "Bachfalua", v roku [[1321]] ako "Boch", v roku [[1406]] ako "Bochfolua". V roku [[1725]] tu bola postavená kaplnka ako spomienka na vtedy zúriaci mor, neskôr okolo nej vznikol cintorín. V rokoch [[1857]] a [[1866]] bola veľká časť Báču zničená požiarom a v roku [[1862]] ho postihli záplavy. Obec bola pričlenená k Československu po prvej svetovej vojne, medzi rokmi [[1938]] až [[1944]] patrila Maďarsku a po druhej svetovej vojne opäť Československu, od roku [[1993]] potom Slovensku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Báč (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|24.9}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|72.5}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} Podľa sčítania z [[1910]] tu žilo 321 obyvateľov, prakticky len maďarskej národnosti, v roku 2011 mal Báč 553 obyvateľov, z ktorých 394 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 149 k slovenskej. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anton Padovský|sv. Antona Padovského]] s františkánskym kláštorom, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1660]]-[[1674]]. Donátorom kostola bol [[ostrihom]]ský arcibiskup Juraj Lippai. Úpravami prešiel v roku [[1712]]. Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu murovaný chór zaklenutý hrebienkovou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je barokový z roku [[1772]], donátorom oltára bol gróf Juraj [[Aponiovci|Aponi]]. Na oltári je obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z konca [[18. storočia]] a obraz sv. Anton od R. Gaupmanna ml. z roku [[1861]]. Bočný oltár Piety, [[kazateľnica]], [[krstiteľnica]] a [[organ]] pochádzajú z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Báč - Kláštor sv. Anton na Ostrove|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bac-klastor-frantiskanov-a-kostol-sv-anton-na-ostrove|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-10-24|vydavateľ=Pamiatky na Slovensku|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod kostolom je umiestnená krypta Aponiovcov. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútovým štítom vo forme [[rizalit]]u. Je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kláštor vznikol zároveň s kostolom, ide o barokovú dvojpodlažnú trojkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom, ktorý zo severu uzatvára hmota kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2177 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priebežná chodba kláštora je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Fasády kláštornej budovy sú členené oknami so šambránami. Nad [[portál]]om s ušnicouvým ostením je umiestnená kartuša s vročením [[1675]]. * Krížová cesta, komplex štrnástich zastavení v [[neoklasicizmus|neoklasicistickom]] štýle z roku [[1867]]. Úpravami prešla v roku [[1938]], obnovou v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2158 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Zastavenia sú tvorené [[edikula]]mi z režnej tehly, ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Kaštieľ s anglickým parkom. <gallery> Báč kostol 02.jpg|Kostol sv. Antona Padovského Bacsfa 06.JPG|Kostol s kláštorom Bacsfa 13.JPG|Portál kostola Báč kostol 05.jpg|Interiér kostola Pútnické miesto Báč 19 Slovakia11.jpg|Chór s barokovým organom </gallery> == Občianska vybavenosť == Báč má vlastnú poštu, najbližšou železničnou stanicou je Veľká Paka. V blízkosti obce je vybudovaný profesionálny golfový areál GC Welten s hotelom a reštauráciou v kaštieli Welten. == Šport == V sezóne [[2005]] – [[2006]] hral futbalový klub Báču v druhej najvyššej futbalovej súťaži. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Báč| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] cyvhxzp7ixfrz1ibsp4toludbbveo6k 8359003 8359002 2026-08-22T22:18:23Z Quinlan83 192973 Verzia používateľa [[Special:Contributions/Uhlikjecute|Uhlikjecute]] ([[User_talk:Uhlikjecute|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od Quinlan83 8171501 wikitext text/x-wiki {{Infobox Slovenská obec | Typ = obec | Názov = Báč | Iné názvy = | Obrázok = Báč kostol 13.jpg | Popis obrázku = Kostol sv. Antona Padovského | Znak = <!-- nevkladať bez písomného povolenia obce, pripojeného k obr. --> | Vlajka = Bac-dunajska streda-flag.svg | Kraj = Trnavský | Okres = Dunajská Streda | Región = Podunajsko | Časti = | Rieka = | Rieka 1 = | Zemepisná šírka = 48.003889 | Zemepisná dĺžka = 17.376667 | Nadmorská výška = 123 | Prvá zmienka = 1205/1319 | Starosta = Ildikó Duduczová<ref name="zoznam-starostov">{{Zoznam starostov a primátorov|2022}}</ref> | Politická strana = [[Nezávislý kandidát|nezávislá]] | PSČ = 930 30 (pošta [[Rohovce]]) | Kód = 501441 | EČV = DS | Predvoľba = +421-31 | Adresa = Obecný úrad<br/>Báč 124<br/>930 30  Rohovce | E-mail = urad@ObecBac.sk | Telefón = 559 82 39 | Fax = 550 99 24 | Mapa = | Popis mapy = | Web = obecbac.sk | Commons = Báč | Pôvod názvu = | Poznámky = }} '''Báč''' ({{V jazyku|hun|''Bacsfa''}}, {{V jazyku|deu|''Batschendorf''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]] v [[Trnavský kraj|Trnavskom kraji]]. == Dejiny == V roku [[1319]] sa obec prvýkrát spomína ako "Bachfalua", v roku [[1321]] ako "Boch", v roku [[1406]] ako "Bochfolua". V roku [[1725]] tu bola postavená kaplnka ako spomienka na vtedy zúriaci mor, neskôr okolo nej vznikol cintorín. V rokoch [[1857]] a [[1866]] bola veľká časť Báču zničená požiarom a v roku [[1862]] ho postihli záplavy. Obec bola pričlenená k Československu po prvej svetovej vojne, medzi rokmi [[1938]] až [[1944]] patrila Maďarsku a po druhej svetovej vojne opäť Československu, od roku [[1993]] potom Slovensku. == Obyvateľstvo == === Národnostné zloženie === {{bar box |width = 300px|title = <small>Národnostné zloženie – Báč (2021)<ref name="SODB2021">[http://www.scitanie.sk Štatistický úrad SR]</ref></small>|titlebar = #ddd|bars = {{bar percent|[[Slováci]]|blue|24.9}} {{bar percent|[[Maďari]]|green|72.5}} {{bar percent|[[Rómovia]]|red|0.0}} {{bar percent|[[Rusíni]]|yellow|0.0}}}} Podľa sčítania z [[1910]] tu žilo 321 obyvateľov, prakticky len maďarskej národnosti, v roku 2011 mal Báč 553 obyvateľov, z ktorých 394 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 149 k slovenskej. == Kultúra a zaujímavosti == === Pamiatky === * [[Rímskokatolícka cirkev na Slovensku|Rímskokatolícky]] kostol [[Anton Padovský|sv. Antona Padovského]] s františkánskym kláštorom, jednoloďová [[barok]]ová stavba s polygonálnym ukončením [[Presbytérium (priestor v kostole)|presbytéria]] a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov [[1660]]-[[1674]]. Donátorom kostola bol [[ostrihom]]ský arcibiskup Juraj Lippai. Úpravami prešiel v roku [[1712]]. Interiér kostola je zaklenutý valenou [[klenba|klenbou]] s [[luneta]]mi. Nachádza sa tu murovaný chór zaklenutý hrebienkovou [[klenba|klenbou]]. Hlavný [[oltár]] je barokový z roku [[1772]], donátorom oltára bol gróf Juraj [[Aponiovci|Aponi]]. Na oltári je obraz [[Mária (matka Ježiša)|Panny Márie]] z konca [[18. storočia]] a obraz sv. Anton od R. Gaupmanna ml. z roku [[1861]]. Bočný oltár Piety, [[kazateľnica]], [[krstiteľnica]] a [[organ]] pochádzajú z doby vzniku kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=Báč - Kláštor sv. Anton na Ostrove|url=https://www.pamiatkynaslovensku.sk/bac-klastor-frantiskanov-a-kostol-sv-anton-na-ostrove|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-10-24|vydavateľ=Pamiatky na Slovensku|miesto=|jazyk=}}</ref> Pod kostolom je umiestnená krypta Aponiovcov. Fasády kostola sú členené [[pilaster|pilastrami]] a polkruhovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia s volútovým štítom vo forme [[rizalit]]u. Je členená pilastrami a kordónovými rímsami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kláštor vznikol zároveň s kostolom, ide o barokovú dvojpodlažnú trojkrídlovú stavbu s vnútorným dvorom, ktorý zo severu uzatvára hmota kostola.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2177 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }}</ref> Priebežná chodba kláštora je zaklenutá hrebienkovou klenbou. Fasády kláštornej budovy sú členené oknami so šambránami. Nad [[portál]]om s ušnicouvým ostením je umiestnená kartuša s vročením [[1675]]. * Krížová cesta, komplex štrnástich zastavení v [[neoklasicizmus|neoklasicistickom]] štýle z roku [[1867]]. Úpravami prešla v roku [[1938]], obnovou v roku [[1994]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=2158 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Pamiatkový úrad Slovenskej republiky | miesto = }} </ref> Zastavenia sú tvorené [[edikula]]mi z režnej tehly, ukončené trojuholníkovým štítom s [[tympanón]]om. * Kaštieľ s anglickým parkom. <gallery> Báč kostol 02.jpg|Kostol sv. Antona Padovského Bacsfa 06.JPG|Kostol s kláštorom Bacsfa 13.JPG|Portál kostola Báč kostol 05.jpg|Interiér kostola Pútnické miesto Báč 19 Slovakia11.jpg|Chór s barokovým organom </gallery> == Občianska vybavenosť == Báč má vlastnú poštu, najbližšou železničnou stanicou je Veľká Paka. V blízkosti obce je vybudovaný profesionálny golfový areál GC Welten s hotelom a reštauráciou v kaštieli Welten. == Šport == V sezóne [[2005]] – [[2006]] hral futbalový klub Báču v druhej najvyššej futbalovej súťaži. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{oficiálna stránka}} {{Obce okresu Dunajská Streda}} [[Kategória:Báč| ]] [[Kategória:Obce okresu Dunajská Streda]] 8zdrlni3ulncxm0rpudvw4zx31t42ex Thabo Mbeki 0 29985 8359095 7987373 2026-08-23T09:38:36Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359095 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Thabo Mbeki |Portrét = SthAfrica.ThaboMbeki.01.jpg |Popis osoby = juhoafrický politik a bývalý prezident |Dátum narodenia = {{dnv|1942|6|18}} |Miesto narodenia = [[Mbewuleni]], [[Juhoafrická únia]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Podpis = Thabo Mbeki Signature.svg |}} '''Thabo Mbeki''' (* [[18. jún]] [[1942]], [[Mbewuleni]], [[Juhoafrická únia]]) je juhoafrický politik, od roku [[1999]] do [[24. septembra]] [[2008]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.sabcnews.com/politics/government/0,2172,177349,00.html |dátum prístupu=2008-10-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080929061212/http://www.sabcnews.com/politics/government/0,2172,177349,00.html |dátum archivácie=2008-09-29 }}</ref> (dve volebné obdobia za sebou) prezident [[Južná Afrika|Južnej Afriky]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Thabo Mbeki}} {{Biografický výhonok}} {{Prezidenti JAR}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mbeki, Thabo}} [[Kategória:Prezidenti Južnej Afriky]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] 6m5r0a2dptothpn9s0qqyd4lr87ier6 Nelson Mandela 0 30000 8359083 8197703 2026-08-23T09:20:23Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359083 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Politik | Meno = Nelson Rolihlahla Mandela | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = Nelson Mandela 1994.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Mandela v roku 1994 | Podpis = Nelson Mandela Signature.svg | Poradie = 1. | Úrad = prezident Južnej Afriky | Začiatok obdobia = [[10. máj]] [[1994]] | Koniec obdobia = [[14. jún]] [[1999]] | Predchodca = [[Frederik Willem de Klerk]] | Nástupca = [[Thabo Mbeki]] | Dátum narodenia = [[18. júl]] [[1918]] | Miesto narodenia = [[Mvezo]], [[Kapsko]], [[Juhoafrická únia]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2013|12|5|1918|7|18}} | Miesto úmrtia = [[Johannesburg]], [[Gauteng]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Politická strana = [[Africký národný kongres]] | Alma mater = | Profesia = aktivista, politik, filantrop, právnik | Národnosť = Juhoafričan | Vierovyznanie = [[Metodisti|Metodista]] | Manželka = Evelyn Ntoko Mase <small>(1944-1958)</small><br/>Winnie Madikizela <small>(1958-1996)</small><br/>Graça Machel <small>(1998-2013)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = Thembekile Mandela<br/>Makaziwe Mandela<br/>Makgatho Mandela<br/>Makaziwe Mandela<br/>Zenani Mandela<br/>Zindziswa Mandela | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Úrad2 = prezident Afrického národného kongresu | Poradie2 = 11. | Koniec obdobia2 = [[20. december]] [[1997]] | Začiatok obdobia2 = [[7. júl]] [[1991]] | Predchodca2 = [[Oliver Tambo]] | Nástupca2 = [[Thabo Mbeki]] }} '''Nelson Rolihlahla Mandela''', vlastným menom '''Rolihlahla Dalibhunga Mandela''' (* [[18. júl]] [[1918]], [[Mvezo]] – † [[5. december]] [[2013]], [[Johannesburg]]<ref>http://www.sme.sk/c/7029955/zomrel-nelson-mandela-prvy-juhoafricky-cernossky-prezident.html</ref>) bol juhoafrický revolučný bojovník proti [[Apartheid|apartheidu]], politický vodca a [[filantrop]], prezident Juhoafrickej republiky v rokoch 1994 až 1999. Bol prvou hlavou štátu čiernej pleti v krajine a prvou zvolenou v [[Aktívne volebné právo|plne reprezentatívnych]] demokratických voľbách. Jeho vláda sa zamerala na odbúranie posolstva [[Apartheid|apartheidu]] riešením inštitucionalizovaného rasizmu a podporou rasového zmierenia. Ako ideologický africký nacionalista a [[Socializmus|socialista]] pôsobil v rokoch 1991 až 1997 ako predseda strany [[Africký národný kongres]] (ANC). Mandela sa narodil kráľovskej rodine Thembuovcov v Mvezo v [[Juhoafrická únia|Juhoafrickej únii]]. Vyštudoval právo na univerzite vo Fort Hare a na univerzite vo Witwatersrande, predtým, než začal pracovať ako právnik v Johannesburgu. Tam sa zapojil do protikoloniálnej a africkej nacionalistickej politiky, v roku 1943 sa pripojil k ANC a v roku 1944 spoluzakladal Ligu mládeže. == Prvé roky == Narodil sa v dedine [[Mvezo]] vo [[Východné Kapsko|Východnom Kapsku]]. Jeho otec Henry Mandela, náčelník kmeňa Thembu, bol hlavným poradcom Najvyššieho náčelníka [[Thembuland]]u. Odtiaľ pochádza aj Mandelov neskorší záujem o právnickú kariéru. Mandela vyrastal v dedine [[Qunu]] neďaleko mesta [[Umtata]]. Svoje vzdelávanie Mandela začal v miestnej misijnej škole, kde mu jeho metodistický učiteľ dal anglické meno Nelson. Po ukončení základného vzdelania začal Mandela chodiť na Wesleyanskú strednú školu. Svoj Junior Certificate (vysvedčenie) dokončil za dva roky namiesto obvyklých troch. Bakalárske štúdium začal na [[Fort Hare University]], kde sa stretol s [[Oliver Tambo|Oliverom Tambom]], ktorý sa stal jeho celoživotným priateľom a kolegom. Na konci prvého roka štúdia sa zapojil do bojkotu Študentskej zastupiteľskej rady proti univerzitnej politike, za čo bol vylúčený. Odišiel do [[Johannesburg]]u, kde diaľkovo dokončil svoje štúdium na [[University of Witwatersrand]] a získal právnický diplom. == Politická činnosť == Už ako mladý študent sa Nelson Mandela zapojil do politickej opozície proti režimu bielej menšiny, ktorá potlačovala politické, sociálne a ekonomické práva juhoafrickej čiernej väčšiny. V roku [[1942]] sa stal členom [[Africký národný kongres|Afrického národného kongresu]] (ANK), kde o dva roky neskôr spoločne s [[Walter Sisulu|Waltrom Sisulu]], Oliverom Tambom a ďalšími spoluzakladal dynamickejšiu [[Liga mladých|Ligu mladých]]. Po volebnom víťazstve [[Národná strana|Národnej strany]] v roku [[1948]] s jej politikou apartheidu (rasovej segregácie), Nelson Mandela viedol v roku [[1952]] ANK v kampani odporu proti nespravodlivým zákonom a v roku [[1955]] zohral dôležitú úlohu pri popularizácii Charty slobody prijatej Ľudovým kongresom. Charta poskytla hnutiu antiapartheidu základný program. Nelson Mandela bol spočiatku presvedčený o nenásilnom odpore proti vládnej politike apartheidu. V roku [[1955]] bol zatknutý, ale po dlhotrvajúcom procese ([[1956]]{{--}}[[1961]]) bol oslobodený z obvinenia z [[vlastizrada|vlastizrady]]. Koncept ozbrojeného odboja prijal spolu so svojimi kolegami potom, ako bolo v roku [[1960]] v [[Sharpeville]] zastrelených 69 demonštrantov a ANK a ďalšie skupiny bojujúce proti apartheidu boli následne zakázané. V roku [[1961]] sa stal veliteľom ''Umkhonto we Sizwe'' („Kopia národa“), ozbrojeného krídla ANK. V auguste [[1962]] bol zatknutý a odsúdený na päť rokov za nelegálnu cestu do zahraničia a za podnecovanie k štrajku. Počas roku [[1963]] boli zatknutí ďalší predstavitelia Umkhonto we Sizwe a Mandela bol spolu s nimi postavený pred súd za sprisahanie proti vláde. V júni [[1964]] bol Mandela a sedem ďalších obvinených v tzv. Rivonijskom procese odsúdení na doživotie za plánovanie ozbrojenej akcie na zvrhnutie vlády. Až do roku [[1982]] bol Mandela zavretý vo väzení na ostrove Robben (Robben Island), potom bol premiestnený do väzenia v Polsmoor. Vo februári [[1985]] Nelson Mandela odmietol podmienečné prepustenie z väzenia výmenou za zrieknutie sa ozbrojeného boja. Vo väzení tak zostal až do [[11. február]]a [[1990]], kedy neprestávajúca kampaň ANK a medzinárodný tlak viedli k jeho prepusteniu na príkaz prezidenta [[Frederik Willem de Klerk|Frederika Willema de Klerka]]. Zákaz činnosti ANK bol takisto zrušený. Nelson Mandela v roku [[1988]] obdržal [[Sacharovova cena|Sacharovovu cenu]] a spolu s de Klerkom zdieľal [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]] v roku [[1993]]. [[Súbor:Bill-Clinton-with-Nelson-Mandela.jpg|náhľad|200px|vľavo|[[Bill Clinton]] a Nelson Mandela, 4. júl 1993]] Ako prezident ANK (júl [[1991]] – december [[1997]]) a ako prvý čierny prezident [[Južná Afrika|Južnej Afriky]] (máj [[1994]] – jún [[1999]]) sa Mandela podieľal na prechode od vlády menšiny a rasovej segregácie k demokratickej vláde väčšiny. Získal aj medzinárodný rešpekt za svoju obhajobu národného a medzinárodného uzmierenia, hoci sociálne výsledky počas jeho vlády niektorých radikálov sklamali. Jeho úsilie o národné uzmierenie vyvrcholilo v máji [[1995]] prijatím novej ústavy Juhoafrickej republiky, ktorá, okrem iného, zakazuje diskrimináciu národných menšín, vrátane belochov. Mandelova vláda si ale vyslúžila kritiku aj za údajnú neschopnosť zastaviť krízu [[AIDS]]. Nelson Mandela bol tri razy ženatý. Jeho prvé manželstvo s [[Evelyn Ntoko Mase]] skončilo po 13 rokoch rozvodom v roku [[1957]] a jeho 38 rokov trvajúce manželstvo s [[Winnie Madikizela]] skončilo odlúčením v apríli [[1992]] a rozvodom v [[marec 1996|marci 1996]]. Na svoje 80. narodeniny sa oženil s [[Graca Machel]], vdovou po [[Samora Machel]]ovi, bývalom prezidentovi [[Mozambik]]u a spojencovi ANK, ktorý zahynul pri leteckom nešťastí o 15 rokov skôr. == Neskoršie aktivity == Po ukončení prezidentského obdobia v roku [[1999]] sa Mandela stal zástupcom rady sociálnych spolkov a spolkov bojujúcich za [[ľudské práva]]. Dostal veľa zahraničných ocenení, vrátane Radu sv. Jána od britskej kráľovnej [[Alžbeta II.|Alžbety II.]] a prezidentskej medaily slobody od [[George W. Bush]]a. Vo [[február 2003|februári 2003]], krátko pred americkou inváziou do [[Irak]]u, Mandela označil [[Spojené štáty|USA]] za „hrozbu svetovému mieru“ a vyhlásil, že prezident Bush chce „uvrhnúť svet do [[holokaust]]u“. Tento incident nevyvolal takmer žiadnu odozvu tlače v USA. Mandela Busha obvinil z „ignorovania [[OSN]]“. Mandela pokračoval s obvinením otázkou, či to je „pretože súčasný generálny tajomník OSN je černoch?“ == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Nelson Mandela}} == Externé odkazy == * [http://www.anc.org.za/people/mandela.html Životopis na stránke ANK (po anglicky)] * [http://www.nobel.se/peace/laureates/1993/press.html Tlačová správa Nobelovej ceny (po anglicky)] {{Prezidenti JAR}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Sacharovova cena}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mandela, Nelson Rolihlahla}} [[Kategória:Prezidenti Južnej Afriky]] [[Kategória:Absolventi University of London]] [[Kategória:Politickí väzni]] [[Kategória:Revolucionári]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Juhoafrickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Laureáti Sacharovovej ceny]] [[Kategória:Držitelia Radu Priateľstva]] [[Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom]] [[Kategória:Nositelia Radu za zásluhy (Spojené kráľovstvo)]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]] [[Kategória:Osobnosti roka časopisu Time]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Stará planina]] [[Kategória:Nositelia Najctihodnejšieho rádu svätého Jána Jeruzalemského]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Metodistické osobnosti]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] r7dmxtd9bfcg4ohcau2qnk145icw0zw Hlavné námestie (Bratislava) 0 31018 8359123 8352839 2026-08-23T10:08:17Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359123 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Hlavné námestie | Obrázok = Hlavné námestie-The napoleonic soldier, Old Town Hall and Roland Fountain-Bratislava.JPG | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava I (okres)|I]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.143504 | Východná dĺžka = 17.10834 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 01<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = https://www.pscpsc.sk/psc-Bratislava-Frantiskanske_namestie | dátum vydania = | dátum prístupu = 2017-1-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Začína = | Končí = | Vytvorenie = | Denominácia = [[1991]] | Orientácia = | Staršie názvy = Námestie 4. apríla | Mapa štátu = Bratislava | Mapa mesta = Bratislava Staré Mesto | Commons = Main Square, Bratislava }} '''Hlavné námestie''' je [[námestie]] v [[Bratislava|Bratislave]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11052914 | vydavateľ = Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2017-1-10 | dátum prístupu = 2017-1-29 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>. Je centrálnym námestím tejto mestskej časti a jedným z najznámejších bratislavských námestí. == Poloha == Hlavné námestie sa nachádza v strede historického centra Bratislavy. Má takmer štvorcový pôdorys. Na severe hraničí s [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskym námestím]]. Ústia doňho ulice [[Kostolná ulica (Bratislava)|Kostolná]], [[Radničná ulica (Bratislava)|Radničná]], [[Rybárska brána]], [[Zelená ulica (Bratislava)|Zelená]] a [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárska]]. Zo severovýchodu je ohraničené [[Stará radnica (Bratislava)|Starou radnicou]], zo zvyšných strán prevažne palácmi. == História == Jednou z teórií je, že v 12. storočí mala Bratislava jedno veľké centrálne námestie, ktoré sa neskoršou výstavbou rozdelilo na dve samostatné námestia (dnešné Františkánske a Hlavné námestie). Prvý záznam o pomenovaní Hlavného námestia je z roku 1373, keď sa nazývalo ''Forum,'' teda Trh. Tento názov sa v rôznych podobách (''Marcht, Ring)'' zachoval až do 18. storočia Bolo teda miestom, kde sa usporadúvali trhy, zábavy, verejné popravy aj korunovačné pochody. V roku 1572 bola na námestí postavená [[Maximiliánova fontána]], ktorá vyriešila problém s nedostatkom pitnej vody. Jeho dnešné pomenovanie sa spomína v listine z roku 1783 v nemeckej podobe ''Hauptplatz.'' Následne sa jeho názov zmenil s každým novým režimom - v roku 1850 bolo nazvané na počesť cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] ''Franz Joseph Platz,'' po vzniku [[Prvá česko-slovenská republika|Prvej česko-slovenskej republiky]] ho pomenovali ''Masarykovo námestie'' a počas [[Slovenská republika (1939 – 1945)|Slovenského štátu]] ''Hitlerovo námestie.'' Po vojne sa nakrátko vrátilo k predvojnovému pomenovaniu, až kým ho v roku 1953 nepremenovali na ''Námestie 4. apríla'' podľa dátumu oslobodenia mesta [[Červená armáda|Červenou armádou]]. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] sa rozhodlo o navrátení historického názvu. Odvtedy prešlo dvakrát rekonštrukciou - v deväťdesiatych rokoch z neho odstránili zeleň a vydláždili ho kamennou dlažbou, čím sa snažili námestiu vrátiť stredoveký charakter. Takisto na ňom boli umiestnené dve sochy vojakov, pri ktorých sa s obľubou fotia turisti. Dlažba bola v rokoch 2005 - 2006 vymenená, odvtedy zostáva námestie bez väčšej zmeny. <ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Lacika|meno=Ján|titul=Bratislava|url=https://archive.org/details/bratislava0000laci|vydanie=1|vydavateľ=DAJAMA|miesto=Bratislava|rok=2000|isbn=80-88975-14-X|strany=[https://archive.org/details/bratislava0000laci/page/88 88]-89}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Hlavné námestie čaká rekonštrukcia|url=https://bratislava.sme.sk/c/2341478/hlavne-namestie-caka-rekonstrukcia.html|vydavateľ=bratislava.sme.sk|dátum prístupu=2020-02-06|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> == Významné objekty == Hlavné námestie je mimoriadne bohaté na historické a kultúrne pamiatky, nachádza sa tu niekoľko palácov. Najvýznamnejším objektom námestia je historická budova [[Stará radnica (Bratislava)|Stará radnica]], v jednotlivých objektoch sídli veľvyslanectvo [[Japonsko|Japonska]], [[Grécko|Grécka]] a [[Francúzsko|Francúzska]]. Stojí tu [[Budova Eskontnej banky]], [[Paluďaiho palác (Hlavné námestie)|Paluďaiov palác]], [[Aponiho palác]] tvoriaci časť Starej radnice, [[Miestodržiteľský palác (Bratislava)|Miestodržiteľský palác]] a [[Kutscherfeldov palác]]. == Súčasnosť == Na hlavnom námestí sa od konca [[20. storočie|20. storočia]] každoročne konajú koncerty pri príležitosti silvestrovských osláv a iné kultúrne podujatia, vianočné a veľkonočné a iné trhy. == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Jesenského|datum}} == Galéria == <gallery> Obrázok:rolandova fontana.jpg|Rolandova fontána na námestí Obrázok:Hlavní náměstí in summer 2009 in Bratislava, Bratislava I District.jpg|Hlavné námestie počas dňa Obrázok:Bratislava Silvester 2006.jpg|Hlavné námestie na Silvestra 2006 Obrázok:Danko pano1.jpg|Hlavné námestie - panoráma Obrázok:Hlavné námestie v Bratislave počas dňa.JPG|Hlavné námestie v Bratislave počas dňa Obrázok:"Zelený dom" na Hlavnom námestí v Bratislave.JPG|"Zelený dom" na Hlavnom námestí v Bratislave Obrázok:Center of Bratislava.jpg|Okolie </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Hlavn%C3%A9%20n%C3%A1mestie Hlavné námestie na mape Bratislavy] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Námestia v Starom Meste v Bratislave]] 7kzxgiq4uv15wuzceg8x778fkioqphu Šablóna:Denné udalosti/08 23 10 31410 8359016 8035175 2026-08-23T00:00:04Z TeslaBot 71954 typografia 8359016 wikitext text/x-wiki {{Obrázok s popisom |obrázok = Dušan Jurkovič (1868-1947).jpg |meno = [[Dušan Jurkovič|D. Jurkovič]] }} Meniny má [[Filip (prvé meno) |Filip]]. Dnes je Medzinárodný deň pamiatky obetí [[otrokárstvo (využívanie otrokov)|obchodu s otrokmi]] a [[Európsky deň pamiatky obetí stalinizmu a nacizmu]]. * [[1305]] – bol popravený [[William Wallace]], škótsky vodca vo vojne za nezávislosť (* asi [[1270]]) * [[1572]] – [[francúzske náboženské vojny]]: začala [[bartolomejská noc]], vyvražďovanie [[Hugenoti|hugenotov]] v [[Paríž|Paríži]] * [[1839]] – [[Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Írska|Spojené kráľovstvo]] obsadilo [[Hongkong]] ako základňu v rámci príprav na [[prvá ópiová vojna|prvú ópiovú vojnu]] s [[Čching|Čínou]] * [[1868]] – narodil sa [[Dušan Jurkovič]], slovenský architekt, dizajnér a etnograf († [[1947]]) * [[1939]] – [[Nacistické Nemecko|Nemecko]] a [[Sovietsky zväz]] podpísali v [[Moskva|Moskve]] [[Pakt Ribbentrop-Molotov|pakt o neútočení]], ktorým si tieto štáty rozdelili sféry vplyvu v [[stredná Európa|strednej]] a [[východná Európa|východnej Európe]] * [[1974]] – narodil sa [[Konstantin Sergejevič Novoselov]], rusko-britský fyzik, laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za fyziku|Nobelovej ceny]] * [[1997]] – zomrel [[John Kendrew]], anglický biochemik a [[Kryštalografia|kryštalograf]], laureát [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za chémiu|Nobelovej ceny]] (* [[1917]]) * [[2011]] – [[občianska vojna v Líbyi]]: líbyjský vodca [[Muammar al-Kaddáfí]] bol zvrhnutý potom, ako sily Dočasnej národnej prechodnej rady ovládli komplex [[Báb al-Azízíja]] * [[2023]] – indická [[mesačná sonda]] [[Čandraján-3]] ako prvá v dejinách pristála v okolí južného pólu [[Mesiac]]a <noinclude>[[Kategória:Šablóny denných udalostí – Hlavná stránka]]</noinclude> op8u3mmsl49vgle9o0hf4841xduvp7i Väinö Linna 0 32124 8359164 7681227 2026-08-23T11:56:56Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359164 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Väinö Linna | obrázok = Vaino Linna color.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Väinö Linna, marec 1963 | pseudonym = | dátum narodenia = [[20. december]] [[1920]] | miesto narodenia = [[Urjala]], [[Fínsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1992|04|21|1920|12|20}} | miesto úmrtia = [[Kangasala]], [[Fínsko]] | zamestnanie = | národnosť = | obdobie = | žáner = | téma = | hnutie = | debut = | významné práce = | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = | podpis = | web = | poznámky = | portál1 = Fínsko }} '''Väinö Valtteri Linna''' (* [[20. december]] [[1920]], [[Urjala]], [[Fínsko]] – † [[21. apríl]] [[1992]], [[Kangasala]]) bol fínsky esejista a jeden z najväčších povojnových [[spisovateľ|spisovateľov]] [[Fínsko|Fínska]]. == Životopis == Narodil sa ako siedme z desiatich detí robotníka na jatkách Vihtori Linnu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Liukkonen |meno = Petri |odkaz na autora = |titul = Väinö Linna |url = http://www.kirjasto.sci.fi/vlinna.htm/ |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 10.10.2010 |vydavateľ = |miesto = |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20100923112028/http://www.kirjasto.sci.fi/vlinna.htm |dátum archivácie = 2010-09-23 }}</ref> Keď mal sedem rokov, otec zomrel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Urjalan kunta | titul = Väinö Linna | url = http://www.urjala.fi/portal/kirjasto-_ja_kulttuuripalvelut/kulttuuri/vaino_linna_urjalassa_1920-1938 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 10.10.2010 | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Matka musela sama živiť veľkú rodinu.<ref name="s17">Väpi: Linnan Väinöstä kerrottua, s. 17</ref><br /> Vychodil iba šesť tried základnej školy, potom musel začať pracovať. Najprv pracoval ako poľnohospodársky robotník, drevorubač a pltník. V roku [[1938]] sa presťahoval do [[Tampere]], kde pracoval ako robotník vo veľkej pradiarni bavlny, a neskôr ako montér. V roku [[1940]] nastúpil na vojenskú službu. Ako poddôstojník bojoval v guľometnej rote, vo vojsku, ktoré obsadzovalo [[Východná Karélia|Východnú Karéliu]] počas [[Pokračovacia vojna|Pokračovacej vojny]]. == Dielo == V roku [[1942]] napísal prvú knihu o vojne, ktorá však nebola vydaná tlačou. V roku [[1947]] vychádza jeho prvá kniha ''Cieľ''. Je to čiastočne autobiografický román o mladom robotníkovi, ktorý sa chce stať spisovateľom. Jeho druhá kniha ''Čierna láska'' ([[1948]]) mu získala tri literárne ceny, ale skutočnú slávu mu priniesol až román ''Neznámy vojak'' ([[1954]]). Tento román sfilmoval režisér [[Edvin Laine]]. Druhýkrát bol uvedný do filmovej podoby ([[1985]]) režisérom [[Rauli Mollberg]]om. Od roku [[1959]] začala vychádzať jeho trilógia ''Tu, pod Polárkou'' - ''Here Beneath the North Star''. Jeho dielo prerušila mozgová mŕtvica v roku [[1984]], ktorá mu znemožnila hovoriť. == Referencie == {{referencie}} == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Linna, Väinö}} [[Kategória:Fínski spisovatelia]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych bankovkách]] 1xmej7dixziuq6t5je484h9nmx8w8wr Automobil 0 32188 8358943 8236757 2026-08-22T18:08:20Z Rios 1882 /* Základné časti automobilu */ link 8358943 wikitext text/x-wiki [[Súbor:20150516Stau ACDC Hockenheim2.jpg|náhľad|Autá na ceste pri nemeckom meste [[Hockenheim]]]]'''Automobil''' (iné názvy: '''auto''', hovorovo: '''autiak''', hovorovo príp. nesprávne: '''voz''', hovorovo zastarano: '''motor''', obyčajne pejoratívne: '''kára'''; v subštandarde [najmä ak je veľký, elegantný]: ''fáro'', ''búrak'' <ref>automobil. In: [[Synonymický slovník slovenčiny]].</ref>) je cestný [[dopravný prostriedok]] používaný na [[doprava|prepravu]] osôb alebo tovaru. Ide o typ [[Motorové vozidlo|motorového vozidla]], ktoré je najčastejšie poháňané [[Benzínový motor|benzínovým]], [[Naftový motor|naftovým]] alebo [[Elektromotor|elektrickým motorom]]. == Pôvod a etymologický význam slova == Slovo ''automobil'' pochádza z gréckeho ''άυτο'' („áuto“), ''samostatne'' a latinského ''mobilis'' vo význame ''pohyblivý''. Často sa používa skrátený a hovorový tvar ''auto'', v staršej [[Slovenčina|slovenčine]] bol tiež používaný doslovný preklad slova automobil – ''samohyb''. Automobil je teda [[Etymológia|etymologicky]] definovaný ako samostatne sa pohybujúci dopravný prostriedok, ktorý je nezávislý na [[Koľajnica|koľajniciach]] a k jeho pohybu nie sú potrebné [[Ťažné zviera|ťažné zvieratá]] alebo ľudská sila a je schopný sa po zemi pohybovať vďaka svojmu [[Pohon|pohonu]]. Táto definícia však zodpovedá termínu [[motorové vozidlo]]. Slovo automobil sa používa v užšom význame. [[Súbor:Volkswagen Beetle -KdF-Wagen- '42 (1).jpg|thumb|KdF-Wagen / Volkswagen Beetle - svetovo najpočetnejší automobil]] == Dejiny automobilov == {{Hlavný článok|Automobilový priemysel}} [[Súbor:1885Benz.jpg|náhľad|Prvý [[Karl Friedrich Benz|Benzov]] automobil z roku 1885|vľavo]] História automobilov sa datuje do konca [[18. storočie|18. storočia]], kedy boli realizované prvé úspešné pokusy s vozidlami poháňanými [[Parný stroj|parným strojom]]. K ich dôležitým konštruktérom patrili Škót [[James Watt]] a francúzsky vojak [[Nicolas Joseph Cugnot]]. Jeho parný stroj prepravil v roku [[1769]] štyroch pasažierov a pohyboval sa [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosťou]] približne 5 km/h. Parné stroje sa postupne zdokonaľovali. Zvrat nastal v druhej polovici [[19. storočie|19. storočia]], kedy sa konštruktérom podarilo vytvoriť prvé spaľovacie motory. Neskôr v rokoch [[1862]] až [[1866]] [[Nicholas Otto]] vynašiel [[Ottov cyklus|štvortaktný cyklus]], čím umožnil vznik výkonnejších motorov. Vlastný vývoj automobilových strojov začal v [[80. roky 19. storočia|80. rokoch 19 storočia]]. V tomto období [[Karl Benz]] a [[Gottlieb Daimler]] nezávisle od seba skonštruovali [[benzínový motor]]. Roku [[1885]] Karl Benz vyrobil trojkolesové vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom – ''Motorwagen''. [[Štvordobý motor|Štvordobý spaľovací motor]] bol chladený vodou a na rozdiel od iných "áut" to nebol len upravený konský koč. Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo s oceľovým podvozkom.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Auta - Historia|url=https://auta555.estranky.sk/clanky/historia.html|vydavateľ=auta555.estranky.sk|dátum prístupu=2019-08-26}}</ref> Prvú diaľkovú jazdu s automobilom podnikla [[Bertha Benzová]] [[5. august|5. augusta]] [[1888]], a to konkrétne cestu z Mannheimu do Pforzheimu. V roku [[1897]] Nemec [[Rudolf Diesel]] zostrojil prvý [[naftový motor]]. [[Súbor:1908 Ford Model T.jpg|alt=|náhľad|Slávny [[Ford]] [[Ford T|model T]], masovo vyrábaný v rokoch 1908 až 1927]] V 20. storočí sa automobily poháňané [[Benzín|benzínom]] alebo [[Motorová nafta|naftou]] stali najvýznamnejším [[Dopravný prostriedok|dopravným prostriedkom]]. Prvé autá boli vyrábané ručne a boli dosť drahé, takže si ich mohli dovoliť iba bohatí ľudia. Revolúciu vo výrobe a masovom rozšírení automobilov odštartoval v [[Spojené štáty|USA]] mladý mechanik [[Henry Ford]] v roku [[1902]] tým, že vymyslel systém montážnej linky a sériovo vyrábal ľudovo dostupné automobily, ktoré si mohla dovoliť každá rodina. Následne si založil automobilovú spoločnosť [[Ford Motor Company|Ford]]. Slávny automobil Ford [[Ford T|model T]] bol uvedený na trh v roku [[1908]] a bol vyrábaný až do roku [[1927]]. Počas tohto obdobia sa vyrobilo 15 miliónov kusov áut tohto modelu.<ref name=":1" /> Na začiatku [[20. storočie|20. storočia]] sa tiež objavili prvé [[Elektromobil|elektromobily]], ktoré sú výhodné z hľadiska efektivity prenosu energie a zároveň sú omnoho šetrnejšie k životnému prostrediu. V [[20. roky 20. storočia|20. rokoch]] minulého storočia sa vývoj [[Spaľovací motor|spaľovacieho motora]] veľmi zrýchlil a automobily sa aj naďalej rýchlo zdokonaľovali. V [[30. roky 20. storočia|30. rokoch]] boli už v podstate vynájdené takmer všetky dnešné mechanické technológie, aj keď niektoré z nich boli neskôr niekým iným znovu objavené. Po vojne sa automobilový priemysel začínal spamätávať zo škôd spôsobených [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] a preorientovávať sa späť na civilný sektor. Na konci [[40. roky 20. storočia|40. rokov]] bol v podstate ustanovený dnešný dizajn a koncepcia vozidiel. [[Súbor:Kia-factory-slovakia.jpg|thumb|KIA Slovakia]] V oblasti technológií našlo široké uplatnenie nezávislé zavesenie kolies a [[vstrekovanie paliva]] [[Riadiaca jednotka motora|riadené elektronikou]]. Na prelome [[60. roky 20. storočia|60.]] a [[70. roky 20. storočia|70. rokov]] sa začali masívne používať [[Plast|plastové materiály]], ktoré nahradili [[drevo]], [[oceľ]] a iné materiály. Tento trend pretrval dodnes. [[80. roky 20. storočia|80.]] a [[90. roky 20. storočia|90. roky]] 20. storočia boli v znamení zvyšovania [[Výkon (mechanický)|výkonu]] a zväčšovania jednotlivých modelov. Najúspešnejšie auto všetkých čias sa stalo [[Volkswagen Chrobák|VW Beetle]] – 20 miliónov vyrobených kusov do roku [[1983]]. Dôležitejšiu úlohu začala hrať bezpečnosť. Autá začali prechádzať [[Bariérová skúška|nárazovými testami]] a [[Euro NCAP]] zaviedol metodiku hodnotenia bezpečnosti vozidla pomocou hviezdičiek (5 hviezdičiek znamená najlepšiu bezpečnosť).<ref name=":2">{{Citácia knihy|priezvisko=PATURI|meno=Felix, Ed. Bodo Harenberg, redakcia Dušan Kubálek; preklad Daiela Řezníčková|titul=Kronika techniky|vydanie=1|vydavateľ=Fortuna Print|miesto=Praha|rok=1993|isbn=|strany=334-547}}</ref> Roku [[1985]] sa v [[Európa|Európe]] prvýkrát predávajú vozidlá vybavené [[Katalyzátor (auto)|katalyzátorom]] výfukových plynov. Ten znižuje [[Emisie dopravných prostriedkov|emisie automobilov]], ale vyžaduje [[Benzín|bezolovnatý benzín]]. V [[Spojené štáty|USA]] sa tento systém používal už skôr. V tom istom roku sa na európsky trh dostávajú aj prvé automobily s palubným počítačom, ktorý má priniesť vodičovi viac informácií o vozidle.<ref name=":2" /> Do nového tisícročia vstúpili automobilky so snahou ponúknuť vozidlá všetkých tried - vznikli tak rôzne karosárske varianty modelov a ďalšie modelové rady. Keďže konkurencia vo výrobe automobilov je veľká, modely jednotlivých automobiliek sa stále porovnávajú a každý koncern sa snaží byť o krok napred. V posledných rokoch sa automobilky snažia znižovať [[Spotreba automobilu|spotrebu]] a emisie CO<sub>2</sub>. Úzko s tým súvisí zníženie hmotnosti vozidiel a znižovanie [[Zdvihový objem|objemov motorov]]. Taktiež sa kladie dôraz nielen na ekologickú prevádzku a výrobu vozidiel, ako aj na ich [[Recyklácia|recyklovateľnosť]]. Trendom poslednej doby sú rôzne elektronické pomôcky ako je napr. [[Tempomat#Adaptívny tempomat (ACC = Adaptive Cruise Control)|adaptívny tempomat]], [[Dažďový senzor|dažďové senzory]], bezklúčové štartovanie, [[nočné videnie]], parkovací asistent a mnoho ďalších. == Súčasnosť == [[Súbor:World vehicles per capita.svg|thumb|upright=1.3|Počet osobných automobilov vo svete na 1000 obyvateľov: {{legend|#002b00|601+}} {{legend|#005500|501 – 600}} {{legend|#008000|301 – 500}} {{legend|#00aa00|151 – 300}} {{legend|#00d400|101 – 150}} {{legend|#00ff00|61 – 100}} {{legend|#55ff55|41 – 60}} {{legend|#80ff80|21 – 40}} {{legend|#aaffaa|11 – 20}} {{legend|#d5ffd5|0 – 10}}]] Automobil je v dnešnej dobe neodmysliteľnou súčasťou nášho moderného života. Najčastejšie býva poháňaný: * [[Benzínový motor|benzínovým (zážihovým) motorom]] * [[Naftový motor|naftovým (vznetovým, dieselovým) motorom]] * [[Elektrický motor|elektrickým motorom]] * [[Hybridný pohon|hybridným pohonom]] * [[Plynový motor|plynovým motorom]] ([[splynovač]]) Okrem neoceniteľných predností a výhod však rozvoj automobilizmu prináša aj negatívne vplyvy a dopady na celú súčasnú spoločnosť, ale i budúce generácie – od hluku a vibrácií, cez znečisťovanie ovzdušia a vody, tvorbu odpadu a zaberanie pôdy, až po psychologické účinky.<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=TVORÍK|meno=Ľubomír|titul=Učebnica pre šoférov a autoškoly|vydanie=2|vydavateľ=Vydavateľ Ing. Miroslav Mračko|miesto=Bratislava|rok=2015|isbn=|strany=495}}</ref> Nadmerná spotreba až plytvanie [[Neobnoviteľný zdroj energie|neobnoviteľnými]] prírodnými, najmä [[Energetický zdroj|energetickými zdrojmi]] vyvoláva nutnosť hľadania účinných opatrení na zníženie zaťaženie [[Životné prostredie|životného prostredia]] a potrebu využívania [[Obnoviteľný zdroj energie|obnoviteľných zdrojov.]] Príslušné orgány a výrobcovia motorových vozidiel k tejto problematike nie sú ľahostajní. Technický rozvoj smeruje správnym smerom a okrem iného sa orientuje najmä na: vývoj nových druhov motorov, zavádzanie [[Elektronika|elektroniky]], znižovanie spotreby pohonných látok, [[Znižovanie emisií motorových vozidiel|znižovanie obsahu škodlivín]] vo [[Výfukový plyn|výfukových plynoch]], znižovanie dymivosti pri [[Vznetový motor|vznetových motoroch]], znižovanie hlučnosti a hmotnosti vozidiel, zvyšovanie životnosti príslušenstva vozidla, recyklovanie odpadu a zabezpečovanie plynulosti premávky (výstavba [[Diaľnica|diaľnic]] a pod.). Bežný motorista môže k ochrane životného prostredia prispieť pri dodržiavaní správnej techniky jazdy a pravidiel cestnej premávky, ďalej pri znižovaní škodlivín vo výfukových plynoch a [[Recyklácia|recyklácii]] odpadu. Moderný spôsob života a jeho vymoženosti nie je možné vrátiť späť, ale treba ich využívať účelne a ohľaduplne k prírode.<ref name=":0" /> [[Súbor:Tesla Model 3 (2023) IMG 9488 (cropped).jpg|náhľad|Elektromobil [[Tesla Model 3]]]] ==Základné časti automobilu == Automobil sa skladá z množstva jednotlivých súčiastok a častí, zložených do týchto základných celkov: *[[strojový spodok]]/[[šasi]] **[[Podvozok (automobil)|podvozok]] **[[hnacia sústava]] *[[karoséria]] *[[príslušenstvo vozidla]] *[[výbava vozidla|výbava]] a [[výstroj vozidla]] [[Súbor:LED DaytimeRunningLights.jpg|náhľad|[[LED]] denné stretávacie svetlá na [[Audi A4]]|vľavo]] ''Strojový spodok'' je tzv. podvozok automobilu s hnacou sústavou a príslušenstvom. Podvozok automobilu tvorí rám vozidla s [[Náprava (automobil)|nápravami]] a obsahuje: [[riadenie]], [[Brzda|brzdový mechanizmus]] a [[príslušenstvo]]. Hnacia sústava je vlastne [[motor]] a obsahuje: [[Spojka (strojárstvo)|spojku]], [[Prevodovka|prevodovku]], [[Hriadeľ|spojovacie hriadele]] a [[Rozvodovka|rozvodovku]]. ''Karoséria'' je nosná časť vozidla pre prepravované osoby a ich batožinu a pri samonosnej karosérii slúži na upevnenie časti podvozku a hnacej sústavy. V prípade, že sú časti strojového podvozku montované priamo na karosériu, hovoríme o bezrámovej karosérii, čo je dnes bežný typ karosérii. ''Príslušenstvom vozidla'' sú pomocné zariadenia, prístroje a prostriedky s vozidlom pevne spojené a pre činnosť vozidla nevyhnutné ([[Zapaľovanie (spaľovací motor)|elektrické zapaľovanie]], štartovanie, osvetlenie, chladenie a iné). ''Výstroj vozidla'' sú zariadenia, prístroje a pomôcky s vozidlom pevne spojené a pre prevádzku vozidla predpísané alebo účelné (napr. stierače, spätné zrkadlá, rýchlomer, slnečná clona a iné).<ref name=":0" /> ''Výbava vozidla'' sú prostriedky a pomôcky na údržbu a ošetrovanie vozidla, ktoré nie sú s ním spojené (napr. náradie, náhradné súčiastky, hasiaci prístroj, snehové reťaze a iné). Povinná výbava auta obsahuje [[Autolekárnička|autolekárničku]], reflexný odev, prenosný [[výstražný trojuholník]], zdvihák, kľúč na matice a skrutky kolies, ako aj náhradné [[koleso]] s diskom a pneumatikou (príp. defekt sprej).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Povinna výbava auta 2018 v SR {{!}} Čo má obsahovať?|url=http://www.povinna-vybava-auta.sk/|vydavateľ=www.povinna-vybava-auta.sk|dátum prístupu=2019-08-26}}</ref> == Usporiadanie automobilu == {{Hlavný článok|Usporiadanie automobilu}} [[Súbor:En ff001 english.svg|náhľad|Usporiadanie s [[Motor|motorom]] vpredu a predným náhonom (najčastejší druh)]] Usporiadaním automobilu rozumieme rozdielne umiestnenie hnacej sústavy vzhľadom k nápravám vozidla. Usporiadanie je veľmi rozmanité a do značnej miery ovplyvňuje jazdné vlastnosti vozidla. Poznáme tri základné druhy usporiadania automobilu: # [[Automobil s motorom vpredu|usporiadanie s motorom vpredu]] a pohonom zadných kolies # usporiadanie s motorom vpredu a pohonom predných kolies # [[Automobil s motorom vzadu|usporiadanie s motorom vzadu]] a pohonom zadných kolies Každé usporiadanie má svoje výhody a nevýhody. Najvýhodnejšie a najčastejšie je usporiadanie s motorom vpredu a pohonom predných kolies.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=JAN|meno=Zdeněk - ŽĎÁNSKÝ, Bronislav|titul=Výkladový automobilový slovník|vydanie=3|vydavateľ=Computer Press|miesto=Praha|rok=2008|isbn=|strany=244}}</ref> == Ovládanie automobilu == [[Súbor:AUDI A7L INTERIOR.jpg|náhľad|258x258bod|Interiér automobilu [[Audi A7|Audi A7L]]]] Motorové vozidlá všetkých kategórií majú základné ovládacie mechanizmy podľa účelu rovnaké. Len usporiadanie je rozdielne podľa druhu a konkrétneho vyhotovenia automobilu. Medzi základné ovládače sa zaraďuje: *[[Spojka (strojárstvo)|spojkový]] pedál – slúži na dočasné odpojenie motora od prevodovky a používa sa pri rozjazde, radení prevodových stupňov a pri zastavení *[[Brzda|brzdový]] pedál – používa sa na zníženie rýchlosti alebo zastavenie vozidla * pedál akcelerátora (plynu) – reguluje rýchlosť vozidla a otáčok motora, dávkujeme ním množstvo zápalnej zmesi *[[radiaca páka]] prevodových stupňov – slúži na zaradenie potrebného prevodového stupňa * páka parkovacej (ručnej) [[Brzda|brzdy]] – slúži najmä na zaistenie stojaceho vozidla, pri poruche brzdového systému slúži ako núdzová brzda *[[volant]] – používa sa pri zmene smeru jazdy a na udržanie smeru jazdy.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=VLK|meno=František|titul=Automobilová technická příručka|vydanie=1|vydavateľ=Prof. Ing. František Vlk, DrSc., nakladatelství a vydavatelství|miesto=Brno|rok=2003|isbn=|strany=780}}</ref> == Druhy automobilov == [[Súbor:Three body styles with pillars and boxes.png|náhľad|Typické konfigurácie karosérie: [[sedan]], [[kombi]] a [[hatchback]]]] V praxi rozlišujeme mnoho druhov automobilov, medzi najznámejšie patria: * [[motorová trojkolka]] * [[osobný automobil]] ([[sedan]], [[limuzína]], [[Kupé (automobil)|kupé]], [[kombi]]...) **[[terénny automobil]] ([[off-road]], [[all-road]]) ** [[pretekársky automobil]] ** [[elektromobil]] * [[dodávkový automobil]] ([[pick-up]], [[van]], [[minivan]]...) * [[nákladný automobil]] ([[valník]], [[kamión]]...) * [[autobus]] ([[minibus]], [[midibus]]) == Triedy osobných automobilov == {{hlavný článok|Trieda automobilu}} Podľa charakteristických rozmerov sú osobné automobily rozdelené do tried (mini, nižšia, nižšia stredná, stredná trieda, vyššia stredná, vyššia a luxusná). V súčasnosti je možné pozorovať tendenciu neustáleho nárastu tak veľkosti automobilov, ako aj [[Výkon|výkonov]] ich [[Motor|motorov]]. Hranice jednotlivých tried sa preto stále posúvajú. == Zoznam niektorých automobilových značiek == {{Hlavný článok|Zoznam značiek automobilov}} {| |width="25%"| * [[Abarth]] * [[Acura]] * [[Alfa Romeo]] * [[Aston Martin]] * [[Audi]] * [[Bentley]] * [[BMW]] * [[Bugatti Automobiles SAS|Bugatti]] * [[Cadillac]] * [[Citroën]] * [[Daihatsu]] * [[Dodge]] * [[Dacia]] * [[Ferrari]] * [[Ford Motor Company|Ford]] * [[FIAT (automobilka)|FIAT]] * [[Honda]] |width="25%"| * [[Hummer]] * [[Hyundai]] * [[Chevrolet]] * [[Chrysler]] * [[Isuzu]] * [[Iveco]] * [[Jaguar]] * [[Jeep]] * [[Kia]] * [[Koenigsegg]] * [[Lada (automobil)|Lada]] * [[Lamborghini]] * [[Lancia]] * [[Land rover]] * [[Lexus]] * [[Lincoln automobiles|Lincoln]] * [[Lotus (výrobca)|Lotus]] |width="25%"| * [[LIAZ]] * [[Maserati]] * [[Maybach]] * [[Mazda Motor|Mazda]] * [[Mercedes-Benz]] * [[Mini (auto)|Mini]] * [[Mitsubishi Group|Mitsubishi]] * [[Nissan]] * [[Opel]] * [[Peugeot]] * [[Porsche]] * [[Renault]] * [[Rolls-Royce]] * [[Rover]] * [[Škoda Auto|Škoda]] * [[Saab]] * [[Saleen]] |width="25%" valign="top"| * * * [[SEAT|Seat]] * [[Smart (automobil)|Smart]] * [[Ssang Yong]] * [[Shelby Super Cars]] * [[Subaru]] * [[Suzuki]] * [[Tatra (podnik)|Tatra]] * [[Trnavské automobilové závody|TAZ]] * [[Toyota]] * [[Trabant (automobil)|Trabant]] * [[Vauxhall Motors|Vauxhall]] * [[Venturi]] * [[Volga (auto)|Volga]] * [[Volkswagen]] * [[Volvo Group|Volvo]] * [[Tesla Motors]] |} == Štatistické údaje a rekordy == [[Súbor:Grnfld Ramp.jpg|náhľad|[[Dopravná zápcha|Dopravné zápchy]] na vedľajšej ceste v štáte [[Wisconsin (štát)|Winsconsin]]]] Automobily v priebehu svojho vývoja neustále zväčšovali aj svoju [[Rýchlosť (fyzikálna veličina)|rýchlosť]] a efektívnosť. Rýchlosť 100 km/h prekonal v roku 1899 elektromobil ''La Jamais contenu'' od [[Camille Jenatzy|Camille Jenatzyho]]. Rýchlosť 200 km/h prekonal v roku [[1906]] parný automobil firmy Stanley Brothers riadený [[Fred Marriott|Fredom Marriottom]]. Rýchlosť 1000 km/h prekonal v roku [[1970]] automobil s [[Raketový motor|raketovým motorom]] ''The Blue Flame'' firmy ''Reaction Dynamics'' riadený [[Gary Gabelich|Garym Gabelichom]]. [[Rýchlosť zvuku]] prekonal v roku [[1997]] automobil ''ThrustSSC'', čo je dosiaľ platný rekord. Roku [[1986]] bolo na svete približne pol miliardy automobilov a roku [[2010]] miliarda.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=World Vehicle Population Tops 1 Billion Units|url=https://www.wardsauto.com/news-analysis/world-vehicle-population-tops-1-billion-units|vydavateľ=WardsAuto|dátum vydania=2011-08-15|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20190827091155/https://www.wardsauto.com/news-analysis/world-vehicle-population-tops-1-billion-units|dátum archivácie=2019-08-27}}</ref> V roku [[2015]] potom 947 miliónov [[Osobný automobil|osobných áut]] a 335 miliónov [[Nákladný automobil|nákladných áut]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=• Number of vehicles in use worldwide 2015 {{!}} Statista|url=https://www.statista.com/statistics/281134/number-of-vehicles-in-use-worldwide/|vydavateľ=www.statista.com|dátum prístupu=2019-08-27}}</ref> V [[Európska únia|Európskej únii]] vzrástol počet osobných áut zo 163 miliónov v roku [[1990]] na 254 miliónov v roku 2015 (teda nárast o 55%).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=• EU28: Passenger car stock 1990-2016 {{!}} Statista|url=https://www.statista.com/statistics/452447/europe-eu-28-number-of-registered-passenger-cars/|vydavateľ=www.statista.com|dátum prístupu=2019-08-27}}</ref> Prudký rozvoj motorizmu a automobilového priemyslu má veľký dopad na svetovú ekonomiku. Negatívny vplyv na výrobu automobilov majú ekonomické krízy. V dôsledku [[Ekonomická kríza|ekonomickej krízy]] v roku 2008 celkovo prudko klesol dopyt po nových automobiloch, avšak vzrástol dopyt po najmenších vozidlách najmenej o 20 až 25%. === Slovensko === Prvé automobily so spaľovacím motorom sa na Slovensku objavili už na konci [[19. storočie|19. storočia]], no až v storočí nasledujúcom sa automobily rozšírili. Prvé vozidlá sa objavili v Bratislave, kde ich už v [[0. roky 20. storočia|1. desaťročí 20. storočia]] používali majetnejší podnikatelia a predstavitelia šľachty. Jedným z prvých automobilov, jazdiacich v uliciach Prešporku, bol parný automobil grófa Batthányho, ktorý na cesty z Kopčian využívali jeho úradníci.<ref name="D2">{{Citácia knihy | priezvisko = Šimko | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Dejiny cestnej dopravy na Slovensku II | vydavateľ = Považské múzeum | miesto = Žilina | rok = 2017 | isbn = 978-80-88877-78-3 | strany = 135-40 | počet strán = 216 | url = | jazyk = }}</ref> V tomto období bolo v celom [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]] iba 90 vozidiel (v žilinskom okrese bol 1 automobil, v roku 1912 boli 4), no do roku 1910 ich počet narástol už na 250. Práve v roku 1910 bola prijatá aj prvá vyhláška (č. 57000), ktorá stanovila základné pravidlá cestnej premávky. V roku 1918 bolo na Slovensku registrovaných 143 a v roku 1930 už 9071 automobilov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Šimko | meno = Peter | odkaz na autora = | titul = Dejiny cestnej dopravy na Slovensku I | vydavateľ = Považské múzeum | miesto = Žilina | rok = 2015 | isbn = 978-80-88877-71-4 | strany = 77 | počet strán = 128 | url = | jazyk = }}</ref> ''Bratislavská automobilová dopravná spoločnosť'' zriadila prvú autobusovú linku na [[Železná studnička|Železnú studničku]]. Dva [[Omnibus (doprava)|omnibusy]] pre 8 cestujúcich premávali od [[8. september|8. septembra]] [[1904]] z [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovho námestia]]<ref name="D2"/> počas letnej sezóny, pričom danú trasu prešli za 25 minút. O rok neskôr vozidlá pre zlý stav cesty premávali len k [[Červený most|Červenému mostu]], no už v roku [[1906]] spoločnosť zanikla, čím bola ukončená i doprava.<ref name="D2"/> Zaujímavosťou je, že prvá taxislužba sa v Bratislave objavila už pred rokom 1910 a od augusta tohto roku boli na službu využívané popri fiakroch aj automobily. Prvými boli vozidlá značky [[Laurin & Klement]] a ich stanovište bolo na [[Hviezdoslavovo námestie (Bratislava)|Hviezdoslavovom námestí]]. V roku [[1912]] bolo v meste už 11 taxíkov. V roku [[1913]] mesto zakúpilo prvý hasičský automobil značky [[FIAT (automobilka)|Fiat]].<ref name="D2"/> Na Slovensku sa v roku [[2011]] vyrobilo 926 555 automobilov, čo je najviac automobilov na svete v prepočte na jedného obyvateľa, konkrétne 171 áut na tisíc obyvateľov. V roku 2013 výroba mierne stúpla na približne 980 000 vozidiel<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyrobili sme takmer milión áut, na obyvateľa najviac na svete|url=https://ekonomika.sme.sk/c/7067415/vyrobili-sme-takmer-milion-aut-na-obyvatela-najviac-na-svete.html|vydavateľ=ekonomika.sme.sk|dátum prístupu=2019-08-27|jazyk=sk|meno=Petit Press|priezvisko=a.s}}</ref> a v nasledujúcich rokoch produkcia prekročila 1 milión kusov. Problémom mnohých veľkých miest sú v posledných rokoch dopravné nehody a zápchy. == Automobilový šport == * [[Formula 1]] * [[Rallye]] * [[Vytrvalostné preteky]] * [[NASCAR]] * [[Autocross]] == Pozri aj == * [[Autobus]] * [[Automobilový priemysel]] * [[Motorové vozidlo]] *[[Nákladný automobil]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikt=auto|q=Automobil|commonscat=Automobiles|wikt_štítok=auto}} {{Karosérie}} {{Triedy automobilov}} [[Kategória:Automobily| ]] jreky5g2ug9jwddtfkowbjgshqc2roe Vlastimil Ondrejka 0 32275 8359015 5725418 2026-08-22T23:30:39Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359015 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Vlastimil Ondrejka | Rodné meno = | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = Bývalý | Úrad = [[primátor|primátor mesta]] [[Sečovce]] | Začiatok obdobia = [[1. január]] [[1991]] | Koniec obdobia = [[31. december]] [[2002]] | Predchodca = | Nástupca = [[Monika Bérešová]] | Poradie2 = Bývalý | Úrad2 = [[Poslanec NR SR|poslanec]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] | Začiatok obdobia2= [[5. november]] [[2002]] | Koniec obdobia2 = [[24. máj]] [[2005]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1953|6|27}} | Miesto narodenia = [[Sečovce]], [[Československá republika|ČSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Aliancia nového občana|ANO]] (2001 – 2011) | Alma mater = | Profesia = [[advokát]] | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Vlastimil Ondrejka''' (* [[27. jún]] [[1953]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[právnik]] ([[advokát]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ONDREJKA Vlastimil JUDr. | url = https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/vyhladanie/proxy/list/list/formular/rows/247892/link/display/event | dátum vydania = | dátum prístupu = 2014-02-20 | vydavateľ = Slovenská advokátska komora | url archívu = https://web.archive.org/web/20140224180849/https://www.sak.sk/blox/cms/sk/sak/adv/vyhladanie/proxy/list/list/formular/rows/247892/link/display/event | dátum archivácie = 2014-02-24 }}</ref> a [[politik]], ktorý bol členom predsedníctva ''de facto'' zaniknutej [[Aliancia nového občana|Aliancie nového občana]] (ANO) a bývalý [[primátor (Slovensko)|primátorom]] [[Sečovce|Sečoviec]] v rokoch [[1991]]{{--}}[[2002]]. Ondrejka nastúpil [[5. november|5. novembra]] [[2002]] ako náhradník na neuplatňovaný mandát [[poslanec NR SR|poslanca]] [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] [[Rudolf Chmel|Rudolfa Chmela]]. Po tom ako Rudolf Chmel odstúpil z funkcie [[Ministerstvo kultúry SR|ministra kultúry]] a začal si uplatňovať svoj poslanecký mandát, mandát Vlastimila Ondrejku [[24. máj]]a [[2005]] zanikol. == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/poslanec&PoslanecID=334&CisObdobia=3 Vlastimil Ondrejka v zozname poslancov NR SR] {{Biografický výhonok}} {{DEFAULTSORT:Ondrejka, Vlastimil}} [[Kategória:Osobnosti zo Sečoviec]] [[Kategória:Slovenskí právnici]] [[Kategória:Slovenskí advokáti]] [[Kategória:Slovenskí politici]] [[Kategória:Politici ANO]] [[Kategória:Poslanci NR SR (2002 – 2006)]] [[Kategória:Primátori slovenských miest]] aj6mv4g3vmodiwwqtgjcgw6ff6ar7cb Magnifikat 0 34935 8359157 7961407 2026-08-23T11:52:49Z Tom78*w 290507 kategória 8359157 wikitext text/x-wiki {{pozri|iných významoch slova ''Magnifikat''|Magnifikat (rozlišovacia stránka)|cite}} '''Magnifikat''' ({{VJZ|lat|''Magnificat'', z ''magnifico''{{--}}velebiť, oslavovať}}) alebo '''Chválospev Panny Márie'''<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Janáč | meno = Pavol | titul = Malý katolícky katechizmus | vydavateľ = [[Spolok svätého Vojtecha]] | miesto = Trnava | rok = 2003 | isbn = 80-7162-416-0 | strany = 143 }} </ref> je [[Mária (matka Ježiša)|Máriin]] [[chválospev]]ov uvedený v [[Evanjelium podľa Lukáša|Evanjeliu podľa Lukáša]] (Lk&nbsp;1,46{{--}}55). Názov pochádza zo začiatočného slova chválospevu v latinskej [[Vulgáta|Vulgáte]]: „''Magnificat (anima mea Dominum)''{{--}}''Velebí (moja duša Pána)“''. Napísaný bol však pôvodne v [[koiné|gréčtine]] [[Septuaginta|Septuaginty]].<ref name = "PLBV">{{Citácia knihy | meno = Jozef | priezvisko = Heriban | odkaz na autora = Jozef Heriban (1925) | titul = [[Príručný lexikón biblických vied]] | kapitola zborník = Magnifikat | vydavateľ = [[Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda]] | miesto = Rím | rok = 1992 | edícia = Biblica | zväzok edície = 4 | strany = 656 }} </ref><ref name = SKTK>{{Citácia knihy | titul = Stručný katolícky teologický slovník | meno zborník = Ján | priezvisko zborník = Ďurica | odkaz na autora = Ján Ďurica | editori = [[Ján Ďurica (teológ)|Ján Ďurica]] | kapitola zborník = Magnifikat | rok = 2015 | miesto = Trnava | vydavateľ = [[Dobrá kniha]] pre [[Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave|Teologickú fakultu Trnavskej univerzity]] | isbn = 978-80-7141-955-6 | strany = 556 }} </ref> Magnifikat patrí k najcennejším textom [[Biblia|biblickej literatúry]], v ktorom [[Mária (matka Ježiša)|Mária]], matka [[Ježiš Kristus|Ježiša Krista]], vyjadruje Bohu vďačnosť za preukázané milosti. Chválospev je oslavou [[Božie milosrdenstvo|Božieho milosrdenstva]] prejavenému ľudstvu od čias [[Abrahám (biblická postava)|Abraháma]] až po vtedajšie potomstvo. Odráža tak typické starozákonné zmýšľanie.<ref name="PLBV" /><ref name="SKTK" /> Modlitba je pevnou súčasťou večernej modlitby kňazského breviáru tzv. [[Nešpory|vešpier]]. == Biblický kontext == Magnifikat je chválospev, ktorý hovorí [[Mária (matka Ježiša)|Mária]] pri navštívení svojej príbuznej [[Alžbeta (matka Jána Krstiteľa)|Alžbety]], matky [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]]. Táto návšteva sa uskutočnila po tom, čo [[anjel]] zvestoval Márii, že počne a porodí syna a zároveň sa dozvedela, že Alžbeta v svojej starobe čaká svoje prvé dieťa.<ref name="SKTK" /> Popis tohto stretnutia podáva len evanjelista [[Lukáš (evanjelista)|Lukáš]], ostatní [[Nový zákon|novozákonní]] autori ho nespomínajú. Chválospev obsahuje prvky starozákonných mesiášskych chválospevov, ako napr. Annin chválospev v 1&nbsp;Sam 2,1{{--}}10, ale jeho terajšia forma pochádza zrejme od evanjelistu Lukáša. Chválospev sa člení na dve strofy (46{{--}}50 a 51{{--}}55).<ref name="PLBV" /> == Text == {| class="wikitable" |+ !Po latinsky<ref>[http://www.vatican.va/archive/bible/nova_vulgata/documents/nova-vulgata_nt_evang-lucam_lt.html#1 Revised Vulgate text]</ref><ref>{{Citácia knihy | titul = Liturgia hodín podľa rímskeho obradu | vydanie = | vydavateľ = Typis Polyglottis Vaticanis | miesto = | rok = 2012 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 1479{{--}}1480 | jazyk = }}</ref> !Po slovensky<ref>{{Citácia knihy | titul = Liturgia hodín podľa rímskeho obradu | vydanie = | vydavateľ = Typis Polyglottis Vaticanis | miesto = | rok = 2012 | url = | isbn = | kapitola = | strany = 551{{--}}552 | jazyk = }}</ref> |- |'''Magnificat anima mea Dominum''',<br /> et exsultavit spiritus meus in Deo salvatore meo,<br /> quia respexit humilitatem ancillae suae.<br /> Ecce enim ex hoc beatam me dicent omnes generationes,<br /> quia fecit mihi magna,<br /> qui potens est,<br /> et sanctum nomen eius,<br /> et misericordia eius in progenies et progenies<br /> timentibus eum.<br /> Fecit potentiam in brachio suo,<br /> dispersit superbos mente cordis sui;<br /> deposuit potentes de sede<br /> et exaltavit humiles;<br /> esurientes implevit bonis<br /> et divites dimisit inanes.<br /> Suscepit Israel puerum suum,<br /> recordatus misericordiae,<br /> sicut locutus est ad patres nostros,<br /> Abraham et semini eius in saecula. |'''Velebí moja duša Pána'''<br /> a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi,<br /> lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice.<br /> Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia,<br /> lebo veľké veci mi urobil ten,<br /> ktorý je mocný,<br /> a sväté je jeho meno<br /> a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie<br /> s tými, čo sa ho boja.<br /> Ukázal silu svojho ramena,<br /> rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.<br /> Mocnárov zosadil z trónov<br /> a povýšil ponížených.<br /> Hladných nakŕmil dobrotami<br /> a bohatých prepustil naprázdno.<br /> Ujal sa Izraela, svojho služobníka,<br /> lebo pamätá na svoje milosrdenstvo,<br /> ako sľúbil našim otcom,<br /> Abrahámovi a jeho potomstvu naveky. |} == Iné projekty == {{projekt|s=Magnifikat}} == Referencie == {{referencie}} [[Kategória:Nový zákon]] [[Kategória:Liturgia]] [[Kategória:Mariánske modlitby]] [[Kategória:Mariánske piesne]] es1suqpr18o9fcls4og58awmv0li7tj Mikael Olai Agricola 0 37026 8359155 8062838 2026-08-23T11:52:20Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359155 wikitext text/x-wiki '''Mikael Olai Agricola''' (* cca 1510, [[Pernaja]], [[Fínsko]] – † [[9. apríl]] [[1557]], [[Kuolemajärvi]]) bol [[Fíni|fínsky]] [[katolícky]] neskôr [[Luteránstvo|luteránsky]] [[Duchovenstvo|duchovný]], [[biskup]], [[Teológia|teológ]], zakladateľ spisovnej [[Fínčina|fínčiny]] a fínskej literatúry - „otec fínskej literatúry“. Bol prvým [[Arcibiskup|arcibiskupom]] v [[Turku]] ktorý sa oženil. Bol katolícky kňaz, ktorý sa pridal na stranu [[Martin Luther|Lutherovej]] [[Reformácia|reformácie]]. {{Infobox Duchovný | typ = biskup | štát pôsobenia = [[Švédske impérium]] | 1. funkcia = arcibiskup v [[Turku]] | 1. funkcia - obdobie = [[1554]]-[[1557]] | dátum narodenia = [[1510]] | miesto narodenia = [[Pernaja]], [[Fínsko]] | dátum úmrtia = [[9. apríla]] [[1557]] | miesto úmrtia = [[Kuolemajärvi]], [[Ruská sovietska federatívna socialistická republika|Ruská SFSR]], [[Sovietsky zväz]] | cirkev = [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|katolícka]], neskôr [[Švédska cirkev|švédska evanjelická]] | kňazské svätenie dátum = [[1531]] | biskupské svätenie dátum = [[1554]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Laurentius Petri]], arcibiskup uppsalský | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = }} Mikael Olai študoval vo [[Viipuri]], [[Turku]] a [[Lutherstadt Wittenberg|Wittenbergu]] (žiak [[Martin Luther|Luthera]] a [[Philipp Melanchthon|Melanchthona]]). Od roku [[1554]] bol arcibiskupom v [[Turku]]. Keď sa vracal z [[Moskva|Moskvy]] z mierových jednaní medzi [[Švédsko|Švédskom]] a [[Rusko|Ruskom]], predčasne zomrel. Ako arcibiskup zachoval mnoho katolíckych prvkov: kadidlo, obrazy, sochy a sviatky svätcov, biskupské insígnie, trojstupňový kňazský úrad a podobne. Pôvodné sú predslovy k preloženým dielam, často veršované. V jednom diele sa zmieňuje o fínskych bohoch, ktorí sa neskôr objavili v [[epos]]e [[Kalevala]] z 19. storočia. == Dielo == * Preklad Biblie do fínčiny * Šlabikár ''Abckiria'' (1543) (prvá tlačená fínska kniha) * ''Rucouskiria Bibliasta'' (Modlitebník z Biblie, [[1544]]) * ''Se Wsi Testamenti'' Nový zákon, [[1548]]) * ''Dauidin Psaltavari'' (Dávidov žaltár) == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Agricola, Mikael Olai}} [[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] [[Kategória:Úmrtia 9. apríla]] [[Kategória:Úmrtia v 1557]] [[Kategória:Fínski spisovatelia]] [[Kategória:Fínski básnici]] [[Kategória:Fínski prekladatelia]] [[Kategória:Fínski evanjelickí biskupi]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] dxowhez8s020znoh9lalm15dna0tpxw Elias Lönnrot 0 45534 8359160 8280246 2026-08-23T11:54:32Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8359160 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Elias Lönnrot |Portrét = Elias Lönrot Cabinet Portrait-2 crop.jpg |Popis = fínsky spisovateľ a filológ |Dátum narodenia = [[9. apríl]] [[1802]] |Miesto narodenia = [[Lohja|Sammatti]], [[Fínsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1884|3|19|1802|4|9}} |Miesto úmrtia = [[Lohja|Sammatti]], [[Fínsko]] |}} [[Obrázok:Kalevala1.jpg|náhľad|Prvé vydanie Kalevaly, 1935]] '''Elias Lönnrot''' (* [[9. apríl]] [[1802]], [[Lohja|Sammatti]], [[Fínsko]] – † [[19. marec]] [[1884]], Sammatii) bol fínsky [[spisovateľ]], [[filológia|filológ]] a zberateľ [[ľudová poézia|ľudovej poézie]]. Je naznámejší svojim zostavením fínskeho národného eposu [[Kalevala]]. == Životopis == Narodil sa v Sammatti ako syn krajčíra. Študoval medicínu na univerzite v [[Turku]], ale v roku, keď nastúpil, vypukol v meste veľký požiar, pri ktorоm univerzita vyhorela, preto sa ako väčšina ostatných presunul do [[Helsinská univerzita|Helsínk]], kde aj roku [[1832]] promoval. Potom prijal miesto oblastného lekára v [[Kajaani]] v severovýchodnom Fínsku. V tom čase tam panoval [[hladomor]], ktorý urýchlil rezignáciu predchádzajúceho lekára a umožnil mladému lekárovi získať toto miesto. Niekoľko nasledujúcich rokov so zlou úrodou viedol k veľkým stratám v populácii. Lönnrot písal listy štátnym úradom, v ktorých žiadal potraviny. Bol jediným lekárom pre asi 4&nbsp;000 ľudí v jeho oblasti v dobe, kedy bolo lekárov málo a boli drahí a ľudia skôr dôverovali dedinským mastičkárom a miestnym ľahko dostupným liečebným prostriedkom. Jeho najväčší prínos bol lingvistický a filologický. Zaujímal sa o [[fínčina|fínčinu]], o ktorej začal písať v roku [[1827]] a začal zbierať [[ľudová povesť|ľudové povesti]] vidieckеho obyvateľstva svojej doby. Niekoľkokrát vyrazil na cesty, pri ktorých zbieral ľudovú poéziu. Navštevoval aj [[Laponsko (Fínsko)|Laponsko]] a blízke časti [[Ruská Karélia|ruskej Karélie]]. Povesti zobrané pri cestách využil vo svojich knihách vrátane ''[[Kalevala|Kalevaly]]''. Roku [[1860]] vydal Lönnrot prvý vo fínskom jazyku napísaný [[herbár]] ''Flora Fennica — Suomen Kasvisto''. Herbár s Th. Saelanom rozšíril a znovu vydal v roku [[1866]]. Kniha obsahovala rastliny, ktoré Lönnrot zobral pri svojich cestách, poznámky o ich použití a opisy [[kvet]]ov a [[list (botanika)|listov]]. Zomrel [[19. marec|19. marca]] [[1884]] v Sammatti v [[Južné Fínsko|Južnom Fínsku]]. Fínsky grafik [[Erik Bruun]] použil Lönnrotovu podobizeň ako motív na [[markka|päťstomarkovú]] bankovku. == Dielo == * [[1829]]–[[1831]]: ''Kantele'' ([[kantele]] je fínsky národný hudobný nástroj) * [[1835]]–[[1836]]: ''[[Kalevala]]'' * [[1840]]: ''Kanteletar'' * [[1842]]: ''Sananlaskuja'' (Príslovia) * [[1849]]: druhé, rozšířené vydání eposu ''Kalevala'' * [[1860]]: ''Flora Fennica - Suomen Kasvisto'' (herbár) * [[1866]]–[[1880]]: ''Finske-Svenskt lexikon'' (Fínsko-švédsky slovník) == Pozri aj == * [[Zoznam fínskych spisovateľov]] * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.kanteletar.cz/ Preklad Kanteletar do českého jazyka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170914044437/http://kanteletar.cz/ |date=2017-09-14 }} * [http://www.finlit.fi/tietopalvelu/elias/el_index.htm Elias Lönnrot] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100126063914/http://www.finlit.fi/tietopalvelu/elias/el_index.htm |date=2010-01-26 }}, Informácie o Lönnrotovom diele a živote (po fínsky) * [http://ibiblio.org/herbmed/eclectic/elias/main.html Druhé vydanie Lönnrotovho herbára online]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (po fínsky) {{portál|Fínsko|Fínsky|Literatúra|Literárny|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lönnrot, Elias}} [[Kategória:Fínski spisovatelia]] [[Kategória:Fínski filológovia]] [[Kategória:Fínski lekári]] [[Kategória:Fínska mytológia]] [[Kategória:Držitelia Radu Pour le Mérite]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych bankovkách]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] ia4ni3zo0gpa6mu8hq7lgnafjanz823 César Franck 0 46071 8359075 7990296 2026-08-23T09:07:18Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359075 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = César Franck |Portrét = Cesar_franck.jpg |Popis osoby = belgicko-francúzsky hudobný skladateľ a organista |Dátum narodenia = [[10. december]] [[1822]] |Miesto narodenia = [[Liège]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1890|11|8|1822|12|10}} |Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] |}} '''César Franck''' (* [[10. december]] [[1822]], [[Liège]], [[Belgicko]] – † [[8. november]] [[1890]], [[Paríž]], [[Francúzsko]]) bol belgicko-francúzsky hudobný skladateľ a organista. == Životopis == Študoval na konzervatóriu vo svojom rodisku a už vtedy získaval ceny. V roku [[1835]] sa s rodičmi presťahoval do Paríža a stal sa súkromným žiakom [[Antonín Rejcha|A. Rejchu]]. Po vstupe na konzervatórium [[1837]] získaval ceny aj tu. S výnimkou prechodného pobytu v Belgicku žil od [[1843]] v Paríži natrvalo. Živil sa najskôr ako organista, učil hudbu. Žil veľmi skromne, usilovne cvičil, poznával skladby veľkých majstrov, komponoval. Už dvadsaťročný napísal niekoľko komorných skladieb, [[opera|operu]], [[oratórium (hudba)|oratórium]] a potom dvadsať rokov vôbec neskladal. V týchto rokoch dokonale spoznal dielo [[Johann Sebastian Bach|Johanna Sebastiana Bacha]], vypracoval sa na vynikajúceho organistu, stal sa majstrom v improvizácii. Roku [[1872]], ako päťdesiatročný sa stal profesorom organovej hry na parížskom konzervatóriu a tu založil modernú francúzsku [[organ]]ovú školu. Zároveň bol vedúcou osobnosťou Národnej spoločnosti pre hudbu, ktorá si vytýčila cieľ obrodiť francúzsku národnú hudbu. Neoficiálne však vyučoval aj kompozíciu. Odtiaľ vyšli o.i. [[Vincent d‘Indy]], [[Ernest Chausson]], [[Paul Vidal]] a s nimi aj onen prúd novej francúzskej hudby, ktorý sa odklonil od vtedajšej nadvlády opery v národnom hudobnom živote a viedol k založeniu ústavu [[Schola cantorum (Paríž)|Schola cantorum]] ([[1894]]). == Dielo == Franck tvoril úsporne a prenikol až svojimi neskorými dielami; svoju jedinú a veľmi obľúbenú ''[[Symfónia|Symfóniu]] d moll'' dokončil v 66 rokoch, rovnako slávnu ''[[Sonáta|Sonátu]] pre husle a klavír A dur'' v 63 rokoch. Mäkké kontúry jeho melodiky, klasicky vytríbená forma a bohatá harmónia mu získali ohlas u hudobnej verejnosti, oceňujúcej aj mravnú vážnosť skladateľovu.<br /> Mimoriadny je jeho význam v odbore [[organ]]ovej skladby. Najznámejšie Franckovo dielo pre organ je zrejme ''Six piéces'' ([[1860]]-[[1862]], ktoré však nebolo publikované pred rokom [[1868]] pozostávajúce zo 6 častí: ''Fantaisie en ut majeur Op.16''; ''Grande piéce symphonique Op.17''; ''Prélude,Fugue et variation Op.18''; ''Pastorale Op.19''; ''Priére Op.20'' a ''Final Op.21''). Známe sú aj jeho ''Trois piéces'' ([[1878]], pozostávajúce z 3 častí: ''Fantaisie en la majeur''; ''Cantabile'' a ''Piéce héroique''), ''Chorál č.3 a mol'' (FWV 40), zbierka 59 skladieb ''L´Organiste'' ([[1889]]-[[1890]]) a mnohé iné.<br /> Väčšiu odozvu ako [[oratórium (hudba)|oratóriá]] ''Les Béatitudes'' (Blahoslavenstvo) a ''Rédemption'' (Vykúpenie) získal za [[symfonická báseň|symfonické básne]] ''Eolidy'' ([[1877]]), ''Prekliaty lovec'' ([[1883]]), ''Džinovia'' ([[1885]]), ''Psyché'' ([[1888]]) a zvlášť ''Symfonické variácie pre klavír a orchester'' ([[1885]]). Zložil aj známu skladbu ''Panis Angelicus'' (Chlieb anjelský) ([[1872]]), ktorá bola použitá ako hudba vo filme [[Jana z Arcu]] ([[1999]]).<br /> V čase, keď Francúzi obdivovali opery, venoval César Franck svoje umenie koncertným sálam. Počas života ho široká verejnosť takmer nepoznala, jeho dielo si získalo uznanie až po jeho smrti, keď si ľudstvo uvedomilo veľkosť jeho umenia. '''Ďalšie významné Franckove skladby:''' *''Messe a 3 voix, op. 12 (sóla, zbor SATB, harfa, organ, violončelo)'' == Zdroje == * {{Preklad|en|César Franck|}} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sliacka | meno = Daniela | odkaz na autora = Daniela Sliacka | titul = Slávni hudobní skladatelia | vydavateľ = Mladé letá | miesto = Bratislava | rok = 1980 | vydanie = 1 | strany = 97 - 98 | počet strán = 280 }} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Skladatelia romantizmu}} {{Portál|Hudba|Hudobný|Francúzsko|Francúzsky|Belgicko|Belgický|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Franck, César}} [[Kategória:Belgickí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Francúzski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montparnasse]] 7dzvweayk019bsi63p66mwm28apr5xi Carl Gustaf Emil Mannerheim 0 46367 8359149 8163995 2026-08-23T11:42:03Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359149 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Carl Gustaf Emil Mannerheim |Portrét = Mannerheim1940.jpg |Popis = fínsky politik, diplomat a vojvodca |Dátum narodenia = [[4. jún]] [[1867]] |Miesto narodenia = zámok Louhisaari Manor |Dátum úmrtia = {{dúv|1951|1|27|1867|6|4}} |Miesto úmrtia = [[Lausanne]] }} Barón '''Carl ''Gustaf'' Emil Mannerheim''' (* [[4. jún]] [[1867]], zámok Louhisaari Manor – † [[27. január]] [[1951]], [[Lausanne]]) bol [[Fínsko|fínsky]] [[politik]], [[diplomat]] a vojvodca, [[Fíni|Fínmi]] uctievaný ako národný hrdina a tvorca a ochranca samostatnosti Fínska. Je považovaný za jedného z najlepších vojvodcov [[20. storočie|20. storočia]] a vynikajúceho stratéga obranných, zdržiavacích a ústupových bojov. == Mladosť == [[Súbor:Mannerheim siblings.jpg|náhľad|190px|vľavo|Budúci maršal (vpravo) so svojimi súrodencami. Uprostred baronessa [[Sophie Mannerheimová]], zakladateľka moderného ošetrovateľstva vo Fínsku.]] Mannerheim pochádzal z významného šľachtického [[Mannerheimovci|rodu Mannerheimovcov]]. Jeho starý otec, gróf [[Carl Gustaf Mannerheim]], bol významný [[entomológ]] a [[sudca]] a jeho otec, gróf Carl Robert Mannerheim, neúspešný obchodník, ktorý zbankrotoval a krátko po narodení Carla Gustava rodinu opustil a odišiel do [[Paríž]]a, kde sa živil ako umelec. Matka Carla Gustafa, Hedvig Charlotta (Hélène) von Julin, bola dcérou obchodníka. Ako v poradí tretí syn grófa dostal po narodení titul [[barón]] ([[Fínčina|po fínsky]] ''Vapaaherra'', [[Švédčina|po švédsky]] ''Friherre''). Detstvo prežil na rodinnom zámku [[Louhisaari Manor]], ktorý ale v roku [[1880]] musela rodina predať, aby pokryla najväčšie otcove [[dlh]]y. Roku [[1881]] zomrela Mannerheimova matka a dozor nad siedmimi deťmi prevzal strýko z matkinej strany, Albert von Julin. V roku [[1882]] pätnásťročného Carla Gustafa poslali do [[Kadetná škola v Hamine|Kadetnej škole v Hamine]]. V roku [[1886]] ho zo školy vylúčili kvôli porušeniu disciplíny. Potom študoval na súkromnom lýceu v [[Helsinki|Helsinkách]] a keď v júni [[1887]] zložil prijímacie skúšky na univerzitu, nastúpil ako dvadsaťročný na Nikolajevského jazdeckú školu v [[Petrohrad]]e. Po absolvovaní (1889) dostal hodnosť [[kornet]]a a umiestnili ho v radách jazdeckého pluku, ktorý pôsobil v Poľsku, kde čakal, kým sa uvoľní miesto v [[rytierska garda|rytierskej garde]]. == Kariéra v ruskej armáde == Hviezdnu kariéru odštartoval v roku [[1905]] počas [[Rusko-japonská vojna|Rusko-japonskej vojny]], v ktorej slúžil ako štábny dôstojník Nežinského jazdeckého pluku. V [[bitka pri Mukdene|bitke pri Mukdene]] prejavil statočnosť a schopnosť velenia a ešte v priebehu boja ho povýšili na plukovníka. Po vojne ho cársky generálny štáb poveril vedením vojensko-vedecko-diplomatickej expedície, ktorej trasa viedla z [[Turkmenistan]]u do [[Peking]]u ({{km|14000|m}} v sedle). Na tejto ceste nazbieral množstvo vedeckého materiálu, ktorý je dodnes veľmi cenenou súčasťou zbierok Fínskeho národného múzea. V roku [[1911]] ho povýšili na generálmajora a prevzal velenie nad cárskymi gardovými hulánmi dislokovanými v Poľsku. Počas [[1. svetová vojna|prvej svetovej vojny]] bojoval na rusko-rakúskom fronte postupne ako veliteľ jazdeckej brigády, 12. jazdeckej divízie a nakoniec 6. jazdeckej armády. Počas vojny dostal hodnosť generálporučíka a bol dekorovaný niekoľkými vyznamenaniami, medzi inými tiež najvyšším ruským vojenským vyznamenaním - Veľkokrížom sv. Juraja. Po boľševickom prevrate v roku [[1917]] sa vrátil domov do Fínska, ktoré práve vyhlásilo samostatnosť. == Prvýkrát generalissimom == Krátko po návrate domov bol menovaný za vrchného veliteľa doteraz neexistujúcej fínskej armády, ktorej základom sa stali Biele gardy. Vzápätí vypuklo v krajine boľševické povstanie. Mannerheim a jeho jednotky rýchlo odzbrojili podstatnú časť boľševických jednotiek, ktoré sa na území Fínska nachádzali a váhavo sa pripájali k povstaleckým Červeným gardám. S menej významnou pomocou nemeckých intervenčných jednotiek (rozhodujúca bitka o [[Tampere]] prebehla ešte pred vylodením neveľkého nemeckého expedičného zboru) Mannerheim porazil Červené gardy, ako aj intervenčné sily ruských boľševikov a 7. mája sa vojna skončila - respektíve skončila sa jej občianska časť, pretože pokračovala vojna Fínska proti Rusku, už bez Mannerheimovej účasti, pretože ten na konci mája pre rastúce spory s vládou a Senátom rezignoval. Po rezignácii bol poverený polooficiálnou diplomatickou misiou vo [[Francúzsko|Francúzsku]] a [[Anglicko|Anglicku]]. == Medzivojnové obdobie == [[Súbor:Mannerheim, Lilius, Kekoni, Gallen-Kallela, Rosenbröijer.jpg|thumb|Generál Mannerheim, regent Fínska]] Koncom roku [[1918]] Mannerheima povolali na čelo Fínska ako [[regent]]a krajiny. Pripravoval novú ústavu Fínska a prerod na kráľovstvo, ale jeho prácu zmarili parlamentné voľby v roku [[1919]], v ktorých zdrvujúco zvíťazili strany naklonené vyhláseniu republiky. Mannerheim sa po krátkom váhaní rozhodol nepoužiť svoje právo veta a voľby a republikánsku formu ústavy akceptoval. Vzápätí kandidoval na prezidenta, porazil ho však socialista [[Kaarlo Juho Ståhlberg]]. Po tomto neúspechu sa Mannerheim stiahol z verejného života, cestoval po Európe a zháňal prostriedky pre charitatívnu organizáciu pre siroty, ktorú sám založil (existuje dodnes), ako aj pre [[Červený kríž|Fínsky Červený kríž]]. V roku [[1929]] ho polofašistické [[hnutie Lapua]] vyzvalo na zvrhnutie vlády a prevzatie moci v krajine. Mannerheim odmietol a naopak, vyzval hnutie, aby sa rozpustilo skôr, ako bude armáda nútená zasiahnuť. Hnutie jeho výzvy poslúchlo a celé „operetné povstanie“ skončilo bez jediného výstrelu (len vodcu a zakladateľa Lapuy generála [[Kurt Martti Wallenius|Walleniusa]] zatkli a istý čas strávil vo väzení). V roku [[1931]] nový fínsky prezident a starý spolubojovník z roku 1918 [[Pehr Evind Svinhufvud]] povolal Mannerheima späť do vedenia krajiny ako predsedu rady obrany. Mannerheim sa snažil zvýšiť bojaschopnosť zanedbanej fínskej armády, ale keďže jeho návrhy vojenských rozpočtov neustále zoškrtávali hlboko pod prijateľnú medzu, jeho zámer sa mu nepodarilo uskutočniť. Frustrovaný Mannerheim opakovane podal rezignáciu, prezident ho ale vždy presvedčil, aby ju vzal späť. Situácia sa nezlepšila ani potom, ako Svinhufvuda nahradil v prezidentskom úrade [[Kallio]]. Trochu úspešnejšie boli Mannerheimove diplomatické snahy v oblasti vojenskej spolupráce so [[Švédsko]]m. Snahy o uzatvorenie spojeneckých zmlúv s [[Poľsko]]m, [[Francúzsko]]m, [[Švédsko]]m a [[Nórsko]]m síce zlyhali, ale v najväčšej núdzi Švédsko pomoc (neoficiálnu) poslalo. V roku [[1933]] Mannerheima povýšili na poľného maršala (dodnes jediného v histórii krajiny). == Druhýkrát generalissimom == V roku [[1939]] sa Mannerheimove zlé vzťahy s Parlamentom a Vládou kvôli problémom s rozpočtom stupňovali. Mannerheim podal demisiu a odmietol ju stiahnuť, navyše sa po prvýkrát so svojimi protestami obrátil na verejnosť. Tentoraz zvíťazil, a rozpočet mu navýšili, keďže hrozba útoku zo strany [[Sovietsky zväz|ZSSR]] narastala. Bolo však už príliš neskoro. [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalin]] s [[Vjačeslav Michajlovič Molotov|Molotovom]] mali na Fínsko nehorázne požiadavky a keď ich Fíni odmietli, [[30. november|30. novembra]] [[1939]] [[Sovietsky zväz|ZSSR]] napadol Fínsko. Prezident Kallio ešte v ten istý deň vymenoval Mannerheima za vrchného veliteľa Fínskych ozbrojených síl a previedol na neho veľkú časť svojich právomocí. Prepukla [[Zimná vojna]] a spolu s ňou prišiel jeden z najväčších debaklov v histórii Červenej armády. Jej plán na zničenie fínskej armády za 14 dní a obsadenie Helsínk do [[21. december|21. decembra]] 1939 (mal to byť darček k Stalinovým šesťdesiatinám) skončil katastrofou neuveriteľných rozmerov napriek päťnásobnej prevahe a omnoho lepšej výzbroji Červenej armády. Keď [[Červená armáda]] zaútočila, fínske ozbrojené sily už boli naplno zmobilizované a nastupovali do vopred dôkladne vybudovaných a dobre maskovaných obranných pozícií. Nálety smerované na hlavné základne fínskeho letectva zasiahli prázdne priestory, pretože lietadlá boli už dávno rozptýlené na poľných letiskách. Baltická flotila, ktorá mala za úlohu previesť vyloďovacie operácie po celom južnom pobreží Fínska zistila, že pobrežné vody sú už zamínované a že dobre vybudovaná pobrežná batéria má proti lodi jednu podstatnú výhodu - nedá sa potopiť. Prvú ofenzívu Červenej armády zastavili fínske ozbrojené sily v krvavých bitkách pri [[Bitka o Suomussalmi|Suomussalmi]] (kde jediná nekompletná fínska [[Divízia (vojenská jednotka)|divízia]] vedená [[plukovník]]om [[Hjalmar "Sivu" Siilasvuo|Siilasvuom]] zničila 47. armádny zbor Červenej armády), [[Kuhmo|Kuhma]], [[Tolvajärvi]], [[Prvá bitka pri Taipale|Taipale]], [[Summa|Summe]], jazere [[Muolla]], a na riekach [[Kollaa]] a [[Vuoksi]], prípadne Červená armáda sama od seba uviazla v zasneženej divočine okolo [[Salla (Fínsko)|Salle]] a [[Petsamo|Petsama]]. Naplno sa prejavil dopad čistiek na morálku a akcieschopnosť červenoarmejcov. Celkom zlyhala možnosť spolupráce s fínskou komunistickou opozíciou (aj najextrémnejšia frakcia zakázanej komunistickej strany vydala prehlásenie, v ktorom označila ZSSR za nepriateľa robotníctva a vyzvala všetkých pracujúcich na boj za slobodu Fínska). Prejavila sa nepripravenosť Červenej armády na boj v subarktických podmienkach, ktorú ešte zhoršil fakt, že Zimná vojna pripadla na jednu z najkrutejších zím [[20. storočie|20. storočia]]. [[20. december|20.decembra]], deň pred Stalinovými narodeninami, musela Červená armáda pre nedostatok mužov zastaviť akcie na kľúčovom fronte na [[Karelská šija|Karelskej šiji]], kde invázne sily doslova vykrvácali pri útokoch na [[Mannerheimova línia|Mannerheimovu líniu]], niekoľkonásobná reťaz spevnených poľných opevnení a ľahkých malých pevností, ktoré tu Mannerheim dal zo svojich skromných rozpočtov vybudovať. [[1. február]]a [[1940]], začala Červená armáda novú ofenzívu, tentoraz však bola lepšie pripravená, mala päťnásobnú presilu a pozostávala z kvalitnejších vojakov. Fínska armáda bolo oproti ruskej malopočetná, trpela nedostatkom streliva a tak musel Mannerheim priznať porážku. Potvrdili sa všetky jeho varovania. Politika [[neutralita|neutrality]] a spoliehanie sa na [[Spoločnosť národov]] zlyhala. Vojenský materiál poslalo síce relatívne mnoho štátov, ale dostať ho do Fínska bol problém. Relevantnú vojenskú pomoc poskytlo iba [[Švédsko]] - jedna dobrovoľnícka stíhacia peruť a dva posilnené prápory dobrovoľníkov však bolo zúfalo málo proti nepriateľovi, ktorý nasadil do vojny viac vojakov, než koľko mužov mal celý fínsky národ vrátane kojencov. Fínsko muselo odstúpiť ZSSR veľké územie, zaplatiť značné reparácie a zaviazať sa k určitým formám spolupráce. Tiež mu muselo poskytnúť vytúženú základňu v [[Hanko (mesto)|Hanko]]. [[Súbor:Airo ja Mannerheim.jpg|thumb|[[Pokračovacia vojna]]: Generál [[Aksel Fredrik Airo|Airo]], generál [[Axel Erik Heinrichs|Heinrichs]] a [[maršal]] '''Mannerheimem''']] Aj keď vojna skončila, predpokladalo sa, že ide iba o prímerie a že armáda získala iba odklad. Fínsko sa nezmierilo s vedomím, že stratilo časť územia, navyše pretrvávali obavy, že ZSSR situáciu s Fínskom iba odsunul ako nedoriešenú. Nasledujúce kroky ZSSR neprispeli k upokojeniu situácie a násilné zábery [[Litva|Litvy]], [[Lotyšsko|Lotyšska]] a [[Estónsko|Estónska]] obavy Fínov len posilnili. Fínsko ako jediný štát v Európe, ktorý nemal žiadne dlhy sa pomaly stávalo jedným z najzadĺženejších, v zúfalej snahe urýchlene nakúpiť zbrane a kvalitne vyzbrojiť svoju armádu najmodernejšou technikou. Predĺžila sa aj základná vojenská služba na dva roky. Fínsko sa potrebovalo zaistiť aj politicky, lebo ako Mannerheim pripúšťal, Fínska armáda nikdy nemôže byť silná natoľko, aby mohla sama vzdorovať takému kolosu, akým bol Sovietsky zväz. Keď zlyhali plány na Úniu so Švédskom a ZSSR začal stupňovať tlak ďalšími požiadavkami a incidentmi na hraniciach, Mannerheim pristúpil na rokovanie s hitlerovským Nemeckom. Osobne sa týchto rokovaní odmietol zúčastniť, súhlasil však s tým, aby generálny štáb poslal do Nemecka niekoľko vyšších dôstojníkov, ktorí by neoficiálne prerokovali vývoj vzťahov a spolupráce v prípade vojnového konfliktu medzi Sovietskym zväzom a Nemeckom alebo Sovietskym zväzom a Fínskom. Výsledkom rokovania bola zmluva o tom, že Fínsko umožní prechod nemeckých jednotiek cez svoje územie a výsostné vody a pripustí dislokáciu a vojenské akcie nemeckých jednotiek v severnom Fínsku a [[Laponsko|Laponsku]]. Neskôr sa ešte dohodli na princípoch vzájomnej vojenskej spolupráce pre prípad spoločných akcií proti Červenej armáde, pokiaľ sa vyriešia „súvisiace politické problémy“. Tými sa myslel fakt, že Mannerheim s vládou rozhodli o tom, že sa Fínsko pokúsi nezúčastniť na vojne medzi Nemeckom a ZSSR, alebo aspoň to urobí tak šikovne, aby Fíni v žiadnom prípade nevyzerali ako agresori. Zároveň sa ale považovalo za nutné, aby sa boje neviedli na fínskom území. Keď Nemecko [[22. jún]]a napadlo Sovietsky zväz, fínska armáda práve robila mobilizáciu. Fínsko okamžite vyhlásilo neutralitu (nemecké jednotky útočiace z Laponska a severného Fínska odôvodnilo prítomnosťou ruských jednotiek, ktoré pôsobili z námornej základne v Hanko). Sovietsky zväz odpovedal [[25. jún]]a 1941 masívnymi náletmi na fínske mestá a delostreleckým ostreľovaním fínskeho územia. Fínsko vzápätí vyhlásilo ZSSR vojnu a odmietlo naďalej akceptovať výsledky [[Zimná vojna|Zimnej vojny]]. Fínska armáda pod Mannerheimovým vedením bleskovo rozdrvila ruské jednotky umiestnené na Karelskej šiji a v [[Ladožská Karélia|Ladožskej Karélii]] (nemeckí generáli to s uznaním okomentovali ako „fínsky blitzkrieg“) a keďže mier bol v nedohľadne, pokračovala v útoku v oblasti Ruskej Karélie smerom na [[Onežské jazero]], rieku [[Svir]] a [[Biele more]]. Potom, ako prerušila južnú časť [[Murmanská magistrála|Murmanskej magistrály]] a dosiahla líniu [[Ladožské jazero]] - rieka Svir - Onežské jazero, Mannerheim ofenzívu ukončil a vyzval vládu, aby ponúkla ZSSR mier a uznanie hraníc z roku [[1939]] ako výmenu za navrátenie [[Ruská Karélia|Ruskej Karélie]]. Vláda tak niekoľkokrát tajne urobila, ZSSR to však stále odmietal. Mannerheim sa teda sústredil na minimalizáciu fínskej účasti na vojne. Odmietol zaútočiť na [[Leningrad]] či pokračovať v akciách za rieku Svir a celkom vylúčil väčšie posilnenie nemeckých jednotiek v Laponsku Fínskou armádou. Neobmäkčila ho ani [[Adolf Hitler|Hitlerova]] ponuka aby sa stal vrchnym veliteľom nad jednotkami [[Os Berlín-Rím-Tokio|Osi]] v celom Fínsku. Mannerheim potom demobilizoval časť svojich vojsk a dôrazne sa vyslovil proti náboru dobrovoľníkov na fínskom území pre cudzinecké [[jednotky SS]]. Keď mu však [[Winston Churchill]] zaslal emotívny list, v ktorom ho žiadal, aby zvážil, na ktorej strane bojuje a že by sa mal pridať k spojencom, odmietol to ako nemožné: „Keď chcete prežiť, môžete pristúpiť na spojenectvo so Sovietskym zväzom len vtedy, ak ste veľmi silný a veľmi ďaleko.“ Nasledovalo dva a pol roka pokoja, prerušeného len v roku [[1942]] celkom neúspešnou ofenzívou Červenej armády na rieke Svir a obrovskými oslavami Mannerheimových 75. narodenín, pri príležitosti ktorých mu udelili čestnú hodnosť maršal Fínska. Pri tejto príležitosti ho tiež „poctili“ svojou návštevou [[Adolf Hitler]] a ríšsky maršal [[Hermann Göring]]. V roku 1942 začínalo Fínsko pociťovať stále silnejúci tlak zo strany Nemecka ohľadom niekoľko tisíc fínskych Židov ako aj stovky židovských utečencov prevažne zo [[Švédsko|Švédska]] a [[Nórsko|Nórska]]. Kým o otázke vlastných Židov sa fínska vláda odmietla s Nemeckom baviť, v otázke cudzích váhala, pretože Nemci hrozili zastavením dodávok životne dôležitého vojenského materiálu. Bol to práve Mannerheim, ktorý sa razantne postavil proti vydaniu Židov, napriek tomu, že pod neho spadala armáda ohrozená krátením dodávok a teda bolo v jeho záujme neohroziť zásobovanie. Navyše, vzťahy medzi Židmi a Mannerheimom neboli v tom čase na veľmi dobrej úrovni, keďže v roku [[1939]] dal príkaz na zhabanie väčšiny majetku [[synagóga|synagóg]] pre vojnové účely. Keď vláda napriek tomu niekoľko Židov tajne vydala, varoval ju, že ak sa to bude opakovať, podá okamžite rezignáciu, nehovoriac o tom, že bude informovať verejnosť. Vláda preto ďalšie vydanie Židov odmietla - nemeckej strane to odôvodnila Mannerheimovým postojom a odporučila jej, aby si to prerokovala s ním. Mannerheim medzitým upokojil fínskych židovských predákov vyhlásením, že nepripustí vydávanie ich súvercov a bratov slovami: „Česť Fínska to nedovolí!“ Keď potom v Nemecku zatkli niekoľko Fínov židovského pôvodu, Mannerheim varoval generála [[Dietl]]a veliaceho nemeckým jednotkám vo Fínsku, že stiahne všetky fínske jednotky, ktoré ho podporujú, a dá uzavrieť železnice, ktoré mu dodávajú zásoby. Po ďalších dvoch dňoch hrozieb a protestov incident skončil prepustením zatknutých. Keď sa začiatkom roku [[1944]] pokúsili Nemci znovu nastoliť [[Židovská otázka|Židovskú otázku]], odmietol sa o tom baviť a vyhlásil: „Budete si musieť počkať, až budem mŕtvy...“ V roku 1944 skončil pokoj, ktorý panoval na fronte. Nemecko strácalo na sile a v priamej úmere s tým klesala jeho angažovanosť vo Fínsku. Navyše Stalin dospel k názoru, že bude ľahšie poraziť spojencov Nemecka ako Nemecko samé a Fínsko držiace sa bokom od bojov charakterizoval ako „unavené vojnou a túžiace po mieri“. V lete 1944 zahájila Červená armáda zdrvujúcu ofenzívu. Pre Mannerheima znamenala veľký šok, pretože sa spoľahol na tajné služby, ktoré mu hlásili omnoho neskorší dátum ofenzívy a podstatne menšiu silu nepriateľa. Predné obranné línie na Karelskej šiji boli prerazené za pochodu a skôr ako sa stihli zhromaždiť hlavné fínske sily, Červená armáda prelomila aj hlavnú obrannú líniu. Mannerheim si aj napriek zlému vývoju situácie zachoval chladnú hlavu. Odvolal veliteľa vojsk na Karelskej šiji, ktorý podľahol panike (veliteľ zamýšľal dosiaľ nesústredené jednotky vrhnúť po častiach do samovražedného protiútoku), prikázal frontovým jednotkám viesť zdržiavací boj a pomaly ustúpiť k improvizovanej línii Taipale-Vuoksi-[[Západný breh Viipurského zálivu]], čo sa aj podarilo uskutočniť. [[Ofenzíva]] nepriateľa sa tu zarazila, čiastočne vďaka urýchlenej dodávke pechotných protitankových zbraní z Nemecka. Sovietskemu zväzu ponúkli mierové usporiadanie podľa hraníc z roku [[1940]], ale Stalin odmietol s tým, že požaduje bezpodmienečnú kapituláciu Fínska. Červená armáda presunula na fínsky front ďalšie jednotky a chystala sa na dobytie Fínska. Mannerheimova vojenská kariéra dosiahla svoj posledný a najvyšší vrchol. [[25. jún]]a [[1944]] prepukla [[Bitka v oblasti Tali-Ihantala|bitka v sektore Tali-Ihantala]], najväčšia a najkrvavejšia bitka v histórii severských krajín. Skončila [[9. júl]]a. Fínska armáda, ktorej velili Mannerheim a [[Taavetti Laatikainen]], v nej zastavila trikrát silnejšie a lepšie vyzbrojené vojsko nepriateľa a spôsobila mu ťažké straty (22000 mŕtvych a 500 vyradených tankov). == Prezident Fínska == Neúspech, ktorý Červená armáda na Karelskej šiji utrpela napriek nasadeniu elitných [[gardové jednotky|gardových jednotiek]] (najmä 30. gardový zbor), priviedol Stalina k názoru, že dobývať Fínsko sa mu nevyplatí (potreboval svoje jednotky na rýchle obsadenie omnoho bohatšej a horšie bránenej strednej Európy) a ponúkol podmienky, ktoré sa dali prijať. Prezident [[Risto Ryti]], ktorý predstavoval prekážku pre uzatvorenie mieru kvôli osobnému listu Hitlerovi, v ktorom ho uisťoval o nezrušiteľnosti fínsko-nemeckého spojenectva (podmienka nemeckej pomoci a kľúčových dodávok), rezignoval a parlament zvolil [[4. august]]a 1944 za prezidenta Mannerheima, ktorý vyhlásil osobné záväzky učinené svojim predchodcom za irelevantné pre svoje konanie, zrušil spojenectvo s Nemeckom, prikázal nemeckým jednotkám opustiť severné Fínsko, formálne mu vyhlásil vojnu a uzatvoril prímerie so ZSSR. V nasledujúcich dvoch rokoch viedol Fínsko, ale jeho pozícia bola sťažená. Prišli noví mladí politici, ktorým nerozumel, premiérom sa stal diplomat [[Juho Kusti Paasikivi]], ktorého neznášal, a politika sa pod tlakom ZSSR uberala smerom, ktorý sa mu priečil. Keď potom Fínsko muselo pristúpiť k odsúdeniu niektorých svojich politikov a [[generál]]ov za prípravu [[útočnej vojna|útočnej vojny]] (čo Mannerheim považoval za absurdné a vysoko nespravodlivé, lebo [[Pokračovacia vojna|Pokračovaciu vojnu]] považoval za vynútenú a obrannú a dotyčných za hrdinov a statočných vodcov národa), na protest odstúpil (formálne zo zdravotných dôvodov, pretože nechcel provokovať predstaviteľov Sovietskeho zväzu). == Koniec života == Mannerheim dožil život v sanatóriu vo švajčiarskom [[Lausanne]], kde písal svoje pamäti, ktoré vyšli v [[angličtina|angličtine]], [[fínčina|fínčine]] a [[švédčina|švédčine]]. Keď [[27. január]]a [[1951]] zomrel, mal štátny pohreb so všetkými vojenskými poctami, hoci väčšina významných politikov (prezident, premiér a ďalší) sa pohrebu nezúčastnili, aby neprovokovali [[ZSSR]]. Spontánne sa však na ňom zišlo obrovské množstvo ľudí a časť ceremoniálu uhradili z vďačnosti spolky fínskych Židov, ktorí tiež finančne prispeli na rôzne busty a múzeá spojené s Mannerheimovou osobou. == Zaujímavosť == V decembri [[2004]] Mannerheima Fíni v televíznom hlasovaní zvolili za najväčšieho Fína všetkých čias. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Carl Gustav Emil Mannerheim}} == Externé odkazy == * [http://www.mannerheim.fi/ Carl Gustaf Emil Mannerheim v histórii Fínska] {{portál|Fínsko|Fínsky|História|Histórický|Politika|Politický}} {{Vládca| Štát=[[Zoznam prezidentov Fínska|Fínsko]]| Dynastia_ánonie=nie| Dynastia=| Titul=regent| Predchodca=[[Pehr Evind Svinhufvud]]| Od=[[1918]]| Do=[[1919]]| Nástupca=úrad zanikol| }} {{Prezidenti Fínska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Mannerheim, Carl Gustaf}} [[Kategória:Prezidenti Fínska]] [[Kategória:Fínski politici]] [[Kategória:Fínske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Fínske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] [[Kategória:Laureáti Radu vychádzajúceho slnka]] [[Kategória:Držitelia Radu svätej Anny]] [[Kategória:Nositelia Radu kríža zeme Panny Márie]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu čestnej légie]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Vladimíra]] bpwemmn0a44entg4djytzmf8ehxec80 Prsník 0 47032 8358922 8213360 2026-08-22T16:47:38Z ~2026-45895-26 303489 8358922 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy ženského prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. Ďalšími bežnými tvarmi a veľkosťami ženských prsníkov sú:<ref>{{Citácia knihy|titul=Taking Care of Your Girls: A Breast Health Guide for Girls, Teens, and In-Betweens|url=https://books.google.sk/books?id=pkNSxWi1z10C&pg=PA29&dq=breast+shapes&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwim4eDDgcGOAxVHhf0HHfk1Ozc4ChDoAXoECAwQAw#v=onepage&q=breast%20shapes&f=false|vydavateľ=Harmony/Rodale/Convergent|rok=2008-09-02|isbn=978-0-307-45015-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: pkNSxWi1z10C|meno=Marisa C. Weiss|priezvisko=M.D|meno2=Isabel|priezvisko2=Friedman|strany=29}}</ref> * nepravidelné (''uneven'') * malé s veľkými dvorcami (''small with large aerolas'') * veľké s malými dvorcami (''large with small aerolas'') * posadené nižšie a nasmerované smerom nadol (''sit low and point downward'') V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 až 9 druhov ženských prsníkov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Find the Best Bra for Your Breast Shape | url = https://www.realsimple.com/beauty-fashion/shoes-accessories/lingerie-hosiery/breast-shapes-guide | vydavateľ = Real Simple | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are nine different types of boobs – so which do you have? | url = https://www.cosmopolitan.com/uk/body/news/a41543/seven-types-boobs-third-love/ | vydavateľ = Cosmopolitan | dátum vydania = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = en-GB}}</ref> vrátane: <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'',<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Is This Normal?: Answering Every Question You Have Ever Had About Your Body|url=https://books.google.sk/books?id=Cz6aEAAAQBAJ&pg=PT181&dq=east+west+teardrop+breasts&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjNmbfvh8GOAxWl9bsIHZVfH9AQ6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=east%20west%20teardrop%20breasts&f=false|vydavateľ=Orion|rok=2023-04-06|isbn=978-1-3987-1757-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Cz6aEAAAQBAJ|meno=Jolene|priezvisko=Brighten}}</ref> ''archetype'' alebo ''spherical''<ref name="in-intimate-detail/> (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west, East West'',<ref>CHIREFU, Handson. ''Yesterday''. In: {{Citácia knihy|titul=Garrison Metropolis: Volume 2|url=https://books.google.sk/books?sa=X&dq=east+west+breasts&hl=sk&newbks=1&ovdme=1&ved=2ahUKEwjCzsbF1Y-OAxW1hv0HHY9XG9s4FBDoAXoECAsQAw&source=gb_mobile_search&pg=PA271&newbks_redir=0&id=KVijEAAAQBAJ#v=onepage&q=east%20west%20breasts&f=false|vydavateľ=BoD - Books on Demand|rok=2022-12-21|isbn=978-91-8057-184-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: KVijEAAAQBAJ|meno=Metuge|priezvisko=Ekane|strany=271}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Zimbolicious Anthology Volume 8: An Anthology of Zimbabwean literature and Arts|url=https://books.google.sk/books?id=JjX6EAAAQBAJ&pg=PA66&dq=east-west+breasts&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjltprdt5qOAxXGBtsEHShrLy84ChDoAXoECAYQAw#v=onepage&q=east-west%20breasts&f=false|vydavateľ=African Books Collective|rok=2024-01-23|isbn=978-1-77933-161-8|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjX6EAAAQBAJ|meno=Tendai|priezvisko=Mwanaka|meno2=Matthew|priezvisko2=Chikono}}</ref> ''east/west''<ref>{{Citácia knihy|titul=Generation What?: Dispatches from the Quarter-life Crisis|url=https://books.google.sk/books?ved=2ahUKEwix7qiMhJqOAxUQQ_EDHd8-FiwQ6AF6BAgHEAM&id=VPkW92HAfg8C&hl=sk&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&sa=X&dq=east+west+breast&newbks=1&ovdme=1&pg=PA41#v=onepage&q=east%20west%20breast&f=false|vydavateľ=Fulcrum Publishing|rok=2007|isbn=978-1-933108-12-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: VPkW92HAfg8C|meno=Bess|priezvisko=Vanrenen|strany=41}}</ref> alebo ''east-west''<ref>{{Citácia knihy|titul=Know Your Beholder|url=https://books.google.sk/books?id=TrGjBgAAQBAJ&pg=PT10&sa=X&ved=2ahUKEwiCkp282YmOAxVgnf0HHbWoNTIQuwV6BAgLEAg&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&dq=East+west+breasts&ovdme=1#v=onepage&q=East%20west%20breasts&f=false|vydavateľ=Little, Brown|rok=2015-03-03|isbn=978-0-316-36890-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: TrGjBgAAQBAJ|meno=Adam|priezvisko=Rapp}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Ready for Whatever|url=https://books.google.sk/books?newbks=1&newbks_redir=0&ved=2ahUKEwickKPE2JqOAxW5_rsIHafLImk4KBDoAXoECAQQAw&id=S595EAAAQBAJ&dq=east+west+boobs&source=gb_mobile_search&sa=X&ovdme=1&pg=PT59&hl=sk#v=snippet&q=east%20west%20boobs&f=false|vydavateľ=Kathryn R. Biel|rok=2019-04-19|isbn=978-1-949424-04-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: S595EAAAQBAJ|meno=Kathryn R.|priezvisko=Biel}}</ref> ([[východ-západ]]) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' alebo ''side-set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop''<ref name=":3" /> ([[Plač|slza]]) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell''<ref name=":3" /> ([[zvon]]) </gallery> Ďalšími pomenovanými druhmi sú: * ''Asymmetric'' (asymetrické) * ''wide-set''<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | first = Kim | last = Painter | titul = Breasts: Anatomy, Types, and Conditions | url = https://www.webmd.com/women/normal-vs-abnormal-breasts | vydavateľ = WebMD | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref> * ''close-set''<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name="in-intimate-detail">{{citácia knihy|priezvisko=Harrington|meno=Cora|titul=In Intimate Detail: How to Choose, Wear, and Love Lingerie|vydavateľ=Clarkson Potter/Ten Speed|rok=2018-08-28|isbn=9780399580642|url=https://books.google.sk/books?id=k-UtDwAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: k-UtDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> * [[tubulárne prsníky|tubulárne]] (''tubular'' alebo ''conical'')<ref name=":2" /><ref name="in-intimate-detail/> * [[mastoptóza|ovisnuté]] (''sagging'' alebo ''relaxed'')<ref name=":2" /><ref name=":1" /> * atletické (''athletic'')<ref name=":1" /> ==== Hmotnosť prsníka ==== Hmotnosť prsníka je určená objemom a [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Human Body: A Wearable Product Designer's Guide|url=https://books.google.sk/books?id=U0-fDwAAQBAJ&printsec=frontcover&source=gb_mobile_entity&newbks=1&newbks_redir=0&hl=sk&gl=SK&ovdme=1&redir_esc=y#v=snippet&q=breast%20weight&f=false|vydavateľ=CRC Press|rok=2019-02-18|isbn=978-0-429-62122-2|jazyk=en|meno=Karen L.|priezvisko=LaBat|meno2=Karen S.|priezvisko2=Ryan|strany=201}}</ref> a dá sa odmerať 3 [[Metóda|metódami]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 Ways to Weigh Your Breasts | url = https://www.wikihow.com/Weigh-Your-Breasts | vydavateľ = wikiHow | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-05-13}}</ref> # metóda vytlačenia – hmotnosť prsníka vytlačí [[Voda|vodu]] z naplnenej misky do prázdnej, vytlačená voda sa odváži, hmotnosť vody sa vynásobí číslom 0,9 a proces sa zopakuje pri druhom prsníku # odhad podľa [[Veľkosť podprsenky|veľkosti košíčka]] # podstúpenie [[Medicína|lekárskeho]] vyšetrenia Namerané hodnoty odborníkov na [[Plastická chirurgia|plastickú chirurgiu]] z [[Melbourne]] zistené na základe veľkosti košíčkov:<ref>{{Citácia periodika|titul=Reduction Mammaplasty: What Cup Size Will I Be?|url=https://journals.lww.com/01720096-201906000-00005|periodikum=Plastic and Reconstructive Surgery - Global Open|dátum=2019-06|dátum prístupu=2026-01-29|ročník=7|číslo=6|strany=e2273|issn=2169-7574|doi=10.1097/GOX.0000000000002273|jazyk=en|meno=Marion|priezvisko=Chan|meno2=Sarah|priezvisko2=Lonie|meno3=Sean|priezvisko3=Mackay}}</ref> * 34A, 32B, 30C, 28D: približne 0,27 [[Kilogram|kg]] na prsník * 36A, 34B, 32C, 30D, 28E: približne 0,32 kg na prsník * 38A, 36B, 34C, 32D, 30E, 28F: približne 0,41 kg na prsník * 40A, 38B, 36C, 34D, 32E, 30F, 28G: približne 0,54 kg na prsník * 42A, 40B, 38C, 36D, 34E, 32F, 30G, 28H: približne 0,68 kg na prsník * 44A, 42B, 40C, 38D, 36E, 34F, 32G, 30H, 28I: približne 0,77 kg na prsník * 44B, 42C, 40D, 38E, 36F, 34G, 32H, 30I, 28J: približne 0,91 kg na prsník === Mužský prsník === [[Súbor:Chest young male yellow.jpg|náhľad|Mužské prsníky s definovanými [[prsné svaly|prsnými svalmi]]]] Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] c6ycls7pghl2i1aoorlnz4g3f5km5dr 8358926 8358922 2026-08-22T17:01:33Z ~2026-46112-65 303490 8358926 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} [[Súbor:Breast Anatomy Sagittal Cut Unlabeled.jpg|thumb|Prierez ženským prsníkom.]] '''Prsník''' ({{lat|''mamma''}}, hrubo: ''[[cecok]]'', ''koza'', poeticky: ''ňadro'', knižne: ''prs'') je párový [[žľaza|žľazový]] orgán na prednej strane hrudníka. Dobre je vyvinutý najmä u žien, resp. samíc, a jeho hlavnou zložkou je [[mliečna žľaza]]. U mužov, resp. samcov je rudimentárny (zakrpatený). == Anatómia prsníka == === Ženský prsník === Prsník je uložený na veľkom prsnom svale (''[[musculus pectoralis major]]''), čiastočne i na prednom pílovitom svale (''[[musculus serratus anterior]]''). Oblasť jeho uloženia je ohraničená priebehom III. rebra zhora, VI. rebra zdola, laterálnym (bočným) okrajom hrudnej kosti (''[[sternum]]'') z vnútornej a [[predná axilárna čiara|prednou axilárnou čiarou]] z vonkajšej strany. Priehlbina v strednej čiare medzi pravým a ľavým prsníkom sa nazýva ''sinus mammarum''. Kožná ryha medzi spodným okrajom prsníka a stenou hrudníka sa označuje ako ''sulcus inframammalis – podprsníkový záhyb''. V strede prsníka sa nachádza [[Dvorec prsníka|prsný dvorec]] – areola mammae, ktorého centrum tvorí ''prsná bradavka – papilla mammae''. Dvorec i bradavka sú výrazne [[pigment]]ované, na rozdiel od kože na povrchu prsníka, ktorá je tenká a svetlá. Prsný dvorec má na povrchu drobné hrbolčeky, ktoré vytvárajú a na ktorých povrch ústia rudimentárne mliečne žľazy – ''glandulae areolares''. Nachádza sa tu i menší počet potných a mazových žliazok. Dvorec i bradavka obsahujú bunky [[hladký sval|hladkého svalstva]] – v dvorci sú usporiadané lúčovito, v papile špirálovito a upínajú sa do kože – pri podráždení sa preto dvorec zmenšuje a bradavka výraznejšie vyklenuje nad jej povrch. Hlavnou štruktúrou prsníka je ''mliečna žľaza – glandula'' alebo ''corpus mammae''. Tvorí ju 15 až 20 lúčovito usporiadaných lalôčikov (''lobi mammae''), ktoré sú uložené v tukovom tkanive a ktoré tvoria ešte menšie žľazové podjednotky – ''lobuli mammae'', zložené zo žľazových alveol. Rovnako i samotná mliečna žľaza je ako celok obklopená [[tukové tkanivo|tukovým tkanivom]], ktoré určuje celkovú veľkosť a tvar prsníka. Ten je ďalej ovplyvnený vekom a hormonálnymi vplyvmi (pohlavné dozrievanie, [[tehotenstvo]], [[dojčenie]], [[menopauza]] a pod.). <br />Z každého lalôčika sa zbieha mliekovod (''ductus lactiferus''), ktorý ústi na prsnej bradavke v podobe drobného otvoru (''porus lactiferus'') – spoločne tak na bradavke vytvárajú plôšku posiatu pórmi – ''area cribriformis papillae''. Pred samotným vyústením je každý mliekovod vretenovito rozšírený (''sinus lactiferus''). Niektoré mliekovody spolu splývajú, preto je počet pórov na bradavke menší ako počet mliekovodov – asi 7 až 15. Od predného obvodu mliečnej žľazy smerujú k povrchu [[koža|kože]] fibrózne septá. Zadnú plochu žľazy oddeľuje od fascie (obalu) veľkého prsného svalu väzivové puzdro. Toto celú žľazu obaľuje a fixuje ju ku [[kľúčna kosť|kľúčnej kosti]]. Z obalu vybiehajú dovnútra žľazy septá, ktoré čiastočne oddeľujú jej jednotlivé lalôčiky. Mliečna žľaza nie je okrúhla a smerom k pazuche z nej vybieha menší výbežok – ''processus axillaris''. ==== Tvarové typy ženského prsníka ==== * ''infantilná mamma'', ''areolomamma'' a ''mamma papillata'' – postupný vývoj v období pred [[puberta|pubertou]] * ''mamma disciformis'' – plochý, nízky prsník * ''mamma pendula'' – ochabnutý (starecký) prsník, podmienený stratou tukového tkaniva * ''mamma sphaeroidea'' – poľguľovitý, „klasický“ typ * ''mamma piriformis'' – hruškovitý prsník Veľkosť prsníka nie je priamo úmerná veľkosti prsnej žľazy. Ďalšími bežnými tvarmi a veľkosťami ženských prsníkov sú:<ref>{{Citácia knihy|titul=Taking Care of Your Girls: A Breast Health Guide for Girls, Teens, and In-Betweens|url=https://books.google.sk/books?id=pkNSxWi1z10C&pg=PA29&dq=breast+shapes&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwim4eDDgcGOAxVHhf0HHfk1Ozc4ChDoAXoECAwQAw#v=onepage&q=breast%20shapes&f=false|vydavateľ=Harmony/Rodale/Convergent|rok=2008-09-02|isbn=978-0-307-45015-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: pkNSxWi1z10C|meno=Marisa C. Weiss|priezvisko=M.D|meno2=Isabel|priezvisko2=Friedman|strany=29}}</ref> * nepravidelné (''uneven'') * malé s veľkými dvorcami (''small with large aerolas'') * veľké s malými dvorcami (''large with small aerolas'') * posadené nižšie a nasmerované smerom nadol (''sit low and point downward'') V roku 2016 firma Third Love pomenovala 7 až 9 druhov ženských prsníkov,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Odborníci zverejnili 7 druhov prsníkov. Zistite, ktorý máte vy {{!}} TVNOVINY.sk | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/43312-odbornici-zverejnili-7-druhov-prsnikov-zistite-ktory-mate-vy | vydavateľ = tvnoviny.sk | dátum vydania = 2016-03-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lingerie brand identifies the seven different breast shapes | url = https://www.dailymail.co.uk/femail/article-3444055/Lingerie-brand-identifies-seven-different-breast-shapes.html | vydavateľ = Mail Online | dátum vydania = 2016-02-15 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | meno = Siofra | priezvisko = Brennan}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are exactly 7 different types of boobs in the world, apparently | url = https://www.thejournal.ie/different-types-of-boobs-third-love-2-2649306-Mar2016/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2016-03-08 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en | priezvisko = DailyEdge.ie}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are seven different types of breast | url = https://www.the-independent.com/life-style/fashion/breast-shape-dictionary-lingerie-firm-highlights-the-seven-different-types-third-love-a6929891.html | vydavateľ = The Independent | dátum vydania = 2016-03-14 | dátum prístupu = 2025-07-07 | jazyk = en}}</ref><ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to Find the Best Bra for Your Breast Shape | url = https://www.realsimple.com/beauty-fashion/shoes-accessories/lingerie-hosiery/breast-shapes-guide | vydavateľ = Real Simple | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = en}}</ref><ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = There are nine different types of boobs – so which do you have? | url = https://www.cosmopolitan.com/uk/body/news/a41543/seven-types-boobs-third-love/ | vydavateľ = Cosmopolitan | dátum vydania = 2023-09-06 | dátum prístupu = 2025-07-15 | jazyk = en-GB}}</ref> vrátane: <gallery> Súbor:Breasts.svg|''Round'',<ref name=":3">{{Citácia knihy|titul=Is This Normal?: Answering Every Question You Have Ever Had About Your Body|url=https://books.google.sk/books?id=Cz6aEAAAQBAJ&pg=PT181&dq=east+west+teardrop+breasts&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjNmbfvh8GOAxWl9bsIHZVfH9AQ6AF6BAgIEAM#v=onepage&q=east%20west%20teardrop%20breasts&f=false|vydavateľ=Orion|rok=2023-04-06|isbn=978-1-3987-1757-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: Cz6aEAAAQBAJ|meno=Jolene|priezvisko=Brighten}}</ref> ''archetype'' alebo ''spherical''<ref name="in-intimate-detail/> (okrúhle) Súbor:1896Handbook Anatomy image 2.png|''East west, East West'',<ref>CHIREFU, Handson. ''Yesterday''. In: {{Citácia knihy|titul=Garrison Metropolis: Volume 2|url=https://books.google.sk/books?sa=X&dq=east+west+breasts&hl=sk&newbks=1&ovdme=1&ved=2ahUKEwjCzsbF1Y-OAxW1hv0HHY9XG9s4FBDoAXoECAsQAw&source=gb_mobile_search&pg=PA271&newbks_redir=0&id=KVijEAAAQBAJ#v=onepage&q=east%20west%20breasts&f=false|vydavateľ=BoD - Books on Demand|rok=2022-12-21|isbn=978-91-8057-184-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: KVijEAAAQBAJ|meno=Metuge|priezvisko=Ekane|strany=271}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Zimbolicious Anthology Volume 8: An Anthology of Zimbabwean literature and Arts|url=https://books.google.sk/books?id=JjX6EAAAQBAJ&pg=PA66&dq=east-west+breasts&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwjltprdt5qOAxXGBtsEHShrLy84ChDoAXoECAYQAw#v=onepage&q=east-west%20breasts&f=false|vydavateľ=African Books Collective|rok=2024-01-23|isbn=978-1-77933-161-8|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: JjX6EAAAQBAJ|meno=Tendai|priezvisko=Mwanaka|meno2=Matthew|priezvisko2=Chikono}}</ref> ''east/west''<ref>{{Citácia knihy|titul=Generation What?: Dispatches from the Quarter-life Crisis|url=https://books.google.sk/books?ved=2ahUKEwix7qiMhJqOAxUQQ_EDHd8-FiwQ6AF6BAgHEAM&id=VPkW92HAfg8C&hl=sk&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&sa=X&dq=east+west+breast&newbks=1&ovdme=1&pg=PA41#v=onepage&q=east%20west%20breast&f=false|vydavateľ=Fulcrum Publishing|rok=2007|isbn=978-1-933108-12-4|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: VPkW92HAfg8C|meno=Bess|priezvisko=Vanrenen|strany=41}}</ref> alebo ''east-west''<ref>{{Citácia knihy|titul=Know Your Beholder|url=https://books.google.sk/books?id=TrGjBgAAQBAJ&pg=PT10&sa=X&ved=2ahUKEwiCkp282YmOAxVgnf0HHbWoNTIQuwV6BAgLEAg&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&dq=East+west+breasts&ovdme=1#v=onepage&q=East%20west%20breasts&f=false|vydavateľ=Little, Brown|rok=2015-03-03|isbn=978-0-316-36890-2|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: TrGjBgAAQBAJ|meno=Adam|priezvisko=Rapp}}</ref><ref>{{Citácia knihy|titul=Ready for Whatever|url=https://books.google.sk/books?newbks=1&newbks_redir=0&ved=2ahUKEwickKPE2JqOAxW5_rsIHafLImk4KBDoAXoECAQQAw&id=S595EAAAQBAJ&dq=east+west+boobs&source=gb_mobile_search&sa=X&ovdme=1&pg=PT59&hl=sk#v=snippet&q=east%20west%20boobs&f=false|vydavateľ=Kathryn R. Biel|rok=2019-04-19|isbn=978-1-949424-04-1|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: S595EAAAQBAJ|meno=Kathryn R.|priezvisko=Biel}}</ref> ([[východ-západ]]) Súbor:Breast reconstruction 15.jpg|''Side set'' alebo ''side-set'' Súbor:Body painting - float left right.jpg|''Tear drop'' alebo ''teardrop''<ref name=":3" /> ([[Plač|slza]]) Súbor:Topless blond women with beads NAP 2013.jpg|''Slender'' Súbor:Female tits 3.jpg|''Bell''<ref name=":3" /> ([[zvon]]) </gallery> Ďalšími pomenovanými druhmi sú: * ''Asymmetric'' (asymetrické) * ''wide-set''<ref name=":0" /><ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | first = Kim | last = Painter | titul = Breasts: Anatomy, Types, and Conditions | url = https://www.webmd.com/women/normal-vs-abnormal-breasts | vydavateľ = WebMD | dátum vydania = 2024-06-05 | dátum prístupu = 2025-07-08 | jazyk = en}}</ref> * ''close-set''<ref name=":0" /><ref name=":2" /><ref name="in-intimate-detail">{{citácia knihy|priezvisko=Harrington|meno=Cora|titul=In Intimate Detail: How to Choose, Wear, and Love Lingerie|vydavateľ=Clarkson Potter/Ten Speed|rok=2018-08-28|isbn=9780399580642|url=https://books.google.sk/books?id=k-UtDwAAQBAJ|poznámka=Google-Books-ID: k-UtDwAAQBAJ|jazyk=en}}</ref> * [[tubulárne prsníky|tubulárne]] (''tubular'' alebo ''conical'')<ref name=":2" /><ref name="in-intimate-detail/> * [[mastoptóza|ovisnuté]] (''sagging'' alebo ''relaxed'')<ref name=":2" /><ref name=":1" /> * atletické (''athletic'')<ref name=":1" /> ==== Hmotnosť prsníka ==== Hmotnosť prsníka je určená objemom a [[Hustota (objemová hmotnosť)|hustotou]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Human Body: A Wearable Product Designer's Guide|url=https://books.google.sk/books?id=U0-fDwAAQBAJ&printsec=frontcover&source=gb_mobile_entity&newbks=1&newbks_redir=0&hl=sk&gl=SK&ovdme=1&redir_esc=y#v=snippet&q=breast%20weight&f=false|vydavateľ=CRC Press|rok=2019-02-18|isbn=978-0-429-62122-2|jazyk=en|meno=Karen L.|priezvisko=LaBat|meno2=Karen S.|priezvisko2=Ryan|strany=201}}</ref> a dá sa odmerať 3 [[Metóda|metódami]]:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 3 Ways to Weigh Your Breasts | url = https://www.wikihow.com/Weigh-Your-Breasts | vydavateľ = wikiHow | dátum prístupu = 2026-01-29 | jazyk = en | dátum vydania = 2025-05-13}}</ref> # metóda vytlačenia – hmotnosť prsníka vytlačí [[Voda|vodu]] z naplnenej misky do prázdnej, vytlačená voda sa odváži, hmotnosť vody sa vynásobí číslom 0,9 a proces sa zopakuje pri druhom prsníku # odhad podľa [[Veľkosť podprsenky|veľkosti košíčka]] # podstúpenie [[Medicína|lekárskeho]] vyšetrenia Namerané hodnoty odborníkov na [[Plastická chirurgia|plastickú chirurgiu]] z [[Melbourne]] zistené na základe veľkosti košíčkov:<ref>{{Citácia periodika|titul=Reduction Mammaplasty: What Cup Size Will I Be?|url=https://journals.lww.com/01720096-201906000-00005|periodikum=Plastic and Reconstructive Surgery - Global Open|dátum=2019-06|dátum prístupu=2026-01-29|ročník=7|číslo=6|strany=e2273|issn=2169-7574|doi=10.1097/GOX.0000000000002273|jazyk=en|meno=Marion|priezvisko=Chan|meno2=Sarah|priezvisko2=Lonie|meno3=Sean|priezvisko3=Mackay}}</ref> * 34A, 32B, 30C, 28D: približne 0,27 [[Kilogram|kg]] na prsník * 36A, 34B, 32C, 30D, 28E: približne 0,32 kg na prsník * 38A, 36B, 34C, 32D, 30E, 28F: približne 0,41 kg na prsník * 40A, 38B, 36C, 34D, 32E, 30F, 28G: približne 0,54 kg na prsník * 42A, 40B, 38C, 36D, 34E, 32F, 30G, 28H: približne 0,68 kg na prsník * 44A, 42B, 40C, 38D, 36E, 34F, 32G, 30H, 28I: približne 0,77 kg na prsník * 44B, 42C, 40D, 38E, 36F, 34G, 32H, 30I, 28J: približne 0,91 kg na prsník === Mužský prsník === [[Súbor:Chest young male yellow.jpg|náhľad|Mužské prsníky s definovanými [[prsné svaly|prsnými svalmi]]]] Mužská mliečna žľaza – ''mamma masculina'' – je rudimentárna. Tvorí ju malé množstvo spojivového tkaniva, v ktorom sú riedko roztrúsené drobné žliazky bez vývodov. === Nervové zásobenie === Prsník je inervovaný cestou senzitívnych ''[[nervus intercostalis|nervi intercostales]] Th2 až Th7'' a vegetatívnymi pleteňami, idúcimi pozdĺž stien tepien. === Cievne zásobenie === ==== Tepny ==== Prsník je zásobený krvou cez vnútorné (ako ''rami mammarii mediales'') a laterálne (ako ''rami mamarii laterales'') tepny hrudníka (''[[arteria thoracica interna|a.thoracica interna]] et [[arteria thoracica lateralis|lateralis]]'') a cez zadné interkostálne artérie (''[[arteria intercostalis|aa.intercostales posteriores]]'') – tiež ako rami mamarii laterales. Vetvičky sa zbiehajú pozdĺž lalokov a mliekovodov lúčovito k bradavke, čo je i dôvodom, že rezy prsníkom v prípade nutnosti operačného zákroku sa vedú smerom od bradavky k obvodu žľazy. ==== Žily ==== Žily tvoria kruhovitú spleť pod dvorcom – tzv. ''circulus venosus Halleri'', odkiaľ odtekajú povrchovo do vnútornej (''[[vena thoracica interna]]'') a bočnej hrudníkovej žily (''[[vena thoracica lateralis]]'') a do hĺbky do medzirebrových žíl (''[[vena intercostalis|venae intercostales]]''). === Lymfatická drenáž === Miazgové cievy vytvárajú rovnako ako žily pleteň pod dvorcom – ''plexus subareolaris Sappey'', priberajú ďalšie pletene zo žľazy a pokračujú k jej spodine, odkiaľ časť vedie do [[lymfatická uzlina|lymfatických uzlín]](LU) pri veľkom prsnom svale (m.pectoralis major) a do uzlín v pazuche (axile) – dôležitá je najmä ''Sorgiusova uzlina'' ležiaca na prednom pílovitom svale (m.serratus anterior), ktorá tvorí prvý „filter“ pri šírení sa [[rakovina prsníka|zhubných nádorov prsníka]]. Ďalšia časť ciev prechádza cez veľký prsný sval až do uzlín nad kľúčnou kosťou (''supraklavikulárne LU''). == Embryológia prsníka == U všetkých [[cicavec|cicavcov]] oboch pohlaví sa zakladá epitelový pruh – tzv. ''mliečna lišta'', ktorá prebieha v čiare spájajúcej pazuchy a slabiny. V nej sa vytvárajú základy žliaz, z ktorých sa nakoniec vyvinú kompletné prsníky – u rôznych skupín cicavcov v rôznom počte a lokalizácií pozdĺž tejto lišty. U [[primát]]ov a človeka za normálnych okolností vzniká len jeden pár na prednej strane hrudníka. == Funkcia prsníka == U ženy je jeho biologickým účelom byť zdrojom potravy pre [[novorodenec|novorodenca]] a [[dojča]]. Mliečna žľaza sa v čase tehotenstva a produkcie mlieka (laktácie) zväčšuje a zvyšuje svoju hmotnosť – a to zo 150g niekedy až na 900g. Na funkciu žľazy majú výrazný vplyv [[hormón]]y – a to najmä hormón [[žlté teliesko|žltého telieska]], hormóny placenty a [[prolaktín]]. Mliečna žľaza prekonáva určité zmeny i v rámci menštruačného cyklu. == Choroby prsníka/mliečnej žľazy == * [[vrodené chyby prsníka|Vrodené poruchy]] * [[poruchy laktácie|Poruchy tvorby materského mlieka (laktácie)]] * [[zápal prsníka|Zápaly]] * [[mastopatia|Mastopatie]] * [[nádory prsníka|Nádory]] Prsia sú náchylné na mnohé benígne a malígne ochorenia. Najbežnejšími benígnymi ochoreniami sú popôrodná mastitída, fibrózno-cystické zmeny prsnej žľazy a mastalgia.<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Breast Disease in Women|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6794703/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Laktácia, ktorá nie je spojená s tehotenstvom, sa nazýva [[galaktorea]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Causes of Galactorrhea or Lactation|url=https://www.verywellhealth.com/what-is-galactorrhea-2721950|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.verywellhealth.com}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Galactorrhea|url=https://www.britannica.com/science/galactorrhea|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.britannica.com}}</ref> Môže byť vyvolaná užívaním určitých liekov (napríklad neuroleptík), silným fyzickým stresom alebo endokrinnými poruchami. === Rakovina prsníka === [[Rakovina]] prsníka je najčastejšou príčinou úmrtia na rakovinu medzi ženami a jednou z hlavných príčin úmrtia medzi ženami. Riziko vzniku rakoviny prsníka počas života je 13%.<ref>{{Citácia periodika|titul=9 Breast Cancer Risk Factors I Didn't Know I Had|url=https://health.usnews.com/wellness/articles/surprising-breast-cancer-risk-factors|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=health.usnews.com}}</ref> Faktory, ktoré zrejme znižujú riziko vzniku rakoviny prsníka, sú pravidelné prehliadky prsníkov zdravotníckymi pracovníkmi, pravidelné mamografy, samovyšetrenie prsníkov, zdravá výživa, fyzické cvičenie na zníženie nadváhy a dojčenie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Abstract IA23: Reducing cancer risk by enabling women to breastfeed|url=https://aacrjournals.org/cebp/article/26/5_Supplement/IA23/177401/Abstract-IA23-Reducing-cancer-risk-by-enabling|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=aacrjournals.org}}</ref> === Mužské prsia === Aj u žien, aj u mužov sa prsia vyvíjajú z rovnakých embryonálnych tkanív.<ref>{{Citácia periodika|titul=Breast Anatomy|url=https://www.medicinenet.com/breast_anatomy/article.htm|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=www.medicinenet.com}}</ref> Anatomicky mužské prsia zvyčajne neobsahujú lalôčiky a acini, ktoré sú prítomné u žien. V ojedinelých prípadoch môže byť prítomné veľmi malé množstvo lalôčikov, čo umožňuje niektorým mužom ochorieť na lobulárny karcinóm prsníka.<ref>{{Citácia periodika|titul=Invasive lobular carcinoma of the male breast|url=https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC3207588/|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=pmc.ncbi.nlm.nih.gov}}</ref> Muži obvykle produkujú menej estrogénov a viac androgénov, konkrétne testosterón, ktorý potláča vplyv estrogénov na vývoj nadmerného tkaniva prsníka. U chlapcov a mužov sa abnormálny vývoj prsníkov prejavuje ako gynekomastia, ktorá je dôsledkom biochemickej nerovnováhy medzi normálnou hladinou estrogénov a testosterónu v mužskom tele.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bathsheba's breast : women, cancer, and history|url=https://search.worldcat.org/title/186453370|dátum prístupu=2025-02-01|periodikum=search.worldcat.org}}</ref> Približne u 70% chlapcov v období puberty sa dočasne vyvíja prsné tkanivo. Tento stav zvyčajne odznie sám do dvoch rokov. Ak sa vyskytne mužská laktácia, považuje sa to za príznak poruchy funkcie hypofýzy. == Prsníky pri fyzickej aktivite == Biomechanické štúdie preukázali, že v závislosti od aktivity a veľkosti [[žena|ženského]] prsníka sa pri [[Chôdza|chôdzi]] alebo [[beh]]u [[bez podprsenky]] jej prsníky môžu pohybovať hore a dole o 4 až 18 centimetrov alebo viac a tiež kmitať zo strany na stranu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How a well-fitted sports bra can reduce breast pain | url = https://web.archive.org/web/20180901000000*/https://www.nhs.uk/live-well/exercise/right-sports-bra-can-reduce-breast-pain/ | vydavateľ = nhs.uk | dátum vydania = 2017-10-17 | dátum prístupu = 2025-06-21 | jazyk = en}}</ref> Výskumníci tiež zistili, že so zväčšujúcou sa veľkosťou ženských prsníkov sa ženy menej fyzicky zapájali, najmä do intenzívneho cvičenia. Napríklad len málo žien s [[makromastia|veľmi veľkými prsníkmi]] vykonávalo beh. Aby sa predišlo nepohodliu a bolesti súvisiacej s cvičením, lekárski odborníci ženám odporúčajú nosiť počas aktivity dobre padnúcu [[Športová podprsenka|športovú podprsenku]]. == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Prsník| ]] [[Kategória:Rozmnožovacia sústava]] [[Kategória:Anatómia človeka]] [[Kategória:Žena]] [[Kategória:Materstvo]] 4qfiav94khggwy7exo0ng8ubo3t0ga5 Viktóriino jazero 0 58564 8358975 8358646 2026-08-22T20:24:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358975 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lake Victoria composite satellite photo.jpg|thumb|Viktóriino jazero pri pohľade z vesmíru]] '''Viktóriino jazero''' (iné názvy pozri nižšie) je jazero vo [[Východná Afrika|východnej Afrike]] na hranici [[Keňa|Kene]], [[Uganda|Ugandy]] a [[Tanzánia|Tanzánie]]. Je to najväčšie [[Afrika|africké]] jazero, najväčšie [[Tropické pásmo|tropické]] jazero sveta a po [[Horné jazero|Hornom jazere]] druhé najväčšie [[Sladká voda|sladkovodné]] jazero na svete podľa rozlohy.<ref name="Britannica">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lake Victoria | url = https://www.britannica.com/place/Lake-Victoria | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref><ref name="AGLI">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lake Victoria | url = https://africangreatlakesinform.org/article/lake-victoria | vydavateľ = African Great Lakes Information Platform | dátum prístupu = 2026-03-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260416231802/https://www.africangreatlakesinform.org/article/lake-victoria | dátum archivácie = 2026-04-16 }}</ref> Približne 6 % plochy jazera patrí Keni, 43 % Ugande a 51 % Tanzánii.<ref name="AGLI" /> Jazero vypĺňa plytkú tektonickú panvu medzi východnou a západnou vetvou [[Východoafrická priekopová prepadlina|Východoafrickej priekopovej prepadliny]].<ref name="Britannica" /> Do jazera priteká viacero riek, z ktorých najvýznamnejšia je [[Kagera (rieka)|Kagera]], a odteká z neho [[Biely Níl]]; jeho úvodný úsek sa tradične nazýva Viktóriin Níl.<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> Jazero obsahuje množstvo ostrovov, polostrovov a zálivov, najmä vo východnej a severnej časti.<ref name="Britannica" /> == Názvy == Súčasný slovenský normovaný názov jazera je '''Viktóriino jazero''', ktorý je doložený od 20. rokov 20. storočia<ref>Zoznam exoným 2022 [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/exonyma-januar_2022.pdf]</ref><ref>Viktóriino jazero. in: Malá slovenská encyklopédia. Bratislava: Enc. ústav SAV. 1993. S. 777</ref><ref>Viktóriino jazero. in: Malá encyklopédia zemepisu sveta. Bratislava: Obzor. 1977. S. 526</ref><ref>MACHÁT, F., FORMÁNEK, O. Zemepis pre I. triedu stredných škôl. Praha: V. Neubert a synovia. 1932. S. 100</ref><ref> Slovenský svet - obrázkový a literárny týždenník č. 7 1925 S. 105</ref>. Iné slovenské názvy sú: '''Victoriino jazero'''<ref>BOROTA, J. The silviculture and growth of Pinus caribea morelet in Tanzania. in: Zborník vedeckých prác Drevárskej fakulty Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene 1972. č. 1 1973, S. 68</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sto rodičov si našlo dieťa v Afrike | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/147375-sto-rodicov-si-naslo-dieta-v-afrike | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2026-07-04 }}</ref>, '''(jazero) Viktória'''<ref>MATLOVIČOVÁ, K. et al. Turistika a jej formy. Prešov: Prešovská univerzita, Fakulta humanitných a prírodných vied, 2015. S. 83</ref>, '''(jazero) Victoria'''<ref>ČIEF. R. et al. Regionálna geografia Afriky (stručné kompendium pre študentov a učiteľov geografie). Ružomberok: Verbum, 2019. S. 52</ref>, '''Jazero Viktórie'''<ref>OGENDO, R. B. Mliekárenstvo v Keni, jeho geografický význam v minulosti, prítomnosti a budúcnosti. in: Problems of Development of Rural Space Economy. Bratislava: SPN, 1971. S. 81</ref><ref>KREJČÍ, J. et al. Zemepis pre školy meštianske. Prešov: Nákladom Československej grafickej únie, 1922. S. 57</ref>, '''Ukerewe'''<ref>KRUPA, V. Jazyky sveta. Bratislava: Obzor. 1983. S. 405, 409</ref><ref>KOREC, P. et al. Krajiny Zeme - Afrika, Severná a Stredná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Oceánia, Antarktída. Bratislava: Q111, 1996. S. 6, 7, 67</ref>, '''Ukereve'''<ref>MOCKO, Z et al. Hospodárska geografia. Bratislava: Vysoká škola ekonomická, 1991. S. 10</ref><ref name=Je>JEŽO, M. et al. Školník pre školy elementárne, slovenské. Trnava: G. a E. Bežo, 1922. S. 129</ref>; staršie slovenské názvy sú: ''Viktória Njanza''<ref>STŘÍDA, M. Hospodársky zemepis sveta pre 9. a 10. ročník všeobecnovzdelávacích škôl, pre školy pedagogické a hopspodárske. Bratislava: SPN. 1955. S. 72</ref>, ''Viktoria Njanza''<ref>KUCHAŘ, K. Celým svetom zemepisné a politické prehľady krajín sveta. Bratislava: Osveta, 1961. S. 524</ref>, ''Victoria Njanza''<ref>PETRENKO, J. et al. Zemepis pre III. triedu stredných a meštianskych škôl. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, 1947. S. 52 </ref>, ''Viktoria-Nyanza''<ref>DAFČÍK, J. Slovenské kvety. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 1942. S. 127</ref>, ''Victoria Nyanza''<ref>RÄBER, H. Plemená psov. Ostrava: Blesk, 1994. S. 614</ref><ref name=Je/>. Vybrané miestne názvy: * po anglicky ''Lake Victoria'', ''Lake Ukerewe''; staršie: ''Victoria Nyanza'' (iné zápisy: ''Victoria N'Yanza'', ''Victoria N'yanza'') alebo ''Lake Victoria Nyanza''; * po [[swahilčina|swahilsky]] a po [[arabčina|arabsky]] ''Ukerewe'' (iný slovenský prepis: ''Ukereve''; anglický a nemecký prepis: ''Ukerewe'', francúzsky prepis: ''Ukéréoué'' alebo ''Ukéréwé'') [názov je zhodný s názvom jedného z ostrovov vo Viktóriinom jazere]; * po [[rwandčina|rwandsky]] ''Nyanza'' [doslova: veľká vodná plocha, jazero]; * v jazyku [[dholuo]] ''Nam Lolwe'' [doslova: bezhraničná veľká vodná plocha]; * po [[lugandčina|lugandsky]] (=[[gandčina|gandsky]]) ''Nnalubaale'' [doslova: matka bohov]<ref>HAMILTON, A. et al. History and Future of Plants, Planet and People. 2024, S. 40 [https://www.google.sk/books/edition/History_and_Future_of_Plants_Planet_and/Xf80EQAAQBAJ?hl=sk&gbpv=1&dq=Nnalubaale&pg=PA40&printsec=frontcover]</ref>. == Základné údaje == [[Súbor:Rift.svg|thumb|Viktóriino jazero v rámci systému Východoafrickej priekopovej prepadliny]] * Rozloha: približne {{km2|68800}}<ref name="AGLI" /> * Dĺžka: približne 337 km, maximálna šírka: približne 240 - 250 km<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> * [[Nadmorská výška]] hladiny: približne 1&nbsp;134 m n. m.<ref name="Britannica" /> * Priemerná hĺbka: približne {{m|40|m}}<ref name="AGLI" /> * Maximálna hĺbka: približne {{m|80|m}} až {{m|82|m}}<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> * Objem vody: približne 2 760 km³<ref name="AGLI" /> * Hlavný prítok: [[Kagera (rieka)|Kagera]]<ref name="Britannica" /> * Odtok: [[Biely Níl]]<ref name="Britannica" /> * Hlavné prístavy: [[Jinja]], [[Port Bell]], [[Entebbe]], [[Bukoba]], [[Mwanza]], [[Musoma]], [[Kisumu]]<ref name="AGLI" /> == Dejiny a názov == O jazere sa v písomných prameňoch zmieňovali už stredovekí arabskí obchodníci pôsobiaci vo východnej Afrike. Viktóriino jazero malo dlho význam najmä pre miestne spoločnosti pri rybolove, doprave a regionálnom obchode. Pred európskym príchodom bolo známe pod viacerými miestnymi názvami, ktoré sa dodnes používajú v rôznych jazykoch priľahlých oblastí.<ref name="Britannica" /> V roku 1858 dosiahol južné pobrežie jazera britský bádateľ [[John Hanning Speke]], ktorý ho pomenoval "Victoria Nyanza" na počesť kráľovnej [[Viktória (kráľovná)|Viktórie]]. Neskoršie expedície potvrdili, že jazero je kľúčovou súčasťou povodia Nílu a dôležitým zdrojovým rezervoárom jeho bielej vetvy.<ref name="Britannica" /> Na druhej Spekeho expedícii bola v roku 1862 preskúmaná aj severná časť jazera a miesto odtoku Nílu pri dnešnej Jindži, kde bádateľ pomenoval Riponove vodopády.<ref name="SpekeBrit">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = John Hanning Speke | url = https://www.britannica.com/biography/John-Hanning-Speke | vydavateľ = Encyclopædia Britannica | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> == Geografia a hydrológia == Jazero má nepravidelný štvoruholníkový tvar a jeho pobrežie je na mnohých miestach hlboko členité. Na západnom pobreží sa nachádzajú močiare a delty prítokov, kým severné a severovýchodné pobrežia sú miestami otvorenejšie a vhodnejšie na osídlenie a rozvoj prístavov.<ref name="Britannica" /> Severnú časť jazera pretína [[rovník]], čo spolu s veľkou vodnou plochou ovplyvňuje miestnu klímu a cirkuláciu vzduchu nad jazerom.<ref name="Britannica" /> Významná časť vody v jazere nepochádza z riek, ale z priamych zrážok nad hladinou. Podľa hydrologických odhadov pochádza väčšina prítoku práve zo zrážok, zatiaľ čo hlavné straty vody spôsobuje vyparovanie a odtok cez Níl.<ref name="AGLI" /><ref name="NASAfalling">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lake Victoria's Falling Waters | url = https://science.nasa.gov/earth/earth-observatory/lake-victorias-falling-waters/ | vydavateľ = NASA Science | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> Povodie jazera patrí medzi najhustejšie osídlené oblasti východnej Afriky. V širšom priestore Viktóriinho jazera žijú desiatky miliónov obyvateľov a jazero má zásadný význam pre zásobovanie vodou, rybolov, dopravu, poľnohospodárstvo aj výrobu elektriny.<ref name="AGLI" /><ref name="LVBC">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Home - LVBC EAC Specialized Institution Homepage | url = https://www.lvbcom.org/ | vydavateľ = Lake Victoria Basin Commission | dátum prístupu = 2026-03-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20260326212032/https://www.lvbcom.org/ | dátum archivácie = 2026-03-26 }}</ref> Na Viktóriinom Níle pri meste [[Jinja]] vznikli významné vodné diela a hydroelektrárne, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v energetike Ugandy a širšieho regiónu.<ref name="AGLI" /><ref name="NASAfalling" /> === Ostrovy a sídla === Vo Viktóriinom jazere sa nachádza veľké množstvo ostrovov a súostroví. Najväčším ostrovom je [[Ukerewe]], ležiaci severne od Spekeho zálivu v tanzánskej časti jazera. Na severozápade sa rozkladá súostrovie Ssese, ktoré patrí k významným ostrovným oblastiam ugandskej časti jazera.<ref name="Britannica" /> Medzi najdôležitejšie mestá a prístavy na brehoch jazera patria [[Kisumu]] v Keni, [[Mwanza]], [[Bukoba]] a [[Musoma]] v Tanzánii, ako aj [[Entebbe]], [[Jinja]] a okolie [[Kampala|Kampaly]] v Ugande.<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> === Batymetria === Vzhľadom na svoju veľkú rozlohu je Viktóriino jazero pomerne plytké. Najhlbšie časti sa nachádzajú najmä vo východnej časti jazera, zatiaľ čo západné a južné oblasti sú vo všeobecnosti plytšie.<ref name="Britannica" /> [[Súbor:Lake Vic Bathy.jpg|thumb|Model batymetrie Viktóriinho jazera.]] == Geológia a vznik == Viktóriino jazero neleží v úzkej a hlbokej priekopovej prepadline ako niektoré iné veľké jazerá východnej Afriky, ale v plytkej tektonickej panve na starom kryštaliniku africkej platformy medzi dvoma hlavnými vetvami riftového systému.<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> Z geologického hľadiska je jazero pomerne mladé. Súčasná podoba panvy sa vytvorila približne pred 400&nbsp;000 rokmi v dôsledku tektonických pohybov a zmien odtokových pomerov v oblasti východnej Afriky.<ref name="AGLI" /><ref name="Britannica" /> Výskum sedimentov ukázal, že jazero bolo v neskorom pleistocéne vystavené veľmi výrazným výkyvom hladiny a najmenej raz úplne vyschlo. K opätovnému napĺňaniu panvy došlo približne pred 14&nbsp;700 rokmi.<ref name="Desiccation">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The late Pleistocene desiccation of Lake Victoria and the origin of its endemic biota | url = https://link.springer.com/article/10.1007/s10750-007-9158-2 | vydavateľ = Hydrobiologia | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> [[Súbor:Topography of Lake Victoria.png|thumb|Topografická mapa Viktóriinho jazera.]] == Klíma == Podnebie v oblasti jazera je tropické, so zrážkami rozloženými nerovnomerne počas roka. Nad jazerom a v jeho bezprostrednom okolí sa výrazne prejavujú miestne cirkulácie vzduchu, ktoré podporujú nočné búrky nad hladinou a denné maximum zrážok skôr nad pevninou v povodí.<ref name="AGLI" /><ref name="JHM">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = On the Diurnal Cycle of Rainfall and Convection over Lake Victoria and Its Catchment | url = https://journals.ametsoc.org/view/journals/hydr/22/11/JHM-D-21-0083.1.xml | vydavateľ = Journal of Hydrometeorology | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> Teploty v povodí jazera sa vo všeobecnosti pohybujú približne medzi 12 a 26 °C a zrážky nad jazerom patria medzi hlavné faktory jeho vodnej bilancie.<ref name="AGLI" /> === Kolísanie hladiny === Hladina jazera vykazuje výrazné medziročné výkyvy. V rokoch 2005 - 2006 dosiahla nezvyčajne nízke hodnoty, ktoré boli spájané so suchom aj s reguláciou odtoku na priehradách pri Jindži.<ref name="NASAfalling" /> Naopak po roku 2007, a najmä v roku 2020, hladina výrazne stúpla a v niektorých pobrežných oblastiach spôsobila záplavy a poškodenie infraštruktúry.<ref name="NASArising">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lake Victoria's Rising Waters | url = https://science.nasa.gov/earth/earth-observatory/lake-victorias-rising-waters-148414/ | vydavateľ = NASA Science | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> == Fauna a flóra == Viktóriino jazero je známe mimoriadne bohatou [[ichtyofauna|ichtyofaunou]], najmä skupinou [[Cichlidae|cichlíd]]. Pred prudkými ekologickými zmenami v 20. storočí sa v jazere vyskytovalo viac než 500 druhov rýb, prevažne miestnych a často endemických.<ref name="AGLI" /><ref name="FAO">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Socio-economic effects of the evolution of Nile perch fisheries in Lake Victoria: a review | url = https://www.fao.org/4/t0037e/T0037E01.htm | vydavateľ = FAO | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> === Ichtyofauna === V roku 1954 bol do jazera vysadený [[ostriež nílsky]] (''Lates niloticus''). Tento nepôvodný dravý druh výrazne zmenil potravové vzťahy v jazere a prispel k prudkému úbytku mnohých pôvodných druhov rýb, najmä cichlíd rodu ''[[Haplochromis]]''.<ref name="FAO" /><ref name="AGLI" /> Okrem ostrieža nílskeho sa v jazere rozšírila aj [[tilapia nílska]], ktorá sa stala súčasťou dnešného komerčného rybolovu.<ref name="AGLI" /> Podľa hodnotení FAO tvorili v 60. a 70. rokoch 20. storočia druhy ''Haplochromis'' približne 80 % rybej biomasy jazera, no po rozšírení ostrieža nílskeho sa ich zastúpenie prudko znížilo.<ref name="FAO" /> === Ostatné živočíchy === Pri pobreží sa nachádzajú porasty [[papyrus]]u, močiare a zvyšky lesných i savanových biotopov, ktoré poskytujú útočisko mnohým druhom vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov. V pobrežných mokradiach sa vyskytujú napríklad [[hroch obojživelný|hrochy]], [[krokodíl nílsky|krokodíly]] a početné vodné vtáctvo.<ref name="AGLI" /> Medzi významné chránené oblasti viazané na jazero patrí tanzánijský národný park Rubondo Island, ktorý je dôležitý pre vodné vtáky, sitatungy, slony a ďalšie druhy viazané na jazerné a ostrovné prostredie.<ref name="Rubondo">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rubondo Islands National Park | url = https://www.tanzaniaparks.go.tz/national_parks/rubondo-islands-national-park | vydavateľ = Tanzania National Parks | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> === Rastlinstvo === Pobrežné pásmo jazera tvoria močiare, papyrusové porasty, zvyšky uzavretého lesa a otvorenejšie savanové biotopy. Tieto prostredia sú dôležité pre stabilizáciu brehov, filtráciu vody aj ako útočisko pre mnohé živočíšne druhy.<ref name="AGLI" /> Invázne druhy a eutrofizácia výrazne zasiahli aj vodnú vegetáciu. Mimoriadne problematickým sa stal [[vodný hyacint]] (''Eichhornia crassipes''), ktorý v 90. rokoch 20. storočia vytváral rozsiahle plávajúce porasty a komplikoval rybolov, dopravu i prevádzku prístavov a vodných zariadení.<ref name="AGLI" /><ref name="UNEP">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lake Victoria Basin Environment Outlook | url = https://www.unep.org/resources/report/lake-victoria-basin-environment-outlook | vydavateľ = UNEP | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> == Hospodársky význam == Jazero podporuje jednu z najväčších sladkovodných rybárskych oblastí sveta. Podľa African Great Lakes Information Platform dosahovala produkcia rýb približne 1 milión ton ročne a rybolov i spracovanie rýb zabezpečujú obživu miliónom ľudí v regióne.<ref name="AGLI" /> V jazernom hospodárstve dnes zohrávajú významnú úlohu ostriež nílsky, tilapia nílska a drobná sardinkovitá ryba ''Rastrineobola argentea'', ktorá sa loví vo veľkých množstvách najmä na spracovanie a miestnu spotrebu.<ref name="AGLI" /> Okolie jazera patrí k poľnohospodársky významným oblastiam východnej Afriky. Úrodné pôdy a vhodná klíma podporujú pestovanie plodín, ako sú kukurica, banány, fazuľa, [[čaj]] či káva.<ref name="AGLI" /> Jazero slúži aj ako zásobáreň vody pre domácnosti a priemysel, ako dôležitá dopravná cesta medzi štátmi regiónu a ako zdroj energie prostredníctvom hydroelektrární na Níle.<ref name="AGLI" /><ref name="LVBC" /> == Doprava == Viktóriino jazero je dôležitou dopravnou osou medzi Tanzániou, Ugandou a Keňou. Medzi hlavné prístavy patria [[Jinja]], Port Bell, [[Entebbe]], [[Bukoba]], [[Mwanza]], [[Musoma]] a [[Kisumu]]. Lodná doprava spája pobrežné mestá, ostrovy a oblasti s obmedzenou cestnou dostupnosťou.<ref name="Britannica" /><ref name="AGLI" /> [[Súbor:Ukerewe-Mwanza Ferry.jpg|thumb|Trajektová doprava na Viktóriinom jazere.]] Doprava na jazere je však spojená aj s vážnymi rizikami. V roku 1996 sa na jazere potopil trajekt MV ''Bukoba'', pri ktorom zahynuli stovky ľudí. Ďalšou veľkou katastrofou bolo prevrátenie trajektu MV ''Nyerere'' v septembri 2018 pri tanzánskom ostrove Ukara, pri ktorom zahynulo 228 ľudí.<ref name="MVNyerere">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tanzania ferry disaster: More than 200 feared dead after MV Nyerere capsizes on Lake Victoria | url = https://www.reuters.com/article/us-tanzania-ferry-idUSKCN1LZ0ZM/ | vydavateľ = Reuters | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> Dňa 6. novembra 2022 havarovalo pri pristávaní pri Bukobe lietadlo spoločnosti Precision Air na lete PW494; pri nehode zahynulo 19 osôb.<ref name="Plane2022">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Passenger plane crashes into Lake Victoria in Tanzania, 19 dead | url = https://www.euronews.com/2022/11/06/tanzania-accident | vydavateľ = Euronews | dátum prístupu = 2026-03-31 }}</ref> == Environmentálne problémy a ochrana == Ekosystém jazera je dlhodobo pod silným tlakom v dôsledku rastu populácie, odlesňovania, poľnohospodárskeho využívania krajiny, znečistenia z miest a priemyslu, nadmerného rybolovu, eutrofizácie a šírenia inváznych druhov.<ref name="AGLI" /><ref name="FAO" /> Vysoké zaťaženie živinami podporuje rast rias a zhoršuje kyslíkové pomery vo vode, čo môže viesť k úhynom rýb a ďalšiemu oslabovaniu pôvodných ekosystémov.<ref name="AGLI" /><ref name="FAO" /> Významnú úlohu pri koordinácii ochrany a udržateľného rozvoja regiónu zohráva Lake Victoria Basin Commission, ktorá združuje štáty povodia a podporuje spoločné environmentálne a hospodárske projekty.<ref name="LVBC" /> Na ostrovoch a pri brehoch jazera sa nachádzajú chránené územia. K najznámejším patrí národný park Rubondo Island v Tanzánii, ktorý je významný najmä výskytom vodných vtákov, sitatung, slonov a ďalších druhov viazaných na prostredie jazera a ostrovných lesov.<ref name="Rubondo" /> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Lake Victoria}} {{Súradnice|-1.043005|32.83901|type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Kategória:Jazerá v Keni]] [[Kategória:Jazerá v Ugande]] [[Kategória:Jazerá v Tanzánii]] [[Kategória:Eponymické termíny v geografii]] [[Kategória:Viktóriino jazero| ]] swodxbh9c23hcmak9tr9m9c4q6hkr8u Ilya Prigogine 0 60009 8359077 8292785 2026-08-23T09:15:24Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359077 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ilya Prigogine | Rodné meno = | Popis osoby = belgický fyzik a chemik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[25. január]] [[1917]] | Miesto narodenia = [[Moskva]], [[Ruská ríša]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2003|5|28|1917|1|25}} | Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Fyzika | Portál2 = Chémia | Portál3 = }} '''Ilya Prigogine''' ({{V jazyku|rus|Илья Романович Пригожин|'''Ilia Romanovič Prigožin'''}}; * [[25. január]] [[1917]], [[Moskva]], [[Rusko]] – † [[28. máj]] [[2003]], [[Brusel]], [[Belgicko]]) bol belgický fyzik a [[chémia|chemik]] [[Židia|židovského]] pôvodu narodený v Rusku. V roku [[1977]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za rozpracovanie termodynamiky nerovnovážnych, nezvratných systémov. == Životopis == Od roku [[1950]] bol profesorom na [[Slobodná univerzita Brusel|Slobodnej univerzite Brusel]] a od [[1970]] na [[Texaská univerzita v Austine|Texaskej univerzite v Austine]]. Okrem problémov termodynamiky sa zaoberal aj problémami prenosu informácie. Prigogine odvodzuje z niektorých fyzikálnych teórií všeobecnejšie dôsledky a z výsledkov svojho skúmania vývoja modernej vedy odvodzuje závery týkajúce sa formy paradigmy súčasnej vedy; najmä vývoj kvantovej mechaniky vytvára novú epistemologickú situáciu: klasický model vedy, ktorý izoluje človeka ako poznávajúcu bytosť od prírody, musí byť nahradený modelom „novej aliancie“, v ktorom bude rehabilitovaný prirodzený svet. Výskum nezvratných procesov najmä v neizolovaných systémoch priviedol Prigogina k záveru, že po prekročení určitého prahu nestability sa objavuje samoorganizácia, spontánna aktivita zvaná disipatívna organizácia. Problém stability priviedol Prigogina k novej koncepcii objektu: fungovanie disipatívnych štruktúr sa nedá vysvetliť bez odkazu na nepredvídateľné prvky. == Diela == * Ilya Prigogine & Isabelle Stengers ''Order out of Chaos: Man's new dialogue with nature'', [[1984]], Flamingo, ISBN 0-00-654115-1 * Ilya Prigogine ''From Being To Becoming'', [[1980]], Freeman, ISBN 0-7167-1107-9 * G. Nicolis and Ilya Prigogine ''Self-Organization in Non-Equilibrium Systems'', [[1977]], Wiley, ISBN 0471024015 * I. Prigogine ''Thermodynamics of Irreversible Processes Second Edition'', [[1961]], Wiley, Library of Congress Catalog Card Number 61-12683 * I. Prigogine (Editor-in-Chief), ''Chaotic Dynamics and Transport in Fluids and Plasmas'', [[1993]],ISBN 0-88318-923-2. Resaarch Trends in Physics Series founded by [[V. Alexander Stefan]] and published by the American Institute of Physics Press (presently * [http://www.springer-sbm.de/index.php?id=121&L=0 Springer] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20050323204949/http://www.springer-sbm.de/index.php?id=121&L=0 |date=2005-03-23 }}, New York) * Ilya Prigogine, ''End of Certainty'', [[1997]], The Free Press, ISBN 0-684-83705-6 == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nobel.se/chemistry/laureates/1977/prigogine-autobio.html Ilya Prigogine na stránke Nobelovej ceny] == Zdroj == * {{Filit|http://dent.ii.fmph.uniba.sk/~filit/fvp/prigogine_i.html}} {{Portál|Belgicko|Belgický|Chémia|Chemický|Ľudia|Biografický}} {{Nositelia Nobelovej ceny za chémiu 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Prigogine, Ilya}} [[Kategória:Belgickí chemici]] [[Kategória:Belgickí fyzici]] [[Kategória:Ruskí fyzici]] [[Kategória:Ruskí chemici]] [[Kategória:Chemici židovského pôvodu]] [[Kategória:Fyzikálni chemici]] [[Kategória:Vyučujúci na University of Chicago]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za chémiu]] [[Kategória:Belgickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Ruskí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Členovia American Academy of Arts and Sciences]] [[Kategória:Členovia United States National Academy of Sciences]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov]] [[Kategória:Ruské osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Belgické osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Moskvy]] po1szixm73uhfe42sz01m1c5jbe955h Xenoturbely 0 63992 8359092 7929362 2026-08-23T09:37:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359092 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Xenoturbely| Obrázok=Xenoturbella japonica.jpg| Titulok=''[[Xenoturbella japonica]]''| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Deuterostomia| Kmeň po slovensky='''xenoturbely'''|Kmeň po latinsky=Xenoturbellida| Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=Xenoturbellidae| Rod po slovensky='''xenoturbela'''|Rod po latinsky=Xenoturbella| Binomické meno=| Klasifikátor1=| Dátum1=| Synonymá=| Obrázok2=| Titulok2= }} '''Xenoturbely'''<ref>Tirjaková et al. SYSTÉM EUKARYOTICKÝCH JEDNOBUNKOVCOV A ŽIVOČÍCHOV 2015</ref> alebo '''vakočrevovky'''<ref>MOCK, A. Úvod do porovnávacej morfológie živočíchov 2019, S. 79 [https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/pf/uvod-do-porovnavacej-morfologie-zivocichov.pdf] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211229011007/https://unibook.upjs.sk/img/cms/2019/pf/uvod-do-porovnavacej-morfologie-zivocichov.pdf |date=2021-12-29 }}</ref> (lat. ''Xenoturbellata'', ''Xenoturbellida'') je kmeň živočíchov s jedinou čeľaďou '''''Xenoturbellidae''''' a jediným rodom '''xenoturbela''' (lat. ''Xenoturbella''). ==Charakteristika == Jeho zástupcovia nemajú pharynx ani zreteľne vyvinuté cerebrálne ganglium, nervová sústava je difúzna. Nemajú protonefrídie, ani osobitný vývod gonád – gaméty sa zhromažďujú okolo čreva v parenchýme a telo opúšťajú ústami. Patrí sem morský belavý 2 – {{cm|3|m}} veľký druh ''[[Xenoturbella bocki]]''. Stavbou tela sa blíži [[rebrovky|rebrovkám]] (''Acnidaria''). <ref name=X>{{Zdroj scr}}</ref> ==Systematika == ===Zaradenie v systéme === Zaradenie tohto rodu bolo v minulosti sporné, zaraďovali sa najmä:<ref name=X/><ref>ploskulice. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = Lester R.G. Cannon | odkaz na autora = | titul = Biology of Turbellaria and some Related Flatworms (Proceedings of the Seventh International Symposium on the Biology of the Turbellaria, held at Åbo/Turku, Finland, 17–22 June 1993) | vydanie = | vydavateľ = Springer Science & Business Media | miesto = | rok = 2012 | počet strán = 316 | url = | isbn = 978-94-011-0045-8 | kapitola = | strany = 17| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = D T J Littlewood | odkaz na autora = | priezvisko2 = Bray | meno2 = R. A. | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Interrelationships of the Platyhelminthes | vydanie = | vydavateľ = CRC Press | miesto = | rok = 2014 | počet strán = 376 | url = https://books.google.sk/books?id=IURZDwAAQBAJ&pg=PA10&lpg=PA10&dq=%22higher+flatworms%22+xenoturbella&source=bl&ots=8rwO9tc6ZY&sig=ACfU3U1zFnbfxExm2QWHLb2li0MqhuRirQ&hl=sk&sa=X&ved=2ahUKEwjW_uPMz4f1AhVxSPEDHSj0B9YQ6AF6BAgCEAM#v=onepage&q=%22higher%20flatworms%22%20xenoturbella&f=false| isbn = 978-1-4822-6821-8 | kapitola = | strany = 10| jazyk = }}</ref> * do ploskavcov (takto prvýkrát v roku 1949) a v rámci nich najčastejšie buď do [[ploskulice|ploskulíc]] (ako samostatný rad alebo [prvýkrát v roku 1959] v rámci taxónu [[Acoela]] v užšom zmysle) alebo ako sesterská skupina všetkých ostatných ploskavcov, * ako sesterský taxón taxónu [[Acoelomorpha]] (takto prvýkrát v roku 1987), * ako primitívne [[lastúrniky]] (takto prvýkrát v roku 1997), * ako primitívne [[druhoústovce]] (takto prvýkrát v roku 1960), * ako primitívne [[dvojstranovce]] (takto prvýkrát v roku 1997), * niekde k [[rebrovky|rebrovkám]], * ako primitívne [[mnohobunkové živočíchy]] (takto prvýkrát v roku 1959). Pokiaľ ide o zaradenie v posledných rokoch: V roku 2006 sa zistilo, že tvoria samostatný kmeň [[druhoústovce|druhoústovcov]] (druhoústovce patria do [[dvojstranovce|dvojstranovcov]]). Od roku 2011 v mnohých systémoch tvoria spolu s [[bezčrevovce|bezčrevovcami]] samostatný taxón dvojstranovcov, ktorý sa volá [[Xenacoelomorpha]]. V rámci dvojstranovcov sa Xenacoelomorpha zaraďujú: * buď ako primitívne dvojstranovce - čiže ako sesterská skupina všetkých ostatných dvojstranovcov (t.j. prvoústovcov aj druhoústovcov), * alebo ako primitívne druhoústovce - čiže ako sesterská skupina taxónu [[Ambulacraria]] (ktorý pozostáva z [[vnútrožiabrovce|vnútrožiabrovcov]] a [[ostnatokožce|ostnatokožcov]]).<ref>Kapli P, Telford MJ. Topology-dependent asymmetry in systematic errors affects phylogenetic placement of Ctenophora and Xenacoelomorpha. Sci Adv. 2020;6(50):eabc5162. Published 2020 Dec 11. doi:10.1126/sciadv.abc5162</ref> === Vnútorná systematika === rod xenoturbela (''Xenoturbella''):<ref>Nakano H, Miyazawa H, Maeno A, et al. A new species of Xenoturbella from the western Pacific Ocean and the evolution of Xenoturbella [published correction appears in BMC Evol Biol. 2018 Jun 7;18(1):83]. BMC Evol Biol. 2017;17(1):245. Published 2017 Dec 18. doi:10.1186/s12862-017-1080-2</ref> * klád plytkých vôd: ** (bez mena): *** ''[[Xenoturbella bocki]]'' - opísaný v roku 1949; zahŕňa aj taxón ''[[Xenoturbella westbladi]]'' (opísaný v roku 1999), ktorý sa istý čas považoval za samostatný druh *** ''[[Xenoturbella hollandorum]]''- opísaný v roku 2016 ** ''[[Xenoturbella japonica]] '' - opísaný v roku 2017 *klád hlbokých vôd: ** (bez mena): *** ''[[Xenoturbella churro]]''- opísaný v roku 2016 *** ''[[Xenoturbella profunda]]''- opísaný v roku 2016 ** ''[[Xenoturbella monstrosa]]'' - opísaný v roku 2016 == Iné projekty == {{projekt|wikispecies=Xenoturbella}} == Zdroje == {{referencie}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Xenacoelomorpha]] n0ngbnzd1abyafy76m06a4lj05308fw Steve Biko 0 66392 8359100 8339544 2026-08-23T09:41:47Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359100 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Steve Biko |Portrét = |Popis = juhoafrický bojovník za ľudské práva |Dátum narodenia = [[18. december]] [[1946]] |Miesto narodenia = [[King William's Town]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1977|9|12|1946|12|18}} |Miesto úmrtia = [[Pretória]], [[JAR]] |}} '''Steve Biko''', vlastným menom '''Stephen Bantu Biko''' (* [[18. december]] [[1946]], [[King William's Town]], vtedy Juhoafrická únia{{--}}† [[12. september]] [[1977]], [[Pretoria]]) bol [[Južná Afrika (štát)|juhoafrický]] bojovník za ľudské práva pôvodného obyvateľstva [[Afrika|Afriky]].<ref name="PD">[http://www.sahistory.org.za/pages/people/bios/biko-s.htm sahistory.org.za Stephen Bantu Biko]</ref> Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol počas trvania silného [[apartheid]]u. Po ukončení rímskokatolíckeho gymnázia začal študovať medicínu na ''University of Natal'', štúdium však nedokončil.<ref name="PD" /> V roku [[1968]] založil ''[[South African Students' Organisation]]'' (SASO) a bol zvolený za jej prvého predsedu.<ref>[http://www.sahistory.org.za/pages/governence-projects/black-consciousness/biko/timeline.htm Black Consciousness Movement]</ref> Definoval dve úrovne apartheidu. Vonkajšia podrobovala pôvodné obyvateľstvo sociálnej a ekonomickej nespravodlivosti a vnútorná, ktorá spôsobovala pocit menejcennosti čiernych, následkom čoho sa tak aj začali správať. V marci [[1973]] siedmim aktivistom organizácie a Bikovi zakázali činnosť. Mali znemožnený verejný prejav, publikovanie, nemohli cestovať a stretávať sa s viac ako jedným človekom, ktorý nebol členom ich rodiny. Aj napriek zákazu bol Biko naďalej aktívny, niekoľkokrát ho zatkli, ale nebol odsúdený. V roku [[1976]] ho zatvorili na 101 dní a potom prepustili. Znova sa dostal do väzenia [[18. august]]a [[1977]]. [[10. september|10. septembra]] bol na policajnom výsluchu a [[11. september|11. septembra]] našli Bika zbitého, nahého, bez dokladov pri nemocnici v [[Pretoria|Pretórii]], viac ako tisíc kilometrov od väzenia. Zomrel nasledujúci deň na silné krvácanie do [[mozog|mozgu]]. Oficiálne stanovisko polície znelo, že Biko zomrel na následky hladovky, ale súd nariadil vyšetrovanie a v novembri 1977 bolo oznámené, že príčinou jeho smrti bolo ťažké poranenie hlavy, ktoré utrpel na poslednom výsluchu. K obžalobe z vraždy alebo zabitiu napriek tomu nikdy nedošlo. Dvadsať rokov po Bikovej smrti sa piati bývalí dôstojníci polície priznali, že ho zavraždili. == Biko v umení == Novinár [[Donald Woods]] opísal Bikov životný príbeh vo svojej knihe: ''Steve Biko - hlas humánnosti'', ktorá upriamila pozornosť sveta na [[rasizmus|rasistickú]] politiku v [[Južná Afrika|Južnej Afrike]]. Režisér [[Richard Attenborough]] natočil v roku [[1987]] podľa knihy film ''[[Volanie slobody]]'' (''Cry Freedom'') v hlavnej úlohe s [[Denzel Washington|Denzelom Washingtonom]] a spevák [[Peter Gabriel]] zložil pieseň „Biko“. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Biko, Steve}} [[Kategória:Apartheid v Južnej Afrike]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti]] [[Kategória:Obete policajnej brutality]] 447f5a1gi54ptcnx2kw7d8hd5085d0h René Magritte 0 66778 8359060 7853079 2026-08-23T08:57:32Z Fillos X. 212061 /* Pozri aj */ 8359060 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = René Magritte | Rodné meno = | Portrét = Rene Magritte by Wolleh.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis osoby = belgický maliar | Dátum narodenia = [[21. november]] [[1898]] | Miesto narodenia = [[Lessines]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1967|8|15|1898|11|21}} | Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Národnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Podpis = Magritte, Rene 1898–1967 Signature.svg | Webstránka = | Poznámky = | Portál2 = Umenie | Portál1 = Belgicko }} '''René François Ghislain Magritte''' (* [[21. november]] [[1898]], [[Lessines]], [[Belgicko]] – † [[15. august]] [[1967]], [[Brusel]]) bol belgický [[surrealizmus|surrealistický]] [[Maliar (umelec)|maliar]]. Magritte hľadal špecificky metafyzickú formu. Na diváka pôsobí snovými, priepastnými asociáciami na základe sugestívnej vyžarujúcej sily. Pre Magritta sa rozhodujúcim impulzom výlučnej orientácie na surrealistickú artikulačnú gestiku stala konfrontácia s metaforickou rečou vecí v [[Giorgio de Chirico|Chiricových]] obrazoch. Skúma možnosti manipulovateľnej deformácie identity predmetov a pritom vychádza z fundamentálneho [[dadaizmus|dadaistického]] zistenia, že veci prezentujú svoju identitu viac alebo menej nezávisle od svojho zjavu z konvenčných foriem svojej kauzálnej použiteľnosti. Magritte uvoľňuje veci z ich zaužívaného kontextu a zasadzuje ich do totálneho zmätku tým, že komponuje zdanlivo nezmyselné vecné konštelácie, v ktorých predmety obrazu zasvietia v ambivalentnej dvojsúvzťažnosti tak izolovane, ako aj v symbolickom rámci vzťahov mimo kauzálnych foriem označenia. Magritte integruje do procesu iritácie aj písané slovo, to znamená jazykovologické definície vecí, a to začleňovaním úžitkových predmetov do intenzívnych emotívnych vzťahov, ktoré nemajú nijaký logický vzťah k namaľovanému predmetu. Toto rozdvojenie identity medzi predmet a obvyklé zobrazenie cestou slova a obrazu vyvoláva interpretatívnu činnosť ducha pozorovateľa, ktorá sa prejavuje podobne ako Dalího paranoická kritika. Rozpad jednoty javu a pojmového označenia berie predmetu auru mysteriózneho, ktorú pôvodne mali fenomény sveta a ktorá je dnes prisúdená iba nemnohým realitám vymykajúcim sa ľudskému úžitkovému mechanizmu. Magritte nahrádza kauzálno-logickú identitu predmetov pojmom ''podobnosť'', ktorý definuje ako kreatívny poriadok ''zobrazovania'', analogický realite sveta. Veci sa dostávajú tak ako v kauzálnom úžitkovom mechanizme rozumu do dispozičnej symbolickej štruktúry, ktorá však už nevyplýva z ratia, ale zo spontánnej vôle klamnej predstavy. Podobnosť kreatívne figuralizujúceho aktu s viditeľnými konšteláciami reality umožňuje asociatívny vstup pozorovateľa do spontánneho umeleckého myšlienkového procesu mystického zvnútornenia, takže obrazové zobrazenie sa stáva sugestívnym impulzom k subjektívnym symbolickým asociáciám. == Pozri aj == * [[Surrealizmus]] * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:René Magritte}} == Externé odkazy == * {{filit|fvm/magritte_r.html}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Magritte, René}} [[Kategória:Belgickí maliari]] [[Kategória:Surrealistickí maliari]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu]] [[Kategória:Osobnosti na belgických bankovkách]] bose4kzqlmgb2our1wljvvgupmndgt3 Sufizmus 0 66929 8358918 7072145 2026-08-22T16:26:50Z Maximilián Fedora 259749 8358918 wikitext text/x-wiki {{Islam}} '''Sufizmus''' alebo menej často '''súfizmus''' je súhrnné označenie pre [[islam]]skú [[mystika|mystiku]]. Sufizmus sa vyvinul z meditácií [[Korán]]u a neskôr počas úspešnej expanzie islamského sveta. Spočiatku bol čisto [[asketizmus|asketický]]. Jeho pohľad na svet má sklony k [[monizmus|monizmu]] a [[panteizmus|panteizmu]]. <ref>* {{filit|fvs/sufizmus.html}}</ref> ==O názve a odvodených tvaroch == Arabský názov znie تصوف – tasawwuf alebo صُوفِيَّة – súfíja. Názov sufizmus je pravdepodobne odvodený z arabského slova صوف – ṣúf, doslova ''hrubá vlna'' (podľa vlnených košieľ askétov). Prídavné meno ani názov prívrženca nie je uvedený v slovenských slovníkoch. V textoch sa preto vyskytuje v rozličných tvaroch; prídavné meno ako: '''sufistický/súfistický, sufijský/súfijský/súfíjsky, sufiský/súfiský, sufický/súfický''', názov prívrženca (v množnom čísle) ako: '''sufisti/súfisti, sufiovia/súfiovia/súfíovia, sufijci/súfijci''' (po arabsky sa prívrženec v jednotnom čísle volá ''súfí''). Niekedy sa prívrženec označuje aj viacznačným výrazom [[derviš]] (po turecky: derviş; po arabsky a perzsky: درویش – darvíš). ==Taríky == {{Hlavný článok|Taríka}} Okolo sufijských učiteľov, svätcov (''šajch, pír'') sa vytvárali skupinky žiakov – [[taríka|taríky]]. ==Dejiny a charakteristika == Sufizmus vznikol v [[8. storočie|8. storočí]] v Iraku (mestá [[Basra]] a [[Kúfa]]), odtiaľ sa šíril do kresťanských krajín a do budhistických krajín strednej Ázie. Ortodoxní moslimovia sa na sufistov pozerali podozrievavo, niekedy vznikli aj konflikty (napr. popravení boli [[Mansúr al-Halládž]] a [[Šaháb ad-Dín Suhravardí]]). [[Al-Gazálí]] sa pokúsil spojiť ortodoxiu s praktikami sufizmu. Sufisti sa usilujú splynúť s Bohom (splynutie milujúceho s milovaným); používajú na to rôzne metódy dýchania spojené so spevom alebo tancom. Učitelia sufizmu vypracovali sled cvičení, ktoré mali adepta doviesť k poznaniu Boha, Jedinej skutočnosti, Pravde právd a zjednoteniu s ním. Tí, čo dosiahnu odstránenie zmyslového závoja a nadobudnú pravé poznanie sú svätci (walí - priatelia Boží). Svätci vytvárajú hierarchickú sústavu, na ktorej vrchole je „[[kutb]]“; spravujú svet, hoci svet o tom nevie; udeľujú požehnanie (baraka); konajú zázraky (karámát); vnímajú vnútro ľudí, rozumejú zvieratám a celá príroda ich počúva. Kult svätcov odporuje učeniu islamu, preto ho ortodoxia odmietala. Proti sufizmu a kultu svätcov začali horlivo vystupovať [[Wahhábizmus|wahhábovci]]. Moderní reformisti videli v sufizme príčinu islamskej zaostalosti v porovnaní so [[Západ]]om. Preto po [[Mustafa Kemal Atatürk|Kemalovskej]] revolúcii v Turecku v roku [[1925]] oficiálne zakázali činnosť sufistov. Sufizmus však je naďalej dôležitou zložkou islamu aj v súčasnosti. == Sufizmus v súčasnosti == Medzi vzdelanými moslimami je vysoký záujem o spiritualitu a snahu zosúladiť súfizmus s duchovnými prúdmi ako zen a joga. V mnohých krajinách sa kulty sufizmu spájajú s regionálnou politikou. Miestni svätí muži dodávajú regionálnym politikom istú legitimitu a politici sú zase oporou pre svätcov a ich rodiny. Vznik nových moslimských komunít na Západe pomáha šíreniu sufizmu v moderných spoločenstvách Západu. V Európe šírili sufizmus niektorí intelektuálni konvertiti ako Martin Lings z Británie, ale aj orientálci, napr. indický šajch [[Idrís Šáh]] a jeho brat [[Omar Šáh]]. == Osobnosti == *[[Abd al-Kádir (alžírsky emir)|Abd al-Kádir]] (19. storočie) *[[Muhammad Abduh]] (19. storočie) *[[Muhjí ad-Dín ibn Arabí]] (12. – 13. storočie) *[[Al-Gazzálí]] (12. storočie) *[[Mansúr al-Halládž]] (10. storočie) == Referencie == {{referencie}} == Zdroj == * súfizmus. In: {{Citácia knihy | priezvisko = Drozdíková | meno = Jarmila | spoluautori = | odkaz na autora = | titul = [[Lexikón islámu]] | vydanie = 1 | vydavateľ = Kalligram | miesto = Bratislava | rok = 2005 | počet strán = 270 | isbn = 80-7149-764-9 | strany = 198-200 }} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Sufism}} [[Kategória:Sufizmus| ]] [[Kategória:Dejiny islamu]] 5wu59e038w7nypgwnhpr5y2evny79tv Eddy Merckx 0 67626 8359056 7466384 2026-08-23T08:56:33Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359056 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Eddy Merckx | Rodné meno = | Popis osoby = bývalý belgický cyklista | Portrét = Eddy Merckx Canada 1974 WK.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1945|6|17}} | Miesto narodenia = [[Meensel-Kiezegem]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Eddy Merckx''', celým menom '''Edouard Louis Joseph Merckx''' (* [[17. jún]] [[1945]], [[Meensel-Kiezegem]], [[Belgicko]]) je bývalý belgický profesionálny [[cyklista]]. Je považovaný za najlepšieho svetového cyklistu všetkých čias. Známy bol aj pod prezývkou „''Kanibal''“. == Športová kariéra == Merckxova cyklistická kariéra sa začala v roku [[1961]]. O tri roky neskôr sa stal svetovým šampiónom v amatérskej kategórii. V roku [[1965]] prechádza k profesionálom. V roku [[1966]] po prvýkrát vyhral preteky [[Milano-San Remo]]. O rok neskôr vyhral svetový šampionát v kategórii profesionálov. V roku [[1968]] Merckx vyhral ako prvý Belgičan [[Giro d´Italia]]. Hneď pri svojom debute na [[Tour de France]] [[1969]] sa mu podarilo získať celkové víťazstvo, ako aj víťazstvá v súťaži šprintérov a vrchárov. Žiaden ďalší cyklista už toto nedokázal zopakovať, jedine [[Laurent Jalabert]] dosiahol podobný úspech v roku [[1995]] na [[Vuelta a España]]. Vo výpočte Eddyho úspechov by sa dalo ešte dlho pokračovať, z tých najväčších stojí za zmienku napríklad to že [[Tour de France]] vyhral vo svojej kariére celkovo 5-krát (na TdF doteraz drží rekordy v počte vyhratých etáp - 34 a počte dní ktoré strávil v žltom drese vedúceho pretekára - 96). Takisto aj [[Giro d´Italia]] vyhral celkovo 5-krát. Na svetovom šampionáte triumfoval ešte dvakrát a 3-krát sa umiestnil v prvej päťke. O jeho nespornej prevahe nad ostatnými cyklistami svedčia nasledujúce čísla: Počas svojej kariéry štartoval Eddy Merckx v 1582 pretekoch, z ktorých 445 vyhral - teda teda takmer každé tretie preteky v ktorých štartoval sa skončil jeho víťazstvom. V tomto smere bol preňho obzvlášť úspešný rok [[1970]], kedy štartoval v 120 pretekoch a z nich vyhral 54 - takmer každé druhé preteky dokončil na prvom mieste. Eddy Merckx bol mimoriadne všestranný cyklista, o čom svedčí to, že dokázal vyhrávať rovinaté etapy, pri ktorých sa rozhodovalo v záverečnom špurte celého pelotónu a takisto preňho nebol problém vyhrávať v etapách ktoré sa končili náročnými stúpaniami. Eddy nemal ideálnu cyklistickú postavu (183 [[cm]], 75 [[kg]]), jeho jedinečnosť bola v úžasnej schopnosti regenerácie, ktorú dokumentujú hodnoty [[Tepová frekvencia|tepovej frekvencie]]: * max. pulz: 162 tepov za minútu, * pulz v pokoji: 38 tepov za minútu, * pulz 30 sekúnd po maximálnej záťaži: 68 tepov za minútu. Svoju všestrannosť dokázal Merckx aj svetovým rekordom v „[[Cyklistika#Hodinový pretek|hodinovke]]“ (49.431 km), ktorý dosiahol [[25. október|25. októbra]] [[1972]] v [[Mexiko (mesto)|Mexiku]], a ktorý vydržal až do roku 2000, kedy ho o 10 metrov prekonal [[Christoper Boardman]]. V súvislosti s tepovou frekvenciou hodno spomenúť fakt, že 5 minút po odjazdení svetového rekordu v „hodinovke“ lekári Merckxovi namerali pulz len 44 tepov za minútu. == Zranenie == Na konci sezóny [[1969]] utrpel Eddy Merckx najvážnejšie zranenie v svojej kariére. Stalo sa to pri pretekoch v dráhovej cyklistike, tzv. „[[Derny]]“ (cyklisti jazdia v tesnom závese za motocyklom). Motocyklista a cyklista ktorí jazdili pred Merckxom spadli, v dôsledku čoho havaroval aj Merckx a motocyklista ktorý ho „viedol“. Jeho vodiaci motocyklista bol namieste mŕtvy, Eddy upadol do bezvedomia. Neskôr mu lekári zistili prasknutý [[Chrbtica|chrbticový stavec]] a poranenie [[Panva (anatómia)|panvy]]. Z týchto zranení sa vyliečil, ale už nikdy to nebolo ono. V nasledujúcich rokoch si často aj počas jazdy upravoval sedadlo svojho bicykla, aby dosiahol optimálnu polohu pre chrbticu, ale aj tak stále cítil bolesť, zvlášť pri stúpaniach. == Čierne dni == Eddy Merckx bol maximalista, neuspokojil sa s čiastkovým výsledkom - chcel mať všetko a hneď. Preto si vyslúžil prezývku „''Kanibal''“. [[Holandsko|Holanďan]] [[Joop Zoetemelk]], víťaz Tour de France z roku [[1980]] o Merckxovi povedal toto: „''Pre nás všetkých bol Eddy prekliatim… Pamätám si na jednu etapu v Alpách, keď sme vydržali v závese pri jeho pekelnom tempe sotva pol hodiny. Iba potom nás požiadal o vystriedanie, ale nikto z nás už na to nemal sily. Zasmial sa a ľahko nám ušiel.''“{{chýba citácia}} Medzi ostatnými cyklistami nemal veľa priateľov, takisto sa netešil obľube ani u fanúšikov cyklistiky (samozrejme okrem belgických) a ani usporiadatelia ho nemali v láske. To vyústilo do dvoch tragických momentov: V roku 1969 mal na dosah obhajobu na Giro d´Italia, ale o ružový dres vedúceho jazdca prišiel po pozitívnom dopingovom náleze, ktorého okolnosti neboli dodnes celkom objasnené a hovorilo sa dokonca o sabotáži talianskych usporiadateľov, ktorí chceli vidieť na najvyššom stupni domáceho pretekára [[Felice Gimondi]]ho. V roku 1975 mal Eddy na dosah šiesty titul Tour de France a mohol tak prekonať dovtedajší rekord [[Jacques Anquetil|Jacquesa Anquetila]], ale francúzski fanúšikovia boli proti. Rozvášnený divák ho v etape na [[Puy de Dôme]] zasiahol päsťou do brucha a i tento incident sa podpísal na jeho tesnej prehre s domácim [[Bernard Thévenet|Bernardom Thévenetem]]. Merckx sa potom už nikdy nedostal do vrcholnej formy a pomaly smeroval ku koncu kariéry. Eddy Merckx ukončil svoju pretekársku kariéru v roku [[1978]], vo veku 33 rokov. Podľa jeho vlastných slov jeho telo by bolo schopné pretekať ďalej, ale bol vyčerpaný z psychologického tlaku, ktorý bol naňho vyvíjaný. == Umiestnenie na pretekoch Grand Tour == {| cellpadding="3" cellspacing="0" border="1" style="font-size: 95%; border: #aaa solid 1px; border-collapse: collapse;" |- style="background:#eee;" !Grand Tour !1966 !1967 !1968 !1969 !1970 !1971 !1972 !1973 !1974 !1975 !1976 !1977 |- | style="text-align:left; background:#efefef;"|[[Image:Jersey pink.svg|20px]] '''[[Giro d’Italia|Giro]]''' | style="text-align:center;"|[[Giro d’Italia 1966|–]] | style="text-align:center; background:#ddf;"|[[Giro d’Italia 1967|9]] | style="text-align:center; background:pink;"|[[Giro d’Italia 1968|1]] | style="text-align:center;"|[[Giro d’Italia 1969|D]] | style="text-align:center; background:pink;"|[[Giro d’Italia 1970|1]] | style="text-align:center;"|[[Giro d’Italia 1971|–]] | style="text-align:center; background:pink;"|[[Giro d’Italia 1972|1]] | style="text-align:center; background:pink;"|[[Giro d’Italia 1973|1]] | style="text-align:center; background:pink;"|[[Giro d’Italia 1974|1]] | style="text-align:center;"|[[Giro d’Italia 1975|–]] | style="text-align:center; background:#ddf;"|[[Giro d’Italia 1976|8]] | style="text-align:center;"|[[Giro d’Italia 1977|–]] |- | style="text-align:left; background:#efefef;"|[[Image:Jersey yellow.svg|20px]] '''[[Tour de France|Tour]]''' | style="text-align:center;"|[[Tour de France 1966|–]] | style="text-align:center;"|[[Tour de France 1967|–]] | style="text-align:center;"|[[Tour de France 1968|–]] | style="text-align:center; background:yellow;"|[[Tour de France 1969|1]] | style="text-align:center; background:yellow;"|[[Tour de France 1970|1]] | style="text-align:center; background:yellow;"|[[Tour de France 1971|1]] | style="text-align:center; background:yellow;"|[[Tour de France 1972|1]] | style="text-align:center;"|[[Tour de France 1973|–]] | style="text-align:center;background:yellow;"|[[Tour de France 1974|1]] | style="text-align:center; background:#ddf;"|[[Tour de France 1975|2]] | style="text-align:center;"|[[Tour de France 1976|–]] | style="text-align:center; background:#ddf;"|[[Tour de France 1977|6]] |- | style="text-align:left; background:#efefef;"|[[Image:Jersey red.svg|20px]] '''[[Vuelta a España|Vuelta]]''' | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1966|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1967|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1968|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1969|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1970|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1971|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1972|–]] | style="text-align:center; background:red;"|[[Vuelta a España 1973|1]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1974|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1975|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1976|–]] | style="text-align:center;"|[[Vuelta a España 1977|–]] |} D - diskvalifikovaný pre doping == Ďalšie veľké úspechy == {| cellspacing="4" cellpadding="4" ! podujatie !! rok (umiestnenie) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Svetový šampionát]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1967]] (1.), [[1971]] (1.), [[1972]] (2.), [[1973]] (4.), [[1974]] (1.), [[1976]] (5.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Paris-Roubaix]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1968]] (1.), [[1969]] (2.), [[1970]] (1.), [[1973]] (1.), [[1975]] (2.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Milano-San Remo]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1966]] (1.), [[1967]] (1.), [[1969]] (1.), [[1971]] (1.), [[1972]] (1.), [[1975]] (1.), [[1976]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Tour of Flanders]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1969]] (1.), [[1975]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Tour of Lombardy]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1971]] (1.), [[1972]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Amstel Gold]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1973]] (1.), [[1975]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Ghent-Wevelgem]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1967]] (1.), [[1970]] (1.), [[1973]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[Liège-Bastogne-Liège]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1969]] (1.), [[1971]] (1.), [[1972]] (1.), [[1973]] (1.), [[1975]] (1.) |- | bgcolor="#eeeeee" | [[La Flèche Wallonne]] | bgcolor="#eeeeee" | [[1967]] (1.), [[1970]] (1.), [[1972]] (1.) |} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Eddy Merckx}} {{Portál|Šport|Športový|Belgicko|Belgický|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Merckx, Eddy}} [[Kategória:Belgickí cyklisti]] [[Kategória:Víťazi Tour de France]] [[Kategória:Víťazi Giro d’Italia]] [[Kategória:Belgickí olympionici]] [[Kategória:Cyklisti na Letných olympijských hrách 1968]] n5ucl0u41s3jj3umibxyrtd8g6mg5gr Maurice Maeterlinck 0 67749 8359081 7905992 2026-08-23T09:16:55Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359081 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Maurice Maeterlinck |Portrét = Maeterlinck.jpg |Popis osoby = belgický básnik a dramatik |Dátum narodenia = [[29. august]] [[1862]] |Miesto narodenia = [[Gent]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1949|5|6|1862|8|29}} |Miesto úmrtia = [[Nice]], [[Francúzsko]] |}} {{Nositeľ Nobelovej ceny}} '''Maurice Maeterlinck''', celým menom gróf '''Maurice Polydore Marie Bernard Maeterlinck''' (* [[29. august]] [[1862]], [[Gent]], [[Belgicko]] – † [[6. máj]] [[1949]], [[Nice]], [[Francúzsko]]) bol belgický dramatik a básnik píšuci [[francúzština|po francúzsky]], nositeľ [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] za rok [[1911]]. V živote sa cítil osamelý, prežíval úzkostné vzťahy. Svoje zážitky vložil do svojej prvotiny ''Skleníky''; z jeho prác sú dôležité aj [[filozofia|filozofické]] eseje. == Dielo == {{Gutenberg autor|id=Maurice+Maeterlinck|meno=Maurice Maeterlinck}} * ''Život včiel'' * ''Modrý vták'' == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|q=Maurice Maeterlinck|commons=Category:Maurice Maeterlinck}} {{Portál|Belgicko|Belgický|Literatúra|Literárny}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Maeterlinck, Maurice}} [[Kategória:Belgickí dramatici]] [[Kategória:Belgickí spisovatelia]] [[Kategória:Belgickí básnici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Belgickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Osobnosti z Gentu]] 4l1nuw1sprorltjx6ubbo4vvgo2srgv Kim Clijstersová 0 68615 8359076 8087558 2026-08-23T09:13:01Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359076 wikitext text/x-wiki {{Infobox Tenista | meno = Kim Clijstersová | obrázok = [[Súbor:Kim Clijsters crop.jpg|200px]] | prezývka = | krajina = [[Belgicko]] | sídlo = [[Bree]], [[Belgicko]] | dátum narodenia = {{dnv|1983|6|8}} | miesto narodenia = [[Bilzen]], [[Belgicko]] | výška = {{cm|174|m}} | váha = {{kg|68}} | rokprof = [[17. august]] [[1999]] | koniec kariéry = [[6. máj]] [[2007]] (návrat ([[11. augusta]] [[2009]])<br/> [[2. september]] [[2012]], 2020 návrat po 3 deťoch na WTA tour | hral = pravou rukou, obojručný bekend | výhry = 21 431 916 $ | dvojhra výhryprehry = 476 – 113 | dvojhra víťazstvá = 41 | dvojhra pozícia = 1 ([[11. august]] [[2003]]) | AustralianOpenvýsledok= '''Víťazka''' ([[Australian Open 2011|2011]]) | FrenchOpenvýsledok = Finále ([[French Open 2001|2001]], [[French Open 2003|2003]]) | Wimbledonvýsledok = Semifinále ([[Wimbledon 2003|2003]], [[Wimbledon 2006|2006]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 2005|2005]], [[US Open 2009|2009]], [[US Open 2010|2010]]) | štvorhra výhryprehry = 131 – 54 | štvorhra víťazstvá = 11 | štvorhra pozícia = 1 ([[4. august]] [[2003]]) | AustralianOpenvýsledokštvorhry = Štvrťfinále ([[Australian Open 2003|2003]]) | FrenchOpenvýsledokštvorhry = '''Víťazka''' ([[French Open 2003|2003]]) | Wimbledonvýsledokštvorhry = '''Víťazka''' ([[Wimbledon 2003|2003]]) | USOpenvýsledokštvorhry = Štvrťfinále ([[US Open 2002|2002]]) | stav k = [[29. január]]u [[2011]] | portál = Belgicko }} '''Kim Antonie Lode Clijstersová''' (neprechýlene Kim Antonie Lode Clijsters; * [[8. jún]] [[1983]], [[Bilzen]], [[Belgicko]]) je bývalá belgická profesionálna tenistka a bývalá svetová jednotka v ženskom tenisovom rebríčku [[Women’s Tennis Association|WTA]]. Počas svojej kariéry zatiaľ vyhrala 35 turnajov WTA v dvojhre a 11 turnajov vo štvorhre. == Tenisová kariéra == Na jeseň [[1999]], vyhrala svoj prvý turnaj [[Women’s Tennis Association|WTA]] vo dvojhre ([[Luxemburg (mesto)|Luxemburg]]), krátko nato si pripísala prvý úspech aj vo štvorhre, dejiskom bola [[Bratislava]]. Prvé finále na prestížnom Grandslame dosiahla [[2001|o dva roky neskôr]] na [[French Open]], keď prehrala s [[Jennifer Capriatiová|Jennifer Capriatiovou]], 12 – 10 v rozhodujúcom sete. Ďalší významný úspech prišiel koncom roku, keď vyhrala [[WTA Tour Championships]] v [[Los Angeles]], pričom vtedajšiu svetovú jednotku [[Serena Williamsová|Serenu Wiliamsovú]], doslova zmietla z kurtu. Najúspešnejší rok v jej kariére bol [[2003]]. Vyhrala deväť turnajov, vrátane svetového šampionátu WTA Tour, dosiahla dve grandslamové finále (French Open a [[US Open]]) – v oboch prehrala so svojou krajankou [[Justine Heninová|J. Heninovou-Hardennovou]]. Bola svetovou jednotkou niekoľko týždňov, napokon rok ukončila ako dvojka za zmienenou Heninovou. Rok [[2004]] začala štvrtou finálovou účasťou na Grandslame [[Australian Open]] kde opäť prehrala s veľkou rivalkou Justine. Neskôr zvíťazila na turnajoch v [[Paríž]]i a [[Antverpy|Antverpách]]. Bohužiaľ, potom ju postihli zdravotné ťažkosti so zápästím, ktoré si vyžadovali chirurgický zákrok, a spôsobili jej neúčasť na ďalších turnajoch v tomto roku. === 2005 === Vo [[február]]i [[2005]], sa vrátila na kurty, po takmer roku nútenej prestávky, spôsobenej zraneniami. Podaril sa jej úspešný návrat medzi tenisovú špičku, keď ako nenasadená hráčka dosiahla 14 víťazstiev v rade proti najlepším svetovým hráčkam. Vyhrala prestížne turnaje [[Indian Wells Masters]] i [[Miami]] (porazila päť zo šiestich hráčok vtedajšej najlepšej šestky). Vysnívaný titul z grandslamu sa jej podarilo získať na [[US Open]]. Vo finále porazila [[Mary Pierceová|Mary Pierceovú]] 6 – 3, 6 – 1, zinkasovala 2,2 miliónov USD — rekordnú sumu v ženskom športe. Pôvodne mala dostať o polovicu menej, ale pretože triufovala aj na U.S. Open Series, obdržala bonus 100%. Spolu vyhrala v roku 2005 9 turnajov, posledným bol [[Gaz de France Stars]] v [[Hasselt]]e. [[5. september|5. septembra]] 2005 ukončila spoluprácu s trénerom [[Marc Dehous|Marcom Dehousom]] a rozhodla sa pre individuálnu prípravu V roku 2005 na [[WTA Tour Championships]] Clijstersová vypadla už pod dvoch zápasoch. Prvou prehrou bola tá v strhujúcom zápase s Mary Pierceovou (6 – 1, 4 – 6, 7 – 6). [[Amélie Mauresmová]] ju porazila v druhom (6 – 3, 7 – 6). Za svoju kariéru získala spolu 34 titulov vo dvojhre a 11 titulov vo štvorhre. === Tréneri === * 1992 – 1996: [[Bart Van Kerckhove]]; stretol sa s Kim, keď mala 11, a bol si istý, že sa prebojuje medzi najlepších 10 na svete. * 1996 – 2002: [[Carl Maes]] * 2002 – 2005: [[Marc Dehous]] * 2009: [[Wim Fisette]] == Ocenenia == '''2000''' * [[WTA ocenenia#Nováčik roka|Nováčik roka]] '''2001''' * [[WTA ocenenia#Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie|Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie]] '''2002''' * Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie '''2003''' * Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie '''2004''' * [[WTA ocenenia#Najlepší servis|WTA Najlepší servis]] * Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie '''2005''' * [[International Tennis Federation#Women.27s singles|ITF World Champion]] * WTA Tour Championships Race winner. * Najlepšia belgická športovkyňa. * International Tennis Writers Association (ITWA)- Hráčka roka. * International Tennis Writers Ambassador for Tennis. '''2006''' * [[WTA ocenenia#Hráčka roka – dvojhra|WTA Hráčka roka – dvojhra]] * [[WTA ocenenia#Návrat roka|WTA Návrat roka]] * Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie '''2007''' * Cena Karen Krantzckeové za najlepšie športové chovanie == Finálové účasti na turnajoch WTA (77) == === Dvojhra – výhry (40) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[26. september]] [[1999]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | koberec | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Dominique Monamiová]] | 6 – 2, 6 – 2 |- | 2. | [[16. január]] [[2000]] | [[Moorilla Hobart International|Hobart]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Chanda Rubinová]] | 2 – 6, 6 – 2, 6 – 2 |- | 3. | [[5. november]] [[2000]] | [[Sparkassen Cup Int'l Damen Tennis Grand Prix|Lipsko]], [[Nemecko]] | koberec | {{Minivlajka|Rusko}} [[Jelena Lichovcevová]] | 7 – 6<sup>6</sup>, 4 – 6, 6 – 4 |- | 4. | [[29. júl]] [[2001]] | [[Bank of the West Classic|Stanford]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 4, 6 – 7<sup>5</sup>, 6 – 1 |- | 5. | [[30. september]] [[2001]] | [[Sparkassen Cup Int'l Damen Tennis Grand Prix|Lipsko]], [[Nemecko]] | koberec | {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Magdalena Malejevová]] | 6 – 1, 6 – 1 |- | 6. | [[28. október]] [[2001]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]] | 6 – 2, 6 – 2 |- | 7. | [[5. máj]] [[2002]] | [[Betty Barclay Cup|Hamburg]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 1 – 6, 6 – 3, 6 – 4 |- | 8. | [[13. október]] [[2002]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Slovensko}} [[Daniela Hantuchová]] | 4 – 6, 6 – 3, 6 – 4 |- | 9. | [[27. október]] [[2002]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Bulharsko}} [[Magdalena Malejevová]] | 6 – 1, 6 – 2 |- | 10. | [[11. november]] [[2002]] | [[WTA Tour Championships]], [[Spojené štáty]] | koberec | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 7 – 5, 6 – 3 |- | 11. | [[12. január]] [[2003]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 4, 6 – 3 |- | 12. | [[15. marec]] [[2003]] | [[Pacific Life Open|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 4, 7 – 5 |- | 13. | [[18. máj]] [[2003]] | [[Rome Masters|Rím]], [[Taliansko]] | antuka | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 3 – 6, 7 – 6<sup>3</sup>, 6 – 0 |- | 14. | [[21. jún]] [[2003]] | [[Ordina Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 6 – 7<sup>4</sup>, 3 – 0 skreč |- | 15. | [[27. júl]] [[2003]] | [[Bank of the West Classic|Stanford]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jennifer Capriatiová]] | 4 – 6, 6 – 4, 6 – 2 |- | 16. | [[10. august]] [[2003]] | [[JPMorgan Chase Open presented by Herbalife|Los Angeles]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 1, 3 – 6, 6 – 1 |- | 17. | [[12. október]] [[2003]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 5 – 7, 6 – 4, 6 – 2 |- | 18. | [[26. október]] [[2003]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Chanda Rubinová]] | 6 – 2, 7 – 5 |- | 19. | [[10. november]] [[2003]] | [[WTA Tour Championships]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6 – 2, 6 – 0 |- | 20. | [[15. február]] [[2004]] | [[Open Gaz de France|Paríž]], [[Francúzsko]] | koberec | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Mary Pierceová]] | 6 – 2, 6 – 1 |- | 21. | [[22. február]] [[2004]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Silvia Farinová Eliová|Silvia Farinová]] | 6 – 3, 6 – 0 |- | 22. | [[19. marec]] [[2005]] | [[Pacific Life Open|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 4, 4 – 6, 6 – 2 |- | 23. | [[2. apríl]] [[2005]] | [[Sony Ericsson Open|Miami]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Maria Šarapovová]] | 6 – 3, 7 – 5 |- | 24. | [[18. jún]] [[2005]] | [[The Hastings Direct International Championships|Eastbourne]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Rusko}} [[Vera Duševinová]] | 7 – 5, 6 – 0 |- | 25. | [[31. júl]] [[2005]] | [[Bank of the West Classic|Stanford]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 7 – 5, 6 – 2 |- | 26. | [[14. august]] [[2005]] | [[JPMorgan Chase Open presented by Herbalife|Los Angeles]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Slovensko}} [[Daniela Hantuchová]] | 6 – 4, 6 – 1 |- | 27. | [[21. august]] [[2005]] | [[Rogers Cup presented by National Bank|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 7 – 5, 6 – 1 |- | 28. | [[10. september]] [[2005]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Mary Pierceová]] | 6 – 3, 6 – 1 |- | 29. | [[2. október]] [[2005]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Anna-Lena Grönefeldová]] | 6 – 2, 6 – 4 |- | 30. | [[30. október]] [[2005]] | [[Gaz de France Stars|Hasselt]], [[Belgicko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Francesca Schiavoneová]] | 6 – 2, 6 – 3 |- | 31. | [[7. máj]] [[2006]] | [[J&S Cup|Varšava]], [[Poľsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 7 – 5, 6 – 2 |- | 32. | [[30. júl]] [[2006]] | [[Bank of the West Classic|Stanford]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Patty Schnyderová]] | 6 – 4, 6 – 2 |- | 33. | [[5. november]] [[2006]] | [[Gaz de France Stars|Hasselt]], [[Belgicko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Estónsko}} [[Kaia Kanepiová]] | 6 – 3, 3 – 6, 6 – 4 |- | 34. | [[12. január]] [[2007]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Srbsko}} [[Jelena Jankovićová]] | 4 – 6, 7 – 6<sup>1</sup>, 6 – 4 |- | 35. | [[13. september]] [[2009]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Dánsko}} [[Caroline Wozniacka]] | 7 – 5, 6 – 3 |- | 36. | [[9. január]] [[2010]] | [[Ženská dvojhra na Brisbane International 2010|Brisbane]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{BEL}} [[Justine Heninová]] | 6 – 3, 4 – 6, 7 – 6<sup>6</sup> |- | 37. | [[3. apríl]] [[2010]] | [[Sony Ericsson Open|Miami]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{USA}} [[Venus Williamsová]] | 6 – 2, 6 – 1 |- | 38. | [[15. august]] [[2010]] | [[Western & Southern Financial Group Masters and Women’s Open|Cincinnati]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{RUS}} [[Marija Šarapovová]] | 2 – 6, 7 – 6<sup>4</sup>, 6 – 2 |- | 39. | [[11. september]] [[2010]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{RUS}} [[Vera Zvonariovová]] | 6 – 2, 6 – 1 |- | 40. | [[31. október]] [[2010]] | [[WTA Tour Championships]], [[Katar (štát)|Katar]] | tvrdý | {{DEN}} [[Caroline Wozniacka]] | 6 – 3, 5 – 7, 6 – 3 |- | 41. | [[29. september]] [[2011]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{CHN}} [[Li Na]] | 3 – 6, 6 – 3, 6 – 3 |} === Dvojhra – prehry (17) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[24. október]] [[1999]] | [[VÚB Open|Bratislava]], [[Slovensko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6 – 3 6 – 3 |- | 2. | [[8. október]] [[2000]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Švajčiarsko}} [[Martina Hingisová]] | 6 – 0 6 – 3 |- | 3. | [[17. marec]] [[2001]] | [[Pacific Life Open|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 4 – 6 6 – 4 6 – 2 |- | 4. | [[10. jún]] [[2001]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jennifer Capriatiová]] | 1 – 6 6 – 4 12 – 10 |- | 5. | [[23. jún]] [[2001]] | [[Ordina Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 6 – 4 3 – 6 6 – 3 |- | 6. | [[28. júl]] [[2002]] | [[Bank of the West Classic|Stanford]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 6 – 3 6 – 3 |- | 7. | [[22. september]] [[2002]] | [[Toyota Princess Cup|Tokio]], [[Japonsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 2 – 6 6 – 3 6 – 3 |- | 8. | [[16. február]] [[2003]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 6 – 2 6 – 4 |- | 9. | [[2. marec]] [[2003]] | [[State Farm Women's Tennis Classic|Scottsdale]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | 3 – 6 7 – 5 6 – 4 |- | 10. | [[11. máj]] [[2003]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 6 – 4 4 – 6 7 – 5 |- | 11. | [[8. jún]] [[2003]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 6 – 0 6 – 4 |- | 12. | [[3. august]] [[2003]] | [[Acura Classic|San Diego]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 3 – 6 6 – 2 6 – 3 |- | 13. | [[7. september]] [[2003]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 7 – 5 6 – 1 |- | 14. | [[1. február]] [[2004]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Justine Heninová]] | 6 – 3 4 – 6 6 – 3 |- | 15. | [[19. február]] [[2006]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 3 – 6 6 – 3 6 – 3 |- | 16. | [[6. august]] [[2006]] | [[Acura Classic|San Diego]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Maria Šarapovová]] | 7 – 5 7 – 5 |- | 17. | [[18. február]] [[2007]] | [[Proximus Diamond Games 2007|Antverpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6 – 4 7 – 6<sup>4</sup> |- | 18. | [[14. január]] [[2011]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Čína}} [[Li Na]] | 7 – 6<sup>3</sup>, 6 – 3 |} === Štvorhra – výhry (11) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[24. október]] [[1999]] | [[VÚB Open|Bratislava]], [[Slovensko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Laurence Courtoisová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lilia Osterlohová]]<br />{{Minivlajka|Bielorusko}} [[Oľga Barabanšiková]] | 6 – 2 3 – 6 7 – 5 |- | 2. | [[21. máj]] [[2000]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Sabine Appelmansová]] | {{Minivlajka|Slovinsko}} [[Petra Rampreová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Jennifer Hopkinsová]] | 6 – 1 6 – 1 |- | 3. | [[11. august]] [[2002]] | [[JPMorgan Chase Open presented by Herbalife|Los Angeles]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Jelena Dokićová]] | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]]<br />{{Minivlajka|Slovensko}} [[Daniela Hantuchová]] | 6 – 3 6 – 3 |- | 4. | [[27. október]] [[2002]] | [[FORTIS Championships Luxembourg|Luxembourg]], [[Luxembursko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Slovensko}} [[Janette Husárová]] | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Barbara Rittnerová]]<br />{{Minivlajka|Česko}} [[Květa Peschkeová]] | 4 – 6 6 – 3 7 – 5 |- | 5. | [[12. január]] [[2003]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Rennae Stubbsová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Conchita Martínezová]] | 6 – 3 6 – 3 |- | 6. | [[16. február]] [[2003]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Émilie Loitová]]<br />{{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nathalie Dechyová]] | 6 – 2 6 – 0 |- | 7. | [[2. marec]] [[2003]] | [[State Farm Women's Tennis Classic|Scottsdale]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 1 6 – 4 |- | 8. | [[8. jún]] [[2003]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | 6 – 7<sup>5</sup> 6 – 2 9 – 7 |- | 9. | [[6. júl]] [[2003]] | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | 6 – 4 6 – 4 |- | 10. | [[3. august]] [[2003]] | [[Acura Classic|San Diego]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6 – 4 7 – 5 |- | 11. | [[19. október]] [[2003]] | [[Zürich Open|Zürich]], [[Švajčiarsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | 7 – 6<sup>3</sup> 6 – 2 |} === Štvorhra – prehry (9) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[16. január]] [[2000]] | [[Moorilla Hobart International|Hobart]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Alicia Moliková]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Émilie Loitová]]<br />{{Minivlajka|Taliansko}} [[Rita Grandeová]] | 6 – 2 2 – 6 6 – 3 |- | 2. | [[5. november]] [[2000]] | [[Sparkassen Cup Int'l Damen Tennis Grand Prix|Lipsko]], [[Nemecko]] | koberec | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Laurence Courtoisová]] | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Anne-gaelle Sidotová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Arantxa Sánchezová Vicariová]] | 6 – 7<sup>6</sup> 7 – 5 6 – 3 |- | 3. | [[4. marec]] [[2001]] | [[State Farm Women's Tennis Classic|Scottsdale]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Meghann Shaughnessyová]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Rennae Stubbsová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]] | W/O |- | 4. | [[23. jún]] [[2001]] | [[Ordina Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Miriam Oremansová]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Nadia Petrovová]]<br />{{Minivlajka|Rumunsko}} [[Ruxandra Dragomirová]] | 7 – 6<sup>5</sup> 6 – 7<sup>5</sup> 6 – 4 |- | 5. | [[8. júl]] [[2001]] | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Austrália}} [[Rennae Stubbsová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]] | 6 – 4 6 – 3 |- | 6. | [[23. september]] [[2001]] | [[Toyota Princess Cup|Tokio]], [[Japonsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Južná Afrika}} [[Liezel Huberová]]<br />{{Minivlajka|Zimbabwe}} [[Cara Blacková]] | 6 – 1 6 – 3 |- | 7. | [[15. marec]] [[2003]] | [[Pacific Life Open|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 3 – 6 6 – 4 6 – 1 |- | 8. | [[11. máj]] [[2003]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | 6 – 3 4 – 6 6 – 4 |- | 9. | [[10. november]] [[2003]] | [[WTA Tour Championships]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Japonsko}} [[Ai Sugiyamová]] | {{Minivlajka|Argentína}} [[Paola Suárezová]]<br />{{Minivlajka|Španielsko}} [[Virginia Ruanová Pascualová]] | 6 – 4 3 – 6 6 – 3 |} ==Kariérne štatistiky== ===Grandslamové účasti prehľad=== {{Legenda - tenisové výsledky}} {|class=wikitable style=text-align:center;font-size:97% |- !Turnaj!![[WTA Tour 1997|1997]]!![[WTA Tour 1998|1998]]!![[WTA Tour 1999|1999]]!![[WTA Tour 2000|2000]]!![[WTA Tour 2001|2001]]!![[WTA Tour 2002|2002]]!![[WTA Tour 2003|2003]]!![[WTA Tour 2004|2004]]!![[WTA Tour 2005|2005]]!![[WTA Tour 2006|2006]]!![[WTA Tour 2007|2007]]!![[WTA Tour 2008|2008]]!![[WTA Tour 2009|2009]]!![[WTA Tour 2010|2010]]!![[WTA Tour 2011|2011]]!![[WTA Tour 2012|2012]]!!SR!!|V–P |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[Australian Open]] |A |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2000|1R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2001|4R]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2002|SF]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2003|SF]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2004|F]] |A | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2006|SF]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2007|SF]] |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2010|3R]] |bgcolor=lime|'''[[Ženská dvojhra na Australian Open 2011|V]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2012|SF]] |1 / 10 |43–9 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[French Open]] |A |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2000|1R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2001|F]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2002|3R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2003|F]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2005|4R]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2006|SF]] |A |A |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2011|2R]] |A |0 / 7 |23–7 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 1999|4R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2000|2R]] | style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2001|ŠF]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2002|2R]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2003|SF]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2005|4R]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2006|SF]] |A |A |A | style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2010|ŠF]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2012|4R]] |0 / 9 |29–9 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[US Open]] |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 1999|3R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2000|2R]] | style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2001|ŠF]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2002|4R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2003|F]] |A |bgcolor=lime|'''[[Ženská dvojhra na US Open 2005|V]] |A |A |A |bgcolor=lime|'''[[Ženská dvojhra na US Open 2009|V]] |bgcolor=lime|'''[[Ženská dvojhra na US Open 2010|V]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2012|2R]] |3 / 9 |38–6 |- !style=text-align:left|Výhry–Prehry !0–0 !0–0 !5–2 !2–4 !17–4 !11–4 !22–4 !6–1 !13–2 !14–3 !5–1 !0–0 !7–0 !13–2 !8–1 !9–3 !{{nowrap|4 / 35}} !{{nowrap|133–31}} |- |'''[[WTA Finals|WTA Tour Championships]] |A |A |A | style="background:#ffebcd;"|[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2000|ŠF]] | style="background:yellow;"|[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2001|SF]] |bgcolor=lime|'''[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2002|V]] |bgcolor=lime|'''[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2003|V]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2005|ZS]] | style="background:yellow;"|[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2006|SF]] |A |A |A |bgcolor=lime|'''[[Dvojhra na WTA Tour Championships 2010|V]] |A |A !3 / 7 !19–7 |} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == {{WTA Profil|1583}} {{ITF Profil|20011723}} {{FED CUP Profil|20011723}} {{Svetové tenisové jednotky (ženy)}} {{Víťazky Australian Open}} {{Víťazky US Open}} {{Víťazky French Open - štvorhra}} {{Víťazky Wimbledonu - štvorhra}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Clijstersová, Kim}} [[Kategória:Belgickí tenisti]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi Wimbledonu]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] f9r5jfko106j8maxlbt0i2qbessx4kn Talmud 0 70009 8358914 8080580 2026-08-22T16:15:36Z Maximilián Fedora 259749 8358914 wikitext text/x-wiki {{Judaizmus|Náboženské texty}} [[Súbor:First page of the first tractate of the Talmud (Daf Beis of Maseches Brachos).jpg|náhľad|Prvá stránka [[Babylonský Talmud|Babylonského Talmudu]], začiatok traktátu Berachot. Uprostred [[Mišna]] a [[Gemara]], v pravom stĺpci [[Raši (rabín)|Rašiho]] komentár, v ľavom neskoršie komenáre tzv. [[Tosafisti|tosafistov]].]] '''Talmud''' (po [[hebrejčina|hebrejsky]] תלמוד – ''učenie, štúdium'')<ref name=stemberger206>{{Citácia knihy | priezvisko = Stemberger | meno = Günter | odkaz na autora = | titul = Talmud a Midraš: Úvod do rabínské literatury | prekladatelia = Petr Sláma | vydavateľ = Vyšehrad | miesto = Praha | vydanie text = Vyd. 1. |rok = 1999 | isbn = 80-7021-301-9| kapitola = | strany = 206| jazyk = po česky }}</ref> je spolu s [[Tanach]]om (hebrejskou [[Biblia|Bibliou]]) najdôležitejším náboženským textom [[Judaizmus|judaizmu]]. Primárne ide o komentár k [[Mišna|Mišne]], do ktorého však boli začlenené rozličné ďalšie látky ako naratívneho, tak náboženskoprávneho charakteru, akademické debaty, diskusie a výklady biblického textu. Talmud je nesmierne rozsiahle kolektívne dielo, navyše existujú dve verzie Talmudu: rozsiahlejší [[Babylonský Talmud|babylonský]] a kratší [[Jeruzalemský Talmud|palestínsky]] ([[Jeruzalemský Talmud|jeruzalemský]]). == Referencie == {{Referencie}} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | prekladatelia = [[Valerian Trabalka]] | titul = Antológia Talmudu | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Izraelská obchodná komora na Slovensku | rok = 2016 | isbn = 978-80-971954-2-7 | počet strán = 256 | strany = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Sláma | meno = Petr | titul = Tanu rabanan : antologie rabínské literatury | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Vyšehrad (nakladateľstvo)|Vyšehrad]] | rok = 2010 | isbn = 978-80-7021-722-1 | edícia = Světová náboženství | zväzok edície = | počet strán = 552 | strany = }} == Pozri aj == * [[Biblia]] * [[Korán]] == Iné projekty == {{projekt|q=Talmud|commons=Category:Talmud}} == Externé odkazy == * [http://www.mechon-mamre.org/b/l/l0.htm Babylonský Talmud (po hebrejsky)] {{Webarchive|url=https://wayback.archive-it.org/all/20131011213928/http://www.mechon-mamre.org/b/l/l0.htm |date=2013-10-11 }} * [http://www.mechon-mamre.org/b/r/r0.htm Jeruzalemský Talmud (po hebrejsky)] {{Webarchive|url=https://wayback.archive-it.org/all/20131011213925/http://www.mechon-mamre.org/b/r/r0.htm |date=2013-10-11 }} * [http://www.e-daf.com/ Talmud v hebrejčine ku každodennému štúdiu (naskenované stránky)] * [http://www.sacred-texts.com/jud/index.htm Babylonský Talmud (po anglicky), preložil M. L. Rodkinson (1918)] * [http://www.come-and-hear.com/tcontents.html Niekoľko traktátov Babylonského Talmudu v modernom preklade z edície Soncino] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110705182523/http://www.come-and-hear.com/tcontents.html |date=2011-07-05 }} {{Židovský výhonok}} [[Kategória:Judaizmus]] [[Kategória:Hebrejské slová a frázy]] ejl5pdeeymeciwrskbe1eh1phkit6tg Michalská ulica (Bratislava) 0 76947 8359129 7423389 2026-08-23T10:28:23Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359129 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Michalská ulica | Obrázok = Michalská 3 april tower.jpg |Štát = Slovensko | Mesto = [[Bratislava]] | Mestská časť = [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]] | Okres = [[Bratislava I]] | Mapa okolia = Michalska ulica from Michalska veza.jpg |PSČ = 811 03 | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.144688 | Východná dĺžka = 17.106797 | Dĺžka = 250 | Šírka = | Vznik = | Začína = [[Hurbanovo námestie (Bratislava)|Hurbanovom nám.]] | Končí = [[Ventúrska ulica|Ventúrskej]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = S - J | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Michalská ulica''' ({{v jazyku|deu|Michaelergasse}}, {{V jazyku|hun|Mihály-utca}}) je ulica v [[Bratislava|bratislavskom]] [[Staré Mesto (Bratislava)|Starom Meste]], situovaná pod [[Michalská brána|Michalskou bránou]]. Jej pokračovanie smerom od [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárskej]] k [[Strakova ulica (Bratislava)|Strakovej ulici]] tvorí [[Ventúrska ulica]]. Nachádza sa tu [[Segnerova kúria]], [[Jesenákov palác (Michalská)|Jesenákov palác]] a [[Palác Uhorskej kráľovskej komory]]. V blízkosti sú: * [[Hlavné námestie (Bratislava)|Hlavné námestie]] * [[Sedlárska ulica (Bratislava)|Sedlárska ulica]] * [[Klariská ulica]] * [[Ventúrska ulica]] * [[Biela ulica (Bratislava)|Biela ulica]] * [[Baštová ulica (Bratislava)|Baštová ulica]] * [[Zámočnícka ulica (Bratislava)|Zámočnícka ulica]] == Obyvatelia == V dome č.2. na Michalskej ulici sa narodil [[Franz Wimmer]], slovenský [[architekt]]. == Galéria == <gallery> Obrázok:Bratislava Segnerova kuria.JPG|Segnerova kúria Obrázok:Palác Uhorskej kráľovskej komory.jpg|Palác Uhorskej kráľovskej komory </gallery> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Michalská, Bratislava}} == Exteerné odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Michalsk%C3%A1,%20Bratislava Michalská ulica na mape Bratislavy] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] 6zbujfx0zw9ng4ytxu7mznyvcsawy5i Michalská ulica (Hlohovec) 0 76952 8359087 6325566 2026-08-23T09:32:34Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359087 wikitext text/x-wiki '''Michalská ulica''' v [[Hlohovec|Hlohovci]], nadväzuje na [[Námestie sv. Michala]]. Námestie i ulica sú pomenované podľa archanjela [[Michal (anjel)|svätého Michala]]. {{slovenský výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{Súradnice|48.426265|17.794198|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Ulice v Hlohovci]] opz1qrzawcg7ybq5sy6c9rwsfsjlbc3 Šablóna:UKR 10 77762 8358976 6712594 2026-08-22T20:28:08Z MajkoSK 115544 zjednodušenie kódu, dokumentáciu som presunul do podšablóny 8358976 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1|bez}}} |n={{#switch:{{{2|0}}}|2=Ukrajina [[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]]|#default=[[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]] Ukrajina}} |w=[[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]] [[Ukrajina|{{{2|Ukrajina}}}]] |bez|=[[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]] |{{#switch:{{{2}}}|1=[[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]]}} [[{{#switch:{{{1}}} |f=Ukrajinské národné futbalové mužstvo |f21=Ukrajinské národné futbalové mužstvo do 21 rokov |fz=Ukrajinské národné ženské futbalové družstvo |fz19=Ukrajinské národné futbalové družstvo žien do 19 rokov |fz17=Ukrajinské národné futbalové družstvo žien do 17 rokov |lh=Ukrajinské národné hokejové mužstvo |lhj=Ukrajinské národné hokejové mužstvo hráčov do 20 rokov |lh18=Ukrajinské národné hokejové mužstvo hráčov do 18 rokov |lhz=Ukrajinské národné ženské hokejové družstvo |lhzj=Ukrajinské národné hokejové družstvo žien do 18 rokov |dc=Ukrajinský daviscupový tím |fc=Ukrajinský fedcupový tím |bm=Ukrajinské národné basketbalové družstvo mužov |bz=Ukrajinské národné basketbalové družstvo žien |h=Ukrajinské národné hádzanárske mužstvo |hz=Ukrajinské národné hádzanárske družstvo žien |vm=Ukrajinské národné volejbalové družstvo mužov |vz=Ukrajinské národné volejbalové družstvo žien |vpm=Ukrajinské národné vodnopólové družstvo mužov |vpz=Ukrajinské národné vodnopólové družstvo žien |fsm=Ukrajinské národné futsalové družstvo mužov |fsz=Ukrajinské národné futsalové družstvo žien |fsam=Ukrajinské národné AMF futsalové družstvo mužov |fsaz=Ukrajinské národné AMF futsalové družstvo žien |rm=Ukrajinské národné ragbyové družstvo mužov |rz=Ukrajinské národné ragbyové družstvo žien |phm=Ukrajinské národné družstvo pozemného hokeja mužov |phz=Ukrajinské národné družstvo pozemného hokeja žien |bzm=Ukrajinské národné bejzbalové družstvo mužov |sfz=Ukrajinské národné softbalové družstvo žien |flm=Ukrajinské národné florbalové družstvo mužov |flz=Ukrajinské národné florbalové družstvo žien |afm=Ukrajinské národné družstvo amerického futbalu mužov |bhm=Ukrajinské národné bandyhokejové družstvo mužov |nhm=Ukrajinské národné nohejbalové družstvo mužov |nhz=Ukrajinské národné nohejbalové družstvo žien |kf=Ukrajinské národné korfbalové družstvo |rlm=Ukrajinské národné rugbyleaguové družstvo mužov |cpm=Ukrajinské národné canoepolové družstvo mužov |{{{1}}}=<em class="warning">Neznámy parameter: {{{1}}}</em> }} {{{4|}}}|{{#if:{{{3|}}}|{{{3}}}|Ukrajina}}]] {{#switch:{{{2}}}|2=[[File:Flag of Ukraine.svg|22x16px|border|Ukrajina|link=]]}}}}<noinclude> {{Dokumentácia}} </noinclude> 2jm93qfpgw8wvjlvk3z08rok4p9djur Justine Heninová 0 80290 8359063 8087559 2026-08-23T08:59:42Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359063 wikitext text/x-wiki {{Infobox tenista | meno = Justine Heninová | obrázok = Justine Henin Miami (cropped).jpg | prezývka = Juju | krajina = [[Belgicko]] | sídlo = [[Monte Carlo]], [[Monako (štát)|Monako]] | dátum narodenia = {{dnv|1982|6|1}} | miesto narodenia = [[Liége]], [[Belgicko]] | výška = {{cm|166|m}} | váha = {{kg|57}} | rokprof = [[1999]] | koniec kariéry = 14. máj 2008 | hral = pravou rukou, jednoručný bekend | výhry = 19 461 375 $ | dvojhra výhryprehry = 493-107 | dvojhra víťazstvá = 41 | dvojhra pozícia = 1 ([[20. október]] [[2003]]) | AustralianOpenvýsledok= '''Víťazka''' ([[Australian Open 2004|2004]]) | FrenchOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[French Open 2003|2003]], [[French Open 2005|2005]], [[French Open 2006|2006]], [[French Open 2007|2007]]) | Wimbledonvýsledok = Finále ([[Wimbledon 2001|2001]], [[Wimbledon 2006|2006]]) | USOpenvýsledok = '''Víťazka''' ([[US Open 2003|2003]], [[US Open 2007|2007]]) | štvorhra výhryprehry = 47-35 | štvorhra víťazstvá = 2 | štvorhra pozícia = 23 ([[14. január]] [[2002]]) | stav k = | portál = Belgicko }} {{olympijské zlato}} '''Justine''' „'''Juju'''“ '''Heninová''' (neprechýlene Justine Henin), predtým aj '''Justine Heninová-Hardennová''' (neprechýlene Justine Henin-Hardenn; * [[1. jún]], [[1982]], [[Liège]], [[Belgicko]]) je bývalá belgická profesionálna [[tenistka]], popredná hráčka rebríčka [[WTA]], víťazka siedmich grandslamových turnajov. Vynikala mentálnou silou a jednoručným bekhendom, ktorý [[John McEnroe]] nazval najlepším a najkrajším na svete, hraným či už mužom alebo ženou. [[14. máj]]a [[2008]] ohlásila koniec svojej profesionálnej kariéry.<ref>http://tenis.sme.sk/c/3876652/Tenis-Heninova-ohlasila-definitivny-koniec-kariery.html</ref> == Rodinný život == Jej matka bola učiteľka [[francúzština|francúzštiny]] a [[dejepis (pedagogika)|dejepisu]], ktorá zomrela na [[zhubný nádor|na rakovinu]], keď mala Justine iba 12 rokov. Má sestru Sarah a brata Davida, ďalšia sestra Florence zomrela. [[16. novembra]] [[2002]] sa vydala za Pierrea-Yvesa Hardennea. Jej oficiálne meno však zostalo ''Justine Henin''. Na tenisových kurtoch štyri roky pôsobila ako ''Justine Henin-Hardenne''. Po manželskej kríze začala používať pôvodné meno. == Tenisová kariéra == === Začiatky === Justine Heninovú, priaznivcami prezývanú ''Juju'', od veku 14 rokov trénoval Carlos Rodriguez. Do okruhu WTA vstúpila v máji [[1999]], keď obdržala divokú kartu na [[Belgian Open]] v [[Antverpy|Antverpách]] a prekvapujúco tento turnaj so stratou jediného setu vyhrala. [[2001|O dva roky neskôr]] už dosiahla semifinále [[French Open]] a finále [[Wimbledon (tenis)|Wimbledonu]], vyhrala tri turnaje a na konci roka jej patrilo v rebríčku 7. miesto. [[2002|Ďalší rok]] pridala dva tituly, dosiahla 4 finálové účasti a skončila medzi 5 najlepšími. Najcennejšie bolo víťazstvo na [[German Open]], v semifinále porazila [[Jennifer Capriatiová|Jennifer Capriatovú]] a vo finále [[Serena Williamsová|Serenu Wiliamsovú]]. === Úspechy na grandslamoch === V roku [[2003]] začala dominovať na okruhu WTA. [[7. júna]] vyhrala prvý grandslamový turnaj [[French Open]], keď v semifinále porazila [[Serena Williamsová|Serenu Williamsovú]] a vo finále krajanku [[Kim Clijstersová|Kim Clijstersovú]]. O niekoľko mesiacov na U.S. Open v semifinále zvíťazila nad [[Spojené štáty|domácou]] [[Jennifer Capriatiová|Jennifer Capriatiovou]] v dramatickom zápase, ktorý sa skončil až po polnoci, jej súperke chýbali jedenásťkrát len 2 loptičky k víťazstvu. Vo finále znovu triumfovala nad veľkou rivalkou [[Kim Clijstersová|Kim]], ktorú [[19. októbra]] [[2003]] nahradila na poste svetovej jednotky. === Roky 2004-2005 === V rokoch [[2004]] a [[2005]] bola jej výkonnosť poznačená zdravotnými problémami, napriek tomu dosiahla niekoľko významných úspechov. V úvode roka 2004 jej imunitu narušil [[cytomegalovírus]], podľa vlastných slov často spávala až 18 hodín denne. Na [[French Open 2004]] vypadla v druhom kole s [[Tathiana Garbinová|Tathianou Garbinovou]]. Odhlásila sa z nasledujúcich turnajov - [[Rosmalen]] a [[Wimbledon]]. Na [[Letné olympijské hry 2004|olympiáde]] v Aténach v semifinále porazila [[Anastasija Myskinová|Anastasiju Myskinovu]] napriek tomu, že v rozhodujúcom treťom sete prehrávala už 1:5. V následnom finále vyhrala nad [[Amélie Mauresmová|Amélie Mauresmovou]]. V septembri sa snažila obhájiť prvenstvo na U.S. Open, ale prehrala v 4. kole s [[Nadia Petrova|Nadiou Petrovovou]]. Z ďalších turnajov sa odhlásila, aby sa definitívne vyliečila z vírusového ochorenia. Následne stratila prvenstvo v rebríčku, ktoré jej patrilo 45 týždňov. Plánovaný návrat začiatkom roka 2005 sa neuskutočnil, pretože v decembri 2004 si počas tréningu zranila [[koleno]]. [[25. marca]] [[2005]] sa po viac ako polroku sa vrátila na okru WTA, v [[Miami]] prehrala vo štvrťfinále s mladou [[Marija Šarapovová|Marijou Šarapovovou]]. Na ďalšom turnaji porazila vo finále [[Jelena Dementievová|Dementievovú]]). V apríli 2005 získala 21. turnajový titul vo [[Varšava|Varšave]], keď vyhrala nad [[Svetlana Kuznecovová|Svetlanou Kuznecovovou]] vo finále. V máji 2005 porazila Šarapovovú v dvoch setoch vo štvrťfinále [[German Open]], vo finále zdolala [[Nadia Petrovová|Petrovovú]]. Bol to jej tretí titul v poradí na antukových turnajoch a stala sa najväčšou favoritkou na blížiaci sa French Open. Na ňom absolvovala mimoriadne dramatické 4. kolo, keď odvracala dva mečbaly [[Svetlana Kuznecovová|Svetlany Kuznecovovej]]. V štvrťfinále porazila Šarapovou a v semifinále Petrovovú. Napokon [[4. júna]] vo finále rozdrvila [[Francúzsko|domácu]] [[Mary Pierceová|Mary Pierceovú]] 6:1 6:1. Jej úspech zároveň znamenal 24. víťazstvo v poradí a 10 finálové víťazstvo za sebou - túto sériu začala v októbri [[2003]] na turnaji v [[Zürich]]u. Titul znamenal jej postup na 7. priečku v rebríčku. Na tráve vo [[Wimbledon]]e bola jej séria 24 víťazstiev zastavená gréckou tenistkou [[Eleni Daniilidouová|Daniiliduovou]] a stala sa tak prvou víťazkou French Open, ktorá prehrala v úvodnom kole následného Wimbledonu. V auguste v pozícii svetovej štvorky prehrala s tradičnou rivalkou [[Kim Clijsters]]ovou vo finále. Na [[U.S. Open]] neuspela s [[Mary Pierceová|Mary Pierceovou]] v štvrtom kole, potom sa odhlásila z nasledujúceho turnaja v [[Luxemburg]]u. Po návrate v októbri prehrala hneď v druhom kole (v prvom mala voľný žreb) s nenasadenou [[Taliansko|Taliankou]] [[Flavia Pennettová|Flaviou Pennettovou]]. Vzápätí sa odhlásila zo všetkých zvyšných turnajov roku 2005. === 2006 === [[Súbor:Justine henin hardenne medibank international 2006 02.jpg|280px|thumb|Justine Heninová na [[Medibank International]] v [[Sydney]], [[2006]]]] V január]i ako 5. nasadená na turnaji v [[Sydney]] v ostro sledovanom prvom kole porazila po niekoľkých rokoch navrátivšiu sa [[Martina Hingisová|Martinu Hingisovú]] 6:3 6:3, v semifinále [[Svetlana Kuznecovová|Kuznecovovú]] a napokon vo finále [[Taliansko|Talianku]] [[Francesca Schiavone|Schiavoneovú]] 4-6 7-5 7-5. Na [[Australian Open]] vyhrala so svetovou jednotkou [[Lindsay Davenportová|Lindsay Davenportovou]] i nasadenou štvorkou [[Marija Šarapovová|Marijou Šarapovovou]]. Vo finále však prehrávala s [[Amélie Mauresmová|Amélie Mauresmovou]] 1:6, 0:2 a vzdala sa, čím sa stala prvou ženou v open-ére, ktorá tak učinila vo finále grandslamového podujatia. Druhý titul v roku získala vo [[február]]i v [[Dubaj (mesto)|Dubaji]], keď porazila vo finále [[Marija Šarapovová|Mariju Šarapovovú]] 7:5 6:2, bol to už jej tretí titul z toho turnaja, triumfovala tu i v rokoch [[2003]] a [[2004]]. V [[Miami]] vypadla v semifinále s [[Jelena Dementievová|Jelenou Dementievovovu]], na [[Indian Wells Masters|Indian Wells]] v druhom kole s [[Spojené štáty|domácou]] [[Meghann Shaughnessyová|Meghann Shaughnessyovou]]. Významný úspech však prišiel [[23. apríla]] a [[24. apríla]] 2006, keď porazila v semifinále ženskej tímovej súťaže [[Fed Cup]] [[Rusko|Rusky]] [[Nadia Petrovová|Nadiu Petrovovú]] i Dementievovú, a zabezpečila tak postup [[Belgicko|Belgicka]] do finále, jej výhry boli o to dôležitejšie, že Clijstersová prehrala v prvom zápase s Dementievovou. Ako obhajkyňa titulu na French Open jednoznačne porazila v [[Kim Clijstersová|Clijstersovú]] 6:3 6:2, a vo finále vyhrala so [[Svetlana Kuznecovová|Svetlanou Kuznecovovou]] 6:4 6:4, celkovo na turnaji nestratila ani set. Úspech dosiahla aj vo [[Wimbledon (tenis)|Wimbledone]], v semifinále opäť zdolala Clijstersovú 6:4, 7:6, vo finále sa stretla s [[Amélie Mauresmová|Amélie Mauresmovou]], ktorej podľahla 6:2 3:6 4:6. Do finále sa prebojovala i na [[U.S. Open]], kde prehrala so [[Marija Šarapovová|Šarapovou]] 6:4 6:4. === 2007 === Z prvého grandslamového turnaja v roku [[2007]] - Australian Open sa odhlásila, pravdepodobne kvôli manželskej kríze. == Finálové účasti na turnajoch WTA (64) == === Dvojhra - výhry (43) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[16. máj]] [[1999]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | antuka | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sarah Pitkowská-Malcorová]] | 6-2, 6-1 |- | 2. | [[7. január]] [[2001]] | [[Mondial Australian Women's Hardcourts|Gold Coast]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Silvia Farinová Eliová]] | 7-6<sup>5</sup>, 6-4 |- | 3. | [[14. január]] [[2001]] | [[Richard Luton Properties Canberra International|Canberra]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sandrine Testudová]] | 6-2, 6-2 |- | 4. | [[23. jún]] [[2001]] | [[Ordina Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 6-4, 3-6, 6-3 |- | 5. | [[12. máj]] [[2002]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 6-2, 1-6, 7-6<sup>5</sup> |- | 6. | [[27. október]] [[2002]] | [[Generali Ladies Linz presented by Raiffeisenlandesbank Oberosterreich|Linz]], [[Rakúsko]] | koberec | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Alexandra Stevensonová]] | 6-3, 6-0 |- | 7. | [[22. február]] [[2003]] | [[Dubai Duty Free Women's Open|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Monika Selešová]] | 4-6, 7-6<sup>4</sup>, 7-5 |- | 8. | [[13. apríl]] [[2003]] | [[Family Circle Cup|Charleston]], [[Spojené štáty]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 6-3, 6-4 |- | 9. | [[11. máj]] [[2003]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 6-4, 4-6, 7-5 |- | 10. | [[8. jún]] [[2003]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 6-0, 6-4 |- | 11. | [[3. august]] [[2003]] | [[Acura Classic|San Diego]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 3-6, 6-2, 6-3 |- | 12. | [[17. august]] [[2003]] | [[Rogers Cup presented by National Bank|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Lina Krasnoruckaja]] | 6-1, 6-0 |- | 13. | [[7. september]] [[2003]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 7-5, 6-1 |- | 14. | [[19. október]] [[2003]] | [[Zürich Open|Zürich]], [[Švajčiarsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Austrália}} [[Jelena Dokićová]] | 6-0, 6-4 |- | 15. | [[17. január]] [[2004]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6-4, 6-4 |- | 16. | [[1. február]] [[2004]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 6-3, 4-6, 6-3 |- | 17. | [[28. február]] [[2004]] | [[Dubai Duty Free Women's Open|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 7-6<sup>3</sup>, 6-3 |- | 18. | [[21. marec]] [[2004]] | [[Pacific Life Open|Indian Wells]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6-1, 6-4 |- | 19. | [[22. august]] [[2004]] | [[Letné olympijské hry 2004|Atény 2004]], [[Grécko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6-3, 6-3 |- | 20. | [[17. apríl]] [[2005]] | [[Family Circle Cup|Charleston]], [[Spojené štáty]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Jelena Dementievová]] | 7-5, 6-4 |- | 21. | [[1. máj]] [[2005]] | [[J&S Cup|Varšava]], [[Poľsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 3-6, 6-2, 7-5 |- | 22. | [[8. máj]] [[2005]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Nadia Petrovová]] | 6-3, 4-6, 6-3 |- | 23. | [[4. jún]] [[2005]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Mary Pierceová]] | 6-1, 6-1 |- | 24. | [[13. január]] [[2006]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Francesca Schiavoneová]] | 4-6, 7-5, 7-5 |- | 25. | [[25. február]] [[2006]] | [[Dubai Duty Free Women's Open|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Maria Šarapovová]] | 7-5, 6-2 |- | 26. | [[10. jún]] [[2006]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 6-4, 6-4 |- | 27. | [[24. jún]] [[2006]] | [[The Hastings Direct International Championships|Eastbourne]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Rusko}} [[Anastasia Myskinová]] | 4-6, 6-1, 7-6<sup>5</sup> |- | 28. | [[26. august]] [[2006]] | [[Pilot Pen Tennis presented by Schick|New Haven]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6-0, 1-0 skreč |- | 29. | [[12. november]] [[2006]] | [[Tour Championships]], [[Španielsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6-4, 6-3 |- | 30. | [[24. február]] [[2007]] | [[Dubai Duty Free Women's Open|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6-4, 7-5 |- | 31. | [[3. marec]] [[2007]] | [[Qatar Total Open|Doha]], [[Katar (štát)|Katar]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 6-4, 6-2 |- | 32. | [[6. máj]] [[2007]] | [[J&S Cup|Varšava]], [[Poľsko]] | antuka | {{Minivlajka|Ukrajina}} [[Aľona Volodymyrivna Bondarenková|Aľona Bondarenková]] | 6-1, 6-3 |- | 33. | [[9. jún]] [[2007]] | [[French Open]], [[Francúzsko]] | antuka | {{Minivlajka|Srbsko}} [[Ana Ivanovićová]] | 6-1, 6-2 |- | 34. | [[22. jún]] [[2007]] | [[International Women’s Open 2007|Eastbourne]], [[Anglicko]] | tráva | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 7-5, 6-7<sup>4</sup>, 7-6<sup>2</sup> |- | 35. | [[19. august]] [[2007]] | [[Rogers Cup presented by National Bank|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Srbsko}} [[Jelena Jankovićová]] | 7-6<sup>3</sup>, 7-5 |- | 36. | [[9. september]] [[2007]] | [[US Open 2007|US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 6-1, 6-3 |- | 37. | [[7. október]] [[2007]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Stuttgart]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Tatiana Golovinová]] | 2-6, 6-2, 6-1 |- | 38. | [[21. október]] [[2007]] | [[Zürich Open|Zürich]], [[Švajčiarsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Tatiana Golovinová]] | 6-4, 6-4 |- | 39. | [[11. november]] [[2007]] | [[Sony Ericsson Championships]], [[Španielsko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Maria Šarapovová]] | 5-7, 7-5, 6-3 |- | 40. | [[11. január]] [[2008]] | [[Medibank International|Sydney]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Svetlana Kuznecovová]] | 4-6, 6-2, 6-4 |- | 41. | [[17. február]] [[2008]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | trvdý | {{Minivlajka|Taliansko}} [[Karin Knappová]] | 6-3, 6-3 |- | 42. | [[2. máj]] [[2010]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Stuttgart]], [[Nemecko]] | antuka | {{AUS}} [[Samantha Stosurová]] | 6-4, 2-6, 6-1 |- | 43. | [[19. jún]] [[2010]] | [[UNICEF Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{DEU}} [[Andrea Petkovicová]] | 3-6, 6-3, 6-4 |} === Dvojhra - prehry (18) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Súper vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[8. júl]] [[2001]] | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 1-6, 6-3, 0-6 |- | 2. | [[16. september]] [[2001]] | [[Big Island Championships|Waikoloa]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sandrine Testudová]] | 3-6, 0-2 skreč |- | 3. | [[14. október]] [[2001]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 5-7, 4-6 |- | 4. | [[6. január]] [[2002]] | [[Mondial Australian Women's Hardcourts|Gold Coast]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 5-7, 2-6 |- | 5. | [[17. február]] [[2002]] | [[Proximus Diamond Games|Antwerpy]], [[Belgicko]] | koberec | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 3-6, 7-5, 3-6 |- | 6. | [[14. apríl]] [[2002]] | [[Bausch & Lomb Championships|Amelia Island]], [[Spojené štáty]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Venus Williamsová]] | 6-2, 5-7, 6-7<sup>5</sup> |- | 7. | [[19. máj]] [[2002]] | [[Rome Masters|Rím]], [[Taliansko]] | antuka | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 6-7<sup>6</sup>, 4-6 |- | 8. | [[21. jún]] [[2003]] | [[Ordina Open|'s-Hertogenbosch]], [[Holandsko]] | tráva | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 7-6<sup>4</sup>, 0-3 skreč |- | 9. | [[28. september]] [[2003]] | [[Sparkassen Cup Int'l Damen Tennis Grand Prix|Lipsko]], [[Nemecko]] | koberec | {{Minivlajka|Rusko}} [[Anastasia Myskinová]] | 6-3, 3-6, 3-6 |- | 10. | [[12. október]] [[2003]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 7-5, 4-6, 2-6 |- | 11. | [[21. august]] [[2005]] | [[Rogers Cup presented by National Bank|Toronto]], [[Kanada]] | tvrdý | {{Minivlajka|Belgicko}} [[Kim Clijstersová]] | 5-7, 1-6 |- | 12. | [[28. január]] [[2006]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 1-6, 0-2 skreč |- | 13. | [[14. máj]] [[2006]] | [[Qatar Telecom German Open|Berlín]], [[Nemecko]] | antuka | {{Minivlajka|Rusko}} [[Nadia Petrovová]] | 6-4, 4-6, 5-7 |- | 14. | [[8. júl]] [[2006]] | [[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]], [[Spojené kráľovstvo]] | tráva | {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Amélie Mauresmová]] | 6-2, 3-6, 4-6 |- | 15. | [[9. september]] [[2006]] | [[US Open]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Rusko}} [[Maria Šarapovová]] | 4-6, 4-6 |- | 16. | [[3. apríl]] [[2007]] | [[Sony Ericsson Open|Miami]], [[Spojené štáty]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Serena Williamsová]] | 6-0, 5-7, 3-6 |- | 17. | [[9. január]] [[2010]] | [[Ženská dvojhra na Brisbane International 2010|Brisbane]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{BEL}} [[Kim Clijstersová]] | 3-6, 6-4, 6-7<sup>6</sup> |- | 18. | [[30. január]] [[2010]] | [[Australian Open]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{USA}} [[Serena Williamsová]] | 4-6, 6-3, 2-6 |} === Štvorhra - výhry (2) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[6. január]] [[2002]] | [[Mondial Australian Women's Hardcourts|Gold Coast]], [[Austrália (štát)|Austrália]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Meghann Shaughnessyová]] | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Miriam Oremansová]]<br />{{Minivlajka|Švédsko}} [[Asa Svenssonová]] | 6-1 7-6<sup>6</sup> |- | 2. | [[20. október]] [[2002]] | [[Zürich Open|Zürich]], [[Švajčiarsko]] | koberec | {{Minivlajka|Rusko}} [[Jelena Bovinová]] | {{Minivlajka|Rusko}} [[Nadia Petrovová]]<br />{{Minivlajka|Austrália}} [[Jelena Dokićová]] | 6-2 7-6<sup>2</sup> |} === Štvorhra - prehry (1) === {| class="wikitable" |- bgcolor="#eeeeee" |'''Č.''' |'''Dátum''' |'''Turnaj''' |'''Povrch''' |'''Partner''' |'''Súperi vo finále''' |'''Skóre''' |- | 1. | [[14. október]] [[2001]] | [[Porsche Tennis Grand Prix|Filderstadt]], [[Nemecko]] | tvrdý | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Meghann Shaughnessyová]] | {{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lisa Raymondová]]<br />{{Minivlajka|Spojené štáty}} [[Lindsay Davenportová]] | 6-4 6-7<sup>4</sup> 7-5 |} ==Kariérne štatistiky== {{hlavný článok|Kariérne štatistiky Justiny Heninovej}} ===Grandslamové účasti prehľad=== {{Legenda - tenisové výsledky}} {|class=wikitable style=text-align:center;font-size:97% !Turnaj!![[WTA Tour 1999|1999]]!![[WTA Tour 2000|2000]]!![[WTA Tour 2001|2001]]!![[WTA Tour 2002|2002]]!![[WTA Tour 2003|2003]]!![[WTA Tour 2004|2004]]!![[WTA Tour 2005|2005]]!![[WTA Tour 2006|2006]]!![[WTA Tour 2007|2007]]!![[WTA Tour 2008|2008]]!![[WTA Tour 2009|2009]]!![[WTA Tour 2010|2010]]!![[WTA Tour 2011|2011]]!!Kariéra SR!!Kariéra V–P |- | colspan="21" style="text-align:left;"|'''Kariérne účasti na granslamoch |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|{{nowrap|[[Australian Open]]}} |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2000|2R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2001|4R]] | style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2002|ŠF]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2003|SF]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2004|'''V]] |A | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2006|F]] |A | style="background:#ffebcd;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2008|ŠF]] |A | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2010|F]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Australian Open 2011|3R]] !1 / 9 !38–8 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[French Open]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 1999|2R]] |A | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2001|SF]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2002|1R]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2003|'''V]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2004|2R]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2005|'''V]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2006|'''V]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2007|'''V]] |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na French Open 2010|4R]] |A !4 / 9 !38–5 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2000|1R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2001|F]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2002|SF]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2003|SF]] |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2005|1R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2006|F]] | style="background:yellow;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2007|SF]] |A |A | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2010|4R]] |A !0 / 8 !30–8 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|[[US Open]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 1999|1R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2000|4R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2001|4R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2002|4R]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2003|'''V]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2004|4R]] | style="background:#afeeee;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2005|4R]] | style="background:thistle;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2006|F]] | style="background:#0f0;"|[[Ženská dvojhra na US Open 2007|'''V]] |A |A |A |A !2 / 9 !35–7 |- | style="background:#efefef; text-align:left;"|'''Výhry–Prehry !1–2 !4–3 !17–4 !12–4 !24–2 !11–2 !10–2 !25–3 !19–1 !4–1 !0–0 !12–3 !2–1 !7 / 35 !141–28 |} ===Grandslamové finále: 12 (7 titulov, 5 finále)=== {|class="sortable wikitable" |- !Výsledok !Rok !width=200|Turnaj !Povrch !width=200|Súperka !width=200|Skóre |- style="background:#cfc;" |bgcolor=FFA07A|Finalistka||[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2001|2001]]||[[Wimbledon (tenis)|Wimbledon]]||Tráva||{{USA}} [[Venus Williamsová]]||1–6, 6–3, 0–6 |- style="background:#ebc2af;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na French Open 2003|2003]]||[[French Open]] ||Antuka||{{BEL}} [[Kim Clijstersová]]||6–0, 6–4 |- style="background:#ccf;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na US Open 2003 US Open|2003]]||[[US Open]] ||Tvrdý||{{BEL}} Kim Clijstersová||7–5, 6–1 |- style="background:#ffc;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na Australian Open 2004|2004]]||[[Australian Open]] ||Tvrdý||{{BEL}} Kim Clijstersová||6–3, 4–6, 6–3 |- style="background:#ebc2af;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na French Open 2005|2005]]||French Open <small>(2)||Antuka||{{FRA}} [[Mary Pierceová]]||6–1, 6–1 |- style="background:#ffc;" |bgcolor=FFA07A|Finalistka||[[Ženská dvojhra na Australian Open 2006|2006]]||Australian Open||Tvrdý||{{FRA}} [[Amélie Mauresmová]]||1–6, 0–2, skreč |- style="background:#ebc2af;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na French Open 2006|2006]]||French Open <small>(3) ||Antuka||{{RUS}} [[Svetlana Alexandrovna Kuznecovová|Svetlana Kuznecovová]]||6–4, 6–4 |- style="background:#cfc;" |bgcolor=FFA07A|Finalistka||[[Ženská dvojhra na Wimbledone 2006|2006]]||Wimbledon <small>(2) ||Tráva||{{FRA}} Amélie Mauresmová||6–2, 3–6, 4–6 |- style="background:#ccf;" |bgcolor=FFA07A|Finalistka||[[Ženská dvojhra na US Open 2006|2006]]||US Open||Tvrdý||{{RUS}} [[Marija Jurievna Šarapovová|Maria Šarapovová]]||4–6, 4–6 |- style="background:#ebc2af;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na French Open 2007|2007]]||French Open <small>(4)||Antuka||{{SRB}} [[Ana Ivanovićová]]||6–1, 6–2 |- style="background:#ccf;" |bgcolor=98FB98|Víťazka||[[Ženská dvojhra na US Open 2007|2007]]||US Open <small>(2)||Tvrdý||{{RUS}} Svetlana Kuznecovová||6–1, 6–3 |- style="background:#ffc;" |bgcolor=FFA07A|Finalistka||[[Ženská dvojhra na Australian Open 2010|2010]]||Australian Open <small>(2) ||Tvrdý||{{USA}} [[Serena Williamsová]]||4–6, 6–3, 2–6 |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.justine-henin.be/ Oficiálna stránka] {{WTA Profil|3541}} {{ITF Profil|20010490}} {{FED CUP Profil|20010490}} {{Svetové tenisové jednotky (ženy)}} {{Víťazky Australian Open}} {{Víťazky French Open}} {{Víťazky US Open}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Heninová, Justine}} [[Kategória:Belgickí tenisti]] [[Kategória:Belgickí olympionici]] [[Kategória:Víťazi Australian Open]] [[Kategória:Víťazi French Open]] [[Kategória:Víťazi US Open]] [[Kategória:Olympijskí víťazi v tenise]] [[Kategória:Víťazky Fed Cupu]] [[Kategória:Osobnosti z Liège]] okphtjh3w55a1x8r58zwc65efr9kqsh Tove Janssonová 0 81289 8359166 7970973 2026-08-23T11:58:25Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359166 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Tove Janssonová | Portrét = Tove Jansson 1956.jpg | Popis osoby = fínska spisovateľka píšuca po švédsky,<br/>maliarka a&nbsp;ilustrátorka | background = | Dátum narodenia = [[9. august]] [[1914]] | Miesto narodenia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|2001|6|27|1914|8|9}} | Miesto úmrtia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Portál1 = Literatúra | Portál2 = Fínsko }} '''Tove Marika Janssonová''' (* [[9. august]] [[1914]], [[Helsinki]], [[Fínsko]] – † [[27. jún]] [[2001]], Helsinki) bola fínska [[spisovateľ]]ka píšuca po [[Švédsko|švédsky]], [[Maliar (umelec)|maliarka]] a [[ilustrátor]]ka kníh pre deti, autorka populárnych príbehov o rodine trollov [[Mumin]]ovcoch. == Životopis == Narodila sa v [[Helsinki|Helsinkách]] ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – jej brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v [[Porvoo]], vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove [[Klovharu]], neďaleko mesta [[Porvoo]]. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy [[1933]] – [[1937]]), [[Štokholm]]e (Stockholm Art School [[1930]] – [[1933]]) a [[Paríž]]i, no hlavne veľa cestovala po [[Európa|Európe]]. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu), a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku [[1953]] pracovala ako karikaturistka pre časopis ''Garm''. Počas [[2. svetová vojna|2. svetovej vojny]] venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba [[Mumin]]a – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu. Žila so svojou partnerkou, grafičkou [[Tuulikki Pietilä]]. == Tvorba == Napriek tomu, že žila vo [[Fínsko|Fínsku]], jej materinským jazykom bola [[švédčina]], v ktorej aj písala svojej knihy. Jej prvá kniha o [[Mumin]]ovcoch s názvom ''Potopa u [[Mumin]]ovcov'' vyšla v roku [[1945]] a hneď zaznamenala výrazný úspech vo svete literatúry pre deti. Tieto knihy boli spracované aj ako kreslené seriály (v spolupráci s jej bratom Larsom Janssenom), v televíznej podobe, a taktiež ako opera. Prvý náčrtok [[Mumin]]a vznikol už v jej mladosti a namaľovala ho ako svoju najškaredšiu predstavu (tento náčrtok sa nachádzal na ich WC). Pomenovanie tejto postavičky má na svedomí jej strýko zo [[Švédsko|Švédska]], u ktorého bývala počas štúdií v Štokholme – ten sa snažil zastaviť jej krádeže jedla tým, že ju strašil: tvrdil jej, že v kuchynskej skrinke žije [[Mumin]]. Jej knižky o [[Mumin]]ovcoch vďačia za svoj vznik [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]]. Podľa autorkiných vyjadrení bola z vojny natoľko deprimovaná, že túžila vytvoriť niečo naivné a nevinné. Jej diela ju preslávili po celom svete a sú zaujímavé i tým, že si ich všetky aj ilustrovala. Knihy o [[Mumin]]ovcoch boli preložené do 34 jazykov, vrátane thajčiny, waleštiny, japončiny, hebrejčiny a esperanta. Po ''[[Kalevala|Kalevale]]'' a knihách [[Mika Waltari|Mika Waltariho]] sa jej knihy stali najviac a najširšie prekladanými dielami vo fínskej literatúre. Múzeum [[Mumin]]ovcov v [[Tampere]] zobrazuje väčšinu prác Tove Janssenovej o [[Mumin]]ovcoch. V [[Naantali]] sa tiež nachádza aj park tematicky zameraný na [[Mumin]]ovcov. Príbehy trollov [[Mumin]]ovcov sa často prirovnávajú k [[John Ronald Reuel Tolkien|Tolkienovmu]] [[Hobit (kniha)|Hobbitovi]] a k [[Lewis Carroll|Carollovej]] ''Alenke v ríši divov'', pričom Tove Janssenová obe diela taktiež ilustrovala. == Ocenenia == Za svoje diela získala viacero domácich i zahraničných ocenení: * [[1965]] a [[1977]] – Švédska cena za literatúru * [[1963]] a [[1971]] – Fínska cena za literatúru * 4 diplomy Hansa Christiana Andersena, IBBY * [[1966]] – Cena Hansa Christiana Andersena, IBBY == Dielo == === Tvorba pre deti a mládež === * Muminovci: ** [[1945]] – ''Småtrollen och den stora översvämningen (nevyšla v slovenčine) '' ** [[1946]] – ''Blíži sa kométa (Kometen kommer) '' ** [[1948]] – ''Čarodejníkov klobúk (Trollkarlens hatt) '' ** [[1950]] – ''Otecko píše pamäti (Muminpappans memoarer) '' ** [[1954]] – ''Povodeň u Muminovcov (Farlig midsommar) '' ** [[1957]] – ''Čarovná zima (Trollvinter) '' ** [[1962]] – ''Neviditeľné dieťa (Det osynliga barnet) '' (zbierka poviedok) ** [[1965]] – ''Otecko a more (Pappan och hevet) '' ** [[1970]] – ''Neskoro v novembri (Sent i november) '' * Voľné pokračovania Muminovcov: ** [[1952]] – ''Čo sa stalo potom? (Hur gick det sen?) '' ** [[1960]] – ''Kto uteší chlapčeka (Vem ska trösta knyttet) '' ** [[1977]] – ''Nebezpečná cesta (Deň farliga resan) '' === Tvorba pre dospelých === * [[1968]] – ''Sochárova dcéra (Bildhuggarens dotter)'', autobiografická próza; tu opísala svoje detstvo ako plné fantázie a veľmi dobrodružné * [[1971]] ''Lyssnerskan'' * [[1972]] – ''Letná kniha (Sommarboken) '' * [[1974]] – ''Slnečné mesto (Solstaden) '' * [[1978]] – ''Dockskåpet och andra berättelser '' * [[1982]] – ''Den ärliga bedragaren '' * [[1987]] – ''Cesta s ľahkou batožinou (Resa med lätt bagage) '' * [[1989]] – ''Rent spel'' * [[1991]] – ''Brev från Klara och andra berättelser '' == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Tove Jansson}} == Externé odkazy == *[http://virtual.finland.fi/finfo/english/jansson.html Krátky životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20041009181825/http://virtual.finland.fi/finfo/english/jansson.html |date=2004-10-09 }} *[http://www.moominvoices.com Moomin Voices] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081205113748/http://www.moominvoices.com/ |date=2008-12-05 }} – Originálne piesne Muminovcov *[http://www.moomintrove.com/ The Moomin Trove] – Úplný zoznam Janssenovej kníh o Muminovcoch *[http://scifan.com/writers/jj/JanssonTove.asp Životopis] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110111213341/http://scifan.com/writers/jj/JanssonTove.asp |date=2011-01-11 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Janssonová, Tove}} [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] [[Kategória:Fínski spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Fínski ilustrátori]] [[Kategória:Fínske osobnosti švédskeho pôvodu]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po švédsky]] [[Kategória:Fínske LGBT osobnosti]] 5v20g5omxceolxqnkfh3nwcwf7gnz68 Ur (kontinent) 0 88071 8358903 8344662 2026-08-22T14:42:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358903 wikitext text/x-wiki {{na úpravu|Ur + Vaalbara}} '''Ur''' je názov prvého známeho [[kontinent]]u, ktorý sa sformoval pravdepodobne pred 3 miliardami rokov v [[Eón (geológia)|eóne]] [[archaikum]]. Asi pred 1 miliardou rokov sa spojil s ďalšími dvoma kontinentmi [[Nena (kontinent)|Nenou]] a [[Atlantika (kontinent)|Atlantikou]] do veľkého kontinentu [[Rodinia]]. Kontinent bol zložený z častí, ktoré dnes tvoria [[Afrika|Afriku]], [[Austrália (svetadiel)|Austráliu]], [[India|Indický]] subkontinent a ostrov [[Madagaskar]]. Predpokladá sa, že to bol jediný kontinent na [[Zem]]i a nedosahoval ani veľkosť dnešnej Austrálie. == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://endeavors.unc.edu/spr97/ur.html In the beginning, there was Ur] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130227190005/http://endeavors.unc.edu/spr97/ur.html |date=2013-02-27 }} {{Portál|Vedy o Zemi}} {{Geologický výhonok}} {{Pohyb kontinentov}} [[Kategória:Kontinenty v minulosti Zeme]] hk9wre6atqtzpqlt2ek7nzxoeneoyys Jan Christiaan Smuts 0 100808 8359097 7880173 2026-08-23T09:39:19Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359097 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Jan Christiaan Smuts |Portrét = Jan Christiaan Smuts 1919.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = juhoafrický filozof a štátnik |Dátum narodenia = [[24. máj]] [[1870]] |Miesto narodenia = [[Malmesbury]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1950|9|11|1870|5|24}} |Miesto úmrtia = [[Pretória]] }} '''Jan Christiaan Smuts''' (* [[24. máj]] [[1870]], [[Malmesbury]]{{--}}† [[11. september]] [[1950]], [[Pretória]]) bol [[Južná Afrika|juhoafrický]] [[filozof]] a štátnik, poľný maršal ([[1919]]{{--}}[[1924]]) a ([[1939]]{{--}}[[1948]]) ministerský predseda [[Juhoafrická únia|Juhoafrickej únie]]. Je spoluzakladateľom [[holizmus|holizmu]]. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Jan Smuts}} == Externé odkazy == * {{filit|fvs/smuts_j_ch.html}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Smuts, Jan Christiaan}} [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Juhoafrickí politici]] [[Kategória:Nositelia Radu holandského leva]] g8haexcq89dafwosb4658reupmb5lef Negatívna teológia 0 101766 8358921 8354193 2026-08-22T16:43:57Z Maximilián Fedora 259749 8358921 wikitext text/x-wiki '''Negatívna teológia''' alebo '''apofatická teológia''' je [[teológia]], ktorá sa snaží postihnúť absolútnu transcendentnosť ([[transhorizontová realita|transhorizontovú realitu]]) [[Boh]]a cestou dôsledného negovania všetkých jeho atribútov a označení, všetkých predstáv a pojmov, ktoré si o ňom utvárame. Podľa negatívnej teológie sa o Bohu nedá povedať ani to, že nie je, ani to, že je. Jej prístup nepramení z obmedzených rozumových schopností človeka; snaží sa poukázať na fakt, že hoci sa Boh zjavil ľuďom, neprestáva byť menším tajomstvom.<ref name="ESKV_1"/> Opisne možno prístup apofatickej teológie opísať ako výstup Mojžiša na horu Sinaj. Mojžiš, ktorý stúpa stále vyššie je ako človek, ktorý sa snaží Boha zachytiť stále dokonalejšími a prepracovanejšími ľudskými pojmami. Keď vyjde na vrchol, stále ešte nie je u Boha. Takže vyčerpal všetky rozumové pojmy a ďalšie poznanie Boha je prístupné mystickej skúsenosti.<ref name="apofaze"/> Stvorenie má v sebe odraz božského a teda ho môžeme poznávať. Rozum vytvára symboly a obrazy, ktoré majú v sebe podobu nepoznateľného.<ref name="ODB"/> Súdobý pravoslávny teológ [[Vladimir Nikolajevič Losskij]] metódu apofatickej teológie opísal: „… spočíva v popieraní toho, čo Boh nie je. Najskôr zo všetkého sa odstráni stvorené, hmotné a to aj kozmická sláva hviezdneho neba, dokonca i svetlo neba anjelského, ktoré možno rozumom pochopiť. Potom sa vylučujú vlastnosti najvyššie: dobro, láska, múdrosť. Ďalej sa vylučuje bytie samo. Boh nie je nič z toho. Jeho vlastná prirodzenosť je nepoznateľná. On ‚nie je‘ ničím čo je. Avšak – a práve v tom tkvie paradox kresťanstva – On je ten Boh, ktorému ja hovorím ‚Ty‘.“<ref name="Losskij"/> Negatívna teológia nepopiera existenciu vlastností Boha ako takých, ale učí len, že vlastnosti Božie sú nad všetku predstavivosť. Negatívnu teológiu najviac rozpracoval [[Pseudo-Dionýzios Areopagita]],<ref name="HDOCh"/> na ktorého nadväzovali v [[stredovek]]u o.&nbsp;i. mystici ako [[Majster Eckhart]] a [[Mikuláš Kuzánsky]]<ref name="apofaze"/>. Na isté riziká spojené s apofatickou teológiou upozorňuje [[Jaroslav Pelikan|J. Pelikan]]: „V nedávnych časoch sa príležitostne ukázali nebezpečné znamenia trendu apofatickej teológie ako agnostickej zásterky pre spoločné odmietanie reality zjavenia a vtelenia. Štúdium apofázy ako teologického a filozofického pohľadu potrebuje mať zdôraznené svoje miesto v dejinách kresťanského učenie, vrátane svojich dialektických vzťahov k vyznaniu a dogme.“<ref name="MoT"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ESKV_1">{{Citácia knihy | kapitola zborník = TEOLOGIE APOFATICKÁ | priezvisko = Farrugia | meno = Edward G | editori = Pavel Ambros | prekladatelia = Adam Mackerle | titul = Encyklopedický slovník křesťanského Východu | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Olomouc | vydavateľ = Refugium Velehrad-Roma | rok = 2010 | isbn = 978-80-7412-019-0 | edícia = Prameny spirituality | zväzok edície = 15 | počet strán = 1039 | strany = 892 }}</ref> <ref name="apofaze">{{Citácia knihy | kapitola zborník = APOFAZE | priezvisko = Farrugia | meno = Edward G | editori = Pavel Ambros | prekladatelia = Adam Mackerle | titul = Encyklopedický slovník křesťanského Východu | vydanie text = Vyd. 1. | miesto = Olomouc | vydavateľ = Refugium Velehrad-Roma | rok = 2010 | isbn = 978-80-7412-019-0 | edícia = Prameny spirituality | zväzok edície = 15 | počet strán = 1039 | strany = 76{{--}}77 }}</ref> <ref name="ODB">{{Citácia knihy | kapitola zborník = ТHEOLOGY | editori = [[Alexandr Petrovič Každan|Alexander P. Kazhdan]] | titul = The Oxford Dictionary of Byzantium | url = https://archive.org/details/oxforddictionary0003unse_i2k1 | odkaz na titul = | vydanie text = | miesto = New York | vydavateľ = [[Oxford University Press]] | rok = 1991 | isbn = 0-19-504652-8 | počet strán = 2232 | strany = 2058 }}</ref> <ref name="Losskij">{{Citácia knihy | priezvisko = Losský | meno = Vladimír | odkaz na autora = Vladimir Nikolajevič Losskij | prekladatelia = Pavel Aleš | titul = Dogmatická teologie | miesto = Praha | vydavateľ = Ústřední církevní nakladatelství | rok = 1986 | počet strán = 103 | strany = 11 }}</ref> <ref name="HDOCh">{{Citácia knihy | kapitola zborník = APOPHATIC THEOLOGY | priezvisko = Prokurat | meno = Michael | priezvisko2 = Golitzin | meno2 = Alexander | priezvisko3 = Peterson | meno3 = Michael D | titul = Historical Dictionary of the Orthodox Church | url = https://archive.org/details/historicaldictio0000prok | miesto = Lanham, Md | vydavateľ = Scarecrow Press | rok = 1996 | isbn = 0-8108-3081-7 | počet strán = 439 | strany = [https://archive.org/details/historicaldictio0000prok/page/34 34] }}</ref> <ref name="MoT">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Apophatic | priezvisko = Pelikan | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Pelikan | titul = The Melody of Theology : A Philosophical Dictionary | url = https://archive.org/details/melodyoftheology0000peli | odkaz na titul = | miesto = Cambridge, Mass.; London | vydavateľ = [[Harvard University Press]] | rok = 1988 | isbn = 0-674-56472-3 | počet strán = 274 | strany = 6{{--}}8 }}</ref> }} == Ďalšia literatúra == * {{Citácia knihy | kapitola zborník = APOFATIČESKOJE (OTRICATEĽNOJE) BOGOSLOVIJE | titul = Pravoslavnaja enciklopedija | odkaz na titul = Pravoslavnaja enciklopedija | zväzok = 3 | typ zväzku = Tom | miesto = Moskva | vydavateľ = Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija" | rok = 2001 | isbn = 5-89572-008-0 | url = http://www.pravenc.ru/text/75768.html | počet strán = 752 | strany = 134{{--}}140 }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Pelikan | meno = Jaroslav | odkaz na autora = Jaroslav Pelikan | titul = The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine | zväzok = 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600{{--}}1700) | typ zväzku = Vol. | vydanie = | miesto = Chicago; London | vydavateľ = [[University of Chicago Press]] | rok = 1974 | isbn = 0-226-65372-2 | počet strán = 329 | strany = 30{{--}}34 }} == Externé odkazy == * {{filit|fvt/teologia_negativna.html}} * [http://revue.theofil.cz/krestanske-pojmy-detail.php?clanek=303 Apofatická teologie ] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160329054900/http://revue.theofil.cz/krestanske-pojmy-detail.php?clanek=303 |date=2016-03-29 }}{{ces icon}} [[Kategória:Teológia]] 8mlitvcv0q3g433rnip5hfmhbzcykk0 Ville Valo 0 104618 8359163 7892416 2026-08-23T11:56:05Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359163 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Ville Valo |Portrét = Ville Valo performing.jpg |Popis osoby = spevák a skladateľ fínskej rockovej skupiny [[HIM (skupina)|HIM]] |Dátum narodenia = {{dnv|1976|11|22}} |Miesto narodenia = [[Helsinki]] |Dátum úmrtia = |Miesto úmrtia = |Portál1 = Hudba |Portál2 = Fínsko }} '''Ville Valo''', celým menom '''Ville Hermanni Valo''' (* [[22. november]] [[1976]], [[Helsinki]]) je spevák a skladateľ [[Fínsko|fínskej]] rockovej skupiny [[HIM (skupina)|HIM]]. Vie hrať na [[Basová gitara|basgitare]], [[Gitara|gitare]] a dokonca aj na [[Bicie|bicích]]. Keď bol malý, jeho koníčkom bolo [[judo]]. Neskôr ho viac zaujal [[skateboarding]]. V detstve rád počúval kapelu [[Kiss (skupina)|Kiss]]. Mala vplyv aj na jeho tvorbu. Jeho najobľúbenejšia kapela je [[Black Sabbath]]. Nemá rád [[The Beatles]]. Jeho vlastná skupina niesla názov B.L.O.O.D. Nebola však jeho poslednou neznámou kapelou. Kým sa dopracoval k HIM, vystriedal ešte viacero skupín. Ville je známy mnohými neresťami. Najväčšou sú vraj cigarety, ktorých vyfajčí denne cez 80. Ale nedá sa veriť všetkým jeho slovám keďže rád vtipkuje. Skutočnosťou sú však jeho tetovania, ktorých ma veľa. Snáď najnovšia informácia, ktorá prišla roku [[2005]], bolo zasnúbenie s Jonnou Nyrgen. Ich zasnúbenie bolo v nezvyčajnom štýle. Namiesto prsteňov si nechali vytetovať na prstenník prvé písmená slov vety „''Do I look like I give a fuck?“.'' Pretože veľa cestoval kvôli turné, nepodarilo sa mu udržať vzťah s Jonnou a tak sa ich vzťah skončil. == Villeho tetovania == Ma ich veľké množstvo. Najväčším a najvýraznejším tetovaním sú ornamenty na ľavej ruke. Jeho prvým tetovaním bolo srdce na pravej ruke. Ma niekoľko heartagramov, pričom najnovším tetovaním je hlava fínskeho spisovateľa. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Valo, Valo}} [[Kategória:Fínski rockoví speváci]] [[Kategória:Fínski rockoví bubeníci]] [[Kategória:Fínski rockoví basgitaristi]] [[Kategória:Fínski rockoví gitaristi]] [[Kategória:HIM]] [[Kategória:Barytonisti]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] runhjsa7ip4dgw4kro41tma72sesalj Bordeaux (mesto) 0 108388 8358936 8185616 2026-08-22T17:59:53Z ~2026-46036-31 303496 9 2 8358936 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Iné významy|Bordeaux|Bordeaux}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bordeaux | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Montage_Bordeaux_1.jpg | image_caption = Zhora zľava: [[Place de la Bourse]] na rieke [[Garonne]], [[Katedrála svätého Ondreja (Bordeaux)|Katedrála svätého Ondreja]] a [[Bordeaux Tramway]], Allees du Tourny a Maison de Vin, Palais Rohan Hotel, Meriadeck Commercial Centre, [[Pont de pierre]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Blason ville fr Bordeaux (Gironde).svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Nové Akvitánsko]] | state_type = Región | state_label = Región v ktorom mesto leží | region = [[Gironde (departement)|Gironde]] | region_type = Departement | region_label = Departement v ktorom mesto leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = [[Garonne]] | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 10 | lat_d = 44 | lat_m = 50 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 0 | long_m = 35 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 42 | lowest = | lowest_elevation = 1 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 49.36 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 267991 | population_date = 2008 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = {{dnv|-1997981|9|2}} | established_type = Založenie | mayor = Alain Juppé | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 33000-33300, 33800 | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Mapy *** --> | map = France_location_map-Regions_and_departements-2016.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Francúzska | map_locator = Francúzsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Bordeaux | website = [http://www.bordeaux.fr/ bordeaux.fr] |Portal1=Francúzsko}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Bordeaux, Port of the Moon |názov = Bordeaux |obrázok = GaronneBordeaux.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Francúzsko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iv |ID = 1256 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 2007 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Bordeaux''' je [[prístav]]né [[Mesto (všeobecne)|mesto]] na juhozápade [[Francúzsko|Francúzska]]. Má rozlohu {{km2|49.36}} a okolo 270 tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti s aglomeráciou vyše milión. Je to hlavné mesto [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Nové Akvitánsko]], ako aj [[Departement (Francúzsko)|departementu]] [[Gironde (departement)|Gironde]]. V júni [[2007]] bolo mesto zapísané na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]. Bordeaux je významný obchodný prístav na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Jeho prosperitu založil medzinárodný obchod s vínom. == Osobnosti mesta == * [[Ausonius]] (* [[310]] – † [[395]]), básnik * [[Paulin de Nole]] (* [[354]] – † [[431]]), biskup * [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] (* [[1367]] – † [[1400]]), anglický kráľ * [[Joseph Black]] (* [[1728]] – † [[1799]]), fyzik a chemik * [[François Magendie]] (* [[1783]] – † [[1855]]), fyziológ * [[Rosa Bonheurová]] (* [[1822]] – † [[1899]]), maliarka * [[Édouard Colonne]] (* [[1838]] – † [[1910]]), dirigent * [[Odilon Redon]] (* [[1840]] – † [[1916]]), maliar * [[Charles Tournemire]] (* [[1870]] – † [[1939]]), skladateľ * [[Jacques Thibaud]] (* [[1880]] – † [[1953]]), violista * [[André Lhote]] (* [[1885]] – † [[1962]]), maliar, ilustrátor * [[François Mauriac]] (* [[1885]] – † [[1970]]), spisovateľ, básnik * [[Jean Piaubert]] (* [[1900]] – † [[2002]]), maliar * [[Henri Sauguet]] (* [[1901]] – † [[1989]]), skladateľ * [[Jean Anouilh]] (* [[1910]] – † [[1987]]), dramatik * [[Jean Cayrol]] (* [[1911]] – † [[2005]]), spisovateľ, scenárista, esejista * [[René Clément]] (* [[1913]] – † [[1996]]), režisér * [[Danielle Darrieuxová]] (* [[1917]]), herečka * [[Édouard Molinaro]] (* [[1928]]), režisér * [[Jean-Jacques Sempé]] (* [[1932]]), karikaturista * [[Philippe Sollers]] (* [[1936]]), spisovateľ * [[Ric Grech]] (* [[1946]] – [[1990]]), hudobník * [[Florent Serra]] (* [[1981]]), tenista == Partnerské mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * {{flagicon|Izrael}} [[Ašdod]], [[Izrael]], [[1984]] * {{Flagicon|Mali}} [[Bamako]], [[Mali]] * {{Flagicon|Spain}} [[Bilbao]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1947]] * {{flagicon|Maroko}} [[Casablanca]], [[Maroko]], [[1988]] * {{flagicon|Japonsko}} [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]], [[Japonsko]], [[1982]] * {{Flagicon|Poland}} [[Krakov]], [[Poľsko]], [[1993]] * {{flagicon|Peru}} [[Lima]], [[Peru]], [[1957]] * {{flagicon|USA}} [[Los Angeles]], [[Spojené štáty americké|USA]], [[1968]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]], [[1984]] |valign="top"| | width = "300" | * {{flagicon|Nemecko}} [[Mníchov]], [[Nemecko]], [[1964]] * {{flagicon|Alžírsko}} [[Oran]], [[Alžírsko]], [[2003]] * {{flagicon|Burkina Faso}} [[Ouagadougou]], [[Burkina Faso]], [[2005]] * {{Flagicon|Russia}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] [[1993]] * {{flagicon|Portugalsko}} [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Portugalsko]], [[1978]] * {{flagicon|Kanada}} [[Québec]], [[Kanada]], [[1962]] * {{flagicon|Palestína}} [[Ramalláh]], [[Palestínske autonómne územia|Palestína]], [[2007]] * {{Flagicon|Latvia}} [[Riga]], [[Lotyšsko]] * {{flagicon|Turecko}} [[Samsun]], [[Turecko]], [[2010]] * {{flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]], [[1998]] |} == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|49.36}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|42}} a najnižší bod {{mnm|1 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|33063}} ({{OBD|FR|33063}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=33063 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 33063}} == Galéria == <gallery> Súbor:Bordeaux Miroir 001.jpg|Námestie Bourse Súbor:Bordeaux - Grand Théâtre 4.jpg|Divadlo Grand Théâtre Súbor:Palais Rohan.png|Palác Rohan Súbor:Bordeaux Saint Pierre.jpg|Katedrála sv. Petra </gallery> <gallery> Súbor:Bordeaux - Bourse maritime.jpg|Radnica Súbor:Église Notre Dame de Bordeaux.jpg|Chrám Notre Dame Súbor:La Grosse Cloche (Bordeaux).JPG|Veža Grosse Cloche Súbor:Place de la Bourse Bordeaux de nuit.jpg|Námestie Bourse v noci </gallery> == Školy == * EPITECH * ESME Sudria * [[Kedge Business School]] * [[Université Bordeaux I]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Gironde]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bordeaux}} == Externé odkazy == * [http://www.bordeaux.fr/ Oficiálna stránka] {{Svetové dedičstvo - Francúzsko}} [[Kategória:Bordeaux| ]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Francúzsku]] [[Kategória:Mestá v regióne Nové Akvitánsko]] [[Kategória:Obce v departemente Gironde]] [[Kategória:Prístavné mestá vo Francúzsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Atlantického oceánu]] 4grvsalg1rz8b8rh9y9si9ocv1bikud 8358938 8358936 2026-08-22T18:00:36Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-46036-31|~2026-46036-31]] ([[User_talk:~2026-46036-31|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od ~2026-18015-71 8185616 wikitext text/x-wiki {{Whc}} {{Iné významy|Bordeaux|Bordeaux}} {{Geobox | Settlement <!-- *** Heading *** --> | name = Bordeaux | other_name = | other_name_note = | category = mesto | etymology = <!-- *** Image *** --> | image = Montage_Bordeaux_1.jpg | image_caption = Zhora zľava: [[Place de la Bourse]] na rieke [[Garonne]], [[Katedrála svätého Ondreja (Bordeaux)|Katedrála svätého Ondreja]] a [[Bordeaux Tramway]], Allees du Tourny a Maison de Vin, Palais Rohan Hotel, Meriadeck Commercial Centre, [[Pont de pierre]] <!-- *** Symbols *** --> | flag = | symbol = Blason ville fr Bordeaux (Gironde).svg <!-- *** Country etc. *** --> | country = Francúzsko | country_type = Krajina | country_label = Krajina | country_flag = 1 | state = [[Nové Akvitánsko]] | state_type = Región | state_label = Región v ktorom mesto leží | region = [[Gironde (departement)|Gironde]] | region_type = Departement | region_label = Departement v ktorom mesto leží | district = | district_type = | district_label = <!-- *** Family *** --> | river = [[Garonne]] | river_label = <!-- *** Locations *** --> | location = | elevation = 10 | lat_d = 44 | lat_m = 50 | lat_s = | lat_NS = S | long_d = 0 | long_m = 35 | long_s = | long_EW = V | coordinates_type = | highest = | highest_elevation = 42 | lowest = | lowest_elevation = 1 <!-- *** Dimensions *** --> | area = 49.36 | area_land = | area_water = | area_urban = | area_metro = <!-- *** Population *** --> | population = 267991 | population_date = 2008 | population_urban = | population_metro = | population_density = auto | population_urban_density = | population_metro_density = <!-- *** History & management *** --> | established = | established_type = Založenie | mayor = Alain Juppé | mayor_type = | mayor_party = <!-- *** Codes *** --> | timezone = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] | utc_offset =+1 | timezone_DST = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]] | utc_offset_DST =+2 | postal_code = 33000-33300, 33800 | area_code = | area_code_type = Tel. predvoľba <!-- *** UNESCO etc. *** --> | whs_name = | whs_type = | whs_year = | whs_danger = | whs_number = | whs_region = | whs_criteria = <!-- *** Mapy *** --> | map = France_location_map-Regions_and_departements-2016.svg | map_caption = Poloha mesta v rámci Francúzska | map_locator = Francúzsko | map1 = | map1_caption = | map1_locator = <!-- *** Linky *** --> | commons = Bordeaux | website = [http://www.bordeaux.fr/ bordeaux.fr] |Portal1=Francúzsko}} {{Infobox Lokalita Svetového dedičstva |WHS = Bordeaux, Port of the Moon |názov = Bordeaux |obrázok = GaronneBordeaux.jpg |titulok = |štát = {{minivlajka|Francúzsko|w}} |typ = kultúrna pamiatka |kritériá = ii, iv |ID = 1256 |región = [[Lokality Svetového dedičstva v Európe a Severnej Amerike|Európa a Severná Amerika]] |súradnice = |rok = 2007 |zasadnutie = |dodatky = |ohrozenie = }} '''Bordeaux''' je [[prístav]]né [[Mesto (všeobecne)|mesto]] na juhozápade [[Francúzsko|Francúzska]]. Má rozlohu {{km2|49.36}} a okolo 270 tisíc obyvateľov, v metropolitnej oblasti s aglomeráciou vyše milión. Je to hlavné mesto [[Región (Francúzsko)|regiónu]] [[Nové Akvitánsko]], ako aj [[Departement (Francúzsko)|departementu]] [[Gironde (departement)|Gironde]]. V júni [[2007]] bolo mesto zapísané na zoznam [[Svetové dedičstvo UNESCO|svetového kultúrneho dedičstva]] [[UNESCO]]. Bordeaux je významný obchodný prístav na pobreží [[Atlantický oceán|Atlantického oceánu]]. Jeho prosperitu založil medzinárodný obchod s vínom. == Osobnosti mesta == * [[Ausonius]] (* [[310]] – † [[395]]), básnik * [[Paulin de Nole]] (* [[354]] – † [[431]]), biskup * [[Richard II. (Anglicko)|Richard II.]] (* [[1367]] – † [[1400]]), anglický kráľ * [[Joseph Black]] (* [[1728]] – † [[1799]]), fyzik a chemik * [[François Magendie]] (* [[1783]] – † [[1855]]), fyziológ * [[Rosa Bonheurová]] (* [[1822]] – † [[1899]]), maliarka * [[Édouard Colonne]] (* [[1838]] – † [[1910]]), dirigent * [[Odilon Redon]] (* [[1840]] – † [[1916]]), maliar * [[Charles Tournemire]] (* [[1870]] – † [[1939]]), skladateľ * [[Jacques Thibaud]] (* [[1880]] – † [[1953]]), violista * [[André Lhote]] (* [[1885]] – † [[1962]]), maliar, ilustrátor * [[François Mauriac]] (* [[1885]] – † [[1970]]), spisovateľ, básnik * [[Jean Piaubert]] (* [[1900]] – † [[2002]]), maliar * [[Henri Sauguet]] (* [[1901]] – † [[1989]]), skladateľ * [[Jean Anouilh]] (* [[1910]] – † [[1987]]), dramatik * [[Jean Cayrol]] (* [[1911]] – † [[2005]]), spisovateľ, scenárista, esejista * [[René Clément]] (* [[1913]] – † [[1996]]), režisér * [[Danielle Darrieuxová]] (* [[1917]]), herečka * [[Édouard Molinaro]] (* [[1928]]), režisér * [[Jean-Jacques Sempé]] (* [[1932]]), karikaturista * [[Philippe Sollers]] (* [[1936]]), spisovateľ * [[Ric Grech]] (* [[1946]] – [[1990]]), hudobník * [[Florent Serra]] (* [[1981]]), tenista == Partnerské mestá == {| style="background: #FFFFFF; | style="vertical-align:top" | | width = "300" | * {{flagicon|Izrael}} [[Ašdod]], [[Izrael]], [[1984]] * {{Flagicon|Mali}} [[Bamako]], [[Mali]] * {{Flagicon|Spain}} [[Bilbao]], [[Španielsko]] * {{flagicon|Spojené kráľovstvo}} [[Bristol (mesto v Anglicku)|Bristol]], [[Spojené kráľovstvo|Veľká Británia]], [[1947]] * {{flagicon|Maroko}} [[Casablanca]], [[Maroko]], [[1988]] * {{flagicon|Japonsko}} [[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]], [[Japonsko]], [[1982]] * {{Flagicon|Poland}} [[Krakov]], [[Poľsko]], [[1993]] * {{flagicon|Peru}} [[Lima]], [[Peru]], [[1957]] * {{flagicon|USA}} [[Los Angeles]], [[Spojené štáty americké|USA]], [[1968]] * {{flagicon|Španielsko}} [[Madrid]], [[Španielsko]], [[1984]] |valign="top"| | width = "300" | * {{flagicon|Nemecko}} [[Mníchov]], [[Nemecko]], [[1964]] * {{flagicon|Alžírsko}} [[Oran]], [[Alžírsko]], [[2003]] * {{flagicon|Burkina Faso}} [[Ouagadougou]], [[Burkina Faso]], [[2005]] * {{Flagicon|Russia}} [[Petrohrad]], [[Rusko]] [[1993]] * {{flagicon|Portugalsko}} [[Porto (mesto v Portugalsku)|Porto]], [[Portugalsko]], [[1978]] * {{flagicon|Kanada}} [[Québec]], [[Kanada]], [[1962]] * {{flagicon|Palestína}} [[Ramalláh]], [[Palestínske autonómne územia|Palestína]], [[2007]] * {{Flagicon|Latvia}} [[Riga]], [[Lotyšsko]] * {{flagicon|Turecko}} [[Samsun]], [[Turecko]], [[2010]] * {{flagicon|Čína}} [[Wuhan]], [[Čína]], [[1998]] |} == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|49.36}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|42}} a najnižší bod {{mnm|1 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-05-10 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|33063}} ({{OBD|FR|33063}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=33063 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 33063}} == Galéria == <gallery> Súbor:Bordeaux Miroir 001.jpg|Námestie Bourse Súbor:Bordeaux - Grand Théâtre 4.jpg|Divadlo Grand Théâtre Súbor:Palais Rohan.png|Palác Rohan Súbor:Bordeaux Saint Pierre.jpg|Katedrála sv. Petra </gallery> <gallery> Súbor:Bordeaux - Bourse maritime.jpg|Radnica Súbor:Église Notre Dame de Bordeaux.jpg|Chrám Notre Dame Súbor:La Grosse Cloche (Bordeaux).JPG|Veža Grosse Cloche Súbor:Place de la Bourse Bordeaux de nuit.jpg|Námestie Bourse v noci </gallery> == Školy == * EPITECH * ESME Sudria * [[Kedge Business School]] * [[Université Bordeaux I]] == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Zoznam obcí departementu Gironde]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bordeaux}} == Externé odkazy == * [http://www.bordeaux.fr/ Oficiálna stránka] {{Svetové dedičstvo - Francúzsko}} [[Kategória:Bordeaux| ]] [[Kategória:Lokality Svetového dedičstva vo Francúzsku]] [[Kategória:Mestá v regióne Nové Akvitánsko]] [[Kategória:Obce v departemente Gironde]] [[Kategória:Prístavné mestá vo Francúzsku]] [[Kategória:Prístavné mestá Atlantického oceánu]] rywnesfq38oe6rovcuarprt86rcmwwy Arsenal FC 0 110525 8359039 8217363 2026-08-23T07:50:59Z Feriontly17x17x7 228747 akt. 2026, IB, úvod, trofeje 8359039 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Arsenal | obrázok = [[Súbor:Arsenal logo, Emirates Stadium N7 - geograph.org.uk - 2516224.jpg|180px]] | logo = | celýnázov = Arsenal Football Club | prezývka = The Gunners, Gooners | založený = [[1886]] ako ''Dial Square'' | rozpustený = | štadión = [[Emirates Stadium]] | kapacita = 60 704 | majiteľ = [[Kroenke Sports & Entertainment]] | predseda = Stan a Josh Kroenke | tréner = [[Mikel Arteta]] | liga = [[FA Premier League|Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 1. miesto | vzor_lp1 = _arsenal2627h | vzor_t1 = _arsenal2627h | vzor_pp1 = _arsenal2627h | vzor_tr1 = _arsenal2627h | vzor_po1 = _arsenal2627hl | ľavéplece1 = FFFFFF | telo1 = F00000 | pravéplece1 = FFFFFF | trenírky1 = FFFFFF | ponožky1 = F00000 | vzor_lp2 = _arsenal2627a | vzor_t2 = _arsenal2627a | vzor_pp2 = _arsenal2627a | vzor_tr2 = _arsenal2627a | vzor_po2 = _arsenal2627al | ľavéplece2 = 0D1B5C | telo2 = 0D1B5C | pravéplece2 = 0D1B5C | trenírky2 = 0D1B5C | ponožky2 = 0D1B5C | vzor_lp3 = _arsenal2627t | vzor_t3 = _arsenal2627t | vzor_pp3 = _arsenal2627t | vzor_tr3 = _arsenal2627t | vzor_po3 = _arsenal2627tl | ľavéplece3 = FAF7B4 | telo3 = FAF7B4 | pravéplece3 = FAF7B4 | trenírky3 = 13223F | ponožky3 = 13223F }} '''Arsenal Football Club''' je profesionálny futbalový klub so sídlom v [[Islington|Islingtone]] v severnom [[Londýn]]e v [[Anglicko|Anglicku]]. Súťaží v [[Premier League 2024/2025|Premier League]], najvyššej lige anglického futbalu. V domácom futbale Arsenal vyhral 14 ligových titulov (vrátane jedného titulu bez prehry), rekordných 14 [[FA Cup|FA Cupov]], 2 [[EFL Cup|Ligové poháre]], 18 [[FA Community Shield|FA Community Shields]] a trofej k storočnici Football League. V európskom futbale vyhral jeden [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] a jeden [[Inter-Cities Fairs Cup]]. Pokiaľ ide o získané trofeje, je tretím najúspešnejším klubom v anglickom futbale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal FC | url = https://www.footballhistory.org/club/arsenal.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = footballhistory | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Arsenal bol prvým klubom z južného Anglicka, ktorý sa v roku 1893 pripojil k [[Football League First Division|Football League]], a do prvej divízie sa dostal v roku 1904. Po zostupe iba raz, v roku 1913, pokračuje v najdlhšej sérii v najvyššej divízii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = English Clubs Divisional Movements 1888-2016 | url = https://www.rsssf.org/tablese/engall.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> a vyhral druhý najväčší počet zápasov v najvyššej súťaži v histórii anglického futbalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = England - First Level All-Time Tables 1888/89-2018/19 | url = https://www.rsssf.org/tablese/engalltime.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = rsssf | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> V 30. rokoch 20. storočia Arsenal vyhral päť ligových titulov a dva FA Cupy, a po vojne ďalší FA Cup a dva tituly. V sezóne 1970/1971 získal svoj prvý double v lige a FA Cupe. Medzi rokmi 1989 a 2005 získal päť ligových titulov a päť FA Cupov, vrátane dvoch ďalších double. 20. storočie zakončili s najvyšším priemerným umiestnením v lige.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Football: How consistency and caution made Arsenal England's greatest team of the 20th century | url = http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = independent | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20160303192410/http://www.independent.co.uk/sport/football-how-consistency-and-caution-made-arsenal-englands-greatest-team-of-the-20th-century-1133020.html | dátum archivácie = 2016-03-03 }}</ref> Medzi rokmi 1998 a 2017 sa Arsenal kvalifikoval do Ligy majstrov UEFA, čo je anglický futbalový rekord devätnástich po sebe nasledujúcich sezón. V roku 1886 založili muniční pracovníci Royal Arsenalu vo [[Woolwich|Woolwichi]] klub pod názvom Dial Square. V roku 1913 klub prešiel cez mesto na štadión Arsenalu v [[Highbury]], čím sa stal blízkym susedom [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] a vytvoril severolondýnske derby. [[Herbert Chapman]] získal pre klub prvý trofej a jeho odkaz umožnil obdobie plné trofejí v 30. rokoch 20. storočia. Pomohol zaviesť čísla dresov a pridal tiež biele rukávy a jasnejšiu červenú farbu na dres klubu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893 | url = http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = historicalkits | miesto = | jazyk = anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20200711145624/http://historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm | dátum archivácie = 2020-07-11 }}</ref> [[Arsène Wenger]] bol najdlhšie slúžiacim manažérom klubu a získal najviac trofejí. Vyhral rekordných sedem FA Cupov a jeho tretí a posledný tím, ktorý získal titul, vytvoril anglický rekord za najdlhšiu sériu bez prehry v najvyššej súťaži so 49 zápasmi v rokoch 2003 až 2004, čím získal prezývku Neporaziteľní. V roku 2006 sa klub presťahoval na neďaleký štadión [[Emirates Stadium|Emirates]]. S ročným príjmom 716,5 milióna libier v sezóne 2024-2025 odhadol [[Forbes (magazín)|Forbes]] hodnotu Arsenalu na 2,26 miliardy [[Americký dolár|amerických dolárov]], čo z neho robí siedmy najcennejší futbalový klub na svete<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal Formed 1886 Elected to Division Two 1893 | url = https://www.deloitte.com/uk/en/services/financial-advisory/analysis/deloitte-football-money-league.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = deloitte | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref>, pričom je jedným z najsledovanejších na sociálnych sieťach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Soccer clubs: Europe's top 10 on social media 2022 | url = https://www.ispo.com/en/news-markets/soccer-clubs-europes-top-10-social-media | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = ispo | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> Mottom klubu je Victoria Concordia Crescit, latinsky „Víťazstvo prostredníctvom harmónie“. == História == === 1886–1912: Z Dial Square do Royal Arsenal === [[Súbor:Arsenal 1888 squad photo.jpg|300px|thumb|vľavo|Zostava Royal Arsenal (sezóna 1888 – 1889)]] V [[Október 1886|októbri 1886]] založil Škót [[David Danskin]] a pätnásť kolegov z muničného závodu vo Woolwichi futbalový klub Dial Square, pomenovaný podľa dielne v srdci komplexu Royal Arsenal. Každý člen prispel šiestimi pencami a Danskin pridal aj tri šilingy, aby pomohol založiť klub.<ref name="woolwich"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = 'Royal Arsenal' formed in Woolwich | url = https://www.arsenal.com/history/laying-the-foundations/-royal-arsenal-formed-in-woolwich | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = arsenal | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Dial Square odohral svoj prvý zápas [[11. december|11. decembra]] [[1886]] proti Eastern Wanderers a vyhral 6:0. Klub bol v januári 1887 premenovaný na Royal Arsenal,<ref name="fchd_woolwich"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = thearsenalhistory | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> a jeho prvým domovom bol Plumstead Common, hoci väčšinu času trávil hraním na [[Manor Ground]]. Ich prvými trofejami boli Kent Senior Cup a London Charity Cup v rokoch 1889 – 1890 a London Senior Cup v rokoch 1890 – 1891; to boli jediné trofeje grófskej asociácie, ktoré Arsenal získal počas svojho pôsobenia v juhovýchodnom Londýne.<ref name="wool"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = thearsenalhistory | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> V roku 1891 sa Royal Arsenal stal prvým londýnskym klubom, ktorý sa stal profesionálnym.<ref name="d_woolwich"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://www.thearsenalhistory.com/?p=7722 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = thearsenalhistory | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Royal Arsenal bol druhýkrát premenovaný po tom, čo sa v roku 1893 stal spoločnosťou s ručením obmedzeným. Svoje nové meno, Woolwich Arsenal, zaregistrovali vo Football League, keď klub neskôr v tom istom roku vzrástol. Woolwich Arsenal bol prvým južným členom Football League, začínal v druhej divízii a v roku 1904 sa dostal do prvej divízie. Klesajúca návštevnosť v dôsledku finančných ťažkostí medzi pracovníkmi v munícii a príchodu iných futbalových klubov v meste doviedla klub v roku 1910 takmer k bankrotu.<ref name="x">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Woolwich Arsenal 1910 - the arrival of Hall and Norris | url = http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = wrightanddavis | miesto = | jazyk = anglický | url archívu = https://web.archive.org/web/20160410074122/http://www.wrightanddavis.co.uk/Norris/SLWA10.html | dátum archivácie = 2016-04-10 }}</ref> Podnikatelia Henry Norris a William Hall sa zapojili do činnosti klubu a snažili sa ho posunúť vpred.<ref name="x1"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://thearsenalcollection.org.uk/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = thearsenalcollection | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> === 1912–1925: Klub bánk Anglicka === V roku 1913, krátko po zostupe späť do druhej divízie, sa klub presťahoval cez [[Temža|rieku]] na nový štadión [[Arsenal Stadium]] v ​​[[Highbury]].<ref name="x2"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = It Wasn't Just Emily Davison! Sport, Suffrage and Society in Edwardian Britain | url = https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09523360802212271 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = tandfonline | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> V roku 1919 Football League kontroverzne hlasovala za postup Arsenalu namiesto zostupujúcich miestnych rivalov [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] do novo rozšírenej prvej divízie, napriek tomu, že v poslednej predvojnovej sezóne druhej divízie 1914–15 skončili iba na piatom mieste. Neskôr, v tom istom roku začal Arsenal v oficiálnych dokumentoch vynechávať „The“ a postupne menil svoj názov naposledy na Arsenal, ako je známy do dnes.<ref name="x2"/> S novým domovom a futbalom prvej divízie bola návštevnosť viac ako dvojnásobná oproti Manor Ground a rozpočet Arsenalu rýchlo rástol.<ref name="x3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Woolwich Arsenal FC: 1893–1915 The club that changed football | url = http://thearsenalhistory.com/?p=7732 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = thearsenalhistory | miesto = | jazyk = anglický | url archívu = https://web.archive.org/web/20150806204052/http://thearsenalhistory.com/?p=7732 | dátum archivácie = 2015-08-06 }}</ref> S rekordnými výdavkami a príjmami z predaja vstupeniek sa Arsenal rýchlo stal známym ako klub ''Bank of England''.<ref name="x4"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Rundle | meno = Richard | odkaz na autora = | titul = Terrace Heroes: The Life and Times of the 1930s Professional Footballer | url = https://books.google.cz/books?id=nn5tY8lLNl8C&redir_esc=y | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Terrace Heroes | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> === 1925–1934: Legendárni Gunners Herberta Chapmana === [[Súbor:Herbert Chapman bust 20050922.jpg|200px|thumb|vpravo|Socha na počesť [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]]]] Poloha Arsenalu a rekordná platová ponuka prilákali v roku 1925 hviezdneho manažéra [[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] [[Herbert Chapman|Herberta Chapmana]].<ref>{{Citácia knihy |meno=Simon|priezvisko=Page|titul= Herbert Chapman: The First Great Manager |rok=2006 |vydavateľ=Birmingham: Heroes Publishing |strany=109}}</ref> Počas nasledujúcich piatich rokov Chapman vybudoval revolučný nový Arsenal. Najprv vymenoval nového trénera [[Tom Whittaker|Toma Whittakera]], ktorý sa stal legendárnym manažérom Arsenalu.<ref>{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Tom Whittaker's Arsenal Story (First ed.) |rok=1957 |vydavateľ=Birmingham: Sporting Handbooks |strany=109}}</ref> S pomocou [[Charlie Buchan|Charlieho Buchana]] zaviedol vznikajúcu formáciu WM, ktorá slúžila ako stabilný základ jeho tímu.<ref>{{Citácia knihy |meno=Roy|priezvisko=Peskett|titul= Charles Buchan: A Lifetime in Football |rok=1955 |vydavateľ= Random House |strany=97}}</ref> Získal tiež generačné mladé talenty, ako boli [[Cliff Bastin]] a [[Eddie Hapgood]], a zároveň rozdal vysoké príjmy Highbury hviezdam, ako boli [[David Jack]] a [[Alex James]]. Transformovaný Chapmanov Arsenal získal svoju prvú národnú trofej, FA Cup v roku 1930, a nasledovali ligové tituly v rokoch 1930 – 1931 a 1932 – 1933.<ref>{{Citácia knihy |meno=Tony|priezvisko=Brown|titul= Champions all! |rok=2007 |vydavateľ= Nottingham: SoccerData |strany=6-7}}</ref> Chapman tiež dohliadal na zmeny mimo ihriska: na dresu boli pridané biele rukávy a čísla dresov; stanica metra bola pomenovaná po klube;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Welcome to The Arsenal Collection | url = https://thearsenalcollection.org.uk/ | vydavateľ = thearsenalcollection | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> a bola dokončená prvá z dvoch honosných tribún v štýle Art Deco s jednými z prvých reflektorov v anglickom futbale.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2005-02-14 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie = 2012-02-04 }}</ref> Náhle, uprostred sezóny 1933 – 1934, Chapman zomrel na zápal pľúc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Death Of Herbert Chapman Of Arsenal On This Day, 6th January 1934 | url = https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | vydavateľ = islington | dátum prístupu = 2013-01-06 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20160701111225/https://afchistory.wordpress.com/2013/01/06/the-death-of-herbert-chapman-of-arsenal-on-this-day-6th-january-1934/ | dátum archivácie = 2016-07-01 }}</ref> === 1934–1947: Shaw, Allison a druhá svetová vojna === Chapmanova smrť znamenala, že práca zostala na jeho kolegoch [[Joe Shaw|Joeovi Shawovi]] a [[George Allison|Georgeovi Allisonovi]], ktorí sa ukázali ako bystrí a dokonalí strážcovia Chapmanovho vynikajúceho tímu Arsenal, pričom dosiahli hetrik ligových víťazstiev s titulmi v rokoch 1933–34, 1934–35 a 1937–38 a potom ešte vyhrali FA Cup v roku 1936.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Joe Shaw | url = http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | vydavateľ = spartacus-educational | dátum prístupu = 1997 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170722210145/http://spartacus-educational.com/ARSEshawJ.htm | dátum archivácie = 2017-07-22 }}</ref> Druhá svetová vojna znamenala, že najvyššia futbalová liga bola na sedem rokov pozastavená. Zatiaľ čo Arsenal bol národom oslavovaný ako symbol solidarity, vojna si na tíme vybrala obrovskú daň, pretože v klube zahynulo viac hráčov ako v ktoromkoľvek špičkovom klube.<ref>{{Citácia knihy |meno=Anton |priezvisko= Rippon |titul= Gas Masks for Goal Posts: Football in Britain During the Second World War |rok= 2011 |vydavateľ= The History Press |strany= 288 }}</ref> === 1947–1962: Tím Gunners Toma Whittakera === Napriek tomuto obdobiu turbulencií a fluktuácie sa Arsenal vrátil a v druhej povojnovej sezóne 1947–48 vyhral ligu. Bola to prvá sezóna Toma Whittakera ako manažéra a znamenala, že klub vyrovnal rekord majstrov Anglicka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =English Clubs Divisional Movements 1888-2016 | url =https://www.rsssf.org/tablese/engall.html | vydavateľ = rsssf | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Whittaker, napriek svojej skromnosti, bol často označovaný ako „mozog“ stojaci za charizmatickým Chapmanovým legendárnym tímom Arsenalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tom Whittaker | url = https://spartacus-educational.com/ARSEwhittaker.htm| vydavateľ = spartacus-educational | dátum prístupu = 1997 | jazyk = en}}</ref> Zostavil úspešný a vysoko kvalifikovaný tím Arsenalu napriek značne obmedzeným zdrojom a v roku 1950 tím vyhral tretí FA Cup a v sezóne 1952–53 získali rekordný siedmy titul, čím sa Arsenal stal v tom čase najúspešnejším tímom v anglickej histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Feature League title win 1952/53 | url = https://www.arsenal.com/news/features/20160216/league-title-win-1952/53| vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2016 | jazyk = en}}</ref> === 1962–1984: Zverenci Billyho Wrighta, Bertieho Meeho a Terryho Neilla === [[Súbor:Alan Ball and Bertie Mee.png|300px|thumb|vpravo|[[Alan Ball]] (vľavo) a [[Bertie Mee]] (ktorý doviedol Arsenal k ich prvému double v roku 1971), na snímke z roku 1972]] Arsenal nevyhral Ligu ani FA Cup ďalších 18 rokov. Tím šampiónov z roku 1953 zostarol a klub nedokázal prilákať dostatočne silné náhrady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History Post-War Arsenal | url =https://www.arsenal.com/history/post-war-arsenal/post-war-arsenal-overview | vydavateľ = arsenal | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}</ref> Hoci bol Arsenal v týchto rokoch konkurencieschopný, jeho šťastie upadalo; klub strávil väčšinu 50. a 60. rokov v priemernosti v strede tabuľky.<ref>{{Citácia knihy |meno=John |priezvisko=Sowman |titul=The Long Sleep 1953 – 1970: A view from the terrace |rok=2016 |vydavateľ= Hamilton House. |strany= }}</ref> Arsenal v roku 1966 predbežne vymenoval klubového fyzioterapeuta Bertieho Meeho za zastupujúceho manažéra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Bertie Mee Appointed Acting Manager Of Arsenaln This Day, 20th June 1966| url = https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| vydavateľ = afchistory| dátum prístupu = 2012| jazyk = en| url archívu = https://web.archive.org/web/20160707165252/https://afchistory.wordpress.com/2012/06/20/bertie-mee-appointed-acting-manager-of-arsenaln-this-day-20th-june-1966/| dátum archivácie = 2016-07-07}}</ref> S novým asistentom [[Don Howe|Donom Howeom]] a novými hráčmi ako [[Bob McNab]] a [[George Graham]] doviedol Mee Arsenal do ich prvého finále Ligového pohára v sezónach 1967 – 1968 a 1968 – 1969. Nasledujúca sezóna priniesla prelom, keď Arsenal získal svoju prvú súťažnú európsku trofej, Inter-Cities Fairs Cup 1969 – 1970. V nasledujúcej sezóne dosiahol Arsenal ešte väčší triumf s prvým double v lige a FA Cupe a novým rekordom v titule majstra Anglicka.<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Tossel |titul=Seventy-One Guns: The Year of the First Arsenal Double |rok=2012 |vydavateľ=Mainstream Publishing |strany=240 }}</ref> Toto znamenalo predčasný vrchol desaťročia; tím, ktorý vyhral double, sa čoskoro rozpadol a zvyšok desaťročia sa niesol v znamení série tesných neúspechov, pričom Arsenal skončil ako finalista FA Cupu v roku 1972 a finalista prvej divízie v sezónach 1972 – 1973.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bertie Mee | url =https://www.independent.co.uk/news/obituaries/bertie-mee-9180594.html | vydavateľ =independent | dátum prístupu =2001 | jazyk = en}}</ref> Bývalý hráč Terry Neill nahradil Meeho v roku 1976. Vo veku 34 rokov sa stal doteraz najmladším manažérom Arsenalu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =History The Managers | url =https://www.arsenal.com/history/the-managers | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu = 2017 | jazyk = en}}</ref> S novými posilami ako [[Malcolm Macdonald]] a [[Pat Jennings]] a s množstvom talentovaných hráčov v tíme, ako boli [[Liam Brady]] a [[Frank Stapleton]], sa klub dostal do troch finále FA Cupu (1978, 1979 a 1980) a finále Pohára víťazov pohárov v roku 1980 prehral na penalty. Jedinou trofejou klubu počas tohto obdobia bol FA Cup 1979, ktorý získal víťazstvom 3:2 nad [[Manchester United FC|Manchestrom United]] na poslednú chvíľu, pričom finále je všeobecne považované za klasiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal’s Complete FA Cup Final Record | url =http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | vydavateľ =thearsenalhistory | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160418052939/http://www.thearsenalhistory.com/?p=10493 | dátum archivácie =2016-04-18 }}</ref> === 1984–1996: Arsenal Georga Grahama === Jeden z dvojnásobných víťazov Meeho triumfu, [[George Graham]], sa vrátil ako manažér v roku 1986 a Arsenal v roku 1987 pod ním vyhral svoj prvý Ligový pohár, čo bola Grahamova prvá sezóna na čele klubu. Do roku 1988 do klubu prišli noví hráči [[Nigel Winterburn]], [[Lee Dixon]] a [[Steve Bould]], aby doplnili „slávnu štvorku obrany“ vedenú domácim hráčom [[Tony Adams|Tonym Adamsom]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The Joy of Six: Great defences | url =http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | vydavateľ =theguardian | dátum prístupu =2009 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160310083329/http://www.theguardian.com/football/blog/2009/may/08/joy-of-six-great-defences | dátum archivácie =2016-03-10 }}</ref> Grahamovo krédo uprednostňovania defenzívnej excelentnosti sa zdanlivo stretlo s tradične expanzívnymi motívmi klubu a mnohí boli skeptickí či to bude fungovať s mladým kádrom. Jeho metódy si však po počiatočných úspechoch rýchlo získali popularitu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History Graham's Glory Years | url =https://www.arsenal.com/history/grahams-glory-years/graham-s-glory-years-overview | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2017 | jazyk = en}}</ref> Tím vyhral trofej k storočnici Football League v roku 1988 a nasledoval ho titul Football League v sezóne 1988–89, ktorý získal gólom na poslednú chvíľu v poslednom zápase sezóny proti ďalšiemu uchádzačovi o titul [[Liverpool FC|Liverpoolu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Top Ten: Title Run-ins". Sky Sports. | url =http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html | vydavateľ =skysports | dátum prístupu =2008 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20090104063057/http://www.skysports.com/story/0,19528,11670_3335042,00.html | dátum archivácie =2009-01-04 }}</ref> Grahamov Arsenal získal ďalší titul v sezóne 1990 – 1991, pričom prehral iba jeden zápas. V roku 1993 vyhral double, FA Cup a Ligový pohár, a v roku 1994 Pohár víťazov pohárov. Grahamova reputácia bola poškvrnená, keď sa zistilo, že prijímal provízie od agenta [[Rune Hauge|Runeho Haugeho]] za podpisovanie zmluv s určitými hráčmi, a v roku 1995 bol prepustený.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Why the FA banned George Graham | url = http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | vydavateľ = independent | dátum prístupu = 1995 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20111210021132/http://www.independent.co.uk/sport/why-the-fa-banned-george-graham-1581266.html | dátum archivácie = 2011-12-10 }}</ref> Jeho nástupca, [[Bruce Rioch]], vydržal iba jednu sezónu a klub opustil po spore s predstavenstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rioch at odds with the system | url =https://www.independent.co.uk/sport/rioch-at-odds-with-the-system-1309564.html | vydavateľ =independent | dátum prístupu =1996 | jazyk = en}}</ref> === 1996–2018: Éra Arsèna Wengera === [[Súbor:Arsene Wenger JHayes (cropped).jpg|200px|thumb|vpravo|[[Arsène Wenger|Arsène Wenge]]r v roku 2012]] Klub sa výrazne premenil počas pôsobenia francúzskeho manažéra [[Arsène Wenger|Arsèna Wengera]], ktorý bol vymenovaný v roku 1996. Jeho tím definoval útočný futbal, prepracovanie stravovacích a fitness postupov, a elitný skauting.<ref>{{Citácia knihy |meno=Myles |priezvisko=Palmer |titul=The Professor: Arsène Wenger |rok=2011 |vydavateľ=Ebury |strany=432 }}</ref> Arsenal získal kľúčových hráčov z Wengerovej domoviny, ako boli [[Patrick Vieira]] a [[Thierry Henry]], druhý ligový a pohárový double v sezóne 1997–98 a tretí v sezóne 2001–02. Okrem toho sa klub dostal do finále [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]] v sezóne 1999–2000, zvíťazil vo finále FA Cupu v rokoch 2003 a 2005 a v sezóne 2003–04 vyhral [[Premier League]] bez prehry v jedinom zápase, čo mu vynieslo prezývku „Neporaziteľní“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arsenal the Invincibles| url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3713537.stm | vydavateľ =bbc| dátum prístupu =2004 | jazyk = en}}</ref> Tento úspech sa dosiahol v sérii 49 ligových zápasov bez prehry od 7. mája 2003 do 24. októbra 2004, čo je dodnes národný rekord.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal run ends at 49 | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/3950453.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2004 | jazyk = en}}</ref> Arsenal skončil na prvom alebo druhom mieste v lige v ôsmich z prvých deviatich Wengerových sezón v klube, hoci nikdy nezískal titul v dvoch po sebe nasledujúcich sezónach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =ARSENAL | url =https://www.fchd.info/ARSENAL.HTM | vydavateľ =fchd | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Klub sa nikdy nedostal ďalej ako do štvrťfinále [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]] až do sezóny 2005 – 2006; v tej sezóne sa stali prvým klubom z Londýna, ktorý sa dostal do finále v päťdesiatročnej histórii súťaže, ale [[FC Barcelona|Barcelona]] ich porazila 2:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Ronaldinho delivers for Barça | url =http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html | vydavateľ =uefa | dátum prístupu =2006 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20080917155229/http://www.uefa.com/competitions/ucl/history/Season=2005/intro.html | dátum archivácie =2008-09-17 }}</ref> V júli 2006 sa po 93 rokoch na Highbury presťahovali na Emirates Stadium. Arsenal sa dostal do finále Ligových pohárov v rokoch 2007 a 2011, kde prehrali 2:1 s [[Chelsea FC|Chelsea]] a [[Birmingham City FC|Birminghamom City]]. Klub nezískal trofej od FA Cupu v roku 2005, až kým Arsenal, vedený rekordným hráčom klubu [[Mesut Özil|Mesutom Özilom]], neporazil [[Hull City AFC|Hull City]] vo finále FA Cupu v roku 2014. O rok neskôr Arsenal víťazil v FA Cupe,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final: Alexis Sánchez inspires Arsenal to win over Aston Villa | url =https://www.theguardian.com/football/2015/may/30/fa-cup-final-arsenal-aston-villa-alexis-sanchez | vydavateľ = theguardian | dátum prístupu =2015 | jazyk = en}}</ref> a stal sa najúspešnejším klubom v histórii turnaja, keď v sezóne 2016 – 2017 vyhral svoj 13. FA Cup. V tej istej sezóne však Arsenal skončil v lige piaty, prvýkrát od príchodu Wengera v roku 1996, čo bolo jeho miesto mimo prvej štvorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2-1 Chelsea | url =https://www.bbc.com/sport/football/39984089 | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2017 | jazyk = en}}</ref> Vo svojej 21. a poslednej sezóne skončil Arsenal pod vedením Arsèna Wengera šiesty a vyhral [[FA Community Shield]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal 2017/18 Premier League season review | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11371039/arsenal-2017-18-premier-league-season-review | vydavateľ =skysports | dátum prístupu =2018 | jazyk = en}}</ref> Wenger opustil Arsenal po skončení sezóny [[13. máj|13. mája]] [[2018]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsene Wenger ends Arsenal tenure with slim victory over Huddersfield | url =https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/huddersfield-vs-arsenal-result-goals-highlights-arsene-wenger-aubameyang-a8349441.html | vydavateľ =independent | dátum prístupu =2018 | jazyk = en}}</ref> === 2018–2020: Revolúcia po Wengerovi === Dňa [[23. máj|23. mája]] [[2018]] za nového hlavného trénera klubu menovaný Španiel [[Unai Emery]]. Stal sa vôbec prvým „hlavným trénerom“ klubu a druhým manažérom mimo Spojeného kráľovstva.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Unai Emery announced as new Arsenal head coach | url =https://www.skysports.com/football/news/11670/11382525/arsenal-confirm-appointment-of-unai-emery-as-new-head-coach | vydavateľ =skysports | dátum prístupu =2018 | jazyk = en}}</ref> V Emeryho prvej sezóne skončil Arsenal na piatom mieste v Premier League a na druhom mieste v [[Európska liga UEFA 2018/2019|Európskej lige]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Chelsea win the 2019 UEFA Europa League | url =https://www.uefa.com/uefaeuropaleague/news/0251-0e9ce2d466b4-6403225af104-1000--chelsea-win-the-2019-uefa-europa-league/ | vydavateľ =uefa | dátum prístupu =2019 | jazyk = en}}</ref> Dňa [[29. november|29. novembra]] [[2019]] bol Emery odvolaný z funkcie manažéra a za dočasného hlavného trénera bol menovaný bývalý hráč a asistent trénera prvého tímu [[Fredrik Ljungberg|Freddie Ljungberg]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Club announcement Unai Emery leaves club | url =https://www.arsenal.com/news/unai-emery-leaves-club | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2019 | jazyk = en}}</ref> === 2020 – súčasnosť: Éra Mikela Artetu === [[Súbor:Mikel Arteta 2021 (cropped).png|200px|thumb|vpravo|[[Mikel Arteta]] v roku 2021]] [[20. december|20. decembra]] [[2019]] Arsenal vymenoval bývalého kapitána klubu [[Mikel Arteta|Mikela Artetu]] za nového hlavného trénera.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta joining as our new head coach | url =https://www.arsenal.com/news/mikel-arteta-joining-our-new-head-coach | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2019 | jazyk = en}}</ref> Arsenal ukončil sezónu 2019–20 na ôsmom mieste, čo je ich najnižšie umiestnenie od sezóny 1994–95, ale porazil Chelsea 2:1 a získal rekordné 14. víťazstvo v FA Cupe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =FA Cup final 2020: Arsenal 2-1 Chelsea - Aubameyang double secures victory | url =https://www.bbc.com/sport/football/53546100 | vydavateľ =bbc | dátum prístupu = 2020 | jazyk = en}}</ref> Arsenal ukončil sezónu 2020–21 opäť na ôsmom mieste a po prvýkrát za 26 rokov sa nekvalifikoval do európskej súťaže.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal fails to qualify for Europe for 1st time in 25 years | url =https://indianexpress.com/article/sports/football/english-premier-league/arsenal-fails-to-qualify-for-europe-for-1st-time-in-25-years-7327569/ | vydavateľ =indianexpress | dátum prístupu =2021 | jazyk = en}}</ref> V nasledujúcej sezóne (2021 – 2022) Arteta zostavil najmladší tím v Premier League s priemerným vekom v základnej zostave 24 rokov a 308 dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Our 2021/22 season in numbers | url =https://www.arsenal.com/premier-league-stats-review-emirates-stadium-attendance-goals-appearances | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2022 | jazyk = en}}</ref> V tom roku skončili v Premier League na piatom mieste a kvalifikovali sa do Európskej ligy UEFA v nasledujúcej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal, trajectory and perspective – they've proved they belong in title races" | url =https://www.nytimes.com/athletic/5495373/2024/05/17/arsenal-trajectory-and-perspective-whatever-happens-theyve-proved-they-belong-in-title-races/ | vydavateľ =nytimes | dátum prístupu =2024 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2022 – 2023 sa Arsenal vrátil do Ligy majstrov, keď skončil druhý za Manchesterom City, čím vytvoril rekord v najdlhšom čase strávenom na čele tabuľky bez toho, aby skutočne vyhral ligu, pričom skončil s 84 bodmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Mikel Arteta: Arsenal 'must heal' after painful collapse in Premier League title race | url =https://www.bbc.com/sport/football/65660638 | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2023 | jazyk = en}}</ref> V sezóne 2023 – 24 Arsenal porazil Manchester City a získal svoj 17. titul FA Community Shield. V Premier League skončili druhí za Manchesterom City s lepším počtom bodov (89) oproti predchádzajúcej sezóne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Analysed: 9 reasons why we shined in 23/24 | url =https://www.arsenal.com/news/arsenal-analysed-9-reasons-why-we-shined-2324 | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2024 | jazyk = en}}</ref> V Lige majstrov UEFA v sezóne 2024 – 2025 sa dostali do semifinále, ale prehrali s [[Paris Saint-Germain FC|PSG]] s celkovým skóre 3:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal miss out on Champions League final after defeat in Paris | url =https://www.premierleague.com/en/news/4304103 | vydavateľ =premierleague | dátum prístupu =2025 | jazyk = en}}</ref> Arsenal skončil tretiu sezónu po sebe na druhom mieste, tentoraz za Liverpoolom, a v sezóne Premier League 2024 – 2025 nazbieral 74 bodov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url =https://www.livesport.cz/tabulka/xjLzNo5G/lAkHuyP3/#/lAkHuyP3/table/overall | vydavateľ =livesport | dátum prístupu = | jazyk = sk}}</ref> == Klubový znak == Prvý znak Royal Arsenalu sa vyznačoval tromi kanónmi. Podobne vyzeral erb Woolwichskej štvrte.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Crest | url = http://www.arsenal.com/history/the-crest | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-11 | vydavateľ = Arsenal F.C | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Znak sa zmenil po presune na Highbury v roku 1913. Od roku 1922 sa v znaku nachádza len jediný kanón smerujúci na východ. Jeho súčasťou je prezývka klubu "The Gunners", ktorá sa nachádza hneď vedľa kanónu. Taký vzhľad mal znak len do roku 1925. Potom bol kanón prevrátený na druhú stranu a hrúbka jeho hlavne bola zúžená. V roku 1949 klub predstavil zmodernizovanú verziu znaku. Nachádzal sa v ňom rovnaký štýl kanónu, ako v minulom znaku. Nad ním je umiestený názov klubu, ktorý je napísaný gotickým písmom. Pod ním sa nachádza erb Islingtonskej štvrte a ešte pod ním je zvitok, na ktorom je napísané latinské motto: Victoria Concordia Crescit (Víťazstvo prichádza s harmóniou). Tvorcom toho všetkého bol klubový editor Harry Homer. Prvýkrát v histórii bol znak nakreslený farebne. Počas jeho životnosti boli jeho farby mierne pozmenené, keď sa v ňom nakoniec objavila červená, zlatá a zelená. Vplyvom veľa úprav nebol Arsenal schopný zaviesť na znak autorské práva. Tiež viedol dlhú právnu bitku s pouličným obchodníkom, ktorý predával „neoficiálne veci“ Arsenalu. Právny spor sa nakoniec podarilo klubu vyhrať.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Free | meno = Dominic | odkaz na autora = | titul = Arsenal v. Reed in the Court of Appeal | url = http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-11 | vydavateľ = Michael Simkins LLP | miesto = | jazyk = anglický | url archívu = https://web.archive.org/web/20080408000718/http://www.simkins.co.uk/ebulletins/DAFArsenalReed.aspx | dátum archivácie = 2008-04-08 }}</ref> Arsenal následne usiloval o komplexnú právnu ochranu. Preto bol v roku 2002 predstavený nový znak. V ňom boli použité moderné krivky a zjednodušený štýl, ktorý sa ľahko kopíroval.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal go for a makeover | url = http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/arsenal/1795444.stm | dátum vydania = 2004-2-1 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-11 | vydavateľ = BBC Sport | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Kanón smeroval východným smerom. Pre názov klubu, ktorý bol umiestnený nad kanónom, bolo použité písmo sans-serif. Zelenú farbu nahradila tmavomodrá. S novým znakom ale neboli všetci spokojný. Napríklad zástupcovia združenia ’The Arsenal Independent Supporters’ kritizovali klub za to, že sa v ňom neodrážala tradícia a história Arsenalu a za to, že táto zmena nebola prekonzultovaná s fanúšikmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Crestfallen | url = http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2008-8-11 | vydavateľ = Arsenal Independent Supporters' Association | miesto = | jazyk = anglický | url archívu = https://web.archive.org/web/20061108191039/http://www.aisa.org/pdfs/crest_leaflet.pdf | dátum archivácie = 2006-11-08 }}</ref> [[Súbor:Arsenal crest 1888.png|200px|thumb|vľavo|Prvý znak Arsenalu od roku 1888.]] Do 60-tych rokov sa znak objavoval na dresoch len pri významných zápasoch, ako bolo finále FA Cupu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Arsenal shirt badge | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-shirt-badge | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-24 | vydavateľ = Arsenal F.C | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Vzhľad monogramu bol navrhnutý v štýle [[Art deco]]. Písmena A a C ležia v šesťuholníku na sebe. Vnútri písmen sa nachádza futbalová lopta. Tento príklad klubového znaku, ako súčasť rebrandingu zavedeného Herbertom Chapmanom v 30-tych rokoch, nebol používaný len na dresoch pri významných zápasoch, ale aj ako designový prvok, ktorý bol použitý nad hlavnou bránou na Highbury. Taktiež ním bola vyložená podlaha vtedajšieho štadiónu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Art Deco crest | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-art-deco-crest | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-1-24 | vydavateľ = Arsenal F.C | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Od roku 1967 sa na dresoch pravidelne objavoval biely kanón. V 90-tych rokoch bol nahradený klubovým logom, kde sa občas objavila prezývka klubu „The Gunners“. V sezóne 2011/12 Arsenal oslavoval 125 rokov svojej existencie. Súčasťou výročia bola upravená verzia súčasného znaku. Znak bol celý v bielej farbe. Z pravej strany ho obklopovalo 15 dubových listov. Z ľavej strany potom 15 listov vavrínu. Dubové listy predstavujú 15 zakladajúcich členov klubu, ktorí sa stretli v pube Royal Oak (Kráľovský dub). Ostatných 15 vavrínových listov predstavuje detail vzoru na šiestych penciach, ktoré zaplatili zakladatelia za založenie klubu. Vavrínové listy tiež predstavujú silu. Ďalej sa v znaku po stranách nachádzajú číslice 1886 a 2011 a na spodnej časti znaku je ešte vyobrazené motto „Forward“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = 125th anniversary crest | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/125-years-in-the-making-anniversary-crest | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2011-5-1 | vydavateľ = Arsenal F.C. | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> == Klubové farby == {| class="wikitable" style="text-align:center;margin-left:1em;float:right" |- !Obdobie !Výrobca dresov !Hlavný sponzor |- |1930 – 1970 |[[Bukta]] |rowspan=2|''žiadny'' |- |1971 – 1980 |rowspan=2|[[Súbor:Umbro.svg|70px]]<br /><small>[[Umbro]]</small> |- |1981 – 1986 |rowspan=3|[[Súbor:JVC Logo.svg|70px]]<br />[[JVC]] |- |1986 – 1994 |[[Súbor:Adidas Logo.svg|70px]]<br /><small>[[Adidas]]</small> |- |1994 – 1999 |rowspan=4|[[Súbor:Logo NIKE.svg|70px]]<br /><small>[[Nike]]</small> |- |1999 – 2002 |[[Súbor:Dreamcast logo.svg|70px]]<br />[[Súbor:SEGA logo.svg|70px]]<br />[[Dreamcast]] / [[Sega]] |- |2002 – 2006 |[[Súbor:O2.svg|70px]][[Telefónica Slovakia|O<sub>2</sub>]] |- |2006 – 2014 |rowspan=2|[[Súbor:Emirates logo.svg|70px]]<br />[[Tajarán al-Imárát|Emirates]] |- |2014- | <br /><small>[[PUMA Group|Puma]] |} Po väčšinu svojej histórie boli hlavnými farbami pri domácich zápasoch Arsenalu červená a biela. Dresy boli červené s bielymi rukávmi, zatiaľ čo trenky boli celé biele. Po založený, v roku 1886, poslal Nottingham Forest do klubu dar. Ako uznanie tohto činu sa stala červená hlavnou farbou klubu. Dvaja členovia zo zakladateľov Dial Square, [[Fred Beardsley]] a [[Morris Bates]], boli bývalými hráčmi Nottinghamu, ktorí sa presťahovali do Woolwicha za prácou. Po zostavený prvého tímu nemal tím žiadne dresy, a tak Beardsley s Batesem napísali domov list s prosbou o zaslanie futbalového vybavenia. Obratom im prišli dresy a futbalová lopta.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Arsenal home kit | url = http://www.arsenal.com/news/news-archive/the-arsenal-kit | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-28 | vydavateľ = Arsenal F.C | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Dresy mali vínovú farbu, trenky boli biele a ponožky biele s modrými pruhmi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2006-12-8 | vydavateľ = D & M Moor | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> V roku 1933 chcel mať Herbert Chapman svojich hráčov oblečených vo viac výrazných dresoch. Preto nechal na rukávy pridať bielu a zmenil vínovú farbu na svetlejšiu. Červená a biela sa od tej doby vždy vyskytovali na dresoch Arsenalu. Výnimkou boli dve sezóny. V ročníku 1966/67 boli dresy celé v červenej farbe. Toto sa ukázalo ako nepopulárne riešenie a hneď nasledujúcu sezónu došlo k návratu späť k bielym rukávom. V ročníku 2005/06, Arsenal hral svoju poslednú sezónu na Highbury, došlo k návratu k vínovej farbe dresov, ktoré mal klub na dresoch v roku 1913. To bola prvá sezóna hraná na Highbury. Nasledujúci ročník klub už odohral vo svojich červeno-bielych dresoch. V sezóne 2008/09 nahradzujú biele rukávy červené rukávy so širokým bielym pruhom. Po mnoho rok mali vonkajšie dresy Arsenalu bielu farbu a k nim pripadali buď čierne, alebo biele trenky. Od sezóny 1969/70 boli vonkajšie dresy zmenené na žlté a modré. V ročníku 1982/83 mali vonkajšie dresy zelenú farbu. Od počiatku 90-tych rokov, keď sa na trhu začali objavovať repliky dresov, sa vonkajšie farby menia pravidelne. Behem tohto obdobia bolo na vonkajších dresoch použité dvojfarebné prevedenie modrej, alebo variácie tradičnej žltej a modrej. V sezóne 2001/02 bola použitá metalická zlatá a na tretí dres potom pruhovaná navy. Medzi rokmi 2005 a 2007 boli vonkajšie dresy žlté a tmavo šedé.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal Change Kits | url = http://www.historicalkits.co.uk/Arsenal/Arsenal-change-kits.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-11-27 | vydavateľ = D & M Moor | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Od roku 2009 sa vzhľad vonkajších dresov mení každú sezónu. Vonkajší dres sa použije ďalšiu sezónu ako tretí variant za predpokladu, že je predstavený nový domáci dres.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Club Charter | url = http://www.arsenal.com/the-club/corporate-info/the-club-charter | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2009-10-23 | vydavateľ = Arsenal F.C. | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> === Výrobca dresov === Za celú svoju históriu vystriedal Arsenal niekoľko výrobcov dresov. Od 30-tych až do 70-tych rokov bola výrobcom dresov spoločnosť [[Bukta]]. Od 70-tych rokov do roku 1986 spoločnosť [[Umbro]]. Medzi rokmi 1986 a 1994 spoločnosť [[Adidas]]. Od roku 1994 až 2014 spoločnosť [[Nike]]. Od roku 2014 to už je [[PUMA Group|Puma]]. === Hlavný sponzor === Rovnako ako väčšina klubov aj Arsenal mal od 80-tych rokov na svojom dresu vyobrazeného hlavného sponzora. V rokoch 1982 – 1999 ním bolo [[JVC]]. Od roku 1999 do roku 2002 [[Sega]]. Medzi rokmi 2002 a 2006 [[Telefónica Slovakia|O<sub>2</sub>]], a od roku 2006 je hlavným sponzorom letecká spoločnosť [[Tajarán al-Imárát|Emirates]]. == Štadióny == === Manor Ground === [[Súbor:Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. Everton.jpg|315px|thumb|vpravo|Manor Ground, Woolwich Arsenal vs. [[Everton FC|Everton]]. (1905)]] Pred vstupom do Football League hral Arsenal krátko na Plumstead Common, potom na [[Manor Ground]] v [[Plumsteade]] a potom strávil tri roky medzi rokmi 1890 a 1893 na neďalekom [[Invicta Ground]]. Po vstupe do Football League v roku 1893 sa klub vrátil na Manor Ground ktorý zmodernizoval. Arsenal tam pokračoval v hraní svojich domácich zápasov ďalších dvadsať rokov (s dvoma výnimkami v sezóne 1894 – 1895), až do presťahovania sa do severného Londýna v roku 1913.<ref>{{Citácia knihy |meno=Simon |priezvisko=Inglis |titul=Football Grounds of Britain (3rd ed.) |rok=CollinsWillow |vydavateľ=1996 |strany=16-17 }}</ref> === Highbury === [[Súbor:The last ever game at Highbury.jpg|315px|thumb|vpravo|Posledný odohraný zápas na Highbury proti [[Wigan Athletic FC|Wiganu]]. (2006)]] Štadión Arsenalu, všeobecne známy ako [[Arsenal Stadium|Highbury]], bol domovom klubu od septembra 1913 do mája 2006. Pôvodný štadión navrhol renomovaný futbalový architekt [[Archibald Leitch]] a mal dizajn bežný pre mnohé futbalové ihriská v Spojenom kráľovstve v tej dobe, s jednou krytou tribúnou a tromi otvorenými radmi terasovitých konštrukcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}</ref> Celý štadión prešiel v 30. rokoch 20. storočia rozsiahlou rekonštrukciou: boli postavené nové západná a východná tribúna v štýle [[Art deco|Art Deco]], ktoré boli otvorené v rokoch 1932 a 1936, a na terasu na severnom brehu, ktorá bola bombardovaná počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] a obnovená až v roku 1954, bola pridaná strecha.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2005 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}</ref> Highbury mohol v čase svojho vrcholu pojať viac ako 60 000 divákov a do začiatku 90. rokov mal kapacitu 57 000. Taylorova správa a predpisy Premier League zaviazali Arsenal k tomu, aby včas pre sezónu 1993 – 1994 prestaval Highbury na štadión s kapacitou všetkých miest na sedenie, čím sa kapacita znížila na 38 419 sediacich divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal Stadium, Highbury | url =http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&article=344883&Title=Highbury | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu = | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20080111223345/http://www.arsenal.com/article.asp?thisNav=The+Club&article=344883&Title=Highbury | dátum archivácie =2008-01-11 }}</ref> Táto kapacita sa musela počas zápasov Ligy majstrov ešte viac znížiť, aby sa na ňu mohli umiestniť ďalšie reklamné tabule, a to natoľko, že Arsenal dve sezóny, od roku 1998 do roku 2000, hral domáce zápasy Ligy majstrov na Wembley, ktoré mohlo pojať viac ako 70 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Sport: Football Arsenal get Wembley go-ahead | url =http://news.bbc.co.uk/2/hi/sport/football/138932.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =1998 | jazyk = en}}</ref> Rozšírenie Highbury bolo obmedzené, pretože východná tribúna bola označená za pamiatkovo chránenú budovu II. stupňa a ostatné tri tribúny sa nachádzali v blízkosti obytných budov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | url =http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | vydavateľ =islington | dátum prístupu =2007 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20120204050811/http://www.islington.gov.uk/DownloadableDocuments/Environment/Pdf/highburyconservationplan_2005.pdf | dátum archivácie =2012-02-04 }}</ref> Tieto obmedzenia bránili klubu v maximalizácii príjmov zo zápasov počas 90. rokov a prvého desaťročia 21. storočia, čím ho vystavili riziku, že v tom čase zaostane za futbalovým boomom. === Emirates === [[Súbor:Arsenal against Bournemouth, Emirates.jpg|280px|thumb|vpravo|Arsenal proti [[AFC Bournemouth|Bournemouthu]]. (2024)]] Po zvážení rôznych možností Arsenal v roku 2000 navrhol výstavbu nového štadióna s kapacitou 60 361 miest na štadióne [[Ashburton Grove]], odvtedy premenovaného na [[Emirates Stadium]], približne 500 metrov juhozápadne od Highbury.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2000 | jazyk = en}}</ref> Projekt sa spočiatku oneskoril kvôli byrokracii a rastúcim nákladom,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal stadium delay | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/2953273.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2003 | jazyk = en}}</ref> a výstavba bola dokončená v júli 2006, včas pred začiatkom sezóny 2006 – 2007.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Bergkamp given rousing farewell | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/5203954.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2006 | jazyk = en}}</ref> Štadión bol pomenovaný po svojich sponzoroch, leteckej spoločnosti [[Tajarán al-Imárát|Emirates]], s ktorou klub podpísal najväčšiu sponzorskú zmluvu v histórii anglického futbalu v hodnote približne 100 miliónov libier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal unveil new stadium plans | url =http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/arsenal/1011234.stm | vydavateľ =bbc | dátum prístupu =2000 | jazyk = en}}</ref> Niektorí fanúšikovia označovali štadión ako Ashburton Grove alebo Grove, pretože nesúhlasili s firemným sponzorstvom názvov štadiónov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The 'E' Word | url =http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&id=283908 | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2006 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20061008060533/http://www.arsenal-world.co.uk/news/loadnews.asp?cid=TMNW&id=283908 | dátum archivácie =2006-10-08 }}</ref> Štadión bude oficiálne známy ako Emirates Stadium minimálne do roku 2028 a letecká spoločnosť bude sponzorom dresov klubu minimálne do roku 2024.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal agree £200m shirt sponsorship deal with Emirates until 2024 | url =https://www.telegraph.co.uk/football/2018/02/19/arsenal-agree-200m-shirt-sponsorship-deal-emirates-2024/ | vydavateľ =telegraph | dátum prístupu =2018 | jazyk = en}}</ref> Od začiatku sezóny 2010 – 2011 sú tribúny štadióna oficiálne známe ako North Bank, East Stand, West Stand a Clock End a kapacita Emirates je teraz 60 704. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Handbook Season 2020/21 | url =https://resources.premierleague.com/premierleague/document/2021/04/07/6ebff069-a7ee-415d-afbd-15878b6d33b2/2020-21-PL-Handbook-240321.pdf | vydavateľ =premierleague | dátum prístupu =2020 | jazyk = en}}</ref> Vzhľadom vysoký záujem o lístky a expanziu miest na ďalších štadiónich je v pláne rozširovať kapacitu až na 80 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =December 2024: Emirates to reach 80,000 capacity in future | url =https://footballgroundguide.com/news/emirates-stadium-expansion.html | vydavateľ =footballgroundguide | dátum prístupu =2025 | jazyk = en}}</ref> Hráči Arsenalu trénujú v tréningovom centre [[Sobha Realty]] v [[Hertfordshire]], účelovom zariadení, ktoré bolo otvorené v roku 1999.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal gets a complex | url = https://www.architectsjournal.co.uk/archive/arsenal-gets-a-complex| vydavateľ =architectsjournal | dátum prístupu = 1999 | jazyk = en}}</ref> Predtým klub využíval zariadenia na neďalekom pozemku, ktorý vlastnila Študentská únia [[University College London|University College of London]]. == Panoráma == {{Široký obrázok|Inside the Emirates Stadium - Panorama.jpg|1800px|Panoráma z južnej tribúny na [[Emirates Stadium|Emirates]]}} == Tréningové centrum == [[Súbor:London Colney, Arsenal FC training ground - geograph.org.uk - 1386293.jpg|315px|náhľad|vľavo|Časť tréningového centra Arsenalu v Colney.]] Tréningové centrum Arsenalu sa nachádza v blízkosti [[Colney]] v [[Hertfordshire]]. Nachádza sa tu desať ihrísk, vnútorné zariadenie a taktiež lekárske a rehabilitačné centrum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Ground | url = https://www.arsenalinsider.com/club/training-ground/| vydavateľ = arsenalinsider | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Oficiálne otvorenie centra sa konalo [[11. október|11. októbra]] [[1999]] za účasti ministerky športu [[Kate Hoey]] a stálo približne 10 miliónov libier. Prostriedky na vybudovanie centra boli získané hlavne z prestupu [[Nicolas Anelka|Nicolasa Anelku]] do [[Real Madrid CF|Realu Madrid]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Training Grounds: The Arsenal Training Centre (London Colney), Arsenal FC | url = https://jobsinfootball.com/blog/training-grounds/arsenal-training-centre-london-colney/| vydavateľ =jobsinfootball| dátum prístupu = 2022 | jazyk = en}}</ref> Vo februári 1998 Hertsmere Borough Council udelili súhlas Arsenalu na vybudovanie centra na zelenej lúke v blízkosti Colney.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Howarth | meno = Anita | odkaz na autora = | titul = Arsenal FC scores Green Belt training centre | url = http://www.lexisnexis.com/uk/nexis/results/docview/docview.do?docLinkInd=true&risb=21_T18697630582&format=GNBFI&sort=RELEVANCE&startDocNo=1&resultsUrlKey=29_T18697630586&cisb=22_T18697630585&treeMax=true&treeWidth=0&csi=274985&docNo=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 1998-7-10 | vydavateľ = EGi News | miesto = Londýn | jazyk = anglický }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zaujímavé je že hneď vedľa sa nachádzalo tréningové centrum [[Watford FC|Watfordu]] ktoré je tam dodnes.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The UCL Sports Ground | url = https://www.google.co.nz/maps/place/The+UCL+Sports+Ground/@51.7100273,-0.2831831,16z/data=!4m2!3m1!1s0x0:0xd55bb6e1ca663803?hl=en | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2014-4-25 | vydavateľ = Google Maps | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> Došlo k záveru, že centrum pre klub akým je Arsenal, je nevyhnutné. Preto boli plány predložené ministrovi životného prostredia Johnovi Prescottovi, ktorý stavbu odobril. Stavebné povolenie bolo dosiahnuté v septembri 1998. Richard Marshall a Dearle & Henderson navrhli tréningové centrum s jeho celým zariadeným.<ref>{{Citácia knihy |meno=David |priezvisko=Taylor |titul=Arsenal gets a complex |rok=1999 |vydavateľ=Emap|strany=20}}</ref> Wenger bol taktiež zapojený do procesu výstavby a zdieľal nápady z jeho predchádzajúceho pôsobenia v [[Japonsko|Japonsku]], kde sa taktiež postaral o vybudovanie centra. V rámci inšpirácie boli navštívené podobné centrá v [[Európa|Európe]] ako napríklad centrum [[FC Bayern München|Bayernu Mníchov]] alebo [[AJ Auxerre|Auxerre]]. Projekt zahŕňal 140 árov pôdy a bol postavený za 45 týždňov. Predseda Arsenalu [[Peter Hill-Wood]] ho opísal ako "jednoducho skvelé", zatiaľ čo Wenger ho považoval ako "veľké lákadlo" pre hráčov aby sa upísali Arsenalu. Taktiež zdôraznil, že je veľmi dôležité aby bol A-tím spolu s mládežou na jednom mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Peter Hill Wood and the end of the dream of an Arsenal owned by its fans | url =https://untold-arsenal.com/archives/73584 | vydavateľ =untold-arsenal | dátum prístupu =2018 | jazyk = en}}</ref> == Fanúšikovia == [[Súbor:Arsenal Flag (6823998047).jpg|315px|thumb|vpravo|Fanúšikovia Arsenalu so zástavou.]] Fanúšikovia Arsenalu sa označujú ako „Gooners“ – názov odvodený od prezývky klubu „The Gunners“. Prakticky všetky domáce zápasy sú vypredané; v sezóne 2007 – 2008 mal Arsenal druhú najvyššiu priemernú návštevnosť v lige pre anglický klub (60 070, čo bolo 99,5 % dostupnej kapacity), <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Premiership | url =http://www.tonykempster.co.uk/prematt.htm?comp=1 | vydavateľ =tonykempster | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> a od roku 2015 tretiu najvyššiu priemernú návštevnosť všetkých čias.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =All Time League Attendance Records | url =http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | vydavateľ =nufc | dátum prístupu =2015 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20160406083542/http://www.nufc.com/2015-16html/attendance-all-time.html | dátum archivácie =2016-04-06 }}</ref> Arsenal má siedmu najvyššiu priemernú návštevnosť medzi európskymi futbalovými klubmi, hneď za [[Borussia Dortmund|Borussiou Dortmund]], [[FC Barcelona|Barcelonou]], [[Manchester United FC|Manchestrom United]], [[Real Madrid CF|Realom Madrid]], [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] a [[FC Schalke 04|Schalke 04]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Barclays Premier League Stats: Team Attendance - 2010-11 | url =http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | vydavateľ =soccernet | dátum prístupu =2011 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20121026112107/http://soccernet.espn.go.com/stats/attendance/_/league/eng.1/year/2010/barclays-premier-league | dátum archivácie =2012-10-26 }}</ref> Poloha klubu, susediaci s bohatými oblasťami ako [[Canonbury]] a [[Barnsbury]], zmiešanými oblasťami ako [[Islington]], [[Holloway]], [[Highbury]] a priľahlou londýnskou štvrtou [[Camden (londýnsky obvod)|Camden]] a prevažne robotníckymi oblasťami ako [[Finsbury Park]] a [[Stoke Newington]], znamená, že fanúšikovia Arsenalu pochádzajú z rôznych spoločenských vrstiev. Veľká časť afro-karibskej podpory pochádza zo susedného londýnskeho obvodu [[Hackney]] a veľká časť juhoázijských fanúšikov Arsenalu dochádza na štadión z [[Wembley Park (stanica metra)|Wembley Parku]], severozápadne od hlavného mesta. Tradične tu bola aj veľká írska komunita, ktorá nasledovala Arsenal, pričom okolitý Islington a najmä neďaleká oblasť Archway mali veľkú komunitu obyvateľov s írskym dedičstvom. Írska migrácia do severného Londýna je však v poslednom čase oveľa nižšia ako v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia. Rovnako ako všetky veľké anglické futbalové kluby, aj Arsenal má množstvo domácich fanúšikovských klubov vrátane Klubu fanúšikov futbalu Arsenalu, ktorý úzko spolupracuje s klubom, a Asociácie nezávislých fanúšikov Arsenalu, ktorá si udržiava nezávislejšiu líniu. Nadácia fanúšikov Arsenalu podporuje väčšiu účasť fanúšikov na vlastníctve klubu. V [[Česko|Česku]] a na [[Slovensko|Slovensku]] je oficiálny fanklub združujúci fanúšikov už od [[27. september|27. septembra]] [[2005]] so sídlom v [[Bohumín|Bohumíne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Czech & Slovak Arsenal FC Supporters Club | url =https://www.gunners.cz/supporters-club/ | vydavateľ =gunners | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> Mimo Londýna vždy existovali fanúšikovia Arsenalu a od príchodu satelitnej televízie sa väzba fanúšikov na futbalový klub stala menej závislou od geografie. Správa SPORT+MARKT z roku 2011 odhadovala globálnu fanúšikovskú základňu Arsenalu cez 113 miliónov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Liverpool lag in fight for global fan supremacy as TV row grows | url =https://www.thetimes.com/sport/football/article/liverpool-lag-in-fight-for-global-fan-supremacy-as-tv-row-grows-h8zk7bxmb88 | vydavateľ =thetimes | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref>. Na sociálnej sieti [[Instagram]] sleduje Arsenal viac ako 31 miliónov fanúšikov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal | url =https://www.instagram.com/arsenal/ | vydavateľ = instagram | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> a na sieti [[Facebook]] dokonca viac než 46 miliónov fanúšikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal | url =https://www.facebook.com/Arsenal/ | vydavateľ =facebook | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> === Známi fanúšikovia === {{Col-begin|width=67%}} {{Col-break}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alžbeta II.]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Princ Harry]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Which football club does Prince Harry support? | url =https://www.goal.com/en/news/british-royal-family-which-football-clubs-do-the-queen-prince-harry--prince-william-support/1gthimbbarryx1wljrnon8p7ie | vydavateľ = goal | dátum prístupu =2022 | jazyk = en}}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Jim Carrey]]<ref name="fchd_royal2"> {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Jim Carrey and Jeff Daniels: 'Alexis is a pitbull!' | url = https://youtube.com/watch?v=dPczMiM43_c | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Robert Pattinson]]<ref>Potter, Alistair. (16 August 2012) [http://www.metro.co.uk/sport/oddballs/862336-r-pattz-arsenals-the-one-true-love-i-miss-most Robert Pattinson: Arsenal is the one true love I miss most now I'm in LA]. Metro.co.uk. Retrieved on 25 August 2012.</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Kevin Costner]] <ref>{{cite web |url=http://www.indielondon.co.uk/film/open_range_costnerQ&A.html |title=Open Range – Kevin Costner Q&A |publisher=indielondon.co.uk}}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Zac Efron]]<ref>{{cite web |url=http://fitperez.com/2012-04-23-zac-efron-catches-some-over-seas-sports/?from=PH#.T5XERasV3Hk |title=Zac Efron Catches A Game Across The Pond! |deadurl=no |accessdate=2 June 2013 }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Idris Elba]]<ref>{{cite web |url=http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |title=FREE VIDEO: 'The Wire' star Idris Elba &#124; Features &#124; News |publisher=Arsenal.com |date=29 October 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100206213002/http://www.arsenal.com/usa/sh/usa/news/features/idris-elba |archivedate=2010-02-06 |accessdate=2 June 2013 }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Andrew Garfield]]<ref>{{cite web|last=Chang |first=Jen |url=http://www.popsugar.com/Pictures-Andrew-Garfield-His-Girlfriend-Hanging-Out-LA-Before-Oscars-14356320|title=Andrew Garfield Unleashes His Arsenal of Hotness! |publisher=Pop Sugar |date=22 February 2011 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Demi Moorová]]<ref>{{cite web |url=http://www.standard.co.uk/sport/hollywood-united-7233584.html |title=Hollywood United |publisher=Evening Standard |date=3 November 2004 |deadurl=no |accessdate=2 June 2013}}</ref> * {{Minivlajka|Kanada}} [[Keanu Reeves]]<ref name=Schwimmer/> * {{Minivlajka|USA}} [[David Schwimmer]]<ref name=Schwimmer>{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/new/xmlfeed.nsf/story/schwimmer-joins-alist-arsenal-supporters |title=David Schwimmer – Schwimmer Joins A-List Arsenal Supporters – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |accessdate=2 November 2010}}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Colin Firth]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Nick Hornby's Official Website – Film<!-- Bot generated title --> |url=http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130515025139/http://www.penguin.co.uk/static/cs/uk/0/minisites/nickhornby/film/fp_firthdivision.html |dátum archivácie=2013-05-15 }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Hugh Laurie]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Which club does hugh Laurie(dr.house) support? |url=https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum prístupu=2016-03-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160405095005/https://answers.yahoo.com/question/index?qid=20100208081904AAOBpmS |dátum archivácie=2016-04-05 }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Leona Lewis]]<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2631411/Arsenal-fan-Leona-Lewis-sings-national-anthem-team-FA-Cup-Final-black-cape-white-shirt.html|title=Arsenal fan Leona Lewis sings national anthem as her team wins FA Cup Final - Daily Mail Online|work=Mail Online}}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Gilmour]]<ref>{{cite web|title=FAQs|website=David Gilmour Official Website|url=http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|accessdate=2016-03-24|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130119032849/http://www.davidgilmour.com/faqs.htm|archivedate=2013-01-19}}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Sean Combs]]<ref>{{cite web|author=9 November 2006, 15:32 GMT |url=http://www.digitalspy.co.uk/showbiz/news/a39187/p-diddy-stays-loyal-to-arsenal.html |title=Showbiz – News – P Diddy stays loyal to Arsenal |publisher=Digital Spy |date=9 November 2006 |accessdate=2 November 2010}}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mick Jagger]]<ref name="fifa.com">{{cite web |url=http://www.fifa.com/worldcup/%20news/newsid%3D1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |title=Jagger: I'm having a really good time |publisher=FIFA.com |date=1 July 2010 |accessdate=2 November 2010 |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100717074354/http://www.fifa.com/worldcup/news/newsid=1264299/?intcmp=tweets_voiceofthesite |archivedate=2010-07-17 }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Lydon]]<ref>{{cite news |url=http://www.thecnj.com/islington/2009/110609/inews110609_03.html |title=Hands off Bear plaque, says Sex Pistols' Johnny Rotten |work=Islington Tribune |date=6 November 2009 |accessdate=2 November 2010}}</ref> {{Col-break}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Roger Waters]]<ref name="WatersGooner">{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |title=Pink Floyd's Roger Waters pays tribute to father at war grave |work=Daily Telegraph |date=1 April 2013 |accessdate=25 March 2014 |author=McKenna, Josephine |location=London |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/20130403232143/http://www.telegraph.co.uk:80/news/worldnews/europe/italy/9964558/Pink-Floyds-Roger-Waters-pays-tribute-to-father-at-war-grave.html |archivedate=3 April 2013 }}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Jay-Z]]<ref>{{cite web|url=http://www.contactmusic.com/news.nsf/story/jay-z-lends-his-support-to-london-soccer-club_1129777 |title=Jay-Z Lends His Support To London Soccer Club – Contactmusic News |publisher=Contactmusic.com |date=25 January 2010 |accessdate=2 November 2010}}</ref><ref>{{cite news |url=http://www.thesun.co.uk/sol/homepage/showbiz/bizarre/2797682/Jay-Z-I-want-Cheryl-Cole.html |location=London | work=The Sun | title=JayZ I want Cheryl Cole |date=7 January 2010}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.arsenal.com/usa/news/features/grammy-gunner|title=Grammy Gunner|author=Rippleffect Ltd.|work=arsenal.com}}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Chris Martin]]<ref>{{cite news| url=http://www.dailymail.co.uk/sport/football/article-2316153/Jay-Z-Chris-Martin-watch-Arsenal-v-Manchester-United.html#comments | location=London | work=Daily Mail | title=Emirates State of Mind: Jay-Z and Coldplay star Chris Martin watch Arsenal face champions Man United | first=John | last=Drayton | date=28 April 2013}}</ref> [[Súbor:Hugh Laurie 2009.jpg|180px|thumb|vpravo|"Priženil som sa do rodiny Arsenalu." To sú slová fanúšika [[Hugh Laurie|Hugha Laurieho]].]] * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]]<ref>{{cite web |url=http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&view=article&id=82:dennis-bergkamp-interview&catid=48:afscc-exclusive-interviews&Itemid=71 |title="Dennis Bergkamp" – Forever in all Gooner's heart |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140819084531/http://www.arsenalsupportersclub.co.uk/index.php?option=com_content&view=article&id=82:dennis-bergkamp-interview&catid=48:afscc-exclusive-interviews&Itemid=71 |archivedate=2014-08-19 |accessdate=2016-03-24 }}</ref> {{ref|fn_b|b}} * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]<ref>{{cite web | title=Henry: I'll always be an Arsenal fan | url=http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | publisher=[http://www.fifa.com/ FIFA] | date=28 March 2010 | accessdate=10 May 2010 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20100406074139/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid=1186660.html | archivedate=2010-04-06 | deadurl=no }}</ref> {{ref|fn_b|b}} * {{Minivlajka|Argentína}} [[Diego Maradona]]<ref>{{cite web |url=http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |title=Maradona’s an Arsenal Fan and Wanted to Sign For The Gunners |work=Football Geeza |accessdate=2016-03-24 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160309165139/http://www.footballgeeza.com/maradonas-an-arsenal-fan-and-wanted-to-sign-for-the-gunners/ |archivedate=2016-03-09 }}</ref> * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Per Mertesacker]]<ref>{{cite news |url=http://www.standard.co.uk/sport/gooner-for-life-per-mertesacker-reveals-childhood-support-for-arsenal-as-he-signs-new-deal-9168422.html |title=Gooner for life! Per Mertesacker reveals childhood support for Arsenal as he signs new deal | location=London | work=Evening Standard | accessdate=7 October 2015 | date=4 March 2014}}</ref> * {{Minivlajka|Maďarsko}} [[Ferenc Puskás]]<ref>[http://bleacherreport.com/articles/63194-a-tribute-to-ferenc-puskas A Tribute To...Ferenc Puskas]. Bleacher Report. Retrieved on 25 August 2012.</ref> * {{Minivlajka|Chorvátsko}} [[Eduardo da Silva]]<ref>{{cite web |url=http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |title=Eduardo dreams of Arsenal return |deadurl=yes |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131212063620/http://arsenal-mania.com/.../Eduardo-dreams-of-Arsenal-return.html |archivedate=2013-12-12 |accessdate=2016-03-24 }}</ref> {{ref|fn_b|b}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Young]]<ref>{{cite news |title=Young enjoying Watford resurgence | url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/w/watford/4613138.stm| publisher=BBC sport| date=16 January 2006 | accessdate=17 May 2011 | first=Chris | last=Bevan}}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lewis Hamilton]] <ref>{{cite web |title=Lewis Hamilton on Arsenal, Wenger's future and meeting the Queen |url=http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |work=Talksport.com |accessdate=10 June 2015 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160409231650/http://talksport.com/f1/lewis-hamilton-arsenal-wengers-future-and-meeting-queen-141125126397 |archivedate=2016-04-09 }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Mo Farah]]<ref>{{cite news| url=http://www.telegraph.co.uk/sport/othersports/athletics/7919147/European-Athletics-Championships-2010-Mo-Farahs-quest-gets-Arsene-Wengers-backing.html | location=London | work=The Daily Telegraph | title=European Athletics Championships 2010: Mo Farah's quest gets Arsene Wenger's backing | first=Ian | last=Chadband | date=30 July 2010}}</ref> * {{Minivlajka|Poľsko}} [[Aleksander Kwaśniewski]]<ref>{{cite web |url=http://collections.europarchive.org/tna/20080205132101/www.fco.gov.uk/servlet/Front%3Fpagename=OpenMarket/Xcelerate/ShowPage&c=Page&cid=1007029391629&a=KArticle&aid=1082827410236 |title=Newsfile 3 May 2004: Polish President's State Visit to the UK |accessdate=23 September 2012 }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nick Clegg]]<ref>{{cite web|url=http://metro.co.uk/2013/02/20/heartbroken-nick-clegg-pipes-up-for-underachieving-arsenal-and-backs-arsene-wenger-3505557/ |title='Heartbroken' Nick Clegg pipes up for underachieving Arsenal and backs Arsene Wenger |accessdate=15 August 2013}}</ref> * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[François Hollande]]<ref>{{cite news | title=10 The Feral Beast: Bin Laden toppled as top Gooner | url=http://www.independent.co.uk/news/people/diary/the-feral-beast-bin-laden-toppled-as-top-gooner-7742345.html | publisher=[http://www.independent.co.uk/] | accessdate=7 September 2013| deadurl= no | location=London | first=Matthew | last=Bell | date=13 May 2012}}</ref> * {{Minivlajka|Austrália}} [[Kevin Rudd]]<ref>{{cite web|url=https://twitter.com/MrKRudd/status/673097118370824192 |title=I'm a bit of an Arsenal fan}}</ref> * {{Minivlajka|Saudská Arábia}} [[Usáma bin Ládin]]<ref>{{cite news |title=Fanatical about football| url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/funny_old_game/1650069.stm| publisher=BBCsport | date=11 November 2001 | accessdate=28 April 2014}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.huffingtonpost.co.uk/2012/05/28/robert-mugabe-reveals-chelsea-fan_n_1549808.html|title=Robert Mugabe Reveals He Is A Chelsea Fan And Other Infamous Fans|work=The Huffington Post UK|accessdate=13 August 2015}}</ref> * {{Minivlajka|USA}} [[Jackie Chan]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Arsenal F.C. famous supporters | url =https://www.imdb.com/list/ls009004369/ | vydavateľ =imdb | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> {{Col-end}} == 50 najlepších hráčov Gunners == {{Col-begin|width=67%}}[[Súbor:Damián Suchanovský Charlton.jpg|thumb|200px|Thierry Henry– jedna z mnohých legiend Arsenalu|vpravo]] {{Col-break}} * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Thierry Henry]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =Gunners Greatest 50 Players | url =https://www.arsenal.com/history/gunners-greatest-50-players | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu = | jazyk = en}}</ref> * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Dennis Bergkamp]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Adams]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ian Wright]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Patrick Vieira]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Robert Pires]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Seaman]] * {{Minivlajka|Írsko}} [[Liam Brady]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Charlie George]] * {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Jennings]] * {{Minivlajka|Švédsko}} [[Fredrik Ljungberg]] * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Marc Overmars]] * {{Minivlajka|Nigéria}} [[Nwankwo Kanu]] * {{Minivlajka|Írsko}} [[David O'Leary]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sol Campbell]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Rocastle]] * {{Minivlajka|Severné Írsko}} [[Pat Rice]] {{Col-break}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Cliff Bastin]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ray Parlour]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Martin Keown]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Lee Dixon]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Emmanuel Petit]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Brian Talbot]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[John Radford]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Cole]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Paul Merson]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Smith (rozlišovacia stránka)|Alan Smith]] * {{Minivlajka|Škótsko}} [[Charlie Nicholas]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Nicolas Anelka]] * {{Minivlajka|Škótsko}} [[Frank McLintock]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Ted Drake]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Nigel Winterburn]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Sylvain Wiltord]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Danny Clapton]] {{Col-break}} * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Sammy Nelson]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Kenny Sansom]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Michael Thomas]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Steve Williams]] * {{Minivlajka|Škótsko}} [[Bob Wilson]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Armstrong]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[George Eastham]] * {{Minivlajka|Škótsko}} [[George Graham]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Andy Ducat]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Malcolm Macdonald]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alan Ball]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Alex Jones (rozlišovacia stránka)|Alex James]] * {{Minivlajka|Írsko}} [[Frank Stapleton]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Tony Woodcock]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[David Jack]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Peter Storey]] {{Col-end}} === Ďalší známi hráči === {{Col-begin|width=67%}} {{Col-break}} * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Jens Lehmann]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Francesc Fabregas]] * {{Minivlajka|Holandsko}} [[Robin van Persie]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Mikel Arteta]] * {{Minivlajka|Španielsko}} [[Santi Cazorla]] * {{Minivlajka|Chile}} [[Alexis Sanchéz]] {{Col-break}} * {{Minivlajka|Gabon}} [[Pierre-Emerick Aubameyang]] * {{Minivlajka|Francúzsko}} [[Alexandre Lacazette]] * {{Minivlajka|Nemecko}} [[Mesut Özil]] * {{Minivlajka|Anglicko}} [[Jack Wilshere]] * {{Minivlajka|Wales}} [[Aaron Ramsey]] {{Col-end}} == Rivalita == [[Súbor:The second half... (5195057092).jpg|300px|thumb|vpravo|[[Severolondýnske derby]] v roku 2010 na [[Emirates Stadium|Emirates]].]] Najdlhšia a najhlbšia rivalita Arsenalu je s ich najbližším významným susedom, [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]]; zápasy medzi týmito dvoma klubmi sa označujú ako [[Severolondýnske derby|severolondýnske derby]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =5 obscure stats about north London derby history | url =https://www.arsenal.com/news/5-obscure-stats-about-north-london-derby-history | vydavateľ =arsenal | dátum prístupu =2025 | jazyk = en}}</ref> Rivalita existuje aj medzi Arsenalom a [[Chelsea FC|Chelsea]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =A brief history of the Arsenal-Chelsea rivalry and why it matters | url =https://www.theguardian.com/sport/2015/apr/22/a-brief-history-of-the-arsenal-chelsea-rivalry-and-why-it-matters | vydavateľ =theguardian | dátum prístupu =2015 | jazyk = en}}</ref> Okrem toho si Arsenal a [[Manchester United FC|Manchester United]] koncom 80. rokov 20. storočia vytvorili silnú rivalitu na ihrisku, ktorá sa zintenzívnila začiatkom 21. storočia, keď oba kluby bojovali o titul v Premier League.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The Classic: Arsenal-Manchester Utd | url =http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html | vydavateľ =fifa | dátum prístupu =2007 | jazyk =en | url archívu =https://web.archive.org/web/20070824031335/http://www.fifa.com/worldfootball/clubfootball/news/newsid%3D109924.html | dátum archivácie =2007-08-24 }}</ref> Medzi mestských rivalov patria aj [[West Ham United FC|West Ham]], [[Fulham FC|Fulham]], [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]], and [[Brentford FC|Brentford]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul =The biggest rivals in Arsenal Football Club history | url = https://dailycannon.com/2023/07/the-biggest-rivals-in-arsenal-football-club-history/| vydavateľ =dailycannon | dátum prístupu = 2023 | jazyk = en}}</ref> == Aktuálna súpiska == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=1|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[David Raya]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Francúzsko|poz=O|meno=[[William Saliba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Španielsko|poz=O|meno=[[Cristhian Mosquera]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ben White]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ekvádor|poz=O|meno=[[Piero Hincapié]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Brazília|poz=O|meno=[[Gabriel Magalhães]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Bukayo Saka]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Nórsko|poz=Z|meno=[[Martin Odegaard]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Jesus]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Eberechi Eze]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Brazília|poz=Ú|meno=[[Gabriel Martinelli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Holandsko|poz=O|meno=[[Jurrien Timber]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Španielsko|poz=B|meno=[[Kepa Arrizabalaga]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Švédsko|poz=Ú|meno=[[Viktor Gyökeres]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Dánsko|poz=Z|meno=[[Christian Norgaard]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Belgicko|poz=Ú|meno=[[Leandro Trossard]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=20|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Noni Madueke]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Mikel Merino]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Nemecko|poz=Ú|meno=[[Kai Havertz]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Riccardo Calafiori]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Tommy Setford]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Španielsko|poz=Z|meno=[[Martín Zubimendi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=41|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Declan Rice]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=49|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Myles Lewis-Skelly]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} ''Legenda: B – Brankár, O – Obranca, Z – Záložník, Ú – Útočník'' == Hráči na hosťovaní == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=24. január 2026}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=15|nár=Poľsko|poz=O|meno=[[Jakub Kiwior]]}} (na hosťovaní v tíme [[FC Porto]] do konca sezóny 2025/2026) {{Futbalová súpiska hráč|čís=17|nár=Ukrajina|poz=O|meno=[[Oleksandr Zinchenko]]}} (na hosťovaní v tíme [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forrest FC]] do konca sezóny 2025/2026) {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Portugalsko|poz=Z|meno=[[Fábio Vieira]]}} (na hosťovaní v [[Hamburger SV]] do konca sezońy 2025/26) {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Ethan Nwaneri]]}} (na hosťovaní v [[Olympique de Marseille]] do konca sezóny 2025/26) {{Futbalová súpiska hráč|čís=24|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Reiss Nelson]]}} (na hosťovaní v tíme [[Brentford FC]] do konca sezóny 2025/2026) {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Estónsko|poz=B|meno=[[Karl Hein]]}} (na hosťovaní v tíme [[SV Werder Bremen]] do konca sezóny 2025/2026) {{Futbalová súpiska koniec}} == Akadémia == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=6. marec 2026}} <br> {{Futbalová súpiska hráč|čís=48|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Josh Nichols]]}} <br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=52|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Jaden Dixon]]}}<br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=56|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Max Dowman]]}}<br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=71|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Andre Harriman-Annous]]}} <br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=72|nár=Anglicko|poz=O|meno=[[Ife Ibrahim]]}} <br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=78|nár=Anglicko|poz=B|meno=[[Jack Porter]]}} <br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=81|nár=Anglicko|poz=Z|meno=[[Brando Bailey-Joseph]]}} <br>{{Futbalová súpiska hráč|čís=89|nár=Anglicko|poz=Ú|meno=[[Marli Salmon]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Realizačný tím == ''Aktuálne k dátumu: 26. august 2025.''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Arsenal Coaching Staff | Team Behind the Team | url = https://www.arsenalinsider.com/club/coaching-staff/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-5-30 | vydavateľ = Arsenal F.C | miesto = | jazyk = anglický }}</ref> {| class="wikitable" |- ! Pozícia ! Meno |- | Hlavný tréner |{{flagicon|Spain}}[[Mikel Arteta]] |- | Asistent hlavného trénera |{{NED}} [[Albert Stuivenberg]] |- |- | Asistent hlavného trénera |{{ARG}} [[Gabriel Heinze]] |- |- | Asistent hlavného trénera |{{FRA}} [[Nicolas Jover]] |- |- | Asistent hlavného trénera |{{ESP}} [[Miguel Molina]] |- |Tréner brankárov |{{ESP}} [[Iñaki Caña]] |} == Tituly == ==== Domáce súťaže ==== * [[FA Premier League|'''Premier League''']] '''(14x)''' 1931, 1933, 1934, 1935, 1938, 1948, 1953, 1971, 1989, 1991, 1998, 2002, 2004, 2026 * '''[[FA Cup]]: (14x)''' 1930, 1936, 1950, 1971, 1979, 1993, 1998, 2002, 2003, 2005, 2014, 2015, 2017, 2020 * '''[[EFL Cup]]: (2x)''' 1987, 1993 * '''[[FA Community Shield]] (18x)''' 1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991 (zdieľaný s Tottenham Hotspur), 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017, 2020, 2023, 2026 '''Medzinárodne súťaže''' * '''[[Pohár UEFA]]: (1x)''' 1970 * '''[[Pohár víťazov pohárov]]: (1x)''' 1994 == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.arsenal.com/ Oficiálne stránky Arsenal FC] * [https://www.flashscore.sk/tim/arsenal/hA1Zm19f/ Arsenal výsledky] {{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Futbalisti Arsenal FC}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} {{G-14}} [[Kategória:Arsenal FC| ]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1886]] [[Kategória:Šport v Londýne]] m6n7qr8gh9yt1bpg2n4y7o53dkbn4nc Gustáv Reuss 0 125650 8358885 8162717 2026-08-22T13:48:05Z Bakjb 236375 wl 8358885 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Gustáv Reuss | Rodné meno = Gustáv Maurícius Reuss | Popis osoby = slovenský lekár, botanik a polyhistor | Portrét = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1818|01|04}} | Miesto narodenia = [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Rakúske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1861|01|12|1818|01|04}} | Miesto úmrtia = [[Revúca (mesto)|Revúca]], [[Rakúske cisárstvo]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = [[Samuel Reuss]] | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Biológia | Portál2 = História | Portál3 = Literatúra }} '''Gustáv Reuss''' (* [[4. január]] [[1818]], [[Revúca (mesto)|Revúca]] – † [[12. január]] [[1861]], [[Revúca (mesto)|Revúca]])<ref name="obl" /><ref name="sbs" /> bol [[Slováci|slovenský]] [[lekár]], [[botanika|botanik]] a [[polyhistor]] – [[spisovateľ]], zakladateľ slovenskej [[vedecká fantastika|vedeckej fantastiky]], [[historik]], [[etnológia|etnograf]], [[archeológia|archeológ]], [[geografia|geograf]] a [[astronóm]].<ref name="obl">{{Citácia knihy | kapitola zborník = Reuss, Gustav | priezvisko zborník = Hrochová | meno zborník = M | autor = | odkaz na autora = | titul = Österreichisches Biographisches Lexikon 1815‒1950 | zväzok = IX: Ráz - Sav | vydanie = | vydavateľ = Böhlaus | miesto = Viedeň | rok = 1988 | počet strán = | url = https://www.biographien.ac.at/oebl/oebl_R/Reuss_Gustav_1818_1861.xml | isbn = 978-3-7001-1483-3 | kapitola = | strany = 98 | jazyk = }}</ref><ref name="sbs">{{Citácia knihy | kapitola zborník = REUSS, Gustáv | titul = Slovenský biografický slovník | odkaz na titul = Slovenský biografický slovník | zväzok = V. R{{--}}Š | miesto = Martin | vydavateľ = Matica slovenská | rok = 1992 | isbn = 80-7090-216-7 | počet strán = 560 | strany = 71{{--}}72 | url = https://chamo.kis3g.sk/lib/item?id=chamo:10923432&theme=system}}</ref><ref name="snk-aut">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Autorita Osobné meno : Reuss, Gustáv | url = https://autority.snk.sk/cgi-bin/koha/opac-authoritiesdetail.pl?marc=1&authid=176436 | vydavateľ = Slovenská národná knižnica | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Martin | jazyk = }}</ref><ref name="zlatyfond">{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Gustáv Reuss | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = [[Zlatý fond denníka SME]] | url = https://zlatyfond.sme.sk/autor/192/Gustav-Reuss | vydavateľ = Petit Press | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> == Životopis == Vyrastal na [[Gemer (okres Revúca)|Gemeri]] v [[Revúca (mesto)|Revúcej]] v národne uvedomelej rodine. Jeho otec [[Samuel Reuss|Samuel]] (* 1783{{--}}† 1852) bol aktívnym členom [[Učená spoločnosť malohontská|Učenej spoločnosti malohontskej]] a Gustáv spolu s bratmi Júliusom Gustávom (* 1816 – † 1872), Ľudovítom Adolfom (* 1822 – † 1905) a Adolfom Titusom (* 1823 – † 1902) patrili do generácie [[štúrovci|štúrovskej]] mládeže.<ref name="rozpravkova-krajina">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rozprávková krajina Reussovcov | url = https://www.revuca.sk/rozpravkova-krajina-reussovcov.html | vydavateľ = revuca.sk | dátum vydania = 2013-09-18 | dátum aktualizácie = 2022-03-03 | dátum prístupu = 2023-03-30 | miesto = | jazyk = }}</ref> Vyštudoval [[medicína|medicínu]] na univerzitách v [[Pešť|Pešti]] a vo [[Viedeň|Viedni]] (1840{{--}}1844), následne pôsobil ako praktický lekár v Revúcej, od roku [[1848]] v [[Miškovec|Miškovci]] a od roku [[1851]] bol mestským a banským lekárom v Revúcej.<ref name="obl" /> Popri lekárskej práci sa venoval [[botanika|botanike]], už ako študent zozbieral viac než 4 000 rastlín, z nich vyše 2 000 utriedil a popísal v diele ''[[Května Slovenska]]'' (1853), ktorým sa zaradil medzi prvých tvorcov slovenskej botanickej terminológie a ktoré je historicky prvou ucelenou botanikou Slovenska. Veľkú pozornosť venoval využívaniu [[liečivá rastlina|liečivých rastlín]] v lekárskej praxi. Spolu s otcom a bratmi bol zberateľom slovenských [[ľudová slovesnosť|ľudových rozprávok]] a ako spisovateľ napísal diela z oblasti [[archeológia|archeológie]], histórie, [[filológia|filológie]], [[astronómia|astronómie]] a literatúry.<ref name="obl" /><ref name="rozpravkova-krajina" /> == Gustáv Reuss a vedecká fantastika == {{Bez zdroja}} Gustávov otec Samuel Reuss ako jeden z prvých začal so zberom slovenských ľudových rozprávok. V tejto jeho činnosti pokračovali aj synovia Ľudovít a Gustáv, zostavovatelia ''Codexu revúckeho'', zbierky ľudových rozprávok, povrávok, porekadiel a prísloví, z ktorej čerpal neskôr i [[Pavol Dobšinský]]. Práve tu prišiel Reuss po prvýkrát do styku s fantastikou v podobe magických rozprávok. Keďže väčšina zápisov Codexe je, podobne ako u Dobšinského, upravená, môžeme Reussovcov označiť tiež ako jedných z prvých prinajmenšom spoluautorov slovenskej fantasy. Do dejín slovenskej fantastiky sa zapísal alebo skôr písať ich začal v inom žánri. Gustáv Reuss vyštudoval medicínu. Záujem o prírodné vedy ho priviedol k štúdiu [[astronómia|astronómie]]. V rámci snáh slovenského obrodeneckého hnutia považoval za svoju povinnosť rozšíriť čo najväčšie množstvo poznatkov medzi ľudí a tak ho vedomosťami pozdvihnúť. Na podklade náučného spisku astronóma [[Joseph Johann Littrow|J. Littrowa]] o vesmíre začal preto začiatkom päťdesiatych rokov koncipovať text, v ktorom sa populárnou formou snažil podať poznatky v príbehovej forme. Takto vznikol text pod názvom ''Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava'', podľa záznamov v rukopise ukončený roku [[1856]]. Gustáv Reuss v ňom, deväť rokov pred [[Jules Verne|Julom Vernom]], poslal svojho hrdinu gemerského učenca Krutohlava v balóne... rovno hneď na [[Mesiac]]. Pri návrate hrdina o balón prichádza, nestráca však chuť prezvedať sa a hlavne poučovať o vyzvedenom. A tak sa pustí s pomocou šikovných majstrov z celého Slovenska stavať veľkého šarkana (vlastne akýsi medzihviezdny koráb), na ktorom postavy prejdú celú vtedy známu [[slnečná sústava|slnečnú sústavu]] a na záver si obzrú tiež všetky krajiny [[Zem]]e. Text ''Hviezdovedy'' nemá ucelený dej, postavy (Krutohlav s pomocníkmi) sa hýbu len preto, aby videli nové a nové javy na Mesiaci a neskôr i iných planétach slnečnej sústavy, ktoré autor ústami Krutohlava vysvetľuje. Zaujímavá je samotná metóda vysvetľovania. Autor tu použil modernou didaktikou propagovanú metódu dialógu, v ktorom pýtajúcimi sa sú Krutohlavovi pomocníci – prostí dedinčania. Rozloženia vysvetľujúcich pasáží do schémy ''otázka odpoveď'' informáciu drobí na prehľadnejšie kúsky a zároveň ju robí zaujímavejšou. Reuss takto v ''Hviezdovede'' nadviazal na tradíciu traktátov a takouto formou písaných náučných knižiek pre ľud (''Piľní domajší a poľní hospodár'' [[Juraj Fándly|Juraja Fándlyho]]). Dialóg v ''Hviezdovede'' teda nemá dejotvornú, ale výlučne náučnú funkciu. V texte prvej slovenskej vedeckofantastickej prózy tak výrazne prevažuje vedeckosť nad fantastickosťou. Fiktívna zložka sa presadzuje jednak v domýšľaní viacerých hypotéz za hranice vtedajšieho poznania ako i v krátkych pasážach, ktorými autor prepája skúmanie jednotlivých objektov a v rámci ktorých potrebuje hrdinov premiestniť. Toto premiestňovanie sa deje vždy rýchlo, búrlivo bez ohľadu na logiku, v snahe oživiť text doň Reuss občas vkladá prvky hrubozrnnej komiky. Náznak dejového pásma sa potom na pozadí triezvych vysvetlení vyníma ako groteskné zveličenie, svojou atmosférou podobné napr. v tom čase na Slovensku veľmi populárnym príbehom baróna Münschhausena (alias baróna Prášila, alias baróna Bačkoroviča). Pre moderného čitateľa dnes len ťažko postihnuteľným prvkom fiktívnosti v texte je utopické ladenie okolností, za ktorého sa príbeh odvíja. Na stavbe balóna spolupracujú svorne všetci Slováci, majú k dispozícii obrovské materiálne zdroje... v dobovom kontexte takéto tvrdenia nesporne boli fantastikou.... teda boli by, keby ''Hviezdoveda'' vyšla. To sa však nestalo, text ostal v rukopise takmer stotridsať rokov. Tým, ktorí si náhodou listovali jeho vydanie z osemdesiatych rokov [[20. storočie|20. storočia]] a nedolistovali sa až na záver pripomíname, že originál bol písaný v gemerskom nárečí, lebo Reuss nikdy neprijal Štúrom navrhovanú slovenčinu. Azda aj preto tak dlho dýchal len archívny prach. Tak či onak, vzhľadom na skutočnosti vyššie uvedené ''Hviezdoveda'' pri kolíske vedeckej fantastiky a zároveň i literatúry faktu stojí. Stojí tam, kde koreň sa ešte nerozvetvil do výhonkov a všeličo jedným bolo. Keď začiatkom deväťdesiatych rokov [[Slovenský syndikát autorov fantastiky]] (SSAF) hľadal názov pre vznikajúcu súťaž o najlepšiu slovenskú poviedku v žánri vedeckej fantastiky, fantasy a hororu, zvíťazil návrh Jozefa Svíteka a súťaž bola nazvaná [[Cena Gustáva Reussa]] (CGR). Súťaž za trinásť rokov existencie dala slovenskej verejnosti dvanásť finálových zborníkov pod názvom ''Krutohlav''. V týchto publikáciách debutovali mnohí z dnes známych autorov slovenskej fantastiky ([[Alexandra Pavelková]], [[Jozef Girovský]], [[Marek Eliáš]], [[Juraj Toman (spisovateľ)|Juraj Toman]], [[Michal Hvorecký]]) i slovenskej literatúry vôbec a najmä zásluhou [[Ondrej Herec|Ondreja Herca]] a jeho štúdií sa rozvinula tiež teória fantastickej literatúry. Stretnutia finalistov súťaže sa zhruba od polovice deväťdesiatych rokov 20. storočia až do jej zániku odohrávali v rodisku Gustáva Reussa, Revúcej, kde si účastníci vždy tohto autora aspoň krátkou prechádzkou na miestny cintorín pripomenuli. == Referencie == {{referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | editori = Alexander Botoš, Monika Gálffyová | titul = Reuss – rozhodne revúcky : seminár o živote a diele Gustáva Reussa | vydanie = 1 | vydavateľ = Mestské kultúrne stredisko | miesto = Revúca | rok = 2025 | počet strán = 83 | url = | isbn = 978-80-89126-09-5 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Cena Gustáva Reussa]] == Externé odkazy == * [https://zlatyfond.sme.sk/autor/192/Gustav-Reuss Texty diel Gustáva Reussa] v zbierke [[Zlatý fond denníka SME]] * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Reuss,+Gust%C3%A1v,+1818-1861&sort=dateOldest&theme=system Zoznam diel Gustáva Reussa] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reuss, Gustáv}} [[Kategória:Osobnosti z Revúcej]] [[Kategória:Slovenskí botanici]] [[Kategória:Uhorskí botanici]] [[Kategória:Slovenskí historici]] [[Kategória:Uhorskí historici]] [[Kategória:Slovenskí etnografi]] [[Kategória:Slovenskí geografi]] [[Kategória:Uhorskí geografi]] [[Kategória:Slovenskí astronómovia]] [[Kategória:Uhorskí astronómovia]] [[Kategória:Slovenskí lekári]] [[Kategória:Uhorskí lekári]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Uhorskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia science-fiction]] [[Kategória:Slovenskí polyhistori]] [[Kategória:Uhorskí polyhistori]] bgx6fb0ri9v5fu08f5ajesjslbof39n Manchester United FC 0 126532 8359047 8230311 2026-08-23T08:14:25Z Feriontly17x17x7 228747 akt. IB, tréneri, kapitáni 8359047 wikitext text/x-wiki {{Aktualizovať}} {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = Manchester United | obrázok = | celýnázov = Manchester United F.C. | založený = [[1878]], ako ''Newton Heath LYR FC'' | štadión = [[Old Trafford]]<br /> [[Manchester]] | kapacita = 74 158 | majiteľ = {{USA}} [[Malcolm Glazer]] | predseda = {{Minivlajka|USA}} [[Joel Glazer|Joel]] & [[Avram Glazer]] | tréner = [[Michael Carrick]] | liga = [[FA Premier League|Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 3. miesto | vzor_lp1 = _manutd2627h | vzor_t1 = _manutd2627h | vzor_pp1 = _manutd2627h | vzor_tr1 = _manutd2627h | vzor_po1 = _manutd2627hl | ľavéplece1 = ff0000 | telo1 = ff0000 | pravéplece1 = ff0000 | trenírky1 = ffffff | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = _manutd2627a | vzor_t2 = _manutd2627a | vzor_pp2 = _manutd2627a | vzor_tr2 = _manutd2627a | vzor_po2 = _adidasredl | ľavéplece2 = 0000f0 | telo2 = 0000f0 | pravéplece2 = 0000f0 | trenírky2 = 0000f0 | ponožky2 = 0000f0 | vzor_lp3 = _manutd2627t | vzor_t3 = _manutd2627t | vzor_pp3 = _manutd2627t | vzor_tr3 = _manutd2627t | vzor_po3 = _manutd2627tl | ľavéplece3 = FAF9F6 | telo3 = FAF9F6 | pravéplece3 = FAF9F6 | trenírky3 = FAF9F6 | ponožky3 = FAF9F6 }} '''Manchester United''' je [[Anglicko|anglický]] [[futbal]]ový klub hrajúci [[FA Premier League|Premier League]]. Je to jeden z najúspešnejších anglických futbalových klubov v celej histórii. Jeho domácim štadiónom je [[Old Trafford]] v severoanglickom [[Manchester]]i. Klub bol založený pod menom '''Newton Heath LYR F.C.''' v roku [[1878]] a do ligy vstúpil v roku [[1892]]. V najvyššej anglickej súťaži hráva od roku 1938 s výnimkou sezóny 1974/75. Priemerná návšteva na štadióne je aj napriek tomu najvyššia v celom Anglicku od sezóny 1964/65. Má fanúšikov po celom svete. Manchester United je anglický majster zo sezóny 2010 – 11. Klub je jedným z najúspešnejších v histórii anglického futbalu. Od novembra [[1986]], keď sa stal manažérom [[Sir Alex Ferguson]], vyhrali 23 veľkých trofejí. V roku [[1968]] sa stal prvým anglickým klubom ktorý vyhral [[Európsky pohár majstrov]], keď vo finále porazil [[SL Benfica|Benficu]] 4:1. Druhý európsky titul získali v roku [[1999]] ako súčasť slávneho treble a tretí v roku [[2008]]. V roku [[2009]] neuspeli vo finále proti [[FC Barcelona|Barcelone]]. Klub drží rekord v počte anglických titulov, keď ich vyhral 20 a takisto rekord v počte víťazstiev v [[FA Cup]]e, ktorý vyhral celkovo 12-krát. S celkovým počtom 68 trofejí je Manchester United [[Zoznam futbalových klubov v Anglicku podľa vyhraných trofejí|druhým najúspešnejším anglickým futbalovým klubom.]] Od 90. rokov je Manchester jedným z najbohatších klubov na svete a klubom s najvyššími tržbami. V súčasnosti je najbohatším klubom a klubom s najvyššou hodnotou v rámci všetkých športov na svete s odhadovanou hodnotu 1,87 miliardy eur ku aprílu 2009. Manchester bol zakladajúcim členom už neexistujúcej organizácie [[G-14]], ktorá zoskupovala najbohatšie kluby v [[Európa|Európe]] a v súčasnosti ju nahradila [[Európska asociácia klubov]]. Sir Alex Ferguson sa stal manažérom United [[6. november|6. novembra]] [[1986]] keď opustil [[Aberdeen FC|Aberdeen]] a na lavičke Manchestru nahradil odchádzajúceho [[Ron Atkinson|Rona Atkinsona]]. Alex Ferguson dostal od roku 1986 do mája 2013, 38 vyznamenaní, kedy oznámil ukončenie svojej kariéry. Nahradil ho Škót David Moyes. Ten na poste trénera zotrval do 22. apríla 2014, kedy s ním bola ukončená spolupráca a v máji 2014 ho nahradil Louis Van Gaal. Ale ani ten vo funkcii manažéra dlho nevydržal, keď ho už po 2 sezónach vo funkcii nahradil 27. mája 2016 ambiciózny bývalý tréner konkurenčnej Chelsea Londýn José Mourinho. Po dlhodobo neuspokojivých herných prejavoch a prehre 3:1 s rivalom z Liverpoolu bol 19. decembra 2018 José Mourinho nahradený na pozícii manažéra bývalým hráčom Manchestru [[Ole Gunnar Solskjær|Olem Gunnarom Solskjaerom]] do konca prebiehajúcej sezóny [[Premier League 2018/2019|2018/2019]].<ref>https://www.manutd.com/en/news/detail/ole-gunnar-solskjaer-appointed-caretaker-manager</ref> == História == === Prvé roky (1878 – 1945) === <!-- [[Súbor:Fucker United League Performance 1893-2008.PNG|thumb|Graf ukazujúci vývoj Manchestru United v anglických ligových súťažiach.]] --> Klub vznikol ako '''Newton Heath LYR F.C.''' v roku [[1878]] ako tím pracovníkov Lancashierských a Yorkshirských dráh v depe Newton Heath. Dresy mali zeleno-žlté polovice. Hrávali na malom schátralom ihrisku na North Road. Po 15-tich rokoch sa v roku [[1893]] presťahovali na Bank Street vo vedľajšom meste Clayton. Klub vstúpil v predchádzajúcej sezóne do ligy. Klub začal prerušovať spojenia so železničným depom a tak vznikla nová spoločnosť s klubovým sekretárom. S názvu zmizlo spojenie LYR a klub sa tak premenoval na '''Newton Heath F.C. '''. Na začiatku roku [[1902]] bol klub na hranici bankrotu s dlhom 2 670 libier, čo by v roku [[2010]] predstavovalo sumu asi 210 000 libier. Klubové financie boli postihnuté nízkou návštevnosťou a ťažkou ranou v podobe prehratého súdu, ktorý spustil reportér [[Birmingham]]ského denníka, keď po prehre 4:1 s [[West Bromwich Albion FC|WBA]] napísal: “Toto nebol futbal, toto bola obyčajná brutalita a keď toto bola taktika Newton Heath ako vyhrávať zápasy, tak by sa tým mala čo najskôr začať zaoberať Futbalová asociácia.” Sudca ktorý mal prípad na starosti ocenil Newton Heath pokutou a nariadil, aby si každá strana zaplatila vlastné výdavky. Na stretnutí veriteľov, začiatkom roka [[1902]], oznámil sekretár klubu James West, že klub potrebuje na záchranu 2 000 libier. Kapitán klubu Harry Stafford neskôr oznámil, že má zmluvu so štyrmi miestnymi podnikateľmi. Každý z nich bol pripravený investovať 500 libier na chod klubu. Vedenie súhlasilo s ich podmienkami a prijalo ponuku. Jedným s podnikateľov bol J. H. Davies, generálny riaditeľ Manchesterského pivovaru. Legenda hovorí, že Stafford ukazoval svojho bernardína na zbierke pre klub a Davies sa ponúkol že ho od neho kúpi. Stafford odmietol, ale prehovoril Daviesa aby investoval do klubu a stal sa jeho prezidentom. Rozhodlo sa o tom na jednom zo stretnutí vedenia klubu. Rozhodlo sa tiež o zmene názvu klubu, aby mohol začať ďalšiu etapu s čistým štítom. Manchester Central a Manchester Celtic boli jedny z navrhovaný názvov, pokiaľ Louis Rocca, mladý imigrant z [[Taliansko|Talianska]], povedal: “Páni, prečo by sme sa nemohli volať Manchester United?” Meno ostalo, a tak [[26. apríl]]a [[1902]] oficiálne vznikol klub Manchester United. Davies tiež rozhodol, že by bolo vhodné zmeniť klubové farby z bielej a námorníckej modrej na červenú, bielu a čiernu. Ernest Mangnall bol menovaný ako sekretár klubu potom, čo [[28. september|28. septembra]] [[1903]] rezignoval James West. Mangnall bol poverený cieľom dostať klub do Prvej divízie. Na prvý pokus mu postup unikol len o vlások, keď United skončili v sezóne 1903/04 na treťom mieste. Mangnall sa rozhodol, že je potrebné do klubu priviesť nejaké nové tváre a podpísal hráčov ako Harry Moger do brány, Dick Duckworth na krídlo a Jack Picken do útoku. No bol to iný nový krídelník, Charlie Roberts, ktorý mal najväčší dopad na budúce dianie v klube. Roberts prišiel do klubu za 400 libier z [[Grimsby Town FC|Grimsby Town]] v roku [[1904]] a hneď sa stal klubovým kapitánom. V klube hral do roku [[1914]] a viedol klub pri všetkých úspechoch na začiatku 20. storočia. Netrvalo dlho a klub postúpil prvýkrát pod novým názvom do Prvej divízie, keď v sezóne 1905/06 obsadil druhé miesto v Druhej divízii. Nasledovala sezóna stabilizácie klubu, keď skončili na ôsmom mieste. V roku [[1908]] vyhrali svoj prvý titul. Neskôr bol vyšetrovaný [[Manchester City]] zato, že vyplácal hráčom vyššie platy, aké boli povolené Futbalovou asociáciou FA. Dostali pokutu 250 libier a ôsmi hráči už nemohli nikdy nastúpiť v ich drese. United rýchlo zareagoval na túto situáciu a medzi inými prišiel Billy Meredith (waleský kúzelník) a Sandy Turnbull. Posily, z druhej strany mesta, nemohli kvôli trestu nastúpiť do konca sezóny. Boli tak mimo hry až do začiatku sezóny 1907/08, v ktorej chcel Manchester zaútočiť na titul. A podarilo sa, po výhre 2:1 na [[Sheffield United FC|Sheffieldom United]] začala séria výhier. Napriek slabému koncu sezóny ukončili United sezónu s 9 bodovým náskokom pred hlavným rivalom [[Aston Villa FC|Aston Villou]]. Nasledujúca sezóna začala ďalším úspechom, výhrou v zápase o Charity Shield a skončila ďalším, výhrou v FA Cupe. V sezóne, v ktorej Manchester obhajoval titul, boli Turnbull a Meredith veľmi užitočnými. Turnbull strelil víťazný gól vo finále FA Cupu. Klub čakal na ďalší úspech 2 roky. V sezóne 1910/11 vyhrali druhýkrát v histórii Prvú divíziu. Medzičasom sa United presťahovali na ich nový štadión [[Old Trafford]]. Prvý zápas tam odohrali [[19. február]]a [[1910]] proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] keď prehrali 3:4 hoci viedli 3:0. Ďalší titul, ktorý bol posledný pod vedením Mangnalla (po 10-tich rokoch odišiel do Manchestru City) a tiež posledný na ďalších 41 rokov, získali v sezóne 1911/12. Ďalších 10 rokov bol klub v úpadku, až nakoniec v roku [[1922]] zostúpil do Druhej divízie. V roku [[1925]] opäť postúpili do najvyššej súťaže, no po niekoľkých rokoch v spodnej časti tabuľky zostúpili v roku [[1931]] späť do Druhej divízie. Najhoršie umiestnenie v histórii zaznamenal klub v roku [[1934]] keď obsadil 20. miesto v Druhej divízii. V ďalších rokoch Manchester ešte raz postúpil do Prvej divízie no hneď zostúpil späť. V predposlednej sezóne pred vypuknutím [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] opäť postúpili do Prvej divízie. V poslednej sezóne pred vojnou 1938/39 si zabezpečili účasť v najvyššej lige aj po vojne, keď obsadili 14. miesto. === Busbyho roky (1945 – 1969) === V roku [[1945]] nastúpil na pozíciu manažéra klubu z Old Trafford [[Matt Busby]]. Bol to nezvyčajný príchod, pretože Busby naliehal, že si bude viesť mužstvo po svojom, vyberie si svojich hráčov a bude riadiť tréningy. Busby stratil manažérsku pozíciu v Liverpoole, ktorý dal tieto úlohy na starosť riaditeľovi, ale United dali šancu novým a inovatívnym metódam. Busbyho prvou osobou ktorú priviedol, nebol žiadny hráč, ale nový asistent Jimmy Murphy. Risk, ktorý podstúpil klub vymenovaním Busbyho sa okamžite začal vyplácať. Klub skončil v rokoch [[1947]], [[1948]] a [[1949]] na druhom mieste a v roku 1948 vyhral FA Cup vďaka domácemu triu Stan Pearson, Jack Rowley a Charlie Mitten (Rowley a Pearson skórovali vo finále FA Cupu 1948) a vďaka krídlu zo severovýchodu Allenby Chiltonovi. Charlie Mitten ušiel do [[Kolumbia|Kolumbie]] hľadať lepšie zárobky, no zvyšok mužstva ostal pokope a v roku [[1952]] získal prvý povojnový titul. Busby vedel, že futbalové tímy potrebujú viac ako skúsenosti a začal raziť taktiku, že povolával do mužstva mladíkov z akadémie vždy, keď to bolo možné. Na začiatku mladý hráči ako [[Roger Byrne]], [[Bill Foulkes]], [[Mark Jones]] a [[Dennis Viollet]] zbierali skúsenosti a skĺzli v tabuľke najnižšie na ôsme miesto, no v sezóne [[1956]] opäť získali titul. Priemerný vek mužstva bol 22 rokov a v sezóne nastrieľali 103 gólov. Busbyho taktika s mladíkmi spustila najúspešnejšie obdobie v histórii klubu (stred 50., koniec 60. a celé 90. roky). Busbyho pôvodné jadro mladíkov dostalo prezývku “Busby babes”. Klenotom na vrchole ich koruny bol krídelník [[Duncan Edwards]]. Chlapec z mesta Dudley zažil svoj debut medzi seniormi v roku [[1953]] ako 16-ročný. Hovorilo sa, že Duncan mohol hrať na každej pozícii na ihrisku a mnoho s tých, čo ho videli hrať, ho pokladali za najlepšieho hráča vôbec. V sezóne 1956/57 získali ďalší ligový titul a dostali sa do finále FA Cupu kde podľahli Aston Ville. Stali sa tiež prvým anglickým klubom, ktorý nastúpil v [[Európsky pohár majstrov|Európskom pohári majstrov]] po tom, čo FA zakázala v minulom roku nastúpiť [[Chelsea FC|Chelsea]]. Dostali sa až do semifinále, kde ich vyradil [[Real Madrid]]. Na ceste do semifinále vyradili rekordným víťazstvom 10:0 na [[Maine Road]] [[Belgicko|belgického]] majstra [[RSC Anderlecht|Anderlecht]]. Táto výhra je doteraz najvyšším klubovým víťazstvom. [[Súbor:Munich memorial plaque.JPG|thumb|left|Plaketa na Old Trafford na počesť hráčov, ktorý zahynuli pri mníchovskom leteckom nešťastí.]] V nasledujúcej sezóne postihla klub tragédia, keď po medzipristátí na dotankovanie v [[Mníchov]]e, havarovalo lietadlo, ktoré viezlo tím zo zápasu Európskeho pohára majstrov v [[Belehrad]]e. Pri mníchovskej leteckej katastrofe [[6. február]]a [[1958]], prišli o život ôsmi hráči – Geoff Bent, Roger Byrne, Eddie Colman, Duncan Edwards, Mark Jones, David Pegg, Tommy Taylor a Liam Whelan. Okrem hráčov zahynulo ďalších 15 ľudí, z toho kluboví zamestnanci Walter Crickmer, Bert Whalley a Tom Curry. Piloti sa najprv pokúsili dvakrát neúspešne vzlietnuť. Potom prišiel tretí pokus s fatálnymi následkami. Nehodu zapríčinila kašovitá vrstva snehu na konci dráhy, ktorá spomalila lietadlo na rýchlosť, s ktorej nebolo možné vzlietnuť. Lietadlo sa skĺzlo na konci dráhy a cez plot narazilo do neobývaného domu. Brankár United [[Harry Gregg]] nestratil po havárii duchaprítomnosť, a aj napriek strachu z možnej explózii lietadla, vytiahol z trosiek dvojicu [[Bobby Charlton]] a [[Dennis Viollet]]. Sedem hráčov United zahynulo priamo v lietadle, zatiaľ čo Duncan Edwards zomrel o 14 dní neskôr v nemocnici. Pravé krídlo Johnny Berry prežil nehodu, no kvôli zraneniam ktoré pri nej utrpel musel predčasne ukončiť hráčsku kariéru. [[Matt Busby]], ktorému nedávali mníchovskí doktori veľkú nádej na prežitie a dokonca dostal od kňaza dvakrát Sviatosť pomazania chorých, sa vyliečil a po dvoch mesiacoch opustil nemocnicu. Chýry dokonca hovorili, že United sa odhlásia zo všetkých súťaži. No do doby, kedy sa vylieči Matt Busby, prebral manažérsku pozíciu Jimmy Murphy a klub tak mohol v provizórnych podmienkach pokračovať ďalej. Napriek nehode znova dosiahli finále FA Cupu v ktorom prehrali s [[Bolton Wanderers|Boltonom Wanderers]]. Na konci sezóny navrhla [[UEFA]], aby sa budúceho ročníka Európskeho pohára zúčastnil okrem majstra [[Wolverhampton Wanderers|Wolverhamptonu]] aj Manchester United ako poctu pre obete, no FA to zamietla. V nasledujúcej sezóne sa United dotiahli na Wolverhampton a skončili na druhom mieste. Busby na začiatku 60. rokov prebudoval mužstvo, keď podpísal hráčov ako [[Denis Law]] alebo [[Pat Crerand]] ktorý tvorili novú generáciu jeho mladíkov. Azda najlepším z jeho novej skupiny hráčov bol mladík z [[Belfast]]u [[George Best]]. Best vynikal svojou prirodzenou atletickosťou, no azda najlepším aspektom jeho hry bola jeho perfektná kontrola lopty. Jeho rýchle nohy mu dovoľovali prejsť takmer cez každého súperovho obrancu a to aj napriek jeho nižšiemu vzrastu. Tím vyhral v roku [[1963]] FA Cup, aj keď v Prvej divízii skončil na 19. mieste. Triumf v FA Cupe posilnil hráčov, ktorý pomohli klubu najprv k druhému miestu tabuľky v sezóne 1963/64 a potom k titulom v rokoch [[1965]] a [[1967]]. United v roku [[1968]] vyhral Európsky pohár majstrov, keď vo finále porazili [[Eusébio]]vu Benficu 4:1. United sa tak stal prvým anglickým klubom, ktorý získal túto trofej. Toto mužstvo Manchestru sa stalo pamätným aj vďaka tomu, že v jeho jadre hrali traja držitelia ceny pre [[Zlatá lopta|Európskeho hráča roku]]. Túto cenu získali Bobby Charlton, Denis Law a George Best. Matt Busby rezignoval na svoju funkciu v roku [[1969]]. Nahradil ho tréner rezervy a bývalý hráč United [[Wilf McGuinness]]. === 1969 – 1986 === V sezóne 1969/70 bojoval tím pod vedením Wilfa McGuinnessa a nakoniec skončil na neuspokojivom ôsmom mieste. Po zlom štarte do sezóny 1970/71 bol McGuinness preradený späť na pozíciu trénera rezervy. Busby sa vrátil naspäť do klubu, aj keď len na šesť mesiacov. Výsledky sa pod jeho vedením zlepšili, no v lete [[1971]] opustil Busby klub definitívne. Medzitým Manchester stratil hviezdnych hráčov ako Nobby Stiles a Pat Crerand. United boli ústne dohodnutý z manažérom Jock Steinom, ktorý vyhral s [[Celtic FC|Celticom]] Európsky pohár majstrov. Stein však na poslednú chvíľu vycúval a nástupcom Busbyho sa tak stal [[Frank O’Farrell]]. Podobne ako McGuinness vydržal O´Farrell v klube menej ako 18 mesiacov. Jediným rozdielom medzi nimi bolo, že O’Farrell reagoval na slabé výkony mužstva nákupom talentovaného Martina Buchana z Aberdeenu za 125 000 libier. Na konci roku [[1972]] sa stal manažérom [[Tommy Docherty]]. Docherty v sezóne zachránil United od zostupu, no v ďalšej sezóne 1974 už United zostúpili a zlaté trio Best, Law a Charlton opustilo klub. Dennis Law odišiel v lete 1973 do Manchestru City a strelil gól ktorý poslal United do Druhej divízie. Zdvorilo však odmietol zo spoluhráčmi oslavovať gól. Hráči ako [[Lou Macari]], [[Stewart Houston]] a [[Brian Greenhoff]] prišli do klubu aby nahradili trio Best, Law a Charlton, no nikdy nedosiahli to, čo hviezdne trio. Tím vybojoval postup hneď na prvý pokus. Pomohol mu mladý [[Steve Coppell]], ktorý zažil debut v drese United ku koncu sezóny, keď prišiel z klubu [[Tranmare Rovers]]. V roku [[1976]] sa klub dostal do finále FA Cupu kde podľahol [[Southampton FC|Southamptonu]]. V roku [[1977]] sa dostali do finále opäť a porazili Liverpool 2:1. Aj napriek týmto úspechom a obľube u fanúšikov bol Docherty krátko po finále prepustený po tom, čo sa prevalila jeho aféra s manželkou fyzioterapeuta. V lete 1977 nahradil Dochertyho [[Dave Sexton]], pod ktorým začal tím hrať príliš defenzívnu taktiku. Tento štýl sa nepáčil fanúšikom, ktorý mali radi ofenzívny futbal preferovaný Dochertym a Busbym. Sexton priviedol hráčov ako Joe Jordan, Gordon McQueen, Gary Bailey a Ray Wilkins. Jeho defenzívny štýl však nepriniesol úspechy, keď sa United len raz dostali v tabuľke na druhé miesto a dosiahli jedno finále FA Cupu v ktorom prehrali s [[Arsenal FC|Arsenalom]]. Kvôli týmto neúspechom bol Sexton vyhodený v roku [[1981]] aj napriek tomu, že vyhral 7 posledných zápasov v rade. Nahradil ho skvelý [[Ron Atkinson]]. Atkinson ihneď zlomil britský prestupový rekord, keď priviedol [[Bryan Robson|Bryana Robsona]] z WBA. Robson bol považovaný za najlepšieho záložníka Manchestru od čias Duncana Edwardsa. Atkinson ďalej priviedol hráčov ako [[Jesper Olsen]], [[Paul McGrath]] a [[Gordon Strachan]], ktorý hrali po boku mladíkov ako [[Norman Whiteside]] a [[Mark Hughes]]. United vyhrali za tri roky dvakrát FA Cup a to v rokoch [[1983]] a [[1985]] a boli veľkým favoritom na zisk titulu v sezóne 1985/86, keď vyhrali prvých 10 zápasov a v októbri mali na svojich prenasledovateľov 10 bodový náskok. Potom však rapídne poklesla forma a Manchester ukončil sezónu až na štvrtom mieste. Slabá forma pokračovala aj v ďalšej sezóne a po tom, čo sa United nachádzali v novembri [[1986]] na hranici zostupu, bol Atkinson prepustený. === Éra Alexa Fergusona pred treble (1986 – 1998) === [[Súbor:Alex Ferguson.jpg|thumb|[[Alex Ferguson]] sa stal manažérom Manchestru United v novembri 1986.]] Ferguson pricestoval z Aberdeenu aby nahradil Atkinsona ešte v ten deň, čo bol Atkinson prepustený. So sebou si priviedol svojho asistenta Archieho Knoxa. Aj napriek prehre 2:0 v prvom zápase [[8. november|8. novembra]] [[1986]] proti Oxfordu, dokázal Ferguson ukončiť sezónu na 11. mieste. 2. miesto v sezóne 1987/88 s útočníkom [[Brian McClair|Brianom McClairom]], ktorý sa stal prvým útočníkom od čias Georga Besta, ktorý strelil viac ako 20 gólov sezóne, dalo fanúšikom kúsok nádeje na lepšie časy. Tá však opäť vyprchala po 11. mieste v nasledujúcej sezóne. Mnoho Fergusonových posíl nespĺňalo očakávania fanúšikov a Ferguson bol začiatkom roka [[1990]] údajne na pokraji vyhodenia v prípade prehry v 3. kole FA Cupu s [[Nottingham Forest FC|Nottinghamom Forest]]. Gól Marka Robinsa s 56. minúty znamenal výhru United, a naštartoval púť Manchestru do finále vo Wembley, kde United porazili po remíze 3:3 [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] v opakovanom zápase 1:0. V nasledujúcej sezóne sa Manchester prebojoval do finále [[EFL Cup|Ligového pohára]] v ktorom podľahol [[Sheffield Wednesday FC|Sheffieldu Wednesday]], pod vedením bývalého manažéra Rona Atkinsona 1:0. Okrem toho vyhral prvýkrát v klubovej histórii [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohár víťazov pohárov]] keď vo finále v [[Rotterdam]]e porazil Barcelonu 2:1. Víťazstvo v PVP poskytlo United možnosť hrať o [[Európsky superpohár]] v ktorom porazili na Old Trafford víťaza Európskeho pohára majstrov [[Crvena Zvezda Belehrad|Crvenu Zvezdu Belehrad]] 1:0. Tento súboj sa mal odohrať na odvety, no kvôli politickým nepokojom v Juhoslávii rozhodla UEFA, že sa odohrá len jeden zápas na Old Trafford. V roku [[1992]] nasledovalo druhé finále v Ligovom pohári v rade. United porazili na Wembley Nottingham Forest 1:0. Udalosti okolo klubu mimo ihriska na prelome desaťročia smerovali k pokusu prezidenta klubu Martina Edwardsa, predať klub magnátovi Michaelovi Knightonovi. Dohoda na sume 20 miliónov libier bola odsúhlasená. Knighton dokonca prišiel na trávnik Old Traffordu v klubových farbách a po niekoľkých trikoch poslal loptu do brány pred Stretford End. Michael Knighton dostal prístup do finančných záznamov klubu, no skôr než sa celý obchod stihol zrealizovať, musel byť zrušený kvôli jeho finančným problémom. Ale kvôli jeho vedomostiam o financiách klubu, dostal výmenou za mlčanie, miesto v jeho štruktúrach. V roku [[1991]] klub potreboval vďaka Taylorovej správe peniaze na úpravu štadióna a preto vstúpil na Londýnsku burzu s cenou 47 miliónov libier, vďaka čomu sa dostali financie klubu pod dohľad verejnosti. Martin Edwards zostal vo svojej funkcii, no klub mal verejných vlastníkov. V lete roku 1991 prišiel na Old Trafford dánsky brankár [[Peter Schmeichel]], ktorý vychytal v sezóne 1991/92 17 čistých kont a pomohol tak klubu k druhému miestu v tabuľke za [[Leeds United|Leedsom]] v strede s fantastickým Francúzom [[Eric Cantona|Ericom Cantonom]]. Ferguson uznal, že Manchester potrebuje útočníka, a tak sa niekoľkokrát neúspešne pokúšal získať Davida Hirsta zo Sheffieldu Wednesday. Potom u prezidenta Martina Edwardsa zazvonil manažér Leedsu Howard Wilkinson, aby sa opýtal na dostupnosť [[Denis Irwin|Denisa Irwina]], a konverzácia sa rýchlo zvrtla na Cantonu. Na prekvapenie Edwardsa aj Fergusona sa obidve kluby dohodli na odstupnom 1,2 milióna libier za tohto charizmatického Francúza. Cantonov príchod bol zlomovým bodom v ceste United za prvým titulom od roku 1967. Po príchode Roya Keana z Nottinghamu Forest v júli roku [[1993]], získali United druhý titul v rade, prvýkrát od roku 1957, a takisto vyhrali FA Cup, čo znamenalo prvý double v histórii klubu. V tom istom roku sa klub ponoril do smútku, keď [[20. január]]a [[1994]] zomrel bývalý manažér Matt Busby. Sezóna 1994/95 bola prvou sezónou bez trofeje od sezóny 1988/89, aj keď bojovali o titul do posledného kola a dostali sa až do finále FA Cupu, kde však podľahli [[Everton FC|Evertonu]]. Z [[Newcastle United|Newcastlu]] prišiel [[Andy Cole]] za Keitha Gillespieho a 6 miliónov libier, čo znamenalo v tej dobe nový britský prestupový rekord. Ale zápas po Andyho debute, dostal Cantona 8 mesačný dištanc za to, že zaútočil pri odchode z ihriska na fanúšika Crystal Palace, ktorý ho rasovo urážal. Cantonova suspendácia bola označovaná ako dôvod, prečo Manchester nevyhral tretí titul v rade. Po neúspechu v sezóne Ferguson predal hráčov ako [[Paul Ince]], [[Andrei Kanchelskis]] a [[Mark Hughes]] a nahradil ich vlastnými odchovancami z akadémie ako [[David Beckham]], [[Gary Neville]], [[Phil Neville]] a [[Paul Scholes]]. Po prehre v úvodnom zápase sezóny 1995/96 s Aston Villou 1:3, prehlásil televízny komentátor Alan Hansen legendárnu hlášku “nikdy nevyhráte nič s týmito deťmi.” Nový hráči sa rýchlo stali reprezentantmi Anglicka a po návrate Cantonu v októbri [[1995]], sa Manchester stal prvým klubom ktorý vyhral double dvakrát. V júli [[1996]] odišiel kapitán [[Steve Bruce]] do [[Birmingham City FC|Birminghamu City]] a Alex Ferguson vymenoval novým kapitánom Erica Cantonu. Cantona doviedol klub v sezóne 1996/97 k štvrtému titulu za 5 rokov a po skončení sezóny ukončil kariéru vo veku len 30 rokov. Na jeho miesto bol kúpený [[Teddy Sheringham]] a jeho legendárnu sedmičku na drese zdedil David Beckham. Sezónu 1997/98 začal Manchester dobre, no prehral 5 zápasov okolo Vianoc a nakoniec skončil na druhom mieste iba bod za Arsenalom. Po dlhom období bez trofeje to bol veľký návrat Arsenalu medzi anglickú elitu. === Treble (1998 – 99) === [[Súbor:PalmaresManU.jpg|thumb|Trofeje zo slávneho Treble – Premier League, Liga majstrov a FA Cup (zľava doprava)]] Sezóna 1998/99 bola pre Manchester najúspešnejšou v anglickej klubovej futbalovej histórii, keď ako jediný anglický klub dokázali vyhrať Treble – Premier League, FA Cup a [[Liga majstrov UEFA|Ligu majstrov]] v jednej sezóne. Po napínavej sezóne vyhral Manchester titul až v poslednom kole keď porazil [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]] 2:1 a aj napriek výhre Arsenalu 1:0 nad Aston Villou sa mohol radovať z titulu. Výhra v Premier League bola prvou časťou Treble a podľa Alexa Fergusona aj najťažšou. Vo finále FA Cupu narazil Manchester na Newcastle a porazil ho 2:0 po góloch Sheringhama a Scholesa. Vo finále Ligy majstrov porazili [[FC Bayern München|Bayern Mníchov]] v zápase, ktorý je označovaný za jeden z najlepších comebackov v histórii. Manchester prehrával 0:1 a no v nastavenom čase po góloch Sheringhama a Solskjaera otočili výsledok a v deň, kedy by mal Sir Matt Busby 90 rokov, získali trofej a treble. Úspešný rok zakončili výhrou v zápase o Interkontinentálny pohár v [[Tokio|Tokiu]] proti [[Palmeiras]]u 1:0. === Po treble (1999 – 2013) === Manchester vyhral ligu v rokoch [[2000]] aj [[2001]], no novinári považovali tieto sezóny za zlyhania, pretože sa klubu nepodarilo znovu vyhrať Ligu majstrov. V roku 2000 sa stal Manchester jedným zo zakladajúcich členov zoskupenia G-14 zoskupujúceho najbohatšie európsky kluby. Klub sa tiež v sezóne 1999/2000 nezúčastnil FA Cupu, pretože sa zúčastnil [[Majstrovstvá klubov FIFA|Majstrovstiev sveta klubov]] v [[Brazília|Brazílii]] na nátlak FA, UEFA a Anglickej kandidatúry na MS 2006. Ferguson prijal viac defenzívnu taktiku, ktorá však nepriniesla úspech a Manchester skončil v sezóne 2001/02 na treťom mieste v Premier League. V nasledujúcej sezóne 2002/03 znovu získali titul. Sezónu začali dobre, no ich forma klesla po tom, čo dostal [[Rio Ferdinand]] kontroverzný 8 mesačný dištanc za zmeškané dopingové testy. V roku [[2004]] vyhrali FA Cup keď vyradili v semifinále Arsenal a vo finále porazili [[Millwall FC|Millwall]]. Sezóna 2004/05 sa niesla v znamení streleckej mizérie po tom, čo sa zranil strelec [[Ruud van Nistelrooy]]. United zakončili sezónu bez zisku trofeje na treťom mieste v tabuľke. V FA Cupe prehrali vo finále s Arsenalom po remíze 0:0 na penalty 4:5. Mimo ihriska sa stalo témou číslo 1 prevzatie Manchestru americkým podnikateľom [[Malcolm Glazer|Malcolmom Glazerom]] [[12. máj]]a [[2005]]. Ten získal kontrolu nad klubom cez svoju spoločnosť Red Football Ltd. za sumu približne 800 miliónov libier. 16. mája zvýšil svoj podiel na 75% potrebných na stiahnutie klubu z burzy a oznámil svoj úmysel prebrať 100% podiel do 20 dní. 8. júna vymenoval svojich synov za nevýkonných členov správnej rady klubu. Manchester mal slabý štart do sezóny 2005 – 06 po tom, čo odišiel záložník Roy Keane do Celticu za kritiku svojich spoluhráčov. Manchester tiež po prehre s Benficou nepostúpil prvýkrát v novom storočí do vyraďovacej fázy Ligy majstrov. Sezóna bola tiež poznačená zraneniami kľúčových hráčov ako [[Gabriel Heinze]], [[Alan Smith]], [[Ryan Giggs]] a [[Paul Scholes]]. Nakoniec však zabránili tomu, aby zakončili ďalšiu sezónu za sebou bez trofeje, keď vyhrali po 17 rokoch Ligový pohár. Vo finále porazili nováčika z [[Wigan Athletic FC|Wiganu]] 4:0. V poslednom kole po výhre 4:0 nad [[Charlton Athletic|Charltonom]] si tiež zabezpečili druhé miesto v tabuľke a automatickú kvalifikáciu do skupinovej fázy Ligy majstrov. Na konci sezóny prestúpil do Realu Madrid kľúčový útočník Ruud van Nistelrooy po sporoch s Alexom Fergusonom. V júli [[2006]] oznámil klub uzavretie pôžičky v celkovej sume 660 miliónov libier. Ročná splátka sa mala pohybovať vo výške 62 miliónov. Výsledkom toho bol plán na 30% zníženie ročných výdavkov. V sezóne 2006/07 začali hrať United opäť útočný štýl ako v 90. rokoch. V januári [[2007]] prišiel na dvoj mesačné hosťovanie z Helsingborgu švédsky útočník [[Henrik Larsson]] a zohral dôležitú úlohu v postupe do semifinále Ligy majstrov, v ktorom Manchester vypadol s [[AC Miláno]] po celkovom skóre 3:5. 6. mája 2007, štyri roky po poslednom titule, zaknihoval Manchester po remíze Chelsea s Arsenalom svoj deviaty titul za posledných 15 rokov. Nakoniec z toho nebolo štvrté double, keď Manchester prehral s Chelsea vo finále FA Cupu na novom Wembley 0:1 po predĺžení. Bolo to prvé finále FA Cupu na tomto štadióne. [[Súbor:Ryan Giggs United.jpg|thumb|Ryan Giggs je najoceňovanejším hráčom v anglickom futbale.]] V sezóne 2007/08 získal Manchester európske double aj napriek zlému štartu do sezóny, keď sa po troch kolách nachádzal na 17. mieste. [[11. máj]]a [[2008]] však Manchester získal po výhre nad Wiganom titul o 2 body pred rivalom z Chelsea, ktorý len remizoval s Boltonom. Manchester sa tiež dostal do svojho tretieho európskeho finále, keď na ceste doň vyradil kluby ako [[AS Rím]] či [[FC Barcelona]]. V [[Moskva|moskovskom]] finále [[21. máj]]a 2008 porazil Chelsea v penaltovom rozstrele 6:5, keď zápas predtým skončil v riadnom hracom čase aj predĺžení 1:1. Týmto víťazstvom získali svoj tretí európsky titul a utvorili tak rekord v počte neprehraných finále. Zhodou okolností v tejto sezóne uplynulo presne 100 rokov od zisku prvého titulu, 50 rokov od Mníchovskej leteckej katastrofy a 40 rokov od zisku prvého titulu v Európskom pohári majstrov. Vo finále tiež nastúpil Ryan Giggs k svojmu 759. zápasu v drese United a prekonal tak rekord Bobbyho Charltona. Ešte pred štartom sezóny 2008/09 vyhral Manchester [[FA Community Shield|Community Shield]], keď porazil vo finále víťaza FA Cupu [[Portsmouth FC|Portsmouth]] 3:1 na pokutové kopy po remíze v riadnom hracom čase 0:0. [[21. december|21. decembra]] pridal Manchester ďalšiu trofej do svojej zbierky, keď vyhral Majstrovstvá sveta klubov 2008 v [[Japonsko|Japonsku]]. Vo finále porazil [[ekvádor]]sky klub [[LDU Quito]] 1:0 po góle [[Wayne Rooney|Wayna Rooneyho]]. O 2 mesiace neskôr pridali ďalšiu trofej, keď vo finále Ligového pohára porazili Tottenham 4:1 na pokutové kopy. [[16. máj]]a zaknihovali svoj 11. titul v Premier League a 18. titul celkovo, keď remizovali 0:0 s Arsenalom. [[27. máj]]a [[2009]] však prehrali v [[Rím]]skom finále Ligy majstrov nad Barcelonou 0:2 keď sa do streleckej listiny zapísali [[Samuel Eto’o]] a [[Lionel Messi]]. Toto finále bolo posledným v drese United pre [[Carlos Tévez|Carlosa Téveza]], ktorému skončilo [[30. jún]]a hosťovanie a pre [[Cristiano Ronaldo|Cristiana Ronalda]], ktorý po sezóne prestúpil za 80. miliónov libier do Realu Madrid. Táto čiastka sa stala novým prestupovým rekordom. United nahradilo odchádzajúcich hráčov novými posilami ako [[Michael Owen]], ktorý prišiel zadarmo, [[Antonio Valencia]] za 17 miliónov z Wiganu a [[Gabriel Obertan]] za 3 milióny z [[Girondins Bordeaux|Bordeaux]]. Sezóna 2009/10 začala pre Manchester dobre aj napriek prehre 0:1 proti [[Burnley FC|Burnley]] na [[Turf Moor]]. Potom nasledovala séria výhier, vrátane toho v mestskom derby 4:3 keď strelil víťazný gól Michael Owen až v 96. minúte. Ale zlý výkon proti Liverpoolu na [[Anfield Road]] rezultoval do prehry 0:2. [[3. november|3. novembra]] 2009 si Manchester zabezpečil postup zo skupiny v Lige majstrov po remíze 3:3 v Moskve proti miestnemu [[PFC CSKA Moskva|CSKA]]. Víťazstvo v skupine si zabezpečil po výhre 3:1 s [[VfL Wolfsburg|Wolfsburgom]], v zápase v ktorom strelil Michael Owen hetrik. [[3. január]]a [[2010]] zažil Old Trafford šokujúcu prehru v 3. kole FA Cupu nad rivalom z Leedsu 0:1. Bola to vôbec prvá prehra Alexa Fergusona v 3. kole FA Cupe od nástupu na lavičku Manchestru a jeho prvé vyradenie z tohto pohára klubom z nižšej súťaže. Manchester otočil prehru 1:2 z prvého semifinále Ligového pohára proti Manchestru City a na Old Trafforde vyhral v odvete 3:1 po góle Wayna Rooneyho z nadstaveného času. Toto víťazstvo bolo mnohými považované za symbolické, pretože Manchester City sa snaží dosiahnuť úspechov United. Fanúšikovia boli obzvlášť radi, pretože manažér City [[Roberto Mancini]] sľúbil, že po dlhých rokoch bez trofeje so svojím mužstvom nejakú získa. Manchester United porazil vo finále Ligového pohára vo Wembley Aston Villu 2:1 a prvýkrát v klubovej histórii obhájil pohár. Manchester sa vo vyraďovacej fáze Ligy majstrov stretol s talianskym klubom [[AC Miláno]]. V prvom zápase na [[San Siro|San Sire]] vyhrali United 3:2 vďaka dvom gólom Wayna Rooneyho. V odvete rozdrvil Manchester talianskeho súpera 4:0. Rooney dal opäť 2 góly. V celkovom súčte postúpili do semifinále zo skóre 7:2. Tento zápas tiež priniesol návrat Davida Beckhama na Old Trafford. Bývalý hráč United zažil skvelé privítanie od domácich fanúšikov a po skvelej strele takmer skóroval. United dosiahli v rokoch 2010–11 rekordný 19. ligový titul a prvenstvo si zabezpečili remízou 1:1 proti Blackburnu Rovers 14. mája 2011.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester United clinch record 19th English title|url=https://www.independent.co.uk/sport/football/premier-league/manchester-united-clinch-record-19th-english-title-2284086.html|vydavateľ=The Independent|dátum vydania=2011-10-23|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en}}</ref> Toto číslo sa v sezóne 2012–13 rozšírilo na 20 ligových titulov a keď si titul zabezpečili domácim víťazstvom 3:0 proti Aston Ville 22. apríla 2013.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester United vs Aston Villa 3:0 22/04/2013|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/5326/2013-04-22-20-00-manchester-united-vs-aston-villa|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210923233125/https://rowdie.co.uk/fixtures/5326/2013-04-22-20-00-manchester-united-vs-aston-villa|dátum archivácie=2021-09-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=How United won the 2012/13 Barclays Premier League|url=http://www.premierleague.com/en-gb/news/features/man-united-2012-13-season-at-a-glance.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2013-04-25|dátum prístupu=2021-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20130425075443/http://www.premierleague.com/en-gb/news/features/man-united-2012-13-season-at-a-glance.html|dátum archivácie=2013-04-25}}</ref> === 2013 – súčasnosť === 8. mája 2013 Ferguson oznámil, že na konci futbalovej sezóny končí vo funkcii manažéra, v klube však zostane ako riaditeľ a veľvyslanec klubu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Ferguson to retire at end of season|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/22447018|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref> Klub na druhý deň oznámil, že ho od 1. júla nahradí manažér Evertonu [[David Moyes]], ktorý podpísal šesťročný kontrakt.<ref>{{Citácia periodika|titul=Moyes is named new Man Utd boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/22453802|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref> Ryan Giggs prevzal funkciu dočasného hráča a manažéra o 10 mesiacov neskôr, 22. apríla 2014, keď bol Moyes po zlej sezóne vyhodený. V nej klub nedokázal obhájiť titul v Premier League a prvýkrát sa nekvalifikoval v [[Liga majstrov UEFA|Lige majstrov]]. od 1995–96.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=David Moyes sacked by Man Utd and replaced by Ryan Giggs|url=http://www.theguardian.com/football/2014/apr/22/david-moyes-sacked-manchester-united|vydavateľ=the Guardian|dátum vydania=2014-04-22|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en}}</ref> Taktiež sa nedokázali kvalifikovať do Európskej ligy, čo znamená, že to bolo prvýkrát, čo sa Manchester United nekvalifikoval na európsku súťaž od roku 1990.<ref>{{Citácia periodika|titul=Southampton 1-1 Manchester United|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27273510|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref> 19. mája 2014 sa potvrdilo, že [[Louis van Gaal]] nahradí Moyesa na pozícii manažéra Manchestru United na základe trojročnej dohody, pričom Giggs bude jeho asistent. Aj keď sa Van Gaalovi v prvej sezóne podarilo opäť kvalifikovať United do Ligy majstrov prostredníctvom štvrtého miesta v Premier League, v jeho druhej sezóne vypadol United z rovnakého turnaja v skupinovej fáze. United tiež zaostávali v pretekoch o titul už tretiu sezónu po sebe keď skončili na piatom mieste, a to aj napriek niekoľkým nákladným príchodov počas pôsobenia Van Gaala; v tej istej sezóne však Manchester United vyhral po 12.krát FA Cup, čo bola ich prvá trofej od roku 2013.<ref>{{Citácia periodika|titul=Crystal Palace 1-2 Manchester United (aet): FA Cup final – as it happened!|url=https://www.theguardian.com/football/live/2016/may/21/crystal-palace-manchester-united-fa-cup-final-live|periodikum=The Guardian|dátum=2016-05-21|dátum prístupu=2021-01-03|issn=0261-3077|jazyk=en-GB|meno=Alan|priezvisko=Smith}}</ref> Napriek tomuto víťazstvu bol Van Gaal odvolaný z funkcie manažéra len o dva dni neskôr<ref>{{Citácia periodika|titul=Van Gaal sacked as Man Utd manager|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/36356584|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref>, pričom namiesto neho bol 27. mája menovaný [[José Mourinho]], ktorý podpísal trojročnú zmluvu.<ref>{{Citácia periodika|titul=Mourinho confirmed as Man Utd manager|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/36363365|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref> V tej sezóne skončil United na šiestom mieste, po piatykrát vyhral pohár EFL a po prvýkrát Európsku ligu, rovnako ako FA Community Shield rekordne v Mourinhovom prvom súťažnom zápase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leicester City vs Manchester United 1:2 07/08/2016|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1062246/2016-08-07-16-00-leicester-city-vs-manchester-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20220713014038/https://rowdie.co.uk/fixtures/1062246/2016-08-07-16-00-leicester-city-vs-manchester-united|dátum archivácie=2022-07-13}}</ref> Aj napriek tomu, že United neskončili medzi najlepšími štyrmi, kvalifikovali sa do Ligy majstrov víťazstvom v Európskej lige. [[Wayne Rooney]] strelil svoj 250. gól v tíme United a prekonal tak sira [[Bobby Charlton|Bobbyho Charltona]]. Na konci sezóny z klubu odišiel a vrátil sa do [[Everton FC|Evertonu]]. V nasledujúcej sezóne skončil United na druhom mieste v lige - išlo o ich najvyššie umiestnenie od roku 2013, za víťazným Manchester City však zaostával o 19 bodov. Mourinho taktiež klub doviedol do 19. finále FA Cupu, podľahol však Chelsea 1:0. 18. decembra 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Chelsea vs Manchester United 1:0 19/05/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10322421/2018-05-19-17-15-chelsea-vs-manchester-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20220712212403/https://rowdie.co.uk/fixtures/10322421/2018-05-19-17-15-chelsea-vs-manchester-united|dátum archivácie=2022-07-12}}</ref> Nasledujúci deň bol bývalý útočník United [[Ole Gunnar Solskjær]] vymenovaný za dočasného manažéra do konca sezóny.<ref>{{Citácia periodika|titul='I will get players enjoying football'|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/46640577|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en-GB}}</ref> 28. marca 2019 bol so Solskjærom podpísaný trojročný kontrakt. Zásluhu na tom má šnúra 14 víťazstiev z jeho 19 zápasov, vrátane vyradenia [[Paris Saint-Germain FC|Paríža Saint-Germain]] z Ligy majstrov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ole Gunnar Solskjaer appointed Manchester United permanent manager|url=https://www.skysports.com/football/news/11667/11676599/ole-gunnar-solskjaer-appointed-manchester-united-permanent-manager|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en}}</ref> Počas svojej prvej plnej sezóny, v ktorej pôsobil, pomohol klubu skončiť na treťom mieste v Premier League a rovnako sa dostal do semifinále EFL Cupu, FA Cupu a Európskej ligy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ole reacts to semi-final defeat|url=https://www.manutd.com/en/news/detail/manager-reaction-ole-gunnar-solskjaer-reflects-on-man-utd-defeat-to-sevilla-in-europa-league|vydavateľ=www.manutd.com|dátum prístupu=2021-01-03|jazyk=en}}</ref> V sezóne 2019/20 skončili červený diabli so 66 bodmi na treťom mieste Premier League. Táto sezóna bola poznačená pandémiou [[COVID-19|Covid-19]], keď liga musela byť na niekoľko týždňov prerušená. Sezónu 2020/21 poznačila okrem pokračujúcej pandémie aj nie najlepší vstup United do nej. V treťom zápase utrpeli zdrvujúcu prehru 6:1 na domácom štadióne od Tottenhamu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Manchester United vs Tottenham Hotspur 1:6 Prediction 04/10/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16924631/2020-10-04-16-30-manchester-united-vs-tottenham-hotspur|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2021-01-03|url archívu=https://web.archive.org/web/20210923233556/https://rowdie.co.uk/fixtures/16924631/2020-10-04-16-30-manchester-united-vs-tottenham-hotspur|dátum archivácie=2021-09-23}}</ref> a po prvých šiestich zápasoch sa nachádzali v dolnej polovici tabuľky. Svoju formu zlepšil až v decembri 2020, keď v domácej súťaži zo šiestich zápasov 4 krát vyhrali a 2 krát zremizovali. == Klubový znak a farby == Už ako Newton Heath hral klub v rôznych farebných kombináciách. Najčastejšie to boli dresy so žlto-zelenými polovicami ktoré nosili v rokoch 1878 – 1892 a potom znovu v rokoch 1894 – 1896. Takéto dresy nosili aj hráči United ako vonkajšie na začiatku 90. rokov. Ďalšie dresy Newton Heath obsahovali bielo-červené štvrtiny v rokoch 1892 – 1894 a kompletne biele dresy nosili v rokoch 1896 – 1902. Obidve tieto kombinácie nosili spolu s modrými trenírkami. V roku [[1902]] sa spolu s názvom klubu zmenili aj klubové farby. Manchester začal hrávať v červených dresoch s bielymi trenírkami a čiernymi štulpňami. Najpamätnejšou výnimkou boli dresy vo finále FA Cupu v roku [[1909]] proti [[Bristol City FC|Bristolu City]], keď hral Manchester v bielych dresoch s červeným písmenom “V“ na hrudi. Tento dizajn znovu používali v 20. rokoch pred tým, než opäť prešli na červené dresy. Pre sezónu 2009/10 predstavil Manchester podobné dresy k 100. výročiu [[Old Trafford]]u. Na zápasy vonku sú najčastejšie používanou kombináciou biele dresy s čiernymi trenírkami a bielymi štulpňami. Okrem toho sa používali aj rôzne iné farby vrátane modro-bielych pruhovaných dresov v rokoch 1903 – 16, celých čiernych v rokoch [[1994]], [[2003]] a [[2007]] alebo tmavo modrých z tenkými striebornými horizontálnymi pruhmi v roku [[2000]]. Jedny z najslávnejších, ale krátko využívaných boli kompletne sivé dresy zo sezóny 1995/96, od ktorých sa upustilo už v prvom zápase v ktorom boli nasadené. Počas prestávky v zápase so [[Southampton FC|Southamptonom]] prehrával Manchester 0:3 a hráči si vymenili dresy za bielo-modrú tretiu sériu. Manchester napokon prehral 1:3. Podľa hráčov nebola sivá farba dostatočne viditeľná, čo viedlo k zlému výsledku. Ďalšou slávnou sériou dresov pre vonkajšie zápasy boli obojstranné dresy. Na jednej strane biele s čiernymi rukávmi a zlatou úpravou, na druhej strane zlaté s čiernou úpravou. Tieto dresy boli posledné od spoločnosti Umbro pred prechodom k firme [[Nike, Inc.|Nike]] a pripomínali 100. výročie zmeny názvu klubu. Tretia séria dresov je tradične celá modrá na počesť dresov z víťazného finále Pohára európskych majstrov v roku [[1968]]. Priamy odkaz na tento úspech majú dresy zo sezóny 2008/09 ktorými si klub pripomenul 40. výročie tohto triumfu. Výnimkou boli svetložlté dresy zo začiatku 70. rokov, vyššie uvedené modro-biele dresy z roku [[1996]], ktoré sú stále obľúbené u fanúšikov, a biele dresy s tenkými červenými horizontálnymi pruhmi z roku [[2004]]. United tiež použil ako tretie dresy kompletne čiernu sadu v sezóne 1998/99 a tmavo modrú s červenými bokmi v roku [[2001]] v zápasoch proti Southamptonu a [[PSV Eindhoven]]. Tieto farby boli používané ako tréningové. V súčasnosti sú domáce dresy červené s čiernym písmenom “V” cez celú hruď. Klubový znak je umiestnený na čiernom podklade rovnakého tvaru na ľavej strane písmena “V”. Logo značky Nike je bielej farby na pravej strane. Logo hlavného sponzora AIG je tiež biele. Ako pripomenutie stého výročia otvorenia štadióna Old Trafford je na strane švu umiestnený štítok z nápisom "The Theatre of Dreams Since 1910". Domáce dresy nosia hráči v kombinácii s bielymi trenírkami na bokoch s červenými pruhmi a čiernymi štulpňami s červeným “V” na lýtkach. Dresy na zápasy vonku majú rovnaký dizajn len inú farebnú kombináciu. Dresy sú čierne s modrým “V” na hrudi a klubové logo je na modrom podklade. Ako na domácom drese tak aj tu sú obidve logá sponzorov biele. Trenírky sú čierne s modrými pruhmi po bokoch a štulpne tiež čierne s modrým “V” na lýtkach. Vonkajší súbor zo sezóny 2008/09 pozostávajúci z bielych dresov s modrými pruhmi na bokoch a modrým golierom s červenou obrubou je v sezóne 2009/10 používaný ako tretí súbor. S modrými trenírkami a bielymi štulpňami má tretí súbor modré logá sponzorov a nápis MUFC na zadnej strane goliera. Klubový znak na bielom podklade je umiestnený na ľavej strane hrudníka. Klubové logo bolo zmenené pri niekoľkých príležitostiach, no základný tvar ostal stále podobný. Znak je odvodený od erbu mesta Manchester. Diabol v znaku je odvodený od prezývky klubu “Červení diabli”, ktorá vznikla v 60. rokoch po tom, čo počul Matt Busby o rugbyovom mužstve zo susedstva, ktoré tiež hralo v červenom. Koncom 60. rokov sa diabol stal súčasťou klubových spravodajov a šálov predtým, než sa nadobro dostal v roku [[1970]] do klubového loga. V logu drží diabol trojzubec. V roku [[1998]] bolo logo opäť pozmenené, keď z neho zmizlo slovné spojenie Football Club. === Kluboví kapitáni === {| class="wikitable" |- ! Roky ! Meno ! Poznámky |- | 1878 – 1882 | Neznámy | |- | 1882 | E. Thomas | Prvý známy klubový kapitán |- | 1882 – 1883 | Neznámy | |- | c. 1883 – 1887 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Sam Black]] | |- | c. 1887 – 1890 | {{minivlajka|Wales}} [[Jack Powell]] | |- | 1890 – 1892 | Neznámy | |- | 1892 – 1893 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Joe Cassidy]] | |- | 1893 – 1894 | Neznámy | |- | c. 1894 | {{minivlajka|Škótsko}} [[James McNaught]] | |- | 1894 – 1896 | Neznámy | |- | c. 1896 – 1903 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Harry Stafford]] | Prvý kapitán Manchestru United |- | 1903 – 1904 | Neznámy | |- | c. 1904 – 1905 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Jack Peddie]] | |- | c. 1905 – 1912 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Charlie Roberts]] | |- | 1912 – 1913 | {{minivlajka|Anglicko}} [[George Stacey]] | |- | 1913 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Dick Duckworth]] | |- | 1914 | {{minivlajka|Anglicko}} [[George Hunter]] | |- | 1914 – 1915 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Patrick O'Connell]] | |- | 1915 – 1919 | Žiadny | [[1. svetová vojna]] |- | 1919 – 1922 | Neznámy | |- | c. 1922 – 1928 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Frank Barson]] |- | c. 1928 – 1931 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Jack Wilson]] | |- | 1931 – 1932 | {{minivlajka|Škótsko}} [[George McLachlan]] | |- | 1932 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Louis Page]] | |- | 1932 – 1935 | Neznámy | |- | c. 1935 – 1939 | {{minivlajka|Škótsko}} [[James Brown (futbalista)|James Brown]] | |- | 1939 – 1945 | Žiadny | [[2. svetová vojna]] |- | 1945 – 1953 | {{minivlajka|Írsko}} [[Johnny Carey]] | Prvý povojnový a prvý nebritský kapitán |- | 1953 – 1954 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Stan Pearson]] | |- | 1954 – 1955 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Allenby Chilton]] | |- | 1955 – 1958 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Roger Byrne]] | Zomrel v roku 1958 pri Mníchovskej leteckej katastrofe |- | 1958 – 1959 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Bill Foulkes]] | |- | 1959 – 1960 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Dennis Viollet]] | |- | 1960 – 1962 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Maurice Setters]] | |- | 1962 – 1964 | {{minivlajka|Írsko}} [[Noel Cantwell]] | |- | 1964 – 1967 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Denis Law]] | |- | 1967 – 1973 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton]] | |- | 1973 | {{minivlajka|Škótsko}} [[George Graham (futbalista)|George Graham]] | |- | 1973 – 1975 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Willie Morgan]] | |- | 1975 – 1982 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Martin Buchan]] | |- | 1982 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Ray Wilkins]] | |- | 1982 – 1994 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Bryan Robson]] | Najdlhšie slúžiaci kapitán v histórii United |- | 1994 – 1996 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Steve Bruce]] | |- | 1996 – 1997 | {{minivlajka|Francúzsko}} [[Eric Cantona]] | Prvý kapitán pochádzajúci mimo Británie a Írska |- | 1997 – 2005 | {{minivlajka|Írsko}} [[Roy Keane]] | Najviac vyhratých trofejí v pozícii kapitána |- | 2005 – 2010 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Gary Neville]] | Prvý kapitán narodený v okolí Manchestru od čias Dennisa Violleta |- | 2010 – 2014 | {{minivlajka|Srbsko}} [[Nemanja Vidić]] | |- | 2014{{--}}2017 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Wayne Rooney]] | |- | 2017{{--}}2018 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Michael Carrick]] | |- | 2018{{--}}2019 | {{minivlajka|Ekvádor}} [[Antonio Valencia]] | |- | 2019{{--}}2020 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Ashley Young]] | |- | 2020{{--}}2023 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Harry Maguire]] | |- | 2023{{--}} | {{minivlajka|Portugalsko}} [[Bruno Fernandes]] | |} === Hráčske rekordy === ''Zápasy odohrané k 9. máju 2010. Zvýraznení hráči stále hrajú za Manchester United.'' ==== Najviac zápasov ==== {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !# !Meno !Kariéra !Zápasy !Góly |- |1 |align="left"|{{minivlajka|Wales}} '''[[Ryan Giggs]]''' |1991 – 2014 |953 |155 |- |2 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton]] |1956 – 1973 |758 |249 |- |3 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Bill Foulkes]] |1952 – 1970 |688 |9 |- |4 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} '''[[Paul Scholes]]''' |1994 – 2013 |632 |147 |- |5 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Gary Neville]] |1992 – 2011 |598 |7 |- |6 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Alex Stepney]] |1966 – 1978 |539 |2 |- |7 |align="left"|{{minivlajka|Írsko}} [[Tony Dunne]] |1960 – 1973 |535 |2 |- |8 |align="left"|{{minivlajka|Írsko}} [[Denis Irwin]] |1990 – 2002 |529 |33 |- |9 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Joe Spence]] |1919 – 1933 |510 |168 |- |10 |align="left"|{{minivlajka|Škótsko}} [[Arthur Albiston]] |1974 – 1988 |485 |7 |} ==== Najviac gólov ==== {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |- !# !Meno !Kariéra !Góly !Zápasy !Gólový priemer |- |1 | align="left" |{{minivlajka|Anglicko}} [[Wayne Rooney]] |2004 – 2017 |250 |544 |0,459 |- |1 | align="left" |{{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton|Sir Bobby Charlton]] |1956 – 1973 |249 |758 |{{#expr: 249/758 round 3}} |- |2 |align="left"|{{minivlajka|Škótsko}} [[Denis Law]] |1962 – 1973 |237 |404 |{{#expr: 237/404 round 3}} |- |3 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Jack Rowley]] |1937 – 1955 |211 |424 |{{#expr: 211/424 round 3}} |- |4= |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Dennis Viollet]] |1953 – 1962 |179 |293 |{{#expr: 179/293 round 3}} |- |4= |align="left"|{{minivlajka|Severné Írsko}} [[George Best]] |1963 – 1974 |179 |470 |{{#expr: 179/470 round 3}} |- |6 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Joe Spence]] |1919 – 1933 |168 |510 |{{#expr: 168/510 round 3}} |- |7 |align="left"|{{minivlajka|Wales}} [[Mark Hughes]] |1983 – 1986<br />1988 – 1995 |163 |467 |{{#expr: 163/467 round 3}} |- |8 |align="left"|{{minivlajka|Wales}} '''[[Ryan Giggs]]''' |1991 – súčasnosť |155 |838 |{{#expr: 152/828 round 3}} |- |9 |align="left"|{{minivlajka|Holandsko}} [[Ruud van Nistelrooy]] |2001 – 2006 |150 |219 |{{#expr: 150/219 round 3}} |- |10 |align="left"|{{minivlajka|Anglicko}} [[Stan Pearson]] |1937 – 1954 |148 |343 |{{#expr: 148/343 round 3}} |} === Víťazi cien === ;Zlatá lopta Nasledujúci hráči vyhrali Zlatú loptu pokiaľ hrali za Manchester United: * {{minivlajka|Škótsko}} [[Denis Law]] – 1964 * {{minivlajka|Anglicko}} [[Bobby Charlton]] – 1966 * {{minivlajka|Severné Írsko}} [[George Best]] – 1968 * {{ minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] – 2008 ;Zlatá kopačka Nasledujúci hráči vyhrali Zlatú kopačku pokiaľ hrali za Manchester United: * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] (31 gólov) – 2008 ;Futbalista roka podľa UEFA Nasledujúci hráči vyhrali titul Futbalista roka podľa UEFA pokiaľ hrali za Manchester United: * {{minivlajka|Anglicko}} [[David Beckham]] – 1999 * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] – 2008 ;Hráč roka podľa FIFA Nasledujúci hráči vyhrali titul Hráč roka podľa FIFA pokiaľ hrali za Manchester United: * {{minivlajka|Portugalsko}} [[Cristiano Ronaldo]] – 2008 === Ženský tím === Manchester United Ladies ako Manchester United Supporters Club Ladies. Do ligy Three Counties sa prihlásili v roku [[1979]]. Zakladajúcim členom Severozápadnej ženskej regionálnej futbalovej ligy sa stali v roku [[1989]], keď aj oficiálne zmenili názov na Manchester United Ladies FC. Aj keď hneď v prvej sezóne zostúpili, o rok sa im opäť podarilo postúpiť a v sezóne 1995/96 vybojovali svoj prvý titul. V sezóne 1998/99 sa pripojili do ligy Northern Combination, ktorá je dva stupne nižšie ako ženská Premier League. Oficiálne boli pridružené pod Manchester United FC pred sezónou 2001/02. Pred sezónou 2004/05 boli kontroverzne rozpustené kvôli finančným problémom. Rozhodnutie sa stretlo zo značnou kritikou pretože tímy boli odhlásené zo všetkých súťaží skôr než boli o tom hráčky oboznámené. Napriek tomu sa klub stále angažuje v ženskom futbale, keď ponúka možnosť dievčatám trénovať v klube do 16 rokov. == Vedenie klubu == * Majiteľ: Malcolm Glazer * Čestný prezident: Martin Edwards ;Manchester United Limited * Spolupredsedovia: Joel Glazer a Avram Glazer * Šéf exekutívy: David Gill * Riaditeľ akciovej spoločnosti: Michael Bolingbroke * Obchodný riaditeľ: Richard Arnold * Výkonný riaditeľ: Ed Woodward * Čestní členovia správnej rady: Bryan Glazer, Kevin Glazer, Edward Glazer a Darcie Glazerová ;Manchester United Football Club * Riaditelia: David Gill, Michael Edelson, Sir Bobby Charlton, Maurice Watkins * Klubový sekretár: Ken Ramsden (nahradil ho John Alexander od sezóny 2010/11) * Asistent klubového sekretára: Ken Merrett * Globálny veľvyslanec: Bryan Robson ;Trénerský a zdravotnícky zamestnanci {{Aktualizovať}} * Manažér: [[Erik ten Hag|Erik Ten Hag]] *Asistenti manažéra: * Tréner brankárov: * Tréner zameraná na posilňovanie: Tony Strudwick * Tréner zameraný na silu a výdrž: Mick Clegg * Psychológ: Dr. Richard Hawkins * Manažér rezervy: Ole Gunnar Solskjær * Tréner rezervy: Nicky Butt * Hlavný skaut: Jim Lawlor * Hlavný skaut pre Európu: Martin Ferguson * Riaditeľ akadémie: Brian McClair * Riaditeľ mládežníckeho futbalu: Jimmy Ryan * Klubový lekár: Dr. Steve McNally * Asistent klubového lekára: Dr. Tony Gill * Fyzioterapeut prvého tímu: Rob Swire * Analytik: Giovanni Cerra === História manažérov === {| class="wikitable" |- ! Obdobie ! Meno ! Poznámky |- | 1878 – 1892 | Neznámy | |- | 1892 – 1900 | {{minivlajka|Anglicko}} A. H. Albut | |- | 1900 – 1903 | {{minivlajka|Anglicko}} James West | |- | 1903 – 1912 | {{minivlajka|Anglicko}} Ernest Mangnall | |- | 1912 – 1914 | {{minivlajka|Anglicko}} John Bentley | |- | 1914 – 1922 | {{minivlajka|Anglicko}} Jack Robson | |- | 1922 – 1926 | {{minivlajka|Škótsko}} John Chapman | Prvý mimo anglický manažér |- | 1926 – 1927 | {{minivlajka|Anglicko}} Lal Hilditch | |- | 1927 – 1931 | {{minivlajka|Anglicko}} Herbert Bamlett | |- | 1931 – 1932 | {{minivlajka|Anglicko}} Walter Crickmer | |- | 1932 – 1937 | {{minivlajka|Škótsko}} Scott Duncan | |- | 1937 – 1945 |{{minivlajka|Anglicko}} Walter Crickmer | |- | 1945 – 1969 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Matt Busby]] | Prvý povojnový manažér |- | 1969 – 1970 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Wilf McGuinness]] | |- | 1970 – 1971 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Matt Busby]] | |- | 1971 – 1972 | {{minivlajka|Írsko}} [[Frank O'Farrell]] | Prvý mimo britský manažér |- | 1972 – 1977 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Tommy Docherty]] | |- | 1977 – 1981 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Dave Sexton]] | |- | 1981 – 1986 | {{minivlajka|Anglicko}} [[Ron Atkinson]] | |- | 1986 – 2013 | {{minivlajka|Škótsko}} [[Alex Ferguson]] | Najúspešnejší manažér v získaných pohároch a najdlhšie slúžiaci manažér v klubovej histórii |- | 2013{{--}}2014 | {{minivlajka|Škótsko}} [[David Moyes]] | |- | 2014 | {{minivlajka|Wales}} [[Ryan Giggs]] | Dočasný manažér |- | 2014{{--}}2016 | {{minivlajka|Holandsko}} [[Louis van Gaal]] | |- | 2016{{--}}2018 | {{minivlajka|Portugalsko}} [[José Mourinho]] | |- | 2018{{--}}2021 | {{Minivlajka|Nórsko}} [[Ole Gunnar Solskjær]] | |- | 2021{{--}}2022 | {{Minivlajka|Nemecko}} [[Ralf Rangnick]] | Dočasný manažér |- | 2022{{--}}2024 | {{Minivlajka|Holandsko}} [[Erik ten Hag]] | |- | 2024{{--}}2026 | {{Minivlajka|Portugalsko}} [[Rúben Amorim]] | |- | 2026{{--}} | {{Minivlajka|Anglicko}} [[Michael Carrick]] | |} == Fanúšikovia == Pred 2. svetovou vojnou cestovalo na zápasy na ihriskách súperov len zopár fanúšikov, kvôli času, cenám a logistickým obmedzeniam ako zriedkavosť áut medzi ľuďmi. Keď hrali City a United domáce zápasy striedavo každý každú druhú sobotu, tak sa chodilo mnoho obyvateľov [[Manchester|Manchestru]] pozerať jednu sobotu na City a druhú na United. No po vojne silná rivality vrcholila a fanúšikovia si museli vybrať jeden klub ktorému budú fandiť. Keď United vyhrali v roku [[1956]] ligový titul, mali najvyššiu domácu návštevnosť v lige, rekord z minulej sezóny držal nasledujúcich zopár rokov [[Newcastle United|Newcastle]]. Po Mníchovskej leteckej katastrofe v roku [[1958]] začalo fandiť United viac ľudí a takisto ich viac začalo chodiť na štadión. Kvôli tomu sa fanúšikovská základňa United rozrastala a od vtedy má Manchester každý rok najvyššiu ligovú návštevnosť v anglickom futbale, dokonca aj v Druhej divízii v sezóne 1974 – 75. V skutočnosti nemal Manchester najvyššiu návštevnosť v dvoch sezónach, keď prebiehala veľká rekonštrukcia štadióna Old Trafford v sezónach 1971 – 72, 1992 – 93. Prieskum z roku [[2002]] s názvom ''Prichádzate z Manchestru?'' ukázal, že väčšina držiteľov permanentiek [[Manchester City|Manchestru City]] žije vo väčšom obvode, zatiaľ čo držitelia permanentiek na United žijú väčšinou v jednej oblasti. Koncom 90. rokov a na začiatku 21. storočia stúpajúci záujem fanúšikov ponúkol možnosť na predaj klubu. Fanúšikovské zoskupenie IMUSA v roku [[1998]] veľmi silno odporovalo proti prevzatiu klubu Rupertom Murdochom. Ďalšia skupina ''Shareholders United Against Murdoch'' (neskôr Shareholders United a teraz ''Manchester United Supporters' Trust'') vzniklo v tom čase aby povzbudilo fanúšikov na kúpu akcií. Sčasti preto aby mali fanúšikovia väčší hlas v otázkach ktoré sa ich týkajú, ako ceny vstupeniek a ich distribúcia a sčasti preto aby zabránili nechcenému kupcovi kúpiť dostatočný podiel akcií na riadenie klubu. Tento plán zlyhal a nezabránil aby sa stal Malcolm Glazer majoritným vlastníkom. Mnoho fanúšikov bolo pobúrených a niektorý založili odštiepenecký klub FC United of Manchester. Napriek zlosti väčšiny fanúšikov na nových majiteľov, návštevnosť stále stúpala. V súčasnosti má Manchester United okolo pol miliardy fanúšikov po celom svete. Čo je absolútny rekord ! Atmosféra vytváraná fanúšikmi na štadióne bola niekedy kritizovaná. V roku [[2000]] adresoval poznámku na časti tribún kapitán [[Roy Keane]] keď povedal, že títo diváci vôbec nesledujú futbal a ani mu nerozumejú a nazval ich krevetovo-sendvičový oddiel. [[Alex Ferguson]] tiež zopárkrát kritizoval fanúšikov, keď atmosféru na zápase [[1. január]]a [[2008]] označil ako na pohrebe. Neskôr to okomentoval slovami: “Myslím, že podobné zápasy sme už v minulosti zažili. Stalo sa to pred niekoľkými rokmi, keď sme dominovali.” Po famóznej domácej výhre 1:0 nad Barcelonou, ktorá poslala United do finále Ligy majstrov v Moskve, Ferguson povedal, že fanúšikovia boli absolútne fantastický a dostali nás cez cieľovú čiaru. == Štadión == {{Hlavný článok|Old Trafford}} Po založení klubu hral Newton Heath svoje domáce zápasy na malom ihrisku na North Road v Newton Heath. Hosťujúce tímy sa často sťažovali na stav trávnika, ktorý bol samé blato a kameň. Šatne tiež neboli pýchou domácich, pretože sa nachádzali 10 minút pešo od ihriska v krčme Three Crowns na Oldham Road. Neskôr sa presťahovali do ďalšej krčmy na Oldham Road Shears Hotel. No pokiaľ chcel klub ostať v lige, zmena bola nevyhnutná. Heath zostali na North Road 15 rokov a v roku [[1893]], rok po vstupe do ligy, sa presťahovali na Bank Street v susednom meste Clayton. Nové ihrisko nebolo oveľa lepšie, len niekoľko stebiel trávy trčalo spod piesočnatého povrchu a oblaky dymu klesali z fabriky v susedstve. V jednom zápase odmietol hrať tím Walsall Town Swifts, pretože podmienky boli naozaj zlé. Pracovník odstránil vrstvu piesku a hostia konečne nastúpili a prehrali 14:0. Proti výsledku protestovali a ako dôvod svojej prehry uviedli zlé podmienky a zápas sa musel opakovať. Podmienky neboli omnoho lepšie a aj v opakovanom zápase prehral Walsall, tentoraz len 9:0. V roku [[1902]] bol klub blízko bankrotu a ihrisku na Bank Street bolo súdom uzatvorené kvôli insolventnosti. Klub sa zachránil v hodine dvanástej vďaka kapitánovi Harrymu Staffordovi, ktorý zohnal potrebné peniaze pre odohratie zápasu na ihrisku Bristolu City a zohnal prechodné ihrisko v neďalekom Harpurhey na odohratie ďalšieho domáceho zápasu proti Blackpoolu. Ďalšie investície priviedli klub opäť na správnu cestu. Po tom, čo sa klub premenoval na Manchester United, túžil po slušnom ihrisku. Šesť týždňov pred prvým triumfom v FA Cupe v apríli [[1909]] sa stal domovom Manchestru [[Old Trafford]] postavený na pôde, ktorú klub kúpil za 60 tisíc libier. Na vytvorenie projektu bol najatý architekt Archibald Leitch, ktorý dostal od sekretára klubu 30 tisíc libier na tento projekt. Pôvodné plány hovorili o štadióne s kapacitou 100 tisíc divákov, no nakoniec sa kapacita znížila na 77 tisíc divákov. Rekordná návšteva bola 76 962 divákov, čo bolo viac ako počet vtedajších fanúšikov. Na stavbe sa podieľali firmy Messrs Brameld a Smith of Manchester. Na otvárací zápas stáli lístky na státie 6 pencí, zatiaľ čo najdrahšie lístky na hlavnú tribúnu stáli až 5 šilingov. Otvárací zápas sa hral [[19. február]]a [[1910]] proti [[FC Liverpool]]. Hostia ho vyhrali 4:3. Ako sa neskôr ukázalo, presťahovanie na nový štadión nemohlo prísť v lepšom čase. Len niekoľko dní po poslednom zápas na Bank Street sa pri búrke zrútila jedna z tribún. Bombardovanie počas [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojny]] [[11. marec|11. marca]] [[1941]] zničilo väčšiu časť štadióna, hlavne hlavnú tribúnu. Tunel na južnej tribúne zostal celý zachovaný. Po vojne sa United obrátili na komisiu vojnových škôd a získali kompenzáciu 22 278 libier na opravu štadióna. Až do zrekonštruovania štadióna v roku [[1949]] nemohol hrať Manchester svoje domáce zápasy na Old Trafforde. To trvalo takmer 10 rokov. Počas tohto času hrali United domáce zápasy na ihrisku miestneho rivala City Maine Road. Za prenájom platili 5 tisíc libier ročne a percentá zo vstupného. Nasledovalo postupné zastrešovanie štadióna. Najprv sa zakryla Stredford End a potom aj severná a južná tribúna. Staré strechy však znemožňovali výhľad na ihrisko mnohým fanúšikom, čo viedlo k ďalšej rekonštrukcii a k strechám s konzolovými nosníkmi, aké môžeme vidieť na štadióne aj dnes. Stredford End bola poslednou tribúnou s novou strechou, keď prestavba skončila pred sezónou 1993 – 94. Umelé osvetlenie bolo prvýkrát namontované v päťdesiatych rokoch. Boli postavene štyri 55 metrov vysoké stĺpy, na každom bolo 54 svetiel. Celé osvetlenie stálo klub 44 tisíc libier a prvýkrát v zápase bolo použité [[25. marec|25. marca]] [[1957]]. Staré osvetlenie bolo demontované v roku [[1987]], kedy ho nahradilo nové, integrované do strechy každej tribúny. Toto osvetlenie je v prevádzke dodnes. V roku [[1990]] po [[Tragédia v Hillsborough|tragédii v Hillsborough]], bola vydaná správa, podľa ktorej museli byť na ligových štadiónoch všetky miesta na sedenie. Po následnej rekonštrukcii klesla kapacita štadióna na 44 tisíc divákov. Vďaka obrovskému záujmu fanúšikov sa musela zväčšiť aj kapacita. V roku [[1995]] sa o tretie poschodie rozšírila severná tribúna, čo zvýšilo celkovú kapacitu na 55 tisíc divákov. Potom nasledovalo rozšírenie východnej a neskôr západnej tribúny, čo zvýšilo kapacitu na 68 tisíc divákov. Posledné zvýšenie kapacity sa udialo v roku [[2006]], keď boli otvorené severovýchodný a severozápadný roh. Vďaka tomu bol utvorený nový rekord 76 098 divákov, len o 114 menej ako je celková kapacita štadióna. Uskutočnili sa aj ďalšie pokusy rozšíriť štadión, hlavne južnú tribúnu, ktorá má stále len jedno poschodie. Náklady na toto rozšírenie by sa mohli vyšplhať až na 114 miliónov libier, čo je suma, ktorý bola investovaná do štadióna v posledných 14 rokoch. Táto prestavba by znamenala odkúpenie 50 domov, čo vyvolalo u miestnych obyvateľov značné rozpory. Rozšírenie by tiež muselo byť postavané ponad železnicu, ktorá vedie vedľa štadióna. Teoreticky by rozšírenie južnej tribúny aspoň o 2 poschodia a otvorenie juhozápadného a juhovýchodného rohu zvýšil kapacitu štadióna na 96 tisíc divákov, viac ako má [[Wembley]]. == Sponzori == Spoločnosť Chevrolet je hlavným sponzorom klubu. Ako súčasť dohody je logo tejto firmy umiestnené na dresoch a ďalších suveníroch. Dohodu s AIG oznámil šéf exekutívy Manchestru Ed Woodward. Klub mal doteraz len troch hlavných sponzorov, ktorých logo nosili hráči na dresoch. Prvou a najdlhšie trvajúcou bola spolupráca s firmou Sharp Electronics, ktorá trvala od roku [[1982]] do roku [[2000]]. Bola to jedna z najdlhších a najlukratívnejších dohôd v anglickej histórii. Logo firmy Sharp bolo na dresoch United počas 17 sezón, počas ktorých získal klub 7 titulov v lige, 5-krát vyhral FA Cup, raz Ligový pohár, raz PVP a raz Ligu majstrov. [[11. február]]a [[2000]] podpísal Vodafone 4-ročný kontrakt na 30 miliónov libier, ktorý začal platiť pred sezónou 2000/01. V decembri 2003 bola dohoda predlžená o ďalšie 4 roky do roku [[2008]] za sumu 36 miliónov. Napriek tomu [[23. november|23. novembra]] [[2005]] oznámil Vodafone ukončenie kontraktu v máji [[2006]], s dôvodu koncentrovania sa na sponzorstvo Ligy majstrov. Okrem toho mal klub štyroch nezávislých výrobcov dresov. Prvým bola miestna spoločnosť Umbro. V roku [[1975]] to bola firma Admiral, ktorá bola prvým výrobcom so svojím logom na dresoch klubu. V roku [[1980]] nasledovala firma [[Adidas]] a v roku [[1992]] opäť firma Umbro. Sponzorstvo firmy Umbro trvalo ďalších 10 rokov, do doby kedy klub podpísal rekordnú zmluvu za 302,9 milióna libier s firmou Nike. Zmluva s Nike bola na 13 rokov do roku [[2015]]. == Rivali == {{Hlavný článok|Manchester derby|Rivalita medzi Liverpool FC a Manchester United FC}} Historicky sú najväčšími rivalmi Manchestru United kluby [[Liverpool FC|Liverpool]], [[Manchester City FC|Manchester City]] V súčasnosti považuje mnoho fanúšikov za najväčšieho rivala Liverpool, vďaka úspechom oboch klubov. Rivalita s Liverpoolom začala v 60. rokoch, keď boli oba kluby najsilnejšie v Anglicku a súperili spolu v každej sezóne. Rivalita s Manchestrom City siaha ešte do čias Newton Heath a zostala do dnes. Zatiaľ čo tradičná Lancashiersko-Yorkshierská rivalita s Leedsom United začala koncom 60. rokov, keď sa Leeds objavil na vrchole ligy. Táto rivalita trvala v 70. a 80. rokoch a svoj vrchol dosiahla pravdepodobne v roku [[1992]], kedy Leeds vyfúkol ligový titul Manchestru. == Úspechy == === Vyhrané domáce súťaže === * [[Súbor:First_Division_(pre_1992)_Trophy.png|vľavo|bezrámu|40x40bod]][[Súbor:PremierLeague.png|bezrámu|40x40bod]] '''[[Football League First Division|First Division]] / [[FA Premier League|Premier League]] (20x) '''''(rekord)'' (1907/08, 1910/11, 1951/52, 1955/56, 1956/57, 1964/65, 1966/67, [[FA Premier League 1992/1993|1992/93]], [[FA Premier League 1993/1994|1993/94]], [[FA Premier League 1995/1996|1995/96]], [[FA Premier League 1996/1997|1996/97]], [[FA Premier League 1998/1999|1998/99]], [[FA Premier League 1999/2000|1999/2000]], [[FA Premier League 2000/2001|2000/01]], [[FA Premier League 2002/2003|2002/03]], [[FA Premier League 2006/2007|2006/07]], [[Premier League 2007/2008|2007/08]], [[Premier League 2008/2009|2008/09]], [[Premier League 2010/2011|2010/11]], [[Premier League 2012/2013|2012/13]]) * [[Súbor:FA_Cup.png|43x43bod]] '''[[FA Cup]] (13x)''' : (1908/09, 1947/48, 1962/63, 1976/77, 1982/83, 1984/85, 1989/90, 1993/94, 1995/96, 1998/99, 2003/04, 2015/16, 2023/2024) * [[Súbor:Carling.png|30x30bod]]'''[[EFL Cup]] (6x)''' : (1991/92, 2005/06, 2008/09, 2009/10, 2016/17, 2022/23) * [[Súbor:CommunityShield.png|29x29bod]] '''[[FA Community Shield|Community Shield]] (21x) '''''(rekord)'' : (1908, 1911, 1952, 1956, 1957, 1965*, 1967*, 1977*, 1983, 1990*, 1993, 1994, 1996, 1997, 2003, 2007, 2008, 2010, 2011, 2013, 2016) <small>* hviezdičkou sú označené zdieľané tituly</small><ref>Podľa starších pravidiel sa po remíze v riadnom hracom čase titul Community Shield zdieľal medzi oboma klubmi.</ref> === Vyhrané medzinárodné súťaže === * [[Súbor:Coppacampioni.png|39x39bod]] '''[[Liga majstrov UEFA]] (3x)''' : (1967/68, 1998/99, [[Liga majstrov UEFA 2007/2008|2007/08]]) * '''[[Pohár UEFA|Pohár UEFA / Európska liga UEFA]] (1x)''' : (2016/17) * [[Súbor:Cup Winners Cup Trophy.png|vľavo|bezrámu|37x37bod]][[Pohár víťazov pohárov UEFA]] '''(1x)''' :: (1990/91) * [[Súbor:Supercup.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Superpohár UEFA]] (1x)''' : (1991) : * [[Súbor:CWC_Trophy_2025.png|bezrámu|37x37bod]] '''[[Majstrovstvá klubov FIFA]] (1x)''' : ([[Majstrovstvá klubov FIFA 2008|2008]]) * [[Súbor:Trofeo Copa Intercontinental 1960-2004.png|vľavo|bezrámu|41x41bod]][[Interkontinentálny pohár]] '''(1x)''' : (1999) === Double a Treble === * Double: ** Liga a FA Cup: '''3''' *** 1993/94, 1995/96, 1998/99 (súčasť Treble) ** Liga a Ligový pohár: '''1''' *** 2008/09 ** Európsky double (Premier League a Liga majstrov): '''2''' *** 1998/99 (súčasť Treble), 2007/08 * Treble (Liga, FA Cup a Liga majstrov): '''1''' ** 1998/99 Krátkodobé súťaže ako Community Shield, Interkontinentálny pohár, MS klubov alebo Európsky superpohár nie sú započítavané do double alebo treble. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Manchester United}} == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.manutd.com/default.sps?pagegid={78F24B85-702C-4DC8-A5D4-2F67252C28AA}&itype=12977&pagebuildpageid=2716&bg=1 Oficiálna stránka] * [http://www.devilpage.cz/ Česko-slovenská fanúšikovská stránka] * [http://www.manutd.sk Manchester United Slovakia fan site] * [https://www.flashscore.sk/tim/manchester-united/ppjDR086/vysledky/ Manchester United výsledky] == Zdroj == {{Preklad|jazyk=en|článok= Manchester United F.C.}} {{Portál|Spojené kráľovstvo}}{{Futbalisti Manchester United FC}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} {{G-14}} [[Kategória:Manchester United FC| ]] [[Kategória:Šport v Manchestri]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Kluby G-14]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1878]] 1d6dxc32u5o3ivxjftdtyg1ijjwkx7r Jacques Brel 0 126601 8359055 7788249 2026-08-23T08:56:04Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359055 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Jacques Brel | Rodné meno = | Popis osoby = [[šansón|šansoniér]], pesničkár, [[básnik]], [[herectvo|herec]] a [[režisér]] | Portrét = TV-uitzending Domino Jacques Brel tijdens de opname in Amsterdam, Marcanti, Bestanddeelnr 914-8398.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[8. apríl]] [[1929]] | Miesto narodenia = [[Schaerbeek]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1978|10|9|1929|4|8}} | Miesto úmrtia = [[Bobigny (mesto)|Bobigny]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[1900]]{{--}}[[1900]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Hudba | Portál2 = Film | Portál3 = Francúzsko | Portál4 = Belgicko }} '''Jacques Brel''' (* [[8. apríl]] [[1929]], [[Schaerbeek]], [[Belgicko]] – † [[9. október]] [[1978]], [[Bobigny (mesto)|Bobigny]], [[Francúzsko]]) bol belgický [[šansón|šansoniér]], pesničkár, [[básnik]], [[herectvo|herec]] a [[režisér]], ktorý prevažnú časť svojho života žil a tvoril vo Francúzsku. == Životopis == Jacques Brel sa narodil v Schaerbeeku na Diamantovej ulici 138. Škola ho veľmi nezaujímala, s výnimkou francúzštiny, radšej hral [[ochotnícke divadlo|amatérske divadlo]] vo ''Franche Cordée''. Otec ho uviedol do rodinnej firmy, ale práca sa mu veľmi nepáčila. Veľmi vážne uvažoval nad zmenou povolania, chcel sa venovať chovu sliepok, alebo spevu. Vybral si druhú možnosť. V roku [[1951]] sa oženil s Terezou Michielsenovou, zvanou ''Miche''. [[6. december|6. decembra]] [[1951]] sa im narodila prvá dcéra Chantal, [[12. júl]]a [[1953]] Izabela, pre ktorú Jacques Brel napísal eponymickú pieseň. === Kariéra === Začiatkom roku [[1952]] zložil svoje prvé piesne, ktoré spieval v rodinnom kruhu, alebo v [[brusel]]ských [[kabaret]]och. Postupne si začal byť už tak istý [[lyrika|lyrickou]] mocou svojich textov ako aj [[interpretácia|interpretácie]], že sa nenechal odradiť ani svojou rodinou, ktorá ho nepodporovala v hudobnej kariére. V roku [[1953]] opustil belgické hlavné mesto a prišiel sám do [[Paríž]]a, kam ho zavolal [[Jacques Canetti]], hľadač [[talent]]ov, pracujúci u Phillipsa a vlastník kabaretu ''Traja somári''. Jeho rodina ho zavrhla, novú existenciu si teda budoval vo Francúzsku, no boli to pre neho roky vyhnanstva. [[Obrázok:Bobbejaan schoepen jacques brel 1955.jpg|left|thumb|Jacques Brel a Bobbejaan Schoepen (1955)]] V januári [[1955]] sa staral o predprogram Bobbejaana Schoepena v Starom Belgicku. V tom roku prišla jeho manželka s deťmi a usadili sa v [[Montreuil (Seine-Saint-Denis)|Montreuil]]. Keďže spieval pre kresťanské organizácie, [[Georges Brassens]] ho prezýval ''farár Brel''. V roku [[1956]] stretol [[klavír|klaviristu]] Franciosa Raubera, ktorý sa stal výhradným hudobníkom doprevádzajúcim všetky jeho pesničky. V roku [[1957]] stretol ďalšieho pianistu Gérarda Jouannesta, ktorý sa stal jeho výlučným javiskovým partnerom, zatiaľ čo Rauber s ním pracoval v štúdiu. Postupne si získal svoje publikum a počas vystúpení sa stretával s úspechom. Na konci roku [[1958]] mal úspech v [[Olympia (Paríž)|Olympii]]. Odvtedy bol neustále na turné, niekedy odohral viac koncertov ako je dní v roku. V roku [[1966]] sa Brel rozhodol vzdať speváckej kariéry a [[16. máj]]a [[1967]] sa v [[Roubaix]] konal jeho posledný koncert. Napriek svojmu rozhodnutiu Brel nezostal nečinný, počas leta v roku [[1967]] natočil film [[André Cayatt|Andrého Cayatta]] ''Riziko povolania''. V roku [[1969]] hral vo filme Môj strýko Benjamin v réžii [[Édouard Molinaro|Édouarda Molinara]]. Neskôr natáčal a sám aj produkoval niekoľko ďalších filmov: ''Franz'' ([[1971]]), ''Ďaleký Západ'' ([[1973]]), ktorý bol ale prepadákom. Úspech mal aj v [[Spojené štáty|USA]] a [[Anglicko|Anglicku]]. Anglické preklady jeho piesní sa stali veľmi obľúbené a spieval ich [[David Bowie]], [[Scott Walker (spevák)|Scott Walker]], [[Terry Jacks]], [[Alex Harvey]] či [[Marc Almond]]. ''Jacques Brel žije v Paríži'' je americká hudobná komédia, ktorá obletela svet počas niekoľkých rokov. V roku [[1974]] predstavenie dostalo aj filmovú podobu. Neskôr Brel získal francúzske občianstvo a vo Francúzsku aj zomrel. Bol pochovaný na cintoríne ''d'Atuona à Hiva Oa'' na súostroví [[Markézy|Marquiskych ostrovov]] po boku [[Paul Gauguin|Paula Gauguina]]. V [[december 2005|decembri 2005]] bol zvolený za najväčšieho Belgičana všetkých čias frankofónnymi divákmi belgickej televízie. == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * {{csfd meno|11766}} * {{imdb meno|nm0107035}} {{François Pignon / François Perrin}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Brel, Jacques}} [[Kategória:Osobnosti zo Schaerbeek]] [[Kategória:Belgickí básnici]] [[Kategória:Belgickí filmoví režiséri]] [[Kategória:Belgickí filmoví herci]] [[Kategória:Belgickí popoví speváci]] [[Kategória:Belgickí šansoniéri]] [[Kategória:Belgickí ateisti]] [[Kategória:Herci divadelných muzikálov]] [[Kategória:Textári piesní]] [[Kategória:Úmrtia na rakovinu pľúc]] jxc1xgfrmvm4xuprfrtszhi4kbmltl1 Aston Villa FC 0 126818 8359048 8133641 2026-08-23T08:15:47Z Feriontly17x17x7 228747 ib 8359048 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub| názovklubu = Aston Villa | obrázok = | celýnázov = Aston Villa Football Club | prezývka = The Villans,<br /> The Lions (levy) | založený = 1874<ref>{{cite web |url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/teams/a/aston_villa/default.stm|title=Aston Villa Football Club information |publisher=BBC}}</ref> | štadión = [[Villa Park]]<br />Aston<br />[[Birmingham]] | kapacita = 42 783<ref>{{cite news |url=http://www.premierleague.com/page/aston-villa |title=Aston Villa football club |publisher=Premier League }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20071128014655/http://www.premierleague.com/page/aston-villa |date=2007-11-28 }}</ref> | majiteľ = Randy Lerner<ref>{{cite web |url= http://www.profutbal.sk/spravy/?clanok=40354 |title= Lerner definitívne majiteľom Aston Villy |publisher= profutbal.sk }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | predseda = {{minivlajka|USA}} Randy Lerner | tréner = {{minivlajka|Španielsko}} [[Unai Emery]] | liga = [[FA Premier League|Premier League]]| sezóna = [[Premier League 2025/2026|2025/26]]| pozícia = 4. miesto | vzor_lp1=_astonvilla2526h|vzor_t1=_astonvilla2526h|vzor_pp1=_astonvilla2526h|vzor_lp2=_astonvilla2526a|vzor_t2=_astonvilla2526a|vzor_pp2=_astonvilla2526a| ľavéplece2=000000|telo2=000000|pravéplece2=000000|trenírky2=000000|ponožky2=000000| |vzor_tr1=_astonvilla2526h|vzor_po1=_astonvilla2526hl|vzor_tr2=_astonvilla2526a|vzor_po2=_astonvilla2526al|ľavéplece1=BBD5F2|telo1=69091C|pravéplece1=BBD5F2|trenírky1=FFFFFF|ponožky1=BBD5F2}} '''Aston Villa FC''' je anglický futbalový klub, ktorého sídlom je štadión [[Villa Park]] v štvrti Aston, v anglickom meste [[Birmingham]]. Aston Villa FC bol zakladajúci člen [[The Football League]] roku [[1888]] a FA Premier League v roku [[1992]]. Patrí k najstarším a k najúspešnejším klubom, vyhral [[First Division Championship]] a [[Pohár FA]] zhodne sedemkrát. V sezóne 1981-82 získal klub [[Liga majstrov UEFA|Európsky pohár]], čím sa stal jedným zo štyroch anglických kluboch ktorému sa to podarilo. Klub má dlhodobú rivalitu s mestským klubom [[Birmingham City FC|Birmingham City]], birminghamské derby sa hrá od roku [[1879]].<ref name=Derby>{{cite news|url=http://www.footballderbies.com/honours/index.php?id=27|title=Aston Villa V Birmingham City|publisher=Football Derbies}}</ref> Tradičné dresy klubu sú bordové s belasými ramenami, bielymi trenírkami a belasými ponožkami. == História == ==== 1874{{--}}1920 ==== Futbalový klub Aston Villa bol založený v marci 1874 a jeho štyria zakladatelia Aston Villa boli Jack Hughes, Frederick Matthews, Walter Price a William Scattergood.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Birmingham Mail - News - Top Stories - Cup presented to Aston Villa founder member Jack Hughes is back with his family|url=http://www.birminghammail.net/news/top-stories/2007/11/26/cup-presented-to-aston-villa-founder-member-jack-hughes-is-back-with-his-family-97319-20162107/|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2012-01-25|dátum prístupu=2020-12-21|url archívu=https://web.archive.org/web/20140819132833/http://www.birminghammail.co.uk/news/local-news/cup-presented-to-aston-villa-founder-47077|dátum archivácie=2014-08-19}}</ref> Prvý zápas Aston Vily bol proti miestnemu rugbyovému tímu miestneho Aston Brook St Mary. Podmienkou zápasu bolo, že prvý polčas sa odohrá podľa pravidiel Rugby a druhý polčasu podľa pravidiel futbalu.<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00009-2|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=205–219|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> Po prechode na pôdu Wellington Road v roku 1876 sa Villa čoskoro etablovala ako jeden z najlepších tímov v Midlands. Klub vyhral svoj prvý [[Pohár FA|FA Cup]] v roku 1887 a kapitán [[Archie Hunter]] sa stal jedným z prvých legiend tímu. Aston Villa sa ukázala ako najúspešnejší anglický klub viktoriánskej éry a do konca vlády [[Viktória (Spojené kráľovstvo)|kráľovnej Viktórie]] v roku 1901 získal najmenej päť ligových titulov a tri tituly v FA Cup.<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00009-2|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=205–219|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> V roku 1897, v roku, keď Villa vyhrala [[The Double|Double]], sa presťahovali do svojho terajšieho štadióna na Aston Lower Grounds.<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00009-2|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=205–219|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> Priaznivci dali štadiónu názov „Villa Park“.<ref>{{Citácia knihy|titul=Gasdynamic Discontinuities|url=http://dx.doi.org/10.1515/9781400879939|vydavateľ=Princeton University Press|rok=1960-01-01|isbn=978-1-4008-7993-9|meno=Wallace Dean|priezvisko=Hayes}}</ref> ==== 1920{{--}}1964 ==== Aston Villa vyhrala šiesty FA Cup v roku 1920, krátko potom, čo klub začal pomaly klesať. Villa, v tom čase jeden z najslávnejších a najúspešnejších klubov svetového futbalu, vypadla vôbec prvýkrát v roku 1936 do druhej divízie. Bolo to do veľkej miery výsledkom negatívneho defenzívneho rekordu: v 42 zápasoch dostali až 110 gólov, z toho 7 gólov Teda Drakea z [[Arsenal FC|Arsenalu]] pri neslávnej porážke 1–7 vo Villa Parku.<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00004-3|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=71–85|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> Rovnako ako všetky anglické kluby, aj Villa bola poznačená [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] na sedem sezón keď tento konflikt predčasne ukončil niekoľko sľubných kariér.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Letters of Charles O'Conor of Belanagare|url=http://dx.doi.org/10.2307/2738264|periodikum=Eighteenth-Century Studies|dátum=1983|dátum prístupu=2020-12-21|ročník=17|číslo=1|strany=75|issn=0013-2586|doi=10.2307/2738264|meno=William D.|priezvisko=Griffin|meno2=Charles|priezvisko2=O'Conor|meno3=Catherine Coogan|priezvisko3=Ward}}</ref> Tím bol kompletne zmenený pod vedením bývalého hráča Alexa Massieho pre zvyšok 40. rokov 20. storočia. Tím sa však v lige trápil a o dve sezóny neskôr vypadol do nižšej ligy. Avšak pod správcovským vedením manažéra Joea Mercera sa Villa vrátila do najvyššej súťaže v roku 1960 ako šampión druhej ligy. V nasledujúcej sezóne sa Aston Villa stala prvým tímom, ktorý vyhral [[EFL Cup|Anglický ligový pohár]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00009-2|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=205–219|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> ==== 1964{{--}}2016 ==== Mercerov vynútený odchod z klubu v roku 1964 signalizoval obdobie hlbokej neistoty. Najúspešnejší klub v Anglicku sa snažil držať krok so zmenami v modernej hre. Villa vypadla tretíkrát pod vedením manažéra Dicka Taylora v roku 1967. V nasledujúcej sezóne vyzývali fanúšikovia k rezignácii radu, pretože Villa skončila 16. v r. druhej divízia. S narastajúcimi dlhmi predstavenstvo Aston Villy, ktorá ležala na dne Divízie dva, vyhodilo Tommyho Cummingsa (manažér namiesto Taylora Taylora) a behom niekoľkých týždňov celá rada rezignovala pod obrovským tlakom fanúšikov. Po mnohých špekuláciách kontrolu nad klubom získal londýnsky finančník [[Pat Matthews]], ktorý ako predsedu prizval aj Douga Ellisa.<ref>{{Citácia periodika|titul=Realism Redux: Staging ‘Billy Budd’ in the Age of Television|url=http://dx.doi.org/10.1093/ml/gcz064|periodikum=Music and Letters|dátum=2019-08-01|dátum prístupu=2020-12-21|ročník=100|číslo=3|strany=447–480|issn=0027-4224|doi=10.1093/ml/gcz064|meno=Danielle|priezvisko=Ward-Griffin}}</ref> Ani nové vlastníctvo však nedokázalo zabrániť tomu, aby Villa na konci sezóny 1969–70 prvýkrát zostúpila do tretej divízie. Villa sa však postupne začala zotavovať pod vedením bývalého kapitána klubu Vica Crowea a v sezóne 1971–72 sa vrátili do druhej divízie ako šampióni s rekordnými 70 bodmi.<ref>{{Citácia periodika|titul=Realism Redux: Staging ‘Billy Budd’ in the Age of Television|url=http://dx.doi.org/10.1093/ml/gcz064|periodikum=Music and Letters|dátum=2019-08-01|dátum prístupu=2020-12-21|ročník=100|číslo=3|strany=447–480|issn=0027-4224|doi=10.1093/ml/gcz064|meno=Danielle|priezvisko=Ward-Griffin}}</ref> V roku 1974 bol [[Ron Saunders]] vymenovaný za manažéra. Jeho manažment sa ukázal ako efektívny keď klub v nasledujúcej sezóne vyhral Ligový pohár a na konci sezóny 1974–75 sa dostal späť do prvej divízie a do Európskych súťaží.<ref>{{Citácia knihy|titul=Map Librarianship|url=http://dx.doi.org/10.1016/b978-0-08-100021-2.00009-2|vydavateľ=Elsevier|rok=2017|isbn=978-0-08-100021-2|strany=205–219|meno=Susan Elizabeth Ward|priezvisko=Aber|meno2=Jeremy Ward|priezvisko2=Aber}}</ref> Villa bola späť medzi elitou, pretože Saunders naďalej formoval víťazný tím. To vyvrcholilo siedmym ligovým titulom v rokoch 1980–81. Na veľké prekvapenie Saunders skončil po sezóne 1981–82 a na jeho miesto nastúpil asistent manažéra Tony Barton, ktorý klub doviedol k víťazstvu 1:0 nad [[FC Bayern München|Bayernom Mníchov]] vo finále Európskeho pohára v [[Rotterdam|Rotterdame]]. V nasledujúcej sezóne boli Aston Villa korunovaní ako víťazi európskych superpohárov a celkovo porazili [[FC Barcelona|Barcelonu]] 3:1. To však bol vrchol a následné obdobie znamenalo pokles formy, čo a vyvrcholilo zostupom v roku 1987.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Nomograph as a Psychometric Device|url=http://dx.doi.org/10.1037/e538282011-148|vydavateľ=PsycEXTRA Dataset|dátum vydania=1937|dátum prístupu=2020-12-21|meno=Harold D.|priezvisko=Griffin}}</ref> V ďalšej sezóne sa tím pod vedením Grahama Taylora dostal späť medzi elitu a v potom sezóne 1989–90 obsadil druhú priečku v Prvej Divízií.<ref>{{Citácia periodika|titul=Reviews|url=http://dx.doi.org/10.1093/elt/43.2.154|periodikum=ELT Journal|dátum=1989|dátum prístupu=2020-12-21|ročník=43|číslo=2|strany=154–155|issn=0951-0893|doi=10.1093/elt/43.2.154|meno=Jeremy|priezvisko=Ward}}</ref> Villa bol jedným zo zakladajúcich členov [[Premier League]] v roku 1992 a v úvodnej sezóne skončil na druhom mieste za [[Manchester United FC|Manchester United]]. Po zvyšok deväťdesiatych rokov však Villa prešla tromi rôznymi manažérmi a aj keď aj keď vyhrali dva Ligové poháre a pravidelne dosiahli kvalifikáciu [[Európska liga UEFA|Pohára UEFA]], ich ligové pozície boli nekonzistentné. Villa sa dostala do finále [[Pohár FA|FA Cupu]] v roku 2000, ale v poslednom zápase, ktorý sa hral na starom štadióne vo [[Wembley Stadium|Wembley]], prehrala s Chelsea 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC News {{!}} FA CUP {{!}} Chelsea claim FA Cup glory|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/sport/football/fa_cup/756784.stm|vydavateľ=news.bbc.co.uk|dátum prístupu=2020-12-21}}</ref> Pozícia Aston Villa v lige opäť kolísala a všetko sa vyvrcholilo v lete 2006, keď [[David O'Leary]] náhle odišiel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=O'Leary parts company with Villa|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/5196872.stm|dátum=2006-07-19|dátum prístupu=2020-12-21|jazyk=en-GB}}</ref> Po 23 rokoch vo funkcii predsedu sa najväčší akcionár [[Doug Ellis]] (približne 38%) z dôvodu zlého zdravotného stavu nakoniec rozhodol predať svoj podiel v Aston Ville. Po mnohých špekuláciách bolo oznámené, že klub má kúpiť americký podnikateľ [[Randy Lerner]], majiteľ franšízy NFL [[Cleveland Browns]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Lerner set to complete Villa deal|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/teams/a/aston_villa/5356730.stm|dátum=2006-09-27|dátum prístupu=2020-12-21|jazyk=en-GB}}</ref> Príchod nového majiteľa a manažéra Martina O'Neilla znamenal v roku 2007 začiatok nového obdobia optimizmu vo Villa Parku, keď v klube nastali zásadné zmeny vrátane nového sponzora či zmien v kádri. Prvé finále pohára Lernerovej éry prišlo v roku 2010, keď bola Villa porazená 2:1 tímom [[Manchester United FC|Manchester United]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa 1-2 Man Utd|url=http://news.bbc.co.uk/sport2/hi/football/league_cup/8531179.stm|dátum=2010-02-28|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa vs Manchester United 1:2 28/02/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1069270/2010-02-28-13-00-aston-villa-vs-manchester-united|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-22}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Zhruba mesiac neskôr, v semifinále FA Cupu tím opäť prehral, tentokrát vo [[Wembley Stadium|Wembley]] domácou [[Chelsea FC|Chelsea]] 3:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa vs Chelsea 0:3 10/04/2010|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1064339/2010-04-10-18-00-aston-villa-vs-chelsea|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-22}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Iba päť dní pred úvodným dňom sezóny 2010-11 rezignoval O'Neill na pozíciu manažéra<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa {{!}} News {{!}} Latest {{!}} News {{!}} Club Statement: Martin O'Neill|url=http://www.avfc.co.uk/page/NewsDetail/0,,10265~2116569,00.html|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2010-08-17|dátum prístupu=2020-12-22|url archívu=https://web.archive.org/web/20100817021101/http://www.avfc.co.uk/page/NewsDetail/0,,10265~2116569,00.html|dátum archivácie=2010-08-17}}</ref> a na jeho miesto napriek protestom fanúšikov nastúpil [[Alex McLeish]].<ref>{{Citácia periodika|titul=McLeish appointed Villa manager|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/13770519|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref> McLeishov kontrakt bol ukončený v závere sezóny 2011–12 po tom, čo Villa skončil na 16. mieste a na jeho miesto nastúpil [[Paul Lambert]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Lambert confirmed as Villa boss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/18307066|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref> Vo februári 2012 keď klub oznámil finančnú stratu vo výške 53,9 milióna GBP<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa announce £53.9m loss|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/17197269|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref>, dal Lerner klub do predaja v odhadovanej hodnote 200 miliónov GBP.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa put up for sale by owner|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/27372342|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref> V sezóne 2014/15, ešte počas pôsobenia Lernera, strelila Aston Villa iba 12 gólov v 25 ligových zápasoch, čo bolo najnižšie v histórii [[Premier League]], čo vo februári 2015 znamenalo Lambertov koniec<ref>{{Citácia periodika|titul=Lambert sacked by struggling Villa|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/31431649|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref>. Na jeho miesto nastúpil [[Tim Sherwood]], ktorý pomohol klubu so záchranou a zároveň ich priviedol do finále [[Pohár FA|FA Cupu]] 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Arsenal vs Aston Villa 4:0 30/05/2015|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/1067575/2015-05-30-17-30-arsenal-vs-aston-villa|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-22}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V sezóne 2015–16 bol Sherwood prepustený<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tim Sherwood sacked as Aston Villa owner Randy Lerner runs out of patience with beleagured manager|url=https://www.telegraph.co.uk/sport/football/teams/aston-villa/11953572/Tim-Sherwood-sacked-as-Aston-Villa-owner-Randy-Lerner-runs-out-of-patience-with-beleagured-manager.html|vydavateľ=The Telegraph|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref>, rovnako ako jeho nástupca [[Rémi Garde]], ale nič už nepomohlo a Ason Villa po 29-ročnom pobyte v elite zostúpila do nižšej súťaže.<ref>{{Citácia periodika|titul=Manchester United 1-0 Aston Villa|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/36003831|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-22|jazyk=en-GB}}</ref> ==== Od 2016 ==== V júni 2016 kúpil klub čínsky podnikateľ [[Tony Xia]] za 76 miliónov libier.<ref>{{Citácia periodika|titul=Xia completes £76m Aston Villa takeover|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/36522094|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Bývalý šéf Chelsea [[Roberto Di Matteo]] bol menovaný za nového manažéra klubu, po zlom začiatku sezóny bol však prepustený.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa sack manager Di Matteo|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/37534496|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Na jeho miesto nastúpil bývalý manažér Birminghamu [[Steve Bruce]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Bruce appointed as new Villa manager|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/37610020|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Bruce doviedol tím v sezóne 17/18 k štvrtému miestu, ale vo finále play-off EFL Championship 2018 proti [[Fulham FC|Fulhamu]] prehral 0:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa vs Fulham 0:1 26/05/2018|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/10325917/2018-05-26-17-00-aston-villa-vs-fulham|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-23|url archívu=https://web.archive.org/web/20230620191131/https://rowdie.co.uk/fixtures/10325917/2018-05-26-17-00-aston-villa-vs-fulham|dátum archivácie=2023-06-20}}</ref> V októbri 2018 bol Bruce prepustený, keďže v deviatich zápasoch zvíťazil iba raz.<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa sack manager Bruce|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45382413|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Na jeho miesto nastúpil tréner [[Brentford|Brentfordu]] Dean Smith, jeho asistentmi boli John Terry a Richard O'Kelly.<ref>{{Citácia periodika|titul=Smith gets Villa job with Terry assistant|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/45818275|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> Pod vedením Smitha sa výkony a výsledky zlepšovali, tím skončil na 5. mieste a opäť sa dostal do play-off - k tomu mu pomohla rekordná séria víťazstiev v lige. Dosiahli finále play-off EFL Championship 2019 a porazili [[Derby County]] 2:1,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa vs Derby County 2:1 27/05/2019|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11860525/2019-05-27-15-00-aston-villa-vs-derby-county|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-23}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> a tak si po 3 rokoch neprítomnosti získali postup naspäť do [[FA Premier League|Premier League]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Aston Villa promoted to Premier League|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48331145|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref> V prvej sezóne po návrate do Premier League tím bojoval väčšinu sezóny na spodných priečkach, ale podarilo sa mu tesne vyhnúť zostupu v poslednom zápase sezóny keď aj napriek remíze 1:1 s [[West Ham United FC|West Ham United]] zostal v Premier League.<ref>{{Citácia periodika|titul=Staying up better than play-off win - Smith|url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/53545006|periodikum=BBC Sport|dátum prístupu=2020-12-23|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=West Ham United vs Aston Villa 1:1 Prediction 26/07/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/11867605/2020-07-26-16-00-west-ham-united-vs-aston-villa|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-23}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Pandémiou [[COVID-19]] poznačenú sezónu 2020/21 začal tím vo veľkom štýle, keď prvé týždne okupoval popredné priečky Premier League. Medzi najväčšie úspechy a prekvapenia úvodných kôl novej sezóny patrilo zdrvujúce víťazstvo 7:2<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Aston Villa vs Liverpool 7:2 Prediction 04/10/2020|url=https://rowdie.co.uk/fixtures/16924626/2020-10-04-19-15-aston-villa-vs-liverpool|vydavateľ=rowdie.co.uk|dátum prístupu=2020-12-23}}{{Nedostupný zdroj|date=február 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> na úradujúcimi majstrami [[Liverpool FC]]. == Úspechy == ===== Vyhrané domáce súťaže ===== * [[Súbor:First_Division_(pre_1992)_Trophy.png|vľavo|bezrámu|40x40bod]] [[Súbor:PremierLeague.png|bezrámu|40x40bod]]'''[[FA Premier League|Anglická liga]] (7x)''' 1894, 1896, 1897, 1899, 1900, 1910, 1981 * [[Súbor:FA_Cup.png|37x37bod]] '''[[Pohár FA|FA Cup]] (7x)''' 1887, 1895, 1897, 1905, 1913, 1920, 1957 * [[Súbor:Carling.png|25x25bod]]'''[[EFL Cup]] (5x)''' 1961, 1975, 1977, 1994, 1996 ==== Vyhrané medzinárodné súťaže ==== * [[Súbor:Coppacampioni.png|39x39bod]] '''[[Liga majstrov UEFA|Pohár majstrov Európskych krajín / Liga Majstrov UEFA]] (1x)''' 1982 * [[Súbor:Supercup.png|bezrámu|35x35bod]]  '''[[Superpohár UEFA]] (1x)''' 1982 * [[Súbor:Intertoto Cup Trophy.png|bezrámu|34x34bod]] [[Pohár Intertoto UEFA|'''Pohár Intertoto UEFA''']] '''(1x)''' 2001 == Štadión == ''Viac v článku: [[Villa Park]]'' Štadión je s s kapacitou 42 657 miest na sedenie [[Zoznam futbalových štadiónov v Anglicku|desiatym najväčším štadiónom v Anglicku]]. Hostil šestnásť [[Anglické národné futbalové mužstvo|anglických medzinárodných]] zápasov seniorskej úrovne, prvý v roku 1899 a posledný v roku 2005. Najvyššia návštevnosť zaznamenaná vo Villa Parku bola 76 588 divákov dňa 2. marca 1946 v zápase 6. kola [[Pohár FA|FA Cupu]] proti [[Derby County]]. == Súpiska == : {| border="0" cellspacing="2" cellpadding="2" ! width="40" |Poz. ! width="200" |Hráč ! ! width="200" |Dátum narodenia (vek) ! width="200" |Predchádzajúci klub ! width="10" |Kontrakt do roku |- | style="text-align:center;" |B |[[Emiliano Martínez]] |{{ARG}} |{{Dátum narodenia a vek|1992|9|2|k=0}} |{{ENG}} [[Arsenal FC|Arsenal]] |2029 |- | style="text-align:center;" |B |[[Joe Gauci]] |{{AUS}} |{{Dátum narodenia a vek|2000|7|4|k=0}} |{{AUS}} [[Adelaide United FC|Adelaide United]] |2028 |- | style="text-align:center;" |B |[[Robin Olsen]] |{{SWE}} |{{Dátum narodenia a vek|1990|1|8|k=0}} |{{ITA}} [[AS Rím]] |2025 |- |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |O |[[Matty Cash]] |{{POL}} |{{Dátum narodenia a vek|1997|8|7|k=0}} |{{ENG}} [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |2027 |- | style="text-align:center;" |O |[[Pau Torres]] |{{ESP}} |{{Dátum narodenia a vek|1997|1|16|k=0}} |{{ESP}} [[Villarreal CF|Villarreal]] |2028 |- | style="text-align:center;" |O |[[Ezri Konsa]] |{{ENG}} |{{Dátum narodenia a vek|1997|10|23|k=0}} |{{ENG}} [[Brentford FC|Brentford]] |2028 |- | style="text-align:center;" |O |[[Diego Carlos]] |{{BRA}} |{{Dátum narodenia a vek|1993|3|15|k=0}} |{{ESP}} [[Sevilla FC|Sevilla]] |2026 |- | style="text-align:center;" |O |[[Tyrone Mings]] |{{ENG}} |{{Dátum narodenia a vek|1993|3|13|k=0}} |{{ENG}} [[AFC Bournemouth|Bournemouth]] |2026 |- | style="text-align:center;" |O |[[Kortney Hause]] |{{ENG}} |{{Dátum narodenia a vek|1995|7|16|k=0}} |{{ENG}} [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolves]] |2025 |- | style="text-align:center;" |O |[[Lamare Bogarde]] |{{NED}} |{{Dátum narodenia a vek|2004|1|5|k=0}} |''hráč z akadémie'' | |- |O |[[Ian Maatsen]] |{{NED}} |{{Dnv|2002|3|10}} |{{ENG}} [[Chelsea FC|Chelsea]] |2030 |- |O |[[Lucas Digne]] |{{FRA}} |{{Dnv|1993|7|20}} |{{ENG}} [[Everton FC|Everton]] |2026 |- |O |[[Kosta Nedeljkovic]] |{{SRB}} |{{Dnv|2005|12|16}} |{{SRB}} [[Crvena Zvezda]] | |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Z |[[Amadou Onana]] |{{BEL}} |{{Dátum narodenia a vek|2001|8|16|k=0}} |{{ENG}} [[Everton FC|Everton]] |2029 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Boubacar Kamara]] |{{FRA}} |{{Dátum narodenia a vek|1999|11|23|k=0}} |{{FRA}} [[Olympique de Marseille|Olympique Marseille]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Youri Tielemans]] |{{BEL}} |{{Dátum narodenia a vek|1997|5|7|k=0}} |{{ENG}} [[Leicester City FC|Leicester City]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Z |[[John McGinn]] |{{SCO}} |{{Dátum narodenia a vek|1994|10|18|k=0}} |{{SCO}} [[Hibernian FC|Hibernian]] |2027 |- |Z |[[Ross Barkley]] |{{ENG}} |{{Dnv|1993|12|5}} |{{ENG}} [[Luton Town FC|Luton Town]] | |- |Z |[[Morgan Rogers]] |{{ENG}} |{{Dnv|2002|7|26}} |{{ENG}} [[Middlesbrough FC|Middlesbrough]] |2030 |- |Z |[[Jacob Ramsey]] |{{ENG}} |{{Dnv|2001|5|28}} |''hráč z akadémie'' |2027 |- | style="text-align:center;" |Z |[[Emiliano Buendía]] |{{ARG}} |{{Dátum narodenia a vek|1996|12|25|k=0}} |{{ENG}} [[Norwich City FC|Norwich City]] |2026 |- |- ! colspan="6" style="background:#AAD0FF; text-align:left;" | |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Jaden Philogene]] |{{ENG}} |{{Dátum narodenia a vek|2002|2|8|k=0}} |{{ENG}} [[Hull City AFC|Hull City]] |2029 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Leon Bailey]] |{{JAM}} |{{Dátum narodenia a vek|1997|8|9|k=0}} |{{GER}} [[Bayer 04 Leverkusen]] |2027 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Ollie Watkins]] |{{ENG}} |{{Dátum narodenia a vek|1995|12|30|k=0}} |{{NED}} [[PSV Eindhoven]] |2028 |- | style="text-align:center;" |Ú |[[Jhon Durán]] |{{COL}} |{{Dátum narodenia a vek|2003|12|13|k=0}} |{{USA}} [[Chicago Fire FC|Chicago Fire]] |2030 |} : == Dresy == Vývoj domáceho dresu klubu v posledných rokoch {| class="wikitable" |{{Futbalový dres|vzor_pp=_avfc0910h|vzor_tr=_avfc0910h|vzor_po=_avfc0910h|vzor_t=_avfc0910h|vzor_lp=_avfc0910h|ponožky=FFFFFF|trenírky=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|ľavéplece=FFFFFF}} |{{Futbalový dres|vzor_lp=_left|vzor_t=_avfc1112h|vzor_pp=_right|vzor_po=_avfc1112h|ľavéplece=75B2FF|telo=FFFFFF|pravéplece=75B2FF|trenírky=FFFFFF|ponožky=FFFFFF}} |{{Futbalový dres|vzor_lp=_avfc1213h|vzor_t=_avfc1213h|vzor_pp=_avfc1213h|vzor_tr=_avfc1213h|vzor_po=_avfc1213h|telo=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF|trenírky=FFFFFF|ponožky=FFFFFF|ľavéplece=FFFFFF|titulok=}} |{{Futbalový dres|vzor_lp=_astonvilla1516h|vzor_t=_astonvilla1516h|vzor_pp=_astonvilla1516h|vzor_tr=_astonvilla1516h|vzor_po=_astonvilla1516h|ľavéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF|trenírky=FFFFFF|ponožky=FFFFFF}} |{{Futbalový dres|vzor_lp=_astonvilla1819h|vzor_t=_astonvilla1819h|vzor_pp=_astonvilla1819h|vzor_tr=_astonvilla1819h|vzor_po=_astonvilla1819h|ľavéplece=FFFFFF|telo=FFFFFF|pravéplece=FFFFFF|trenírky=FFFFFF|ponožky=FFFFFF}} |{{Futbalový dres|vzor_t=_astonvilla2223h|vzor_tr=_astonvilla2223h|vzor_po=_astonvilla2223h|ľavéplece=A3C9F9|telo=FFFFFF|pravéplece=A3C9F9|trenírky=FFFFFF|ponožky=FFFFFF}} |- |2009/2010 |2011/2012 |2012/2013 |2015/2016 |2018/2019 |2022/2023 |} == Aston Villa ženy == Aston Villa má aj ženský futbalový tím, ktorý súťaží v ženskej superlige, keďže bol povýšený ako šampión FA Women's Championship 2019-20. Tím bol založený v roku 1973 ako Solihull F.C. a pričlenený k Aston Ville v roku 1989. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.astonvillayears.com Aston Villa Fan site] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080915174446/http://www.astonvillayears.com/ |date=2008-09-15 }} * [https://www.avfc.co.uk/ Aston Villa Official] * [https://rowdie.co.uk/teams/15/aston-villa Aston Villa Statistics] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210109015257/https://rowdie.co.uk/teams/15/aston-villa |date=2021-01-09 }} * [https://www.bbc.com/sport/football/teams/aston-villa Aston Villa News] {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] [[Kategória:Víťazi Pohára FA]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1874]] mc8b3d97lytpob1fw4m8gdpmsp7bguh Hlavná ulica (Košice) 0 130377 8359085 8241944 2026-08-23T09:28:00Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359085 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Hlavná ulica | Obrázok = Dóm a Kostol svätého Michala.JPG | Popis obrázka = Pohľad na [[Dóm svätej Alžbety]] a [[Kostol svätého Michala (Košice)|kostol sv. Michala]], nachádzajúcich sa na Hlavnej ulici v [[Košice|Košiciach]] | Štát = Slovensko | Mesto = Košice | Mestská časť = [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Košice I (okres)|I]] | Nadmorská výška = 208 | Severná šírka = 48.7220894 | Východná dĺžka = 21.25757569999996 | Dĺžka = 1200 | Šírka = | Vznik = [[stredovek]] | PSČ = 040 01 | Začína = [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestie osloboditeľov]] | Končí = [[Námestie Maratónu mieru]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = severojužná | Staršie názvy = stredovek: ''Circulus, Ring, Theatrum, Forum, Platea circulus''<br/>[[18. storočie|18.]]/[[19. storočie|19. st.]]: ''Platea principalis'', ''Haupt Gasse'', ''Fő utcza''<br/>od [[3. októbra]] [[1919]]: Hlavná ulica<br/>od [[1933]]: [[Milan Rastislav Štefánik|Štefánik]]ova ulica<br/>od [[10. novembra]] [[1938]]: ''Fő-utca''<br/>od [[19. január]]a [[1945]]: Štefánikova ulica<br/>od [[1. júl]]a [[1949]]: [[Lenin]]ova ulica (Ulica Vladimíra Iľjiča Lenina)<br/>od [[1. júl]]a [[1990]]: Hlavná ulica | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Košice | Commons = Hlavná (Košice) }} '''Hlavná ulica''' je ústredná [[ulica]] [[Košice|Košíc]]. Nachádza sa na nej väčšina najvýznamnejších košických historických pamiatok. [[Juh (svetová strana)|Južný]] koniec ulice končí na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]], [[Sever (svetová strana)|severný]] na [[Námestie Maratónu mieru|Námestí Maratónu mieru]]. Takmer celá Hlavná ulica je [[Pešia zóna|pešou zónou]]. Nachádzajú sa tu tri parky, pričom v každom je umiestnená [[fontána]]. Najväčšou je takzvaná [[Spievajúca fontána (Košice)|spievajúca fontána]], ktorú možno nájsť v strede ulice medzi [[Dóm svätej Alžbety|dómom]] a [[Národné divadlo Košice|divadlom]]. Na ulici sa ďalej nachádzajú dve námestia – [[Hlavné námestie (Košice)|Hlavné námestie]] a [[Námestie slobody (Košice)|Námestie slobody]]. Hlavná ulica bola pôvodne [[Stredovek|stredovekým]] námestím. Z tých čias sa zachoval jej vretenovitý [[pôdorys]].<ref name="preco">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo sa vaša ulica volá - Hlavná| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4456070/preco-sa-vasa-ulica-vola-hlavna.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-05-24| dátum prístupu = 2021-01-06}}</ref> == Vývoj názvu ulice == Počas [[stredovek]]u bol názov ulice premenlivý, najčastejšie sa uvádzali názvy ''Circulus'', ''Ring'', ''Theatrum'', čo dokazuje, že ulica bola v tom čase chápaná skôr ako [[námestie]]. Na [[Mapa|mapách]] z [[18. storočie|18. storočia]] sa uvádza názov ''Platea principalis'' a neskôr aj [[Nemčina|nemecké]] a [[Maďarčina|maďarské]] [[Ekvivalentnosť|ekvivalenty]] v podobe ''Haupt Gasse'', resp. ''Fő utcza''.<ref name="preco"/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Ferko| meno = Ľubomír| autor = | odkaz na autora = | titul = Hitlerova ulica v Košiciach - aj také boli dejiny mesta| url = https://kosicednes.sk/historia/hitlerova-ulica-v-kosiciach-aj-take-boli-dejiny-mesta/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2017-03-28| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-06| miesto = Košice| jazyk =}}</ref><ref name="katalog">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = Mesto Košice| odkaz na autora = | titul = Katalóg ulíc| url = https://www.kosice.sk/mesto/katalog-ulic/pismeno/H| vydavateľ = kosice.sk| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-06| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Po prechode Košíc pod územnú zvrchovanosť [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa pôvodný maďarský názov ''Fő utcza'' preložil do slovenčiny na ''Hlavná ulica''. Ten vydržal až do roku [[1933]], keď bola ulica prvýkrát politicky premenovaná - po generálovi [[Milan Rastislav Štefánik|Milanovi Rastislavovi Štefánikovi]], ktorému na tejto ulici postavili aj [[Socha Milana Rastiaslava Štefánika (Košice)|sochu]]. Za [[Horthyovská garda|horthyovskej]] [[Okupácia (zabratie)|okupácie]] sa názov ulice načas vrátil na pôvodný maďarský, no po vojne ulica opäť nakrátko niesla Štefánikovo meno.<ref name="preco"/><ref name="katalog"/> V lete roku [[1949]] bola súčasná Hlavná ulica [[Komunizmus|komunistickými]] orgánmi premenovaná na [[Lenin]]ovu ulicu, pričom tento názov vydržal presne na deň 41 rokov. Dňa [[1. júl]]a [[1990]] bolo ulici prinavrátené historické [[stredovek]]é meno Hlavná. Ešte koncom [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] však, počas príprav na vyhlásenie historického centra Košíc za [[Mestská pamiatková rezervácia|mestskú pamiatkovú rezerváciu]], navrhol pamiatkár Ivan Gojdič, príbuzný [[biskup]]a [[Pavol Peter Gojdič|Pavla Petra Gojdiča]], zmenu názvu ulice na istý [[kompromis]] v podobe ''Hlavná ulica Vladimíra Iľjiča Lenina''. Tento pokus bol však zo strany komunistickej moci rázne zamietnutý.<ref name="preco"/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Duchoň| meno = Jozef| titul = Potulky po starých Košiciach (7)| periodikum = Košický Večer| odkaz na periodikum = | rok = 1995| mesiac = 8}}</ref><ref name="katalog"/> == Pamiatky a významné budovy == *[[Dóm svätej Alžbety]] *[[Kostol svätého Michala (Košice)|Kostol svätého Michala]] *[[Kostol svätého Antona Paduánskeho (Košice)]] *[[Urbanova veža]] *[[Národné divadlo Košice|Národné divadlo]] *[[Immaculata (Košice)|Morový stĺp (Immaculata)]] *[[Osemposchoďák (Košice)|Osemposchoďák]] *[[Pongrácovsko-forgáčovský palác]] (budova [[Štátna vedecká knižnica v Košiciach|Vedeckej knižnice]]) *[[Arcibiskupský palác (Košice)|Arcibiskupský palác]] *[[Župný dom (Košice)|Župný dom]] *[[Stará radnica (Košice)|Stará radnica]] *[[Hotel a kaviareň Slávia (Košice)|Hotel a kaviareň Slávia]] *[[Levočský dom]] *[[Kostol Najsvätejšej Trojice (Košice)|Premonštrátsky kostol]] *[[Andrášiho palác (Košice)|Andrášiho palác]] *[[Hadik-Barkóciho palác]] *[[Čákiho-Dezőfiho palác]] Kedysi Hlavnou ulicou pretekal [[potok]], ktorý bol neskôr prevedený do podzemia. V rokoch [[1995]] – [[1996]] za primátorovania [[Rudolf Schuster|Rudolfa Schustera]] bola na Hlavnej vytvorená imitácia potoka, ktorý nesie názov [[Čermeľský potôčik]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = KOŠICE:DNES| titul = Potôčik na Hlavnej ulici| url = https://kosicednes.sk/historia/potocik-na-hlavnej-ulici/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 2015-09-04| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-01-06| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Main Street, Kosice 2018-05 (3).jpg|Časť ulice Súbor:Kosicka_fontana.jpg|Fontána v pozadí s [[Národné divadlo Košice|divadlom]] Súbor:Kosice (Slovakia) - Statue Immaculata.jpg|Morový stĺp Panny Márie v [[Košice|Košiciach]], postavený v rokoch [[1720]] až [[1723]] Súbor:ImmaculataAndrášihoPalác.jpg|Immaculata a Andrášiho palác Súbor:BiskupskýPalácKošice.jpg|Arcibiskupský palác </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Hlavná (Košice)}} == Externé odkazy == * [https://www.kosice.sk/mesto/hlavna-ulica Stránka o histórii Hlavnej ulice] {{Ulice MPR Košice}} {{NKP v Košiciach}} {{Turistické zaujímavosti Košíc}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Košiciach]] [[Kategória:Košice - Staré Mesto]] ltlwfcf3l9nl1aovnfqfgyt6i6vnc1l Stanislav Háber 0 133806 8358919 8257182 2026-08-22T16:29:56Z ~2026-45904-78 303487 /* Životopis */ 8358919 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Háber | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský novinár, prozaik, básnik a publicista | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1966|08|24}} | Miesto narodenia = [[Brezno]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofická fakulta]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1987]]{{--}}súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = Literatúra | Portál2 = | Portál3 = }} '''Stanislav Háber''' (* [[24. august]] [[1966]], [[Brezno]])<ref name="slc-z" /> je [[Slovensko|slovenský]] [[novinár]], rozhlasový a televízny [[redaktor]], [[reportáž|reportér]], [[hovorca]], [[spisovateľ|prozaik]], [[básnik]] a [[publicista]].<ref name="slc-z">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanislav Háber : Životopis autora | url = https://www.litcentrum.sk/autor/stanislav-haber/zivotopis-autora | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> == Životopis == V rokoch [[1980]]{{--}}[[1984]] študoval na Vojenskom gymnáziu SNP v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]], [[1984]]{{--}}[[1985]] na [[Vysoká vojenská letecká škola SNP|Vysokej vojenskej leteckej škole SNP]] v [[Košice|Košiciach]] odbor pilot – nadzvuk, no po autohavárii z viny policajta, ktorý ju spôsobil služobným autom, bol vyradený z pilotného výcviku a strávil v nemocniciach od Prahy cez Jesenníky a Ružomberok až po Košice a Prešov, kde bol všade hospitalizovaný, celkovo rok a pol.<ref name="snn-2016">{{Citácia periodika | priezvisko = Semanco | meno = Emil | autor = | odkaz na autora = | titul = S. HÁBER: Ani ja nie som dobrý človek… | periodikum = Slovenské národné noviny | odkaz na periodikum = | url = https://snn.sk/s-haber-ani-ja-nie-som-dobry-clovek/ | issn = | vydavateľ = Matica slovenská | miesto = Martin | dátum = 2016-10-20 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> V [[1987]]{{--}}[[1993]] študoval na [[Filozofická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove|Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove]] (VaVD) a žurnalistiku na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]], kde [[1993]] promoval na katedre žurnalistiky.<ref name="uk-absolvent">Stanislav Háber. In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Absolventi | url = https://absolventi.uniba.sk/ | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | miesto = Bratislava}}</ref> V rokoch [[1986]]{{--}}[[1987]] bol [[vojak z povolania]] v [[Prešov]]e, od roku [[1987]] pracoval ako redaktor podnikových novín v [[Košice|Košiciach]], v [[Prešov]]e v ''Prešovských novinách'', v rokoch [[1987]]{{--}}[[1991]] redaktor Hlavnej redakcie Televíznych novín [[Slovenská televízia|STV]] v Bratislave a aj [[Česko-slovenská televízia|Čs. televízie]] v Prahe (Kavčí Hory). Zapojil sa do [[Nežná revolúcia|zmien v roku 1989]], keď ako jeden z piatich pracovníkov STV pomohol pripraviť štrajk televíznych pracovníkov a vďaka tomu sa odvysielalo prvé ''Štúdio dialóg'' už [[24. november|24. novembra]] [[1989]] v STV teda o týždeň skôr ako v Prahe, kde sa tak stalo až [[1. december|1. decembra]] [[1989]]. Od roku [[1991]] bol redaktorom viacerých periodík (''Zmena'', ''[[Smena (denník)|Smena]]'' a ''Smena na nedeľu''). Pracoval aj ako lietajúci reportér pre vtedy populárne [[Rádio _FM|Rádio Rock FM]] (1991{{--}}1992), bol redaktorom týždenníka ''Slobodný piatok'' (1992) a pracoval pre [[Český rozhlas]] v Prahe pre redakciu Rádiofórum (1992). Patril medzi prvých autorov náboženského vysielania Slovenského rozhlasu, kde publikoval od jeho začiatkov na žiadosť šéfredaktora náboženského vysielania Slovenského rozhlasu Karola Orbana. Následne pracoval v [[Tlačová agentúra Slovenskej republiky|TASR]] a v ''[[Hospodárske noviny|Hospodárskych novinách]]'' (1993).<ref name="slc-z" /> Od roku [[1994]] pôsobil ako riaditeľ odboru verejnej mienky a [[hovorca]] Mečiarovho [[Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko|HZDS]], v rokoch [[1995]]{{--}}[[1996]] bol hovorcom [[Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky|Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR]] a ministra [[Alexander Rezeš|Alexandra Rezeša]].<ref name="osobnosti.sk" /><ref name="sme-1996" /> Ďalej bol hovorcom ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka, ministra Miroslava Jureňu, ministerky Zdenky Kramplovej a ministra Vladimíra Chovana. Podieľal sa na dokumente [[VTV]] ''Utajení svedkovia prehovorili'', venovanom [[Zavlečenie Michala Kováča ml.|zavlečeniu Michala Kováča ml. do Rakúska]] a vražde [[Róbert Remiáš|Róberta Remiáša]], ktorý následne prevzala STV a ktorý sa podľa mediálnej analytičky [[Miroslava Kernová|Miroslavy Kernovej]] stal vrcholom politizácie a zneužívania vtedajšej STV v prospech [[Vladimír Mečiar|Vladimíra Mečiara]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ako prehovorili utajení svedkovia | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2060248/ako-prehovorili-utajeni-svedkovia.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1997-01-03 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref><ref name="omediach-2021" /> Následne pôsobil ako redaktor ''[[Literárny týždenník|Literárneho týždenníka]]'',<ref name="sme-1996">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bývalý hovorca HZDS S. Háber označil možnosť pôsobiť v Literárnom týždenníku za životnú ponuku | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/2112438/byvaly-hovorca-hzds-s-haber-oznacil-moznost-posobit-v-literarnom-tyzdenniku-za-zivotnu-ponuku.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 1996-06-13 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> v roku [[1997]] pracoval ako zástupca šéfredaktora týždenníka ''Extra'', od roku [[1997]] bol redaktorom denníka ''[[Slovenská republika (denník)|Slovenská republika]]'' a od roku [[1999]] ''Nový deň'' v [[Bratislava|Bratislave]].<ref name="slc-z" /> Potom bol asistentom poslanca Národnej rady SR za HZDS [[Ján Cuper|Jána Cupera]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Asistenti poslanca - Ján Cuper : 3. volebné obdobie | url = https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=poslanci/posl_asistenti&PoslanecID=26&CisObdobia=3 | vydavateľ = Národná rada SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> [[živnostník]]om, autorom na voľnej nohe a poberal štipendium [[Literárny fond Slovenskej republiky|Literárneho fondu SR]]. Od roku [[2006]] pôsobil na [[Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky|Ministerstve pôdohospodárstva SR]] aj v pozícii hovorcu. V roku [[2007]] bol pri ustanovení [[Európsky parlament Rómov|Európskeho parlamentu Rómov]], ktorý viedol na prvom rokovaní ako hovorca a moderátor.<ref name="slc-z" /> V časoch zamestnania v STV moderoval spravodajské relácie a priame prenosy, neskôr (v roku [[1997]]) reláciu ''Silná káva'' a v roku [[2007]] duchovnú reláciu ''Sféry dôverné'',<ref name="slc-z" /> kde došlo po účasti Vladimíra Mečiara v diskusii na tému odkazu Cyrila a Metoda v Ústave SR a medializácii pôsobenia Stanislava Hábera v HZDS k sporu s STV, pričom Háber požadoval od televízie ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu na základe jeho predchádzajúceho povolania.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = Monika Tódová | titul = STV platí novinára HZDS | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/3508770/stv-plati-novinara-hzds.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2007-09-28 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kočišek | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Jednorazový moderátor Háber chce od STV ospravedlnenie za údajnú diskrimináciu | periodikum = Trend | odkaz na periodikum = Trend (slovenské periodikum) | url = https://medialne.trend.sk/televizia/jednorazovy-moderator-haber-chce-stv-ospravedlnenie-udajnu-diskriminaciu | issn = 1336-2674 | vydavateľ = News and Media Holding | miesto = Bratislava | dátum = 2007-10-18 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> Pôsobil ako člen Rady Slovenského rozhlasu (2010).<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Členovia Rozhlasovej rady chceli byť poslancami | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/clenovia-rozhlasovej-rady-chceli-byt-poslancami/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2010-08-05 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> Vo [[voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2010|voľbách do Národnej rady SR v roku 2010]] a [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]] neúspešne kandidoval za HZDS.<ref>Stanislav Háber. In: {{Voľby do NR SR|2010|Zoznam kandidátov}}</ref><ref>Stanislav Háber. In: {{Voľby do NR SR|2012|Zoznam kandidátov}}</ref> Od roku [[2013]] pracoval na publicite slovenských eurofondov (ROP, IROP), kde bol vyhodnotený v rámci EK v Bruseli ako najlepšia publicita zo všetkých operačných programov v celej EÚ za rok [[2016]]. Od roku [[2021]] pôsobí ako online redaktor [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]].<ref name="omediach-2021">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = Miroslava Kernová | titul = RTVS má nového redaktora - bývalého hovorcu Vladimíra Mečiara | url = https://www.omediach.com/blog/21045-rtvs-ma-noveho-redaktora-byvaleho-hovorcu-vladimira-meciara | vydavateľ = omediach.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-06-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Vo ''Večerných reflexiách'' s moderátorkou Jankou Bleyovou zhrnul svoje životné poznatky na [[Rádio Regina|Rádiu Regina]] [[14. jún]]a [[2022]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Večerné reflexie : Stanislav Háber, spisovateľ | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/1692/1822863 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-06-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> a [[1. máj]]a [[2022]] [[Rádio Devín]] odvysielalo o jeho živote a tvorbe literárno-dramatické pásmo.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Príbehy nielen z inej hviezdy. Literárne pásmo o knihe slovenského spisovateľa Stanislava Hábera | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/1794182 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2022-05-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V [[Starý Smokovec|Starom Smokovci]] v roku 2023 odhalili pamätnú tabuľu v Grand hoteli jeho starému otcovi Josefovi Pollakovi (* 1900 – † 1986), kde sa píše, že tento údajný nemanželský syn rakúskeho cisára [[František Jozef I.|Františka Jozefa I.]] a českej prostitútky tu pracoval dvadsať rokov (1960{{--}}1980) ako recepčný. O jeho živote napísal Stanislav Háber román vydaný v dvoch vydaniach, slovensky aj česky, s názvom ''Úsmevy z pekla''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Galajda | meno = Marián | autor = | odkaz na autora = | titul = Neuveriteľné príbehy zamestnancov Grandhotela Starý Smokovec | url = https://tmr.sk/tlacove-spravy/neuveritelne-pribehy-zamestnancov-grandhotela-stary-smokovec | vydavateľ = Tatry mountain resorts | miesto = Liptovský Mikuláš | dátum vydania = 2024-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frisová | meno = Mária | autor = | odkaz na autora = | titul = Údajný nemanželský syn cisára Františka Jozefa: Mučilo ho gestapo, prenasledovali komunisti, skončil v hoteli v Tatrách (video) | periodikum = SITA Webnoviny | odkaz na periodikum = | url = https://sita.sk/udajny-nemanzelsky-syn-cisara-frantiska-jozefa-mucilo-ho-gestapo-prenasledovali-komunisti-skoncil-v-hoteli-vo-vysokych-tatrach/ | issn = | vydavateľ = SITA Slovenská tlačová agentúra | miesto = Bratislava | dátum = 2024-05-05 | dátum prístupu = 2026-01-10}}</ref> V roku 2023 bola jeho kniha Príbehy nielen z inej hviezdy ocenená slovenským Klubom PEN. == Tvorba == Ako prozaik debutoval románom z vojenského prostredia ''Sme samý lepší chlap'', v ktorom sa zaoberal otázkami etiky a na pozadí totalitného režimu spochybnil zmysel existencie armády. Je tiež autorom noviel ''Paľko Hrchov'', ktorej ústredná novela bola publikovaná a preložená do [[francúzština|francúzštiny]], a románu s filozofickým až mystickým charakterom s ústrednou myšlienkou hľadania slobodnej vôle a konania jednotlivca ''Najvyšší a najnižší''.<ref name="slc-z" /> V roku [[1992]] pripravil protivojnový poetický film ''Tisíc malých princov'' z [[Občianska vojna v Juhoslávii|vojny na Balkáne]], keď sa rozpadala krvavo [[Juhoslávia]] ako príspevok k [[Rozdelenie Česko-Slovenska|zániku Česko-Slovenska]], aby sa nič podobné neopakovalo a tento film vysielali opakovane z Prahy do oboch krajín Slovenska aj Česka na zanikajúcom federálnom okruhu zanikajúcej [[Česko-slovenská televízia|Československej televízie]] (ČSTV) s názvom [[F1 (televízna stanica)|F1]], aby sa vtedajší politici v Česku a na Slovensku snažili vzťahy v spoločnosti nevyostrovať.<ref name="snn-2016" /> Film ''Tisíc malých princov'' bol premietaný aj na festivale filmov Fórum, avšak v nesúťažnej časti, lebo autor nechcel, aby sa z tejto témy hyenisticky vytĺkal kapitál.{{chýba citácia}} Venuje sa aj [[poézia|poézii]], prvé básne publikoval časopisecky a v zborníkoch (''[[Jarný súzvuk]]'', ''[[Dotyky (časopis)|Dotyky]]'', Krajská knižnica Košice), knižne vydal viacero zbierok s občianskou, ale aj mystickou a kresťanskou lyrikou. V oblasti publicistiky je okrem knižných súborov časť aktivít známa aj z autorových komentárov. Počas práce v Československej televízii dve jeho reportáže prevzala [[CNN]] (Animácia činnosti srdca 1989 a Požiarnické auto 1989) a súbor reportáži britská [[British Broadcasting Corporation|BBC]]. Pracoval v Rock FM Rádiu ako lietajúci reportér, kde vytvoril sériu rozhlasových reportáži a zároveň úspešnú rozhlasovú reklamu o maskotoch stanice a to rodiny plyšových ježkov: Ježko Dežko mamka Anka tatúš Matúš prečo máme také veľké uši? Lebo každý deň počúvame Rock FM. Táto reklama bola vyhodnotená za roky 1992 a 1993 ako najúspešnejšia v slovenskom éteri a stala sa sloganom radia. V tom období vytvoril aj televíznu reklamu na pudingový prášok Dr.Oetker vysielanú na nemeckom televíznom trhu s režisérom Jurajom Takáčom v Slovenskej filmovej tvorbe na Kolibe - produkcia Anton Kačaba. V roku [[1998]] získal medailu ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo. V roku [[2004]] vyhral prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín v kategórii próza dospelých za text ''Kristus''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Literárne súťaže : výsledky literárnej súťaže : Braneckého Trenčín | url = http://literarne.muzy.sk/index.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20131015034855/http://literarne.muzy.sk/index.php?pid=2&ids=7&idv=9 | vydavateľ = literarne.muzy.sk | miesto = | dátum vydania = 2004 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2013-10-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2007]] sa stal v [[Česko|Česku]] laureátom literárnej súťaže knižnice v [[Plzeň|Plzni]]. V roku [[2008]] dostal ocenenie Mestskej knižnice v [[Čelákovice|Čelákoviciach]] pri Prahe za poéziu. V roku [[2009]] dostal cenu mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz a prvé miesto v poetickej súťaži Snenie, druhú cenu v poetickej súťaži Strom, prvú cenu v poetickej súťaži Krasohľad a Kolotoč, druhú cenu v poetickej súťaži Jaro a tretiu cenu v poetickej súťaži Hranice síl.<ref name="osobnosti.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Stanislav Háber | url = https://www.osobnosti.sk/osobnost/stanislav-haber-1804 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160411175508/https://www.osobnosti.sk/osobnost/stanislav-haber-1804 | vydavateľ = osobnosti.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-10-24 | dátum prístupu = | dátum archivácie = 2016-04-11 | jazyk = }}</ref> Na 7. festivale Literárna Vysočina v českej Chotěboři v roku [[2009]] získal hlavnú cenu Quo vadis za rukopis nevydanej knihy próz Mäkké „F“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kopčák | meno = Bohdan | autor = | odkaz na autora = | titul = ČR: Ceny z Literárnej Vysočiny putovali na Slovensko | url = https://www.exil.sk/site/spravy.php | url archívu = https://web.archive.org/web/20150924004742/https://www.exil.sk/site/spravy.php?p=25347&more=1&c=145 | vydavateľ = exil.sk | miesto = | dátum vydania = 2009-08-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | dátum archivácie = 2015-09-24 | jazyk = }}</ref> Víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 37.K.O.U.L.E. | url = https://www.pismak.cz/dilo/331690/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2009]] získal v českej poetickej súťaži Doznievanie leta 3. miesto a súčasne cenu poroty.<ref name="ref1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Doznívání léta | url = https://www.pismak.cz/dilo/334631/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Nakoniec rok [[2009]] uzavrel prvým miestom v poetickej súťaži Vianočná. V českej poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť či nebyť vyhral prvú cenu vo februári 2010.<ref name="ref2">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (1-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/348934/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Začiatkom marca 2010 vyhral českú poetickú súťaž s básňou Veční vo svete viet.<ref name="ref3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 58. K.O.U.L.E. | url = https://www.pismak.cz/dilo/350025/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> V roku [[2004]] jeho zbierku poézie Záhady duševnej záhrady zaradili v Moskve do zbierkových fondov Múzea Konstantina Paustovského a o jeho diele informoval ruský literárny časopis Svet Paustovského (2005). V roku [[2004]] získal štipendium Literárneho fondu na román ''Hrom''. V rokoch [[2004]] – [[2005]] pripravil unikátny projekt rozhlasových poviedok na každý deň v roku, teda v počte 366 poviedok – ''Príbehy mena'' (súčasne aj na www.exil.sk), ktoré napísal, a boli vysielané v [[Rádio Lumen|Rádiu Lumen]]. V rovnakom rádiu Lumen mu v rokoch [[2005]] – [[2007]] vysielali ďalší jedinečný projekt ''Svätí pre súčasnosť'', ktorý spočíval v tom, že každý deň v priebehu celého roka pripravil jeden životopis svätého, ktorý mal práve sviatok. Pripravil viacero dokumentárnych filmov, z ktorých k najznámejším patrí protivojnová poéma ''Tisíc malých princov'' ([[1992]]), nakrútená v čase vojny v krajinách bývalej [[Juhoslávia|Juhoslávie]] o deťoch vo vojnových konfliktoch. Tento film bol prezentovaný v nesúťažnej časti bratislavského festivalu Fórum v roku [[1992]] a opakovane vysielaný v ČSTV v Prahe na okruhu F1, potom v STV a VTV. K ďalším známym filmom patrí ''Gróf strateného času'' ([[1992]]) v hlavnej úlohe s [[Dušan Jamrich|Dušanom Jamrichom]] o záhade [[Bojnice|bojnického]] oltára, či ''Astronaut kazateľ'' ([[1990]]) o [[James Benson Irwin|Jamesovi Irwinovi]] a jeho ceste na Mesiac v rámci [[program Apollo|programu Apollo]]. Počas práce v STV jeho reportáže Animácia činnosti srdca o jedinečnom výskume prof. [[Ivan Hulín|Ivana Hulína]] (1989) a reportáž o unikátnom hasičskom aute bratislavských hasičov (1989) vysielala CNN a rovnako BBC. Následne jeho sériu reportáži z výskumných slovenských ústavov (1989 – 1990) vysielala BBC.{{bez citácie}} Pre [[Slovenský rozhlas]] pripravil scenáre dramatických literárnych pásiem, k najznámejším patrí ''Londonov raj'' ([[1998]]) o [[Jack London|Jackovi Londonovi]], či ''Mág reality'' ([[1997]]) o [[Spojené štáty|americkom]] [[spisovateľ]]ovi [[Phillip K. Dick|Philipovi K. Dickovi]], súbor scenárov dramatizácií o slovenských autoroch a to: [[Peter Jaroš]] (2021), [[Bystrík Šikula]], [[Ľuboš Jurík]], [[Roman Brat]], [[Tatiana Jaglová]], [[Zuzana Cigánová]], [[Milan Zelinka]], [[Dušan Mikolaj]] (všetky 2022). [[Dušan Taragel]], [[Zuzana Kuglerová]], [[Denisa Fulmeková]], [[Hana Košková]], [[Milan Zelinka]], [[Miroslav Musil]], [[Lucia Satinská]], [[Ján Štrasser]] (všetky 2023). Rádio Devín vysielalo v premiére v roku [[2024]] jeho prózu ''Veľa šťastia [[Mark Twain|Marka Twaina]]'' v réžii Karola D. Horvátha a s brilantným účinkovaním hercov [[Ján Mistrík|Jána Mistríka]] a [[Michal Rovňák|Michala Rovňáka]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Stanislav Háber: Veľa šťastia Marka Twaina | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/2412733 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = Devín | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Zároveň Rádio Devín v premiére uviedlo jeho životopisnú hru o indickom mysliteľovi ''Posledné pokušenie [[Mahátma Gándhí|Mahatmá Gándhího]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Jedinečný príbeh ľudských dejín Mahátma Gándhího sa začal pred 155 rokmi | url = https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/378143/jedinecny-pribeh-ludskych-dejin-mahatma-gandhiho-sa-zacal-pred-155-rokmi | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-10-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Próza : Stanislav Háber: Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího | url = https://www.stvr.sk/radio/archiv/11262/2419475 | vydavateľ = Slovenská televízia a rozhlas | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-10-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> Po 30-tich rokoch mu v druhom vydaní vyšiel román ''Sme samý lepší chlap'', pričom príbeh vyšiel opakovane na mnohé žiadosti čitateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = https://www.vydavatel.sk/kniha/sme-samy-lepsi-chlap | titul = | url = | dátum prístupu = }}</ref> Venuje sa aj tvorbe pre deti. Pripravil detský muzikál ''Šimšilijum''. Slovenský rozhlas uviedol v roku 2024 seriál jeho rozprávok ''Pierkové dobrodružstvá'' – dramaturgia Beáta Panáková. Za rok 2024 dostal cenu detského vydavateľstva Daxe za najkrajšie detské rozprávky publikované v časopise Zvonček zo seriálu ''Svet podľa Loly''. V roku 2026 vyšla jeho rozprávková kniha ''Ako výmysly išli do školy'' vo vydavateľstve Matice slovenskej. {{Na úpravu}} === Film === * 1989 – ''Animácia činnosti srdca'', scenár k dokumentárnemu filmu o práci prof. Ivana Hulína * 1990 – ''Astronaut – kazateľ'', dokumentárny film o Jamesovi Irwinovi * 1992 – ''Tisíc malých princov'', filmová protivojnová poéma * 1992 – ''Gróf strateného času'', hraný dokument. film v hlavnej úlohe Dušan Jamrich * 2010 – ''Vojak bez zbrane'', hraný dokument. film, réžia Ján Háber, účinkovanie a spoluautor námetu – (premiéra v STV 28. 8. 2012) === Próza === * [[1995]] – ''Sme samí lepší chlap'', román * 1995 – ''...ani prvý ani posledný...'', publicistika * [[1996]] – ''Paľko Hrchov'', zbierka poviedok * [[1997]] – ''Reportážna inventúra'', publicistika * [[1999]] – ''Najvyšší a najnižší'', román * [[2004]] – ''„O“'', kniha poviedok * [[2009]] – ''Oskár ide do neba'', román * [[2010]] – ''Mäkké F'', román * [[2012]] – ''Štefánik po pristátí zastrelený?'', publicistika * [[2013]] – ''Kristus'', novela * [[2017]] – ''Kričiace kamene'', román * [[2018]] – ''Úsmevy z pekla'', román * [[2020]] – ''Exhumujme Štefánika!'', publicistika * [[2021]] – ''Príbehy nielen z inej hviezdy'' / zbierka poviedok * [[2022]] – ''Úsměvy z pekla'', román vydaný v preklade v češtine (Praha) * [[2023]] – ''Timrava je divoká, čierna voda (...šír lásku, ty kompót...)'', zbierka poviedok * [[2024]] – ''Skutky vracajú úder'', román * [[2025]] – ''Sme samý lepší chlap (po tridsiatich rokoch)'', román * [[2026]] – ''Ako výmysly šli do školy'', kniha rozprávok * 2026 – ''Ako zomrel Štefánik?'', publicistika === Poézia === * [[1998]] – ''Pokoj rezbára'', zbierka poézie * [[2001]] – ''Egotikon'', zbierka poézie * [[2003]] – ''Záhady duševnej záhrady'', zbierka poézie * [[2005]] – ''Intimity'', zbierka poézie * [[2007]] – ''Dva tóny'', zbierka poézie * [[2008]] – ''Štvrťstoročie lásky„, zbierka poézie – ľúbostnej venovanej manželke s básničkami na každý deň * 2008 – ''Voňavé milovanie“, zbierka intímnej poézie * [[2009]] – ''Sto plus jedna láska'', zbierka poézie * [[2011]] – ''Popísané páperie'', zbierka poézie * 2011 – ''Spovede z dymu'', zbierka poézie * [[2012]] – ''Po rebríku do neba'', zbierka poézie * [[2013]] – ''Skameniem'', zbierka poézie * [[2014]] – ''Babylonská si láska'', zbierka poézie * [[2015]] – ''Mám malý kúsok raja slabých'', zbierka poézie * 2015 – ''Zmením ak sa teším'', zbierka poézie * [[2016]] – ''Administrátor hry len miluje'', zbierka poézie * 2016 – ''Ariadnin dážď nesie absurdity'', zbierka poéziee * [[2017]] – ''Duši v pravej chvíli'', zbierka poézie * [[2018]] – ''Smerovník žmýka pyžamu'', zbierka poézie * [[2019]] – ''Sovie hniezdo pokoja'', zbierka poézie * [[2021]] – ''Stále bežím domov'', zbierka poézie === Zborníky === * 1972{{--}}1978 – Plameň, Košice * [[1986]] – Jarný súzvuk, Krajská knižnica Košice * [[1987]] – Záchvevy, Krajská knižnica Košice * [[1990]] – ''Sláva životu'', zostavovateľ Gustáv Hupka, [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]], Bratislava * [[2001]] – Slovensko v roku [[2001]], Matica slovenská, zostavovateľ Roman Michelko * 2005{{--}}2009 – Almanach Nitra, zostavovateľ prof. [[Andrej Červeňák]] * [[2010]] – ''Košická čítanka – literárne potulky mestom Košice (3)'', zostavovateľ Milan Kolcun * [[2011]] – ''Nula'' – spoločná zbierka poézie siedmich autorov, zostavovatelia Marcel Páleš a Peter Papšo * 2014 - Morálna autorita Slovenska - Ján Chryzostom kardinál Korec 90, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2014 – Ladislav Ťažký kaliber slovenskej literatúry, zborník, zostavovateľ Peter Korec * 2016 – Európa lesom, zborník, zostavovateľ Tatiana Figurová, Lesy SR š. p. * 2016 – Alexander Dubček Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2016 – Ladislav Ťažký Osobnosť Slovenska, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2016 – Poézia haiku, zostavovateľ Ivan Čipčala, PF ART, Kežmarok * 2018 – Básnici 2018, zborník Spolku slovenských spisovateľov, Bratislava * 2021 – Trinásť mužov Dvadsať žien, antológia Pars Artem * 2022 – Topoľčianky, zborník, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2023 – Antológia svetových básnikov (Hyperpoem project) zapísaná do Guinessovej knihy rekordov v počte spoluatorov s číslom 1653 vydanej v USA * 2024 - Nielen o stretnutiach veteránov boxu, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina * 2026 - Neuveriteľné, ale pravdivé, zostavovateľ Peter Korec, GEORG, Žilina === Dramatická tvorba === * 1982/1983 – komparz v seriáli ''[[Povstalecká história]]'' (réžia Andrej Lettrich) postavy: anglo – americká misia, francúzsky dobrovoľník, slovenský gazda, vysokoškolský dobrovoľník na stráži Goliana s R. Brzobohatým * 1989 – animovaný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava, námet, scenár, réžia 7 dielov, animátor Jozef Povrazník * 1989 – hraný seriál vysielaný v ČSTV – STV Bratislava s Mirom Nogom v hlavnej úlohe a s bratmi Tomášom a Lukášom Zednikovičovcami, scenár a réžia 7 dielov * 1997 – ''Mág reality'' – rozhlasová hra o P. K. Dickovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 30 min. * 1998 – ''Londonov raj'' – rozhlasová hra o J. Londonovi, Slovenský rozhlas, Bratislava, 60 min. * 2004/2005 – ''Príbehy mena'', cyklus rozhlasových poviedok na každý deň v roku, 366 dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica * 2006/2007 – ''Svätí pre súčasnosť'', rozhlasový cyklus životopisov svätcov na každý deň v roku [[366]] dielov, rádio Lumen, Banská Bystrica * 2012 – Vannius kontra slovanský Panteón – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2012 – Kráľovná chudoby sv. Alžbeta – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2012 – Liszt a sv. Cyril a Metod – libreto k opere, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2013 – ''Šimšilijum'' – rozprávkový muzikál na motíve Pavla Dobšinského a i. autorov, hudba Miloslav Mojžiš (DH, o. z.) * 2021 – Peter Jaroš: Pasca – rozhlasový scenár o diele Petra Jaroša, premiéra 28. 11. 2021 Rádio Devín * 2022 – Ľuboš Jurík: Sami na tomto svete – slovenský erotikon – rozhlasový scenár o diele Ľuboša Juríka, premiéra 17. 12. 2023, Rádio Devín * 2022 – Milan Zelinka: Neblahé skutočnosti – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku premiéra 19. 3. 2023, Rádio Devín * 2022 – Roman Brat: Štyria jazdci – rozhlasový scenár o diele Romana Brata, premiéra Rádio Devín 18. 12. 2022 * 2022 – Tatiana Jaglová: Čertova svadba – rozhlasový scenár o diele Tatiany Jaglovej premiéra 5. 2. 2023, Rádio Devín * 2022 – Dušan Mikolaj: Vytvor, čo sme ťa neučili – rozhlasový scenár o diele Dušana Mikolaja premiéra 26. 2. 2023, Rádio Devín * 2022 – Zuzana Cigánová: Jedným vrzom – rozhlasový scenár o diele Zuzany Cigánovej premiéra 2. 4. 2023, Rádio Devín * 2022 – Bystrík Šikula: Kvet medzi priepasťami – rozhlasový scenár o diele Bystríka Šikulu premiéra 8. 1. 2023 Rádio Devín * 2023 – Zuzana Kuglerová: Veľká kniha keltských povestí – rozhlasový scenár o diele Zuzany Kuglerovej, premiéra 26. 11. 2023, Rádio Devín * 2023 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila, premiéra 22. 12. 2024, Rádio Devín * 2023 – Milan Zelinka: Slzy bieleho úhora – rozhlasový scenár o diele Milana Zelinku, premiéra 10. 12. 2023, Rádio Devín * 2023 – Lucia Satinská: Milý Tato Listy z tohto sveta – rozhlasový scenár o diele Lucie Molnár Satinskej, premiéra 21. 1. 2024, Rádio Devín * 2023 – Denisa Fulmeková: Úzkosť – rozhlasový scenár o diele Denisy Fulmekovej, premiéra 3. 3. 2024, Rádio Devín * 2023 – Hana Košková: Rozhovor s mlčaním – rozhlasový scenár o diele Hany Koškovej premiéra 1. 10. 2023 * 2023 – Ján Štrasser: Tvár v zrkadle – rozhlasový scenár o diele Jána Štrassera, premiéra 7. 1. 2024, Rádio Devín * 2023 – Dušan Taragel: Mafiánske balady – rozhlasový scenár o diele Dušana Taragela premiéra 29. 10. 2023, Rádio Devín * 2023 – Pierkové dobrodružstvá – rozprávkový rozhlasový seriál, premiéra od 4. do [[8. marec|8. marca]] [[2024]], Rádio Devín * 2024 – Mene tekel ufarsin (15 minút) – pásmo protivojnovej poézie (Variácie na tému doby: 109 prázdnym kočíkom v Ľvove; Variácie na tému doby: Čakanie na vysvetlenie od Daniela; Vojnové variácie) účinkuje: Peter Sklár, premiéra 12. 4. 2024, Rádio Devín * 2024 – Veľa šťastia Marka Twaina (48 minút) – rozhlasová hra o živote a najmä o hodine smrti amerického spisovateľa v réžii Karola D. Horvátha, v ktorej herecky excelovali Ján Mistrík a Michal Rovňák, premiéra 19. 10. 2024, Rádio Devín * 2024 – Posledné pokušenie Mahatmá Gándhího (38 minút) – rozhlasová hra o živote indického mysliteľa M. Gándhího v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Alfréd Swan a Lucia Vráblicová, premiéra 30. 10. 2024, Rádio Devín * 2024 – Petrove pozdné odpoludnie (21 minút) – rozhlasová poviedka v réžii Karola D. Horvátha účinkujú: Denis Šatan a Marián Gečevský, premiéra 3. 11. 2024, Rádio Devín * 2024 – Jaroslav Klus: Myšlienkové oddelenie (30 minút) – rozhlasový scenár o diele Jaroslava Klusa, premiéra 24. 11. 2024, Rádio Devín, repríza 2. 8. 2026, Rádio Devín * 2024 – Miroslav Musil: Štefánik – Mon Amour (28 minút) – rozhlasový scenár o diele Miroslava Musila, premiéra 22. 12. 2024, Rádio Devín == Ocenenia == * 1998 – medaila ministra obrany III. stupňa na návrh slovenských vojenských letcov za zvláštne zásluhy o slovenské vojenské letectvo * 2004 – prvé miesto v celoslovenskej literárnej súťaži Braneckého Trenčín, kategória próza dospelých, za text Kristus * 2007 – laureát literárnej súťaže knižnice v Plzni, Česko * 2008 – ocenenie Mestskej knižnice v Čelákoviciach pri Prahe za poéziu * 2009 – prvá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz s básňou na tému Snenie * 2009 – cena mimoriadnej prvej jarnej kvetiny v poetickej súťaži Cesta, literárny server pismak.cz * 2009 – druhá cena v čitateľskej súťaži českého literárneho serveru pismak.cz v poetickej súťaži Strom * 2009 – prvé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Kolotoč * 2009 – druhé miesto v poézii v čitateľskej súťaži Jaro * 2009 – tretie miesto v poézii v súťaži Hranice síl * 2009 – hlavná cena 7. ročníka českého festivalu Literární Vysočina Chotěboř/Praha 2009 pohára Quo vadis za rukopis Mäkké „F“ * 2009 – prvá cena v poézii v súťaži Krasohľad * 2009 – víťaz literárnej súťaže Adrenalín s fejtónom Záletník * 2009 – prvá cena v súťaži Medzi nami blogu denníka ''[[Pravda (slovenský denník)|Pravda]]'' www.netsity.sk v poézii<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Literárna súťaž : Poznáme víťazov! | url = http://literarnasutaz.netsity.sk/blog/blog-literarna-sutaz/pozname-vitazov | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = Netsity | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Miesto, kde sa rad vraciaš<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Místo kam se rád vracíš | url = https://www.pismak.cz/dilo/332341/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2009 – 3. miesto v poetickej súťaži Doznievanie leta a zároveň cenu poroty<ref name="ref1" /> * 2009 – 2. miesto v poetickej súťaži Keď nemôžem v noci spať<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Když nemohu v noci spát | url = https://www.pismak.cz/dilo/342580/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2009 – prvé miesto v poetickej súťaži Vianočná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže na téma: Vánoční | url = https://www.pismak.cz/dilo/344392/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – prvé miesto v poetickej súťaži na shakespearovskú tému Byť, či nebyť<ref name="ref2" /> * 2010 – víťaz českej poetickej súťaže s básňou Veční vo svete viet<ref name="ref3" /> * 2010 – cena poroty v poetickej súťaži za báseň Zabudnutá vločka tela<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pismak.cz/dilo/350310/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – cena poroty v poetickej súťaži Za čím nebežím<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = | url = https://www.pismak.cz/dilo/354322/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – prvá cena v poetickej súťaži Vietor vo vlasoch<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (3-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/373170/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2010 – tretie miesto v poetickej súťaži Snehová vločka s básňou Si biela vločka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (4-2010) | url = https://www.pismak.cz/dilo/374114/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži v Česku na tému miesto pre... za báseň Dlane<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (1-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/377068/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v poetickej súťaži Klubu Romantik s básňou Január perie mraky v ľadových korytách hôr<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (2-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/378150/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – prvé miesto v poetickej súťaži s básňou Barbar a Dutinky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = výsledky 74. koule | url = https://www.pismak.cz/dilo/380208/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – prvé miesto v českej poetickej súťaži Stratený kľúč s básňou Kľúč od duše sa vždy stráca<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (4-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/384633/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – druhé miesto v českej poetickej súťaži Za vrátkami hlas Kryla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vyhodnocení soutěže klubu ROMANTIK (5-2011) | url = https://www.pismak.cz/dilo/387318/ | vydavateľ = pismak.cz | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-04-15 | jazyk = }}</ref> * 2011 – víťaz denníka ''Pravda'' v súťaži blogov s poéziou a 370 básňami<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Na Pravda. sk sa zaregistroval bloger s číslom 1000. Odmeňujeme pár z vás. . . - AdminBlog | periodikum = Pravda : Blog | odkaz na periodikum = | url = https://adminblog.blog.pravda.sk/2011/10/25/na-pravda-sk-sa-zaregistroval-bloger-s-cislom-1000-odmenujeme/ | issn = | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2011-10-25 | dátum prístupu = 2025-04-15}}</ref> * 2012 – držiteľ čestného titulu TOP autor medzinárodného poetického festivalu Po stranách Moravy za rok [[2012]] * 2022 – držiteľ Plakety storočnice Gabriela Zelenaya 1922{{--}}2022 * 2023 – prémia Slovenského centra PEN za knihu ''Príbehy nielen z inej hviezdy'' * 2025 – výročná cena Vydavateľstva DAXE za literárnu tvorbu pre deti v roku [[2024]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|stanislav-haber}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=H%C3%A1ber,+Stanislav,+1966-&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Stanislava Hábera] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Háber, Stanislav}} [[Kategória:Osobnosti z Brezna]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí básnici]] [[Kategória:Slovenskí novinári]] [[Kategória:Slovenskí redaktori periodík]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví redaktori]] [[Kategória:Slovenskí rozhlasoví scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí televízni redaktori]] [[Kategória:Slovenskí televízni moderátori]] [[Kategória:Slovenskí hovorcovia]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] mnzfv1r8on4rev7qd5st1u9wyhibat3 Dejiny Chorvátska 0 146718 8358870 8248609 2026-08-22T13:16:36Z Dušan Kreheľ 52078 /* Stručný prehľad dejín */ slovo – vhodnejšie, kedže mohlo skôr asimilovať. 8358870 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} Tento článok je o dejinách [[Chorvátsko|Chorovátska]] a [[Chorváti|Chorvátov]]. == Stručný prehľad dejín == * [[starovek]]: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a [[Kelti|keltskými]] kmeňmi * [[1. storočie]]{{--}}[[5. storočie]]: prevažne súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] * [[6. storočie]]{{--}}[[9. storočie]]: súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] * 6.{{--}}[[7. storočie]]: osídľovanie [[Slovania|Slovanmi]] (žijú tu dodnes) a [[Avarský kaganát|Avarmi]] (vymizli v 9. stor.) * [[8. storočie]]: Slovanov a Avarov si podmanila [[Východofranská ríša]] * koniec 9. storočia{{--}}[[11. storočie]]: samostatné [[Chorvátske kniežatstvo]] (neskôr [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)|kráľovstvo]]), časti [[Slavónia|Slavónie]] sú však súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] * [[1091]] a [[1102]]{{--}}[[1918]]: súčasť [[Uhorsko|Uhorska]], [[Dalmácia]] však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie) * [[14. storočie]]{{--}}[[1797]]: Dalmácia prevažne pod kontrolou [[Benátky|Benátok]], dočasne časť pod nadvládou [[Bosnianske kráľovstvo|Bosnianskeho kráľovstva]] * od [[15. storočie|15. storočia]]: sústavne napádané Turkmi ([[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo [[Slovensko]], neobsadená Dalmácia Benátkami) * pred [[1700]]: vytlačenie Turkov * [[1797]]{{--}}[[1918]]: Dalmácia súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]] (s výnimkou [[1805]] – [[1814]], keď bola [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] pripojená k [[Francúzsko|Francúzsku]]) * prvá polovica [[19. storočie|19. storočia]]: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov ([[ilyrizmus]]) * [[1848]]{{--}}[[1849]]: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom [[Josip Jelačič|J. Jelačičom]]) postavila na stranu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ([[Rakúsko|Rakúska]]) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo [[Viedeň|Viedni]] a v Maďarsku * [[1867]]{{--}}[[1918]]: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska * [[1868]]{{--}}[[1918]]: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. [[Chorvátsko-uhorské vyrovnanie|chorvátsko-uhorského vyrovnania]] (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán. * koniec [[19. storočie|19. stor.]]: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. * [[1918]]: Keďže [[Prvá svetová vojna]] vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa [[1. decembra]] 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku [[1929]] premenovalo na [[Dejiny Juhoslávie|Juhosláviu]]. * [[1939]]{{--}}[[1941]]: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu [[Súbor:Ndh 1941.png|thumb|right|Mapa z roku 1941]] * [[1941]]{{--}}[[1945]]: [[Nezávislý štát Chorvátsko]] (''Nezavisna Država Hrvatska''), satelitný štát [[Nemecko|Nemecka]] vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu * [[1945]]: Chorvátsko jednou zo zväzových republík [[Juhoslávia|Juhoslávie]] * [[1990]]: :apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) [[Franjo Tudjman|Franja Tudjmana]], ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom) :august: premenovanie na "Chorvátska republika" * [[1991]]{{--}}[[1995]]: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a [[25. júna]] 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku [[1992]]), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri [[Dejiny Juhoslávie]]), v rámci ktorej [[Srbi]] obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:''Republika srbská Krajina''. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie. * [[1997]]: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta * [[1999]]: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku [[2000]] liberálnymi reformami * [[2004]]: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v [[EU]] * [[1. apríl]] [[2009]]: Chorvátsko sa stalo členom [[NATO]] * [[1. júl]] [[2013]]: Chorvátsko sa stalo 28. členom [[Európska únia|Európskej únie]] == Starovek, Stredovek a moderná história Chorvátska == V staroveku bolo územie [[Chorvátsko|Chorvátska]] osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. Od [[1. storočie|1. storočia po Kr.]] ovládala toto územie [[Rímska ríša]]. Počas Veľkého sťahovania národov v [[6. storočie|6. storočí]] sem došli [[Slovania]]. V ranom stredoveku bolo Chorvátsko pod nadvládou Frankov, koncom [[9. storočie|9. storočia]] vzniklo samostatné [[Chorvátske kniežatstvo]]. V [[10. storočie|10. storočí]] bolo vytvorené [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)|Chorvátske kráľovstvo]]. V roku [[1102]] pripadlo vnútrozemie Chorvátska [[Uhorsko|Uhorsku]], bola vytvorená [[Personálna únia (štáty)|personálna únia]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa [[Dalmácia]] okrem [[Dubrovník]]a ([[Dubrovnícka republika|nezávislá Republika Dubrovník]]) dostala pod nadvládu [[Benátky (mesto)|Benátok]]. Od [[15. storočie|15. storočia]] bolo územie sústavne napádané [[Osmanská ríša|Turkami]], ktorí koncom [[16. storočie|16. storočia]] ovládli celý východ krajiny. V roku [[1797]] sa Dalmácia stala súčasťou Rakúska, no už v roku [[1808]] obsadil [[Napoleon]] [[Dubrovnícka republika|Dubrovnícku republiku]]. Po Napoleonovej porážke pripadol Dubrovník Rakúsku. V polovici 19. storočia sa sformovalo chorvátske národné hnutie. Počas revolúcie v rokoch 1848{{--}}49 podporovali Chorváti [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Prvá a druhá svetová vojna == [[Image:Coa_Hungary_Country_History_med_(1915).svg|thumb|right]] Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa Chorvátsko (okrem [[Istria|Istrie]], [[Rijeka|Rijeky]] a [[Zadar]]u – tie pripadli [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]) stalo [[1. december|1. decembra]] [[1918]] súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku [[1929]] premenovalo na [[Juhoslávia|Juhosláviu]]. Počiatočná snaha o zblíženie s [[Francúzsko]]m a štátmi Malej dohody ([[Česko-Slovensko]], [[Rumunsko]] a Juhoslávia) bola v 30. rokoch vystriedaná viazaním sa na nacistické [[Nemecko]], Rumunsko a [[Bulharsko]]. Po nástupe protifašistickej vlády v roku [[1941]] vpadli nemecké vojská do Juhoslávie. Chorvátsko vyhlásilo samostatný štát NDH ([[Nezavisna Država Hrvatska|Nezavisna država Hrvatska]]), do ktorého patrilo aj územie [[Bosna|Bosny]]. Na čele tohto nacistického Nezávislého štátu Chorvátsko bol [[Ante Pavelić]], ktorý mal titul vodca (poglavnik). Zvyšok územia Juhoslávie okupovali Nemci, Taliani, Bulhari a Maďari. Mladistvý kráľ ušiel do exilu do [[Londýn]]a. Jeho prívrženci v krajine spolupracovali s okupantmi. Proti nacistom sa rozvinulo partizánske hnutie odporu, vedené komunistami na čele s [[Josip Broz Tito|Josipom Brozom Titom]]. == Vláda komunistov == Juhoslávia sa pod [[Josip Broz Tito|Titovým]] vedením sama osamostatnila, vďaka čomu nebola závislá na Sovietskom zväze. Tito zaviedol vlastnú formu socializmu, tzv. titoizmus. Vďaka tomu bola Juhoslávia najbohatší štát východného bloku. Vďaka politike nezávislej od Sovietskeho zväzu si Tito znepriatelil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Napriek tomu je obdobie Titovej vlády hodnotené ako obdobie pokoja a mieru, čo je pre túto časť [[Balkán]]u veľmi nezvyčajné. Po druhej svetovej vojne bola zrušená monarchia a [[29. november|29. novembra]] [[1945]] vznikla [[Federatívna ľudová republika Juhoslávia|Federatívna Ľudová republika Juhoslávia]], ktorú tvorilo šesť zväzových republík: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Chorvátsko bolo druhou najrozvinutejšou zväzovou republikou (po Slovinsku), preto doplácalo na chudobnejšie republiky (napr. Macedónsko). V roku [[1963]] sa Tito stal doživotným prezidentom a v skutočnosti to bol on, kto držal Juhosláviu pohromade. Keď v roku [[1980]] v [[Ľubľana|Ľubľane]] zomrel, nastala v krajine hlboká hospodárska kríza. Zaviedlo sa tzv. rotujúce prezidentstvo. Prudko vzrástol nacionalizmus a začali sa prejavovať rozpory medzi Chorvátmi a chorvátskymi Srbmi. == Vojna v Chorvátsku == {{hlavný článok|Vojna v Chorvátsku}} V prvých slobodných voľbách po páde komunistického systému v roku [[1990]] zvíťazila v Chorvátsku strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (Hrvatska demokratska zajednica, HDZ) na čele s [[Franjo Tuđman|Franjom Tudmanom]], ktorý sa stal prezidentom. Premiérom sa v máji [[1990]] stal [[Stjepan Mesić|Stjepan „Stipe“ Mesić]]. Pôvodným cieľom tejto vlády nebolo úplné osamostatnenie sa, ale len získanie väčšej nezávislosti od Juhoslávie. V júni 1990 bol vyhlásený [[Suverénny štát Chorvátsko]]. Naproti tomu prijali chorvátski Srbi Deklaráciu suverenity a autonómie srbského ľudu. V auguste [[1990]] rezignoval Stjepan Mesić na post premiéra, aby mohol prijať post prezidenta Juhoslávie v rámci rotujúceho prezidentstva. V lete 1990 sa Srbi z hornatých oblastí vzbúrili a vyhlásili [[Autonómny okres Srbská Krajina]], neskôr premenovaný na [[Republika Srbská Krajina|Republiku Srbská Krajina]]. Chorvátska vláda vyslala jednotky aby situáciu zmiernili, ale tieto jednotky boli porazené Juhoslovanskou ľudovou armádou (JLA). To prinútilo Chorvátsky parlament vyhlásiť úplnú samostatnosť krajiny, o ktorej sa [[19. máj]]a [[1991]] konalo referendum. V ňom sa 94% voličov vyslovilo za osamostatnenie a tak chorvátsky parlament vyhlásil [[25. jún]]a [[1991]] samostatnú Republiku Chorvátsko. Mesiac po osamostatnení obsadili srbské jednotky 1/3 územia Chorvátska. V auguste 1991 začali Srbi obliehať hraničné mesto [[Vukovar]], ktoré nakoniec po tuhých bojoch v novembri toho istého roku dobyli. V máji [[1992]] boli na území bývalej Juhoslávie rozmiestnené jednotky [[OSN]], ktoré mali zabezpečiť mier v oblasti. V roku 1993 sa uskutočnila operácia „[[Medakove vrece]]“, ktorá mala odstrániť srbské obyvateľstvo z Republiky Srbská Krajina, ale operácia bola neúspešná a poškodila prestíž krajiny. V roku 1993 začali v Bosne a Hercegovine bojovať proti sebe [[Chorváti]], [[Srbi]] a [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]] (moslimovia žijúci v Bosne a Hercegovine). Prezident Tudjman sa osobne zúčastnil mierových rozhovorov medzi Chorvátmi a Bosniakmi, výsledkom ktorých bola v roku 1994 Washingtonská dohoda. Dohodou bola vytvorená oblasť Herceg-Bosny, ktorá je predchodcom dnešnej chorvátsko-bosniackej časti Bosny a Hercegoviny a ktorej názov je Federácia Bosny a Hercegoviny. Na začiatku mája 1995 dobyla chorvátska armáda v operácii [[Záblesk]] späť veľkú časť územia v západnom Slavónsku. V auguste uskutočnila armáda operáciu Búrka, v ktorej sa podarilo získať väčšinu územia Republiky Srbská Krajina. Za teror, ktorý chorvátska armáda spáchala na Srboch, boli po operácii obvinení niektorí generáli, medzi nimi aj [[Ante Gotovina]]. V novembri 1995 bola Juhosláviou, Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou podpísaná [[Daytonská mierová zmluva]] v [[Dayton]]e v USA, ktorá zabezpečila mier. Po skončení vojny sa začala obnova zničeného Chorvátska. Najviac postihnuté oblasti boli Dalmácia a východná Slavónia, východná Slavónia bola daná do správy. Avšak obdobie prezidentovania Franja Tudjmana malo aj tienistú stránku. Hoci vyhral prezidentské voľby v roku [[1992]] a [[1997]], bol veľmi autoritatívny. Národnostné otázky boli dôležitejšie ako demokracia. Bola obmedzovaná sloboda tlače a Chorvátsko spolupracovalo s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu iba veľmi obmedzene. ==Od roku 1995 po súčasnosť == V novembri [[1996]] sa stalo Chorvátsko členom [[Rada Európy|Rady Európy]] a v januári [[1998]] bolo Chorvátsku vrátené územie východnej Slavónie, ktoré prešlo po operácii Búrka pod správu [[OSN]] v rámci misie UNTAES (United Nations Transitional Administration for Eastern Slavonia, Baranja and Western Sirmium). V decembri [[1999]] zomrel prezident [[Franjo Tuđman|Tuđman]] vo veku 77 rokov. Na jeho miesto dočasne nastúpil predseda parlamentu [[Vlatko Pavletić]], no v prezidentských voľbách vo februári 2000 vyhral bývalý premiér [[Stjepan Mesić]]. Mesić pôvodne začínal v HDZ, neskôr založil strany Hrvatski nezavisni demokrati (HND) a Hrvatska narodna strana - Liberalni Demokrati (HNS). Parlamentné voľby v tom istom roku vyhrala stredo-ľavá koalícia, ktorá sa skladala z Chorvátskej ľudovej strany (HSS), Liberálnej strany (LS), Chorvátskej národnej strany – Liberálnych demokratov (HNS) a Istrijského demokratického kongresu (IDS). Premiérom sa stal Ivica Račan. Na konci novembra 2000 sa Chorvátsko stalo členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO). V roku 2003 sa konali v Chorvátsku predčasné parlamentné voľby. Vyhrala ich reformovaná HDZ na čele s [[Ivo Sanader|Ivom Sanaderom]], ktorý sa stal premiérom. Vláda, zložená z HDZ a Demokratického centra (DC) síce nemala v parlamente nadpolovičnú väčšinu, ale opierala sa o podporu Chorvátskej strany dôchodcov (HSU) a Nezávislej demokratickej srbskej strany (SDSS). V júni [[2004]] získalo Chorvátsko status kandidátskeho štátu [[Európska únia|EÚ]]. Krajine na ceste do EÚ veľmi pomohlo chytenie generála Gotovinu v decembri 2005, avšak táto udalosť vyvolala v krajine zmiešané pocity. V prezidentských voľbách v roku 2005 vyhral [[Stjepan Mesić]], ktorý v druhom kole porazil [[Jadranka Kosorová|Jadranku Kosor]] z HDZ a stal sa staronovým prezidentom. [[1. apríl]]a [[2009]] sa Chorvátsko stalo členom [[NATO]] a [[1. júl]]a [[2013]] aj členom [[Európska únia|EÚ]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:History of Croatia}} {{Téma Európy|Dejiny}} [[Kategória:Dejiny Chorvátska| ]] [[Kategória:Dejiny podľa štátu|Chorvátsko]] axrk2xjswfuc79xf76khxxt9l5ih9qw 8358877 8358870 2026-08-22T13:23:02Z Dušan Kreheľ 52078 dejiny a euro 8358877 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} Tento článok je o dejinách [[Chorvátsko|Chorovátska]] a [[Chorváti|Chorvátov]]. == Stručný prehľad dejín == * [[starovek]]: územie Chorvátska je osídlené ilýrskymi a [[Kelti|keltskými]] kmeňmi * [[1. storočie]]{{--}}[[5. storočie]]: prevažne súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]] * [[6. storočie]]{{--}}[[9. storočie]]: súčasťou [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]] * 6.{{--}}[[7. storočie]]: osídľovanie [[Slovania|Slovanmi]] (žijú tu dodnes) a [[Avarský kaganát|Avarmi]] (vymizli v 9. stor.) * [[8. storočie]]: Slovanov a Avarov si podmanila [[Východofranská ríša]] * koniec 9. storočia{{--}}[[11. storočie]]: samostatné [[Chorvátske kniežatstvo]] (neskôr [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)|kráľovstvo]]), časti [[Slavónia|Slavónie]] sú však súčasťou [[Uhorsko|Uhorska]] * [[1091]] a [[1102]]{{--}}[[1918]]: súčasť [[Uhorsko|Uhorska]], [[Dalmácia]] však sčasti prešla iným vývojom (pozri nižšie) * [[14. storočie]]{{--}}[[1797]]: Dalmácia prevažne pod kontrolou [[Benátky|Benátok]], dočasne časť pod nadvládou [[Bosnianske kráľovstvo|Bosnianskeho kráľovstva]] * od [[15. storočie|15. storočia]]: sústavne napádané Turkmi ([[Osmanská ríša|Osmanskou ríšou]]), ktorí koncom 16. storočia skoro celú krajinu obsadili (neobsadený západ patril k tzv. Kráľovskému Uhorsku, ktorého jadro tvorilo [[Slovensko]], neobsadená Dalmácia Benátkami) * pred [[1700]]: vytlačenie Turkov * [[1797]]{{--}}[[1918]]: Dalmácia súčasťou [[Rakúsko|Rakúska]] (s výnimkou [[1805]] – [[1814]], keď bola [[Napoleon Bonaparte|Napoleonom]] pripojená k [[Francúzsko|Francúzsku]]) * prvá polovica [[19. storočie|19. storočia]]: sformovali sa chorvátske národné hnutia, požadujúce plnú autonómiu Chorvátska a vystupujúce s programom jazykového, kultúrneho a politického zjednotenia južných Slovanov ([[ilyrizmus]]) * [[1848]]{{--}}[[1849]]: v čase revolúcie narazili národné požiadavky Chorvátov na maďarizačnú politiku uhorskej revolučnej vlády, v dôsledku čoho sa chorvátska politická reprezentácia (na čele s bánom [[Josip Jelačič|J. Jelačičom]]) postavila na stranu [[Habsburgovci|Habsburgovcov]] ([[Rakúsko|Rakúska]]) a pomáhala jej potlačiť revolúciu vo [[Viedeň|Viedni]] a v Maďarsku * [[1867]]{{--}}[[1918]]: Po rakúsko-maďarskom vyrovnaní 1867 patrí vlastné Chorvátsko v rámci [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúska-Uhorska]] spolu napr. so Slovenskom do Zalitavska; Dalmácia je súčasťou Predlitavska * [[1868]]{{--}}[[1918]]: vlastné Chorvátsko má na základe tzv. [[Chorvátsko-uhorské vyrovnanie|chorvátsko-uhorského vyrovnania]] (1868) čiastočnú vnútornú, cirkevnú, školskú a súdnu autonómiu v rámci (veľkého) Uhorska. Na čele Chorvátska stojí bán. * koniec [[19. storočie|19. stor.]]: V chorvátskom politickom tábore sa vytvorili dva smery; jeden juhoslovanský, usilujúci sa o spoluprácu a okrem iného aj o štátne politické zjednotenie všetkých južných Slovanov, a druhý (od 60-tych rokov 19. stor.) veľkochorvátsky, nacionalistický a ostro protisrbsky zameraný, žiadajúci vytvorenie tzv. Veľkého Chorvátska v rámci trialisticky prebudovaného [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorsku]]. * [[1918]]: Keďže [[Prvá svetová vojna]] vytvorila podmienky pre víťazstvo juhoslovanského, protihabsburského smeru, stalo sa [[1. decembra]] 1918 vlastné Chorvátsko a Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku [[1929]] premenovalo na [[Dejiny Juhoslávie|Juhosláviu]]. * [[1939]]{{--}}[[1941]]: V rámci Juhoslávie existuje autonómna chorvátska bánovina, zahŕňajúca aj Dalmáciu [[Súbor:Ndh 1941.png|thumb|right|Mapa z roku 1941]] * [[1941]]{{--}}[[1945]]: [[Nezávislý štát Chorvátsko]] (''Nezavisna Država Hrvatska''), satelitný štát [[Nemecko|Nemecka]] vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu * [[1945]]: Chorvátsko jednou zo zväzových republík [[Juhoslávia|Juhoslávie]] * [[1990]]: :apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) [[Franjo Tudjman|Franja Tudjmana]], ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom) :august: premenovanie na "Chorvátska republika" * [[1991]]{{--}}[[1995]]: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a [[25. júna]] 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku [[1992]]), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri [[Dejiny Juhoslávie]]), v rámci ktorej [[Srbi]] obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:''Republika srbská Krajina''. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie. * [[1997]]: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta * [[1999]]: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku [[2000]] liberálnymi reformami * [[2004]]: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v [[EU]] * [[1. apríl]] [[2009]]: Chorvátsko sa stalo členom [[NATO]] * [[1. júl]] [[2013]]: Chorvátsko sa stalo 28. členom [[Európska únia|Európskej únie]] * [[1. január|1. januára]] [[2023]] sa stalo členom [[Eurozóna|eurozóny]]. == Starovek, Stredovek a moderná história Chorvátska == V staroveku bolo územie [[Chorvátsko|Chorvátska]] osídlené ilýrskymi a keltskými kmeňmi. Od [[1. storočie|1. storočia po Kr.]] ovládala toto územie [[Rímska ríša]]. Počas Veľkého sťahovania národov v [[6. storočie|6. storočí]] sem došli [[Slovania]]. V ranom stredoveku bolo Chorvátsko pod nadvládou Frankov, koncom [[9. storočie|9. storočia]] vzniklo samostatné [[Chorvátske kniežatstvo]]. V [[10. storočie|10. storočí]] bolo vytvorené [[Chorvátske kráľovstvo (925 – 1102)|Chorvátske kráľovstvo]]. V roku [[1102]] pripadlo vnútrozemie Chorvátska [[Uhorsko|Uhorsku]], bola vytvorená [[Personálna únia (štáty)|personálna únia]]. V [[14. storočie|14. storočí]] sa [[Dalmácia]] okrem [[Dubrovník]]a ([[Dubrovnícka republika|nezávislá Republika Dubrovník]]) dostala pod nadvládu [[Benátky (mesto)|Benátok]]. Od [[15. storočie|15. storočia]] bolo územie sústavne napádané [[Osmanská ríša|Turkami]], ktorí koncom [[16. storočie|16. storočia]] ovládli celý východ krajiny. V roku [[1797]] sa Dalmácia stala súčasťou Rakúska, no už v roku [[1808]] obsadil [[Napoleon]] [[Dubrovnícka republika|Dubrovnícku republiku]]. Po Napoleonovej porážke pripadol Dubrovník Rakúsku. V polovici 19. storočia sa sformovalo chorvátske národné hnutie. Počas revolúcie v rokoch 1848{{--}}49 podporovali Chorváti [[Habsburgovci|Habsburgovcov]]. == Prvá a druhá svetová vojna == [[Image:Coa_Hungary_Country_History_med_(1915).svg|thumb|right]] Po rozpade [[Rakúsko-Uhorsko|Rakúsko-Uhorska]] sa Chorvátsko (okrem [[Istria|Istrie]], [[Rijeka|Rijeky]] a [[Zadar]]u – tie pripadli [[Talianske kráľovstvo (1861 – 1946)|Taliansku]]) stalo [[1. december|1. decembra]] [[1918]] súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov, ktoré sa v roku [[1929]] premenovalo na [[Juhoslávia|Juhosláviu]]. Počiatočná snaha o zblíženie s [[Francúzsko]]m a štátmi Malej dohody ([[Česko-Slovensko]], [[Rumunsko]] a Juhoslávia) bola v 30. rokoch vystriedaná viazaním sa na nacistické [[Nemecko]], Rumunsko a [[Bulharsko]]. Po nástupe protifašistickej vlády v roku [[1941]] vpadli nemecké vojská do Juhoslávie. Chorvátsko vyhlásilo samostatný štát NDH ([[Nezavisna Država Hrvatska|Nezavisna država Hrvatska]]), do ktorého patrilo aj územie [[Bosna|Bosny]]. Na čele tohto nacistického Nezávislého štátu Chorvátsko bol [[Ante Pavelić]], ktorý mal titul vodca (poglavnik). Zvyšok územia Juhoslávie okupovali Nemci, Taliani, Bulhari a Maďari. Mladistvý kráľ ušiel do exilu do [[Londýn]]a. Jeho prívrženci v krajine spolupracovali s okupantmi. Proti nacistom sa rozvinulo partizánske hnutie odporu, vedené komunistami na čele s [[Josip Broz Tito|Josipom Brozom Titom]]. == Vláda komunistov == Juhoslávia sa pod [[Josip Broz Tito|Titovým]] vedením sama osamostatnila, vďaka čomu nebola závislá na Sovietskom zväze. Tito zaviedol vlastnú formu socializmu, tzv. titoizmus. Vďaka tomu bola Juhoslávia najbohatší štát východného bloku. Vďaka politike nezávislej od Sovietskeho zväzu si Tito znepriatelil [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Napriek tomu je obdobie Titovej vlády hodnotené ako obdobie pokoja a mieru, čo je pre túto časť [[Balkán]]u veľmi nezvyčajné. Po druhej svetovej vojne bola zrušená monarchia a [[29. november|29. novembra]] [[1945]] vznikla [[Federatívna ľudová republika Juhoslávia|Federatívna Ľudová republika Juhoslávia]], ktorú tvorilo šesť zväzových republík: Slovinsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko, Čierna Hora a Macedónsko. Chorvátsko bolo druhou najrozvinutejšou zväzovou republikou (po Slovinsku), preto doplácalo na chudobnejšie republiky (napr. Macedónsko). V roku [[1963]] sa Tito stal doživotným prezidentom a v skutočnosti to bol on, kto držal Juhosláviu pohromade. Keď v roku [[1980]] v [[Ľubľana|Ľubľane]] zomrel, nastala v krajine hlboká hospodárska kríza. Zaviedlo sa tzv. rotujúce prezidentstvo. Prudko vzrástol nacionalizmus a začali sa prejavovať rozpory medzi Chorvátmi a chorvátskymi Srbmi. == Vojna v Chorvátsku == {{hlavný článok|Vojna v Chorvátsku}} V prvých slobodných voľbách po páde komunistického systému v roku [[1990]] zvíťazila v Chorvátsku strana Chorvátske demokratické spoločenstvo (Hrvatska demokratska zajednica, HDZ) na čele s [[Franjo Tuđman|Franjom Tudmanom]], ktorý sa stal prezidentom. Premiérom sa v máji [[1990]] stal [[Stjepan Mesić|Stjepan „Stipe“ Mesić]]. Pôvodným cieľom tejto vlády nebolo úplné osamostatnenie sa, ale len získanie väčšej nezávislosti od Juhoslávie. V júni 1990 bol vyhlásený [[Suverénny štát Chorvátsko]]. Naproti tomu prijali chorvátski Srbi Deklaráciu suverenity a autonómie srbského ľudu. V auguste [[1990]] rezignoval Stjepan Mesić na post premiéra, aby mohol prijať post prezidenta Juhoslávie v rámci rotujúceho prezidentstva. V lete 1990 sa Srbi z hornatých oblastí vzbúrili a vyhlásili [[Autonómny okres Srbská Krajina]], neskôr premenovaný na [[Republika Srbská Krajina|Republiku Srbská Krajina]]. Chorvátska vláda vyslala jednotky aby situáciu zmiernili, ale tieto jednotky boli porazené Juhoslovanskou ľudovou armádou (JLA). To prinútilo Chorvátsky parlament vyhlásiť úplnú samostatnosť krajiny, o ktorej sa [[19. máj]]a [[1991]] konalo referendum. V ňom sa 94% voličov vyslovilo za osamostatnenie a tak chorvátsky parlament vyhlásil [[25. jún]]a [[1991]] samostatnú Republiku Chorvátsko. Mesiac po osamostatnení obsadili srbské jednotky 1/3 územia Chorvátska. V auguste 1991 začali Srbi obliehať hraničné mesto [[Vukovar]], ktoré nakoniec po tuhých bojoch v novembri toho istého roku dobyli. V máji [[1992]] boli na území bývalej Juhoslávie rozmiestnené jednotky [[OSN]], ktoré mali zabezpečiť mier v oblasti. V roku 1993 sa uskutočnila operácia „[[Medakove vrece]]“, ktorá mala odstrániť srbské obyvateľstvo z Republiky Srbská Krajina, ale operácia bola neúspešná a poškodila prestíž krajiny. V roku 1993 začali v Bosne a Hercegovine bojovať proti sebe [[Chorváti]], [[Srbi]] a [[Bosniaci (Moslimovia)|Bosniaci]] (moslimovia žijúci v Bosne a Hercegovine). Prezident Tudjman sa osobne zúčastnil mierových rozhovorov medzi Chorvátmi a Bosniakmi, výsledkom ktorých bola v roku 1994 Washingtonská dohoda. Dohodou bola vytvorená oblasť Herceg-Bosny, ktorá je predchodcom dnešnej chorvátsko-bosniackej časti Bosny a Hercegoviny a ktorej názov je Federácia Bosny a Hercegoviny. Na začiatku mája 1995 dobyla chorvátska armáda v operácii [[Záblesk]] späť veľkú časť územia v západnom Slavónsku. V auguste uskutočnila armáda operáciu Búrka, v ktorej sa podarilo získať väčšinu územia Republiky Srbská Krajina. Za teror, ktorý chorvátska armáda spáchala na Srboch, boli po operácii obvinení niektorí generáli, medzi nimi aj [[Ante Gotovina]]. V novembri 1995 bola Juhosláviou, Chorvátskom a Bosnou a Hercegovinou podpísaná [[Daytonská mierová zmluva]] v [[Dayton]]e v USA, ktorá zabezpečila mier. Po skončení vojny sa začala obnova zničeného Chorvátska. Najviac postihnuté oblasti boli Dalmácia a východná Slavónia, východná Slavónia bola daná do správy. Avšak obdobie prezidentovania Franja Tudjmana malo aj tienistú stránku. Hoci vyhral prezidentské voľby v roku [[1992]] a [[1997]], bol veľmi autoritatívny. Národnostné otázky boli dôležitejšie ako demokracia. Bola obmedzovaná sloboda tlače a Chorvátsko spolupracovalo s Medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu iba veľmi obmedzene. ==Od roku 1995 po súčasnosť == V novembri [[1996]] sa stalo Chorvátsko členom [[Rada Európy|Rady Európy]] a v januári [[1998]] bolo Chorvátsku vrátené územie východnej Slavónie, ktoré prešlo po operácii Búrka pod správu [[OSN]] v rámci misie UNTAES (United Nations Transitional Administration for Eastern Slavonia, Baranja and Western Sirmium). V decembri [[1999]] zomrel prezident [[Franjo Tuđman|Tuđman]] vo veku 77 rokov. Na jeho miesto dočasne nastúpil predseda parlamentu [[Vlatko Pavletić]], no v prezidentských voľbách vo februári 2000 vyhral bývalý premiér [[Stjepan Mesić]]. Mesić pôvodne začínal v HDZ, neskôr založil strany Hrvatski nezavisni demokrati (HND) a Hrvatska narodna strana - Liberalni Demokrati (HNS). Parlamentné voľby v tom istom roku vyhrala stredo-ľavá koalícia, ktorá sa skladala z Chorvátskej ľudovej strany (HSS), Liberálnej strany (LS), Chorvátskej národnej strany – Liberálnych demokratov (HNS) a Istrijského demokratického kongresu (IDS). Premiérom sa stal Ivica Račan. Na konci novembra 2000 sa Chorvátsko stalo členom [[Svetová obchodná organizácia|Svetovej obchodnej organizácie]] (WTO). V roku 2003 sa konali v Chorvátsku predčasné parlamentné voľby. Vyhrala ich reformovaná HDZ na čele s [[Ivo Sanader|Ivom Sanaderom]], ktorý sa stal premiérom. Vláda, zložená z HDZ a Demokratického centra (DC) síce nemala v parlamente nadpolovičnú väčšinu, ale opierala sa o podporu Chorvátskej strany dôchodcov (HSU) a Nezávislej demokratickej srbskej strany (SDSS). V júni [[2004]] získalo Chorvátsko status kandidátskeho štátu [[Európska únia|EÚ]]. Krajine na ceste do EÚ veľmi pomohlo chytenie generála Gotovinu v decembri 2005, avšak táto udalosť vyvolala v krajine zmiešané pocity. V prezidentských voľbách v roku 2005 vyhral [[Stjepan Mesić]], ktorý v druhom kole porazil [[Jadranka Kosorová|Jadranku Kosor]] z HDZ a stal sa staronovým prezidentom. [[1. apríl]]a [[2009]] sa Chorvátsko stalo členom [[NATO]], [[1. júl]]a [[2013]] členom [[Európska únia|EÚ]] a [[1. január|1. januára]] [[2023]] členom [[Eurozóna|eurozóny]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:History of Croatia}} {{Téma Európy|Dejiny}} [[Kategória:Dejiny Chorvátska| ]] [[Kategória:Dejiny podľa štátu|Chorvátsko]] elp06y9rdpa37dsfsbv7o22lqw0cwbt Jean Sibelius 0 152004 8359158 8053714 2026-08-23T11:53:19Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359158 wikitext text/x-wiki {{Infobox Skladateľ | meno = Jean Sibelius | obrázok = Jean Sibelius, 1913.jpg | veľkosť obrázku = | popis = | dátum narodenia = [[8. december]] [[1865]] | miesto narodenia = [[Hämeenlinna]], [[Fínsko]] | dátum úmrtia = {{dúv|1957|9|20|1865|12|8}} | miesto úmrtia = [[Järvenpää]], [[Fínsko]] | národnosť = {{FIN}} | obdobie tvorby = [[1890]]-[[1926]] | hudobný smer = neskorý romantizmus | skupina = | počet diel = 120 (114 pod opusovými číslami) | ťažiskové žánre = [[symfónia]], [[symfonická báseň]] | kľúčové diela = * [[2. symfónia (Sibelius)|2. symfónia]] (1902) * [[Husľový koncert (Sibelius)|Husľový koncert d mol]] (1903/1905) * [[5. symfónia (Sibelius)|5. symfónia]] (1915/1919) * Symfónia č. 7 (1924) * Tapiola (1926) | významné ocenenia = | podpis = | web = http://www.sibelius.fi/ | portál1 = Fínsko }} '''Johan Julius Christian "Jean"/"Janne" Sibelius''' (* [[8. december]] [[1865]], [[Hämeenlinna]], [[Fínsko]] – † [[20. september]] [[1957]], [[Järvenpää]] pri [[Helsinki|Helsinkách]]) bol fínsky [[hudobný skladateľ]]. == Charakteristika tvorby == Jean Sibelius je najvýznamnejší fínsky skladateľ, ktorý mal veľký význam pre formovanie fínskej kultúrnej i národnej identity. V časoch útlaku Fínska [[Rusko]]m zasvätil svoje dielo obrane svojho národa a šíreniu jeho kultúry vo svete. Z hľadiska histórie hudby je Sibelius tradicionalistom, a jedným z posledných romantikov, tak hudbou ako aj témami. Rozvíjal odkaz predkov a nepriniesol do vývoja hudby takmer nič nové, s výnimkou menšieho momentu v symfóniách - od tretej symfónie nepoužíval už dlhé veľké témy, ale skôr úsečnejšie hudobné myšlienky, ktoré rôzne pretváral a rozvíjal. Tento úsporný štýl je zreteľný najmä v jeho 7. symfónii, ktorá nie je rozdelená na vety, ale tvorí jeden hudobný celok so skoncentrovanými hudobnými nápadmi. Oproti avantgardným výbojom súčasníkov však Sibelius pôsobil až zastarano. To, že nebol hudobným revolucionárom však neznižuje kvalitu jeho diela. Sibeliovo dielo je umelecky výborne zvládnuté, i keď nie všetky kusy z jeho početných opusov sú kvalitatívne vyrovnané. Cenená je hlavne symfonická tvorba. V nej nadväzoval na klasicko-romantickú syntézu [[Johannes Brahms|Johannesa Brahmsa]] a [[Antonín Dvořák|Antonína Dvořáka]]. Napriek tomu, že úspornosťou tematického materiálu a premyslenou stavbou jeho symfónie pripomínajú symfónie Brahmsa, Sibeliusa počas jeho pobytu vo Viedni zaujala viac mystika [[Anton Bruckner|Brucknerových]] symfónií. Ešte viac však obdivoval dielo [[Piotr Iľjič Čajkovskij|Petra Iľjiča Čajkovského]]. Ďalšími významnými inšpiračnými zdrojmi sú najmä fínska kultúra a dejiny, fínsky národný epos [[Kalevala]], ľudová hudba a v neposlednom rade [[príroda]]. Charakteristické sú rozľahlé melódie nesúce určitý pátos. Hrubá inštrumentácia podporuje závažnosť jeho diel. Sibelius bol na vrchole popularity v [[30. roky 20. storočia|30. rokoch 20. storočia]], dnes je viac v úzadí a názory na jeho dielo sa dodnes rôznia. Podľa niektorých je to hodnotný skladateľ, ale menšieho významu. Tak je naňho nazerané v stredoeurópskom priestore, hoci v škandinávskych krajinách a dokonca i vo [[Veľká Británia|Veľkej Británii]] je veľmi populárny a často uvádzaný. Každopádne to najlepšie z jeho diela hovorí o veľkom skladateľskom nadaní, ktoré mu zabezpečilo zaslúžené miesto vo svetovom repertoári. == Život == [[Súbor:Sibelius haus.JPG|thumb|260px|Rodný dom Jeana Sibelia]] Sibelius sa narodil v roku [[1865]] v Hämeenlinna ako Johan Christian. Neskôr mu podľa vzoru jeho strýka zmenili meno na francúzske, ako to bolo vtedy v móde. Ani jedno z týchto mien však nie je fínske. Paradoxom je, že národne orientovaný Sibelius sa narodil vo švédsky hovoriacej rodine a plynulou [[fínčina|fínčinou]] rozprával až v dospelosti. Vyrastal s matkou a starou mamou. Chlapec bol mimoriadne bystrý a prejavoval hudobné nadanie. V deviatich rokoch začal hrať na husliach a v štrnástich na klavíri. Ako desaťročný sa pokúsil o prvý skladateľský počin. Rodina mu však odporučila dráhu právnika. Právo začal študovať v [[Helsinki|Helsinkách]], ale zároveň navštevoval hodiny hudobnej teórie a husľovej hry. Láska k hudbe zvíťazila, Sibelius zanechal štúdium práva a začal sa venovať štúdiu na konzervatóriu v Helsinkách. Spočiatku sa orientoval na hru na husliach túžil sa stať virtuóznym sólistom, čoskoro však pochopil, že na husliach začal hrať už príliš neskoro na to, aby sa mu tento cieľ splnil. Sibelius sa začal viac venovať kompozícii, ktorú po Helsinkách študoval v [[Berlín]]e a [[Viedeň|Viedni]]. Po veľkom úspechu symfonickej básne Kullervo začal byť oslavovaný ako národný skladateľ. Uznania fínskeho národa sa mu dostávalo do konca jeho života. Vláda mu pridelila doživotné štipendium. Napriek tomu sa Sibelius, zvyknutý na život na vysokej nohe často ocital v dlhoch. Okrem vlastnej umeleckej činnosti sa venoval výchove nových skladateľov na helsinskom konzervatóriu, kde učil v rokoch [[1892]]-[[1901]]. V roku [[1892]] sa oženil s Aino Järnefeltovou, s ktorou žil až do konca života. Mali spolu šesť dcér, ale tri zomreli v mladom veku. Sibelius pomerne často cestoval do cudziny, kde uvádzal svoje diela. V roku [[1903]] sa s manželkou presťahoval do domu pri jazere Tuusula, ktorý na jej počesť nazval Ainola, a tu s ňou žil až do svojej smrti. V roku [[1911]] sa Sibelius, ktorý bol silný alkoholik a fajčiar, podrobil náročnej operácii hrtanu. Dožil sa mimoriadne vysokého veku, po svojej šesťdesiatke však prekvapivo ukončil umeleckú činnosť. Dôvodom mohla byť kritika avantgardných súčasníkov, ktorých kroky sa uberali iným smerom než jeho a tiež jeho prehnaná sebakritika a nedôvera vo vlastné schopnosti, s ktorou zápasil. Na ôsmej symfónii pracoval niekoľko rokov, jej premiéru stále odkladal a nakoniec ju zničil. Po zvyšok života, obrazne povedané, nezložil už ani notu. V roku [[1955]] jeho deväťdesiate narodeniny oslavovalo celé Fínsko aj celý umelecký svet. [[Winston Churchill]] mu ako darček venoval škatuľku cigár. V roku [[1957]] Sibelius zomrel na následky mŕtvice. Pochovaný bol v záhrade pri jeho dome. Jeho manželka Aino zomrela v roku [[1969]] a je pochovaná spolu s ním. Sibeliove dcéry neskôr Ainolu predali fínskej vláde, ktorá tu v roku [[1974]] zriadila múzeum. == Osobnosť == [[Súbor:Jean Sibelius 1939.jpg|thumb|left|Sibelius v roku 1939]] Sibelius bol urastený muž, ktorý vzbudzoval rešpekt. Bol to sveták, ktorý si potrpel na oblečenie, vedel sa správať a mal dobré spôsoby. Pod suverénnym vystupovaním sa však skrývala oveľa zraniteľnejšia osobnosť. Už ako dieťa bol v škole nepozorný a nevyrovnaný, čo mu zostalo až do dospelosti. Striedali sa u neho fázy fascinácie životom a fázy hlbokých depresií. Už počas jeho zahraničných štúdií sa naplno prejavila jeho bohémska povaha. Na dennom poriadku boli divoké večierky a radovánky. Neverný bol Aino už počas ich zasnúbenia, k čomu sa snúbenici aj priznal. Ako spomienka na študentské časy mu zostala celoživotná závislosť od alkoholu (s výnimkou ôsmich rokov po operácii hrtana). Ďalším jeho trápením bol neustály nedostatok peňazí, dlhy a zmenky, čo sa zlepšilo až v jeho starobe. Sibelius si totiž aj v časoch najväčšej núdze potrpel na kvalitné veci, drahé obleky a ručne šité topánky. Pred depresiami utekal väčšinou do prírody, ktorú nadovšetko zbožňoval a ktorá mu pomáhala zabudnúť na životné strasti. Ako skladateľ bol Sibelius až priveľmi sebakritický, pri skladaní často zažíval tvorivé muky, svoje diela veľakrát prerábal a niektoré spálil, medzi nimi i ôsmu symfóniu. == Dielo == Dielo Jeana Sibeliusa je veľmi rozsiahle. Napriek tomuto faktu, dodnes sa udržalo v repertoári len niekoľko jeho diel. Veľmi zriedkavo sa hrávajú jeho klavírne skladby a komorná hudba pre ďalšie nástroje, ktorá má často salónny charakter. Ťažiskom jeho tvorby sú diela symfonické, ktoré ho preslávili už za jeho života. Patria sem najmä symfonické básne, ktoré čerpajú inšpiráciu hlavne z fínskych eposov a legiend, ďalej sedem symfónií a jediný, ale o to vzácnejší koncert - husľový. === Symfonické básne === * Kullervo, Op. 7 * Karelia, Op. 17 * Lemminkäinen suita, Op. 22 * [[Finlandia, Op. 26]] * Kuolema, Op. 44 * Tapiola === Symfónie === * 1. symfónia e mol, Op. 39 * [[2. symfónia (Sibelius)|2. symfónia D dur, Op. 43]] * 3. symfónia C dur, Op. 52 * 4. symfónia a mol, Op. 63 * [[5. symfónia (Sibelius)|5. symfónia Es dur, Op. 82]] * 6. symfónia d mol, Op. 104 * 7. symfónia C dur, Op. 105 === Iné orchestrálne skladby === * [[Andante festivo]] (1938) === Koncert === * [[Koncert pre husle a orchester d-mol (Sibelius)|Koncert pre husle a orchester d-mol, Op. 47]] === Komorná tvorba === * Sláčikové kvarteto d mol ''"Voces intimae"'', Op. 56 == Citáty == ''"Verím fínskej hudbe, hoci niektorí, čo sa pokladajú za múdrych, sa uškŕňajú. Tá harmonická, zvláštne smutná monotónnosť melódií je vlastne nedostatok, ale aj čosi charakteristické."''{{chýba zdroj}} ''"Klamal by som, keby som tvrdil, že milujem život, lebo ho nemám rád taký aký je, ale taký, aký by mal byť. Ničím nemožno vyjadriť moju túžbu po skutočnom živote. Po živote, ktorý zaniká v divom víre nestálych vášní, po živote, v ktorom hranice, striedmosť a dôslednosť sú neznámym pojmom..."''{{chýba zdroj}} ''"Obdivujem náročnosť žánru a hlbokú logiku, ktorá vytvára vnútorné prepojenie medzi všetkými motívmi."'' (Sibelius o symfónii v rozhovore s [[Gustav Mahler|Mahlerom]]){{chýba zdroj}} == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Skladatelia romantizmu}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sibelius, Jean}} [[Kategória:Jean Sibelius| ]] [[Kategória:Fínski hudobní skladatelia]] [[Kategória:Skladatelia romantizmu]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych bankovkách]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] 6qcu4nh6t6iq97gnwyxa39o6wptem9x Risto Heikki Ryti 0 157254 8359150 8329038 2026-08-23T11:44:00Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359150 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Risto Heikki Ryti |Portrét = Risto Ryti.png |Popis = fínsky právnik, premiér a prezident |Dátum narodenia = [[3. február]] [[1889]] |Miesto narodenia = [[Huittinen]], [[Fínsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1956|10|25|1889|2|3}} |Miesto úmrtia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] }} '''Risto Heikki Ryti''' /{{IPA|risto heikki ryti}}/ (* [[3. február]] [[1889]], [[Huittinen]], [[Fínsko]] – † [[25. október]] [[1956]], [[Helsinki]]) bol fínsky právnik, finančník a politik, riaditeľ Fínskej národnej banky (1925 – 1939), [[predseda vlády]] (1939 – 1940) a [[prezident]] ([[1940]] – [[1944]]) Fínska. V čase, keď bol prezidentom, Fínsko bojovalo so [[Sovietsky zväz|Sovietskym zväzom ]] v [[Pokračovacia vojna|Pokračovacej vojne]]. V decembri [[2004]] ho Fíni v televíznom hlasovaní zvolili za druhého [[Veľkí Fíni|najväčšieho Fína]] všetkých čias (po maršalovi [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|Mannerheimovi]]). == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Biografický výhonok}} {{portál|Fínsko|Fínsky|Ľudia|Biografický|Politika|Politický}} {{Prezidenti Fínska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ryti, Risto Heikki}} [[Kategória:Prezidenti Fínska]] [[Kategória:Absolventi Oxfordskej univerzity]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] [[Kategória:Predsedovia vlády Fínska]] [[Kategória:Nositelia Záslužného radu Maďarskej republiky]] n6q6dph0t2y1bo2odowqxjubozx7dzl Urho Kaleva Kekkonen 0 157822 8359151 8197708 2026-08-23T11:46:00Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359151 wikitext text/x-wiki {{bez zdroja}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Urho Kaleva Kekkonen |Portrét = Urho-Kekkonen-1977.jpg |Popis = fínsky premiér a prezident |Dátum narodenia = [[3. september]] [[1900]] |Miesto narodenia = [[Pielavesi]], [[Fínsko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1986|8|31|1900|9|3}} |Miesto úmrtia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] |}} '''Urho Kaleva Kekkonen''' (* [[3. september]] [[1900]], [[Pielavesi]], [[Fínsko]] – † [[31. august]] [[1986]], [[Helsinki]]) bol [[Fínsko|fínsky]] politik, [[predseda vlády]] ([[1950]]{{--}}[[1953]] a [[1954]]{{--}}[[1956]]) a [[prezident]] Fínska ([[1956]]{{--}}[[1981]]). Pokračoval v [[Juho Kusti Paasikivi|Paasikiviho]] politike známej ako [[Paasikiviho-Kekkonenova línia]]. Táto politika dovolila Fínsku žiť medzi národmi [[NATO|Severoatlantickej aliancie]] a [[Varšavská zmluva|Varšavskou zmluvou]]. Bol najdlhšie slúžiacim prezidentom v dejinách Fínska. V ankete [[Veľkí Fíni]] z roku [[2006]] mu hlasy divákov fínskej televízie prisúdili 3. miesto za [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|maršalom Mannerheimom]] a [[Risto Ryti]]m. == Mladosť == Urho Kekkonen sa narodil v Pielavesi. Jeho otec, Juho Kekkonen, bol pôvodne poľnohospodársky robotník, ale neskôr sa vypracoval do pozície vedúceho lesníckeho závodu; jeho matka, Emilia, rodená Pylvänäinen bola dcéra majiteľa farmy. V škole písal poviedky pod vplyvom [[Jack London|Jacka Londona]], [[Jules Verne|Julesa Verneho]] a [[Mark Twain|Marka Twaina]], pričom túžil stať sa spisovateľom. So svojimi literárnymi pokusmi sa zúčastnil súťaže usporiadanej časopisom [[Suomen Kuvalehti]], ale bez veľkého úspechu. To ho potom obrátilo od beletrie k športu a hlavne žurnalistike. Počas [[Fínska občianska vojna|Fínskej občianskej vojny]] (1917{{--}}18) bol Kekkonen spočiatku vojnovým dopisovateľom a informoval o udalostiach zo strany Bielych gárd v bojoch o východné Fínsko. Stal sa tiež účastníkom popravy šiestich zajatcov [[Červená armáda|Červenej armády]] ako veliteľ popravčieho strážneho oddielu. Po vojne sa presťahoval do [[Helsinki|Helsínk]], kde študoval právo na [[Helsinská univerzita|Helsinskej univerzite]]. Pred svojim nástupom do politiky a parlamentu pracoval na ministerstve poľnohospodárstva. V roku [[1936]] obhájil doktorát práv. Ešte počas štúdii v roku [[1926]] sa oženil so Sylviou Uinoo, neskoršou známou fínskou spisovateľkou. I počas svojej politickej kariéry bol literárne činný a pohyboval sa v spisovateľských kruhoch. == Politické začiatky == Politicky patril k [[nacionalizmus|nacionalistom]] (alebo vlastencom – podľa jeho obdivovateľov) a jeho ideologické korene vidno v nacionalistickom študentskom politickom dianí nezávislého Fiaska. V r. [[1933]] vstúpil do Agrárnej ligy (neskôr bola premenovaná na Stranu stredu). V tom istom roku sa stal štátnym úradníkom na ministerstve poľnohospodárstva a uskutočnil svoj prvý pokus dostať sa do [[parlament]]u. Jeho druhý pokus v r. [[1936]] už bol úspešný, pričom sa onedlho stal ministrom vnútra. Neskôr vykonával funkciu ministra spravodlivosti (1937-1939), kedy sa preslávil tzv. „Kekkonenovými trikmi“ (Kekkosen konstit), keď sa pokúsil zakázať pravicovo extrémistickú organizáciu Ľudové hnutie ([[Isänmaallinen Kansanliike]], IKL). Proces však nebol celkom legálny a jeho ďalší postup zastavil až [[najvyšší súd]]. Nebol členom vlády ani počas [[Zimná vojna|Zimnej vojny]] <!-- nebo Pokračujúcej vojny -->. Postavil sa proti mierovej dohode s [[Moskva|Moskvou]] na pôde parlamentu v marci 1940<!-- a počas Pokračujúcej vojny -->. Od r. 1940 do r. 1943 pracoval ako riaditeľ Karelského strediska evakuovaných osôb, od 1943 do 1945 ako koordinačný komisár na ministerstve financií. V roku [[1945]] sa znovu stal ministrom spravodlivosti a musel sa zaoberať recipročnými súdmi. V roku [[1950]] vo svojich prvých prezidentských voľbách bol vybraný ako kandidát Agrárnej strany a viedol tvrdú kampaň proti prezidentovi [[Juho Kusti Paasikivi]]mu, s ktorým predtým hneď po vojne spolupracoval. Kekkonen získal len 62 hlasov voliteľov, zatiaľ čo Paasikivi bol znovu zvolený 171 hlasmi. Po voľbách Paasikivi menoval Kekkonena za predsedu vlády. Vo všetkých svojich štyroch vládach zdôrazňoval úlohu Fínska vytvárať a udržiavať priateľské vzťahy so [[ZSSR]]. Toto bolo nazývané v zahraničnej tlači „finlandizáciou“. Napriek svojmu odvolaniu v r. 1953 sa opäť vrátil ako predseda vlády od r. 1954 do r. 1956. == Prezident Fínska == Po voľbách v roku [[1958]] začal ZSSR cez svoje veľvyslanectvo v Helsinkách (na povestnom Tehtaankatu) zasahovať veľmi otvorene do vnútornej fínskej politiky. Vyvolali „krízu nočných mrazíkov“, keď sa im podarilo odvolaním veľvyslanca rozbiť povolebnú víťaznú koalíciu [[sociálna demokracia|sociálnych demokratov]], ktorých politickí predstavitelia boli pre [[Nikita Chruščov|Chruščova]] neprijateľní. Kekkonen využil svoju životnú príležitosť a svojou cestou do [[Leningrad]]u krízu urovnal. Tým zároveň dalo sovietske vedenie všetkým politickým silám jasne najavo, kto je človekom Moskvy. V roku [[1961]] prebehla ešte jedna demonštrácia moci – nótova kríza (kvôli údajným nepriateľským skupinkám hrozil Sovietsky zväz vypovedaním zmluvy), ktorú využil Kekkonen pre rozpustenie parlamentu a dal jasne najavo, ako vyzerá „finlandizácia“ v praxi. Tlak veľkého suseda využíva ten, kto je jeho spojenec. Počas svojho výkonu prezidentskej funkcie sa Kekkonen snažil držať svojich politických súperov na uzde. Súper jeho Strany stredu, Strana národnej koalície bola držaná v opozícii napriek úspechom vo voľbách. Pri akejkoľvek vhodnej príležitosti bol parlament rozpustený, pokiaľ nenadobudol rozloženie síl, ktoré mu vyhovovalo. Prominentní a vysoko postavení lídri strán sa často ocitli mimo diania, zatiaľ čo Kekkonen vyjednával priamo s nižšími orgánmi strany. V šesťdesiatych rokoch bol Kekkonen zodpovedný za hlavné aktivity medzinárodnej politiky, zahŕňajúce napríklad severnú bezjadrovú zónu, bilaterálnu dohodu s [[Nórsko]]m a rokovanie o bezpečnosti a spolupráci v Európe v r. 1969. Účelom týchto iniciatív malo byť vyhnutie sa presadzovaniu vojenských článkov v sovietsko-fínskej zmluve – inými slovami, vojenskej spolupráci medzi Fínskom a Sovietskym zväzom – a tak posilniť fínsky pokus o politiku neutrality. Po [[Pražská jar|invázii]] do [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] v r. 1968 tlak na neutralitu rástol. Kekkonen v r. 1970 informoval ZSSR, že on nemieni pokračovať ako prezident, ani predlžovať sovietsko-fínsku zmluvu, ak Sovietsky zväz nebude pripravený uznať fínsku neutralitu. Kekkonen bol znovu zvolený bez väčších problémov v roku [[1968]]. V roku [[1973]] prijal parlament tzv. výnimočný zákon, čo dovoľovalo predĺžiť prezidentské funkčné obdobie o ďalšie štyri roky. Odstránením akejkoľvek významnej opozície a politickej súťaže znamenalo pre Kekkonena de facto politickú samovládu. Rok [[1975]] sa dá považovať za zenit jeho politickej moci, kedy rozpustil parlament a hostil Konferenciu o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Helsinkách za pomoci dočasnej vlády. V roku [[1978]] sa uskutočnili prezidentské voľby, v ktorých Kekkonen získal kandidatúru podporovanú demokratickými stranami Národnej koalície a vlastne nemal žiadnych vážnych súperov. Získal 259 zo 300 hlasov voliteľov a jeho najbližší súper, Raino Westerholm za kresťanské odbory iba 24. == Záverečná kapitola života == V roku 1981 Kekkonen začal trpieť vážnymi nervovými poruchami, ktoré budili podozrenie, že ovplyvňujú jeho mozgové funkcie. Toho istého roku predseda vlády [[Mauno Koivisto]] navrhol vzpierajúcemu sa Kekkonenovi [[demisia|demisiu]], ale vtedy ešte odmietol odstúpiť. Choroba však postupovala ďalej. V septembri sa Kekkonen stiahol z verejného života a v októbri odstúpil. V abdikačnom vyhlásení však nie je žiadna zmienka o jeho chorobe. Počas odpočinku sa opäť vrátil k publikačnej činnosti a napísal množstvo [[esej]]í a [[fejtón]]ov, ktoré písal i počas svojej vlády, a ktoré patrili k silným mienkotvorným činiteľom pre fínsku spoločnosť. Kekkonen zomrel v [[Tamminiemi]] v 1986 a bol pochovaný so všetkými štátnickými poctami. Jeho dedičia obmedzili prístup k jeho denníkom. Jediným oficiálnym biografom jeho života zostal Juhanni Suomi, ktorý napáda ostatné pokusy o spracovanie života tejto nesporne zaujímavej postavy nielen fínskej histórie. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt}} {{portál|Fínsko|Fínsky|Ľudia|Biografický|Politika|Politický}} {{Prezidenti Fínska}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kekkonen, Urho Kaleva}} [[Kategória:Prezidenti Fínska]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] [[Kategória:Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky]] [[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]] [[Kategória:Nositelia Radu Stará planina]] [[Kategória:Nositelia Radu bielej ruže]] [[Kategória:Nositelia Radu svätého Olafa]] ov5wiae25xyd3clsyx0wv7t8rqy2oe5 Adolf Erik Ehrnrooth 0 157869 8359152 7458762 2026-08-23T11:51:21Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359152 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Adolf Erik Ehrnrooth |Popis osobnosti = fínsky generál |Portrét = Adolf Ehrnrooth vuonna 1963.jpg |Popis portrétu = Adolf Ehrnrooth, 1963. |Dátum narodenia = [[9. február]] [[1905]] |Miesto narodenia = [[Helsinky]], Cárske [[Rusko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2004|2|26|1905|2|9}} |Miesto úmrtia = [[Turku]], [[Fínsko]] |Portál1 = História |Portál2 = Fínsko }} '''Adolf Erik Ehrnrooth''' (* [[9. február]] [[1905]], [[Helsinki]], [[Ruské impérium]] – † [[26. február]] [[2004]], [[Turku]], [[Fínsko]]) bol [[Fínsko|fínsky]] [[generál]], [[rytier Mannerheimovho kríža]] a vrcholný predstaviteľ a hovorca [[veterán]]ov [[zimná vojna|zimnej]] a [[pokračovacia vojna|pokračovacej vojny]]. V roku [[2004]] skončil v ankete [[Veľkí Fíni]] na 4. mieste za [[Carl Gustaf Emil Mannerheim|maršalom Mannerheimem]] a prezidentmi [[Risto Ryti|Rytim]] a [[Urho Kaleva Kekkonen|Kekkonenom]]. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ehrnrooth, Adolf Erik}} [[Kategória:Fínske vojenské osobnosti]] [[Kategória:Fínske osobnosti druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] sj3qsneljhsnhr8oilj90aol3wi4nmf Cecil Rhodes 0 167102 8359113 7939161 2026-08-23T09:51:15Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359113 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Cecil Rhodes | Portrét = CecilRhodes.jpg | Popis osoby = britský koloniálny podnikateľ a politik | Dátum narodenia = [[5. júl]] [[1853]] | Miesto narodenia = [[Bishop’s Stortford]], [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1902|3|26|1853|7|5}} | Miesto úmrtia = [[Kapské Mesto|Muizenberg]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]| | Portál1 = Spojené kráľovstvo }} '''Cecil John Rhodes''' (* [[5. júl]] [[1853]], [[Bishop’s Stortford]], [[Spojené kráľovstvo]] – † [[26. marec]] [[1902]], [[Kapské Mesto|Muizenberg]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) bol britský koloniálny podnikateľ a [[politik]]; najvýznamnejší predstaviteľ britského [[imperializmus|imperializmu]] konca [[19. storočia]]. V 70. rokoch sa stal majiteľom [[diamant]]ových polí v južnej [[Afrika|Afrike]], v 80. a 90. rokoch organizoval britské koloniálne výboje na juhu [[Afrika|Afriky]]. V roku [[1885]] dosiahol zriadenie britského protektorátu nad [[Botswana|Bečuánskom]] a v roku [[1889]] založil [[Britská juhoafrická spoločnosť|Britskú juhoafrickú spoločnosť]], ktorá získala územie, nazvané v roku [[1895]] na počesť Rhodesa [[Rodézia]]. Súčasne sa pritom účastnil politického života britskej [[Kapská kolónia|Kapskej kolónie]] ([[1890]] – [[1896]], predseda vlády). Za konečný cieľ britskej koloniálnej expanzie považoval vytvorenie súvislého pásu britských dŕžav od [[Kapské Mesto|Kapského Mesta]] po [[Káhira|Káhiru]]; podieľal sa na začlenení [[Transvaal]]u a [[Oranžsko|Oranžska]] do britskej Južnej Afriky a na rozpútaní [[Juhoafrická vojna|Juhoafrickej vojny]] [[1899]] – [[1902]]. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.rhodeshouse.ox.ac.uk/ The Rhodes Trust] * [http://www.independent.co.uk/news/world/africa/cecil-rhodes-a-bad-man-in-africa-654195.html Cecil Rhodes: A bad man in Africa] {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Rhodes, Cecil}} [[Kategória:Britskí politici]] [[Kategória:Britskí podnikatelia]] [[Kategória:Agnostici]] [[Kategória:Britskí slobodomurári]] 7wfn2aajg7bxtouo3nfvclf3r640z3u Frederik Willem de Klerk 0 168647 8359089 8083552 2026-08-23T09:35:14Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359089 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Politik | Meno = Frederik Willem de Klerk | Popis osoby = | Portrét = F. W. de Klerk 2012.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Poradie = | Úrad = Štátny prezident Južnej Afriky | Začiatok obdobia = [[15. august]] [[1989]] | Koniec obdobia = [[10. máj]] [[1994]] | Predchodca = [[Pieter Willem Botha|P. W. Botha]] | Nástupca = [[Nelson Mandela]] | Dátum narodenia = [[18. marec]] [[1936]] | Miesto narodenia = [[Johannesburg]], [[Juhoafrická únia]] | Dátum úmrtia = {{duv|2021|11|11|1936|3|18}} | Miesto úmrtia = [[Kapské Mesto]], [[Juhoafrická republika]] | Politická strana = [[Národná strana (Južná Afrika)|Národná strana]] | Alma mater = [[Potchefstroom University]] | Profesia = Politik | Národnosť = [[Afrikánci|afrikánska]] | Vierovyznanie = [[Kalvinizmus|Kalvín]] | Manželka = Marike Willemse (1959-1996) <br> Elita Georgiadis (od 1999) | Partnerka = | Deti = Jan <br> Willem <br> Susan | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Frederik Willem de Klerk''' (* [[18. marec]] [[1936]], [[Johannesburg]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] – † [[11. november]] [[2021]], [[Kapské Mesto]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Vo veku 85 rokov zomrel exprezident JAR Frederik Willem de Klerk | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/vo-veku-85-rokov-zomrel-exprezident-fred/589774-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2021-11-11 | dátum prístupu = 2021-11-11 }}</ref><ref name="reuters">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = South Africa's last white president, FW de Klerk, dies at home | url = https://www.reuters.com/world/africa/safricas-last-white-president-fw-de-klerk-dies-hospital-2021-11-11/ | vydavateľ = reuters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> bol juhoafrický politik. Od septembra [[1989]] do mája [[1994]] bol prezidentom [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]]. De Klerk stál na čele juhoafrickej [[Národná strana (JAR)|Národnej strany]] do roku [[1997]]. Spolu s [[Nelson Mandela|Nelsonom Mandelom]] sa podieľal na zániku [[apartheid]]u v Južnej Afrike a v roku [[1993]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]]. == Životopis == Frederik Willem de Klerk vyštudoval strednú školu v Krugersdorp. V roku [[1958]] úspešne absolvoval univerzitu Potchefstroom v odbore právo. Potom založil advokátsku kanceláriu v meste Vereeniging, za ktoré bol v roku [[1969]] zvolený do parlamentu. V roku [[1978]] sa stal členom juhoafrickej vlády, kde pôsobil na rôznych postoch 11 rokov. === Prezidentské obdobie === De Klerk sa stal prezidentom [[15. september|15. septembra]] [[1989]]. Po svojom nástupe do funkcie odsúdil apartheid, nechal z väzenia prepustiť [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]], uväzneného v roku [[1964]] na doživotie a umožnil obnovenie politickej činnosti [[Africký národný kongres|Afrického národného kongresu]]. Počas jeho úradu sa Južná Afrika zbavila svojho arzenálu [[Jadrové zbrane|jadrových zbraní]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Friedman | meno = Uri | autor = | odkaz na autora = | titul = Why One President Gave Up His Country's Nukes | url = https://www.theatlantic.com/international/archive/2017/09/north-korea-south-africa/539265/ | vydavateľ = theatlantic.com | dátum vydania = 2017-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-11-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> === Smrť === De Klerk zomrel doma 11. novembra 2021 po boji s rakovinou mezoteliómu.<ref name="reuters"/> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Biografický výhonok}} {{Prezidenti JAR}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Klerk, Frederik Willem de}} [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Prezidenti Južnej Afriky]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Zahraniční členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Juhoafrickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti afrikánskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Johannesburgu]] ero5f664xpcykgo6vf7vip917cuoxdu Zeitgeist (album) 0 169530 8359161 7889318 2026-08-23T11:54:34Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359161 wikitext text/x-wiki {{Infobox Album | Názov = Zeitgeist | Interpret = [[The Smashing Pumpkins]] | Typ = [[Štúdiový album]] | Obrázok albumu = | Farba pozadia = #B0C4DE | Dátum vydania = [[6. júl]], [[2007]] | Miesto nahratia = august 2006 – február 2007 | Žáner = [[Alternative rock]] | Dĺžka = 52:22 | Vydavateľ = [[Reprise Records|Reprise]] | Producent = [[Billy Corgan]], [[Jimmy Chamberlin]], [[Terry Date]], [[Roy Thomas Baker]] | Recenzie = *[[All Music Guide]] [[Obrázok:2 stars.svg|70px]] [http://www.allmusic.com/album/zeitgeist-r1058795 link] *''[[Blender (časopis)|Blender]]'' [[Obrázok:3 stars.svg|70px]] [http://www.blender.com/guide/reviews.aspx?id=4613 link] *[[Digital Spy]] [[Obrázok:4 stars.svg|70px]] [http://www.digitalspy.co.uk/music/a65132/smashing-pumpkins-zeitgeist.html link] *''[[Entertainment Weekly]]'' (B) [http://www.ew.com/ew/article/0,,20044817,00.html link] *[[IGN]] (6.9/10) [http://music.ign.com/articles/802/802105p1.html link] *''[[Kerrang!]]'' [[Obrázok:2 stars.svg|70px]] *''[[NME]]'' (5/10) [http://www.nme.com/reviews/8751 link] *[[Pitchfork Media]] (4.9/10) [http://pitchforkmedia.com/article/record_review/44083-zeitgeist link] *[[PopMatters]] (8/10) [http://www.popmatters.com/pm/music/reviews/43607/smashing-pumpkins-zeitgeist/ link] *''[[Q (časopis)|Q]]'' [[Obrázok:2 stars.svg|70px]] *''[[Rolling Stone]]'' [[Obrázok:4 stars.svg|70px]] [http://www.rollingstone.com/reviews/album/15237933/review/15523986/zeitgeist link] *''[[Spin (časopis)|Spin]]'' [[Obrázok:3.5 stars.svg|70px]][http://www.spin.com/reviews/2007/07/0707_smashingpumpkins/ link] *''[[The Guardian]]'' [[Obrázok:2 stars.svg|70px]] [http://music.guardian.co.uk/reviews/story/0,,2119334,00.html link] *''[[The New York Times]]'' [[Obrázok:3.5 stars.svg|70px]] [http://www.nytimes.com/2007/07/09/arts/music/09choi.html?_r=1&ref=music&oref=slogin link] *''[[Uncut (časopis)|Uncut]]'' [[Obrázok:4 stars.svg|70px]] [http://www.uncut.co.uk/music/smashing_pumpkins/reviews/9960 link] *''[[Village Voice]]'' [[Obrázok:4 stars.svg|70px]][http://www.villagevoice.com/music/0727,wood,77160,22.html link] *[[Yahoo! Music]] [[Obrázok:3 stars.svg|70px]] [http://uk.launch.yahoo.com/070718/33/21eh7.html link] | Predchádzajúci album = [[Machina II/The Friends & Enemies of Modern Music]]<br>(2000) | Tento album = Zeitgeist<br>(2007) | Nasledujúci album = [[American Gothic (Smashing Pumpkins EP)|American Gothic]]<br>(2008) }} '''''Zeitgeist''''' je v poradí šiestym štúdiovým albumom [[Spojené štáty|americkej]] alternatívnej [[rock]]ovej skupiny [[The Smashing Pumpkins]]. Album vyšiel [[10. júl]]a [[2007]]. Z albumu sú zatiaľ vonku single „[[Tarantula (The Smashing Pumpkins)|Tarantula]]“ a „[[That’s the Way (My Love Is)]]“ Je to ich prvý album od rozpadu v roku [[2000]], avšak [[The Smashing Pumpkins]] sa po znovuzaložení na ňom nepracovali v pôvodnej zostave, ale [[James Iha|Jamesa Ihu]] nahradil [[Jeffrey Shroeder]] a [[D’Arcy]] nahradila [[Ginger Reyes]]. V tomto albume sa vracajú k ich začiatkom a k hutnému rockovému zvuku, v ktorom dominujú prevažne dynamické gitarové riffy a výrazné sóla. == Zoznam skladieb == # „Doomsday Clock“ – 3:44 # „7 Shades of Black“ – 3:17 # „Bleeding the Orchid“ – 4:03 # „That's the Way (My Love Is)“ – 3:48 # „Tarantula“ – 3:51 # „Starz“ – 3:43 # „United States“ – 9:53 # „Neverlost“ – 4:20 # „Bring the Light“ – 3:40 # „(Come On) Let's Go!“ – 3:19 # „For God and Country“ – 4:24 # „Pomp and Circumstances“ – 4:21 === Bonusové skladby === #<li value=9> „Death from Above“ – 4:06 #<li value=11> „Stellar“ – 6:22 #<li value=13> „Zeitgeist“ – 2:49 === Reedícia Best Buy === #<li value=8> „Death from Above“ – 4:06 #<li value=11> „Neverlost“ – 4:20 # „Stellar“ – 6:22 # „Ma Belle“ – 4:08 # „For God and Country“ – 4:24 # „Pomp and Circumstances“ – 4:21 == Výroba albumu == === The Smashing Pumpkins === *[[Billy Corgan]] – spev, gitary, basová gitara, klávesy, [[klavír]], [[producent]], mixáž, [[fotografia|fotografie]] *[[Jimmy Chamberlin]] – [[bicie]], producent, mixáž === Spolupráca === *[[Terry Date]] – producent (skladby 4,8,10,11), nahrávanie (okrem skladieb 6,9) *[[Roy Thomas Baker]] – producent a nahrávanie (skladby 6,9,12), ďalšie produkcie (tracks 5,12), mixáž *[[Bjorn Thorsrud]] – nahrávanie (skladby 1,2,3,5,7,12), asistent mixáže *Vanessa Parr, Noel Zancanella – asistenti mixáže a asistenti technikov *Chris Owens, Kevin Mills, Alex Pavlides, Zephyrus Sowers, Bo Joe, Davey Rieley – asistenti technikov *Stephen Marcussen – mastering *Bruce Dickson, Justin Corrigan – fotografovanie umelecký dohľad *Christina Wagner – fotografovanie producent *Matt Taylor – dizajn bookletu *[[Shepard Fairey]] – dizajn obalu *Cynthia Obsenares – dizajn kostýmov pre fotografovanie *Amber Griffin – vlasový styling a makeup pre fotografovanie === Výroba reedície === *Kristin Burns – "in studio" fotografie *[[Linda Strawberry]] – "in studio" fotoilustrácie === Výroba ''Inside the Zeitgeist'' === *Will Knapp – úpravy *Jared Paul, Devin Sarno, Rob Gordon – výkonní producenti *Janelle Lopez – vedúci výroby *Bruce Dickson – strih *On the Scene Productions, Inc.; Vision Istanbul Prod. Services; Speedway Films – strih interview *[[P.R. Brown]] – réžia videoklipov „Tarantula“ a „That's the Way (My Love Is)“ *Kristin Burns, Lisa Johnson – fotografi === Spolupráca na koncertnom turné === *[[Ginger Reyes]] – [[basová gitara]], [[spev]] *[[Jeff Schroeder]] – [[gitara]], spev *[[Lisa Harriton]] – [[klávesy]], spev == História vydania albumu== {|class="wikitable" ! Krajina ! dátum |- | [[Írsko]] | [[6. júl]], [[2007]] |- | [[Holandsko]] | [[6. júl]], [[2007]] |- | [[Nemecko]] | [[6. júl]], [[2007]] |- | [[Nový Zéland]] | [[6. júl]], [[2007]] |- | [[Spojené kráľovstvo]] | [[9. júl]], [[2007]] |- | [[Spojené štáty|USA]] | [[10. júl]], [[2007]] |- | [[Argentína]] | [[10. júl]], [[2007]] |- | [[Kanada]] | [[10. júl]], [[2007]] |- | [[Austrália]] | [[14. júl]], [[2007]]<ref>{{cite web | url = http://www.sanity.com.au/product/product.asp?sku=2096208 | title = Sanity.com.au | accessdate = 2007-07-10 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070927022552/http://www.sanity.com.au/product/product.asp?sku=2096208 | archivedate = 2007-09-27 }}</ref> |- | [[Portugalsko]] | [[19. júl]], [[2007]] |- |} == Pozície v rebríčkoch == ===Album=== {|class="wikitable" ! rok ! rebríček ! pozícia |- | 2007 | US [[Billboard 200|''Billboard'' 200]]<ref>{{cite web | url = http://www.mtv.com/news/articles/1565010/20070718/t_i_.jhtml | title = Pumpkins Can't Dethrone Billboard King T.I. | publisher = [[Mtv]] | accessdate = 2007-07-20 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20100401193857/http://www.mtv.com/news/articles/1565010/20070718/t_i_.jhtml | archivedate = 2010-04-01 }}</ref> | 2 |- | 2007 | [[RIANZ|New Zealand RIANZ Album Charts]]<ref name="new zealand album charts">{{cite web | url = http://www.rianz.org.nz/rianz/chart.asp | title = Top 40 Albums - 16 July 2007 | publisher = RIANZ.nz | accessdate = 2007-07-17}}</ref> | 1 |- | 2007 | Canadian Album Charts<ref name="Canadian Album Charts">{{cite web | url = http://jam.canoe.ca/Music/Artists/S/Smashing_Pumpkins/2007/07/18/4349321-ca.html | title = Reunited Pumpkins Smash Charts | publisher = Canoe.ca | accessdate = 2007-07-18}}</ref> | 1 |- | 2007 | UK Album Charts<ref name="uk album charts">{{cite web | url = http://www.theofficialcharts.com/top40_albums.php | title = Top 100 Albums Chart - Chart Week Ending Date 21/07/07 | publisher = The Official UK Charts Company | accessdate = 2007-07-17}}</ref> | 4 |- | 2007 | Irish Album Charts<ref name="irish album charts">{{cite web | url = http://www.irma.ie/aucharts.asp#albums | title = Top 100 Individual Artist Albums | publisher = IRMA.ie | accessdate = 2007-07-17 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20141006093907/http://www.irma.ie/aucharts.asp#albums | archivedate = 2014-10-06 }}</ref> | 5 |- | 2007 | Switzerland album charts<ref name="Switzerland album charts">{{cite web| url = http://smashingpumpkins.com/news| title = Top 40 Albums - 18 July 2007| publisher = SmashingPumpkins.com| accessdate = 2007-07-18| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070708024515/http://www.smashingpumpkins.com/news| archivedate = 2007-07-08}}</ref> | 5 |- | 2007 | Italy album charts<ref name="Switzerland album charts"/> | 5 |- | 2007 | German Album Charts<ref name="German Album Charts">{{cite web | url = http://mtv.de/albumtop50/index.php | title = MTV Germany Album Top 50 | publisher = MTV.de | accessdate = 2007-07-23}}</ref> | 7 |- | 2007 | Holland album charts<ref name="Holland album charts">{{cite web| url = http://smashingpumpkins.com/news| title = Top 40 Albums - 18 July 2007| publisher = SmashingPumpkins.com| accessdate = 2007-07-18| archiveurl = https://web.archive.org/web/20070708024515/http://www.smashingpumpkins.com/news| archivedate = 2007-07-08}}</ref> | 7 |- | 2007 | Australia album charts<ref name="Australia album charts">{{cite web | url = http://www.ariacharts.com.au/pages/charts_display.asp?chart=1A50 | title = Australian Top 50 Albums - 23 July 2007 | publisher = ariacharts.com | accessdate = 2007-07-24}}</ref> | 7 |- | 2007 | Portugal album charts<ref name="Portugal album charts">{{cite web | url = http://www.artistas-espectaculos.com/topafp.php | title = Artistas e Espectáculos 2007 - Associação Fonográfica Portuguesa - Semana 30 | publisher = Associação Fonográfica Portuguesa | accessdate = 2007-07-25 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20080701044504/http://www.artistas-espectaculos.com/topafp.php | archivedate = 2008-07-01 }}</ref> | 7 |- | 2007 | Brazilian Top 30 Albums<ref name="Brazil album charts">{{cite web | url = http://www.hot100brasil.com/chtalbums.html | title = Brazilian Top 30 Albums - 6 August 2007 | publisher = Hot100Brasil.com | accessdate = 2007-08-06}}</ref> | 21 |} ===Single=== {|class="wikitable" ! rok ! singel ! rebríček ! pozícia |- | 2007 | „[[Tarantula (Smashing Pumpkins)|Tarantula]]“ | US [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]<ref name="billboard charts">{{cite web | url = http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=5700&model.vnuAlbumId=933126 | title = Artist Chart History - The Smashing Pumpkins | publisher = Billboard.com | accessdate = 2007-07-11 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20070929141631/http://www.billboard.com/bbcom/retrieve_chart_history.do?model.vnuArtistId=5700&model.vnuAlbumId=933126 | archivedate = 2007-09-29 }}</ref> | 54 |- | 2007 | „Tarantula“ | Modern Rock Tracks<ref name="billboard charts" /> | 2 |- | 2007 | „Tarantula“ | Mainstream Rock Tracks<ref name="billboard charts" /> | 6 |- | 2007 | „Tarantula“ | [[Latvian Airplay Top]]<ref name="latvian airplay top">{{cite web | url = http://www.lanet.lv/news/airplay/new.html | title = Latvian Airplay Top 50, 2007.07.08 | publisher = Lanet.tv | accessdate = 2007-07-12}}</ref> | 13 |- | 2007 | „Tarantula“ | Hot Digital Songs<ref name="billboard charts" /> | 44 |- | 2007 | „Tarantula“ | [[Irish Singles Chart]]<ref name="irish singles charts">{{cite web | url = http://www.irma.ie/aucharts.asp | title = >> IRMA << Irish Charts - Singles, Albums, & Compilations >> | publisher = Irma.ie | accessdate = 2007-07-12 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20141006093907/http://www.irma.ie/aucharts.asp | archivedate = 2014-10-06 }}</ref> | 44 |- | 2007 | „Tarantula“ | Mainstream Pop 100<ref name="billboard charts" /> | 50 |- | 2007 | „Tarantula“ | UK Singles Chart<ref name="uk singles charts">{{cite web | url = http://www.theofficialcharts.com/top40_singles.php | title = The Official UK Charts Company : TOP 100 SINGLES CHART | publisher = theofficialcharts.com | accessdate = 2007-07-12}}</ref> | 59 |- | 2007 | „[[Doomsday Clock]]“ | US ''Billboard'' Hot 100<ref name="billboard charts" /> | 97 |- | 2007 | „Doomsday Clock“ | Mainstream Pop 100<ref name="billboard charts" /> | 81 |- | 2007 | „[[That's the Way (My Love Is)]]“ | Modern Rock Tracks<ref name="billboard charts" /> | 23 |- | 2007 | „That's the Way (My Love Is)“ | Mainstream Rock Tracks<ref name="billboard charts" /> | 32 |- | 2007 | „That's the Way (My Love Is)“ | UK Singles Chart<ref name="uk singles charts"/> | 94 |} == Referencie == <references /> [[Kategória:Hudobné albumy z 2007]] [[Kategória:Albumy The Smashing Pumpkins]] okcv3sz7ued8ule4857gciwccyfans3 Volary 0 172420 8359020 8155525 2026-08-23T01:38:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359020 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Volary | typ = mesto | znak = Volary znak.png | vlajka = Flag of Volary.svg | obrázok = Volary.jpg | popis = Letecký pohľad na Volary z juhozápadu | ob.roz.pôs = Prachatice | pov.ob = Volary | krajina = Čechy | rieka = | nadmorská výška = 760 | zemepisná šírka = 48,908889 | zemepisná dĺžka = 13,886667 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 107,63 | prvá zmienka = 1359 | starosta = Martina Pospíšilová (HNHRM) | PSČ = 384 51 | početč = 3 | početzsj = 15 | početk = 7 | NUTS5 = CZ0315 550671 | adresa = Městský úřad Volary<br />Náměstí 25<br />384 51 Volary | email = mesto.volary@wo.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.mestovolary.cz | commons = Volary }} '''Volary''' ({{Audio|Cs-Volary.ogg|Volary}}, po nemecky ''Wallern'') sú [[mesto (Česko)|mesto]] nachádzajúce sa na juhu [[Čechy|Čiech]], v juhozápadnej časti [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]] {{km|16|m}} juhozápadne od najbližšieho [[mesto (všeobecne)|mesta]] [[obec s rozšírenou pôsobnosťou|s rozšírenou pôsobnosťou]] [[Prachatice|Prachatíc]]. Volary tiež ležia na území [[Chránená krajinná oblasť Šumava|CHKO Šumava]] a na hranici [[Národný park Šumava|NP Šumava]]. Mestská zástavba je situovaná do kotliny [[Teplá Vltava|Teplej Vltavy]] severne od rieky, okolo [[Volarský potok|Volarského potoka]]. Názov mesta má nemecký pôvod a je pravdepodobne odvodené od lesov, ktoré mesto obklopujú. Volary mali k roku [[2010]] 4094 obyvateľov.<ref name="obyv"/> Založenie mesta súvisí s kolonizáciou Šumavy v 13. a 14. storočí.<ref name="Starý" /> Rozvoj mesta bol tiež po stáročia ovplyvňovaný a podporovaný prítomnosťou [[Prachatice|prachatickej]] vetvy [[Zlatá cesta (história)|Zlatej cesty]]. Prvá písomná zmienka o Volaroch pochádza z roku [[1359]]. Vtedy bol medzi členmi mestskej rady v [[Prachatice|Prachaticiach]] uvedený istý Ondřej z Volar.<ref name="Starý"/> Postupne sa Volary práve vďaka rozvoju Zlatej cesty rozrastali. V roku 1871 boli povýšené na mesto. Volary boli značne ovplyvnené udalosťami [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. V máji 1945 cez mesto prešiel [[Pochod smrti]] z [[Koncentračný tábor Helmbrechts|koncentračného tábora Helmbrechts]].<ref name="Krejsová">{{Citácia knihy | priezvisko = Krejsová | meno = Jaroslava | odkaz na autora = | titul = Přes Volary přešla smrt − pochod smrti očima pamětníků | vydavateľ = Krebul | miesto = Volary | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Na základe [[Benešove dekréty|Benešových dekrétov]] potom došlo v roku 1946 k [[Vysídlenie Nemcov z Česko-slovenska|vysídleniu Nemcov]]. Po vojne nastal opäť rozvoj a dnes sú Volary významným komunikačným uzlom [[Šumava|Šumavy]] a strediskom turistického ruchu, k čomu prispieva i to, že sú najväčším horským mestom Šumavy.<ref name="Kozák 2008"/> Volary zaberajú celkom {{km2|107.63}}<ref name="volary-zakladné informácie" /> a mesto je členené na 3 [[časť obce|miestne časti]], z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Časť historického centra bola v roku 1995 vyhlásená [[Dedinská pamiatková rezervácia|dedinskou pamiatkovou rezerváciou]].<ref name="volary.eu-roubenky" /> Chránené sú predovšetkým [[Zrub|zrubové domy]] vystavané v [[Alpská ľudová architektúra|alpskom štýle]]. == Etymológia a heraldika == Najstarší dochovaný názov dnešného mesta je nemecký ''Wallern'' z roku [[1359]]. Jeho pôvod býva vysvetľovaný ako pochádzajúci z nemeckého nárečového spojenia ''ze den waldaeren'' = „u lesných obyvateľov“, v ktorom bolo bavorským nárečím zmenené ''-ld-'' na ''-ll-''. Hláskovou a slovotvornou adaptáciou z neho malo potom vzniknúť české meno, ktoré je prvýkrát zmieňované v roku 1444 ako ''Wolari''. Druhou možnosťou je výklad, že meno vzniklo od významu dedina „volarov“ (obchodníkov s [[dobytok|dobytkom]], prípadne sedliakov chovajúcich dobytok). Táto interpretácia názvu však býva považovaná za menej pravdepodobnú.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Lutterer | meno = Ivan | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šrámek | meno2 = Rudolf | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Zeměpisná jména v Čechách, na Moravě a ve Slezsku | vydavateľ = Tobiáš | miesto = Havlíčkův Brod | rok = 1997 | isbn = 80-85808-50-1 | kapitola = | strany = 318 | jazyk = }}</ref> Mestský znak je tvorený strieborným štítom, v ktorom sú umiestnené štyri jedle, prostredné sú vyššie než krajné, stojace na kamenistej pôde. Symbol má doložiť, že Volary mali vždy právo v lesoch volne pásť dobytok a rúbať stromy.<ref name="volary-dejiny" /> Znak bol udelený mestu 30. apríla 1871 cisárom [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]]<ref name="volary-dejiny" /> Mestská vlajka je odvodená zjednodušením mestského znaku a bola mestu udelená v roku 1995.<ref name="volary-dejiny" /> Na vlajke je v zelenom poli umiestnená biela krokva tvaru zalomeného brvna. Tento tvar tiež býva pripodobňovaný písmenu „V“, ako k iniciále Volarov.<ref name="volary-dejiny" /> == Dejiny == Založenie Volarov súviselo s celkovou [[Kolonizácia|kolonizáciou]] [[Šumava|Šumavy]] v 13.−14. storočí, kedy vznikali nové dediny prevažne s nemeckým obyvateľstvom prichádzajúcim často z územia [[Passau|pasovsk]]ého biskupstva.<ref name="Starý">{{Citácia knihy | priezvisko = Starý | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Volary městečko na Šumavě | vydavateľ = MNV Volary | miesto = Volary | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 27 | jazyk = }}</ref> Druhou podstatnou okolnosťou bolo preloženie pôvodnej trasy „Prachaticih via“, obchodnej cesty z [[Passau|Pasova]] do Čiech neskôr nazývanej [[Zlatá cesta (história)|Zlatá cesta]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Praxl | meno = Paul | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Die „Prachaticih via“, Hinweise auf einen Altweg im Böhmerwald | periodikum = Zlatá stezka | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = | ročník = 4 | číslo = | strany = 10 – 15 | url = | issn = }}</ref> Tá na české územie vstupovala údolím [[Studená Vltava|Studenej Vltavy]] a pokračovala cez neskoršie osady [[Pěkná]] a [[Zbytiny]] do Prachatíc. Ale v prvej polovici 14. storočia bola, pravdepodobne kvôli močiarom, vytýčená nová vyššie položená trasa cez hrebeň [[Haidel]]u k dnešným [[České Žleby|Českým Žlebom]] a cez [[brod]] na [[Vltava|Teplej Vltave]] do širokej volarskej kotliny<ref name="Kubů, Zavřel">{{Citácia periodika | priezvisko = Kubů | meno = František | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = ZAVŘEL, Petr | titul = Radvanovický systém Zlaté stezky | periodikum = Zlatá stezka | odkaz na periodikum = | rok = 1997 | mesiac = | ročník = 4 | číslo = | strany = 17 – 40 | url = | issn = }} </ref> náležiacej k panstvu Prachatice, ktoré bolo až do [[husitstvo|husitských vojen]] v majetku [[Kráľovská kolegiátna kapitula sv. Petra a Pavla na Vyšehrade|vyšehradskej kapituly]]. Prvá písomná zmienka o Volaroch je z roku [[1359]], kedy je medzi členmi mestskej rady v [[Prachatice|Prachaticiach]] uvedený Ondřej z Volar.<ref name="Starý"/> Nová osada Volary sa čoskoro rozrástla na najväčšie stredisko prepravy tovaru na českej strane Zlatej cesty.<ref name="Kubů, Zavřel"/> Husitské vojny a nasledujúce povojnové roky, kedy sa krajom potulovali tlupy žoldnierov a prepadávali kupcov (jedna z nich sídlila na hrade [[Hus]] {{km|6|m}} od Volarov), prerušili rozmach obchodu na Zlatej ceste.<ref name="Kubů, Zavřel"/> V roku 1437 dal do zástavy [[cisár]] [[Žigmund Luxemburský|Žigmund]] prachatické panstvo vrátane Volarov Jánovi Smilovi z Křemže. Potom sa Prachatíc a Volarov zmocnil falšovanou listinou [[Oldřich II. z Rožmberku]].<ref name="Starý"/> Od [[Rožmberkovci|Rožmberkovcov]] získali v roku 1457 panstvo bratia [[Prokop z Rabštejnu|Prokop]] a [[Ján z Rabštejnu]] a od Rabštejnovcov v roku 1493 [[páni z Roupova]], ktorí ich držali do roku 1501. V roku 1503 sa panstva vrátilo do rúk Rožmberkovcov, za ktorých vlády sa Volary dočkali niektorých výsad (právo konania týždenného trhu, bezplatné užívanie stavebného i palivového dreva, pastva dobytka v panských lesoch).<ref name="Starý"/> Počas 16. storočia dosiahol obchod s pasovskou soľou pod ochranou Rožmberkovcou svoj vrchol.<ref name="Kubů, Zavřel"/> Volary boli hojne využívané pre prenocovanie prepravcov tovaru ([[čeština|po česky]] soumarov), ktorí prepravovali tovar po ceste.<ref name="volary-dejiny">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = MÚ | meno = Volary | odkaz na autora = | titul = História mesta | url = http://www.mestovolary.cz/7-Mesto-Volary/4-Historie-mesta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100808114352/http://www.mestovolary.cz/7-Mesto-Volary/4-Historie-mesta | dátum archivácie = 2010-08-08 }}</ref> Vďaka prítomnosti prepravcov bolo vo Volaroch v 16. storočí 13 hostinských a 4 kováči.<ref name="volary-dejiny" /> V tej istej dobe prebiehala ďalšia kolonizačná vlna, s ktorou sa vo Volaroch objavili zrubové [[Alpská ľudová architektúra|domy alpského typu]] (tzv. ''volarské alpské domy''). Podľa Pavla Fencla je možné vzhľadom k existencii podobného domu v horských oblastiach [[Bavorský les|Bavorského lesa]] odmietnuť teórie prenesenia typu stavby z [[Korutánsko|Korutánska]], [[Štajersko|Štajerska]] či [[Tirolsko|Tirolska]] kolonizátormi z týchto zemí.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Fencl | meno = Pavel | odkaz na autora = | titul = Šumava - příroda, historie, život. | vydavateľ = Baset | miesto = Havlíčkův Brod | rok = 2003 | isbn = | kapitola = Lidová architektura | strany = 524 | jazyk = }}</ref> Emil Skála považuje nových osadníkov za prepravcov tovaru (soumarov) prichádzajúcich od juhu po Zlatej ceste a pripomína názor Rudolfa Kubitschka, že ich pôvodným domovom bolo povodie rieky [[Rott]] južne od Pasova.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Skála | meno = Emil | odkaz na autora = | titul = Šumava - příroda, historie, život. | vydavateľ = Baset | miesto = Havlíčkův Brod | rok = 2003 | isbn = | kapitola = Jazyk a nářečí Šumavy | strany = 524 | jazyk = }}</ref> V rovnakom období sa v meste usadilo i niekoľko [[Česi|českých]] rodín.<ref name="Mastný" /> V roku 1600 získal panstvo po zadlžení Rožmberkovcov cisár [[Rudolf II.]] Dňa 23. decembra 1622 dostal prachatické panstvo i s Volarmi od cisára [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] [[Hans Ulrich z Eggenbergu]]. Potom zmenili Volary majiteľa opäť až v roku 1719, kedy sa majiteľmi stali [[Schwarzenbergovci]].<ref name="Starý"/> Obchod na Zlatej ceste a tým i prosperitu Volarov citeľne ochromila [[tridsaťročná vojna]]. Po nej sa prevádzka pozvoľna obnovila, ale pre konkurenciu rakúskej soli z [[Gmunden]]u na začiatku 18. storočia celkom zanikla.<ref name="Kubů, Zavřel"/> Fakt, že po storočia bola volarská zástavba tvorená predovšetkým zrubovými stavbami, spôsoboval tiež časté požiare. Požiar v roku 1679 zničil 45 domov. V roku 1863 zhorelo dokonca 59 domov, kostol i škola.<ref name="Starý"/> Na mesto boli Volary povýšené v roku 1871. Tento krok vykonal cisár [[František Jozef I.]] Mestu bol ponechaný ale jeho pôvodný znak.<ref name="volary-dejiny" /> Až do [[Česko-Slovensko|vzniku Česko-Slovenska]] boli Volary národnostne temer stopercentne nemecké − podľa sčítania obyvateľstva v roku 1910 bolo z 3573 obyvateľov vtedajšieho mesta iba 9 Čechov.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Záruba | meno = Vladimír | odkaz na autora = | priezvisko2 = Koblasa | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Šumava - místopisný slovník | vydavateľ = vlastný náklad | miesto = České Budějovice | rok = 2000 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Počas [[Prvá česko-slovenská republika|prvej Česko-slovenskej republiky]] sa počet Čechov vo Volaroch zvýšil na temer dvesto osôb v závere 30. rokov 20. storočia.<ref name="Zmiznuté Čechy"/> Išlo predovšetkým o štátnych zamestnancov (železničiari, četníctvo, finančná stráž, zamestnanci dôchodkovej kontroly). Česká menšina si postupne vybudovala školu a škôlku, futbalové ihrisko, tenisový kurt, turistickú kanceláriu a založila rôzne spolky − [[Klub československých turistov]], Národnú jednotu pošumavskú, konzumné družstvo, kapelu.<ref name="Zmiznuté Čechy"/> [[Súbor:VolarydeadJews.jpg|thumb|right|Americkí vojaci prinútili sudetských Nemcov vo Volaroch prejsť okolo mŕtvol židovských žien, ktoré zomreli pri [[pochod smrti|pochode smrti]], máj 1945]] Po podpísaní [[Mníchovská dohoda|mníchovskej dohody]] bol v septembri 1938 pre tunajších Čechov vypravený evakuačný vlak, Volary sa stali súčasťou [[Nacistické Nemecko|Tretej ríše]] a 2. októbra 1938 boli obsadené [[wehrmacht]]om.<ref name="Zmiznuté Čechy"/> V roku 1940 bol v meste zriadený tábor vojnových zajatcov, ktorí pracovali v továrňach, pri ťažbe dreva, na stavbe komunikácií atď.<ref name="Starý"/> Dňa 4. mája 1945 do Volarov dorazil jeden z [[Pochod smrti|Pochodov smrti]], ktorý [[nacizmus|nacisti]] viedli z [[Koncentračný tábor Helmbrechts|koncentračného tábora Helmbrechts]] až k [[Husinec (okres Prachatice)|Husincu]] pri Prachaticiach.<ref name="Krejsová"/> Dňa 5. mája 1945 boli Volary bez boja odovzdané americkej armáde, ktorá tu zotrvala až do 2. decembra toho istého roku.<ref name="Starý"/> Po jej príchode boli vo Volaroch a okolí ([[Kvilda]], [[Polka (Horní Vltavice)|Polka]], [[Cudrovice]], [[Bierbruck]], [[Blanický mlýn]]) nájdené a exhumované zomrelé či zastrelené ženy. Ďalšie obete pribudli zo skupiny, ktorú nacistické stráže pochodu zanechali vo Volaroch a ktoré boli po oslobodení umiestnené vo vojenskom lazarete.<ref name="Krejsová"/> Celkom bolo na samostatnom cintoríne pohchovaných 96 prevažne židovských žien. Dnes je tam umiestnený pietný pamätník a cintorín je zapísaný na zozname židovských pamiatok.<ref name="Kozák 2008"/> Po skončení druhej svetovej vojny sa do mesta sťahovali Česi z vnútrozemia a neskôr i Slováci − reemigranti z [[Maďarsko|Maďarska]] a [[Rumunsko|Rumunska]].<ref name="Mastný"/> [[Vysídlenie Nemcov z Česko-Slovenska|Organizovaný odsun Nemcov]] z Volarska bol začatý 8. marca 1946.<ref name="Starý"/> Po prvom transporte, kedy bolo 658 volarských Nemcov odvezených vlakom na zhromaždisko do Prachatíc a odtiaľ po desiatich dňoch do Nemecka, nasledovali ďalšie štyri veľké odsuny, pri ktorých predbežné zhromaždisko bolo už priamo vo Volaroch.<ref name="Zmiznuté Čechy"/> Komunita starousadlíkov bola z mesta vysídlená takmer bezo zvyšku. Po zmene politického režimu sídlila vo Volaroch od 1. októbra 1949 jednotka [[Pohraničná stráž|pohraničnej stráže]], ktorá mala za úlohu strážiť [[Štátna hranica Česka|hranicu štátu]] so susedným [[Nemecko]]m. Jej pôsobnosť zanikla až po páde [[železná opona|železnej opony]].<ref name="gotisek.estranky.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = gotisek.estranky.cz | odkaz na autora = | titul = Dislokace útvarů Pohraniční stráže | url = http://www.gotisek.estranky.cz/clanky/ps_-vs-a-osh/dislokace-utvaru-pohranicni-straze | dátum vydania = 2009-06-15 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-30 | vydavateľ = eStránky.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100324190732/http://www.gotisek.estranky.cz/clanky/ps_-vs-a-osh/dislokace-utvaru-pohranicni-straze | dátum archivácie = 2010-03-24 }}</ref> Dodnes ju pripomínajú priestory kasární v západnej časti Volarov. V roku 1995 Volary získali mestskú vlajku, ktorá vznikla [[štylizácia|štylizáciou]] mestského znaku.<ref name="volary-dejiny" /> Od toho istého roku je mesto tiež chránené pamiatkovou zónou.<ref name="volary-dejiny" /> == Geografia a geológia == [[Súbor:Volary map.svg|thumb|left|Situačný plánik Volarov]] Volary sa nachádzajú v južnej časti [[okres Prachatice|okresu Prachatice]], ktorý leží v juhozápadnej časti [[Juhočeský kraj|Juhočeského kraja]]. Od krajského mesta [[České Budějovice]] sú Volary vzdialené {{km|45|m}} západným smerom. Okresné mesto [[Prachatice]] leží {{km|16|m}} severovýchodným smerom. Ďalším blízkym veľkým mestom je nemecké okresné mesto [[Passau]] vzdialené {{km|50|m}} juhozápadným smerom. Hranica s [[Nemecko]]m totiž prechádza asi 10 kilometrov južne od Volarov. Mesto leží v [[Nadmorská výška|nadmorskej výške]] {{mnm|760}} uprostred kotliny, ktorá je severným výbežkom [[Vltavická brázda|Vltavickej brázdy]] a ktorá je obklopená [[Boubínská hornatina|Boubínskou hornatinou]] na západe, [[Prachatická hornatina|Prachatickou hornatinou]] na severe a [[Želnavská hornatina|Želnavskou hornatinou]] na východe. K juhu sa kotlina znižuje k sútoku [[Teplá Vltava|Teplej]] a [[Studená Vltava|Studenej Vltavy]]. Vzhľadom na svoju horskú polohu Volary prináležia, v rámci [[podnebie Česka|podnebnej regionalizácie Česka]], do chladnej podnebnej oblasti.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Quitt | meno = Evžen | odkaz na autora = | titul = Klimatické oblasti Československa | vydavateľ = GÚ ČSAV | miesto = Brno | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 72 | jazyk = }}</ref> Tá je charakterizovaná napr. iba desiatimi až tridsiatimi [[Letný deň|letnými dňami]] v roku a naopak stoštyridsiatimi až stošedesiatimi [[Mrazivý deň|mrazivými dňami]]. V období 1961−1990 patrili Volary priemernou ročnou teplotou vzduchu k intervalu 4−5 °C<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = HOLTANOVÁ | meno = Eva | odkaz na autora = | priezvisko2 = Skalák | meno2 = Petr | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Průměrná roční teplota vzduchu za období 1961−1990 | url = http://portal.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/ok/images/t6190.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-11 | vydavateľ = ČHMÚ | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140513035035/http://portal.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/ok/images/t6190.gif | dátum archivácie = 2014-05-13 }}</ref> a priemerným ročným [[zrážky|úhrnom zrážok]] k intervalu 800 – {{mm|1000|m}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = HOLTANOVÁ | meno = Eva | odkaz na autora = | priezvisko2 = SKALÁK | meno2 = Petr | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Průměrný roční úhrn srážek za období 1961−1990 | url = http://portal.chmi.cz/files/portal/docs/meteo/ok/images/sra6190.gif | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-11 | vydavateľ = ČHMÚ | miesto = | jazyk = }}</ref> Od roku 2007 je vo Volaroch v prevádzke [[meteorologická stanica]], ktorá od roku 2008 používa vybavenie Davis Vantage Pro2.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Meteostanice Volary | url = http://www.pocasi-volary.cz/meteostanice.php | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-11 | vydavateľ = pocasi-volary.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V roku 2009 na tejto stanici namerali priemernú ročnú teplotu 6,5 °C, ročné zrážky {{mm|823.6|m}}, 22 letných dní a 148 mrazových dní.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Štatistiky za rok 2009 | url = http://www.pocasi-volary.cz/volary/summary.php?year=2009 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-11 | vydavateľ = pocasi-volary.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Geologicky Volary patria do [[moldanubikum|moldanubickej oblasti]] [[Český masív|Českého masívu]],<ref name="geologie-mapa1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = ČGS | meno = | odkaz na autora = | titul = Zjednodušená geologická mapa 1:50 000 | url = http://www.geology.cz/app/ciselniky/lokalizace/show_map.php?mapa=g50zj&y=799500&x=1167400&s=1 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = geology.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> presnejšie do jednotvárnej série hornín [[Šumava#Geologické pomery|šumavského moldanubika]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kočárek | meno = Eduard st. | odkaz na autora = | titul = Šumava | vydavateľ = Baset | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7340-021-9 | kapitola = Geologie a petrologie Šumavy | strany = 123 | jazyk = }} </ref> Hojne zastúpenými horninami sú preto [[migmatit]]y a [[pararula|pararuly]] až [[Proterozoikum|starohorného]] pôvodu.<ref name="geologie-mapa1" /> Sú tu teda pôvodnejšími a staršími horninami, ktoré podliehali erózii. Dnes ich pokrývajú predovšetkým v údolných oblastiach Vltavickej brázdy [[štvrtohory|štvrohorné]] [[sediment]]y a v najvlhších miestach [[rašelinisko|rašeliniská]] (Veľká a Malá niva, pri Soumarskom Moste, Vltavský luh, pri Lúčnom potoku)<ref name="geologie-mapa1" /> vyvíjajúce sa od začiatku [[holocén]]u. Na zvetralinách migmatitov a pararúl sa na Volarsku vytvárajú vplyvom nadmorskej výšky silno kyslé [[hnedé pôdy]], nad {{mnm|800}} [[podzol]]ované hnedé pôdy.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kočárek | meno = Eduard st. | odkaz na autora = | titul = Šumava | vydavateľ = Baset | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7340-021-9 | kapitola = Nerostné suroviny minerály a půdy | strany = 139 | jazyk = }} </ref> Geologicky zaujímavou lokalitou je veľký stenový lom {{km|4|m}} juhovýchodne od Volarov, na [[Katastrálne územie|katastrálnom území]] [[Chlum (Volary)|Chlum u Volar]], kde sa zachovali zaoblené žokovité kamene (až {{cm|25|m}} veľké) vytvorené chemickým zvetrávaním [[dvosľudový grandiorit|dvojsľudového grandioritu]] [[Moldanubický granitoidný plutón|moldanubického plutónu]] v teplom a vlhkom podnebí, v ktorom došlo ku kaolínizácii [[živec|živcov]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Kočárek | meno = Eduard st. | odkaz na autora = | titul = Šumava | vydavateľ = Baset | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7340-021-9 | kapitola = Geomorfologie Šumavy | strany = 120 | jazyk = }} </ref> Tieto zvetraniny obsahujú pestrú škálu minerálov: [[albit]], [[kremeň]], [[turmalín]], [[ilmenit]], [[titanit]], [[apatit]], [[zirkón]] atd.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Novák | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Topografická mineralogie jižních Čech 1966−1998 | vydavateľ = Nakladatelství Jelmo | miesto = České Budějovice | rok = 2002 | isbn = | kapitola = | strany = 296 | jazyk = }} </ref> == Členenie a pôsobnosť == [[Súbor:Volary mc.svg|thumb|right|Členenie na miestne časti a KÚ]] Mestský úrad Volary má v správe územie o celkovej rozlohe {{km2|107.63}}.<ref name="volary-zakladné informácie">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Mestský úrad | meno = Volary | odkaz na autora = | titul = Základní informace | url = http://www.mestovolary.cz/7-Mesto-Volary/1-Zakladni-informace | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-19 | vydavateľ = mestovlary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100808130337/http://www.mestovolary.cz/7-Mesto-Volary/1-Zakladni-informace | dátum archivácie = 2010-08-08 }}</ref> Toto územie sa delí na 7 [[katastrálne územie|katastrálnych území]] a 3 [[časť obce|miestne časti]], z ktorých jedna tvorí mestskú zástavbu a zostávajúce 2 sú v blízkom okolí. Podľa sčítania ľudu v roku 2001 sa vo Volaroch nachádzalo 584 domov a žilo tu 4 068 obyvateľov,<ref name="Sčítanie2001">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sčítaní lidu, domů a bytů 2001 | url = http://www.czso.cz/sldb/sldb2001.nsf/obce/550671?OpenDocument | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = 2001-08-24 | dátum prístupu = 2009-09-03 | vydavateľ = Český štatistický úrad | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> podľa posledných súčtov z roku [[2010]] tu žije 4094 obyvateľov.<ref name="obyv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Ministerstvo vnitra, odbor informatizace veřejné správy, oddělení analýz, projekce a programování | titul = Počty obyvatel v obcích | url = http://www.mvcr.cz/soubor/pocet-obcane-leden2010-xls.aspx | dátum vydania = 2010-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-19 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra ČR | miesto = | jazyk = }}</ref> V nasledujúcej tabuľke sú uvedené miestne časti mesta Volary, na ktoré je členené, a ich základné údaje. {| class="wikitable sortable" !width="110pt" style="background:#f3fff3"| Miestna časť!! width="400pt" style="background:#f3fff3"|Počet obyvateľov <small>(2001)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = ČSÚ | titul = Souborné informace | url = http://www.cbudejovice.czso.cz/xc/edicniplan.nsf/t/F5003D87BA/$File/13312703.pdf | dátum vydania = 2003-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = czso.cz | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=august 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref>!! width="150pt" style="background:#f3fff3"|Počet adries <small>(2010)</small><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MVČR | titul = Adresy v České republice | url = http://aplikace.mvcr.cz/adresa/c/volar/index.html | dátum vydania = 2010-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = mvcr.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> |- style="display:none" |A||A||A |- |[[Chlum (Volary)|Chlum]] || 22 || 35 |- |[[Mlynářovice (Volary)|Mlynářovice]] || 47 || 56 |- |Volary || 3999 || 617 |- |} V tejto tabuľke je uvedený kompletný zoznam [[katastrálne územie|katastrálnych území]] Volarov, vrátane rozlohy a [[Základná sídelná jednotka|základných sídelných jednotiek]], ktoré na nich ležia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Územne identifikačný register ČR |url=http://www.isu.cz/uir/scripts/index.asp |dátum prístupu=2011-01-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20030818003005/http://www.isu.cz/uir/scripts/index.asp |dátum archivácie=2003-08-18 }}</ref> {| class="wikitable sortable" !width="110pt" style="background:#f3fff3"| Názov KÚ!! width="400pt" style="background:#f3fff3"|Základné sídelné jednotky!! width="100pt" style="background:#f3fff3"|Časť obce!! width="50pt" style="background:#f3fff3"| km<sup>2</sup> |- style="display:none" |A||A||A |- |[[Cudrovice]]||Cudrovice || Mlynářovice || 6,94 |- |[[Horní Sněžná]] ||Horní Sněžná || Chlum || 7,79 |- |[[Chlum (Volary)|Chlum u Volar]] ||Chlum || Chlum || 7,92 |- |[[Krejčovice]] ||Krejčovice || Mlynářovice || 2,63 |- |[[Milešice]] ||Milešice || Mlynářovice || 12 |- |[[Mlynářovice (Volary)|Mlynářovice u Volar]] ||Mlynářovice || Mlynářovice || 10,96 |- |Volary || Jedlová, Průmyslový obvod, Sídliště, [[Soumarský most]], Stögerova Huť, U Lexova Mlýna, Účelové zařízení, Volary-střed, Za pivovarem || Volary || 59,38 |- |} Mesto Volary je tiež jednou z obcí [[obec s povereným obecným úradom|s povereným obecným úradom]] v [[okres Prachatice|okrese Prachatice]]. Najbližším [[mesto]]m [[obec s rozšírenou pôsobnosťou|s rozšírenou pôsobnosťou]], pod ktoré Volary spadajú, sú [[Prachatice]]. ;Obce náležiace do obvodu povereného obecného úradu Volary<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Radnice | url = http://www.mestovolary.cz/165 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-23 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100808125845/http://www.mestovolary.cz/165 | dátum archivácie = 2010-08-08 }}</ref> * [[Křišťanov]] * [[Lenora]] * [[Nová Pec]] * [[Stožec]] * '''Volary''' * [[Zbytiny]] * [[Želnava]] Mesto Volary sú tiež zakladajúcim členom [[Mikroregión Horní Vltava - Boubínsko|Mikroregiónu Horní Vltava - Boubínsko]]. == Samospráva == Mestský úrad mesta Volary tvoria [[starosta]], jeden zástupca starostu, tajomník úradu a ďalší zamestnanci, mestský úrad tvorí i 5 odborov.<ref name="volary-odbory">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Odbory MÚ | url = http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/23-Odbory-MeU | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-19 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100825102006/http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/23-Odbory-MeU | dátum archivácie = 2010-08-25 }}</ref> Terajšou starostkou je od roku [[2006]] Martina Pospíšilová,<ref name="volary-starosta">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Starostka, místostarosta | url = http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/22-Starostka-Mistostarosta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-19 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100823082553/http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/22-Starostka-Mistostarosta | dátum archivácie = 2010-08-23 }}</ref> zastupiteľstvo mesta tvorí 15 ľudí.<ref name="volary-zastupitelstvo">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Zastupiteľstvo mesta | url = http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/24-Zastupitelstvo-mesta | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-19 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20091122082313/http://www.mestovolary.cz/9-Mestsky-urad/24-Zastupitelstvo-mesta | dátum archivácie = 2009-11-22 }}</ref> V rámci zastupiteľstva vo Volaroch pôsobí i mestská rada.<ref name="volary-zastupitelstvo" /> Do roku 1990 bolo vedenie mesta v rukách národného výboru a úrad starostu mesta tak bol nazývaný "predseda národného výboru". V roku 1994 prebehli [[voľby do zastupiteľstiev obcí v Česku 1994|prvé voľby do obecných zastupiteľstiev]] od vzniku samostatného Česka. Do zastupiteľstva obce vtedy kandidovalo sedem miestnych politických zoskupení. Vo voľbách zvíťazila s 32,50 percentami získaných hlasov Komunistická strana Čiech a Moravy a získala tak 5 z celkových 15 mandátov.<ref name="volby1994" /> Na druhom mieste sa s 26,79 % hlasov umiestnila Koalícia ODS, ODA, ktorá získala v mestskom zastupiteľstve 4 mandáty. Celková účasť vo voľbách bola 62,80 %, hlasovalo teda 1 793 voličov.<ref name="volby1994" /> {| class="wikitable" style="width:100%;" border="1" cellpadding="0" cellspacing=0 | style="background:#f3fff3" | <center>[[Súbor:Volary municipal assembly election plot 1994.svg|250px|Komunálne voľby 1994]]</center> | | [[Voľby do zastupiteľstiev obcí v Česku 1994|Voľby do zastupiteľstiev obcí 1994]]<ref name="volby1994">[http://volby.cz/pls/kv1994/kv1111?xjazyk=CZ&xid=1&xdz=2&xnumnuts=3306&xobec=550671 Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 18.11. – 19.11.1994]</ref> – prehľad volebných okrskov v meste Volary.<br />Volebná účasť: 62,80 %.<br /> {{legenda|#e16107|Česká strana sociálně demokratická – 4,46 %, 1 mandát;}} {{legenda|#ffff00|Křesťanská a demokratická unie - Československá strana lidová – 11,12 %, 2 mandáty;}} {{legenda|#676767|Liberální strana národně sociální – 3,55 %, 0 mandátov;}} {{legenda|#183e72|Koalice ODS, ODA – 26,79 %, 4 mandáty;}} {{legenda|#2ac62a|Strana zelených – 1,60 %, 0 mandátuv;}} {{legenda|#b90000|Komunistická strana Čech a Moravy – 32,50 %, 5 mandátov;}} {{legenda|#919191|Sdružení nezávislých kandidátů – 19,98 %, 3 mandáty;}} |} Porovnávať tak môžeme s výsledkami posledných [[voľby do zastupiteľstiev obcí v Česku 2006|volieb do obecných zastupiteľstiev]], ktoré prebehli v roku 2006. Najviac hlasov vtedy získalo nové zoskupenie Hnutie za harmonický rozvoj obcí a miest, ktoré s 23,31 % získalo 4 mandáty.<ref name="volby2006" /> Po troch mandátoch potom získali strany ČSSD, KSČM i ODS. Nezávislí kandidáti získali dva mandáty, pri čom ich podpora bola v percentách štvrtinová než dvanásť rokov predtým.<ref name="volby2006" /> Výrazne si proti tomu polepšila za 12 rokov ČSSD, KSČM a ODS si potom skôr výraznejšie pohoršili. Rovnomerný úbytok hlasov všetkým stranám mohol byť spôsobený ale práve príchodom regionálnejšieho zoskupenia Hnutie za harmonický rozvoj obcí a miest.<ref name="volby2006" /> {| class="wikitable" style="width:100%;" border="1" cellpadding="0" cellspacing=0 | style="background:#f3fff3" | <center>[[Súbor:Volary municipal assembly election plot 2006.png|400px|Komunálne voľby 2006]]</center> | | [[Voľby do zastupiteľstiev obcí v Česku 2006|Voľby do zastupiteľstiev obcí 2006]]<ref name="volby2006">[http://volby.cz/pls/kv2006/kv1111?xjazyk=CZ&xid=1&xdz=2&xnumnuts=3105&xobec=550671 Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 20.10. – 21.10.2006]</ref> – prehľad volebných okrskov v meste Volary.<br />Volebná účasť: 44,57 %.<br /> {{legenda|#e16107|Česká strana sociálně demokratická – 21,49 %, 3 mandáty;}} {{legenda|#ffff00|Křesťanská a demokratická unie - Československá strana lidová – 5,56 %, 2 mandáty;}} {{legenda|#676767|Hnutí za harmonický rozvoj obcí a měst – 23,31 %, 4 mandáty;}} {{legenda|#183e72|Občanská demokratická strana – 18,67 %, 3 mandáty;}} {{legenda|#919191|SNK Evropští demokraté – 11,50 %, 2 mandáty;}} {{legenda|#b90000|Komunistická strana Čech a Moravy – 19,46 %, 3 mandáty;}} |} Po posledných voľbách do zastupiteľstva mesta Volary si svoju pozíciu ešte viac upevnilo Hnutie pre harmonický rozvoj obcí a miest, ktoré získalo šesť z pätnástich mandátov.<ref name="volby2010kom">[http://volby.cz/pls/kv2010/kv1111?xjazyk=CZ&xid=1&xdz=2&xnumnuts=3105&xobec=550671&xstat=0&xvyber=0 Výsledky hlasovania – Voľby do zastupiteľstiev obcí 16.10. – 17.10.2006]</ref> Polepšilo si teda o dve kreslá. Výrazne si potom pohoršila [[Občanská demokratická strana]], ktorá stratila dva mandáty. [[SNK Evropští demokraté]] vo voľbách vôbec nekandidovali rovnako ako [[Kresťanská a demokratická únia – Československá strana ľudová]]. Naopak nováčikom bolo zoskupenie Město lidem, ktoré získalo dva mandáty. [[Česká strana sociálně demokratická]] a [[Komunistická strana Čech a Moravy]] si udržali rovnaký počet mandátov.<ref name="volby2010kom" /> Volebná účasť so svojimi 47 percentami približne zodpovedala celoštátnemu priemeru.<ref name="volby2010kom" /> == Obyvateľstvo == {| class="toccolours" align="right" cellpadding="4" cellspacing="0" style="margin:0 0 1em 1em; font-size: 95%;" |- ! colspan="3" bgcolor="#ccccff" align="center"| '''Volary'''<br />'''Počet obyvateľov''' |- | align="center" | '''Rok sčítania''' || align="center" | '''Poč.obyvateľov''' | colspan="2"<hr> | |- |1869 || 4611 |- |1880 || 5416 |- |1890 || 5516 |- |1900 || 5291 |- |1910 || 5549 |- |1921 || 5557 |- |1930 || 5865 |- |1950 || 2703 |- |1961 || 3175 |- |1970 || 3334 |- |1980 || 3588 |- |1991 || 3917 |- |2001 || 4068 |- |2009 || 4014 |- | colspan="14" style="text-align:center;font-size:90%;"|<small>'''Zdroj: Český štatistický úrad'''</small> |} K 31. decembru 2009 žilo vo Volaroch 4014 obyvateľov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = ČSÚ | titul = Počet obyvatel v obcích Jihočeského kraje k 31.12.2009 | url = http://www.cbudejovice.czso.cz/xc/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_v_obcich_jihoceskeho_kraje | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2010-4-30 | dátum prístupu = 2010-9-23 | vydavateľ = cbudejovice.czso.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100306034644/http://www.cbudejovice.czso.cz/xc/redakce.nsf/i/pocet_obyvatel_v_obcich_jihoceskeho_kraje | dátum archivácie = 2010-03-06 }}</ref> Podľa posledného [[Sčítanie ľudu|Sčítania ľudí, domov a bytov]] z roku 2001 tu žilo 4 068 obyvateľov, z toho bolo 1 972 žien a 2 096 mužov.<ref name="Sčítanie2001" /> Maximálneho počtu obyvateľov dosiahlo územie súčasného [[Správny obvod|správneho obvodu]] obce Volary pri sčítaní ľudu v roku 1930 − 5865 obyvateľov.<ref name="Sčítanie 1930">{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Statistický lexikon obcí v Republice československé. Díl I. Země Česká | vydavateľ = Orbis | miesto = Praha | rok = 1934 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Vtedy existovalo na súčasnom správnom obvode obce Volary 5 obcí ([[Cudrovice]], [[Horní Sněžná]], [[Chlum (Volary)|Chlum]], [[Milešice]] a Volary) s 11 osadami, z ktorých štyri sú v súčasnosti [[Zaniknuté sídlo|zaniknutými sídlami]]. Samotné Volary v roku 1930 mali 3905 obyvateľov.<ref name="Sčítanie 1930"/> Čo sa vzdelania týka, prevláda vo Volaroch obyvateľstvo so stredným odborným vzdelaním, či vyučením bez maturity. Celkový počet občanov, ktorí udali tento údaj o vzdelaní bol roku 2001 1380. Stredoškolské vzdelanie s maturitou udalo 679 obyvateľov a vysokoškolákov sa prihlásilo 128.<ref name="Sčítanie2001"/> Podľa veku potom najviac obyvateľov bolo vo veku 20 – 29 rokov.<ref name="Sčítanie2001"/> === Národnostné zloženie === Národnostné zloženie obyvateľov obce bolo v roku 2001 pomerne homogénne – 3 577 obyvateľov sa hlásilo k národnosti [[Česi|českej]], 5 k národnosti [[Moravania|moravskej]], 185 k národnosti [[Slováci|slovenskej]], 12 občanov bolo národnosti [[Rómovia|rómskej]], 9 národnosti [[Poliaci|poľskej]], 26 národnosti [[Nemci|nemeckej]] a zostávajúcich 23 národnosti [[Vietnamci|vietnamskej]].<ref name="Sčítanie2001"/> === Náboženstvo === Kostol vo Volaroch bol postavený už v 14. storočí, zo začiatku však bol filiálny k [[Fara|fare]] v [[Zbytiny|Zbytinách]].<ref name="Starý"/> V roku 1496 bol volarský kostol vystavaný znovu − z kameňa. V 1. polovici 16. storočia sa vo Volaroch objavili prívrženci [[anabaptizmus|novokrstenectva]] − v roku 1536 je zmieňovaný novokrstenec Michal mydlář z Volarov, ktorý bol upálený vo [[Viedeň|Viedni]]. Prvá písomná správa o farárovi vo Volaroch pochádza až z roku 1570.<ref name="Starý"/> Do konca 16. storočia bola tunajšia fara katolícka, ale v roku 1603 bol volarský farár ''„predicant“'' (nekatolícky). [[Bitka na Bielej hore|Pobielohorská]] vlna [[rekatolizácia|rekatolizácie]] sa vo Volaroch prejevila odchodom nekatolíckeho kňaza a potom sem dochádzal farár zo [[Záblatí (okres Prachatice)|Záblatí]]. Aý od roku 1628 sídlil vo Volaroch samostatný katolícky kňaz. V roku 1903 bola volarská fara povýšená na [[Dekanát (cirkevná územná jednotka)|dekanát]].<ref name="Starý"/> Pri sčítaní ľudu v roku 1930 sa hlásilo 97,8% obyvateľov vtedajšieho mesta Volary k [[rímskokatolícka cirkev|rímskokatolíckemu vyznaniu]], 0,9% k [[Cirkev československá husitská|česko-slovenskému]], 0,7% k [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelickému]] a 0,6% bez vyznania.<ref name="Sčítanie 1930"/> Pri Sčítaní ľudí, domov a bytov v roku 1991 sa k náboženskému vyznaniu prihlásilo 1404 osôb, teda 35,8 % obyvateľov Volarov. V roku 2001 sa však medzi veriacich radilo už iba 870 z 4068 obyvateľov, teda o 14,4 % menej. Najväčší počet veriacich sa v roku 1991 hlásil k rímskokatolíckej cirkvi (1334 osôb), ich počet však počas nasledujúcich desiatich rokov klesol na 790 osôb. K cirkvi československej husitskej sa v roku 2001 prihlásilo 11 veriacich (o 11 menej než v roku 1991), k [[Českobratská cirkev evanjelická|českobratskej cirkvi evanjelickej]] sa v roku 2001 novo prihlásilo 5 veriacich, rovnako päť veriacich k [[Svedkovia Jehovovi|Náboženskj spoločnosti Svedkovia Jehovovi]] a iba jeden občan k [[Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku|Pravoslávnej cirkvi v&nbsp;českých krajinách a na Slovensku]].<ref name="Sčítanie2001"/> V obci sa nachádza farský kostol svätej Kataríny. Z rímskokatolíckej farnosti Volary sú excurrendo spravované farnosti [[Cudrovice]], [[České Žleby]], [[Křišťanov]], [[Pěkná]], [[Zbytiny]] a [[Želnava]]. == Volarské pamiatky a zaujímavosti == [[Súbor:Volary CZ St Catherine church side.jpg|thumb|left|Kostol svätej Kataríny]] Medzi volarské pamiatky patrí kostol [[Svätá Katarína|svätej Kataríny]], ktorý stojí na námestí. Základy jeho veže patria medzi najstaršie dochované stavby vo Volaroch vôbec.<ref name="volary.eu-kostel" /> Počiatky stavby volarského kostola nie sú presne známe, ale v 14. storočí bol filiálny k [[Fara|fare]] v [[Zbytiny|Zbytinách]]<ref name="Starý"/> ležiacich {{km|7|m}} severovýchodne od Volarov. V roku 1496 bol volarský kostol prestavaný v [[Gotická architektúra|neskoro gotickom štýle]] z kameňa.<ref name="Starý"/> Neskôr však bol starý gotický kostol zbúraný a na jeho mieste postavený nový.<ref name="volary.eu-kostel">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Volary.eu | meno = | odkaz na autora = | titul = Kostel sv. Kateřiny | url = http://volary.eu/?page_id=1832 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2010 | dátum prístupu = 2010-9-16 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110515005202/http://volary.eu/?page_id=1832 | dátum archivácie = 2011-05-15 }}</ref> Stalo sa tak v [[Baroková architektúra|barokovom slohu]] v rokoch 1669 – 1690 a vedúcim projektu bol talian Jan Canevall.<ref name="volary-dejiny" /> [[svätenie|Vysvätenie]] kostola prebehlo slávnostne dňa 8. októbra 1690. Svätostánok bol daný do ochrany [[Katarína Alexandrijská|svätej Kataríne Alexandrijskej]].<ref name="volary.eu-kostel" /> Neskôr však bol kostol výrazne prestavovaný a upravovaný, zvlášť v rokoch 1724 (zvýšená veža), 1757 (znovu vystavaný) a 1863 (úpravy po požiari). Dôvodom boli predovšetkým poškodenia spôsobené opakovanými požiarmi a zvlášť veľkými požiarmi v rokoch 1715 a 1754 spôsobenými úderom blesku.<ref name="Starý" /> Kostol dnes má [[pôdorys]] kríža, južná kaplnka sa nazýva ''Tusetská''.<ref name="volary.eu-kostel" /> Tato kaplnka bola vystavaná v roku 1764,<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Royt | meno = Jan | odkaz na autora = | titul = Šumava | vydavateľ = Baset | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7340-021-9 | kapitola = | strany = 432 | jazyk = }}</ref> neskôr bol do nej uložený obraz z drevenej [[Stožecká kaplnka|Stožeckej kaplnky]]. Názov ''Tusetská'' pochádza z nemeckého názvu obce [[Stožec (okres Prachatice)|Stožec]] (''Tusset''), ležiacej južne od Volarov. [[Súbor:Bruner-Dvorak, Rudolf - Volary (1900).jpg|thumb|Volarské domy v roku 1900]] Ďalšími stavebnými pamiatkami na území mesta sú zachované [[zrubová stavba|zrubové domy]]. Tieto domy boli vystavané v upravenom [[alpská ľudová architektúra|alpskom štýle]] a v Česku sa vyskytujú iba vo Volaroch a neďalekej osade [[Dobrá (Stožec)|Dobrá]].<ref name="volary.eu-roubenky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Volary.eu | titul = Volarský alpský dům | url = http://volary.eu/?page_id=1021 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-16 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813124541/http://volary.eu/?page_id=1021 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Takto vyzerajúce stavby sa preto obecne nazývajú ako ''volarské alpské domy''.<ref name="volary.eu-roubenky" /> Volarské alpské domy sa vyznačujú niekoľkými charakteristickými rysmi. Prízemie môže byť čiastočne murované, prvé poschodie je celé zrubové. Drevo použité na stavbu bolo napúšťané [[vôl|volskou]] krvou. Strechy budov boli tvorené štiepaným [[šindel]]om.<ref name="volary.eu-roubenky" /> Domy sú nariadením vlády Českej republiky č. 127/1995 Sb. zo dňa 24. mája 1995 chránené vo vyhlásenej [[Dedinská pamiatková rezervácia|dedinskej pamiatkovej rezervácii]] Volary.<ref name="volary.eu-roubenky" /> Medzi ďalšie zaujímavosti patria tiež napríklad volarské [[menhir]]y. Ide o zoskupenie jedenástich prehistorických [[menhir]]ov, ktoré tvoria [[rondel]] či [[kromlech]] a slúžili čiastočne ako [[observatórium]] a čiastočne ako [[svätyňa]].<ref name="volary.eu-menhiry">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Volary.eu | titul = Volarský menhiry | url = http://volary.eu/?page_id=1993 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-16 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813134010/http://volary.eu/?page_id=1993 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Menhiry sú pôvodom z [[Krušné hory|Krušných hôr]] a pri Volaroch ich umiestnila skupina bádateľov v roku 2007, aby ich zachránila pred úplnou skazou pri stavbe cesty cez lokalitu ch pôvodného umiestnenia.<ref name="volary.eu-menhiry" /> V okolí Volarov sa nachádza tiež množstvo prírodných zaujímavostí. Patria medzi ne napríklad tri náučné chodníky. Prvý z nich je náučný chodník vedený v trase pôvodnej [[Zlatá cesta|Zlatej cesty]]. Rovnako tak ako zaniknutá obchodná cesta aj tento náučný chodník spája mestá [[Passau|Pasov]], Volary a [[Prachatice]]. Ďalším náučným chodníkom je chodník ''Naše rašelinisko'', ktorý vedie lokalitou bývalého rašeliniska v mieste ''Soumarského mostu''.<ref name="Naše rašelinisko">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = turistik.cz | titul = Naučná stezka Naše rašeliniště | url = http://www.turistik.cz/cz/kraje/jihocesky-kraj/okres-prachatice/lenora/naucna-stezka-nase-raseliniste/ | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-16 | vydavateľ = turistik.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Tá je súčasťou projektu revitalizácie celého bývalého rašeliniska, ktoré sa už nevyužíva na ťažbu. Celá trasa meria asi dva a pol kilometra a jej súčasťou je i sedem metrov vysoká vyhliadková veža na návrší uprostred rašeliniska. Súčasťou sú tiež informačné tabule o [[fauna|faune]], [[flora|flóre]] a spôsobe ťažby [[rašelina|rašeliny]].<ref name="Naše rašelinisko" /> V okolí Volarov vedie tiež najstarší náučný chodník Šumavy, ''[[Medvědí stezka]]''. Tá bola vyznačená už v roku 1967.<ref name="Medvědí stezka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = NP Šumava | titul = Medvědí stezka | url = http://www.npsumava.cz/1129/956/clanek/medvedi-stezka/ | dátum vydania = 2008 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = npsumava.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090622171328/http://www.npsumava.cz/1129/956/clanek/medvedi-stezka/ | dátum archivácie = 2009-06-22 }}</ref> V roku 2001 prebehla jeho úprava a aktualizácia.<ref name="Medvědí stezka" /> Chodník prechádza divokou prírodou Šumavy, okolo pomníka zastrelenia posledného šumavského medveďa a vysvetľuje tiež aj spôsob plavenia dreva z hôr do podhoria.<ref name="Medvědí stezka" /> V [[správny obvod|správnom obvode]] Volarov sa nachádza niekoľko chránených území. Ide predovšetkým o I. zónu [[Národný park Šumava|národného parku Šumava]] ''[[Malá niva]]'' a ''[[Vltavský luh]]'' (táto I. zóna zahrňuje i vtedajšiu ''[[Mrtvý luh|Národnú prírodnú rezerváciu Mrtvý luh]]'') a ďalej [[Národná prírodná rezervácia|národnú prírodnú rezerváciu]] ''[[Velká niva]]'' a prírodné rezervácie ''[[Milešický prales]]'' a ''[[Na soutoku]]''. Z týchto lokalít je turisticky sprístupnená iba rezervácia Na soutoku. Na území správneho obvodu Volarov sa tiež vypína desať [[tisícovka|tisícoviek]]. Polovica z nich náleží k [[Želnavská hornatina|Želnavskej hornatine]]: dva vrcholy Doupné hory ({{m|1048|m}} a {{m|1052|m}}), Křemenná ({{m|1085|m}}), Mechový vrch ({{m|1012|m}}) a Větrný ({{m|1051|m}}). Ďalších päť volarských tisícoviek sa zdvíha v [[Boubínská hornatina|Boubínskej hornatine]]: Bobík ({{m|1264|m}}), Jedlová ({{m|1088|m}}), Malý Bobík ({{m|1037|m}}), Solovec ({{m|1154|m}}) a Větřín ({{m|1163|m}}).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Šumava | url = http://www.tisicovky.cz/cs/hory/sumava/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = tisicovky.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Najbližšie od centra Volarov leží z týchto hôr [[Větrný]] – vzdušnou čiarou {{km|3.3|m}}. Najvyššou volarskou tisícovkou je [[Bobík]] ({{m|1264|m}}), ktorý je so svojou výraznou siluetou neprehliadnuteľnou dominantou volarskej kotliny.<ref name="Kozák 2008">{{Citácia knihy | priezvisko = Kozák | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Volary - vlídná tvář Šumavy | vydavateľ = Mesto Volary | miesto = Volary | rok = 2008 | isbn = 978-80-254-2714-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Z Volarov na vrchol Bobíku vedie {{km|7|m}} dlhý červený turistický chodník. == Hospodárstvo == Po úpadku obchodu na stredovekej [[Zlatá cesta|Zlatej ceste]] bolo základom volarského hospodárstva predovšetkým [[poľnohospodárstvo]], [[lesníctvo]], [[Drevospracujúci priemysel|drevospracujúce remeslá]], [[tkáčstvo]] a v [[17. storočie|17.]] a [[18. storočie|storočí]] tiež [[sklárstvo]].<ref name="Mastný">{{Citácia knihy | priezvisko = Mastný | meno = A. | odkaz na autora = | titul = Orientační plán - Volary | vydavateľ = Geodézie | miesto = Liberec | rok = 1992 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> V roku [[1910]] sa Volary stali železničným uzlom so spojením do českého vnútrozemia ([[Vimperk]], [[Prachatice]], [[České Budějovice]]) a do [[Bavorsko|Bavorska]] a s tým súvisela hospodárska expanzia mesta. Až do [[Prvá svetová vojna|1. svetovej vojny]] boli hospodárske prebytky (dobytok a mäsové výrobky, maslo a syry, drevené tovary) exportované na [[Rakúsko-Uhorsko|rakúsko-uhorský]] trh i do zahraničia.<ref name="Kozák 2008"/> Za [[Prvá česko-slovenská republika|1. Česko-slovenskej republiky]] mali Volary svoju nemocnicu, lekáreň, poštu, mestskú sporiteľňu, [[pivovar]], sódovkáreň, tri [[tehelňa|tehelne]], sedem parných píl, päť [[mlyn]]ov, továreň na lišty a rámy, niekoľko dielní na výrobu drevených predmetov,<ref> {{Citácia knihy | priezvisko = Podhola | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Ozvěny šumavských zvonů | vydavateľ = vlastné vydanie | miesto = Český Krumlov | rok = 2006 | isbn = | kapitola = | strany = 159 | jazyk = }} </ref> kovoobrábací podnik Knäbel (tzv. retiazkáreň), mliekáreň s výrobňou syra, bitúnok, mandeľ a cementáreň.<ref name="Zmiznuté Čechy">{{Citácia knihy | priezvisko = Kozák | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Zmizelé Čechy - Volarsko | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha -Litomyšl | rok = 2006 | isbn = 80-7185-748-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] pôsobili v meste pivovar, mliekáreň a píla,<ref name="Mastný"/> ale zanikli mlyny, prestala fungovať retiazkáreň, bola zrušená sódovkáreň.<ref name="Zmiznuté Čechy"/> Budova bývalej zemskej majstrovskej školy drevárskej z roku 1904 slúžila najskôr ako výrobňa kovodružstva Jihokov a potom tu bola prevádzkáreň Jitony.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Informační web společnosti Sesazovna dýh s.r.o. | titul = Historie | url = http://www.sesazovnadyh.cz/graf/grafika.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2008-2-25 | dátum prístupu = 2010-9-20 | vydavateľ = Sesazovna dýh s.r.o. | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20090508124947/http://www.sesazovnadyh.cz/graf/grafika.html | dátum archivácie = 2009-05-08 }}</ref> Mliekáreň s dlhoročnou tradíciou bola uzatvorená v roku 1952.<ref name="Šmaus">{{Citácia knihy | priezvisko = Šmaus | meno = Zdeněk | odkaz na autora = | titul = Volary městečko na Šumavě | vydavateľ = MěstNV ve Volarech | miesto = Volary | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 27 | jazyk = }}</ref> Volarský pivovar bol založený v roku [[1875]], v roku [[1945]] bol prevedený do národnej správy, od roku [[1949]] bol súčasťou Pošumavských pivovarov (neskoršie Jihočeské pivovary n. p.) a v roku [[1961]] bol zrušený.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Koutná | meno = Jana | odkaz na autora = | titul = Šumava - příroda, historie, život | vydavateľ = Baset | miesto = Praha | rok = 2003 | isbn = 80-7340-021-9 | kapitola = Pivovarnictví | strany = 86 | jazyk = }}</ref> V roku [[1957]] bola rekonštruovaná pekáreň.<ref name="Šmaus"/> Najvýraznejším zásahom do ekonomického vývoja mesta bola výstavba drevokombinátu Juhočeských drevárskych závodov v rkoch [[1961]] až [[1966]].<ref name="Šmaus"/> Po rozšírení v roku [[1977]] sa drevokombinát rozkladal na ploche {{ha|10|m}} a skladal sa z viac než 30 objektov, hlavnou činnosťou závodu bola výroba [[drevotrieska|drevotrieskových dosiek]]. Jeho hospodársky rozvoj sa odrazil vo výstavbe mesta − v 60. a 70. rokoch 20. storočia bolo pre rodiny zamestnancov postavené [[Sídlisko|panelové sídlisko]], nová škola, moderná lekáreň, predajňa potravín, športové zariadenie, tiež hotel a ďalšie. V roku [[1989]] bolo v závode zamestnaných 518 ľudí,<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Významné podniky ČR 1995 | vydavateľ = Hoppenstedt Bonnier Information s.r.o. | miesto = Praha | rok = 1994 | isbn = | kapitola = | strany = 570 | jazyk = }}</ref> na počiatku 90. rokov 20. storočia to bolo už len necelých 400 ľudí.<ref name="Mastný"/> V januári [[1997]] došlo k zrušeniu jednej z troch tunajších prevádzok – prírezovne (30 zamestnancov), v septembri roku [[1998]] ukončila činnosť i píla (56 zamestnancov).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pauch | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 1998 | url = http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/1998_rok.pdf | dátum vydania = 10.2.1999 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-16 | vydavateľ = Úrad práce v Prachaticiach | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060521164907/http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/1998_rok.pdf | dátum archivácie = 2006-05-21 }}</ref> V polovice roku [[1999]] podnik zamestnával už iba 186 ľudí. Dňa 27. 9. 1999 vstúpili Šumavské dřevařské závody a. s. so sídlom vo Volaroch do likvidácie, čomu predchádzala zmena majoritného vlastníka akcií, výpadky vo výrobe, nízka produktivita práce a v dôsledku toho predražovanie výroby a jej nerentabilita.<ref name="zpráva ÚP 1999">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Pauch | meno = Václav | odkaz na autora = | titul = Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 1999 | url = http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/1999_rok.pdf | dátum vydania = 10.2.2000 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-16 | vydavateľ = Úrad práce v Prachaticiach | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060521164928/http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/1999_rok.pdf | dátum archivácie = 2006-05-21 }}</ref> V tom istom roku ukončila firma [[Jitona|Jitona a.s.]] so sídlom v [[Soběslav]]i činnosť pracoviska vo Volaroch z dôvodu vysokých režijných nákladov. Objekt pracoviska, vrátane všetkých 52 zamestnancov prešiel na základe zmluvy o predaji podniku na novú firmu Sesazovna dýh s.r.o., ktorej jediným spoločníkom je mesto Volary.<ref name="zpráva ÚP 1999"/> V 90. rokoch 20. storočia došlo vo Volaroch k nárastu počtu zamestnancov v [[Elektrotechnika|elektrotechnickom priemysle]]. V roku [[1993]] vznikla firma Elim spol. s r.o. (montáž a opravy kancelárskej a reprodukčnej elektroniky, výroba a montáž elektronických modulov, výrobkov a zariadení spotrebnej elektroniky, výroba plastových výrobkov).<ref>[[Obchodný register]] na http://www.justice.cz (ELIM spol. s r.o., IČ 49018353)</ref> Výrobný závod a v roku [[2001]] novú výrobnú halu vo Volaroch otvorila tiež nadnárodná spoločnosť Vishay Electronic spol. s r.o. Jej nosným výrobným programom je výroba pevných vrstvových i drôtových [[rezistor|odporov]], polohových snímačov, [[transformátor]]ov a viacvrstvových keramických axiálnych a radiálnych [[Kondenzátor (elektrotechnika)|kondenzátorov]], ktoré sa okrem bežnej spotrebnej elektroniky používajú v automobilovom, železničnom a kozmickom priemysle, v letectve a v lékárstve.<ref name="zpráva ÚP 2000">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jůzková | meno = Štěpánka | odkaz na autora = | titul = Roční zpráva Úřadu práce v Prachaticích o situaci na trhu práce za rok 2000 | url = http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/2000_rok.pdf | dátum vydania = 31.1.2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-09-16 | vydavateľ = Úrad práce v Prachaticiach | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060521165156/http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zprsituace/2000_rok.pdf | dátum archivácie = 2006-05-21 }}</ref> Celkovo je správny obvod [[Obec s povereným obecným úradom|obce s povereným obecným úradom]] Volary hodnotený v rámci [[Česko|Česka]] ako [[mikroregión]] s pomerne málo rozvinutým priemyslom a sférou služieb.<ref name="zpráva ÚP 2000"/> Limitujúcimi faktormi pre hospodársky rozvoj sú príhraničná poloha, vyššia nadmorská výška, značná zalesnenosť, nízka hustota obyvateľov a utlmenie hospodárskej činnosti na území [[Národný park Šumava|Národného parku]] a [[Chránená krajinná oblasť Šumava|chránenej krajinnej oblasti Šumava]]. Z hľadiska [[nezamestnanosť|nezamestnanosti]] ide o najproblémovejší mikroregión [[okres Prachatice|okresu Prachatice]] − miera nezamestnanosti sa v druhej polovice 90. rokov 20. storočia a v prvých piatich rokoch 21. storočia dlhodobo pohybovala nad 10 %.<ref name="Charakteristika okresu PT">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Charakteristika okresu Prachatice | url = http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/dokumenty_stazeni/charakteristika.pdf | dátum vydania = 25.5.2005 | dátum aktualizácie = 28.4.2006 | dátum prístupu = 2010-09-16 | vydavateľ = Úrad práce v Prachaticiach | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20060521095331/http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/dokumenty_stazeni/charakteristika.pdf | dátum archivácie = 2006-05-21 }}</ref> V tejto oblasti nie je v súčasnosti veľký zamestnávateľ ani väčšie množstvo firiem, ktoré by ponúkali dostatočný počet pracovných príležitostí. No i tak v období od augusta [[2009]] do augusta [[2010]] došlo na Volarsku k výraznému poklesu miery nezamestnanosti zo 7,79 % na 5,97 %.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Měsíční zpravodaj Úřadu práce v Prachaticích k 31.8. 2010 | url = http://portal.mpsv.cz/sz/local/pt_info/statistiky/zpravodaj/rok_2010/10_08.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 8.9.2010 | dátum prístupu = 2010-09-16 | vydavateľ = Úrad práce v Prachaticiach | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Najvýznamnejšími zamestnávateľmi vo Volaroch sú okrem Vishay Electronic spol. s r. o. a Elim spol. s r. o. ďalej ZEFA Volary spol. s r. o. (poľnohospodárska výroba so zameraním na živočišnu výrobu); stavebné firmy Šumavská stavební s.r.o. Volary a Rekon Insta s. r. o.; drevospracujúce firmy Sesazovna dýh spol. s r.o. a Molda spol. s r.o. (výroba obrazových líšt a rámov); Mestské lesy Volary spol. s r. o. a Pekárna Šumava. Časť pracovných príležitostí poskytuje cestovný ruch.<ref name="Charakteristika okresu PT"/> Čo sa týka hospodárenia samotného mesta, v roku 2009 bol [[rozpočet]] schodkový, mesto však využilo dotácie z európskych fondov, aby sa [[rozpočet]] mesta stal vyrovnaným.<ref name="rozpočet2009">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = OS U Nás Volary | titul = Průvodce komunálními rozpočty aneb jak může informovaný občan střežit obecní pokladnu | url = http://volary.vesele.info/kalendar/pruvodce-komunalnimi-rozpocty-2.html | dátum vydania = 2009-02-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = volary.vesele.info | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Mesto tiež mohlo vďaka dotáciám vykonať rozsiahle investičné akcie, ktoré by inak práve bez dorovnania rozpočtu peniazmi z dotácií viedli k zadlžovaniu mesta.<ref name="rozpočet2009" /> Rozpočet mesta pre rok 2010 bol k 30. júnu 2010 dokonca prebytkový. Podľa uverejneného plánu by taký mal byť i na konci kalendárneho roku.<ref name="rozpočet2010">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Plnění rozpočtu města | url = http://www.mestovolary.cz/87 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = 2010-06-30 | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120408125909/http://www.mestovolary.cz/87 | dátum archivácie = 2012-04-08 }}</ref> == Doprava == [[Súbor:Bahnhof Volary.JPG|thumb|left|Volarská železničná stanica]] Už v stredoveku viedla v mieste dnešných Volarov jedna vetva Zlatej cesty. Celkom existovalo niekoľko vetiev cesty a pojem [[Zlatá cesta]] sa používa pre celú ich sústavu. Cez Volary viedla prachatická vetva. Zostávajúce dve odbočky, vimperská a kašperskohorská viedli západnejšie. Práve vďaka tejto ceste, ktorá v mieste dnešného mesta prechádzala v hlbokom úvoze Volarský potok, mohli vzniknúť samotné Volary.<ref name="volary.eu-stezka">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Volary.eu | titul = Zlatá stezka | url = http://volary.eu/?page_id=1438 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110807130521/http://volary.eu/?page_id=1438 | dátum archivácie = 2011-08-07 }}</ref> Práve preto má dodnes volarské námestie pretiahnutý tvar širšej ulice, nakoľko prvé osídlenie vzniklo práve priamo okolo cesty. Pôvodná trasa prachatickej vetvy tejto významnej cesty viedla z [[Bavorsko|bavorského]] [[Passau|Pasova]], dnešnú hranicu s [[Česko]]m prekročila neďaleko za dedinou [[Bischofsreut]] a na českej strane sa napojila medzi [[Lenora|Lenorou]] a Volarmi na trasu dnešnej cesty I/39. Miesto, v ktorom sa trasa stáčala na Volary, sa dodnes nazýva ''Soumarský most'', podľa mostu, po ktorom prekračovala [[Teplá Vltava|Teplú Vltavu]]. Neďaleko mostu mala stáť opevnená bašta strážiaca tento strategický bod na ceste.<ref name="šance-hrady.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = hrady.cz | titul = Volarské šance | url = http://www.hrady.cz/?OID=4476 | dátum vydania = 2006-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = hrady.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140513033713/http://www.hrady.cz/?OID=4476 | dátum archivácie = 2014-05-13 }}</ref> Jej pozostatky boli v roku 2008 vyhlásené národnou kultúrnou pamiatkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Volarské šance | url = http://volary.eu/?page_id=1868 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813171716/http://volary.eu/?page_id=1868 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Dodnes sa zachovalo tiež miestne pomenovanie Volarské [[opevnenie|šance]]. Trasu cesty je možné dnes vysledovať aj vďaka takýmto dochovaným miestnym názvom.<ref name="volary.eu-stezka" /> Miestami trasu cesty priamo kopírujú dnešné komunikácie. Vo vrcholnom období Zlatej cesty, v 14. a neskôr v 16. storočí, malo prechádzať cez Volary až tisíc prepravcov týždenne. Volary tak patrili medzi najväčšie miesta odpočinku týchto [[pohonič]]ov.<ref name="volary.eu-stezka" /> Hlavným prepravným artiklom bola predovšetkým [[soľ]]. V priebehu [[Tridsaťročná vojna|Tridsaťročnej vojny]] slúžila cesta i armáde, ktorá ju využívala k presunom veľkého množstva jednotiek. Práve po Tridsaťročnej vojne, ale cesta v dôsledku mnohých zmien v dovoze postupne zanikla.<ref name="volary.eu-stezka" /> Dnes sú Volary dopravným uzlom regionálneho významu. Mestom prechádza cesta prvej triedy č. 39 ([[Lenora]] – [[České Budějovice]]) a krajská komunikácia druhej triedy č. 141 spájajúca mesto s [[Prachatice|Prachaticami]] a [[Vodňany|Vodňanmi]], končiaca až v [[Týn nad Vltavou|Týne nad Vltavou]].<ref name="mapy.cz-normální">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = mapy.cz | titul = Mapy.cz | url = http://mapy.cz/#mm=ZTtTcP@x=131804672@y=131776896@z=13 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = seznam.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> V blízkosti kríženia oboch komunikácií sa nachádza autobusová stanica. Železničná sieť Volarmi vedie v severojužnom smere. V okolí Volarov je najvýznamnejšia [[železničná trať Číčenice - Volary|železničná trať č. 197]] z [[Číčenice|Číčeníc]] do Volarov. Priamo vo Volaroch sa nachádza železničná stanica Volary.<ref name="zelpage.cz1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = Želpage | titul = Popis trati 197 Číčenice - Volary - Česká republika | url = http://www.zelpage.cz/trate/ceska-republika/trat-197 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = zelpage.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Juhovýchodne od mesta sa táto trať križuje s ďalšími dvomi traťami regionálneho významu. Tými sú [[Železničná trať České Budějovice – Černý Kříž – Volary-Nové Údolí|trať č. 194]] z [[České Budějovice|Českých Budejovíc]] do kríženia pri Volaroch<ref name="zelpage.cz2">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Želpage | titul = Popis trati 194 České Budějovice - Volary - Česká republika | url = http://www.zelpage.cz/trate/ceska-republika/trat-194 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = zelpage.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> a [[Železničná trať Strakonice – Volary|trať č. 198]] zo [[Strakonice|Strakoníc]] do Volarov.<ref name="zelpage.cz3">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Želpage | titul = Popis trati 198 Strakonice - Volary - Česká republika | url = http://www.zelpage.cz/trate/ceska-republika/trat-198 | dátum vydania = 2001 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = zelpage.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> Obyčajne však býva za koncový bod týchto tratí označovaná nie ich križovatka, ale až železničná stanica Volary, do ktorej vedú súbežne všetky tri. Stanica je tak uzlom troch tratí regionálneho významu. Cez Volary vedie tiež cyklistická trasa [[Klub českých turistov|Klubu českých turistov]] IV. triedy číslo 1055.<ref name="mapy.cz-turitická">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = mapy.cz | titul = Mapy.cz - turistická mapa | url = http://mapy.cz/#mm=TTtTcP@x=131827200@y=131762688@z=12 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-18 | vydavateľ = seznam.cz | miesto = | jazyk = }}</ref> == Kultúra == Medzi kultúrne inštitúcie vo Volaroch patrí tamojšia mestská [[knižnica]]. Tá vznikla v roku [[1946]] z iniciatívy vtedajšieho učiteľa Bártu.<ref name="knihovna-historie">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Městská knihovna Volary | titul = Historie | url = http://knihovnavolary.wgz.cz/historie | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = Městská knihovna Volary | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20200329032737/https://knihovnavolary.wgz.cz/rubriky/historie | dátum archivácie = 2020-03-29 }}</ref> Spoluzakladateľom bol vtedajší Zväz mládeže. Finančne a materiálne ju podporili [[Mestský národný výbor]] Volary a fond „Darujte knihy pohraničiu“.<ref name="knihovna-historie" /> Do konca roku 1946 získala viac ako 700 kníh.<ref name="knihovna-historie" /> Do roku 1989 sa knižnica nazývala ''Středisková knihovna Volary'', v deväťdesiatych rokoch sa stala Mestskou knižnicou Volary. V dobe premenovania činila jej zbierka už asi 20 tisíc zväzkov kníh.<ref name="knihovna-historie" /> Od roku 1993 je systém výpožičiek digitalizovaný pomocou moderného knihovníckeho [[software|softwaru]]. Od roku 2000 ponúka verejnosti aj voľný prístup k [[internet]]u a to prostredníctvom dvoch [[počítač]]ov.<ref name="knihovna-historie" /> Obsluha knižnice sa skladá v súčasnej dobe z dvoch pracovníkov.<ref name="knihovna-historie" /> Ďalšou kultúrnou inštitúciou je Mestské múzeum Volary. To je pod správou mesta a sídli v jednom z pôvodných [[Zrubová stavba|zrubových domov]].<ref name="město-muzeum">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = MÚ Volary | titul = Volarské muzeum | url = http://www.mestovolary.cz/116 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = mestovolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20120408125128/http://www.mestovolary.cz/116 | dátum archivácie = 2012-04-08 }}</ref> Múzeum svojim návštevníkom dáva možnosť vybrať si zo štyroch stálych expozícií: ''Pochod smrti'' pripomínajúci [[Pochod smrti]] do Volarov skončený dňa 4. mája 1945<ref name="Pochod smrti">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = ŠumavaRegion.cz | titul = Volary - Volarské muzeum | url = http://www.sumavaregion.cz/index.php?s=123 | dátum vydania = 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = sumavaregion.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140513065246/http://www.sumavaregion.cz/index.php?s=123 | dátum archivácie = 2014-05-13 }}</ref>, ''Staré Volary vo fotografii'', ''Zlatá cesta'' a ''Kdo si hrá, nezlobí''.<ref name="město-muzeum" /> Každý rok navyše pripravuje múzeum pre návštevníkov jednu až dve ďalšie výstavné expozície. V roku 2010 išlo o výstavu ''Babiččiny kočárky'', ktorá predstavovala zbierku [[kočiarik]]ov z rokov 1860 až 1960.<ref name="město-muzeum" /> Súčasne s touto výstavou prebiehala i expozícia ''Podmalby na skle'', ktorá predviedla tento druh umenia a to predovšetkým na ukážkach s duchovnou tématikou.<ref name="město-muzeum" /> Medzi ďalšie kultúrne podniky v meste patrí volarské kino sídliace na námestí, ktoré premieta pravidelne niekoľkokrát v týždni.<ref name="programy.sms.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = programy.sms.cz | titul = Kino: Volary | url = http://programy.sms.cz/kina/volary/volary | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-23 | vydavateľ = programy.sms.cz | miesto = | jazyk = }}</ref><ref name="volary.eu-kino">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Volary.cz | titul = Kino Volary | url = http://volary.eu/?page_id=6832 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-23 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100901041833/http://volary.eu/?page_id=6832 | dátum archivácie = 2010-09-01 }}</ref> Vo Volaroch tiež pôsobí Dom detí a mládeže Volary, ktorý pravidelne poriada akcie pre deti a mládež i dlhodobú záujmovú činnosť. Jeho náplňou sú tiež dlhodobejšie pobyty.<ref name="volary.eu-ddm">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Volary.cz | titul = DDM Volary | url = http://volary.eu/?page_id=3798 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-23 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813135315/http://volary.eu/?page_id=3798 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Každoročne prebiehajú vo Volaroch „Volarské slavnosti [[drevo|dřeva]]“. Ide už o tradičnú kultúrnu akciu v tomto meste. V rámci osláv sa koná pochod návštevníkov obutých do [[dreváky|drevákov]], čím sa vždy snaží pokoriť svetový [[rekord]] v počte takto obutých návštevníkov.<ref name="slavnosti dřeva-kudyznudy.cz">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Kudy z nudy.cz | titul = Volarské slavnosti dřeva | url = http://www.kudyznudy.cz/cs/fotografie/2010-07/2010-07-11-130934-zabava-volary.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-2 | vydavateľ = kudyznudy.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100821112327/http://www.kudyznudy.cz/cs/fotografie/2010-07/2010-07-11-130934-zabava-volary.html | dátum archivácie = 2010-08-21 }}</ref> Súčasťou trojdňových slávností sú atrakcie zamerané na prezentáciu šumavských remesiel a ďalšie akcie.<ref name="slavnosti dřeva-kudyznudy.cz" /> === Školstvo === [[Súbor:Schule Volary.JPG|thumb|Základná škola Volary, 1. stupeň]] Vo Volaroch pôsobí jedna [[materská škola|materská]], jedna [[základná škola|základná]] a jedna [[základná umelecká škola]]. ZŠ Volary je jediná základná škola vo Volaroch. Škola však sídli vo dvoch rôznych budovách.<ref name="zš-kontakty">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = ZŠ Volary | titul = Kontakty | url = http://www.zsvolary.cz/kontakty.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = zsvolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100225114900/http://www.zsvolary.cz/kontakty.htm | dátum archivácie = 2010-02-25 }}</ref> Prvý stupeň základnej školy sa nachádza v historickej budove v centre mesta na ulici ''Pod kostelem''. Budova druhého stupňa leží v západnej časti mesta medzi cestou I/39 a železničnou traťou na ulici ''U nádraží''. Súčasťou areálu druhého stupňa základnej školy je i novo vybudované ihrisko. Stavba prebehla v lete roku [[2009]] a finančné prostriedky boli čiastočne hradené z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj.<ref name="zš-hřiště">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = ZŠ Volary | titul = Začátek školního roku 2009-10 | url = http://www.zsvolary.cz/foto14.htm | dátum vydania = 2009-09-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = zsvolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140513015925/http://www.zsvolary.cz/foto14.htm | dátum archivácie = 2014-05-13 }}</ref> Súčasťou školy je i školská jedáleň.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = ZŠ Volary | titul = Úvodní strana | url = http://www.zsvolary.cz/index.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = zsvolary.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20100225093653/http://www.zsvolary.cz/index.htm | dátum archivácie = 2010-02-25 }}</ref> Škola je súčasne spádovou pre obce či ich miestne časti [[Lenora]], [[Zátoň]], [[Houžná]], [[Vlčí Jámy]], [[Stožec (okres Prachatice)|Stožec]], [[Nová Pec]], [[České Žleby]], [[Želnava]], [[Slunečná (Želnava)|Slunečná]], [[Záhvozdí]], [[Chlum (Volary)|Chlum]], [[Pěkná]] a [[Mlynářovice (Volary)|Mlynářovice]]<ref name="volary.eu-základní škola">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Základní škola Volary | url = http://volary.eu/?page_id=3285 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-30 | vydavateľ = volary.eu | url archívu = https://web.archive.org/web/20100814044513/http://volary.eu/?page_id=3285 | dátum archivácie = 2010-08-14 }}</ref> a k 30.septembru 2006 ju navštevovalo celkom 437 žiakov.<ref name="volary.eu-základní škola" /> Na poli školstva pôsobí vo Volaroch tiež Základná umelecká škola Volary. Tá funguje od 1. septembra 1990 a bola zriadená rozhodnutím mestského zastupiteľstva.<ref name="zuš-o škole" /> Škola je teda pod správou mesta Volary.<ref name="zuš-o škole">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = ZUŠ Volary | titul = O škole | url = http://zusvolary.cz/?page_id=4 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = zusvolary.cz | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20110108021708/http://zusvolary.cz/?page_id=4 | dátum archivácie = 2011-01-08 }}</ref> Škola sa rýchlo rozrástla a v roku 2010 ju podľa oficiálnych údajov navštevuje viac ako 200 žiakov. V tej istej dobe škola využíva tiež aj pridružené pracovisko v [[Lenora|Lenore]], ktoré dlhodobo navštevuje v priemere asi 20 žiakov.<ref name="zuš-o škole" /> Na škole sa vyučujú odbory hudobný a výtvarný. Ústav okrem iného dlhodobo spolupracuje s [[nemecko]]u školou Gymnasium Leopolldinum [[Passau]].<ref name="zuš-o škole" /> Súbor škôl vo Volaroch dopĺňa Materská škola Volary, ktorá disponuje šiestimi triedami a navštevuje ju cez 100 detí.<ref name="mš-o nás">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = MŠ Volary | titul = O nás | url = http://e-deska.cz/msvolary/onas.htm | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = MŠ Volary | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Po absolvovaní základnej školskej dochádzky môžu žiaci navštevovať stredné školy v neďalekých [[Prachatice|Prachaticiach]]. === Šport === Športové vyžitie umožňuje vo Volaroch niekoľko športových zariadení. Celoročne je otvorený krytý plavecký bazén, ktorého súčasťou je [[sauna]]. Celý areál sa nachádza na okraji mesta.<ref name="volary.eu-bazén">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Bazén | url = http://volary.eu/?page_id=227 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813180415/http://volary.eu/?page_id=227 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> [[Bazén]] je rozdelený na päť plaveckých dráh a je dlhý 25 metrov. Hĺbka dosahuje 1,5 metra. V areáli sa nachádza tiež malý detský bazén.<ref name="volary.eu-bazén" /> V priebehu celého roka ponúka bazén svojim návštevníkom i možnosť venovať sa rôznym aktivitám, ako sú napríklad kurzy plávania či vodný [[aerobik]].<ref name="volary.eu-bazén" /> V prvej štvrtine roka 2010 bolo možné popri krytom bazéne využiť zapožičanú umelú [[ľad]]ovú plochu, používanú ako klzisko, pripravenú z [[polymér]]ových dosiek.<ref name="volary.eu-bruslení">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Veřejné bruslení | url = http://volary.eu/?page_id=3919 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813133953/http://volary.eu/?page_id=3919 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Neďaleko bazénu sa tiež nachádzajú [[tenis]]ové kurty.<ref name="volary.eu-tenis">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Tenisový kurt | url = http://volary.eu/?page_id=1481 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = volary.eu | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813124548/http://volary.eu/?page_id=1481 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> Občanom Volarov celoročne slúži aj posilňovňa<ref name="volary.eu-posilovna">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Posilovna | url = http://volary.eu/?page_id=955 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = volary.eu | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813134102/http://volary.eu/?page_id=955 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> a bowlingové dráhy.<ref name="volary.eu-bowling">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = volary.eu | titul = Bowling | url = http://volary.eu/?page_id=526 | dátum vydania = 2010 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-10 | vydavateľ = volary.eu | url archívu = https://web.archive.org/web/20100813132335/http://volary.eu/?page_id=526 | dátum archivácie = 2010-08-13 }}</ref> V okolí Volarov je možné v zime tiež lyžovať, napríklad v neďalekej obci [[České Žleby]] sa nachádza lyžiarsky vlek.<ref name="mapy.cz-normální2">{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = mapy.cz | titul = Mapy.cz | url = http://www.mapy.cz/#mm=ZTtTcP@x=131560704@y=131674752@z=13 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-9-28 | vydavateľ = seznam.cz }}</ref> Tento lyžiarsky areál je prevádzkovaný Ski klubom Šumava Volary, ktorý sídli priamo vo Volaroch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | odkaz na autora = Ski klub Šumava Volary | titul = Ski klub | url = http://www.skizleby.cz/Home.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2010-10-2 | vydavateľ = skizleby.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20100430193321/http://www.skizleby.cz/Home.html | dátum archivácie = 2010-04-30 }}</ref> == Slávni rodáci == * [[Franz Bernhard]] (* 1934), [[Nemecko|nemecký]] [[sochárstvo|sochár]] * [[Leopold Hafner]] (1859 – 1925), sochár a rezbár * [[Franz Haselsteiner]] (1851 – 1937), sochár * [[Gustav Herglotz]] (1881 – 1953), nemecký [[matematika|matematik]] * [[Věra Kistlerová]] (1929 – 2006), česká spisovateľka žijúca v USA * [[Jeanette Baroness Lips von Lipstrill]] (Jeanette Schmid, 1924 – 2005), [[Rakúsko|rakúska]] umelkyňa * [[Engelberg Ritter]] (1838 – 1920), rezbár * [[Hans Schreiber]] (1859 – 1936), prírodovedec skúmajúci [[rašelinisko|rašeliniská]] * [[Ilse Viehbeck−Veith]] (1926 – 2003), nemecká básnička * [[Alfred Walter]] (1929 – 2004), [[dirigent]] == Partnerské mestá == * {{flagicon|Nemecko}} [[Waldkirchen]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Grainet]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Nemecko}} [[Perlesreut]], [[Nemecko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Wallern an der Trattnach]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Rakúsko}} [[Wallern im Burgenland]], [[Rakúsko]] * {{flagicon|Česko}} [[Prachatice]], [[Česko]] == Referencie == <references /> === Literatúra === * {{Citácia knihy | priezvisko = Kozák | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Volarsko | vydavateľ = Paseka | miesto = Praha; Litomyšl | rok = 2006 | isbn = 80-7185-748-3 | kapitola = | strany = 70 | edícia = Zmiznuté Čechy | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kozák | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Volary: vlídná část Šumavy | vydavateľ = Mesto Volary | miesto = Volary | rok = 2008 | isbn = 978-80-254-2714-9 | kapitola = | strany = 47 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Kozák | meno = Roman | odkaz na autora = | titul = Volary 1871–2001: 130 let mestom | vydavateľ = Mesto Volary | miesto = Volary | rok = 2001 | isbn = 80-239-1899-0 | kapitola = | strany = 60 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Jeřábek | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Volary – město v srdci šumavských hvozdů | vydavateľ = Mestský národný výbor Volary | miesto = Volary | rok = 1959 | isbn = | kapitola = | strany = 24 | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Krejsová | meno = Jaroslava | odkaz na autora = | titul = Přes Volary přešla smrt − pochod smrti očima pamětníků | vydavateľ = Krebul | miesto = Volary | rok = 2008 | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy | priezvisko = Starý | meno = Václav | odkaz na autora = | priezvisko2 = Šmaus | meno2 = Zdeněk | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Volary – městečko na Šumavě | vydavateľ = Mestský národný výbor Volary | miesto = Volary | rok = 1971 | isbn = | kapitola = | strany = 28 | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Zoznam miest v Česku]] * [[Zoznam obcí v Česku]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Volary}} == Externé odkazy == * [http://www.mestovolary.cz/ Oficiálne stránky mesta] * [http://www.mestovolary.cz/116 Mestské múzeum Volary] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120408125128/http://www.mestovolary.cz/116 |date=2012-04-08 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Volary|6213719}} {{Obce okresu Prachatice}} [[Kategória:Volary| ]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Prachatice]] tqq8wwn6kyh21ax91xk8z3rr54pbgx6 SOR Libchavy 0 176591 8359096 8243680 2026-08-23T09:38:55Z ~2026-45953-17 303501 /* */ 8359096 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[Obrázok:Sor b95.jpg|náhľad|[[SOR B 9,5|SOR B 9.5]] na linke {{MHD|ba|80}} pred [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|ŽST Petržalka]]]] '''SOR Libchavy''' je [[česko|český]] výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOR Libchavy s.r.o. | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/ | vydavateľ = sor.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Od histórie po súčasnosť == Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.<ref>http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=1962{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].<ref name=":0" /> Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov. Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12</ref> V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám. V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012155/http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808011609/http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku. Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.<ref>http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408</ref> Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia. V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012025/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN. S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Licenčná výroba == Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu. == SOR na Slovensku == Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej a medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]] od roku 2022 aj v mestách [[Zvolen]] a [[Trenčín]] majú autobusy SOR širšie zastúpenie. === Bratislava === [[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] (#4231) na linke {{MHD|ba|93}}]] V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.<ref name=":1">http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy</ref> Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojazdili.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili</ref> Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku 2018 ponúknuté na predaj. Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] od roku [[2000]]. Do roku [[2007]] jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{MHD|ba|128}}. V roku [[2007]] k ním pribudol typ [[SOR BN 9,5]], v rokoch [[2009]] – [[2010]] autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]]. Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu už v Bratislave jazdí 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].<ref name=":1" /> [[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (#6821) na linke {{MHD|ba|201}}]] Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].<ref>http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy</ref> V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].<ref name=":1" /> Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.<ref>http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&iddopravce=55&vyrobce=SOR&ntyp=C&typ=C+12</ref> V roku 2022 sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]. Idú to o prvé autobusy značky SOR v Bratislave, ktoré sú vybavené fotobunkou nad dverami. V roku 2023 do Bratislavy pribudli hybridné trolejbusy typu SOR TNS 12. === Banská Bystrica=== V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario. Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12. V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18. [[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]] === Nitra === V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus CN 12 na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]]. Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN 9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS 12|NS12]] a [[SOR NS 18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368). === Piešťany === V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste. === Prievidza === Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]]. V prelome roku 2022/2023 Prievidza zakúpila jazdené 3 autobusy SOR NB12 city pôvodom z Nitry. A v roku 2023 zakúpila 1 nový autobus SOR NS12 ktorý sa zaradil do prevádzky 10.6. 2023 https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241209213140/https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg |date=2024-12-09 }} === Trnava === V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]] a 3 štvordverové [[SOR NB 12 City|NBG12]]. [[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]] === Prešov === Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418). V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424) V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746). S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740). V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]]. V júni 2018 boli do Prešova dodané prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427) V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8 === Spišská Nová Ves=== Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]]. [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] === Košice === Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}</ref> Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]]. == Modely autobusov a elektrobusov == [[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|Centrum Zahradní Město, [[SOR NB 12 City|SOR BN 12]]]] {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Mestská verzia ! Prímestská verzia ! Turistická (diaľková) verzia |- | {{m|7.5|m}} | [[SOR C7.5|B 7.5]] | [[SOR C7.5|C 7.5]] | |- | 8 m | [[EBN 8]] | | |- | 8,5 m | [[BN 8.5]] | [[CN 8.5]] | |- | {{m|9.5|m}} | [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]] | [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]] | [[SOR LC9.5|LC 9.5]] |- | {{m|10.5|m}} | [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]] | [[SOR C10.5|C 10.5]], [[SOR CN10.5| CN 10.5]] | [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]] |- | {{m|11|m}} | [[EBN 11]] | | |- | {{m|12|m}} | [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]], [[SOR NS 12|NSF 12]] | [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]] | [[SOR LH12|LH 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]] | [[SOR NC18|NC 18]] | |} == Modely trolejbusov == {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Verzia |- | {{m|12|m}} | [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evobus]] * [[Karosa]] * [[Tedom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sor.cz Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}} {{Autobusy SOR}} [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:SOR Libchavy| ]] bm35qbqrlm4kxqf6eytlgjtqocyp0xc 8359102 8359096 2026-08-23T09:43:32Z ~2026-45953-17 303501 /* Modely autobusov a elektrobusov */ 8359102 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[Obrázok:Sor b95.jpg|náhľad|[[SOR B 9,5|SOR B 9.5]] na linke {{MHD|ba|80}} pred [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|ŽST Petržalka]]]] '''SOR Libchavy''' je [[česko|český]] výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOR Libchavy s.r.o. | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/ | vydavateľ = sor.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Od histórie po súčasnosť == Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.<ref>http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=1962{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].<ref name=":0" /> Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov. Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12</ref> V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám. V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012155/http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808011609/http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku. Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.<ref>http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408</ref> Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia. V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012025/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN. S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Licenčná výroba == Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu. == SOR na Slovensku == Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej a medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]] od roku 2022 aj v mestách [[Zvolen]] a [[Trenčín]] majú autobusy SOR širšie zastúpenie. === Bratislava === [[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] (#4231) na linke {{MHD|ba|93}}]] V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.<ref name=":1">http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy</ref> Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojazdili.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili</ref> Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku 2018 ponúknuté na predaj. Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] od roku [[2000]]. Do roku [[2007]] jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{MHD|ba|128}}. V roku [[2007]] k ním pribudol typ [[SOR BN 9,5]], v rokoch [[2009]] – [[2010]] autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]]. Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu už v Bratislave jazdí 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].<ref name=":1" /> [[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (#6821) na linke {{MHD|ba|201}}]] Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].<ref>http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy</ref> V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].<ref name=":1" /> Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.<ref>http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&iddopravce=55&vyrobce=SOR&ntyp=C&typ=C+12</ref> V roku 2022 sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]. Idú to o prvé autobusy značky SOR v Bratislave, ktoré sú vybavené fotobunkou nad dverami. V roku 2023 do Bratislavy pribudli hybridné trolejbusy typu SOR TNS 12. === Banská Bystrica=== V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario. Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12. V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18. [[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]] === Nitra === V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus CN 12 na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]]. Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN 9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS 12|NS12]] a [[SOR NS 18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368). === Piešťany === V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste. === Prievidza === Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]]. V prelome roku 2022/2023 Prievidza zakúpila jazdené 3 autobusy SOR NB12 city pôvodom z Nitry. A v roku 2023 zakúpila 1 nový autobus SOR NS12 ktorý sa zaradil do prevádzky 10.6. 2023 https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241209213140/https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg |date=2024-12-09 }} === Trnava === V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]] a 3 štvordverové [[SOR NB 12 City|NBG12]]. [[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]] === Prešov === Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418). V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424) V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746). S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740). V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]]. V júni 2018 boli do Prešova dodané prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427) V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8 === Spišská Nová Ves=== Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]]. [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] === Košice === Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}</ref> Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]]. == Modely autobusov a elektrobusov == [[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|[[SOR NB 12 City|SOR BN 12]]]] zvaný "Hrbáč" {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Mestská verzia ! Prímestská verzia ! Turistická (diaľková) verzia |- | {{m|7.5|m}} | [[SOR C7.5|B 7.5]] | [[SOR C7.5|C 7.5]] | |- | 8 m | [[EBN 8]] | | |- | 8,5 m | [[BN 8.5]] | [[CN 8.5]] | |- | {{m|9.5|m}} | [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]] | [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]] | [[SOR LC9.5|LC 9.5]] |- | {{m|10.5|m}} | [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]] | [[SOR C10.5|C 10.5]], [[SOR CN10.5| CN 10.5]] | [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]] |- | {{m|11|m}} | [[EBN 11]] | | |- | {{m|12|m}} | [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]], [[SOR NS 12|NSF 12]] | [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]] | [[SOR LH12|LH 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]] | [[SOR NC18|NC 18]] | |} == Modely trolejbusov == {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Verzia |- | {{m|12|m}} | [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evobus]] * [[Karosa]] * [[Tedom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sor.cz Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}} {{Autobusy SOR}} [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:SOR Libchavy| ]] prre80b88ji08o11lqczk7jqcm01hh1 8359104 8359102 2026-08-23T09:44:52Z ~2026-45953-17 303501 /* Modely autobusov a elektrobusov */ 8359104 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[Obrázok:Sor b95.jpg|náhľad|[[SOR B 9,5|SOR B 9.5]] na linke {{MHD|ba|80}} pred [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|ŽST Petržalka]]]] '''SOR Libchavy''' je [[česko|český]] výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOR Libchavy s.r.o. | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/ | vydavateľ = sor.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Od histórie po súčasnosť == Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.<ref>http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=1962{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].<ref name=":0" /> Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov. Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12</ref> V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám. V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012155/http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808011609/http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku. Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.<ref>http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408</ref> Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia. V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012025/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN. S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Licenčná výroba == Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu. == SOR na Slovensku == Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej a medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]] od roku 2022 aj v mestách [[Zvolen]] a [[Trenčín]] majú autobusy SOR širšie zastúpenie. === Bratislava === [[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] (#4231) na linke {{MHD|ba|93}}]] V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.<ref name=":1">http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy</ref> Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojazdili.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili</ref> Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku 2018 ponúknuté na predaj. Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] od roku [[2000]]. Do roku [[2007]] jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{MHD|ba|128}}. V roku [[2007]] k ním pribudol typ [[SOR BN 9,5]], v rokoch [[2009]] – [[2010]] autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]]. Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu už v Bratislave jazdí 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].<ref name=":1" /> [[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (#6821) na linke {{MHD|ba|201}}]] Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].<ref>http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy</ref> V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].<ref name=":1" /> Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.<ref>http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&iddopravce=55&vyrobce=SOR&ntyp=C&typ=C+12</ref> V roku 2022 sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]. Idú to o prvé autobusy značky SOR v Bratislave, ktoré sú vybavené fotobunkou nad dverami. V roku 2023 do Bratislavy pribudli hybridné trolejbusy typu SOR TNS 12. === Banská Bystrica=== V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario. Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12. V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18. [[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]] === Nitra === V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus CN 12 na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]]. Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN 9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS 12|NS12]] a [[SOR NS 18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368). === Piešťany === V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste. === Prievidza === Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]]. V prelome roku 2022/2023 Prievidza zakúpila jazdené 3 autobusy SOR NB12 city pôvodom z Nitry. A v roku 2023 zakúpila 1 nový autobus SOR NS12 ktorý sa zaradil do prevádzky 10.6. 2023 https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241209213140/https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg |date=2024-12-09 }} === Trnava === V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]] a 3 štvordverové [[SOR NB 12 City|NBG12]]. [[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]] === Prešov === Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418). V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424) V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746). S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740). V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]]. V júni 2018 boli do Prešova dodané prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427) V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8 === Spišská Nová Ves=== Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]]. [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] === Košice === Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}</ref> Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]]. == Modely autobusov a elektrobusov == [[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|[[SOR NB 12 City|SOR BN 12]] zvaný "Hrbáč" ]] {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Mestská verzia ! Prímestská verzia ! Turistická (diaľková) verzia |- | {{m|7.5|m}} | [[SOR C7.5|B 7.5]] | [[SOR C7.5|C 7.5]] | |- | 8 m | [[EBN 8]] | | |- | 8,5 m | [[BN 8.5]] | [[CN 8.5]] | |- | {{m|9.5|m}} | [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]] | [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]] | [[SOR LC9.5|LC 9.5]] |- | {{m|10.5|m}} | [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]] | [[SOR C10.5|C 10.5]], [[SOR CN10.5| CN 10.5]] | [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]] |- | {{m|11|m}} | [[EBN 11]] | | |- | {{m|12|m}} | [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]], [[SOR NS 12|NSF 12]] | [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]] | [[SOR LH12|LH 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]] | [[SOR NC18|NC 18]] | |} == Modely trolejbusov == {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Verzia |- | {{m|12|m}} | [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evobus]] * [[Karosa]] * [[Tedom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sor.cz Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}} {{Autobusy SOR}} [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:SOR Libchavy| ]] 3qvndnfzfw3aghkwaaen4xd5uu71br1 8359117 8359104 2026-08-23T09:52:56Z ~2026-45953-17 303501 /* Bratislava */ 8359117 wikitext text/x-wiki {{na úpravu}} [[Obrázok:Sor b95.jpg|náhľad|[[SOR B 9,5|SOR B 9.5]] na linke {{MHD|ba|80}} pred [[Železničná stanica Bratislava-Petržalka|ŽST Petržalka]]]] '''SOR Libchavy''' je [[česko|český]] výrobca [[autobus]]ov pre mestskú, medzimestskú, diaľkovú dopravu a karosérií [[trolejbus]]ov. Sídli v obci [[Libchavy]] pri [[Ústí nad Orlicí]]. V súčasnosti zamestnáva viac ako 650 zamestnancov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SOR Libchavy s.r.o. | odkaz na autora = | titul = O nás | url = https://www.sor.cz/spolecnost/o-nas/ | vydavateľ = sor.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-17 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Od histórie po súčasnosť == Podnik do roku [[1990]] vyrábal a opravoval poľnohospodársku techniku – kŕmne vozy, [[malotraktor]]y a iné stroje. Z tohto obdobia pochádza aj názov podniku (skratka) SOR, čo znamená „Sdružení opravárenství a rozvoje“.<ref>http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=1962{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> V roku [[1991]] došlo k [[privatizácia|privatizácii]], spoločnosť kúpili bývalí zamestnanci z [[Karosa|Karosy]] vrátane bývalého riaditeľa a postupne sa výroba preorientovala na stavebnú techniku – maringotky a lešenia. Hlavným zameraním bol však vývoj autobusov, pričom prvý z nich bol skompletizovaný a uvedený do prevádzky na konci roku [[1993]].<ref name=":0" /> Približne o rok neskôr sa rozbehla sériová výroba autobusov. Výroba autobusov sa postupne rozrástla a spoločnosť ponúkala viaceré modely autobusov. Záujem vzrastal aj u odberateľov. Kým koncom 90-tych rokov boli vo výrobe autobusy dĺžok 7,5 a 9,5 [[Meter|metra]], v rokoch [[2000]] až [[2001]] sa výroba rozrástla o autobusy dĺžky 10,5 metra. V roku [[2003]] prišla spoločnosť s prvým čiastočne nízkopodlažným mestským modelom [[SOR BN 12]]. Jeho prototyp sa testoval aj v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>https://imhd.sk/ba/galeria/448/sor-bn-12</ref> V spolupráci so spoločnosťou Ekobus boli do výroby uvedené aj autobusy na [[stlačený zemný plyn]]. Neskôr už tieto autobusy vyrábal SOR Libchavy v plnej réžii sám. V roku [[2006]] bol predstavený model plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 12 City]] a tiež rovnako plne nízkopodlažného mestského autobusu [[SOR NB 18 City]], ktorý predstavoval prvý kĺbový typ autobusu spoločnosti SOR Libchavy. Z každého typu bol vyrobený jeden prototyp,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012155/http://seznam-autobusu.cz/vuz/18466 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808011609/http://seznam-autobusu.cz/vuz/20547 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> ktorý sa však v niektorých veciach líšil od neskorších sériových vozidiel. Sériová výroba vozidiel [[SOR NB 12 City]] a [[SOR NB 18 City]] bola spustená o dva roky neskôr. Tieto autobusy na prvý pohľad zaujali najmä vyšším počtom dverí, než bolo v [[Česko|Česku]] či na [[Slovensko|Slovensku]] vo zvyku. Prvý typ trolejbusu s karosériou SOR - [[SOR TN 12]] predstavila spoločnosť SOR Libchavy v spolupráci s firmami [[Czetro]] a [[Cegelec]] v roku [[2008]]. Vyrobené boli dva prototypy, do sériovej výroby sa však tento typ trolejbusu nedostal. O rok neskôr boli predstavené trolejbusy v novej karosérii - [[SOR TNB 12]] a [[SOR TNB 18]], aj v tomto prípade výroba skončila iba pri prototypoch. Označenie [[SOR TNB 12]] však nesú aj takzvané parciálne trolejbusy neskoršej produkcie.<ref>http://www.bmhd.cz/aktuality/aktualita.php?1408</ref> Prvými sériovo vyrábanými trolejbusmi sa od roku [[2010]] stali modely [[Škoda 30Tr SOR]] a [[Škoda 31Tr SOR]]. Tieto trolejbusy vznikli ako výsledok spolupráce medzi firmami SOR Libchavy a [[Škoda Electric]] a z hľadiska karosérie sa na prvý pohľad nelíšili od trolejbusov [[SOR TNB 12]], respektíve [[SOR TNB 18]]. Okrem klasických trolejbusov boli vyrobené aj trolejbusy [[Škoda 30Tr SOR]] s pomocným agregátom, ktoré sú schopné prejsť určitú vzdialenosť aj mimo trolejového vedenia. V roku [[2010]] bol tiež predstavený prototyp elektrobusu [[SOR EBN 10,5]]. Prototyp bol testovaný v mnohých mestách, vozidiel tohto typu ale nebolo vyrobených veľa, keďže elektrobusy sa v tom čase iba dostávali do povedomia. Neskôr boli vyrobené aj ďalšie dĺžkové kategórie. Na veľtrhu IAA 2014 v [[Hannover]]i bol predstavený nový typ elektrobusu [[SOR EBN 11,1]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum prístupu=2018-08-07 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180808012025/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12073 |dátum archivácie=2018-08-08 }}</ref> s upraveným dizajnom navrhnutým architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Tento dizajn bol neskôr aplikovaný na všetky neskôr vyrobené elektrobusy rady EBN. S úplne novou radou vozidiel, označenou ako „NS“, prišiel SOR Libchavy v roku [[2016]]. Moderný dizajn vozidla bol opäť navrhnutý architektom [[Patrik Kotas|Patrikom Kotasom]]. Ako prvý bol vyrobený elektrický autobus [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]], neskôr nasledovala naftová verzia autobusu a už čoskoro by sa mal predstaviť aj kĺbový variant [[SOR NS 18]]. Sériová výroba bola začatá v druhej polovici roku [[2017]]. V blízkej dobe začnú jazdiť už aj prvé trolejbusy karosériou vychádzajúcou z tohto typu - [[Škoda 32Tr SOR]].<ref>http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/10/do-opavy-zam-trolejbusy-koda-32-tr-prvn-trolejbusy-s-karoseri-sor-ns-12{{Nedostupný zdroj|date=apríl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Licenčná výroba == Modely autobusov SOR v minulosti vyrábal aj poľský výrobca autobusov [[Solbus]] a maďarský výrobca autobusov [[Credo]] (Kravtex Kft.). V súčasnosti už títo výrobcovia vyrábajú iba autobusy vlastného dizajnu. == SOR na Slovensku == Autobusy SOR majú na [[Slovensko|Slovensku]], podobne ako v [[Česko|Česku]], veľké zastúpenie v mestskej a medzimestskej doprave. V niektorých mestách, ako napríklad [[Bratislava]], [[Nitra]], [[Prešov]] či [[Košice]] od roku 2022 aj v mestách [[Zvolen]] a [[Trenčín]] majú autobusy SOR širšie zastúpenie. === Bratislava === [[Súbor:SOR NB 18 Bratislava n°4231.JPG|náhľad|[[SOR NB 18 City]] (#4231) na linke {{MHD|ba|93}}]] V Bratislave v súčasnosti (leto [[2018]]) premáva na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] 243 autobusov značky SOR, z toho najväčšiu časť tvoria autobusy typu [[SOR NB 18 City]] - 181 vozidiel. Ďalej sú zastúpené typy [[SOR NB 12 City]] - 28 vozidiel, [[SOR BN 10,5]] - 24 vozidiel, [[SOR C 10,5]] - 5 vozidiel a [[SOR BN 9,5]] - 5 vozidiel.<ref name=":1">http://imhd.sk/ba/vozidla/3/autobusy</ref> Do [[Marec|marca]] [[2018]] boli v premávke aj autobusy [[SOR B 9,5]], ktoré už na linkách [[Mestská hromadná doprava v Bratislave|MHD Bratislava]] definitívne dojazdili.<ref>https://imhd.sk/ba/doc/en/17293/Midibusy-SOR-B-9-5-uz-dojazdili</ref> Deväť vozidiel však zostalo ako pracovných a jedno vozidlo ako historické. Niektoré vyradené vozidlá boli v roku 2018 ponúknuté na predaj. Autobusy značky SOR jazdia v službách [[Dopravný podnik Bratislava|DPB]] od roku [[2000]]. Do roku [[2007]] jazdili v [[Bratislava|Bratislave]] iba autobusy typu [[SOR B 9,5]]. Tie boli nasadzované na menej vyťažené linky. Istú dobu jazdili aj na cyklobusovej linke {{MHD|ba|128}}. V roku [[2007]] k ním pribudol typ [[SOR BN 9,5]], v rokoch [[2009]] – [[2010]] autobusy [[SOR BN 10,5]] a [[SOR C 10,5]]. V súčasnosti sú všetky vyradené. Od roku [[2010]] sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NB 18 City]]. Spolu v Bratislave jazdilo 180 autobusov tohto typu, plus jeden ďalší (ktorý je vo vlastníctve výrobcu) a jeden autoškolský. Od roku [[2017]] sa k nim pridal aj štandardný typ [[SOR NB 12 City]].<ref name=":1" /> Na začiatku trpeli nízkou kvalitou pre problémy s praskaním rámu v oblasti spojovacieho kĺbu. [[Súbor:6821 201 Komarovska.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (#6821) na linke {{MHD|ba|201}}]] Od roku [[2014]] jazdí v [[Bratislava|Bratislave]] 120 trolejbusov s karosériou od firmy SOR - 50 trolejbusov typu [[Škoda 30Tr SOR]] (z toho 15 vozidiel s pomocným agregátom) a 70 trolejbusov [[Škoda 31Tr SOR]].<ref>http://imhd.sk/ba/vozidla/2/trolejbusy</ref>. V súčasnosti sú obmeňované za trolejbusy [[Solaris Trollino|Solaris]]. V roku [[2018]] začali jazdiť prvé elektrobusy značky SOR. Dokopy by ich malo byť 18, 16 vozidiel typu [[SOR NS 12|SOR NS 12 Electric]] a dve vozidlá typu [[SOR EBN 8]].<ref name=":1" /> Autobusy SOR sa vyskytujú tiež v [[Vnútrooblastná doprava|regionálnej doprave]] [[Bratislavský kraj|Bratislavského kraja]], keďže dopravca [[Arriva|ARRIVA Mobility Solutions]] (zabezpečujúci regionálnu dopravu v tomto kraji) vlastní od roku [[2021]] autobusy typov [[SOR CN 10,5]] a [[SOR CN 12|SOR CN 12,3]]. V súčasnosti ich jazdí približne 110.<ref>http://evidencia-dopravcov.eu/zoznam?trakce=autobus&iddopravce=55&vyrobce=SOR&ntyp=C&typ=C+12</ref> V roku 2022 sa do Bratislavy dodávajú autobusy [[SOR NS 12|SOR NS 12 Diesel]]. Idú to o prvé autobusy značky SOR v Bratislave, ktoré sú vybavené fotobunkou nad dverami. V roku 2023 do Bratislavy pribudli hybridné trolejbusy typu SOR TNS 12. === Banská Bystrica=== V MHD Banská Bystrica premával jediný autobus [[SOR C9.5]] od júla 2001 do júla 2003 u dopravcu SAD Banská Bystrica. Do júna 2002 bol zaraďovaný na linky 52 a 55, neskôr na linku 43. V júli 2003 bol zaradený do prímestskej dopravy výmenou za Mercedes Vario. Nakoniec sa v Banskej Bystrici aj koncom marca 2010 objavil aj testovací trolejbus SOR TNB 12, a od 1. júla 2011 bude zaradených na MHD v Banskej Bystrici 19 trolejbusov Škoda 30Tr s karosériou SOR NB 12. V máji 2011 sa v Banskej Bystrici objavil na týždňové testovanie kĺbový plynový autobus SOR NBG 18. [[Súbor:Milín, SOR CN 12.JPG|náhľad|SOR SOR CN12 v Nitre]] === Nitra === V Nitre je prevádzkovaných 55 autobusov značky SOR z toho 4 štvordverové autobusy [[SOR BN12|BN12]] na plynový pohon (tiež známe ako SOR BN12 Ekobus City Plus), 15 štvordverových autobusov [[SOR BN12|BN12]] na naftový pohon, jeden trojdverový [[SOR BN12|BN12]], 13 kusov [[SOR NB12|NB12]] a jeden dvojdverový autobus CN 12 na naftový pohon. V roku 2009 boli do prevádzky nasadené kĺbové veľkokapacitné nízkopodlažné vozidlá SORcity NB 18 v počte 9 kusov. V rokoch 2012-2013 bolo zakúpených aj 12 vozidiel typu [[SOR BN9,5|BN9,5]]. Od roku 2022 Nitra zavádza svoju vlastnú MHD s úplne novými autobusmi. MHD budú zabezpečovať autobusy značky SOR. Medzi novými autobusmi budú aj staršie modely [[SOR BN 9,5|BN9, 5]] v počte 11 (evč. 101-111), [[SOR NB12|NB12]] a to v počte 16 (evč. 201-216) a [[SOR NB18|NB18]] v počte 15 (evč. 301-315). Nitra svoju MHD obzvlášti aj novinkami na Slovensku a to modelmi [[SOR NS 12|NS12]] a [[SOR NS 18|NS18]]. 12 metrové vozidlá boli nakúpené v počte 20 (evč. 251-270) a 18 metrové v počte 18 (evč. 351-368). === Piešťany === V MHD Piešťany momentálne dopravca ARRIVA Trnava prevádzkuje autobusy [[SOR BN12|BN12]] a [[SOR BN 9,5]], pričom ide o jediné nízkopodlažné vozidlá v kúpeľnom meste. === Prievidza === Dopravca SAD Prievidza prevádzkuje v mestskej hromadnej doprave celkom 11 autobusov SOR, pričom 9 z nich je typu [[SOR BN10.5|BN10.5]] a 2 sú typu [[SOR BN9.5|BN9.5]]. V prelome roku 2022/2023 Prievidza zakúpila jazdené 3 autobusy SOR NB12 city pôvodom z Nitry. A v roku 2023 zakúpila 1 nový autobus SOR NS12 ktorý sa zaradil do prevádzky 10.6. 2023 https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20241209213140/https://evidencia-dopravcov-git.bmhd.cz/www/static/f/131/1302/130190.jpg |date=2024-12-09 }} === Trnava === V MHD Trnava momentálne dopravca SAD Trnava prevádzkuje jedenásť autobusov [[SOR BN12|BN12]] a 17 trojdverových [[SOR NB12|NB12]] a 3 štvordverové [[SOR NB 12 City|NBG12]]. [[Súbor:Škoda 31 Tr, Sídl. III.jpg|náhľad|[[Škoda 31Tr SOR]] (713) v Prešove na Sídlsku III]] === Prešov === Dopravný podnik mesta Prešov, a. s. momentálne prevádzkuje 7 nízkopodlažných kĺbových autobusov SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]], ev. č. 375, 376, 412, 415-418. Prvé autobusy boli dodané a zaradené do prevádzky koncom roka 2009. Tretí autobus č. 412 bol vyrobený v roku 2013 ale dodaný v roku 2021 nakoľko vozidlo bolo pôvodne zapožičané výrobcom Dopravnému podniku hl. mesta Bratislava pod č. 1859. V auguste 2021 boli do Prešova dodané 4 nové autobusy tohto typu (č. 415-418). V apríli 2022 prišli ďalšie vozidlá tohto typu (419-424) V septembri 2011 bol do Prešova dodaný prvý nízkopodlažný kĺbový trolejbus [[Škoda 31Tr SOR|Škoda 31Tr]] ev. č. 713 s karosériou SOR NB 18 City, ktorý bol vôbec prvý takého typu na Slovensku. Zaradený do premávky bol v novembri 2011. V roku 2011 prišli ešte ďalšie 3 trolejbusy č. 714-716. V 2012 boli kúpené ďalšie 2 trolejbusy č. 717, 718 a v tom istom roku boli aj sprevádzkované. V roku 2013 prišiel do Prešova len jeden trolejbus tohto typu č. 719 a sprevádzkovaný bol v roku 2014. V roku 2015 boli dodané ďalšie 2 trolejbusy Škoda 31 Tr č. 720, 721. V roku 2016 nastal prvý veľký nákup týchto trolejbusov. Bolo kúpených 10 trolejbusov ktoré boli sprevádzkované v roku 2017 (č. 722-731). Po štyroch rokoch v roku 2020 nastalo ďalšie nakupovanie týchto trolejbusov a to v počte 6 (č. 741-746). S nákupom trolejbusov 31 Tr v roku 2016 bolo s nimi kúpených aj prvých 5 trolejbusov [[Škoda 30Tr SOR]] ktoré boli rovnako ako vtedy kúpené 31 Tr-ky sprevádzkované v roku 2017 pod č. 732-736. S nákupom ďalších trolejbusov 31 Tr v roku 2020 boli opäť kúpené aj trolejbusy Škoda 30 Tr SOR a to v počte 4 (č. 737-740). V júni 2009 bol v Prešove testovaný autobus typu [[SOR NB18|NB 18 City]] o niekoľko mesiacov podnik kúpil prvé dva autobusy tohto typu. V júni 2011 bol v Prešove na testovacích jazdách elektrobus [[SOR EBN 10.5]] a v januári 2012 bol na testovacích jazdách autobus [[SOR NB12|SOR NB 12 City]]. V júni 2018 boli do Prešova dodané prvé 4 autobusy typu [[SOR BN10.5]]. Prešovskému podniku ich pôvodne prenajal DPM Bratislava (č. 3428, 3432, 3434, 3437 neskôr č. 403, 404, 405, 407). V júni 2019 do Prešova dorazila ďalšia trojica autobusov (č. 3406, 3418, 3436 neskôr č. 401, 402, 406), týchto spolu 7 autobusov DPMP od DPM Bratislava v lete 2020 odkúpil. V auguste 2020 boli prenajaté posledné dva autobusy od DPB č. 3431, 3433 ktoré vo februári 2021 boli tiež odkúpené. Neskôr dostali evidenčné čísla 410 a 411 z čoho sa voz 410 stal v októbri 2021 prvým vyradeným autobusom tohto typu v Prešove. DPMP si prvé autobusy pôvodne len prenajal v súvislosti so zabezpečovaním náhradnej dopravy pri chystaných výlukách v roku 2018 ale aj kvôli vtedajšiemu nedostatku vozidiel. V roku 2021 DPMP kúpil 2 nové autobusy typu [[SOR NB12|SOR NB 12 City]] ktoré dostali čísla 413 a 414. Prvý autobus bol sprevádzkovaný 11. októbra 2021 (č. 414). V apríli 2022 pribudli ďalšie 3 vozidlá tohto typu (425, 426, 427) V auguste 2022 bol vyhlásený nákup elektrobusov SOR EBN 8 === Spišská Nová Ves=== Dopravca SAD Spišská Nová Ves š.p. zakúpil v roku 2001 dva autobusy SOR typu [[SOR C9.5|C 9.5]], pre potreby prímestskej dopravy. Po sprivatizovaní spoločnosti sa nákup nových vozidiel zameral na výrobcu Karosa - Irisbus. Až v roku 2011 dopravca už ako eurobus, a.s. zakúpil pre potreby mestskej hromadnej dopravy v Spišskej Novej Vsi jeden kĺbový autobus SOR typu [[SOR NB18|NB18 City]]. Keďže sa daný model osvedčil v roku 2012 sa zakúpil ďalší kĺbový autobus SOR NB 18 a okrem neho aj krátky 12 metrový autobus typu [[SOR NB12|NB12 City]]. [[Súbor:SOR EBN 11 Košice.jpg|náhľad|Elektrobus SOR EBN 11 na [[Námestie osloboditeľov (Košice)|Námestí osloboditeľov]]]] === Košice === Regionálny dopravca [[eurobus]] v roku [[2001]] zakúpil 1 autobus SOR C 9,5. Jazdil na prímestských linkách. Do roku [[2013]] to bol jediný Košický autobus SOR. V priebehu novembra [[2013]] a leta [[2014]] prišlo na zákazku [[Dopravný podnik mesta Košice|Dopravného podniku mesta Košice]] prvých 127 autobusov tejto značky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy od SOR Libchavy| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2013/nove-autobusy-od-sor-libchavy| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2013| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Presnejšie [[Autobusová doprava v Košiciach|autobusové]] linky [[Mestská hromadná doprava v Košiciach|mestskej hromadnej dopravy]] obsluhuje 65 autobusov SOR NB 18, 61 kusov SOR NB 12 City, 11 kusov SOR EBN 11, 5 elektrobusov SOR EBN 10,5 a 5 kusov SOR BN 9,5.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko =| meno =| autor =| odkaz na autora =| titul = Autobusy| periodikum = imhd.sk| odkaz na periodikum =| url = https://imhd.sk/ke/vozidla/5/Autobusy| issn =| vydavateľ = mhd.sk| miesto = Bratislava| dátum =| dátum prístupu = 2021-12-20}}</ref> Zahájenie prevádzky autobusov tejto značky bolo [[8. január]]a [[2014]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko =| meno =| autor = DPMK| odkaz na autora = DPMK| titul = Nové autobusy už jazdia| url = https://www.dpmk.sk/aktuality/2014/nove-autobusy-uz-jazdia| vydavateľ = dpmk.sk| dátum vydania = 2014-01-08| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2021-12-20| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> Do prvých autobusov sa montovali displeje ''Buse'', displeje a označovače ''EM-test'' z vyradených vozidiel. Ďalšie autobusy dostali nové displeje a označovače ''EM-test''. V apríli [[2014]] bol problém s kamerovým systémom, a museli sa vo všetkých dodaných vozidlách vymieňať [[Pevný disk|hard disky]]. == Modely autobusov a elektrobusov == [[Súbor:Centrum Zahradní Město, SOR BN 12.jpg|náhľad|[[SOR NB 12 City|SOR BN 12]] zvaný "Hrbáč" ]] {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Mestská verzia ! Prímestská verzia ! Turistická (diaľková) verzia |- | {{m|7.5|m}} | [[SOR C7.5|B 7.5]] | [[SOR C7.5|C 7.5]] | |- | 8 m | [[EBN 8]] | | |- | 8,5 m | [[BN 8.5]] | [[CN 8.5]] | |- | {{m|9.5|m}} | [[SOR B9.5|B 9.5]], [[SOR BN9.5|BN 9.5]], [[EBN 9.5]] | [[SOR C9.5|C 9.5]], [[SOR CN9.5|CN 9.5]] | [[SOR LC9.5|LC 9.5]] |- | {{m|10.5|m}} | [[SOR B10.5|B 10.5]], [[SOR BN10.5|BN 10.5]], [[SOR EBN 10,5|EBN 10.5]] | [[SOR C10.5|C 10.5]], [[SOR CN10.5| CN 10.5]] | [[SOR LC10.5|LC 10.5]], [[SOR LH10.5|LH 10.5]] |- | {{m|11|m}} | [[EBN 11]] | | |- | {{m|12|m}} | [[SOR BN12|BN 12]], [[SOR NB 12 City|NB 12 City]], [[SOR NS 12|NS 12 Diesel]], [[SOR NS 12|NS 12 Electric]], [[SOR BNG12|BNG 12]], [[SOR NB 12 City|NBG 12 City]], [[SOR NS 12|NSG 12]], [[SOR NS 12|NSF 12]] | [[SOR C12|C 12]], [[SOR CN 12|CN 12]], [[SOR CG12|CG 12]], [[SOR CNG12|CNG 12]], [[SOR ICN 12|ICN 12]] | [[SOR LH12|LH 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR NB 18 City|NB 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Diesel]], [[SOR NB 18 City|NBG 18 City]], [[SOR NB 18 City|NBH 18 City]], [[SOR NS 18|NS 18 Electric]], [[SOR NS 18|NSG 18]] | [[SOR NC18|NC 18]] | |} == Modely trolejbusov == {|class="wikitable sortable" ! Dĺžka ! Verzia |- | {{m|12|m}} | [[SOR TN12|TN 12]], [[SOR TNB12|TNB 12]], [[SOR TNS 12|TNS 12]] |- | {{m|18|m}} | [[SOR TNB18|TNB 18]], [[SOR TNS 18|TNS 18]] |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Evobus]] * [[Karosa]] * [[Tedom]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.sor.cz Oficiálna stránka] == Zdroj == * {{Preklad|cs|SOR Libchavy|2377643}} {{Autobusy SOR}} [[Kategória:Výrobcovia autobusov]] [[Kategória:Podniky v Česku]] [[Kategória:České automobilky]] [[Kategória:SOR Libchavy| ]] d2lb1xtx464ffpd6d1qluhh2xffz6x1 Georges Lemaître 0 177879 8359080 7464941 2026-08-23T09:16:21Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359080 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Georges Edouard Lemaître |Portrét = |Popis = belgický [[astronóm]] |Dátum narodenia = [[17. júl]] [[1894]] |Miesto narodenia = [[Charleroi]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1966|6|20|1894|7|17}} |Miesto úmrtia = [[Leuven]] }} '''Georges Edouard Lemaître''' (* [[17. júl]] [[1894]], [[Charleroi]] – † [[20. jún]] [[1966]], [[Leuven]]) bol belgický [[kozmológ]], rímskokatolícky [[kňaz]]. Nezávisle od [[Alexandr Alexandrovič Fridman|Alexandra Alexandroviča Fridmana]] odvodil v roku [[1927]] relativistické nestacionárne modely vesmíru s [[Veľký tresk|big bangom]] a dal ich ako prvý do priamej súvislosti s expanziou vesmíru, ktorú objavil [[Edwin Hubble]] v roku [[1929]]. Na základe jeho teoretických prác rozpracoval teóriu big bangu [[George Gamow]]. Lemaître sa často nazýva otcom big bangu. == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt}} {{Encyklopédia astronómie}} {{Portál|Belgicko|Belgický|Astronómia|Astronomický|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lemaître, Georges Edouard}} [[Kategória:Belgickí astronómovia]] [[Kategória:Belgickí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Belgickí autori náučnej literatúry]] [[Kategória:Osobnosti zo Charleroi]] 5isnn2m4h53kkcn36bk69so41j2qsxx Velké Bílovice 0 178586 8358927 8251197 2026-08-22T17:22:38Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358927 wikitext text/x-wiki {{Infobox Česká obec | názov = Velké Bílovice | typ = mesto | znak = Coat of arms of Velke Bilovice.jpeg | vlajka = Velké Bílovice vlajka.jpg | obrázok = Kostel Narození panny Marie.JPG | popis = Kostol Narodenia Panny Márie | ob.roz.pôs = Břeclav | pov.ob = Břeclav | krajina = [[Morava (región)|Morava]] | rieka = | nadmorská výška = 176 | zemepisná šírka = 48,849167 | zemepisná dĺžka = 16,892222 | najvyšší bod = | najvyšší bod výška = | najvyšší bod šírka = | najvyšší bod dĺžka = | najnižší bod = | najnižší bod výška = | najnižší bod šírka = | najnižší bod dĺžka = | rozloha = 25,73 | prvá zmienka = 1306 <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Dějiny Velkých Bílovic |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/dejiny-velkych-bilovic/_zobraz=dejiny-velkych-bilovic |dátum prístupu=2016-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173542/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/dejiny-velkych-bilovic/_zobraz=dejiny-velkych-bilovic |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> | starosta = Lenka Grofová (2019) | PSČ = 691 02 | početč = 1 | početzsj = 1 | početk = 1 | NUTS5 = CZ0644 584983 | adresa = Městský úřad Velké Bílovice<br />nám. Osvoboditelů 570<br />691 02 Velké Bílovice | email = podatelna@velkebilovice.cz | mapa = | popis mapy = | web = www.velkebilovice.cz | commons = Velké Bílovice }} [[File:Velke Bilovice kaple.JPG|thumb|240px|Kaplnka na kopci obklopená vinohradmi.]] '''Velké Bílovice''' sú [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Česko|Česku]] v [[Okres Břeclav|okrese Břeclav]] v [[Juhomoravský kraj|Juhomoravskom kraji]]. Žije tu viac ako 3 900 obyvateľov <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Český statistický úřad: Počet obyvatel v obcích k 1.1.2019 |url=https://www.czso.cz/documents/10180/91917344/13007219.pdf/deb188e2-72b4-4047-97e8-ae7975719db4 |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190804230704/https://www.czso.cz/documents/10180/91917344/13007219.pdf/deb188e2-72b4-4047-97e8-ae7975719db4 |dátum archivácie=2019-08-04 }}</ref>. Mesto patrí k mikroregiónu [[Lednicko-valtický areál]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Mikroregion Lednicko-valtický areál - Velké Bílovice |url=http://www.lva.cz/cs/obce/velke-bilovice/ |dátum prístupu=2016-10-19 |url archívu=https://web.archive.org/web/20161012052234/http://www.lva.cz/cs/obce/velke-bilovice/ |dátum archivácie=2016-10-12 }}</ref>. Prvé osídlenie tejto lokality je doložené už z [[Neolit|neolitu]], prvá písomná zmienka pochádza z roku 1306<ref name=":0"/>, na mesto boli Velké Bílovice povýšené v roku 2001<ref>[http://www.denik.cz/jihomoravsky-kraj/patnact-let-jsou-velke-bilovice-a-lanzhot-mesty-lide-jsou-za-to-radi-ale-v-20160619.html Denik.cz - Patnáct let jsou vinařské Velké Bílovice městem. Vesnický ráz ale zůstává.]</ref>. Velké Bílovice sú tradičnou [[Vinohradníctvo|vinárskou]] obcou, čo tiež dokladajú vinárske atribúty na znaku a vlajke. V súčasnej dobe sú vôbec najväčšou [[Vinohradníctvo|vinárskou]] obcou v Česku, s viac ako 760 [[Hektár|ha]] plochy registrovaných [[Vinohrad|vinohradov]] <ref>[http://eagri.cz/public/web/file/644471/SVZ___Vino_2019.pdf Situační a výhledová zpráva réva vinná a víno 2019 (strana 83)]</ref>. == Príroda a okolie == [[File:Velke Bilovice celkove.JPG|thumb|240px|Pohľad na Velké Bílovice od severu od kaplnky. V diaľke je vidieť 10 km vzdialenú [[Břeclav]].]] Predovšetkým severne a východne od mesta sa nachádza veľké množstvo [[Vinohrad|vinohradov]] a okolo 650 vínnych [[Pivnica|pivníc]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města Velké Bílovice - Město - Obecné údaje |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/obecne-udaje |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170609003140/http://www.velkebilovice.cz/mesto/obecne-udaje |dátum archivácie=2017-06-09 }}</ref> v 40 pomenovaných pivničných uličkách<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spolek Velkobílovičtí vinaři - Sklepní uličky |url=http://www.velkebilovice.com/pro-media-uzitecne-info/sklepni-ulicky |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20151127024125/http://velkebilovice.com/pro-media-uzitecne-info/sklepni-ulicky |dátum archivácie=2015-11-27 }}</ref> tvoriacich samostatné [[Vinohradníctvo|vinárske]] "mestečko"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Naučně-poznávací stezka mezi vinicemi Velkých Bílovic |url=http://www.velkebilovice.cz/turistika/vylety-na-kole |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170608235815/http://www.velkebilovice.cz/turistika/vylety-na-kole |dátum archivácie=2017-06-08 }}</ref>. Dominantou mesta je kopec Hradištěk s [[Kaplnka|kaplnkou]], ktorý sa nachádza severne od mesta medzi [[Vinohrad|vinohradmi]]. Kaplnka na vrchole kopca je zasvätená štyrom svätým: [[Urban I.|sv. Urbanovi]], [[Cyril a Metod|sv. Cyrilovi a Metodovi]] a [[Václav I. (české knieža)|sv. Václavovi]].<ref>[http://www.kudyznudy.cz/aktivity-a-akce/aktivity/kaplicka-na-hradistku-ve-velkych-bilovicich.aspx Kudyznudy.cz - Kaplička na Hradišťku ve Velkých Bílovicích]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Kaplička na Hradišťku |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=kaplicka-na-hradistku |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173350/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=kaplicka-na-hradistku |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> V blízkosti Velkých Bílovic sa nachádzajú [[Rybník (vodná plocha)|rybníky]] Šísary a Velký Bílovec vhodné najmä na [[Rekreačný rybolov|rybárčenie]]. Juhozápadne od mesta, za [[Podivín|Podivínom]], sa nachádza Prírodný park Niva Dyje a [[Lednicko-valtický areál]], ďalej na západ potom [[Chránená krajinná oblasť Pálava|CHKO Pálava]] a [[Vodné dielo Nové Mlýny]]. ''Pozri aj: [[Zoznam pivničných uličiek vo Velkých Bíloviciach]]'' == Názov == Velké Bílovice sa nazývajú veľké z toho dôvodu, že patrili k najväčším dedinám na bývalom [[Břeclav|břeclavskom]] panstve Lichtenštajnovcov<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kordiovský|meno=Emil|priezvisko2=Danihelka|meno2=Jiří|titul=Brána do kraje : Průvodce obcemi okresu Břeclav|vydania=1|vydavateľ=Regionální muzeum Mikulov|miesto=Mikulov|rok=1999|strán=255|isbn=80-85088-08-8}}</ref>. Samotný názov Bílovice pochádza buď od mena mýtického zakladateľa Biela (Bíla) a znamená dedina ľudí Bielových<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Kolektiv autorů|titul=O rodné obci dávné i současné: Čejkovice, Velké Bílovice, Kobylí.|vydania=1|vydavateľ=Obec Čejkovice|miesto=Čejkovice|rok=2003|strán=255|isbn=80-239-2572-5}}</ref> alebo názov vznikol z mena prvého písomne doloženého vlastníka obce Siegfrieda Sirotka (siroty) nesprávnym prekladom z [[Nemčina|nemčiny]] slova ''Waise'' - sirota ako ''weisse'' - biely<ref name=":0" />. == Dejiny == Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1306, keď po smrti Siegfrieda Sirotka prešla obec na Tobiáša (Dobeša) z Bechyně. Potom sa tu vystriedalo mnoho majiteľov, medzi nimi napríklad aj Páni z Kunštátu a Poděbrad. V rokoch 1416-1524 bola obec prvýkrát vo vlastníctve rodu Lichtenštajnovcov. Od roku 1532 až do [[Bitka na Bielej hore|Bitky na Bielej hore]] v roku 1620 patrila obec [[Žerotínovci|Žerotínovcom]]. V tejto dobe sa v Bílovicích usadili [[Habáni]] a členovia [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]]. Habáni tu svoju kolóniu založili v roku 1545<ref>[http://gameo.org/index.php?title=Billowitz_Hutterite_Colony_(Moravia) Billowitz Hutterite Colony (Moravia)] (anglicky)</ref>. Žerotínovci dali miestnú stredovekú [[Tvrdza|tvrdzu]] prestavať na renesančný [[kaštieľ]] a v roku 1564 postavili kostol pre [[Jednota bratská|Jednotu bratskú]]. Pretože tunajšie Žerotínovci patrili k jedným z [[Morava (región)|moravských]] vodcov [[České stavovské povstanie|českého stavovského povstania]] proti [[Habsburgovci|Habsburgovcom]], museli po [[Bitka na Bielej hore|Bitke na Bielej hore]] emigrovať a ich majetok bol skonfiškovaný. [[Habáni]] a členovia [[Jednota bratská|Jednoty bratskej]] boli potom z [[Morava (región)|Moravy]] vyhnaní na [[Slovensko]]. Od roku 1638 až do roku 1848 sú Bílovice opäť súčasťou panstva Lichtenštajnovcov. Tí tiež dali v rokoch 1764-1765 na mieste pôvodného [[Jednota bratská|bratského]] kostola postaviť kostol [[Latinská cirkev|katolícky]] – terajší kostol Narodenia Panny Márie. Začiatkom 20. storočia odchádza mnoho miestnych obyvateľov do Spojených štátov, Kanady a Argentíny. V Argentíne v [[Chaco (argentínska provincia)|provincii Chaco]] prisťahovalci z Velkých Bílovic založili tradíciu pestovania [[Bavlna|bavlny]]. [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|V čase socializmu]] tu vzniklo jedno z najväčších a najznámejších [[Jednotné roľnícke družstvo|družstiev]] v [[Česko-Slovensko v rokoch 1948 až 1989|Československu]] – [[Jednotné roľnícke družstvo|JZD]] Mír Velké Bílovice, ktoré slúžilo predstaviteľom štátu aj ako ukážka fungujúceho družstevníctva v [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Z tohto dôvodu sem tiež prichádzali významné štátne návštevy. Po [[Nežná revolúcia|Nežnej revolúcii]] družstvo zaniklo, z toho je vidieť, že tu [[Družstvo (ekonómia)|myšlienka družstevníctva]] hlboké korene nezapustilia. Všetci sa vrátili späť k súkromnému poľnohospodárstvu<ref name=":0" />. == Pamiatky == * ''Habánské sklepy (Habánske [[Pivnica|pivnice]])'' – Najväčší z nich bola postavená okolo roku 1614 [[Habáni|Habánmi]] a nachádza sa smerom na [[Čejkovice (okres Hodonín)|Čejkovice]] v blízkosti rybníka Velký Bílovec. V súčasnej dobe je vo vlastníctve spoločnosti Habánské sklepy s.r.o., ktorá sa zaoberá výrobou a predajom [[Víno|vína]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Habánské sklepy |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=habanske-sklepy |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173032/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=habanske-sklepy |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref>. * ''Tvrdza'' – Prvýkrát sa spomína až v roku 1417, ale ako už vojnami poničená. Neskôr bola obnovená a v polovici 16. storočia [[Renesančná architektúra|renesančne]] prestavaná [[Žerotínovci|Žerotínovcami]]. V 18. storočí bola [[tvrdza]] upravená pre hospodárske účely. V súčasnej dobe je [[tvrdza]] v súkromnom vlastníctve a pre verejnosť neprístupná<ref>[http://www.hrady.cz/?OID=9839 Hrady.cz - tvrz Velké Bílovice]</ref><ref>[http://www.soupispamatek.cz/arl-kcz/cs/detail-kcz_un_auth-0006205-Tvrz-Velke-Bilovice/ Soupis památek - tvrz Velké Bílovice]</ref>. * ''Kostol Narodenia Panny Márie'' – Postavený v rokoch 1764-1765 v [[Baroková architektúra|barokovom štýle]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Farní kostel |url=http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=farni-kostel |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827173521/http://www.velkebilovice.cz/mesto/historie/pamatky-ve-velkych-bilovicich/_zobraz=farni-kostel |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref>. * ''Mestské vlastivedné múzeum'' – Tu môžete vidieť miestne archeologické nálezy, miestne [[Kroj|kroje]], staré poľnohospodárske nástroje a ďalšie zaujímavosti spojené s históriou mesta<ref>[https://web.archive.org/web/20170729003607/http://www.velkebilovice.cz/kultura/mestske-muzeum Městské vlastivědné muzeum] (archivovaný stav zo 29. júla 2017)</ref>. == Kultúra a slávnosti == * ''Hody'' – Vôbec najväčší ľudová slávnosť vo Velkých Bíloviciach. Hody začínajú zvyčajne prvú nedeľu po [[Narodenie presvätej Bohorodičky|sviatku Narodenia Panny Márie]] (8. septembra), patrónky miestneho kostola, a pokračujú až do utorka. V sobotu pred hody sa ručne stavia hodový [[Máj (symbolický strom)|máj]]<ref>[http://www.novinky.cz/cestovani/380616-znamou-vinarskou-obec-ozdobila-tricetimetrova-majka.html?source=FBS Novinky.cz - Známou vinařskou obec ozdobila třicetimetrová májka]</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/necekane-problemy-maju-ve-velkych-bilovicich-nakonec-postavil-jerab-20170910.html Denik.cz - Nečekané problémy: máju ve Velkých Bílovicích nakonec postavil jeřáb]</ref>. Hlavná slávnosť prebieha v nedeľu, kedy veľa návštevníkov aj z ďaleka prichádza obdivovať najmä [[Kroj|krojovaný]] sprievod, ktorého sa každoročne zúčastňuje viac ako 70 [[Kroj|krojovaných]] párov. V centre mesta hrá každý hodový deň až do noci [[dychová hudba]] k tancu i počúvaniu. Súčasťou hodové slávnosti je tiež veľa kolotočov, stánkov a atrakcií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=TRADIČNÍ KROJOVANÉ HODY |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/tradicni-krojovane-hody.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180822222504/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/tradicni-krojovane-hody.html |dátum archivácie=2018-08-22 }}</ref> V roku 2019 sa hody konajú od nedele 8. septembra do utorka 10. septembra<ref>[https://www.facebook.com/events/velk%C3%A9-b%C3%ADlovice-jihomoravk%C3%BD-kraj-czech-republic/tradi%C4%8Dn%C3%AD-krojovan%C3%A9-hody-velk%C3%A9-b%C3%ADlovice-2019/2299860520080304/ Tradiční krojované hody Velké Bílovice 2019]</ref>. * ''Ze sklepa do sklepa (Z pivnice do pivnice)'' – Tradičné putovanie za [[Víno|vínom]] medzi vínnymi [[Pivnica|pivnicami]], kedy viac ako 50 miestnych vinárov otvorí v jeden deň svoje pivnice pre návštevníkov. Je zabezpečená autobusová doprava medzi pivnicami a sprievodný program s [[Dychová hudba|dychovou]] a [[Cimbal|cimbalovou]] muzikou. Putovanie sa koná v sobotu na prelome marca a apríla. V roku 2020 sa uskutoční 4. apríla<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Ze sklepa do sklepa 2020 |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/ze-sklepa-do-sklepa |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190718092502/https://velkobilovictivinari.cz/akce/ze-sklepa-do-sklepa |dátum archivácie=2019-07-18 }}</ref>. * ''Za vinařem do Velkých Bílovic (Za vinárom do Velkých Bílovic)'' – Ďalšie putovanie za [[Víno|vínom]], ale tentoraz trvajúce celých 19 týždňov. Začína koncom apríla a trvá až do začiatku septembra (v roku 2020 od 23. apríla do 2. septembra). Prvých 9 týždňov (vedľajšia sezóna) majú otvorené svoje [[Pivnica|pivnice]] 3 rôzne miestne vinárstva a nasledujúcich 10 týždňov (hlavná sezóna) 5 rôznych vinárstev. Vinárstva sa mení vždy po týždni vo štvrtok. Postupne otvorí svoje pivnice návštevníkom až 50 rôznych miestnych vinárstev<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Za vinařem do Velkých Bílovic 2020 |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/za-vinarem-do-velkych-bilovic |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190819144343/https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/za-vinarem-do-velkych-bilovic |dátum archivácie=2019-08-19 }}</ref>. * ''Výstava vín'' – Ochutnávka [[Víno|vín]] nielen miestnych vinárov, ale tiež vinárov z blízkeho i vzdialeného okolia Velkých Bílovic. Koná sa v miestnom Kultúrnom dome zvyčajne v sobotu na prelome apríla a mája. Roku 2019 sa koná 11. mája.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Výstava vín Víno 66,6 a nic víc |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv?start=1 |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200925095429/https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv?start=1 |dátum archivácie=2020-09-25 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oblastní výstava vín 2019 |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/akce/vystava-vin |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20190718101103/https://velkobilovictivinari.cz/akce/vystava-vin |dátum archivácie=2019-07-18 }}</ref> *''Letní slavnost autentických vín (Letná slávnosť autentických vín)'' – Ochutnávka vín miestnych vinárov vyrobených autentickými postupy. Zvyčajne sa koná posledný týždeň v júli.<ref>[https://www.julyrendezvous.com/ julyrendezvous.com]</ref><ref>[https://www.facebook.com/julyrendezvous/?eid=ARDS1r0_txN-Ix9vk-trso7vMRez6op-sK_0tHNCFdUOcBBQ-PDSRY194Jpw3fC7jLZb3UXG7W3dYzwZ Letní slavnost autentických vín]</ref> * ''Svatomartinská slavnost (Svätomartinská slávnosť)'' – Slávnosť spojená s príchodom [[Martin Toursky|svätého Martina]] na koni a následnú ochutnávkou mladých a Svätomartinských [[Víno|vín]] tohto ročníka. V rámci kultúrneho programu zahrá [[Dychová hudba|dychová]] aj [[Cimbal|cimbalová]] muzika a zaspievajú mužácké zbory. Zvyčajne sa koná najbližšiu sobotu po 11. novembri (sviatok sv. Martina). V roku 2019 sa koná 16. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Svatomartinská slavnost |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/svatomartinska-slavnost.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180717213147/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/svatomartinska-slavnost.html |dátum archivácie=2018-07-17 }}</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/svaty-martin-privezl-mlade-vino-ve-velkych-bilovicich-lidem-zazpivali-muzaci-20171112.html Svatý Martin přivezl mladé víno. Ve Velkých Bílovicích lidem zazpívali mužáci.]</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Svatomartinská Slavnost na Púrynkách 2019 |url=https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv/343-svatomartinska-slavnost-na-purynkach-2019 |dátum prístupu=2019-11-09 |url archívu=https://web.archive.org/web/20191109185837/https://www.velkobilovictivinari.cz/aktuality/aktuality-archiv/343-svatomartinska-slavnost-na-purynkach-2019 |dátum archivácie=2019-11-09 }}</ref> * ''Soutěž ve vaření [[Kapustnica|zelňačky]] (Súťaž vo varení [[Kapustnica|kapustnice]])'' – Viac ako 30 súťažných družstiev, miestnych i cezpoľných, súťažia o to, kto uvarí najlepší [[Kapustnica|kapustnicu]]. Zároveň sa súťaží sa koná tiež adventný jarmok. Súťaž sa koná v sobotu, 1 alebo 2 týždne po Svätomartinské slávnosti. V roku 2019 sa koná 23. novembra.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=SOUTĚŽ VE VAŘENÍ ZELŇAČKY |url=http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/soutez-ve-vareni-zelnacky.html |dátum prístupu=2019-08-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20180717213008/http://www.velkebilovice.cz/cs/turista/slavnosti-ve-velkych-bilovicich/soutez-ve-vareni-zelnacky.html |dátum archivácie=2018-07-17 }}</ref><ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/z-kapusty-bruch-tlusty-velke-bilovice-provonely-zelnacky-nejlepsi-meli-slivaci-20181125.html Z kapusty břuch tlustý. Velké Bílovice provoněly zelňačky, nejlepší měli Sliváci.]</ref> == Športové podujatia == ''Vinařský maraton (Vinársky maratón)'' – Bežecký závod pre všetkých organizovaný spolkom Báječné ženy v běhu. Beží sa [[Maratón (beh)|maratón]] aj polmaratón. Trasa vedie medzi vínnymi [[Pivnica|pivnicami]] a [[Vinohrad|vinohradmi]], prevažne po cyklotrasách, medzi obcami Velké Bílovice, [[Čejkovice (okres Hodonín)|Čejkovice]] a [[Vrbice (okres Břeclav)|Vrbice]]. Ďalej sa beží nesúťažný rodinný beh  s 1,5 km dlhou trasou. Závod sa koná poslednú sobotu v októbri. V roku 2019 sa koná 26. októbra.<ref>[http://www.vinarskymaraton.cz/ Vinařský maraton]</ref><ref>[https://www.facebook.com/vinarskymaraton/ Vinařský maraton]</ref> == Doprava == Juhozápadne od mesta prebieha trasa [[Diaľnica D2 (Česko)|diaľnice D2]] s výjazdom na 41. kilometri na Velké Bílovice a [[Podivín]]. Najbližšia železničná stanica sa nachádza v 3 km vzdialenom [[Podivín|Podivíne]]. == Obyvateľstvo == === Vývoj počtu obyvateľov === <timeline> Colors= id:lightgrey value:gray(0.9) id:darkgrey value:gray(0.7) id:sfondo value:rgb(1,1,1) id:barra value:rgb(0.6,0.7,0.8) id:cobar value:rgb(0.2,0.7,0.8) id:cobar2 value:rgb(0.6,0.9,0.6) ImageSize = width:750 height:300 PlotArea = left:50 bottom:50 top:30 right:30 DateFormat = x.y Period = from:0 till:4000 TimeAxis = orientation:vertical AlignBars = justify ScaleMajor = gridcolor:darkgrey increment:1000 start:0 ScaleMinor = gridcolor:lightgrey increment:1000 start:0 BackgroundColors = canvas:sfondo BarData= bar:1869 text: 1869 bar:1880 text: 1880 bar:1890 text: 1890 bar:1900 text: 1900 bar:1910 text: 1910 bar:1921 text: 1921 bar:1930 text: 1930 bar:1950 text: 1950 bar:1961 text: 1961 bar:1970 text: 1970 bar:1980 text: 1980 bar:1991 text: 1991 bar:2001 text: 2001 bar:2011 text: 2011 bar:2019 text: 2019 PlotData= color:cobar width:25 align:left bar:1869 from:0 till: 1977 bar:1880 from:0 till: 2285 bar:1890 from:0 till: 2570 bar:1900 from:0 till: 2764 bar:1910 from:0 till: 2881 bar:1921 from:0 till: 3140 bar:1930 from:0 till: 3138 bar:1950 from:0 till: 3206 bar:1961 from:0 till: 3623 bar:1970 from:0 till: 3669 bar:1980 from:0 till: 3903 bar:1991 from:0 till: 3811 bar:2001 from:0 till: 3800 bar:2011 from:0 till: 3852 bar:2019 color:cobar2 from:0 till: 3907 PlotData= bar:1869 at: 1977 fontsize:S text: 1977 shift:(-10,5) bar:1880 at: 2285 fontsize:S text: 2285 shift:(-10,5) bar:1890 at: 2570 fontsize:S text: 2570 shift:(-10,5) bar:1900 at: 2764 fontsize:S text: 2764 shift:(-10,5) bar:1910 at: 2881 fontsize:S text: 2881 shift:(-10,5) bar:1921 at: 3140 fontsize:S text: 3140 shift:(-10,5) bar:1930 at: 3138 fontsize:S text: 3138 shift:(-10,5) bar:1950 at: 3206 fontsize:S text: 3206 shift:(-10,5) bar:1961 at: 3623 fontsize:S text: 3623 shift:(-10,5) bar:1970 at: 3669 fontsize:S text: 3669 shift:(-10,5) bar:1980 at: 3903 fontsize:S text: 3903 shift:(-10,5) bar:1991 at: 3811 fontsize:S text: 3811 shift:(-10,5) bar:2001 at: 3800 fontsize:S text: 3800 shift:(-10,5) bar:2011 at: 3852 fontsize:S text: 3852 shift:(-10,5) bar:2019 at: 3903 fontsize:S text: 3907 shift:(-10,5) TextData= fontsize:S pos:(20,20) text:"Zdroj: Český statistický úřad - Počet obyvatel a domů podle výsledků sčítání od roku 1869, Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2019" </timeline> == Miestna samospráva == Od roku 2018 je starostkou Lenka Grofová (Nezávislí kandidáti).<ref>[https://breclavsky.denik.cz/zpravy_region/velke-bilovice-povede-opet-zena-koncici-starostka-vlkova-zustane-v-rade-20181019.html Velké Bílovice povede opět žena. Končící starostka Vlková zůstane v radě]</ref> Zastupiteľstvo mesta má 15 členov (8 za Nezávislí kandidáti, 4 za Združenie nestraníkov pre mesto a 3 za koalíciu strán [[KDU-ČSL]] a [[TOP 09]]).<ref>[https://volby.idnes.cz/komunalni-volby-2018.aspx?t=vysledky-obec&o=11&o2=CZ0644&o3=584983&obec=velke-bilovice iDnes.cz - Volby do zastupitelstev obcí 2018]</ref> == Osobnosti == * Libor Zapletal (1920–1944), vojak a príslušník výsadku Bivouac, popravený v [[Koncentračný tábor Mauthausen-Gusen|Mauthausene]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Libor Zapletal :: KVH MZ|url=http://kvhmz.webnode.cz/osobnosti-valecnych-dejin-v-zizkove/libor-zapletal/|dátum prístupu=2017-08-23|vydavateľ=kvhmz.webnode.cz}}</ref> == Partnerské obce a mestá == {| style="width:100%;" |- | style="width:33%; vertical-align:top;"| * [[Šenkvice]], {{Flagicon|Slovensko}}Slovensko * [[Nyírpazony]], {{Flagicon|Maďarsko}}Maďarsko * Hrvatska Kostajnica, {{Flagicon|Chorvátsko}}Chorvátsko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Oficiální stránky města - Town Twinning |url=http://www.velkebilovice.cz/kultura/town-twinning/ |dátum prístupu=2017-08-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170827170302/http://www.velkebilovice.cz/kultura/town-twinning/ |dátum archivácie=2017-08-27 }}</ref> |} == Velké Bílovice vo filme == Velké Bílovice sú už dlho obľúbeným miestom filmárov k natáčanie filmov s [[Vinohradníctvo|vinárskou]] tematikou. Natáčala sa tu veľká časť trilógie "''Víno''": ''Bouřlivé víno'' (1976)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1776-Bourlive-vino Bouřlivé víno (1976) - Filmová místa]</ref>, ''Zralé víno'' (1981)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1077-Zrale-vino Zralé víno (1981) - Filmová místa]</ref> a ''Mladé víno'' (1986)<ref>[http://www.filmovamista.cz/1090-Mlade-vino Mladé víno (1986) - Filmová místa]</ref>. Natáčalo sa tu tiež mnoho scénok filmu ''Bobule'' (2008)<ref>[http://www.filmovamista.cz/325-Bobule Bobule (2008) - Filmová místa]</ref>. == Fotogaléria == {| |[[File:Velke Bilovice kostel Kánová.JPG|thumb|240px|Pohľad na Velké Bílovice od severovýchodu.]] |[[File:Velke Bilovice kaple3.JPG|thumb|240px|Cesta medzi vinohradmi smerom ku kaplnke.]] |[[File:Velke Bilovice vinohrad3.JPG|thumb|240px|Na ceste ku kaplnke, pohľad smerom na sever. V diaľke je vidieť dedina [[Vrbice (okres Břeclav)|Vrbice]].]] |} == Referencie == {{Referencie|2}} *{{preklad|cs|Velké Bílovice|15019332}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * [https://www.velkobilovictivinari.cz/ Stránky spolku Velkobílovičtí vinaři] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190818190307/https://velkobilovictivinari.cz/ |date=2019-08-18 }} * [https://web.archive.org/web/20170729003607/http://www.velkebilovice.cz/kultura/mestske-muzeum Mestské múzeum] {{Obce okresu Břeclav}} [[Kategória:Velké Bílovice]] [[Kategória:Mestá v Česku]] [[Kategória:Obce okresu Břeclav]] e1t2nbwn94eyxs06s721qvxnmyw3p2u Nadine Gordimerová 0 189601 8359114 8122534 2026-08-23T09:52:03Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359114 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Nadine Gordimerová |Portrét = Nadine Gordimer 2010.JPG |Veľkosť obrázka = |Popis osoby = juhoafrická spisovateľka |Dátum narodenia = [[20. november]] [[1923]] |Miesto narodenia = [[Johannesburg]], [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2014|7|13|1923|11|20}} |Miesto úmrtia = [[Johannesburg]], [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manžel = Gerald Gavron (1949 - r. 1952)<br>Reinhold Cassirer (1954 - z. 2001) | Deti = Oriane Gavron (* 1950)<br> Hugo Cassirer (* 1955) | Rodičia = Isidore Gordimer, Hannah Myers | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Nadine Gordimerová''' (neprechýlene Nadine Gordimer; * [[20. november]] [[1923]], [[Johannesburg]], [[Južná Afrika (štát)|Juhoafrická republika]] – † [[13. júl]] [[2014]], tamže<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = South African anti-apartheid author Nadine Gordimer dies, aged 90 | periodikum = [[Reuters]] | datum vydania = 2014-07-14 | datum prístupu = 2014-07-14 | url = http://www.reuters.com/article/2014/07/14/us-safrica-gordimer-idUSKBN0FJ1F320140714 | issn = }}</ref>) bola juhoafrická spisovateľka a politická aktivistka. Je nositeľkou [[Nobelova cena za literatúru|Nobelovej ceny]] za rok [[1991]]. V roku [[1974]] získala taktiež [[Bookerova cena|Bookerovu cenu]] za román ''The Conservationist''. == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * {{imdb meno|id=0329919|meno=Nadine Gordimer}} *[http://www.openculture.com/2014/07/5-free-short-stories-by-nadine-gordimer.html Short Stories by Nadine Gordimer on the Web] {{spisovateľský výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za literatúru 1976 – 2000}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gordimerová, Nadine}} [[Kategória:Juhoafrickí spisovatelia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za literatúru]] [[Kategória:Juhoafrickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositeľky Nobelovej ceny]] [[Kategória:Nositelia Bookerovej ceny]] [[Kategória:Členovia American Philosophical Society]] [[Kategória:Spisovatelia píšuci po anglicky]] [[Kategória:Ženy v svetovej literatúre]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti židovského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Johannesburgu]] pecp6stw80bcvu34tyijh9mpkva52pq Victor Horta 0 194589 8359064 7640436 2026-08-23T09:00:26Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359064 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Victor Horta |Portrét = Victor Horta (cropped).jpg |Popis = belgický architekt |Dátum narodenia = [[6. január]] [[1861]] |Miesto narodenia = [[Gent]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1947|9|9|1861|1|6}} |Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]] |}} '''Victor Horta''' (* [[6. január]] [[1861]], [[Gent]], [[Belgicko]] – † [[9. september]] [[1947]], [[Brusel]]) bol belgický [[secesia|secesný]] [[architekt]]. == Život == Victor Horta je jeden z najdôležitejších predstaviteľov umeleckého a architektonického smeru [[Art Nouveau]], jeho stavba [[Hôtel Tassel]] v [[Brusel]]i z [[1892]]-3 ako prvá sformovala novú architektonickú skladbu a tvaroslovie nového štýlu. Jeho konštrukcie z [[oceľ|ocele]] a [[sklo|skla]] predstavovali vrchol vedeckého a technického pokroku v architektúre. Dômyselné komponovanie kľukatých čiar odvodených zo sveta rastlín zaznamenali novátorský a odvážny čin v tvorivom hľadaní. Kameňu dával zaoblené tvary, [[železo]] splietal do rafinovaných arabesiek, ktoré pripomínajú šľahnutie bičom. Neskôr bol jeho tvorbou ovplyvnený aj francúzsky architekt [[Hector Guimard]], ktorý spomínané „ šľahnutie bičom“ rozšíril aj vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Štúdium a prax == Victor Horta sa narodil v [[Gent]]e v roku [[1861]]. Študoval tu na Akadémii krásnych umení ([[Academie des Beaux]]) kresbu, prácu s textilom a architektúru. Prvýkrát ho upútalo architektonické [[umenie]] v dvanástich rokoch, keď pomáhal ujovi na stavbe. Krátko po štúdiu na Akadémii odišiel do [[Paríž]]a, kde sa živil ako bytový [[architekt]] a návrhár interiérov, bývajúci na ulici [[Montmartre]]. Práve v tomto období sa najviac inšpiroval rôznymi modernými smermi vo výtvarnom umení ako boli [[impresionizmus]] a [[pointilizmus]]. V rovnakom čase sa vzdelával v obore práce s [[oceľ]]ou a [[sklo]]m. Po smrti svojho otca v roku [[1880]] sa vrátil do [[Belgicko|Belgicka]] aby pokračoval v štúdiu na Akadémii. Oženil sa a stal sa otcom dvoch detí. == Architektonická tvorba == V [[Brusel]]i nadviazal priateľstvo s [[Paul Hankar|Paulom Hankarom]], s ktorým chcel vzchopiť [[Art Nouveau]]. Keďže si Horta dobre viedol na škole, tak sa neskôr stal asistentom profesora [[Alphons Balat|Alphonsa Balata]], ktorý bol aj dvorným [[architekt]]om [[Belgicko|belgického]] [[Kráľ (panovník)|kráľa]] [[Leopold II. (Belgicko)|Leopolda II.]] Spoločne pracovali a navrhli projekt kráľovských [[skleník]]ov v [[Laeken]]e, ktoré sa stali prvou Hortovou prácou založenou na širokom použití [[oceľ|ocele]] a [[sklo|skla]]. V roku 1885 sa Horta osamostatnil, aby realizoval na svojej vlastnej architektonickej tvorbe, a aby si upresnil svoje vlastné myslenie a originalitu. V tomto roku navrhol tri domy. Od tejto chvíle sa stal vrcholným európskym predstaviteľom [[Art Nouveau]]. Jeho politické názory ho doviedli k presvedčeniu, že naďalej odmietal prácu pre bohatú súkromnú klientelu, ale prevažne sa venoval verejným zákazkám, vrátane návrhu sôch a hrobiek. Jeho pozornosť sa najmä sústredila k zaobleným a zakriveným prvkom a veril, že práve táto produkovaná forma bude viac praktická a ako tá vyumelkovaná a strojená umelecká tvorba. Po predstavení [[Art Nouveau]] na verejnej výstave v [[1892]], bol Horta inšpirovaný a poverený k návrhu domu profesora [[Tassel]]a. Všetky jeho doterajšie vplyvy, ktoré dosiaľ na neho pôsobili pretransformoval do kompletného návrhu [[Hôtel Tassel]], dokončeného v [[1893]]. Včlenený [[interiér]] bol vytvorený z [[oceľ]]ových materiálov, ktoré boli charakteristické zakrivenými rastlinnými formami, ktoré boli známe ako „ šľahnutie bičom“. Je to prvá stavba [[Art Nouveau]], ktorá úspešne predstavuje tento umelecký smer. Kvetnatý a ozdobný dizajn a prirodzené osvetlenie boli skryté za kamennou [[fasáda|fasádou]], ktorá mala harmonizovať s okolitými strnulými a rigidnými stavbami. Počas tohto obdobia sa začal spoločensky aktivizovať a stal sa členom viacerých spolkov a tajných bratstiev, bol členom [[Les Amis Philanthropes]] v [[Brusel]]i. Zabezpečilo mu to príval novej klientely, tak sa znova vrátil k navrhovaniu domov a obchodov. Písal sa rok [[1893]]. Získalo sa mu veľkej slávy najmä kvôli jeho architektonickej tvorbe. Bol objednaný ku kompletizácií mnohých dôležitých [[brusel]]ských budov. K čoraz väčšej obľube nového umeleckého smeru sa mu dostalo ponuky navrhnúť Hôtel Solvay (1895 – 1900) a jeho vlastnú rezidenciu ([[1898]]), v ktorom bola použitá najmä [[oceľ]] a kamenná [[fasáda]] s vypracovaným a zložitým [[oceľ]]ovým [[interiér]]om. [[Art Nouveau]] bol umelecký smer, ktorý podliehal ako [[móda|módnemu]] obdivu tak i [[móda|módnemu]] zatracovaniu. Dôsledkom týchto dvojakých postojov bolo i to, že rada secesných stavieb bola v dobe odlivu záujmu zbúraná. Z toho je najznámejší Ľudový dom ([[Maison du peuple]] [[1895]]-[[1899]]), postavený v [[Brusel]]i na zákazku [[Belgicko|belgickej]] robotníckej politickej strany [[Parti Ouvrier Belge]]. Bohužiaľ [[Palác (reprezentatívna budova)|palác]] vyhorel a v roku [[1965]] boli trosky odstránené. Napriek tomu zopár hortových budov stojí dodnes. Najznámejšie sú [[Hôtel Tassel]], [[Hôtel Solvay]], [[Hôtel van Eetvelde]] a vlastný [[ateliér]], ktoré boli v roku [[2000]] zapísané na Zoznam svetového dedičstva [[Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru|UNESCO]]. Ďalšou známou budovou je [[Magasins Waucquez]], predtým obchodný dom, teraz [[Múzeum komiksov]] v [[Brusel]]i. Victor Horta zomrel v [[Brusel]]i [[9. január]]a v [[1947]], kde je aj pochovaný na cintoríne v [[Ixelles]]. == Dielo == * Lambeaux Sculpture Pavilion, [[1889]], [[Brusel]] * Mattyn House, [[1890]], Brusel * [[Hôtel Tassel]], [[1892]]-3, Brusel * Autrique House, [[1893]], Brusel * Frison Town House, [[1894]], Brusel * Wissingner House, 1894 – 03, Brusel * Hôtel Solvay, [[1895]], Brusel, * Hôtel Van Eetvelde, 1895 – 98, Brusel * Ľudový dom (Maison Du Peuple), [[1896]]-8, Brusel * Hortov dom (teraz múzeum), [[1898]], Brusel * Obchodný dom L'Innovation, [[1901]]-3, Brusel * Belgický pavilón na Medzinárodnej výstave dekorativného umenia, [[1902]], [[Turín]], [[Taliansko]] * Pomník Johanesse Brahmse, 1902, [[Viedeň]], [[Rakúsko]] * Obchodný dom Grand Bazaar, [[1903]], [[Frankfurt nad Mohanom]], [[Nemecko]] * Obchodný dom Waucquez, 1903 – 5, Brusel * Hallet House, 1903, Brusel * Wolfers Building, [[1906]], Brusel * Brugmanova nemocnica, 1906 – 26, Brusel * Centrálna hala hlavnéj stanice, [[1914]] – 52, Brusel * Expozícia dekorativného umenia, [[1925]], [[Paríž]], [[Francúzsko]] * Múzeum výtvarného umenia, [[1928]], Doornik, [[Tournai]] == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Victor Horta}} {{Portál|Architektúra||Belgicko|Belgický|Ľudia|Biografický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Horta, Victor}} [[Kategória:Belgickí architekti]] [[Kategória:Secesní architekti]] [[Kategória:Osobnosti na belgických poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Gentu]] [[Kategória:Osobnosti na belgických bankovkách]] 4fdhfuc3idvolsip3f0b97ca92rcfmn One Piece 0 203885 8359028 8356761 2026-08-23T02:55:43Z Stephan1000000 172529 1175 8359028 wikitext text/x-wiki {{Bez zdroja}} {{Infobox Anime |logo = |Meno = One Piece |en = One Piece |jp = ワンピース |manga = One Piece |anime = One Piece |zaner = [[Akcia/Dobrodružstvo (anime)|Akcia/Dobrodružstvo]]<br />[[Bojové umenia (anime)|Bojové umenia]]<br />[[História (anime)|História]]<br />[[Komédia (anime)|Komédia]]<br />[[Šónen]] |autor = [[Eiičiró Oda]] |MangaJazyk = [[japončina]] |pocetz = 115+ |rok = [[22. júl]] [[1997]] {{--}}súčasnosť |dĺžka = 24 minút |Rezia = [[Konosuke Uda]]<br />[[Munehisa Sakai]]<br />[[Hiroaki Mijamoto]] |studio = [[Tóei Animation]] |rokanime = [[20. október]] [[1999]]{{--}}súčasnosť |počet = 1175+ }} '''''One Piece''''' ({{vjz|jpn|ワンピース|Wan Písu}}) je [[Japonsko|japonská]] [[manga]] séria, podľa ktorej neskôr vznikol aj rovnomenný [[anime]] seriál. Autorom mangy je [[Eiičiró Oda]]. Manga aj anime sú v Japonsku veľmi populárne, získavajú vysoké hodnotenia a majú vysokú sledovanosť. Anime epizódy, manga kapitoly a manga zväzky stále vychádzajú. Dosiaľ bolo vydaných tiež 17 [[film]]ov, 4 [[Original Video Animation|OVA]] a niekoľko špeciálov. == Príbeh == {{spoiler}} Príbeh je zasadený do obdobia vlády pirátov na oceánoch, ale odohráva sa v imaginárnom svete. ''Monkey D. Luffy'' je 19-ročný bláznivý chlapec, ktorý sa chce stať „kráľom pirátov“. Stále má so sebou slamený klobúk, ktorý dostal od piráta menom ''Shanks'', ktorý ho v minulosti zachránil. Luffy sa teda rozhodol, že si založí vlastnú pirátsku posádku. Ako prvý sa k nemu pridal [[samuraj]] ''Zoro Roronoa'', nasledovaný navigátorkou ''Nami'', nepoučiteľným klamárom ''Usoppom'', kuchárom ''Sanjim'', lekárom ''Chopperom'' a ďalšími. Ich tím dostal názov ''Mugiwara Kaizoku'' (slov. doslovne: ''Piráti Slameného Klobúka''). {{endspoiler}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.toei-anim.co.jp/tv/onep/ Oficiálna stránka One Piece] {{jap icon}} {{Anime výhonok}} [[Kategória:Anime filmy]] [[Kategória:Anime seriály]] [[Kategória:Anime OVA]] [[Kategória:Anime z roku 1999]] [[Kategória:Manga]] ewth3824rone55ualrpt1tduqmr1ozi Slovenský pohár vo futbale 0 211998 8358964 8207094 2026-08-22T19:39:29Z ~2026-45892-76 303507 /* */ no nic 8358964 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalová liga | názov ligy = Slovnaft Cup | krajina = [[Slovensko]] ([[Slovenský futbalový zväz|SFZ]]) | vznik = 1969 | počet klubov = variabilný (ročník [[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]] – 292) | najviac víťazstiev = [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<br />(17 víťazstiev) | posledný víťaz = [[MŠK Žilina]] | webstránka = {{Oficiálna stránka|názov=slovnaftcup.sk}} | aktuálna sezóna = [[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/2026]] }} [[Súbor:Slovensky pohar trophy.jpg|thumb|150px|Slovenský pohár, trofej pre víťaza v rokoch 2005 - 2018]] '''Slovenský pohár''' je národná pohárová [[futbal]]ová súťaž, hraná od roku 1969. Od štvrťfinále ročníka 2011/12 nesie názov ''Slovnaft Cup'' <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský pohár sa mení na Slovnaft Cup|url=https://slovnaft.sk/sk/o-nas/pre-media/tlacove-spravy/150-slovensky-pohar-sa-meni-na-slovnaft-cup/|vydavateľ=slovnaft.sk|dátum prístupu=2018-11-13|dátum archivácie=2018-11-13|url archívu=https://web.archive.org/web/20181113165820/https://slovnaft.sk/sk/o-nas/pre-media/tlacove-spravy/150-slovensky-pohar-sa-meni-na-slovnaft-cup/}}</ref>. Víťaz pohára reprezentuje Slovensko v 1. kole kvalifikácie [[Európska liga UEFA|Európskej ligy UEFA]]. Pohárová súťaž sa hrá vyraďovacím systémom, zúčastňujú sa jej aj kluby z nižších súťaží. == História == Predchodcom pohárovej súťaže na Slovensku bol ''Pohár SNP'', ktorý sa hral v rokoch [[1954]] až [[1961]], jeho posledný víťaz [[MŠK Žilina|Dynamo Žilina]] nastúpil vo finále I. ročníka [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenského pohára]] proti [[FK Dukla Praha|Dukle Praha]] <ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | spoluautori = | titul = Dve podoby Slovenského pohára | periodikum = TIP | odkaz na periodikum = | rok = 1970 | mesiac = august | ročník = II. | číslo = 33 | strany = 7 | url = | dátum prístupu = | issn = }}</ref>. V rokoch [[1961]] - [[1993]] sa slovenské kluby zúčastňovali súťaže o [[Česko-slovenský pohár vo futbale|Česko-slovenský pohár]]. Od sezóny 1969/1970 sa hrali v oboch častiach federácie samostatné pohárové súťaže, víťazi národných pohárov sa potom stretli vo finále o Česko-slovenský pohár, víťaz trofeje reprezentoval krajinu v [[Pohár víťazov pohárov UEFA|Pohári víťazov pohárov]]. Historicky prvý zápas 1. kola Slovenského pohára sa uskutočnil [[27. august]]a [[1969]], v ''baníckom'' derby vyhral [[FK Baník Prievidza|Baník Prievidza]] vysoko 7:0 nad [[FK Žiar nad Hronom|Baníkom Žiar nad Hronom]]. Prvým držiteľom trofeje sa stal [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], vo finálovom dvojzápase bol úspešnejší ako [[MFK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – Prvým víťazom v roku 1970 bratislavský Slovan, vo finále Švehlík proti Masnému | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-prvym-vitazom-v-roku-1970-bratislavsky-slovan-vo-finale-svehlik-proti-masnemu/ | dátum vydania = 15. 4. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>. Finálové zápasy sa hrali systémom doma - vonku, od sezóny 1985/86 sa hrá len jeden finálový zápas vo vopred určenom dejisku. Prvým neutrálnym dejiskom finálového zápasu sa stala [[Prievidza]], [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] vyhral 1:0 nad [[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]. Prvým víťazom pohára po rozdelení [[Československo|Československa]] a vzniku samostatnej [[Slovenská republika|Sloveskej republiky]] sa stal v roku [[1994]] [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], keď vo finálovom zápase v [[Brezno|Brezne]] porazil [[1. FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] 2:1 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – Spomienka na finále Slovenského pohára 1993/1994 v Brezne | url = https://futbalsfz.sk/sfz-spomienka-na-finale-slovenskeho-pohara-19931994-v-brezne/ | dátum vydania = 6. 5. 2024 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>. Slovan je rekordérom v počte víťazstiev v pohári, na konte má celkom 17 trofejí. Dvakrát sa z víťazstva v pohári tešili druholigové mužstvá, v roku 2002 [[FC Senec|VTJ KOBA Senec]] a v roku 2007 [[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Pohár vyhrali Zlaté Moravce! | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/ostatne/clanok/118341-pohar-vyhrali-zlate-moravce/ | dátum vydania = 8. 6. 2007 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | miesto = | jazyk = }}</ref>. Účasť vo finále si z druholigových klubov vybojovali tiež [[FC Steel Trans Ličartovce|Ličartovce]] (2004) a [[MFK Skalica]] (2017). V rokoch [[1997]] až [[2001]] mala pohárová súťaž názov ''Slovenský pohár - Pohár Zlatého Bažanta'', od sezóny 2011/12 nesie názov ''Slovnaft Cup''. == Návštevnosť == V ročníku 2022/2023 pri finálovom zápase medzi Spartakom Trnava a Slovanom Bratislava padol rekord v návštevnosti Slovenského pohára. Na zápas na [[Štadión Antona Malatinského|štadióne Antona Malatinského]] prišlo 15 427 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šurin | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Finále Slovnaft Cupu 2022/23 – Spievala celá Trnava: Pohár je náš! | url = https://futbalsfz.sk/finale-slovnaft-cupu-202223-spievala-cela-trnava-pohar-je-nas/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | miesto = | dátum vydania = 2023-05-01 | dátum prístupu = 2026-05-02 | jazyk = }}</ref> == Trofej pre víťaza == Trofej pre víťaza národného pohára mala v jeho histórii rôzne podoby. Prvou a najdlhšie odovzdávanou trofejou bol putovný krištáľový pohár, ktorý získaval víťaz pohárovej súťaže v rokoch [[1970]] až [[2004]]. Niekoľko rokov sa odovzdávali víťazom dva poháre, okrem pôvodného krištáľového aj pohár venovaný [[Slovenský futbalový zväz|Slovenským futbalovým zväzom]]. V roku [[2005]] zmenila trofej materiál, krištáľový pohár nahradil nový z kovu a mosadze <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pre Duklu finále zápasom roka, Artmedia chce pohár obhájiť | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/pre-duklu-finale-zapasom-roka-artmedia-chce-pohar-obhajit/ | dátum vydania = 6. 5. 2005 | dátum prístupu = | vydavateľ = sportnet.sme.sk | jazyk = }}</ref>, prvým víťazom novej trofeje sa stala [[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = B. Bystrica vyhrala Slovenský pohár | url = https://sportweb.pravda.sk/futbal/nike-liga/clanok/109676-b-bystrica-vyhrala-slovensky-pohar/ | dátum vydania = 8. 6. 2005 | dátum prístupu = | vydavateľ = sportweb.pravda.sk | jazyk = }}</ref>. '''Pri príležitosti jubilejného 50. ročníka''' '''Slovenského pohára v roku [[2019]]''' vznikla nová moderná trofej, partnerom SFZ pri jej realizácii sa stala [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]], ktorá zorganizovala dvojkolovú [[študent]]skú súťaž návrhov novej trofeje. V prvom kole sa zišlo 29 návrhov, z nich päť postúpilo do finálového kola a následne zástupcovia SFZ, VŠVU a [[Slovnaft]]u vybrali víťaznú trofej <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SFZ – Slovnaft cup má novú trofej. Krásnu, modernú, originálnu | url = https://futbalsfz.sk/sfz-slovnaft-cup-ma-novu-trofej-krasnu-modernu-originalnu/ | dátum vydania = 24. 2. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>. Prvým držiteľom trofeje sa stalo mužstvo [[FC Spartak Trnava|Spartaka Trnava]] po finálovom víťazstve nad [[MŠK Žilina]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVNAFT CUP – Dráma, zmŕtvychvstanie Žiliny a veľký triumf Trnavy po penaltách | url = https://futbalsfz.sk/slovnaft-cup-pod-zoborom-triumf-fc-spartak-trnava/ | dátum vydania = 1. 5. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>. == Prehľad finálových zápasov == {| class = "wikitable" !width=80|Ročník !width=200|Víťaz !width=200|Finalista !width=170|Výsledok !width=170|Dejisko finále |- |<center>1969/70<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>2:2, 1:0<center> | rowspan="16" |Domáce štadióny klubov (systém doma - vonku) |- |<center>1970/71<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>2:0, 0:1<center> |- |<center>1971/72<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>1:2, 4:1 pp<center> |- |<center>1972/73<center>||<center>[[FC VSS Košice|VSS Košice]]<center>||<center>[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]<center>||<center>3:0, 3:3<center> |- |<center>1973/74<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>0:0, 2:2 pp (6:5 pk)<center> |- |<center>1974/75<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[FC Nitra|AC Nitra]]<center>||<center>2:0, 1:2<center> |- |<center>1975/76<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>0:0, 2:1<center> |- |<center>1976/77<center>||<center>[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]<center>||<center>[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]<center>||<center>0:2, 4:0<center> |- |<center>1977/78<center>||<center>[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>1:0, 3:1<center> |- |<center>1978/79<center>||<center>[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – Pred 40 rokmi triumf TJ Lokomotíva Košice | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-pred-40-rokmi-triumf-tj-lokomotiva-kosice/ | dátum vydania = 24. 4. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>2:2, 3:0<center> |- |<center>1979/80<center>||<center>[[FC VSS Košice|ZŤS Košice]]<center>||<center>[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]<center>||<center>2:4, 5:0<center> |- |<center>1980/81<center>||<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>[[FC VSS Košice|ZŤS Košice]]<center>||<center>1:1, 1:0<center> |- |<center>1981/82<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FC Petržalka|ZŤS Petržalka]] <center>||<center>3:1, 0:0<center> |- |<center>1982/83<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FC Nitra|Plastika Nitra]]<center>||<center>0:0, 1:1<center> |- |<center>1983/84<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>2:0, 1:0<center> |- |<center>1984/85<center>||<center>[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]<center>||<center>[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]<center>||<center>1:1, 1:0<center> |- |<center>1985/86<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]<center>||<center>1:0<center>||<center>Prievidza<center> |- |<center>1986/87<center>||<center>[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]<center>||<center>[[FC Nitra|Plastika Nitra]]<center>||<center>0:0 (6:5 pk)<center>||<center>Trnava<center> |- |<center>1987/88<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>1:0<center>||<center>Trenčín<center> |- |<center>1988/89<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – Pred 30 rokmi víťazstvo Slovana Bratislava v spomienkach Rudolfa Duckého | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-pred-30-rokmi-vitazstvo-slovana-v-spomienkach-rudolfa-duckeho/ | dátum vydania = 27. 4. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>||<center>[[FK MŠK Považská Bystrica|ZVL Považská Bystrica]]<center>||<center>2:1<center>||<center>Hlohovec<center> |- |<center>1989/90<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[MŠK Žilina|ZVL Žilina]]<center>||<center>6:0<center>||<center>Žiar nad Hronom<center> |- |<center>1990/91<center>||<center> [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[FC Nitra]] <center>||<center>1:0<center>||<center>Ružomberok<center> |- |<center>1991/92<center>||<center>[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]] <center>||<center>[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]<center>||<center>2:0<center>||<center>Dolný Kubín<center> |- |<center>1992/93<center>||<center>[[1. FC Košice]]<center>||<center>[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]<center>||<center>0:0 (5:4 pk)<center>||<center>Rimavská Sobota<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 1993/1994|1993/94]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||<center>[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]<center>||<center>2:1 pp<center>||<center>Brezno<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 1994/1995|1994/95]]<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]]<center>||<center>1:1 pp (3:1 pk)<center>||<center>Dubnica nad Váhom<center> |- |<center>1995/96<center>||<center>[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>2:1<center>||<center>Vranov nad Topľou<center> |- |<center>1996/97<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[1.FC Tatran Prešov|Tatran Prešov]]<center>||<center>1:0<center>||<center>Trenčín<center> |- |<center>1997/98<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>[[1. FC Košice]]<center>||<center>2:0<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>1998/99<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – Pred 20 rokmi triumf Slovana, na finále spomína Miroslav König | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-pred-20-rokmi-triumf-slovana-na-finale-spomina-miroslav-konig/ | dátum vydania = 28. 4. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>||<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>3:0<center>||<center>Žiar nad Hronom<center> |- |<center>1999/00<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[1. FC Košice]]<center>||<center>1:1 pp (4:2 pk)<center>||<center>Prešov<center> |- |<center>2000/01<center>||<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>1:0<center>||<center>Dubnica nad Váhom<center> |- |<center>2001/02<center>||<center>[[FC Senec|VTJ Koba Senec]]<center>||<center>[[FK Púchov|Matador Púchov]]<center>||<center>1:1 pp (4:2 pk)<center>||<center>Považská Bystrica<center> |- |<center>2002/03<center>||<center>[[FK Púchov|Matador Púchov]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>2:1 pp<center>||<center>Topoľčany<center> |- |<center>2003/04<center>||<center>[[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]]<center>||<center>[[FC Steel Trans Ličartovce]]<center>||<center>2:0<center>||<center>Dunajská Streda<center> |- |<center>2004/05<center>||<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>[[FC Petržalka 1898|Artmedia Petržalka]]<center>||<center>2:1<center>||<center>Nitra<center> |- |<center>2005/06<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>0:0 pp (4:3 pk)<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>2006/07<center>||<center>[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]<center>||<center>[[FC Senec|VTJ Koba Senec]]<center>||<center>4:0<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>2007/08<center>||<center>[[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>1:0<center>||<center>Žilina<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 2008/2009|2008/09]]<center>||<center>[[MFK Košice]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = SLOVENSKÝ POHÁR – PRED 10 ROKMI TRIUMF MFK KOŠICE V SPOMIENKACH NEMANJU MATIĆA | url = https://futbalsfz.sk/slovensky-pohar-pred-10-rokmi-triumf-mfk-kosice-na-finale-spomina-nemanja-mati/ | dátum vydania = 29. 4. 2019 | dátum prístupu = | vydavateľ = futbalsfz.sk | jazyk = }}</ref>||<center>[[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]]<center>||<center>3:1<center>||<center>Senec<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 2009/2010|2009/10]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>6:0<center>||<center>Michalovce<center> |- |<center>2010/11<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MŠK Žilina]]<center>||<center>3:3 pp (5:4 pk)<center>||<center>Banská Bystrica<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 2011/2012|2011/12]]<center>||<center>[[MŠK Žilina]]<center>||<center>[[FK Senica]] <center>||<center>3:2 pp<center>||<center>Bardejov<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 2012/2013|2012/13]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MŠK Žilina]]<center>||<center>2:0<center>||<center>Ružomberok<center> |- |<center>[[Slovenský pohár vo futbale 2013/2014|2013/14]]<center>||<center>[[MFK Košice]]<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>2:1<center>||<center>Myjava<center> |- |<center>2014/15<center>||<center> [[AS Trenčín]] <center>||<center>[[FK Senica]] <center>||<center>2:2 pp (3:2 pk)<center>||<center>Poprad<center> |- |<center>[[Slovnaft Cup 2015/2016|2015/16]]<center>||<center>[[AS Trenčín]] <center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>3:1<center>||<center>Trnava<center> |- |<center>2016/17<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MFK Skalica]]<center>||<center>3:0<center>||<center>Poprad<center> |- |<center>2017/18<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>3:1<center>||<center>Trnava<center> |- |<center>2018/19<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>[[MŠK Žilina]]<center>||<center>3:3 pp (4:1 pk)<center>||<center>Nitra<center> |- |<center>2019/20<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>1:0<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>2020/21<center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>[[MŠK Žilina]]<center>||<center>2:1 pp<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>2021/22<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>2:1 pp<center>||<center>Bratislava<center> |- |<center>2022/23<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>3:1 pp<center>||<center>Trnava<center> |- |<center>[[Slovnaft Cup 2023/2024|2023/24]]<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>{{ku|1|0}}<center>||<center>Košice<center> |- |<center>[[Slovnaft Cup 2024/2025|2024/25]]<center>||<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]<center>||<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>{{ku|1|0}}<center>||<center>Dunajská Streda<center> |- |<center>[[Slovnaft Cup 2025/2026|2025/26]]<center> |<center>[[MŠK Žilina]]<center> |<center>[[FC Košice]]<center> |<center>{{ku|3|1}}<center> |<center>Žilina |} == Prehľad víťazov == {|class="wikitable" !width=150|Klub !width=50|Víťazstiev !width=700|Roky |- |<center>[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]<center>||<center>17<center>||1970, 1972, 1974, 1976, 1982, 1983, 1989, 1994, 1997, 1999, 2010, 2011, 2013, 2017, 2018, 2020, 2021 |- |<center>[[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]] <center>||<center>9<center>||1971, 1975, 1986, 1991, 1998, 2019, 2022, 2023, 2025 |- |<center>[[FK Inter Bratislava|Inter Bratislava]]<center>||<center>6<center>||1984, 1988, 1990, 1995, 2000, 2001 |- |<center>[[FC VSS Košice|VSS Košice]]<center>||<center>5<center>||1973, 1980, 1993, 2009, 2014 |- |<center>[[FK Lokomotíva Košice|Lokomotíva Košice]]<center>||<center>3<center>||1977, 1979, 1985 |- |<center>[[FK Dukla Banská Bystrica|Dukla Banská Bystrica]]<center>||<center>2<center>||1981, 2005 |- |<center>[[FC Petržalka|Artmedia Petržalka]]<center>||<center>2<center>||2004, 2008 |- |<center>[[AS Trenčín]]<center>||<center>2<center>||2015, 2016 |- |<center>[[MFK Ružomberok]]<center>||<center>2<center>||2006, 2024 |- |<center>[[MŠK Žilina]]||<center>2<center>||2012, 2026 |- |<center>[[TTS Trenčín|Jednota Trenčín]]<center>||<center>1<center>||1978 |- |<center>[[FK DAC 1904 Dunajská Streda|DAC Dunajská Streda]] <center>||<center>1<center>||1987 |- |<center>[[Tatran Prešov]]<center>||<center>1<center>||1992 |- |<center>[[ŠK Futura Humenné|Chemlon Humenné]]<center>||<center>1<center>||1996 |- |<center>[[FC Senec|VTJ Koba Senec]]<center>||<center>1<center>||2002 |- |<center>[[FK Púchov|Matador Púchov]]<center>||<center>1<center>||2003 |- |<center>[[FC ViOn Zlaté Moravce|ViOn Zlaté Moravce]]<center>||<center>1<center>||2007 |} == Miesta finálových zápasov == (Nie sú zahrnuté zápasy, keď sa hralo systémom doma - vonku) {| class="wikitable sortable" |+ ! !width="150" |Dejisko/Mesto ! !width="150" |Počet finálových zápasov ! !width="150" |Roky |- |[[Bratislava]] |6 |1998, 2006, 2007, 2020, 2021, 2022 |- |[[Trnava]] |4 |1987, 2016, 2018, 2023 |- |[[Trenčín]] |2 |1988, 1997 |- |[[Ružomberok]] |2 |1991, 2013 |- |[[Žiar nad Hronom]] |2 |1990, 1999 |- |[[Dubnica nad Váhom|Dubnica]] |2 |1995, 2001 |- |[[Nitra]] |2 |2005, 2019 |- |[[Poprad]] |2 |2015, 2017 |- |[[Dunajská Streda]] |2 |2004, 2025 |- |[[Žilina]] |2 |2008, 2026 |- |[[Prievidza]] |1 |1986 |- |[[Hlohovec]] |1 |1989 |- |[[Dolný Kubín]] |1 |1992 |- |[[Rimavská Sobota]] |1 |1993 |- |[[Brezno]] |1 |1994 |- |[[Vranov nad Topľou|Vranov nad Topľov]] |1 |1996 |- |[[Prešov]] |1 |2000 |- |[[Považská Bystrica]] |1 |2002 |- |[[Topoľčany]] |1 |2003 |- |[[Senec]] |1 |2009 |- |[[Michalovce]] |1 |2010 |- |[[Banská Bystrica]] |1 |2011 |- |[[Bardejov]] |1 |2012 |- |[[Myjava (mesto)|Myjava]] |1 |2014 |- |[[Košice]] |1 |2024 |} == Najúspešnejší hráči == {|class="wikitable" !Počet <br/> pohárov !width=150|Meno !Kluby !Roky |- |<center>5<center>||{{NGA}} [[Ibrahim Rabiu]]||2× [[AS Trenčín]], 3× [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2015, 2016, 2018, 2020, 2021 |- |<center>4<center>||[[Alexander Vencel starší|Alexander Vencel st.]]||rowspan="4"|[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||rowspan="4"|1970, 1972, 1974, 1976 |- |<center>4||[[Jozef Čapkovič]] |- |<center>4||[[Ján Čapkovič]] |- |<center>4||[[Ján Medviď]] |- |<center>4||[[Ján Švehlík]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||1970, 1974, 1976, 1982 |- |<center>4||[[Marián Masný]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||1972, 1974, 1976, 1982 |- |<center>4||[[Dušan Tittel]]||3× [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], 1× [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||1989, 1994, 1997, 1998 |- |<center>4||{{SRB}} [[Milan Rundić]]||2× [[AS Trenčín]], 2× [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2015, 2016*, 2017, 2018* |- |<center>4||[[Erik Grendel]]||3× [[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]], 1× [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||2010, 2011, 2013, 2019* |- |<center>4||[[Lukáš Pauschek]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2011, 2013, 2020*, 2021 |- |<center>4||{{NLD}} [[Joeri de Kamps]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2017, 2018, 2020, 2021 |- |<center>4||{{SRB}} [[Aleksandar Čavrić]]||[[ŠK Slovan Bratislava|Slovan Bratislava]]||2017, 2018, 2020*, 2021 |- |<center>4||[[Martin Bukata]]||1× [[MFK Košice]], 3× [[FC Spartak Trnava|Spartak Trnava]]||2014, 2022, 2023, 2025 |} <small>Poznámka: * označuje, že hráč nenastúpil vo finálovom zápase</small> == Pozri aj == * [[Česko-slovenský pohár vo futbale]] == Referencie == {{Referencie}} {{Zoznam sezón Slovenského pohára vo futbale}} {{Najvyššie národné futbalové poháre}} [[Kategória:Slovenský pohár vo futbale| ]] [[Kategória:Slovenské futbalové súťaže]] b4i5ewpc88uc63bad0p8ks4r1nxa1tz Willis Carrier 0 213614 8359053 7742054 2026-08-23T08:47:42Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359053 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Willis Carrier |Portrét = Willis Carrier 1915.jpg |Popis = americký technik a vynálezca |Dátum narodenia = [[26. november]] [[1876]] |Miesto narodenia = [[Angola (New York)|Angola]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1950|10|7|1876|11|26}} |Miesto úmrtia = [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] |}} '''Willis Haviland Carrier''' (* [[26. november]] [[1876]], [[Angola (New York)|Angola]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Spojené štáty|USA]] – † [[7. október]], [[1950]], [[New York (mesto)|New York]]<ref>Margaret Ingels, [http://www.google.gr/search?tbm=bks&hl=en&q= ''Willis Haviland Carrier: father of air conditioning''], Country Life Press, 1952, p. 101: "Willis Haviland Carrier died in New York on October 7, 1950, shortly before his seventy-fourth birthday."</ref>) bol americký technik a vynálezca. Položil základy modernej úpravy vzduchu a vyvinul prvý [[klimatizácia|klimatizačný systém]]. Začiatkom [[20. storočie|20.storočia]] ako technik firmy ''Buffalo Forge Company'' riešil Willis Carrier problémy tlačiarne ''Sackett-Wilhelms Lithographing and Publishing Company'' v [[New York (mesto)|newyorskom]] [[Brooklyn]]e. Papier, ktorý tlačiareň používala, sa krčil vďaka vysokým teplotám a [[vlhkosť vzduchu|vlhkosti vzduchu]], a farby zle schli. Carrierov nápad, hnať vzduch okolo stočených trubiek so studenou vodou sa stal základom celého systému. [[para|Vodné pary]] sa na trúbkach zrážali a ochladzovali tak okolitý vzduch. Chladiace zariadenie prvý raz uviedol do prevádzky [[17. júl]]a [[1902]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ceskenoviny.cz/magazin/kalendarium/index_view.php?id=262211 |dátum prístupu=2013-11-26 |url archívu=https://web.archive.org/web/20200731022531/https://www.ceskenoviny.cz/ |dátum archivácie=2020-07-31 }}</ref>. Časom toto zariadenie začali používať americké továrne, novo zakladané [[kino|biografy]]; v roku [[1928]] boli klimatizáciou vybavené priestory amerického [[Kongres Spojených štátov|Kongresu]] a nasledujúci rok aj miestnosti [[Biely dom|Bieleho domu]]. Z firmy [[Carrier Corporation]] (súčasť [[United Technologies Corporation]]), ktorú Carrier zakladal, je v súčasnosti najväčší svetový výrobca klimatizačných systémov. == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Willis Carrier}} == Externé odkazy == *[http://technet.idnes.cz/lide-poprve-zapnuli-klimatizaci-pred-105-lety-fm1-/tec_technika.asp?c=A070716_110651_tec_technika_vse Lidé poprvé zapnuli klimatizaci před 105 lety] *[http://www.air-conditioners-and-heaters.com/willis_carrier.htm Willis Carrier, otec modernej klimatizácie] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100323083436/http://www.air-conditioners-and-heaters.com/willis_carrier.htm |date=2010-03-23 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Carrier, Willis}} [[Kategória:Vynálezcovia USA]] tezpfe0wm8jf50qehvoe0hfe0dodbmz Christiaan Barnard 0 217159 8359090 8292383 2026-08-23T09:35:58Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359090 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Christiaan Barnard |Portrét = Christaan Barnard (1968).jpg |Popis osoby = juhoafrický kardiochirurg |Dátum narodenia = [[8. november]] [[1922]] |Miesto narodenia = [[Beaufort West]], [[Južná Afrika (štát)|Afrika]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2001|9|2|1922|11|8}} |Miesto úmrtia = [[Pafos]], [[Cyprus]] |}} '''Christiaan Neethling Barnard''' (* [[8. november]] [[1922]], [[Beaufort West]], [[Južná Afrika (štát)|Afrika]] – † [[2. september]] [[2001]], [[Pafos]], [[Cyprus]]) bol juhoafrický kardiochirurg, ktorý v roku [[1967]] uskutočnil prvú [[transplantácia srdca|transplantáciu srdca]]. Narodil sa v [[Afrikánci|afrikánskej]]<ref name=Westerncape>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = westerncape.gov.za | titul = Chris Barnard Performs World's First Heart Transplant | url = https://www.westerncape.gov.za/general-publication/chris-barnard-performs-worlds-first-heart-transplant | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-16 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=november 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> rodine, mal troch bratov,<ref name=Westerncape/> jeho otec bol [[Kalvinizmus|kalvínsky]] kazateľ.<ref name=Westerncape/> V detstve sa venoval [[Hudba|hudbe]] a [[šport]]u.<ref name=Westerncape/> Počas štúdia na univerzite v [[Kapské Mesto| Kapskom Meste]] býval u staršieho brata.<ref name=Westerncape/> Štúdium bolo v [[Angličtina|angličtine]], ktorú vtedy ešte plynulo neovládal.<ref name=Westerncape/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?artid=1121917 Christiaan Barnard: jeho prvé transplantácie a ich dopad na koncepty smrti] {{Webarchive|url=https://archive.today/20130801120159/http://www.pubmedcentral.nih.gov/articlerender.fcgi?artid=1121917 |date=2013-08-01 }} {{eng icon}} * [http://www.heart-transplant.co.uk/barnard.html Prvá ľudská transplantácia srdca] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111001054057/http://www.heart-transplant.co.uk/barnard.html |date=2011-10-01 }} {{eng icon}} * [http://www.heartofcapetown.co.za Oficiálne múzeum transplantácie srdca] {{eng icon}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Barnard, Christian}} [[Kategória:Juhoafrickí lekári]] [[Kategória:Kardiochirurgovia]] [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti afrikánskeho pôvodu]] 77hxppjm4r5uj3td82wq3fol5lbdlug Zičiovci 0 217650 8359066 8182232 2026-08-23T09:02:01Z Bakjb 236375 wl 8359066 wikitext text/x-wiki {{Infobox dynastia|Meno=Zičiovci (Zichy)|Erb=Coa Hungary Family Zichy.svg|Popis erbu=erb rodu Zičiovcov|Krajina=[[Uhorsko|Uhorské kráľovstvo]], [[Rakúske cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]], [[Rakúsko]]|Materská dynastia=|Tituly=[[gardista]], [[taverník]], budinský [[prepošt]], [[komorník]], župan, strážca uhorskej kráľovskej koruny, [[plukovník]], cisársko-kráľovský komorník, hlavný dverník, [[poručík]], [[poslanec]] Uhorského snemu, kráľovský radca, tajný radca * [[gróf]] * [[barón]] * [[Rožňavská diecéza|rožňavský biskup]] * [[minister]] vojny * minister vnútra * minister poľnohospodárstva * minister priemyslu a obchodu * [[predseda]] Uhorskej kráľovskej komory * [[diplomat]] *<nowiki> vyslanec]] Rakúsko-Uhorska v Carihrade</nowiki> * [[rytier Leopoldovho rádu]]|Zakladateľ=Gál (Zajk)|Mýtický zakladateľ=Gál (Zajk)|Rok založenia dynastie=[[13. storočie]]|Nástup dynastie na trón=|Zosadenie dynastie z trónu=|Posledný panovník=|Posledná hlava dynastie=[[Tamás Zichy]] (*[[1974]])|Súčasná hlava dynastie=|Rok zániku dynastie=|Národnosť=uhorská|Vetvy dynastie=voderadská, rusovská, číčovská, cíferská}} '''Zičiovci''' (staršie ''Zichyovci'') bol uhorský šľachtický rod. Najstarší známy predok rodu Gál (alebo Zajk) bol roku [[1260]] majiteľom dediny Zajka v [[Zalianska župa|Zalianskom komitáte]]. Od [[14. storočie|14. storočia]] začali príslušníci rodu používať predikát de Zich, Zichy, odvodený od dediny Zich v tej istej stolici. == Dejiny rodu == Bohatstvo a význam rodu vzrástli až v 17. storočí, keď Pavol ([[1598]]{{--}}[[1638]]), veszprémsky hlavný kapitán, dostal od kráľa [[Ferdinand II. Habsburský|Ferdinanda II.]] niekoľko dedín patriacich panstvu [[Komárno]] a jeho syn Štefan (1616{{--}}1693; pozri nižšie) získal kráľovskými donáciami v roku 1646 obec Vásonkö (podľa nej rod používal druhý predikát) a v roku 1650 Palotu. Štefanov syn rovnakého mena sa stal v roku 1657 majiteľom celého komárňanského panstva a roku 1686 získal panstvo [[Divín (okres Lučenec)|Divín]], skonfiškované [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskou kráľovskou komorou]] rodu [[Balašovci|Balašovcov]]. Neskôr na území Slovenska získali Zičiovci aj panstvá [[Voderady (okres Trnava)|Voderady]], [[Želovce]], [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovce]], [[Cífer]] a majetkové podiely v panstvách [[Ostrý Kameň]], [[Oravský hrad]] a [[Lietava]]. V čase najväčšieho rozmachu mala výmera rodových majetkov Zičiovcov rozlohu takmer 100 tisíc katastrálnych jutár (57 500 hektárov). Prislušníci šlachtického rodu zastávali rôzne dôležité cirkevné hodnosti. Rod sa už v [[17. storočie|17. storočí]] rozčlenil na viacero vetiev (najvýznamnejšie boli rusovská línia a cíferská línia), ktorých predikáty sa odvodzovali od názvov rodových sídiel. Čiastkové pozemkové vlastníctvo si Zičiovci na Slovensku udržali až do konca druhej svetovej vojny. Členovia rodu zohrali významnú úlohu v štátnej stoličnej a vojenskej správe Uhorska, viacerí boli významnými maďarskými politikmi, vojakmi ale aj spisovateľmi.<ref name=":0" /> == Známi príslušníci rodu== Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:<ref name=":0">{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=1|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=80 - 81}}</ref> * [[Štefan Ziči (1616 – 1693)|Štefan Ziči]] (* 1616 - † 1693), [[barón]], [[gróf]], krajinský a vojenský hodnostár, [[veliteľ]] rábov husárov, predseda Uhorskej kráľovskej komory, strážca uhorskej kráľovskej koruny. [[taverník]], župan *Štefan Ziči (†1700), strážca kráľovskej koruny, župan *Imrich Ziči (*1699 - †1746), [[župan]], získal hrad [[Divín (hrad)|Divín]] a [[Oravský hrad]] *Pavol Ziči (*1670 - †1737), spisovateľ, študoval teológiu vo [[Viedeň|Viedni]] a v [[Rím|Ríme]], budínsky prepošt, doktor teológie *Ladislav Ziči (†1703), župan, plukovník grófa Forgáča sa zúčastnil vojny vo [[Francúzsko|Francúzsku]] *Karol Ziči († 1741), župan, komorník, strážca uhorskej kráľovskej koruny. Do histórie vošiel aj ako vojak, keď v roku [[1717]] bojoval s [[Eugen Savojský|Eugenom Savojským]] proti Turkom pri oslobodzovaní [[Temešvár]]u. *Ladislav Ziči (*1693 - †1742), jezuita, autor elegickej básne ''Guttae in Liberta delibatatae'' * [[František Ziči (biskup)|František Ziči]] (*1701 - †1783), študoval teológiu a filozofiu v [[Olomouc|Olomouci]], ostrihomský kanonik, novomestský prepošt * [[František Ziči (komorník)|František Ziči]] (*1751 - †1812), župan, opravil Oravský hrad * [[Karol Ziči (1753 – 1826)|Karol Jozef Ziči]] (* 1753 - † 1826), politik, taverník, predseda [[Uhorská kráľovská komora|Uhorskej kráľovskej komory]], [[minister]] vojny, minister vnútra. Po smrti bol pochovaný v [[Cífer|Cíferi]]. *Štefan Ziči (*1757 - 1841), cisársko-kráľovský komorník *František Jozef Ziči (*1774 - 1861), župan, vrchný koniarnik, hlavný dverník, cisársko-kráľovský komorník * [[František Ziči-Ferraris]] (*1777, †1839), prvorodený syn Karola Jozefa, dôstojník, k svojmu menu si pripájal aj rodové meno po manželke – Ferraris (po vymretí rodu Ferrarisovcov), ktoré po ňom používali i jeho potomkovia. * Dominik Ziči (*1808 - †1879), rožňavský biskup, spoluzakladateľ Kisfaludyho literárnej spoločnosti *[[Emanuel Ziči]] (*1808{{--}}†1877), syn [[František Ziči-Ferraris|Františka Ziči-Ferraris]], cisársko-kráľovský komorníka. Bol iniciátorom prestavby [[Kaštieľ v Rusovciach|rusovského kaštieľa]] v tzv. tudorovskom slohu na počesť svojej anglickej manželky. *[[Edmund Ziči (1811-1894)|Edmund Ziči]] (*1811{{--}}†1894), cestovateľ, po revolucii [[1848]] žil v [[Brusel|Bruseli]] *[[František Ziči (diplomat)|František Ziči]] (* 1811, † 1900), diplomat, župan, v rokoch [[1874]]{{--}}[[1879]] vyslancom Rakúsko-Uhorska v [[Istanbul|Carihrade]], jeho synovia **[[Jozef Ziči]] (*1841 - †1924), doktor práv na univerzite vo Viedni, minister poľnohospodárstva, minister priemyslu a obchodu, poslanec Uhorského snemu, Bratislavský župan a guvernér Rijeky, **[[Teodor Ziči]] (*1847 - †1927), diplomat, splnomocnený minister v [[Bavorsko|Bavorsku]], tajný radca **August Ziči (*1852–† 1925) cestovateľ, cisársky najvyšší dvorný maršálek a poslanec uhorského snemu, *[[Ferdinand Ziči (1829)|Ferdinand Ziči]] (*1829 - †1911), politik, študoval v [[Pešť|Pešti]], taverník, od roku [[1863]] žil vo vyhnanstve * [[Rudolf Ziči]] (*1833 - †1893), husársky poručík, župan, * * *[[Gejza Ziči]] (*1849 - †1924), klavírny virtuóz, hudobný skladateľ, spisovateľ, študoval hru na klavír u [[Franz Liszt|Franza Liszta]], koncertoval v [[Bratislava|Bratislave]] a [[Pešť|Pešti]], jeho opera ''Majster Roland'', cisársko-kráľovský komorník, tajný kráľovský radca, rytier Leopoldového rádu * [[Aladár Ziči]] (* 1864 - †1937),politik, člen agrárnej skupiny uhorských poslancov, člen hornej snemovne uhorského snemu, minister uhorskej vlády bez kresla, poslanec maďarského parlamentu *[[Ivan Rubido Ziči de Zich et Zagorje]] (*1874{{--}}†1964) *[[Tamás Zichy]] (*1974), žijúca hlava rodiny == Erb rodu == Erb rodu je známy a nachádza sa aj na mnohých stavebných pamiatkach. Album erbov z roku 1679 uvádza erb Štefana, v modrom štíte na zelenom trojvrší zlatý latinský kríž medzi zlatými jeleními parohmi. Klenotom je v korune na trojvrší obsah štítu. Prikrývadlá sú červeno-modré po oboch stranách. Polepšený erb z roku 1732 je červeno-modro štiepený, v zlatej korune sú zlaté jelenie parohy a medzi nimi zlatý kríž. Na štíte je barónska perlová (počet 5) koruna a v nej prilba. Klenotom je obsah štítu, prikrývadlá sú zlato-červené a zlato modré. Erb grófskej línie Zichy–Ferraris je modro-strieborne štiepený. V pravom poli sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole je delené, z línie vyskakuje zlatý dvojchvostý lev. V dolnom zlatom poli sú tri červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Erb z roku 1839 je modro-zlato štiepený. Vpravo sú v zlatej korunke strieborné jelenie parohy a medzi nimi strieborný tlapovitý krížik. Ľavé pole obsahuje nad stredom tri červené pruhy, z vrchného vyskakuje zlatý lev. Na štíte je listová korunka. Štítonosičmi sú zlaté levy. Pod štítom je strieborná devíza: Bien Sofrir a tems. Erb Radoslava Rubido – Zichy de Zagorje et Zich z roku 1878 je strieborný s červenou špicou, v jej päte z modrej hladiny vyrastá zelený kopec s vežou s tromi oknami. V srdcovom modrom štítku je na zelenom trojvrší zlatá korunka so zlatými parohmi a strieborným krížikom. V pravom poli na zelenej pažiti z vyrastajúceho zlatého polkolesa vyskakuje zlatý jeleň. Ľavé pole má v dolnej polovici strieborno-červenú šachovnicu, na nej stojí modrý grif so zlatou dvanásťcípou hviezdou v pazúroch. Klenotom je z koruny vyrastajúci uhorský vojak v zbroji s modrými rukávmi a v prilbe so sojčími perami. V pravej ruke drží šabľu, ľavú má vbok. Prikrývadlá sú strieborno-červené a strieborno-modré. Grófsky erb Zichy–Meskó de Zich et Vásonkeö et Széplak z roku 1903 je rozšírený o odúmrť erbu rodu Meskó a polepšené parohy sú zlaté. Ľavé meskovské pole je modro-strieborno štiepené. V pravej časti po šikmom brvne kráča zlatý dvojchvostý lev, hore je sklonený polmesiac s tvárou, dole strieborná hviezda, vľavo sú pokosom dva červené pruhy. Na štíte je perlová (počet 9) korunka a v nej tri prilby s klenotmi. Prvý klenot obsahuje obsah ľavého štítu, v druhom z koruny vyskakuje dvojchvostý lev s mečom s napichnutou korunkou, v treťom je v korune zelená palma. Prikrývadlá sú zlato-modré a strieborno-červené.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=PONGRÁCZ|meno=Denis|titul=Atlas osobných pečatí I.|vydanie=1|vydavateľ=M. Trstenský vl.n.|miesto=Bratislava|rok=2019|isbn=9788057011941|strany=508}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:Zichy Palace Bratislava.jpg|Zičiho palác na [[Ventúrska|Ventúrskej]] ulici číslo 9 v [[Bratislava|Bratislave]] Súbor:Košice - Barca Zichy Manor House.jpg|Kaštieľ Žičiovcov v [[Košice|Košiciach]] (časť [[Barca]]) Súbor:Rusovce collage.jpg|Kaštieľ v [[Bratislava – mestská časť Rusovce|Rusovciach]] Súbor:Zsámbék - Palace.jpg|Zámok v [[Zsámbék]] ([[Maďarsko]]) Súbor:Zichy-palota2.JPG|Žičiho palác v [[Komárno|Komárne]] Súbor:Rusovce erb Zichy.jpg|Erb zichyovského rodu umiestnený nad portálom farského [[Kostol svätej Márie Magdalény (Rusovce)|kostola sv. Márie Magdalény]] v Rusovciach. Zichyovci boli významnými donátormi rusovskej farnosti Súbor:Štefan Zichy de Zaik et Zich 1667.jpg|Pečať Štefana Zičiho z roku 1667 Súbor:Karol Zichy, gróf 1791. Sudca kráľovského súdu, župan Rábskej stolice..jpg|náhľad|Pečať grófa Karola Zičiho, sudcu kráľovského súdu a župana Rábskej stolice, z roku 1791 </gallery> == Referencie == <references /><br /> == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Hradský | meno = Juraj | priezvisko2 = Mallinerits | meno2 = Jozef | titul = Rusovce : Oroszvár - Karlburg | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Albert Marenčín Vydavateľstvo PT | rok = 2007 | isbn = 978-80-89218-52-3 | počet strán = 255 | strany = }} * ''[[Encyklopédia Slovenska]]''. [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], Bratislava, 1980 *{{Citácia knihy|priezvisko=Machala|meno=Drahoslav|titul=Šľachtické rody|vydanie=1.|vydavateľ=Perfekt|miesto=Bratislava|rok=2007|isbn=978-80-8046-375-5|strany=80 - 81}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Pozri aj == * [[Zičiho palác]] == Externé odkazy == * [http://kastielvoderady.sk/o-kastieli/ Kaštieľ vo Voderadoch] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20191012160536/http://kastielvoderady.sk/o-kastieli/ |date=2019-10-12 }} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Šľachtické rody v Uhorsku]] [[Kategória:Šľachtické rody na Slovensku]] [[Kategória:Zičiovci| ]] kv9czludgg6rar02r79b0vvkaa4y9gj Cena Gustáva Reussa 0 231072 8358886 7761061 2026-08-22T13:48:37Z Bakjb 236375 wl 8358886 wikitext text/x-wiki '''Cena Gustáva Reussa''' je [[literatúra|literárna súťaž]] o slovensky písanú pôvodnú poviedku žánru [[vedecká fantastika|science fiction]]. Pôvodne ju vyhlasoval ''Slovenský syndikát autorov fantastiky''; mala 12 ročníkov v rokoch [[1991]] až [[2002]]. Víťazné poviedky boli uverejňované v zborníku ''Krutohlav''. V roku [[2021]] súťaž obnovilo mesto [[Revúca (mesto)|Revúca]], ktorého je [[Gustáv Reuss]] rodákom.<ref name="cgr-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = O súťaži : História | url = https://cenagustavareussa.sk/ | vydavateľ = cenagustavareussa.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-19 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Lackovičová | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Revúca po takmer 20 rokoch oživuje legendárnu Cenu Gustáva Reussa | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/22662958/revuca-po-takmer-20-rokoch-ozivuje-legendarnu-cenu-gustava-reussa.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-05-19 | dátum prístupu = 2021-05-19}}</ref> Súťaž sa volá podľa slovenského spisovateľa [[Gustáv Reuss|Gustáva Reussa]], ktorý v roku [[1856]] napísal román ''Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava'',<ref>Gustáv Reuss: Hviezdoveda. In: {{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zlatý fond denníka SME | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://zlatyfond.sme.sk/dielo/1165/Reuss_Hviezdoveda/1 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2021-05-19}}</ref> kde sa v rámci príbehu o ceste na Mesiac vysvetľujú rôzne astronomické javy. Tento román sa považuje za najstaršie dielo slovenskej sci-fi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Čabák | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Stále hlavou krúti | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/stale-hlavou-kruti | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = 2021-03-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-05-19 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Spolozakladateľom súťaže a predsedom poroty bol teoretik literárnej fantastiky [[Ondrej Herec]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Správy a aktuality : [Vo veku 76 rokov zomrel sociológ, prekladateľ a zakladateľ slovenskej teórie modernej fantastiky Ondrej Herec] | periodikum = Literárne noviny | odkaz na periodikum = | url = https://literarnenoviny.sk/servis/vo-veku-76-rokov-zomrel-slovensky-prekladatel-sociolog-a-autor-sci-fi-ondrej-herec/ | issn = 2585-8254 | vydavateľ = Bookfan | miesto = Bratislava | dátum = 2020-10-22 | dátum prístupu = 2021-05-19}}</ref> Na rozdiel od väčšiny sci-fi súťaží sa v porote Ceny Gustáva Reussa nachádzali aj literárni odborníci bez zamerania na fantastiku ([[Dušan Mitana]], [[Kornel Földvári]], [[Peter Jaroš]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Peter Uličný]] a ďalší).<ref name="cgr-historia" /> Do súťaže sa mohli posielať poviedky s ohraničenou dĺžkou (nanajvýš 10{{--}}12 [[normostrana|normostrán]], podľa ročníka). Viacerí finalisti tejto súťaže neskôr úspešne samostatne publikovali vlastné knihy, napríklad [[Jozef Girovský]], [[Štefan Huslica]], [[Michal Hvorecký]], [[Miloš Janoušek]], [[Zuzana Mojžišová (filmová kritička)|Zuzana Mojžišová]], [[Alexandra Pavelková]], [[Juraj Toman (spisovateľ)|Juraj Toman]].<ref name="cgr-historia" /> == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://cenagustavareussa.sk/ cenagustavareussa.sk] – oficiálna stránka obnovenej súťaže {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reuss, Gustáv}} [[Kategória:Slovenské ocenenia|Reuss, Gustáv]] [[Kategória:Ceny za literatúru]] [[Kategória:Science fiction ocenenia]] [[Kategória:Revúca (mesto)]] jdimgozg90hpx9nv6rbyhww6vxg6d8k Vida TV 0 235621 8358945 6084829 2026-08-22T18:22:17Z ~2026-46034-21 303497 /* */ 8358945 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna stanica | | názov = Vida TV | logo = | popis = | príjem = terestriálny analógový, 51. UHF kanál | typ = komunitná | krajina = [[Súbor:Flag of Venezuela.svg|20px]] [[Venezuela]] | riaditeľ = Fernando Londoño | premiéra = august 2003 | program = |}} '''Vida TV''' (VTV) je regionálny televízny kanál vo [[Venezuela|Venezuele]], komunitného charakteru. Bol založený v auguste 2003 a vysiela v komunite Ureña v municipiu Pedro Maria Ureña, vo venezuelskom štáte Táchira, na 51. UHF kanáli. Kanál reprezentuje Fernando Londoño. Vida TV nemá WWW stránku. {{preklad|es|Vida TV}} [[Kategória:Televízne stanice vo Venezuele]] 9ngklguowsq04bkor9402jnox6ypq71 Mark Shuttleworth 0 240501 8359103 8066690 2026-08-23T09:44:16Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359103 wikitext text/x-wiki {{Infobox Kozmonaut | meno =Mark Shuttleworth | Portrét =Mark Shuttleworth by Martin Schmitt.jpg | type =Spaceflight Participant | Štpríslušnosť =[[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] / [[Spojené kráľovstvo]] | Dátum narodenia ={{dnv|1973|9|18}} | Dátum úmrtia = | Miesto narodenia =[[Welkom]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Miesto úmrtia = | occupation =[[Entrepreneur]] | rank = | Kozmonaut od = [[25. apríl]] [[2002]] | selection =2001 | time =9d 21h 25m | Misie =[[Sojuz TM-34]], [[Sojuz TM-33]] | insignia = |}} '''Mark Richard Shuttleworth''' (* [[18. september]] [[1973]], [[Welkom]], [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afrike]]) je juhoafrický podnikateľ, druhý [[vesmírny turista]] a prvý [[Afrika|Afričan]] vo [[vesmír]]e.<ref name="mark">{{Cite web|url=http://www.africaninspace.com/home/mission/logs/1/20020610.shtml|title=First African in Space|accessyear=2007|accessmonthday=October 4|publisher=HBD|year=2002|author=africaninspace.com|accessdate=2008-10-06|archiveurl=https://web.archive.org/web/20071013043906/http://africaninspace.com/home/mission/logs/1/20020610.shtml|archivedate=2007-10-13}}</ref> Je tiež zakladateľom a vlastníkom [[Canonical]], ktorá sponzoruje [[Ubuntu]] Linux distribúciu. Narodil sa v meste Welkom, v provincii Slobodný štát a vyštudoval financie a manažment informačných systémov na Capetownskej univerzite. V súčasnosti žije na ostrove [[Ostrov Man|Man]] a má dvojité občianstvo [[Južná Afrika (štát)|Južnej Afriky]] a [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]]. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.markshuttleworth.com/ Oficiálna stránka] * [http://www.spacefacts.de/bios/international/english/shuttleworth_mark.htm Spacefacts biography of Mark Shuttleworth] * NASA: [https://spaceflight.nasa.gov/station/crew/exp4/taxi4/shuttleworth.html Biografia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190213130858/https://spaceflight.nasa.gov/station/crew/exp4/taxi4/shuttleworth.html |date=2019-02-13 }} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Shuttleworth, Mark}} [[Kategória:Podnikatelia]] [[Kategória:Vesmírni turisti]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti]] 46ojbb8szwhgd9n6k37l7rp093h855j Django Reinhardt 0 244373 8359078 7469130 2026-08-23T09:15:53Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359078 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Django Reinhardt | Obrázok = Django Reinhardt (Gottlieb 07301).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = | Popis umelca = belgický gitarista a skladateľ | Rodné meno = Jean Baptiste Reinhardt | Umelecké meno = Django | Dátum narodenia = [[23. január]] [[1910]] | Miesto narodenia = [[Liberchies]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1953|5|16|1910|1|23}} | Miesto úmrtia = [[Fontainebleau]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Žáner = [[rómsky džez]], [[džez]], [[rómsky swing]], | Roky pôsobenia = [[1928]] - [[1953]] | Hrá na nástroje = [[akustická gitara]]<br />[[bendžo]] | Súvisiace články = [[Džez]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = }} '''Django Reinhardt''', vlastným menom '''Jean Baptiste Reinhardt''' (* [[23. január]] [[1910]], [[Liberchies]], [[Belgicko]] – † [[16. máj]], [[1953]], [[Fontainebleau]], [[Francúzsko]]) bol belgický legendárny [[džez]]ový [[gitarista]] [[Rómovia|rómskeho]] pôvodu, [[hudobný skladateľ]] a zakladateľ nového žánru, tzv. [[rómsky džez|rómskeho džezu]], nazývaného aj gypsy jazz, gypsy swing alebo francúzsky manouché jazz. Prezývka ''Django'' znamená v [[rómsky jazyk|rómčine]] "prebúdzam, budím". == Diskografia == * 1945 ''Paris 1945'' * 1947 ''Ellingtonia - with the Rex Stewart Band - Dial 215'' * 1949 ''Djangology'' * 1951 ''Django Reinhardt and the Hot Club Quintet'' * 1951 ''At Club St. Germain'' * 1953 ''Django Reinhardt et Ses Rythmes'' * 1954 ''The Great Artistry of Django Reinhardt'' * 1955 ''Django's Guitar'' * 1959 ''Django Reinhardt and His Rhythm'' * 1980 ''Routes to Django Reinhardt'' * 1996 ''Imagine'' * 2001 ''All Star Sessions'' * 2001 ''Jazz in Paris: Swing 39'' * 2002 ''Djangology (remasterované) (nahraté v roku 1948)'' * 2003 ''Jazz in Paris: Nuages'' * 2003 ''Jazz in Paris: Nuits de Saint-Germain des-Prés'' * 2004 ''Le Génie Vagabond'' * 2008 ''Django on the Radio (1945 - 1953)'' == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Django Reinhardt}} == Externé odkazy == * [http://djangopedia.com/wiki/index.php?title=Main_Page] {{Portál|Hudba|Hudobný|Belgicko|Belgický}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Reinhardt, Django}} [[Kategória:Belgickí hudobní skladatelia]] [[Kategória:Belgickí džezoví hudobníci]] [[Kategória:Belgickí gitaristi]] [[Kategória:Gitaristi rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Hudobní skladatelia rómskeho pôvodu]] [[Kategória:Belgické osobnosti rómskeho pôvodu]] rnpf95dhin96p5ukvw6uccv10b88x32 Varšavské povstanie 0 244706 8358917 8081433 2026-08-22T16:26:46Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358917 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt= Varšavské povstanie |súčasť= [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] |obrázok= Warszawa Powstanie 1944-08-04.jpg |text k obr= Pozície [[Armia Krajowa|Armie Krajowej]] vyznačené červenou farbou po 4. dni bojov (4. augusta 1944) |dátum= [[1. august]] – [[2. október]] [[1944]] |miesto= [[Varšava]], [[Poľsko]] |casus= |územie= |výsledok=Nemecké víťazstvo |protivník1= [[Súbor:Flaga PPP.svg|22px|border]] [[Armia Krajowa]] |protivník2= [[Súbor:Flag of German Reich (1935–1945).svg|22px|border]] [[Nacistické Nemecko]] |velitel1=[[Tadeusz Komorowski]]<br />[[Antoni Chruściel]]<br />[[Tadeuz Pelczyński]] |velitel2=[[Erich von dem Bach-Zelewski]]<br />[[Reiner Stahel]]<br />[[Nikolaus von Vormann]]<br />[[Paul Otto Geibel]]<br />[[Heinz Reinefarth]]<br />[[Bronislav Kaminski]]<br />[[Petro Diačenko]] |sila1= 50 000 povstalcov |sila2= 50 000 vojakov |straty1= 15 200 mŕtvych<br />7 000 nezvestných<br />5 000 zranených<br />20 000 zajatých<br />200 000 mŕtvych civilistov |straty2= 17 000 mŕtvych<br />6 000 nezvestných<br />9 000 zranených<br />740 tankov a vozidiel<br />22 diel<br />1 lietadlo |straty3= |poznámky= }} '''Varšavské povstanie''' bolo ozbrojené [[povstanie]] zorganizované poľskou povstaleckou organizáciou [[Armia Krajowa]] v okupovanej [[Varšava|Varšave]]. Prepuklo [[1. august]]a [[1944]] a jeho účelom bolo oslobodiť Varšavu pokiaľ možno ešte pred príchodom [[Červená armáda|Červenej armády]] a pomocou existujúcej a fungujúcej legitímnej štátnej správy tak znemožniť ustanovenie [[komunizmus|komunistickej]] vlády orientovanej na [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalina]]. Bolo súčasťou poslednej fázy [[Akcia Búrka|Akcie Búrka]] (''Akcja Burza''), ktorá zahrnovala povstanie naprieč celým [[Poľsko]]m. Povstanie nemalo nádej na dlhodobý úspešný boj bez pomoci zvonka, pretože povstalecké sily nemali dosť ľudí ani vybavenie. Navyše sa okupačné sily dozvedeli o povstaní asi hodinu pred jeho začiatkom a zavčas tak stihli zorganizovať svoje jednotky do pohotovosti a zabezpečili niektoré kľúčové miesta, takže sa nepodarilo ovládnuť celú predpokladanú oblasť ani získať všetok predpokladaný materiál. Keď Červená armáda zastavila svoj postup a dlho odmietala povstalcom pomoc s výnimkou [[zbraň|zbraní]] a [[munícia|munície]], bolo rozhodnuté. Povstanie bolo rozdrvené a utopené v krvi. [[Heinrich Himmler]] nariadil na začiatku povstania zničiť mesto a vyhladiť jeho obyvateľstvo a tento rozkaz bol vzorne plnený. Nemecké jednotky od začiatku masovo vraždili [[vojnový zajatec|vojnových zajatcov]] i nezúčastnených civilistov. Ušetrené nezostali ani ošetrovateľky či novorodenci. Takýto prístup však nútil povstalcov bojovať až do úplného konca, čo len zvyšovalo húževnatosť a odpor poľskej obrany. Povstalci pritom spôsobovali nemeckej strane ťažké straty, miestni nemeckí velitelia preto tento tvrdý postoj nakoniec revidovali. [[2. október|2. októbra]] bol vyhlásený [[mier]], [[3. október|3. októbra]] o 5:00 vstúpila v platnosti [[kapitulácia]] povstalcov, sľubovaná s podmienkou, že sa s nimi ako vojnovými zajatcami bude zaobchádzať v súlade so [[Ženevské konvencie|Ženevskou konvenciou]]. Bezprostredne po kapitulácii bola dohoda (s miernym oneskoreným v niektorých oblastiach) rešpektovaná, neskôr však už len v niektorých prípadoch. Dôsledky porážky povstania boli pre [[Poľsko]] katastrofálne. Bola pri ňom zdecimovaná elita poľského národa, resp. to, čo z nej zostalo po piatich rokoch [[nacizmus|nacistického]] a [[komunizmus|komunistického]] teroru. Vo Varšave celkom zomrelo 200 000 civilistov, cez 700 000 ich bolo vyhnaných z mesta, a to celé bolo zrovnané so zemou. Medzi mŕtvymi civilistami i povstalcami bolo značné zastúpenie mladých ľudí a [[Inteligencia (spoločenská vrstva)|inteligenciou]], ktorý tvorili väčšinu príslušníkov povstaleckých jednotiek. Rozdrvenie povstania a zároveň znamenalo takmer úplné zničenie štruktúr [[Poľský podzemný štát|Poľského podzemného štátu]] a [[Armia Krajowa|Armie Krajowej]]. Tieto organizácie prestali byť konkurencieschopné nastupujúcej komunistickej moci. == Úvod == [[Súbor:Flaga PPP.svg|thumb|left|Neoficiálna vlajka podzemného poľského štátu a Armii Krajowej]] {{citát|Keby v Generálnom gouvernemente nebolo Varšavy, nemuseli by sme sa potýkať so 4/5 našich súčasných problémov. Varšava bola a bude centrom chaosu, miesto odkiaľ sa odpor šíri do ostatných častí zeme.|Generálny guvernér Hans Frank}} Poľsko bolo jednou z najspurnejších krajín, aké [[nacistické Nemecko|Tretia ríša]] vo svojom vojnovom ťažení dobyla. [[Poliaci]] sa napriek mimoriadne brutálnemu teroru zo strany okupantov so svojím novým postavením nikdy nezmierili a viedli proti nim tvrdý boj nielen jednotkami v zahraničí, ale i doma. V Poľsku vznikol rozsiahly podzemný štát, ktorý disponoval svojimi [[škola]]mi, [[úrad]]mi, [[súd]]mi a [[ozbrojené sily|ozbrojenými jednotkami]]. Napriek tomu, že bol [[Poľský protinacistický odboj|poľský odboj]] politicky roztrieštený, väčšina jeho demokratických skupín tento podzemný štát rešpektovala a spolupracovala s ním (celkom mimo stáli [[komunizmus|komunisti]], ktorí s nimi viedli vojnu a tiež s Nemcami). Na rozdiel od susedného [[Protektorát Čechy a Morava|Protektorátu]] sa nemeckej okupačnej správe nikdy nepodarilo poľský domáci odboj potlačiť. Ale [[Gestapo]] mu zasadilo celý rad ťažkých rán. Mŕtvi velitelia a zničené bunky odporu boli okamžite nahradené inými a poľské podzemné štruktúry napriek silným represiám stále silneli (zatiaľ čo napr. český domáci odboj bol v roku [[1942]] v podstate rozdrvený a až do roku [[1944]] nepredstavoval pre nemeckých okupantov žiadny väčší problém okrem niektorých aktivít parašutistov vysadzovaných do protektorátu Spojencami). V Poľsku bolo hnutie odporu okrem organizácií bývalých profesionálnych vojakov (ktorí mali, na rozdiel od českých, bohaté skúsenosti s odbojom a konšpiráciou z dôb, keď bolo Poľsko rozdelené medzi [[Nemecké cisárstvo (1871 – 1918)|Nemecké cisárstvo]], [[Rakúsko-Uhorsko]] a [[Cárske Rusko]]) obrovskou oporou silnej štruktúre harcerského hnutia (ako boli harcerské odbojové organizácie ''Szare Szeregi'' a ''Hufce Polskie''), [[latinská cirkev|katolíckej cirkvi]] ([[kláštor]]y slúžili ako úkryty pre prenasledovaných a miesto sprostredkovanej pomoci) a politických spolkov, tak i dôstojnícke kruhy so dlhoročnými skúsenosťami s odbojom a podzemným odporom. Poľskí protifašistický odboj niekoľkokrát preukázal, že je schopný úspešne prepadať i silne chránené transporty väzňov v samotnej Varšave (napr. akcia pri Arzenále) či vynášať a realizovať rozsudky smrti nad vysokými dôstojníkmi varšavského Gestapa a SS, ktorí sa prejavili krutým správaním (ako napr. „Varšavský kat“ Franz Kutschera). Odbojovú činnosť nedokázali potlačiť ani kruté represie. V hustejšej obývanej východnej časti krajiny existovali rozsiahle územia kontrolované [[partizán]]mi. {{citát|Keď som bol v Prahe, videl som všade rozvešané plagáty oznamujúce popravu siedmich Čechov. Hovorím: Keby som mal dať vyvesiť plagáty vždy, keď sú popravení siedmi Poliaci, všetky poľské lesy by nestačili na výrobu papiera pre tieto oznámenia.|Generálny guvernér Hans Frank}} Vojna však zúrila nielen medzi Poľským podzemným štátom a Nemcami, ale tiež medzi Podzemným štátom a komunistickým odbojom. Ten bol síce omnoho slabší, ako podzemný štát, ale mal podporu zo strany ZSSR. Sovietsky zväz prepadol v roku [[1939]] Poľsko spoločne s [[Wehrmacht]]om. Sovietski komunisti rozpútali vo východnej časti Poľska rovnako brutálny teror ako nacisti na západe Poľska. Stalin a ''Poľská robotnícka strana'' (''Polska Partia Robotnicza'') iniciovali na Silvestra [[1943]] vznik ''Poľskej národnej rady'' (''Krajowa Rada Narodowa''), ktorá spájala prosovietsky a prokomunisticky orientované strany, pričom účasť ostatných strán bola vylúčená. Napriek existujúcej legálnej vláde v britskom exile orgán menoval v podstate dočasnú vládu [[Poľský výbor národného oslobodenia]] (''Polski Komitet Wyzwolenia Narodowego'', PKWN). PKWN spolupracujúca so sovietskymi jednotkami neskôr preberala kontrolu nad oslobodeným poľským územím. Štruktúry podzemného štátu boli zároveň Červenou armádou likvidované. Medzi demokratickým odbojom panovali obavy z pokračovania likvidácie demokratických štruktúr v krajine. Sovietsky zväz navyše otvorene vyhlasoval, že nemá v úmysle vpustiť do Poľska londýnsku exilovú vládu. Predstavitelia poľského demokratického odboja preto považovala za nevyhnuteľnosť vyhnať Nemcov prinajmenšom z hlavného mesta vlastnými silami a postaviť Stalina pred existujúcu a fungujúcu štátnu a vládnu organizáciu, ktorá by sa nedala nenápadne odstrániť a ktorá by PKWN vyradila z hry. == Vznik a ciele povstania == [[Súbor:Tadeusz Bor Komorowski.jpg|thumb|upright|Generál Komorowski, hlavný veliteľ Armie Krajowej]] V druhej polovici júla [[1944]] vládlo vo Varšave obrovské napätie. [[Červená armáda]] už bola na dohľad Varšavy a ich jednotky už bojovali na okraji [[Praga (Varšava)|Pragy]]. Sovietsky rozhlas a propagačné plagáty zhadzované z lietadiel vyzývali Poliakov, aby povstali. Vedenie Armie Krajowej bolo presvedčené, že priamym cieľom sovietskej ofenzívy je práve Varšava. Pre Poliakov to bol však pochybný dôvod na radosť, pretože [[NKVD]] na „oslobodenom území“ likvidovala štruktúry podzemného štátu, zatýkala a vraždila jeho predstaviteľov a ustanovovala komunistický režim stalinského typu. Mnohí videli v povstaní nutnosť dokázať, že podzemný štát existuje, je silný a verný Londýnskej exilovej vláde, ktorá je legitímna a reálne v Poľsku vládne. To malo byť v protiklade s komunistickými vyhláseniami, že Londýnsku vládu do Poľska nepustia, pretože povstaním by odboj dokázal, že tam už je. Je pochopiteľné, že za týchto okolností Podzemný štát nekonzultoval svoje prípravy so sovietskou stranou, na druhej strane ju oficiálne informoval{{Bez citácie}}. Ak teda komunistickí predstavitelia a [[Sovietsky zväz]] neskôr tvrdil, že povstanie bolo neuváženým činom uskutočneným bez porady s nimi, potom takéto vyhlásenia postrádali logiku i z toho dôvodu, že [[propaganda|propagandistické]] akcie Červenej armády i komunistov k tomuto povstaniu obyvateľstvo vyzývali už niekoľko mesiacov. Hlavný veliteľ Armie Krajowej [[Tadeusz Komorowski]] musel v tejto situácii čeliť požiadavkám na vyhlásenie [[mobilizácia (vojenstvo)|mobilizácie]] a začiatku poslednej fázy akcie Búrka – všeobecného povstania proti nemeckým okupantom. Komorowski s týmto krokom váhal, keďže si bol vedomý, že zatiaľ je pomer síl stále ešte príliš na strane Tretej ríše. Boli tu však i ďalšie okolnosti, ktoré mu nedávali dostatočný priestor ku slobodnému rozhodovaniu. Poliaci, ktorí sa už takmer päť rokov nachádzali pod terorom a okupáciou, boli odhodlaní povstať za akýchkoľvek okolností a váhajúce velenie Armie Krajowej v ich očiach strácalo autoritu. Jednotky síce stále disciplinovane počúvali svojich nadriadených, ale bolo tu akútne riziko, že povstanú i bez súhlasu vedenia, čo by nutne viedlo ku katastrofe. Nemenej významným limitujúcim faktorom, ktorý radikálne obmedzil možnosť konania velenia poľského podzemného hnutia, boli akcie nemeckej okupačnej správy. Dramatický vývoj situácie v samotnej Varšave nakoniec Poliakov prinútil konať. [[Súbor:BI 1944.jpg|thumb|left|Fotokópia prvej strany povstaleckého informačného bulletinu z 1. augusta 1944]] V druhej polovici júla, počas pokračujúceho postupu Červenej armády k východným okrajom Varšavy, sa nemecké velenie rozhodlo dokončiť plány na premenu Varšavy na jeden z oporných bodov nemeckého frontu (realizácia staršieho zámeru bola asi o týždeň odložená vďaka zmätkom po [[Stauffenbergov pokus o prevrat|Stauffenbergovom pokuse o prevrat]]). Generálny guvernér [[Hans Frank]] vydal výnos, podľa ktorého sa malo [[27. júl]]a 100 000 Poliakov vo veku 17 – 65 hlásiť na zhromaždiskách na námestiach. Muži mali byť použití ako pracovná sila k opevňovacím prácam. Keďže by toto nariadenie závažne zasiahlo do štruktúr Armie Krajowej a jeho vykonanie by znemožnilo účinnú mobilizáciu i celé povstanie, podzemný štát vtedy vyzval obyvateľov Varšavy, aby výnos ignorovali, čím však sám seba zaviazal ku skorému začiatku povstania. Bolo jasné, že takéto masové odmietnutie poslušnosti v zásadnej veci nutne vyvolá rýchlu reakciu okupantov, ktorá si povstanie vynúti. Generál Komorowski už podstate nemal na výber. Vyhlásil mobilizáciu Armie Krajowej v oblasti Varšavy a následne [[1. august]]a vydal rozkazy na začiatok povstania. Plány ani prípravy na povstanie na poľskej strane neboli vôbec dostačujúce. Jeden z dôvodov bol i ten, že pôvodne sa skôr uvažovala možnosť Varšavu do akcie Búrka nezatiahnuť, alebo povstanie načasované samostatne, alebo sa oň vôbec nepokúšať. Definitívne sa o začlenenie varšavského povstania do akcie Búrka rozhodlo na veliteľstve Armie Krajowej [[21. júl]]a 1944 (pod dojmom rastúcich informácií o zločincoch a terore Červenej armády a NKVD vo východnom Poľsku). Londýnska exilová vláda toto rozhodnutie schválila až [[25. júl]]a. Všeobecne sa predpokladalo, že Červená armáda bojujúca na okraji Pragy, čo boli predmestia Varšavy na pravom brehu [[Visla|Visly]], prenikne na ľavý breh v priebehu niekoľkých dní, zvlášť ak jej pomôže povstanie v nemeckom tyle. Odhady počítali s 3 – 5 dňami bojov, 10 dní bolo považovaných za maximum, koľko musia povstalci vydržať. Vzhľadom na predpokladané skoré zrútenie nemeckej moci v oblasti sa velitelia povstania domnievali, že určité nepresnosti v dlhodobých výhľadoch povstania a jeho [[logistika (vojenstvo)|logistiky]] je možné akceptovať. Armia Krajowa mala v meste a v jeho okolí vyše 45 000 príslušníkov. Zbraňami však mohla vybaviť len asi 20 000 z nich. Kriticky dôležitý bol teda počiatok povstania, najmä moment prekvapenia. Pre prípadné dlhodobejšie akcie bolo kľúčové ovládnuť [[letisko]] a jeho okolie, čo by umožnilo ľahší prísun ľudí a materiálu od Spojencov. Tragédia povstania však spočívala vo fakte, že v prvom dni sa nepodarilo splniť žiadny z týchto bodov. Zlyhanie veľkej časti útokov na kľúčové pozície v meste, spôsobené predovšetkým únikom informácií a z toho plynúcej straty akéhokoľvek momentu prekvapenia, zmarilo všetky pripravené plány a premenilo povstanie na jednu veľkú improvizáciu. Pre povstalcov bolo jediným šťastím, že improvizovala i druhá strana. Nemecká správa s možnosťou povstania nepočítala a zjavne nepovažovala za nutné vytvoriť pre takúto situáciu nejaké núdzové plány. == Sily strán == === Povstalecká strana === [[Súbor:AK-soldiers Parasol Regiment Warsaw Uprising 1944.jpg|thumb|Vojaci práporu Zośka počas povstania. Koniec vojny prežil len Juliusz Bogdan Deczkowski]] [[Súbor:Uprising defender.jpg|thumb|Poľský povstalec zo zbraňou Błyskawica počas varšavského povstania]] [[Armia Krajowa]] mala asi 45 tisíc mužov, zo začiatku však do boja zasiahlo asi len 20 tisíc, pretože pre ostatných neboli [[zbraň|zbrane]]. ''Narodowe Siły Zbrojne'' mali asi 800 mužov. Komunistická ''Armia Ludowa'' prispela asi 500 mužmi. Ďalšie posily predstavovali [[Židia]] vyslobodení z koncentračného tábora Gęsiówka prekvapujúcim útokom [[prápor Zośka|práporu Zośka]]. Väčšina povstalcov bola zle vycvičená a mala len minimálne skúsenosti, vysokou bojovou hodnotou sa vyznačoval len dôstojnícky zbor a niekoľko málo veteránov, tzv. „''cichociemni''“ (výsadkári, príslušníci tajných odbojových jednotiek vycvičení vo Veľkej Británii) a harceri. Podporné jednotky a organizácie boli z veľkej časti tvorené ženami a deťmi, ženy boli často ošetrovateľky a spojky, mladí harceri boli základom harcerskej poľnej pošty. Neskôr došlo i ku zaraďovaniu dobrovoľníkov z radov detí do bojových jednotiek, veľmi dôležitú rolu zohrali v bojoch v kanalizácii. Predpokladaná pomoc Červenej armády nikdy nedorazila. Po [[14. september|14. septembri]] sa na krídle povstalcov pri [[Visla|Visle]] objavilo postupne päť [[prápor (vojenská jednotka)|práporov]] 1. poľskej armády (''Pierwsza Armia Wojska Polskiego'') generála Zygmunta Berlinga, jedinej jednotky, ktorá dosiahla fyzický dotyk s povstalcami. Kontakt sa jej však nepodarilo udržať. V začiatku povstania mali povstalci k dispozícii len pechotné zbrane pre asi 20 tisíc povstalcov. Boli to zbrane, ktoré si nejako zaopatrili sami bojovníci. Ťažké zbrane a [[bojové vozidlo|bojové vozidlá]] na strane povstania pôvodne neexistovali, neskôr sa ale podarilo niekoľko kusov ťažkej techniky získať. Povstalci celkovo ukoristili 5 kusov obrnenej techniky a 1 vyrobili. === Nemecká strana === Nemecká strana disponovala na začiatku povstania asi 20 200 mužmi, z toho 11 000 vojakmi (5 000 v pohotovostných jednotkách ''[[Wehrmacht]]u'', 4 000 v jednotkách ''[[Luftwaffe]]'', 2 000 v radoch ''Wachtregiment Warschau''). Okrem toho mohli Nemci nasadiť 5 700 príslušníkov [[polícia|polície]] a [[SS]] a 3 500 príslušníkov špecializovaných poriadkových jednotiek. Prakticky okamžite mohla čerpať z niekoľkých tisícov mužov z frontových záloh (ich počet sa odhaduje na približne 5 000). V priebehu povstania boli presunuté ďalšie jednotky, priamo na potlačenie povstania tak bolo nasadených zhruba 50 000 mužov. Pokiaľ k varšavskému povstaniu pripočítame i jednotky generála Berlinga a jednotky, ktoré boli nasadené proti nim, je počet nasadených vojakov ešte vyšší. Nemecká strana disponovala rozsiahlym arzenálom ťažkých zbraní – diel i bojových vozidiel. Rozsiahla bola i letecká podpora, bombardovanie povstaleckých pozícií, proti ktorým sa povstalci nemali možnosť aktívne brániť, keďže nedisponovali prostriedkami [[protivzdušná obrana|protilietadlovej obrany]]. V priebehu bojov prisunula nemecká strana ďalšie jednotky, z nich najvýznamnejšie boli: * [[29. Waffen-Grenadier Division der SS]] (russische Nr. 1) (vytvorená z ruských prebehlíkov, ktorá mala asi 10 500 mužov), * ''[[2. brigáda SS Dirlewanger|Sonderbataillon Dirlewanger]]'' (zložená z ťažkých kriminálnikov, ktorý bitku začali s 881 mužmi, v ďalšom priebehu bol doplnený 2500 mužmi a 2733 ich stratili), * policajná skupina Heinza Reinefartha * [[Ruská oslobodenecká armáda]] Predovšetkým na východnom brehu boli prechodne nasadzovaná i časť nemeckých elitných frontových jednotiek, ako boli napr. * ''SS-Division Totenkopf'', * ''Fallschirm-Panzer-Division 1 Hermann Göring'' * ''5. SS-Panzer Division „Wiking“''. == Priebeh bojov == === Začiatok povstania a úvodné zlyhanie === [[Súbor:Warsaw Uprising by Chrzanowski - Henio Roma - 14828.jpg|thumb|left|Povstalci na začiatku povstania]] Vedenie [[Armia Krajowa]] dlho váhalo, kedy určiť „hodinu W“. Pokyn na začiatok povstania vyšiel nakoniec [[31. júl]]a o 17:30, povstanie sa malo začať nasledujúceho dňa o 17:00. Rada odborníkov toto rozhodnutie neskôr podrobila kritike. Podľa nich by bolo lepšie zahájiť boj nočnými prepadmi a diverznými akciami], pre ne boli niektoré jednotky povstalcov skvele pripravené a pri nich by sa viac zotreli i rozdiely vo výzbroji. Tento postoj má určitú logiku, na druhej strane je tu závažná námietka: zmienený výcvik absolvovala len malá časť povstalcov a povstanie bolo veľkou masovou akciou, pre rozsiahle bojové akcie s prevažne neskúsenými jednotkami nebola noc najvhodnejšia. Každopádne závažný problém bol nedostatočnej príprave, takže sa nepodarilo zavčas informovať všetky povstalecké jednotky, respektívne všetkých členov týchto jednotiek. Mnoho životne dôležitých akcií prvého dňa bolo od začiatku v nevýhode buď pre neskorý začiatok, alebo pre nekompletný stav oddielov, ktoré ju mali previesť. [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-2005-0034, Warschauer Aufstand, deutsche Soldaten.jpg|thumb|Nemeckí ustupujúci vojaci pri národnom divadle. September 1944.]] Najhorší bol pre povstalcov fakt, že stratili moment prekvapenia. Už o 14:00 prepukli ozbrojené stretnutia a prestrelky na miestach ako [[Żoliborz]], [[Mokotów]], Czerniaków, v okolí Napoleonovho námestia a pod. Čiastočne vďaka aktivitám nemeckých ozbrojených zložiek, čiastočne neopatrnosťou či prílišnou horlivosťou niektorých povstalcov, čiastočne i nemožnosťou maskovania mobilizácie. To uviedlo do stavu bdelosti nemeckých ozbrojencov, ale tento fakt nepredstavoval zásadný problém, naopak mohol byť výhodou, pretože nemecké okupačné orgány situáciu zle zhodnotili ako neorganizované nepokoje{{Bez citácie}}. To by povstalcom skôr pomohlo, ako uškodilo, pretože hlavné ciele útokov by boli oslabené o mužov odoslaných potlačiť „lokálne nepokoje“. Bohužiaľ pre povstanie však o 16:00 dostal [[Paul Otto Geibel]], veliteľ polície a SS vo Varšave], varovanie pred všeobecným povstaním i s hodinou W. Podľa niektorých špekulácií informácia údajne pochádzala od dôstojníka ''Luftwaffe'', ktorý sa k nej dostal prostredníctvom svojej poľskej milenky (a jej odporúčania, aby odišiel na dovolenku radšej niekam mimo mesta). Hodina Nemcom celkom stačila k tomu, aby Geibel ukončil likvidáciu lokálnych nepokojov a skoncentroval svoje sily na kľúčové pozície. Zle vybavené povstalecké jednotky tak o 17:00 už útočili proti dobre pripravenej obrane, ktorá ich očakávala. Výsledok prvých dvoch dní nebol vôbec uspokojujúci. Povstalci v mnohých oblastiach utrpeli značné straty. V niektorých oblastiach sa nepodarilo dosiahnuť splnenie takmer žiadneho cieľa a jednotky boli zahnané alebo sa rozpŕchli do okolitých lesov, v ďalších boli úspechy polovičné. Povstalcami držané územie nebolo kompaktné, okrem oblasti centra a starého mesta, kde vznikla oblasť, ktorú sa povstalcom darilo brániť, boli povstalecké pozície roztrieštené a chýbalo spoľahlivé [[logistika|logistické]] spojenie. Pri bojoch v centre mesta boli povstalci podporený elitnými jednotkami [[Kedyw]]u. Povstalcom sa podarilo dobyť len časť ich cieľov a ohnísk odporu nemeckých vojsk. Získaná bola len časť plánovaného materiálu. Povstanie na východnom brehu [[Visla|Visly]] v štvrti [[Praga|Pragy]] dosiahlo len minimálne úspechy, keďže tu bola nemecká posádka najsilnejšia a navyše mohla rýchlo čerpať z podpory záložných frontových jednotiek. Tu bolo povstanie de facto zastavené s tým, že zostávajúci povstalci mali buď splynúť s civilným obyvateľstvom, alebo sa pokúsiť spojiť s úspešnejšími jednotkami na ľavom brehu či mimo mesta. Veľmi znepokojujúce bolo zistenie, že obsadenie ktoréhokoľvek z [[letisko|letísk]] je za súčasného stavu úplne nereálne. === Snaha skonsolidovať pozície === [[Súbor:Warsaw Uprising stuka ju-87 bombing Old Town.jpg|thumb|left|Nemecký bombardér Junkers Ju 87 bombarduje varšavské Staré mesto]] Povstalecké sily po niekoľkých hodinách bojov prešli k defenzívnej stratégii a začali stavať [[barikáda|barikády]], v čom im dobrovoľne pomáhalo aj civilné obyvateľstvo. Rozdelenie ukoristených zbraní značne zvýšilo bojovú silu povstalcov. Nemecká strana však v tej dobe začala posilňovať svoje sily z radov frontových a záložných jednotiek dislokovaných v okolí, takže obnovenie povstaleckej ofenzívy bolo už nemysliteľné. Povstaleckí velitelia sa rozhodli vo väčšej miere nasadiť do bojov jednotky ''Kedywu'', potom elitné harcerské prápory prápor ''Zośka'' a ''Parasol'', aby s podporou miestnych jednotiek vyriešili najchúlostivejšie situácie. Povstalecké protiútoky tak boli iba lokálne, sústredili sa na postupné dobýjanie kľúčových postavení nemeckej obrany a na spojenie jednotlivých ohnísk povstania. Tieto akcie trvali iba do [[4. august]]a (resp. rána [[5. august]]a), kedy nemecká strana začala prvé veľké ofenzívne akcie a masakry varšavských civilistov (útok na mestskú časť [[Wola]] a likvidáciu jej obyvateľov, vrátane celého osadenstva tamojšej nemocnice). Činnosť jednotiek Kedywu mala potom za úlohu vedenie akcií defenzívneho charakteru. To zo začiatku ešte zahrnovalo i rozsiahle protiútoky (v tejto dobe vznikla rada snímkov dokumentujúcich nemecké zverstvá), neskôr však bola pasívnejšia. 5. augusta ešte okrem toho pokračovali aj niektoré ofenzívne akcie povstalcov. Za zmienku stojí útok práporu Zośka na koncentračný tábor Gęsiówka, ktorý bol pri svojej akcii podporovaný ukoristeným tankom [[Panzerkampfwagen V Panther|Panther]]. Z koncentračného tábora bolo oslobodených 383 väzňov, z toho 348 [[Židia|Židov]], z nich veľká časť vstúpila do povstaleckých bojových jednotiek. === Nemecký útok a masakre === [[Súbor:Uprising mass graves.jpg|thumb|Masové hroby zmasakrovaných povstalcov a civilistov]] {{citát|* Zajatí povstalci budú popravení bez ohľadu na to, či dodržujú alebo nedodržujú Ženevské konvencie. <br /> * Nebojujúci obyvatelia, vrátane žien a detí, budú tiež popravení. <br /> * Celé mesto bude zrovnané so zemou, to jest domy, ulice, verejné stavby i všetko čo sa v ňom najde.|Rozkaz [[Heinrich Himmler|Heinricha Himmlera]]{{ref|1}}}}<ref>Józef Wroniszewski: Ochota 1944. Warszawa: Wydawnictwo Ministerstwa Obrony Narodowej, 1970, str. 128 – 129.</ref> Po 5. auguste sa situácia povstalcov začala prudko zhoršovať. Veliteľstvo nariadilo evakuáciu niektorých neudržateľných enkláv a vytvorilo núdzovú logistickú cestu medzi zostávajúcimi centrami odporu, ktorá viedla cez varšavské kanály. Pre ich obranu boli vytvorené zvláštne jednotky zložené z veľkej časti z detí, keďže bežný dospelý muž bol vzhľadom na priestory kanálov prakticky nepoužiteľný. Povstalci boli šokovaní brutalitou Nemcov, ktorí vraždili každého, kto im padol do rúk. Nemci tiež používali pri útokoch na poľské pozície ženy a deti z mesta ako živé štíty. Toto konanie len posilňovalo odhodlanie povstalcov bojovať a zbavilo ich zábran v oblasti bojového nasadzovania žien a detí, pretože v situácii keď bolo jasné, že všetci zomrú už bolo zbytočné uvažovať o tom, či je morálne vystavovať ich riziku. Do bojov a plnenia nebezpečných úloh bolo nasadzovaní všetci schopní dobrovoľníci, ktorí sa prihlásili a pre ktorých sa (v prvom prípade) podarilo nájsť zbraň. Obrana pracovala prekvapivo efektívne a nemecké jednotky postupovali len pomaly a za cenu ťažkých strát. Na nemeckej strane postupne došlo k sporom, ako zaobchádzať so zajatcami. Jednotky SS a rôzne podporné zbory v súlade s [[Heinrich Himmler|Himmlerovými]] rozkazmi popravovali nielen povstalcov ale každého obyvateľa Varšavy, ktorý sa dostal do ich rúk. Rabovanie a [[znásilnenie|znásilňovanie]] bolo na dennom poriadku. Zhruba až do polovice septembra boli všetci zajatci vyvraždení, neskôr bola táto zjavne neprínosná politika zmiernená. Povstalecké teritórium sa postupne zmenšovalo a zároveň zapĺňalo civilistami hľadajúcimi záchranu pred postupom Nemcov. Na povstalecké enklávy sa zniesla nepretržitá smršť delostreleckých granátov a leteckých bômb, dochádzala im [[munícia]], [[voda]] i [[potravina|potraviny]]. Pomoc dodávaná najprv západnými Spojencami a neskôr Sovietmi bola nedostatočná a väčšina z nej prišla nazmar. Pomoc od západných spojencov často padala na nepriateľskú stranu či do zeme nikoho, povstalci z nej podľa odhadov získali len polovicu. Sovietske dodávky boli navyše často poškodené, pretože zhadzované kontajnery nemali padáky. == Kapitulácia == [[Súbor:Bundesarchiv Bild 146-1994-054-30, Warschauer Aufstand, polnischer Soldat.jpg|thumb|Vzdávajúci sa poľský vojak, 27. 9. 1944]] Na začiatku októbra došlo k rokovaniu o [[kapitulácia|kapituláciu]]. Nemci už neboli tak silní, takže súhlasili s tým, aby príslušníci [[Armia Krajowa|Armie Krajowej]] boli považovaní za pravidelné vojsko a bolo s nimi zaobchádzané podľa konvencií s vojnovými zajatcami.{{bez citácie}} V okamihu kapitulácie Nemci naozaj na väčšine úsekov dodržali slovo. Prevažná časť porušovania dohôd bola zrejme spôsobená neinformovanosťou nižších veliteľov. Vojaci Armie Krajowej a hlavný veliteľ [[Tadeusz Bór-Komorowski]] padli do zajatia, civilné obyvateľstvo bolo vysťahované a do opusteného mesta vkročili špeciálne oddiely s rozkazom celé mesto zničiť. Predtým však došlo k rabovaniu, použiteľné veci boli posielané do koncentračných táborov, kde ich väzni mali roztriediť a mali byť ďalej využité v Nemecku. == Výsledok povstania == Boje trvali 63 dní. Straty na poľskej strane boli asi 15 200 mŕtvych, 7 000 nezvestných a asi 5 000 ranených vojakov a 200 000 mŕtvych civilistov. Medzi zabitými bolo veľa mládeže. Nemci v priebehu povstania masovo vraždili zajatcov, vrátanie žien, ktoré slúžili ako ošetrovateľky a spojky. Na nemeckej strane bolo 17 000 mŕtvych, 6 000 nezvestných a 9 000 zranených. Bolo zničených 740 obrnených vozidiel a tankov. Počas bojov bolo zničených asi 25 % mestskej zástavby Varšavy a po skončení povstania na zvláštny rozkaz bolo zničených ďalších 35 %. Keďže už počas obranných bojov v septembri 1939 bolo zborených asi 10 % zástavby a 15 % pri [[povstanie vo varšavskom gete|povstaní vo varšavskom gete]]. Na konci vojny bolo v troskách asi 85 % mesta. [[Súbor:Warsaw Ghetto destroyed by Germans, 1945.jpg|thumb|center|800px|Varšava, 1945, zničená nemeckým delostrelectvom.]] == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Davies | meno = Norman | titul = Boj o Varšavu. Povstání Poláků proti nacistům 1944 | vydavateľ = Prostor | miesto = Praha | rok = 2005 | počet strán = 684 | isbn = 80-7260-147-4}} == V umení == Varšavské povstanie zo sovietskeho uhla pohľadu je stvárnené v ''„2. epoche“'' vojnového veľkofilmu [[Vojaci slobody]] režiséra [[Jurij Ozerov|Jurija Ozerova]] z roku [[1977]]. == Poznámky == {{Pozn|1}}Z Himmlerovho rozkazu vydaného 1. augusta 1944 bezprostredne po prepuknutí povstania a Himmlerovom rozhovore s Hitlerom. Rekonštrukcia rozkazu vychádza z výpovede Ericha von dem Bacha-Zelewského pred Norimberským tribunálom == Referencie == <references /> == Pozri aj == [[Image:535 pluton Slowakow powstanie.jpg|thumb|250px|Príslušníci [[535. čata Slovákov|535. čaty Slovákov]] so slovenskou vlajkou.]] * [[535. čata Slovákov]] * [[Miroslav Iringh]] („Stanko“) == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Warsaw Uprising}} == Externé odkazy == * [http://varsavskepovstani1944.wz.cz Varšavské povstání] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170910023255/http://varsavskepovstani1944.wz.cz/ |date=2017-09-10 }} * [http://www.sppw1944.org/index_cz.html Spolek paměti Varšavského povstání 1944] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20210218181256/http://www.sppw1944.org/index_cz.html |date=2021-02-18 }} * [http://www.1944.pl/ Múzeum Varšavského povstania] * [http://www.blisty.cz/art/48231.html K varšavskému povstání nemuselo dojít - názor profesora Jana Ciechanowskiho] == Zdroj == {{preklad|cs|Varšavské povstání|3184678}} [[Kategória:Bitky druhej svetovej vojny]] [[Kategória:Povstania]] [[Kategória:Dejiny Poľska]] [[Kategória:Bitky v Poľsku]] [[Kategória:Bitky v 1944]] 8vchpcbty1kepfdrps91rapfpzph9o3 Miriam Makebová 0 245592 8359109 8309159 2026-08-23T09:48:11Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359109 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Miriam Makeba |Portrét = Miriam Makeba 2011.jpg |Veľkosť obrázka = |Popis = juhoafrická speváčka |Dátum narodenia = [[4. marec]] [[1932]] |Miesto narodenia = [[Johannesburg|Prospect Township]], [[Juhoafrická republika]] |Dátum úmrtia = {{dúv|2008|11|10|1932|3|4}} |Miesto úmrtia = [[Castel Volturno]], [[Taliansko]] }} '''Miriam Makeba''' (* [[4. marec]] [[1932]], [[Johannesburg|Prospect Township]], [[Juhoafrická republika]] – † [[10. november]] [[2008]], [[Castel Volturno]], [[Taliansko]]) bola juhoafrická speváčka známa tiež ako ''Mama Afrika''. Medzinárodnú popularitu si získala roku [[1959]] počas turné juhoafrickej skupiny [[Manhattan Brothers]] v [[Spojené štáty|USA]]. Roku [[1965]] bola prvá speváčka čiernej pleti, ktorá získala [[Grammy]] (spolu s [[Harry Belafonte|Harrym Belafontom]]).<ref>[http://hn.ihned.cz/2-30143820-500000_d-f2 V Itálii zemřela "Mama Africa"], Hospodářské noviny, 11.11.2008</ref> == Diskografia == * ''Miriam Makeba'', 1960 - RCA LSP2267 * ''The Many Voices Of Miriam Makeba'', 1960 - Kapp KL1274 * ''The World Of Miriam Makeba'', 1963 - RCA LSP2750 * ''The Voice of Africa'', 1964 - RCA LSP2845 * ''Makeba Sings'', 1965 - RCA LSP3321 * ''An Evening With Belafonte/Makeba'' (s Harry Belafontem), 1965 - RCA LSP3420 * ''The Magic of Makeba'', 1965 - RCA LSP3512 * ''The Magnificient Miriam Makeba'', 1966 - Mercury 134016 * ''All About Miriam'': 1966 - Mercury 134029 * ''Miriam Makeba In Concert!'', 1967 - Reprise RS6253 * ''Pata Pata'', 1967 - Reprise RS6274 * ''Makeba!'', 1968 - Reprise RS6310 * ''Live in Tokyo'', 1968 - Reprise SJET8082 * ''Keep Me In Mind'', 1970 - Reprise RS6381 * ''A Promise'', 1974 - RCA YSPL1-544 * ''Live In Conakry - Appel A L'Afrique'', 1974 - Sonodisc SLP22 * ''Miriam Makeba & Bongi'', 1975 - Sonodisc SLP48 * ''Live in Paris'', 1977 - CD6508 * ''Country Girl'', 1978 - Sonodisc ESP165518 * ''Comme Une Symphonie d'Amour'', 1979 * ''Sangoma'', 1988 - WB 925673-1 * ''Welela'', 1989 - Gallo CDGSP3084 * ''Eyes On Tomorrow'', 1991 - Gallo CDGSP3086 * ''Sing Me A Song'', 1993 - CDS12702 * ''Homeland'', 2000 - Putumayo PUTU1642 * ''Live at Berns Salonger, Stockholm, Sweden, 1966'', 2003 - Gallo Music GWVCD-49 * ''Reflecting'', 2004 - Gallo Music GWVCD-51 * ''Makeba Forever'', 2006 - gallo Music CDGURB-082 == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.miriammakeba.co.za/ Oficiálna stránka] {{eng icon}} * [http://www.sm5cbw.se/makeba/index.htm Miriam Makeba] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140723164448/http://www.sm5cbw.se/makeba/index.htm |date=2014-07-23 }} diskografia {{eng icon}} * [http://www.unesco.org/courier/2000_07/uk/doss24.htm Mama Africa meets the kwaito generation] {{eng icon}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Makeba, Miriam}} [[Kategória:Juhoafrické speváčky]] [[Kategória:Držitelia ceny Grammy]] 17cgsh5b7fwn0rxrk34xd473dawf0n9 Blumentálska ulica 0 250823 8359142 7761002 2026-08-23T11:26:53Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359142 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica |Názov = Blumentálska ulica |Obrázok = Blumentálska 01.jpg |Štát = Slovensko |Mesto = [[Bratislava]] |Mestská časť = [[Staré Mesto (Bratislava)|Staré Mesto]] |Okres = [[Bratislava I]] |Štvrť = |Obvod = |Číslo obvodu = |Nadmorská výška = |Severná šírka = 48.1543 |Východná dĺžka = 17.1218 |Dĺžka = |Šírka = |Vznik = |PSČ = 811 07 |Začína = |Končí = |Vytvorenie = |Denominácia = |Orientácia = |Staršie názvy = |Mapa štátu = Slovensko |Mapa mesta = Bratislava |Commons = Blumentálska, Bratislava }} '''Blumentálska ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]] v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] v okrese [[Bratislava I]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-2 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je približne rovnobežná s [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnou ulicou]], vedľa ktorej prechádza. Začína sa pri [[Májkova ulica|Májkovej ulici]] a [[Floriánske námestie|Floriánskom námestí]], bočne sa pripája na [[Vazovova ulica|Vazovovu]], [[Wilsonova ulica|Wilsonovu]] a [[Bernolákova ulica (Bratislava)|Bernolákovu ulicu]] a končí sa na križovatke s [[Legionárska ulica (Bratislava)|Legionárskou]], [[Krížna ulica (Bratislava)|Krížnou]] a [[Karadžičova ulica|Karadžičovou ulicou]] pri bývalom pivovare [[Stein (pivovar)|Stein]]. V okolí kostola a v ulici sa vyskytovala mužská prostitúcia.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = V Bratislave „šlapú“ aj chlapci | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/c/509881/v-bratislave-slapu-aj-chlapci.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2002-04-10 | dátum prístupu = 2019-04-12}}</ref> Dominantou ulice je [[Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Blumentálsky)|Blumentálsky kostol]], ktorý sa nachádza na rohu Blumentálskej ulice a Floriánskeho námestia. [[Etymológia|Etymologický]] pôvod slova "Blumentál", z ktorého je odvodený názov ulice pochádza z nemeckého slova ''Blumenthal'' a znamená "Kvetná dolina", čo je historický názov [[Kvetná dolina|štvrte]], ktorej územie sa rozprestieralo v okolí ulice v minulosti. == Dopravné spojenie == {{Zastávka|ba|Blumentál|datum}} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commonscat=Blumentálska, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Blument%C3%A1lskaa Blumentálska ulica na mape Bratislavy] == Pozri aj == * [[Blumentál]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Lokality prostitúcie]] [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] nqiytmja403kk6o49vygtgjw5sxfyj6 Devínska cesta (Bratislava) 0 252858 8359145 7208387 2026-08-23T11:32:28Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359145 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Devínska cesta | Kategória = | Obrázok = Devínska cesta 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]], [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava IV (okres)|IV]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.146856 | Východná dĺžka = 17.053364 | Dĺžka = 6570 | Šírka = | Vznik = | PSČ = 841 04,<ref>nepárne čísla 1, 7-25; párne čísla 4-38, 68, 90-120</ref> 841 10<ref> čísla 1, 2, 3, 122</ref> | Začína = [[Karloveská ulica (Bratislava)|Karloveská ulica]] / [[Botanická ulica (Bratislava)|Botanická ulica]] | Končí = [[Slovanské nábrežie (Bratislava)|Slovanské nábrežie]] / [[Pri lesostepi (Bratislava)|Pri lesostepi]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Devínska cesta, Bratislava }} '''Devínska cesta''' je najdlhšia [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]]. Je dlhá 6,57 km. Spája mestské časti [[Bratislava – mestská časť Devín|Devín]] a [[Bratislava – mestská časť Karlova Ves|Karlova Ves]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/abecedny-zoznam-ulic-bratislavy/d-11029093 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-06-26 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je dôležitou tepnou západnej časti okresu [[Bratislava IV (okres)|Bratislava IV]]. Je rovnobežná s [[Dunaj]]om a jeho ramenami. Popri časti cesty vedie oddelená [[Cyklistická trasa|cyklotrasa]], ktorá sa neskôr pripája na cestu, kde je vyznačený cyklopiktokoridor a znížená rýchlosť 50 km/h v období [[apríl]] – [[september]]. == Galéria == <gallery> Devínska cesta 02.jpg Devínska cesta 03.jpg Devínska cesta 04.jpg </gallery> == Poznámky a referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Devínska cesta, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Dev%C3%ADnska%20cesta,%20Bratislava Devínska cesta na mape Bratislavy] {{Karlova Ves}} {{Devín}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Karlovej Vsi]] [[Kategória:Ulice v Devíne]] m2bkqmcvti34emponbx31k8uobobs6k Bitka pri Adrianopole (1205) 0 276912 8359086 8269731 2026-08-23T09:31:57Z Gitanes232 142243 pridaná [[Kategória:Bitky Druhej bulharskej ríše]] pomocou použitia HotCat 8359086 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Bitka pri Adrianopole |súčasť = |obrázok = |text k obr = |dátum = [[14. apríl]] [[1205]] |miesto = [[Edirne]] (Adrianopolis) |casus = |územie = |výsledok = porážka križiakov |protivník1= bulharský cár [[Kalojan (cár)|Kalojan]] |protivník2= cisár [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduin I.]] |velitel1= |velitel2= |sila1= |sila2= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= }} '''Bitka pri Adrianopole''' bola stretom medzi bulharským cárom [[Kalojan (cár)|Kalojanom]] a križiakmi vedenými [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduinom I]]. Po vzniku [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]] si jeho vládca [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduin Flámsky]] robil nároky na všetky územia patriace predtým [[Byzantská ríša|Byzancii]]. To vzbudilo silné obavy v [[Bulharsko|Bulharsku]], kde vládol cár [[Kalojan (cár)|Kalojan]]. V roku [[1204]] obsadili jeho vojská západné Macedónsko a na jar [[1205]] vpadli spoločne s [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánmi]] do [[Trácia (historické územie)|Trácie]]. Tunajšie pravoslávne obyvateľstvo ich podporilo radom povstaní proti Latinom a dobrovoľne sa poddávalo Kalojanovi. Balduinovi križiaci, ktorí sa postavili na odpor, boli na hlavu porazení pri [[Edirne|Adrianopole]] [[14. apríla]] [[1205]]. Cisár padol do zajatia a nasledujúci rok v ňom za záhadných okolností zahynul, po čom museli križiaci opustiť Tráciu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Bitva u Adrianopole (1205)|3979983}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky v Turecku]] [[Kategória:Bitky v 1205]] [[Kategória:Bitky Druhej bulharskej ríše]] bdanjqzue1lsusvb8x0ny7ic2m9tjpb 8359088 8359086 2026-08-23T09:33:00Z Gitanes232 142243 fix 8359088 wikitext text/x-wiki {{Infobox Bitka |konflikt = Bitka pri Adrianopole |súčasť = |obrázok = |text k obr = |dátum = [[14. apríl]] [[1205]] |miesto = [[Edirne]] (Adrianopolis) |casus = |územie = |výsledok = porážka križiakov |protivník1= bulharský cár [[Kalojan (cár)|Kalojan]] |protivník2= cisár [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduin I.]] |velitel1= |velitel2= |sila1= |sila2= |straty1= |straty2= |straty3= |poznámky= }} '''Bitka pri Adrianopole''' bola stretom medzi bulharským cárom [[Kalojan (cár)|Kalojanom]] a križiakmi vedenými [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduinom I]]. Po vzniku [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]] si jeho vládca [[Balduin I. (Latinské cisárstvo)|Balduin Flámsky]] robil nároky na všetky územia patriace predtým [[Byzantská ríša|Byzancii]]. To vzbudilo silné obavy v [[Druhá bulharská ríša|Bulharsku]], kde vládol cár [[Kalojan (cár)|Kalojan]]. V roku [[1204]] obsadili jeho vojská západné Macedónsko a na jar [[1205]] vpadli spoločne s [[Kumáni (západní Kypčakovia)|Kumánmi]] do [[Trácia (historické územie)|Trácie]]. Tunajšie pravoslávne obyvateľstvo ich podporilo radom povstaní proti Latinom a dobrovoľne sa poddávalo Kalojanovi. Balduinovi križiaci, ktorí sa postavili na odpor, boli na hlavu porazení pri [[Edirne|Adrianopole]] [[14. apríla]] [[1205]]. Cisár padol do zajatia a nasledujúci rok v ňom za záhadných okolností zahynul, po čom museli križiaci opustiť Tráciu. == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Bitva u Adrianopole (1205)|3979983}} {{Vojenský výhonok}} [[Kategória:Bitky v Turecku]] [[Kategória:Bitky v 1205]] [[Kategória:Bitky Druhej bulharskej ríše]] r1r3cxmv280czzncyblsfbi4oh74qia Georges Simenon 0 289132 8359062 8285049 2026-08-23T08:58:37Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359062 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť |Meno = Georges Joseph Christian Simenon |Portrét = Georges Simenon (1963) without hat by Erling Mandelmann.jpg |Popis osoby = belgicko-francúzsky spisovateľ |Dátum narodenia = [[13. február]] [[1903]] |Miesto narodenia = [[Liège]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1989|9|4|1903|2|13}} |Miesto úmrtia = [[Lausanne]], [[Švajčiarsko]] |Portál1 = Literatúra |Portál2 = Belgicko }} '''Georges Simenon''' celým menom '''Georges Joseph Christian Simenon''' (* [[13. február]] [[1903]], [[Liège]], [[Belgicko]] – † [[4. september]] [[1989]], [[Lausanne]], [[Švajčiarsko]]) bol belgicko-[[Francúzsko|francúzsky]] [[spisovateľ]] [[detektívna literatúra|detektívnych]] a psychologických [[román]]ov. Bol tvorcom postavy [[komisár Maigret|komisára Maigreta]]. Napísal 425 románov a viaceré krátke príbehy, z ktorých bola väčšina aj sfilmovaná. Jeho diela boli preložené do 50 jazykov. Patrí tak k najviac publikovaným spisovateľom [[20. storočia]]. Pre noviny začal písať ako 16 ročný. Neskôr odišiel do [[Paríž]]a aby sa stal spisovateľom. Od roku [[1923]] do [[1933]] napísal viac ako 200 kníh pod 16 [[pseudonym]]ami. Pod jeho vlastným menom vyšla až kniha ''Pietr-le-Letton'' ([[1929]]), kde prvýkrát predstavil postavu parížskeho komisára Maigreta. == Ocenenie == * [[1966]]: [[Grand Master Award]] == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * "Simenon, Georges." ''[[Encyclopædia Britannica]]. Ultimate Reference Suite.'' Chicago: Encyclopædia Britannica, 2009. {{Spisovateľský výhonok}} {{Predsedovia poroty Filmového Festivalu v Cannes}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Simenon, Georges}} [[Kategória:Belgickí spisovatelia]] [[Kategória:Spisovatelia detektívok]] [[Kategória:Osobnosti na švajčiarskych poštových známkach]] [[Kategória:Osobnosti z Liège]] 2ffri46ai8hecafvaw209eh777rrtb7 Väinö Myllyrinne 0 295604 8359162 8345811 2026-08-23T11:55:41Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359162 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Väinö Myllyrinne | Rodné meno = | Portrét = | Popis osoby = [[Fínsko|fínsky]] obor | Dátum narodenia = [[27. február]] [[1909]] | Miesto narodenia = [[Helsinky]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1963|4|28|1909|2|27}} | Miesto úmrtia = [[Järvenpää]], [[Fínsko]] | Portál1 = Fínsko }} '''Väinö Myllyrinne''' (* [[27. február]] [[1909]], [[Helsinki]] – † [[28. apríl]] [[1963]], [[Järvenpää]]) bol najvyšší človek v [[Európa|Európe]] a od roku [[1940]] druhý najvyšší na svete (po [[Don Koehler|Donovi Koehlerovi]]). == Myllyrinneho výška == Výška Väinöa Myllyrinneho sa líši podľa zdrojov od 246 až do 251,4 cm. Myllyrinne sám uvádzal výšku 247 cm, najčastejšie sa uvádza 248 cm. Vážil cez 170 kg. Rástol ešte vo svojich 40 rokoch. Myllyrinne sa zrejme stal aj najvyšším [[vojak]]om všetkých čias, keď v roku [[1929]] narukoval do [[Fínska armáda|armády]] s výškou asi 220 cm. Príčinou Myllyrinneho rastu bolo ochorenie [[gigantizmus]]. Zaujímavé je, že jeho matka Anna Maria Keränen pochádzala zo severofínskej obce [[Peltamo]], z ktorej pochádzali aj dvaja ďalší fínski obri: [[Daniel Cajanus]] a [[Lauri Moilanen]]. == Životopis == Väinö Myllyrinne sa narodil [[27. februára]] [[1909]] v [[Helsinky|Helsinkách]] ako druhé dieťa v rodine policajta, mal osem súrodencov (z ktorých dvaja zomreli pred svojimi prvými narodeninami). Otec pochádzal z provincie [[Satakunta]], matka z [[Kainuu]]. V roku 1929 narukoval do armády. Slúžil u ťažkého [[delostrelectvo|delostrelectva]] vo [[Vyborg]]u. Až do nástupu na vojnu Myllyrinne býval na mnohých miestach, pretože jeho rodina sa často sťahovala. Po vojne sa usadil v Helsinkách. Stal sa členom Helsinského atletického klubu, skúšal zápasiť. V 30. rokoch cestoval po Európe a vystupoval ako zápasník v cirkusoch a varieté. Mal tiež odísť do Ameriky, ale kvôli začatej [[Zimná vojna|Zimnej vojne]] sa vrátil do Fínska. Počas vojny sa Myllyrinne oženil s Annou-Liisou Puistonenovou. Manželstvo vydržalo dva roky a bolo bezdetné. Po vojne Myllyrinne vystúpil ešte niekoľkokrát vo [[Švédsko|Švédsku]], ale do [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] už pre zhoršujúce sa zdravie neodišiel. Trpel rozpadom kĺbov, čo mu sťažovalo pohyb. Navyše ochorel aj na [[Diabetes mellitus|cukrovku]]. Od roku [[1946]] žil v [[Järvenpää]]. Venoval sa tu asi desať rokov chovu sliepok. Na sklonku svojho života žil s rodinou jeho brata. Zomrel [[28. apríla]] [[1963]] v [[Järvenpää]], kde je aj pochovaný. V roku [[2004]] sa v ankete [[Suuret suomalaiset|Najväčších Fínov]] umiestil na 12. mieste. == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://personal.inet.fi/koti/vaino.myllyrinne Stránky venované Väinövi Myllyrinnemu] {{fin icon}} * [http://www2.helsinginsanomat.fi/extrat/kulttuuri/jattilaisenjaljet/index.html HS Verkkoliite. Stopy obra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20051228223649/http://www2.helsinginsanomat.fi/extrat/kulttuuri/jattilaisenjaljet/index.html |date=2005-12-28 }} {{fin icon}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Väinö Myllyrinne|2400206}} {{DEFAULTSORT:Myllyrinne, Väinö}} [[Kategória:Fínske osobnosti]] [[Kategória:Ľudia s gigantizmom]] [[Kategória:Osobnosti z Helsínk]] 8bw1mxcqbcbrn0oy7onv7kh89lux8yx Vlajka štátu Washington 0 300926 8359014 8348205 2026-08-22T23:24:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359014 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Washington.svg|thumb|Vlajka štátu [[Washington (štát)|Washington]]]] '''Vlajka štátu [[Washington (štát)|Washington]]''' bola prijatá dňa [[5. máj]]a [[1923]]. == Opis == Vlajka má zelený list, v ktorého strede je položená [[Pečať štátu Washington|pečať štátu]]. Tá zobrazuje portrét prezidenta [[George Washington|Georga Washingtona]] na modrom kruhovom pozadí. Okolo modrého poľa je žlté medzikružie nesúce nápis: "'''The Seal of the State of Washington'''" ([[slovenčina|slovensky]]:''Pečať štátu Washington 1889''). Zatiaľ čo [[Pečať štátu Washington|pečať]] bola prijatá ešte pred vstupom štátu do Únie v roku [[1889]], vlajka bola prijatá až dňa [[5. máj]]a [[1923]], teda takmer tridsať rokov po vstupe. == Zaujímavosť == Ide o jedinú vlajku zo všetkých vlajok štátov Spojených štátov, ktorá má zelený list, a ktorá zobrazuje portrét určitého skutočného človeka - prezidenta [[George Washington|Georga Washingtona]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=NETSTATE.com - The Washington State Flag |url=http://www.netstate.com/states/symb/flags/wa_flag.htm |dátum prístupu=2009-12-29 |url archívu=https://web.archive.org/web/20100205042728/http://netstate.com/states/symb/flags/wa_flag.htm |dátum archivácie=2010-02-05 }}</ref> == Odkazy == === Referencie === {{Referencie}} === Pozri aj === * [[Washington (štát)]] * [[Pečať štátu Washington]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[Zoznam vlajok štátov Spojených štátov]] === Externé odkazy === * [http://flagspot.net/flags/us-wa.html Flags Of The World - Washington (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.netstate.com/states/symb/flags/wa_flag.htm NETSTATE.com - The Washington State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100205042728/http://netstate.com/states/symb/flags/wa_flag.htm |date=2010-02-05 }} {{eng icon}} * [http://www.civicheraldry.com/page/3281 CIVIC HERALDRY.com - Washington (state), flag] {{eng icon}} * [http://www.secstate.wa.gov/flag/ Secretary of State - Washington State Flag] {{eng icon}} * [http://www.50states.com/flag/waflag.htm 50states.com - Washington State Flag] {{eng icon}} * [http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/washington.html E-Reference desk - Washington State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090331184715/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/washington.html |date=2009-03-31 }} {{eng icon}} === Zdroj === * {{Preklad|cs|Vlajka státu Washington}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Washington (štát USA)]] [[Kategória:Vlajky štátov USA|Washington]] i1dimakkpz3p0bv8mnz8jh40dl5vhf6 Vlajka štátu Georgia 0 305839 8359010 8348200 2026-08-22T23:09:37Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359010 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Georgia (U.S. state).svg|thumb|Vlajka štátu [[Georgia (štát USA)|Georgia]]]] '''Súčasná vlajka štátu [[Georgia (štát USA)|Georgia]]''' bola prijatá [[8. máj]]a [[2003]]. == Opis == Vlajku tvoria tri vodorovné pruhy červený – biely – červený v zhodnom pomere. V hornom rohu vlajky je modré [[karé|karé (kantón)]] obsahujúce 13 bielych päťramenných hviezd vytvárajúcich kruh. Každá z hviezd je pootočená tak, aby dva jej cípy smerovali do kruhu a ostatné tri von. Hviezdy symbolizujú spojenie trinástich pôvodných štátov [[Spojené štáty|USA]]. Vo vnútri kruhu je štátny znak [[Georgia (štát USA)|Georgie]], ide o vnútornú časť lícovej strany [[Pečať štátu Georgia|štátnej pečati Georgie]]. Tá zobrazuje tri stĺpy podopierajúce klenbu s nápisom '''CONSTITUTION''' ([[slovenčina|Slovensky]]:ÚSTAVA). Stĺpy, symbolizujúce tri piliere vlády: zákonodarnú, výkonnú a súdnu, sú omotané stuhami so štátnym mottom: '''Wisdom, Justice, Moderation!''' ([[slovenčina|Slovensky]]: Múdrosť, Spravodlivosť a Umiernenosť). Pri prostrednom stĺpe stojí na stráži muž oblečený v koloniálnom odeve, ako vojak z [[Americká vojna za nezávislosť|Americkej revolúcie]]. V ruke drží meč symbolizujúci obranu ústavy. Pod týmto znakom je motto: '''[[In God We Trust]]''' ([[slovenčina|Slovensky]]: Veríme v Boha). [[Georgia (štát USA)|Georgia]] je taktiež na prvom mieste v [[Spojené štáty|USA]] v počte zmien svojich štátnych vlajok.<ref>http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-2671</ref> == Sľub vernosti == {{citát|''I pledge allegiance to the Georgia Flag and to the principles for which it stands: Wisdom, Justice, Moderation!''<ref>http://georgiainfo.galileo.usg.edu/flaglaw.htm</ref>}} {{citát|''Sľubujem vernosť vlajke Georgie a zásadám, ktoré predstavuje: Múdrosť, spravodlivosť, umiernenosť!''}} == Historický vývoj vlajky == {| cellspacing="0" cellpadding="5px" border="0" |- | |valign="top"| Neoficiálna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] do roku [[1879]]. |- | |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[1879]] – [[1902]]. |- | |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[1902]] – [[1906]]. |- | [[Súbor:Flag of the State of Georgia (1906–1920).svg|border|center|200px]] |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[1906]] – [[1920]]. |- | [[Súbor:Flag of the State of Georgia (1920-1956).svg|border|center|200px]] |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[1920]] – [[1956]]. |- | [[Súbor:Flag of the State of Georgia (1956-2001).svg|border|center|200px]] |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[1956]] – [[2001]]. |- | [[Súbor:Flag of the State of Georgia (2001-2003).svg|border|center|200px]] |valign="top"| Štátna vlajka [[Georgia (štát USA)|Georgie]] v rokoch [[2001]] – [[2003]]. |- | [[Súbor:Flag of Georgia (U.S. state).svg|border|center|200px]] |valign="top"| Súčasná vlajka od roku [[2003]]. |} == Odkazy == === Referencie === {{Referencie}} === Pozri aj === * [[Georgia (štát USA)|Georgia]] * [[Pečať štátu Georgia]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[Zoznam vlajok štátov Spojených štátov]] === Externé odkazy === * [http://flagspot.net/flags/us-ga.html Flags Of The World - Georgia (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.netstate.com/states/symb/flags/ga_flag.htm NETSTATE.com - The Georgia State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100205042743/http://netstate.com/states/symb/flags/ga_flag.htm |date=2010-02-05 }} {{eng icon}} * [http://www.civicheraldry.com/page/3077 CIVIC HERALDRY.com - Georgia, flag] {{eng icon}} * [http://sos.georgia.gov/archives/museum/html/georgia_flag_history.html The History of the Georgia State Flag] {{Webarchive|url=http://webarchive.loc.gov/all/20081130073922/http%3A//sos%2Egeorgia%2Egov/archives/museum/html/georgia_flag_history%2Ehtml |date=2008-11-30 }} {{eng icon}} * [http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-2671&sug=y State Flags of Georgia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121021085253/http://www.georgiaencyclopedia.org/nge/Article.jsp?id=h-2671&sug=y |date=2012-10-21 }} {{eng icon}} * [http://www.50states.com/flag/gaflag.htm 50states.com - Georgia State Flag] {{eng icon}} * [http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/georgia.html E-Reference desk - Georgia State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090203034544/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/georgia.html |date=2009-02-03 }} {{eng icon}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Vlajka státu Georgia|}} [[Kategória:Georgia (štát USA)]] [[Kategória:Vlajky štátov USA|Georgia]] 3p2z4oxpp9zf9d1e94ucpi0z4bu2o8d Vlajka štátu Michigan 0 305885 8359011 8348201 2026-08-22T23:14:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359011 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Michigan.svg|thumb|Vlajka štátu [[Michigan]]]] [[Súbor:Flag of the Governor of Michigan.svg|thumb|Štandarda guvernéra štátu [[Michigan]]]] Súčasná '''vlajka štátu [[Michigan]]''' bola prijatá v roku [[1911]], a je už treťou vlajkou v poradí. == Popis == Vlajka má tmavo modrý list, v ktorého strede sú umiestené všetky prvky, ktoré obsahuje vnútorný kruh [[Pečať štátu Michigan|veľkej pečate]] tohto štátu. Ide o modrý štít, s nápisom ''TUEBOR'' („''Budem obhajovať''“), zobrazujúci muža so zbraňou v ruke stojaceho na zelenom brehu jazera pri východe slnka, ktorý držia dvaja štítonosiči [[Jeleň americký|vapiti]] a [[Los mokraďový|los]]. Nad štítom je heraldicky vpravo hľadiaci symbol [[Spojené štáty|Spojených štátov]] – [[orliak bielohlavý]], ktorý v pazúroch drží zväzok šípov a olivovú ratolesť. Nad ním je červená stuha s bielo napísaným heslom v [[Latinčina|latinčine]]: ''E PLURIBUS UNUM'' („''Z mnohých jeden''“). Pod štítom je naopak biela stuha opäť s [[Latinčina|latinským]] heslom: ''SI QUAERIS PENINSULAM AMOENAM CIRCUMSPICE'' („''Pokiaľ hľadáte príjemný polostrov, dívajte sa okolo seba''“). Tato vlajka bola zavedená roku [[1911]] a v poradí ide o tretiu vlajku [[Michigan]]u. == Sľub vernosti == Súčasný sľub vernosti vlajke Michiganu, ktorého autorom je [[Harold G. Coburn]], bol prijatý zákonom v roku [[1972]].<ref name="MCL 165">[http://www.legislature.mi.gov/(S(xsplfn311t0tbe45nqbnaibg))/mileg.aspx?page=getObject&objectName=mcl-Act-209-of-1911 Act 165 of 1972 Pledge to State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171016221904/http://www.legislature.mi.gov/(S(0uaj2ayw1iappb05zqv2oop5))/mileg.aspx?page=getObject&objectName=mcl-Act-209-of-1911 |date=2017-10-16 }} in Michigan Compiled Laws</ref> {{citát|''I pledge allegiance to the flag of Michigan, and to the state for which it stands, two beautiful peninsulas united by a [[Mackinac Bridge|bridge of steel]], where equal opportunity and justice to all is our ideal.''<ref>[http://flagspot.net/flags/us-mi.html#pledge Flags Of The World - Michigan (U.S.) - State Pledge]</ref>}} {{citát|Sľubujem vernosť vlajke Michiganu a štátu, ktorý predstavuje, dvom krásnym polostrovom spojenými [[Mackinac Bridge|oceľovým mostom]], kde rovnosť príležitostí a práv pre všetkých je naším vzorom.}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Michigan]] * [[Pečať štátu Michigan]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[Zoznam vlajok štátov Spojených štátov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://flagspot.net/flags/us-mi.html Flags Of The World - Michigan (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.netstate.com/states/symb/flags/mi_flag.htm NETSTATE.com - The Michigan State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130510105704/http://www.netstate.com/states/symb/flags/mi_flag.htm |date=2013-05-10 }} {{eng icon}} * [http://www.civicheraldry.com/page/3641 CIVIC HERALDRY.com - Michigan, flag] {{eng icon}} * [http://www.statesymbolsusa.org/Michigan/flag_michigan.html State symbols USA - Michigan State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200730021806/https://statesymbolsusa.org/symbol-official-item/michigan/state-flag/flag-michigan |date=2020-07-30 }} {{eng icon}} * [http://www.michigan.gov/som/0,1607,7-192-29938_30245-90576--,00.html Michigan.gov - Michigan Flag] {{eng icon}} * [http://www.50states.com/flag/miflag.htm 50states.com - Michigan State Flag] {{eng icon}} * [http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/michigan.html E-Reference desk - Michigan State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090405165802/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/michigan.html |date=2009-04-05 }} {{eng icon}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Vlajka státu Michigan|4937818}} [[Kategória:Michigan]] [[Kategória:Vlajky štátov USA|Michigan]] 7pda6k9g1vfo9psgm6wucgq5n5xqd3d Vlajka štátu Montana 0 305908 8359012 8348202 2026-08-22T23:16:04Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359012 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of Montana.svg|thumb|Vlajka štátu Montana]] Súčasná '''vlajka štátu [[Montana (USA)|Montana]]''' bola prijatá v roku [[1905]] a názov štátu '''MONTANA''' bol pridaný v roku [[1981]]. == Opis == Vlajka má modrý list so zlatým nápisom '''MONTANA''', pod ním je umiestnená [[Pečať štátu Montana|štátna pečať Montany]]. Ta zobrazuje les a vodopády [[Great Falls (vodopády)|Great Falls]] na [[Missouri (rieka)|rieke Missouri]] v lúčoch slnka. Na pravom brehu rieky je pluh a lopata, symbolizujúce baníctvo a poľnohospodárstvo. V popredí sa nachádza stuha so štátnym mottom v [[Španielčina|španielčine]]: ''Oro y plata'' ([[slovenčina|slovensky]]: ''Zlato a striebro''). == Odkazy == === Pozri aj === * [[Montana (USA)|Montana]] * [[Pečať štátu Montana]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[Zoznam vlajok štátov Spojených štátov]] === Externé odkazy === * [http://flagspot.net/flags/us-mt.html Flags of The World - Montana (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.netstate.com/states/symb/flags/mt_flag.htm NETSTATE.com - The Oklahoma State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100205043050/http://netstate.com/states/symb/flags/mt_flag.htm |date=2010-02-05 }} {{eng icon}} * [http://www.civicheraldry.com/page/3644 CIVIC HERALDRY.com - Montana, flag] {{eng icon}} * [http://www.50states.com/flag/mtflag.htm 50states.com - Montana State Flag] {{eng icon}} * [http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/montana.html E-Reference desk - Montana State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090123042601/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/montana.html |date=2009-01-23 }} {{eng icon}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Vlajka státu Montana|}} [[Kategória:Montana]] [[Kategória:Vlajky štátov USA|Montana]] 2kuarqqvr4cfx4q7n1ivxj4zz96yyym Vlajka štátu New York 0 306045 8359013 8348203 2026-08-22T23:19:14Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359013 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Flag of New York.svg|thumb|Vlajka štátu [[New York (štát USA)|New York]]]] '''Vlajka štátu [[New York (štát USA)|New York]]''' bola v súčasnej podobe prijatá v roku [[1901]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=E-Reference desk - New York State Flag |url=http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/new-york.html |dátum prístupu=2010-02-10 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090123042629/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/new-york.html |dátum archivácie=2009-01-23 }}</ref> == Opis == [[Súbor:Coat of arms of New York.svg|thumb|Detail znaku]] Vlajka štátu [[New York (štát USA)|New York]] má modrý obdĺžnikový list, v ktorého strednej časti je štátny znak štátu [[New York (štát USA)|New York]] zo [[Pečať štátu New York|štátnou pečaťou]]. Štátny znak má zlato lemovaný štít, ktorý zobrazuje dve lode plávajúce po [[Hudson River]] pod pohorím [[Hudson Highland]], nad ktorým vychádza zlaté slnko. Nad štítom je žlto-modrá [[točenica]], z nej vystupuje [[Geoid|Zemeguľa]] ukazujúca [[Atlantický oceán]]. Nad Zemeguľou je symbol [[Spojené štáty americké|Spojených štátov]] – [[Orliak bielohlavý]]. Štítonosičmi sú dve ženy, heraldicky vpravo je to '''Bohyňa slobody''', držiac kopiju s [[frýgická čiapka|čiapkou slobody]] a šľapajúca na vrchol britskej kráľovskej koruny, ktorá symbolizuje slobodu po [[Americká vojna za nezávislosť|Americkej vojne za nezávislosť]]. Druhý [[štítonos]] (heraldicky vľavo) je '''Bohyňa spravodlivosti''', ktorá má oči previazané šatkou a v ruke drží váhy spravodlivosti. Obe postavy stoja na bielej stuhe s latinským heslom: '''EXCELSIOR''' ([[Slovenčina|slovensky]] ''Stále nahor''), čo je [[motto]] štátu [[New York (štát USA)|New York]]. == Odkazy == === Referencie === {{Referencie}} === Pozri aj === * [[New York (štát USA)]] * [[Pečať štátu New York]] * [[Vlajka Spojených štátov]] * [[Zoznam vlajok štátov Spojených štátov]] === Externé odkazy === * [http://flagspot.net/flags/us-ny.html Flags Of The World - New York (U.S.)] {{eng icon}} * [http://www.netstate.com/states/symb/flags/ny_flag.htm NETSTATE.com - The New York State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151025092724/http://www.netstate.com/states/symb/flags/ny_flag.htm |date=2015-10-25 }} {{eng icon}} * [http://www.civicheraldry.com/page/5418 CIVIC HERALDRY.com - New York (state), flag] {{eng icon}} * [http://www.statesymbolsusa.org/New_York/stateFLAG.html State symbols USA - New York State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090323014825/http://www.statesymbolsusa.org/New_York/stateFLAG.html |date=2009-03-23 }} {{eng icon}} * [http://www.50states.com/flag/nyflag.htm 50states.com - New York State Flag] {{eng icon}} * [http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/new-york.html E-Reference desk - New York State Flag] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20090123042629/http://www.e-referencedesk.com/resources/state-flag/new-york.html |date=2009-01-23 }} {{eng icon}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * {{Preklad|cs|Vlajka státu New York|}} [[Kategória:New York (štát USA)]] [[Kategória:Vlajky štátov USA|New York]] dwde4k54e0x387pizqeym95m0x17n5t Marguerite Yourcenar 0 319271 8359068 8138836 2026-08-23T09:03:16Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359068 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour | obrázok = Marguerite Yourcenar-Bailleul-1982.10.04.Bernhard De Grendel (10).jpg | popis = Marguerite Yourcenar v roku 1982 | pseudonym = Marguerite Yourcenar | dátum narodenia = [[8. jún]] [[1903]] | miesto narodenia = [[Brusel]], [[Belgicko]] | dátum úmrtia = {{duv|1987|12|17|1903|6|8}} | miesto úmrtia = [[Mount Desert Island]], [[Spojené štáty|USA]] | zamestnanie = spisovateľka, učiteľka | národnosť = americká, francúzska | obdobie = [[neoklasicizmus]] | žáner = [[román]], [[poviedka]], [[novela]], [[dráma]], [[poézia]] | téma = história, vzťahy | hnutie = [[neoklasicizmus]] | debut = Alexis alebo pojednanie o prehratom boji, novela | významné práce = [[Hadrianove pamäti a iné prózy]] | manžel = | manželka = | partner = | deti = | vzťahy = | ovplyvnil = | ovplyvnila = | ovplyvnený = | ovplyvnená = | významné ocenenia = Rytier [[Čestná légia|Čestnej légie]], [[Cena Femina]], [[Cena Európsky spisovateľ]] | podpis = | web = | poznámky = }} '''Marguerite Yourcenar''', celým menom '''Marguerite Antoinette Jeanne Marie Ghislaine Cleenewerck de Crayencour''', (* [[8. jún]] [[1903]], [[Brusel]] – [[17. december]] [[1987]], [[Mount Desert Island]], [[Spojené štáty|USA]]) bola v [[Belgicko|Belgicku]] narodená francúzska autorka románov, poetka, prekladateľka, esejistka a kritička. Bola prvou ženou zvolenou do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] (v roku [[1980]]). Jej diela sú väčšinou v štýle neoklasicizmu a akademizmu. Jej prvý román ''Alexis'' bol vydaný v roku 1929. V roku 1937 preložila román [[Virginia Woolfová|Virginie Woolfovej]] ''The Waves''. V roku 1951 vydala vo Francúzsku román ''Mémoires d'Hadrien'', [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], ktorý s prestávkami písala desaťročia, od 1920 do 1951. Tento román mal veľký úspech a dobré kritické ohlasy. == Život == Narodila sa v [[Brusel]]i otcovi Michelovi a matke Fernande de Cartier de Marchienne, ktorá desať dní po pôrode skonala. Marguerite vychovávala matka jej otca a nekonformný otec, večný cestovateľ. Marguerite sa naučila výborne gréčtinu a latinčinu v [[Nice]], bez toho aby navštevovala školu. Jej štúdium obstarávali výhradne súkromní učitelia. Svoju prvú [[poéma|poému]] napísala v r. 1921 a signovala ju Yourcenar, čo je takmer úplným [[anagram|anagramom]] mena Crayencourt. Nasledujúcich osem rokov cestovala s otcom po Európe a zažívala prvé lásky. Po skone otca v roku 1929 - ešte stihol prečítať jej prvý román - viedla v Paríži bohémsky život. V tomto roku tiež vydala tento prvý román v klasickom štýle [[André Gide|Andrého Gidea]] ''"Alexis ou Le traité du vain combat"'' (Alexis alebo Traktát o stratenom boji). Je napísaný vo forme dlhého listu, v ktorom sa pisateľ - významný hudobník a homosexuál - priznáva svojej manželke. Oznamuje jej svoje rozhodnutie opustiť ju v záujme pravdy. Časť deja sa odohráva aj v [[Bratislava|Bratislave]]. Marguerite cestuje do [[Paríž]]a, [[Atény|Atén]], [[Brusel]]u, na grécke ostrovy a do [[Istanbul]]u. Napriek tomu, že má rada ženy, zamiluje sa do muža menom André Fraigneau, spisovateľa a editora vo vydavateľstve Grasset. Píše novely ''"Les nouvelles orientales"'', básne v próze ''Feux"'' a román ''"Coup de grâce".'' V roku [[1939]] sa ocitá v nebezpečnej Európe bez finančných prostriedkov. Odchádza do USA hľadať svoju priateľku Grace Frick, s ktorou sa rozišla v roku 1937. Zostala s ňou žiť až do 1979. V roku 1950 sa usídlila na ostrove [[Mount Desert Island]] v [[Maine]]. Postavila si tam dom s názvom "Petite-Plaisance". V r. [[1947]] sa stala americkou občiankou. Vyučovala literatúru a dejepis do r. [[1953]]. Keď vydala r. [[1951]] svoj román [[Hadrianove pamäti a iné prózy]], dosiahla svetový úspech a potvrdenie statusu spisovateľky. V r. 1970 bola zvolená do Kráľovskej belgickej akadémie literatúry a jazyka, o desať rokov neskôr ju zvolili do [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] ako prvú ženu v histórii akadémie. Udialo sa to so silnou podporou Jeana d´Ormessona, spisovateľa - člena akadémie. Jej život prebiehal medzi písaním v izolácii v Mount Desert Island a cestovaním po svete s Jerrym Wilsonom, svojím posledným tajomníkom. Skonala 17. 12. [[1987]], je pochovaná v [[Maine]]. Okrem iných destinácií navštívila aj [[Slovensko]], kam sa prišla inšpirovať so zámerom napísať román o sv. [[Alžbeta Uhorská|Alžbete Uhorskej]] (otec Andrej II.), nar. r. [[1207]] na [[Bratislavský hrad|Bratislavskom hrade]]. Pôvodne chcela spojiť do jednej knihy dve biografie, chcela pridať [[Alžbeta Bátoriová|Alžbetu Bátoryovú]], avšak projekt neuskutočnila. == Dielo == Od historických románov až po biografie, dielo M. Yourcenar možno pripísať na margo prežívania epochy, je to návrat k estetizmu a tradícii so želaním vyjadriť konečnosť literatúry: [[rozprávanie]]. Súc inšpirovaná orientálnou múdrosťou sa nikdy nevzdialila od [[renesancia|humanizmu renesancie]]: "Skutočné miesto zrodu je tam, kde ťa zavedú inteligentné pohľady na seba samého: moje prvé domoviny boli knihy." (cit. Marguerite Yourcenar: ''Hadriánove pamäti'') === Poézia === * 1921 : ''Le Jardin des chimères'' (poésie), Záhrada [[chiméry|chimér]], prvotina o Ikarovi, symbole absolútna * 1922 : ''Les Dieux ne sont pas morts'' (poésie), Bohovia neumreli, zbierka básní * 1936 : ''Feux'' (poèmes en prose), Ohne, básne v próze * 1956 : ''Les Charités d'Alcippe'' (Le Flûte enchantée, Liège, poésies) * 1964 : ''Hortense Flexner, suivi de poèmes choisis'' (poésie, essai, traduction) * 1958 : ''Présentation critique de Constantin Cavafy'' 1863-1933, suivie d'une traduction intégrale des ses Poèmes (poésie, traduction) * 1964 : ''Fleuve profond, sombre rivière'' (poésie, traduction de negro spirituals), Rieka hlboká, riečka tmavá, preklad černošských spirituálov * 1979 : ''La Couronne et la Lyre'' (anthologie de poèmes traduits du grec), Veniec a lýra, preklad zbierky poézie z gréčtiny s komentárom * 1984 : ''Blues et Gospels'' (poésie, traduction) * 1984 : ''Les [[Charitky|Charités]] d'Alcippe'', (poème), Charitky Alcippove * 1992 : ''Écrit dans un jardin'' (poème illustré par Pierre Albuisson), Napísané v záhrade, [[poéma]] === Romány, novely, poviedky === * 1929 : ''Alexis ou le Traité du vain combat'' (novela),<ref>Alexis alebo Traktát o stratenom boji (slov. preklad) 1989, novela, ISBN 80-220-0115-5</ref> * 1931 : ''La Nouvelle Eurydice'' (roman), Nová [[Eurydika]], román, nadväzuje témou na Alexis. * 1934 : ''Denier du rêve'' (roman), Odriekanie sna, román o politickom atentáte * 1935 : ''La mort conduit l'attelage'', Smrť riadi záprah, zbierka poviedok * 1938 : ''Nouvelles orientales'', (nouvelles), Orientálne novely * 1939 : ''Le Coup de grâce'' (roman), Úder z milosti, román, téma - obdobie ruskej občianskej vojny * 1951 : [[Hadrianove pamäti a iné prózy]] (''Mémoires d'Hadrien'') (román)<ref>Hadriánove pamäti, román, ISBN 80-220-0115-5</ref> * 1954 : ''Électre ou La chute des masques,'' [[Electra|Elektra]] alebo pád masiek * 1968 : ''L'Œuvre au noir'',<ref>Počatie kameňa-slovenský preklad 1989, román, ISBN 80-220-0115-5</ref> Z obdobia neskorého stredoveku, hlavná postava Zenon je učencom, ktorý sa snaží presadiť proti inkvizícii. * 1985 : ''Le cheval à tête blanche'' (conte indien), Kôň s bielym čelom * 1993 : ''Conte bleu'' (contes), Modrá rozprávka === Dramatická tvorba === * 1963 : ''Le Mystère d'Alceste'' (théâtre) * 1971 : ''Théâtre I (Rendre à césar, la Petite [[Siréna (mytológia)|Sirène]] et le Dialogue dans le marécage)'' (théâtre) * 1954 : ''Électre ou La chute des masques'', [[Electra|Elektra]] alebo pád masiek, divadelná hra === Eseje a príhovory === * 1932 : ''Pindare'', essai, [[Pindaros]], esej o živote básnika Pindara * 1938 : ''Les Songes et les Sorts'', Sny a osudy, poetické eseje * 1962 : ''Sous bénéfice d'inventaire'' (essai), S výhradou dodatočného preskúmania, zbierka esejí * 1962 : ''Ah, mon beau château'' ''(château de [[Chenonceau]]),'' Ah, môj krásny zámok * 1963 : ''Qui n'a pas son [[Minotaure]] ?'' Kto nemá svojho Minotaura? * 1971 : ''Réception de Madame Marguerite Yourcenar; Discours de M. Carlo Bronne et de Mme Marguerite Yourcenar (discours)'', Príjímací rozhovor pred voľbou do Belgickej akadémie * 1974 : ''Le [[Labyrint]]he du monde. I, Souvenirs pieux'', Zbožné spomienky * 1977 : ''Le Labyrinthe du monde. II, Archives du Nord'', Labyrint sveta II, Archív severu * 1980 : ''Mishima ou la Vision du vide'', (Gallimard, essai), Mišima alebo vízia prázdnoty, esej * 1981 : ''Discours de réception de Madame Marguerite Yourcenar à l'Académie française et réponse de Monsieur Jean d'Ormesson (discours)'': Prijímacia reč pri zvolení Mme. Yourcenar do Francúzskej akadémie a odpoveď M. Jeana d´Ormessona * 1982 : ''Comme l'eau qui coule (Anna, soror…, Un homme obscur, Une belle matinée)'' Ako voda, ktorá tečie * 1982 : ''Œuvres romanesques (Pléiade)'' * 1983 : ''Le Temps, ce grand sculpteur'', Čas, ten veľký sochár * 1988 : ''Le Labyrinthe du monde''. ''III, Quoi ? L'éternité'','' Labyrint sveta III, Čo? Večnosť.'' * 1989 : ''En pèlegrin et en étranger'' (essai), Na púti a v cudzine, esej * 1991 : ''Le tour de la prison'' (essai, voyages), Veža väzenia * 1995 : ''Lettres à ses amis et quelques autres'' (correspondance), Listy priateľom a ostatné * 2004 : ''D'Hadrien à Zénon : correspondance'', 1951-1956 , Od [[Hadrián]]a k Zenónovi, listy * 2007 : ''Une volonté sans fléchissement : correspondance'', 1957-1960, Neochabujúca vôľa: Korešpondencia == Ceny a čestné tituly == * 1968 Cena "Femina" za "Počatie kameňa" * 1980 Rytier čestnej légie, prvá členka [[Francúzska akadémia|Francúzskej akadémie]] * 1987 Cena "Európsky spisovateľ" v [[Strassburg]]u == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.academie-francaise.fr/immortels/index.html Stránka Francúzskej akadémie o Marguerite Yourcenar], {{fra icon}} * [http://www.academie-francaise.fr/immortels/index.html Zoznam diel autorky na stránke Francúzskej akadémie] {{fra icon}} * [http://www.britannica.com/bps/search?query=Marguerite+Yourcenar&blacklist=654207 Heslo Marguerite Yourcenar v Encyclopaedia Britannica] {{eng icon}} * [http://fr.wikiquote.org/wiki/Marguerite_Yourcenar wikicitáty - Marguerite Yourcenar] {{eng icon}}, {{fra icon}} {{portál|Literatúra|Literárny|Belgicko|Belgický|Francúzsko|Francúzsky}} == Poznámka == Všetky fakty v článku pochádzajú z knihy uvedenej v oddieli "Referencie"-"Hadriánove pamäti a iné prózy. Biografické údaje pochádzajú z jej predhovoru a doslovu. {{S-start}} {{Tabuľka poradí |pred = [[Roger Caillois]] | teraz = [[Zoznam členov Francúzskej akadémie|Kreslo 3]]<br/>[[Francúzska akadémia]] |roky = [[1980]]–[[1987]] |potom = [[Jean-Denis Bredin]] }} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Yourcenarová, Marguerite}}[[Kategória:Marguerite Yourcenarová| ]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Členovia Francúzskej akadémie]] [[Kategória:Francúzski spisovatelia románov]] [[Kategória:Neoklasicizmus]] [[Kategória:Osobnosti z Bruselu]] [[Kategória:Pseudonymy]] mba8d840hulr3od1rl9okl9owkr6t1e Lucas Radebe 0 320179 8359112 8304326 2026-08-23T09:50:52Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359112 wikitext text/x-wiki {{Infobox futbalista |meno = Lucas Radebe |celé meno = Lucas Valeriu Radebe |foto = Lucas Radebe in South Africa.jpg |popis = |prezývka = |dátum narodenia = {{dátum narodenia a vek|1969|04|12}} |rodné mesto = [[Soweto]] |štát = [[Juhoafrická republika]] |výška = |súčasný klub = |klubové číslo = |pozícia = [[obranca (futbal)|obranca]] |mládežnícke roky = |mládežnícke kluby = ICL Birds<br />[[Kaizer Chiefs Football Club|Kaizer Chiefs]] |roky = 1990–1994<br />1994–2005 |kluby = [[Kaizer Chiefs Football Club|Kaizer Chiefs]]<br />[[Leeds United AFC|Leeds United]] |zápasy(góly) = 113 {{0}}{{0}}(5)<br />200 {{0}}{{0}}(0) |reprezentačné roky = 1992–2003 |národné mužstvo = {{ZAF|f|1}} |reprezentačné zápasy(góly) = {{0}}70 {{0}}{{0}}(2) |trénerské roky = |trénerské kluby = |pkupdate = |nmupdate = }} '''Lucas Radebe''' (* [[12. apríl]] [[1969]]) je bývalý juhoafrický futbalový reprezentant. Narodil sa v meste [[Soweto]] neďaleko [[Johannesburg]]u ako jedno z jedenástich detí. Pôvodne začínal hrať na pozícií brankára, pri prestupe do [[Kaizer Chiefs Football Club|Kaizer Chiefs]] už hrával na poste stredopoliara. V roku [[1991]] ho postrelili, keď išiel po ulici, no vážnejšie zranenie neutrpel. V roku [[1994]] prestúpil do anglického klubu [[Leeds United AFC|Leeds United]], kde mal veľmi úspešnú a dlhú kariéru. V roku 1999 skončil s klubom na štvrtom mieste v [[FA Premier League]] a kvalifikoval sa do [[Pohár UEFA|Poháru UEFA]]. O rok neskôr klub skončil na treťom mieste a kvalifikoval do [[Liga majstrov UEFA|Ligy majstrov]]. V roku [[2000]] utrpel zranenia kolena a členku, ktoré ho vyradili z hry na takmer dva roky. Pre svoju oddanosť ku klubu odmietol ponuky na prestup do [[AC Miláno]], či [[Manchester United|Manchestru United]]. Odohral tu vyše 200 zápasov, v ktorých sa trikrát gólovo presadil (v Pohári FA a v Pohári UEFA). V roku [[2005]] ohlásil koniec svojej aktívnej kariéry a krátko nato usporiadal exhibičný futbalový zápas s bývalými hviezdami Leedsu. V decembri 2000 získal ocenenie FIFA Fair Play. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|Lucas Radebe}} {{Futbalový výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Radebe, Lucas}} [[Kategória:Narodenia v 1969]] [[Kategória:Juhoafrickí futbalisti]] [[Kategória:Hráči Kaizer Chiefs]] [[Kategória:Hráči Leeds United]] [[Kategória:Hráči FA Premier League]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 1998]] [[Kategória:Hráči Majstrovstiev sveta vo futbale 2002]] lc7q3cs61892th28wrqcbcd0mmh1pt4 Wellská katedrála 0 339315 8359044 7824965 2026-08-23T08:08:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359044 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Wells Cathedral, Wells, Somerset.jpg|náhľad|Wellská katedrála]] '''Wellská katedrála''' je katedrála [[Church of England|anglikánskej cirkvi]] v [[anglicko]]m meste [[Wells]]. Je sídlom [[biskup]]a diecéze [[Bath]] a Wells. Bola postavená v rokoch [[1175]] až [[1490]]. Prevažná časť je postavená v [[Gotická architektúra v Anglicku|ranogotickom slohu]]. Na jej východnej strane sa dochovali pôvodné [[mozaika|mozaikové]] okná, čo je skutočnosť v rámci Anglicka nezvyčajná. == Dejiny == Existujú archeologické nálezy [[starovek]]ého [[Rímska ríša|rímskeho]] [[mauzóleum|mauzólea]] z miesta, kde stojí súčasná katedrála. Prvý kostol tu bol postavený v roku [[705]]. Pozostatky jeho základov sa dochovali v [[ambit|krížovej chodbe]] katedrály. Najstaršou zachovalou časťou pôvodnej stavby sú pozostatky krstiteľnice pochádzajúce z roku [[700]]. Stavbu súčasnej katedrály začal [[biskup]] Reginald de Bohun, ktorý zomrel v roku [[1184]]. Jej výstavba prebiehala od konca [[12. storočie|12.]] do začiatku [[13. storočie|13. storočia]]. [[Hlavná loď|Hlavná chrámová loď]] a [[transept|priečna chrámová loď]] sú príkladom ranogotického slohu. Katedrála bola z väčšej časti dokončená v roku [[1239]] kedy bola vysvätená. Súčasťou prvej fázy výstavby bola i stavba biskupského paláca, zborovej školy, gymnázia, nemocnice pre pocestných a kaplnky. Po dostavbe kapituly v roku [[1306]] sa ukázalo, že je stavba malá a nestačí pre narastajúci počet pútnikov, ktorí sa zúčastňovali bohoslužieb. Bola začatá dostavba zvýšenej hlavnej veže a osembokej hlavnej kaplnky vo východnom krídle, ktorá bola dokončená v roku [[1326]]. Neskôr bolo rozšírené východné krídlo o knižnicu vybudovanú pod jeho piliermi, ubytovňu pre členov zboru a vikára. Od roku [[1365]] prebiehala ďalšia etapa výstavby katedrály, ktorej súčasťou bola stavba juhozápadnej veže západného krídla a západnej brány. V čase vlády [[Henrich VII. (Anglicko)|Henricha VII.]] bola stavba katedrály dokončená takmer do súčasnej podoby. Po [[rušenie anglických kláštorov|rušení anglických kláštorov]] v roku [[1541]] sa príjmy katedrály znížili, boli predané niektoré cennosti a [[oltár]] bol presťahovaný do hlavnej lode. V období [[Anglická občianska vojna|občianskej vojny]] boli zničené sochy, nábytok a okná katedrály. V polovici [[19. storočie|19. storočia]] boli vykonané významné opravy a rekonštrukcie. Sochy boli premiestnené do krížovej chodby a boli odstránené stredoveké maľby. Dôkladnou obnovou prešiel i [[chór (priestor pri oltári)|chór]]. Pôvodné drevené lavice boli nahradené novými. == Architektúra == [[Súbor:Wells.cathedral.inverted.arch.arp.jpg|náhľad|Invertovaný oblúk v lodi katedrály]] Unikátnym prvkom katedrály sú dvojito zahnuté invertované oblúky. Toto nezvyčajné architektonické riešenie bolo zvolené správcom katedrály Williamom Joyom v roku [[1338]], aby zabránil zosuvu hlavnej veže potom, čo na ňu bolo na začiatku 13. storočia pristavané ďalšie poschodie a zastrešenie. [[Západné krídlo]] je vysoké {{m|30|m}} a široké {{m|46|m}} a bolo zdobené viac než 500 [[socha]]mi, z ktorých sa dochovalo asi 300. V rokoch [[1975]] až [[1986]] bola uskutočnená jeho dôkladná očista a obnova. Wellská katedrála obsahuje jednu z najväčších zbierok mozaikového skla. Veľa okien bolo v rokoch [[1642]] až [[1643]] zničených. Najstarším dochovaným oknom je okno v kapitule pochádzajúce z roku [[1280]] a dve okná v južnom chóre z roku [[1310]]. == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Wells Cathedral}} == Externé odkazy == * [http://www.wellscathedral.org.uk/ Wellská katedrála] * [http://www.sacred-destinations.com/england/wells-cathedral-pictures/index.htm Fotografie katedrály] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080905103607/http://www.sacred-destinations.com/england/wells-cathedral-pictures/index.htm |date=2008-09-05 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Wellská katedrála|6389749}} [[Kategória:Gotické katedrály v Anglicku]] [[Kategória:Anglikánske katedrály]] [[Kategória:Kostoly zasvätené svätému Ondrejovi]] [[Kategória:Wells (Somerset)]] iax49lsojvhjymc1s2viq7i8ikwhn2s Hričov (vodná nádrž) 0 340888 8358889 8358840 2026-08-22T13:59:04Z Pe3kZA 39673 drobné typo 8358889 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|49,24663|18,696156|dim:4000_type:waterbody|format=dms|display=title}} [[Súbor:08Vah-Hricov.jpg|náhľad|Vodná nádrž Hričov]] '''Hričov'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy vodných nádrží | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 11.10.2017 | dátum prístupu = 27.9.2019 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | miesto = Bratislava }}</ref> je [[vodná nádrž]] na rieke [[Váh]], pod jeho sútokom s [[Kysuca|Kysucou]] a [[Rajčanka|Rajčankou]], pri obci [[Horný Hričov]]. Je súčasťou druhej časti [[Váh#Vážska kaskáda|Vážskej kaskády]] a s [[Vodné dielo Žilina|Vodným dielom Žilina]] sú jej najvyšším stupňom. Pri výstavbe vodného diela bola zatopená časť obce [[Strážov (Žilina)|Strážov]] a obce Divinka. == Základné údaje == * Výstavba: [[1958]] – [[1962]] * Objem nádrže: {{m3|8,467 mil.}} * Dĺžka vzdutia hladiny: {{km|6,0}} * Zatopená plocha: {{km2|2,53}} V čase vyšších vodných stavov sa do nádrže dostáva vodami Kysuce aj Rajčanky veľké množstvo nečistôt, ktoré ju zanášajú. V súčasnosti sú zanesené odhadom 2/3 objemu nádrže, čo značne znižuje jej akumulačné možnosti. == Elektráreň == Súčasťou nádrže je aj [[vodná elektráreň]], ktorá bola uvedená do prevádzky v roku [[1962]]. Elektráreň má nainštalované 3 vertikálne [[kaplanova turbína|kaplanove turbíny]] s prietokom 3 x 133 m³ a celkovým výkonom 31,5 [[MW]] (3x10,2 MW). Priemerne vyrobí 59,1 [[GWh]] elektrickej energie ročne.<ref>[http://www.seas.sk/sk/elektrarne/typy-elektrarni/vodne/hricov VE Hričov] Slovenské elektrárne, január 2011.</ref> Od vodnej elektrárne Hričov sa voda vedie umelým derivačným kanálom k elektrární Mikšová, ktorá má najväčší inštalovaný výkon tejto skupiny (Hričov - Mikšová - Považská Bystrica). == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|commonscat=Hričov Reservoir}} {{Elektrárne na Slovensku}}{{Vodné nádrže na Slovensku}} {{Vodné nádrže v povodí Váhu}} {{Vážska kaskáda}} [[Kategória:Vodné diela na Slovensku|Hričov]] [[Kategória:Vodné elektrárne na Slovensku|Hričov]] [[Kategória:Elektrárne v Žilinskom kraji|Hričov]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodstvo v okrese Žilina]] oqmoqx3hoxoacvcpraihmuw4xps91rl Hergé 0 341615 8359057 8253542 2026-08-23T08:56:59Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359057 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Hergé | Rodné meno = Georges Prosper Remi | Portrét = | Veľkosť obrázka = | Popis = belgický kresliar a scenárista komiksov | Dátum narodenia = [[22. máj]] [[1907]] | Miesto narodenia = [[Etterbeek]], [[Belgicko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1983|3|3|1907|05|22}} | Miesto úmrtia = [[Woluwe-Saint-Lambert]], [[Belgicko]] | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Podpis = Hergé signature-2.svg | Webstránka = | Poznámky = }} '''Hergé''', vlastným menom '''Georges Prosper Remi''' (* [[22. máj]] [[1907]], [[Etterbeek]], [[Belgicko]] – † [[3. marec]] [[1983]], [[Woluwe-Saint-Lambert]]) bol belgický [[kresba (umenie)|kresliar]] a [[scenárista]] [[komiks]]ov. == Diela == Jeho najznámejšie dielo sú ''[[Tintinove dobrodružstvá]]'' (1929, 24 zošitov). Ostatné komiksové série sú: ''Totor'' (1926, 1 zošit), ''Quick et Flupke'' (1930, 11 zošitov), ''Popol et Virginie au pays des Lapinos'' (1934, 1 zošit), ''Jo, Zette et Jocko'' (1936, 5 zošitov). == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Belgicko|Belgický|Literatúra|Literárny}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Belgickí kresliari komiksov]] [[Kategória:Belgickí scenáristi komiksov]] g2yrl97v6z67a47pzxskyhxl8v6tt0y Viva la Vida 0 349304 8358988 8351456 2026-08-22T21:40:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358988 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Viva la Vida | z Albumu = ''[[Viva la Vida or Death and All His Friends]]'' | Interpret = [[Coldplay]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = „Death Will Never Conquer“ | Formát = [[Sťahovanie hudby|Digital download]], [[CD singel]] | Dátum vydania = 25. máj 2008 | Nahrané = 2007-2008 | Žáner = [[Barokový pop]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Pop Music, Pop Culture|url=https://archive.org/details/popmusicpopcultu0000roje|meno=Chris|priezvisko=Rojek|vydavateľ=Polity Press|miesto=Cambridge|rok=2011|strany=[https://archive.org/details/popmusicpopcultu0000roje/page/46 46]}}</ref> | Dĺžka = 4:01 <small>(Full album version)</small><br />3:45 <small>(Radio edit)</small><br />4:04 <small>(New edit)</small> | Vydavateľ = [[Parlophone]], [[Capitol Records|Capitol]] | Textár = [[Guy Berryman]], [[Jonny Buckland]], [[Will Champion]], [[Chris Martin]] | Skladateľ = | Producent = [[Markus Dravs]], [[Brian Eno]], [[Jon Hopkins]], [[Rik Simpson]] | URL text = | Certifikácie = Platina ([[ABPD]]) | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Violet Hill]]“<br />(2008) | Tento singel = '''„Viva la Vida“'''<br />(2008) | Nasledujúci singel = „[[Lovers in Japan]]“<br />(2008) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} '''„Viva la Vida“''' je skladba britskej [[Rock|rockovej]] skupiny [[Coldplay]]. Napísali ju všetci členovia skupiny pre štvrtý štúdiový album ''[[Viva la Vida or Death and All His Friends]]'' ([[2008]]). Skladba bola vydaná ako druhý singel z albumu. Na albume predchádza skladba „Viva la Vida“ priamo do ďalšej skladby „[[Violet Hill]]“. „Viva la Vida“ má v [[Španielčina|španielčine]] dva významy, buď „dlho žiť život“ alebo „žiť život“. Text piesne obsahuje historické a kresťanské odkazy, pričom je skladba zložená okolo opakujúceho sa sláčikovej sekcie v súzvuku s digitálne spracovaným klavírovým zvukom a v pozadí so zvukom [[tympan]]u. Skupina získala za skladbu [[Cena Grammy za pieseň roka|cenu Grammy za pieseň roka]] (2009). Tiež sa skladba stala šiestou, ktorá dosiahla 4 milióny digitálnych stiahnutí v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://new.music.yahoo.com/blogs/chart_watch/41000/week-ending-aug-16-2009-king-of-country-boots-king-of-pop/ |titul=Week Ending Aug. 16, 2009: King Of Country Boots King Of Pop – Chart Watch |vydavateľ=New.music.yahoo.com |dátum prístupu=2010-08-29}}</ref> Celkovo sa predalo viac ako 7,1 milióna kópií singlu po celom svete a viac ako 6 miliónov v USA.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://music.yahoo.com/blogs/chart-watch/week-ending-june-23-2013-songs-miley-comeback-202517109.html | titul=Week Ending June 23, 2013. Songs: Miley’s Comeback Hit|vydavateľ=Yahoo!|meno=Paul|priezviso=Grein|dátum prístupu=2013-06-28}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.promusicae.es/files/listasanuales/canciones/Top%2050%20Canciones%20Anual%202009.pdf|titul=TOP 50 CANCIONES ANUAL 2009 (Spanish certifications)|vydavateľ=PROMUSICAE|dátum prístupu=2010-02-17|formát=PDF}} </ref><ref>{{Citácia periodika|url=http://www.musicweek.com/news/read/will-youngs-evergreen-named-best-selling-single-of-the-21st-century/048820|titul=Will Young's Evergreen named best selling single of the 21st century|priezvisko=Rhian|meno=Jones|periodikum=[[Music Week]]|dátum prístupu=2012-07-18}} * {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.buzzjack.com/forums/index.php?showtopic=141954 |titul=Top 150 Best Selling singles of the 21st Century, Complete! Full list first post|autor=Gezza7T6|vydavateľ=BuzzJack.com|periodium=[[Music Week]]|dátum prístupu=2012-07-18}}</ref> ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Hlavička = Digital download | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 4:04 | poznámka1 = New edit }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = CD Singel | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 4:01 | note1 = | titul2 = Death Will Never Conquer | dĺžka2 = 1:18 | note2 = }} {{Zoznam skladieb | Hlavička = Propagačný CD Singel | titul1 = Viva la Vida | dĺžka1 = 3:45 | poznámka1 = Radio edit | titul2 = Viva La Vida | dĺžka2 = 4:01 | poznámka2 = Album verzia }} ==Rebríčky a certifikácie== ===Pozície v rebríčkoch=== {{col-begin}} {{col-2}} {| class="wikitable sortable" |- !Rebríček (2008) !Vrcholové<br />pozície |- | Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://acharts.us/song/35477|titul=Australian-charts.com - Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[ARIA Top 50 Singles]]}}</ref> |align="center"|2 |- |Belgicko ([[Ultratop 50]] Flámsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Belgium Chart, Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[Ultratop|Ultratop Top 50]]}}</ref> |align="center"|4 |- |Belgicko ([[Ultratop 40]] Valónsko)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Ultratop.be - Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=[[Ultratop|Ultratop Top 40]]}}</ref> |align="center"|7 |- | Brazília ([[Brasil Hot 100 Airplay|Billboard]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://billboard.br.com/|titul=Billboard Brasil|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20111026033051/http://billboard.br.com/|dátum archivácie=2011-10-26}}</ref> |align="center"|6 |- |Česko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparada/index.php?hitp=R|titul=ČNS IFPI|vydavateľ=Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiální. IFPI Czech Republic}}</ref> |align="center"|1 |- | Dánsko ([[Tracklisten]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Danishcharts.com - Coldplay - Viva la vida|vydavateľ=[[Tracklisten]]. Hung Medien.|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20140720083712/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|dátum archivácie=2014-07-20}}</ref> |align="center"|8 |- | Európa ([[European Hot 100 Singles]])<ref>{{Citácia periodika|titul=Coldplay Album & Song Chart History|url=http://www.billboard.com/#/artist/Coldplay/chart-history/401639?f=349&g=Singles|periodikum=[[European Hot 100]] por Coldplay|vydavateľ=Nielsen Business Media}}</ref> |align="center"|3 |- | Fínsko ([[Mitä hittiä]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.finnishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Finnishcharts.com - Coldplay - Viva la vida|vydavateľ=Mitä hittiä}}</ref> |align="center"|10 |- |Francúzsko ([[SNEP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.disqueenfrance.com/classements/singles/default.asp?j=6&date=441|titul=France Singles Chart|vydavateľ=Disqueen France|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20080921072046/http://www.disqueenfrance.com/classements/singles/default.asp?j=6&date=441|dátum archivácie=2008-09-21}}</ref> |align="center"|7 |- | Holandsko ([[MegaCharts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.top40web.nl/|titul=Dutch Top 40|vydavateľ=Top 40}}</ref> |align="center"|1 |- | Írsko ([[Irish Recorded Music Association|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.irma.ie/aucharts.asp|titul=Irish Singles Chart|vydavateľ=Irma|dátum prístupu=2011-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20141006093907/http://www.irma.ie/aucharts.asp|dátum archivácie=2014-10-06}}</ref> |align="center"|3 |- | Japansko ([[Oricon]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.oricon.co.jp/prof/artist/68959/|titul=Oricon Singles|vydavateľ=[[Oricon]]}}</ref> |align="center"|3 |- | Kanada ([[Canadian Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/bbcom/esearch/chart_display.jsp?cfi=793&cfgn=Singles&cfn=Canadian+Hot+100&ci=3096746&cdi=9800151&cid=06%2F14%2F2008|titul=Canada Hot 100|vydavateľ=[[Billboard]]}}</ref> |align="center"|4 |- | Nemecko ([[Media Control Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.worldcharts.co.uk/world%20charts/germany.htm|titul=German Singles Chart|vydavateľ=World Charts|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20100821222725/http://www.worldcharts.co.uk/world%20charts/germany.htm|dátum archivácie=2010-08-21}}</ref> |align="center"|5 |- | Nórsko ([[VG-lista]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://lista.vg.no/show_list.php?ListsOp=showWeek&week=20&year=2008&listID=1&direction=back|titul=Norway Singles Chart|vydavateľ=Lista Vg}}</ref> |align="center"|5 |- | Poľsko ([[Polish Music Charts|ZPAV]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://lp3.polskieradio.pl/notowania/?numer=1385 |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160123224600/http://lp3.polskieradio.pl/notowania/?numer=1385 |dátum archivácie=2016-01-23 }}</ref> |align="center"|1 |- |Rakúsko ([[Ö3 Austria Top 40]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.austriancharts.at/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titulo=Coldplay - Viva la Vida Austriancharts.at|vydavateľ=Ö3 Austria Top 40}}</ref> |align="center"|6 |- | Slovensko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ifpicr.cz/hitparadask/index.php?hitp=R|titul=SNS IFPI|periodikum=IFPI Slovakia|vydavateľ=Hitparáda - RADIO TOP100 Oficiálna}}</ref> |align="center"|1 |- | Spojené kráľovstvo ([[UK Singles Chart|The Official Charts Company]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.theofficialcharts.com/|titul=UK Singles Chart|vydavateľ=The Official Charts}}</ref> |align="center"|1 |- | Španielsko ([[PROMUSICAE]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.spanishcharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s |titul=COLDPLAY - VIVA LA VIDA (SONG)}}</ref> |align="center"|1 |- | Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.swisscharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Coldplay - Viva la vida swisscharts.com|vydavateľ=Swiss Singles Chart}}</ref> |align="center"|5 |- | Švédsko ([[Sverigetopplistan]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sverigetopplistan.se/|titul=Sweden Singles Chart|vydavateľ=Sverigentopp Listan}}</ref> |align="center"|7 |- | Taliansko ([[FIMI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.italiancharts.com/showitem.asp?interpret=Coldplay&titel=Viva+la+vida&cat=s|titul=Coldplay - Viva la Vida|vydavateľ=Italian Singles Chart}}</ref> |align="center"|2 |- | Turecko ([[Türkiye Top 20]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |autor= |url=http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx/ |titul=Turkey Top 20 Chart Retrieved on [[2008|2008-09-15]] |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090201021758/http://www.billboard.com.tr/pages/Turkiye_top20.aspx/ |dátum archivácie=2009-02-01 }}</ref> |align="center"|3 |- | USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia periodika | meno = Silvio | priezvisko = Pietroluongo | titul = Coldplay To Assume Control Of Billboard Hot 100 | url = http://www.billboard.com/bbcom/news/article_display.jsp?vnu_content_id=1003817876 | work = | periodikum = billboard.com | vydavateľ = [[Billboard]]}}</ref> |align="center"|1 |- |Venezuela Pop Rock ([[Record Report]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.recordreport.com.ve/publico/?i=poprock |titul=Pop Rock|vydavateľ=Record Report}}</ref> |align="center"|4 |- |} {{col-2}} ===Koncoročné pozície v rebríčkoch=== {|class="wikitable" |- !align="left"|Rebríček (2008) !align="left"|Pozícia |- |align="left"|Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-end-of-year-charts-top-100-singles-2008.htm|titul=ARIA Charts - End Of Year Charts - Top 100 Singles 2008|vydavateľ=[[ARIA Top 50 Singles]]}}</ref> | style="text-align:center;"|33 |- |align="left"|Francúzsko ([[SNEP]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2008 French Singles Chart |url=http://www.disqueenfrance.com/fr/page-259376.xml?year=2008 |vydavateľ=Disqueenfrance |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20130928101234/http://www.snepmusique.com/fr/page-259376.xml?year=2008 |dátum archivácie=2013-09-28 }}</ref> | style="text-align:center;"|43 |- |align="left"|Írsko ([[Irish Recorded Music Association|IRMA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.irma.ie/best2008.htm|titul=Best of 2008, Top 20 Singles|vydavateľ=Irma|dátum prístupu=2014-08-31|url archívu=https://web.archive.org/web/20101123224953/http://irma.ie/best2008.htm|dátum archivácie=2010-11-23}}</ref> | style="text-align:center;"|20 |- |align="left"|Kanada ([[Canadian Hot 100]]) | style="text-align:center;"| 9 |- |align="left"|Nemecko ([[Media Control Charts]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.mtv.de/charts/Jahrescharts2008 |dátum prístupu=2014-08-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20090609150517/http://www.mtv.de/charts/Jahrescharts2008 |dátum archivácie=2009-06-09 }}</ref> | style="text-align:center;"|26 |- |align="left"|Spojené kráľovstvo ([[The Official Charts Company]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.ukchartsplus.co.uk/ChartsPlusYE2008.pdf |titul=Charts Plus Year end 2008 |vydavateľ=Charts Plus |formát=PDF}}</ref> | style="text-align:center;"|25 |- |align="left"|Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2008 Swiss Singles Chart |url=http://www.swisscharts.com/year.asp?key=2008 |vydavateľ=Hitparade}}</ref> | style="text-align:center;"|16 |- |align="left"|USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.billboard.com/bbcom/yearend/chart_display.jsp?f=Hot+100+Songs&g=Year-end+Singles| titul=Billboard Charts - Year-end Singles - Hot 100 Songs|vydavateľ=[[Billboard]]}}</ref> | style="text-align:center;"|13 |- |} ===Pozície na konci dekády=== {| class="wikitable sortable" !País/Parada (2000–2009) !Posição |- |Austrália ([[ARIA Charts|ARIA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.aria.com.au/pages/documents/2000sDecadeChartssingles.pdf |titul=ARIA Chart Sales - ARIA End of Decade Singles/Top 100|formát=PDF |vydavateľ=Aria.com.au}}</ref> |align="center"|71 |- |USA ([[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.biz/bbbiz/charts/decadeendcharts/2009/hot100-songs |titul=The Billboard Hot 100 Singles & Tracks - Decade Year End Charts |vydavateľ=Billboard }}</ref> |align="center"|49 |} ===Certifikácie=== {| class="wikitable" |- ! Krajina ! [[Certifikácie predaja na hudobných trhoch|Certifikácie]]<br><small>(Predajné hranice)</small> |- |Austrália ([[Australian Recording Industry Association|ARIA]])<ref>http://www.aria.com.au/pages/httpwww.aria.com.aupageshttpwww.aria.com.aupagesARIACharts-Accreditations-2008Singles.htm</ref> |Platina |- |Belgicko ([[Ultratop]])<ref>http://www.ultratop.be/en/certifications.asp?year=2008</ref> |Zlato |- |Brazília ([[Associação Brasileira dos Produtores de Discos|ABPD]])<ref name="abpd">{{Citácia periodika|url=http://www.abpd.org.br/certificados_interna.asp?sArtista=cOLD|titul=Certificados|periodikum=[[Associação Brasileira de Produtores de Discos]]}}</ref> | Platina |- |Dánsko ([[IFPI]])<ref>http://www.ifpi.dk/index.php?pk_menu=262</ref> |Platina |- |Fínsko ([[IFPI]])<ref>{{Citácia periodika|url=http://www.ifpi.fi/tilastot/artistit/coldplay|titul=Kulta- ja platinalevyt|periodikum=[[International Federation of the Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2011-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20100817230628/http://www.ifpi.fi/tilastot/artistit/coldplay|dátum archivácie=2010-08-17}}</ref> |Zlato |- |Kanada ([[Music Canada]])<ref name="CRIA">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.cria.ca/gold/0509_g.php |dátum prístupu=2011-03-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20120331105549/http://www.cria.ca/gold/0509_g.php |dátum archivácie=2012-03-31 }}</ref> |Platina |- |Nemecko ([[Media Control Charts]]) |Zlato |- |Nový Zéland ([[Recording Industry Association of New Zealand|RIANZ]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=63 |dátum prístupu=2011-03-27 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110724195729/http://www.radioscope.net.nz/index.php?option=com_content&task=view&id=77&Itemid=63 |dátum archivácie=2011-07-24 }}</ref> |Platina |- |Spojené kráľovstvo ([[British Phonographic Industry|BPI]])<ref name="bpi">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/Search.aspx|titul=Certified Awards Search|vydavateľ=[[British Phonographic Industry]]|dátum prístupu=2011-03-27|url archívu=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx|dátum archivácie=2017-10-06}}</ref> |Zlato |- |Španielsko ([[Productores de Música de España|PROMUSICAE]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.promusicae.es/files/listasanuales/canciones/Top%2050%20Canciones%20Anual%202009.pdf|titul=TOP 50 CANCIONES ANUAL 2009|vydavateľ=PROMUSICAE}}</ref> |3× Platina |- |Švajčiarsko ([[Schweizer Hitparade]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://swisscharts.com/awards.asp?year=2009|titul=Awards 2009|vydavateľ=Hung Medien|dátum prístupu=19-08-2009}}</ref> |Platina |- |Taliansko ([[Federation of the Italian Music Industry|FIMI]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.fimi.it/temp/cert_Nielsen_week3411.pdf | 2 = | titul = Italian single certifications – Coldplay – Viva la Vida | formát = PDF | vydavateľ = [[Federation of the Italian Music Industry]] | dátum prístupu = 2014-08-31 | url archívu = https://web.archive.org/web/20160308082150/http://fimi.it/temp/cert_nielsen_week3411.pdf | dátum archivácie = 2016-03-08 }}</ref> |Platina |- |USA ([[RIAA]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?resultpage=2&table=SEARCH_RESULTS&action=&title=&artist=coldplay&format=&debutLP=&category=&sex=&releaseDate=&requestNo=&type=&level=&label=&company=&certificationDate=&awardDescription=&catalogNo=&aSex=&rec_id=&charField=&gold=&platinum=&multiPlat=&level2=&certDate=&album=&id=&after=&before=&startMonth=1&endMonth=1&startYear=1958&endYear=2009&sort=Artist&perPage=25|titul=Gold and Platinum - Search results|vydavateľ=RIAA}}</ref> |3× Platina |- |} {{col-end}} ==Referencie== {{reflist|2}} ==Externé odkazy== *[http://www.coldplay.com/ Coldplay oficiálna webstránka] *[http://wiki.coldplaying.com/index.php/Viva_La_Vida_%28song%29 ''Viva la Vida'' článok] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20081013204848/http://wiki.coldplaying.com/index.php/Viva_La_Vida_(song) |date=2008-10-13 }} na [[Wikia]] *[http://www.frida-kahlo-foundation.org/Viva-la-Vida,-1954.html Frida Kahlo skladba "Viva la Vida"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20170612004422/http://www.frida-kahlo-foundation.org/Viva-la-Vida,-1954.html |date=2017-06-12 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Viva la Vida|621942664}} [[Kategória:Single z 2008]] [[Kategória:Piesne skupiny Coldplay]] ftxnnl1oe3tk839807khh6iy2x3njt6 Paul Kruger 0 351704 8359106 7464298 2026-08-23T09:45:50Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359106 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Stephanus Johannes Paulus Kruger |Portrét = Paul Kruger.jpg |Veľkosť obrázka = 230px |Popis = prezident [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] počas druhej [[Búrske vojny|búrskej vojny]] |Dátum narodenia = [[10. október]] [[1825]] |Miesto narodenia = |Dátum úmrtia = {{dúv|1904|7|14|1825|10|10}} |Miesto úmrtia = }} '''Stephanus Johannes Paulus Kruger''' (* [[10. október]] [[1825]] – † [[14. júl]] [[1904]]) bol prezident [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] počas druhej [[Búrske vojny|búrskej vojny]]. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Paul Kruger}} {{politický výhonok}} {{biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kruger, Paul}} [[Kategória:Narodenia v 1825]] [[Kategória:Úmrtia v 1904]] [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Prezidenti Južnej Afriky]] 0dsk19rzcbsd15jbshpe6qs5qnnyypo Calvin Harris 0 362268 8358942 8079906 2026-08-22T18:06:50Z ~2026-46036-31 303496 1502 8358942 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Calvin Harris | Obrázok = Calvin_Harris_-_Rock_in_Rio_Madrid_2012_-_09.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Calvin Harris v júli 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Adam Richard Wiles | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1502|1|17}} | Miesto narodenia = [[Dumfries]], [[Škótsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Pôsobenie = Hudobný producent, DJ, spevák, skladateľ | Žáner = [[EDM]], [[electro house]], [[electropop]], [[dance-pop]], [[Nu-disco]] | Roky pôsobenia = 2002 – súčasnosť | Hrá na nástroje = Spev, [[digital audio workstation]], klavír, klávesy, gitara, basová gitara, syntetizéry, sampler sequencer | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Fly Eye Records|Fly Eye]], [[Columbia Records|Columbia]], [[Ministry of Sound]], [[Ultra Music|Ultra]], [[Roc Nation]], [[Deconstruction Records|Deconstruction]] | Webstránka = {{url|https://calvinharris.com}} |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Adam Richard Wiles''' (* [[17. január]] [[1984]], [[Dumfries]], [[Škótsko]]), známy pod umeleckým menom '''Calvin Harris''', je škótsky hudobný producent, DJ, spevák a skladateľ. Jeho debutový album ''[[I Created Disco]]'' (2007) s úspešnými singlami „Acceptable in the 80s“ a „The Girls“ získal [[zlatá platňa|zlatú platňu]]. V roku 2009 vydal svoj druhý štúdiový album s názvom ''[[Ready for the Weekend (album)|Ready for the Weekend]]'', ktorý debutoval na 1. mieste v [[UK Albums Chart]] a neskôr ho [[British Phonographic Industry]] certifikovala zlatom. Prvým singlom albumu bola pieseň „I'm Not Alone“, ktorá sa stala jeho prvým singlom číslo 1 v [[UK Singles Chart]]. Harrisa medzinárodne preslávil jeho tretí štúdiový album ''[[18 Months]]'' (2012). Debutoval na prvých priečkach britských rebríčkov a tiež v americkom [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] (číslo 19). Všetkých osem singlov z albumu („[[Bounce (pieseň, Calvin Harris)|Bounce]]“, „[[Feel So Close]]“, „[[Let's Go (pieseň, Calvin Harris)|Let's Go]]“, „[[We'll Be Coming Back]]“, „[[Sweet Nothing]]“, „[[Drinking from the Bottle]]“, „[[I Need Your Love]]“ a „[[Thinking About You]]“) dosiahlo top 10 vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. V novembri 2014 vydal štvrtý album ''[[Motion (album)|Motion]].'' Debutoval na druhej priečke vo Veľkej Británii a na piatej v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], čím sa stal Harrisovým druhým po sebe idúcim albumom číslo jeden v rebríčku [[Dance/Electronic Albums]]. Všetky tri single „[[Under Control]]“, „[[Summer]]“ a „[[Blame]]“ triumfovali v britkom rebríčku. Harris spolupracoval s množstvom iných hudobných umelcov. Jeho pieseň s [[Rihanna|Rihannou]] „[[We Found Love]]“ sa stala celosvetovým hitom, ktorý sa dostal na 1. miesto [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Neskôr s Rihannou spolupracoval na singloch „[[Where Have You Been]]“ (2012) a „[[This Is What You Came For]]“ (2016). Harris prekonal [[Guinnessova kniha rekordov|rekord]] [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] s počtom 9 singlov v top 10 z jedného štúdiového albumu. Tiež sa stal prvým britským sólovým umelcom, ktorý prekonal hranicu jednej miliardy streamov na [[Spotify]]. Harris obdržal 10 nominácií na [[Brit Awards|Brit Award]], 4 na [[Grammy Award|Grammy]], z ktorých vyhral v kategórii [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] (2013). Harris má svoje vlastné hudobné vydavateľstvo [[Fly Eye Records]]. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[I Created Disco]]'' (2007) * ''[[Ready for the Weekend]]'' (2009) * ''[[18 Months]]'' (2012) * ''[[Motion (album)|Motion]]'' (2014) *''[[Motion (album)|Funk Wav Bounces vol. 1]]'' (2017) === EP === * ''Napster Live Session'' (2007) * ''iTunes Live: Berlin Festival'' (2008) * ''iTunes Live: London Festival '09'' (2009) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://calvinharris.com/ Oficiálna stránka] * [http://www.calvinharris.co.uk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091209220812/http://www.calvinharris.co.uk/ |date=2009-12-09 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Calvin Harris|757337559}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Harris, Calvin}} [[Kategória:Škótski DJi]] [[Kategória:Škótski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Škótski speváci]] [[Kategória:Nu-disco]] [[Kategória:Interpreti Columbia Records]] i5myszua20yf7arf1l0763o98pu04ly 8358947 8358942 2026-08-22T18:26:15Z OJJ 116711 Verzia používateľa [[Special:Contributions/~2026-46036-31|~2026-46036-31]] ([[User_talk:~2026-46036-31|diskusia]]) bola vrátená, bola obnovená verzia od 2A02:AB04:27BC:6100:C1BC:19E5:E110:4A40 8079906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Calvin Harris | Obrázok = Calvin_Harris_-_Rock_in_Rio_Madrid_2012_-_09.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Calvin Harris v júli 2012 | Popis umelca = | Rodné meno = Adam Richard Wiles | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1984|1|17}} | Miesto narodenia = [[Dumfries]], [[Škótsko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Los Angeles]], [[Kalifornia]], [[USA]] | Pôsobenie = Hudobný producent, DJ, spevák, skladateľ | Žáner = [[EDM]], [[electro house]], [[electropop]], [[dance-pop]], [[Nu-disco]] | Roky pôsobenia = 2002 – súčasnosť | Hrá na nástroje = Spev, [[digital audio workstation]], klavír, klávesy, gitara, basová gitara, syntetizéry, sampler sequencer | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = [[Fly Eye Records|Fly Eye]], [[Columbia Records|Columbia]], [[Ministry of Sound]], [[Ultra Music|Ultra]], [[Roc Nation]], [[Deconstruction Records|Deconstruction]] | Webstránka = {{url|https://calvinharris.com}} |Portál 1=Spojené kráľovstvo}} '''Adam Richard Wiles''' (* [[17. január]] [[1984]], [[Dumfries]], [[Škótsko]]), známy pod umeleckým menom '''Calvin Harris''', je škótsky hudobný producent, DJ, spevák a skladateľ. Jeho debutový album ''[[I Created Disco]]'' (2007) s úspešnými singlami „Acceptable in the 80s“ a „The Girls“ získal [[zlatá platňa|zlatú platňu]]. V roku 2009 vydal svoj druhý štúdiový album s názvom ''[[Ready for the Weekend (album)|Ready for the Weekend]]'', ktorý debutoval na 1. mieste v [[UK Albums Chart]] a neskôr ho [[British Phonographic Industry]] certifikovala zlatom. Prvým singlom albumu bola pieseň „I'm Not Alone“, ktorá sa stala jeho prvým singlom číslo 1 v [[UK Singles Chart]]. Harrisa medzinárodne preslávil jeho tretí štúdiový album ''[[18 Months]]'' (2012). Debutoval na prvých priečkach britských rebríčkov a tiež v americkom [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] (číslo 19). Všetkých osem singlov z albumu („[[Bounce (pieseň, Calvin Harris)|Bounce]]“, „[[Feel So Close]]“, „[[Let's Go (pieseň, Calvin Harris)|Let's Go]]“, „[[We'll Be Coming Back]]“, „[[Sweet Nothing]]“, „[[Drinking from the Bottle]]“, „[[I Need Your Love]]“ a „[[Thinking About You]]“) dosiahlo top 10 vo [[Spojené kráľovstvo|Veľkej Británii]]. V novembri 2014 vydal štvrtý album ''[[Motion (album)|Motion]].'' Debutoval na druhej priečke vo Veľkej Británii a na piatej v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]], čím sa stal Harrisovým druhým po sebe idúcim albumom číslo jeden v rebríčku [[Dance/Electronic Albums]]. Všetky tri single „[[Under Control]]“, „[[Summer]]“ a „[[Blame]]“ triumfovali v britkom rebríčku. Harris spolupracoval s množstvom iných hudobných umelcov. Jeho pieseň s [[Rihanna|Rihannou]] „[[We Found Love]]“ sa stala celosvetovým hitom, ktorý sa dostal na 1. miesto [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]. Neskôr s Rihannou spolupracoval na singloch „[[Where Have You Been]]“ (2012) a „[[This Is What You Came For]]“ (2016). Harris prekonal [[Guinnessova kniha rekordov|rekord]] [[Michael Jackson|Michaela Jacksona]] s počtom 9 singlov v top 10 z jedného štúdiového albumu. Tiež sa stal prvým britským sólovým umelcom, ktorý prekonal hranicu jednej miliardy streamov na [[Spotify]]. Harris obdržal 10 nominácií na [[Brit Awards|Brit Award]], 4 na [[Grammy Award|Grammy]], z ktorých vyhral v kategórii [[Cena Grammy za najlepší videoklip|Najlepší videoklip]] (2013). Harris má svoje vlastné hudobné vydavateľstvo [[Fly Eye Records]]. == Diskografia == === Štúdiové albumy === * ''[[I Created Disco]]'' (2007) * ''[[Ready for the Weekend]]'' (2009) * ''[[18 Months]]'' (2012) * ''[[Motion (album)|Motion]]'' (2014) *''[[Motion (album)|Funk Wav Bounces vol. 1]]'' (2017) === EP === * ''Napster Live Session'' (2007) * ''iTunes Live: Berlin Festival'' (2008) * ''iTunes Live: London Festival '09'' (2009) == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://calvinharris.com/ Oficiálna stránka] * [http://www.calvinharris.co.uk/ Oficiálna stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20091209220812/http://www.calvinharris.co.uk/ |date=2009-12-09 }} ==Zdroj== {{Preklad|en|Calvin Harris|757337559}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Harris, Calvin}} [[Kategória:Škótski DJi]] [[Kategória:Škótski elektronickí hudobníci]] [[Kategória:Škótski speváci]] [[Kategória:Nu-disco]] [[Kategória:Interpreti Columbia Records]] 5vsomxx7ye34g30aws3fxrcz5mmvzgn Where Is the Love? 0 368877 8359051 7889210 2026-08-23T08:21:15Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359051 wikitext text/x-wiki {{Infobox singel | Názov = Where Is the Love? | z Albumu = ''[[Elephunk]]'' | Interpret = [[The Black Eyed Peas]] | Interpret2 = | Obrázok = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Strana A = | Strana B = | Formát = [[CD singel]] | Dátum vydania = 16. jún 2003 | Nahrané = 26. december 2001 – 3. marec 2003 | Žáner = [[alternatívny hip-hop]], [[hip-hop soul]] | Dĺžka = 8:29 <small>(Album version)</small><br>3:51 <small>(Radio edit)</small> | Vydavateľ = [[A&M Records|A&M]], [[will.i.am music group|will.i.am]], [[Interscope Records|Interscope]] | Textár = Will Adams; [[Justin Timberlake]]; [[Taboo (reper)|Jaime Gomez]]; [[apl.de.ap|Allen Pineda]]; [[Printz Board]]; Michael Fratantuno; George Pajon, Jr.; J. Curtis | Skladateľ = | Producent = [[will.i.am]], Ron Fair | URL text = | Ocenenia = | Recenzie = | Umiestnenie v rebríčkoch = | Predchádzajúci singel = „[[Request + Line]]“<br />(2001) | Tento singel = '''„Where Is the Love?“'''<br />(2003) | Nasledujúci singel = „[[Shut Up]]“<br />(2003) | Predchádzajúci singel2 = | Tento singel2 = | Nasledujúci singel2 = | Misc = }} „'''Where Is the Love?'''“ je skladba [[USA|americkej]] [[Hip-hop (hudba)|hip-hopovej]] skupiny [[The Black Eyed Peas]] vydaná ako singel z ich tretieho štúdiového albumu ''[[Elephunk]]''. Skladba je prvou nahrávkou skupiny z ich vtedy novou členkou [[Fergie]]. Skladba obsahuje vokály [[Justin Timberlake|Justina Timberlaka]], hoci nie je oficiálne uvedený na vydaní singlu. Singel bol vydaný ako hlavný singel albumu dňa 16. júna 2003. V USA dosiahol 8. miesto v rebríčku [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]], čím sa stal prvým Top 10 hitom skupiny, kým v Austrálii a Veľkej Británii dosiahol 1. miesto. Skupina počas 46. ročníka udeľovaní cien [[Grammy Award|Grammy]] získala za skladbu „Where Is the Love?“ dve nominácie: [[Cena Grammy za nahrávku roka|Nahrávka roka]] a [[Cena Grammy za najlepšiu rapovo-spievanú spoluprácu|Najlepšia rapovo-spievaná spolupráca]]. ==Pozadie== Po komerčnom zlyhaní ich predchádzajúcich albumov a singlov, bola pochybnosť, či formácia The Black Eyed Peas bude aj naďalej nahrávať spolu. A&R výkonný producent Ron Fair im navrhol, aby použili viac mainstreamový popový zvuk. Ale najmä will.i.am sa bránil tejto myšlienke z obavami, že by boli vypredávaní. Po diskusii a nejakých písomných zasadnutiach, bola myšlienka schválená.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Road To The Grammys: The Making Of Black Eyed Peas' 'Where Is The Love' — Music, Celebrity, Artist News {{!}} MTV |url=http://www.mtv.com/news/articles/1484775/20040203/black_eyed_peas.jhtml |dátum prístupu=2011-09-22 |url archívu=https://web.archive.org/web/20040316023130/http://www.mtv.com/news/articles/1484775/20040203/black_eyed_peas.jhtml |dátum archivácie=2004-03-16 }}</ref> Krátko po Vianociach roku 2001 will.i.am vytvoril slučku a gitarovú časť, ktorá sa mu páčila. [[Taboo (reper)|Taboo]] a [[Apl.de.ap]] tiež počuli skladbu a boli schopní k nej napísať text. [[Justin Timberlake]] bol predstavený skupine práve novou členkou [[Fergie]], a dostal možnosť vypočuť si skladbu, ktorú will.i.am vytvoril. Ohromený hudbou začal Timberlake pomáhať písať a spievať [[refrén]]. Timberlake bol práve uprostred propagácie svojho albumu ''[[Justified]]'' a jeho vydavateľstvo [[Jive Records]] sa obávalo možného preexponovania. Nakoniec sa dosiahol kompromis, v ktorom dalo vydavateľstvo Jive voľný priestor pre vokály Timberlaka, ktoré mali byť vydané v skladbe, ale neobjaví sa v hudobnom videu k piesni a ani nebude uvedený v piesni ako interpret. Dodnes sa predalo 954,000 digitálnych kópií.<ref>http://new.music.yahoo.com/blogs/chart_watch/32895/week-ending-april-5-2009-a-prince-beats-a-king-of-pop/</ref> ==Zostavenie== Skladbu napísali [[Will.i.am]], [[Taboo (reper)|Taboo]], [[Apl.de.ap]], [[Ron Fair]], P. Board, G. Pajon Jr, M. Fratantuno a J. Curtis, a koprodukovali ju will.i.am a Ron Fair. V tejto [[Protivojnové hnutie|protivojnovej]] [[pacifizmus|pacifistickej]] hymne sa hovorí o mnohých svetových problémoch. O mnohých otázkach sa diskutuje, napríklad neobmedzený terorizmus, [[pokrytectvo]] [[Federálna vláda USA|vlády USA]], rasizmus, vojna, [[Náboženská tolerancia|neznášanlivosť]] a [[Sedem hlavných hriechov|chamtivosť]]. ==Prijatie kritikmi== Skladba získala nominácie [[46. ročník udeľovaní cien Grammy|46. ročníku udeľovaní cien Grammy]] v roku 2004 v kategóriách [[Cena Grammy v kategórii Record of the Year|Record of the Year]] a [[Cena Grammy v kategórii Best Rap/Sung Collaboration|Best Rap/Sung Collaboration]]. Skladba bola 25. najpredávanejším singlom [[0. roky 21. storočia|0. rokov 21. storočia]] vo Veľkej Británii.<ref>Radio 1 Chart of the Decade, as presented by Nihal on Tuesday December 29, 2009</ref> Takisto bol najpredávanejším singlom roku 2003 vo Veľkej Británii. ==Hudobné video== Hudobné video pre „Where Is the Love?“ bolo natočené vo východnom Los Angeles a obsahuje skupinu The Black Eyed Peas a rôznych ďalších ľudí, vrátane rôznych malých detí, ktoré sa pýtajú, kde na svete je láska naozaj. Vo videoklipe [[Will.i.am]] a [[Taboo (reper)|Taboo]] pôsobia ako soulový ocestní hudobníci, ktorí sa snažia využiť videoklip na to, aby povedali čo všetko je na svete zlé. Fergie sa objaví ako mierotvorkyňa, ktorá lepí samolepky s otáznikmi a každého sa pýta, kde na svete je láska. [[Apl.de.ap]] je zločinec, ktorý je zatknutý, pretože hovoril ľuďom pravdu. [[Justin Timberlake]] sa vo videu neobjaví, hoci niekoľko rôznych ľudí, ktorí spievali namiesto neho. Video je podobné britskej televíznej reklame z roku 2002 pre [[T-Mobile]], v ktorej je tvár malého dieťaťa, ktorá je prezentovaná po veľkom meste a takisto aj otáznik v tomto videu. Bon Joviho hudobné video „[[Have a Nice Day]]“ je takisto podobné obom, reklame aj hudobnému videu. Videoklip tiež ukazuje zábery kontroverznej hry ''[[Postal 2]]'', kde skupina malých detí túto hru hrá. To naznačuje, že násilie v médiách a v zábavnom priemysle ovplyvňuje morálku detí. ==Zoznam skladieb== {{col-begin|width=75%}} {{col-2|width=75%}} ; CD maxi # „Where Is the Love?“ – 4:35 # „Somethin' for That Ass“ – 3:53 # „What's Goin Down“ – 2:43 # „Where Is the Love?“ (music video) – 4:35 {{col-2|width=75%}} ; CD singel # „Where Is the Love?“ – 4:35 # „Somethin' for That Ass“ – 3:53 {{col-end|width=75%}} ==Zostava== * Aranžovanie: Ron Fair * Zvukár: Dylan Dresdow a Tal Herzberg * Asistent: Christine Sirois * Spev: will.i.am, apl.de.ap, Taboo, Fergie a Justin Timberlake * Produkcia: Ron Fair ==Rebríčky== {{col-begin}} {{col-2}} ===Pozície v rebríčkoch=== {|class="wikitable sortable" !Rebríček (2003) !Vrcholová<br/>pozícia<ref name="ms">[http://www.musicsquare.net/charts/song/189 Histórico de posições de Where Is The Love?] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070929103029/http://www.musicsquare.net/charts/song/189 |date=2007-09-29 }}. ''MusicSquare.Net''. Prístup [[22. jún]] [[2007]].</ref> |- |{{Minivlajka|Austrália|w}} – ''[[ARIA]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.australian-charts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Australian-charts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[ARIA Charts]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Rakúsko|w}} – ''[[Ö3 Austria Top 40|Ö3 Austria Top 75]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.austriancharts.at/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |jazyk = Nemecky |titul = The Black Eyed Peas - Where Is The Love? Austriancharts.at |vydavateľ = [[Ö3 Austria Top 40]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Belgicko|w}} – ''[[Ultratop 50]]'' ([[Flámsko]]) |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |jazyk = Holandsky |titul = Ultratop.be - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[Ultratop 50]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Belgicko|w}} – ''[[Ultratop 40]]'' ([[Valónsko]]) |align="center"|19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.ultratop.be/fr/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |jazyk = Francúzsky |titul = Ultratop.be - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[Ultratop 40]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Kanada|w}} – ''[[Canadian Hot 100]]'' |align="center"|8<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/charts/hot-100?chartDate=2003-08-09 |titul = Black Eyed Peas (Where Is the Love?) |vydavateľ = [[Canadian Hot 100]] |dátum vydania = 9. august 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Dánsko|w}} – ''[[Tracklisten]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.danishcharts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Danishcharts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[Tracklisten]] |dátum prístupu = 2011-01-25 |url archívu = https://web.archive.org/web/20121022020644/http://danishcharts.com/showitem.asp?interpret=The%20Black%20Eyed%20Peas&titel=Where%20Is%20The%20Love%3F&cat=s |dátum archivácie = 2012-10-22 }}</ref> |- |{{Minivlajka|Francúzsko|w}} – ''[[SNEP]]'' |align="center"|16<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.lescharts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |jazyk = Francúzsky |titul = Lescharts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = French Singles Chart |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Nemecko|w}} – ''[[Media Control Charts]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/The+Black+Eyed+Peas/Where+Is+The+Love%3F/single |jazyk = alemão |titul = Musicline.de - Chartverfolgung - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[Media Control Charts]] |dátum prístupu = 2011-01-25 |url archívu = https://web.archive.org/web/20120924034349/http://musicline.de/de/chartverfolgung_summary/title/The+Black+Eyed+Peas/Where+Is+The+Love%3F/single |dátum archivácie = 2012-09-24 }}</ref> |- |{{Minivlajka|Maďarsko|w}} – ''[[MAHASZ]]'' |align="center"|3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url = http://www.mahasz.hu/?menu=slagerlistak&menu2=archivum&lista=kislemez&ev=2004&het=2&submit_=Keres%E9s |jazyk = Maďarsky |titul = Archívum - Slágerlisták - MAHASZ - Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége |vydavateľ = [[Magyar Hanglemezkiadók Szövetsége]] |dátum vydania = 5. január 2004 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Írsko|w}} – ''[[IRMA]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2003&year=2003&week=36 |titul = Chart Track |vydavateľ = [[Irish Recorded Music Association]] |dátum vydania = 4. september 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25 |url archívu = https://web.archive.org/web/20120510115332/http://www.chart-track.co.uk/index.jsp?c=p%2Fmusicvideo%2Fmusic%2Farchive%2Findex_test.jsp&ct=240001&arch=t&lyr=2003&year=2003&week=36 |dátum archivácie = 2012-05-10 }}</ref> |- |{{Minivlajka|Taliansko|w}} – ''[[FIMI]]'' |align="center"|3<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.italiancharts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Italiancharts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[FIMI]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Holandsko|w}} – ''[[MegaCharts]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.dutchcharts.nl/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |jazyk = Holandsky |titul = Dutchcharts.nl - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[MegaCharts]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Nový Zéland|w}} – ''[[RIANZ]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.charts.org.nz/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Charts.org.nz - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[RIANZ]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Nórsko|w}} – ''[[VG-lista]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.norwegiancharts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Norwegiancharts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[VG-lista]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Švédsko|w}} – ''[[Sverigetopplistan]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.swedishcharts.com/showitem.asp?interpret=The+Black+Eyed+Peas&titel=Where+Is+The+Love%3F&cat=s |titul = Swedishcharts.com - The Black Eyed Peas - Where Is The Love? |vydavateľ = [[Sverigetopplistan]] |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} – ''[[UK Singles Chart]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.chartstats.com/songinfo.php?id=31160 |titul = Chart Stats - Black Eyed Peas - |vydavateľ = [[UK Singles Chart]] |dátum vydania = 13. september 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|USA|w}} – ''[[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]]'' |align="center"|8 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/charts/hot-100?chartDate=2003-08-09 |titul = Black Eyed Peas Album & Song Chart History |vydavateľ = [[Billboard Hot 100|''Billboard'' Hot 100]] |dátum vydania = 9. august 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|USA|w}} – ''[[Billboard Pop Songs]]'' |align="center"|'''1'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/charts/pop-songs?chartDate=2003-08-09 |titul = Black Eyed Peas Album & Song Chart History |vydavateľ = [[Billboard Pop Songs]] |dátum vydania = 9. august 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|USA|w}} – ''[[Billboard Radio Songs]]'' |align="center"|9<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/charts/radio-songs?chartDate=2003-08-09 |titul = Black Eyed Peas Album & Song Chart History |vydavateľ = [[Billboard Radio Songs]] |dátum vydania = 9. august 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|USA|w}} – ''[[Billboard Rap Songs]]'' |align="center"|19<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/song/black-eyed-peas/where-is-the-love/4722189 |titul = Where Is the Love? - The Black Eyed Peas |vydavateľ = [[Billboard Rap Songs]] |dátum vydania = 23. august 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |- |{{Minivlajka|USA|w}} – ''[[Hot Adult Top 40 Tracks|Billboard Adult Pop Songs]]'' |align="center"|36<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url = http://www.billboard.com/#/song/black-eyed-peas/where-is-the-love/4722189 |titul = Where Is the Love? - The Black Eyed Peas |vydavateľ = [[Hot Adult Top 40 Tracks|Billboard Adult Pop Songs]] |dátum vydania = 13. december 2003 |dátum prístupu = 2011-01-25}}</ref> |} {{col-2}} ===Koncoročné pozície=== {| class="wikitable sortable" !Koncoročný rebríček (2003) !Pozícia |- |Australian Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 Australian Singles Chart |url=http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-end-of-year-charts-top-100-singles-2003.htm |vydavateľ=aria |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|3 |- |Austrian Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 Austrian Singles Chart |url=http://www.austriancharts.at/2003_single.asp |vydavateľ=Austriancharts |jazyk=Nemecky |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|10 |- |Belgian (Flámsko) Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 Belgian (Flanders) Singles Chart |url=http://www.ultratop.be/nl/annual.asp?year=2003 |vydavateľ=Ultratop |jazyk=Holandsky |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|10 |- |Dutch Top 40<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.top40.nl/pdf/Top%20100/top%20100%20-%202003.pdf |titul=Single top 100 over 2003 |vydavateľ=Top40 |jazyk=Holandsky |formát=pdf |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|4 |- |French Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 French Singles Chart |url=http://www.disqueenfrance.com/fr/pag-259376-Classements-Annuels.html?year=2003 |publisher=SNEP |jazyk=Francúzsky |dátum prístupu=2010-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20110510075428/http://www.disqueenfrance.com/fr/pag-259376-Classements-Annuels.html?year=2003 |dátum archivácie=2011-05-10 }}</ref> |align="center"|78 |- |Irish Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 Irish Singles Chart |url=http://www.irma.ie/best2003.htm |vydavateľ=IRMA |dátum prístupu=2010-05-02 |url archívu=https://web.archive.org/web/20080617025339/http://www.irma.ie/best2003.htm |dátum archivácie=2008-06-17 }}</ref> |align="center"|2 |- |New Zealand Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 New Zealand Singles Chart |url=http://www.rianz.org.nz/rianz/chart_annual.asp |vydavateľ=Rianz |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|2 |- |Swiss Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 Swiss Singles Chart |url=http://www.swisscharts.com/year.asp?key=2003 |vydavateľ=Swisscharts |jazyk=Nemecky |dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|2 |- |UK Singles Chart<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2003 UK Singles Chart |url=http://www.ukchartsplus.co.uk/ChartsPlusYE2003.pdf|vydavateľ=ChartsPlus|dátum prístupu=2010-05-02}}</ref> |align="center"|1 |- |} ===Certifikácie=== {| class="wikitable sortable" !Krajina !Certifikácia !Dátum !Certifikovaný predaj |- |Austrália<ref>Austrálske certifikácie [http://www.aria.com.au/pages/aria-charts-accreditations-singles-2003.htm aria.com] (Retrieved March 29, 2009)</ref> |align="center"|2x Platina |align="center"|2003 |align="center"|140,000 |- |Belgicko<ref>Belgické certifikácie [http://www.ultratop.be/fr/certifications.asp?year=2003 Ultratop.be] (Retrieved March 29, 2009)</ref> |align="center"|Zlato |align="center"|22. november 2003 |align="center"|25,000 |- |Nemecko<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.musikindustrie.de/gold_platin_datenbank/?action=suche&strTitel=Where%2BIs%2Bthe%2BLove%253F&strInterpret=&strTtArt=&strAwards=checked|title=Where+Is+the+Love%3F|dátum prístupu=2009-03-29|vydavateľ=Bundesverband Musikindustrie}}</ref> |align="center"|Zlato |align="center"|2003 |align="center"|150,000 |- |Norway<ref>Nórske certifikácie [http://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm Ifpi.no] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20230601164217/https://www.ifpi.no/sok/index_trofe.htm |date=2023-06-01 }} (Retrieved March 29, 2009)</ref> |align="center"|Platina |align="center"|2003 |align="center"|10,000 |- |UK<ref>Britské certifikácie [http://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx Bpi.co.uk] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20171006162141/https://www.bpi.co.uk/certifiedawards/search.aspx |date=2017-10-06 }} (Retrieved March 29, 2009)</ref> |align="center"|Platina |align="center"|31. október 2003 |align="center"|600,000 |- |U.S.<ref>Americké certifikácie [http://www.riaa.com/goldandplatinumdata.php?table=SEARCH riaa.com] (Retrieved March 29, 2009)</ref> |align="center"|Zlato |align="center"|25. október 2004 |align="center"|500,000 |- |} {{col-end}} == Referencie == {{reflist|2}} [[Kategória:Single z 2003]] [[Kategória:Protivojnové piesne]] [[Kategória:Piesne Justina Timberlaka]] [[Kategória:Piesne The Black Eyed Peas]] [[Kategória:Popové balady]] [[Kategória:R&B balady]] fgi3gdea85643zon1tw9g23l37rciku Škoda 28Tr Solaris 0 375058 8358960 8256390 2026-08-22T19:16:16Z ~2026-45953-17 303501 /* */ 8358960 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus |názov=Škoda 28Tr Solaris |súbor=Pardubice, smyčka Hlavní nádraží, Škoda 28Tr Solaris č. 405.jpg |popis=Trolejbus Škoda 28Tr Solaris (Solaris Trollino 15) |typ=28Tr |výrobca=[[Solaris Bus & Coach]] (vozidlo), Škoda Electric (el výzbroj) |prototyp=2008 |výroba v rokoch=2008{{--}}2015 |vyrobených kusov=35 |dĺžka=14 590 mm |šírka=2 550 mm |výška=3 450 mm |pohotovostná hmotnosť=13 700 kg |miest na státie=92 |miest na sedenie=43 |max. rýchlosť=65 km/h |motor(y)=Škoda 33ML 3550 K/4 |výkon=1×240 kW |napätie=600 V / 750 V |výkon dieselagregátu=100 kW }} '''Škoda 28Tr Solaris''', alebo '''[[Solaris Trollino]] 15''', je trojnápravový [[trolejbus]] vyrábaný v [[Poľsko|poľskej]] spoločnosti [[Solaris Bus & Coach]]. Elektrická výzbroj a kompletizácia je od [[Škoda Electric]]. Výroba prebiehala v rokoch 2008{{--}}2015. == Historické pozadie == O výrobe nového typu trolejbusu Škoda rozhodla skutočnosť, že zatiaľ čo niektorí dopravcovia žiadali pätnásťmetrový trojnápravový trolejbus, firma [[Irisbus Iveco]], do roku 2008 výhradný dodávateľ karosérií pre Škodu Electric, žiadne takéto vozidlo nevyrába. Preto sa Škoda Electric rozhodla spolupracovať s poľským výrobcom Solaris, ktorý štandardne produkuje [[Solaris Urbino 15|autobusy Urbino 15]] s dĺžkou 15 metrov a ktorý už má s dodávkami svojich karosériou pre trolejbusy skúsenosti (pozri [[Solaris Trollino 15]]). == Prevádzka == Ako prvé boli trolejbusy 28Tr dodané do [[Pardubice|Pardubíc]]. [[Dopravní podnik města Pardubic|Dopravný podnik mesta Pardubic]] (DPMP) objednal celkom osem týchto vozov, pričom do konca roka 2008 boli dodané štyri trolejbusy Škoda 28Tr Solaris, zostávajúce štyri vozy mali byť dodané v priebehu roku 2009. Cena jedného vozu bola nižšia ako 11 miliónov korún.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5020|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304220356/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5020|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Prvý trolejbus 28Tr dorazil do Pardubíc 20. októbra 2008. Po úprave exteriéru a obdržaní evidenčného čísla 400 vyrazil 22. októbra na prvé skúšobné jazdy v pardubickej trolejbusovej sieti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Archiv: Zkušební provoz první Škody 28Tr|url=http://trolejbus.cz/archiv/1224703685-zkusebni-provoz-prvni-skody-28tr.html|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> Už 25. októbra 2008 bol trolejbus 28Tr prvýkrát zaradený do skúšobnej prevádzky s cestujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pardubická MHD.cz|url=http://pardubickamhd.cz/blog/1224935952-trolejbus-cislo-400-v-provozu.htm|vydavateľ=pardubickamhd.cz|dátum prístupu=2020-08-10|priezvisko=|meno=|dátum vydania=}}</ref> Nasledujúce vozy, ktorých finálna montáž a prvé skúšobné jazdy prebehli v [[Ostrava|Ostrave]] (prvý bol skompletizovaný v [[Plzeň|Plzni]]), dorazili do dopravného podniku postupne od 3. do 5. decembra (v poradí 401-403-402). Dňa 15. decembra 2008 sa uskutočnilo ich slávnostné odovzdanie, pri ktorom všetky štyri nové vozy dostali mená víťazov [[Velká pardubická|Veľkej pardubickej]] z 19. storočia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5629|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20200410132327/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=5629|dátum archivácie=2020-04-10}}</ref> Ďalšie dva trolejbusy č. 404 a 405 boli do Pardubíc dodané v decembri 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozový park DPmP a.s. - trolejbusy 28Tr|url=http://trolejbus.cz/park28.htm|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V rokoch 2011{{--}}2012 vyrobila Škoda Electric pre DPMP ďalšie štyri vozy typu 28Tr, ktoré boli spolufinancované z európskych fondov ROP.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20160304201519/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8401&secid=13|dátum archivácie=2016-03-04}}</ref> Prvé dva vozy boli dodané v septembri 2011, ďalšie dva v septembri 2012.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vozový park DPmP a.s. - trolejbusy 28Tr|url=http://trolejbus.cz/park28.htm|vydavateľ=trolejbus.cz|dátum prístupu=2020-08-10}}</ref> V rokoch 2009{{--}}2011 zakúpilo šesť trolejbusov Škoda 28Tr Solaris mesto [[Teplice]], siedmy voz rovnakého typu bol dodaný roku 2015. Na konci roka 2011 boli dva vozy 28Tr dodané [[Dopravní podnik města Ústí nad Labem|Dopravnému podniku mesta Ústí nad Labem]], na ktoré v rokoch 2014 a 2015 nadviazala dodávka ďalších 16 trolejbusov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BUSportál {{!}} zprávy {{!}} vše o autobusech {{!}} autobusová doprava {{!}} jízdní řády|url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|vydavateľ=www.busportal.cz|dátum prístupu=2020-08-10|url archívu=https://web.archive.org/web/20190101100525/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=11619&secid=13|dátum archivácie=2019-01-01}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=3 | {{minivlajka|Česko|w}} | [[Pardubice]] | [[Trolejbusová doprava v Pardubiciach|stránka]] | 2008{{--}}2012 | 10 | 400–409 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Pardubice: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=28Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101202444/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=47&typ=28Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | [[Teplice]] | [[Trolejbusová doprava v Tepliciach|stránka]] | 2009{{--}}2015 | 7 | 214–220 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arriva Teplice: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=28Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304201136/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=117&typ=28Tr | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |- | [[Ústí nad Labem]] | [[Trolejbusová doprava v Ústí nad Labem|stránka]] | 2011{{--}}2015 | 18 | 410–427 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Ústí nad Labem: vozy 28Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=28Tr | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20160304193613/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=48&typ=28Tr | dátum archivácie = 2016-03-04 }}</ref> |} == Referencie == <references /> * {{Preklad|cs|Škoda 28Tr Solaris|18285586}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Solaris}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|28Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Solaris|28Tr]] st6x3b11f81dbqw1nb3zg8fp529ln6v Telmatosaurus 0 375605 8359093 8358641 2026-08-23T09:37:42Z Taxon34 303540 Fotografia chvostových stavcov bola odstránená. Tieto stavce nepatria Telmatosaurovi, ale neidentifikovanému hadrosauridovi z formácie Lestaillats Marl vo Francúzsku. Názov súboru bol opravený na Commons. 8359093 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov=Telmatosaurus| Obrázok=Telmatosaurus.jpg| Titulok=Lebka holotypu| Skry12=áno| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[plazy]]|Trieda po latinsky=Reptilia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=[[Diapsida]]| Infratrieda po slovensky=|Infratrieda po latinsky=[[Archosauria]]| Divisio po slovensky= |Divisio po latinsky=[[Avemetatarsalia]] | Subdivisio po slovensky= |Subdivisio po latinsky=[[Ornithodira]]| Nadrad po slovensky= [[dinosaury]]|Nadrad po latinsky=Dinosauria| Rad po slovensky=|Rad po latinsky=[[Ornithischia]]| Podrad po slovensky=|Podrad po latinsky=[[Ornithopoda]]| Infrarad po slovensky=| Infrarad po latinsky=Iguanodontia| Čeľaď po slovensky=|Čeľaď po latinsky=Hadrosauridae| Rod po slovensky=|Rod po latinsky='''Telmatosaurus'''| Druh po slovensky=|Druh po latinsky='''Telmatosaurus transsylvanicus'''| Binomické meno=Telmatosaurus transsylvanicus| Klasifikátor1=Nopcsa| Dátum1=[[1899]]| Synonymá=Hecatasaurus<ref>{{Citácia periodika |meno=B. |priezvisko=Brown |spoluautori= |mesiac= |rok=1910 |titul=The Cretaceous Ojo Alamo beds of New Mexico with description of the new dinosaur genus Kritosaurus |periodikum= Bulletin of the American Museum of Natural History |ročník=28 |číslo=24 |strany=267 - 274 |doi=}}</ref>| Obrázok2=| Titulok2= |Portál 1 = Vedy o Zemi }} '''Telmatosaurus''' („bahenný jašter“) bol rod menšieho [[bylinožravec|bylinožravého]] [[vtákopanvové dinosaury|vtákopanvového dinosaura]] zo skupiny Hadrosauridae, žijúceho v období vrchnej [[krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] (stupeň mástricht, asi pred 70 miliónmi rokov) na území východnej [[Európa|Európy]] (dnešné [[Rumunsko]]). Jediný druh je '''Telmatosaurus transsylvanicus'''.<ref>{{Citácia periodika |meno=F. |priezvisko=Nopcsa |spoluautori= |mesiac= |rok=1900 |titul=Dinosaurierreste aus Siebenbürgen (Schädel von Limnosaurus transsylvanicus nov. gen. et spec.) |periodikum= Denkschriften der Kaiserlichen Akademie der Wissenschaften. Mathematisch-Naturwissenschaftliche Classe |ročník=68 |číslo= |strany=555 - 591 |doi=}}</ref> [[Súbor:Telmatosaurus sketch v2.jpg|thumb|left|Umelecká rekonštrukcia vzhľadu]] Tento len asi 5 metrov dlhý primitívny hadrosaurid bol súčasťou fauny tzv. trpasličích [[dinosaury|dinosaurov]], žijúcich na veľkom ostrove v mori [[Tethys]]. V súčasnosti je známych 5 až 10 roztrieštených [[lebka|lebiek]] a niekoľko postkraniálnych elementov tohto dinosaura. Sú tiež známe fosílne vajcia, ktoré snáď mohli patriť tomuto druhu.<ref>{{Citácia periodika |meno=F.M. |priezvisko=Dalla Vecchia |spoluautori= |mesiac= |rok=2006 |titul=Telmatosaurus and the other hadrosaurids of the Cretaceous European Archipelago. An overview |periodikum=Natura Nascosta |ročník=32 |číslo= |strany=1 - 55 |doi=}}</ref> Typový druh ''T. transylvanicus'' bol opísaný barónom Franzom Nopcsou v roku [[1899]] ešte ako Limnosaurus.<ref>{{Citácia periodika |meno=F. |priezvisko=Nopcsa |spoluautori= |mesiac= |rok=1903 |titul=Telmatosaurus, new name for the dinosaur Limnosaurus |periodikum= Geological Magazine |ročník=4 |číslo=10 |strany=94 - 95 |doi=}}</ref> Čoskoro sa však ukázalo, že toto meno použil už v roku [[1872]] americký [[paleontológ]] O. C. Marsh pre istý druh pravekého krokodíla (neskôr rod Pristichampsus) a názov preto Nopcsa v roku [[1903]] zmenil. == Referencie == * {{preklad|cs|Telmatosaurus|6042083}} {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Kriedové dinosaury]] [[Kategória:Dinosaury z Európy]] [[Kategória:Hadrosauridae]] fgksepm4k25hhh11pbkdjnrsa28iqfx Massey Ferguson 0 377688 8358874 8219959 2026-08-22T13:16:55Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|1|0 */ 8358874 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = Massey Ferguson Limited | Logo spoločnosti = | Právna forma = Dcérska spoločnosť [[AGCO]] | Odvetvie = | Založená = 1958 | Zakladateľ = | Sídlo = [[Duluth]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Spojené štáty|USA]] | Štát sídla = USA | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = [[Poľnohospodárstvo]] | Produkcia = [[Poľnohospodárske mechanizmy]], Spotrebné a komerčné zariadenia, Finančné služby, [[Traktor]]y | Obrat = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = [http://masseyferguson.com masseyferguson.com] | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:Massey Ferguson 7260 AL-4 combine - IMG 4760.jpg|thumb|Kombajn Massey Ferguson 7260 AL-4 Beta]] [[Súbor:Massey Ferguson 6490.jpg|thumb|Traktor 6490 Dyna-6 s prívesom Redrock]] '''Massey Ferguson Limited''' je hlavný výrobca [[poľnohospodárske mechanizmy|poľnohospodárskych mechanizmov]], ktorý sídlil v [[Kanada|Kanade]], predtým ako ho odkúpil americký výrobca [[AGCO]]. Spoločnosť bola založená ako spojenie Masseya Harrisa so spoločnosťou Ferguson Tractor Company v roku 1953, pričom vznikla spoločnosť Massey Harris Ferguson.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Establishment Man : a Portrait of Power|url=https://books.google.com/books/about/The_Establishment_Man_a_Portrait_of_Powe.html?id=yveTGza6_64C&redir_esc=y|vydavateľ=McClelland and Stewart-Bantam|rok=1983|isbn=978-0-7704-1839-7|jazyk=en|meno=Peter C.|priezvisko=Newman|strany=146}}</ref> Avšak, v roku 1958 bol názov spoločnosti skrátený na dnešný názov Massey Ferguson. Dnes spoločnosť existuje iba ako značka používaná spoločnosťou AGCO<!-- , ale ostáva hlavným tovarom idúcim na odbyt po celom svete -->. == História == === Ako súčasť Varity === V roku 1986 spoločnosť odkúpila amerického dodávateľa automobilových dielov ''Dayton Walther'' a v tom istom roku sa premenovala na Varity, pričom divízia poľnohospodárskych strojov si ponechala názov ''Massey Ferguson''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Montreal Gazette - Vyhľadávanie v archíve Správ Google | url = https://news.google.com/newspapers?id=2BoyAAAAIBAJ&sjid=YKgFAAAAIBAJ&pg=984,3360411&hl=sk | vydavateľ = news.google.com | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> V roku 1986 bol zatvorený závod v Sunshine v Austrálii. V roku 1992 bol prostredníctvom manažérskeho odkúpenia vyčlenený stavebný segment (''Industrial'') ako samostatná spoločnosť Fermec. V roku 1988 skrachovala divízia ''Massey Combines'', založená v roku 1985, ktorá združovala výrobu veľkých traktorov a obilných kombajnov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Business and the Law; Retiree Benefits And Bankruptcies (Published 1988)|url=https://www.nytimes.com/1988/10/31/business/business-and-the-law-retiree-benefits-and-bankruptcies.html|dátum=1988-10-31|dátum prístupu=2025-09-04|jazyk=en|periodikum=nytimes.com}}</ref> To viedlo k zatvoreniu továrne na kombajny v Brantforde 4. marca 1988.<ref>{{Citácia knihy|titul=Unions in the Time of Revolution: Government Restructuring in Alberta and Ontario|url=https://books.google.de/books?id=kPuTjMvKYxcC|vydavateľ=University of Toronto Press|rok=2003-01-01|isbn=978-0-8020-8753-9|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: kPuTjMvKYxcC|meno=Yonatan|priezvisko=Reshef|meno2=Sandra|priezvisko2=Rastin}}</ref> Produkciu veľkých traktorov prevzala spoločnosť McConnell Ltd., ktorá tieto stroje ďalej vyrábala pre Massey Ferguson.<ref>{{Citácia knihy|titul=The Big Book of Massey Tractors: The Complete History of Massey-Harris and Massey Ferguson Tractors... Plus Collectibles, Sales Memorabilia, and Brochures|url=https://books.google.de/books?id=DSanS8TFio4C&pg=PA202&q=mcconnell+%22massey+ferguson%22#v=onepage|vydavateľ=MBI Publishing Company LLC|rok=2006|isbn=978-0-7603-2655-8|jazyk=en|meno=Robert N.|priezvisko=Pripps|strany=202}}</ref> V roku 1989 Varity prevzala automobilového dodávateľa Kelsey-Hayes od spoločnosti Fruehauf Corporation.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kelsey-Hayes to Cut 1,000 Jobs: Kelsey-Hayes Corp.... | url = https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1989-12-08-fi-221-story.html | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 1989-12-08 | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = en-US | meno = L. A. Times | priezvisko = Archives}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Varity Corporation | url = https://www.encyclopedia.com/books/politics-and-business-magazines/varity-corporation | vydavateľ = www.encyclopedia.com | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=THE LBO THAT FAILED DEBT-RIDDEN FRUEHAUF SELLS ITS LAST UNIT|url=https://www.washingtonpost.com/archive/business/1989/05/09/the-lbo-that-failed-debt-ridden-fruehauf-sells-its-last-unit/e16995b1-6d3e-4919-a139-31cab172c3bd/|periodikum=The Washington Post|dátum=1989-05-09|dátum prístupu=2025-09-04|issn=0190-8286|jazyk=en-US}}</ref> V roku 1992 Massey Ferguson predstavil prevodovku Dynashift. V tom istom roku boli austrálske obchodné aktivity zlúčené s aktivitami japonského výrobcu traktorov Iseki v spoločnom podniku s názvom ''Massey Ferguson Iseki Australia''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massey Ferguson (Australia) Ltd | url = https://archives.library.unimelb.edu.au/nodes/view/58127 | vydavateľ = University of Melbourne Archives | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> V roku 1992 sa Varity dohodla s AGCO, že táto spoločnosť bude do budúcnosti zabezpečovať predaj výrobkov značky Massey Ferguson pre Severnú Ameriku.<ref>{{Citácia periodika|titul=Equipment pact: Agco Corp. signed a deal with Varity Corp...|url=https://articles.chicagotribune.com/1992-12-01/business/9204190643_1_agco-agricredit-allis|periodikum=Chicago Tribune|dátum prístupu=2025-09-04|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20180116081056/http://articles.chicagotribune.com/1992-12-01/business/9204190643_1_agco-agricredit-allis|dátum archivácie=2018-01-16}}</ref> V roku 1994 prevzala spoločnosť Argo väčšinový podiel v Landini. Argo a AGCO si dodnes zdieľajú viaceré modely.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Argo Tractors: history at the service of agricultural mechanisation | url = https://argotractors.com/as/argo-tractors-history-at-the-service-of-agricultural-mechanisation/ | dátum vydania = 2021-01-19 | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20250629112630/https://argotractors.com/as/argo-tractors-history-at-the-service-of-agricultural-mechanisation/ | dátum archivácie = 2025-06-29 }}</ref> === Ako značka AGCO === V roku 1994 predala spoločnosť Varity divíziu poľnohospodárskych strojov (bez motorovej divízie Perkins) americkej spoločnosti AGCO Corporation.<ref>{{Citácia periodika|titul=Equipment Maker Plans To Go Public|url=http://articles.chicagotribune.com/1991-10-23/business/9104050487_1_allis-chalmers-agco-hesston|periodikum=Chicago Tribune|dátum prístupu=2025-09-04|jazyk=en|url archívu=https://web.archive.org/web/20150102154110/http://articles.chicagotribune.com/1991-10-23/business/9104050487_1_allis-chalmers-agco-hesston|dátum archivácie=2015-01-02}}</ref> Ešte v roku 1994 vznikol spoločný podnik s Renault Agriculture pod názvom GIMA (''Groupement Industriel de Machinisme Agricole'') so sídlom v Beauvais, v ktorom mali obe spoločnosti po 50 %. Cieľom spoločného podniku bol výskum, vývoj a výroba prevodoviek, hydrauliky, elektroniky a zdvihových mechanizmov pre traktory.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massey-Ferguson und Renault kooperieren | url = http://www.profi.de/archiv/archiv_beitrag_407755.html | vydavateľ = www.profi.de | dátum prístupu = 2025-09-04 | dátum archivácie = 2015-01-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150102154408/http://www.profi.de/archiv/archiv_beitrag_407755.html}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=IL TRACE LE SILLON DU GIMA|url=https://www.usinenouvelle.com/article/il-trace-le-sillon-du-gima.N73942|dátum=1994-11-17|dátum prístupu=2025-09-04|jazyk=fr|meno=L'Usine|priezvisko=Nouvelle|periodikum=usinenouvelle.com}}</ref> V roku 2003 bola s radom 7400 predstavená [[prevodovka]] Dyna-VT, založená na prevodovke Vario od sesterskej značky [[Fendt]]. Tento typ prevodovky sa neskôr použil aj v ďalších radoch traktorov Massey Ferguson.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mid-range tractor test: MF 7624 Dyna-VT | url = https://www.fwi.co.uk/machinery/mid-range-tractor-test-mf-7624-dyna-vt | dátum vydania = 2013-05-20 | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = en-US}}</ref> Na výstave EIMA v Bologni v roku 2006 bola predstavená modernizovaná rada 3600, vybavená motormi AGCO Power a vyrábaná v závode Carraro Agritalia v Taliansku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massey Ferguson mit neuer Schlepperbaureihe MF 3600 auf der EIMA | url = https://www.landtechnikmagazin.de/traktoren/massey-ferguson-neuer-schlepperbaureihe-mf-3600-eima-268 | vydavateľ = www.landtechnikmagazin.de | dátum prístupu = 2025-09-04}}</ref> V roku 2007 bolo nemecké sídlo presunuté do Marktoberdorfu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Massey Ferguson: 50 Jahre Traktoren mit der Triangel | url = http://www.eilbote-online.com/magazin/artikel/50-jahre-traktoren-mit-der-triangel/ | vydavateľ = Eilbote Online | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = de-DE | dátum archivácie = 2015-12-22 | url archívu = https://web.archive.org/web/20151222135952/http://www.eilbote-online.com/magazin/artikel/50-jahre-traktoren-mit-der-triangel/}}</ref> V roku 2008 boli predstavené dve nové rady obilných kombajnov – Centora a Fortia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Neue Mähdrescher von Massey Ferguson | url = https://agroline.sk/ | vydavateľ = Profi Magazine | dátum prístupu = 2025-09-04 | dátum archivácie = 2013-06-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130604064720/https://www.profi.de/news/Neue-Maehdrescher-von-Massey-Ferguson-1100399.html}}</ref> V roku 2010 Massey Ferguson oznámil, že všetky modely s výkonom nad 100 koní budú vybavené motormi AGCO Power.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = News & Events – 2010 News Releases – Massey Ferguson | url = http://www.masseyferguson.us/news_and_events/2010_News/default.cfm?&inq_key=48587&action=detail&LibID=2090 | vydavateľ = www.masseyferguson.us | dátum prístupu = 2025-09-04 | jazyk = en | priezvisko = ImageTrend.com | dátum archivácie = 2015-01-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150102155639/http://www.masseyferguson.us/news_and_events/2010_News/default.cfm?&inq_key=48587&action=detail&LibID=2090}}</ref> == Produkty == === Traktory === ==== USA ==== * MF GC2400 - compact * MF GC2600 - compact * MF 500 series * MF 1500 series - Compact * MF 1600 series - Compact * MF 2600 series - Utility * MF HD2600 series - Utility * MF 3600 series * MF 5400 series * MF 6400 series * MF 7400 series * MF 7600 series * MF 8600 series ==== Európa ==== * MF GC2300 - compact * MF 1500 series - Compact * MF 3000/3100 series (Beauvais France) * MF 3600 series * MF 3600VSF series * MF 4400 series * MF 5400 series * MF 6400 series * MF 6400 Panoramic series * MF 7400 series * MF 7400 Panoramic series * MF 375E series === Kombajny === ==== USA kombajny ==== * MF 9005 (Rotačný) series ==== Európske kombajny ==== * ACTIVA series * BETA series * CENTORA (predtým CEREA) series * MF 3640 - MF 5650 series ==== Zberné lišty kombajnov ==== * MF 1000 - MF 1200 series ==== Štvorcové baliče ==== * MF 1800 series (Malý) * MF 2100 series (Veľký) ==== Kruhové baliče ==== * MF 163F - MF 169V series (Európske baliče) * MF 2600 Hesston series (USA) * MF 2700 Hesston series (USA) ==== Samohybné riadkovače ==== * MF 9000 Hesston Series ==== Sejačky ==== * MF 555 series ==== Nakladače ==== * MF 900 series * MF 250 series * MF 300 series * MF 100 series ==== Diaľkové obslužné programy ==== * MF 8900 series ==== AgTV ==== * MF 400 - MF 650 series ==== Kultivátory ==== ===== Benzínové žacie stroje ===== * MF 2107 - MF 3320HE series ===== Profesionálne žacie stroje ===== * MF 2927D series == Referencie == <references /> ==Zdroj== {{Preklad|en|Massey Ferguson|464412030}} ==Iné projekty== {{Projekt|commons=Massey Ferguson}} ==Externé odkazy== * [http://www.masseyferguson.com/ Traktory Massey-Ferguson] [[Kategória:Podniky v Kanade]] [[Kategória:AGCO]] 8jbjmsb8sa0xk42c5291ubdx4fkjm7h Samsung i5500 0 392635 8358862 8335605 2026-08-22T12:37:27Z ~2026-45853-33 303466 8358862 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Samsung i5500.jpg|náhľad|Samsung i5500]] '''Samsung i5500''' je [[Smartphone|smartfón]] firmy [[Samsung]], pracujúci na operačnom systéme [[Android]]. == Základné parametre == * ''Konštrukcia'': klasická s dotykovým displejom * ''OS'': [[Android]] 2.1 Eclair * ''Procesor'': 600&nbsp;MHz * ''Frekvencie'': [[GSM]] 850 / 900 / 1800 / 1900&nbsp;MHz + [[UMTS]] + [[HSDPA]] * ''Rozmery'': 108 x 56 x 12&nbsp;mm * ''Hmotnosť'': 102 gramov (zistená: 103 gramov) * ''Displej'': aktívny, dotykový (kapacitný), [[TFT]] 262 144 farieb, 240 x 320 b., 43 x 55&nbsp;mm, uhlopriečka 2,8'' , aktívny pohotovostný režim * ''Fotoaparát'': 2 Mpix, záznam videí (320 x 240 b.) * ''Pamäť'': 170 MB + 1 GB microSDHC (do 16 GB) * ''Správy'': [[krátka textová správa|SMS]], [[Multimedia Messaging Service|MMS]], [[e-mail]] * ''Globálny prenos dát'': GPRS, EDGE, UMTS, HSDPA (do 7,2 Mbps) * ''Lokálny prenos dát'': [[Bluetooth]] 2.1 + EDR, kábel (microUSB), mass storage, [[Wi-Fi]] * ''Hudba'': MP3/AAC prehrávač, 3,5 mm jack, FM rádio (s [[RDS]] a RT), [[A2DP]] * ''Ostatné'': [[Java (programovací jazyk)|Java]], minimalizácia aplikácií, [[multitasking (počítače)|multitasking]], internetový prehliadač, prehliadač dokumentov, [[GPS]], [[akcelerometer]] * ''Batéria'': Li-Ion, 1 200 mAh * ''Výdrž'': do 6 h hovoru / 375 h pohotovosti == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == * [http://www.fony.sk/clanky/1175-samsung-galaxy-5-samsung-i5500 Samsung i5500] na fony.sk [[Kategória:Smartfóny]] [[Kategória:Zariadenia s Androidom]] [[Kategória:Mobilné multimediálne prehrávače]] [[Kategória:Zariadenia s dotykovým displejom]] [[Kategória:Wi-Fi zariadenia]] [[Kategória:GPS navigačné prístroje]] [[Kategória:Mobilné telefóny Samsung]] s4pfenn5nijzw6n16ojfb93a6llaaw7 Rainville 0 429477 8358987 8327726 2026-08-22T21:38:21Z Spax89 130417 8358987 wikitext text/x-wiki {{Infobox Francúzska obec | názov = Rainville | francúzsky názov = | pôvodný názov = | typ = obec | erb = Blason_de_la_ville_de_Rainville_(Vosges).svg | vlajka = | obrázok = | popis obrázka = | obyvateľov aglomerácie= | región = [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]] | departement = [[Vosges (departement)|Vosges]] | obvod = [[Neufchâteau (obvod)|Neufchâteau]] | kantón = [[Châtenois (kantón)|Châtenois]] | rieka = | starosta = | lat_deg = 48 | lat_min = 21 | lat_sec = 28 | lat_SJ = S | lon_deg = 5 | lon_min = 53 | lon_sec = 4 | lon_VZ = V | rozloha = 8.61 | najvyšší bod = 481 | najvyšší bod názov= | najnižší bod = 302 | najnižší bod názov= | PSČ = 88170 | kód = <!-- telefónna predvoľba --> | insee = 88366 | commons = | web = <!-- webová stránka --> }} '''Rainville''' je [[Francúzsko|francúzska]] [[Obec (Francúzsko)|obec]], ktorá sa nachádza v [[Departement (Francúzsko)|departemente]] [[Vosges (departement)|Vosges]], v [[Región (Francúzsko)|regióne]] [[Lotrinsko (región)|Lotrinsko]]. == Poloha == Obec má rozlohu {{km2|8.61}}. Najvyšší bod je položený {{mnm|481}} a najnižší bod {{mnm|302 }}<ref name=ign>{{Citácia elektronického dokumentu | vydavateľ = Institut national de l'information géographique et forestière (IGN) | titul = Répertoire Géographique des Communes | url = http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | jazyk = po francúzsky | dátum prístupu = 2012-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20110502050806/http://professionnels.ign.fr/ficheProduitCMS.do?idDoc=5323862 | dátum archivácie = 2011-05-02 }}</ref> == Obyvateľstvo == Počet obyvateľov obce je {{OBP|FR|88366}} ({{OBD|FR|88366}})<ref>Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). [http://www.insee.fr/fr/ppp/bases-de-donnees/recensement/populations-legales/commune.asp?depcom=88366 Dostupné online.] (po francúzsky)</ref>. Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v obci. {{Graf počet obyvateľov obci Francúzska|insee= 88366}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == *[[Zoznam obcí departementu Vosges]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Portál|Francúzsko|Francúzsky}} [[Kategória:Obce v departemente Vosges]] g67ziyd6s752qc0hzw8qf6tipaa8hpt Urban V. 0 432455 8358904 8050898 2026-08-22T14:45:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358904 wikitext text/x-wiki {{Infobox Pápež | Pápežské meno = Urban V. | obrázok = Simone dei crocifissi, urbano V, 1375 ca., forse dalla cattedrale di s. pietro 01 (cropped).jpg | popis obrázku =Ritratto di Urbano V, [[Simone dei Crocifissi]], [[Pinacoteca Nazionale di Bologna]] | dátum_začiatku = [[28. september]] [[1362]] | dátum_konca = [[19. december]] [[1370]] | Poradie = 200. | rodné_meno = Guillaume de Grimoard | dátum_narodenia = [[1310]] | miesto_narodenia = [[Le Pont-de-Montvert]] | dátum_úmrtia = [[19. december]] [[1370]] | miesto_úmrtia = [[Avignon]] | miesto pochovania = | národnosť = {{minivlajka|Francúzsko|w}} | predchodca = [[Inocent VI.]] | nástupca = [[Gregor XI.]] | potomstvo = | Blahorečenie dátum = [[10. marec]] [[1870]] | Blahorečenie miesto = | Blahorečil = [[Pius IX.]] | Kanonizovaný dátum = | Kanonizovaný miesto = | Kanonizoval = | Patrón = | Sviatok = [[19. december]] | Erb = C o a Urbanus V.svg | Popis erbu = | Commons = Urbanus V }} [[Blahoslavený]] '''Urban V.''', rodným menom '''Guillaume de Grimoard''', (* [[1310]], [[Le Pont-de-Montvert (obec)|Le Pont-de-Montvert]], [[Francúzsko]] – † [[19. december]] [[1370]], [[Avignon]]) bol 200. [[pápež]] [[Latinská cirkev|katolíckej cirkvi]]. Sídlil v [[Avignon]]e. Pápežský úrad zastával v dobe od [[28. september|28. septembra]] [[1362]] do svojej smrti. Viedol prísny život a bojoval proti svätokupectvu, presadzovaniu príbuzných na dôležité miesta a proti nemravnosti u cirkevných predstaviteľov a mníchov. [[1. november|1. novembra]] [[1368]] korunoval v [[Bazilika svätého Petra|bazilike sv. Petra]] v [[Rím]]e za rímsku cisárovnú [[Alžbeta Pomoranská|Alžbetu Pomoranskú]], českú a rímsku kráľovnú. Po korunovácii sa vrátil do Avignonu.<ref>[http://www.abcsvatych.com/mesice/a12/prosinec19.htm Svatí] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110907194406/http://www.abcsvatych.com/mesice/a12/prosinec19.htm |date=2011-09-07 }} na stránkach [http://www.abcsvatych.com/|ABC Svatých]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Referencie == <references/> == Pozri aj == * [[Zoznam kardinálov vymenovaných Urbanom V.]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Urbanus V}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Urban V.|8243403}} {{Pápežský výhonok}} {{Pápež | predchodca=[[Inocent VI.]] | nástupca=[[Gregor XI.]] | }} {{Pápeži}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Narodenia v 1310]] [[Kategória:Úmrtia v 1370]] [[Kategória:Francúzski pápeži]] [[Kategória:Francúzski katolícki blahoslavení]] [[Kategória:Blahorečení Piom IX.]] [[Kategória:Katolícki svätci majúci sviatok 19. decembra]] fioj9nzypl7cqogrwufxzxsmfgfsz5n Redaktor:TeslaBot/Copyvio Watchdog 2 436917 8359022 8358165 2026-08-23T01:42:16Z TeslaBot 71954 /* Ján Štrba (kňaz) */ nová sekcia 8359022 wikitext text/x-wiki __NOINDEX__ <div style="margin: 1.5em 0; border-top: 1px solid #AAAAAA; border-bottom: 1px solid #AAAAAA; font-size:85%;"> Archív: <span style="white-space: nowrap">2012: [[/2012-05|05]] [[/2012-06|06]] [[/2012-07|07]] [[/2012-08|08]] [[/2012-09|09]] [[/2012-10|10]] [[/2012-11|11]] [[/2012-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2013: [[/2013-01|01]] [[/2013-02|02]] [[/2013-03|03]] [[/2013-04|04]] [[/2013-05|05]] [[/2013-06|06]] [[/2013-07|07]] [[/2013-08|08]] [[/2013-09|09]] [[/2013-10|10]] [[/2013-11|11]] [[/2013-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2014: [[/2014-01|01]] [[/2014-02|02]] [[/2014-03|03]] [[/2014-04|04]] [[/2014-05|05]] [[/2014-06|06]] [[/2014-07|07]] [[/2014-08|08]] [[/2014-09|09]] [[/2014-10|10]] [[/2014-11|11]] [[/2014-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2015: [[/2015-01|01]] [[/2015-02|02]] [[/2015-03|03]] [[/2015-04|04]] [[/2015-05|05]] [[/2015-06|06]] [[/2015-07|07]] [[/2015-08|08]] [[/2015-09|09]] [[/2015-10|10]] [[/2015-11|11]] [[/2015-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2016: [[/2016-01|01]] [[/2016-02|02]] [[/2016-03|03]] [[/2016-04|04]] [[/2016-05|05]] [[/2016-06|06]] [[/2016-07|07]] [[/2016-08|08]] [[/2016-09|09]] [[/2016-10|10]] [[/2016-11|11]] [[/2016-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2017: [[/2017-01|01]] [[/2017-02|02]] [[/2017-03|03]] [[/2017-04|04]] [[/2017-05|05]] [[/2017-06|06]] [[/2017-07|07]] [[/2017-08|08]] [[/2017-09|09]] [[/2017-10|10]] [[/2017-11|11]] [[/2017-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2018: [[/2018-01|01]] [[/2018-02|02]] [[/2018-03|03]] [[/2018-04|04]] [[/2018-05|05]] [[/2018-06|06]] [[/2018-07|07]] [[/2018-08|08]] [[/2018-09|09]] [[/2018-10|10]] [[/2018-11|11]] [[/2018-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2019: [[/2019-01|01]] [[/2019-02|02]] [[/2019-03|03]] [[/2019-04|04]] [[/2019-05|05]] [[/2019-06|06]] [[/2019-07|07]] [[/2019-08|08]] [[/2019-09|09]] [[/2019-10|10]] [[/2019-11|11]] [[/2019-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2020: <span style="color: #AAA">01 02 03 04 05 06 07</span> [[/2020-08|08]] [[/2020-09|09]] [[/2020-10|10]] [[/2020-11|11]] [[/2020-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2021: [[/2021-01|01]] [[/2021-02|02]] [[/2021-03|03]] [[/2021-04|04]] [[/2021-05|05]] [[/2021-06|06]] [[/2021-07|07]] [[/2021-08|08]] [[/2021-09|09]] [[/2021-10|10]] [[/2021-11|11]] [[/2021-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2022: [[/2022-01|01]] [[/2022-02|02]] [[/2022-03|03]] [[/2022-04|04]] [[/2022-05|05]] [[/2022-06|06]] [[/2022-07|07]] [[/2022-08|08]] [[/2022-09|09]] [[/2022-10|10]] [[/2022-11|11]] [[/2022-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2023: [[/2023-01|01]] [[/2023-02|02]] [[/2023-03|03]] [[/2023-04|04]] [[/2023-05|05]] [[/2023-06|06]] [[/2023-07|07]] [[/2023-08|08]] [[/2023-09|09]] [[/2023-10|10]] [[/2023-11|11]] [[/2023-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2024: [[/2024-01|01]] [[/2024-02|02]] [[/2024-03|03]] [[/2024-04|04]] [[/2024-05|05]] [[/2024-06|06]] [[/2024-07|07]] [[/2024-08|08]] [[/2024-09|09]] [[/2024-10|10]] [[/2024-11|11]] [[/2024-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2025: [[/2025-01|01]] [[/2025-02|02]] [[/2025-03|03]] [[/2025-04|04]] [[/2025-05|05]] [[/2025-06|06]] [[/2025-07|07]] [[/2025-08|08]] [[/2025-09|09]] [[/2025-10|10]] [[/2025-11|11]] [[/2025-12|12]]</span> · <span style="white-space: nowrap">2026: [[/2026-01|01]] [[/2026-02|02]] <!-- [[/2026-03|03]] [[/2026-04|04]] [[/2026-05|05]] [[/2026-06|06]] [[/2026-07|07]] [[/2026-08|08]] [[/2026-09|09]] [[/2026-10|10]] [[/2026-11|11]] [[/2026-12|12]] --></span> </div> == [[Chladniačik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&diff=8173858&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chladniačik]]; 11:56, {{dátum|2026-03-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28933 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-13339-30|~2026-13339-30]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-13339-30|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-13339-30|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox živočíchy||Názov=rybárik riečny|Obrázok=Kingfisher India.jpg|Titulok=rybárik riečny (India)|Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/LC}}(global<ref name="IUCN">[https://www.iucnredlist.org/species/22683027/89575948 IUCN Red list 2020.2. Prístup 29. októbra 2020.]</ref>, na [[Slovensko|Slovensku]]<ref name="SOS2014" />)|Ríša po slovensky=[[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia|Podríša po slovensky=[[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Pol…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=8173858 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V posledných rokoch nebol u jeho populácie, ktorá má zhruba 600 000 párov, zaznamenaný pokles vyšší ako 30 % a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20posledn%C3%BDch%20rokoch%20nebol%20u%20jeho%20popul%C3%A1cie%2C%20ktor%C3%A1%20m%C3%A1%20zhruba%20600%20000%20p%C3%A1rov%2C%20zaznamenan%C3%BD%20pokles%20vy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20ako%2030%20%25%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm agika.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8173858&url=http%3A%2F%2Fagika.szm.com%2FVtakroka2011.htm podobnosť 96 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://agika.szm.com/Vtakroka2011.htm<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chladnia%C4%8Dik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chladniačik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-13339-30}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-13339-30] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 1. marec 2026 (UTC)</div> == [[Veľká západná schizma]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&diff=8175576&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Veľká západná schizma]]; 11:56, {{dátum|2026-03-04}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 25847 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14012-84|~2026-14012-84]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14012-84|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14012-84|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ == Ako k tomu všetkému došlo == [[Konkláve]] vo [[Vatikán|Vatikáne]] (1378) po smrti pápeža [[Gregor IX. (pápež)|Gregora XI.]] bolo prvým, ktoré sa v Ríme usporiadalo od r. 1303. Pápeži sídlili približne 70 rokov v [[Avignon|Avignone]] kvôli politickým nepokojom. [[Konkláve]] sa konalo uprostred scén nebývalého rozruchu. Od kedy sa [[Francúzsko]] za posledných 70 rokov stalo domovom pápežov, rímsky dav obklopujúci [[konkláve]] bol doc…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=8175576 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Medzitým sa na protipápeža Benedikt XIII. (avignonský nárokovateľ) obrátil cisár Žigmund a požiadal ho, aby odstúpil.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzit%C3%BDm%20sa%20na%20protip%C3%A1pe%C5%BEa%20Benedikt%20XIII.%20%28avignonsk%C3%BD%20n%C3%A1rokovate%C4%BE%29%20obr%C3%A1til%20cis%C3%A1r%20%C5%BDigmund%20a%20po%C5%BEiadal%20ho%2C%20aby%20odst%C3%BApil.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) * „'''''Táto procedúra sa uznala a na 14. slávnostnom zasadnutí 4. júla 1415 jeho kardinál Ján Dominici prečítal jeho bulu zvolávajúcu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22T%C3%A1to%20proced%C3%BAra%20sa%20uznala%20a%20na%2014.%20sl%C3%A1vnostnom%20zasadnut%C3%AD%204.%20j%C3%BAla%201415%20jeho%20kardin%C3%A1l%20J%C3%A1n%20Dominici%20pre%C4%8D%C3%ADtal%20jeho%20bulu%20zvol%C3%A1vaj%C3%BAcu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/ vatikankatolicky.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8175576&url=https%3A%2F%2Fvatikankatolicky.com%2Fvelka-zapadna-schizma%2F podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://vatikankatolicky.com/velka-zapadna-schizma/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ve%C4%BEk%C3%A1%20z%C3%A1padn%C3%A1%20schizma&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Veľká západná schizma<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14012-84}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14012-84] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:58, 4. marec 2026 (UTC)</div> == [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&diff=8177128&oldid=6479243 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)]]; 11:36, {{dátum|2026-03-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4504 - 2397 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-14685-02|~2026-14685-02]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-14685-02|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-14685-02|príspevky]]) ''(<nowiki>rožšírenie stránky, výmena starých údajov za nové</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=8177128 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&oldid=6479243 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Existencia školy v Záhorskej Bystrici sa predpokladá už v druhej polovici 16. storočia, keď sem začali prichádzať Chorváti.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Existencia%20%C5%A1koly%20v%20Z%C3%A1horskej%20Bystrici%20sa%20predpoklad%C3%A1%20u%C5%BE%20v%20druhej%20polovici%2016.%20storo%C4%8Dia%2C%20ke%C4%8F%20sem%20za%C4%8Dali%20prich%C3%A1dza%C5%A5%20Chorv%C3%A1ti.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1929 bola šesťtriedna rímskokatolícka škola pretransformovaná na Obecnú ľudovú školu a od 1.9.1930 sa vyučovalo v šesťtriednej Obecnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201929%20bola%20%C5%A1es%C5%A5triedna%20r%C3%ADmskokatol%C3%ADcka%20%C5%A1kola%20pretransformovan%C3%A1%20na%20Obecn%C3%BA%20%C4%BEudov%C3%BA%20%C5%A1kolu%20a%20od%201.9.1930%20sa%20vyu%C4%8Dovalo%20v%20%C5%A1es%C5%A5triednej%20Obecnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''V roku 1751 zemepán Leopold Pálffy kúpil a daroval cirkvi Gartnerov dom ako novú faru a do starej fary sa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201751%20zemep%C3%A1n%20Leopold%20P%C3%A1lffy%20k%C3%BApil%20a%20daroval%20cirkvi%20Gartnerov%20dom%20ako%20nov%C3%BA%20faru%20a%20do%20starej%20fary%20sa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.edupage.org/text4/? zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Ftext4%2F%3F podobnosť 87 %]) * „'''''Plány novej školy mala obec už v roku 1878, ale výraznejšie aktivity spojené s novou školou nastali až po príchode'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pl%C3%A1ny%20novej%20%C5%A1koly%20mala%20obec%20u%C5%BE%20v%20roku%201878%2C%20ale%20v%C3%BDraznej%C5%A1ie%20aktivity%20spojen%C3%A9%20s%20novou%20%C5%A1kolou%20nastali%20a%C5%BE%20po%20pr%C3%ADchode%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zshargasova.sk/?page_id=76 zshargasova.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.sk%2F%3Fpage_id%3D76 podobnosť 87 %]), [https://zshargasova.edupage.org/a/historia-skoly zshargasova.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8177128&url=https%3A%2F%2Fzshargasova.edupage.org%2Fa%2Fhistoria-skoly podobnosť 87 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zshargasova.edupage.org/text4/?, https://zshargasova.sk/?page_id=76<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20%C5%A1kola%20s%20materskou%20%C5%A1kolou%20%28Bratislava%2C%20Harga%C5%A1ova%205%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná škola s materskou školou (Bratislava, Hargašova 5)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-14685-02}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-14685-02] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:38, 7. marec 2026 (UTC)</div> == [[Výtrusníky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&diff=8179270&oldid=8179118 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Výtrusníky]]; 14:12, {{dátum|2026-03-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18689 - 9678 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-12290-58|~2026-12290-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-12290-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-12290-58|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179270 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&oldid=8179118 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The Demise of a Phylum of Protists: Phylogeny of Myxozoa and Other Parasitic Cnidaria.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20Demise%20of%20a%20Phylum%20of%20Protists%3A%20Phylogeny%20of%20Myxozoa%20and%20Other%20Parasitic%20Cnidaria.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F8544072%2F podobnosť 0 %]), [https://www.jstor.org/stable/pdf/3284049.pdf jstor.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.jstor.org%2Fstable%2Fpdf%2F3284049.pdf podobnosť 0 %]), [https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC230068/ pmc.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fpmc.ncbi.nlm.nih.gov%2Farticles%2FPMC230068%2F podobnosť 0 %]), [https://www.sciencedirect.com/science/article/abs/pii/S0959803096900046 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fabs%2Fpii%2FS0959803096900046 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=xyk_C_YAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179270&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3Dxyk_C_YAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/8544072/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=V%C3%BDtrusn%C3%ADky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Výtrusníky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-12290-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-12290-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:14, 11. marec 2026 (UTC)</div> == [[Katedra železničnej dopravy]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&diff=8179786&oldid=8179781 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Katedra železničnej dopravy]]; 13:50, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9409 - 7338 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15870-89|~2026-15870-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15870-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15870-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Referencie */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179786 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&oldid=8179781 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Počas týchto troch rokov boli realizované stavebné úpravy ako dopravného laboratória, tak aj priľahlých odborných učební, v ktorých prebiehala výučba'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20t%C3%BDchto%20troch%20rokov%20boli%20realizovan%C3%A9%20stavebn%C3%A9%20%C3%BApravy%20ako%20dopravn%C3%A9ho%20laborat%C3%B3ria%2C%20tak%20aj%20pri%C4%BEahl%C3%BDch%20odborn%C3%BDch%20u%C4%8Debn%C3%AD%2C%20v%20ktor%C3%BDch%20prebiehala%20v%C3%BDu%C4%8Dba%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Katedra železničnej dopravy disponuje moderným špecializovaným dopravným laboratóriom, ktoré je z hľadiska technického a technologického vybavenia jedinečným zariadením svojho druhu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy%20disponuje%20modern%C3%BDm%20%C5%A1pecializovan%C3%BDm%20dopravn%C3%BDm%20laborat%C3%B3riom%2C%20ktor%C3%A9%20je%20z%20h%C4%BEadiska%20technick%C3%A9ho%20a%20technologick%C3%A9ho%20vybavenia%20jedine%C4%8Dn%C3%BDm%20zariaden%C3%ADm%20svojho%20druhu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''Z pôvodného modelového koľajiska sa demontovalo 5 dopravní, odpojilo 100 výhybiek, 350 návestidiel, 650 svoriek a približne 1000 m káblov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Z%20p%C3%B4vodn%C3%A9ho%20modelov%C3%A9ho%20ko%C4%BEajiska%20sa%20demontovalo%205%20dopravn%C3%AD%2C%20odpojilo%20100%20v%C3%BDhybiek%2C%20350%20n%C3%A1vestidiel%2C%20650%20svoriek%20a%20pribli%C5%BEne%201000%20m%20k%C3%A1blov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) * „'''''V súčasnosti v dopravnom laboratóriu je 6 dopravní na hlavnom okruhu a 3 dopravne na diaľkovo riadenej trati.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20v%20dopravnom%20laborat%C3%B3riu%20je%206%20dopravn%C3%AD%20na%20hlavnom%20okruhu%20a%203%20dopravne%20na%20dia%C4%BEkovo%20riadenej%20trati.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium kzd.uniza.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179786&url=https%3A%2F%2Fkzd.uniza.sk%2Fsk%2Fveda-a-vyskum%2Fdopravne-laboratorium podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kzd.uniza.sk/sk/veda-a-vyskum/dopravne-laboratorium<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katedra%20%C5%BEelezni%C4%8Dnej%20dopravy&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Katedra železničnej dopravy<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15870-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15870-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:52, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Žandárstvo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&diff=8179836&oldid=8112134 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Žandárstvo]]; 16:00, {{dátum|2026-03-12}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6792 - 5348 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-15741-01|~2026-15741-01]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-15741-01|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-15741-01|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Súčasnosť */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8179836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&oldid=8112134 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''o niektorých opatreniach na zvýšenie odolnosti Slovenskej republiky v oblasti obrany a bezpečnosti, o brannej povinnosti a o zmene a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22o%20niektor%C3%BDch%20opatreniach%20na%20zv%C3%BD%C5%A1enie%20odolnosti%20Slovenskej%20republiky%20v%20oblasti%20obrany%20a%20bezpe%C4%8Dnosti%2C%20o%20brannej%20povinnosti%20a%20o%20zmene%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182 nrsr.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.nrsr.sk%2Fweb%2FDefault.aspx%3Fsid%3Dzakony%2Fzakon%26MasterID%3D10182 podobnosť 16 %]), [https://www.slov-lex.sk/elegislativa/legislativne-procesy/SK/LP/2025/5 slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Felegislativa%2Flegislativne-procesy%2FSK%2FLP%2F2025%2F5 podobnosť 0 %]), [https://www.epi.sk/zz/2025-150 epi.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.epi.sk%2Fzz%2F2025-150 podobnosť 37 %]), [https://www.mod.gov.sk/zakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky/ mod.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.mod.gov.sk%2Fzakony-v-posobnosti-ministerstva-obrany-slovenskej-republiky%2F podobnosť 16 %]), [https://www.minv.sk/?okresne-urady-klientske-centra&urad=21&odbor=5&sekcia=uradna-tabula minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8179836&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fokresne-urady-klientske-centra%26urad%3D21%26odbor%3D5%26sekcia%3Duradna-tabula podobnosť 17 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=10182<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%BDand%C3%A1rstvo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Žandárstvo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-15741-01}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-15741-01] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:02, 12. marec 2026 (UTC)</div> == [[Alojz Přidal]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&diff=8180205&oldid=8180203 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Alojz Přidal]]; 06:18, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4146 - 3100 }} }})</span> . . [[Redaktor:Alojzko|Alojzko]] ([[Diskusia s redaktorom:Alojzko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Alojzko|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Život */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180205 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&oldid=8180203 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''problematiku BOZP, jadrovej a radiačnej bezpečnosti a požiarnej ochrany v JE V-2.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22problematiku%20BOZP%2C%20jadrovej%20a%20radia%C4%8Dnej%20bezpe%C4%8Dnosti%20a%20po%C5%BEiarnej%20ochrany%20v%20JE%20V-2.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) * „'''''Od roku 2016 do roku 2018 vykonával funkciu špecialistu v jadrovom zariadení JAVYS'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Od%20roku%202016%20do%20roku%202018%20vykon%C3%A1val%20funkciu%20%C5%A1pecialistu%20v%20jadrovom%20zariaden%C3%AD%20JAVYS%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf nuclear.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180205&url=https%3A%2F%2Fwww.nuclear.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F09%2FKto-je-kto-10_2023.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nuclear.sk/wp-content/uploads/2023/09/Kto-je-kto-10_2023.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alojz%20P%C5%99idal&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alojz Přidal<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Alojzko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Alojzko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:20, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Stanislav Harangozó]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&diff=8180294&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Stanislav Harangozó]]; 11:05, {{dátum|2026-03-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4119 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Matica slovenská|Matica slovenská]] ([[Diskusia s redaktorom:Matica slovenská|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Matica slovenská|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Stanislav Harangozó | Rodné meno = | Popis osoby = [[Slovensko|slovenský]] [[Maliar (umelec)|maliar]] | Portrét = Stanislav Harangozó vystavuje v Matici slovenskej, Liptovský Mikuláš.jpg | Dátum narodenia = [[4. máj]] [[1895]] | Miesto narodenia = [[Turčianske Teplice]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = {{duv|1938|6|5|1895|5|4}} | Miesto úmrtia = [[Bratislava]], Slovensko | B…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=8180294 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 1990 – 2020 pôsobil na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%201990%20%E2%80%93%202020%20p%C3%B4sobil%20na%20Pedagogickej%20fakulte%20Univerzity%20Komensk%C3%A9ho%20v%20Bratislave.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.harangozo.sk/ harangozo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8180294&url=https%3A%2F%2Fwww.harangozo.sk%2F podobnosť 28 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.harangozo.sk/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Stanislav%20Harangoz%C3%B3&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Stanislav Harangozó<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Matica slovenská}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Matica slovenská] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:06, 13. marec 2026 (UTC)</div> == [[Eutrofizácia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&diff=8181066&oldid=7703292 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eutrofizácia]]; 18:22, {{dátum|2026-03-14}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6857 - 1435 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-16130-56|~2026-16130-56]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-16130-56|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-16130-56|príspevky]]) ''(<nowiki>Obohatenie článku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=8181066 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&oldid=7703292 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Hoci väčšina najhorších prípadov eutrofizácie je spôsobená ľudskou činnosťou, niekedy k nej dochádza prirodzene.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hoci%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20najhor%C5%A1%C3%ADch%20pr%C3%ADpadov%20eutrofiz%C3%A1cie%20je%20sp%C3%B4soben%C3%A1%20%C4%BEudskou%20%C4%8Dinnos%C5%A5ou%2C%20niekedy%20k%20nej%20doch%C3%A1dza%20prirodzene.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''Problém zmierniť pomáhajú aj lepšie zariadenia na čistenie odpadových vôd a regulácie septikov, ktoré výrazne znižujú únik živín, čo vedie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Probl%C3%A9m%20zmierni%C5%A5%20pom%C3%A1haj%C3%BA%20aj%20lep%C5%A1ie%20zariadenia%20na%20%C4%8Distenie%20odpadov%C3%BDch%20v%C3%B4d%20a%20regul%C3%A1cie%20septikov%2C%20ktor%C3%A9%20v%C3%BDrazne%20zni%C5%BEuj%C3%BA%20%C3%BAnik%20%C5%BEiv%C3%ADn%2C%20%C4%8Do%20vedie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) * „'''''V niektorých oblastiach ide o jediný zdroj životného príjmu a tiež potravy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20niektor%C3%BDch%20oblastiach%20ide%20o%20jedin%C3%BD%20zdroj%20%C5%BEivotn%C3%A9ho%20pr%C3%ADjmu%20a%20tie%C5%BE%20potravy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/ sita.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8181066&url=https%3A%2F%2Fsita.sk%2Fklima%2Feutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem%2F podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sita.sk/klima/eutrofizacia-vody-a-jej-negativny-dopad-na-ekosystem/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eutrofiz%C3%A1cia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eutrofizácia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-16130-56}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-16130-56] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:24, 14. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ladislav Hanus]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&diff=8183189&oldid=8135880 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ladislav Hanus]]; 15:00, {{dátum|2026-03-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 24389 - 22167 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17117-24|~2026-17117-24]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17117-24|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17117-24|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Dočasné podľahnutie nacistickému pokušeniu */ doplnenie iného pohľadu od S. Trizuljaka</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8183189 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&oldid=8135880 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''... fašistická radikalizácia sa týkala politiky, ale kresťanská kultúra žila vo veľkej miere svojím vlastným životom.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22...%20fa%C5%A1istick%C3%A1%20radikaliz%C3%A1cia%20sa%20t%C3%BDkala%20politiky%2C%20ale%20kres%C5%A5ansk%C3%A1%20kult%C3%BAra%20%C5%BEila%20vo%20ve%C4%BEkej%20miere%20svoj%C3%ADm%20vlastn%C3%BDm%20%C5%BEivotom.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Hanus sa ako reformista snažil hľadať styčnú plochu s rôznymi nekatolíckymi tradíciami, ideológiami a postavami, obhajoval Dostojevského, polemizoval o diele'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Hanus%20sa%20ako%20reformista%20sna%C5%BEil%20h%C4%BEada%C5%A5%20sty%C4%8Dn%C3%BA%20plochu%20s%20r%C3%B4znymi%20nekatol%C3%ADckymi%20trad%C3%ADciami%2C%20ideol%C3%B3giami%20a%20postavami%2C%20obhajoval%20Dostojevsk%C3%A9ho%2C%20polemizoval%20o%20diele%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) * „'''''Kontextom týchto úvah boli celoeurópske diskusie katolíckych intelektuálov o vyčerpanosti medzivojnového poriadku, nestabilite parlamentného modelu Weimarskej republiky, veľkej hospodárskej kríze'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kontextom%20t%C3%BDchto%20%C3%BAvah%20boli%20celoeur%C3%B3pske%20diskusie%20katol%C3%ADckych%20intelektu%C3%A1lov%20o%20vy%C4%8Derpanosti%20medzivojnov%C3%A9ho%20poriadku%2C%20nestabilite%20parlamentn%C3%A9ho%20modelu%20Weimarskej%20republiky%2C%20ve%C4%BEkej%20hospod%C3%A1rskej%20kr%C3%ADze%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/ kolegium.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183189&url=https%3A%2F%2Fkolegium.org%2Fhlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak%2F podobnosť 70 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://kolegium.org/hlinkova-avantgarda-rozhovor-samuel-trizuljak/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ladislav%20Hanus&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ladislav Hanus<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17117-24}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17117-24] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 18. marec 2026 (UTC)</div> == [[Augustín Roškoványi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&diff=8183641&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Augustín Roškoványi]]; 12:01, {{dátum|2026-03-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9168 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-17346-95|~2026-17346-95]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-17346-95|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-17346-95|príspevky]]) ''(<nowiki>vypísanie článku o Augustínovi Roskovanyim</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=8183641 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1846 ho pápež Pius IX. prijal na audiencii a obdaroval zlatým medailónom Nepoškvrneného počatia Panny Márie ako prejav uznania za'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221846%20ho%20p%C3%A1pe%C5%BE%20Pius%20IX.%20prijal%20na%20audiencii%20a%20obdaroval%20zlat%C3%BDm%20medail%C3%B3nom%20Nepo%C5%A1kvrnen%C3%A9ho%20po%C4%8Datia%20Panny%20M%C3%A1rie%20ako%20prejav%20uznania%20za%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) * „'''''Pri svojej všestrannej činnosti nezabúdal ani na miesto svojho detstva a v Rožkovanoch dal v r.1858 vybudovať kostol zasvätený sv.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20svojej%20v%C5%A1estrannej%20%C4%8Dinnosti%20nezab%C3%BAdal%20ani%20na%20miesto%20svojho%20detstva%20a%20v%20Ro%C5%BEkovanoch%20dal%20v%20r.1858%20vybudova%C5%A5%20kostol%20zasv%C3%A4ten%C3%BD%20sv.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Na podporu študentov založil v Nitre základinu štyridsaťtisíc forintov, každoročne stravoval 40 gymnazistov (okrem klerikov), založil aj základinu na pomoc'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20podporu%20%C5%A1tudentov%20zalo%C5%BEil%20v%20Nitre%20z%C3%A1kladinu%20%C5%A1tyridsa%C5%A5tis%C3%ADc%20forintov%2C%20ka%C5%BEdoro%C4%8Dne%20stravoval%2040%20gymnazistov%20%28okrem%20klerikov%29%2C%20zalo%C5%BEil%20aj%20z%C3%A1kladinu%20na%20pomoc%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]) * „'''''Jeho pastierske listy sú písané v duchu úprimnej starostlivosti o zverený ľud.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20pastierske%20listy%20s%C3%BA%20p%C3%ADsan%C3%A9%20v%20duchu%20%C3%BAprimnej%20starostlivosti%20o%20zveren%C3%BD%20%C4%BEud.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 98 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_nemethy_26?pcmeno=roskovaniaugustin knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8183641&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_nemethy_26%3Fpcmeno%3Droskovaniaugustin podobnosť 92 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=roskovaniaugustin<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=August%C3%ADn%20Ro%C5%A1kov%C3%A1nyi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Augustín Roškoványi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-17346-95}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-17346-95] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 19. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dočasná vláda francúzskej republiky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&diff=8184374&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Dočasná vláda francúzskej republiky]]; 15:01, {{dátum|2026-03-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3016 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LogoMakerAKDK|LogoMakerAKDK]] ([[Diskusia s redaktorom:LogoMakerAKDK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LogoMakerAKDK|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorené prekladom stránky „[[:cs:Special:Redirect/revision/25324048|Prozatímní vláda Francouzské republiky]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=8184374 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po oslobodení Paríža 25. augusta 1944 sa presunula späť do hlavného mesta a 9. septembra 1944 ustanovila novú vládu \"národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20osloboden%C3%AD%20Par%C3%AD%C5%BEa%2025.%20augusta%201944%20sa%20presunula%20sp%C3%A4%C5%A5%20do%20hlavn%C3%A9ho%20mesta%20a%209.%20septembra%201944%20ustanovila%20nov%C3%BA%20vl%C3%A1du%20%5C%22n%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf upn.gov.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.upn.gov.sk%2Fpublikacie_web%2Fzbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf podobnosť]), [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0000/juraj-vyboh2.358.pdf?fbclid=IwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0000%2Fjuraj-vyboh2.358.pdf%3Ffbclid%3DIwZXh0bgNhZW0CMTAAAR0cClOq5JqGBsQXLPem-SMcOHuqF9wWVTHYudJ7UPaXPp9ybKzo8MNtt7k_aem_AfNe7QwkoxqtYV55dwPdxjYBAauBnINbkwzdyB-I0iii6Nj97Vgh5s6F0Os82VDPe7blwvzAdBpbs531jUSiqdyP podobnosť]), [https://www.vhu.sk/data/files/568.pdf vhu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.vhu.sk%2Fdata%2Ffiles%2F568.pdf podobnosť]), [https://www.forumhistoriae.sk/sites/default/files/varsavske1.pdf forumhistoriae.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fwww.forumhistoriae.sk%2Fsites%2Fdefault%2Ffiles%2Fvarsavske1.pdf podobnosť]), [https://koreny.neocities.org/0007-Turzovania-1+2SV-sum2-7.pdf koreny.neocities.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8184374&url=https%3A%2F%2Fkoreny.neocities.org%2F0007-Turzovania-1%2B2SV-sum2-7.pdf podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.upn.gov.sk/publikacie_web/zbornik-zivot-v-SR-1939-45.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Do%C4%8Dasn%C3%A1%20vl%C3%A1da%20franc%C3%BAzskej%20republiky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dočasná vláda francúzskej republiky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LogoMakerAKDK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LogoMakerAKDK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:02, 20. marec 2026 (UTC)</div> == [[Chuck Norris]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&diff=8186029&oldid=8185366 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Chuck Norris]]; 21:38, {{dátum|2026-03-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19237 - 15835 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jadrovy chemik|Jadrovy chemik]] ([[Diskusia s redaktorom:Jadrovy chemik|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jadrovy chemik|príspevky]]) ''(<nowiki>+ pseudofakty a citacie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8186029 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&oldid=8185366 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď ide strašidlo spať, každú noc sa pozerá pod posteľ, či tam nie je Chuck Norris.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20ide%20stra%C5%A1idlo%20spa%C5%A5%2C%20ka%C5%BEd%C3%BA%20noc%20sa%20pozer%C3%A1%20pod%20poste%C4%BE%2C%20%C4%8Di%20tam%20nie%20je%20Chuck%20Norris.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2Fpopular%2F%3Fpage%3D3 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]), [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22147881&scrollto=first modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22147881%26scrollto%3Dfirst podobnosť 0 %]) * „'''''Chuckova brada je taká hustá, že v nej žijú tri rodiny orlov a jeden nezvestný prieskumník.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chuckova%20brada%20je%20tak%C3%A1%20hust%C3%A1%2C%20%C5%BEe%20v%20nej%20%C5%BEij%C3%BA%20tri%20rodiny%20orlov%20a%20jeden%20nezvestn%C3%BD%20prieskumn%C3%ADk.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22159601 podobnosť 0 %]), [https://www.modrykonik.sk/blog/marselay/message/na-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9/ modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblog%2Fmarselay%2Fmessage%2Fna-dobru-noc-rip-chuck-norris-napo-m1h2r9%2F podobnosť 78 %]) * „'''''Teória evolúcie neexistuje, existuje iba zoznam živočíšnych druhov, ktoré nechal Chuck Norris prežiť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Te%C3%B3ria%20evol%C3%BAcie%20neexistuje%2C%20existuje%20iba%20zoznam%20%C5%BEivo%C4%8D%C3%AD%C5%A1nych%20druhov%2C%20ktor%C3%A9%20nechal%20Chuck%20Norris%20pre%C5%BEi%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383 modrykonik.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fwww.modrykonik.sk%2Fblogs%2F%3Fhp%3D22157383 podobnosť 0 %]), [https://chuck-norris.szm.com/ chuck-norris.szm.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Fchuck-norris.szm.com%2F podobnosť 12 %]), [https://tera.poradna.net/questions/1886078-vtip-pro-odlehceni-iv tera.poradna.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8186029&url=https%3A%2F%2Ftera.poradna.net%2Fquestions%2F1886078-vtip-pro-odlehceni-iv podobnosť 12 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.modrykonik.sk/blogs/popular/?page=3, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22159601, https://www.modrykonik.sk/blogs/?hp=22157383<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chuck%20Norris&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chuck Norris<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jadrovy chemik}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jadrovy chemik] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:40, 23. marec 2026 (UTC)</div> == [[Dolný Vadičov]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&diff=8187469&oldid=8180224 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Dolný Vadičov]]; 10:18, {{dátum|2026-03-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9653 - 7345 }} }})</span> . . [[Redaktor:Miroslav Gajdoš|Miroslav Gajdoš]] ([[Diskusia s redaktorom:Miroslav Gajdoš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Miroslav Gajdoš|príspevky]]) ''(<nowiki>/* Kultúra */Zdroj Kysucké povesti</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8187469 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&oldid=8180224 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Keď sa prach rozptýlil, dedinčania uvideli na mieste, kde kedysi stála jaskyňa prekrásne lúky snežienok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ke%C4%8F%20sa%20prach%20rozpt%C3%BDlil%2C%20dedin%C4%8Dania%20uvideli%20na%20mieste%2C%20kde%20kedysi%20st%C3%A1la%20jasky%C5%88a%20prekr%C3%A1sne%20l%C3%BAky%20sne%C5%BEienok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''V úzkej doline potoka ktorý pramení za Ladoňhorou, ich zo skalnej jaskyne tajne sledoval černokňažník Ladoň.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20%C3%BAzkej%20doline%20potoka%20ktor%C3%BD%20pramen%C3%AD%20za%20Lado%C5%88horou%2C%20ich%20zo%20skalnej%20jaskyne%20tajne%20sledoval%20%C4%8Dernok%C5%88a%C5%BEn%C3%ADk%20Lado%C5%88.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … * „'''''Celá jaskyňa sa zatriasla a skalné bralo v ktorom bol Ladoň usadený sa začalo rúcať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Cel%C3%A1%20jasky%C5%88a%20sa%20zatriasla%20a%20skaln%C3%A9%20bralo%20v%20ktorom%20bol%20Lado%C5%88%20usaden%C3%BD%20sa%20za%C4%8Dalo%20r%C3%BAca%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162475294291891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162475294291891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10156193164051891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10156193164051891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), … * „'''''Dedina zosmutnela, kde hľadať taký kvet v čase, keď už aj posledné listie zhnilo na zemi.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Dedina%20zosmutnela%2C%20kde%20h%C4%BEada%C5%A5%20tak%C3%BD%20kvet%20v%20%C4%8Dase%2C%20ke%C4%8F%20u%C5%BE%20aj%20posledn%C3%A9%20listie%20zhnilo%20na%20zemi.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162476418271891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162466139766891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10162466139766891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161871285911891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161871285911891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10161976620646891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10161976620646891%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10160676360761891/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187469&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2Fturistikanasvk%2Fposts%2F10160676360761891%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/turistikanasvk/posts/10162476418271891/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Doln%C3%BD%20Vadi%C4%8Dov&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Dolný Vadičov<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Miroslav Gajdoš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Miroslav Gajdoš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:20, 26. marec 2026 (UTC)</div> == [[Zuzana Znášiková Martinková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&diff=8187891&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zuzana Znášiková Martinková]]; 15:20, {{dátum|2026-03-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1441 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:HarryDusanko|HarryDusanko]] ([[Diskusia s redaktorom:HarryDusanko|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/HarryDusanko|príspevky]]) ''(<nowiki>výroba stránky o slávnej herečke</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=8187891 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Funguje ako herečka na voľnej nohe a je možné vidieť ju v komických a dramatických rolách.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Funguje%20ako%20here%C4%8Dka%20na%20vo%C4%BEnej%20nohe%20a%20je%20mo%C5%BEn%C3%A9%20vidie%C5%A5%20ju%20v%20komick%C3%BDch%20a%20dramatick%C3%BDch%20rol%C3%A1ch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po štyridsiatke sa znova presťahovala na Slovensko, kde okrem divadla (SND, Gunagu, La Komika, Ady loď...) nanovo rozbehla svoju televíznu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20%C5%A1tyridsiatke%20sa%20znova%20pres%C5%A5ahovala%20na%20Slovensko%2C%20kde%20okrem%20divadla%20%28SND%2C%20Gunagu%2C%20La%20Komika%2C%20Ady%20lo%C4%8F...%29%20nanovo%20rozbehla%20svoju%20telev%C3%ADznu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Po návrate na Slovensko na počiatku 90. rokov sa stala dôležitou súčasťou Trnavského divadla, kde stvárnila množstvo hlavných i vedľajších'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20n%C3%A1vrate%20na%20Slovensko%20na%20po%C4%8Diatku%2090.%20rokov%20sa%20stala%20d%C3%B4le%C5%BEitou%20s%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20Trnavsk%C3%A9ho%20divadla%2C%20kde%20stv%C3%A1rnila%20mno%C5%BEstvo%20hlavn%C3%BDch%20i%20ved%C4%BEaj%C5%A1%C3%ADch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.csfd.sk/tvorca/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografia/ csfd.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.sk%2Ftvorca%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografia%2F podobnosť 0 %]), [https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/ csfd.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8187891&url=https%3A%2F%2Fwww.csfd.cz%2Ftvurce%2F357596-zuzana-martinkova-znasikova%2Fbiografie%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.csfd.cz/tvurce/357596-zuzana-martinkova-znasikova/biografie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zuzana%20Zn%C3%A1%C5%A1ikov%C3%A1%20Martinkov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zuzana Znášiková Martinková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:HarryDusanko}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom HarryDusanko] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:22, 27. marec 2026 (UTC)</div> == [[Riccardo Paternò di Montecupo]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&diff=8188254&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Riccardo Paternò di Montecupo]]; 06:12, {{dátum|2026-03-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3771 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Radoslav70|Radoslav70]] ([[Diskusia s redaktorom:Radoslav70|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Radoslav70|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Politik | Meno = Riccardo Paternò di Montecupo | Rodné meno = | Popis osoby = taliansky ekonóm a akademik | Portrét = Riccardo Paternò di Montecupo.png | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Poradie = | Úrad = Hlavný kancelár|Hlavný kancelár Maltézskeho…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=8188254 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pôsobil ako zástupca pozorovateľa misie Maltézskeho rádu pri Organizácii Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22P%C3%B4sobil%20ako%20z%C3%A1stupca%20pozorovate%C4%BEa%20misie%20Malt%C3%A9zskeho%20r%C3%A1du%20pri%20Organiz%C3%A1cii%20Spojen%C3%BDch%20n%C3%A1rodov%20pre%20v%C3%BD%C5%BEivu%20a%20po%C4%BEnohospod%C3%A1rstvo%20%28FAO%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F26362279410023100%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24770252632559127/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24770252632559127%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/9247483168595991/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F9247483168595991%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/24978708625046859/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F24978708625046859%2F podobnosť]), [https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/2984798824864488/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8188254&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fgroups%2F728142723863454%2Fposts%2F2984798824864488%2F podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/groups/728142723863454/posts/26362279410023100/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Riccardo%20Patern%C3%B2%20di%20Montecupo&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Riccardo Paternò di Montecupo<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Radoslav70}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Radoslav70] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:14, 28. marec 2026 (UTC)</div> == [[Otužovanie detí školského veku]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&diff=8189883&oldid=8154553 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Otužovanie detí školského veku]]; 19:36, {{dátum|2026-03-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15803 - 9729 }} }})</span> . . [[Redaktor:Oto Zapletal|Oto Zapletal]] ([[Diskusia s redaktorom:Oto Zapletal|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Oto Zapletal|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridaný text o mladých vodných záchranároch.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8189883 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&oldid=8154553 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Každý má svoji komfortní zónu jinde a nejdůležitější je, že děti překonaly samy sebe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ka%C5%BEd%C3%BD%20m%C3%A1%20svoji%20komfortn%C3%AD%20z%C3%B3nu%20jinde%20a%20nejd%C5%AFle%C5%BEit%C4%9Bj%C5%A1%C3%AD%20je%2C%20%C5%BEe%20d%C4%9Bti%20p%C5%99ekonaly%20samy%20sebe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) * „'''''Díky mrazivé noci se na hladině vytvořila centimetrová krusta, instruktoři si museli pomáhat sekerou.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22D%C3%ADky%20mraziv%C3%A9%20noci%20se%20na%20hladin%C4%9B%20vytvo%C5%99ila%20centimetrov%C3%A1%20krusta%2C%20instrukto%C5%99i%20si%20museli%20pom%C3%A1hat%20sekerou.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html ceskokrumlovsky.denik.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8189883&url=https%3A%2F%2Fceskokrumlovsky.denik.cz%2Fzpravy_region%2Fv-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html podobnosť 69 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ceskokrumlovsky.denik.cz/zpravy_region/v-plavkach-do-lipna-mladi-vodni-zachranari-zvladli-ledove-koupele-s-prehledem-20.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Otu%C5%BEovanie%20det%C3%AD%20%C5%A1kolsk%C3%A9ho%20veku&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Otužovanie detí školského veku<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Oto Zapletal}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Oto Zapletal] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:38, 30. marec 2026 (UTC)</div> == [[Ptolemaios VI.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&diff=8191133&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ptolemaios VI.]]; 04:04, {{dátum|2026-04-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 21240 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Panovník | meno = Ptolemaios VI. Filométor | titul = [[Faraón]] a kráľ [[Staroveký Egypt|Egypta]] | obrázok = Ptolemaeus VI.jpg | popis obrázku = Strieborná tetradrachma s portrétom Ptolemaia VI. (cca 162/161 pred Kr.) | panovanie = [[180 pred Kr.]] – [[164 pred Kr.]]<br />[[163 pred Kr.]] – [[145 pred Kr.]] | predchodca = [[Ptolemaios V.]] | nástupca = Ptolemaios VIII. Euerge…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=8191133 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jeho narodenie bolo úzko späté s náboženským kultom, čo odráža aj jeho Horovo meno, v ktorom je označovaný za \"dvojča'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jeho%20narodenie%20bolo%20%C3%BAzko%20sp%C3%A4t%C3%A9%20s%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDm%20kultom%2C%20%C4%8Do%20odr%C3%A1%C5%BEa%20aj%20jeho%20Horovo%20meno%2C%20v%20ktorom%20je%20ozna%C4%8Dovan%C3%BD%20za%20%5C%22dvoj%C4%8Da%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf zborniky.e-slovak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8191133&url=https%3A%2F%2Fzborniky.e-slovak.sk%2FSAS_42_2013.pdf podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zborniky.e-slovak.sk/SAS_42_2013.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ptolemaios%20VI.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ptolemaios VI.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 04:06, 2. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vodná nádrž pod Bukovcom]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&diff=8193265&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vodná nádrž pod Bukovcom]]; 10:48, {{dátum|2026-04-05}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4529 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne novej stránky pod názvom ,, Vodná nádrž pod Bukovcom" v rámci stránky ,, Ida (rieka)".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=8193265 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vodná nádrž Pod Bukovcom je rybárskym revírom v užívaní Slovenského rybárskeho zväzu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20Pod%20Bukovcom%20je%20ryb%C3%A1rskym%20rev%C3%ADrom%20v%20u%C5%BE%C3%ADvan%C3%AD%20Slovensk%C3%A9ho%20ryb%C3%A1rskeho%20zv%C3%A4zu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ draciastopa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fdraciastopa.sk%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 18 %]), [https://www.keturist.sk/info/vodna-nadrz-pod-bukovcom/ keturist.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.keturist.sk%2Finfo%2Fvodna-nadrz-pod-bukovcom%2F podobnosť 49 %]) * „'''''Okrem toho v okolitých bukových a zmiešaných lesoch je množstvo chodníkov a lesných cestičiek pre turistiku a cyklotúry.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Okrem%20toho%20v%20okolit%C3%BDch%20bukov%C3%BDch%20a%20zmie%C5%A1an%C3%BDch%20lesoch%20je%20mno%C5%BEstvo%20chodn%C3%ADkov%20a%20lesn%C3%BDch%20cesti%C4%8Diek%20pre%20turistiku%20a%20cyklot%C3%BAry.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/ haravara.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8193265&url=https%3A%2F%2Fwww.haravara.sk%2Fatrakcie%2Fvodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria%2F podobnosť 30 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://draciastopa.sk/vodna-nadrz-pod-bukovcom/, https://www.haravara.sk/atrakcie/vodna-nadrz-bukovec-rekreacne-stredisko-viktoria/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vodn%C3%A1%20n%C3%A1dr%C5%BE%20pod%20Bukovcom&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vodná nádrž pod Bukovcom<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:50, 5. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Pavel babušík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&diff=8194248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavel babušík]]; 23:06, {{dátum|2026-04-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3384 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:GIGN82|GIGN82]] ([[Diskusia s redaktorom:GIGN82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/GIGN82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie stránky pre prof. Ing. Pavla Babušíka CSc., Dr.h.c.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=8194248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''2003 - Animal sciences and biotechnologies faculty council, Temešvár, Rumunsko (titul Dr.h.c)'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%222003%20-%20Animal%20sciences%20and%20biotechnologies%20faculty%20council%2C%20Teme%C5%A1v%C3%A1r%2C%20Rumunsko%20%28titul%20Dr.h.c%29%22 vyhľadávanie], • zdroje: [http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449 auraclinic.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8194248&url=http%3A%2F%2Fwww.auraclinic.cz%2Fcs%2Farticle%2F%3FcatID%3D449 podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>http://www.auraclinic.cz/cs/article/?catID=449<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavel%20babu%C5%A1%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavel babušík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:GIGN82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom GIGN82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:08, 6. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Megantrop (Sangiran)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&diff=8196398&oldid=8196217 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Megantrop (Sangiran)]]; 01:35, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 33848 - 30104 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-18083-46|~2026-18083-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-18083-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-18083-46|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&oldid=8196217 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Submitted to the Faculty of Graduate Studies in Partial Fulfillment of the Requirements for the Degree of MASTER OF ARTS.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Submitted%20to%20the%20Faculty%20of%20Graduate%20Studies%20in%20Partial%20Fulfillment%20of%20the%20Requirements%20for%20the%20Degree%20of%20MASTER%20OF%20ARTS.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36 winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F36 podobnosť 0 %]), [https://www.researchgate.net/publication/46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga researchgate.net] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwww.researchgate.net%2Fpublication%2F46150317_Ucwaningo_ngesakhiwo_sangaphandle_ezinkondlweni_zika_-_EL_Mhlanga podobnosť 0 %]), [https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/2221?locale-attribute=en winnspace.uwinnipeg.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fwinnspace.uwinnipeg.ca%2Fhandle%2F10680%2F2221%3Flocale-attribute%3Den podobnosť 0 %]), [https://ucalgary.scholaris.ca/server/api/core/bitstreams/d5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6/content ucalgary.scholaris.ca] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fucalgary.scholaris.ca%2Fserver%2Fapi%2Fcore%2Fbitstreams%2Fd5a29758-e29b-46b2-bb28-723ebffa68c6%2Fcontent podobnosť 0 %]), [https://journals.rudn.ru/international-relations/article/view/14763 journals.rudn.ru] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196398&url=https%3A%2F%2Fjournals.rudn.ru%2Finternational-relations%2Farticle%2Fview%2F14763 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://winnspace.uwinnipeg.ca/handle/10680/36<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Megantrop%20%28Sangiran%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Megantrop (Sangiran)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-18083-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-18083-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:36, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Vladimír Feľbaba]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&diff=8196846&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vladimír Feľbaba]]; 23:17, {{dátum|2026-04-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3071 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PravoJeUmenie|PravoJeUmenie]] ([[Diskusia s redaktorom:PravoJeUmenie|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PravoJeUmenie|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „JUDr. Mgr. Vladimír Feľbaba je slovenský advokát, komunálny politik a bývalý viceprimátor mesta Prešov. Narodil sa 24.10.1989 v Prešove. '''Vzdelanie''' V roku 2014 absolvoval Právnickú fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde nadobudol titul Mgr. V roku 2018 úspešne zložil rigoróznu skúšku na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe a bol mu udelený titul JUDr. Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=8196846 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Absolvoval aj štúdium Politológie, a v súčasnosti je doktorandom na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Absolvoval%20aj%20%C5%A1t%C3%BAdium%20Politol%C3%B3gie%2C%20a%20v%20s%C3%BA%C4%8Dasnosti%20je%20doktorandom%20na%20Pr%C3%A1vnickej%20fakulte%20Univerzity%20Karlovej%20v%20Prahe.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/ ddadsstornala.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8196846&url=https%3A%2F%2Fddadsstornala.sk%2Faktuality%2Fadvokat-v-presove-na-rozvod%2F podobnosť 33 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://ddadsstornala.sk/aktuality/advokat-v-presove-na-rozvod/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vladim%C3%ADr%20Fe%C4%BEbaba&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vladimír Feľbaba<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PravoJeUmenie}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PravoJeUmenie] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:18, 11. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Németh Pál]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&diff=8198676&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Németh Pál]]; 11:16, {{dátum|2026-04-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2205 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Németh Gergely (Epres)|Németh Gergely (Epres)]] ([[Diskusia s redaktorom:Németh Gergely (Epres)|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Németh Gergely (Epres)|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život. Svoj život zasvätil učiteľstvu s trénerstvom. Kariéru začal ako učiteľ v Topoľníkoch, kde neskôr založil ženský hádzanársky klub. Trénerské vzdelanie získal v Bratislave a v Prahe. Hádzanú v Topoľníkoch vybudoval od nuly. V roku 1968 založil tím dorasteniek a v roku 1972 tím žien. S dorastenkami získal titul slovenského aj československého…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=8198676 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Predovšetkým sezóna 1977/78 priniesla obrovský úspech, keď ženy z Topoľníkov obsadili na finálovom turnaji Slovenského pohára druhé miesto, vďaka čomu'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Predov%C5%A1etk%C3%BDm%20sez%C3%B3na%201977%2F78%20priniesla%20obrovsk%C3%BD%20%C3%BAspech%2C%20ke%C4%8F%20%C5%BEeny%20z%20Topo%C4%BEn%C3%ADkov%20obsadili%20na%20fin%C3%A1lovom%20turnaji%20Slovensk%C3%A9ho%20poh%C3%A1ra%20druh%C3%A9%20miesto%2C%20v%C4%8Faka%20%C4%8Domu%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''Pavol Németh sa narodil v roku 1939 vo Vojtechovciach, čo je dnes časť obce Nový Život.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pavol%20N%C3%A9meth%20sa%20narodil%20v%20roku%201939%20vo%20Vojtechovciach%2C%20%C4%8Do%20je%20dnes%20%C4%8Das%C5%A5%20obce%20Nov%C3%BD%20%C5%BDivot.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]) * „'''''V sezóne 1978/79 Topoľníky postúpili do prvej československej ligy, kde štyrikrát získali striebro a dvakrát bronz.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201978%2F79%20Topo%C4%BEn%C3%ADky%20post%C3%BApili%20do%20prvej%20%C4%8Deskoslovenskej%20ligy%2C%20kde%20%C5%A1tyrikr%C3%A1t%20z%C3%ADskali%20striebro%20a%20dvakr%C3%A1t%20bronz.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sportnet.sme.sk/spravy/hadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Fhadzana-umrtie-pavol-nemeth-trener%2F podobnosť 37 %]), [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) * „'''''V sezóne 1984/85 trénoval Pavol Németh Partizánske a tešil sa z ďalšieho československého titulu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20sez%C3%B3ne%201984%2F85%20tr%C3%A9noval%20Pavol%20N%C3%A9meth%20Partiz%C3%A1nske%20a%20te%C5%A1il%20sa%20z%20%C4%8Fal%C5%A1ieho%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho%20titulu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- slovakhandball.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8198676&url=https%3A%2F%2Fwww.slovakhandball.sk%2Farticle%2Fnavzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove- podobnosť 99 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.slovakhandball.sk/article/navzdy-nas-opustil-pavol-nemeth-trenerska-legenda-a-jedna-z-najvacsich-osobnosti-hadzanej-na-zitnom-ostrove-<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A9meth%20P%C3%A1l&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Németh Pál<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Németh Gergely (Epres)}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Németh Gergely (Epres)] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:18, 15. apríl 2026 (UTC)</div> == [[František (pápež)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&diff=8199319&oldid=8199318 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[František (pápež)]]; 19:51, {{dátum|2026-04-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 180118 - 176443 }} }})</span> . . [[Redaktor:Teterqa|Teterqa]] ([[Diskusia s redaktorom:Teterqa|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Teterqa|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvořeno překladem sekce „Death“ ze stránky „[[:en:Special:Redirect/revision/1348563756|Pope Francis]]“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199319 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&oldid=8199318 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The suffering that has marked the final part of my life, I offer to the Lord, for peace in the'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20suffering%20that%20has%20marked%20the%20final%20part%20of%20my%20life%2C%20I%20offer%20to%20the%20Lord%2C%20for%20peace%20in%20the%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FFriarCesco%2Fposts%2Fpope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu%2F1244256334375001%2F podobnosť]), [https://ewtnvatican.com/articles/full-text-here-is-pope-francis-testament-5043 ewtnvatican.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fewtnvatican.com%2Farticles%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament-5043 podobnosť 30 %]), [https://www.facebook.com/usccb/posts/guided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica/1103627655140847/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fusccb%2Fposts%2Fguided-by-mary-pope-francis-found-his-final-resting-place-in-the-marian-basilica%2F1103627655140847%2F podobnosť 30 %]), [https://catholictt.org/2025/04/24/pope-francis-lived-the-beatitudes/ catholictt.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fcatholictt.org%2F2025%2F04%2F24%2Fpope-francis-lived-the-beatitudes%2F podobnosť 18 %]), [https://www.ncregister.com/cna/full-text-here-is-pope-francis-testament ncregister.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8199319&url=https%3A%2F%2Fwww.ncregister.com%2Fcna%2Ffull-text-here-is-pope-francis-testament podobnosť 30 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/FriarCesco/posts/pope-francis-requested-not-to-be-buried-at-the-vatican-where-other-popes-were-bu/1244256334375001/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Franti%C5%A1ek%20%28p%C3%A1pe%C5%BE%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>František (pápež)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Teterqa}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Teterqa] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 16. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kavej 2]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&diff=8200056&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kavej 2]]; 12:21, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4717 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Marián Tajboš|Marián Tajboš]] ([[Diskusia s redaktorom:Marián Tajboš|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Marián Tajboš|príspevky]]) ''(<nowiki>Zdroje</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=8200056 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Jedna z nich sa zaoberá svojím pôsobením a existenciou v novej rodine, vzťahom so svojimi rodičmi a priateľmi – svojím'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Jedna%20z%20nich%20sa%20zaober%C3%A1%20svoj%C3%ADm%20p%C3%B4soben%C3%ADm%20a%20existenciou%20v%20novej%20rodine%2C%20vz%C5%A5ahom%20so%20svojimi%20rodi%C4%8Dmi%20a%20priate%C4%BEmi%20%E2%80%93%20svoj%C3%ADm%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]), [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/page/8/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fpage%2F8%2F podobnosť 33 %]) * „'''''Všetko je podané s nadľahčenou, humornou formou, čo dodáva príbehu sviežosť a ľahkosť.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%C5%A1etko%20je%20podan%C3%A9%20s%20nad%C4%BEah%C4%8Denou%2C%20humornou%20formou%2C%20%C4%8Do%20dod%C3%A1va%20pr%C3%ADbehu%20svie%C5%BEos%C5%A5%20a%20%C4%BEahkos%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=2&x_id=16334 registracia.avf.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fregistracia.avf.sk%2Fformular_statistiky.php%3Fx_krok%3D2%26x_id%3D16334 podobnosť 37 %]), [https://sfu.sk/filmy/kavej-2/ sfu.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200056&url=https%3A%2F%2Fsfu.sk%2Ffilmy%2Fkavej-2%2F podobnosť 39 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://sfu.sk/filmy/kavej-2/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kavej%202&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kavej 2<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Marián Tajboš}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Marián Tajboš] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:22, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Ana Kalandadze]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&diff=8200301&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ana Kalandadze]]; 21:15, {{dátum|2026-04-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3511 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Jetam2|príspevky]]) ''(<nowiki>nový, 1543, 070/100 WD</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=8200301 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Jej poetický štýl sa vyznačuje jednoduchosťou a harmonickou formou, do gruzínskej poézie 20. stor.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Jej%20poetick%C3%BD%20%C5%A1t%C3%BDl%20sa%20vyzna%C4%8Duje%20jednoduchos%C5%A5ou%20a%20harmonickou%20formou%2C%20do%20gruz%C3%ADnskej%20po%C3%A9zie%2020.%20stor.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana beliana.sav.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8200301&url=https%3A%2F%2Fbeliana.sav.sk%2Fheslo%2Fkalandadzeova-ana podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://beliana.sav.sk/heslo/kalandadzeova-ana<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ana%20Kalandadze&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ana Kalandadze<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Jetam2}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Jetam2] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 21:16, 18. apríl 2026 (UTC)</div> == [[PLURAL ateliér]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&diff=8201815&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[PLURAL ateliér]]; 12:02, {{dátum|2026-04-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3605 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Khkhkh1818|Khkhkh1818]] ([[Diskusia s redaktorom:Khkhkh1818|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Khkhkh1818|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorila som stránku</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=8201815 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1. miesto v súťaži Obnova Námestia SNP a Parku J. A. Baťu v Partizánskom 2021'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221.%20miesto%20v%20s%C3%BA%C5%A5a%C5%BEi%20Obnova%20N%C3%A1mestia%20SNP%20a%20Parku%20J.%20A.%20Ba%C5%A5u%20v%20Partiz%C3%A1nskom%202021%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.obstarame.sk/malacky obstarame.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8201815&url=https%3A%2F%2Fwww.obstarame.sk%2Fmalacky podobnosť 26 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.obstarame.sk/malacky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=PLURAL%20ateli%C3%A9r&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>PLURAL ateliér<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Khkhkh1818}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Khkhkh1818] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:04, 22. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Chmelovica]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&diff=8204156&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Chmelovica]]; 10:11, {{dátum|2026-04-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4785 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25699-22|~2026-25699-22]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25699-22|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25699-22|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „ Poki je <mark>populárna globálna platforma ponúkajúca tisíce bezplatných online hier, ktoré môžete hrať priamo v prehliadači bez nutnosti sťahovania alebo inštalácie</mark>. <ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Oh Yes Oh No|url=https://doi.org/10.5040/9781350368583.00000017|periodikum=Oh Yes Oh No|dátum=2019|dátum prístupu=2026-04-27|doi=10.5040/9781350368583.00000017|meno=Louise|priezvisko=Orwin}}</ref> Tu sú hlavné možnosti, ktoré sa p…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=8204156 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Wikipedia Wikipedia is a free online encyclopedia, created and edited by volunteers around the world and hosted by the Wikimedia'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Wikipedia%20Wikipedia%20is%20a%20free%20online%20encyclopedia%2C%20created%20and%20edited%20by%20volunteers%20around%20the%20world%20and%20hosted%20by%20the%20Wikimedia%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://cillickandsmith.com/resources/ cillickandsmith.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fcillickandsmith.com%2Fresources%2F podobnosť 15 %]), [https://www.arendale.org/curriculum-sources arendale.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.arendale.org%2Fcurriculum-sources podobnosť 15 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-glitch-meaning-etymology-synonyms-and-usage%2F podobnosť 15 %]), [https://github.com/nm0i/searx-cli github.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fgithub.com%2Fnm0i%2Fsearx-cli podobnosť 14 %]), [https://www.chatsifieds.com/learn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms/ chatsifieds.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8204156&url=https%3A%2F%2Fwww.chatsifieds.com%2Flearn-palimpsest-meaning-etymology-synonyms%2F podobnosť 15 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://cillickandsmith.com/resources/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chmelovica&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Chmelovica<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25699-22}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25699-22] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:12, 27. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8206246&oldid=8180701 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 17:05, {{dátum|2026-04-30}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 26565 - 23440 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie MEDELÍN</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8206246 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8180701 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Prvá fáza prebehla v piatok minulého týždňa na východnom Slovensku, konkrétne v Prešovskom a Košickom kraji, v mestách Prešov, Gelnica'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prv%C3%A1%20f%C3%A1za%20prebehla%20v%20piatok%20minul%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20na%20v%C3%BDchodnom%20Slovensku%2C%20konkr%C3%A9tne%20v%20Pre%C5%A1ovskom%20a%20Ko%C5%A1ickom%20kraji%2C%20v%20mest%C3%A1ch%20Pre%C5%A1ov%2C%20Gelnica%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F-protidrogov%25C3%25A1-akcia-medel%25C3%25ADn-pol%25C3%25ADcia-zadr%25C5%25BEala-12-os%25C3%25B4b-a-obvinila-8-os%25C3%25B4b-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-p%2F1401287712036793%2F podobnosť]), [https://www.trencinak.sk/clanky/12148/pri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan trencinak.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.trencinak.sk%2Fclanky%2F12148%2Fpri-akcii-medelin-policia-rozbila-drogovu-siet-na-jej-cele-mal-stat-puchovcan podobnosť 43 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/pozv%C3%A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%C4%8Dov-pol%C3%ADcia-a-%C4%8Fal%C5%A1ie-zlo%C5%BEky-v-akcii-u%C5%BE-t%C3%BAto-sobotupo/2585374391492767/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpozv%25C3%25A1nka-pre-deti-a-ich-rodi%25C4%258Dov-pol%25C3%25ADcia-a-%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-zlo%25C5%25BEky-v-akcii-u%25C5%25BE-t%25C3%25BAto-sobotupo%2F2585374391492767%2F podobnosť 43 %]), [https://www.seredonline.sk/2026/04/30/protidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila/ seredonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.seredonline.sk%2F2026%2F04%2F30%2Fprotidrogova-akcia-medelin-policia-zadrzala-12-osob-a-z-toho-8-osob-obvinila%2F podobnosť 63 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/enviropol%C3%ADcia-obvinila-mu%C5%BEa-ktor%C3%BD-v-bratislave-neleg%C3%A1lne-vyr%C3%BAbal-stromyvy%C5%A1etrova/795799852585585/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206246&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fenviropol%25C3%25ADcia-obvinila-mu%25C5%25BEa-ktor%25C3%25BD-v-bratislave-neleg%25C3%25A1lne-vyr%25C3%25BAbal-stromyvy%25C5%25A1etrova%2F795799852585585%2F podobnosť 63 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/-protidrogov%C3%A1-akcia-medel%C3%ADn-pol%C3%ADcia-zadr%C5%BEala-12-os%C3%B4b-a-obvinila-8-os%C3%B4b-n%C3%A1rodn%C3%A1-p/1401287712036793/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:06, 30. apríl 2026 (UTC)</div> == [[Kybernetická bezpečnosť]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&diff=8206840&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kybernetická bezpečnosť]]; 18:40, {{dátum|2026-05-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 19517 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Archetyper|Archetyper]] ([[Diskusia s redaktorom:Archetyper|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Archetyper|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie článku o kybernetickej bezpečnosti; doplnená definícia, vývoj, základné princípy, oblasti bezpečnosti, hrozby, opatrenia, štandardy, právny rámec EÚ a SR, inštitúcie, vzdelávanie, súkromie, kritika a referencie.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=8206840 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''ISO/IEC 27002:2022 – Information security, cybersecurity and privacy protection — Information security controls [online].'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22ISO%2FIEC%2027002%3A2022%20%E2%80%93%20Information%20security%2C%20cybersecurity%20and%20privacy%20protection%20%E2%80%94%20Information%20security%20controls%20%5Bonline%5D.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336 mdpi.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8206840&url=https%3A%2F%2Fwww.mdpi.com%2F2078-2489%2F16%2F5%2F336 podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mdpi.com/2078-2489/16/5/336<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kybernetick%C3%A1%20bezpe%C4%8Dnos%C5%A5&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kybernetická bezpečnosť<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Archetyper}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Archetyper] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:42, 1. máj 2026 (UTC)</div> == [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&diff=8207544&oldid=8207415 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Proces so skupinou Albert Púčik a spol.]]; 06:58, {{dátum|2026-05-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32999 - 31445 }} }})</span> . . [[Redaktor:Martingazak|Martingazak]] ([[Diskusia s redaktorom:Martingazak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Martingazak|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207544 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&oldid=8207415 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Štátne vyznamenania by mali dostávať ľudia, ktorých životný príbeh nemôže vyvolať spor o to, či slúžili demokracii.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%A0t%C3%A1tne%20vyznamenania%20by%20mali%20dost%C3%A1va%C5%A5%20%C4%BEudia%2C%20ktor%C3%BDch%20%C5%BEivotn%C3%BD%20pr%C3%ADbeh%20nem%C3%B4%C5%BEe%20vyvola%C5%A5%20spor%20o%20to%2C%20%C4%8Di%20sl%C3%BA%C5%BEili%20demokracii.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu postoj.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fwww.postoj.sk%2F106139%2Fprezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu podobnosť 25 %]), [https://dennikn.sk/minuta/2854685/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2Fminuta%2F2854685%2F podobnosť 35 %]), [https://standard.sk/207093/prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny standard.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fstandard.sk%2F207093%2Fprezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie-ich-odkaz-je-podla-nej-sporny podobnosť 32 %]), [https://dennikn.sk/2859091/nositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F2859091%2Fnositelia-statneho-vyznamenania-prezidentke-je-dobre-ze-ste-sa-ospravedlnili-anketa%2F podobnosť 39 %]), [https://tvnoviny.sk/domace/clanok/175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie tvnoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8207544&url=https%3A%2F%2Ftvnoviny.sk%2Fdomace%2Fclanok%2F175447-prezidentka-priznala-chybu-pri-vyznamenaniach-clenov-bielej-legie podobnosť 32 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.postoj.sk/106139/prezidentka-tvrdi-ze-spravila-chybu<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Proces%20so%20skupinou%20Albert%20P%C3%BA%C4%8Dik%20a%20spol.&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Proces so skupinou Albert Púčik a spol.<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Martingazak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Martingazak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 07:00, 3. máj 2026 (UTC)</div> == [[Melissa Mandy Marušková]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&diff=8209745&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Melissa Mandy Marušková]]; 17:34, {{dátum|2026-05-06}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1040 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-27604-82|~2026-27604-82]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-27604-82|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-27604-82|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „Melissa Mandy Marušková je rocková speváčka a multiinštrumentalistka. Od roku 2022 a prináša energickú zmes rocku a pop rocku pre široké publikum. Hudbe sa venuje od útleho veku a má za sebou úspechy v muzikáloch a televíznych reláciách. Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok. Repertoár obsahuje nielen vlastné skladby, al…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=8209745 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ovláda viacero nástrojov, vrátane gitary, basgitary, bicích a kláves, čo jej umožňuje flexibilne dotvárať zvuk kapely a prinášať jedinečný zážitok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ovl%C3%A1da%20viacero%20n%C3%A1strojov%2C%20vr%C3%A1tane%20gitary%2C%20basgitary%2C%20bic%C3%ADch%20a%20kl%C3%A1ves%2C%20%C4%8Do%20jej%20umo%C5%BE%C5%88uje%20flexibilne%20dotv%C3%A1ra%C5%A5%20zvuk%20kapely%20a%20prin%C3%A1%C5%A1a%C5%A5%20jedine%C4%8Dn%C3%BD%20z%C3%A1%C5%BEitok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/ rockon.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fwww.rockon.sk%2Fv-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky%2F podobnosť 87 %]), [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa Mandy Crew vystupovala na festivaloch ako Lodenica, Topfest, Grape Festival a Summerfest.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20Mandy%20Crew%20vystupovala%20na%20festivaloch%20ako%20Lodenica%2C%20Topfest%2C%20Grape%20Festival%20a%20Summerfest.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) * „'''''Melissa má za sebou spoluprácu s etablovanými umelcami vrátane Paľa Drapáka, pre ktorého bola predskokankou, a amerického rockového hudobníka Leona'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Melissa%20m%C3%A1%20za%20sebou%20spolupr%C3%A1cu%20s%20etablovan%C3%BDmi%20umelcami%20vr%C3%A1tane%20Pa%C4%BEa%20Drap%C3%A1ka%2C%20pre%20ktor%C3%A9ho%20bola%20predskokankou%2C%20a%20americk%C3%A9ho%20rockov%C3%A9ho%20hudobn%C3%ADka%20Leona%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56 daisygroup.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8209745&url=https%3A%2F%2Fdaisygroup.sk%2Fsk%2Fumelci%2Fdetail%2Fmelissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07%2F56 podobnosť 94 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.rockon.sk/v-ziari-nad-hronom-10-maja-vystupia-antares-melissa-mandy-ci-etanol-majovy-angelus-feline-pomoze-miestnemu-oz-sos-macky/, https://daisygroup.sk/sk/umelci/detail/melissa-mandy-maruskova-16-06-2025-13-49-07/56<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Melissa%20Mandy%20Maru%C5%A1kov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Melissa Mandy Marušková<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-27604-82}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-27604-82] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:36, 6. máj 2026 (UTC)</div> == [[Eurovision Song Contest 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&diff=8210052&oldid=8209561 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Eurovision Song Contest 2026]]; 08:32, {{dátum|2026-05-07}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40378 - 25457 }} }})</span> . . [[Redaktor:KormiSK|KormiSK]] ([[Diskusia s redaktorom:KormiSK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/KormiSK|príspevky]]) ''(<nowiki>+ poradie v semifinale</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8210052 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&oldid=8209561 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Vo finále bude hlasovať všetkých 36 krajín prostredníctvom online hlasovania a odbornej poroty a taktiež všetky nezúčastnené krajiny ako \"zvyšok'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Vo%20fin%C3%A1le%20bude%20hlasova%C5%A5%20v%C5%A1etk%C3%BDch%2036%20kraj%C3%ADn%20prostredn%C3%ADctvom%20online%20hlasovania%20a%20odbornej%20poroty%20a%20taktie%C5%BE%20v%C5%A1etky%20nez%C3%BA%C4%8Dastnen%C3%A9%20krajiny%20ako%20%5C%22zvy%C5%A1ok%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf namestovo.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.namestovo.sk%2Fuploads%2Ffck%2Ffile%2FMsZ%2F2022%2F18.%2520m%25C3%25A1j%2FKRONIKA%25202020-na%2520web.pdf podobnosť]), [https://nitra.sk/wp-content/uploads/2025/07/Kronika-Nitry-2014.pdf nitra.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fnitra.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2025%2F07%2FKronika-Nitry-2014.pdf podobnosť]), [https://www.scribd.com/document/711924371/Palko-Vladimir-Levy-Prichadzaju scribd.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8210052&url=https%3A%2F%2Fwww.scribd.com%2Fdocument%2F711924371%2FPalko-Vladimir-Levy-Prichadzaju podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.namestovo.sk/uploads/fck/file/MsZ/2022/18.%20m%C3%A1j/KRONIKA%202020-na%20web.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Eurovision%20Song%20Contest%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Eurovision Song Contest 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:KormiSK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom KormiSK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:34, 7. máj 2026 (UTC)</div> == [[Josef Grus (1893)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&diff=8214220&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Josef Grus (1893)]]; 12:36, {{dátum|2026-05-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1861 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-29303-46|~2026-29303-46]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-29303-46|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-29303-46|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „<ref>'''Josef Grus''' (19. října 1893, Pardubice Zelené Předměstí – 19. března 1972, Praha) byl český architekt, malíř a pedagog. Život Josef Grus se narodil v Pardubicích-Zeleném Předměstí v rodině úředníka pardubické spořitelny Víta Gruse a jeho ženy Anně rodem Potěšilové. Josef vyrůstal ještě s dvěma bratry, starším Jaroslavem a mladším Vítem, kteří projevovali obdobné výtvarné nadání. Během první světové vál…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=8214220 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''1955 Dodatky ke slovníku československých výtvarných umělců, Státní nakladatelství krásné literatury, hudby a umění, n.p.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%221955%20Dodatky%20ke%20slovn%C3%ADku%20%C4%8Deskoslovensk%C3%BDch%20v%C3%BDtvarn%C3%BDch%20um%C4%9Blc%C5%AF%2C%20St%C3%A1tn%C3%AD%20nakladatelstv%C3%AD%20kr%C3%A1sn%C3%A9%20literatury%2C%20hudby%20a%20um%C4%9Bn%C3%AD%2C%20n.p.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F9232%2Fstare-hradiste-holoubek-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/7931/prvni-obili-statu-koukolsky-jindrich prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F7931%2Fprvni-obili-statu-koukolsky-jindrich podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/14058/secska-prehrada-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F14058%2Fsecska-prehrada-havel-vladimir podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/12479/cise-kaspar-ladislav-josef prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F12479%2Fcise-kaspar-ladislav-josef podobnosť 0 %]), [https://www.prodej-obrazy.eu/p/11822/mandele-havel-vladimir prodej-obrazy.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8214220&url=https%3A%2F%2Fwww.prodej-obrazy.eu%2Fp%2F11822%2Fmandele-havel-vladimir podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.prodej-obrazy.eu/p/9232/stare-hradiste-holoubek-josef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Josef%20Grus%20%281893%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Josef Grus (1893)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-29303-46}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-29303-46] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:38, 15. máj 2026 (UTC)</div> == [[Pavol Naď]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&diff=8215248&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Pavol Naď]]; 09:15, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4197 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Osobnosť | Meno = Pavol Naď | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský sudca, prvý predseda Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky | Portrét = Pavol Naď (2026-05-10).jpg | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Pavol Naď v máji 2026 | Dátum narodenia = [[1962]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} --> | Miesto narodenia = | Dátum úmrtia…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=8215248 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V rokoch 2013 až 2016 bol členom disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20rokoch%202013%20a%C5%BE%202016%20bol%20%C4%8Dlenom%20disciplin%C3%A1rneho%20sen%C3%A1tu%20Najvy%C5%A1%C5%A1ieho%20s%C3%BAdu%20Slovenskej%20republiky.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.nssud.sk/sudcovia/ nssud.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215248&url=https%3A%2F%2Fwww.nssud.sk%2Fsudcovia%2F podobnosť 18 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.nssud.sk/sudcovia/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pavol%20Na%C4%8F&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Pavol Naď<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:16, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&diff=8215630&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vojna za nezávislosť Východného Timoru]]; 18:19, {{dátum|2026-05-17}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14993 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LoverofBattle12|LoverofBattle12]] ([[Diskusia s redaktorom:LoverofBattle12|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LoverofBattle12|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie úplne nového článku pod názvom ,, Vojna za nezávislosť Východného Timoru" v rámci stránky ,, Zoznam vojen" a ,, Zoznam konfliktov v Ázii".</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=8215630 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Osobitný význam mali dodávky turbovrtuľových útočných lietadiel Rockwell OV-10 Bronco, špeciálne navrhnutých na operácie proti partizánom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Osobitn%C3%BD%20v%C3%BDznam%20mali%20dod%C3%A1vky%20turbovrtu%C4%BEov%C3%BDch%20%C3%BAto%C4%8Dn%C3%BDch%20lietadiel%20Rockwell%20OV-10%20Bronco%2C%20%C5%A1peci%C3%A1lne%20navrhnut%C3%BDch%20na%20oper%C3%A1cie%20proti%20partiz%C3%A1nom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/ christianitas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8215630&url=https%3A%2F%2Fchristianitas.sk%2Fvychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://christianitas.sk/vychodny-timor-katolicka-krajina-medzi-dravymi-vlkmi/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vojna%20za%20nez%C3%A1vislos%C5%A5%20V%C3%BDchodn%C3%A9ho%20Timoru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vojna za nezávislosť Východného Timoru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LoverofBattle12}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LoverofBattle12] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:20, 17. máj 2026 (UTC)</div> == [[B-S 10 Tři hranice]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&diff=8217208&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[B-S 10 Tři hranice]]; 17:57, {{dátum|2026-05-20}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 1321 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TeodS|TeodS]] ([[Diskusia s redaktorom:TeodS|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TeodS|príspevky]]) ''(<nowiki>Nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=8217208 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súčasťou obrany bol aj systém na vhadzovanie granátov do miest mimo zorného poľa obrancov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BA%C4%8Das%C5%A5ou%20obrany%20bol%20aj%20syst%C3%A9m%20na%20vhadzovanie%20gran%C3%A1tov%20do%20miest%20mimo%20zorn%C3%A9ho%20po%C4%BEa%20obrancov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) * „'''''Bunker mal neskôr nainštalovanú vzduchotechniku so šliapacím mechanizmom, na princípe bicykla s kapacitou výmeny vzduchu 800m3/h.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bunker%20mal%20nesk%C3%B4r%20nain%C5%A1talovan%C3%BA%20vzduchotechniku%20so%20%C5%A1liapac%C3%ADm%20mechanizmom%2C%20na%20princ%C3%ADpe%20bicykla%20s%20kapacitou%20v%C3%BDmeny%20vzduchu%20800m3%2Fh.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10 toito.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217208&url=https%3A%2F%2Fwww.toito.sk%2Fprojekty%2F2024%2F6%2F5%2Fb-s-10 podobnosť 38 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.toito.sk/projekty/2024/6/5/b-s-10<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=B-S%2010%20T%C5%99i%20hranice&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>B-S 10 Tři hranice<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TeodS}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TeodS] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:58, 20. máj 2026 (UTC)</div> == [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&diff=8217375&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Zbierka zákonov a nariadení štátu československého]]; 03:38, {{dátum|2026-05-21}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9024 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Lišiak|Lišiak]] ([[Diskusia s redaktorom:Lišiak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Lišiak|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{pracuje sa}} '''Zbierka zákonov a nariadení štátu československého''', skratka '''Sb. z. a n.''' ({{ces|''Sbírka zákonů a nařízení státu československého''}}, dobový slovenský zápis ''Sbierka zákonov a nariadení štátu československého'') bola zbierka zákonov [[Prvá česko-slovenská republika|Československej republiky]] (ČSR){{#tag:ref|Hoci už [[Washingtonská deklarácia]] zo 16. októbra 1918 sa o Československu zmieňovala ak…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=8217375 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Papers Relating to the Foreign Relations of the United States, 1918, Supplement 1, The World War.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Papers%20Relating%20to%20the%20Foreign%20Relations%20of%20the%20United%20States%2C%201918%2C%20Supplement%201%2C%20The%20World%20War.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01 podobnosť 0 %]), [https://text-message.blogs.archives.gov/2018/11/09/the-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918/ text-message.blogs.archives.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Ftext-message.blogs.archives.gov%2F2018%2F11%2F09%2Fthe-11th-hour-of-the-11th-day-of-the-11th-month-1918%2F podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d340 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd340 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d206 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd206 podobnosť 0 %]), [https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01/d326 history.state.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217375&url=https%3A%2F%2Fhistory.state.gov%2Fhistoricaldocuments%2Ffrus1918Supp01v01%2Fd326 podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://history.state.gov/historicaldocuments/frus1918Supp01v01<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Zbierka%20z%C3%A1konov%20a%20nariaden%C3%AD%20%C5%A1t%C3%A1tu%20%C4%8Deskoslovensk%C3%A9ho&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Zbierka zákonov a nariadení štátu československého<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Lišiak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Lišiak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 03:40, 21. máj 2026 (UTC)</div> == [[Challenger (hlbočina)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&diff=8217887&oldid=8217878 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Challenger (hlbočina)]]; 00:56, {{dátum|2026-05-22}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9768 - 7352 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-25835-64|~2026-25835-64]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-25835-64|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-25835-64|príspevky]]) ''(<nowiki>presun z článku Mariánska priekopa</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217887 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&oldid=8217878 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola prvýkrát objavená v roku 1951 Britskou výskumnou loďou Challenger II, ktorá dala názov najhlbšej časti priekopy – Challengerskej priehlbiny.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20prv%C3%BDkr%C3%A1t%20objaven%C3%A1%20v%20roku%201951%20Britskou%20v%C3%BDskumnou%20lo%C4%8Fou%20Challenger%20II%2C%20ktor%C3%A1%20dala%20n%C3%A1zov%20najhlb%C5%A1ej%20%C4%8Dasti%20priekopy%20%E2%80%93%20Challengerskej%20priehlbiny.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372 referaty.aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Freferaty.aktuality.sk%2Fmarianska-priekopa%2Freferat-26372 podobnosť 45 %]), [https://www.topdesat.sk/2023/11/11/kamienok-na-dno-marianskej-priekopy/ topdesat.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.topdesat.sk%2F2023%2F11%2F11%2Fkamienok-na-dno-marianskej-priekopy%2F podobnosť 26 %]), [https://www.slideserve.com/kacy/obsah slideserve.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8217887&url=https%3A%2F%2Fwww.slideserve.com%2Fkacy%2Fobsah podobnosť 19 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://referaty.aktuality.sk/marianska-priekopa/referat-26372<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Challenger%20%28hlbo%C4%8Dina%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Challenger (hlbočina)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-25835-64}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-25835-64] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 00:58, 22. máj 2026 (UTC)</div> == [[Folklórny festival Východná]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&diff=8219941&oldid=8070355 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Folklórny festival Východná]]; 06:55, {{dátum|2026-05-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 28343 - 14078 }} }})</span> . . [[Redaktor:Nockaba|Nockaba]] ([[Diskusia s redaktorom:Nockaba|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Nockaba|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridané informácie o leitmotívoch jednotlivých ročníkov od roku 2019 až po súčasnosť. Aktualizovaný ročník festivalu a termín konania festivalu</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8219941 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&oldid=8070355 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Folklórny festival Východná 2021 bude mať vzhľadom na novú, po desaťročia nepoznanú situáciu aj novú formu: bude prebiehať v online'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1%202021%20bude%20ma%C5%A5%20vzh%C4%BEadom%20na%20nov%C3%BA%2C%20po%20desa%C5%A5ro%C4%8Dia%20nepoznan%C3%BA%20situ%C3%A1ciu%20aj%20nov%C3%BA%20formu%3A%20bude%20prebieha%C5%A5%20v%20online%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2021// festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2021%2F%2F podobnosť 79 %]) * „'''''Medzigeneračný pohyb, myšlienkový pohyb, ale i názorový pohyb dostanú rovnako veľký priestor ako reálny pohyb na javisku, v hľadisku a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Medzigenera%C4%8Dn%C3%BD%20pohyb%2C%20my%C5%A1lienkov%C3%BD%20pohyb%2C%20ale%20i%20n%C3%A1zorov%C3%BD%20pohyb%20dostan%C3%BA%20rovnako%20ve%C4%BEk%C3%BD%20priestor%20ako%20re%C3%A1lny%20pohyb%20na%20javisku%2C%20v%20h%C4%BEadisku%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Chceme podčiarknuť význam a krásu ľudového umenia vo všetkých jeho podobách i jeho životodarnosť a schopnosť prispôsobiť sa novým podmienkam'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Chceme%20pod%C4%8Diarknu%C5%A5%20v%C3%BDznam%20a%20kr%C3%A1su%20%C4%BEudov%C3%A9ho%20umenia%20vo%20v%C5%A1etk%C3%BDch%20jeho%20podob%C3%A1ch%20i%20jeho%20%C5%BEivotodarnos%C5%A5%20a%20schopnos%C5%A5%20prisp%C3%B4sobi%C5%A5%20sa%20nov%C3%BDm%20podmienkam%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2024/novinky/ffv2024-ts-20231207/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2Fnovinky%2Fffv2024-ts-20231207%2F podobnosť 58 %]), [https://festivalvychodna.sk/2024/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2024%2F podobnosť 90 %]) * „'''''Skláňali chrbty na roliach, odchádzali za oceán, aby tam našli záchranu pred biedou, vracali sa a investovali do vlastného kúska'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Skl%C3%A1%C5%88ali%20chrbty%20na%20roliach%2C%20odch%C3%A1dzali%20za%20oce%C3%A1n%2C%20aby%20tam%20na%C5%A1li%20z%C3%A1chranu%20pred%20biedou%2C%20vracali%20sa%20a%20investovali%20do%20vlastn%C3%A9ho%20k%C3%BAska%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://festivalvychodna.sk/2023/ festivalvychodna.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8219941&url=https%3A%2F%2Ffestivalvychodna.sk%2F2023%2F podobnosť 83 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://festivalvychodna.sk/2021//, https://festivalvychodna.sk/2024/, https://festivalvychodna.sk/2023/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Folkl%C3%B3rny%20festival%20V%C3%BDchodn%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Folklórny festival Východná<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Nockaba}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Nockaba] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 06:56, 26. máj 2026 (UTC)</div> == [[De natura rerum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&diff=8220491&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[De natura rerum]]; 12:06, {{dátum|2026-05-27}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 11572 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Wiliamblake23|Wiliamblake23]] ([[Diskusia s redaktorom:Wiliamblake23|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Wiliamblake23|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „== ''De natura rerum'' == ''De natura rerum'' je stredoveké encyklopedické dielo napísané flámskym rímskokatolíckym kňazom, členom dominikánskeho rádu Tomášom z Cantimpré (latinsky: ''Thomas Cantimpratensis'' alebo ''Cantipratensis''). Ide o autorovo najúspešnejšie dielo, čo dokladá mnoho opisov a skutočnosť, že sa stalo inšpiráciou pre ďalšie encyklopedické diela. V prológu k svojmu dielu uvádza, že práca na ňom mu trvala takmer 15…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=8220491 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Fenomén monštruozity v bohemikálnom korpuse diela \"De natura rerum\" Tomáša z Cantimpré.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Fenom%C3%A9n%20mon%C5%A1truozity%20v%20bohemik%C3%A1lnom%20korpuse%20diela%20%5C%22De%20natura%20rerum%5C%22%20Tom%C3%A1%C5%A1a%20z%20Cantimpr%C3%A9.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340 dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340 podobnosť 7 %]), [https://dspace.cuni.cz/bitstream/handle/20.500.11956/205340/130441144.pdf?sequence=1&isAllowed=y dspace.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220491&url=https%3A%2F%2Fdspace.cuni.cz%2Fbitstream%2Fhandle%2F20.500.11956%2F205340%2F130441144.pdf%3Fsequence%3D1%26isAllowed%3Dy podobnosť 95 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/205340<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=De%20natura%20rerum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>De natura rerum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Wiliamblake23}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Wiliamblake23] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:08, 27. máj 2026 (UTC)</div> == [[Tribúna slávy (Niké liga)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&diff=8220979&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Tribúna slávy (Niké liga)]]; 08:14, {{dátum|2026-05-28}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4495 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:PeterKLK|PeterKLK]] ([[Diskusia s redaktorom:PeterKLK|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/PeterKLK|príspevky]]) ''(<nowiki>aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=8220979 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''\"Chceme takto najmä poďakovať významným osobnostiam, ktoré v našej lige zanechali výraznú stopu.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%5C%22Chceme%20takto%20najm%C3%A4%20po%C4%8Fakova%C5%A5%20v%C3%BDznamn%C3%BDm%20osobnostiam%2C%20ktor%C3%A9%20v%20na%C5%A1ej%20lige%20zanechali%20v%C3%BDrazn%C3%BA%20stopu.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/ futbalsfz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffutbalsfz.sk%2Ffl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti%2F podobnosť 25 %]), [https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023/ sportnet.sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fsportnet.sme.sk%2Fspravy%2Ffutbal-ocenenie-jedenastka-sezony-fortuna-liga-2022-2023%2F podobnosť 25 %]), [http://www.fanklubfutbalsvk.sk/category/zaujimavosti/ fanklubfutbalsvk.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=http%3A%2F%2Fwww.fanklubfutbalsvk.sk%2Fcategory%2Fzaujimavosti%2F podobnosť 25 %]), [https://cloud-d.edupage.org/cloud/vs_2023-24.pdf?z%3AzlqjKCYYlv8axWxPD%2Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm cloud-d.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Fcloud-d.edupage.org%2Fcloud%2Fvs_2023-24.pdf%3Fz%253AzlqjKCYYlv8axWxPD%252Fw82J7hvL6atyFkh3FMovuyajZKQ8eq3S9dtyz0nUqFnIzm podobnosť 25 %]), [https://fphil.uniba.sk/fileadmin/fif/katedry_pracoviska/kksf/kf/Ideologia_-_zbornik/Ideologia_v_premenach_casu_2018.pdf fphil.uniba.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8220979&url=https%3A%2F%2Ffphil.uniba.sk%2Ffileadmin%2Ffif%2Fkatedry_pracoviska%2Fkksf%2Fkf%2FIdeologia_-_zbornik%2FIdeologia_v_premenach_casu_2018.pdf podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://futbalsfz.sk/fl-weiss-ml-obhajil-cenu-pre-najlepsieho-hraca-v-najlepsej-jedenastke-aj-dalsi-reprezentanti/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Trib%C3%BAna%20sl%C3%A1vy%20%28Nik%C3%A9%20liga%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Tribúna slávy (Niké liga)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:PeterKLK}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom PeterKLK] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:16, 28. máj 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8225864&oldid=8214710 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:13, {{dátum|2026-05-29}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 34412 - 31284 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie APUS</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8225864 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8214710 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Následne ich mala prechovávať na rôznych miestach a distribuovať viacerým odberateľom, predovšetkým v rámci Bratislavského kraja.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1sledne%20ich%20mala%20prechov%C3%A1va%C5%A5%20na%20r%C3%B4znych%20miestach%20a%20distribuova%C5%A5%20viacer%C3%BDm%20odberate%C4%BEom%2C%20predov%C5%A1etk%C3%BDm%20v%20r%C3%A1mci%20Bratislavsk%C3%A9ho%20kraja.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Ffoto-z-akcie-apus-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-zasahuje-v-pr%25C3%25ADpade-anabol%25C3%25ADkpr%25C3%25ADsl%2F1425569752941922%2F podobnosť]), [https://www.teraz.sk/slovensko/policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom/966278-clanok.html teraz.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.teraz.sk%2Fslovensko%2Fpolicia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom%2F966278-clanok.html podobnosť 40 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=tl_PH facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dtl_PH podobnosť 40 %]), [https://hn24.hnonline.sk/hn24/96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost hn24.hnonline.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fhn24.hnonline.sk%2Fhn24%2F96283624-policia-zadrzala-jednu-osobu-dovodom-je-farmaceuticka-trestna-cinnost podobnosť 40 %]), [https://www.sme.sk/domov/c/narodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu sme.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.sme.sk%2Fdomov%2Fc%2Fnarodna-protidrogova-jednotka-zaistila-anabolika-zadrzala-jednu-osobu podobnosť 26 %]), … * „'''''Počas výkonu domovej prehliadky, prehliadok iných priestorov a prehliadky motorového vozidla bolo okrem iného zaistených najmenej 2000 kusov tabliet a'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20v%C3%BDkonu%20domovej%20prehliadky%2C%20prehliadok%20in%C3%BDch%20priestorov%20a%20prehliadky%20motorov%C3%A9ho%20vozidla%20bolo%20okrem%20in%C3%A9ho%20zaisten%C3%BDch%20najmenej%202000%20kusov%20tabliet%20a%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2F%25C4%258Fal%25C5%25A1ie-nov%25C3%25A9-policajn%25C3%25A9-aut%25C3%25A1-smeruj%25C3%25BA-na-z%25C3%25A1kladn%25C3%25A9-%25C3%25BAtvaryministerstvo-vn%25C3%25BAtra-sr-syst%2F653831283449110%2F podobnosť 26 %]), [https://www.cas.sk/spravy/domova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu?itm_modul=react_ncpz_nc&itm_brand=ncpz&itm_template=hp&itm_position=1&itm_cb_position=other_main_4 cas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8225864&url=https%3A%2F%2Fwww.cas.sk%2Fspravy%2Fdomova-prehliadka-odhalila-stovky-kusov-tabliet-muzi-zakona-po-zasahu-obvinili-jednu-osobu%3Fitm_modul%3Dreact_ncpz_nc%26itm_brand%3Dncpz%26itm_template%3Dhp%26itm_position%3D1%26itm_cb_position%3Dother_main_4 podobnosť 37 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/foto-z-akcie-apus-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-zasahuje-v-pr%C3%ADpade-anabol%C3%ADkpr%C3%ADsl/1425569752941922/, https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/%C4%8Fal%C5%A1ie-nov%C3%A9-policajn%C3%A9-aut%C3%A1-smeruj%C3%BA-na-z%C3%A1kladn%C3%A9-%C3%BAtvaryministerstvo-vn%C3%BAtra-sr-syst/653831283449110/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:14, 29. máj 2026 (UTC)</div> == [[Filip Sulík]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&diff=8227400&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Filip Sulík]]; 14:09, {{dátum|2026-06-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10348 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Upravar0|Upravar0]] ([[Diskusia s redaktorom:Upravar0|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Upravar0|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Filip Sulík''' (* [[19. október]] [[1995|1995,]] [[Bratislava]], [[Slovensko]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Filip Sulík: kontroverzný influencer v boxerskom ringu Fight Night Challenge | url = https://www.fightlive.sk/rubriky/zapasnici/filip-sulik-kontroverzny-influencer-v-boxerskom-ringu_1934.html | vydavateľ = www.fightlive.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | priezvisko = FightLive.sk}}</ref>známy aj pod prezývkou '…“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=8227400 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po dehonestujúcich útokoch na adresu komičky Simony Salátovej alebo europoslankyne Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej sa najnovšie Sulík mladší vyjadril, že podľa'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20dehonestuj%C3%BAcich%20%C3%BAtokoch%20na%20adresu%20komi%C4%8Dky%20Simony%20Sal%C3%A1tovej%20alebo%20europoslankyne%20Veroniky%20Cifrovej%20Ostriho%C5%88ovej%20sa%20najnov%C5%A1ie%20Sul%C3%ADk%20mlad%C5%A1%C3%AD%20vyjadril%2C%20%C5%BEe%20pod%C4%BEa%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Tento prispievateľ neprináša do online sveta žiadne cenné rady, iba čistú nenávisť voči svojim názorovým oponentom, primárne sa zameriava na'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Tento%20prispievate%C4%BE%20neprin%C3%A1%C5%A1a%20do%20online%20sveta%20%C5%BEiadne%20cenn%C3%A9%20rady%2C%20iba%20%C4%8Dist%C3%BA%20nen%C3%A1vis%C5%A5%20vo%C4%8Di%20svojim%20n%C3%A1zorov%C3%BDm%20oponentom%2C%20prim%C3%A1rne%20sa%20zameriava%20na%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8227400&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FDQ3oBmWDIjP%2F podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/p/DQ3oBmWDIjP/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Filip%20Sul%C3%ADk&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Filip Sulík<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Upravar0}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Upravar0] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:10, 2. jún 2026 (UTC)</div> == [[Slovenská národná galéria]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&diff=8234017&oldid=8233889 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Slovenská národná galéria]]; 11:14, {{dátum|2026-06-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 18471 - 15336 }} }})</span> . . [[Redaktor:Filipa227|Filipa227]] ([[Diskusia s redaktorom:Filipa227|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Filipa227|príspevky]]) ''(<nowiki>Doplnanie faktických informácii a úprav z overených zdrojov</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8234017 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&oldid=8233889 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Európska maľba raného novoveku je prehliadkou najkvalitnejších diel starého európskeho umenia zo zbierky SNG.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Eur%C3%B3pska%20ma%C4%BEba%20ran%C3%A9ho%20novoveku%20je%20prehliadkou%20najkvalitnej%C5%A1%C3%ADch%20diel%20star%C3%A9ho%20eur%C3%B3pskeho%20umenia%20zo%20zbierky%20SNG.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) * „'''''Knižnica Kornela a Nade Földváriovcov sprístupňuje zbierku vyše 11 000 dobrodružných kníh spisovateľa a satirika Kornela Földváriho.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Kni%C5%BEnica%20Kornela%20a%20Nade%20F%C3%B6ldv%C3%A1riovcov%20spr%C3%ADstup%C5%88uje%20zbierku%20vy%C5%A1e%2011%20000%20dobrodru%C5%BEn%C3%BDch%20kn%C3%ADh%20spisovate%C4%BEa%20a%20satirika%20Kornela%20F%C3%B6ldv%C3%A1riho.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html muzeum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.muzeum.sk%2Fslovenska-narodna-galeria-bratislava.html podobnosť 70 %]), [https://www.visitbratislava.com/sk/miesta/slovenska-narodna-galeria/ visitbratislava.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8234017&url=https%3A%2F%2Fwww.visitbratislava.com%2Fsk%2Fmiesta%2Fslovenska-narodna-galeria%2F podobnosť 71 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.muzeum.sk/slovenska-narodna-galeria-bratislava.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Slovensk%C3%A1%20n%C3%A1rodn%C3%A1%20gal%C3%A9ria&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Slovenská národná galéria<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Filipa227}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Filipa227] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:16, 16. jún 2026 (UTC)</div> == [[Rado Moznich]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&diff=8235142&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Rado Moznich]]; 22:01, {{dátum|2026-06-18}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6287 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-35552-91|~2026-35552-91]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-35552-91|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-35552-91|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie a aktualizácia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=8235142 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2015 bol hosťom relácie Neskoro večer, v ktorej ho STVR uviedla ako interpreta hymny slovenskej hokejovej reprezentácie \"Nech'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202015%20bol%20hos%C5%A5om%20rel%C3%A1cie%20Neskoro%20ve%C4%8Der%2C%20v%20ktorej%20ho%20STVR%20uviedla%20ako%20interpreta%20hymny%20slovenskej%20hokejovej%20reprezent%C3%A1cie%20%5C%22Nech%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf stvr.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fwww.stvr.org%2Fmedia%2Fa542%2Ffile%2Fitem%2Fsk%2F0002%2Fvyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf podobnosť]), [https://svn.apache.org/repos/bigdata/opennlp/trunk/leipzig/data/slk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt svn.apache.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fsvn.apache.org%2Frepos%2Fbigdata%2Fopennlp%2Ftrunk%2Fleipzig%2Fdata%2Fslk_newscrawl_2011_1M-sentences.txt podobnosť]), [https://huggingface.co/fav-kky/FERNET-CC_sk/raw/main/vocab.txt huggingface.co] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=https%3A%2F%2Fhuggingface.co%2Ffav-kky%2FFERNET-CC_sk%2Fraw%2Fmain%2Fvocab.txt podobnosť]), [http://materialy.banskabystrica.sk/mestske_zastupitelstvo/2016/2016_06_28/15%20-%20Z%C3%A1pis%20do%20kroniky%20mesta%20Bansk%C3%A1%20Bystrica%20za%20rok%202014/KRONIKA%202014.pdf materialy.banskabystrica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fmaterialy.banskabystrica.sk%2Fmestske_zastupitelstvo%2F2016%2F2016_06_28%2F15%2520-%2520Z%25C3%25A1pis%2520do%2520kroniky%2520mesta%2520Bansk%25C3%25A1%2520Bystrica%2520za%2520rok%25202014%2FKRONIKA%25202014.pdf podobnosť]), [http://kamvmeste.mojetopolcany.sk/subportals2/zabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml?id_temy=801&action=clanky&id_clanku=151714 kamvmeste.mojetopolcany.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8235142&url=http%3A%2F%2Fkamvmeste.mojetopolcany.sk%2Fsubportals2%2Fzabudnite-na-botox-je-tu-omladenie-tvare-bez-injekcii-bukalna-masaz-len-v-salone-masaze-henrieta-v-nitre-topolcany.phtml%3Fid_temy%3D801%26action%3Dclanky%26id_clanku%3D151714 podobnosť]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.stvr.org/media/a542/file/item/sk/0002/vyrocna_sprava_o_cinnosti_stvr_2024.LRdt.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Rado%20Moznich&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Rado Moznich<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-35552-91}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-35552-91] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 22:02, 18. jún 2026 (UTC)</div> == [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&diff=8237574&oldid=8236071 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)]]; 16:02, {{dátum|2026-06-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 27701 - 25815 }} }})</span> . . [[Redaktor:Mišino Čech|Mišino Čech]] ([[Diskusia s redaktorom:Mišino Čech|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Mišino Čech|príspevky]]) ''()''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8237574 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&oldid=8236071 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po absolovaní 10 hodín študenti dostávajú potvrdenie o absolvovaní dobrovoľníctva, ktorý im môže pomôcť na príjimacich pohovoroch.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20absolovan%C3%AD%2010%20hod%C3%ADn%20%C5%A1tudenti%20dost%C3%A1vaj%C3%BA%20potvrdenie%20o%20absolvovan%C3%AD%20dobrovo%C4%BEn%C3%ADctva%2C%20ktor%C3%BD%20im%20m%C3%B4%C5%BEe%20pom%C3%B4c%C5%A5%20na%20pr%C3%ADjimacich%20pohovoroch.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie gymbilba.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8237574&url=https%3A%2F%2Fgymbilba.edupage.org%2Fa%2Fprojekt-hodnotovej-orientacie podobnosť 34 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://gymbilba.edupage.org/a/projekt-hodnotovej-orientacie<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Gymn%C3%A1zium%20%28Bratislava%2C%20Bil%C3%ADkova%2024%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Gymnázium (Bratislava, Bilíkova 24)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Mišino Čech}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Mišino Čech] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:04, 23. jún 2026 (UTC)</div> == [[Referendum na Slovensku v roku 2026]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&diff=8242704&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Referendum na Slovensku v roku 2026]]; 19:41, {{dátum|2026-07-03}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3809 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:LegendaSM07|LegendaSM07]] ([[Diskusia s redaktorom:LegendaSM07|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/LegendaSM07|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Voľby|druh=[[Referendum|referendum]]|štát={{SVK}} [[Slovensko]]|dátum=[[4. júl]] [[2026]]|predchádzajúce=[[Referendum na Slovensku v roku 2023|2023]]|poradie=10. referendum|aktuálne=2026|kandidáti_názov=otázok|počet kandidátov=2|účasť=TBD|nasledujúce=TBD|druh_2.pád=referend}}{{Politika na Slovensku}} Referendum na Slovensku v roku 2026 je [[referendum]], ktoré sa uskutoční [[4. júl|4. júla]] [[2026]] na [[Slovensko|Slovensku]].<ref>...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=8242704 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Súhlasíte s tým, aby boli obnovené Úrad špeciálnej prokuratúry a Národná kriminálna agentúra?'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22S%C3%BAhlas%C3%ADte%20s%20t%C3%BDm%2C%20aby%20boli%20obnoven%C3%A9%20%C3%9Arad%20%C5%A1peci%C3%A1lnej%20prokurat%C3%BAry%20a%20N%C3%A1rodn%C3%A1%20krimin%C3%A1lna%20agent%C3%BAra%3F%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628 mzv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.mzv.sk%2Fweb%2Fhavana-es%2Fpressreleasedetail%3Fp_p_id%3Dsk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet%26p_p_lifecycle%3D0%26groupId%3D10182%26articleId%3D57973628 podobnosť 30 %]), [https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/2026/60/ slov-lex.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.slov-lex.sk%2Fezbierky%2Fpravne-predpisy%2FSK%2FZZ%2F2026%2F60%2F podobnosť 0 %]), [https://stacilofica.sk/wp-content/uploads/2024/09/SF_peticny-harok-1.pdf stacilofica.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fstacilofica.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2024%2F09%2FSF_peticny-harok-1.pdf podobnosť 37 %]), [https://www.maladomasa.sk/samosprava/uradna-tabula?p=1&detail=71233&count=10 maladomasa.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.maladomasa.sk%2Fsamosprava%2Furadna-tabula%3Fp%3D1%26detail%3D71233%26count%3D10 podobnosť 28 %]), [https://www.minv.sk/?referendum minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8242704&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Freferendum podobnosť 28 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.mzv.sk/web/havana-es/pressreleasedetail?p_p_id=sk_mzv_portal_pressrelease_detail_portlet_PressReleaseDetailPortlet&p_p_lifecycle=0&groupId=10182&articleId=57973628<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Referendum%20na%20Slovensku%20v%20roku%202026&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Referendum na Slovensku v roku 2026<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:LegendaSM07}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom LegendaSM07] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:42, 3. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hypostatická únia]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&diff=8244952&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hypostatická únia]]; 16:19, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15198 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:TomášPolonec|TomášPolonec]] ([[Diskusia s redaktorom:TomášPolonec|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/TomášPolonec|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=8244952 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Podľa definície Chalcedónskeho koncilu (451) je Ježiš Kristus jedna osoba (hypostáza) v dvoch prirodzenostiach, božskej a ľudskej, ktoré sú \"nezmiešané,'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20defin%C3%ADcie%20Chalced%C3%B3nskeho%20koncilu%20%28451%29%20je%20Je%C5%BEi%C5%A1%20Kristus%20jedna%20osoba%20%28hypost%C3%A1za%29%20v%20dvoch%20prirodzenostiach%2C%20bo%C5%BEskej%20a%20%C4%BEudskej%2C%20ktor%C3%A9%20s%C3%BA%20%5C%22nezmie%C5%A1an%C3%A9%2C%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf xaver.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Fwww.xaver.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2022%2F02%2Fkristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf podobnosť 1 %]), [https://tridentskaomsa.weebly.com/uploads/5/7/8/8/57880451/l._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf tridentskaomsa.weebly.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244952&url=https%3A%2F%2Ftridentskaomsa.weebly.com%2Fuploads%2F5%2F7%2F8%2F8%2F57880451%2Fl._ott_zaklady_katolickej_dogmatiky_web.pdf podobnosť 1 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.xaver.sk/wp-content/uploads/2022/02/kristologia_i._-_osoba_jezisa_krista.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hypostatick%C3%A1%20%C3%BAnia&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hypostatická únia<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:TomášPolonec}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom TomášPolonec] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:20, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&diff=8244990&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)]]; 19:00, {{dátum|2026-07-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7234 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Kostol svätého Jozefa robotníka''' je [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] farský kostol na Nábreží Jána Pavla II. 697/3 vo [[Svit (mesto)|Svite]]. {{Infobox Kostol|Obrázok=Svit, kostel sv. Jozefa robotníka (1).jpg|Patrocínium=[[Jozef Nazaretský|svätý Jozef]]|Štát=Slovensko|Kraj=[[Prešovský samosprávny kraj|Prešovský kraj]]|Okres=[[Poprad (okres)|Poprad]]|Mesto=[[Svit]]|Adresa=Nábrežie Jána Pavla II. 697/3, 058 21 Svit|Historický regi...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=8244990 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%2215.%20decembra%201970%20MsNV%20vo%20Svite%2C%20na%20z%C3%A1klade%20uznesenia%20Rady%20ONV%2C%20zru%C5%A1il%20n%C3%A1jomn%C3%BA%20zmluvu%20na%20pren%C3%A1jom%20kina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) * „'''''Firma Baťa počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Firma%20Ba%C5%A5a%20po%C4%8D%C3%ADtala%20s%20v%C3%BDstavbou%20fabriky%20aj%20bud%C3%BAceho%20s%C3%ADdliska%20mesta%20so%20v%C5%A1estrannou%20vybavenos%C5%A5ou%20pre%20ob%C4%8Danov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/ farnost-svit.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8244990&url=https%3A%2F%2Fwww.farnost-svit.sk%2Fnasa-farnost%2Finformacie-o-farnosti%2Fkostol-sv-jozefa-robotnika%2F podobnosť 86 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.farnost-svit.sk/nasa-farnost/informacie-o-farnosti/kostol-sv-jozefa-robotnika/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kostol%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Jozefa%20robotn%C3%ADka%20%28Svit%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Kostol svätého Jozefa robotníka (Svit)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 9. júl 2026 (UTC)</div> == [[Alla Germanovna Maškovová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&diff=8246398&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Alla Germanovna Maškovová]]; 10:52, {{dátum|2026-07-13}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 15962 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Theodor Ludenhof|Theodor Ludenhof]] ([[Diskusia s redaktorom:Theodor Ludenhof|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Theodor Ludenhof|príspevky]]) ''(<nowiki>nový článok</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=8246398 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''V roku 2011 získala Cenu P. O. Hviezdoslava za preklady diel slovenských autorov do ruštiny a za činnosť v literárnovednej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202011%20z%C3%ADskala%20Cenu%20P.%20O.%20Hviezdoslava%20za%20preklady%20diel%20slovensk%C3%BDch%20autorov%20do%20ru%C5%A1tiny%20a%20za%20%C4%8Dinnos%C5%A5%20v%20liter%C3%A1rnovednej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora litcentrum.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fwww.litcentrum.sk%2Fautor%2Falla-germanovna-maskova%2Fzivotopis-autora podobnosť 21 %]) * „'''''V roku 1987 sa podieľala na príprave kolektívnej vysokoškolskej príručky Slovackaja literatura, 1945 – 1985: proza ( ; doslova \"Slovenská'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201987%20sa%20podie%C4%BEala%20na%20pr%C3%ADprave%20kolekt%C3%ADvnej%20vysoko%C5%A1kolskej%20pr%C3%ADru%C4%8Dky%20Slovackaja%20literatura%2C%201945%20%E2%80%93%201985%3A%20proza%20%28%20%3B%20doslova%20%5C%22Slovensk%C3%A1%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf slavistika.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8246398&url=https%3A%2F%2Fslavistika.sk%2Fwp-content%2Fuploads%2F2023%2F02%2FSlovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf podobnosť 21 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.litcentrum.sk/autor/alla-germanovna-maskova/zivotopis-autora, https://slavistika.sk/wp-content/uploads/2023/02/Slovenska-slavistika-vcera-a-dnes-final-orez.pdf<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Alla%20Germanovna%20Ma%C5%A1kovov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Alla Germanovna Maškovová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Theodor Ludenhof}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Theodor Ludenhof] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 10:54, 13. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249152&oldid=8144615 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 08:42, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5247 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249152 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8144615 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Názvy sa aj opakovali a z toho vyplýva, že obec za dobu svojej existencie prežila dvadsať pomenovaní.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1zvy%20sa%20aj%20opakovali%20a%20z%20toho%20vypl%C3%BDva%2C%20%C5%BEe%20obec%20za%20dobu%20svojej%20existencie%20pre%C5%BEila%20dvadsa%C5%A5%20pomenovan%C3%AD.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Počet obyvateľov podľa dostupnej literatúry počas prvého sčítania ľudu bolo 70domov a 456 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20pod%C4%BEa%20dostupnej%20literat%C3%BAry%20po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20s%C4%8D%C3%ADtania%20%C4%BEudu%20bolo%2070domov%20a%20456%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Klesanie počtu obyvateľov pokračovalo, až v roku 1948 mali Hanigovce 748 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Klesanie%20po%C4%8Dtu%20obyvate%C4%BEov%20pokra%C4%8Dovalo%2C%20a%C5%BE%20v%20roku%201948%20mali%20Hanigovce%20748%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) * „'''''Najväčší úbytok obyvateľov Hanigoviec bol v roku 1947. Do Ruska odišlo z obce 41 rodín.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Najv%C3%A4%C4%8D%C5%A1%C3%AD%20%C3%BAbytok%20obyvate%C4%BEov%20Hanigoviec%20bol%20v%20roku%201947.%20Do%20Ruska%20odi%C5%A1lo%20z%20obce%2041%20rod%C3%ADn.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249152&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 98 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 08:44, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Hanigovce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&diff=8249163&oldid=8249156 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Hanigovce]]; 09:07, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 6198 - 1616 }} }})</span> . . [[Redaktor:StudioFixifoxTV|StudioFixifoxTV]] ([[Diskusia s redaktorom:StudioFixifoxTV|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/StudioFixifoxTV|príspevky]]) ''(<nowiki>Úprava</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249163 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&oldid=8249156 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Obec vybudovali asi ruskí usadlíci so šoltysom (richtárom) aj podľa zákupného práva, podľa ktorého usadlíci získali od zemepána dedičné právo'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Obec%20vybudovali%20asi%20rusk%C3%AD%20usadl%C3%ADci%20so%20%C5%A1oltysom%20%28richt%C3%A1rom%29%20aj%20pod%C4%BEa%20z%C3%A1kupn%C3%A9ho%20pr%C3%A1va%2C%20pod%C4%BEa%20ktor%C3%A9ho%20usadl%C3%ADci%20z%C3%ADskali%20od%20zemep%C3%A1na%20dedi%C4%8Dn%C3%A9%20pr%C3%A1vo%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''Podľa súpisu z roku 1538 väčšina obyvateľstva obce už patrila k východnému rítu (obradu ) a vtedajšie pramene ho nazývajú'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20s%C3%BApisu%20z%20roku%201538%20v%C3%A4%C4%8D%C5%A1ina%20obyvate%C4%BEstva%20obce%20u%C5%BE%20patrila%20k%20v%C3%BDchodn%C3%A9mu%20r%C3%ADtu%20%28obradu%20%29%20a%20vtedaj%C5%A1ie%20pramene%20ho%20naz%C3%BDvaj%C3%BA%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) * „'''''V roku 1940 mala dedina najvyšší počet obyvateľov za dobu svojej existencie 1057 obyvateľov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%201940%20mala%20dedina%20najvy%C5%A1%C5%A1%C3%AD%20po%C4%8Det%20obyvate%C4%BEov%20za%20dobu%20svojej%20existencie%201057%20obyvate%C4%BEov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380 hanigovce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249163&url=https%3A%2F%2Fhanigovce.sk%2Fpodstranka%3Fstranka%3D2380 podobnosť 91 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://hanigovce.sk/podstranka?stranka=2380<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hanigovce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hanigovce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:StudioFixifoxTV}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom StudioFixifoxTV] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:08, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8249232&oldid=8232418 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 11:23, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40448 - 38486 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie Akcie SKRIŇA</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8232418 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Pri domových prehliadkach zaistili látky s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom s predbežne odhadovaným množstvom najmenej 2 110 jednorazových dávok.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pri%20domov%C3%BDch%20prehliadkach%20zaistili%20l%C3%A1tky%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom%20s%20predbe%C5%BEne%20odhadovan%C3%BDm%20mno%C5%BEstvom%20najmenej%202%20110%20jednorazov%C3%BDch%20d%C3%A1vok.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 44 %]), … * „'''''Príslušníci Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove v spolupráci s Oddelením farmaceutickej kriminality a policajno-colnej spolupráce Národnej'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci%20Odboru%20krimin%C3%A1lnej%20pol%C3%ADcie%20Okresn%C3%A9ho%20riadite%C4%BEstva%20Policajn%C3%A9ho%20zboru%20v%20Pre%C5%A1ove%20v%20spolupr%C3%A1ci%20s%20Oddelen%C3%ADm%20farmaceutickej%20kriminality%20a%20policajno-colnej%20spolupr%C3%A1ce%20N%C3%A1rodnej%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fpolicajn%25C3%25A1-akcia-skri%25C5%2588a-policajti-zaistili-anabolick%25C3%25A9-l%25C3%25A1tky-vysok%25C3%25BA-hotovos%25C5%25A5-a-zad%2F1470705798428317%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/zima-je-tu-a-vy-u%C5%BE-m%C3%A1te-prezut%C3%A9video-vzniklo-v-spolupr%C3%A1ci-s-pol%C3%ADcia-sr-pre%C5%A1ovsk%C3%BD/2981723158524553/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fposts%2Fzima-je-tu-a-vy-u%25C5%25BE-m%25C3%25A1te-prezut%25C3%25A9video-vzniklo-v-spolupr%25C3%25A1ci-s-pol%25C3%25ADcia-sr-pre%25C5%25A1ovsk%25C3%25BD%2F2981723158524553%2F podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/photos/1151574847008082/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2F1151574847008082%2F podobnosť 44 %]), [https://m.facebook.com/policiaslovakia/photos/pcb.4747782705251914/4747776858585832/?type=3&__tn__=HH-R&eid=ARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8&locale=hi_IN m.facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fm.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2Fphotos%2Fpcb.4747782705251914%2F4747776858585832%2F%3Ftype%3D3%26__tn__%3DHH-R%26eid%3DARA5GiOa9Efunt9I5Q1J4HktcdqXuUTr6CF3WHKFyUZBfAaHb3iraObciWsm66Kk5nA15f3elGi_sRi8%26locale%3Dhi_IN podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/policiaslovakia/?locale=be_BY facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fpoliciaslovakia%2F%3Flocale%3Dbe_BY podobnosť 0 %]), … * „'''''Podľa dostupných informácií vzhľadom na prebiehajúce úkony nie je v tejto fáze možné poskytnúť bližšie informácie.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pod%C4%BEa%20dostupn%C3%BDch%20inform%C3%A1ci%C3%AD%20vzh%C4%BEadom%20na%20prebiehaj%C3%BAce%20%C3%BAkony%20nie%20je%20v%20tejto%20f%C3%A1ze%20mo%C5%BEn%C3%A9%20poskytn%C3%BA%C5%A5%20bli%C5%BE%C5%A1ie%20inform%C3%A1cie.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2F61586502031015%2Fphotos%2Faktu%25C3%25A1lne-n%25C3%25A1rodn%25C3%25A1-protidrogov%25C3%25A1-jednotka-poskytuje-v%25C3%25BDznamn%25C3%25BA-s%25C3%25BA%25C4%258Dinnos%25C5%25A5-pri-rozsiahl%2F122106715089216734%2F podobnosť 0 %]), [https://www.facebook.com/p/NPJ-Slovensko-61586502031015/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2Fp%2FNPJ-Slovensko-61586502031015%2F podobnosť 0 %]) * „'''''Akcia bola zameraná na odhaľovanie a objasňovanie zločinu neoprávneného zaobchádzania s látkami s anabolickým alebo iným hormonálnym účinkom.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Akcia%20bola%20zameran%C3%A1%20na%20odha%C4%BEovanie%20a%20objas%C5%88ovanie%20zlo%C4%8Dinu%20neopr%C3%A1vnen%C3%A9ho%20zaobch%C3%A1dzania%20s%20l%C3%A1tkami%20s%20anabolick%C3%BDm%20alebo%20in%C3%BDm%20hormon%C3%A1lnym%20%C3%BA%C4%8Dinkom.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Fpr%25C3%25ADslu%25C5%25A1n%25C3%25ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%25C3%25A1ce-n%2F1512575617557026%2F podobnosť 0 %]), [https://www.epochtimes.sk/policajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html epochtimes.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.epochtimes.sk%2Fpolicajna-akcia-na-vychodnom-slovensku-bola-zamerana-na-anabolicke-steroidy_95143.html podobnosť 44 %]), [https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/americk%C3%BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%C3%A1vnych-prejavoch-vyslovil-do/1502581805223074/ facebook.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249232&url=https%3A%2F%2Fwww.facebook.com%2FEpochTimesSlovensko%2Fposts%2Famerick%25C3%25BD-prezident-donald-trump-vo-svojich-troch-ned%25C3%25A1vnych-prejavoch-vyslovil-do%2F1502581805223074%2F podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.facebook.com/policiaslovakia/posts/policajn%C3%A1-akcia-skri%C5%88a-policajti-zaistili-anabolick%C3%A9-l%C3%A1tky-vysok%C3%BA-hotovos%C5%A5-a-zad/1470705798428317/, https://www.facebook.com/61586502031015/photos/aktu%C3%A1lne-n%C3%A1rodn%C3%A1-protidrogov%C3%A1-jednotka-poskytuje-v%C3%BDznamn%C3%BA-s%C3%BA%C4%8Dinnos%C5%A5-pri-rozsiahl/122106715089216734/, https://www.facebook.com/EpochTimesSlovensko/posts/pr%C3%ADslu%C5%A1n%C3%ADci-oddelenia-farmaceutickej-kriminality-a-policajno-colnej-spolupr%C3%A1ce-n/1512575617557026/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:24, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&diff=8249446&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou]]; 19:00, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 40150 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Ešte by sa o tom dalo, ale na teraz mi stačí :)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=8249446 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ale aj Katolícka cirkev sa môže obrátiť o svoje práva z hľadiska zmluvy s ostatnými cirkvami a náboženskými spoločnosťami.\'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ale%20aj%20Katol%C3%ADcka%20cirkev%20sa%20m%C3%B4%C5%BEe%20obr%C3%A1ti%C5%A5%20o%20svoje%20pr%C3%A1va%20z%20h%C4%BEadiska%20zmluvy%20s%20ostatn%C3%BDmi%20cirkvami%20a%20n%C3%A1bo%C5%BEensk%C3%BDmi%20spolo%C4%8Dnos%C5%A5ami.%5C%22%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml katolickenoviny.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249446&url=https%3A%2F%2Fwww.katolickenoviny.sk%2Frozhovor%2Fcategory%2Frozhovor%2Farticle%2Fkvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml podobnosť 50 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.katolickenoviny.sk/rozhovor/category/rozhovor/article/kvalitne-zmluvy-nevyvolavaju-spory.xhtml<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1kladn%C3%A1%20zmluva%20medzi%20Slovenskou%20republikou%20a%20Sv%C3%A4tou%20stolicou&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Základná zmluva medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:02, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Vendelín Jozef Kučera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&diff=8249464&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Vendelín Jozef Kučera]]; 19:51, {{dátum|2026-07-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10927 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Bakjb|Bakjb]] ([[Diskusia s redaktorom:Bakjb|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Bakjb|príspevky]]) ''(<nowiki>nová, Katolícky editaton</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=8249464 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Na začiatku tridsiatych rokov, ako člen kláštora v Malackách, zastával funkciu provinciálneho definítora františkánskej Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Na%20za%C4%8Diatku%20tridsiatych%20rokov%2C%20ako%20%C4%8Dlen%20kl%C3%A1%C5%A1tora%20v%20Malack%C3%A1ch%2C%20zast%C3%A1val%20funkciu%20provinci%C3%A1lneho%20defin%C3%ADtora%20franti%C5%A1k%C3%A1nskej%20Provincie%20Najsv%C3%A4tej%C5%A1ieho%20Spasite%C4%BEa.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8249464&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_bibl_b4%3Fautor_id%3D1257 podobnosť 35 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_bibl_b4?autor_id=1257<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vendel%C3%ADn%20Jozef%20Ku%C4%8Dera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Vendelín Jozef Kučera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Bakjb}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Bakjb] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:52, 19. júl 2026 (UTC)</div> == [[Luxfera]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&diff=8251600&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Luxfera]]; 02:44, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-41132-89|~2026-41132-89]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-41132-89|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-41132-89|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=8251600 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Popísal ho ako hranolové sklenené tehly alebo dlaždice na stavbu presvetlených klenieb, stropov a múrov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Pop%C3%ADsal%20ho%20ako%20hranolov%C3%A9%20sklenen%C3%A9%20tehly%20alebo%20dla%C5%BEdice%20na%20stavbu%20presvetlen%C3%BDch%20klenieb%2C%20stropov%20a%20m%C3%BArov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8251600&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fmestska.sporitelna.trencin%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/mestska.sporitelna.trencin/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Luxfera&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Luxfera<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-41132-89}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-41132-89] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 02:46, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Batériové úložisko Nováky]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&diff=8252513&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Batériové úložisko Nováky]]; 18:29, {{dátum|2026-07-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4000 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=8252513 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ak v sieti náhle chýba alebo naopak vznikne prebytok elektriny, batéria okamžite začne elektrinu dodávať alebo odoberať.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ak%20v%20sieti%20n%C3%A1hle%20ch%C3%BDba%20alebo%20naopak%20vznikne%20prebytok%20elektriny%2C%20bat%C3%A9ria%20okam%C5%BEite%20za%C4%8Dne%20elektrinu%20dod%C3%A1va%C5%A5%20alebo%20odobera%C5%A5.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/ seas.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8252513&url=https%3A%2F%2Fwww.seas.sk%2Ftlacove-spravy%2Fslovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie%2F podobnosť]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.seas.sk/tlacove-spravy/slovenske-elektrarne-otvorili-najvacsie-bateriove-ulozisko-v-krajine-uholne-novaky-menia-na-centrum-flexibility-a-akumulacie-energie/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bat%C3%A9riov%C3%A9%20%C3%BAlo%C5%BEisko%20Nov%C3%A1ky&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Batériové úložisko Nováky<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:30, 23. júl 2026 (UTC)</div> == [[Milan Mazurek]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&diff=8253345&oldid=8253206 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Milan Mazurek]]; 17:48, {{dátum|2026-07-25}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 53543 - 43809 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>doplnená základná bio, upravený mierne lead, súkr. život,+pochod nezávislosti, výroky, oprava niektorých ref.(snažil som sa zachovať čo najviac pôvodného obsahu)</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253345 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&oldid=8253206 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Neobhajujem žiadny režim, ale o Tretej ríši vieme iba lži a rozprávky o 6 miliónoch a mydlách zo Židov.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Neobhajujem%20%C5%BEiadny%20re%C5%BEim%2C%20ale%20o%20Tretej%20r%C3%AD%C5%A1i%20vieme%20iba%20l%C5%BEi%20a%20rozpr%C3%A1vky%20o%206%20mili%C3%B3noch%20a%20mydl%C3%A1ch%20zo%20%C5%BDidov.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://x.com/etabery/status/1973641107729981711 x.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fx.com%2Fetabery%2Fstatus%2F1973641107729981711 podobnosť 17 %]), [https://www.instagram.com/p/Cr-ppF9quXw/ instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fp%2FCr-ppF9quXw%2F podobnosť 17 %]), [https://dennikn.sk/553396/vyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature/ dennikn.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdennikn.sk%2F553396%2Fvyrok-kotlebovho-poslanca-mazureka-k-holokaustu-po-policii-neprekaza-ani-prokurature%2F podobnosť 17 %]), [https://demagog.sk/vyrok/42869 demagog.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fdemagog.sk%2Fvyrok%2F42869 podobnosť 18 %]), [https://www.aktuality.sk/clanok/720321/mazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu/ aktuality.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253345&url=https%3A%2F%2Fwww.aktuality.sk%2Fclanok%2F720321%2Fmazurek-sa-moze-stat-prvym-poslancom-lsns-ktory-bude-musiet-odist-z-parlamentu%2F podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://x.com/etabery/status/1973641107729981711<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Milan%20Mazurek&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Milan Mazurek<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 17:50, 25. júl 2026 (UTC)</div> == [[Záhorce]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&diff=8253621&oldid=8251799 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Záhorce]]; 13:00, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 14159 - 4449 }} }})</span> . . [[Redaktor:Pe3kZA|Pe3kZA]] ([[Diskusia s redaktorom:Pe3kZA|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Pe3kZA|príspevky]]) ''(<nowiki>rozšírenie</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8253621 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&oldid=8251799 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Noví tureckí páni začlenili Záhorce a Podlužany do Novohradského sandžaku, so sídlom na hrade Novohrad.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Nov%C3%AD%20tureck%C3%AD%20p%C3%A1ni%20za%C4%8Dlenili%20Z%C3%A1horce%20a%20Podlu%C5%BEany%20do%20Novohradsk%C3%A9ho%20sand%C5%BEaku%2C%20so%20s%C3%ADdlom%20na%20hrade%20Novohrad.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/ zahorce.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253621&url=https%3A%2F%2Fwww.zahorce.sk%2Fobec-1%2Fhistoria%2Fhistoria-zahorce%2F podobnosť 56 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.zahorce.sk/obec-1/historia/historia-zahorce/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Z%C3%A1horce&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Záhorce<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Pe3kZA}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Pe3kZA] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 13:02, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&diff=8253681&oldid=8249232 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru]]; 15:34, {{dátum|2026-07-26}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 44572 - 40448 }} }})</span> . . [[Redaktor:Akira.Toda|Akira.Toda]] ([[Diskusia s redaktorom:Akira.Toda|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Akira.Toda|príspevky]]) ''(<nowiki>Pridanie iných medializovaných aktivít.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8253681 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&oldid=8249232 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Slovenská republika patrí medzi niekoľko krajín na svete, ktoré umožňujú využívať takéto látky na výcvikové a testovacie účely, čo významne'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Slovensk%C3%A1%20republika%20patr%C3%AD%20medzi%20nieko%C4%BEko%20kraj%C3%ADn%20na%20svete%2C%20ktor%C3%A9%20umo%C5%BE%C5%88uj%C3%BA%20vyu%C5%BE%C3%ADva%C5%A5%20tak%C3%A9to%20l%C3%A1tky%20na%20v%C3%BDcvikov%C3%A9%20a%20testovacie%20%C3%BA%C4%8Dely%2C%20%C4%8Do%20v%C3%BDznamne%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Prepájanie odborných kapacít bezpečnostných a záchranných zložiek je dôležitým predpokladom účinnej prevencie, pripravenosti a koordinovaného postupu pri riešení chemických, biologických'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Prep%C3%A1janie%20odborn%C3%BDch%20kapac%C3%ADt%20bezpe%C4%8Dnostn%C3%BDch%20a%20z%C3%A1chrann%C3%BDch%20zlo%C5%BEiek%20je%20d%C3%B4le%C5%BEit%C3%BDm%20predpokladom%20%C3%BA%C4%8Dinnej%20prevencie%2C%20pripravenosti%20a%20koordinovan%C3%A9ho%20postupu%20pri%20rie%C5%A1en%C3%AD%20chemick%C3%BDch%2C%20biologick%C3%BDch%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) * „'''''Počas prvého týždňa sa účastníci oboznamovali s používaním prostriedkov individuálnej ochrany, pohybom v kontaminovanom prostredí, identifikáciou rizikových faktorov, metódami detekcie'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%C4%8Das%20prv%C3%A9ho%20t%C3%BD%C5%BEd%C5%88a%20sa%20%C3%BA%C4%8Dastn%C3%ADci%20oboznamovali%20s%20pou%C5%BE%C3%ADvan%C3%ADm%20prostriedkov%20individu%C3%A1lnej%20ochrany%2C%20pohybom%20v%20kontaminovanom%20prostred%C3%AD%2C%20identifik%C3%A1ciou%20rizikov%C3%BDch%20faktorov%2C%20met%C3%B3dami%20detekcie%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby minv.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8253681&url=https%3A%2F%2Fwww.minv.sk%2F%3Fnewsletter%26sprava%3Dnarodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby podobnosť 81 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.minv.sk/?newsletter&sprava=narodna-protidrogova-jednotka-podporila-medzinarodny-vycvik-specialistov-na-chemicke-hrozby<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=N%C3%A1rodn%C3%A1%20protidrogov%C3%A1%20jednotka%20Prez%C3%ADdia%20Policajn%C3%A9ho%20zboru&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Národná protidrogová jednotka Prezídia Policajného zboru<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Akira.Toda}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Akira.Toda] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 15:36, 26. júl 2026 (UTC)</div> == [[Petra Fornayová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&diff=8256231&oldid=7659365 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Petra Fornayová]]; 09:11, {{dátum|2026-08-01}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9940 - 8876 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-42508-90|~2026-42508-90]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-42508-90|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-42508-90|príspevky]]) ''(<nowiki>Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.). Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala súčasné divadelné hry. Jej predstavenia sú uvádzané na Slovensku i v zahraničí (Nová dráma, Divadelná Nitra, Jamais Vu! Paris, Tanec Praha, atď.). Diela Dance with Changing Parts (2018) a Patterns (2019), vytvorené v spolupráci so súborom súčasnej hudby Cluster ensemble, boli nomino</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=8256231 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&oldid=7659365 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Bola členkou viacerých súborov (SST Z.Hájkovej, Théâtre du Movement Paríž a i.).'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Bola%20%C4%8Dlenkou%20viacer%C3%BDch%20s%C3%BAborov%20%28SST%20Z.H%C3%A1jkovej%2C%20Th%C3%A9%C3%A2tre%20du%20Movement%20Par%C3%AD%C5%BE%20a%C2%A0i.%29.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''V roku 2018 bola nominovaná na Národnú filmovú cenu - Slnko v sieti za rolu vo filme Juraja Lehotského Nina.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22V%20roku%202018%20bola%20nominovan%C3%A1%20na%20N%C3%A1rodn%C3%BA%20filmov%C3%BA%20cenu%20-%20Slnko%20v%20sieti%20za%20rolu%20vo%20filme%20Juraja%20Lehotsk%C3%A9ho%20Nina.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://www.danceplatform.sk/performer/petra-fornayova/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformer%2Fpetra-fornayova%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/petra-fornayova-siedmy-den/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpetra-fornayova-siedmy-den%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/performance/page/2/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fperformance%2Fpage%2F2%2F podobnosť 56 %]), [https://www.danceplatform.sk/ucinkujuci/ danceplatform.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fwww.danceplatform.sk%2Fucinkujuci%2F podobnosť 57 %]) * „'''''Ako slobodný umelec vytvorila viac ako 20 autorských predstavení – Zelená je tráva, Manifest možností, Koniec Koniec, a i., inscenovala'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ako%20slobodn%C3%BD%20umelec%20vytvorila%20viac%20ako%2020%20autorsk%C3%BDch%20predstaven%C3%AD%20%E2%80%93%20Zelen%C3%A1%20je%20tr%C3%A1va%2C%20Manifest%20mo%C5%BEnost%C3%AD%2C%20Koniec%20Koniec%2C%20a%20i.%2C%20inscenovala%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://divadloponec.cz/cs/7sec divadloponec.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fdivadloponec.cz%2Fcs%2F7sec podobnosť 63 %]), [https://trencin.sk/aktuality/podari-sa-naladit-mesto-trencin/ trencin.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Ftrencin.sk%2Faktuality%2Fpodari-sa-naladit-mesto-trencin%2F podobnosť 32 %]), [https://okulture.sk/zaujimavosti/podari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton/ okulture.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fokulture.sk%2Fzaujimavosti%2Fpodari-sa-naladit-trencin-skladba-pre-300-nastrojov-a-jedno-mesto-sa-pokusi-naladit-trencin-a-najst-spolocny-ton%2F podobnosť 32 %]), [https://hudba.zoznam.sk/spravy/14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin/ hudba.zoznam.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256231&url=https%3A%2F%2Fhudba.zoznam.sk%2Fspravy%2F14-05-2026-podari-sa-naladit-trencin%2F podobnosť 32 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://divadloponec.cz/cs/7sec<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Petra%20Fornayov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Petra Fornayová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-42508-90}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-42508-90] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:12, 1. august 2026 (UTC)</div> == [[Erik Hrnčiarik]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&diff=8256783&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Erik Hrnčiarik]]; 18:38, {{dátum|2026-08-02}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 9189 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Scholastikos|Scholastikos]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Scholastikos|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Spisovateľ | meno = Erik Hrnčiarik | pseudonym = | popis osoby = slovenský archeológ, trojnásobný dekan Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1978|12|03}} | miesto narodenia = [[Banská Bystrica]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|D...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=8256783 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Herstellung, Funktion und Export römischer Manufakturerzeugnisse aus den Provinzen in der Slowakei.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Herstellung%2C%20Funktion%20und%20Export%20r%C3%B6mischer%20Manufakturerzeugnisse%20aus%20den%20Provinzen%20in%20der%20Slowakei.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008 journals.ub.uni-heidelberg.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fjournals.ub.uni-heidelberg.de%2Findex.php%2Fbjb%2Fissue%2Fview%2F5008 podobnosť 0 %]), [https://ff.truni.sk/kontakty/erik-hrnciarik ff.truni.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fff.truni.sk%2Fkontakty%2Ferik-hrnciarik podobnosť 42 %]), [https://www.academia.edu/61192144/An_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F61192144%2FAn_antler_workshop_in_a_Germanic_settlement_in_Nitra_Slovakia podobnosť 13 %]), [https://theses.cz/id/tebe7w/temata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf theses.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Ftheses.cz%2Fid%2Ftebe7w%2Ftemata_vskp_-_podklady_pro_zadani_vskp.pdf podobnosť 13 %]), [https://www.academia.edu/31882806/Evidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8256783&url=https%3A%2F%2Fwww.academia.edu%2F31882806%2FEvidence_of_trade_and_exchange_during_the_Roman_Period_in_Barbaricum_territory_of_Slovakia_ podobnosť 12 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journals.ub.uni-heidelberg.de/index.php/bjb/issue/view/5008<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Erik%20Hrn%C4%8Diarik&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Erik Hrnčiarik<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Scholastikos}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Scholastikos] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 18:40, 2. august 2026 (UTC)</div> == [[Charles du Cange]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&diff=8328668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Charles du Cange]]; 12:00, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5963 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Fillos X.|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorenie novej stránky.</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=8328668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Glossaire françois, faisant suite au Glossarium mediae et infimae latinitatis, avec additions de mots anciens extraits des glossaires de La'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Glossaire%20fran%C3%A7ois%2C%20faisant%20suite%20au%20Glossarium%20mediae%20et%20infimae%20latinitatis%2C%20avec%20additions%20de%20mots%20anciens%20extraits%20des%20glossaires%20de%20La%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html musicologie.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.musicologie.org%2FBiographies%2Fc%2Fcange_charles.html podobnosť 59 %]), [https://catalog.hathitrust.org/Record/001181439 catalog.hathitrust.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fcatalog.hathitrust.org%2FRecord%2F001181439 podobnosť 23 %]), [https://archives.vendee.fr/ark:/22574/775802 archives.vendee.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Farchives.vendee.fr%2Fark%3A%2F22574%2F775802 podobnosť 23 %]), [https://www.societehistoriquedelisieux.fr/bibliographie-generale-m-cottin/ societehistoriquedelisieux.fr] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8328668&url=https%3A%2F%2Fwww.societehistoriquedelisieux.fr%2Fbibliographie-generale-m-cottin%2F podobnosť 20 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.musicologie.org/Biographies/c/cange_charles.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Charles%20du%20Cange&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Charles du Cange<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Fillos X.}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Fillos X.] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:02, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Ittum]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&diff=8329116&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ittum]]; 12:22, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 3403 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Ittum''' ([[Akkadčina|akkadsky]], doslovne „znamenie“;<ref name="Bodi">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=A New Proposal for the Origin of the Term for 'Letter': Sumerian inim.gar, i 5 -gar-ra; Akkadian egirtu; Aramaic ʾiggĕrâ, ʾiggartâ, Hebrew ʾiggeret|url=https://www.researchgate.net/publication/391929324_A_New_Proposal_for_the_Origin_of_the_Term_for_'Letter'_Sumerian_inimgar_i_5_-gar-ra_Akkadian_egirtu_Aramaic_iggera_iggarta_Hebrew_iggeret|...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=8329116 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Inscribe It in a Book: Scribal Practice, Cultural Memory, and the Making of the Hebrew Scriptures.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Inscribe%20It%20in%20a%20Book%3A%20Scribal%20Practice%2C%20Cultural%20Memory%2C%20and%20the%20Making%20of%20the%20Hebrew%20Scriptures.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418 journal.equinoxpub.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fjournal.equinoxpub.com%2FPOST%2Farticle%2Fview%2F34418 podobnosť 0 %]), [https://thinkhardthinkwell.com/research/ thinkhardthinkwell.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fthinkhardthinkwell.com%2Fresearch%2F podobnosť 0 %]), [https://oceanofpdf.com/category/authors/benjamin-d-giffone/ oceanofpdf.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Foceanofpdf.com%2Fcategory%2Fauthors%2Fbenjamin-d-giffone%2F podobnosť 0 %]), [https://researchers.icu.ac.jp/icuhp/KgApp?resId=S002238&Language=2 researchers.icu.ac.jp] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fresearchers.icu.ac.jp%2Ficuhp%2FKgApp%3FresId%3DS002238%26Language%3D2 podobnosť 0 %]), [https://umich.academia.edu/LisbethFried umich.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8329116&url=https%3A%2F%2Fumich.academia.edu%2FLisbethFried podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://journal.equinoxpub.com/POST/article/view/34418<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ittum&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ittum<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 12:24, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Sifón (nádoba)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&diff=8332139&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Sifón (nádoba)]]; 14:56, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 4777 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43991-18|~2026-43991-18]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43991-18|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43991-18|príspevky]]) ''(<nowiki>/* */</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=8332139 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Moderná sifónová fľaša vznikla v roku 1829, kedy si dvaja Francúzi prihlásili patent na dutú vývrtku, ktorá sa zavŕtala do'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Modern%C3%A1%20sif%C3%B3nov%C3%A1%20f%C4%BEa%C5%A1a%20vznikla%20v%20roku%201829%2C%20kedy%20si%20dvaja%20Franc%C3%BAzi%20prihl%C3%A1sili%20patent%20na%20dut%C3%BA%20v%C3%BDvrtku%2C%20ktor%C3%A1%20sa%20zav%C5%95tala%20do%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.syphongroup.eu/o-nas/ syphongroup.eu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.syphongroup.eu%2Fo-nas%2F podobnosť 38 %]), [https://www.jcmedia.sk/portfolio/vymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon/ jcmedia.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8332139&url=https%3A%2F%2Fwww.jcmedia.sk%2Fportfolio%2Fvymena-univerzalnych-bombiciek-do-sodovaca-syphon%2F podobnosť 29 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.syphongroup.eu/o-nas/<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Sif%C3%B3n%20%28n%C3%A1doba%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Sifón (nádoba)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43991-18}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43991-18] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 14:58, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Evanjelický kostol v Lomničke]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&diff=8333668&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Evanjelický kostol v Lomničke]]; 16:11, {{dátum|2026-08-09}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5885 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:JOJOMOJUJO|JOJOMOJUJO]] ([[Diskusia s redaktorom:JOJOMOJUJO|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/JOJOMOJUJO|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „'''Evanjelický kostol v Lomničke''' (po [[Nemčina|nemecky]]: ''Evangelische Kirche in Kleinlomnitz'') je ruina kostola [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania na Slovensku|Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania]] v obci [[Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnička]], [[Stará Ľubovňa (okres)|okrese Stará Ľubovňa]]. {{Infobox Kostol|Štát=Slovensko|Okres=[[Okres Stará Ľubovňa|Stará Ľubovňa]]|Obec=Lomnička (okres Stará Ľubovňa)|Lomnič...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=8333668 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Ondrej Spišák, kežmarský farár, ktorý mal po vojne na starosti všetky nemecké evanjelické kostoly na hornom Spiši, vo svojom hlásení'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Ondrej%20Spi%C5%A1%C3%A1k%2C%20ke%C5%BEmarsk%C3%BD%20far%C3%A1r%2C%20ktor%C3%BD%20mal%20po%20vojne%20na%20starosti%20v%C5%A1etky%20nemeck%C3%A9%20evanjelick%C3%A9%20kostoly%20na%20hornom%20Spi%C5%A1i%2C%20vo%20svojom%20hl%C3%A1sen%C3%AD%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://zslomnicka.edupage.org/text40/? zslomnicka.edupage.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8333668&url=https%3A%2F%2Fzslomnicka.edupage.org%2Ftext40%2F%3F podobnosť 74 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://zslomnicka.edupage.org/text40/?<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Evanjelick%C3%BD%20kostol%20v%20Lomni%C4%8Dke&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Evanjelický kostol v Lomničke<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:JOJOMOJUJO}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom JOJOMOJUJO] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 16:12, 9. august 2026 (UTC)</div> == [[Banánový puding]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&diff=8341287&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Banánový puding]]; 01:14, {{dátum|2026-08-10}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 2667 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-43739-58|~2026-43739-58]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-43739-58|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-43739-58|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Jedlo|názov=Banánový puding|obrázok=Banana pudding, homemade.jpg|popis=Banánový puding podávaný v miske s vanilkovými oblátkami|alt_názvy=banana pudding|krajina={{minivlajka|USA}}[[Spojené štáty]]<ref name=frazer>HARRIS FRAZER, Mary.''The Kentucky Receipt Book''. BiblioBazaar. 2008-10-09. S. 221. {{ISBN|0-559-33134-7}}.</ref>|región=[[Juh Spojených štátov]]<ref name=frazer/>|chod=[[dezert]]|typ=[[puding]]|hlavné ingrediencie=[[banán]]y...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=8341287 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Classic Home Desserts: A Treasury of Heirloom and Contemporary Recipes from Around the World.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Classic%20Home%20Desserts%3A%20A%20Treasury%20of%20Heirloom%20and%20Contemporary%20Recipes%20from%20Around%20the%20World.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts goodreads.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.goodreads.com%2Fen%2Fbook%2Fshow%2F720639.Classic_Home_Desserts podobnosť 0 %]), [https://www.amazon.com/Classic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary/dp/0618003916 amazon.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.amazon.com%2FClassic-Home-Desserts-Treasury-Contemporary%2Fdp%2F0618003916 podobnosť 0 %]), [https://www.ebay.com/itm/405254132829 ebay.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.ebay.com%2Fitm%2F405254132829 podobnosť 0 %]), [https://archive.org/details/classichomedesse0000saxr archive.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Farchive.org%2Fdetails%2Fclassichomedesse0000saxr podobnosť 0 %]), [https://www.thestarpress.com/story/life/food/2015/09/26/review-classic-dessert-recipes-take-cake/72757976/ thestarpress.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8341287&url=https%3A%2F%2Fwww.thestarpress.com%2Fstory%2Flife%2Ffood%2F2015%2F09%2F26%2Freview-classic-dessert-recipes-take-cake%2F72757976%2F podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.goodreads.com/en/book/show/720639.Classic_Home_Desserts<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ban%C3%A1nov%C3%BD%20puding&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Banánový puding<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-43739-58}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-43739-58] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:16, 10. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Vojtaššák]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: edit | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&diff=8354837&oldid=8354771 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=history história]) . . {{#ifeq: edit | new | '''N''' | }} [[Ján Vojtaššák]]; 19:53, {{dátum|2026-08-11}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 32459 - 26825 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>+výrok 1943</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354837 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: edit | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&oldid=8354771 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Židia si mysleli, že každý Žid, keď opustí obec, Boh vie, čo sa s ním robilo.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22%C5%BDidia%20si%20mysleli%2C%20%C5%BEe%20ka%C5%BEd%C3%BD%20%C5%BDid%2C%20ke%C4%8F%20opust%C3%AD%20obec%2C%20Boh%20vie%2C%20%C4%8Do%20sa%20s%20n%C3%ADm%20robilo.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en instagram.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8354837&url=https%3A%2F%2Fwww.instagram.com%2Fnoehokanoe%2F%3Fhl%3Den podobnosť 0 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.instagram.com/noehokanoe/?hl=en<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20Vojta%C5%A1%C5%A1%C3%A1k&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Vojtaššák<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 19:54, 11. august 2026 (UTC)</div> == [[Hana Kubátová]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&diff=8356379&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Hana Kubátová]]; 09:30, {{dátum|2026-08-15}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 10868 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:IronLiberty|IronLiberty]] ([[Diskusia s redaktorom:IronLiberty|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/IronLiberty|príspevky]]) ''(<nowiki>Iniciálna verzia</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=8356379 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Návraty: poválečná rekonstrukce židovských komunit v zemích středovýchodní, jihovýchodní a východní Evropy.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22N%C3%A1vraty%3A%20pov%C3%A1le%C4%8Dn%C3%A1%20rekonstrukce%20%C5%BEidovsk%C3%BDch%20komunit%20v%20zem%C3%ADch%20st%C5%99edov%C3%BDchodn%C3%AD%2C%20jihov%C3%BDchodn%C3%AD%20a%20v%C3%BDchodn%C3%AD%20Evropy.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732 karolinum.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fkarolinum.cz%2Fknihy%2Fkralova-navraty-16732 podobnosť 7 %]), [https://cuni.academia.edu/TerezaVorlova cuni.academia.edu] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fcuni.academia.edu%2FTerezaVorlova podobnosť 7 %]), [https://www.gsoses-ur.de/people/detail/kralova gsoses-ur.de] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.gsoses-ur.de%2Fpeople%2Fdetail%2Fkralova podobnosť 7 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=VH8NaSkAAAAJ&hl=cs scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3DVH8NaSkAAAAJ%26hl%3Dcs podobnosť 7 %]), [https://www.databazeknih.cz/autori/katerina-kralova-40855 databazeknih.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356379&url=https%3A%2F%2Fwww.databazeknih.cz%2Fautori%2Fkaterina-kralova-40855 podobnosť 7 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://karolinum.cz/knihy/kralova-navraty-16732<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana%20Kub%C3%A1tov%C3%A1&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Hana Kubátová<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:IronLiberty}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom IronLiberty] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 09:32, 15. august 2026 (UTC)</div> == [[Homo naledi]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&diff=8356836&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Homo naledi]]; 11:03, {{dátum|2026-08-16}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 29567 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luppus|Luppus]] ([[Diskusia s redaktorom:Luppus|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luppus|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{| class="infobox" style="width:22em; text-align:left; font-size:90%; border: 1px solid #aaa; background-color: #f9f9f9; padding: 5px; float: right; margin: 0 0 1em 1em;" |- ! colspan="2" style="text-align:center; font-size:125%; font-weight:bold; background-color: #e0e0e0;" | Homo naledi |- | colspan="2" style="text-align:center;" | [[Súbor:Homo naledi skeletal specimens.jpg|250px]]<br /><small>Fosílne kosti druhu ''Homo naledi'' z komory Dinaledi (originály)</...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=8356836 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''The evolutionary relationships and age of Homo naledi: An assessment using dated Bayesian phylogenetic methods.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22The%20evolutionary%20relationships%20and%20age%20of%20Homo%20naledi%3A%20An%20assessment%20using%20dated%20Bayesian%20phylogenetic%20methods.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100 sciencedirect.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.sciencedirect.com%2Fscience%2Farticle%2Fpii%2FS0047248416300100 podobnosť]), [https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/27457542/ pubmed.ncbi.nlm.nih.gov] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fpubmed.ncbi.nlm.nih.gov%2F27457542%2F podobnosť 0 %]), [https://profmarkcollard.com/wp-content/uploads/2016/06/Dembo-et-al-2016.pdf profmarkcollard.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fprofmarkcollard.com%2Fwp-content%2Fuploads%2F2016%2F06%2FDembo-et-al-2016.pdf podobnosť 0 %]), [https://www.semanticscholar.org/paper/The-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%C4%8Di%C4%87/7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad/figure/2 semanticscholar.org] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fwww.semanticscholar.org%2Fpaper%2FThe-evolutionary-relationships-and-age-of-Homo-An-Dembo-Radov%25C4%258Di%25C4%2587%2F7d4d5c0dc5e08bac868d2a0715ab94968e4041ad%2Ffigure%2F2 podobnosť 0 %]), [https://scholar.google.com/citations?user=e5hCYikAAAAJ&hl=en scholar.google.com] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8356836&url=https%3A%2F%2Fscholar.google.com%2Fcitations%3Fuser%3De5hCYikAAAAJ%26hl%3Den podobnosť 0 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0047248416300100<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Homo%20naledi&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Homo naledi<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luppus}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luppus] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 11:04, 16. august 2026 (UTC)</div> == [[Martin C. Putna]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&diff=8358164&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Martin C. Putna]]; 23:55, {{dátum|2026-08-19}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 7059 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:Luketheslovak|Luketheslovak]] ([[Diskusia s redaktorom:Luketheslovak|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/Luketheslovak|príspevky]]) ''(<nowiki>Založenie novej stránky</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=8358164 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Rusko mimo Rusko: dějiny a kultura ruské emigrace 1917-1991. Brno: Petrov, dva svazky, 1993-1994.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Rusko%20mimo%20Rusko%3A%20d%C4%9Bjiny%20a%20kultura%20rusk%C3%A9%20emigrace%201917-1991.%20Brno%3A%20Petrov%2C%20dva%20svazky%2C%201993-1994.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHS-3198.html podobnosť 44 %]), [https://fhs.cuni.cz/FHSENG-774.html fhs.cuni.cz] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8358164&url=https%3A%2F%2Ffhs.cuni.cz%2FFHSENG-774.html podobnosť 44 %]) <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://fhs.cuni.cz/FHS-3198.html<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin%20C.%20Putna&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Martin C. Putna<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:Luketheslovak}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom Luketheslovak] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 23:56, 19. august 2026 (UTC)</div> == [[Ján Štrba (kňaz)]] == <div style="font-size:85%;">Možné porušenie autorských práv:</div> * <span class="plainlinks">({{#ifeq: new | new |rozdiel |[http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&diff=8359021&oldid=0 rozdiel] }} | [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=history história]) . . {{#ifeq: new | new | '''N''' | }} [[Ján Štrba (kňaz)]]; 01:41, {{dátum|2026-08-23}} . . <span style="color: #006400; font-weight: bold;">(+{{formatnum: {{#expr: 5562 - 0 }} }})</span> . . [[Redaktor:~2026-45939-43|~2026-45939-43]] ([[Diskusia s redaktorom:~2026-45939-43|diskusia]] | [[Špeciálne:Príspevky/~2026-45939-43|príspevky]]) ''(<nowiki>Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ján Štrba |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = farár<!...“</nowiki>)''</span> <div class="plainlinks" style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Nepôvodné frázy zo [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=8359021 skúmanej revízie], nevyskytujúce sa {{#ifeq: new | new | | v [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&oldid=0 predchádzajúcej revízii] ani }} inde na Wikipédii:</div> * „'''''Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre bol 16. apríla 1910 vysvätený za kňaza.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Po%20skon%C4%8Den%C3%AD%20teologick%C3%BDch%20%C5%A1t%C3%BAdi%C3%AD%20v%20Biskupskom%20k%C5%88azskom%20semin%C3%A1ri%20sv%C3%A4t%C3%A9ho%20Ladislava%20kr%C3%A1%C4%BEa%20v%20Nitre%20bol%2016.%20apr%C3%ADla%201910%20vysv%C3%A4ten%C3%BD%20za%20k%C5%88aza.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstrbajan1884 podobnosť 75 %]) * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII, Nitra 1942, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLII%2C%20Nitra%201942%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=polcinjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpolcinjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), … * „'''''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII, Nitra 1947, s.'''''“<br />• [http://google.com/search?q=%22Schematismus%20cleri%20dioecesis%20Nitriensis%20pro%20anno%20a%20Christo%20nato%20MCMXLVII%2C%20Nitra%201947%2C%20s.%22 vyhľadávanie], • zdroje: [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=pokornyjozef1890 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dpokornyjozef1890 podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dstefanekjozef podobnosť 21 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=zidekanton knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dzidekanton podobnosť 26 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=jancovicstefan1872 knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Djancovicstefan1872 podobnosť 24 %]), [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=steskalkarol knihydominikani.sk] ([https://copyvios.toolforge.org/?lang=sk&project=wikipedia&action=compare&oldid=8359021&url=https%3A%2F%2Fwww.knihydominikani.sk%2Fhlavna_schemhladat_3%3Fkpcmeno%3Dsteskalkarol podobnosť 25 %]), … <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">Údržbové šablóny:</div> <div class="plainlinks"> * <code><nowiki>{{copyvio|zdroj=</nowiki>https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884, https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=stefanekjozef<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=J%C3%A1n%20%C5%A0trba%20%28k%C5%88az%29&action=edit do článku] * <code><nowiki>{{copytext|</nowiki>Ján Štrba (kňaz)<nowiki>}}</nowiki></code><br />• vložiť [http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Diskusia_s_redaktorom:{{urlencode:~2026-45939-43}}&action=edit<!--&section=new--> do diskusie s redaktorom ~2026-45939-43] </div> <div style="font-size:85%; margin-top: 0.5em;">'''Upozornenie:''' môže ísť o '''falošné hlásenie''' (revert/kópia/presun predtým vloženého obsahu, doslovná citácia, voľne použiteľný obsah, meno/názov, všeobecná fráza a pod.). Pred vykonaním prípadnej akcie preto posúďte situáciu individuálne. --[[Redaktor:TeslaBot|TeslaBot]] ([[Diskusia s redaktorom:TeslaBot|diskusia]]) 01:42, 23. august 2026 (UTC)</div> 6b00bebacl48dtcsqhjga3vriihdsad US Grosseto FC 0 443266 8358856 8344768 2026-08-22T12:09:48Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358856 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = US Grosseto FC | obrázok = | celýnázov= Unione Sportiva Grosseto Football Club Srl | prezývka = Grifone<br /> Torelli<br/> Maremmani | založený = [[1912]] | štadión = [[Stadio Olimpico Carlo Zecchini]], [[Grosseto]] | kapacita = 10 200 | predseda = {{minivlajka|Taliansko}} [[Piero Camill]] | mgrtitle = Tréner | tréner = {{minivlajka|Taliansko}} [[Francesco Statuto]] | liga = [[Serie B]] | sezóna = [[Serie B 2011/12|2011/12]] | pozícia = Serie B, 14. miesto | web = http://www.usgrosseto.com/ | vzor_lp1=|vzor_t1=_grosetto1011h|vzor_tr1=| ľavéplece1=FF0000|telo1=FF0000|pravéplece1=FF0000|trenírky1=FF0000|ponožky1=FF0000| vzor_1p2=|vzor_t2=_grosetto1011a|vzor| ľavéplece2=3e465e|telo2=3e465e|pravéplece2=3e465e|trenírky2=3e465e|ponožky2=3e465e| }} '''Unione Sportiva Grosseto Football Club''' alebo len '''Grosseto''' je [[futbal]]ový klub z talianskeho mesta [[Grosseto]]. Hráva druhú najvyššiu taliansku futbalovú súťaž [[Serie B|Sériu B]]. == História == Klub vznikol v roku 1912 ako '''Football Club Grosseto'''. Už o rok neskôr bol prijatý do Talianskej futbalovej federácie. Od roku 1936 hralo Grosseto [[Lega Pro Prima Divisione|Série C]]. Až do roku 2007 sa Grosseto pohybovalo od [[Serie D|Série D]] po Sériu C1. Sezóna 2006/07 bola prvou v Sérii B, ktorú hrá Grosseto aj v súčasnosti. == Športové úspechy == [[Lega Pro Prima Divisione|Serie C1]] * prvé miesto: 2006–07 [[Lega Pro Seconda Divisione|Serie C2]] * prvé miesto: 2003–04 [[Serie D]] * prvé miesto: 1960–61, 1972–73, 1994–95 == Súčasná zostava == {{Futbalová súpiska začiatok|aktual=2. február 2013}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=2|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Giovanni Formiconi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=3|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Samuele Olivi]]}} [[Súbor:Captain sports.svg|12px|Kapitán klubu]] {{Futbalová súpiska hráč|čís=4|nár=Venezuela|poz=O|meno=[[Rolf Feltscher]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=5|nár=Ghana|poz=Z|meno=[[Yaw Asante]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=6|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Marco Crimi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=7|nár=Taliansko|poz=G|meno=[[Nicola Mancino]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=8|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Thomas Som]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=9|nár=Taliansko|poz=Ú|meno=[[Arturo Lupoli]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=10|nár=Maroko|poz=Z|meno=[[Abderrazzak Jadid]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=11|nár=Taliansko|poz=Ú|meno=[[Federico Piovaccari]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=12|nár=Taliansko|poz=B|meno=[[Ivan Lanni]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=13|nár=Nigéria|poz=Z|meno=[[Kenneth Obodo]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=14|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Angelo Iorio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=16|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Simone Esposito]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=18|nár=Taliansko|poz=Ú|meno=[[Marco Giovio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=19|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Federico Barba]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=21|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Daniele Quadrini]]}} {{Futbalová súpiska stred}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=22|nár=Taliansko|poz=B|meno=[[Nunzio Franza]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=23|nár=Chorvátsko|poz=O|meno=[[Vedran Celjak]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=27|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Marco Calderoni]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=29|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Emanuele Padella]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=30|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Giulio Donati]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=31|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Marcello Falzerano]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=33|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Michele Rigioni]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=34|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Valerio Foglio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=35|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Gennaro Delvecchio]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=36|nár=Pobrežie Slonoviny|poz=Ú|meno=[[Souleymane Coulibaly]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=B|meno=[[Emanuele Belardi]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=O|meno=[[Francesco Cosenza]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Matteo Mandorlini]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Z|meno=[[Francesco Mancini(futbalista|Francesco Mancini]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Uruguaj|poz=Ú|meno=[[Henry Giménez]]}} {{Futbalová súpiska hráč|čís=-|nár=Taliansko|poz=Ú|meno=[[Danilo Soddimo]]}} {{Futbalová súpiska koniec}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{preklad|en|U.S. Grosseto F.C.||it|Unione Sportiva Grosseto Football Club|}} == Externé odkazy == [http://www.usgrosseto.com Oficiálna webová stránka] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110221232534/http://www.usgrosseto.com/ |date=2011-02-21 }} {{Futbalový výhonok}} [[Kategória:Talianske futbalové kluby]] [[Kategória:Organizácie založené v 1912]] d72zatinfecvh17xbcf2lxmyljo0ry6 Vrškámen 0 445424 8359031 8348700 2026-08-23T04:20:45Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359031 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = Vrškámen | other_name = | category = [[prírodná pamiatka]] <!-- *** Image *** --> | image = Natural monument Vrškámen (4).JPG | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Stredočeský kraj | district = Okres Příbram | commune = | municipality = [[Petrovice (okres Příbram)|Petrovice]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 450 – 458 | lat_d = 49 | lat_m = 33 | lat_s = 7.331 | lat_NS = S | long_d = 14 | long_m = 20 | long_s = 42.423 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 0.008 | area1_type = <!-- *** History & management *** --> | established = [[8. február]] [[1977]]<ref name="aop">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=638|titul=PP Vrškámen+vydavateľ=AOPK ČR|dátum prístupu=2010-12-01|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Krajský národný výbor Stredočeského kraja | established1_type = Vyhlásil | management = AOPK ČR | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Codes *** --> | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=638 638] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha na mape Česka | map_locator = Česko-reliéf | map_compl = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = | map_compl_caption = <!-- *** Websites *** --> | commons = Vrškámen | statistics = | website = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id1914/ Biolib.cz] }} '''[[Prírodná pamiatka]] Vrškámen''' bola vyhlásená v roku [[1977]] a nachádza sa neďaleko obce [[Petrovice (okres Příbram)|Petrovice]]. Predmetom ochrany je selektívne zvetrávanie [[granit|žuly]]. == Popis oblasti == Ide o jedno z najmenších chránených území v Česku s rozlohou iba 863 štvorcových metrov. Kameň vznikol dlhodobou eróziou horninového podložia, má rozmery 350 x {{cm|550|m}} a výšku {{cm|320|m}}. Je označovaný za najväčší [[kývavec]] Sedlčanska či celého Česka, aj keď toto označenie je trošku problematické.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hrady.cz/?OID=8333|titul=Přírodní památka Vrškámen|vydavateľ=Hrady.cz|dátum vydania=2009-10-04|dátum prístupu=2010-12-01|jazyk=po česky|url archívu=https://web.archive.org/web/20130116092158/http://www.hrady.cz/?OID=8333|dátum archivácie=2013-01-16}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=638 Informácie na AOPK ČR] * [http://www.hrady.cz/?OID=8333 Popis na Hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130116092158/http://www.hrady.cz/?OID=8333 |date=2013-01-16 }} == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Příbram]] == Zdroj == {{Preklad|cs|Vrškámen|8058652}} {{Český výhonok}} {{Chránené územia v okrese Příbram}} [[Kategória:Chránené územia v okrese Příbram]] [[Kategória:Skalné útvary v Stredočeskom kraji]] c5eb694a1w53poxhj88gjvn8fsqmxyz Tibor Gašpar 0 446474 8359032 8250632 2026-08-23T05:44:39Z RTFactor 265666 /* Život */ pridaná základná škola, na ktorej učil 8359032 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Tibor Gašpar | Rodné meno = | Portrét = | Popis portrétu = Tibor Gašpar (2012) | Poradie = Bývalý | Úrad = prezident Policajného zboru | Začiatok obdobia = [[15. máj]] [[2012]] | Koniec obdobia = [[31. máj]] [[2018]] | Predchodca = [[Jaroslav Spišiak]] | Nástupca = [[Milan Lučanský]] | Poradie2 = | Úrad2 = Podpredseda Národnej rady SR | Začiatok obdobia2 = [[27. júna]] [[2024]] | Predchodca2 = | Nástupca2 = | Dátum narodenia = {{dnv|1962|4|23}} | Miesto narodenia = [[Kežmarok]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[SMER-SD]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]]<br>[[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémia Policajného zboru]] | Profesia = | Manželka = | Partnerka = | Deti = [[Pavol Gašpar]] | Národnosť = | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} [[generál|gen. v. v.]] [[PaedDr.]] '''Tibor Gašpar''' (* [[23. apríl]] [[1962]], [[Kežmarok]]) je bývalý prezident [[Policajný zbor|Policajného zboru]],<ref name="minv.sk" /> aktuálne obžalovaný podpredseda [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] v kauze Očistec. == Život == Tibor Gašpar absolvoval v roku [[1981]] [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická v Michalovciach|Strednú priemyselnú školu elektrotechnickú]] v [[Michalovce|Michalovciach]], odbor technická obsluha prostriedkov výpočtovej techniky. V rokoch 1982 – 1987 študoval učiteľský smer na [[Fakulta telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave|Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského]]. Po absolvovaní pracoval ako učiteľ na základnej škole Tulipánová 1 v [[Nitra|Nitre]]. V rokoch 1990 až 1993 pracoval ako odborný asistent na Pedagogickej fakulte [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzita Konštantína Filozofa]] v [[Nitra|Nitre]]. == Policajný zbor == Do služobného pomeru policajta bol prijatý 1. decembra 1993. V tom istom roku začal na [[Akadémia Policajného zboru v Bratislave|Akadémii Policajného zboru v Bratislave]] špecializačné policajné vzdelanie. V rokoch 1993 až 1996 pôsobil ako [[vyšetrovateľ]] v Nitre, v rokoch 1996{{--}}1999 bol zástupcom riaditeľa Okresného úradu vyšetrovania PZ v Nitre. Následne pôsobil na Krajskom riaditeľstve PZ v Nitre, postupne prešiel až do funkcie I. zástupcu riaditeľa Krajského riaditeľstva v Nitre a súčasne riaditeľa Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre, v rokoch 2003{{--}}2005. Počas [[Vláda Slovenskej republiky od 16. októbra 2002 do 4. júla 2006|Dzurindovej druhej vlády]] bol v roku 2005 vymenovaný za riaditeľa [[Úrad boja proti korupcii Prezídia Policajného zboru|Úradu boja proti korupcii]]. V tomto poste ostal aj počas nasledovnej [[Vláda Slovenskej republiky od 4. júla 2006 do 8. júla 2010|vlády Roberta Fica]]. Do hodnosti [[generál]]a bol 2. septembra 2008 menovaný prezidentom [[Ivan Gašparovič|Ivanom Gašparovičom]].<ref name="prezident.sk">{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = |meno = |odkaz na autora = |titul = Vymenovanie a povýšenie generálov |url = http://www.prezident.sk/?vymenovanie-a-povysenie-generalov |dátum vydania = |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-10-05 |vydavateľ = [[Kancelária Prezidenta SR]] |miesto = Bratislava }}</ref> V rokoch 2010 až 2011 bol opäť v službe Úradu justičnej a kriminálnej polície KR PZ v Nitre.<ref name="minv.sk">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Prezident Policajného zboru Slovenskej republiky | url = http://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-10-05 | vydavateľ = [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky]] | miesto = Bratislava | dátum archivácie = 2015-03-23 | url archívu = https://web.archive.org/web/20150323081910/https://www.minv.sk/?prezident-policajneho-zboru }}</ref> == Policajný prezident == Tibor Gašpar bol [[15. máj]]a [[2012]] vymenovaný za prezidenta Policajného zboru ministrom vnútra [[Robert Kaliňák|Robertom Kaliňákom]].<ref name="sme.sk">{{Citácia periodika |priezvisko = Tódová |meno = Monika |odkaz na autora = |titul = Políciu už vedie nový prezident Gašpar |periodikum = SME |odkaz na periodikum = denník SME |url = http://www.sme.sk/c/6376485/ |dátum = 2012-05-15T20:37+02:00 |dátum prístupu = 2013-10-05 |vydavateľ = [[Petit Press]] |miesto = Bratislava |issn = 1335-4418 }}</ref> Vo funkcii nahradil [[Jaroslav Spišiak|Jaroslava Spišiaka]]. V septembri 2013 sa stalo kontroverzným Gašparovo menovanie nového riaditeľa [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry]]. Novovymenovaný [[Daniel Goga]] mal byť spoluzodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej v auguste 2008 zomreli dvaja ľudia, civilista Ivan Rigo a policajt Róbert Vida.<ref name="hnonline.sk">{{Citácia periodika |priezvisko = Ruttkayová |meno = Martina |odkaz na autora = |titul = Podpísal fiasko akciu. Dnes šéfuje elitným policajtom |url = http://hnonline.sk/slovensko/c1-60692810-podpisal-zbabranu-akciu-dnes-sefuje-elitnym-policajtom |periodikum = Hospodárske noviny |odkaz na periodikum = Hospodárske noviny |dátum vydania = 2013-09-12 |dátum aktualizácie = |dátum prístupu = 2013-10-05 |vydavateľ = [[ECOPRESS]] |miesto = Bratislava |issn = 1336-1996 }}</ref> Po akcii Goga odstúpil z funkcie zástupcu krajského riaditeľa Policajného zboru v Nitre, odstúpil tiež krajský riaditeľ Ján Štark a riaditeľ krajskej kriminálky Mário Machovec.<ref name="hnonline.sk" /> Po vyšetrení incidentu vtedajší policajný prezident [[Ján Packa (policajný funkcionár)|Ján Packa]] povedal: „Akciu v Leviciach sme dôkladne vyšetrili a vyšlo nám, že osoby prítomné priamo na akcii niesli 70 percentný podiel viny a ich nadriadení 30 percentný podiel.“<ref name="hnonline.sk" /> Iné kontroverzné opatrenie bolo, že vyšetrovanie ohovárania ministra [[Ján Počiatek|Jána Počiatka]] novinárom [[Martin Daňo|Martinom Daňom]] nebude vykonávať vyšetrovateľ okresného policajného zboru, ale priamo vyšetrovateľ [[Národná kriminálna agentúra|Národnej kriminálnej agentúry]].<ref>https://www.youtube.com/watch?v=odSKmSHZ46M</ref><ref>https://www.youtube.com/watch?v=CYye4I6gpj0</ref> Ako policajný prezident tiež podpísal vyhlásenie NEF Hospodárskeho klubu o migrácii. Vo vyhlásení sa hovorí: „Dnes sme dokonca svedkami ako sa Európania stávajú nevoľníkmi vo vlastnej krajine aj vďaka uplatňovaniu „ľudskoprávnemu imperializmu“ zo strany protinárodne orientovaných štruktúr.“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Vyhlásenie NEF Hospodársky klub o migrácii|periodikum=TERAZ.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=1970-01-01|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=http://www.teraz.sk/slovensko/vyhlasenie-nef-hospodarsky-klub-o-migr/239048-clanok.html|dátum prístupu=2018-03-18|jazyk=sk-SK}}</ref> Autori vyhlásenia plánujú politickú činnosť, ako predstaviteľ polície by mal Gašpar byť apolitický. Vyjadrenie od neho žiadali predseda [[MOST – HÍD]] [[Béla Bugár]] a ministerka spravodlivosti [[Lucia Žitňanská]]. 23. januára 2017 sa Gašpar stretol s prezidentom [[Andrej Kiska|Andrejom Kiskom]], ktorý od neho tiež požadoval vysvetlenie.<ref name="podpisnie">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tódová|meno=Monika|odkaz na autora=|titul=Kiska prijal Gašpara a žiada od neho vysvetliť konšpiračné vyhlásenie|url=https://dennikn.sk/664550/kiska-prijal-gaspara-a-ziada-od-neho-vysvetlit-konspiracne-vyhlasenie/|dátum vydania=2017-01-23|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2017-01-23|vydavateľ=N Press|miesto=|jazyk=}}</ref> Ministrovi vnútra [[Robert Kaliňák|Robertovi Kaliňákovi]] ([[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]]) Gašparov podpis neprekážal.<ref name=vuobecmitonevadi>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Tódová | meno = Monika | odkaz na autora = | titul = Kaliňákovi Gašparove konšpirácie neprekážajú, Most-Híd čaká na vysvetlenie | url = https://dennikn.sk/662550/kalinakovi-gasparove-konspiracie-neprekazaju-most-hid-caka-na-vysvetlenie/ | dátum vydania = 2017-01-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-01-23 | vydavateľ = N Press | miesto = | jazyk = }}</ref> Gašpar sa k vyhláseniu odmietol vyjadriť.<ref name=podpisnie/> Ako prezident Policajného zboru získaval v roku 2017 priemerne 4435 eur.<ref name="smejun2018">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Aké odstupné dostal Gašpar, ministerstvo tají | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = | issn = 1339-844X | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-06-07 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}</ref> === Koniec vo funkcii policajného prezidenta === Tibor Gašpar je švagrom majiteľa nitrianskej bezpečnostnej firmy Bonul [[Miroslav Bödör|Miroslava Bödöra]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Rusnáková|meno=Lucia|titul=Aký je jeho vzťah s Bödörom?|periodikum=HN|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://focus.hnonline.sk/politika-s-spolocnost/clanok/1716806-aky-je-jeho-vztah-s-b-d-rom|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}</ref> [[Ján Kuciak]] v článku z apríla 2017 upozornil na firmy personálne prepojené na Bödörovho syna [[Norbert Bödör|Norberta]], ktoré získali dotácie a štátne zákazky za niekoľko miliónov eur.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kuciak|meno=Ján|titul=Firmy okolo oligarchu Bödöra súťažili sami so sebou. U Žigu a Jahnátka|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/460175/firmy-okolo-oligarchu-bodora-sutazili-sami-so-sebou-u-zigu-a-jahnatka/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}</ref> Aj preto po [[Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej|vražde Kuciaka]] žiadali v marci 2018 účastníci protestov [[Za slušné Slovensko]] odchod Gašpara z vedenia polície. Okrem pochybení na začiatku vyšetrovania vraždy ich znepokojoval aj fakt, že na mieste činu sa nachádzal šéf [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnej kriminálnej agentúry NAKA]] [[Róbert Krajmer]], o ktorom Kuciak priamo písal.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|titul=Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar sa stal novým poradcom ministerky vnútra|periodikum=aktuality.sk|odkaz na periodikum=|vydavateľ=|miesto=|dátum=|ročník=|číslo=|strany=|issn=|url=https://www.aktuality.sk/clanok/615615/byvaly-policajny-prezident-tibor-gaspar-sa-stal-novym-poradcom-ministerky-vnutra/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk}}</ref> Po tlaku verejnosti sa od vtedajšieho ministra vnútra [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] očakávalo, že vyvodí dôsledky aj v Policajnom zbore a prispeje k odstúpeniu Tibora Gašpara. Drucker sa v apríli 2018 zotavoval v nemocnici a odďaľoval rozhodnutie vo veci policajného prezidenta. Nakoniec sám odstúpil a Tibor Gašpar sa s predsedom [[Vláda Slovenskej republiky od 22. marca 2018 do 21. marca 2020|vlády]] [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] dohodol, že do 31. mája 2018 rezignuje z postu policajného prezidenta.<ref name="ppvyzvalnaodchod">{{Citácia periodika | priezvisko = Tódová | meno = Monika | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vyzval Gašpara na odchod, skončí do konca mája | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/1098678/pellegrini-vyzval-gaspara-na-odchod-skonci-do-konca-maja/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-17 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}</ref> Na margo svojej vlastnej rezignácie sa Gašpar vyjadril nasledovne: „Jasné, že som počítal s tým, že k tomuto kroku dôjde, nie som naivný, mám dosť rokov“<ref name="minuta201804">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Denník N | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/1098647/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2018-04-17 | dátum prístupu = 2018-04-17 }}</ref> ([[23. apríl]]a 2018 oslávil svoje 56. narodeniny). Vo svojej funkcii bol teda 2207 dní, čím sa stal najdlhšie slúžiacim [[Policajný zbor#Bývalé vedenia|prezidentom zboru]].<ref name=":1" /> Nová ministerka vnútra [[Denisa Saková]] potom oznámila, že nástupcom Gašpara bude šéf policajnej inšpekcie [[Milan Lučanský]], ktorý bol menovaný dočasným prezidentom PZ 1. júna 2018. == Po odchode z funkcie policajného prezidenta == Tibor Gašpar od 1. augusta 2018 do 31. januára 2019 pôsobil ako poradca (odborník ústavného činiteľa v oblasti legislatívy a v oblasti sociálne vylúčených komunít) ministerky vnútra [[Denisa Saková|Denisy Sakovej]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Tódová|meno=Monika|titul=Novým poradcom Denisy Sakovej je bývalý policajný prezident Tibor Gašpar|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1207615/novym-poradcom-denisy-sakovej-je-byvaly-policajny-prezident-tibor-gaspar/|dátum prístupu=2018-08-17|jazyk=sk-SK}}</ref><ref name=":0" /> Z funkcie bol odvolaný po tom, ako médiá zverejnili údajné lustrovanie zavraždeného novinára [[Ján Kuciak|Jána Kuciaka]]. == Obvinenie z trestnej činnosti == Dňa 5. novembra 2020 bol v skorých ranných hodinách v [[Janíkovce|Janíkovciach]] zadržaný [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národnou kriminálnou agentúrou]] v rámci [[kauza Očistec|akcie „Očistec“]]. Vyšetrovateľom NAKA bolo vznesené obvinenie pre viaceré trestné činy, okrem iného pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčné trestné činy a trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Deň pred zadržaním, 4. novembra, bol na [[Úrad špeciálnej prokuratúry|špeciálnej prokuratúre]] podať [[trestné oznámenie]] na Bernarda Slobodníka a ďalšie osoby v súvislosti s pripravovanou kriminalizáciou jeho osoby.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Po Kováčikovi si prišli aj po Gašpara, Hraška, Krajmera a Slobodníka. Obvinili ich, že boli zločinecká skupina|url=https://dennikn.sk/2127482/po-kovacikovi-si-prisli-aj-po-gaspara-hraska-krajmera-a-slobodnika-naka-zasahuje-u-byvaleho-policajneho-vedenia/?ref=list|dátum prístupu=2020-11-09|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-05|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}</ref> Prokurátor podal návrh na väzobné stíhanie Gašpara na všetky tri väzobného stíhania – útekovú, kolúznu aj preventívnu väzbu. 7. novembra sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu rozhodol o väzobnom stíhaní, aby nemohol ovplyvňovať svedkov. Podľa obvinenia chodil aj s ďalšími policajnými funkcionármi na tajné stretnutia s [[Norbert Bödör|Norbertom Bödörom]], kde im odovzdával úplatky a dával pokyny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prokurátor podal po akcii Očistec návrh na väzobné stíhanie Tibora Gašpara a ďalších siedmich osôb|url=https://dennikn.sk/minuta/2132044/?ref=list|dátum prístupu=2020-11-09|dátum vydania=2020-11-07|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}</ref> Svoju vinu poprel a voči rozhodnutiu o vzatí do väzby podal sťažnosť. Zároveň tvrdí, že ide o kriminalizáciu jeho osoby na základe politickej a mediálnej objednávky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Svedok: Na stretnutia s Bödörom chodil aj Kaliňák. Gašpar a spol. idú do väzby|url=https://dennikn.sk/2133141/svedok-na-stretnutia-s-bodorom-chodil-aj-kalinak-gaspar-a-spol-idu-do-vazby/?ref=mwac|dátum prístupu=2020-11-09|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-08|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}</ref> 23. novembra Najvyšší súd zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Tibor Gašpar zostáva vo väzbe |url=https://dennikn.sk/minuta/2155725/?ref=ampm |dátum prístupu=2020-11-23|priezvisko=Tódová|meno=Monika|dátum vydania=2020-11-23|vydavateľ=Denník N|jazyk=sk}}</ref> 5. novembra 2021 bola väzba ukončená, ale naďalej ostáva stíhaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najvyšší súd potvrdil: Tibor Gašpar ide po roku z väzby na slobodu|url=https://dennikn.sk/2597852/najvyssi-sud-potvrdil-tibor-gaspar-ide-po-roku-z-vazby-na-slobodu/|vydavateľ=Denník N|dátum vydania=2021-11-04|dátum prístupu=2023-07-11|jazyk=sk-SK|meno=Veronika|priezvisko=Prušová}}</ref> 6. decembra 2023 vyšetrovateľ NAKA Gašpara obvinil z „prečinu porušovania dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy spolupáchateľstvom“.<ref name="aktuality-norbert-bodor-aj-tibor-gaspar-maju-na">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Norbert Bödör aj Tibor Gašpar majú na krku ďalšie obvinenie | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/R4TQy6a/norbert-bodor-aj-tibor-gaspar-maju-na-krku-dalsie-obvinenie/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-12-08 | dátum prístupu = 2023-12-09 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Prezidenti Policajného zboru}} {{Poslanci NR SR (2023 – 2027)}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Gašpar, Tibor}} [[Kategória:Osobnosti z Kežmarku]] [[Kategória:Absolventi Akadémie Policajného zboru]] [[Kategória:Absolventi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Prezidenti Policajného zboru]] [[Kategória:Slovenskí policajti]] [[Kategória:Slovenskí policajní generáli]] [[Kategória:Podpredsedovia NR SR]] 88jr0nwyhkb950g5js9hnjv3v1d5okg Redaktor:Multichill/Monument Slovakia without ID 2 450051 8358892 8358026 2026-08-22T14:12:45Z ErfgoedBot 73706 Images without an id: 1000 (gallery maximum reached), total of images without id: 2018 8358892 wikitext text/x-wiki {{#ifexist:{{FULLPAGENAME}}/header|{{/header}}|For information on how to use this report and how to localise these instructions visit [[:c:Commons:Monuments database/Images without id]]. }} <gallery> File:Devinska_kobyla_zakladna.jpg File:Devinska_kobyla_zakladna_2.jpg File:Pamatnik_Styri_levy.jpg File:Bratislava_Baštová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-1/0}}</nowiki> File:Bratislava_Bezručova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10458/0}}</nowiki> File:Grosslingová_28_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10461/0}}</nowiki> File:Grosslingová_51_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10465/0}}</nowiki> File:Klemensova_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10471/0}}</nowiki> File:Mlynské_nivy_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10476/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10477/0}}</nowiki> File:Továrenská_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10479/0}}</nowiki> File:29._augusta_28-34_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10480/0}}</nowiki> File:29._augusta_38_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10481/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/1}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/3}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/4}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/5}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/6}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/7}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/8}}</nowiki> File:Bratislava_Palárikova_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10502/9}}</nowiki> File:Mostová_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10673/0}}</nowiki> File:Bratislava_Horský_park_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10772/0}}</nowiki> File:Sasinkova_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10898/0}}</nowiki> File:Námestie_SNP_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10899/0}}</nowiki> File:Bratislava_SNP_Square_Saint_Jacob_Chapel_LQ1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-10984/0}}</nowiki> File:Radlinského_51_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11010/2}}</nowiki> File:Hotel_Albrecht_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11188/0}}</nowiki> File:Námestie_1._mája_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11189/0}}</nowiki> File:Bratislava,_Staré_Mesto,_Mostová,_Tramvaj_T6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11200/0}}</nowiki> File:Palackého_8_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11202/0}}</nowiki> File:Námestie_slobody_25_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11204/0}}</nowiki> File:Križkova_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11236/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11237/0}}</nowiki> File:Michalská_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-113/2}}</nowiki> File:Blava_2007-3-28-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11330/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_56_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11351/0}}</nowiki> File:Michalská_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-114/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/1}}</nowiki> File:Urbánkova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11432/3}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská_Divadlo_POH_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11538/2}}</nowiki> File:Lazaretská_9_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/1}}</nowiki> File:Lazaretská_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11540/2}}</nowiki> File:Čulenova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/1}}</nowiki> File:Čulenova_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11561/2}}</nowiki> File:Bratislava_Stary_Most_R03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/1}}</nowiki> File:Starý_most_(Old_Bridge),_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/5}}</nowiki> File:Stari_Most.Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/7}}</nowiki> File:Stari_Most_Bratislava_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11599/9}}</nowiki> File:Moskovská_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11775/0}}</nowiki> File:Sasinkova_13_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11783/1}}</nowiki> File:Továrenská_10_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11803/0}}</nowiki> File:Stein_Bratislava_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11945/0}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/1}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/9}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/2}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/3}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/4}}</nowiki> File:Pavilón_G_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/5}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/6}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/7}}</nowiki> File:Nemocnica_Mickiewiczova_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-11948/8}}</nowiki> File:Michalská_brána_Bratislava_October_2006_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/1}}</nowiki> File:Nedbalova_hradby_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/10}}</nowiki> File:Bratislava_Town_Walls.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/11}}</nowiki> File:Bratislava_Michalská_barbakan_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/2}}</nowiki> File:Bratislava_Michalský_most_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/3}}</nowiki> File:Fontána_v_Michalskej_priekope.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/6}}</nowiki> File:Hradby_Kapucínska_Na_vŕšku_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/8}}</nowiki> File:Hradby_Zámočnícka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-120/9}}</nowiki> File:Building_of_Slovak_Radio_in_Bratislava,_Bratislava_I_District.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-12091/1}}</nowiki> File:Busta_Dr_Kolískovi_-_Františkánske_námestie_-_Bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-15/2}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-163/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-164/0}}</nowiki> File:Veľké_znamenie_sa_ukázalo_na_nebi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/1}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/8}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/3}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/4}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/5}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/6}}</nowiki> File:Kapucinska_stlp09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-171/7}}</nowiki> File:Bratislava_Prepoštská_03_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-180/0}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_pontónový_most_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/0}}</nowiki> File:Bratislava10Slovakia50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-191/1}}</nowiki> File:Bratislava_pri_kat_Sv_Martina_-_busta_Liszt.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-197/3}}</nowiki> File:Bratislava,_Rudnayovo_námestie,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-199/0}}</nowiki> File:Baštová_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-2/0}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_101.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/11}}</nowiki> File:Particolare_della_statua_a_Slavin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/2}}</nowiki> File:Slavín_Bratislava_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/4}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_99.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/6}}</nowiki> File:Slovakia_Bratislava_100.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/7}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/8}}</nowiki> File:Bratislava_bronzova_plastika_na_Slavine.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-204/9}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-211/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-212/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_08_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-213/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-214/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-215/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-216/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sedlárska_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-217/0}}</nowiki> File:Somolického_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-218/0}}</nowiki> File:Kto_padne_v_boji_za_slobodu,_nezomiera.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-226/0}}</nowiki> File:Bratislava_Biela_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-227/0}}</nowiki> File:Street_in_old_town_in_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-231/0}}</nowiki> File:Zámočnícka_4_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-233/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-236/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-238/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-239/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-240/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zámočnícka_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-241/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zelená_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-242/1}}</nowiki> File:Dom_u_Dobreho_pastiera03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-245/0}}</nowiki> File:Kostol_Najsvätejšej_Trojice02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/1}}</nowiki> File:Žižkova_7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-253/2}}</nowiki> File:Aspremont_palace_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/1}}</nowiki> File:Oplotenie_medickej_záhrady_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-263/4}}</nowiki> File:Špitálska_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Ladislava01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-266/2}}</nowiki> File:Dunajská_36_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-271/1}}</nowiki> File:29._augusta_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/10}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_vjazd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/4}}</nowiki> File:Bratislava_Ondrejský_cintorín_Vavro_Šrobár_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-279/23}}</nowiki> File:Námestie_SNP_11_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-281/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štúrova_ulica_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-283/3}}</nowiki> File:Verba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-286/0}}</nowiki> File:Lipaiovská_záhrada_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-291/2}}</nowiki> File:Horský_park_Justiho_pamätník_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-293/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_panoramio_(12).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/1}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_E._Suchoňa_Víťazstvo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-30/2}}</nowiki> File:Bratislava_-_Blumenthaler_Kirche.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-302/0}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/11}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/32}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/33}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_07.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/34}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/7}}</nowiki> File:Stĺp_sv_Florián_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-303/9}}</nowiki> File:Ucnovske1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-308/0}}</nowiki> File:Fotos_Palacio_de_Grassalkovich_-_Bratislava_-_República_Eslovaca_(7091103771).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-32/3}}</nowiki> File:Dostojevského_rad_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-338/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/1}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/2}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_priečelie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/4}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_kaplnka_Weisz_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/5}}</nowiki> File:Cintorín_pri_Kozej_bráne_Jurkovičová_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-355/58}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-37/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-376/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-377/1}}</nowiki> File:Bratislava_Zrínskeho_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-379/0}}</nowiki> File:Vansovej_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-380/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-381/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_05_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-382/0}}</nowiki> File:Bratislava_Šulekova_19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-385/0}}</nowiki> File:Holubyho_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-386/2}}</nowiki> File:Holubyho_10_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-388/1}}</nowiki> File:Holubyho_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-389/1}}</nowiki> File:Holubyho_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-390/1}}</nowiki> File:Novosvetská_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/1}}</nowiki> File:Novosvetská_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-391/3}}</nowiki> File:Novosvetská_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/2}}</nowiki> File:Novosvetská_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-393/1}}</nowiki> File:Novosvetská_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-394/2}}</nowiki> File:Bratislava_Novosvetská_10-12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-395/0}}</nowiki> File:Godrova_4_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-401/1}}</nowiki> File:Godrova_12_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/1}}</nowiki> File:Godrova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-404/2}}</nowiki> File:Porubského_10_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-408/1}}</nowiki> File:Timravina_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-409/2}}</nowiki> File:Interior_of_the_Primate's_Palace,_Bratislava,_Slovakia_-_20140723-02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-41/0}}</nowiki> File:Timravina_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-410/2}}</nowiki> File:Timravina_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-411/2}}</nowiki> File:Timravina_6_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-413/2}}</nowiki> File:Vlčkova_9.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-415/0}}</nowiki> File:Vlčkova_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-416/2}}</nowiki> File:Vlčkova_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-417/2}}</nowiki> File:Vlčkova_19.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-418/0}}</nowiki> File:Vlčkova_23.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-419/0}}</nowiki> File:Jesenského_4_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-42/1}}</nowiki> File:Kuzmányho_3_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-422/0}}</nowiki> File:Na_Brezinách_6_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-432/0}}</nowiki> File:Gunduličova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/1}}</nowiki> File:Gunduličova_14_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-433/3}}</nowiki> File:Lermontovova_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-434/0}}</nowiki> File:Lermontovova_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-437/2}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_7_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-447/0}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/1}}</nowiki> File:Hlboká_cesta_9_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-448/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/1}}</nowiki> File:Hlboká_4_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/2}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_04_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-449/3}}</nowiki> File:Bratislava_Hlboká_06_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-450/2}}</nowiki> File:Hlboká_8_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-451/1}}</nowiki> File:Čapkova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-452/2}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-459/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-460/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-461/0}}</nowiki> File:Sládkovičova_7_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-462/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-463/0}}</nowiki> File:Bratislava_Sládkovičova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-464/0}}</nowiki> File:Gunduličova_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-474/0}}</nowiki> File:Gunduličova_06_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-475/0}}</nowiki> File:Bratislava_Zochova_14_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-485/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-487/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-488/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-489/0}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/5}}</nowiki> File:Bratislava_-_Dvor_na_Ventúrskej_3_-02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-49/4}}</nowiki> File:Bratislava_Kozia_20_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-493/0}}</nowiki> File:Podjavorinskej_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-494/2}}</nowiki> File:Podjavorinskej_2_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-501/0}}</nowiki> File:Bratislava_Panenská_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-517/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/1}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_05_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-52/2}}</nowiki> File:Bratislava_Heckenastov_palác_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-526/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-527/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-528/0}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-53/0}}</nowiki> File:Bratislava_Konventná_09_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-530/0}}</nowiki> File:Štetinova_1_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/1}}</nowiki> File:Štetinova_3_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/2}}</nowiki> File:Štetinova_5_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-535/3}}</nowiki> File:Bratislava_Štetinova_07_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-538/0}}</nowiki> File:Palackého_1_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-539/0}}</nowiki> File:Palackého_5_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-541/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_15_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-549/0}}</nowiki> File:Bratislava_Medená_17_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-550/0}}</nowiki> File:Kúpeľná_9_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-552/0}}</nowiki> File:Tallerova_5_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-563/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-568/0}}</nowiki> File:Vajanského_nábrežie_10_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-569/0}}</nowiki> File:Alžbetínska_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-576/0}}</nowiki> File:Štefánikova_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-581/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_27_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-586/1}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_31_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-588/0}}</nowiki> File:Štefánikova_41_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-591/3}}</nowiki> File:Kostol_sv._Cyrila_a_Metoda02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-592/0}}</nowiki> File:Bratislava_Puškinova_02_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-593/0}}</nowiki> File:Križkova_5-7_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-594/0}}</nowiki> File:Bratislava_Štefánikova_12_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-598/1}}</nowiki> File:Bratislava_muzeum_dopravy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/2}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/3}}</nowiki> File:Sklad_Šancová_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-599/4}}</nowiki> File:Palisády_28_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-603/2}}</nowiki> File:Bratislava_Ventúrska_22_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-61/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_48_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-612/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_52_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-615/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_54_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-616/0}}</nowiki> File:Godrova_2_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-621/2}}</nowiki> File:Palisády_39_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-623/2}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_55_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-628/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_57_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-629/0}}</nowiki> File:Bratislava_Palisády_59_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-630/0}}</nowiki> File:Bratislava_Partizánska_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-641/0}}</nowiki> File:Nedbalka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-651/0}}</nowiki> File:Vodná_veža_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-653/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kulich_Jan_pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-655/0}}</nowiki> File:Bratislava_Námestie_slobody_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-657/0}}</nowiki> File:Bratislava_Vajanského_nábrežie_pamätník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-663/0}}</nowiki> File:Zámocká_47_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-686/2}}</nowiki> File:Lazaretská_24_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-705/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-706/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-713/0}}</nowiki> File:Bratislava_Hviezdoslavovo_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-716/0}}</nowiki> File:Polish_Institute_Bratislava.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-723/0}}</nowiki> File:Kapitulská_podstavec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-75/1}}</nowiki> File:Škarniclova_1_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-750/0}}</nowiki> File:Metropol_building_bratislava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-752/0}}</nowiki> File:Družstevné_domy_na_Námestí_SNP-1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-753/1}}</nowiki> File:Bratislava_Šancová_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-773/0}}</nowiki> File:Bratislava_Heydukova_03_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-791/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_VII_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-814/0}}</nowiki> File:Klobučnícka_2-4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-82/2}}</nowiki> File:Lamačský_tunel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-825/0}}</nowiki> File:Fakulta_architektúry_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-829/0}}</nowiki> File:Bratislava_Kostolná_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-90/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská03_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-92/0}}</nowiki> File:Laurinská_2_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-93/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská07_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-94/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská09_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-95/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská19_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-96/0}}</nowiki> File:Bratislava_Laurinská16_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|101-97/0}}</nowiki> File:Reliéf_figurálny-Oráč;_roľník_s_pluhom,_koňmi_a_kravami_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11565/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/1}}</nowiki> File:Zimný_prístav_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11763/2}}</nowiki> File:Zimný_prístav_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-11964/0}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_17_-_Prievoz,_Radničné_námestie_2,_Bratislava,_Ružinov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-12002/0}}</nowiki> File:Podunajské_Biskupice_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-343/0}}</nowiki> File:Zimný_prístav_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|102-828/1}}</nowiki> File:Nobelova_9_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10499/0}}</nowiki> File:Nobelova_32_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10500/0}}</nowiki> File:Zátišie_3-5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/1}}</nowiki> File:Zátišie_5-7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/3}}</nowiki> File:Zátišie_9-11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/5}}</nowiki> File:Zátišie_13-17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-10503/8}}</nowiki> File:Nová_tržnica_(Bratislava)_-_pohľad_na_hlavný_vstup.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-12308/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_Mikovíniho.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-287/0}}</nowiki> File:Lamač_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-294/0}}</nowiki> File:Bratislava_Nova_doba1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-312/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-648/0}}</nowiki> File:Alstrova_171_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-696/0}}</nowiki> File:Námestie_Andreja_Hlinku_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-697/0}}</nowiki> File:Legionárska_3_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/1}}</nowiki> File:Legionárska_5_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/2}}</nowiki> File:Legionárska_7_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-733/3}}</nowiki> File:Unitas_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/1}}</nowiki> File:Unitas_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/2}}</nowiki> File:Unitas_3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/3}}</nowiki> File:Unitas_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/4}}</nowiki> File:Unitas_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/5}}</nowiki> File:Unitas_6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/6}}</nowiki> File:Unitas_7.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-739/7}}</nowiki> File:Nová_Doba_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/1}}</nowiki> File:Nová_Doba_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/2}}</nowiki> File:Nová_Doba_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-745/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_IX_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-815/0}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_prvé_jazero_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/1}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_druhé_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/2}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_tretie_jazero_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/3}}</nowiki> File:Mlynská_dolina_štvrté_jazero_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|103-816/4}}</nowiki> File:Vrančovičova_99_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-10990/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Margity_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11001/0}}</nowiki> File:Železná_studienka_stanica_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/1}}</nowiki> File:Dom_strážnika_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11393/3}}</nowiki> File:WP_20151027_13_11_43_Pro.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11436/1}}</nowiki> File:Kaverna_I_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/1}}</nowiki> File:Kaverna_II_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/2}}</nowiki> File:Kaverna_III_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-11931/3}}</nowiki> File:Devín_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-327/0}}</nowiki> File:Lamač_Kostol_sv_Rozálie_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-332/0}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_Kozma_a_Damián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/1}}</nowiki> File:Dúbravka_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-333/2}}</nowiki> File:Devínska_Nová_Ves_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-354/0}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/1}}</nowiki> File:Kaplnka_Dúbravka_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|104-699/2}}</nowiki> File:Extravagance_-_Flickr_-_Monika_Kostera_(urbanlegend).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-/2}}</nowiki> File:Aušpic_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10528/0}}</nowiki> File:Jarovská_bažantnica_most_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10656/2}}</nowiki> File:Nemecký_veslársky_klub_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-10900/0}}</nowiki> File:Pozsony_Régi_híd.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11599/2}}</nowiki> File:Vozovňa_Kopčany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-11978/0}}</nowiki> File:Most_SNP,_Bratislava_(by_Pudelek).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-12152/1}}</nowiki> File:Gerulata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-344/0}}</nowiki> File:Rusovce_13_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-346/1}}</nowiki> File:Pontónový_most_pamätník_Petržalka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|105-665/0}}</nowiki> File:Vysoká_pri_Morave_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2232/0}}</nowiki> File:Medené_Hámre_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-2310/1}}</nowiki> File:JelenMA.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-444/2}}</nowiki> File:Marianka_Ján_Nepomucký_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-454/4}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/1}}</nowiki> File:Stupava_kaštieľ_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-540/4}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/1}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/2}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/3}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/5}}</nowiki> File:Stupava_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-547/6}}</nowiki> File:Kostol_Levarky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-632/0}}</nowiki> File:Plavecký_Mikuláš_kostol_01_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-651/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_Veľké_Leváre.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-761/1}}</nowiki> File:Závod_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|106-767/0}}</nowiki> File:Štúrova_11,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10591/0}}</nowiki> File:Penzion_s_vínnou_pivnicou,_Štúrova_19,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10592/0}}</nowiki> File:Memorial_plaque_to_Viliam_Westsik_in_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10604/2}}</nowiki> File:Meštianske_domy_Holubyho_ul._33,_35_a_37,_Pezinok,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10864/0}}</nowiki> File:Modra_church_of_St_Stephen_02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-10952/0}}</nowiki> File:Štúrova_9,_Modra.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11023/0}}</nowiki> File:Mestský_dom,_Prostredná_39,_Svätý_Jur,_okres_Pezinok.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11719/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Synagoge_883.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-11999/0}}</nowiki> File:Bývalý_sirotinec,_Vajanského_54,_Modra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12010/1}}</nowiki> File:Pezinok-Slovakia_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12101/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_stanica_konskej_zeleznice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-12264/1}}</nowiki> File:Svaty_Jur_zeleznicna_stanica_povodna.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2478/0}}</nowiki> File:Fugelka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-2524/1}}</nowiki> File:Červený_Kameň_(Bibersburg,_Vöröskő)_-_fountain.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-391/3}}</nowiki> File:Doľany_04_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-399/0}}</nowiki> File:Doľany_11_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/1}}</nowiki> File:Doľany_11_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-400/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Hergott_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-414/0}}</nowiki> File:Pomník_padlým_vojakom_v_1._svetovej_vojne,_Svätý_Jur,_Slovensko_(celkový_pohľad).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-415/0}}</nowiki> File:Jur_dom_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-423/0}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/1}}</nowiki> File:Svätý_Jur_náhrobník_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-425/2}}</nowiki> File:Svätý_Jur_Segnerovská_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-429/0}}</nowiki> File:Biely_kamen+mur.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/2}}</nowiki> File:Biely_kamen_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-430/3}}</nowiki> File:Svätý_Jur,_Veľkomoravské_hradisko_(11).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-431/1}}</nowiki> File:Pila_gravestones_at_the_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-528/0}}</nowiki> File:Šenkvice_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|107-551/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10738/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_sv_Ján_Nepomucký_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-10805/6}}</nowiki> File:Bernolákovo_hrad_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11553/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kaplnka_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11603/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11618/2}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Dunaji_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11619/2}}</nowiki> File:VODNÝ_KANÁL_PRI_HRÁDZI_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11637/0}}</nowiki> File:Senec_(Szenc,_Wartberg)_-_kostol_svätého_Mikuláša.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-11926/1}}</nowiki> File:Fél_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12040/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/1}}</nowiki> File:Blatné_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12195/2}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_zvonica_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12215/1}}</nowiki> File:Kismadarász_harangtorony_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12219/1}}</nowiki> File:Vlky_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12221/1}}</nowiki> File:Malinovo_zvonica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12223/1}}</nowiki> File:Boldog_zvonica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-12242/1}}</nowiki> File:Memorial_at_the_Place_of_an_Accident.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/1}}</nowiki> File:Mohyla_M._R._Štefánika_(10.6.2006)_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/2}}</nowiki> File:Mohyla_MRŠ.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-2080/3}}</nowiki> File:Kráľová_pri_Senci_kostol_032011.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-31/0}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/1}}</nowiki> File:Bernolákovo_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-384/3}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/2}}</nowiki> File:Bernolákovo_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-386/3}}</nowiki> File:Hamuliakovo_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-404/1}}</nowiki> File:Pozsonyivánka_vh_emlekmu.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-405/4}}</nowiki> File:Dunajská_Lužná_Jánošíková_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-409/0}}</nowiki> File:Most_pri_Bratislave_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-494/0}}</nowiki> File:Art_Hotel_Kaštieľ,_Tomášov.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-549/1}}</nowiki> File:Veľký_Biel_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|108-553/1}}</nowiki> File:Somorja_23.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-105/0}}</nowiki> File:Mierovo_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-11340/0}}</nowiki> File:Evangelisches_Bethaus_in_Sommerein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-118/0}}</nowiki> File:Vajka_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-127/0}}</nowiki> File:Nyékvárkony_kastély_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-128/2}}</nowiki> File:St_James_church_Nyékvárkony.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-129/1}}</nowiki> File:Dunajský_Klátov_mlyn.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2301/0}}</nowiki> File:LehniceParkZadnaCastMlada.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2311/2}}</nowiki> File:Modelsynagoga.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-2529/0}}</nowiki> File:Báč_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/1}}</nowiki> File:Báč_kostol_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/2}}</nowiki> File:Báč_kostol_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-66/3}}</nowiki> File:Čakany_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-69/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/1}}</nowiki> File:Dunajská_Streda_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-78/2}}</nowiki> File:Bős035.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-84/0}}</nowiki> File:Gelle_1813.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-85/1}}</nowiki> File:HubickyParkLukySoliter.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-89/3}}</nowiki> File:Jahodna_vizimalom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-92/0}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/1}}</nowiki> File:Felsőjányok_szobor_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|201-93/2}}</nowiki> File:Feketenyék_Nepomuk_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11208/0}}</nowiki> File:Matúškovo_božie_muky_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11385/0}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11398/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/1}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/2}}</nowiki> File:Pusté_Úľany_pamätník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11399/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/1}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/2}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/3}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/4}}</nowiki> File:Sereď_stĺp_02_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-11428/5}}</nowiki> File:Galantský_opevnený_kaštieľ_II_(rt-008).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-18/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/1}}</nowiki> File:Galanta_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-20/2}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/1}}</nowiki> File:Sereď_kaštieľ_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2257/2}}</nowiki> File:Nebojský_opevnený_kaštieľ_(rt-004).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2258/0}}</nowiki> File:Dolná_Streda_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2516/0}}</nowiki> File:Sereď_kostol_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2517/0}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_vodný_mlyn_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-2520/2}}</nowiki> File:Gáň_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-3/0}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/1}}</nowiki> File:Matúškovo_ľudový_dom_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-34/2}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/1}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/6}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/7}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/8}}</nowiki> File:Sereď_trojičný_stĺp_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-48/9}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/1}}</nowiki> File:Tomášikovo_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|202-59/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_súbor_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/3}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_27.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/12}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/14}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_28.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/15}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/16}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_29.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/18}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/19}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/2}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/20}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/4}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/5}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_24.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/6}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/7}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/8}}</nowiki> File:Siladice_náhrobník_25.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1007/9}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/1}}</nowiki> File:Siladice_kríž_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1008/2}}</nowiki> File:Sulekovo_Pamatnik_martyrom_z_roku_1848.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-1036/0}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_03_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11359/1}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11830/0}}</nowiki> File:Dolné_Zelenice_mauzóleum_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11960/0}}</nowiki> File:Horné_Otrokovce_kaplnka_01_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11975/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-11986/0}}</nowiki> File:Žlkovce_Immaculata_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12038/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_hrobka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/1}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/10}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/11}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/12}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/13}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/14}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/15}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/3}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/4}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/5}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/6}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/7}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/8}}</nowiki> File:Hlohovec_kalvária_kaplnka_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12205/9}}</nowiki> File:Dvorniky-kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-12241/1}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/2}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/3}}</nowiki> File:Červeník_náhrobník_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-789/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_18_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/1}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_26_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/11}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_22_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/2}}</nowiki> File:Platany_Hlohovec_-_Plane-trees_Hlohovec,_Slovakia_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/3}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_23_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/4}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_19_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/6}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_24_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/8}}</nowiki> File:Hlohovec_zámok_16_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-838/9}}</nowiki> File:Hlohovec_obec_04_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-839/0}}</nowiki> File:Hlohovec_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-841/2}}</nowiki> File:Hlohovec_kostol_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-844/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/1}}</nowiki> File:Hlohovec_Pieta_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-848/2}}</nowiki> File:Hlohovec_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-852/1}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-875/0}}</nowiki> File:Horné_Zelenice_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-876/0}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/4}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/5}}</nowiki> File:Koplotovce_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-902/6}}</nowiki> File:Madunice_fara_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-936/0}}</nowiki> File:Madunice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-938/0}}</nowiki> File:Ratkovce_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|203-997/0}}</nowiki> File:Šterusy_kostol_12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1032/0}}</nowiki> File:Socha_Chlois.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/1}}</nowiki> File:Socha_Hermes.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/2}}</nowiki> File:Socha_Atena.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/3}}</nowiki> File:Socha_Demeter.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10701/4}}</nowiki> File:Hotel_lipa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10735/1}}</nowiki> File:Vrbové_židovský_cintorín.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10774/0}}</nowiki> File:Cour_salon_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10790/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_50.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10791/1}}</nowiki> File:Detska_liecebna_Zeleny_strom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10792/1}}</nowiki> File:Cour_hotel_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-10793/1}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/2}}</nowiki> File:Piešťany_Kúpalisko_Eva_-_detský_(relaxačný)_bazén.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11264/3}}</nowiki> File:Ruzovy_mlyn.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-11573/1}}</nowiki> File:Vrbové,_zvonica2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-1162/0}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/1}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/2}}</nowiki> File:Krakovany_sv_Trojica_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12128/3}}</nowiki> File:Gymnázium_Pierra_de_Coubertina,_Piešťany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/1}}</nowiki> File:Námestie_SNP_po_daždi_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12203/2}}</nowiki> File:Mestský_úrad_-_detail_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12209/1}}</nowiki> File:Pažitský_most.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12252/1}}</nowiki> File:Dom_umenia_-_Piestany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/1}}</nowiki> File:Piestany_Dom_umenia_plastika_E_Venkov_1980.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-12292/2}}</nowiki> File:Prašník1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2342/0}}</nowiki> File:Hotel_Slovan_Piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2462/1}}</nowiki> File:Herkules_s_kyjakom_a_kožou_nemejského_leva.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/4}}</nowiki> File:Herkules_s_hadom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/5}}</nowiki> File:Herkules_so_psom_Kerberom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/6}}</nowiki> File:Dvaja_chlapci_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-2528/7}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_-_kostol01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/2}}</nowiki> File:Dolný_Lopašov_socha_svätého_Martina.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-821/3}}</nowiki> File:Drahovce_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-830/0}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/1}}</nowiki> File:Chtelnica_kaštieľ_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-881/6}}</nowiki> File:Chtelnica_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-887/3}}</nowiki> File:Kočín_zvonica_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-901/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-909/1}}</nowiki> File:Krakovany_kúria_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-915/0}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_09.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/2}}</nowiki> File:Krakovany_kostolík_08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/3}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/4}}</nowiki> File:Krakovany_náhrobníky_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-917/5}}</nowiki> File:Lančár_kostol_01_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-924/4}}</nowiki> File:Kastiel_MNV_2020.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-954/4}}</nowiki> File:Nižná_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-961/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/1}}</nowiki> File:Pečeňady_kaštieľ_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-969/2}}</nowiki> File:Ferdinand_Goldstein.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-973/1}}</nowiki> File:Pamatnik_rumunom_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-975/1}}</nowiki> File:PN_Teplicka_83.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-976/1}}</nowiki> File:Pomník_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/1}}</nowiki> File:Reliéf_Beethoven.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-979/2}}</nowiki> File:Liecebny_dom_Napoleon_II.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-982/1}}</nowiki> File:Kupelny_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-983/1}}</nowiki> File:Pranier_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-984/1}}</nowiki> File:Sv.Vendelin_piestany.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-985/1}}</nowiki> File:Sv.Florian.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-986/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|204-988/2}}</nowiki> File:Plavecký_Peter,_dům.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10636/0}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-10732/2}}</nowiki> File:Prietrž_husitské_hradby4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12247/1}}</nowiki> File:Šaštín_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-12283/3}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/1}}</nowiki> File:Borský_Mikuláš_dom_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-570/3}}</nowiki> File:Hlboké_-_fara.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/1}}</nowiki> File:Pamätná_tabuľa_S._H._Vajanský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-603/2}}</nowiki> File:Old_resting_place_J.M._Hurban_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-607/0}}</nowiki> File:Hlboké_-_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-608/0}}</nowiki> File:Jablonica-_kalvária2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-618/2}}</nowiki> File:Lakšárska_Nová_Ves_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-631/1}}</nowiki> File:Plavecký_Peter_stĺp.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-654/3}}</nowiki> File:Branč,_južná_hradba_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/12}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/14}}</nowiki> File:Branč,_južné_krídlo.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/2}}</nowiki> File:Branč_Castle_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/3}}</nowiki> File:Branč_-_panoramio_-_Michal_Jakubský_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/6}}</nowiki> File:Branč,_delová_bašta_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-655/7}}</nowiki> File:Prievaly_-_kríž_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-659/0}}</nowiki> File:Sobotište_-_kaštieľ2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-748/1}}</nowiki> File:Sobotište_evkostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-749/0}}</nowiki> File:Šaštín_sv_Trojica_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|205-752/6}}</nowiki> File:Holic_kostel_Bozskeho_srdce_Jezisova_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10530/1}}</nowiki> File:Holic_sloup_sv_Trojice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10532/1}}</nowiki> File:Holic_radnice_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10533/1}}</nowiki> File:Meštiansky_dom,_Bratislavská_4,_popisné_č._270,_Holíč,.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10534/1}}</nowiki> File:Holic_kaple_sv_Floriana_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10536/1}}</nowiki> File:Holíč,_sýpka_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10539/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/1}}</nowiki> File:Kopčany_kostol_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-10820/2}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11106/4}}</nowiki> File:Skalica,_kaplnka_sv._Františka_Xaverského.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-11798/0}}</nowiki> File:Skalica_pomnik.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-12097/2}}</nowiki> File:ZrebcinKopcany8.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2132/2}}</nowiki> File:Holic_vetrny_mlyn_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-2140/1}}</nowiki> File:Gbely_stĺp_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-601/0}}</nowiki> File:Holic_radnice_pametni_deska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-609/0}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/1}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/2}}</nowiki> File:Holic_evangelicky_kostel_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-611/3}}</nowiki> File:Holic_zamek_006.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/14}}</nowiki> File:Holic_zamek_010.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/20}}</nowiki> File:Holic_zamek_001.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-613/24}}</nowiki> File:Holic_kostel_sv._Martina_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-615/2}}</nowiki> File:Petrova_Ves_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-646/0}}</nowiki> File:Radošovce_kaplnka_02_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-663/0}}</nowiki> File:Skalica,_Námestie_slobody_4.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-733/0}}</nowiki> File:Unín_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|206-757/0}}</nowiki> File:Slovakia_Smolenice_Kostol1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/1}}</nowiki> File:Smolenice_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1014/3}}</nowiki> File:Suchá_nad_Parnou_-_socha_sv._Barbory.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1022/0}}</nowiki> File:Socha_sv._Urbana_v_Suchej.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1024/0}}</nowiki> File:Špačince_pašiový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1029/0}}</nowiki> File:Trnava_Trojičný_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-10492/1}}</nowiki> File:Mestské_hradby_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1057/29}}</nowiki> File:Divadlo_Jána_Palárika_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1066/0}}</nowiki> File:Slovakia_-_Trnava_-_Kostol_Sv._Heleny_RB03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1067/2}}</nowiki> File:Trnava_Divadelna_k_sv_Mikulasi_DSCN0281.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1107/0}}</nowiki> File:Kostol_svätého_Jakuba_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1130/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/10}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/11}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/12}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/2}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_01_(cropped).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/3}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/4}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/5}}</nowiki> File:Trnava_stĺp_sv_jozefa_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1137/6}}</nowiki> File:Pálffyho_park_v_Smoleniciach_.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-11387/0}}</nowiki> File:Trstín_kostolík_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1145/0}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/1}}</nowiki> File:Voderady_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1155/2}}</nowiki> File:Voderady_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1156/0}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/1}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/2}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/3}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/4}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/5}}</nowiki> File:Voderady_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-1157/6}}</nowiki> File:Trnava_starý_cintorín_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-12014/2}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_16.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-2490/0}}</nowiki> File:Bučany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-781/0}}</nowiki> File:Ostrý_Kameň.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-788/2}}</nowiki> File:Dlhá_kostol_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-796/1}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_003.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-798/0}}</nowiki> File:Jókőcivertanlegi1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/1}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7207).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/14}}</nowiki> File:Castle_Dobrá_Voda_(7209).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-800/21}}</nowiki> File:Dobrá_Voda_-_pranier.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-802/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_park_(4).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/13}}</nowiki> File:DolnaKrupa09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/14}}</nowiki> File:Dolná_Krupá,_kaštieľ,_vrátnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/4}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_kaštieľ_02_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/6}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_obelisk_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-803/7}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_mauzóleum_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-805/0}}</nowiki> File:Dolná_Krupá_-_Kostol_svätého_Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-806/0}}</nowiki> File:Hrnčiarovce_nad_Parnou_-_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-878/0}}</nowiki> File:Lošonec_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-935/2}}</nowiki> File:Majcichov_obec_07_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-942/0}}</nowiki> File:Majcichov_obec_05_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-943/0}}</nowiki> File:Malženice_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-946/1}}</nowiki> File:Malženice_-_kalvária.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-950/3}}</nowiki> File:Naháč_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-956/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/1}}</nowiki> File:Cífer-Pác_kostol_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|207-965/3}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_svätý_Florián.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-10709/2}}</nowiki> File:Rybany_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12135/1}}</nowiki> File:Rybany_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-12166/1}}</nowiki> File:Bánovce_nad_Bebravou,_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-132/1}}</nowiki> File:Kostol_sv_Mikulasa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-138/0}}</nowiki> File:Borčany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-143/0}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(9).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/1}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/2}}</nowiki> File:Uhrovec,_Jankov_vŕšok,_pamätník_(3).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-261/3}}</nowiki> File:Rodný_dům_Ľudovíta_Štúra_a_Alexandra_Dubčeka_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/1}}</nowiki> File:Slovakia_Stur-Ludovit_PamatnáTabulaUhrovec.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-263/2}}</nowiki> File:Památník_Ľudovíta_Štúra_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-265/0}}</nowiki> File:Uhrovec_kaštieľ_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/1}}</nowiki> File:Park_v_Uhrovci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-268/2}}</nowiki> File:Uhrovský_hrad_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/10}}</nowiki> File:Hrad_Uhrovec_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/15}}</nowiki> File:Jeseň_na_Uhrovskom_hrade.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|301-269/19}}</nowiki> File:Pominovec_10.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-776/0}}</nowiki> File:Košecký_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|302-781/1}}</nowiki> File:Kosariska_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-10965/0}}</nowiki> File:Bradlo_chata.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-11936/0}}</nowiki> File:Turá_Lúka,_evanjelický_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12206/1}}</nowiki> File:Viaduktmyjava.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-12249/1}}</nowiki> File:Krajné_kostol_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1239/1}}</nowiki> File:Krajné_zvonica_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-1240/0}}</nowiki> File:Stefanik_tabula.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-2081/2}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_Brezová6.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-581/1}}</nowiki> File:Bašty_pri_kostole.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-590/2}}</nowiki> File:Kosariska_dom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-622/0}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/1}}</nowiki> File:Myjava_kostol_01_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-644/2}}</nowiki> File:Turá_Lúka_-_pomník_popravených_evanjelikov.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-756/0}}</nowiki> File:Vrbovce_-_Eduard_Šándorfi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|303-764/2}}</nowiki> File:Beckov_hrad_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1180/14}}</nowiki> File:Kaštiel_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1186/4}}</nowiki> File:NMnV_banka.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11906/0}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou,_hrob_Ľudmily_Podjavorinské_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1195/0}}</nowiki> File:Nová_Ves_nad_Váhom_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-11988/0}}</nowiki> File:Severny_mur_chachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/14}}</nowiki> File:Obranna_veza_kaplnka_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/2}}</nowiki> File:Brana_opevnenia_cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1200/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kostol_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12004/0}}</nowiki> File:Zvonica_Cachtice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1205/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_kaplnka_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/1}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_09_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/10}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_11_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/12}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_12_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/13}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_14_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/14}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_01_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/2}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/3}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_03_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/4}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_04_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/5}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_05_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/6}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_06_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/7}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_07_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/8}}</nowiki> File:Stará_Turá_kalvária_08_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12104/9}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12179/1}}</nowiki> File:Kostol_ruina_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/1}}</nowiki> File:Veza_obytna_haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/2}}</nowiki> File:Hradbovy_mur_Haluzice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/3}}</nowiki> File:Haluzice_kostolík_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1218/4}}</nowiki> File:Hrad_temtatin.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/1}}</nowiki> File:Castle_Tematín_(8673).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1226/3}}</nowiki> File:Hrachovište_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1228/0}}</nowiki> File:Zaniknutý_kostol_v_časti_Hrušové.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-12321/1}}</nowiki> File:Vágrákó_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1235/0}}</nowiki> File:ROH_Relief_z_pamatnika.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/1}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP_R_UHER.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/2}}</nowiki> File:ROH_Pamatnik_SNP.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1244/3}}</nowiki> File:LUBINA_PaMATNIK_1SV_cel.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1245/3}}</nowiki> File:Lubina_tab_Uher.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1248/2}}</nowiki> File:NMnV_dom_narozny.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1265/1}}</nowiki> File:Dom_LPodjavorinska.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1267/0}}</nowiki> File:Pamatnik_umucenym_NMnV.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1271/0}}</nowiki> File:NMnV_veza.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1275/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_prepozitúra_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kostol_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1277/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_morový_stĺp_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1279/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/2}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_05.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/3}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/4}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/5}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_04.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/6}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_kalvária_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1280/7}}</nowiki> File:NMnV_kaplnka_Sv.Ondreja.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1281/0}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/1}}</nowiki> File:Nové_Mesto_nad_Váhom_sv_Florián_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1283/2}}</nowiki> File:Dom_Alexander_Rudnay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1286/1}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/2}}</nowiki> File:Pobedim_kostol_11.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1299/6}}</nowiki> File:St_tura_dom13.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1312/0}}</nowiki> File:Hrob_pottfay.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1316/0}}</nowiki> File:Zemianske_Podhradie,_plot_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-1393/2}}</nowiki> File:Kaštieľ_v_Častkovciach.png|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2163/1}}</nowiki> File:PamätníkPadlýmSovietskymVojakomNadNovouBošácou.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2261/2}}</nowiki> File:Bzince_pod_Javorinou_pamätník_03_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2372/0}}</nowiki> File:Tabula_ucitelia.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2430/0}}</nowiki> File:St_tura_radnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|304-2464/0}}</nowiki> File:Livina_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-11679/0}}</nowiki> File:Bošany_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12142/1}}</nowiki> File:Žabokreky_nad_Nitrou_-_kostol.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-12245/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/1}}</nowiki> File:Hradište_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-167/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_kaštieľ_02_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-177/0}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_20.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/2}}</nowiki> File:Klátova_Nová_Ves_Sádok_kostol_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-180/4}}</nowiki> File:Krásno_základy_kostola_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-188/0}}</nowiki> File:Ostratice_kaštieľ_01_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-220/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/1}}</nowiki> File:Skačany_kostolík_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-245/2}}</nowiki> File:Skačany_kaplnka_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-246/0}}</nowiki> File:Veľké_Uherce_-_kaštieľ.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|305-276/1}}</nowiki> File:Považská_knižnica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-11280/0}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/1}}</nowiki> File:Dolný_Lieskov_kaštieľ_07.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-707/2}}</nowiki> File:Horný_Lieskov_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-722/0}}</nowiki> File:Kostol_Jasenica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-736/0}}</nowiki> File:Podskalie_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-753/0}}</nowiki> File:Považský_hrad_I.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/2}}</nowiki> File:Považský_hrad_II.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-760/5}}</nowiki> File:Burg_Bystrica.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-761/0}}</nowiki> File:Božia_muka_Sverepec_2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|306-778/0}}</nowiki> File:Németpróna_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11486/0}}</nowiki> File:Handlova_memorial.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-11709/8}}</nowiki> File:Kostol_-_panoramio_-_Pavol_Steinecker.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-12073/4}}</nowiki> File:Nitrianske_Pravno_-_miestna_architektúra_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-2619/0}}</nowiki> File:Preividza06.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-3471/0}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_5.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/15}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_Vchod_do_hrobky.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/16}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4696.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/18}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/20}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4873.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/21}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_vstup.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/24}}</nowiki> File:Bojnice_-_Zámok_4751.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/30}}</nowiki> File:Bojnicky_zamok_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/34}}</nowiki> File:Castle_Bojnice_well.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/7}}</nowiki> File:Castle_in_Bojnice3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-805/9}}</nowiki> File:Bojnice28.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/4}}</nowiki> File:Bojnice34.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-808/5}}</nowiki> File:Kupele_Bojnice_-_jazierko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-813/2}}</nowiki> File:Diviacka_Nová_Ves_(Divékujfalu,_Divickneudorf)_-_church.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-825/0}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-829/1}}</nowiki> File:Dolné_Vestenice_03.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-830/3}}</nowiki> File:Kostol_Sv._Jána_Krstiteľa_Nitrianske_Pravno.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-848/0}}</nowiki> File:Oszlány_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-864/0}}</nowiki> File:Kostol_poruba_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-869/1}}</nowiki> File:Prievidza_Trinity_Monument.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-876/4}}</nowiki> File:Manor_house_in_Zemianske_Kostoľany.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|307-902/0}}</nowiki> File:Basta_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/10}}</nowiki> File:Tunel_lednica.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|308-743/8}}</nowiki> File:Trenčín_stará_staniční_budova_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10449/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_zeleznicna_stanica_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10855/0}}</nowiki> File:Machnác-gyógyüdülő._Fortepan_28654.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10856/0}}</nowiki> File:Trencianske_teplice.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-10857/0}}</nowiki> File:Trencin_tabula_Karol_Padivy.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11629/2}}</nowiki> File:Elektráreň_jpg.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11820/0}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_posta.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11838/0}}</nowiki> File:GLSTN-2021.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-11867/0}}</nowiki> File:Kulcsos_kastély_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12183/1}}</nowiki> File:Trenci_n_Kubra_Voj.pohrebisko_1.sv.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-12185/1}}</nowiki> File:Kostol_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/1}}</nowiki> File:Mur_ML.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1252/2}}</nowiki> File:Koniec_svet.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1294/2}}</nowiki> File:Mohyla_Jana_Lipskeho_Trencianske_Stankovce.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1302/0}}</nowiki> File:Velka_skalka_nádvorie.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1305/7}}</nowiki> File:Pamätník_osloboditeľov_Trenčianske_Teplice.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1327/0}}</nowiki> File:Trenčianske_teplice_-_park.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1330/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Hamman.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1331/0}}</nowiki> File:Trencin_Pamatnik_kragujevským_martýrom.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1334/0}}</nowiki> File:Základy_kaplnky,_Trenčiansky_hrad_(2008).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/11}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/24}}</nowiki> File:Castle_Trenčín_-_panoramio_(1).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/5}}</nowiki> File:Trencin_zamek_15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/40}}</nowiki> File:Trenčín_castle_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/46}}</nowiki> File:Trenčín_Castle_06.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/49}}</nowiki> File:2014_-_panoramio_(106).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/54}}</nowiki> File:Trencin_zamek_17.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/57}}</nowiki> File:Trencin_Hradne_navrsie1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/60}}</nowiki> File:Opevnenie_-_panoramio_-_Marián_Hubinský.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/61}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(5).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/62}}</nowiki> File:Trenčiansky_hrad_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/63}}</nowiki> File:Castell_de_Trenčín_(agost_2012)_-_panoramio_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/67}}</nowiki> File:Trenčín,_římský_nápis_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/69}}</nowiki> File:Pod_Trenčianskym_hradom_-_panoramio.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/70}}</nowiki> File:Trencin_hrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1345/9}}</nowiki> File:Trenčín,_kostel_Narození_Panny_Marie_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/1}}</nowiki> File:Pfarrstiege_in_Trenčin.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1375/3}}</nowiki> File:Trencin_Morovy_stlp_z_roku_1712.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1381/0}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_kastiel10.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/1}}</nowiki> File:TN_ZABLATIE_plastika_sv._Jána_Nepomuckého_na_stĺpe.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-1385/2}}</nowiki> File:Trencianske_Teplice_Krista.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2213/0}}</nowiki> File:Dolná_Súča,_pamätná_tabuľa.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2384/0}}</nowiki> File:Trenčín,_Katův_dům_(2).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|309-2465/0}}</nowiki> File:Komárom110.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-10996/0}}</nowiki> File:Ógyalla12.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11544/6}}</nowiki> File:Keszegfalva055.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11907/2}}</nowiki> File:Perbete05.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-11970/1}}</nowiki> File:Hetény048.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/1}}</nowiki> File:Hetény052.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12044/2}}</nowiki> File:Pat30.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12047/1}}</nowiki> File:Izsa061.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12054/1}}</nowiki> File:Zemianska_Olča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12056/1}}</nowiki> File:KN-Dunamocs-Moča1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12057/1}}</nowiki> File:Őrsújfalu047.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12058/1}}</nowiki> File:Zlatná_na_Ostrove1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12067/1}}</nowiki> File:Marcelháza078.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12090/1}}</nowiki> File:Szentpéter08.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12115/1}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2a.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12131/1}}</nowiki> File:Trávnik2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12138/1}}</nowiki> File:Naszvad_evangelikus_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12144/0}}</nowiki> File:Komárno_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-12279/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_18.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/1}}</nowiki> File:Csicsó,_Nepomuki_Szent_János-szobor_2025_08.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2082/2}}</nowiki> File:Gúta065.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2089/0}}</nowiki> File:Kolárovo02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2091/3}}</nowiki> File:Tengerészemlékmű.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2098/0}}</nowiki> File:Komárom-Klapka_György.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2099/3}}</nowiki> File:Marcelháza117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/1}}</nowiki> File:Marcelháza116.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2105/2}}</nowiki> File:Komárom243.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2143/0}}</nowiki> File:Komárom121.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2160/2}}</nowiki> File:Bagota01.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2509/1}}</nowiki> File:Bagota02.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-2532/1}}</nowiki> File:Bagota,_Nepomuki_Szent_János-oszlop_2024_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-283/1}}</nowiki> File:Iža-Leányvár_-_Roman_fort_-_archaeological_excavation_2008.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-289/1}}</nowiki> File:Kolozsnéma020.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-292/0}}</nowiki> File:Komárom117.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-293/0}}</nowiki> File:Komárom118.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-294/0}}</nowiki> File:Jókai_Mór_emléktábla_a_Király_püspök_utcában,_Komárom87.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-296/0}}</nowiki> File:Pozsonyi_kapu_2.jpeg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/1}}</nowiki> File:VI._bástya.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-301/33}}</nowiki> File:Komárno04.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-304/3}}</nowiki> File:Marcelháza095.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-311/1}}</nowiki> File:Virt_Baróti_Szabó_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-314/0}}</nowiki> File:Bátorkeszi_templom_2b.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|401-316/0}}</nowiki> File:Nyírágó_Nepomuk_2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11405/2}}</nowiki> File:Ondrejovce,_kostolík,_Slovensko.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11976/1}}</nowiki> File:Barsendréd_templom.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-11981/1}}</nowiki> File:Evanjelický_kostol_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12030/1}}</nowiki> File:Deménd_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12055/1}}</nowiki> File:Krškany_kúria_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12106/1}}</nowiki> File:Barsbese_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-12170/1}}</nowiki> File:Jabloňovce_husitský_kostol_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1606/2}}</nowiki> File:P1070347_hradby.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1628/4}}</nowiki> File:Budova_radnice_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1631/0}}</nowiki> File:Tekovskyhrad.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1640/1}}</nowiki> File:Ipolyság043.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1648/2}}</nowiki> File:Nagysalló_Sztháromság.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/1}}</nowiki> File:Nagysalló,_2012-_(5).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1652/2}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas15.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-1654/0}}</nowiki> File:Kálna-_(17).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2183/0}}</nowiki> File:ZselizFotoThalerTamas14.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2231/0}}</nowiki> File:Trojičný_stĺp_v_Pukanci.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2294/6}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(67).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2328/0}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(63).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2333/0}}</nowiki> File:935_02_Brhlovce,_Slovakia_-_panoramio_(60).jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|402-2335/0}}</nowiki> File:KPN2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-10850/0}}</nowiki> File:Zakladna_skola_pribinu.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11232/1}}</nowiki> File:Zsitvagyarmat_kastélykapu_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11470/2}}</nowiki> File:Kalvaria-nitra-12.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11664/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/1}}</nowiki> File:Podhorany_okres_Nitra)_vila_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11784/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/1}}</nowiki> File:Báb_(okr._Nitra)_malý_kaštieľ_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/2}}</nowiki> File:Báb_(okres_Nitra)_veľký_kaštieľ_09.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-11822/3}}</nowiki> File:Brančský_hrad,_poloha_Árkuš_(01).JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1398/0}}</nowiki> File:Csekej_templom_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/1}}</nowiki> File:Csekej_templomkapu_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1402/2}}</nowiki> File:Dolné_Lefantovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1412/0}}</nowiki> File:Alsóbodok_vh_emlékmű_1.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1413/1}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_01_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1435/0}}</nowiki> File:Ivanka_pri_Nitre_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1437/0}}</nowiki> File:Üreg_templom_3.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/1}}</nowiki> File:Üreg_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1438/3}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_Szűz_Mária_1908_1931.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1457/0}}</nowiki> File:Vajkmártonfalva_temetőkereszt_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1459/3}}</nowiki> File:Mojmírovce_kostol_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1470/0}}</nowiki> File:Nitra_Castle4.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1483/43}}</nowiki> File:Grand_Seminary.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/1}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston2.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/12}}</nowiki> File:COA_bishop_SK_Roskovanyi_Agoston3.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1491/15}}</nowiki> File:Kostol_sv._Štefana_2,_Nitra.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1511/0}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu-Szörényi.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1518/1}}</nowiki> File:Zsitvaújfalu_templom_2.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1519/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra),_kostol_02_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1522/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_kostolík_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1523/0}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/1}}</nowiki> File:Podhorany_(okres_Nitra)_sv_Florián_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1525/2}}</nowiki> File:Pográny_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1526/0}}</nowiki> File:Récsény_templom_1.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1533/0}}</nowiki> File:Nagyhind_templom_8.JPG|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1558/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_kostol_03.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1564/0}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/1}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Immaculata_02.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1565/2}}</nowiki> File:Veľké_Zálužie_Ukrižovaný_01.jpg|<nowiki>{{Cultural Heritage Slovakia|403-1567/1}}</nowiki> </gallery> <!-- Maximum number of images reached: 1000, total of images without id: 2018 --> dx39b1v73efyp043q8rzkq1ijzyox3q Zoznam kultúrnych pamiatok v Martine (mesto na Slovensku) 0 450648 8358897 8358854 2026-08-22T14:24:00Z Armin 11665 Vložené obrázky štyroch hrobov (F. Bouvrie, J. Kohút, S. Petrikovich a J. Smrek) 8358897 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v meste [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]''' v okrese Martin. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Martin (mesto na Slovensku) |Kód obce = 512036 |Okres = Martin |Kód okresu = 506 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MIESTO PAMÄTNÉ S POMNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08936 | dĺžka = 18.85946 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-3219/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = partizánska brigáda;delo na Hodinovke | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Oamt.jpg | Commonscat = | Názov = ŠKOLA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bernolákova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.061943 | dĺžka = 18.918191 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 673 | IDobjektu = 506-649/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná;štátna meštianka,obchodná akad | Popis = | Názov NKP = Budova bývalej meštianky | Fotka NKP = Oamt.jpg | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bernolákova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.061943 | dĺžka = 18.918191 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 673 | IDobjektu = 506-649/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNP, sov.voj.;sov.,franc.,čsl.partizáni | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin29.JPG | Commonscat = | Názov = DOM ŽUPNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Daxnerova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.062874 | dĺžka = 18.920651 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 665 | IDobjektu = 506-579/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný,solitér;Turčianska galéria,župný dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9801.jpg | Commonscat = | Názov = DIVADLO PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065145 | dĺžka = 18.921486 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 651 | IDobjektu = 506-590/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožné;Divadlo SNP,Národný dom | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06514 | dĺžka = 18.92148 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 651 | IDobjektu = 506-590/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP 6 | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066138 | dĺžka = 18.921981 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 659 | IDobjektu = 506-2101/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Tajovský J.G;1875-1940,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Beňuškovský dom, prvé provizórne sídlo Matice Slovenskej.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066795 | dĺžka = 18.922373 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 663 | IDobjektu = 506-2102/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový;Beňuškovský dom | Popis = prvé provizórne sídlo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066254 | dĺžka = 18.922094 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 657 | IDobjektu = 506-2100/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,lit.hist.,tajomníkMS | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin56.JPG | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066254 | dĺžka = 18.922094 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 657 | IDobjektu = 506-2100/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,lit.hist. | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06531 | dĺžka = 18.92541 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 74 | IDobjektu = 506-2103/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Hronský J.C;1896-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM SPOLKOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06720 | dĺžka = 18.92609 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 85 | IDobjektu = 506-592/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,nárožný;Sociálny dom,Živena | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Múzeum A. Kmeťa.jpg | Commonscat = | Názov = MÚZEUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kmeťa A. ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065382 | dĺžka = 18.920088 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 574 | IDobjektu = 506-576/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Múzeum Andreja Kmeťa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Mudroňova, Advokátska komora DSC 0246.jpg | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kmeťa A. ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065502 | dĺžka = 18.919144 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 577 | IDobjektu = 506-588/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná;Advokátska komora | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Múzeum Martina Benku DSC 0278.jpg | Commonscat = MArtin Benka Museum, Martin | Názov = DOM RODINNÝ PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06758 | dĺžka = 18.91883 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 524 | IDobjektu = 506-578/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Benka M.;Ateliér Martina Benku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Hasičský dom DSC 0276.JPG | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06791 | dĺžka = 18.91886 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 525 | IDobjektu = 506-587/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Hasičský dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatradomy DSC 0274.JPG | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06851 | dĺžka = 18.91843 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 544 | IDobjektu = 506-593/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = | Názov NKP = Súbor bytových domov - Tatradomy | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = áno | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 37 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06855 | dĺžka = 18.91789 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 545 | IDobjektu = 506-593/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MÚZEUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06389 | dĺžka = 18.92852 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;2.budova Slov.národ.múzea | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06324 | dĺžka = 18.92930 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = botanická;muzeálna záhrada,botanická záh | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SCHODISKO PRÍSTUPOVÉ S TERASAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06395 | dĺžka = 18.92808 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prístupové schodisko+terasy | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06470 | dĺžka = 18.92947 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4065 | IDobjektu = 506-11209/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Gymnázium V.Paulínyho-Tótha | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06665 | dĺžka = 18.93063 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér;Štefánikov ústav | Popis = | Názov NKP = Štefánikov ústav | Fotka NKP = Martin - Štefánikov ústav - hlavná budova.jpg | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06669 | dĺžka = 18.93038 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNP;1944- čsl.taktic.skup.Ďumbier | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin susosie v areali lekarskej fakulty.jpg | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06670 | dĺžka = 18.93047 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 2 ženy;2 ženy v jednoduchom oblečení | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin plastika v areali lekarskej fakulty.jpg | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06665 | dĺžka = 18.93046 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dievčatkom;žena s dievčatkom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-599/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = oplotenie s bránami a sochami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Štefánikov ústav - Busta T. G. Masaryka.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Masaryk T.G.;1850-1937 politik,filozof | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Štefánik M.R.;1880-1919 politik,astronóm,gen | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dieťaťom;žena s dieťaťom v náručí | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dieťaťom;žena s dieťaťom v náručí | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin73.JPG | Commonscat = | Názov = PRIESTOR PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06783 | dĺžka = 18.92299 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-651/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = memorandové zhromaždenie;pod lipami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9797.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06771 | dĺžka = 18.92312 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-651/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = memorandové zhromaždenie;memorandové zhromaždenie 1861 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Budova Slovenského nižšieho ev.a.v. gymnázia v Martine.JPG | Commonscat = Slovak lutheran gymnasium (school), Martin | Názov = GYMNÁZIUM PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.067568 | dĺžka = 18.921962 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4186 | IDobjektu = 506-575/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.,matičné;1.nižšie ev.a.v. gymnázium | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Memorandové nám., Pamätná tabuľa matičnému gymnáziu.jpg | Commonscat = Slovak lutheran gymnasium (school), Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06775 | dĺžka = 18.92207 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4186 | IDobjektu = 506-575/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = matičné gymnázium | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin66.JPG | Commonscat = Evangelic church, Martin | Názov = KOSTOL | Článok = Evanjelický kostol v Martine | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06794 | dĺžka = 18.92239 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1005 | IDobjektu = 506-569/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.;tolerančný evanjelický kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Moyzesova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06390 | dĺžka = 18.91774 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 620 | IDobjektu = 506-2583/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Horák J.,Horáková Anna;Centrum českej kultúry | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, druhá budova Matice Slovenskej DSC 0263.jpg | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA PAM. | Článok = Matica slovenská | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.068598 | dĺžka = 18.921525 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 507 | IDobjektu = 506-574/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Matica slovenská;Matica slovenská | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin tabula na budove Matice slovenskej.jpg | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 507 | IDobjektu = 506-574/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP 48;48 umučeným účastníkom SNP | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, matičná záhrada DSC 0267.JPG | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-574/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, oplotenie matičnej budovy, DSC 0268.JPG | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = OPLOTENIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-574/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Novákova ul. 24 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06859 | dĺžka = 18.91738 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 572 | IDobjektu = 506-593/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9998.jpg | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PAMÄTNÝ | Článok = Národný cintorín v Martine | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06068 | dĺžka = 18.92527 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = národný;Národný cintorín | Popis = | Názov NKP = Národný cintorín | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Národný cintorín-park.jpg | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9937.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Barč-Ivan Július;1909-1953,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9933.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Benka Martin;1888-1971,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob F. T. A. Bouvrie.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBOK S KRÍŽOM A MREŽOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor,umelý kameň,železo;Bouvrie Flore Therese Adelaide | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9982.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Bulla Blažej;1852-1919,architekt,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBOK S KRÍŽOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec,mramor,vápenec;Čajdová Oľga Ľudmila | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9990.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Daxner Štefan Marko;1822-1892,právnik,osvet.prac. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9960.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Duchajová-Švehlová Žela;1880-1955,maliarka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9983.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dula Matúš;1846-1926,politik,publicista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9928.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Francisci-Rimavský Ján;1822-1905,politik,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = marmor;Galanda Carolus | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Mikuláša Galandu.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Galanda Mikuláš;1895-1938,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Geryk Ján;1892-1978,etnograf,múzejník | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Goldpergerová Emma;1853-1917,etnograf.,múzejníčka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Maša Halamova grave.JPG | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Haľamová Maša;1908-1995,poetka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9953.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Halaša Andrej;1852-1913,divadelník,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9956.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Halaša Pavol MUDr.;1885-1969,bibliograf,publicist | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9938.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hečko František;1905-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hejná Naďa;1906-1994,herečka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Anna Jurkovičová 01.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/21 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hurbanová-JurkovičováAnna;1824-1905,divadelníčka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9927.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/22 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jesenský Janko;1874-1945,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9940.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/23 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kalinčiak Ján;1822-1871,spisovateľ,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9929.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/24 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kmeť Andrej;1841-1908,prírodovedec,kňaz | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Jozefa Kohúta.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/25 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kohút Jozef;1838-1915,advokát,hasič | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9939.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/26 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kráľ Janko;1822-1876,spisovateľ,revoluci. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Krčméry - hrob.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/27 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,básnik,lit.vedec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/28 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Križko Bohuslav;1864-1938,banský ing.vynálezca | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9930.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/29 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kukučín Martin;1860-1928,spisovateľ,lekár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Karol Kuzmany.jpg | Commonscat = | Názov = HROBKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/30 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kuzmány Karol;1806-1866,spis.,cirkev.hodnos. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S VÁZOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/31 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec;Lilge Samuel a Lilgová Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Hany Meličkovej.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/32 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Meličková Hana;1900-1978,herečka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9981.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/33 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mitrovský Milan Thomka;1875-1943,maliar,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/34 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň Michal JUDr.;1835-1887,advokát,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9955.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/35 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň Pavol JUDr.;1835-1914,advokát,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9989.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/36 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Palkovič Ján;1892-1931,architekt | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9985.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/37 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Paulíny-Tóth Viliam;1826-1877,spisovateľ,politik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/38 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Petrikovich Ján MUDr.;1846-1914,lekár,múzejník | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Samuela a Júliusa Petrikovicha.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/39 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec,žula;Petrikovich Samuel | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK SO SOCHOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/40 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zlepenec;Pivková Olinka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Karol Plicka grave.JPG | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/41 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Plicka Karol;1894-1987,fotograf,folklorista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/42 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;POLJAK Jozef a Katarína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/43 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žula,mramor;Prokšová Marta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9932.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/44 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Roy Vladimír;1885-1936,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9922.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/45 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ruttkay-Nedecký Viliam;1892-1967,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9919.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/46 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Schmidt Miloslav;1881-1934,hasič | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob básnika Jána Smreka.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/47 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Smrek Ján;1898-1982,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Pavla Socháňa.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/48 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Socháň Pavol;1862-1941,etnograf,publicista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/49 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Stodola Ivan;1888-1977,dramatik,lekár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KRÍŽ NÁHROBNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/50 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zliatina;Šimko Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9931.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/51 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Škultéty Jozef;1853 – 1949,jazykovedec,publi. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9964.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/52 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Šoltésová-Maróthy Elena;1855-1939,spisovateľka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/53 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Štefunko Fraňo;1903-1974,sochár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KRÍŽE NÁHROBNÉ A MREŽA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/54 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zliatina,železo;Švehla Ján a Zuzana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/55 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Textorisová Izabela;1866-1949,botanička | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S KRÍŽOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/56 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;Thomka Ferdinand | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9921.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/57 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tuf, travertín, bronz;Thurzo Igor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9945.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/58 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský Svetozár Hurban;1847-1916,spisovateľ,politik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/59 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Váross Marián;1923-1988,historik umenia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9987.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/60 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vlček Jaroslav;1860-1930,literárny historik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/61 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hronský Jozef Cíger;1886-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9963.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/62 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hodža Milan;1878-1944,politik,štátnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/63 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;Igorko Michalec | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin19.JPG | Commonscat = Church of St Martin, Martin | Názov = KOSTOL | Článok = Kostol svätého Martina (Martin) | Názov_článku = Kostol svätého Martina | Adresa = SNP nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06183 | dĺžka = 18.92111 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4061 | IDobjektu = 506-568/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Martina;stredoveká nástenná maľba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin17.JPG | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06209 | dĺžka = 18.92113 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-568/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PRÍKOSTOLNÝ+KOSTOL ZÁKLADY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06213 | dĺžka = 18.92110 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-568/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané;rotunda,karner,krypta,cintorín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin18.JPG | Commonscat = | Názov = ZVONICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06214 | dĺžka = 18.92125 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4515 | IDobjektu = 506-568/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = murovaná;zvonica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Škultétyho vila, DSC 0271.jpg | Commonscat = Škultétyho 18, Martin | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Škultétyho ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.069533 | dĺžka = 18.918763 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 478 | IDobjektu = 506-2104/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Škultéty Jozef;1853-1948,lit.hist.,správca MS | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, pamätná tabuľa Jozef Škultéty DSC 0270.JPG | Commonscat = Škultétyho 18, Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Škultétyho ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06955 | dĺžka = 18.91888 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 478 | IDobjektu = 506-2104/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Škultéty Jozef;1853-1948,lit.hist.,správca MS | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Bronzová plastika Fr Stefunko.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06452 | dĺžka = 18.92167 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-657/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = slovenskí dobrovoľníci;štvorfigurálna plastika | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 1, Roľnícka vzájomná pokladnica 4000 DSC 0235 02.jpg | Commonscat = | Názov = DOM POLYFUNKČNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06351 | dĺžka = 18.92127 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 997 | IDobjektu = 506-580/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Poľnobanka,Unibanka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Mestská sporiteľňa.jpg | Commonscat = | Názov = DOM POLYFUNKČNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06277 | dĺžka = 18.92138 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1012 | IDobjektu = 506-582/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Mestská sporiteľňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06295 | dĺžka = 18.92144 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1013 | IDobjektu = 506-2107/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský S.H.;1847-1916 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9807.jpg | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = BANKA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06409 | dĺžka = 18.92155 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožná;Tatra banka,Sporiteľňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9803.jpg | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Martinská deklarácia;október 1918 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatra banka, alegória práce DSC 0221.JPG | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = SOCHA-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = alegória práce | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatra banka, Hermes DSC 0223.JPG | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = SOCHA-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hermes;socha boha obchodu Merkúra | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = FARA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06759 | dĺžka = 18.92228 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1003 | IDobjektu = 506-570/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.;Evanjelická fara | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin65.JPG | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06758 | dĺžka = 18.92301 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1006 | IDobjektu = 506-2089/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;biblická škola,matičné gymnáz. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 38, pamätná tabuľa DSC 0241.JPG | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06445 | dĺžka = 18.92202 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1030 | IDobjektu = 506-2094/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Čajda Dlhopoľský Juraj;1844-1913,publicista,red. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin-14.jpg | Commonscat = Matica slovenská - first headquarter | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA PAM. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06706 | dĺžka = 18.92295 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 92 | IDobjektu = 506-573/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;1.sídlo Matice slovenskej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin63-corr.jpg | Commonscat = Matica slovenská - first headquarter | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06706 | dĺžka = 18.92295 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 92 | IDobjektu = 506-573/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Matica slovenská | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK SO SOCHOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06709 | dĺžka = 18.92274 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-573/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský S.H.;1847-1916 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-573/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = matičná záhrada | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova, Mudroňovská vila DSC 0251.JPG | Commonscat = Mudroňovská vila | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 66 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066968 | dĺžka = 18.923506 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1046 | IDobjektu = 506-2096/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň,Halaša,Pietor;1835-1914,1852-1913,1843-1906 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 68 DSC 0255.JPG | Commonscat = Štefánikova 68, Martin | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 68 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.067340 | dĺžka = 18.923589 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1047 | IDobjektu = 506-591/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;detské sanatórium,Kohútova vil | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Thurzova ul. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.07052 | dĺžka = 18.92108 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 437 | IDobjektu = 506-2090/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Šoltésová E.M.;1855-1939,spisovateľka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Thurzova ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.071378 | dĺžka = 18.919867 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 442 | IDobjektu = 506-598/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér;generálne riaditeľstvo ZŤS Mar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08904 | dĺžka = 18.94026 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2200/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané čiastočne;Hrádok Attilov hrob | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Mincol mala fatra cannon.jpg | Commonscat = | Názov = MIESTO PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.12529 | dĺžka = 18.83279 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-3221/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = čsl.armádny zbor-boje;areál vojenských zbraní | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2199/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = neskúmané;Hradište,Hrádok | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Priekopa cintorin SNP.jpg | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PAMÄTNÝ VOJENSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10577 | dĺžka = 18.91582 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP;747 vojakov+partizánov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Priekopa vstupny relief o boji v 1944.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10564 | dĺžka = 18.91741 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = figurálny;Legenda o práci a boji | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin-Priekopa straz bojovnika1.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10626 | dĺžka = 18.91738 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = partizán;socha partizána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Priekopa09.JPG | Commonscat = Church in Priekopa | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Priekopská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.09642 | dĺžka = 18.92800 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = 2005 | IDobjektu = 506-617/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Povýšenia sv.Kríža;Kostol katolícky, "kaplnka" | Popis = }}{{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KÚRIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Riečiny | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08494 | dĺžka = 18.91760 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11912/1 | Stav = 2013-08-15 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Dávidovská kúria | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Záturčie09.JPG | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08579 | dĺžka = 18.91997 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-697/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kalinčiak Ján;1822-1871,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.088469 | dĺžka = 18.91633 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11426/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = park | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ALEJA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11426/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = lipová,zmiešaná;alej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KastielZaturcie1.jpg | Commonscat = Manor in Záturčie | Názov = KAŠTIEĽ | Článok = Kaštieľ v Záturčí | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.088562 | dĺžka = 18.915922 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = 1856 | IDobjektu = 506-11426/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Reichlovský kaštieľ | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Žilinský | Okres = Martin | Obec = Martin (mesto na Slovensku) }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Martin}} [[Kategória:Kultúra v Martine]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Martin|Martin]] 26j0rzp95gnvb1tlpmyvyelgyeuqj2s 8359133 8358897 2026-08-23T10:43:16Z Armin 11665 Vložený obrázok dvojhrobu J. Cígera-Hronského a Š. Krčméryho 8359133 wikitext text/x-wiki {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - info}} Toto je '''zoznam kultúrnych pamiatok v meste [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]''' v okrese Martin. {{Monuments tablehead-SK |Obec = Martin (mesto na Slovensku) |Kód obce = 512036 |Okres = Martin |Kód okresu = 506 }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MIESTO PAMÄTNÉ S POMNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08936 | dĺžka = 18.85946 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-3219/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = partizánska brigáda;delo na Hodinovke | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Oamt.jpg | Commonscat = | Názov = ŠKOLA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bernolákova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.061943 | dĺžka = 18.918191 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 673 | IDobjektu = 506-649/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná;štátna meštianka,obchodná akad | Popis = | Názov NKP = Budova bývalej meštianky | Fotka NKP = Oamt.jpg | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Bernolákova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.061943 | dĺžka = 18.918191 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 673 | IDobjektu = 506-649/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNP, sov.voj.;sov.,franc.,čsl.partizáni | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin29.JPG | Commonscat = | Názov = DOM ŽUPNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Daxnerova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.062874 | dĺžka = 18.920651 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 665 | IDobjektu = 506-579/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný,solitér;Turčianska galéria,župný dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9801.jpg | Commonscat = | Názov = DIVADLO PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065145 | dĺžka = 18.921486 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 651 | IDobjektu = 506-590/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožné;Divadlo SNP,Národný dom | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06514 | dĺžka = 18.92148 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 651 | IDobjektu = 506-590/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP 6 | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066138 | dĺžka = 18.921981 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 659 | IDobjektu = 506-2101/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Tajovský J.G;1875-1940,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Beňuškovský dom, prvé provizórne sídlo Matice Slovenskej.jpg | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 23 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066795 | dĺžka = 18.922373 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 663 | IDobjektu = 506-2102/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prejazdový;Beňuškovský dom | Popis = prvé provizórne sídlo [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066254 | dĺžka = 18.922094 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 657 | IDobjektu = 506-2100/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,lit.hist.,tajomníkMS | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin56.JPG | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Divadelná ul. 7 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066254 | dĺžka = 18.922094 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 657 | IDobjektu = 506-2100/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,lit.hist. | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06531 | dĺžka = 18.92541 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 74 | IDobjektu = 506-2103/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Hronský J.C;1896-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM SPOLKOVÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hviezdoslavova ul. 21 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06720 | dĺžka = 18.92609 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 85 | IDobjektu = 506-592/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbový,nárožný;Sociálny dom,Živena | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Múzeum A. Kmeťa.jpg | Commonscat = | Názov = MÚZEUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kmeťa A. ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065382 | dĺžka = 18.920088 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 574 | IDobjektu = 506-576/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Múzeum Andreja Kmeťa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Mudroňova, Advokátska komora DSC 0246.jpg | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kmeťa A. ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.065502 | dĺžka = 18.919144 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 577 | IDobjektu = 506-588/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,nárožná;Advokátska komora | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Múzeum Martina Benku DSC 0278.jpg | Commonscat = MArtin Benka Museum, Martin | Názov = DOM RODINNÝ PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 34 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06758 | dĺžka = 18.91883 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 524 | IDobjektu = 506-578/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Benka M.;Ateliér Martina Benku | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Hasičský dom DSC 0276.JPG | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 36 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06791 | dĺžka = 18.91886 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 525 | IDobjektu = 506-587/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;Hasičský dom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatradomy DSC 0274.JPG | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ I. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 35 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06851 | dĺžka = 18.91843 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 544 | IDobjektu = 506-593/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = | Názov NKP = Súbor bytových domov - Tatradomy | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = áno | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ II. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Kuzmányho ul. 37 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06855 | dĺžka = 18.91789 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 545 | IDobjektu = 506-593/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = MÚZEUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06389 | dĺžka = 18.92852 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;2.budova Slov.národ.múzea | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06324 | dĺžka = 18.92930 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = botanická;muzeálna záhrada,botanická záh | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SCHODISKO PRÍSTUPOVÉ S TERASAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06395 | dĺžka = 18.92808 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4064 | IDobjektu = 506-572/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = prístupové schodisko+terasy | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = GYMNÁZIUM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá Hora 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06470 | dĺžka = 18.92947 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4065 | IDobjektu = 506-11209/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Gymnázium V.Paulínyho-Tótha | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ŠKOLA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06665 | dĺžka = 18.93063 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér;Štefánikov ústav | Popis = | Názov NKP = Štefánikov ústav | Fotka NKP = Martin - Štefánikov ústav - hlavná budova.jpg | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06669 | dĺžka = 18.93038 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = SNP;1944- čsl.taktic.skup.Ďumbier | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin susosie v areali lekarskej fakulty.jpg | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06670 | dĺžka = 18.93047 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = 2 ženy;2 ženy v jednoduchom oblečení | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin plastika v areali lekarskej fakulty.jpg | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06665 | dĺžka = 18.93046 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dievčatkom;žena s dievčatkom | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-599/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = OPLOTENIE S BRÁNAMI | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = oplotenie s bránami a sochami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Štefánikov ústav - Busta T. G. Masaryka.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Masaryk T.G.;1850-1937 politik,filozof | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Štefánik M.R.;1880-1919 politik,astronóm,gen | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dieťaťom;žena s dieťaťom v náručí | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = SÚSOŠIE-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Malá hora 5 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4067 | IDobjektu = 506-599/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žena s dieťaťom;žena s dieťaťom v náručí | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin73.JPG | Commonscat = | Názov = PRIESTOR PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06783 | dĺžka = 18.92299 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-651/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = memorandové zhromaždenie;pod lipami | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9797.jpg | Commonscat = | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06771 | dĺžka = 18.92312 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-651/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = memorandové zhromaždenie;memorandové zhromaždenie 1861 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Budova Slovenského nižšieho ev.a.v. gymnázia v Martine.JPG | Commonscat = Slovak lutheran gymnasium (school), Martin | Názov = GYMNÁZIUM PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.067568 | dĺžka = 18.921962 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4186 | IDobjektu = 506-575/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.,matičné;1.nižšie ev.a.v. gymnázium | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Memorandové nám., Pamätná tabuľa matičnému gymnáziu.jpg | Commonscat = Slovak lutheran gymnasium (school), Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06775 | dĺžka = 18.92207 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4186 | IDobjektu = 506-575/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = matičné gymnázium | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin66.JPG | Commonscat = Evangelic church, Martin | Názov = KOSTOL | Článok = Evanjelický kostol v Martine | Názov_článku = | Adresa = Memorandové nám. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06794 | dĺžka = 18.92239 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1005 | IDobjektu = 506-569/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.;tolerančný evanjelický kostol | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM MEŠTIANSKY PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Moyzesova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06390 | dĺžka = 18.91774 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 620 | IDobjektu = 506-2583/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Horák J.,Horáková Anna;Centrum českej kultúry | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, druhá budova Matice Slovenskej DSC 0263.jpg | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA PAM. | Článok = Matica slovenská | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.068598 | dĺžka = 18.921525 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 507 | IDobjektu = 506-574/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Matica slovenská;Matica slovenská | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin tabula na budove Matice slovenskej.jpg | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 507 | IDobjektu = 506-574/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP 48;48 umučeným účastníkom SNP | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, matičná záhrada DSC 0267.JPG | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-574/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, oplotenie matičnej budovy, DSC 0268.JPG | Commonscat = Matica slovenská - second headquarter | Názov = OPLOTENIE | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Mudroňova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-574/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM BYTOVÝ III. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Novákova ul. 24 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06859 | dĺžka = 18.91738 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 572 | IDobjektu = 506-593/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = schodiskový,solitér | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9998.jpg | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PAMÄTNÝ | Článok = Národný cintorín v Martine | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06068 | dĺžka = 18.92527 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = národný;Národný cintorín | Popis = | Názov NKP = Národný cintorín | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = áno | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Národný cintorín-park.jpg | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9937.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Barč-Ivan Július;1909-1953,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9933.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Benka Martin;1888-1971,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob F. T. A. Bouvrie.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBOK S KRÍŽOM A MREŽOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/5 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor,umelý kameň,železo;Bouvrie Flore Therese Adelaide | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9982.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/6 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Bulla Blažej;1852-1919,architekt,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBOK S KRÍŽOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/7 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec,mramor,vápenec;Čajdová Oľga Ľudmila | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9990.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/8 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Daxner Štefan Marko;1822-1892,právnik,osvet.prac. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9960.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/9 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Duchajová-Švehlová Žela;1880-1955,maliarka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9983.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/10 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Dula Matúš;1846-1926,politik,publicista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9928.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/11 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Francisci-Rimavský Ján;1822-1905,politik,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/12 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = marmor;Galanda Carolus | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Mikuláša Galandu.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/13 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Galanda Mikuláš;1895-1938,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/14 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Geryk Ján;1892-1978,etnograf,múzejník | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/15 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Goldpergerová Emma;1853-1917,etnograf.,múzejníčka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Maša Halamova grave.JPG | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/16 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Haľamová Maša;1908-1995,poetka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9953.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/17 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Halaša Andrej;1852-1913,divadelník,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9956.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/18 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Halaša Pavol MUDr.;1885-1969,bibliograf,publicist | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9938.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/19 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hečko František;1905-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/20 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hejná Naďa;1906-1994,herečka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Anna Jurkovičová 01.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/21 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hurbanová-JurkovičováAnna;1824-1905,divadelníčka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9927.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/22 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Jesenský Janko;1874-1945,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9940.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/23 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kalinčiak Ján;1822-1871,spisovateľ,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9929.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/24 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kmeť Andrej;1841-1908,prírodovedec,kňaz | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Jozefa Kohúta.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/25 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kohút Jozef;1838-1915,advokát,hasič | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9939.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/26 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kráľ Janko;1822-1876,spisovateľ,revoluci. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Krčméry - hrob.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/27 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Krčméry Štefan;1892-1955,básnik,lit.vedec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/28 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Križko Bohuslav;1864-1938,banský ing.vynálezca | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9930.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/29 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kukučín Martin;1860-1928,spisovateľ,lekár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Karol Kuzmany.jpg | Commonscat = | Názov = HROBKA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/30 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kuzmány Karol;1806-1866,spis.,cirkev.hodnos. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S VÁZOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/31 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec;Lilge Samuel a Lilgová Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Hany Meličkovej.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/32 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Meličková Hana;1900-1978,herečka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9981.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/33 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mitrovský Milan Thomka;1875-1943,maliar,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/34 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň Michal JUDr.;1835-1887,advokát,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9955.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/35 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň Pavol JUDr.;1835-1914,advokát,národovec | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9989.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/36 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Palkovič Ján;1892-1931,architekt | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9985.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/37 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Paulíny-Tóth Viliam;1826-1877,spisovateľ,politik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/38 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Petrikovich Ján MUDr.;1846-1914,lekár,múzejník | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Samuela a Júliusa Petrikovicha.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/39 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = pieskovec,žula;Petrikovich Samuel | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK SO SOCHOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/40 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zlepenec;Pivková Olinka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Karol Plicka grave.JPG | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/41 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Plicka Karol;1894-1987,fotograf,folklorista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/42 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;POLJAK Jozef a Katarína | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/43 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = žula,mramor;Prokšová Marta | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9932.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/44 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Roy Vladimír;1885-1936,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9922.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/45 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Ruttkay-Nedecký Viliam;1892-1967,maliar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9919.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/46 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Schmidt Miloslav;1881-1934,hasič | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob básnika Jána Smreka.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/47 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Smrek Ján;1898-1982,básnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob Pavla Socháňa.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/48 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Socháň Pavol;1862-1941,etnograf,publicista | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/49 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Stodola Ivan;1888-1977,dramatik,lekár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KRÍŽ NÁHROBNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/50 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zliatina;Šimko Anna | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9931.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/51 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Škultéty Jozef;1853 – 1949,jazykovedec,publi. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9964.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/52 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Šoltésová-Maróthy Elena;1855-1939,spisovateľka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/53 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Štefunko Fraňo;1903-1974,sochár | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KRÍŽE NÁHROBNÉ A MREŽA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/54 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = zliatina,železo;Švehla Ján a Zuzana | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBNÍKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/55 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Textorisová Izabela;1866-1949,botanička | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S KRÍŽOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/56 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;Thomka Ferdinand | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9921.jpg | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/57 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = tuf, travertín, bronz;Thurzo Igor | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9945.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/58 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský Svetozár Hurban;1847-1916,spisovateľ,politik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/59 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Váross Marián;1923-1988,historik umenia | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9987.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/60 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vlček Jaroslav;1860-1930,literárny historik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Národný cintorín - hrob J. Cígera-Hronského a Š. Krčméryho.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/61 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hronský Jozef Cíger;1886-1960,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9963.jpg | Commonscat = | Názov = HROB S NÁHROBKOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/62 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hodža Milan;1878-1944,politik,štátnik | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = NÁHROBNÍK S RELIÉFOM | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Sklabinská cesta | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2108/63 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = mramor;Igorko Michalec | Popis = | Názov NKP = | Fotka NKP = | Súbor pamiatok začiatok = | NKP odkryté = | Súbor pamiatok koniec = áno }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin19.JPG | Commonscat = Church of St Martin, Martin | Názov = KOSTOL | Článok = Kostol svätého Martina (Martin) | Názov_článku = Kostol svätého Martina | Adresa = SNP nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06183 | dĺžka = 18.92111 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4061 | IDobjektu = 506-568/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Martina;stredoveká nástenná maľba | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin17.JPG | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06209 | dĺžka = 18.92113 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-568/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PRÍKOSTOLNÝ+KOSTOL ZÁKLADY | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06213 | dĺžka = 18.92110 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-568/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané;rotunda,karner,krypta,cintorín | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin18.JPG | Commonscat = | Názov = ZVONICA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = SNP nám. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06214 | dĺžka = 18.92125 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 4515 | IDobjektu = 506-568/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = murovaná;zvonica | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Škultétyho vila, DSC 0271.jpg | Commonscat = Škultétyho 18, Martin | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Škultétyho ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.069533 | dĺžka = 18.918763 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 478 | IDobjektu = 506-2104/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Škultéty Jozef;1853-1948,lit.hist.,správca MS | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, pamätná tabuľa Jozef Škultéty DSC 0270.JPG | Commonscat = Škultétyho 18, Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Škultétyho ul. 18 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06955 | dĺžka = 18.91888 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 478 | IDobjektu = 506-2104/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Škultéty Jozef;1853-1948,lit.hist.,správca MS | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Bronzová plastika Fr Stefunko.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06452 | dĺžka = 18.92167 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-657/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = slovenskí dobrovoľníci;štvorfigurálna plastika | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 1, Roľnícka vzájomná pokladnica 4000 DSC 0235 02.jpg | Commonscat = | Názov = DOM POLYFUNKČNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 1 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06351 | dĺžka = 18.92127 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 997 | IDobjektu = 506-580/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Poľnobanka,Unibanka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin - Mestská sporiteľňa.jpg | Commonscat = | Názov = DOM POLYFUNKČNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 2 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06277 | dĺžka = 18.92138 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1012 | IDobjektu = 506-582/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožný;Mestská sporiteľňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 4 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06295 | dĺžka = 18.92144 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1013 | IDobjektu = 506-2107/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský S.H.;1847-1916 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9807.jpg | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = BANKA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06409 | dĺžka = 18.92155 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = nárožná;Tatra banka,Sporiteľňa | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin 9803.jpg | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Martinská deklarácia;október 1918 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatra banka, alegória práce DSC 0221.JPG | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = SOCHA-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = alegória práce | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Tatra banka, Hermes DSC 0223.JPG | Commonscat = Tatra banka headquarter, Martin | Názov = SOCHA-VSA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 9 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06426 | dĺžka = 18.92153 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1001 | IDobjektu = 506-581/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Hermes;socha boha obchodu Merkúra | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = FARA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 13 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06759 | dĺžka = 18.92228 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1003 | IDobjektu = 506-570/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = ev.a.v.;Evanjelická fara | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin65.JPG | Commonscat = | Názov = ŠKOLA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 17 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06758 | dĺžka = 18.92301 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1006 | IDobjektu = 506-2089/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;biblická škola,matičné gymnáz. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 38, pamätná tabuľa DSC 0241.JPG | Commonscat = | Názov = DOM PAMÄTNÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 38 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06445 | dĺžka = 18.92202 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1030 | IDobjektu = 506-2094/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Čajda Dlhopoľský Juraj;1844-1913,publicista,red. | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin-14.jpg | Commonscat = Matica slovenská - first headquarter | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA PAM. | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06706 | dĺžka = 18.92295 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 92 | IDobjektu = 506-573/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;1.sídlo Matice slovenskej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin63-corr.jpg | Commonscat = Matica slovenská - first headquarter | Názov = TABUĽA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 11 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06706 | dĺžka = 18.92295 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 92 | IDobjektu = 506-573/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Matica slovenská | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = POMNÍK SO SOCHOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.06709 | dĺžka = 18.92274 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-573/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Vajanský S.H.;1847-1916 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ZÁHRADA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-573/4 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = matičná záhrada | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova, Mudroňovská vila DSC 0251.JPG | Commonscat = Mudroňovská vila | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 66 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.066968 | dĺžka = 18.923506 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1046 | IDobjektu = 506-2096/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Mudroň,Halaša,Pietor;1835-1914,1852-1913,1843-1906 | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin, Štefánikova 68 DSC 0255.JPG | Commonscat = Štefánikova 68, Martin | Názov = VILA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Štefánikova ul. 68 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.067340 | dĺžka = 18.923589 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 1047 | IDobjektu = 506-591/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér;detské sanatórium,Kohútova vil | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = VILA PAMÄTNÁ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Thurzova ul. 15 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.07052 | dĺžka = 18.92108 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 437 | IDobjektu = 506-2090/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = solitér,Šoltésová E.M.;1855-1939,spisovateľka | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = BUDOVA ADMINISTRATÍVNA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Thurzova ul. 16 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.071378 | dĺžka = 18.919867 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Martin | Súpisné_číslo = 442 | IDobjektu = 506-598/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = chodbová,solitér;generálne riaditeľstvo ZŤS Mar | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08904 | dĺžka = 18.94026 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2200/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = skúmané čiastočne;Hrádok Attilov hrob | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Mincol mala fatra cannon.jpg | Commonscat = | Názov = MIESTO PAMÄTNÉ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.12529 | dĺžka = 18.83279 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-3221/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = čsl.armádny zbor-boje;areál vojenských zbraní | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = HRADISKO | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-2199/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = neskúmané;Hradište,Hrádok | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Priekopa cintorin SNP.jpg | Commonscat = | Názov = CINTORÍN PAMÄTNÝ VOJENSKÝ | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10577 | dĺžka = 18.91582 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = padlí v SNP;747 vojakov+partizánov | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin Priekopa vstupny relief o boji v 1944.jpg | Commonscat = | Názov = RELIÉF | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10564 | dĺžka = 18.91741 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = figurálny;Legenda o práci a boji | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Martin-Priekopa straz bojovnika1.jpg | Commonscat = | Názov = POMNÍK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.10626 | dĺžka = 18.91738 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-679/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = partizán;socha partizána | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Priekopa09.JPG | Commonscat = Church in Priekopa | Názov = KOSTOL | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Priekopská ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.09642 | dĺžka = 18.92800 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Priekopa | Súpisné_číslo = 2005 | IDobjektu = 506-617/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = r.k.sv.Povýšenia sv.Kríža;Kostol katolícky, "kaplnka" | Popis = }}{{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = KÚRIA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Riečiny | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08494 | dĺžka = 18.91760 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11912/1 | Stav = 2013-08-15 | Unifikovaný názov NKP = solitér - Dávidovská kúria | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = Záturčie09.JPG | Commonscat = | Názov = POMNÍK S BUSTOU | Článok = | Názov_článku = | Adresa = 0 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.08579 | dĺžka = 18.91997 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-697/0 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Kalinčiak Ján;1822-1871,spisovateľ | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = PARK | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.088469 | dĺžka = 18.91633 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11426/2 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = park | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = | Commonscat = | Názov = ALEJA | Článok = | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. | Adresa_pre_triedenie = | šírka = | dĺžka = | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = | IDobjektu = 506-11426/3 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = lipová,zmiešaná;alej | Popis = }} {{Monuments tableline-SK | Fotka = KastielZaturcie1.jpg | Commonscat = Manor in Záturčie | Názov = KAŠTIEĽ | Článok = Kaštieľ v Záturčí | Názov_článku = | Adresa = Hlboká ul. 3 | Adresa_pre_triedenie = | šírka = 49.088562 | dĺžka = 18.915922 | ISO-regiónu = SK-ZI | Katastrálne_územie = Záturčie | Súpisné_číslo = 1856 | IDobjektu = 506-11426/1 | Stav = 2012-02-08 | Unifikovaný názov NKP = Reichlovský kaštieľ | Popis = }} {{Monuments tablefoot-SK}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - legenda}} {{Kultúrne pamiatky na Slovensku - záver | Kraj = Žilinský | Okres = Martin | Obec = Martin (mesto na Slovensku) }} {{Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Martin}} [[Kategória:Kultúra v Martine]] [[Kategória:Zoznamy kultúrnych pamiatok v okrese Martin|Martin]] q5nzuchv9gnoxwigpmrkf87vaswa6qb Klasifikácia klímy 0 474901 8358873 7714187 2026-08-22T13:16:54Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8358873 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Lifezones Pengo.svg|thumb|Základná schéma klasifikácie podnebia od [[Leslie Holdridge|Leslieho Holdridgea]]]] [[Súbor:MonthlyMeanT.gif|thumb|right|Mesačná priemerná povrchová teplota v rokoch 1961-1990. Ide o názorný príklad zonálnosti podnebia.]] '''Klasifikácia klímy''' (-názov napr. podľa STN;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = STN 75 0190 | url = http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=114559 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20151017113951/http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_detail.aspx?id=114559 | dátum archivácie = 2015-10-17 }}</ref> iné názvy: '''klimatická klasifikácia, klimatologická klasifikácia, klasifikácia podnebia''') je regionálna alebo globálna [[typizácia]] [[priestor]]ov (oblastí) s približne rovnakou klímou; podrobnosti definície pozri nižšie. == Definícia == Klasifikácia klímy sa síce môže chápať (v širšom zmysle) jednoducho ako akákoľvek [[klasifikácia]] [[klíma|klímy]], ale oveľa častejšie sa chápe (v užšom zmysle) ako určenie priestorových hraníc klimatickej skupiny.<ref name="oliver">climate classification in: Oliver, J. E. (ed.): ''Encyclopedia of World Climatology'', 2005</ref> K tomuto užšiemu významu sa v literatúre možno stretnúť napr. s nasledujúcimi (takmer ekvivalentnými) definíciami: *Klasifikácia klímy je regionálna resp. globálna typizácia priestorov s približne rovnakou klímou.<ref name=kuttler>Kuttler, W.: ''Klimatologie'', 2008</ref>. Podobná definícia: Klasifikácia klímy je obyčajne prezentovanie podnebia Zeme (alebo jeho časti) ako systému oblastí, ktoré sú charakterizované pomerne homogénnymi klimatickými podmienkami.<ref>http://www.eolss.net/Sample-Chapters/C01/E4-03-05.pdf Khlebnikova, E.I.: Classification of the climate of the Earth in: ''Encyclopedia of Life Support Systems''</ref> Podobná definícia: Klasifikácia klímy je rozdelenie podnebí Zeme na sústavu susediacich oblastí, z ktorých je každá definovaná relatívnou homogénnosťou klimatických prvkov.<ref>climatic classification in: Licker, M. D. (ed.): ''McGraw-Hill Dictionary of Scientific & Technical Terms'', 6th edition, 2003</ref> *Klasifikácia klímy je metóda stanovenia hraníc a opisu významných (hlavných) typov klímy.<ref>climate classification in: Smith, J.: ''The facts on file dictionary of weather and climate'', 2006</ref> *Klasifikácie klímy odrážajú mnohovrstvovú prepletenosť klimatických prvkov a klimatických faktorov, ako aj ich účinky na povrch Zeme v klimatických typoch, ktoré sa potom kartograficky prejavujú ako klimatické pásy, klimatické pásma, klimatické oblasti a tak ďalej.<ref> Lauer, W: ''Klimatologie''. 1995 citované v: [http://books.google.sk/books?id=9jfVCGWhwLgC&pg=PA140&lpg=PA140&dq=%22geben+das+vielschichtige+Ineinander+der+Klimaelemente%22&source=bl&ots=PtMub_krdQ&sig=YaZVIOfEDml-10bRyBDVAqxsRSY&hl=sk&sa=X&ei=nik9UYmCJIHMPaavgLgH&ved=0CDYQ6AEwAQ#v=onepage&q=%22geben%20das%20vielschichtige%20Ineinander%20der%20Klimaelemente%22&f=false]</ref> *Klasifikácia klímy je stanovenie klimatických typov a vymedzovanie klimatických oblastí buď na celej Zemi alebo v jej častiach. (Kategorizácia klímy je naproti tomu definovaná ako členenie klímy podľa jej horizontálneho a vertikálneho rozsahu alebo pôsobiacich klimatických faktorov prípadne metodiky jej výskumu.)<ref>Sobíšek, B. et al.: ''Meteorologický slovník výkladový a terminologický'', 1993</ref> Podobná definícia: Klasifikovať klímu znamená vymedziť jej základné typy, vrátane ich geografickej regionalizácie. Čiže: Účelom klasifikácie klímy je stanovenie klimatických typov a vymedzenie klimatických oblastí v globálnom meradle na Zemi alebo v geografických oblastiach.<ref name="vysoudil">Vysoudil, str. 143, 142</ref> Podobná charakteristika: Cieľom klimatických klasifikácií je vymedzenie základných klasifikačných jednotiek a stanovenie ich geografického rozloženia na Zemi. (Trizna) *Klasifikácia klímy je typizácia klimatických podmienok Zeme vo vzťahu k súčasnému stavu klímy (väčšinou pomocou klimatologických normálov, niekedy aj vo vzťahu k minulým alebo budúcim stavom klímy) v geografickom vymedzení charakteristických zvláštností, podľa genetických, deskriptívnych alebo efektívnych hľadísk, v diagramoch, tabuľkách a mapách.<ref name=geodz>[http://www.geodz.com/deu/d/Klimaklassifikation Klimaklassifikation in: geoDZ.com]</ref> Za klasifikácie klímy sa niekedy nepovažujú klasifikácie založené na len jednej premennej (napr. len na teplote alebo len na zrážkach) - pozri nižšie. == Zákonitosť rozloženia podnebia== Typy klímy sú na Zemi rozložené zákonite, pretože existujú geografické zákonitosti rozloženia klimatologických prvkov na Zemi, a to súvislosť rázu klímy so zemepisnou šírkou, georeliéfom alebo stupňom kontinentality. Navyše z dôvodu tvaru zemského povrchu a [[radiačná bilancia|radiačnej bilancie]] možno na Zemi pozorovať zreteľnú [[pásmovitosť podnebia|pásmovitosť (zonálnosť) rozloženia typov klímy]]. Základnou jednotkou klasifikácií podnebia je preto obyčajne [[podnebné pásmo]] (pozri samostatný článok). Pásmovitosť v rozložení typov podnebia zvykne byť vzhľadom na rozmanitosť [[krajinná sféra|krajinnej sféry]] v podstatnej miere narušená azonálnymi faktormi. Preto je klimatická klasifikácia náročná a neustálila sa jednotná klasifikácia.<ref name="vysoudil"/> == Dejiny == Najstaršie známe klasifikácie klímy sú založené na jednej premennej. Klasifikácie založené na premennej dĺžka denného svetla pochádzajú už zo 6. stor. pred Kr. zo starovekého Grécka a neskôr napr. z Egypta (pozri v článku [[podnebné pásmo]]). Práce starovekých autorov rozšírili islamskí vedci vrcholného [[stredovek]]u, na ktorých práce zas nadviazali renesanční bádatelia. Klasifikácia založené na premennej teplota sa objavili v19. storočí (napr. [[Alexander von Humboldt]] v roku 1817, Supan v roku 1879). V 19. storočí sa objavili aj prvé klasifikácie založené na premennej [[zrážky]].<ref name="oliver"/> V 19. storočí vznikli aj klasifikácie založené na viacerých premenných. Najstaršie boli založené na klasifikáciách vegetácie Zeme. Napríklad podľa vzoru De Candolleho rozdelenia vegetácie Zeme do 6 skupín [[Wladimir Köppen]] (pozti [[klasifikácia klímy podľa Köppena]]) rozdelil v roku 1900 [[Zem]] na 5 veľkých (a 24 menších) klimatických oblastí podľa toho, ako klímu odráža prirodzená vegetácia (a čiastočne živočíšstvo). V roku 1918 úpravou tejto klasifikácie vytvoril systém, ktorý je na najvyššej úrovni založený na meteorologickej štatistike (najmä teplota a zrážky) a až na nižšej úrovni (čiastočne) na vegetácii. Tento systém potom on sám a ďalší dlhé roky zdokonaľovali a upravovali. Táto klasifikácia je dodnes veľmi rozšírená, o jej rozšírenosti svedčí napríklad štúdia z roku 1952, podľa ktorej túto klasifikáciu vtedy používalo 70 diel.<ref name="oliver"/> Popri početných klasifikáciách založených primárne na vegetácii vznikli aj klasifikácie vytvorené na špeciálne účely. Napríklad De Martonne (1909) a Penck (1910) vytvorili špeciálne klasifikácie klímy určené pre fyzickú geografiu. Terjung (1968) formuloval bioklimatickú klasifikáciu. Poľnohospodársky potenciál jednotlivých oblastí sleduje napr. klasifikácia Papadakisa (1966).<ref name="oliver"/> C. W. Thorntwaite bol v roku 1931 prvým, kto založil klasifikáciu na zrážkach a tepelnej účinnosti. V roku 1948 túto klasifikáciu značne modifikoval zavedením konceptu [[evapotranspirácia|evapotranspirácie]] (systém z roku 1931 sledoval len stratu vlahy evaporáciou).<ref name="oliver"/> Okrem doteraz spomenutých klasifikácií existujú tzv. genetické klasifikácie, t.j. klasifikácie založené na faktoroch, ktoré sú príčinami jednotlivých podnebí. Náznakom takýchto klimatických klasifikácií sú texty triediace podnebia podľa dominujúcich vzduchových más (napr. Strahler 1951). Najvýznamnejšie genetické klasifikácie sú dnes však založené na dynamickej (synoptickej) klimatológii (Hettner 1930, Flohn 1950 a i.).<ref name="oliver"/> U nás je známa napr. [[Klasifikácia klímy podľa Alisova|Alisovova klasifikácia]] podnebí z roku 1936, v ktorej sa rozlišuje 7 hlavných podnebných pásem podľa všeobecnej cirkulácie ovzdušia a prevládajúcich geografických typov vzduchových hmôt (1 rovníkové, 2 tropické, 2 mierne, 1 arktické a 1 antarktické) a 6 prechodných pásem (2 pásma subekvatoriálnych alebo rovníkových pasátov, 2 pásma subtropického podnebia, 1 pásmo subarktického podnebia a 1 pásmo subantarktického podnebia). Podnebné pásma sa v tejto klasifikácii ďalej delia na podnebné oblasti (napr. kontinentálne podnebie tropického pásma).<ref>podnebné pásma in: ''Pyramída 4 - Životné prostredie a život na Zemi'', 1987</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://geo-site.ru/index.php/2011-01-11-14-45-02/97-2011-01-11-16-40-12/399-2011-01-21-11-16-06.html | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20131201190350/http://www.geo-site.ru/index.php/2011-01-11-14-45-02/97-2011-01-11-16-40-12/399-2011-01-21-11-16-06.html | dátum archivácie = 2013-12-01 }}</ref> Doteraz spomenuté klasifikácie sú založené na logickej klasifikácii. V polovici 20. storočia sa začal používať aj alternatívny prístup – [[numerická klasifikácia]], t.j. klasifikácia založená na aglomerácii jedincov štatistickej populácie. Ako príklad možno uviesť text McBoyle (1971): Autor s pomocou 20 premenných z 26 staníc v Austrálii prostredníctvom faktorovej analýzy zistil 3 faktory, ktoré spolu vysvetľovali skoro 90 % celkového štatistického rozptylu. Potom špeciálnou analýzou ukázal, ako zoskupenie austrálskych podnebí môže dať vznik viacerým oblastiam (regiónom), ktoré najlepšie vyhovujú potrebám, pre ktoré bola klasifikácia zostavená (t.j. klasifikácia závisí od cieľov používateľa).<ref name="oliver"/> == Typy klasifikácií klímy == === Podľa Blüthgena<ref>Blüthgen, J., Weischet, W.: ''Allgemeine Klimageographie'', 1980 </ref> === Klasifikácia klímy: *čisto opisná klasifikácia klímy – celá Zem je mozaikovito rozdelená na jednotlivé opakujúce sa klimatické oblasti, pričom sa neberie do úvahy porovnávacie hľadisko alebo genetické otázky; príklad: A. Supan 1885 (delenie na 35 klimatických provincií) *typizujúca klasifikácia: **efektívna klasifikácia klímy - klasifikuje podľa (i) charakteristických hodnôt merateľných klimatických prvkov (najmä teploty a zrážok), ako aj (ii) ich vplyvu na prírodnogeografickú podobu zemského povrchu (najmä vegetačný porast). Príklady: Köppen (1918 atď., čiastočne spolu s Geigerom - pozri nižšie); von Wissman (1939, 1962; modifikácia Köppena); Thornthwaite (1931, 1948; modifikácia Köppena); Trewartha (1937, 1968); Creutzburg (1950; založené na chode humidity resp. aridity; efektívno-genetická klasifikácia); Gorczynski (1945);de Martonne (1909 atď.); Penck (1910); Troll a Paffen (1943, 1964); Linton (1973);Emberger (1955); Budyko a Grigoriev (1959; efektívno-genetická klasifikácia), Brunnschweiler (1952; založené na typológii vzduchových hmôt; efektívno-genetická klasifikácia), Alisov (1936; založené na typológii vzduchových hmôt; efektívno-genetická klasifikácia) **genetická klasifikácia klímy –založená na vzniku klím, čiže na dynamických dejoch všeobecnej cirkulácie ovzdušia s jej čiastkovými členmi; príklady: Terjung a Louie(ová) (1972); Hettner (1911/1930); Flohn (1950); Kupfer (1954); Hendl (1963) Poznámky: *Veľa klasifikácií je zmes viacerých druhov klasifikácií *Autor prístupy založené na typológii vzduchových hmôt (na rozdiel od iných autorov) preto zaraďuje medzi efektívne klasifikácie, lebo vzduchové hmoty síce spadajú do genetickej klasifikácie, ale pri bližšom pohľade sú tieto vzduchové hmoty výsledkom množstva dejov a vlastností klimatických prvkov, teda stoja na konci zložitého reťazca dejov. Z podobných dôvodov zaraďuje medzi efektívne klasifikácie Creutzburgov systém. *U Köppena treba rozlišovať viacero jeho systémov: **V roku 1884 Zem rozdelil na teplotné pásma podľa ročných izoterm (podľa vzoru A. Supena z roku 1879) **V roku 1900 z dôvodu nedostatku vhodných dát meraní teploty (potrebných pre teplotné pásma) zmenil prístup a Zem rozdelil na klimatické oblasti podľa toho, ako klímu odráža prirodzená vegetácia (sekundárne aj živočíšstvo). **V roku 1918 skombinoval predchádzajúce prístupy: Vytvoril systém, ktorý je na najvyššej úrovni založený na meteorologickej štatistike a na nižšej úrovni (čiastočne) na vegetácii. Podrobná knižná verzia tohto systému vyšla v rokoch 1923 a 1931. V roku 1928 Köppen svoj systém spolu s Geigerom vydal formou nástennej klimatickej mapy, ktorú po Köppenovej smrti vydával Geiger sám v rokoch 1954, 1961 a 1968. Celý čas v tomto Köppenovom systéme dochádzalo k menším úpravám (bez zmeny jeho podstaty), väčšie úpravy urobil až Geiger. === Podľa Kappasa=== Klasifikácia klímy<ref>Kappas, M.: ''Klimatologie'', 2009</ref>: *efektívna klasifikácia klímy –vychádza z účinkov klimatických podmienok a na tento účel zachytáva určité indikátory podnebia (napr. vegetáciu, hydrológiu, ariditu) v podobe rozdelení početnosti, hraničných hodnôt či indexov a vymedzuje priestorové klimatické typy. Príklady: von Wissman (1948); Lauer a Frankenberg (1975, 1977); Lauer a Frankeberg (1988); Thorntwaite (1948); Köppen (1923); Köppen a Geiger (1961); Penck; Troll (1943); Paffen (1964) ešte pozrieť str. 146-147 *geneticko-dynamická klasifikácia klímy – používa na priestorové členenie cirkuláciu ovzdušia odvodenú z energetickej bilancie Zeme. Príklady: Hettner (1930); Flohn (1950); Kupfer (1954); Hendel (1963); Terjung a Louie(ová) (1972); === Podľa Kuttlera === Klasifikácia klímy <ref name=kuttler></ref>: *efektívna klasifikácia klímy – napr, Köppen *genetická klasifikácia klímy - je založená na všeobecnej cirkulácii ovzdušia a z nej odvodených klimatických daností. Príklady: Terjung a Louie (1972), Flohn (1957) *integratívna klasifikácia klímy (klasifikácia na ekofyziologickom základe) – je založená na radiačnej a tepelnej bilancii Zeme so zvláštnym zreteľom na reálnu vegetáciu e využitie pôdy. Pôvodcami tejto klasifikácie sú Lauer, Rafiqpoor a Frankenberg. === Podľa Mierucha et al.=== Klasifikácia klímy:<ref>[http://www.nonlin-processes-geophys.net/17/651/2010/npg-17-651-2010.pdf Mieruch, S. et al.: ''Markov chain analysis of regional climates'', 2010]</ref> *empirická klasifikácia klímy – založená na vonkajšom prejave klímy v podobe vegetácie, teploty a pod. Príklady: Köppen (1900), Kottek et al. (2006; aktualizácia Köppena), Peel et al. (2007; aktualizácia Köppena), Holdridge (1947) *genetická klasifikácia klímy – opisuje klímu vo vzťahu k jej vzniku. Príklad: Flohn (1957) *integratívna klasifikácia klímy – kombinácia genetickej a empirickej klasifikácie vyvinutá textom Lauer a Frankenberg (1988) *dynamická klasifikácia klímy – skúma časovú kovariáciu a interakciu klimatických anomálií (zatiaľ čo vyššie uvedené klasifikácie sa opierajú o absolútne environmentálne veličiny), zavedená bola textom Mieruch et al. (2010) === Podľa Vysoudila === Klasifikácia klímy:<ref>Vysoudil, str. 143</ref> *efektívna klasifikácia klímy (konvenčná klasifikácia klímy) - definuje jednotlivé typy podnebia na základe prejavov určitých [[klimatotvorný prvok|klimatotvorných prvkov]], opísaných na základe stanovených hraničných hodnôt, čiže stanovených konvenčne; tieto klasifikácie teda nesledujú genézu podnebia, ale sledujú procesy v krajnej sfére, ktoré podnebie ovplyvňujú; Príklady: Penck (1910); Berg (1925); Köppen a Geiger (1884, 1928); Thornthwait (1948) *genetická klasifikácia klímy - snaží sa triediť podnebie na Zemi podľa podmienok jeho [[genéza|genézy]]; hlavným východiskom je najmä [[všeobecná cirkulácia atmosféry]] (preto takéto klasifikácie dobre vyjadrujú geografickú pásmovitosť); nevýhodou je veľká globálnosť, ktorá nedovoľuje podrobnejšie triedenie podnebia v menších oblastiach. Príklady: Alisov (1940, ?1950, 1964), Flohn (1950) === Podľa Stolzenbergerovej-Ramirezovej === Klasifikácia klímy:<ref name=geodz></ref> *(čisto) deskriptívna klasifikácia klímy – viac či menej ľubovoľným spôsobom vymedzuje oblasti na základe relevantných klimatických prvkov, väčšinou teploty vzduchu a zrážok *efektívna klasifikácia klímy – je založená na účinkoch klimatických podmienok, a to skoro vždy v podobe vegetácie či vegetačných tried *zmiešaná deskriptívno-efektívna klasifikácia klímy. Príklady: Köppen (1936), Köppen a Geiger (1954), Troll a Paffen (1964), Trewartha a Horn (1980) *genetická klasifikácia klímy – je založená na podmienkach radiačnej a teplotnej bilancie atmosféry a z toho vyplývajúcich javoch cirkulácie ovzdušia a oceánu resp. vzduchových hmôt dominujúcich v jednotlivých regiónoch === Podľa Chlebnikovovej === Klasifikácia klímy:<ref>[http://www.eolss.net/Sample-Chapters/C01/E4-03-05-01.pdf Khlebnikova, F.I.:Methods of climate classification in: ''Encylopedia of Life Support Systems'']</ref><ref>[http://www.eolss.net/Sample-Chapters/C01/E4-03-05.pdf Khlebnikova, F.I.: Classification of the climate of the Earth in: ''Encyclopedia of Life Support Systems'']</ref><ref>[http://www.eolss.net/Sample-Chapters/C01/E4-03-05-03.pdf Khlebnikova, F.I.: Genetic classifications of Earth’s climate in: ''Encyclopedia of Life Support Systems'']</ref><ref>[http://www.eolss.net/Sample-Chapters/C01/E4-03-05-02.pdf Khlebnikova, F. I.: Objective empiric classifications of Earths climate in: ''Encyclopedia of Life Support Systems'']</ref> *deskriptívna klasifikácia klímy – rozlišuje klimatické typy na základe kritérií konštruovaných bez ohľadu na faktory vzniku klímy **objektívna empirická klasifikácia – je založená na kritériách používajúcich dát meteorologických pozorovaní. Príklady: Köppen (1900), Thorntwaite (1933, 1948) **klasifikácia založená na geografických (t.j. krajinno-botanických, pôdnych, hydrologických a pod.) klasifikáciách *genetická klasifikácia klímy – je založená na prírodných zákonoch tvorby podnebia a obsahuje (okrem vlastností klimatických typov) aj vysvetlenie dôvodov existencie podnebí v rôznych oblastiach Zeme, druhy: **klasifikácia založená na vzduchových hmotách- Príklady: Alisov (1936; zakladateľ tohto typu klasifikácie), Strahler (1951), Oliver (rok neuvedený) **klasifikácia založená na energetickej bilancii - Príklady: Budyko (rok neuvedený), Terjung (1970) **iná Poznámka: Autorka výslovne uvádza, že (hoci je to sporné), ona za klasifikáciu klímy nepovažuje metódy založené len jednej premennej (napr. len na teplote alebo len na zrážkach). Také metódy je vraj možno lepšie nazývať (v angličtine) len „zoning“. === Podľa Smithovej === Klasifikácia klímy:<ref>climate classification in: Smith, J.: The facts on file dictionary of weather and climate, 2006</ref> *generická klasifikácia klímy – je založená na vegetácii a používa základné kritériá teplota a aridita *klasifikácia klímy založená na energetickej bilancii a bilancii vlahy – Príklad: Thorntwaitova klasifikácia *genetická klasifikácia klímy – je založená na kauzálnych prvkoch podnebí. Príklady: Flohn (1950), Strahler (1951) *klasifikácia klímy založená klimatickom komforte - je založená na indexe, ktorý ukazuje ako podnebie vplýva na ľudský komfort (pohodlie). Príklad: Terjung (1966) === Podľa Malberga=== Klasifikácia klímy:<ref>Malberg, H.: ''Meteorologie und Klimatologie: Eine Einführung'', 2007, str. 271</ref> *matematická klasifikácia klímy – rozdelenie Zeme do 5 pásem ohraničených zemepisnými šírkami a odlišujúcich sa iba uhlom dopadu slnečných lúčov *hydrologická klasifikácia klímy – rozdelenie podľa hydrologických hľadísk. Príklad: Penck (1910) *klasifikácia klímy na základe hraničných hodnôt teploty – Príklady: Supan (1879); Köppen (1918) *klasifikácia na základe indexu – Príklady: Lang (1915), de Martonne (1926), Thorntwaite (1931, 1933) *genetická klasifikácia – Príklad: Flohn (1950) === Podľa Olivera === Klasifikácia klímy:<ref name="oliver"/> *klasifikácia na základe jednej premennej{{#tag:ref|Z textu nie je celkom jasné, či autor tento typ klasifikácie považuje za podtyp empirickej klasifikácie klímy.|group=pozn}}: **premennou je dĺžka denného svetla: Príklady: Aristoteles (4. stor. pred Kr.); Ptolemaios (2. stor. po Kr.); stredovekí arabskí vedci ; Varenius (1650) **premennou je teplota: Príklady: Humboldt (1817), Dove (1846), Supan (1879, 1884) **premennou sú zrážky: Príklady: Köppen (raná práca, rok neuvedený), Schimper (1898), Herbertson (1905) *empirická klasifikácia klímy (na základe viacerých premenných): Tri hlavné podtypy sú a) empirické klasifikácie založené na vegetácii, b) aplikované empirické klasifikácie, c) empirické klasifikácie založené na bilancii vlahy. Príklady: Bagnouls a Gaussen (1957), Blair (1942), Brazol (1954), Budyko (1958), Carter and Mather (1966), Creutzberg (1950), de Martonne (1909 a tď.), Emberger (1955), Federov (rok neuvedený), Geiger-Pohl (1953; modifikácia Köppena), Gorczynski (1945), Holdridge (1947), Köppen (1900, 1918; na základe De Condolleho klasifikácie vegetácie), Malstrom (1969), Miller (1931 a nasl.), Papadakis (1966), Passarge (1924), Peguy (1961), Penck (1910), Philippson (1933), Rudloff (1981), Terjung (1966), Thorntwaite (1931), Thorntwaite (1948), Trewartha (1954; odvodené od Köppena), Troll (1958), Vahl (1919), von Wissman (1948; odvodené od Köppena) *genetická klasifikácia klímy: **klasifikácia klímy založená na vzduchových hmotách: Príklady: Willett (1933), Showalter (1939), Berry a Bollay (1945), Oliver (1970), Strahler (1951 a nasl.) **dynamická/synoptická klasifikácia klímy: Príklady: Hettner (1930), Flohn (1950) Z metodologického sa rozlišujú v rámci klimatických klasifikácií:<ref name="oliver"/> *klasifikácie získané logickým rozdelením populácie – Príklady sú väčšina vyššie uvedených systémov *klasifikácie získané aglomerovaním podobných jedincov populácie (t.j. numerická klasifikácia/numerická taxonómia – Príklady: McBoyle (1971), Steiner (1965) == Klasifikácia klímy na Slovensku == Podľa Köppenovej klasifikácie sa na slovenskom území nachádzajú klimatické oblasti Cfbx, Cfb, Dfb, Dfc a ETH. Podľa Alisovovej klasifikácie patrí Slovensko do kontinentálno-európskej časti mierneho klimatického pásma.<ref name="trizna">Trizna, str. 45</ref> Kombináciou teplotných kritérií a Končekovho tzv. [[index zavlažovania|indexu zavlažovania]] vznikla mapa klimatických oblastí v ''[[Atlas podnebia ČSSR|Atlase podnebia ČSSR]]''. Toto delenie bolo s úpravami použité aj v roku 1980 v Atlase Slovenskej socialistickej republiky a v roku 2002 s ďalšími úpravami v ''[[Atlas krajiny Slovenskej republiky|Atlase krajiny SR]]''. Slovensko sa v tejto klasifikácii delí na tri klimatické oblasti (teplá, mierne teplá a chladná) a tie ďalej na okrsky, pričom kritériami delenia sú teplota, index zavlažovania a počet [[letný deň|letných dní]] za rok.<ref name="trizna"/> Z hľadiska [[klimageografia|klimageografického]] členenia sa najčastejšie uplatňujú [[klimageografické typy na území Slovenska]] z ''[[Atlas SSR|Atlasu SSR]]'' z roku 1980 od [[Koloman Tarábek|Kolomana Tarábka]].<ref>Trizna, str. 46</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{referencie}} == Zdroje == *Vysoudil, M.: ''Meteorologie a klimatologie pro geografy''. Univerzita Palackého, 1997, ISBN 80-7067-773-2 *climate classification in: Oliver, J. E. (ed.): ''Encyclopedia of World Climatology'', 2005 *Trizna, M.: ''Klimageografia a hydrológia''. Geografika, Bratislava, 2004, [http://fgg2005-ou.ic.cz/HYDPV/Hydrologie.pdf Dostupné online] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140327204013/http://fgg2005-ou.ic.cz/HYDPV/Hydrologie.pdf |date=2014-03-27 }} {{Portál|Vedy o Zemi}} [[Kategória:Klimatické pásma]] [[Kategória:Podnebie]] [[Kategória:Klimatológia]] k5giuyqa9g74xyu51ahgryqjxyvq5u2 Národná ulica (Banská Bystrica) 0 484531 8359132 7341627 2026-08-23T10:39:00Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359132 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Národná ulica | Obrázok = Banská Bystrica - Národná ulica.jpg | Popis obrázka = Horná časť ulice s pohľadom do Námestia SNP | x = | y = | Štát = Slovensko | Mesto = [[Banská Bystrica]] | Mestská časť = | Okres = | Severná šírka = 48.7333 | Východná dĺžka = 19.14583 | PSČ = | Číslo obvodu = | Štvrť = | Začína = [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]] | Končí = [[Štadlerovo nábrežie (Banská Bystrica)|Štadlerovo nábrežie]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | Staršie názvy = | Rok názvu 1 = | Názov 1 = | Rok názvu 2 = | Názov 2 = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Banská Bystrica | Mapa okolia = | Popis = Pohľad na ulicu z [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestia SNP]] cez podchod riaditeľstva [[Lesy Slovenskej republiky|Lesov Slovenskej republiky]]. }} '''Národná ulica'''<ref name="minv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poskytnutie referenčných údajov na základe atribútov adresy | url = https://portal.minv.sk/wps/portal/domov/com.ness.ra/com.ness.ra_/com.ness.ra.addresses/com.ness.ra.addresses.address_verify/!ut/p/a1/jZBLj4IwFIV_iwu27fUJzq6gQRjn4TATgY0pUKDyTKk4_vsBk4mJGXW66W3znZN7Dvaxi_2Stjyhklclzfu3P9tNwFiu7Gewtc3GAGI4tj40tSGosw7wOsAwyWqirgFgoo3AWuirhTp_AbBm_9PDjUPgkX6L_bvIh3oNmGtdA7J09LmtbsAcTR8Azq_DvZBn4E4KG_tJXgXnRj1SBmMtwb5gMRNMoIPovlMp6-ZJAQWaDB15xmsWcYoqkSjwlyitGondaxY7TYa9rlP1ZiOvY-z0C-9pS79Rw0SbM4l4GeaHiKGaynTHy7jCngL7JlaARoI1VAHS34e3lgku0Xcqi7x3CasC8aBAMQ1Zg-pKyN6tqCKGvZazI_aW2D-FrvZOugzGZdYv8_bRvnXx5QK39tO8XceLTxacrF1GBoMfvGpN0Q!!/#Z7_40CEHJK0J8QQC0ACSJB1G810N3 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[ulica]] v centrálnej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Ulica je najmladšia v historickej zóne mesta. Aj keď plány prepojenia bývalej svätojánskej stanice (dnes zastávky [[Železničná zastávka Banská Bystrica-mesto|Banská Bystrica-mesto]]) existovali v roku 1873, ulica bola postavená až počas Prvej svetovej vojny. V roku 1916 bola zbúraná budova Kammerhofu a na jej mieste bola postavená budova [[Lesy Slovenskej republiky|Štátnych lesov]]. V neďalekom parku je busta [[Jozef Dekret Matejovie|Jozefa Dekreta Matejovie]].<ref name=narodna>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = Seven Encounters With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 95| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Medzi inštitúcie sídliace na Národnej patrí [[Štátna opera]] (v [[Národný dom (Banská Bystrica)|Národnom dome]])<ref name=kontaktopera>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Kontakt | url = http://www.stateopera.sk/kontakt| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2013| vydavateľ = Štátna opera| miesto = Banská Bystrica| jazyk = }}</ref> a expozitúra [[Národná banka Slovenska|Národnej banky Slovenska]].<ref name=kontaktnbs>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Expozitúry NBS | url = http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/zakladne-informacie/expozitury-nbs| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 15.05.2013| vydavateľ = Národná banka Slovenska| miesto = Bratislava| jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Národná ulica (Banská Bystrica)}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Banská Bystrica (mestská časť)]] 1uqg42dq2c3mrzcm5x6tcvjisjwy8u8 Eugène Terre'Blanche 0 486171 8359105 8281381 2026-08-23T09:45:16Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359105 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Eugène Terre'Blanche | Portrét = Eugene Terreblanche (386542672).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis = | Poradie = 1. | Úrad = predseda [[Afrikaner Weerstandsbeweging]] | Začiatok obdobia = 1973 až 1997<br />2008 | Koniec obdobia = 2010 | Predchodca = | Nástupca = Steyn van Ronge | Dátum narodenia = [[31. január]] [[1941]] | Miesto narodenia = [[Ventersdorp]], [[Juhoafrická únia]] | Dátum úmrtia = {{duv|2010|4|3|1941|1|31}} | Miesto úmrtia = [[Ventersdorp]], [[Juhoafrická republika]] | Politická strana = [[Herstigte Nasionale Party]] <small>(do roku 1973)</small><br />[[Afrikaner Weerstandsbeweging]] | Alma mater = | Profesia = | Manželka = Martie Terre'Blancheová | Deti = Bea Terre'Blancheová | Národnosť = [[Afrikánci|afrikánska]] | Vierovyznanie = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Eugène Terre'Blanche''' (* [[31. január]] [[1941]], [[Ventersdorp]] – † [[3. apríl]] [[2010]], [[Ventersdorp]]) bol radikálny [[Juhoafrická republika|juhoafrický]] belošský politik a aktivista, zakladateľ a dlhoročný predseda [[Afrikaner Weerstandsbeweging]] (AWB). V dobe [[apartheid]]u stál v opozícii voči režimu a vládnucej [[Národná strana (JAR)|Národnej strane]] z belošských pravicových pozícií a spolupracoval s [[Konzervatívna strana (JAR)|Konzervatívnou stranou]]. V 90. rokoch 20. storočia vystupoval proti zrušeniu [[apartheid]]u a jeho organizácia plánovala aj ozbrojené povstanie. Zároveň však AWB presadzovala vytvorenie etnicky čistého Búrskeho štátu, obdobu černošských [[bantustan]]ov. Okrem svojej politickej činnosti bol aj literárne činný ako básnik (tvorbu vydal na CD) a dramatik.<ref>[http://www.taipeitimes.com/News/world/archives/2004/06/13/2003174879 Afrikaans radical leaves jail quoting Wordsworth]</ref> Jeho dráma o [[búrská vojna|búrskej vojne]] ''Sybrand die Watermaker'' ''(Sybrand, tvorca vody)'' bola vyučovaná v Juhoafrickej republike aj medzi povinným čítaním.<ref>Kemp, Arthur: ''Vítězství nebo násilí: Historie Afrikánského hnutí odporu v Jižní Africe''. Kontingent Press. 2008. ISBN 978-80-254-2468-1, str. 12</ref> V roku 1997 bol odsúdený na šesť rokov za pokus o vraždu černošského zamestnanca ochranky čerpacej stanice.<ref name="lidovky" /> Dňa 3. apríla 2010 bol zavraždený dvomi černošskými zamestnancami (vo veku 16 a 21 rokov) svojho vlastného statku (vo [[Ventersdorp]]e, kde sa aj narodil), zrejme pre spor o ich výplatu. Útočníci ho v spánku ubili tyčami a rozsekali mačetami.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.news24.com/Content/SouthAfrica/News/1059/9099cbce944245f3bfefc51557252256/03-04-2010-11-02/Eugene_Terreblanche_murdered | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20100405032452/http://www.news24.com/Content/SouthAfrica/News/1059/9099cbce944245f3bfefc51557252256/03-04-2010-11-02/Eugene_Terreblanche_murdered | dátum archivácie = 2010-04-05 }}</ref><ref name="lidovky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://www.lidovky.cz/vudce-jihoafrickych-nacionalistu-byl-ubit-cernochy-prezident-vyzyva-ke-klidu-1hb-/ln_zahranici.asp?c=A100404_091455_ln_zahranici_mev | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = }}</ref> == Literatúra == * Kemp, Arthur: ''Vítězství nebo násilí: Historie Afrikánského hnutí odporu v Jižní Africe''. Kontingent Press. 2008. ISBN 978-80-254-2468-1. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * Krajňák, T.: ''[http://cz.altermedia.info/ze-zahranici/eugene-terreblanche-opit-na-sceni_7711.html Eugene Terre’Blanche opět na scéně] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100410180347/http://cz.altermedia.info/ze-zahranici/eugene-terreblanche-opit-na-sceni_7711.html |date=2010-04-10 }}''. AlterMedia ČR. 6. 10. 2009 * {{eng icon}} [http://www.mg.co.za/article/2005-08-25-eugene-terreblanche-i-have-no-regrets Interview by Mail and Guardian] * {{eng icon}}[http://www.arthurkemp.com/?p=496 Stil Broers, Daar Gaan ‘n Man Verby] - nekrológ Arthura Kempa * {{eng icon}}[https://web.archive.org/web/20061031201502/http://therightperspectivepodcastblog.blogspot.com/2006/02/eugene-terreblanche-interview.html Eugene Terreblanche interview on ''The Right Perspective''] == Zdroj == {{Preklad|cs|Eugène Terre'Blanche|10057526}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Terreblanche, Eugéne}} [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Juhoafrickí politici]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti afrikánskeho pôvodu]] [[Kategória:Juhoafrickí básnici]] [[Kategória:Juhoafrickí dramatici]] [[Kategória:Básnici píšuci po afrikánsky]] [[Kategória:Dramatici píšuci po afrikánsky]] [[Kategória:Obete vrážd]] 6m3c68xwb00f2ouw19bhsu5p76owm1g University of St Andrews 0 486706 8358890 8113584 2026-08-22T14:09:49Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358890 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vysoká škola |Názov = University of St Andrews |Obrázok = <!-- Stačí presný názov súboru nahraného na commons --> |Popis = |Logo = |Popis loga = |Motto = ΑΙΕΝ ΑΡΙΣΤΕΥΕΙΝ ([[Gréčtina|grécky]])<br />„Byť stále najlepší“ |Pôvodný názov = |Latinský názov = Universitas Sanctii Andreae apud Scotos |Poloha = St Andrews, Fife, Scotland |Skratka = |Typ = |Zameranie = |Náboženská príslušnosť = |Patrón = |Rok založenia = 1410 - 1413 |Rok otvorenia = |Rok zatvorenia = |Stav = |Rektor = prof. Sally Mapstone<ref name=mapstone/> |Prorektor = |Kvestor = |Predseda = |Prezident = |Viceprezident = |Dekan = |Riaditeľ = |Kancelár = Sir Menzies Campbell |Počet fakúlt = |Počet zamestnancov = 926 (vyučujúci), 309 (admin) |Počet študentov = 7775 |Pregraduálny študenti = 6169 |Postgraduálny študenti = 1606 |Doktorandi = |Rozpočet = |Kampus = |Školské farby = |Školská hymna = |Maskot = |Školský časopis = [http://www.thesaint-online.com/ The Saint] |Športová reprezentácia = [http://www.st-andrews.ac.uk/sport/ Saints Sport] |Člen = |Nositelia Nobelovej ceny = |Miesto = |Adresa = |Telefón = |Web = [http://www.st-andrews.ac.uk st-andrews.ac.uk] |Mail = }} [[Súbor:St Andrews University Classics Building.jpg|náhľad|University of St Andrews]] '''University of St Andrews''' je najstaršia [[univerzita]] v [[Škótsko|Škótsku]] a tretia najstaršia v anglicky hovoriacom svete, po [[University of Oxford|Oxforde]] a [[University of Cambridge|Cambridge]]. Bola založená v rozpätí rokov [[1410]] až [[1413]] sériou pápežských búl a dekrétov. Nachádza sa v meste [[St Andrews]], v okrese [[Fife]], na východnom pobreží Škótska. V roku 2019 bola hodnotená po Cambridge ako druhá najlepšia univerzita v [[Spojené kráľovstvo|Spojenom kráľovstve]], najlepšia v Škótsku a jedna z najlepších na svete.<ref name="Campus - FAZ">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|odkaz na autora=|titul=St Andrews beats Oxford to take second place in Guardian university rankings|url=https://www.theguardian.com/education/2019/jun/07/st-andrews-beats-oxford-to-take-second-place-in-guardian-university-rankings|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=4.7.2019|vydavateľ=|miesto=|jazyk=}}</ref> Podľa rebríčka ''The Times Higher Education World Universities Ranking'' z roku 2010 patrila medzi 20 najlepších univerzít v spoločenských vedách na svete.<ref name="timeshighereducation1">[http://www.timeshighereducation.co.uk/world-university-rankings/2010-2011/arts-and-humanities.html Top Universities for Arts & Humanities 2010–2011]. Timeshighereducation.co.uk (28 October 2010). Retrieved on 14 May 2011.</ref> Ako jedna iba z dvoch univerzít v Spojenom Kráľovstve bola menovaná ako univerzita roka podľa The Times a Sunday University 'Good University Guide. <ref>{{Citácia periodika|titul=University of the Year 2020: St Andrews is UK’s best place to study|url=https://www.thetimes.co.uk/article/good-university-guide-2020-of-year-st-andrews-uk-best-place-to-study-jbrf3mcdp|dátum prístupu=2021-01-26|issn=0140-0460|jazyk=en|meno=Alastair|priezvisko=McCall}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=St Andrews named University of the Year|url=https://www.bbc.com/news/uk-scotland-edinburgh-east-fife-49769133|periodikum=BBC News|dátum=2019-09-20|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en-GB}}</ref> V národnom študentskom prieskume dosiahla najvyššie hodnotenie spokojnosti študentov spomedzi všetkých univerzít v Škótsku.<ref name="National Student Survey data 2012">{{cite web|title=National Student Survey data 2012|url=http://www.hefce.ac.uk/whatwedo/lt/publicinfo/nationalstudentsurvey/nationalstudentsurveydata/2012/|accessdate=2 January 2013}}</ref> V roku 2015 sa St Andrews umiestnila na druhom mieste vo svete zo všetkých malých a stredných univerzít pomocou metrík od QS Intelligence Unit.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|titul=QS World University Rankings: World Map Results (Filter by Institution Profile)|url=www.iu.qs.com/university-rankings/world-university-rankings/|dátum vydania=|dátum prístupu=30.12.2015|vydavateľ=}}</ref> St Andrews vyprodukovala najviac riaditeľov spoločností FTSE 100 v pomere k jej veľkosti v porovnaní s ktoroukoľvek inou vzdelávacou inštitúciou v Británii. <ref>{{Citácia periodika|titul=Royal university's graduate roll call|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/uk_news/scotland/1532435.stm|dátum=2001-09-24|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en-GB}}</ref> Počas školského roka tvoria študenti a zamestnanci univerzity viac ako tretinu obyvateľstva mestečka St Andrews.<ref name="The University today">{{cite web|title=The University today|url=http://www.st-andrews.ac.uk/about/theuniversitytoday/|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070601172548/http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/|archivedate=2007-06-01}}</ref> Viac ako 30&nbsp;% študentov je zo zahraničia, zastúpených je viac ako 100 krajín, pričom 15&nbsp;% študentov pochádza zo Severnej Ameriky.<ref>[http://www.st-andrews.ac.uk/admissions/ug/int/northamericanapplicants North American applicants | University of St Andrews] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131124005513/http://www.st-andrews.ac.uk/admissions/ug/int/northamericanapplicants/ |date=2013-11-24 }}. St-andrews.ac.uk. Retrieved on 14 May 2011.</ref> Univerzitné športové tímy súťažia v ligách a pohároch BUCS.<ref name="Saint Sport">{{cite web|title=Saint Sport|url=http://www.st-andrews.ac.uk/sport/|accessdate=3 January 2013}}</ref> Študentská komunita je známa zachovávaním množstva tradícii a zvykov.<ref name="The low-down on our traditions">{{cite web|title=The low-down on our traditions|url=http://www.thesaint-online.com/2012/09/the-low-down-on-our-traditions/|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130202212638/http://www.thesaint-online.com/2012/09/the-low-down-on-our-traditions/|archivedate=2013-02-02}}</ref> Od septembra 2016 je rektorka (Principal and Vice-Chancellor) prof. Sally Mapstone, odborníčka na škótsku literatúru.<ref name=mapstone>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = The Principal and Vice-Chancellor | url = http://www.st-andrews.ac.uk/about/governance/key-officials/principal/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2017-03-28 | vydavateľ = University of St Andrews | miesto = Fife | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170329051628/http://www.st-andrews.ac.uk/about/governance/key-officials/principal/ | dátum archivácie = 2017-03-29 }}</ref> == Dejiny == Univerzita bola založená v roku 1410 skupinou [[Rád_svätého_Augustína|augustiniánov]], ktorí boli vyhnaní z univerzity v [[Paríž]]i ako dôsledok [[Západná schizma|Západnej schizmy]] a vojnami medzi [[Anglicko]]m a [[Škótsko]]m z [[University of Oxford|univerzít v Oxforde]] a [[University of Cambridge|Cambridge]]. Títo mnísi vytvorili spoločnosť vyššieho vzdelávania v mestečku St Andrews zameranú na [[teológia|teológiu]], [[logika|logiku]], [[filozofia|filozofiu]] a [[právo]]. V roku 1411 udelil [[biskup]] diecézy St Andrews, Henry Wardlaw, tejto spoločnosti vzdelancov a učiteľov výsady.<ref name="Meadieval university">{{cite web|title=Meadieval university|url=http://www.st-andrews.ac.uk/media/court-office/documents/medieval_university.pdf|accessdate=3 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130722053757/http://www.st-andrews.ac.uk/media/court-office/documents/medieval_university.pdf|archivedate=2013-07-22}}</ref> Biskup Wardlaw následne úspešne žiadal avignonského pápeža [[Benedikt XIII.|Benedikta XIII.]] o pridelenie štatútu univerzity sériou búl, ktoré sú datované do roku 1413. Kráľ [[Jakub V.]] podporil univerzitu v roku 1532 vydaním výsadnej listiny.<ref name="St Andrews history of the university">{{cite web|title=St Andrews history of the university|url=http://www.st-andrews.ac.uk/about/historyoftheuniversity/|accessdate=2 January 2013|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130911191652/http://www.st-andrews.ac.uk/about/historyoftheuniversity/|archivedate=2013-09-11}}</ref><ref>{{CathEncy|wstitle=University of Saint Andrews}}</ref> == Hodnotenia univerzity == University of St Andrews sa pravidelne umiestňuje na popredných priečkach všetkých rebríčkov britských univerzít.<ref name="theuniversitytoday">[http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/ The University Today] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070601172548/http://www.st-andrews.ac.uk/about/TheUniversitytoday/ |date=2007-06-01 }}. st-andrews.ac.uk (8 October 2010). Retrieved on 28 September 2012.</ref> Absencia University of St Andrews na najvyšších priečkach medzinárodných rebríčkov najlepších svetových univerzít je zapríčinená malou veľkosťou tejto prestížnej a elitnej inštitúcie. {| class="wikitable" |- ! !2015 !2014 !2013 ! 2012 ! 2011 ! 2010 ! 2009 ! 2008 ! 2007 ! 2006 ! 2005 |- ! Times Good University Guide |3. | | | | 4.<ref name="The Times Good University Guide">{{Cite news |url=http://extras.thetimes.co.uk/gooduniversityguide/institutions/ |title=The Times Good University Guide |work=The Times |location=UK |accessdate=4 June 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20221129125021/https://extras.thetimes.co.uk/gooduniversityguide/institutions/ |date=2022-11-29 }}</ref> | 4.<ref>{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/tol_gug/gooduniversityguide.php | title=The Times Good University Guide | work=The Times | location=UK | accessdate=6 March 2009 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080214084916/http://www.scis.org.uk/genInfo/genInfo_scott_exam.html |date=2008-02-14 }}</ref> | 5.<ref>{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/tol_gug/gooduniversityguide.php | title=The Sunday Times Good University Guide League Tables | work=The Sunday Times | location=UK | accessdate=4 September 2008 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080214084916/http://www.scis.org.uk/genInfo/genInfo_scott_exam.html |date=2008-02-14 }}</ref> | 5.<ref>{{Cite news | url=http://extras.timesonline.co.uk/gug/gooduniversityguide.php | title=The Times Good University Guide 2008 | work=The Times | location=UK | accessdate=3 November 2007 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100314143419/http://extras.timesonline.co.uk/gug/gooduniversityguide.php |date=2010-03-14 }}</ref> | 20.<ref>{{Cite news | url=http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0,,102571,00.html | title=The Times Good University Guide 2007 – Top Universities 2007 League Table | work=The Times | location=UK | accessdate=3 November 2007 | first1=Roland | last1=Watson | first2=Francis | last2=Elliott | first3=Patrick | last3=Foster }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080513090853/http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0%2C%2C102571%2C00.html |date=2008-05-13 }}</ref> | 7. | 9.<ref>{{Cite news |url=http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0,,32607,00.html |title=The Times Top Universities |work=The Times |location=UK |accessdate=3 November 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100601015322/http://www.timesonline.co.uk/displayPopup/0%2C%2C32607%2C00.html |date=2010-06-01 }}</ref> |- ! Guardian University Guide |3.<ref name="r1">http://www.theguardian.com/education/ng-interactive/2014/jun/02/university-league-tables-2015-the-complete-list</ref> |4.<ref name="r1" /> |4.<ref>http://www.theguardian.com/education/table/2013/jun/03/university-league-table-2014</ref> |3.<ref name="Guardian 2012">{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/2011/may/16/cambridge-tops-guardian-league-table|title=University guide 2012: University league table |date=16 May 2011 | work=The Guardian | location=London | accessdate=16 May 201}}</ref> |4.<ref name="Guardian 2011">{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/table/2010/jun/04/university-league-table |title=University guide 2011: University league table |date=4 June 2010 | work=The Guardian | location=London | accessdate=30 June 2010}}</ref> |3.<ref name="Guardian 2010">{{Cite news|url=http://www.guardian.co.uk/education/table/2009/may/12/university-league-table |title=University guide 2010: University league table |date=12 May 2009 | work=The Guardian | location=London | accessdate=27 May 2010}}</ref> |5.<ref name="Guardian 2009">{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education?SearchBySubject=false&FirstRow=0&SortOrderDirection=&SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&Subject=Subject&Go=Go |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003334/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}</ref> |4.<ref name="Guardian 2008">{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education?SearchBySubject=&FirstRow=0&SortOrderDirection=&SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&Subject=University+ranking&Institution= |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003339/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}</ref> | | 43.<ref name="Guardian 2006">{{Cite news |url=http://browse.guardian.co.uk/education/2006?SearchBySubject=&FirstRow=40&SortOrderDirection=&SortOrderColumn=GuardianTeachingScore&Subject=Institution-wide&Institution= |title=University ranking by institution |work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20200728003335/https://www.theguardian.com/us |date=2020-07-28 }}</ref> | 11.<ref name="Guardian 2005">{{Cite news|url=http://education.guardian.co.uk/universityguide2005/table/0,,-5163901,00.html?start=10&index=3&index=3|title=University ranking by institution|work=The Guardian |location=UK |accessdate=29 October 2007 }}</ref> |- ! Sunday Times University Guide |3. | | | | 7.<ref name="stug2011">{{Cite news |url=http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/University_Guide |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=12 September 2010 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140719070112/http://www.thesundaytimes.co.uk/sto/University_Guide/ |date=2014-07-19 }}</ref> | 5.<ref name="stug2010">{{Cite news |url=http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=13 September 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522133308/http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |date=2010-05-22 }}</ref> | 5.<ref name="stug2009">{{Cite news |url=http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |title=The Sunday Times Good University Guide League Tables |work=The Sunday Times |location=UK |accessdate=23 September 2008 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100522133308/http://extras.timesonline.co.uk/stug/universityguide.php |date=2010-05-22 }}</ref> | 6.<ref name="stug2009" /> | 10.<ref name="stug2007">{{cite web|url=http://www.st-andrews.ac.uk/news/Title,16135,en.html|title=University of St Andrews Website|work=University of St Andrews|accessdate=29 March 2010}}</ref> | 14.<ref name="stug2006">{{Cite news|url=http://extras.timesonline.co.uk/stug2006/stug2006.pdf|title=The Sunday Times University League Table|work=The Sunday Times|location=UK|accessdate=3 November 2007|format=PDF}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110728044842/http://extras.timesonline.co.uk/stug2006/stug2006.pdf |date=2011-07-28 }}</ref> | 14.<ref name="stug2005">{{Cite news|url=http://extras.timesonline.co.uk/pdfs/univ07ten.pdf|format=PDF|title=University ranking based on performance over 10 years|work=The Times|location=UK|year=2007|accessdate=28 April 2008}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080414064446/http://extras.timesonline.co.uk/pdfs/univ07ten.pdf |date=2008-04-14 }}</ref> |- ! Complete University Guide | 4.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2015</ref> | 6.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2014</ref> | 6.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2013</ref> | 6.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2012</ref> | 6.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2011</ref> | 7.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2010</ref> | 7.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2009</ref> | 5.<ref>http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?y=2008</ref> | | | |- |} == Prijímacie konanie == The University of St Andrews je celkovo jednou z najkonkurencieschopnejších univerzít vo Veľkej Británii, pričom miera prijatia v rokoch 2016-17 bola iba 8,35%.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=St Andrews University hits out at claims it "prefers" fee-paying students from England over Scots|url=https://www.heraldscotland.com/news/14612463.st-andrews-university-hits-out-at-claims-it-prefers-fee-paying-students-from-england-over-scots/|vydavateľ=HeraldScotland|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en}}</ref> Podmienkou prijatia sú väčšinou výsledky z maturitných skúšok ekvivalentné škótskym AAAAB, AAA z anglických A-levels, alebo minimálne 38 bodov z [[International Baccalaureate]] (IB), <ref>{{cite web |url=http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?o=Entry |title=Top UK University League Tables and Rankings 2013 |publisher=Complete University Guide |date= |accessdate=2012-06-06 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140406172723/http://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings?o=Entry |archivedate=2014-04-06 }}</ref> avšak prijatí študenti majú v priemere A*A*AA z A-levels. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=University League Tables 2021|url=https://www.thecompleteuniversityguide.co.uk/league-tables/rankings|vydavateľ=www.thecompleteuniversityguide.co.uk|dátum prístupu=2021-01-26|jazyk=en}}</ref> == Významní absolventi a osobnosti univerzity == *Kráľ James II of Scotland (1430 – † 1460), kráľ Škótska od 1437 až po jeho úmrtie. *James Wilson (1742 – † 1798), signatár Deklarácie Nezávislosti Spojených Štátov Amerických. *[[John Knox]] (* asi 1505 – † 1572), škótsky cirkevný reformátor a teológ, zakladateľ [[Škótska cirkev|Škótskej cirkvi (Church of Scotland)]] * [[John Napier]] (* 1550 - † 1617), škótsky matematik a prírodovedec * [[William, princ z Walesu]] (* 1982) následník britského trónu * Catherine Middleton, vojvodkyňa z Cambridge (* 1982) manželka princa Williama * [[John Stuart Mill]] (* 1806 – † 1873), britský filozof, logik, ekonóm, morálny a politický teoretik * [[James Matthew Barrie]] (* 1860 – † 1937), škótsky spisovateľ a dramatik * [[Fridtjof Nansen]] (* 1861 – † 1930), nórsky prieskumník, vedec a diplomat * [[Rudyard Kipling]] (* 1865 – † 1936, britský spisovateľ, novinár a básnik, prvý britský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1907) * [[Jan Christiaan Smuts]] (* 1870 – † 1950), bol juhoafrický filozof, štátnik a poľný maršal * [[Walter Norman Haworth]] (* 1883 – † 1950), britský chemik, nositeľ Nobelovej ceny (1937) * [[James W. Black]] (* 1924 - † 2010), škótsky farmakológ, nositeľ Nobelovej ceny (1988) * [[Beatie Charles Forbes|B. C. Forbes]] (* 1880 - † 1954), novinár a spisovateľ, zakladateľ magazínu Forbes * [[Alex Salmond]] (* 1954) škótsky premiér v rokoch 2007 až 2014 == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:University of St Andrews}} == Externé odkazy == * [http://www.st-andrews.ac.uk/ University of St Andrews website] * [http://www.standrewsfreshers.com/ StAndrewsFreshers] * [http://www.yourunion.net/ University of St Andrews Students' Association Website] * [http://www.standrewsradio.com/ University of St Andrews Student Radio] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20201127001818/http://www.standrewsradio.com/ |date=2020-11-27 }} * [http://www.thesaint-online.com/ The Saint - Student Newspaper] * [http://www.thesinner.net/ The Sinner - Independent Student Website and Guide to St Andrews ] * [http://www-history.mcs.st-and.ac.uk/ The MacTutor History of Mathematics archive] * [http://www.st-andrews.ac.uk/projectzambia/ Project Zambia] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100624071023/http://www.st-andrews.ac.uk/projectzambia/ |date=2010-06-24 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Univerzita v St Andrews|10062520}} {{Portál|Spojené kráľovstvo}} [[Kategória:University of St Andrews| ]] [[Kategória:Univerzity v Škótsku|St Andrews]] chh507draa01xb7qokaw7xj3dpmimp8 Horná ulica (Banská Bystrica) 0 488052 8359094 7709410 2026-08-23T09:38:08Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359094 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Horná ulica | Obrázok = Banská Bystrica - Horná ulica -a.jpg | Popis obrázka = Východný koniec ulice | x = | y = | Štát = Slovensko | Mesto = [[Banská Bystrica]] | Mestská časť = [[Banská Bystrica (mestská časť)|Banská Bystrica]] | Okres = | Severná šírka = 48.7387 | Východná dĺžka = 19.1531 | PSČ = | Číslo obvodu = | Štvrť = | Začína = [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]] | Končí = [[Partizánska cesta (Banská Bystrica)|Partizánska cesta]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | Staršie názvy = | Rok názvu 1 = | Názov 1 = | Rok názvu 2 = | Názov 2 = | Mapa okolia = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Banská Bystrica | Popis = }} '''Horná ulica'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb : § 1 ods. 1| url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/31/#paragraf-1.odsek-1 | vydavateľ = Ministerstvo spravodlivosti SR | dátum vydania = 2003-01-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-12-23 | miesto = Bratislava}}</ref><ref name="minv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Poskytnutie referenčných údajov na základe atribútov adresy | url = https://portal.minv.sk/wps/portal/domov/com.ness.ra/com.ness.ra_/com.ness.ra.addresses/com.ness.ra.addresses.address_verify/!ut/p/a1/jZBbb4JAEIV_iw-87o5XsG8LGoSqraWNwotZYIGVa5YV678vmDQmpmrnZWY33zmZOdjDO-wVtOExlbwsaNa9vcl-BMZ8Yb-CrW02BhDDsfW-qfVBnbSA2wKGSRYjdQkAI20A1kxfzNTpCsCa_E8Pd4rAM_0Wew-RD_UWMJe6BmTu6FNb3YA5GD8BnF-HR0degAdX2NiLs9K_JOqSwh9qMfYEi5hgAh1F-51IWdUvCihQp-jEU16xkFNUiliBv0RJWUu8u2WxU6fYbTNV7yayHmKnW_hAG_qNaiaajEnEiyA7hgxVVCZ7XkQldhU41JECNBSspgqQrh_fGia4RN-JzLPOJShzxP0cRTRgNapKITu3vAwZdhvOTtidY-8c7LR3gt2Vfp3X13n7bN8q_9oBtw7jrFlGs0_mn619Snq9HxLy3lY!/#Z7_40CEHJK0J8QQC0ACSJB1G810N3 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-04-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> je [[ulica]] v centrálnej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Je spojená s [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestím SNP]], ulicami [[Skuteckého ulica (Banská Bystrica)|Skuteckého]], [[Komenského ulica (Banská Bystrica)|Komenského]], [[Kukučínova ulica (Banská Bystrica)|Kukučínova]], [[Železničiarska ulica (Banská Bystrica)|Železničiarska]], [[Československej armády (Banská Bystrica)|Československej armády]] a [[Partizánska cesta (Banská Bystrica)|Partizánska cesta]]. Nachádza sa tu viacero cenných budov a niekoľko inštitúcií, medzi nimi Vila Dominika Skuteckého, súčasť [[Stredoslovenská galéria|Stredoslovenskej galérie]] a kultúrna pamiatka [[Kamenná vila]]. == Dejiny == Ulica sa začala formovať v 15. storočí, väčšina domov pochádza zo 16. a 17. storočia. Ich renesančný a barokový vzhľad bol z väčšej časti priebehom 18. storočia nahradený Art noveau.<ref name=horna105>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 105| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Horná ulica tvorila spojnicu Banskej Bystrice s [[Horehronie|Horehroním]]. Jej zadná (východná) časť bola mimo mestského opevnenia. Hlavne za tzv. Hornou bránou mala viac vidiecky ako mestský charakter. Zmeny k urbanizácii nastali po zbúraní Hornej brány a dobudovaní [[Železničná trať Zvolen – Vrútky|železničného spojenia so Zvolenom]] v roku 1873.<ref name=horna104>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 104| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Časť dnešnej Hornej ulice sa stala Nádražnou ([[Železničná stanica Banská Bystrica|stanica]] stála na inom mieste ako dnes až do polovice 50. rokov 20. storočia).<ref name=bbkniha>{{Citácia knihy| priezvisko = Baláž | meno = Ján | odkaz na autora = | titul = Banská Bystrica v minulosti| vydavateľ = SCM-Swedish Czechoslovak Management| miesto = Banská Bystrica| rok = 1993| isbn = | kapitola = | strany = 80, 122-123 | jazyk = }}</ref> == Opis == * dom č. 11: renesančný dom z prvej polovice 17. storočia s neoklasickými motívmi z 19. storočia<ref name=horna105/> * dom č. 18: v dome sídlila jedna z prvých tlačiarní na území dnešného Slovenska, Filip Machold sa stal tlačiarom v roku 1830<ref name=horna105/> * dom č. 21: v dome tzv. Evanjelického spolku sa uskutočnilo vysielanie [[Slobodný slovenský vysielač|Slobodného slovenského vysielača]] začiatkom [[Slovenské národné povstanie|SNP]].<ref name=horna106>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 106| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 25: tzv. Hungária. Tento dom bol postavený v roku 1896 v [[secesia|secesnom štýle]], obsahoval obytné, kancelárske a reštauračné priestory. Na prízemí bývala kaviareň Hungária. V budove tiež od medzivojnového obdobia do polovice 20. storočia sídlila pošta.<ref name=horna106/> * Horná brána: stála v miestach domov č. 36 a 37.<ref name=horna106/> * dom č. 55: Vila Dominika Skuteckého, postavená v roku 1896 podľa [[Dominik Skutecký|maliarovej]] predlohy.<ref name=horna107>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 107| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> Dnes je sídlom permanentnej výstavy jeho diela.<ref name=otvorenie>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Tlačová správa k podujatiu | url = http://www.ssgbb.sk/_data/29/tlacovasprava.pdf | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2013-06-11 | vydavateľ = [[Stredoslovenská galéria]] | miesto = Banská Bystrica | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> * dom č. 60: Budova zdravotnej poistovne bola postavená v roku 1929. Areál zdravotníckych služieb, Poliklinka nesie prvky funkcionalizmu 30. a 40. rokov.<ref name=horna109>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 109| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 69: je secesná stavba [[Kamenná vila]]<ref name=horna109/> == Galéria starej a dočasnej autobusovej stanice, výstaby novej stanice == <gallery> Súbor:Budova bývalej Hungarie.jpg|Budova Hungárie, pohľad smerom na východ od [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestia SNP]], po ľavej strane sa odpája [[Skuteckého ulica (Banská Bystrica)|Skuteckého ulica]] Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 21 -b.jpg|Pamätný dom na čísle 55 Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 55.jpg|Vila Dominika Skuteckého na čísle 55 Súbor:Banská Bystrica - Horná ul. 63 -a.jpg|Dom na čísle 63 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Horná ulica (Banská Bystrica)}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Banská Bystrica (mestská časť)]] 7pj49tbntbkl805sp945wfzesu03lei Dolná ulica (Banská Bystrica) 0 491930 8359122 7234054 2026-08-23T10:00:54Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359122 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Dolná ulica | Obrázok = Nám.SNP VchodDoDolnejUlice.jpg | Popis obrázka = Východná časť ulice, na konci Námestia SNP | x = | y = | Štát = Slovensko | Mesto = [[Banská Bystrica]] | Mestská časť = | Okres = | Severná šírka = 48.73327 | Východná dĺžka = 19.14229 | PSČ = | Číslo obvodu = | Štvrť = | Začína = [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestie SNP]] | Končí = [[Vajanského námestie (Banská Bystrica)|Vajanského námestie]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | Staršie názvy = Špitálska | Rok názvu 1 = | Názov 1 = | Rok názvu 2 = | Názov 2 = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Banská Bystrica | Popis = }} [[Súbor:Besztercabanya4.jpg|thumb|Časť Dolnej ulice, pohľad smerom na západ, k [[Vajanského námestie (Banská Bystrica)|Vajanského námestiu]]. Na pravej strane obrázka je [[Kostol svätej Alžbety (Banská Bystrica)|kostol svätej Alžbety]].]] [[Súbor:Banska-Bystrica-centre-4.jpg|thumb|Časť Dolnej ulice, pohľad smerom na východ, k [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestiu SNP]].]] '''Dolná ulica''' je [[ulica]] v centrálnej časti [[Banská Bystrica|Banskej Bystrice]]. Je spojená s [[Námestie SNP (Banská Bystrica)|Námestím SNP]] a [[Vajanského námestie (Banská Bystrica)|Námestím Hurbana Vajanského]]. V dolnej časti ulice sa nachádzala Dolná brána a nemocnica.<ref name=dolna76>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 76| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> == História == V minulosti ulicou viedla posledná cesta odsúdených na smrť. Modlievali sa v [[Kostol svätej Alžbety (Banská Bystrica)|kostole svätej Alžbety]], potom pri soche sv. Anny a nakoniec pri drevenom kríži blízko miesta popraviska. Popravisko sa nachádzalo na šibeničnom vŕšku, zvanom tiež Galgenberg.<ref name=dolna84/> Ulica bola zrekonštruovaná v roku 1993 spolu s ďalšími časťami centrálnej pešej zóny.<ref name=dolna76/> == Opis == * dom č. 2: [[Art Nouveau|art nouveau]] budova z 1. polovice 16. storočia, rekonštruovaná v roku 1998, sídlo Tatrabanky.<ref name=dolna76/> * dom č. 5: v dome sídli najstaršia lekáreň v meste, jej lekárnický majiteľ ju získal v roku 1713, renesančné úpravy sú z roku 1625.<ref name=dolna77>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 77| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 6: V dome sa narodil skladateľ [[Viliam Figuš-Bystrý]]<ref name=dolna77/> * dom č. 7: Klasicistická [[fasáda]] z 19. storočia zmenila pôvodne renesančnú budovu z prvej tretiny 16. storočia<ref name=dolna77/> * dom č. 8: (tzv. Bethlenov dom) Budova bola rekonštruovaná v roku 1610, v roku 1620 sa tu uskutočnilo stretnutie rakúskych, českých, moravských, poľských a tureckých poslov s [[Gabriel Betlen|Gabrielom Bethlenom]], [[Ján Jesenius|Jánom Jesseniom]] a inými ktorí boli súčasťou protihabsburského hnutia. 20. augusta 1620 tu bol zhromaždením zvolený za uhorského kráľa.<ref name=dolna78>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 78| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 9: Pôvodne renesančný dom z prvej polovice 16. storočia, úpravy z roku 1828.<ref name=dolna79>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 79| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 9: V pôvodne renesančnom dome vzniknutom v roku 1561 spojením dvoch starších domov sídlila v 19. storočí pošta.<ref name=dolna79/> * dom č. 19: (Bogdanovský dom) postavený v 16. storočí v renesančnom slohu, rekonštruovaný začiatkom 17. storočia, s novou fasádou z 19. storočia. V roku 1997 sa stal polyfunkčným domom s pasážou. Na dome sa tiež nachádza reťaz, pravdepodobne používaná na usmerňovanie vozovej a kočovej premávky ulicou.<ref name=dolna80>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 80| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 20: Dvojposchodový renesančný dom postavený v prvej polovici 16. storočia, po rekonštrukcii v roku 2000 Igor Latta namaľoval v prízemí fresky na stredoveký spôsob zachycujúce miešanie histórie a súčasnosti humorným spôsobom.<ref name=dolna80/> * dom č. 30: V dome žil Július Czesznák (1863 – 1933), ktorý bol richtárom mesta v rokoch 1893 až 1923. Na Vianoce v roku 1918 dom navštívil reprezentant Československej armády a požiadal richtára, aby spolu s mestskou radou odobrili nové štátne zriadenie.<ref name=dolna81>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 81| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> * dom č. 37: V dome bola drevárska dielňa kde v rokoch 1921 až 1922 žil tiež budúci prezident [[Klement Gottwald]] a redigoval časopis ''Hlas ľudu''. Počas SNP tu bol vydávaný časopis ''Bojovník''.<ref name=dolna81/> * dom č. 47: Pôvodne mestská nemocnica (špitál) pre chorých a paralyzovaných baníkov. Spolu s [[Kostol svätej Alžbety (Banská Bystrica)|kostolom svätej Alžbety]] sú spomínané už v roku 1303. Neskôr sa z areálu stal kláštor [[Milosrdné sestry|Milosrdných sestier]]. Rekonštrukcie v 20. storočí zmenili stav budov, veľké časti sú zbúrané.<ref name=dolna82>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 82| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> V dome počas svojho pôsobenia v Banskej Bystrici býval tiež [[Matej Bel]].<ref name=dolna82/> * dom č. 62: Budova [[Slovenská poisťovňa|Slovenskej poisťovne]] bola postavená v roku 1933.<!-- Ale nie skôr v 1993? --><ref name=dolna84>{{Citácia knihy | priezvisko = Demuth | meno = Karol | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Hrúz | meno2 = Pavel | autor2 = | odkaz na autora2 = | priezvisko3 = Šoka| meno3 = Milan | autor3 = | odkaz na autora3 = | spoluautori = | korporácia = | odkaz na korporáciu = | titul = Banská Bystrica and surrounding: A guide through history and monuments | odkaz na titul = | editori = | redaktori = | prekladatelia = Marcel Perecár, Jana Javorčíková, Zuzana Kulhomerová | ilustrátori = | ďalší = | vydanie = prvé | typ vydania = | vydavateľ = Spektrum Grafik | miesto = Banská Bystrica | rok = 2006 | mesiac = | deň = | rok tlače = | mesiac tlače = | deň tlače = | rok copyrightu = | počet zväzkov = | počet strán = 160| prílohy = | edícia = | subedícia = | zväzok edície = | kapitola = The Sixth Encounter With History| typ kapitoly = | url kapitoly = | strany = 84| zväzok = | typ zväzku = | url = | isbn = 80-89189-15-6 | doi = | id = | poznámka = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie|2}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Dolná ulica (Banská Bystrica)}} == Pozri aj == * [[Zoznam ulíc a námestí v Banskej Bystrici]] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Banská Bystrica (mestská časť)]] 3jofjf19l63bm3avv6vtgaycn2tbap7 Zoznam svetových rekordov v plávaní 0 492297 8359017 8358175 2026-08-23T01:03:57Z Артем Загребельный 206503 /* Rekordy v dlhom bazéne (150050 m) muži */ 8359017 wikitext text/x-wiki '''Svetové rekordy v plávaní''' sú najlepšie časy histórie, ktoré [[Medzinárodná plavecká federácia]] (FINA) registruje v jednotlivých disciplínach bazénového plávania. Oficiálne svetové rekordy sa sledujú na 82 plaveckých tratiach{{--}}40 v dlhom päťdesiatmetrovom bazéne, 42 v krátkom dvadsaťpäťmetrovom bazéne. ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[voľný spôsob]] | [[Cameron McEvoy]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 20.88 | {{dts|20|3|2026}} | [[Shenzhen]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[ Pan Zhanle]] | {{minivlajka|Čína |w}} | 46,40 | {{dts|31|7|2024}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Paul Biedermann]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 1:42,00 | {{dts|28|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | Lukas Märtens | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 3:39,96 | 12. apríl 2025 | Stockholm |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Zhang Lin]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 7:32,12 | {{dts|29|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Johannes Liebmann]] | {{minivlajka|DEU|w}} | 14:26,79 | {{dts|15|8|2026}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 23,55 | {{dts|27|7|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Thomas Ceccon]] | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 51,60 | {{dts|20|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Aaron Peirsol]] | {{minivlajka|USA|w}} | 1:51,92 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 25,95 | 25. júla 2017 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Adam Peaty]] | {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | 56,88 | 21. júla 2019 | [[Gwangju]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Qin Haiyang]] | {{minivlajka|Čína|w}} | 2:05,48 | {{dts|28|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Andriy Govorov]] | {{minivlajka|Ukrajina|w}} | 22,27 | {{dts|1|7|2018}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 49,45 | {{dts|31|7|2021}} | [[Tokio]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Kristóf Milák]] | {{minivlajka|Maďarsko|w}} | 1:50,34 | {{dts|21|6|2022}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:52,69 | {{dts|30|7|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 4:02,50 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Garrett Weber-Gale]]<br /> [[Cullen Jones]]<br /> [[Jason Lezak]] | {{minivlajka|USA|w}} | 3:08,24 | {{dts|11|8|2008}} | [[Peking]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Michael Phelps]]<br /> [[Ricky Berens]]<br />[[David Walters]]<br /> [[Ryan Lochte]] | {{minivlajka|USA|w}} | 6:58,55 | {{dts|31|7|2009}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|Polohové preteky]] | [[Ryan Murphy]] (52,31)<br>[[Michael Andre]] (58,49)<br>[[Caeleb Dressel]] (49.03)<br>[[Zach Apple]] (46,95) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:26,78 | {{dts|1|8|2021}} | [[Tokio]] |} ==Rekordy v dlhom bazéne (50 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,19 | {{dts|15|8|2026}} | [[Irvine]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Marrit Steenbergen]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 00:51,68 | {{dts|27|6|2026}} | [[Rím]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Ariarne Titmus]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:52,23 | {{dts|12|6|2024}} | [[Brisbane]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:54.18 | {{dts|7|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 08:04,12 | {{dts|3|5|2025}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:20,48 | {{dts|16|5|2018}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Sarah Curtis]] | {{minivlajka|ITA|w}} | 00:26.56 | {{dts|13|08|2026}} | [[Paríž]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:57,13 | {{dts|18|06|2024}} | [[Indianapolis]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown]] | {{minivlajka|AUS|w}} | 02:03,14 | {{dts|10|3|2024}} | [[Sydney ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:29,16 | {{dts|30|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsa (plávanie)|prsia]] | [[Lilly King]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:04,13 | {{dts|25|07|2017}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | Evgenija Čikunova | {{minivlajka|Rusko|w}} | 02:17,55 | {{dts|21|4|2023}} | [[Kazaň]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Sarah Sjöström]] | {{minivlajka|Švédsko|w}} | 00:24.43 | {{dts|5|7|2014}} | [[Borås]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,33 | {{dts|3|5|2026}} | [[Fort Lauderdale]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:01.65 | {{dts|5|7|2026}} | [[Montreal]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 2:05.70 | {{dts|9|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:23.65 | {{dts|11|6|2025}} | [[Victoria (Britská Kolumbia)|Victoria]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghanová]]<br /> [[Shayna Jacková]]<br />[[Meg Harrisová]]<br /> [[Emma McKeonová]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 03:27,96 | {{dts|23|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]](1:53.66)<br />[[Shayna Jack]](1:55.63)<br /> [[Brianna Throssell]](1:55.80)<br /> [[Ariarne Titmus]](1:52.41) | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:37,50 | {{dts|27|7|2023}} | [[Fukuoka]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith]] (57.57)<br/>[[Kate Douglass]] (1:04.27)<br/>[[Gretchen Walsh]] (54.98)<br/>[[Torri Huske ]] (52.52) | {{minivlajka|USA|w}} | 3:49,34 | {{dts|3|8|2025}} | [[Singapur]] |} ==Zmiešané štafety (50 m) == {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - dlhá trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jack Alexy]] (46,91)<br />[[Patrick Sammon]] (46,70)<br />[[Kate Douglass]] (52,43)<br />[[Torri Huske]] (52,44) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:18,48 | {{dts|2|8|2025}} | [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Gretchen Walshová]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 03:37,43 | {{dts|3|8|2024}} | [[Paríž]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) muži== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy muži - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavec ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Jordan Crooks]] | {{minivlajka|Kajmanie ostrovy|w}} | 00:19,90 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kyle Chalmers]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 00:44,84 | 29.10 2021 | [[Rijeka|Kazan]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:38,61 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Yannick Agnel]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 03:32,25 | {{dts|15|11|2012}} | [[Angers]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Daniel Wiffen]] | {{minivlajka|Írsko|w}} | 7:20:46 | {{dts|10|12|2023}} | [[Otopeni]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Florian Wellbrock]] | {{minivlajka|Nemecko|w}} | 14:06.88 | {{dts|21|12|2021}} | [[Abú Zabí (mesto)|Abu Dhabi]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kliment Kolesnikov ]] | {{minivlajka|RUS|w}} | 00:22,11 | {{dts|23|11|2022}} | [[Kazaň ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 00:48,16 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Hubert Kós]] | {{minivlajka|HUN|w}} | 01:45,12 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Emre Sakçı]] | {{minivlajka|Turecko|w}} | 00:24,95 | {{dts|27|12|2021}} | [[Gaziantep]], [[Turecko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Ilya Shymanovich]] | {{minivlajka|Bielorusko|w}} | 00:55,28 | {{dts|26|11|2021}} | [[Eindhoven]], [[Holandsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Caspar Corbeau ]] | {{minivlajka|Holandsko|w}} | 01:59.52 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Noè Ponti]] | {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | 00:21,32 | {{dts|11|12|2024}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Joshua Liendo]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 00:47,68 | {{dts|23|10|2025}} | [[Toronto]], [[Kanada]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Tomoru Honda]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 01:46,85 | {{dts|22|10|2022}} | [[Tokyo]], [[Japonsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Caeleb Dressel]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49,28 | {{dts|22|11|2020}} | [[Budapešť]], [[Maďarsko]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Léon Marchand]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} | 01:48,88 | {{dts|01|11|2024}} | [[Singapur]], [[Singapur]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Daiya Seto]] | {{minivlajka|Japonsko|w}} | 03:54,81 | {{dts|20|12|2019}} | [[Las Vegas]], [[USA]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Jack Alexy]] (45.05)<br> [[Luke Hobson]] (45.18)<br> [[Kieran Smith]] (46.01)<br> [[Chris Guiliano]] (45.42) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:01,66 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Luke Hobson]] (1:38.91)<br>[[Carson Foster]] (1:40.77)<br>[[Shaine Casas]] (1:40.34)<br>[[Kieran Smith]] (1:40.49) | {{minivlajka|USA|w}} | 06:40,51 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Miron Lifintsev]] (49.31)<br>[[Kirill Prigoda]] (55.15)<br>[[Andrei Minakov]] (48.80)<br>[[Egor Kornev]] (45.42) | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:18,68 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Rekordy v krátkom bazéne (25 m) ženy== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy ženy - krátka trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:22,83 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|last1=Race|first1=Loretta|title=She's Back: Cate Campbell Eclipses Sjostrom's 100 SC Free World Record|url=https://swimswam.com/shes-back-cate-campbell-eclipses-sjostroms-100-sc-free-world-record/|access-date=26 October 2017|date=26-01-2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:49.93 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] | <ref>{{cite web|title=Women's 100m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080103EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=25 October 2025|access-date=27 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Mollie O'Callaghan]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:49,36 | {{dts|24|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Freestyle Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080201EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=24 October 2025|access-date=26 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 3:50,25 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 800 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Lani Pallister ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 07:54.00 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 800m Freestyle Results|url= https://www.omegatiming.com/File/00011900080201F10104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=2025-10-25 |access-date=2025-10-31}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=5BDTgaQiMv4&t=4s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 1500 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] | [[Katie Ledecky]] | {{minivlajka|USA|w}} | 15:08,24 | {{dts|29|10|2022}} | [[Toronto]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:25,23 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Regan Smith ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:54,02 = | {{dts|18|10|2025}} | Westmont |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900070202EC0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=19 October 2025|access-date=24 October 2025}}</ref>[https://vk.com/artemzagrebelny?z=video142497057_456239372%2F95216bcdf9baad493b%2Fpl_post_142497057_1589 &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Znak (plávanie)|znak]] | [[Kaylee McKeown ]] | {{minivlajka|Austrália|w}} | 01:57,33 | {{dts|25|10|2025}} | [[Toronto]] |<ref>{{cite web|title=Women's 200m Backstroke Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900080202EE0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=2025-10-25|access-date= 2025-11-07}}</ref>[https://www.youtube.com/watch?v=irLveoaAuNA&t=3s &#8203;] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 00:28.37 | {{dts|17|12|2022}} | [[Melbourne]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Rūta Meilutytė]] | {{minivlajka|Litva|w}} | 01:02.36= | {{dts|12|10|2013}} | [[Moskva]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|6|12|2014}} | [[Doha]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Alia Atkinson]] | {{minivlajka|Jamajka|w}} | 01:02.36= | {{dts|26|8|2016}} | [[Chartres]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" |200 m [[Prsia (plávanie)|prsia]] | [[Kate Douglassová ]] | {{minivlajka|USA|w}} | 02:12,50 | {{dts|13|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 50 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:23,72 | {{dts|11|10|2025}} | Carmel |<ref>{{cite web|title=Women's 50m Butterfly Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011900060204EB0104FFFFFFFFFF01.pdf|work=Omega Timing|date=11 October 2025|access-date=15 October 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:52,71 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Motýlik (plávanie)|motýlik]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 01:59,32 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Gretchen Walsh]] | {{minivlajka|USA|w}} | 00:55,98 | {{dts|18|10|2024}} | [[Charlottesville ]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 200 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Kate Douglass]] | {{minivlajka|USA|w}} | 2:01.63 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 400 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Summer McIntosh]] | {{minivlajka|Kanada|w}} | 4:15,48 | 14. decembra 2024 | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Kate Douglass]] (50.95)<br />[[Katharine Berkoff]] (51.38)<br />[[Alex Shackell]] (52.01)<br />[[Gretchen Walsh]] (50.67) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:25,01 | {{dts|10|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×200 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Alex Walsh]] (1:53.25)<br>[[Paige Madden]] (1:53.18)<br>[[Katie Grimes]] (1:53.39)<br>[[Claire Weinstein]] (1:50.31) | {{minivlajka|USA|w}} | 07:30,13 | {{dts|12|12|2024}} | [[Budapešť]] |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4x100 m [[Polohové preteky (plávanie)|polohové preteky]] | [[Regan Smith (swimmer)|Regan Smith]] (54.02)<br>[[Lilly King]] (1:03.02)<br>[[Gretchen Walsh]] (52.84)<br>[[Kate Douglass]] (50.53) | {{minivlajka|USA|w}} | 03:40,41 | {{dts|15|12|2024}} | [[Budapešť]] |} ==Zmiešané štafety== {| class="wikitable sortable" |+Rekordy zmiešané štafety - krátku trať |- style="background: lightblue;" ! bgcolor="#ABCDEF" | Disciplína ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Plavkyňa ! bgcolor="#ABCDEF" | Krajina ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Čas ! bgcolor="#ABCDEF" | Dátum ! class="unsortable" bgcolor="#ABCDEF" | Miesto ! bgcolor="#ABCDEF" | ref |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Voľný spôsob (plávanie)|voľný spôsob]] |[[Leonardo Deplano ]] (20.97) <br />[[Lorenzo Zazzeri ]] (20.51)<br />[[Silvia Di Pietro ]] (23.07) <br />[[Sara Curtis ]](22.71) | {{minivlajka|Taliansko|w}} | 01:27,26 | {{dts|4|12|2022}} | [[Lublin]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4×50m Freestyle Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/000119000A0301F60104FFFFFFFFFF01.pdf|publisher=Omega Timing|date=4 December 2025|access-date=6 December 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×50 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Ryan Murphy]]<br /> [[Nic Fink]]<br /> [[Kate Douglass]]<br /> [[Torri Huske]] | {{minivlajka|USA|w}} | 01:35,15 | {{dts|14|12|2022}} | [[Melbourne]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011700030305F60104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2022|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video – Mixed 4 × 50 m Medley Relay Final|url=https://yandex.ru/video/preview/1728293254048947670 |publisher=FINA.tv|date=14 December 2022|access-date=1 February 2025}}</ref> |- ! bgcolor="#BCDEEF" align="left" | 4×100 m [[Polohový pretek (plávanie)|polohový pretek]] | [[Miron Lifintsev]]<br /> [[Kirill Prigoda]]<br /> [[Arina Surkova]]<br /> [[Daria Klepikova]] | {{minivlajka|Rusko|w}} | 03:30,47 | {{dts|14|12|2024}} | [[Budapešť]] |<ref>{{cite web|title=Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://www.omegatiming.com/File/00011800080305F70104FFFFFFFFFF01.pdf|date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref><ref>{{cite web|title=Video - Mixed 4 × 100 m Medley Relay Final Results|url=https://vkvideo.ru/video-228643357_456239036 |date=14 December 2024|accessdate=1 February 2025}}</ref> |} ==Referencie== {{Referencie}} == Externé odkazy == * [http://www.fina.org/project/index.php?option=com_content&task=view&id=682&Itemid=336 FINA] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1 Svetové rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_1 Svetové rekordy muži - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=LCM_2 Svetové rekordy ženy - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=1&genderCourse=SCM_2 Svetové rekordy ženy - 25 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&gender=1 Olympijské rekordy muži - 50 m bazén] * [http://www.swimrankings.net/index.php?page=recordDetail&recordListId=2&course=LCM&gender=2 Olympijské rekordy ženy - 50 m bazén] [[Kategória:Športové zoznamy]] [[Kategória:Plávanie]] ft0k8ixwt7qnarhhf0m68qkssifvr9m Milujem Slovensko 0 494259 8359074 8357616 2026-08-23T09:06:48Z Michal Langr 186496 /* 17. séria (2026) */ 8359074 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih = Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |17 |[[4. september]] [[2026]] |[[31. december]] [[2026]] |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Športový moderátori vs<br>Dámský klub | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | [[Divadlo Jána Palárika]] vs<br>[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]] | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs<br>[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]] | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Tanečníci vs<br>stand-uperi | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Opera vs činohra | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Influencerský špeciál | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Divadelný špeciál | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Rozhlasový špeciál | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs<br>[[Pečie celé Slovensko]] | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Herci z Divadla<br>[[La Komika|La Komka]] | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Moderátori spravodajstva vs<br>Športový moderátori | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' Sajfa (7:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fischer]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fialová]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]] |Sajfov<br>tím |10. apríl 2026 |Opera vs činohra |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |[[Martina Zábranská]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Bekim Aziri]]<br>[[Samuel Procházka]] |Adelin<br>tím |17. apríl 2026 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |[[Katarína Mošovská]]<br>[[Daniel Feranec]]<br>[[Samuel Miškov]] | style="text-align: left;" |[[René Zobola]]<br>[[Zuzana Vačková]]<br>[[Oliver Oswald]] |Sajfov<br>tím |24. apríl 2026 |Influencerský špeciál |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |[[Simona Salátová]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |1. máj 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]<br>[[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Michal Kubovčík]] |Sajfov<br>tím |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]<br>[[Radovan Ležovič]]<br>[[Boris Valábik]] | style="text-align: left;" |[[Rastislav Staňa]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Richard Lintner]] |Adelin<br>tím |15. máj 2026 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Peter Šimun]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Danica Matúšová]]<br>[[Anna Šišková]]<br>[[Marián Miezga]] |Sajfov<br>tím |22. máj 2026 |Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla<br>Astorka]] |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |[[Natalia Germani]]<br>[[Igor Kmeťo st.]]<br>[[Károly Tóth]] | style="text-align: left;"|[[Peter Ondrejička]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Miroslav Noga]] |Sajfov<br>tím |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |[[Alexandra Orviská]]<br>[[Alexandra Hynková]]<br>[[Erika Barkolová]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |Remíza |5. jún 2026 |[[Top Star]] vs<br>[[Dobre vedieť]] |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Juraj Kucka]] | style="text-align: left;" |[[Denisa Mendrejová]]<br>[[Soňa Skoncová]]<br>[[Lenka Poláčková]] |Sajfov<br>tím |12. jún 2026 |Modelky vs futbalisti |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |[[Romana Dang Van]]<br>[[Monika Drgáňová]]<br>[[Dávid Hartl]] | style="text-align: left;" |[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Viktor Horján]] |Adelin<br>tím |19. jún 2026 |[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs [[GUnaGU|GuNaGu]] |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 250 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Kemka]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Danica Jurčová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |? |4. september 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |251 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Martin Žúži]] | style="text-align: left;" |[[Jana Golis]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Peter Novák]] |? |11. september 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |- |252 |3 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |18. september 2026 |Epizóda 3 |{{N/A}} |- |253 |4 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |25. september 2026 |Epizóda 4 |{{N/A}} |- |254 |5 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |2. október 2026 |Epizóda 5 |{{N/A}} |- |255 |6 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |9. október 2026 |Epizóda 6 |{{N/A}} |- |255 |7 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |16. október 2026 |Epizóda 7 |{{N/A}} |- |256 |8 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |23. október 2026 |Epizóda 8 |{{N/A}} |- |257 |9 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |30. október 2026 |Epizóda 9 |{{N/A}} |- |258 |10 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |6. november 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |259 |11 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |13. november 2026 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |260 |12 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |20. november 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |261 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |27. november 2026 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |262 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |4. december 2026 |Mikulášsky špeciál |{{N/A}} |- |263 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |11. december 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |264 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |18. december 2026 |Vianočný špeciál |{{N/A}} |- |265 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |31. december 2026 |Silvestrovský špeciál |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !10 ! rowspan="2" |1 |- |Adelin tím !7 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] rn2pjvo3e2zplbkgg9m6dkfqb6tu4vg 8359079 8359074 2026-08-23T09:15:53Z Michal Langr 186496 /* 17. séria (2026) */ 8359079 wikitext text/x-wiki {{Infobox Televízna relácia | sk = Milujem Slovensko | en = | druhý názov = | logo = | typ = zábavno-vedomostná súťaž | formát = | tvorca = John de Mol Jr. | scenár = Pavel Graus<br>Pavol Kohút | réžia = [[Rado Štefanov]] | moderátori = [[Martin Nikodým]] | porota = | rozprávač = | hudba = | slogan = | krajina = {{minivlajka|Slovensko|w}}<br>(pôvodne<br>{{minivlajka|Holandsko|w}}) | počet sérií = 16 | počet epizód = 249 | zoznam epizód = #Zoznam dielov|zoznam častí | výkonní producenti = John de Mol Jr. | produkcia = Renata Koleková<br>Zuzana Joklová<br>Emília Šranková | strih = Ingrid Duditšová | produkčná spoločnosť = [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] [[TV JOJ]] | dĺžka = Rtvs cca 80 min. / TV joj cca 110 min. | vysielanie = [[1. apríl]] [[2013]] – [[23. máj]] [[2025]]<br>[[31. december]] [[2025]] – súčasnosť | tv = [[Jednotka (STVR)|Jednotka]]<br>[[TV JOJ]] | formát obrazu =16:9 | predošlé = | nasledujúce = | súvisiace = | webstránka = | imdb id = 6293736 | tv com id = | csfd id = 337518 }} '''''Milujem Slovensko''''' je [[Slovensko|slovenská]] súťažno-zábavná a vedomostná šou. Relácia sa začala vysielať [[1. apríl]]a [[2013]] na [[Jednotka (RTVS)|Jednotke]]. Originál pochádza z [[Holandsko|Holandska]]. [[1. august]]a [[2018]] [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] oznámila, že v 7. sérii budú novými kapitánmi tímov [[Juraj Tabaček]] a [[Stanislava Kašperová]]. [[Adela Vinczeová]] a [[Daniel Dangl]] jednu sériu vynechali a vrátili sa v roku [[2019]].<ref>{{csfd film|337518}}</ref><ref>{{imdb film|6293736}}</ref><ref>https://www.tv-archiv.sk/milujem-slovensko</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Milujem Slovensko má nových kapitánov!|url=https://strategie.hnonline.sk/media/1787419-milujem-slovensko-ma-novych-kapitanov-druzstiev|dátum prístupu=2018-08-01|vydavateľ=strategie.hnonline.sk|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Rozhlas a televízia Slovenska|url=https://www.rtvs.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/170985_nove-tvare-v-sou-milujem-slovensko|dátum prístupu=2018-08-04|vydavateľ=www.rtvs.org|jazyk=sk}}</ref> Na jar 2025 bolo vedením STVR oznámené, že s ďalšími dielmi sa už nepočíta. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V STVR začínajú čistky: Milujem Slovensko má stopku! Vieme, čo bude s Neskoro večer | url = https://mediaboom.sk/v-stvr-zacinaju-cistky-milujem-slovensko-ma-stopku-vieme-co-bude-s-neskoro-vecer | dátum vydania = 2025-06-07 | dátum prístupu = 2025-06-08 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> O program ale prejavili záujem [[TV Markíza]] a [[TV JOJ]] a predbežné zákulisné informácie hovorili, že relácia bude pokračovať na TV JOJ, čo sa nakoniec aj potvrdilo. V novembri 2025 bolo potvrdené, že ako kapitánka pokračuje [[Adela Vinczeová]]. Jej novým partnerom bude [[Matej Cifra|Matej "Sajfa" Cifra]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jojka si bez Dangla poradila: Toto sú všetky mená Milujem Slovensko! Odštartuje na Silvestra | url = https://mediaboom.sk/pozname-vsetky-mena-noveho-milujem-slovensko-jojka-ho-odstartuje-na-silvestra | dátum vydania = 2025-11-04 | dátum prístupu = 2025-11-04 | jazyk = sk-SK | priezvisko = Mediaboom.sk}}</ref> == Účinkujúci == {| class="wikitable" |+ ! rowspan="2" |Účinkujúci ! rowspan="2" |Účinkuje ako ! colspan="17" |Séria |- !1 !2 !3 !4 !5 !6 !7 !8 !9 !10 !11 !12 !13 !14 !15 !16 !17 |- |[[Martin Nikodým]] |moderátor | colspan="17" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Adela Vinczeová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="10" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Matej Cifra]] |kapitán tímu | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Daniel Dangl]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Juraj Tabaček]] |kapitán tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Stanislava Kašperová]] |kapitánka tímu | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Samuel Tomeček]] |spevák | colspan="14" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Martin Madej]] |spevák | colspan="10" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="7" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Erika Rein]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Laura Weng]] |speváčka | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | |- |[[Andrea Gabrišová]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="16" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Romana Polnická]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Katarína Ščevlíková]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="8" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Eva Pšenková]] |speváčka | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Veronika Adamičková]] |speváčka | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="14" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Daniela Tomešová]] |speváčka | colspan="3" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="13" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Viktória Beňová]] |speváčka | colspan="4" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="2" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="11" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Anabela Mollová]] |speváčka | colspan="6" style="text-align:center;background:#d5d5d5"| | colspan="9" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="2" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |- |[[Ondrej Kandráč]] |spevák | colspan="15" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d0f0c0" | | colspan="1" style="text-align:center;background:#d5d5d5" | |} == Série == {|class="wikitable" style="width:50%; text-align:center;" |- ! colspan="2" rowspan="2" | Séria ! rowspan="2" | Počet častí ! colspan="2" | Pôvodne vysielané ! rowspan="2" | Stanica |- ! Premiéra série ! Finále série |- | style="background:#FFD700; width:1%;" | | '''[[#1. séria (2013)|1]]''' | 15 | [[1. apríl]] [[2013]] | [[5. júl]] [[2013]] | rowspan="15" | [[Jednotka (RTVS)|Jednotka]] |- | style="background:#FF4500; width:1%;" | | '''[[#2. séria (2013)|2]]''' | 15 | [[6. september]] [[2013]] | [[20. december]] [[2013]] |- | style="background:#008000; width:1%;" | | '''[[#3. séria (2014)|3]]''' | 15 | [[5. september]] [[2014]] | [[31. december]] [[2014]] |- | style="background:#45B1E8; width:1%;" | | '''[[#4. séria (2015)|4]]''' | 15 | [[4. september]] [[2015]] | [[31. december]] [[2015]] |- | style="background:#E32636; width:1%;" | | '''[[#5. séria (2016)|5]]''' | 16 | [[2. september]] [[2016]] | [[31. december]] [[2016]] |- | style="background:#9FA91F; width:1%;" | | '''[[#6. séria (2017)|6]]''' | 14 | [[8. september]] [[2017]] | [[31. december]] [[2017]] |- | style="background:#2E5894; width:1%;" | | '''[[#7. séria (2018)|7]]''' | 15 | [[7. september]] [[2018]] | [[31. december]] [[2018]] |- | style="background:#A8516E; width:1%;" | | '''[[#8. séria (2019)|8]]''' | 14 | [[13. september]] [[2019]] | [[31. december]] [[2019]] |- | style="background:#c28b6c; width:1%;" | | '''[[#9. séria (2020)|9]]''' | 16 | [[11. september|11. september 2020]] | [[31. december]] [[2020]] |- | style="background:#66A2B6; width:1%;" | | '''[[#10. séria (2021)|10]]''' | 16 | [[3. september]] [[2021]] | [[31. december]] [[2021]] |- | style="background:#9A2B3F; width:1%;" | | '''[[#11. séria (2022)|11]]''' | 14 | [[14. január]] [[2022]] | [[18. apríl|18. apríl 2022]] |- | style="background:#6EA635; width:1%;" | | '''[[#12. séria (2022)|12]]''' | 14 | [[9. september]] [[2022]] | [[31. december]] [[2022]] |- | style="background:#142390; width:1%;" | | '''[[#13. séria (2023)|13]]''' | 16 | [[13. január]] [[2023]] | [[12. máj]] [[2023]] |- | style="background:#E60000; width:1%;" | | '''[[#14. séria (2023 – 2024)|14]]''' | 18 | [[31. december]] [[2023]] | [[17. máj]] [[2024]] |- | style="background:#E2B700; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#15. séria (2024 – 2025)|15]]''' | 18 | [[31. december]] [[2024]] | [[23. máj]] [[2025]] |- | style="background:#9C1DE3; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#16. séria (2025-2026)|16]]''' |18 |[[31. december]] [[2025]] |[[19. jún]] [[2026]] | rowspan="2" |[[TV JOJ]] |- | style="background:#33CC33; width:1%;" | | '''[[Milujem Slovensko#17. séria (2026)|17]]''' |17 |[[4. september]] [[2026]] |[[31. december]] [[2026]] |- |} == Zoznam dielov == === 1. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FFD700; color: #FFFFFF;" | |- | 1 | 1 | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Petra Polnišová]]<br>[[Peter Kočiš]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Otto Weiter]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2013 | Veľkonočný špeciál | {{N/A}} |- | 2 | 2 | style="text-align: left;"| [[Juraj Hrčka]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Katarína Brychtová]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Zuzana Haasová]]<br>[[Richard Stanke]] | Danov<br>tím | 5. apríl 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 3 | 3 | style="text-align: left;"| [[Matej Chren]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Anna Šišková]] | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Elena Podzámska]]<br>[[Ady Hajdu]] | Adelin<br>tím | 12. apríl 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 4 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Molnárová]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Jozef Pročko]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Molnárová]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Diana Mórová]] | Adelin<br>tím | 19. apríl 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 5 | 5 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Dominik Hrbatý]]<br>[[Roman Luknár]] | style="text-align: left;"| [[Peter Modrovský]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Danov<br>tím | 26. apríl 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 6 | 6 | style="text-align: left;"| [[Libor Hudáček]]<br>[[Marcel Forgáč]]<br>[[Ján Lašák]] | style="text-align: left;"| [[Jaroslav Janus]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Miroslav Hlinka (1972)|Miroslav Hlinka]] | Adelin<br>tím | 3. máj 2013 | Hokejový špeciál | {{N/A}} |- | 7 | 7 | style="text-align: left;"| [[Jeanette Borhyová]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Peter Sklár]] | Danov<br>tím | 10. máj 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 8 | 8 | style="text-align: left;"| [[Branislav Deák]]<br>[[Marcel Merčiak]]<br>[[Zuzana Vačková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 17. máj 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 9 | 9 | style="text-align: left;"| [[Hana Lasicová]]<br>[[Hana Rapantová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Gregor Mareš]]<br>[[Marta Sládečková]] | Adelin<br>tím | 24. máj 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 10 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Boris Farkaš]] | style="text-align: left;"| [[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Patrícia Jariabková]] | Danov<br>tím | 31. máj 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 11 | 11 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Štumpfová]]<br>[[Ivan Jakeš]]<br>[[Juraj Topor]] | Adelin<br>tím | 7. jún 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 12 | 12 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Ľuboš Hlavena]]<br>[[Jana Hubinská]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Kuric]] | Danov<br>tím | 14. jún 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 13 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Michal Hudák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Peter Cmorik]]<br>[[Dagmar Duditšová]]<br>[[Peter Nagy]] | Adelin<br>tím | 21. jún 2013 | Východniarsky špeciál | {{N/A}} |- | 14 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Brzobohatý]]<br>[[Branislav Bystriansky]]<br>[[Peter Batthyany]] | style="text-align: left;"| [[Zdenka Predná]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Hana Gregorová (herečka)|Hana Gregorová]] | Danov<br>tím | 28. jún 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 15 | 15 | style="text-align: left;"| [[Mara Lukama]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Mário Radačovský]] | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Katarína Hasprová]]<br>[[Jozef Banáš]] | Danov<br>tím | 5. júl 2013 | Prázdninový špeciál | {{N/A}} |} === 2. séria (2013)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #FF4500; color: #FFFFFF;" | |- | 16 | 1 | style="text-align: left;"| [[Ivica Sláviková]]<br>[[Ján Ďurovčík]]<br>[[Maroš Kramár]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Zuzana Tlučková]] | Adelin<br>tím | 6. september 2013 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 17 | 2 | style="text-align: left;"| [[Miroslav Šmajda]]<br>[[Zuzana Kamasová]]<br>[[Ivan Vojtek (1962)|Ivan Vojtek]] | style="text-align: left;"| [[Natália Glosíková]]<br>[[Roman Volák]]<br>[[Ivana Christová]] | Adelin<br>tím | 13. september 2013 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 18 | 3 | style="text-align: left;"| [[Andrea Zimányiová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Marián Greksa]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Juraj Burian]] | Danov<br>tím | 20. september 2013 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 19 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Harich]]<br>[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Rasťo Piško]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Jozef Vajda]] | Danov<br>tím | 27. september 2013 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 20 | 5 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Marek Majeský]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Mária Breinerová]] | Adelin<br>tím | 4. október 2013 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 21 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ondrej Antálek]]<br>[[Peter Lipa ml.]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Antálek]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Peter Lipa]] | Adelin<br>tím | 11. október 2013 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 22 | 7 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Smatanová]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Ján Filc]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Švidraňová]]<br>[[Peter Novák]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 18. október 2013 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 23 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Zuzana Kocúriková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Ján Greššo]] | Adelin<br>tím | 25. október 2013 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 24 | 9 | style="text-align: left;"| [[Ramon|Rakby]]<br>[[Zuzana Skopálová]]<br>[[Ivo Gogál]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Katarína Feldeková]]<br>[[Štefan Kožka]] | Adelin<br>tím | 8. november 2013 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 25 | 10 | style="text-align: left;"| [[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Jana Pištejová]]<br>[[Ján Berky Mrenica ml.]] | style="text-align: left;"| [[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Danov<br>tím | 15. november 2013 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 26 | 11 | style="text-align: left;"| [[Thomas Puskailer]]<br>[[Zora Czoborová]]<br>[[Oliver Andrásy]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Wanda Hrycová]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | Danov<br>tím | 22. november 2013 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 27 | 12 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Pavel Drapák]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hurajová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Martin Žúži]] | Danov<br>tím | 29. november 2013 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 28 | 13 | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Richard Lintner]]<br>[[Juraj Rašla]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Kavaschová]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Stano Král]] | Remíza | 6. december 2013 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 29 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marián Mitaš]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Marek Ťapák]] | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Lucia Lapišáková]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Danov<br>tím | 13. december 2013 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 30 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Ján Gordulič]]<br>[[Ľubomír Paulovič]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Paulovičová]]<br>[[Ludwig Bagin]]<br>[[Eva Máziková]] | Remíza | 20. december 2013 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- |} === 3. séria (2014)=== '''Víťaz série:''' Dano (7:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #008000; color: #FFFFFF;" | |- | 31 | 1 | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ján Dobrík]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Danov<br>tím | 5. september 2014 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 32 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jana Kozáková]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Juraj Tabaček]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]] | Danov<br>tím | 12. september 2014 | Stredoslovenský špeciál | {{N/A}} |- | 33 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Igor Adamec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 19. september 2014 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 34 | 4 | style="text-align: left;"| [[Michal Nemtuda]]<br>[[Dagmar Sanitrová]]<br>[[Martin Malachovský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miroslav Noga]] | Danov<br>tím | 26. september 2014 | Bratislavský špeciál | {{N/A}} |- | 35 | 5 | style="text-align: left;"| [[Judit Bárdos]]<br>[[Viliam Csontos]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 3. október 2014 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 36 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Meľo]]<br>[[Lucia Hablovičová]]<br>[[Roman Bombošá]] | style="text-align: left;"| [[Natália Puklušová]]<br>[[Viktor Horján]]<br>[[Ján Plesník (športový komentátor)|Ján Plesník]] | Danov<br>tím | 10. október 2014 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 37 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Petra Millerová]]<br>[[Ján Snopko]] | style="text-align: left;"| [[Andreas Žampa]]<br>[[Ivan Bindas]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 17. október 2014 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 38 | 8 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Mário Kollár]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | style="text-align: left;"| [[Oľga Hamadejová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Mária Breinerová]] | Danov<br>tím | 24. október 2014 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 39 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Kollár (umelec)|Martin Kollár]]<br>[[Lucia Siposová]]<br>[[Peter Nagy]] | style="text-align: left;"| [[Lenka Libjaková]]<br>[[Johnny Mečoch]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 31. október 2014 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 40 | 10 | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Igor Kmeťo st.]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Husárová]]<br>[[Igor Kmeťo ml.]]<br>[[Andy Timková]] | Adelin<br>tím | 7. november 2014 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 41 | 11 | style="text-align: left;"| [[Michal Sabo]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[František Výrostko]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Izakovičová]]<br>[[Jana Kolesárová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím | 14. november 2014 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 42 | 12 | style="text-align: left;"| [[Ľubomír Bukový]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Peter Šimun]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Dadíková]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Jana Hubinská]] | Adelin<br>tím | 21. november 2014 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 43 | 13 | style="text-align: left;"| [[Evelyn]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Alexander Štefuca]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Vizvári]]<br>[[Petra Marko]]<br>[[Miguel Mendez]] | Danov<br>tím | 28. november 2014 | Epizóda 13 | {{N/A}} |- | 44 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Oszlík]]<br>[[Marcela Molnárová]] | style="text-align: left;"| [[Alžbeta Ferencová (herečka)|Alžbeta Ferencová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]]<br>[[Ivan Vereš]] | Adelin<br>tím | 5. december 2014 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 45 | 15 | style="text-align: left;"| [[Dagmar Dianová]]<br>[[Miňo Kereš]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Nikol Weiterová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Adelin<br>tím | 31. december 2014 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 4. séria (2015)=== '''Víťaz série:''' Adela (9:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #45B1E8; color: #FFFFFF;" | |- | 46 | 1 | style="text-align: left;"| [[Juraj Ďuriš]]<br>[[Silvia Šarköziová]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Vanessa Šarköziová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Táňa Radeva]] | Adelin<br>tím | 4. september 2015 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 47 | 2 | style="text-align: left;"| [[Martin Šmahel]]<br>[[Dorota Nvotová]]<br>[[Dana Gudabová]] | style="text-align: left;"| [[Maťo Homola]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Peter Kočiš]] | Danov<br>tím | 11. september 2015 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 48 | 3 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Kimlička]]<br>[[Matej Cifra]]<br>[[Katarína Hasprová]] | style="text-align: left;"| [[Jana Mutňanská]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Ivan Béla Vojtek]] | Danov<br>tím | 18. september 2015 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 49 | 4 | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Jozef Holly]]<br>[[Branislav Bajza]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Michal Soltész]]<br>[[Dana Košická]] | Danov<br>tím | 25. september 2015 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 50 | 5 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Martin Chynoranský]]<br>[[Robo Opatovský]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Michal Režný]]<br>[[Palo Janík]] | Adelin<br>tím | 2. október 2015 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 51 | 6 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kubáčková]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Julo Viršík]] | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Peter Trník]] | Danov<br>tím | 16. október 2015 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 52 | 7 | style="text-align: left;"| [[Tatiana Šúrová]]<br>[[Peter Ševčík]]<br>[[Štefan Skrúcaný]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Štefečeková]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Gabriela Škrabáková]] | Adelin<br>tím | 23. október 2015 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 53 | 8 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hafner]]<br>[[Tomáš Kovács]]<br>[[Eva Pavlíková]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Eva Bacigalová]] | Adelin<br>tím | 30. október 2015 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 54 | 9 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Martina Halinárová]]<br>[[Lenka Slaná]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Vyskočil]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Jozef Vajda]] | Adelin<br>tím | 6. november 2015 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 55 | 10 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marian Vojtko]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Zeleníková]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | Adelin<br>tím | 13. november 2015 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 56 | 11 | style="text-align: left;"| [[Matej Tóth]]<br>[[Ľubica Čekovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Layla (speváčka)|Layla]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Marcel Nemec]] | Adelin<br>tím | 20. november 2015 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 57 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marta Maťová]]<br>[[Štefan Chrappa]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Gabriela Marcinková]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Dagmar Duditšová]] | Adelin<br>tím | 27. november 2015 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 58 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radomír Milić]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Pavlíková]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Katarína Martinková]] | Adelin<br>tím | 4. december 2015 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 59 | 14 | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Oľga Záblacká]] | Danov<br>tím | 11. december 2015 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 60 | 15 | style="text-align: left;"| [[Kristína Tormová]]<br>[[Milan Ondrík]]<br>[[Otto Weiter]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Peter Lengyel]]<br>[[Marek Majeský]] | Danov<br>tím | 31. december 2015 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 5. séria (2016)=== '''Víťaz série:''' Adela (8:7) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Banášovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #E32636; color: #FFFFFF;" | |- | 61 | 1 | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;"| [[Natália Hatalová]]<br>[[Stanislav Staško]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 2. september 2016 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 62 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Danica Matušová]]<br>[[Judita Hansman]] | style="text-align: left;"| [[Roman Poláčik]]<br>[[Monika Haasová]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 9. september 2016 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 63 | 3 | style="text-align: left;"| [[Marcel Lomnický]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Zora Czoborová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Barbara Kelíšková]]<br>[[Marián Miezga]] | Adelin<br>tím | 16. september 2016 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 64 | 4 | style="text-align: left;"| [[Katarína Ivanková]]<br>[[Martin Pupiš]]<br>[[Karol Csino]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Gabriela Csinová]]<br>[[Marek Ťapák]] | Adelin<br>tím | 23. september 2016 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 65 | 5 | style="text-align: left;"| [[Jakub Ružička]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Lacko Cmorej]]<br>[[Zuzana Frenglová]] | Adelin<br>tím | 30. september 2016 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 66 | 6 | style="text-align: left;"| [[Samuel Hošek]]<br>[[Jozef Kramár]]<br>[[Petra Nagyová-Džerengová]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Mäsiarová]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Peter Krajčovič]] | Danov<br>tím | 7. október 2016 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 67 | 7 | style="text-align: left;"| [[Kristína Svarinská]]<br>[[Helena Krajčiová]]<br>[[Elena Podzámska]] | style="text-align: left;"| [[Matej Beňuš]]<br>[[Vladimír Kobielsky]]<br>[[Marcel Ochránek]] | Remíza | 14. október 2016 | Muži proti ženám | {{N/A}} |- | 68 | 8 | style="text-align: left;"| [[Andrej Szabo]]<br>[[Terézia Kružliaková]]<br>[[Matej Drlička]] | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]] | Danov<br>tím | 21. október 2016 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 69 | 9 | style="text-align: left;"| [[Peter Škantár]]<br>[[Tomáš Pokorný]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Ladislav Škantár]]<br>[[Barbora Andrešičová]]<br>[[Zuzana Martinková]] | Adelin<br>tím | 28. október 2016 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 70 | 10 | style="text-align: left;"| [[Andrej Wallner]]<br>[[Juraj Jedinák]]<br>[[Zuzana Šebestová]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Hanzelová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 4. november 2016 | Rozhlas vs. televízia | {{N/A}} |- | 71 | 11 | style="text-align: left;"| [[Miro Čech]]<br>[[Michaela Čobejová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Michal Domonkoš]]<br>[[Silvia Lakatošová]] | Adelin<br>tím | 18. november 2016 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 72 | 12 | style="text-align: left;"| [[Katarína Šafářiková]]<br>[[Martin Kaprálik]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Petranik]]<br>[[Michaela Kapráliková]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 25. november 2016 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 73 | 13 | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Juraj Zaujec]]<br>[[Matej Cifra]] | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Katarína Baranová]] | Danov<br>tím | 2. december 2016 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 74 | 14 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]]<br>[[Laci Strike]] | Adelin<br>tím | 9. december 2016 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 75 | 15 | style="text-align: left;"| [[Lina Mayer]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Lipa]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kovalčíková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Maroš Kramár]] | Danov<br>tím | 16. december 2016 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 76 | 16 | style="text-align: left;"| [[Kristína Turjanová]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Hablovičová]]<br>[[Matej Tóth]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 31. december 2016 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 6. séria (2017)=== '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9FA91F; color: #FFFFFF;" | |- | 77 | 1 | style="text-align: left;"| [[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Samo Trnka]]<br>[[Pavol Hammel]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Gulisova]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Marcela Laiferová]] | Danov<br>tím | 8. september 2017 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 78 | 2 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Frlajs]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Anka Balková]] | style="text-align: left;"| [[Martin Koči]]<br>[[Lucia Lužinská]]<br>[[Andy Kraus]] | Danov<br>tím | 22. september 2017 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 79 | 3 | style="text-align: left;"| [[Sorizzo]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | style="text-align: left;"| [[Marek Koleno]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] | Danov<br>tím | 29. september 2017 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 80 | 4 | style="text-align: left;"| [[Lucia Šoralová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Suvereno]]<br>[[Maroš Čupka]] | Danov<br>tím | 6. október 2017 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 81 | 5 | style="text-align: left;"| [[Peter Bažík]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Ján Lehotský]] | style="text-align: left;"| [[Alena Pajtinková]]<br>[[Jozef Dado Nagy]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Danov<br>tím | 13. október 2017 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 82 | 6 | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Barbora Krajčírová]]<br>[[Jaroslav Bekr]] | style="text-align: left;"| [[Lýdia Petrušová]]<br>[[Mišo Biely]]<br>[[Adriana Drafiová]] | Adelin<br>tím | 20. október 2017 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 83 | 7 | style="text-align: left;"| [[Natália Dubovcová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Iveta Malachovská]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Štrbová]]<br>[[Petra Toth]]<br>[[Martin Malachovský]] | Danov<br>tím | 27. október 2017 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 84 | 8 | style="text-align: left;"| [[Aron Tesfaye]]<br>[[Jaroslav Viňarský]]<br>[[Miguel Méndez]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Kosorínová]]<br>[[Peter Pohančaník]]<br>[[Miroslav Janík]] | Danov<br>tím | 3. november 2017 | Epizóda 8 | {{N/A}} |- | 85 | 9 | style="text-align: left;"| [[Matúš Krnčok]]<br>[[Katarína Korčeková|Katarina Korcek]]<br>[[Radovan Orth]] | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Igor Novosad]]<br>[[Andrej Bičan]] | Adelin<br>tím | 10. november 2017 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 86 | 10 | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Miroslav Frindt]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Nájdená]]<br>[[Bruno Ciberej]]<br>[[Ľubica Čekovská]] | Adelin<br>tím | 24. november 2017 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 87 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Monika Zázrivcová]]<br>[[Brunno Oravec]] | style="text-align: left;"| [[Nika Karch]]<br>[[Jozef Metelka]]<br>[[Sáva Popovič]] | Adelin<br>tím | 1. december 2017 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 88 | 12 | style="text-align: left;"| [[Edyn]]<br>[[Miro Jaroš]]<br>[[Matej Landl]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Gizela Oňová]] | Adelin<br>tím | 8. december 2017 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 89 | 13 | style="text-align: left;"| [[Michal Kubovčík]]<br>[[Přemek Boublík]]<br>[[Masahiko Shiraki]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Oľga Belešová]] | Danov<br>tím | 15. december 2017 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 90 | 14 | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Milo Kráľ]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Thomas Puskailer]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 31. december 2017 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 7. séria (2018)=== V siedmej sérii došlo k výrazným zmenám. Zmenili sa kapitáni, Dana Dangla nahradil [[Juraj Tabaček|Juraj "Šoko" Tabaček]] a Adelu Vinczeovú nahradila [[Stanislava Kašperová]]. Zároveň došlo k úprave štúdia, boli pridané nové dekorácie a niektoré boli pozmenené. Poslednou zmenou bola nová speváčka [[Anabela Mollová]], ktorá nahradila [[Viktória Beňová|Viktóriu Beňovú]] a [[Katarína Ščevlíková|Katarínu Ščevlíkovú]]. '''Víťaz série:''' Šoko (6:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Stanky Kašperovej ! Tím Juraja "Šoka" Tabačka ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #2E5894; color: #FFFFFF;" | |- | 91 | 1 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Adamec]]<br>[[Pavel Mihaľák]]<br>[[Táňa Radeva]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Marek Majeský]] | Šokov<br>tím | 7. september 2018 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 92 | 2 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Mikulcová]]<br>[[Martin Mňahončák]]<br>[[Jevgenij Libezňuk]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Róbert Jakab]]<br>[[Jozef Vajda]] | Šokov<br>tím | 14. september 2018 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 93 | 3 | style="text-align: left;"| [[Dominika Richterová]]<br>[[Kamil Mikulčík]]<br>[[Csongor Kassai]] | style="text-align: left;"| [[Martina Slobodová]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Anna Šišková]] | Šokov<br>tím | 21. september 2018 | Epizóda 3 | {{N/A}} |- | 94 | 4 | style="text-align: left;"| [[Vladislav Plevčík]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Marcel Forgáč]] | Šokov<br>tím | 28. september 2018 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 95 | 5 | style="text-align: left;"| [[Veronika Strapková]]<br>[[Ondrej Antálek]]<br>[[Ján Škorňa]] | style="text-align: left;"| [[Mirka Luberdová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Ladislav Borbély]] | Šokov<br>tím | 5. október 2018 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 96 | 6 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;"| [[Tomáš Palonder]]<br>[[Veronika Paulovičová]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Stankin<br>tím | 12. október 2018 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 97 | 7 | style="text-align: left;"| [[Paulína Fialková]]<br>[[Slavomír Jurko]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Ivona Fialková]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Elena Podzámska]] | Stankin<br>tím | 19. október 2018 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 98 | 8 | style="text-align: left;"| [[Natália Baloghová]]<br>[[Lukasz Kos]]<br>[[Martin Dejdar]] | style="text-align: left;"| [[Viktória Ráková]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Michal Hudák]] | Stankin<br>tím | 26. október 2018 | Špeciál{{--}}100. rokov<br>vzniku ČSR | {{N/A}} |- | 99 | 9 | style="text-align: left;"| [[Martin Madej]]<br>[[Karol Čičmanc]]<br>[[Miloš Bubán]] | style="text-align: left;"| [[PPPeter|Peter Popluhár]]<br>[[Martina Kacinová]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Šokov<br>tím | 2. november 2018 | Epizóda 9 | {{N/A}} |- | 100 | 10 | style="text-align: left;"| [[Daniela Tomešová]]<br>[[Pavol Graus]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Gabrišová]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Miro Kasprzyk]] | Stankin<br>tím | 9. november 2018 | 100. jubilejný diel | {{N/A}} |- | 101 | 11 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Miro Beňúš]]<br>[[Slavo Gibarthi]] | style="text-align: left;"| [[Daniela Šencová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Boris Lettrich]] | Šokov<br>tím | 23. november 2018 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 102 | 12 | style="text-align: left;"| [[Anna Nováková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Andrej Palko]]<br>[[Eva Máziková]] | Stankin<br>tím | 30. november 2018 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 103 | 13 | style="text-align: left;"| [[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Marek Fašiang]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Slavomír Hlásný]]<br>[[Soňa Norisová]] | Šokov<br>tím | 7. december 2018 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 104 | 14 | style="text-align: left;"| [[Jakub Jablonský]]<br>[[Dušan Rapoš]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Peter Bebjak]]<br>[[Judita Hansman]] | Remíza | 14. december 2018 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 105 | 15 | style="text-align: left;"| [[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Oľga Belešová]] | style="text-align: left;"| [[Simona Martausová]]<br>[[Jakub Rybárik]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Stankin<br>tím | 31. december 2018 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 8. séria (2019)=== V ôsmej sérii sa vrátili starí kapitáni Dano Dangl a Adela Vinczeová. A ku kapele Milujem Slovensko Band sa vrátila Katarína Ščevlíková, ktorá sa strieda s Anabelou Mollovou po boku Samuela Tomečka. '''Víťaz série:''' Dano (5:9) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #A8516E; color: #FFFFFF;" | |- | 106 | 1 | style="text-align: left;"| [[Marián Labuda ml.]]<br>[[Matej Landl]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Siposová]]<br>[[Danica Jurčová]]<br>[[Zuzana Vačková]] | Danov<br>tím | 13. september 2019 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 107 | 2 | style="text-align: left;"| [[Romana Dang Van]]<br>[[Ján Babjak (operný spevák)|Ján Babjak]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kohútková]]<br>[[Róbert Pukalovič (1960)|Róbert Pukalovič]]<br>[[Stanislav Gális]] | Danov<br>tím | 20. september 2019 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 108 | 3 | style="text-align: left;"| [[Samuel Tomeček]]<br>[[Katarína Koščová]]<br>[[Róbert Mikla]] | style="text-align: left;"| [[Petra Humeňanská]]<br>[[Martina Schindlerová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Danov<br>tím | 27. september 2019 | SuperStar špecial | {{N/A}} |- | 109 | 4 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Košec]]<br>[[Oľga Hamadejová]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Chabroňová]]<br>[[Karin Majtánová]]<br>[[Iveta Malachovská]] | Adelin<br>tím | 4. október 2019 | Športový moderátori vs<br>Dámský klub | {{N/A}} |- | 110 | 5 | style="text-align: left;"| [[Roman Volák]]<br>[[Marco Klepoch]]<br>[[Dušan Pašek ml.]] | style="text-align: left;"| [[Monika Chochlíková]]<br>[[Oľga Beständig]]<br>[[Boris Valábik]] | Adelin<br>tím | 11. október 2019 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 111 | 6 | style="text-align: left;"| [[Michal Jánoš]]<br>[[Kristína Tóthová]]<br>[[Tomáš Vravník]] | style="text-align: left;"| [[Stanislav Pitoňák]]<br>[[Dana Košická]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 18. október 2019 | [[Divadlo Jána Palárika]] vs<br>[[Národné divadlo Košice|Štátne divadlo v Košiciach]] | {{N/A}} |- | 112 | 7 | style="text-align: left;"| [[Mojmír Caban]]<br>[[Simona Miháliková]]<br>[[Ondrej Hraška]] | style="text-align: left;"| [[Tereza Heftyová]]<br>[[Tomáš Mischura]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 25. október 2019 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 113 | 8 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Andrea Karnasová]]<br>[[Ján Jackuliak]] | style="text-align: left;"| [[Matúš Beniak]]<br>[[Michaela Majerníková]]<br>[[Boris Farkaš]] | Danov<br>tím | 8. november 2019 | [[Hniezdo (serial)|Hniezdo]] vs<br>[[Kriminálka 5. C|Kriminálka 5.C]] | {{N/A}} |- | 114 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michal Spielmann]]<br>[[Nikita Slovák]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Kanátová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] | Adelin<br>tím | 18. november 2019 | Špeciál{{--}}30 rokov od<br>Sametovej revolúcie | {{N/A}} |- | 115 | 10 | style="text-align: left;"| [[Filip Tůma]]<br>[[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Milan Urbaník]] | style="text-align: left;"| [[Michaela Dorčíková]]<br>[[Ján Žgravčák]]<br>[[Miro Konôpka]] | Danov<br>tím | 22. november 2019 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 116 | 11 | style="text-align: left;"| [[Tony Porucha]]<br>[[Lucia Vašíková]]<br>[[Miňo Kereš]] | style="text-align: left;"| [[Simona Salátová]]<br>[[Gabo Žifčák]]<br>[[Ján Gordulič]] | Adelin<br>tím | 29. november 2019 | Tanečníci vs<br>stand-uperi | {{N/A}} |- | 117 | 12 | style="text-align: left;"| [[Dominika Mirgová]]<br>[[Matúš Okajček]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Krajčírová]]<br>[[Miroslav Bača]]<br>[[Jakub Petraník]] | Danov<br>tím | 6. december 2019 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 118 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Stanislava Kašperová]] | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Vlasta Mudríková]]<br>[[Juraj Tabaček]] | Adelin<br>tím | 13. december 2019 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 119 | 14 | style="text-align: left;"| [[Marianna Ďurianová]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Andrej Bičan]] | Danov<br>tím | 31. december 2019 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |} === 9. séria (2020)=== '''Víťaz série:''' Remíza (8:8) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #C28B6C; color: #FFFFFF;" | |- | 120 | 1 | style="text-align: left;"| [[Daniela Hantuchová]]<br>[[Branko Radivojevič]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;"| [[Danka Barteková]]<br>[[Nicole Rajičová]]<br>[[Matej Tóth]] | Danov<br>tím | 11. september 2020 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 121 | 2 | style="text-align: left;"| [[Branislav Mosný]]<br>[[Peter Brajerčík]]<br>[[Juraj Loj]] | style="text-align: left;"| [[Silvia Soldánová]]<br>[[Ivana Kuxová]]<br>[[Zuzana Kanócz]] | Danov<br>tím | 18. september 2020 | Manželský špeciál | {{N/A}} |- | 122 | 3 | style="text-align: left;"| [[Viola Mariner]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky]] | style="text-align: left;"| [[Eva Hornyáková]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Miroslav Dvorský]] | Adelin<br>tím | 25. september 2020 | Opera vs činohra | {{N/A}} |- | 123 | 4 | style="text-align: left;"| [[Dárius Kočí]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Fero Mikloško]] | style="text-align: left;"| [[Alexandra Gachulincová]]<br>[[Miro Čech]]<br>[[Lukáš Kimlička]] | Danov<br>tím | 2. október 2020 | Epizóda 4 | {{N/A}} |- | 124 | 5 | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | Danov<br>tím | 9. október 2020 | Epizóda 5 | {{N/A}} |- | 125 | 6 | style="text-align: left;"| [[Stanislava Kašperová]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[František Kovár]] | style="text-align: left;"| [[Karin Haydu]]<br>[[Marián Labuda ml.]]<br>[[Marcel Merčiak]] | Danov<br>tím | 16. október 2020 | Epizóda 6 | {{N/A}} |- | 126 | 7 | style="text-align: left;"| [[Adéla Mojišová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Štefan Richtárech]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Lucia Hurajová]]<br>[[Jakub Ružička]] | Danov<br>tím | 23. október 2020 | Epizóda 7 | {{N/A}} |- | 127 | 8 | style="text-align: left;"| [[Filip Jančík]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Miko Hladký]] | style="text-align: left;"| [[Emma Drobná]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Peter Bič]] | Adelin<br>tím | 30. október 2020 | Muzikantský špeciál | {{N/A}} |- | 128 | 9 | style="text-align: left;"| [[Zuzana Vačková]]<br>[[Matej Zrebný]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;"| [[Patrik Slažanský]]<br>[[Lukáš Frlajs]]<br>[[Michal Sabo]] | Adelin<br>tím | 6. november 2020 | Influencerský špeciál | {{N/A}} |- | 129 | 10 | style="text-align: left;"| [[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Števo Eisel]]<br>[[Juraj Čurný]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Michelčíková]]<br>[[Pavol Gašpar (moderátor)|Pavol Gašpar]]<br>[[Gregor Mareš]] | Adelin<br>tím | 13. november 2020 | Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] | {{N/A}} |- | 130 | 11 | style="text-align: left;"| [[Laci Strike]]<br>[[Martina Lacová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Linda Luptáková]]<br>[[Natália Glosíková]]<br>[[Mário Radačovský]] | Danov<br>tím | 20. november 2020 | Tanečný špeciál | {{N/A}} |- | 131 | 12 | style="text-align: left;"| [[Eva Sakálová]]<br>[[Pavol Čekan]]<br>[[Ady Hajdu]] | style="text-align: left;"| [[Lucia Lužinská]]<br>[[Boris Klempa]]<br>[[Peter Novák]] | Danov<br>tím | 27. november 2020 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 132 | 13 | style="text-align: left;"| [[Lukáš Dóza]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Nemec]] | style="text-align: left;"| [[Richard Labuda]]<br>[[Nela Pocisková]]<br>[[Juraj Kemka]] | Adelin<br>tím | 4. december 2020 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 133 | 14 | style="text-align: left;"| [[Martin Valihora]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Michal Bugala]] | style="text-align: left;"| [[Natalia Germani]]<br>[[Martin Madej]]<br>[[Lucia Molnárová]] | Adelin<br>tím | 11. december 2020 | Epizóda 14 | {{N/A}} |- | 134 | 15 | style="text-align: left;"| [[Samuel Spišák]]<br>[[Viktória Valúchová]]<br>[[Michal Spišák]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Norisová]]<br>[[Ondrej Kovaľ]]<br>[[Soňa Norisová]] | Adelin<br>tím | 18. december 2020 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 135 | 16 | style="text-align: left;"| [[Soňa Skoncová]]<br>[[Juraj Tabaček]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Helena Krajčiová]]<br>[[Michael Szatmary]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Adelin<br>tím | 31. december 2020 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 10. séria (2021)=== '''Víťaz série:''' Adela (11:4) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #66A2B6; color: #FFFFFF;" | |- | 136 | 1 | style="text-align: left;"| [[Adam Žampa]]<br>[[Jaroslav Michalko]]<br>[[Marcel Forgáč]] | style="text-align: left;"| [[Anna Jakab Rakovská]]<br>[[Tomáš Petrik (chtár)|Tomáš Petrik]]<br>[[Róbert Jakab]] | Danov<br>tím | 3. september 2021 | Epizóda 1 | {{N/A}} |- | 137 | 2 | style="text-align: left;"| [[Peter Sabaka]]<br>[[Iveta Malachovská]]<br>[[Sáva Popovič]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Brezová]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Miloš Bubán]] | Adelin<br>tím | 10. september 2021 | Epizóda 2 | {{N/A}} |- | 138 | 3 | style="text-align: left;"| [[Ondřej Daniš]]<br>[[Dominika Výrosteková]]<br>[[Michal Ďuriš (moderátor)|Michal Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Iveta Pagáčová]]<br>[[Michal Koleják]]<br>[[Barbora Švidraňová]] | Adelin<br>tím | 17. september 2021 | Divadelný špeciál | {{N/A}} |- | 139 | 4 | style="text-align: left;"| [[Martin Jurčo (moderátor)|Martin Jurčo]]<br>[[Jarka Vitovičová]]<br>[[Štefan Chrappa]] | style="text-align: left;"| [[Miroslav Janík]]<br>[[Petra Bernasovská]]<br>[[Richard Dedek]] | Adelin<br>tím | 24. september 2021 | Rozhlasový špeciál | {{N/A}} |- | 140 | 5 | style="text-align: left;"| [[Klaudia Medlová]]<br>[[Jaroslav Janus]]<br>[[Ján Valach (cyklista)|Ján Valach]] | style="text-align: left;"| [[Magdaléna Rybáriková]]<br>[[Alexander Slafkovský (kanoista)|Alexander Slafkovský]]<br>[[Jozef Žabka]] | Adelin<br>tím | 1. október 2021 | Športový špeciál | {{N/A}} |- | 141 | 6 | style="text-align: left;"| [[Robo Papp]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Gabriel Kocák]] | style="text-align: left;"| [[Milan Zimnýkoval]]<br>[[Petra Tóthová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | Danov<br>tím | 15. október 2021 | [[Tajomstvo mojej kuchyne]] vs<br>[[Pečie celé Slovensko]] | {{N/A}} |- | 142 | 7 | style="text-align: left;"| [[Cyril Žolnír]]<br>[[Júlia Ružička Horváthová]]<br>[[Michal Rovňák]] | style="text-align: left;"| [[Renáta Ryníková]]<br>[[Slávka Halčáková]]<br>[[Tomáš Palonder]] | Adelin<br>tím | 22. október 2021 | Herci z Divadla<br>[[La Komika|La Komka]] | 350 000 |- | 143 | 8 | style="text-align: left;"| [[Yael|Matúš Kolárovský]]<br>[[Zdenka Predná]]<br>[[Oskar Rózsa]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Jurena Stará]]<br>[[Peter Cmorik]]<br>[[Mário Kollár]] | Adelin<br>tím | 29. október 2021 | Muzikantský špeciál I | {{N/A}} |- | 144 | 9 | style="text-align: left;"| [[Daniela Simanová]]<br>[[Viliam Hauzer]]<br>[[Marek Makara]] | style="text-align: left;"| [[Barbora Žiačiková]]<br>[[Marek Marušiak]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] | Adelin<br>tím | 5. november 2021 | Moderátori spravodajstva vs<br>Športový moderátori | {{N/A}} |- | 145 | 10 | style="text-align: left;"| [[Richard Autner]]<br>[[Evita Twardzik|Evita Urbaníková]]<br>[[Branislav Jobus]] | style="text-align: left;"| [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Andrea Coddington]]<br>[[Rasťo Piško]] | Danov<br>tím | 12. november 2021 | Epizóda 10 | {{N/A}} |- | 146 | 11 | style="text-align: left;"| [[Katarína Koščová]]<br>[[Dávid Králik]]<br>[[Ľudovít Mravec Jakubove]] | style="text-align: left;"| [[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Roman Veverka]]<br>[[Jana Majeská]] | Adelin<br>tím | 19. november 2021 | Epizóda 11 | {{N/A}} |- | 147 | 12 | style="text-align: left;"| [[Marek Fašiang]]<br>[[Helena Tomková]]<br>[[Pavol Remenár]] | style="text-align: left;"| [[Dorota Nvotová]]<br>[[René Štúr]]<br>[[Beáta Dubasová]] | Adelin<br>tím | 26. november 2021 | Epizóda 12 | {{N/A}} |- | 148 | 13 | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Michaela Várady]]<br>[[Jaroslav Dvorský]] | style="text-align: left;"| [[Daniel Žulčák]]<br>[[Andrea Bučko]]<br>[[Daniel Špiner]] | Danov<br>tím | 3. december 2021 | Muzikantský špeciál II | {{N/A}} |- | 149 | 14 | style="text-align: left;"| [[Kristína Madarová]]<br>[[Adam Jančina]]<br>[[Jana Kovalčíková]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Malenovská]]<br>[[Peter Ondrejička]]<br>[[Danica Jurčová]] | Remíza | 10. december 2021 | Mikulášsky špeciál | {{N/A}} |- | 150 | 15 | style="text-align: left;"| [[Michal Režný]]<br>[[Anikó Vargová]]<br>[[Vladimír Kobielsky]] | style="text-align: left;"| [[Jana Kvantiková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Judita Hansman]] | Adelin<br>tím | 17. december 2021 | Vianočný špeciál | {{N/A}} |- | 151 | 16 | style="text-align: left;"| [[Matej Cifra]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;"| [[Veronika Ostrihoňová]]<br>[[Andrej Bičan]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím | 31. december 2021 | Silvestrovský špeciál | {{N/A}} |- |} === 11. séria (2022)=== V jedenástej sérii je všetko rovnaké ako v predchádzajúcich troch sériách, iba sa ku kapele Milujem Slovensko band pridáva [[Martin Madej]], ktorý sa bude striedať so Samuelom Tomečkom. '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #9A2B3F; color: #FFFFFF;" | |- | 152 | 1 | style="text-align: left;"| [[Iveta Gombošová]]<br>[[Ján Hudok]]<br>[[Peter Marcin]] | style="text-align: left;"| [[Viliam Stankay]]<br>[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Karin Majtánová]] | Danov<br>tím | 14. január 2022 | Epizóda 1 | 185 000 |- | 153 | 2 | style="text-align: left;"| [[Jakub Petraník]]<br>[[Katarína Ščevlíková]]<br>[[Juraj Predmerský]] | style="text-align: left;"| [[Miroslava Drínová]]<br>[[Jakub Růžička]]<br>[[Lucia Vráblicová]] | Adelin<br>tím | 21. január 2022 | Epizóda 2 | 170 000 |- | 154 | 3 | style="text-align: left;"| [[Tomáš Hudák]]<br>[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;"| [[Bekim Aziri]]<br>[[Vera Wisterová]]<br>[[Ivo Ladižinský]] | Adelin<br>tím | 28. január 2022 | Stand-up špeciál | 199 000 |- | 155 | 4 | style="text-align: left;"| [[Karmen Pál-Baláž]]<br>[[Robo Šimko]]<br>[[Peter Hrivňák]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Beláková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Lukáš Adamec]] | Adelin<br>tím | 4. február 2022 | Epizóda 4 | 177 000 |- | 156 | 5 | style="text-align: left;"| [[Juraj Kemka]]<br>[[Pavol Plevčík]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;"| [[Adriana Kemková]]<br>[[Alena Pajtinková]]<br>[[Jana Majeská]] | Danov<br>tím | 11. február 2022 | Manželský špeciál | 177 000 |- | 157 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martina Zábranska]]<br>[[Róbert Sipos]]<br>[[Andrea Karnasová]] | style="text-align: left;"| [[Angelika Sbouli]]<br>[[Naďa Jurkemik]]<br>[[Martin Mňahončák]] | Adelin<br>tím | 18. február 2022 | Epizóda 6 | 205 000 |- | 158 | 7 | style="text-align: left;"| [[Marcel Osztas]]<br>[[Vanessa Šarköziová]]<br>[[Alan Murin]] | style="text-align: left;"| [[Bystrík (spevák)|Bystrík Červený]]<br>[[Celeste Buckinghamová]]<br>[[Robo Opatovský]] | Danov<br>tím | 25. február 2022 | Muzikantský špeciál | 203 000 |- | 159 | 8 | style="text-align: left;"| [[Kristína Greppelová]]<br>[[Roman Poláčik]]<br>[[Pavol Topoľský]] | style="text-align: left;"| [[Milena Minichová]]<br>[[Jana Hubinská]]<br>[[Ivan Krúpa]] | Danov<br>tím | 4. marec 2022 | Epizóda 8 | 186 000 |- | 160 | 9 | style="text-align: left;"| [[Michaela Majerníková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Marcel Ochránek]] | style="text-align: left;"| [[Ráchel Šoltésová]]<br>[[Štefan Martinovič]]<br>[[Elena Podzámska]] | Adelin<br>tím | 11. marec 2022 | Epizóda 9 | 200 000 |- | 161 | 10 | style="text-align: left;"| [[Peter Makranský]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;"| [[Elena Spasková]]<br>[[Adriana Totiková|Adriana Totíková]]<br>[[Michal Jánoš]] | Adelin<br>tím | 18. marec 2022 | Epizóda 10 | 207 000 |- | 162 | 11 | style="text-align: left;"| [[Andrej Remeník]]<br>[[Ivana Kubáčková]]<br>[[Juraj Ďuriš]] | style="text-align: left;"| [[Andrea Sabová]]<br>[[Marián Viskup]]<br>[[Eva Pavlíková]] | Remíza | 25. marec 2022 | Epizóda 11 | 198 000 |- | 163 | 12 | style="text-align: left;"| [[Henrich Platek]]<br>[[Oľga Belešová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;"| [[Jakub Rybárik]]<br>[[Zuzana Šebová (herečka)|Zuzana Šebová]]<br>[[Roman Pomajbo]] | Adelin<br>tím | 1. apríl 2022 | Epizóda 12 | 203 000 |- | 164 | 13 | style="text-align: left;"| [[Radoslav Zemančík]]<br>[[Jeanette Štefankova]]<br>[[Radoslav Šebo]] | style="text-align: left;"| [[Marta Jančkárová]]<br>[[Barbara Štubňová]]<br>[[Milan Urbaník]] | Danov<br>tím | 8. apríl 2022 | Epizóda 13 | 166 000 |- | 165 | 14 | style="text-align: left;"| [[Adriana Kučerová]]<br>[[Veronika Vitázková]]<br>[[Adrian Kokoš]] | style="text-align: left;"| [[Janais|Jana Kothajová]]<br>[[Adam Ďurica]]<br>[[Štefan Štec]] | Danov<br>tím | 18. apríl 2022 | Veľkonočný špeciál | 335 000 |} === 12. séria (2022)=== '''Víťaz série:''' Adela (7:6) {|class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="9" style="background: #6EA635; color: #FFFFFF;" | |- | 166 | 1 | style="text-align: left;"| [[Sarah Arató]]<br>[[Lukáš Latinák]]<br>[[Miroslav Noga]] | style="text-align: left;"| [[Zuzana Konečná]]<br>[[Marián Miezga]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím | 9. september 2022 | Epizóda 1 | 299 000 |- | 167 | 2 | style="text-align: left;"| [[Dávid Hartl]]<br>[[Mirka Partlová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] | style="text-align: left;"| [[Dáša Šarközyová]]<br>[[Dárius Kočí]]<br>[[Monika Drgáňová]] | Adelin<br>tím | 16. september 2022 | Epizóda 2 | 278 000 |- | 168 | 3 | style="text-align: left;"| [[Jozefína Zaukolcová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Gregor Mareš]] | style="text-align: left;"| [[Ľudovít Vašš]]<br>[[Michal Slanička]]<br>[[Katarína Brychtová]] | Danov<br>tím | 23. september 2022 | Epizóda 3 | 289 000 |- | 169 | 4 | style="text-align: left;"| [[Peter Oszlík]]<br>[[Andrea Martvoňová]]<br>[[Ľubomír Bukový]] | style="text-align: left;"| [[Ivana Kuxová]]<br>[[Pavel Bruchala|Pavol Bruchala]]<br>[[Zuzana Marošová]] | Danov<br>tím | 30. september 2022 | Epizóda 4 | 301 000 |- | 170 | 5 | style="text-align: left;"| [[ADiss]]<br>[[Dominika Mirgová]]<br>[[Šorty]] | style="text-align: left;"| [[Majself]]<br>[[Leia (zpeváčka)|Leia]]<br>[[Kali]] | Adelin<br>tím | 7. október 2022 | Muzikantský špeciál | 277 000 |- | 171 | 6 | style="text-align: left;"| [[Martin Kaprálik]]<br>[[Natália Kóšová]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] | style="text-align: left;"| [[Dominika Žiaranová]]<br>[[Lukáš Dóza]]<br>[[Lenka Barilíková]] | Adelin<br>tím | 14. október 2022 | Epizóda 6 | 295 000 |- | 172 | 7 | style="text-align: left;"| [[Andrej Bálint]]<br>[[Simona Simánová]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;"| [[Klaudia Suchomel Guzová]]<br>[[Ľubomír Bajaník]]<br>[[Katarína Jarembinská]] | Danov<br>tím | 21. október 2022 | Epizóda 7 | 321 000 |- | 173 | 8 | style="text-align: left;"| [[Michaela Vrábová]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Vít Bednárik]] | style="text-align: left;"| [[Dana Gudabová]]<br>[[Ján Jackuliak]]<br>[[Branislav Mosný]] |Adelin<br>tím | 28. október 2022 | Epizóda 8 | 316 000 |- | 174 | 9 | style="text-align: left;"| [[Sebastián Fapšo]]<br>[[Adriana Špronglová]]<br>[[Lucia Lužinská]] | style="text-align: left;"| [[Milan Ďatelinka]]<br>[[Eva Sakálová]]<br>[[Boris Valábik]] | Danov<br>tím | 11. november 2022 | Športový špeciál | 314 000 |- | 175 | 10 | style="text-align: left;"| [[Marek Gurbaľ]]<br>[[Júlia Grejtáková]]<br>[[Titusz Tóbisz]] | style="text-align: left;"| [[Šimon Svitok]]<br>[[Katarína Procházková]]<br>[[Dušan Šimo]] | Adelin<br>tím | 18. november 2022 | Epizóda 10 | 323 000 |- |176 |11 | style="text-align: left;"| [[Ján Pál]]<br>[[Peter Bažík]]<br>[[Katarína Martinková]] | style="text-align: left;"| [[Diana Gábriková]]<br>[[Tomáš Bezdeda]]<br>[[Andrea Zimányiová]] |Remíza |25. november 2022 |Epizóda 11 |285 000 |- |177 |12 | style="text-align: left;"| [[Miro Jaroš]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] | style="text-align: left;"| [[Emma Zapletalová]]<br>[[Martina Dubovská]]<br>[[Marián Gáborík]] |Adelin<br>tím |9. december 2022 |Mikulášsky špeciál |289 000 |- |178 |13 | style="text-align: left;"| [[Petra Dubayová]]<br>[[Pavol Peschl]]<br>[[Tomáš Palonder]] | style="text-align: left;"| [[Valéria Beck]]<br>[[Lukáš Pelč]]<br>[[Mariana Čengel Solčanská]] |Danov<br>tím |16. december 2022 |Vianočný špeciál |306 000 |- |179 |14 | style="text-align: left;"| [[Václav Kopta]]<br>[[Adrian Jastraban]]<br>[[Juraj Kemka]] | style="text-align: left;"| [[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[VandaHybnerová|Vanda Hybnerová]]<br>[[Petra Polnišová]] |Adelin<br>tím |31. december 2022 |Silvestrovský špeciál |446 000 |} === 13. séria (2023) === '''Víťaz série:''' Adela (10:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #142390; color: #FFFFFF;" | |- | 180 | 1 | style="text-align: left;" | [[Victor Ibara]]<br>[[Barbora Bezáková]]<br>[[Andy Kraus]] | style="text-align: left;" | [[Broňa Kováčiková]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Marcel Ochránek]] |Danov<br>tím | 13. január 2023 | Epizóda 1 |414 000 |- |181 |2 | style="text-align: left;" | [[Patrik Mltas]]<br>[[Zuzana Marušiaková]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Jana Košíková]]<br>[[Silvia Krpelanová]]<br>[[Juraj Tabaček]] |Danov<br>tím |20. január 2023 |Moderátorský špeciál |426 000 |- |182 |3 | style="text-align: left;" | [[Matej Zrebný]]<br>[[Nikola Kasalová]]<br>[[Lukáš Frlajs]] | style="text-align: left;" | [[Natália Puklušová]]<br>[[Dominika Kavaschová]]<br>[[Martin Šalacha]] |Adelin<br>tím |27. január 2023 |Influencerský špeciál I |413 000 |- |183 |4 | style="text-align: left;" | [[Juraj Hnilica]]<br>[[Emma Drobná]]<br>[[Jozef Holly]] | style="text-align: left;" | [[Veronika Adamičková]]<br>[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]] |Adelin<br>tím |3. február 2023 |Muzikantský špeciál I |450 000 |- |184 |5 | style="text-align: left;" | [[Samuel Hošek]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Cvik]] | style="text-align: left;" | [[Simona Sedláková]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Tomáš Cíger]] |Adelin<br>tím |10. február 2023 |Umelecký špeciál |432 000 |- |185 |6 | style="text-align: left;" | [[Kamila Chomaničová]]<br>[[Martin Vaculík]]<br>[[Attila Végh]] | style="text-align: left;" | [[Monika Chochlíková]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Matej Jurášek|Matej Rarach Jurášek]] |Danov<br>tím |17. február 2023 |Športový špeciál |458 000 |- |186 |7 | style="text-align: left;" | [[Liberty Simon]]<br>[[Lukáš Kimlička]]<br>[[Miro Šimonič]] | style="text-align: left;" | [[Dušan Kajaba]]<br>[[Petra Ficová]]<br>[[Lucia Hablovičová]] |Adelin<br>tím |3. marec 2023 |Módný špeciál |400 000 |- |187 |8 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Zubák]]<br>[[Pavol Smolka]]<br>[[Tomáš Dohňanský]] | style="text-align: left;" | [[Emma Drobná]]<br>[[Zuzana Smatanová]]<br>[[Peter Novák]] |Adelin<br>tím |10. marec 2023 |Speváci verzus manažeri |429 000 |- |188 |9 | style="text-align: left;" | [[Rebeka Jenisová]]<br>[[Filip Tůma]]<br>[[Dalibor Jenis]] | style="text-align: left;" | [[Daniela Tomešová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Branislav Kostka]] |Adelin<br>tím |17. marec 2023 |Muzikantský špeciál II |424 000 |- |189 |10 | style="text-align: left;" | [[Dominik Haluška]]<br>[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Fero Joke]] | style="text-align: left;" | [[Natália Pažická]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Adelin<br>tím |24. marec 2023 |Influencerský špeciál II |399 000 |- |190 |11 | style="text-align: left;" | [[Lucia Ondrušová]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Miloš Lačný]] | style="text-align: left;" | [[Soňa Stanovská]]<br>[[Denis Myšák]]<br>[[Juraj Tarr]] |Danov<br>tím |31. marec 2023 |Futbalisti vs vodáci |429 000 |- |191 |12 | style="text-align: left;" | [[Kristína Greppelová]]<br>[[Rastislav Staňa]]<br>[[Michael Szatmáry]] | style="text-align: left;" | [[Barbora Chlebcová]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Katarína Brychtová]] |Adelin<br>tím |14. apríl 2023 |Veľkonočný špeciál |393 000 |- |192 |13 | style="text-align: left;" | [[Marek Danko|Mark Dann]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Martin Harich]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Mihaľová]]<br>[[Anita Soul]]<br>[[Eugen Vizváry]] |Adelin<br>tím |21. apríl 2023 |Muzikantský špeciál III |359 000 |- |193 |14 | style="text-align: left;" | [[Juraj Bernáth (herec)|Juraj Bernáth]]<br>[[Daniela Šinkorová]]<br>[[Marián Vojtko]] | style="text-align: left;" | [[Michaela Badinková]]<br>[[Yvetta Blanarovičová]]<br>[[Mário Radačovský]] |Danov<br>tím |28. apríl 2023 |Epizóda 14 |407 000 |- |194 |15 | style="text-align: left;" | [[Simona Marhefková]]<br>[[Martin Mašek]]<br>[[Štefan Jurča]] | style="text-align: left;" | [[Silvia Pavličková]] <br>[[Tomáš Pohorelec]]<br>[[Juraj Haviar]] |Danov<br>tím |5. máj 2023 |Epizóda 15 |341 000 |- |195 |16 | style="text-align: left;" | [[Kristína Rosová Moravčíková]]<br>[[Jaroslav Moravčík]]<br>[[Marko Pillo]] | style="text-align: left;" | [[Andrea Bučko]]<br>[[Karin Olasová]]<br>[[Michal Candrák]] |Adelin<br>tím |12. máj 2023 |Epizóda 16 |340 000 |} === 14. séria (2023{{--}}2024) === V 14. sezóne Milujem Slovensko došlo k úplnej zmene štúdia. Táto séria začne Silvestrovským špeciálom a bude pokračovať od 12. januára. Kapitánmi sú stále [[Daniel Dangl|Dano Dangl]] a [[Adela Vinczeová|Adela Vinczeova]]. V tejto sérii program oslávi jubilejný 200. diel a bude mať celkom 18 epizód. '''Víťaz série:''' Dano (8:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E60000; color: #FFFFFF;" | |- | 196 | 1 | style="text-align: left;" | [[Michael Szatmary]]<br>[[Martina Zábranská]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" | [[Vera Wisterová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |Danov<br>tím |31. december 2023 | Silvestrovský špeciál |381 000 |- |197 |2 | style="text-align: left;" | [[Barbora Andrešičová]]<br>[[Juraj Ďuriš]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] | style="text-align: left;" | [[Lesana Krausková]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Juraj Bača (herec)|Juraj Bača]] |Danov<br>tím |12. január 2024 |Epizóda 2 |390 000 |- |198 |3 | style="text-align: left;" |[[Daniel Žulčák]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Vladimír Varecha]] | style="text-align: left;" |[[Marianna Ďurianová]]<br>[[Štefan Štec]]<br>[[Barbora Krajčírová]] |Adelin<br>tím |19. január 2024 |Epizóda 3 |412 000 |- |199 |4 | style="text-align: left;" |[[Jana Kothajová]]<br>[[Bystrík Červený]]<br>[[Ján Kuric]] | style="text-align: left;" |[[Anabela Mollová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Miko Hladký]] |Adelin<br>tím |26. január 2024 |Muzikantský špeciál I |376 000 |- |200 |5 | style="text-align: left;" | [[Adam Pavlovčin]]<br>[[Andrea Sabová]]<br>[[Twiins|Veronika Nízlová]] | style="text-align: left;" | [[Radka Pavlovčinová]]<br>[[Dávid Hartl]]<br>[[Twiins|Daniela Nízlová]] |Danov<br>tím |2. február 2024 |200. jubilejný diel |330 000 |- |201 |6 | style="text-align: left;" |[[Jany Landl]]<br>[[Vierka Ayisi]]<br>[[Fredy Ayisi]] | style="text-align: left;" |[[Anna Strike]]<br>[[Laci Strike]]<br>[[Miroslav Janík]] |Adelin<br>tím |9. február 2024 |Jogíni vs tanečníci |{{N/A}} |- |202 |7 | style="text-align: left;" |[[Michaela Szocsová]]<br>[[Zuzana Norisová]]<br>[[Peter Ondrejička]] | style="text-align: left;" |[[Jana Labajová]]<br>[[Jozef Adamčík]]<br>[[René Štúr]] |Danov<br>tím |16. február 2024 |Herci z Radošinského<br>naivného divadla |323 000 |- |203 |8 | style="text-align: left;" |[[Matúš Beniak]]<br>[[Kristína Spáčová]]<br>[[Jakub Jablonský]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Trokanová]]<br>[[Petra Dubayová]]<br>[[Vladislav Plevčík]] |Danov<br>tím |23. február 2024 |Epizóda 8 |350 000 |- |204 |9 | style="text-align: left;" |[[Majself]]<br>[[Saimonsa]]<br>[[Opak (raper)|Opak]] | style="text-align: left;" |[[Maroš Goga]]<br>[[Daniela Lovlin]]<br>[[Peter Cmorik]] |Adelin<br>tím |1. marec 2024 |Muzikantský špeciál II |362 000 |- |205 |10 | style="text-align: left;" |[[Monika Szabo Horváthová]]<br>[[Matúš Kvietik]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Marta Maťová]]<br>[[Richard Autner]]<br>[[Juraj Kemka]] |Adelin<br>tím |8. marec 2024 |Epizóda 10 |325 000 |- |206 |11 | style="text-align: left;" |[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Jozef Fatrsík]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Nikoleta Vujisić]]<br>[[Simona Salátová]]<br>[[Milan Bardún]] |Adelin<br>tím |15. marec 2024 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |207 |12 | style="text-align: left;" |[[Michaela Rózsa Ružičková]]<br>[[Petra Torkošová]]<br>[[Adam Sedlický]] | style="text-align: left;" |[[Daniel Čapkovič]]<br>[[Andrea Vizvári]]<br>[[Martin Gyimesi]] |Danov<br>tím |22. marec 2024 |Operní speváci<br>vs dirigenti |{{N/A}} |- |208 |13 | style="text-align: left;" |[[Tomáš Mihálik]]<br>[[Peter Čambor]]<br>[[Michal Kubovčík]] | style="text-align: left;" |[[Soňa Skoncová]]<br>[[Katarína Van Derham]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] |Adelin<br>tím |5. apríl 2024 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |209 |14 | style="text-align: left;" |[[Sára Polyaková]]<br>[[Branislav Deák]]<br>[[Martin Mňahončák]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Kucianová]]<br>[[Veronika Hatala]]<br>[[Marián Miezga]] |Danov<br>tím |12. apríl 2024 |Epizóda 14 |313 000 |- |210 |15 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Juraj Hrčka]]<br>[[Alex Maďar]] | style="text-align: left;" |[[Annamária Janeková]]<br>[[Marcela Vilhanová]]<br>[[Karol Csino]] |Adelin<br>tím |19. apríl 2024 |Epizóda 15 |346 000 |- |211 |16 | style="text-align: left;" |[[Stanislav Slovák]]<br>[[Lucia Šoralová]]<br>[[Dušan Kollár]] | style="text-align: left;" |[[Andrea Bučko]]<br>[[Zuzana Fialová]]<br>[[Peter Brajerčík]] |Danov<br>tím |3. máj 2024 |Epizóda 16 |343 000 |- |212 |17 | style="text-align: left;" | [[Tomáš Kramár]]<br>[[Marián Gáborík]]<br>[[Ján Žgravčák]] | style="text-align: left;" | [[Denisa Šebenová]]<br>[[Boris Valábik]]<br>[[Ľuboš Hlavena]] |Danov<br>tím |10. máj 2024 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |213 |18 | style="text-align: left;" |[[Branislav Bajza]]<br>[[Barbora Žiačiková]]<br>[[Peter Opet]] | style="text-align: left;" |[[Boris Lettrich]]<br>[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Mário Tománek]] |Danov<br>tím |17. máj 2024 |Polemic vs Aya |284 000 |} === 15. séria (2024 – 2025) === '''Víťaz série:''' Adela (12:6) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Dana Dangla ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #E2B700; color: #FFFFFF;" | |- | 214 | 1 | style="text-align: left;" |[[Dominika Mirgová]]<br>[[Tomáš Šedivý|Lasky]]<br>[[Juraj Podmanický]] | style="text-align: left;" |[[Emma Drobná]]<br>[[Lukáš Adamec]]<br>[[Peter Novák]] | Adelin<br>tím |31. december 2024 |Silvestrovský špeciál |320 000 |- |215 |2 | style="text-align: left;" |[[Michal Spielmann]]<br>[[Jana Labajová]]<br>[[Juraj Tabaček]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Konečná]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Peter Brajerčík]] | Danov<br>tím |10. január 2025 | Epizóda 2 |416 000 |- |216 |3 | style="text-align: left;" |[[Jakub Grigar]]<br>[[Eliška Mintálová]]<br>[[Matej Beňuš]] | style="text-align: left;" |[[Michal Ďuriš (futbalista)|Michal Ďuriš]]<br>[[Martin Mikovič]]<br>[[Roman Procházka (futbalista)|Roman Procházka]] | Adelin<br>tím |17. január 2025 | Futbalisti vs vodáci |{{N/A}} |- |217 |4 | style="text-align: left;" |[[Pavel Achs]]<br>[[Martina Jančeková]]<br>[[Viliam Stankay]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Majerníková]]<br>[[Ondřej Daniš]]<br>[[Anna Šišková]] | Danov<br>tím |24. január 2025 | Moderátori vs herci zo<br>seriálu [[Dotyk života]] |{{N/A}} |- |218 |5 | style="text-align: left;" |[[Peter Lacho]]<br>[[Soňa Norisová]]<br>[[Vladimír Kobielský]] | style="text-align: left;" |[[Markus Daniel]]<br>[[Jana Golisová]]<br>[[Branislav Kostka]] | Adelin<br>tím |31. január 2025 | Sieň Slávy | 448 000 |- |219 |6 | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Peter Kiss]]<br>[[Adam Bárdy]] | style="text-align: left;" |[[Veronika Strapková]]<br>[[Filip Šebesta]]<br>[[Branislav Deák]] | Danov<br>tím |7. február 2025 | Epizóda 6 |{{N/A}} |- |220 |7 | style="text-align: left;" |[[Sarah Arató]]<br>[[Peter Oszlík|Peter Oszlik]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Eva Javorská]]<br>[[Stanislava Kašperová]]<br>[[Boris Srník]] | Danov<br>tím |14. február 2025 | Epizóda 7 | 409 000 |- |221 |8 | style="text-align: left;" |[[Tereza Mihalíková]]<br>[[Rebecca Šramková]]<br>[[Norbert Gomboš]] | style="text-align: left;" |[[Samuel Volárik]]<br>[[Bronislava Borovičková]]<br>[[Radoslav Rančík]] |Danov<br>tím |21. február 2025 | Basketbalisti vs<br>tenisti |{{N/A}} |- |222 |9 | style="text-align: left;" |[[Ivan Šándor]]<br>[[Zuzana Kyzeková]]<br>[[Michal Domonkoš]] | style="text-align: left;" |[[Lenka Debnárová]]<br>[[Gabriela Škrabáková]]<br>[[Peter Sklár]] |Adelin<br>tím |28. február 2025 | Dabingový špeciál |369 000 |- |223 |10 | style="text-align: left;" |[[Milan Švikruha]]<br>[[Dominika Dadíková]]<br>[[Martin Chynoranský]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Botíková]]<br>[[Ivana Ilgová]]<br>[[Štefan Chrappa]] |Adelin<br>tím |7. marec 2025 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |224 |11 | style="text-align: left;" |[[Henrieta Mičkovicová]]<br>[[Kristína Tormová]]<br>[[Anikó Vargová]] | style="text-align: left;" |[[Jozef Adamčík]]<br>[[Michal Kubovčík]]<br>[[Svätopluk Malachovský]] |Adelin<br>tím |14. marec 2025 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |225 |12 | style="text-align: left;" |[[Kristína Mihaľová]]<br>[[Jakub Šedivý]]<br>[[Kamil Mikulčík]] | style="text-align: left;" |[[Diana Ristová]]<br>[[Alexandra Okálová]]<br>[[Tomáš Bezdeda]] | Adelin<br>tím |21. marec 2025 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |226 |13 | style="text-align: left;" |[[Octavia McKenzie]]<br>[[Andrea Ena]]<br>[[Miguel Mandez]] | style="text-align: left;" |[[Hana Rapantová]]<br>[[Jana Majeská]]<br>[[Marcel Merčiak]] |Adelin<br>tím |28. marec 2025 |Zahraniční rodáci vs <br>moderátori |400 000 |- |227 |14 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Erik Žibek]]<br>[[Marek Fašiang]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Porubjaková]]<br>[[Kristína Greppelová]]<br>[[Marek Majeský]] |Adelin<br>tím |4. apríl 2025 |Epizóda 14 |359 000 |- |228 |15 | style="text-align: left;" | [[Dalibor Ludvig]]<br>[[Petra Dzvoníková]]<br>[[Dominik Haluška]] | style="text-align: left;" | [[Kristína Sedláčková]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Fero Joke]] |Adelin<br>tím |11. apríl 2025 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |229 |16 | style="text-align: left;" |[[Erika Palkovičová]]<br>[[Matúš Očkaik]]<br>[[Alexandra Gachulincová]] | style="text-align: left;" |[[Michaela Kocianová]]<br>[[Michaela Hlaváčková]]<br>[[Marek Kosorín]] |Danov<br>tím |2. máj 2025 |Modelingový špeciál |{{N/A}} |- |230 |17 | style="text-align: left;" |[[Juraj Hnilica]]<br>[[Petra Ázacis]]<br>[[Lacko Cmorej]] | style="text-align: left;" |[[Klára Lapinová]]<br>[[Mikuláš Michelčík (moderátor)|Mikuláš Michelčík]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |16. máj 2025 |Moderátori [[Dvojka (STVR)|Dvojky]] |{{N/A}} |- |231 |18 | style="text-align: left;" |[[Mária Schumerová|Mária Schumerova]]<br>[[Radka Kopriva]]<br>[[Marek Rozkoš]] | style="text-align: left;" |[[Emma Funtová]]<br>[[Lívia Bielovič]]<br>[[Ján Slezák (herec)|Ján Slezák]] |Adelin<br>tím |23. máj 2025 |Epizóda 18 |{{N/A}} |} === 16. séria (2025-2026) === Šestnásta séria Milujem Slovensko je prvá, ktorá sa nevysiela na STVR ale na TV JOJ. Moderátorom zostal Martin Nikodým. Novým kapitánom sa stal [[Matej Cifra]], na druhom poste zostala [[Adela Vinczeová]]. '''Víťaz série:''' Sajfa (7:10) {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #9C1DE3; color: #FFFFFF;" | |- | 232 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Tabaček]]<br>[[Natália Puklušová]]<br>[[Michal Hudák]] | style="text-align: left;" |[[Marcel Forgáč]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Čekovský]] |Adelin<br>tím |31. december 2025 |Silvestrovský špeciál |488 000 |- |233 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Števulová]]<br>[[Maťo Homola]]<br>[[Radoslav Rančík]] | style="text-align: left;" |[[Martina Kohlová]]<br>[[Danka Barteková]]<br>[[Matej Tóth]] |Sajfov<br>tím |27. február 2026 |Športový špeciál |{{N/A}} |- |234 |3 | style="text-align: left;" |[[Ladislav Bédi]]<br>[[Juraj Kemka]]<br>[[Alexander Bárta]] | style="text-align: left;" |[[Emily Bédi Drobňáková]]<br>[[Adriana Kemková]]<br>[[Henrieta Mičkovicová]] |Sajfov<br>tím |6. marec 2026 |Manželský špeciál |{{N/A}} |- |235 |4 | style="text-align: left;" |[[Kali]]<br>[[Alan Murin]]<br>[[Lina Mayer]] | style="text-align: left;" |[[Adam Ďurica]]<br>[[Tina (speváčka)|Tina]]<br>[[Yael|Matúš Kolárovský]] |Sajfov<br>tím |13. marec 2026 |Muzikantský špeciál |{{N/A}} |- |236 |5 | style="text-align: left;" |[[Andrea Belányiová]]<br>[[Aneta Parišková]]<br>[[Ján Mečiar]] | style="text-align: left;" |[[Bruno Ciberej]]<br>[[Bibiana Ondrejková]]<br>[[Thomas Puskailer]] |Sajfov<br>tím |20. marec 2026 |Moderátori TV JOJ |{{N/A}} |- |237 |6 | style="text-align: left;" |[[Matúš Kvietik]]<br>[[Mária Schumerová]]<br>[[Marek Majeský]] | style="text-align: left;" |[[Kristína Turjanová]]<br>[[Jana Kvantiková]]<br>[[Jozef Vajda]] |Adelin<br>tím |27. marec 2026 |[[Nemocnica (seriál)|Nemocnica]] vs [[Osud (slovenský seriál)|Osud]] |{{N/A}} |- |238 |7 | style="text-align: left;" |[[Katarína Koščová]]<br>[[Daniel Špiner]]<br>[[Ondrej Kandráč]] | style="text-align: left;" |[[Viktória Vargová]]<br>[[Peter Bič]]<br>[[Eva Máziková]] |Adelin<br>tím |3. apríl 2026 |Veľkonočný špeciál |{{N/A}} |- |239 |8 | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fischer]]<br>[[Adriana Kučerová]]<br>[[Pavol Bršlík|Pavol Breslik]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Fialová]]<br>[[Martin Šalacha]]<br>[[Branislav Bystriansky|Branislav Bystrianský]] |Sajfov<br>tím |10. apríl 2026 |Opera vs činohra |{{N/A}} |- |240 |9 | style="text-align: left;" |[[Martina Zábranská]]<br>[[Dagmar Dianová]]<br>[[Denis Kováč]] | style="text-align: left;" |[[Katka Beccu Balážiová]]<br>[[Bekim Aziri]]<br>[[Samuel Procházka]] |Adelin<br>tím |17. apríl 2026 |Rozhlasový špeciál |{{N/A}} |- |241 |10 | style="text-align: left;" |[[Katarína Mošovská]]<br>[[Daniel Feranec]]<br>[[Samuel Miškov]] | style="text-align: left;" |[[René Zobola]]<br>[[Zuzana Vačková]]<br>[[Oliver Oswald]] |Sajfov<br>tím |24. apríl 2026 |Influencerský špeciál |{{N/A}} |- |242 |11 | style="text-align: left;" |[[Simona Salátová]]<br>[[Ivan Kostra]]<br>[[Samo Trnka]] | style="text-align: left;" |[[Lujza Garajová Schrameková]]<br>[[Tomáš Hudák]]<br>[[Michael Szatmáry]] |Adelin<br>tím |1. máj 2026 |Stand-up špeciál |{{N/A}} |- |243 |12 | style="text-align: left;" |[[Éva Vica Kerekes]]<br>[[Noël Czuczor|Noel Czuczor]]<br>[[Andrej Kraus|Andy Kraus]] | style="text-align: left;" |[[Dana Droppová]]<br>[[Kristína Kanátová]]<br>[[Michal Kubovčík]] |Sajfov<br>tím |8. máj 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |244 |13 | style="text-align: left;" |[[Lenka Čviriková Hriadelová|Lenka Čviriková]]<br>[[Radovan Ležovič]]<br>[[Boris Valábik]] | style="text-align: left;" |[[Rastislav Staňa]]<br>[[Ján Lašák]]<br>[[Richard Lintner]] |Adelin<br>tím |15. máj 2026 |Hokejový špeciál |{{N/A}} |- |245 |14 | style="text-align: left;" |[[Broňa Kováčiková]]<br>[[Peter Šimun]]<br>[[Lukáš Latinák]] | style="text-align: left;" |[[Danica Matúšová]]<br>[[Anna Šišková]]<br>[[Marián Miezga]] |Sajfov<br>tím |22. máj 2026 |Herci z [[Divadlo Astorka Korzo ’90|Divadla<br>Astorka]] |{{N/A}} |- |246 |15 | style="text-align: left;" |[[Natalia Germani]]<br>[[Igor Kmeťo st.]]<br>[[Károly Tóth]] | style="text-align: left;"|[[Peter Ondrejička]]<br>[[Sisa Sklovská]]<br>[[Miroslav Noga]] |Sajfov<br>tím |29. máj 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |247 |16 | style="text-align: left;" |[[Alexandra Orviská]]<br>[[Alexandra Hynková]]<br>[[Erika Barkolová]] | style="text-align: left;" |[[Zuzana Kubovčíková Šebová|Zuzana Šebová]]<br>[[Juraj Loj]]<br>[[Rastislav Sokol (herec)|Rastislav Sokol]] |Remíza |5. jún 2026 |[[Top Star]] vs<br>[[Dobre vedieť]] |{{N/A}} |- |248 |17 | style="text-align: left;" |[[Ján Ďurica (futbalista)|Ján Ďurica]]<br>[[Martin Škrteľ]]<br>[[Juraj Kucka]] | style="text-align: left;" |[[Denisa Mendrejová]]<br>[[Soňa Skoncová]]<br>[[Lenka Poláčková]] |Sajfov<br>tím |12. jún 2026 |Modelky vs futbalisti |{{N/A}} |- |249 |18 | style="text-align: left;" |[[Romana Dang Van]]<br>[[Monika Drgáňová]]<br>[[Dávid Hartl]] | style="text-align: left;" |[[Lucia Vráblicová]]<br>[[Csongor Kassai]]<br>[[Viktor Horján]] |Adelin<br>tím |19. jún 2026 |[[Divadlo Nová scéna|Nová scéna]] vs [[GUnaGU|GuNaGu]] |{{N/A}} |} === 17. séria (2026) === '''Víťaz série:''' ? {| class="wikitable" style="width: 100%; text-align: center;" ! č. v<br>programe ! č. v<br>sezóně ! Tím Adely Vinczeovej ! Tím Mateja "Sajfu" Cifru ! Víťazný tím ! Premiéra ! Názov epizódy ! Sledovanosť (12 – 54 / 12+) |- ! colspan="8" style="background: #33CC33; color: #FFFFFF;" | |- | 250 | 1 | style="text-align: left;" |[[Juraj Kemka]]<br>[[Evelyn]]<br>[[Marián Labuda ml.]] | style="text-align: left;" |[[Danica Jurčová]]<br>[[Karin Haydu]]<br>[[Štefan Martinovič]] |? |4. september 2026 |Epizóda 1 |{{N/A}} |- |251 |2 | style="text-align: left;" |[[Barbora Švidraňová]]<br>[[Tomáš Dohňanský]]<br>[[Martin Žúži]] | style="text-align: left;" |[[Jana Golisová]]<br>[[Svetlana Rymarenko]]<br>[[Peter Novák]] |? |11. september 2026 |Epizóda 2 |{{N/A}} |- |252 |3 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |18. september 2026 |Epizóda 3 |{{N/A}} |- |253 |4 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |25. september 2026 |Epizóda 4 |{{N/A}} |- |254 |5 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |2. október 2026 |Epizóda 5 |{{N/A}} |- |255 |6 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |9. október 2026 |Epizóda 6 |{{N/A}} |- |255 |7 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |16. október 2026 |Epizóda 7 |{{N/A}} |- |256 |8 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |23. október 2026 |Epizóda 8 |{{N/A}} |- |257 |9 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |30. október 2026 |Epizóda 9 |{{N/A}} |- |258 |10 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |6. november 2026 |Epizóda 10 |{{N/A}} |- |259 |11 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |13. november 2026 |Epizóda 11 |{{N/A}} |- |260 |12 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |20. november 2026 |Epizóda 12 |{{N/A}} |- |261 |13 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |27. november 2026 |Epizóda 13 |{{N/A}} |- |262 |14 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |4. december 2026 |Mikulášsky špeciál |{{N/A}} |- |263 |15 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |11. december 2026 |Epizóda 15 |{{N/A}} |- |264 |16 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |18. december 2026 |Vianočný špeciál |{{N/A}} |- |265 |17 | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? | style="text-align: left;" |?<br>?<br>? |? |31. december 2026 |Silvestrovský špeciál |{{N/A}} |} == Štatistiky == {| class="wikitable" |+Tímy STVR !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Danov tím !98 ! rowspan="2" |6 |- |Adelin tím !112 |- |Šokov tím !8 ! rowspan="2" |1 |- |Stankin tím !6 |} {| class="wikitable" |+Tímy TV JOJ !Tím !Počet výher !Počet remíz |- |Sajfov tím !10 ! rowspan="2" |1 |- |Adelin tím !7 |} === Zaujímavosti === * Najviac účastí súťažiaceho: '''9''' ([[Marián Miezga]]) * Najviac získaných bodov: '''173''' (epizóda 72) * Najmenej bodov na výhru: '''16''' (epizóda 166) * Najmenej bodov pri prehre: '''23''' (epizóda 32) * Najviac výhier/prehier v sezóne: '''12''' (15. séria) * Najmenej výhier/prehier v sezóne: '''4''' (10. séria) * Najviac účastí súťažiaceho v jednej sérii: '''2''' ([[Emma Drobná]], [[Zuzana Smatanová]]) * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''100''' * Vo finálovom točení pri kolese šťastia (k 13. marci 2026) bola '''14-krát''' vytočená '''smrtka''' == Referencie == {{referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.rtvs.sk/televizia/program/11070 ''Milujem Slovensko''] na [[Rozhlas a televízia Slovenska|RTVS]] * [https://sk-sk.facebook.com/soumilujemslovensko/ ''Milujem Slovensko''] na [[Facebook]]u * {{Csfd film|337518}} * {{Imdb film|6293736}} * {{Kinobox film|463506}} [[Kategória:Televízne relácie Slovenskej televízie]] [[Kategória:Zábavné televízne programy]] [[Kategória:Hudobné televízne programy]] [[Kategória:Televízne súťaže]] bqt4vdcnbjnj5a96uofokernctwgm64 Jules Bordet 0 494396 8359070 7456302 2026-08-23T09:03:53Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359070 wikitext text/x-wiki {{Nositeľ Nobelovej ceny}} {{Infobox Osobnosť |Meno = Jules Bordet |Portrét = Jules Bordet pi.png |Popis osoby = belgický biológ |Dátum narodenia = [[13. jún]] [[1870]] |Miesto narodenia = [[Soignies]], [[Belgicko]] |Dátum úmrtia = {{dúv|1961|4|6|1870|6|13}} |Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]] }} '''Jules Jean Baptiste Vincent Bordet''' (* [[13. jún]] [[1870]], [[Soignies]], [[Belgicko]]{{--}}† [[6. apríl]] [[1961]], [[Brusel]]) bol belgický biológ, špecialista na imunológiu a bakteriológiu. V roku 1919 dostal [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu a medicínu]]. Je po ňom pomenovaná baktéria ''[[Bordetella pertussis]]''. == Životopis == Bordet promoval v roku [[1892]] na doktora medicíny a v roku [[1894]] začal pracovať v Pasteurovom inštitúte v [[Paríž]]i. V laboratóriu Elie Metchnikoffa opísal [[fagocytóza|fagocytózu]] baktérií bielymi krvinkami. V roku [[1898]] vyhlásil, že pridanie cudzieho krvného séra vyvoláva [[Hemolýza|hemolýzu]]. V roku [[1899]] sa oženil s Marthou Levozovou. Z manželstva sa narodil syn a dve dcéry. V roku [[1900]] opustil Paríž a založil Pasteurov inštitút v Bruseli. Objavil časť krvného séra ''alexín'' (dnes [[komplement]]), ktorý spolu s protilátkou zabíja baktérie. Tento objav umožnil vznik diagnostických testov na mnohé ochorenia. V roku [[1907]] sa stal profesorom bakteriológie na [[Université Libre de Bruxelles]]. V roku [[1940]] odišiel do dôchodku a jeho syn Paul Bordet sa stal jeho nástupcom v Pasteurovom ústave. Bordet bol slobodomurár a člen slobodomurárskej lóže v Bruseli.<ref>Eugen Lennhoff, Oskar Posner, Dieter A. Binder: ''Internationales Freimaurer Lexikon''. 5. Auflage 2006, Herbig Verlag, ISBN 978-3-7766-2478-6, S. 146</ref> Dostal rad čestných doktorátov a bol členom [[Royal Society]], [[Académie nationale de Médecine]], [[National Academy of Sciences]] ([[USA]]) a [[Leopoldina|Deutschen Akademie der Naturforscher Leopoldina]].<ref>[http://www.leopoldina.org/de/mitglieder/mitgliederverzeichnis/member/2095/ Jules Bordet na leopoldina.org]</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/medicine/laureates/1919/ The Nobel Prize in Physiology or Medicine 1919] * [http://www.faqs.org/health/bios/44/Jules-Bordet.html Životopis] na faqs.org (en) == Zdroj == *{{Preklad|de|Jules Bordet|116303302}} {{Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu 1901 – 1925}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Bordet, Jules}} [[Kategória:Belgickí biológovia]] [[Kategória:Imunológovia]] [[Kategória:Mikrobiológovia]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu]] [[Kategória:Belgickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Členovia Kráľovskej spoločnosti]] [[Kategória:Osobnosti valónskeho pôvodu]] kps4mp7apscpylmk3qc7refgbj5n5cp Until Now 0 499999 8358901 7933099 2026-08-22T14:39:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358901 wikitext text/x-wiki {{Infobox album | Interpret = [[Swedish House Mafia]] | Názov = Until Now | Typ = [[Kompilačný album|Mixtape]] | Obrázok albumu = | Veľkosť obrázku = | Žáner = [[House (hudba)|House]], [[Electro house]], [[Progresívny house]] | Dĺžka = 46:53 | Dátum vydania = 222. október 2012 | Miesto nahratia = | Popis = | Vydavateľ = [[Polydor Records|Polydor]] | Producent = | Skladateľ = | Recenzie = | Farba pozadia = #8FBC8F | Predchádzajúci album = [[Until One]] <br/> (2010) | Tento album = '''Until Now''' <br/> (2012) | Nasledujúci album = | Allmusic = | Misc = {{Single | Názov = Until Now | Farba pozadia = #8FBC8F | Singel 1 = [[Save the World]] | Singel 1 dátum = 13. máj 2011 | Singel 2 = [[Antidote]] | Singel 2 dátum = 15. január 2012 | Singel 3 = [[Greyhound (skladba)|Greyhound]] | Singel 3 dátum = 12. marec 2012 | Singel 4 = [[Don't You Worry Child]] | Singel 4 dátum = 14. september 2012 }} }} '''''Until Now''''' je druhý kompilačný album švédskej [[House (hudba)|house]] skupiny [[Swedish House Mafia]]. Bol vydaný dňa 22. októbra 2012.<ref>[http://www.metacritic.com/music/until-now/swedish-house-mafia Until Now Reviews - Metacritic]</ref> Je to posledný album skupiny predtým, ako sa rozpadla a členovia sa sústredili na svoju sólovú kariéru.<ref>[http://onelasttour.com/untilnow/ Until Now - Swedish House Mafia - The Soundtrack to One Last Tour]</ref> Obal albumu je [[negatív]] fotografie [[Axwell]]a, [[Sebastian Ingrosso|Ingrossa]] a [[Steve Angello|Angella]]. ==Zoznam skladieb== {{Zoznam skladieb | Hlavička = Standard edition | extra stĺpec = Interpret(i) | celková_dĺžka = 46:53 | autor textu piesne = áno | titul1 = [[Greyhound (skladba)|Greyhound]] | text1 = [[Axwell|Axel Hedfors]], [[Sebastian Ingrosso]] a [[Steve Angello]] | extra1 = Swedish House Mafia | dĺžka1 = 6:43 | titul2 = [[Antidote]] | poznámka2 = | text2 = Hedfors, Ingrosso, Angello, [[Rob Swire]], [[Gareth McGrillen]], [[Klas Åhlund]], Adam Bapiste | extra2 = Swedish House Mafia vs. [[Knife Party]] | dĺžka2 = 4:32 | titul3 = In My Mind | poznámka3 = Axwell Mix featuring [[Georgi Kay]] | text3 = Ivan Gough, Josh Soon, Aden Forte, Georgi Kay | extra3 = Ivan Gough & [[Feenixpawl]] | dĺžka3 = 5:06 | titul4 = [[Calling (Lose My Mind)]] | poznámka4 = featuring [[Ryan Tedder]] | text4 = Ingrosso, Alessandro Linblad, [[Ryan Tedder]], Matthew Bair | extra4 = Sebastian Ingrosso & [[Alesso]] | dĺžka4 = 4:17 | titul5 = [[Miami 2 Ibiza]] | poznámka5 = | text5 = Hedfors, Angello, Ingrosso, [[Tinie Tempah|Patrick Okogwu]] | extra5 = Swedish House Mafia vs. [[Tinie Tempah]] | dĺžka5 = 3:42 | titul6 = Lights | poznámka6 = | text6 = Angello, Jonnie Macaire, Harry Bass | extra6 = Steve Angello & Third Party | dĺžka6 = 3:50 | titul7 = [[Don't You Worry Child]] | poznámka7 = featuring [[John Martin]] | text7 = Martin, Hedfors, Ingrosso, Angello, Michel Zitron | extra7 = Swedish House Mafia | dĺžka7 = 5:13 | titul8 = [[Every Teardrop Is a Waterfall]] | poznámka8 = | text8 = [[Guy Berryman]], [[Jonny Buckland]], [[Will Champion]], [[Chris Martin]], Castoni, Lagonda, Wycombe, [[Peter Allen]], [[Adrienne Anderson]] | extra8 = Coldplay vs. Swedish House Mafia | dĺžka8 = 5:11 | titul9 = [[One (Swedish House Mafia)|One (Your Name)]] | poznámka9 = featuring [[Pharrell]] | text9 = Hedfors, Ingrosso, Angello, P. Williams | extra9 = Swedish House Mafia | dĺžka9 = 4:24 | titul10 = [[Save the World]] | text10 = Axwell, Ingrosso, Angello, Martin, Zitron, Vincent Pontare | extra10 = Swedish House Mafia | dĺžka10 = 5:59 }} {{Zoznam skladieb | collapsed = áno | Hlavička = Deluxe edition / Europe standard edition | extra stĺpec = Interpret | titul1 = [[Greyhound (skladba)|Greyhound]] | poznámka1 = | extra1 = Swedish House Mafia | dĺžka1 = 4:10 | titul2 = Here We Go | poznámka2 = | extra2 = Hard Rock Sofa and Swanky Tunes | dĺžka2 = 2:31 | titul3 = In My Mind (Axwell Remix) | poznámka3 = | extra3 = [[TV Rock|Ivan Gough]] and [[Feenixpawl]] featuring [[Georgi Kay]] | dĺžka3 = 4:35 | titul4 = [[Calling (Lose My Mind)]] | poznámka4 = | extra4 = [[Sebastian Ingrosso]] a [[Alesso]] featuring [[Ryan Tedder]] | dĺžka4 = 4:00 | titul5 = Atom“/„[[Leave the World Behind]] | poznámka5 = | extra5 = Nari and Milani/[[Axwell]], [[Sebastian Ingrosso|Ingrosso]], [[Steve Angello|Angello]] a [[Laidback Luke]] | dĺžka5 = 3:02 | titul6 = [[Antidote]] | poznámka6 = | extra6 = Swedish House Mafia and [[Knife Party]] | dĺžka6 = 2:53 | titul7 = Walking Alone“/„[[Miami 2 Ibiza]] | poznámka7 = | extra7 = [[Dirty South (DJ)|Dirty South]] a [[Those Usual Suspects]] featuring Erik Hecht/Swedish House Mafia vs. [[Tinie Tempah]] | dĺžka7 = 4:09 | titul8 = Resurrection (Axwell Mix)“/„[[Paradise (Coldplay)|Paradise]] | poznámka8 = | extra8 = Michael Calfan/[[Coldplay]] | dĺžka8 = 3:37 | titul9 = The Wave (Thomas Gold Mix) | poznámka9 = | extra9 = [[Miike Snow]] | dĺžka9 = 3:25 | titul10 = Ladi Dadi (Tommy Trash Remix)"/"Sing 2 Me"/"Alright | poznámka10 = | extra10 = [[Steve Aoki]] featuring [[Wynter Gordon]]/[[Thomas Gold]]/Red Carpet | dĺžka10 = 4:09 | titul11 = [[The Island|The Island (Steve Angello, AN21 a Max Vangeli Remix)]] | poznámka11 = | extra11 = [[Pendulum (hudobná skupina)|Pendulum]] | dĺžka11 = 3:01 | titul12 = Lights | poznámka12 = | extra12 = [[Steve Angello]] a Third Party | dĺžka12 = 3:31 | titul13 = Raise Your Head"/"Epic | poznámka13 = | extra13 =[[Alesso]]/Sandro Silva a [[Quintino]] | dĺžka13 = 3:16 | titul14 = Three Triangles„/„Trio“/„[[Teenage Crime]] | poznámka14 = | extra14 = [[Hardwell]]/[[Arty]], Matisse a Sadko/[[Adrian Lux]] | dĺžka14 = 3:16 | titul15 = Reload | poznámka15 = | extra15 = [[Sebastian Ingrosso]] a [[Tommy Trash]] | dĺžka15 = 3:54 | titul16 = [[Euphoria (Usher)|Euphoria]] (Swedish House Mafia Extended Dub) | poznámka16 = | extra16 = [[Usher]] | dĺžka16 = 3:27 | titul17 = [[Don't You Worry Child]] | poznámka17 = | extra17 = Swedish House Mafia featuring John Martin | dĺžka17 = 3:58 | titul18 = Beating Of My Heart (Matisse and Sadko Remix)"/"[[Sweet Disposition]] | poznámka18 = | extra18 = M-3OX featuring Heidrun/[[The Temper Trap]] | dĺžka18 = 3:50 | titul19 = [[Every Teardrop Is a Waterfall]] | poznámka19 = | extra19 = [[Coldplay]] vs. Swedish House Mafia | dĺžka19 = 4:39 | titul20 = [[You Got the Love|You've Got The Love (Mark Knight Remix)]]“/„[[One (Swedish House Mafia)|One]] | poznámka20 = | extra20 = [[Florence and the Machine]]/Swedish House Mafia | dĺžka20 = 4:24 | titul21 = Heart Is King“/„[[Save the World|Save The World (Knife Party Remix)]] | poznámka21 = | extra21 = [[Axwell]]/Swedish House Mafia featuring John Martin | dĺžka21 = 2:06 | titul22 = [[Save the World]]"/"Punk (Arty Rock-N-Rolla Mix) | poznámka22 = | extra22 = Swedish House Mafia/[[Ferry Corsten]] | dĺžka22 = 3:52 }} {{Zoznam skladieb | extra stĺpec = Interpret | collapsed = áno | Hlavička = Digital download unmixed version | titul1 = Until Now | poznámka1 = Continuous DJ Mix | extra1 = Swedish House Mafia | dĺžka1 = 1:19:56 | titul2 = Greyhound | extra2 = Swedish House Mafia | dĺžka2 = 6:50 | titul3 = Here We Go | extra3 = Hard Rock Sofa and Swanky Tunes | dĺžka3 = 6:01 | titul4 = In My Mind | poznámka4 = Axwell Mix | extra4 = Ivan Gough and Feenixpawl featuring Georgi Kay | dĺžka4 = 6:39 | titul5 = Calling (Lose My Mind) | poznámka5 = Extended Club Mix | extra5 = Sebastian Ingrosso and Alesso featuring Ryan Tedder | dĺžka5 = 6:13 | titul6 = Atom | extra6 = Nari and Milani | dĺžka6 = 5:35 | titul7 = Leave the World Behind | extra7 = Axwell, Ingrosso, Angello and Laidback Luke featuring Deborah Cox | dĺžka7 = 6:51 | titul8 = Antidote | poznámka8 = Radio Edit | extra8 = Swedish House Mafia and Knife Party | dĺžka8 = 2:59 | titul9 = Walking Alone | extra9 = Dirty South and Those Usual Suspects featuring Erik Hecht | dĺžka9 = 5:50 | titul10 = Miami 2 Ibiza | poznámka10 = Clean Radio Edit | extra10 = Swedish House Mafia featuring Tinie Tempah | dĺžka10 = 2:56 | titul11 = Resurrection | poznámka11 = Axwell's Recut Club Version | extra11 = Michael Calfan | dĺžka11 = 4:58 | titul12 = [[Paradise (Coldplay)|Paradise]] | extra12 = Coldplay | dĺžka12 = 4:40 | titul13 = The Wave | poznámka13 = Thomas Gold Remix Edit | extra13 = Miike Snow | dĺžka13 = 3:23 | titul14 = Ladi Dadi | poznámka14 = Tommy Trash Remix | extra14 = Steve Aoki featuring Wynter Gordon | dĺžka14 = 5:15 | titul15 = Sing2Me | extra15 = Thomas Gold | dĺžka15 = 7:02 | titul16 = Alright | extra16 = Red Carpet | dĺžka16 = 6:42 | titul17 = The Island | poznámka17 = Steve Angello, AN21 a Max Vangeli Remix | extra17 = Pendulum | dĺžka17 = 6:40 | titul18 = Lights | extra18 = Steve Angello and Third Party | dĺžka18 = 5:08 | titul19 = Raise Your Head | extra19 = Alesso | dĺžka19 = 5:51 | titul20 = Epic | extra20 = Sandro Silva and Quintino | dĺžka20 = 5:57 | titul21 = Three Triangles | extra21 = Hardwell | dĺžka21 = 7:18 | titul22 = Trio | extra22 = Arty, Matisse and Sadko | dĺžka22 = 5:41 | titul23 = Teenage Crime | extra23 = Adrian Lux | dĺžka23 = 6:05 | titul24 = Reload | extra24 = Sebastian Ingrosso and Tommy Trash | dĺžka24 = 6:02 | titul25 = Euphoria | poznámka25 = Swedish House Mafia Extended Dub | extra25 = Usher | dĺžka25 = 4:55 | titul26 = Don't You Worry Child | poznámka26 = Radio Edit | extra26 = Swedish House Mafia featuring John Martin | dĺžka26 = 3:33 | titul27 = Beating of My Heart | poznámka27 = Matisse and Sadko Instrumental | extra27 = M-3ox featuring Heidrun | dĺžka27 = 6:30 | titul28 = [[Sweet Disposition]] | extra28 = The Temper Trap | dĺžka28 = 3:53 | titul29 = Every Teardrop Is a Waterfall | extra29 = Coldplay vs. Swedish House Mafia | dĺžka29 = 6:48 | titul30 = You Got the Love | poznámka30 = Mark Knight Remix | extra30 = Florence and The Machine | dĺžka30 = 8:08 | titul31 = One | poznámka31 = Radio Edit | extra31 = Swedish House Mafia | dĺžka31 = 2:50 | titul32 = Heart Is King | poznámka32 = Original Mix | extra32 = Axwell | dĺžka32 = 6:55 | titul33 = Save the World | poznámka33 = Knife Party Remix | extra33 = Swedish House Mafia | dĺžka33 = 5:14 | titul34 = Save the World | poznámka34 = Radio Mix | extra34 = Swedish House Mafia | dĺžka34 = 3:33 | titul35 = Punk | poznámka35 = Arty Rock-N-Rolla Mix | extra35 = Ferry Corsten | dĺžka35 = 6:28 | titul36 = Save The World | poznámka36 = Music video | extra36 = Swedish House Mafia | dĺžka36 = 3:31 | titul37 = Antidote | poznámka37 = Music video | extra37 = Swedish House Mafia | dĺžka37 = 3:38 }} ==Pozície v rebríčkoch== {| class="wikitable" |- ! Chart (2012) !Peak<br>position |- |[[ARIA Chart|Australian Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|10 |- |[[Ö3 Austria Top 40|Austrian Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|10 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Flámsko)<ref name="BelgianCharts">[http://www.ultratop.be/nl/showitem.asp?interpret=Swedish+House+Mafia&titel=Until+One&cat=a Swedish House Mafia – ''Until One'']. ''Ultratop''. Retrieved 13 February 2011.</ref> | style="text-align:center;"|6 |- |[[Ultratop 50|Belgian Albums Chart]] (Wallonia)<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|12 |- |[[Canadian Albums Chart]] | style="text-align:center;"|7 |- |[[Tracklisten|Danish Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|21 |- |[[MegaCharts|Dutch Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|6 |- |[[Suomen virallinen lista|Finnish Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|25 |- |[[Syndicat National de l'Édition Phonographique|French Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|41 |- |[[Media Control Charts|German Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|26 |- |[[Irish Recorded Music Association|Irish Compilation Chart]]<ref>[http://www.irma.ie/aucharts.asp Swedish House Mafia – ''Until Now''] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006093907/http://www.irma.ie/aucharts.asp |date=2014-10-06 }}. [[Irish Recorded Music Association|IRMA]]. Retrieved 02 November 2012.</ref> | style="text-align:center;"|1 |- |[[Federation of the Italian Music Industry|Italian Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|10 |- |[[New Zealand Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|29 |- |[[VG-lista|Norwegian Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|21 |- |[[Associação Fonográfica Portuguesa|Portuguese Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|17 |- |[[PROMUSICAE|Spanish Compilation Albums Chart]] <ref name="Promusicae">[http://www.promusicae.org/files/listassemanales/recopilaciones/top%2020%20recop%20(publicar)_w43.2012.pdf]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | style="text-align:center;"|3 |- |[[Sverigetopplistan|Swedish Albums Chart]]<ref name="BelgianCharts"/> | style="text-align:center;"|3 |- |[[Schweizer Hitparade|Swiss Music Charts]]<ref name="BelgianCharts" /> | style="text-align:center;"|7 |- |[[UK Compilation Chart]]<ref>[http://www.officialcharts.com/archive-chart/_/4/2012-11-03/ Swedish House Mafia – ''Until Now'']. [[The Official Charts Company]]. Retrieved 31 October 2012.</ref> | style="text-align:center;"|1 |- |USA [[Billboard 200|''Billboard'' 200]] | style="text-align:center;"|14 |} ==Referencie== {{reflist}} ==Zdroj== {{Preklad|en|Until Now (Swedish House Mafia album)|577642564}} [[Kategória:Kompilačné albumy z 2012]] [[Kategória:Albumy skupiny Swedish House Mafia]] lb07qz1x2r4zz2fept978wrlx2nerfu Natalie du Toit 0 500091 8359111 8220401 2026-08-23T09:49:57Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359111 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Natalie du Toit | Rodné meno = | Portrét = Natalie du Toit - Women's S9 100m butterfly medallists - 3b - crop (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = 230px | Popis = Natalie du Toit v roku 2008 | Dátum narodenia = {{dnv|1984|1|29}} | Miesto narodenia = [[Kapské Mesto|Cape Town]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = <!-- 1999 {{--}} 2999 --> | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = }} '''Natalie du Toit''' (* [[29. január]] [[1984]], [[Kapské Mesto|Cape Town]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je juhoafrická [[plávanie|plavkyňa]]. Jej najznámejšie úspechy sú zlaté medaily na [[Letné paraolympijské hry 2008|Letnej paraolympiáde 2008]] a na [[Hry spoločenstva národov|Hrách Spoločenstva národov]]. Je jednou z dvoch paraolympionikov, ktorí súťažili na [[Letné olympijské hry 2008|Letných olympijských hrách 2008]] v Pekingu; ďalšou súťažiacou bola stolnotenisová hráčka [[Natalia Partyka]].<ref name=oandp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Two Paralympians Competed in Olympics &#124; October 2008 &#124; The O&P EDGE | url = http://www.oandp.com/articles/2008-10_06.asp| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-08-28 | vydavateľ = oandp.com | miesto = | jazyk = po anglicky}}</ref> Du Toit sa stala prvou športovkyňou s [[Amputácia|amputáciou]], ktorá sa kedy kvalifikovala na olympiádu; umiestnila sa na 16. mieste v [[Plávanie na Letných olympijských hrách 2008|v plaveckom maratóne žien na 10 km]].<ref name=tele>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Sport | url = http://www.telegraph.co.uk/sport/main.jhtml?xml=/sport/2008/05/04/sbswim104.xml| dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-08-28 | vydavateľ = Telegraph | miesto = | jazyk = po anglicky| poznámka = [[George Eyser]], ktorý mal drevenú nohu, súťažil na [[Letné olympijské hry 1904|LOH 1904]]; okolnosti jeho účasti nie sú známe. Poľka [[Natalia Partyka]] tiež súťažila na Olympiáde aj Paralympiáde v Pekingu, v stolnom tenise.}}</ref> Jej prezývka je Noodle.<ref name=noodle>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = Natalie Du Toit &#124; Who's Who SA | url = http://www.whoswho.co.za/natalie-du-toit-4958 | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2012-10-05 | vydavateľ = Whoswho.co.za | miesto = | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20120805215053/http://www.whoswho.co.za/natalie-du-toit-4958 | dátum archivácie = 2012-08-05 }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Natalie du Toit}} == Zdroj == * {{preklad|en|Natalie du Toit|579276344}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toit, Natalie du}} [[Kategória:Afrikánci]] [[Kategória:Juhoafrické plavkyne]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti afrikánskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Kapského Mesta]] c0k9w35d8ggccwhsneosnea7xu3hfmc Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko 2 505079 8359061 8358833 2026-08-23T08:58:11Z Pe3kZA 39673 akt. 8359061 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Turecký kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dvory nad Žitavou]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Strekovské terasy]] | source_type = Prameň | source_location = <nowiki>Dvorské vinohrady</nowiki>, [[Dvory nad Žitavou]] | source_elevation = cca 140 | source_lat_d = 47.9891 | source_long_d = 18.3148 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | mouth_location = [[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)|Dvorský kanál]], [[Dvory nad Žitavou]] | mouth_elevation = cca 122 | mouth_lat_d = 47.9747 | mouth_long_d = 18.2897 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 5 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VIII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dvorský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Je ľavostranným prítokom [[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)|Dvorského kanála]] v povodí [[Stará Žitava|Starej Žitavy]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 5 km a je tokom VIII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhozápade [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Hronská pahorkatina]] a časti [[Strekovské terasy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|140}}<ref name=Tm/> Od prameňa v lokalite Dvorské vinohrady<ref name=UGK/>, v poľnohospodársky využívanej oblasti, južne od [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesty I/75]], tečie južným smerom. V pramennej oblasti priberá krátky prítok a lemovaný nesúvislou pobrežnou vegetáciou<ref name=mcz/> pokračuje lokalitou Pri semerovskej ceste prevažne južným smerom.<ref name=vku/> V rámci Hronskej pahorkatiny prechádza do časti [[Hurbanovské terasy]]<ref name=GP/>, v oblasti Turecký násyp priberá významnejší ľavostranný prítok a následne i pravostranné prepojenie s [[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)|Dvorským kanálom]].<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.979696,18.312877,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | jazyk = }}</ref> V strednej časti sa oblúkom postupne stáča na severozápad a len málo zvlnenou krajinou tečie sprevádzaný nesúvislým porastom oblasťou Stredný hon.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Esovito sa stáča a na dolnom toku smeruje už opäť západným smerom do lokality Ištenešova pustatina<ref name=mcz/>, kde sa východne od obce [[Dvory nad Žitavou]], v nadmorskej výške približne {{Mnm|122}} ľavostranne ústi do [[Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála)|Dvorského kanála]] v povodí [[Stará Žitava|Starej Žitavy]], ktorá je súčasťou širšieho povodia [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.28998&y=47.97497&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dvorský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím obce [[Dvory nad Žitavou]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716247&ds=1&x=18.3119801&y=47.9728911&z=15 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]] * [[Strekovské terasy]], [[Hurbanovské terasy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.28998&y=47.97497&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Žitavy}} <!--[[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Dvory nad Žitavou]] {{Vodné toky v povodí Dunaja na Slovensku (3. časť)}} --> {{pozri|rovnomennom vrchu nad Hutami|Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.)|vrchu nad obcou [[Leštiny]]}} {{Vodné toky v povodí Starej Čiernej vody}} {{Vodné toky v povodí Dudváhu}} <ref name=Geo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Názvy vodných tokov | url = https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf#page=186 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-17 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 154: Podunajská rovina – Veľký Meder: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-154-podunajska-rovina-velky-meder/ | isbn = 978-80-99934-27-7 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vkuD>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 153: Podunajská rovina – Diakovce: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-153-podunajska-rovina-diakovce/ | isbn = 978-80-99934-28-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 152: Nitrianska pahorkatina – Hlohovec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-152-nitrianska-pahorkatina-hlohovec/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 143: Gabčíkovo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-143-gabcikovo/ | isbn = 978-80-99934-15-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 132: Kremnické vrchy: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-132-kremnicke-vrchy-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-65-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 129: Malé Karpaty, Bradlo: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-129-male-karpaty-bradlo/ | isbn = 978-80-99934-42-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 128: Malé Karpaty – Záruby: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-128-male-karpaty-zaruby-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-80-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku/>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 127 Malé Karpaty – Bratislava: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-127-male-karpaty-bratislava-7-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-58-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 120: Malá Fatra – Martinské hole: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-120-mala-fatra-martinske-hole/ | isbn = 978-80-99934-44-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 112: Západné Tatry – Roháče: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 10 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-112-zapadne-tatry-rohace-10-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-78-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 111: Chočské vrchy – Vodná nádrž Liptovská Mara: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = http://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-111-chocske-vrchy-vodna-nadrz-liptovska-mara-7-vydanie-2021/ | isbn = 978-80-99934-29-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 110: Malá Fatra, Vrátna: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 8 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-110-mala-fatra-vratna-8-vydanie-2024/ | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 109: Javorníky, Čadca: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 5 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2020 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-109-javorniky-cadca/ | isbn = 978-80-99934-07-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 107: Biele Karpaty – Trenčín: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2023 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-107-biele-karpaty-trencin-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-66-6 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 102: Orava – Beskid Żywiecki: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 7 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2024 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-102-orava-beskid-zywiecki-7-vydanie-2024/ | isbn = 978-80-99934-81-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 101: Kysucké Beskydy, Veľká Rača: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 6 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-101-kysucke-beskydy-velka-raca-6-vydanie-2023/ | isbn = 978-80-99934-49-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> <ref name=AA>{{AtlasVKÚ2008|}}</ref> <ref name=Geo>In: ''Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel''. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v [https://web.archive.org/web/20231208204548/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf archíve].</ref> <ref name=GeoP>{{Citácia elektronického dokumentu | kapitola zborník = Hoblík | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Základná báza údajov pre geografický informačný systém | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/79/972293 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-11-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref>[https://web.archive.org/web/20230811040656/https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vrchov-dolin-priesmykov-sediel/vrchy.pdf#page=63]</ref> 1i66aghpe8srflu8q9135w7lya1fhsl Uhlíkové vlákno 0 511773 8358863 8244127 2026-08-22T12:38:05Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358863 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Cfaser haarrp.jpg|náhľad|Uhlíkové vlákno s priemerom 6 μm v porovnaní s ľudským vlasom.]] [[Súbor:Kohlenstofffasermatte.jpg|náhľad|Tkanina z uhlíkových vlákien]] '''Uhlíkové vlákno''' (normovaný názov){{#tag:ref|[http://www.sutn.sk/eshop/public/standard_ics.aspx?id=1138716 SUTN]|group=pozn}} je súvislé vlákno obsahujúce z drvivej väčšiny [[uhlík]]ové [[atóm]]y a s priemerom 5{{--}}10&nbsp;[[Mikrometer|μm]]. Jeho najväčšou výhodou sú vynikajúce štrukturálne vlastnosti, vynikajúci pomer odolnosti v ťahu k váhe, tepelná a chemická odolnosť. Zatiaľ najväčšou nevýhodou je pomerne vysoká cena výroby. == Všeobecná charakteristika == Pri výrobe uhlíkového vlákna sa atómy uhlíka spájajú do kryštalickej mriežky paralelne k pozdĺžnej osi vlákna, čo má za následok vysokú [[pevnosť v ťahu]]. Typicky je viacero vlákien spájaných dohromady a tvoria niť, ktorá je ďalej spracovaná na tkaninu podľa konkrétnych potrieb. Okrem vysokej pevnosti v ťahu sa uhlíkové vlákno vyznačuje aj vynikajúcou odolnosťou voči agresívnym chemikáliám, vysokej teplote a má nízku [[Tepelná rozťažnosť|tepelnú rozťažnosť]]. Tieto vlastnosti spolu s veľmi nízkou [[hmotnosť]]ou ho predurčujú ako vynikajúci konštrukčný materiál v leteckej a kozmickej technike, v športových potrebách, motoristickom športe aj armáde. Pri niektorých aplikáciách je nahrádzaný najmä [[kevlar]]ovým vláknom, ktoré má podobné vlastnosti, ale jeho výroba je podstatne lacnejšia. Postupne vytláča [[sklené vlákno]], ktoré je síce extrémne lacné, ale má podstatne vyššiu hmotnosť a aj v iných aspektoch nedosahuje také dobré výsledky ako uhlíkové vlákno. Samotné uhlíkové vlákno je zväčša len hlavným konštrukčným materiálom pri výrobe [[kompozit|kompozitných materiálov]]. Väčšinou sa uhlíkové vlákno alebo tkanina z uhlíkových vlákien (aj v niekoľkých vrstvách) vytvaruje do presne požadovaného výsledného tvaru, spevní [[epoxid]]ovou živicou a vytvorí tak uhlíkový laminát. Je obdobou [[sklolaminát]]u, kde sa namiesto uhlíkových vlákien použijú sklené vlákna. Uhlíkový laminát má vyššiu pevnosť ako [[oceľ]], je však ľahší a pružnejší. Zároveň sa s ním ľahšie pracuje, čo umožňuje vytvárať prakticky akékoľvek predmety a tvary aj v amatérskych podmienkach. Pre vysokú tepelnú odolnosť sa vyrábajú špeciálne uhlíko-grafitové kompozity, ktoré sa vyhotovujú spekaním uhlíkových vlákien do grafitovej matice. == História == Uhlíkové vlákno v roku [[1958]] vytvoril fyzik Roger Bacon na pôde [[Union Carbide]] v Technickom centre v Parme, dnes GrafTech International Holdings Inc. v [[Cleveland (Ohio)|Clevelande]], štát [[Ohio]].<ref>Bacon, R. "Filamentary graphite and method for producing the same" US Patent:2957756, Priority date March 18, 1958</ref><ref>{{cite web |url = http://portal.acs.org/portal/PublicWebSite/education/whatischemistry/landmarks/carbonfibers/index.htm |title = High Performance Carbon Fibers |publisher = American Chemical Society |work = National Historic Chemical Landmarks |accessdate= March 25, 2013}}</ref> Prvé vlákna boli vyrobené spekaním zväzku viskózových vlákien až kým skarbonizovali. Výsledkom boli vlákna iba s 20%-ným obsahom uhlíka, nízkou pevnosťou a tuhosťou. Počiatkom [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] proces zdokonalil Dr. Akio Shindo v Agentúre priemyselnej vedy a technológií v [[Japan|Japonsku]] použitím [[Polyakrylnitrilové vlákno|polyakrylnitrilových vlákien]] (PAN) ako zdrojového materiálu. Tentokrát bola dosiahnutá úroveň 55%-ného obsahu uhlíka. Proces výroby ďalej zdokonaľovala skupina vedcov (W. Watt, L. N. Phillips a W. Johnson) vo Výskumnom stredisku britského Ministerstva obrany (RAE) vo Farnborough, [[Hampshire]]. Postup bol patentovaný Ministerstvom obrany [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] a Národná výskumno-vývojová korporácia (NRDC) udelila licenciu na jeho využitie trom spoločnostiam: [[Rolls-Royce]], Morganite a Courtaulds. V priebehu niekoľkých rokov spustili priemyselnú výrobu karbónových vlákien a Rolls-Royce vďaka výhodám nového materiálu prenikol na americký trh so svojím leteckým motorom RB-211. Súčiastky zhotovené z karbónových vlákien v novom motore Rolls-Royce však vykazovali nadmernú nespoľahlivosť. Toto spolu s ďalšími problémami spôsobilo, že firma musela byť zoštátnená a továreň na výrobu uhlíkových vlákien sa odpredala spoločnosti "Bristol Composites". Kvôli rôznym problémom od výroby vlákien postupne upustili Morganite aj Courtaulds. Posledná menovaná vydržala vyrábať vlákna a produkty z nich až do roku [[1991]]. Technológia však sľubovala dobré výsledky, a tak bola v sedemdesiatych rokoch adaptovaná a rozvíjaná viacerými spoločnosťami po svete. Ako zdrojový materiál sa testovali rôzne [[polymér]]y a [[ropa|ropné]] deriváty. Vyrobené vlákna mali až 85%-ný obsah uhlíka a vynikajúce štrukturálne vlastnosti v ťahu. V tomto období výrazne podporovala vývoj a výskum uhlíkových vlákien japonská vláda pričom hneď niekoľko spoločností začalo s vývojom a výrobou: Toray, Nippon Carbon, Toho Rayon a [[Mitsubishi]]. Vývoj a výroba sa začali rozbiehať aj v [[Európa|Európe]] a USA, i keď s odlišnou technológiou na základe vlastných výskumov. K najväčším a najúspešnejším spoločnostiam v tejto oblasti patria Hercules, [[BASF]], Celanese USA a Akzo v Európe. Počas tohto obdobia bolo vyvinutých niekoľko druhov technologických postupov a typov uhlíkových vlákien s rôznymi vlastnosťami. Napríklad vlákno T400 od Toray má pevnosť v ťahu 4,400 MPa a modul pružnosti v ťahu 250 GPa.<ref>[http://www.toraycfa.com/pdfs/T400HDataSheet.pdf Datasheet T400H od Toray]</ref> Uhlíkové vlákna od Toray, Celanese alebo Akzo si našli cestu pre použitie v leteckom priemysle, najmä u výrobcov lietadiel ako [[McDonnell Douglas]], [[Boeing]] či [[Airbus]]. Po roku [[2000]] využívanie a dôležitosť uhlíkových vlákien rastie stále rýchlejším tempom. == Použitie == [[Súbor:Cfk heli slw.jpg|120px|náhľad|Chvostový diel modelu helikoptéry z uhlíkového kompozitu]] Celosvetová produkcia uhlíkových vlákien a kompozitov mala v roku 2009 hodnotu približne 10,8 miliardy USD. V roku 2013 to bolo už 14,7 miliárd a do roku 2020 sa počíta s nárastom cez 24 miliárd. Najväčšími spotrebiteľmi je letecký a automobilový priemysel, výrobcovia športových potrieb, lodí, zariadení na veternú energiu a výrazný nárast zaznamenáva oblasť lekárskej protetiky a pomôcok.<ref>{{cite web| title = Market Report: World Carbon Fiber Composite Market| publisher = Acmite Market Intelligence| date = July 2010| url = http://www.acmite.com/market-reports/materials/world-carbon-fiber-composite-market.html| accessdate = 2014-03-22| archiveurl = https://web.archive.org/web/20110902085114/http://www.acmite.com/market-reports/materials/world-carbon-fiber-composite-market.html| archivedate = 2011-09-02}}</ref><ref>{{cite web | author=Roman Hillermeier, Tareq Hasson, Lars Friedrich, Cedric Ball|title=Advanced Thermosetting Resin Matrix Technology for Next Generation High Volume Manufacture of Automotive Composite Structures| publisher = speautomotive.com | url = http://www.speautomotive.com/SPEA_CD/SPEA2012/pdf/TS/TS1.pdf}}</ref> === Kompozitné materiály === Uhlíkové vlákno sa najviac používa na posilnenie [[Kompozitný materiál|kompozitných materiálov]], najmä v oblasti vystužovania polymérov. Postupy sú prakticky totožné ako pri [[sklolaminát]]u, kladie sa však väčší dôraz na čistotu a bezchybnosť výrobkov. Nezriedka sa "odliatky" vyrábajú alebo vytvrdzujú za pomoci vákua. Nepolymérové aplikácie zahŕňajú najmä uhlíkovo-grafitové kompozity, ktoré sa používajú v raketovej technike a armáde. Tvoria kľúčovú súčasť prvkov rakiet alebo návratových modulov, ktoré musia odolávať vysokým teplotám v dôsledku trenia so vzduchom pri vysokej rýchlosti. Uhlíkové vlákna je možné nájsť aj v špeciálnych filtroch na horúce plyny, pretože len málo materiálov má podobnú štruktúru a dokáže dlhodobo odolávať vysokým teplotám bez výraznejších známok únavy, zmien alebo poškodenia štruktúry. Špeciálne upravené formy uhlíkových vlákien sa používajú ako antikorózna, antistatická a protipožiarna ochrana.<ref>{{cite journal|author=Zhao, Z. and Gou, J. |title=Improved fire retardancy of thermoset composites modified with carbon nanofibers|journal= Sci. Technol. Adv. Mater. |volume=10 |year=2009|pages=015005 |doi=10.1088/1468-6996/10/1/015005 |format=free download}}</ref> Uhlíkové kompozity postupne vytláčajú hliník a duralové zliatiny z použitia v leteckom priemysle. Dôvodom je najmä neexistencia galvanickej korózie a vyššia pružnosť.<ref>[http://www.boeing.com/commercial/aeromagazine/aero_07/corrosn.html "Design for Corrosion."] boeing.co</ref> Napríklad [[Airbus A350]] je zhotovený z 53% z uhlíkového laminátu,<ref name="presentation">{{cite web |url= http://www.eads.com/xml/content/OF00000000400004/7/19/41508197.pdf |title= Taking the lead: A350XWB presentation |publisher= EADS |date= December 2006 |archiveurl= https://web.archive.org/web/20090327094646/http://www.eads.com/xml/content/OF00000000400004/7/19/41508197.pdf |archivedate= 2009-03-27 |accessdate= 2014-03-22 }}</ref> vrátane krídel a trupu, pri [[Boeing 787 Dreamliner|Boeingu 787 Dreamliner]] je to približne 50%. === Mikroelektróda === Uhlíkové vlákno sa používa aj v amperometrii alebo vysokorýchlostnej skenovacej voltmetrii na detekciu biochemických signálov. Jediné vlákno s priemerom 5{{--}}7 [[Mikrometer|μm]] je umiestnené do sklenenej kapiláry a zafixované epoxidom. Špičku elektródy tvorí buď vyleštený povrch epoxidu s vláknom alebo sa vlákno skracuje na presnú dĺžku medzi 75{{--}}150 μm a tvorí cylindrickú [[Elektróda|elektródu]].<ref>{{cite journal|last=Pike|first=Carolyn M.|coauthors=Grabner, Chad P.; Harkins, Amy B.|title=Fabrication of Amperometric Electrodes|journal=Journal of Visualized Experiments|date=4 May 2009|issue=27|doi=10.3791/1040}}</ref> === Katalyzátor === Nanovlákna z PAN majú schopnosť [[Katalyzátor (chémia)|efektívnej katalýzy]] pri prvom kroku vo výrobe syntetického [[benzín]]u a iných produktov z [[Oxid uhličitý|oxidu uhličitého]].<ref name=k1312>{{cite web |url=http://www.kurzweilai.net/a-new-process-for-producing-synthetic-gasoline-based-on-carbon-nanofibers |title=A new process for producing synthetic gasoline based on carbon nanofibers |doi=10.1038/ncomms3819 |publisher=KurzweilAI |date=2013-12-04 |accessdate=2013-12-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131209220351/http://www.kurzweilai.net/a-new-process-for-producing-synthetic-gasoline-based-on-carbon-nanofibers |archivedate=2013-12-09 }}</ref> == Syntéza == Každé uhlíkové vlákno začína svoju existenciu ako polymérový prekurzor. Je ním buď polyakrylonitril (PAN), rayon (viskóza), alebo [[asfalt]]. Prekurzory sa najprv zvlákňujú z východiskovej taveniny alebo syntetického polyméru na jednotlivé zväzky vlákien. Prechádzajú radom chemických a mechanických krokov, ktorých účelom je urovnať [[atóm]]ovú štruktúru vlákna do požadovanej konfigurácie. Každý výrobca má túto fázu inú a je často predmetom výrobného tajomstva. Druhým dôležitým krokom je karbonizácia, keď sa vlákno zohrieva na približne 1000{{--}}2000&nbsp;°C bez prístupu vzduchu v niekoľkých krokoch. Výsledkom je vlákno s obsahom uhlíka 85{{--}}95%. Na dosiahnutie vyššej koncentrácie sa používa dodatočná grafitizácia pri teplotách 2400{{--}}3000&nbsp;°C. Obsah uhlíka v takom prípade presahuje 99%, má lepšie vlastnosti, ale je aj podstatne drahší. Týmto vláknam sa hovorí ''vyššie modulované uhlíkové vlákna''. Na konci výrobného procesu karbonizované vlákno ešte prechádza povrchovou a ochrannou úpravou.<ref>{{cite web |url=http://www.zoltek.com/carbonfiber/how-is-it-made/ |title=How It Is Made |work=zoltek.com |accessdate=2014-03-22 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150319182214/http://www.zoltek.com/carbonfiber/how-is-it-made/ |archivedate=2015-03-19 }}</ref> === Výrobcovia === Medzi hlavných výrobcov uhlíkových vlákien patrí [[Cytec Industries]], [[Formosa Plastics]], [[Hexcel]], [[Mitsubishi Rayon]], [[SGL Carbon]], [[Toho Tenax]], [[Toray Industries]] a [[Zoltek]]. Výrobcovia zvyčajne ponúkajú rôzne druhy vlákien podľa potrieb zákazníkov na základe špecifických vlastností pre konkrétne použitie. Vyššie modulované uhlíkové vlákna sú zvyčajne drahšie.<ref name=About>Johnson, Todd. [http://composite.about.com/od/aboutcarbon/tp/Carbon-Fiber-Manufacturers.htm Carbon Fiber Manufacturers.] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130403104540/http://composite.about.com/od/aboutcarbon/tp/Carbon-Fiber-Manufacturers.htm |date=2013-04-03 }} About.com.</ref> == Riziká == * konštrukčné riziká - materiál z uhlíkového kompozitu má iné vlastnosti a charakteristiky, ako kovové materiály. Obzvlášť si je potrebné uvedomiť, (ako konštruktér, tak následne i užívateľ,) že kompozit môže mať v každom smere namáhania zásadne odlišné vlastnosti. Ďaľším rizikom je, že pri presiahnutí pevnosti materiálu, najmä pri ťažných kovoch, môžeme vopred pozorovať určité varovné signály blížiacej sa deštrukcie vo forme deformácii, či prasklín. V prípade uhlíkového kompozitu je možné očakávať nepostrehnuteľné signály, a náhle nečakané rozlomenie. Odolnosť uhlíkového kompozitu voči poškodeniu sa znižuje s nárastom tuhosti profilu. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Hliník vs uhlíkové vlákno porovnanie materiálov | url = https://sk.custom-composite.com/info/aluminium-vs-carbon-fiber-comparison-of-materi-25709614.html | vydavateľ = sk.custom-composite.com | dátum prístupu = 2024-11-24 | miesto = | jazyk = }}</ref> *ekologické riziká - Existuje len málo dôkazov týkajúcich sa vplyvu na zdravie ľudí po expozícii vyrábaným nanomateriálom. Preto najväčším rizikom je vdychovanie prachu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = VEDA NA DOSAH | titul = Riziká pri výrobe nanomateriálov | url = https://vedanadosah.cvtisr.sk/technika/nanotechnologie/rizika-pri-vyrobe-nanomaterialov/ | vydavateľ = Centrum vedecko-technických informácií SR | dátum vydania = 2019-08-25 | dátum prístupu = 2024-11-24 | miesto = Bratislava }}</ref> [[Biotoxicita]] a [[biodegradácia]] organických nanomateriálov je stále v štádiu skúmania.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ako sa menia nanomateriály v životnom prostredí | url = https://euon.echa.europa.eu/sk/how-nanomaterials-change-in-the-environment | vydavateľ = euon.echa.europa.eu | dátum prístupu = 2024-11-24 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240624105804/https://euon.echa.europa.eu/sk/how-nanomaterials-change-in-the-environment | dátum archivácie = 2024-06-24 }}</ref> == Poznámky == <references group=pozn/> == Referencie == {{Referencie|2}} == Pozri aj == * [[Uhlíková nanorúrka|uhlíkové nanorúrky]] * [[Kompozitný materiál|kompozitný materiál]] * [[uhlík]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == {{Portál|Chémia}} *[http://pslc.ws/macrog/carfsyn.htm Making Carbon Fiber] *[http://www.madehow.com/Volume-4/Carbon-Fiber.html How carbon fiber is made] *[http://www.flightglobal.com/pdfarchive/view/1971/1971%20-%201784.html Carbon Fibres – the First Five Years] A 1971 ''[[Flight International|Flight]]'' article on carbon fibre in the aviation field == Zdroj == * {{Preklad|en|Carbon (fiber)|597482311}} {{Vlákna}} [[Kategória:Uhlík]] [[Kategória:Umelé vlákna]] [[Kategória:Vzniklo v 1958]] n2nkzo88ue82hj940q4lun75mzdzsy8 Zapisovač letových údajov 0 512449 8359135 7742058 2026-08-23T10:50:19Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359135 wikitext text/x-wiki [[Súbor:NTSBAsiana214FDRAndCVR.jpg|náhľad|Jeden z bežných typov zapisovača letových údajov.<br />Veľký oranžový valec je ochranná schránka s pamäťovými modulmi. Hranaté puzdro vpravo obsahuje pomocnú elektroniku. Malý nenastriekaný valček vľavo je ultrazvukový maják.]] [[Súbor:DFDR from Flight 294.png|náhľad|Zapisovač z letu West Air Sweden 294 v stave po náraze do terénu vo vysokej rýchlosti. Napriek rozsiahlej fragmentácii trosiek lietadla a čiastočnej deštrukcii puzdra zapisovača bolo možné údaje z pamäťových modulov získať.]] [[Súbor:Dave Warren with BlackBox Prototype.jpg|náhľad|David Warren s jeho prototypom zapisovača (vpravo)]] [[Súbor:ULBeacon.jpg|náhľad|Detail ultrazvukového majáka (ULB), umiestneného zvonka na puzdre zapisovača]] '''Zapisovač letových údajov''' (iné názvy: '''čierna skrinka''', '''letový zapisovač''', {{V jazyku|eng|''flight recorder''}}) je elektronické zariadenie na bezpečné ukladanie vybraných údajov o prevádzke [[lietadlo|lietadla]]. Záznam možno v prípade mimoriadnej situácie, havárie alebo katastrofy použiť ako dôkaz resp. zdroj informácií pri vyšetrovaní príčin. Donedávna bol samostatným prístrojom hlasový zapisovač, ktorý na magnetickú pásku nahrával hlasy v pilotnej kabíne, rádiovú komunikáciu a niekoľko ďalších, zväčša zvukových údajov. S postupom zdokonaľovania elektroniky a miniaturizácie bola technológia zapisovania na magnetickú pásku prekonaná a postupne sa hlasový zapisovač zlúčil s palubným zapisovačom v jeden prístroj so záznamom na [[NVRAM|pevnú pamäť]] (NVRAM).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = Federal Aviation Administration | titul = Flight Data Recorder Systems | url = http://rgl.faa.gov/Regulatory_and_Guidance_Library/rgTSO.nsf/0/e040550c3ab32300862572c200113975/$FILE/TSO-C124b.pdf | dátum vydania = 2007-04-10 | miesto = | jazyk = anglicky | dátum prístupu = 2014-04-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20090913150027/http://rgl.faa.gov/Regulatory_and_Guidance_Library/rgTSO.nsf/0/e040550c3ab32300862572c200113975/$FILE/TSO-C124b.pdf | dátum archivácie = 2009-09-13 }}</ref> Napriek hovorovému názvu „''čierna skrinka''“ má zapisovač spravidla krikľavo oranžovú farbu kvôli ľahšiemu spozorovaniu pri hľadaní. == História == Prvú verziu zapisovača letových údajov vyrobili vo Francúzsku v roku [[1939]] François Hussenot a Paul Beaudouin. Bol založený na fotografickom základe a tvoril ho 8 metrov dlhý a 88 milimetrov široký [[fotografický film]]. Opticky sa na ňom zaznamenávali niektoré parametre. Jeho nevýhodou bolo obtiažne spracovanie a jednorazové použitie, keďže pre každý let potreboval zapisovač nový film. Bol taktiež málo odolný voči vysokým teplotám a nárazu. Angličania Len Harrison and Vic Husband preto po druhej svetovej vojne vyvinuli zapisovač odolný proti nárazu a plameňom. Ako záznamové médium používal medenú fóliu. Prvý prototyp moderného typu zapisovača ('''FDR/CVR''' z {{V jazyku|eng|''Flight Data Recorder''/''Cockpit Voice Recorder''}} – zapisovač letových údajov/zapisovač hlasu v kokpite) zostrojil v roku [[1956]] David Warren z Austrálie. Používal bežný typ [[magnetofón]]ovej pásky a vydržal teploty rádovo stovky stupňov Celzia po dobu desiatok minút. So zdokonaľovaním technológie sa rozmery, odolnosť a množstvo zapisovaných údajov zlepšovali. == Súčasnosť == Dnešné zapisovače zapisujú približne 88 rôznych údajov (výška, [[rýchlosť]], [[Preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťaženie]], teploty a otáčky motorov, tlak vzduchu v lietadle aj okolia, stav paliva, náklon, [[azimut]], [[Globálny lokalizačný systém|GPS]] pozíciu, polohu riadiacich plôch lietadla a mnoho iného) pri frekvencii niekoľkokrát za sekundu, pričom rýchlosť zápisu sa mení v závislosti od typu zapisovaných údajov. Ich veľkosť sa redukovala až na dnešných približne 30 cm na dĺžku a 15 cm na šírku aj výšku. Obsahujú elektroniku na spracovanie prichádzajúcich dát, dobre chránenú samotnú [[NVRAM|pamäť]], kde sa dáta ukladajú a [[ultrazvuk]]ový maják (ULB z {{v jazyku|eng|''Underwater locator beacon''}}) s batériou, umožňujúci lokalizovanie zapisovača pod vodnou hladinou. Maják je aktivovaný stykom s vodou a vysiela krátke intenzívne ultrazvukové pulzy, najčastejšie s frekvenciou 37,5 kHz ± 1kHz, šírky 10 ms, raz za sekundu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = ELP-362D Emergency Locator Beacon User's Manual | url = http://teledynebenthos.com/_doc/main/Brochures_Datasheets/elp362D__001815__rev_L.pdf | vydavateľ = Teledyne Benthos | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-08 | miesto = | jazyk = }} </ref> Pri predpísanej údržbe (pravidelné testy a výmeny batérie) dokáže po aktivovaní vysielať lokalizačný signál po dobu najmenej 30 dní. Rovnako sa zdokonaľovala aj odolnosť zapisovačov. Musia vydržať náraz s [[preťaženie (tiažové zrýchlenie)|preťažením]] až 3 400 [[tiažové zrýchlenie|g]] (33 km/s²) po dobu 6,5 milisekundy. To je napr. ekvivalent nárazu v rýchlosti 500 km/h s deformačnou deceleračnou zónou 45 cm.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Black box flight recorders | url = https://www.atsb.gov.au/publications/2014/black-box-flight-recorders/ | vydavateľ = ATSB | dátum vydania = 2014-04-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2016-10-07 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20161009170735/https://www.atsb.gov.au/publications/2014/black-box-flight-recorders/ | dátum archivácie = 2016-10-09 }}</ref> Zároveň musí absolvovať veľmi náročné testy na tepelnú odolnosť (až 1 000°C po dobu 45 minút), tlakové (6 km pod hladinou oceánu), penetračné, chemické a pod.<ref>{{cite web|url=http://www.tpub.com/content/aviationandaccessories/TM-1-1510-225-10/css/TM-1-1510-225-10_280.htm|title=Flight Data Recorder OSA}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.sagemavionics.com/ProdFiles/Brochures/FlightDataManagement/SSFDR.pdf|title=SSFDR Solid State Flight Data Recorder, ARINC 747 - TSO C 124 - ED 55|accessdate=2014-04-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121108143606/http://www.sagemavionics.com/ProdFiles/Brochures/FlightDataManagement/SSFDR.pdf|archivedate=2012-11-08}}</ref> Zapisovač býva umiestnený zvyčajne v chvostovej časti lietadla, pretože táto časť býva pri nehodách a haváriách najmenej poškodená. Od roku [[2009]], keď [[Let Air France 447|havarovalo lietadlo spoločnosti Air France]] a zapisovače sa podarilo objaviť a vyloviť až v roku [[2011]], prebiehajú diskusie o doplnení letových zapisovačov dátovými prenosmi z lietadiel v reálnom čase pomocou satelitov. Predbežné závery ohľadom príčin havárie AF447 umožnila, popri vylovených [[forenzná veda|forenzných]] dôkazoch, práve analýza správ, automaticky odoslaných krátko pred haváriou pomocou systému [[Aircraft Communications Addressing and Reporting System|ACARS]]. Havarované lietadlo vyslalo v priebehu 4 minút pred nárazom na hladinu až 24 automatických chybových hlásení. Avšak vzhľadom na to, že by sa zároveň prenášala aj hlasová komunikácia v kabíne, sa zdvihla vlna odporu kvôli narušeniu súkromia pilotov.{{bez citácie}} Po [[Let Malaysia Airlines 370|strate lietadla spoločnosti Malaysia Airlines]] sa tlak na zavedenie tohto spôsobu záznamu údajov opäť obnovil s poukazom, že súčasné palubné zapisovače v lietadlách sú prekonanou technológiou.<ref>{{cite web|url=http://www.theguardian.com/commentisfree/2014/mar/09/malaysia-airlines-flight-mh370-black-box |title=Malaysia Airlines flight MH370 makes it clear: we need to rethink black boxes &#124; Stephen Trimble &#124; Comment is free |publisher=theguardian.com |date= |accessdate=2014-03-31}}</ref> Alternatívnym návrhom je zabudovať zapisovač ako oddeliteľnú časť, resp. núdzovú bóju. V prípade havárie, najmä potopení vraku, by sa od zvyšku trupu oddelila časť so zapisovačom (a vysielačom) a vyplávala na hladinu. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Tachograf]] * [[Núdzový signál]] * [[Let Air France 447]] * [[Let Malaysia Airlines 370]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://spectrum.ieee.org/aerospace/aviation/beyond-the-black-box Beyond the Black Box: Instead of storing flight data on board, aircraft could easily send the information in real time to the ground] (anglicky) * [http://www.howstuffworks.com/black-box.htm How Black Boxes Work] – popis funkcie letového zapisovaća na HowStuffWorks (anglicky) * [http://www.gizmag.com/go/2130/ David Warren] – vynálezca letového zapisovača (anglicky) [[Kategória:Konštrukcia lietadiel]] [[Kategória:Bezpečnosť dopravy]] [[Kategória:Avionika]] l1fuzr4wd1f4145otaxy2d0p8f09yey Škoda 31Tr SOR 0 513606 8358973 8340771 2026-08-22T20:14:38Z ~2026-45953-17 303501 /* Dejiny */ 8358973 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 31Tr SOR | súbor = Žilinský trolejbus Škoda 31Tr SOR.jpg | popis = Trolejbus v [[Žilina|Žiline]] | typ = 31Tr | výrobca = Škoda Electric<br />SOR Libchavy (karoséria) | prototyp = 2010 | výroba v rokoch = 2010{{--}}2020 | vyrobených kusov = 143 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 750 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 400 mm | pohotovostná hmotnosť = 18 800 kg | výška podlahy = 360 mm/470 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 52 | miest na státie = 114 | motor(y) = Škoda 2ML 3846 K/6 | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V, 750 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = 100 kW }} '''Škoda 31Tr SOR''' je kĺbový nízkopodlažný [[trolejbus]] vyrábaný v spolupráci podnikov [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia) a [[SOR Libchavy]], ktorý dodáva karosérie vychádzajúce z autobusu [[SOR NB 18 City|SOR NB 18]]. == Dejiny == Celkom 13 trolejbusov 31Tr bolo v rokoch 2011{{--}}2013 dodaných do Hradca Králové. DP Hradce Králové objednal v septembri 2010 spoločne s ďalšími 18 vozmi štandardnej dĺžky typu [[Škoda 30Tr SOR]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zakázka na škodovácké trolejbusy do Hradce Králové. 31 vozů v karosérii SOR | url = http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum vydaní = 2010-10-25 | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Busportal.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210923001230/https://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=8129 | dátum archivácie = 2021-09-23 }}</ref> Prvý voz bol v Škode dokončený na konci roka 2010 a 16. decembra toho roku vykonal prvé skúšobné jazdy v Plzni.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr pro Hradec Králové | url = http://www.plzensketrolejbusy.cz/zkousenetrolejbusy/skoda-31-tr-hkralove.php | dátum prístupu = 2011-01-30 | vydavateľ = Plzensketrolejbusy.cz}}</ref> Do Hradca Králové bol prvý trolejbus 31Tr dodaný 8. marca 2011,<ref name="ObnovaHK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Obnova vozového parku trolejbusů | url = http://www.vlaky.net/upload/images/reports/003934/Obnova-vozoveho-parku-trolejbusu.pdf | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> 11 vozov bolo verejnosti slávnostne predstavených na mestskom termináli MHD 4. apríla 2011, do pravidelnej prevádzky na linkách č. 1 a 2 boli nasadené o deň neskôr.<ref name="Zlinsky">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zlinský | meno = Zbyněk | titul = Jedenáctka pohádkových dlouhánů v hradeckém dresu nastupuje | url = http://www.vlaky.net/zeleznice/spravy/3934-Jedenactka-pohadkovych-dlouhanu-v-hradeckem-dresu-nastupuje/ | dátum vydaní = 2011-04-06 | dátum prístupu = 2011-04-10 | vydavateľ = Vlaky.net}}</ref> Zvyšné dva objednané vozy 31Tr boli dodané v prvom polroku 2013. [[Dopravný podnik mesta Prešov]] mal podľa rámcovej zmluvy získať medzi rokmi 2011 a 2014 až 15 trolejbusov Škoda 31Tr SOR. Prvý z nich bol do osobnej prevádzky zaradený 11. októbra 2011, kedy vyšiel na linku č. 38.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Vladimír | titul = Škoda 31 Tr SOR v premávke s cestujúcimi | url = http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum aktualizácie = 2011-10-12 | dátum prístupu = 2012-1-11 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20140113214704/http://imhd.zoznam.sk/po/doc/sk/9609/Skoda-31-Tr-SOR-v-premavke-s-cestujucimi.html | dátum archivácie = 2014-01-13}}</ref> V roku 2016 podpísal Dopravný podnik mesta Prešov zmluvu na dodávku ďalších 10 trolejbusov, tentoraz s klimatizáciou salónu pre cestujúcich, ktoré boli dodané v rokoch 2016 až 2017.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = | titul = Škoda Electric dodá na Slovensko desítky nových trolejbusů získala zakázky pro Žilinu a Prešov | url = https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum vydaní = 2016-11-02 | dátum prístupu = 2016-11-02 | vydavateľ = Skoda.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20210123074437/https://www.skoda.cz/skoda-electric-doda-na-slovensko-desitky-novych-trolejbusu-ziskala-zakazky-pro-zilinu-a-presov/ | dátum archivácie = 2021-01-23 }}</ref> V roku 2020 využil prešovský podnik opciu na obstaranie ďalších šiestich vozov 31Tr.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šindelář | meno = Jan | titul = Škoda Electric dodá do Prešova dalších deset trolejbusů za 130 milionů | url = https://zdopravy.cz/skoda-electric-doda-do-presova-dalsich-deset-trolejbusu-za-130-milionu-42620/ | dátum vydaní = 2020-02-17 | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Zdopravy.cz}}</ref> Desať vozov 31Tr malo byť podľa zmluvy z roku 2012 dodaných [[Dopravný podnik mesta Žiliny|Dopravnému podniku mesta Žiliny]] do štyroch rokov od uzatvorenia zmluvy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | titul = DPMŽ vypísal tender na nové trolejbusy | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum vydaní = 2012-5-27 | dátum prístupu = 2012-9-29 | vydavateľ = Imhd.sk | url archívu = https://web.archive.org/web/20121006020544/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/10826/DPMZ-vypisal-tender-na-nove-trolejbusy.html | dátum archivácie = 2012-10-06}}</ref> Prvých sedem ich bolo uvedených do prevádzky v decembri 2012,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = Majo | autor2 = MrVain | titul = Všetkých 10 nových trolejbusov je už v Žiline | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum vydania = 2012-12-19 | dátum prístupu = 2012-12-23 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | datum archivace = 2013-12-03 | url archívu = https://web.archive.org/web/20131203034904/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/11596/Vsetkych-10-novych-trolejbusov-je-uz-v-Ziline.html | dátum archivácie = 2013-12-03 }}</ref> ôsmy voz bol dodaný o rok neskôr a do prevádzky zaradený 14. januára 2014.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Trolejbusy 30 Tr a 31 Tr z tohtoročnej série prichádzajú | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153253/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12846/Trolejbusy-30-Tr-a-31-Tr-z-tohtorocnej-serie-prichadzaju.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy budú v utorok slávnostne odovzdané do premávky | url = http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum prístupu = 2014-01-13 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | datum archivace = 2014-01-14 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140114153308/http://imhd.zoznam.sk/za/doc/sk/12960/Nove-trolejbusy-budu-v-utorok-slavnostne-odovzdane-do-premavky.html | dátum archivácie = 2014-01-14 }}</ref> Celkom 50 trolejbusov typu Škoda 31Tr SOR zakúpil v rokoch 2014 a 2015 [[Dopravný podnik Bratislava]], pričom niektoré vozidlá disponujú aj klimatizáciou salónu pre cestujúcich.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové nízkopodlažné trolejbusy dodá Škoda Electric | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum vydania = 2013-06-28 | dátum prístupu = 2013-06-28 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | datum archivace = 2013-07-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20130701041752/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/12288/Nove-nizkopodlazne-trolejbusy-doda-Skoda-Electric.html | dátum archivácie = 2013-07-01 }}</ref> Ďalších 20 vozidiel objednal DPB pre rok 2015 na základe opcie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPB využije opciu na nákup nových trolejbusov | url = http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum vydania = 2014-04-29 | dátum prístupu = 2014-05-05 | vydavateľ = Imhd.sk | url archivu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | datum archivace = 2014-05-05 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140505233505/http://imhd.zoznam.sk/ba/doc/sk/13325/DPB-vyuzije-opciu-na-nakup-novych-trolejbusov.html | dátum archivácie = 2014-05-05 }}</ref>. V súčasnosti (2025 - 2026) sú nahradzované novými trolejbusmi od [[Solaris Trollino|Solarisu]] Typ 31Tr zakúpil v počte 30 kusov aj Dopravní podnik města Brna. Vozidlá v celkovej hodnote 395 miliónov korún boli dodané v prvej polovici roka 2015.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda Electric dodá do Brna 30 trolejbusů za 400 milionů | url = http://zpravy.e15.cz/byznys/doprava-a-logistika/skoda-electric-doda-do-brna-30-trolejbusu-za-400-milionu-1112014 | dátum vydania = 2014-08-22 | dátum prístupu = 2014-08-23 | vydavateľ = E15.cz}}</ref> Na jeseň 2015 dodala Škoda tri trolejbusy tohto typu do Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Nové trolejbusy boli zaradené do premávky s cestujúcimi | url = https://imhd.sk/bb/doc/sk/14998/Nove-trolejbusy-boli-zaradene-do-premavky-s-cestujucimi-od-DNES-18-11-2015 | dátum vydania = 2015-11-18 | dátum prístupu = 2015-11-18 | vydavateľ = imhd.sk}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozov ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan=2 | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Brno]] | [[Trolejbusová doprava v Brne|stránka]] | 2015 | 30 | 3618–3647 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Evidence vozů DPMB typ: 31Tr | url = http://www.bmhd.cz/evidence-dpmb/vozp.php?ntyp=31Tr&dopravce=DPMB | dátum prístupu = 2015-06-26 | vydavateľ = Bmhd.cz}}</ref> |- | [[Hradec Králové]] | [[Trolejbusová doprava v Hradci Králové|stránka]] | 2011{{--}}2013 | 13 | 61–73 | &nbsp; | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DP Hradec Králové: vozy 31Tr | url = http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum prístupu = 2015-01-01 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20150101222756/http://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=44&ntyp=31Tr | dátum archivácie = 2015-01-01 }}</ref> |- | rowspan=4 | {{Minivlajka|Slovensko|w}} | [[Banská Bystrica]] | [[Trolejbusová doprava v Banskej Bystrici|stránka]] | 2015 | 3 | 3101–3103 | &nbsp; | <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Škoda 31 Tr SOR | url = https://imhd.sk/bb/popis-typu-vozidla/813/Skoda-31-Tr-SOR | dátum prístupu = 2016-01-03 | vydavateľ = Imhd.sk}}</ref> |- | [[Bratislava]] | [[Trolejbusová doprava v Bratislave|stránka]] | 2014{{--}}2015 | 70 | 6801–6870 | | <ref name=":0" /> |- | [[Prešov]] | [[Trolejbusová doprava v Prešove|stránka]] | 2011{{--}}2020 | 25 | 713–731, 741–746 | | <ref name=":0" /> |- | [[Žilina]] | [[Trolejbusová doprava v Žiline|stránka]] | 2012{{--}}2013 | 8 | 251–257, 265 | &nbsp; | <ref name=":0" /> |} == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|cs|Škoda 31Tr SOR|18750415}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy SOR}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|31Tr]] [[Kategória:Trolejbusy SOR]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] 02z9ikyq0y7whm1uld1h2smw1g5di7i Slovenská literárna fantastika 0 514778 8358887 8077322 2026-08-22T13:49:50Z Bakjb 236375 wl 8358887 wikitext text/x-wiki '''Slovenská literárna fantastika''' je súhrn literárnych diel (zbierka [[poviedka|poviedok]], [[román]], teoretická práca) slovenských autorov v žánre [[vedecká fantastika|sci-fi]], [[fantasy]] a [[horor]], ktoré vyšli v knižnej alebo v elektronickej podobe vo forme knihy či [[elektronická kniha|e-knihy]]. Je súčasťou [[Slovenská literatúra|slovenskej literatúry]]. == Autori slovenskej literárnej fantastiky == === Počiatky v poézii === * [[Ján Botto]]: ''Svetský víťaz'' (1846), ''Poklad Tatier'' (1847), ''Báj Maginhradu'', ''Báj Turca'', ''Lucijný stolček'' (1850), ''Žltá ľalia'' (1849), ''Krížne cesty'' (1858), ''Smrť Jánošíkova'' (1862) – básne a balady === Počiatky v próze === * [[Gustáv Reuss]]: ''[[Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava]]'' (1856) – prvé prozaické dielo románového rozsahu * [[Jonáš Záborský]]: ''[[Faustiáda]]'' (vyšla v r. [[1864]] v časopise Černokňažník) – satirická [[groteska]], prvé knižné vydanie v roku [[1934]] pod názvom ''[[Dobrodružstvo v Kocúrkove]]'' * [[Anton Emanuel Timko]] * [[Ivan Krasko]] – ''[[List mŕtvemu]]'' (1911) – prvá fantastická poviedka s tajomstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Literárne informačné centrum - Ivan Krasko |url=http://www.litcentrum.sk/en/clanky/poetry-ivan-krasko |dátum prístupu=2014-05-01 |url archívu=https://web.archive.org/web/20140502032948/http://www.litcentrum.sk/en/clanky/poetry-ivan-krasko |dátum archivácie=2014-05-02 }}</ref> === 1918 – 1948 === * [[Václav Chlumecký]], alias: Enšpenger (1861{{--}}1944): novela ''Janko Kosák v nebi'' (1914) a román ''[[Profesor Šiltao, cestovateľ všehomírom]]'' ([[1923]]) – prvá slovenská [[utópia]]. * [[Jozef Dohnány]]: ''[[Aké bude Slovensko o sto rokov?]]'' ([[1920]]) ==== Dobrodružno-fantastická próza ==== * [[Peter Suchanský]] (1897{{--}}1979): ''[[Záhadné lietadlo]]'' (1931), ''[[Záhadná krajina]]'' (1928), ''[[Zlaté mesto v pralesoch]]'' (1934) * [[Samuel Dežo Turčan]], [[Alexander Vaško]], [[Ján Makovník Tónin]], [[Ján Kresánek-Ladčan]]<ref>[http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jan-kresanek-ladcan Literárne informačné centrum - Ján Kresánek-Ladčan]</ref> ==== Zneužívanie techniky, vynálezy ==== * [[Ján Hoffman Bukovinka]]: ''[[Sprisahanci mieru]]'' (1947), ''[[Oceľový lúč]]'' ([[1947]]) * [[Samuel Tokeš]]: ''[[Základňa v oblakoch]]'' (1948), ''[[Dobyvatelia Mesiaca]]'' ([[1948]]) * [[Ján Poničan (prozaik)|Ján Poničan]], [[Všetkostroj]] - utopistická divadelná hra ([[1932]]) * [[Dušan Kužel]], [[Útek z neba]], [[1969]] === 1950 – 1968 === * [[Rudo Moric]] – [[Imrich Vaňo]]: ''[[Prípad tubercilín]]'' ([[1957]]) * [[Ján Bajla]]: ''[[Luna 2 neodpovedá]]'' (1958), ''[[Tajomstvo asteroidov]]'' (1963), ''[[Projekt Omega]]'' ([[1963]]) * [[Ivan Čajda]]: ''[[Letíme vesmírom]]'' ([[1959]]) * [[Jozef Tallo]]: ''[[Zelená planéta Zem]]'' ([[1960]]), ''[[Vlasy Bereniky]]'' ([[1961]]) * [[Dominik Tatarka]]: ''[[Démon súhlasu]]'' (1963) – [[Alegória|alegoricko]]-[[Absurdita|absurdná]] próza * [[Katarína Lazarová]], [[Hana Zelinová]], [[Jozef Kot]], [[Dušan Kužel]], [[Rudolf Sloboda]], [[Peter Jaroš]] === 1969 – 1989 === [[Ivan Izakovič]], [[Ján Lenčo]], [[Ján Fekete]], [[Jozef Viktor Schwartz]], [[Anton Hykisch]], [[Peter Valo]], [[Rudolf Fábry]], [[A.S. Kalma]], [[Štefan Paulov]], [[Alfonz Bednár]], [[Alta Vášová]], Antológia: ''[[Správy z neznámych svetov]]'' ([[1988]]) ==== Detská fantastika ==== * [[Jozef Žarnay]]: ''[[Tajomstvo Dračej steny]]'' ([[1973]], 2024), ''[[Prekliata planéta]]'' ([[1977]], [[1980]], [[1998]]), ''[[Kolumbovia zo základne Ganymedes]]'' ([[1983]]), ''[[Časolet]]'' ([[1991]]) * [[Jozef Repko]], [[Alta Vášová]], [[Ján Fekete]], [[Peter Glocko]], [[Juraj Takáč]] === 1990 – 2000 === [[Gustáv Murín]], [[Pavol Vilikovský]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Dušan Mitana]], [[Ondrej Krug]], [[Štefan Konkol]], [[Alexandra Pavelková]], [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]], [[Michal Krompašský]], [[Viliam Klimáček]], [[Igor Otčenáš]], [[V. R. Gogár]], [[Peter Šulej]], [[Michal Hvorecký]], [[Štefan Huslica]], [[Alexandra Pavelková]], [[Jozef Girovský]], [[Juraj Toman (spisovateľ)|Juraj Toman]], [[Peter Wittgrúber]], [[Ľubomár Motyčka]], [[Sven Grossman]] === 2001 – 2010 === [[Peter Šulej]], [[Michal Hvorecký]], [[Alexandra Pavelková|Alexandra Pavelková,]] [[Anton Stiffel]], [[Jozef Girovský]], [[Dušan Fabian|Dušan D. Fabian]], [[Michal Jedinák]], [[Sven Grosman]], [[Štefan Konkol]], [[Štefan Huslica]], [[Miroslav Bórik]], [[Igor a Muška Molitorovci]], [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]], [[Miloš Ferko]], [[Márius Kopcsay]], [[Ondrej Trepáč]] === Po roku 2010 === [[Alexandra Pavelková]][[Marja Holecyová|,]] [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]], [[Marja Holecyová]], [[Lucia Droppová]], [[Dušan Fabian|Dušan D. Fabian]], [[Mark E. Pocha]], [[Katarína Soyka]], [[Jana Plauchová]], [[Lenona Štiblaríková]], [[Sofia Vitalle]], [[Viktoria Laurent-Skrabalova|Viktória Laurent-Škrabalová]], [[Viliam Klimáček]], [[Blanka Gondová]], [[Lívia Hlavačková]], [[Zuzana Droppová]], [[Ivan Kučera]], [[Peter Jelínek]] ==== Hrdinská fantastika ==== [[Juraj Červenák (autor fantasy literatúry)|Juraj Červenák]], [[Henrich H. Hujbert]], [[Alexandra Pavelková]], [[Štefan Konkol]] ==== Romantická fantastika ==== [[Miroslava Varáčková]], [[Nata Sabová]], [[Ivana Ondriová]], [[Michaela Ella Hayduková]], [[Enja Rúčková]], [[Vita Jamborová]], Katarína Soyka === Odborné práce o fantastike a dejinách slovenskej fantastiky === ==== [[Ondrej Herec]] ==== V časopise ''[[Dotyky (časopis)|Dotyky]]'' uverejnil v rokoch [[2003]]{{--}}[[2008]] takmer dvadsať štúdií a [[esej]]í o svetovej literárnej, filmovej a televíznej fantastike. Seriál o deviatich fantastických netvoroch ''od Frankensteina po Terminátora'' ucelene charakterizuje netvorov a ich postavenie v modernej fantastike. Jeho trojdielna štúdia o fenoméne ''[[Star Trek]]'' a tiež trojdielna štúdia o seriáli ''[[Spisy X]]'' sú prvými svojho druhu na Slovensku i v Česku. Pozornosť vzbudili i jeho ďalšie eseje. V tomto období [[Ondrej Herec]] potvrdil svoje postavenie zakladateľa teórie modernej fantastiky na Slovensku. Okrem vlastných priekopníckych publikácií otvoril priestor aj ďalším autorom, najmä [[Miloš Ferko|Milošovi Ferkovi]]. ==== Samostatné odborné publikácie ==== * Ondrej Herec – ''Fantastika a realizmus'' (1999), ''Cyberpunk – vstupenka do tretieho tisícročia'' (2001) * Ondrej Herec (iniciátor, editor a hlavný autor), Miloš Ferko – ''Slovenská fantastika do roku [[2000]]'' (2001) * [[Miloš Ferko]] – ''Dejiny slovenskej literárnej fantastiky'' (2007) * [[Ondrej Herec]] – ''Z teórie modernej fantastiky'' (2008), ''Dobre organizovaný netvor'' (2010) '''[[Alexandra Pavelková]]''' Odbornú reflexiu písala pre časopis Pevnost, [[Fantázia]], pre [[denník SME]]. Jej esej Fantastické ženy na Slovensku<ref>[https://www.fandom.sk/clanok/esej-fantasticke-zeny-na-slovensku-1-cast Fandom.sk/Fantastické ženy na Slovensku]</ref> vyšla v antológii ''Žena se sovou'' a v rozšírenej podobe je dostupná na stránke internetového denníka Fandom.sk. Pre začínajúcich autorov napísala štvordielnu sériu návodov pod názvom Spisovateľská alchýmia<ref>[https://www.fandom.sk/clanok/spisovatelska-alchymia-1-cast-desat-chyb-ktore-otrasu-karierou-nadejneho-spisovatela fandom.sk/Spisovateľská alchýmia]</ref>, ktorá vyšla v slovenčine aj češtine v rôznych časopisoch a je dostupná na internetovom denníku Fandom.sk. == Literárne súťaže == ;Cena Gustáva Reussa (1991{{--}}2002) Organizoval ju ''Slovenský syndikát autorov fantastiky'' (SSAF 1991{{--}}2004). Prvá a najprestížnejšia súťaž pôvodnej slovenskej fantastiky, v porote sa striedali významné osobnosti slovenského kultúrneho života ako [[Anton Baláž]], [[Andrej Ferko (slovenský spisovateľ)|Andrej Ferko]], [[Kornel Földvári]], [[Michal Hvorecký]], [[Peter Jaroš]], [[Viliam Marčok]], [[Dušan Mitana]] a iní. Predsedom poroty bol [[Ondrej Herec]]. Vytvorila publikačnú základňu autorov fantastiky na Slovensku. Poviedky víťazov a finalistov súťaže boli uverejňované v zborníkoch ''Krutohlav'', ktoré zostavoval Ondrej Herec. SSAF vytvoril priestor pre nastupujúcu generáciu mladých autorov (Eliáš, Fabián, M. Ferko, Girovský, Huslica, Hvorecký, Weber, Pavelková a iní) a položil základy nasledujúcich súťaží a cien fantastiky na Slovensku. ;Cena Fantázie'' (2003, od roku [[2005]] ako CeFa, od roku [[2013]] známa ako Martinus Cena Fantázie – MCF) Finálové poviedky boli spočiatku uverejňované v časopise ''[[Fantázia (časopis)|Fantázia]]''. V roku [[2005]] boli finálové texty vydané v malom zošitovom/fanzinovom formáte a od roku [[2006]] vychádzajú v samostatných zborníkoch Fantázia. Pridruženými cenami súťaže sú: ''Cena Béla'' (od 2009), ''Cena spoločnosti Intel pre najlepšiu sci-fi poviedku'' (od 2011), ''Cena OZ Fantázia pre najlepšiu fantasy'' a ''Cena poroty'' (obe od 2012). Od roku [[2011]] vychádzajú aj ''e-zborníky Fantázia'' s ďalšími poviedkami z tejto súťaže. ;Poviedka Istroconu Súťaž poviedok na určitú konkrétnu tému, organizuje sa v rámci festivalu [[Istrocon]]. ;Poviedka SlavConu Poviedková súťaž organizovaná pod záštitou festivalu [[SlavCon]]. ;Ohnivé pero Súťaž mikropoviedok, dvakrát ročne prebieha na stránkach internetového denníka [https://www.fandom.sk/ Fandom.sk]. ;Dumky podvečerné Vyhlasuje ju internetový portál pre začínajúcich autorov Storywriters inc., súťaží sa vo viacerých kategóriách v poézii aj v próze. == Časopisy == * ''SF 01, SF 02'' – prvý slovenský magazín fantastiky (1989{{--}}1990) * ''Meč a mágia'' – (1993{{--}}1995), [[fanzin]] pre hráčov hier na hrdinov (vyšlo 11 čísel) * ''Fanzín'' (FANtastický magaZÍN) – (1996{{--}}1997) – časopis priaznivcov sci-fi, fantasy, hororu a hier na hrdinov (vyšli 3 čísla), vydavateľom bol PhDr. [[Milan Aľakša]]. * ''Istrozin'' – fanzin bratislavských scifistov od začiatku 90. rokov. V elektronickej forme od roku [[2006]] do roku [[2011]]. Zorganizoval niekoľko kôl súťaže „Poviedka za tisícku“ * ''Fantázia'' – (1997{{--}}2012), časopis o popkultúre. Okrem literárnej fantastiky sa venoval televíznym seriálom, filmu, komiksom, hudbe, hrám, rôznym fenoménom popkultúry a životnému štýlu fanúšikov. * ''Jupiter'' – elektronický časopis venovaný SF,F a H, vznikol v roku [[2011]] * ''Kobka'' – elektronický časopis venovaný hororu, vznikol v roku [[2012]] == Žánrové vydavateľstvá == * ''Vydavateľstvo „PhDr. Milan Aľakša“'' – založené v roku [[1997]] – vydalo časopis Fantázia (0. a 1. číslo), od roku [[1998]] (č. 2) až do konca Fantázie ako vydavateľstvo: „Mgr. Ivan Aľakša – Fantázia“ – vydávalo aj zborníky a e-knihy od 2006 do 2011, od roku [[2012]] je to vydavateľstvo Fantázia media s.r.o. * ''Fantázia media, s. r. o.'' – vydáva zborníky Fantázia, v ktorých sú uverejnené víťazné poviedky súťaže Cena Fantázie. *''Rogerbooks'' – založené v roku [[2013]], vydáva časopis Jupiter. *[http://artisomnis.sk/ Artis Omnis] - vydavateľstvo fantastických kníh, funguje od roku 2005, v súčasnosti sa orientuje na vydávanie slovenských autorov. *''[[Vydavateľstvo Hydra]]'' – založené v roku [[2012]] == Fandom == [[Fandom]] je voľné združenie ľudí, ktorí sa denne či príležitostne zaoberajú fantastikou, a zároveň sa stretávajú s ľuďmi podobných záujmov.<ref>[http://www.fandom.sk/clanok/fandom Čo je to fandom?]</ref> == Cony == Festivaly fantázie, na ktorých sa stretávajú fanúšikovia sci-fi, fantasy a hororu – čitatelia, autori, vydavatelia, ilustrátori, hráči a milovníci tohto žánru. * [[Istrocon]] * [[SlavCon]] * Pegascon <ref>[http://frenky.sk/clanok/838/pegascon_2013_-_comeback_po_rokoch.html Pegascon 2013 - comeback po rokoch]</ref> * Vartacon * Kozmodróm<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | titul = | url = http://kozmodrom.scifi-guide.net/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | vydavateľ = | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20140419011413/http://kozmodrom.scifi-guide.net/ | dátum archivácie = 2014-04-19 }}</ref> == Pozri aj == * [[Vedecká fantastika]] * [[Slovenská literatúra]] * [[Zoznam slovenských prozaikov]] == Referencie == {{Referencie}} == Zdroje a externé odkazy == * [http://www.casopisxb1.cz/aktuality/slovenska-fantastika-roku-2013/ Slovenská fantastika roku 2013, Časopis XB-1] * [http://www.fandom.sk www.fandom.sk] * [http://www.scifi.sk www.scifi.sk] * [http://www.fantasy-svet.net www.fantasy-svet.net] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140502032151/http://www.fantasy-svet.net/ |date=2014-05-02 }} [[Kategória:Literatúra v slovenskom jazyku]] [[Kategória:Science fiction]] [[Kategória:Fantasy]] flt97nvfko83n8q4pz8jt50sequq6r4 FA Community Shield 0 524794 8359038 8357770 2026-08-23T07:37:54Z Feriontly17x17x7 228747 číselné údaje v tisíckach s medzerou namiesto čiarky 8359038 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" ! style="font-size: 16px;" |FA Community Shield[[Súbor:FA Community Shield.JPG|stred|bezrámu|177x177bod]] |- align="center" |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Založený''' |- | style="font-size: 12px;" |1908 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Krajina''' |- | style="font-size: 12px;" |Anglicko (FA) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" |2 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Súčasný víťaz (2026)''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Arsenal FC|Arsenal]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Finále 2026''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Arsenal FC|Arsenal]] – [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Manchester United FC|Manchester United]] (21 víťazstiev) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Webová stránka''' |- | style="font-size: 12px;" |[https://www.thefa.com/competitions/the-fa-community-shield www.thefa.com] |} '''Anglický superpohár''' známy ako '''FA Community Shield''' je každoročný zápas konajúci sa už od roku [[1908]]/[[1909]] medzi víťazom anglickej [[FA Premier League|Premier League]] a [[Pohár FA|FA Cupu]] na štadióne [[Wembley Stadium|Wembley]]. Pokiaľ víťaz [[FA Premier League]] vyhral aj [[Pohár FA|FA Cup]], jeho súperom sa automatický stáva klub, ktorý sa v Premier League umiestnil na druhom mieste. Príjmy z lístkov a predaja zápasového programu je distribuovaný do 124 klubov, ktoré súťažili v prvom kole v [[Pohár FA|FA Cupe]], za účelom ďalšieho rozdelenia pre charitatívne organizácie a projekty. Aktuálnym držiteľom Community Shield je [[Arsenal FC|Arsenal]] ktorý porazil [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ku|3|0}}. == História == Community Shield sa vyvinul zo [[Sheriff of London Charity Shield]], ktorý bol predstavený v roku 1898 ako pohár profesionálov vs. amatérov. Charitatívny štít futbalovej asociácie, ako bol v tom čase známy, bol navrhnutý tak, aby nahradil charitatívny štít Sheriff of London po tom, čo sa popredné amatérske kluby rozišli s FA.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The FA Community Shield history|url=http://www.thefa.com/competitions/the-fa-community-shield/more/history|vydavateľ=www.thefa.com|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=en|meno=The Football|priezvisko=Association}}</ref> Formát súťaže sa v priebehu rokov menil: v roku 1913 sa o Shield bojovalo medzi amatérskymi a profesionálnymi XI, zatiaľ čo v roku 1921 sa o Shield po prvýkrát súťažili medzi víťazmi futbalovej ligy a FA Cupu. Formát sa v 20. rokoch naďalej menil, zvyčajne podľa vzoru Amatéri verzus profesionáli, vrátane jedného roka (1927), kde profesionálov reprezentovali držitelia FA Cupu Cardiff City a Amatéri Corinthians, čo odrážalo formát predchodcu trofeje Sheriff of London. V roku 1930 sa zápas vrátil k súťaži víťazov futbalovej ligy a FA Cupu a až na pár výnimiek tento formát zostal až do súčasnosti.V roku 1974 vtedajší sekretár FA, Ted Croker, vytvoril súčasný formát so zápasom, ktorý sa hrá na štadióne Wembley a proti ktorému budú bojovať úradujúci držitelia Ligy a FA Cupu.<ref name=":0" />V rokoch 1949 až 1991 bol štít zdieľaný 11 krát po tom, čo sa zápasy skončili remízou.<ref name=":0" /> S vytvorením novej najvyššej ligy, FA Premier League, sa Shield stal ukážkovým zápasom medzi víťazmi Premier League a FA Cupu od súťaže v roku 1993. V roku 2002 komisia pre charitu zistila, že Futbalová asociácia nesplnila svoje zákonné povinnosti podľa zákona o charite tým, že nešpecifikovala, aké peniaze z predaja vstupeniek išli na charitu, a oneskorila platby nominovaným charitatívnym organizáciám. V dôsledku toho bola súťaž premenovaná na Community Shield. [[Arsenal FC|Arsenal]] bol prvým víťazom premenovaného Community Shield s víťazstvom 1:0 nad [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. V roku 2016 oficiálny klenotník FA Thomas Lyte zreštauroval a prestaval pôvodný charitatívny štít Futbalovej asociácie z roku 1908 pri príležitosti 50. rokov odkedy Anglicko porazilo Západné Nemecko na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1966]].Trofej bola predaná v aukcii, čím sa pre Bobby Moore Fund for Cancer Research UK vyzbieralo 40 000 libier. Fond Bobby Moore sa stal charitatívnym partnerom FA v júli 2016. Aukcia sa konala v The Royal Garden Hotel v Kensingtone, kde anglický tím oslavoval víťazstvo v roku 1966.[[Súbor:2009 FA Community Shield - Chelsea Celebrate.JPG|náhľad|Chelsea oslavuje víťazstvo v Community Shield po penaltovom rozstrele nad Manchestrom United (2009)]] == Pravidlá == Pravidlá Community Shield sú vo všeobecnosti rovnaké ako pravidlá Premier League, s tímom 11 začínajúcich hráčov a 7 náhradníkov. Avšak na rozdiel od väčšiny iných súťaží, kde je povolených päť striedaní, tímy v Community Shield majú povolených až šesť striedaní. Ak je skóre po 90 minútach vyrovnané, tímy nehrajú predĺženie ale nasleduje priamo penaltový rozstrel. Ak tím vyhrá Premier League aj FA Cup hrá o Community Shield klub, ktorý skončil v lige na druhom mieste. == Status == Community Shield slúžiaci ako anglický superpohár medzi víťazmi Premier League z predchádzajúcej sezóny a víťazmi FA Cupu, je považovaný za „otvárač opony“ a je prvým súťažným zápasom každej najvyššej anglickej futbalovej sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United England's 12th biggest club, according to Sky Sports study {{!}} Football News {{!}} Sky Sports|url=http://www.skysports.com/football/news/11715/10676765/leeds-united-englands-13th-biggest-club-according-to-sky-sports-study|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-28|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20180228210113/http://www.skysports.com/football/news/11715/10676765/leeds-united-englands-13th-biggest-club-according-to-sky-sports-study|dátum archivácie=2018-02-28}}</ref> Zúčastnené tímy k nemu však pristupovali s rôznou mierou závažnosti, pričom niektoré ho prirovnávali ku priateľskému zápasu vo svojom predsezónnom programe a ako príležitosť dať zápasový tréning okrajovým členom svojich tímov alebo tým, ktorí sa vracajú po zranení. Znalec [[BBC News|BBC]] Sport Mark Lawrenson a spisovateľ [[The Guardian]] Tom Bryant opísali zápas ako „vychvaľovaný priateľák“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC SPORT {{!}} Football {{!}} Lawro's Community Shield verdict|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/6932349.stm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-08-02|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20170802140757/http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/6932349.stm|dátum archivácie=2017-08-02}}</ref> Pred FA Community Shield v roku 2008 zhrnul manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]] svoj názor na súťaž: „Community Shield je prestížny zápas, no použil som v ňom hráčov, ktorí neboli úplne fit...Zápas používame to ako barometer pre kondíciu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Canadian Press: Relaxed Manchester United to take on Portsmouth at Wembley|url=http://canadianpress.google.com/article/ALeqM5jPX7BZK3glaCaTldgAxzq9AoaDfw|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-08-13|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080813113120/http://canadianpress.google.com/article/ALeqM5jPX7BZK3glaCaTldgAxzq9AoaDfw|dátum archivácie=2008-08-13}}</ref> Iné kluby však naďalej uznávajú štatút zápasu ako prvého oficiálneho zápasu a trofeje domácej sezóny. Pred FA Community Shield v roku 2016 proti Manchestru United manažér [[Leicester City FC|Leicestru City]] Claudio Ranieri na otázku či považuje Community Shield za priateľský zápas odpovedal: "Kedy je Community Shield priateľský zápas? Samozrejme, že budeme hrať na maximum a [[Manchester United FC|Manchester United]] bude taktiež hrať na maximum. Tieto dva tímy chcú vyhrať." <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Community Shield not a friendly - Ranieri|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37483002/community-shield-not-friendly-game-leicester-claudio-ranieri|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-08-05|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=en}}</ref>Nasledujúci rok manažér [[Chelsea FC|Chelsea]] [[Antonio Conte]] potvrdil význam pohára vyhlásením „Nie je to priateľský zápas. Je to oficiálny zápas a je tu trofej, takže to pre nás musí byť dôležité.“ Podobne v roku 2018 manažér [[Manchester City FC|Manchestru City]] [[Josep Guardiola|Pep Guardiola]] označil zápas svojho tímu proti Chelsea za „prvé finále“ sezóny. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pep Guardiola says Man City's World Cup players cut short holidays to prepare for new season|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2018/07/27/pep-guardiola-says-man-citys-world-cup-players-cut-short-holidays/|periodikum=The Telegraph|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2023-06-05|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Steve|priezvisko=Brenner}}</ref> == Zaujímavosti == * Najúspešnejšími tímami v súťaži sú [[Manchester United FC|Manchester United]] (17 úplných víťazstiev, 4 zdieľané), [[Arsenal FC|Arsenal]] (15 úplných víťazstiev, 1 zdieľané), [[Liverpool FC|Liverpool]] (11 úplných víťazstiev, 5 zdieľaných) a [[Everton FC|Everton]] (8 úplných víťazstiev, 1 zdieľané). * Najviac gólov padlo v zápase medzi [[Manchester United FC|Manchestrom United]] proti [[Swindon Town]] v roku 1911. Zápas sa skončil 8:4. * [[Everton FC|Everton]] drží rekord v počte víťazstiev za sebou (4) v rokoch 1984 až 1987; o „víťazstvo“ v roku 1986 sa však delilo s [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. * Manchester United drží rekord v počte prehier za sebou (4) v rokoch 1998 až 2001. * Počas tohto obdobia držal Manchester United aj rekord v počte po sebe odohratých zápasov (6) v rokoch 1996 až 2001. * Brankár [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] Pat Jennings skóroval proti [[Manchester United FC|Manchestru United]] z vlastného pokutového územia v roku 1967 v Charity Shield. * [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton and Hove Albion]] sú jediným klubom, ktorý vyhral iba Shield (v roku 1910), nikdy nie FA Cup alebo Ligu. Počas piatich rokov, keď o Charity Shield bojovali víťazi futbalovej ligy a južnej ligy v rokoch 1908 až 1912, to bola jediná príležitosť, v ktorej zvíťazili šampióni južnej ligy. == Štadióny == [[Súbor:The Posh at Wembley - Fans on Wembley Way - geograph.org.uk - 3912281.jpg|náhľad|Štadión Wembley, kde sa už tradične hrá zápas Community Shield]] Od roku 1974 sa Community Shield hrá na stálom štadióne: * Starý Wembley Štadión: '''1974–2000''' * Millennium Štadión: '''2001–2006''' * Nový [[Wembley Stadium|Wembley Štadión]] : '''2007–2011, 2013–2025''' Zápasy sa pôvodne hral na rôznych neutrálnych ihriskách alebo na domácom ihrisku jedného zo súťažiacich tímov. Celkovo sa Community Shield hral na osemnástich štadiónoch okrem spomínaných troch stálych. Prvým štadiónom, kde sa tento zápas konal, bol [[Stamford Bridge]] v roku 1908 a posledným ihriskom, ktoré hostil zápas, bol [[King Power Stadium]] v roku 2022, čo bolo spôsobené tým, že [[Wembley Stadium|Wembley]] usporiadalo finále UEFA EURO Ženy 2022 v nasledujúci deň. '''Prehľad štadiónov, ktoré hostili Community Shield viackrát''' {| class="wikitable" !Štadión !Počet zápasov !Roky |- |[[Stamford Bridge]], Londýn |10 |1908, 1909, 1910, 1911, 1923, 1927, 1930, 1950, 1955, 1970 |- |''[[Highbury]], Londýn'' |7 |1924, 1934, 1935, 1938, 1948, 1949, 1953 |- |''[[White Hart Lane|White Hart Lane]], Londýn'' |6 |1912, 1920, 1921, 1925, 1951, 1961 |- |[[Old Trafford]], Manchester |6 |1922, 1928, 1952, 1957, 1965, 1967 |- |''[[Maine Road]], Manchester'' |5 |1926, 1937, 1956, 1968, 1973 |- |[[Villa Park]], Birmingham |3 |1931, 1972, 2012 |- |[[Goodison Park]], Liverpool |3 |1933, 1963, 1966 |- |''[[The Den|The Den]], Londýn'' |2 |1913, 1929 |- |[[Molineux Stadium|Molineux]], Wolverhampton |2 |1954, 1959 |- |[[Filbert Street|''Filbert Street'']] / [[King Power Stadium]], Leicester |2 |1971 (FS), 2022 (KP) |} Okrem toho 7 štadiónov hostilo Community Shield iba jeden krát: * [[St James' Park]] v roku 1932 * [[Roker Park]] v roku 1936 * [[Burnden Park]] v roku1958 * [[Turf Moor]] v roku 1960 * [[Portman Road]] v roku 1962 * [[Anfield]] v roku 1964 * [[Elland Road]] v roku 1969. == Historická tabuľka == {| class="wikitable" |- ! Tím ! Výhry <br> (priame víťazstvá /zdieľané tituly) ! Roky (* titul je zdieľaný) |- | [[Manchester United FC|Manchester United]] |21 (17/4) |1908, 1911, 1952, 1956, 1957, 1965*, 1967*, 1977*, 1983, 1990*, 1993, 1994, 1996, 1997, 2003, 2007, 2008, 2010, 2011, 2013, 2016 |- | [[Arsenal FC|Arsenal]] |18 (17/1) |1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991*, 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017, 2020, 2023, 2026 |- | [[Liverpool FC|Liverpool]] |16 (11/5) |1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006, 2022 |- | [[Everton FC|Everton]] |9 (8/1) |1928, 1932, 1963, 1970, 1984, 1985, 1986*, 1987, 1995 |- | [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |7 (4/3) |1921, 1951, 1961, 1962, 1967*, 1981*, 1991* |- | [[Manchester City FC|Manchester City]] |7 |1937, 1968, 1972, 2012, 2018, 2019, 2024 |- | [[Chelsea FC|Chelsea]] |4 |1955, 2000, 2005, 2009 |- | [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |4 (1/3) |1949*, 1954*, 1959, 1960* |- | [[Leicester City FC|Leicester City]] |2 |1971, 2021 |- | [[Leeds United AFC|Leeds United] ||2 |1969, 1992 |- | [[Burnley FC|Burnley]] |2 (1/1) |1960*, 1973 |- | [[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |2 (1/1) |1920, 1954* |- | [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |1 |1912 |- | [[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]] |1 |1958 |- | [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |1 |1910 |- | [[Cardiff City FC|Cardiff City]] |1 |1927 |- | [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |1 |2025 |- | [[Derby County FC|Derby County]] |1 |1975 |- | [[Huddersfield Town FC|Huddersfield Town]] |1 |1922 |- | [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |1 |1909 |- | [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |1 |1978 |- | [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |1 |1935 |- | [[Sunderland AFC|Sunderland]] |1 |1936 |- | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |1 (0/1) |1981* |- | [[Portsmouth FC|Portsmouth]] |1 (0/1) |1949* |- | [[West Ham United FC|West Ham United]] |1 (0/1) |1964* |} == Zoznam zápasov == {| class="wikitable sortable" |+ !Rok !Víťaz !Skóre !Vicemajster !Štadión !Diváci |- ! rowspan="2" |1908 | rowspan="2" |[[Manchester United FC|Manchester United]] |{{ku|1|1}} | rowspan="2" |[[Queens Park Rangers]] | rowspan="2" |[[Stamford Bridge]] |6 000 |- |{{ku|4|0}} (r) |50 000 |- !1909 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |{{ku|2|0}} |[[Northampton Town]] |[[Stamford Bridge]] |7 000 |- !1910 |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton and Hove Albion]] |{{ku|2|0}} |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Stamford Bridge]] |13 000 |- !1911 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |8:4 |[[Swindon Town]] |[[Stamford Bridge]] |10 000 |- !1912 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |2:1 |[[Queens Park Rangers]] |[[White Hart Lane]] |7 100 |- !1913 |Anglickí profesionáli XI |7:2 |Anglickí amatéri XI |[[The Den (original)]] |15 000 |- !1920 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |2:0 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |[[White Hart Lane]] |38 168 |- !1921 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2:0 |[[Burnley FC|Burnley]] |[[White Hart Lane]] |18 000 |- !1922 |[[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Old Trafford]] |20 000 |- !1923 |Anglickí profesionáli XI |2:0 |Anglickí amatéri XI |[[Stamford Bridge]] |11 000 |- !1924 |Anglickí profesionáli XI |3:1 |Anglickí amatéri XI |[[Highbury Stadium]] |10 000 |- !1925 |Anglickí amatéri XI |6:1 |Anglickí profesionáli XI |[[White Hart Lane]] |5 000 |- !1926 |Anglickí amatéri XI |6:3 |Anglickí profesionáli XI |[[Maine Road]] |1 500 |- !1927 |[[Cardiff City FC|Cardiff City]] |2:1 |[[Corinthian FC|Corinthian]] |[[Stamford Bridge]] |16 500 |- !1928 |[[Everton FC|Everton]] |2:1 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Old Trafford]] |4 000 |- !1929 |Anglickí profesionáli XI |3:0 |Anglickí amatéri XI |[[The Den (original)]] |6 000 |- !1930 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |[[Stamford Bridge]] |18 000 |- !1931 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |[[Villa Park]] |21 276 |- !1932 |[[Everton FC|Everton]] |5:3 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[St James' Park]] |10 000 |- !1933 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Everton FC|Everton]] |[[Goodison Park]] |20 000 |- !1934 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |4–0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Highbury Stadium]] |10 888 |- !1935 |[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |1:0 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Highbury Stadium]] |15 000 |- !1936 |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |2:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Roker Park]] |15 000 |- !1937 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:0 |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |[[Maine Road]] |14 000 |- !1938 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Preston North End FC|Preston North End]] |[[Highbury Stadium]] |7 233 |- !1948 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |4:3 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Highbury Stadium]] |31 000 |- !1949 |[[Portsmouth FC|Portsmouth]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |1:1* |— |[[Highbury Stadium]] |35 140 |- !1950 |England World Cup XI |4:2 |FA Canadian Touring Team |[[Stamford Bridge]] |38 468 |- !1951 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2:1 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[White Hart Lane]] |27 760 |- !1952 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:2 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Old Trafford]] |11 381 |- !1953 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:1 |[[Blackpool FC|Blackpool]] |[[Highbury Stadium]] |39 853 |- !1954 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |4:4* |— |[[Molineux Stadium]] |45 035 |- !1955 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |3:0 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Stamford Bridge]] |12 802 |- !1956 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Maine Road]] |30 495 |- !1957 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:0 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Old Trafford]] |27 923 |- !1958 |[[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]] |4:1 |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |[[Burnden Park]] |36 029 |- !1959 |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |3:1 |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |[[Molineux Stadium]] |32 329 |- !1960 |[[Burnley FC|Burnley]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |2:2* |— |[[Turf Moor]] |19 873 |- !1961 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |3:2 |FA Select XI<sup>‡</sup> |[[White Hart Lane]] |36 593 |- !1962 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |5:1 |[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |[[Portman Road]] |20 067 |- !1963 |[[Everton FC|Everton]] |4:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Goodison Park]] |54 844 |- !1964 |[[Liverpool FC|Liverpool]] [[West Ham United FC|West Ham United]] |2:2* |— |[[Anfield]] |38 858 |- !1965 |[[Liverpool FC|Liverpool]] [[Manchester United FC|Manchester United]] |2:2* |— |[[Old Trafford]] |48 502 |- !1966 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Everton FC|Everton]] |[[Goodison Park]] |63 329 |- !1967 |[[Manchester United FC|Manchester United]] [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |3:3* |— |[[Old Trafford]] |54 106 |- !1968 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |6:1 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |[[Maine Road]] |35 510 |- !1969 |[[Leeds United FC|Leeds United]] |2:1 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Elland Road]] |39 835 |- !1970 |[[Everton FC|Everton]] |2:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Stamford Bridge]] |43 547 |- !1971 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Filbert Street]] |25 104 |- !1972 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |1:0 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Villa Park]] |34 859 |- !1973 |[[Burnley FC|Burnley]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Maine Road]] |23 988 |- !1974 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 pp |[[Leeds United FC|Leeds United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |67 000 |- !1975 |[[Derby County FC|Derby County]] |2:0 |[[West Ham United FC|West Ham United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |59 000 |- !1976 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Southampton FC|Southampton]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |76 500 |- !1977 |[[Liverpool FC|Liverpool]][[Manchester United FC|Manchester United]] |0:0* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 000 |- !1978 |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |5:0 |[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |68 000 |- !1979 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |3:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 800 |- !1980 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[West Ham United FC|West Ham United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |90 000 |- !1981 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]]Tottenham Hotspur |2–2* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 500 |- !1982 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 500 |- !1983 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 000 |- !1984 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |100 000 |- !1985 |[[Everton FC|Everton]] |2:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 000 |- !1986 |[[Everton FC|Everton]][[Liverpool FC|Liverpool]] |1:1* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |88 231 |- !1987 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Coventry City FC|Coventry City]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |88 000 |- !1988 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Wimbledon FC|Wimbledon]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |54 887 |- !1989 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |63 149 |- !1990 |[[Liverpool FC|Liverpool]][[Manchester United FC|Manchester United]] |1:1* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |66 558 |- !1991 |[[Arsenal FC|Arsenal]][[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |0:0* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |65 483 |- !1992 |Leeds United |4:3 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |61 291 |- !1993 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |66 519 |- !1994 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |60 402 |- !1995 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |40 149 |- !1996 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:0 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |73 214 |- !1997 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |73 636 |- !1998 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |67 342 |- !1999 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |70 185 |- !2000 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |65 148 |- !2001 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Millennium Stadium]] |70 227 |- !2002 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Millennium Stadium]] |67 337 |- !2003 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Millennium Stadium]] |59 923 |- !2004 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Millennium Stadium]] |63 317 |- !2005 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Millennium Stadium]] |58 014 |- !2006 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Millennium Stadium]] |56 275 |- !2007 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |80 731 |- !2008 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |1:0pp |[[Portsmouth FC|Portsmouth]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |84 808 |- !2009 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |3:2pp |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 896 |- !2010 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |3:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |84 623 |- !2011 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |3:2 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |77 169 |- !2012 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |3:2 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Villa Park]] |36 394 |- !2013 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |80 235 |- !2014 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |71 523 |- !2015 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 437 |- !2016 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 437 |- !2017 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |83 325 |- !2018 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:0 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |72 724 |- !2019 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:1pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |77 565 |- !2020 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |0 |- !2021 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |45 602 |- !2022 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |3:1 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[King Power Stadium]] |28 545 |- !2023 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |81 145 |- !2024 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:1pp |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |78 416 |- !2025 |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |3:2pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |82 645 |- !2026 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Millennium Stadium]] |58 056 |} {{Malé|1=(* = zdieľaný titul) (pp = po penaltách) (r = replay)}} == Pozri aj == * [[Pohár FA|FA Cup]] * [[EFL Cup]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == [[Kategória:Anglické futbalové súťaže]] {{Referencie}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Charitatívne futbalové zápasy]] iu59r2muhv5alh7hplktfp6jub01bur 8359146 8359038 2026-08-23T11:33:07Z Feriontly17x17x7 228747 owl 8359146 wikitext text/x-wiki {| class="infobox football" style="width: 16em; text-align: center;" ! style="font-size: 16px;" |FA Community Shield[[Súbor:FA Community Shield.JPG|stred|bezrámu|177x177bod]] |- align="center" |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Založený''' |- | style="font-size: 12px;" |1908 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Krajina''' |- | style="font-size: 12px;" |Anglicko (FA) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Počet tímov''' |- | style="font-size: 12px;" |2 |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Súčasný víťaz (2026)''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Arsenal FC|Arsenal]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Finále 2026''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Arsenal FC|Arsenal]] – [[Manchester City FC|Manchester City]] |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Najúspešnejší klub''' |- | style="font-size: 12px;" |[[Manchester United FC|Manchester United]] (21 víťazstiev) |- | style="font-size: 12px; background: #BFD7FF;" |'''Webová stránka''' |- | style="font-size: 12px;" |[https://www.thefa.com/competitions/the-fa-community-shield www.thefa.com] |} '''Anglický superpohár''' známy ako '''FA Community Shield''' je každoročný zápas konajúci sa už od roku [[1908]]/[[1909]] medzi víťazom anglickej [[FA Premier League|Premier League]] a [[Pohár FA|FA Cupu]] na štadióne [[Wembley Stadium|Wembley]]. Pokiaľ víťaz [[FA Premier League]] vyhral aj [[Pohár FA|FA Cup]], jeho súperom sa automatický stáva klub, ktorý sa v Premier League umiestnil na druhom mieste. Príjmy z lístkov a predaja zápasového programu je distribuovaný do 124 klubov, ktoré súťažili v prvom kole v [[Pohár FA|FA Cupe]], za účelom ďalšieho rozdelenia pre charitatívne organizácie a projekty. Aktuálnym držiteľom Community Shield je [[Arsenal FC|Arsenal]] ktorý porazil [[Manchester City FC|Manchester City]] {{ku|3|0}}. == História == Community Shield sa vyvinul zo [[Sheriff of London Charity Shield]], ktorý bol predstavený v roku 1898 ako pohár profesionálov vs. amatérov. Charitatívny štít futbalovej asociácie, ako bol v tom čase známy, bol navrhnutý tak, aby nahradil charitatívny štít Sheriff of London po tom, čo sa popredné amatérske kluby rozišli s FA.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The FA Community Shield history|url=http://www.thefa.com/competitions/the-fa-community-shield/more/history|vydavateľ=www.thefa.com|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=en|meno=The Football|priezvisko=Association}}</ref> Formát súťaže sa v priebehu rokov menil: v roku 1913 sa o Shield bojovalo medzi amatérskymi a profesionálnymi XI, zatiaľ čo v roku 1921 sa o Shield po prvýkrát súťažili medzi víťazmi futbalovej ligy a FA Cupu. Formát sa v 20. rokoch naďalej menil, zvyčajne podľa vzoru Amatéri verzus profesionáli, vrátane jedného roka (1927), kde profesionálov reprezentovali držitelia FA Cupu Cardiff City a Amatéri Corinthians, čo odrážalo formát predchodcu trofeje Sheriff of London. V roku 1930 sa zápas vrátil k súťaži víťazov futbalovej ligy a FA Cupu a až na pár výnimiek tento formát zostal až do súčasnosti.V roku 1974 vtedajší sekretár FA, Ted Croker, vytvoril súčasný formát so zápasom, ktorý sa hrá na štadióne Wembley a proti ktorému budú bojovať úradujúci držitelia Ligy a FA Cupu.<ref name=":0" />V rokoch 1949 až 1991 bol štít zdieľaný 11 krát po tom, čo sa zápasy skončili remízou.<ref name=":0" /> S vytvorením novej najvyššej ligy, FA Premier League, sa Shield stal ukážkovým zápasom medzi víťazmi Premier League a FA Cupu od súťaže v roku 1993. V roku 2002 komisia pre charitu zistila, že Futbalová asociácia nesplnila svoje zákonné povinnosti podľa zákona o charite tým, že nešpecifikovala, aké peniaze z predaja vstupeniek išli na charitu, a oneskorila platby nominovaným charitatívnym organizáciám. V dôsledku toho bola súťaž premenovaná na Community Shield. [[Arsenal FC|Arsenal]] bol prvým víťazom premenovaného Community Shield s víťazstvom 1:0 nad [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. V roku 2016 oficiálny klenotník FA Thomas Lyte zreštauroval a prestaval pôvodný charitatívny štít Futbalovej asociácie z roku 1908 pri príležitosti 50. rokov odkedy Anglicko porazilo Západné Nemecko na [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|Majstrovstvách sveta vo futbale v roku 1966]].Trofej bola predaná v aukcii, čím sa pre Bobby Moore Fund for Cancer Research UK vyzbieralo 40 000 libier. Fond Bobby Moore sa stal charitatívnym partnerom FA v júli 2016. Aukcia sa konala v The Royal Garden Hotel v Kensingtone, kde anglický tím oslavoval víťazstvo v roku 1966.[[Súbor:2009 FA Community Shield - Chelsea Celebrate.JPG|náhľad|Chelsea oslavuje víťazstvo v Community Shield po penaltovom rozstrele nad Manchestrom United (2009)]] == Pravidlá == Pravidlá Community Shield sú vo všeobecnosti rovnaké ako pravidlá Premier League, s tímom 11 začínajúcich hráčov a 7 náhradníkov. Avšak na rozdiel od väčšiny iných súťaží, kde je povolených päť striedaní, tímy v Community Shield majú povolených až šesť striedaní. Ak je skóre po 90 minútach vyrovnané, tímy nehrajú predĺženie ale nasleduje priamo penaltový rozstrel. Ak tím vyhrá Premier League aj FA Cup hrá o Community Shield klub, ktorý skončil v lige na druhom mieste. == Status == Community Shield slúžiaci ako anglický superpohár medzi víťazmi Premier League z predchádzajúcej sezóny a víťazmi FA Cupu, je považovaný za „otvárač opony“ a je prvým súťažným zápasom každej najvyššej anglickej futbalovej sezóny.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Leeds United England's 12th biggest club, according to Sky Sports study {{!}} Football News {{!}} Sky Sports|url=http://www.skysports.com/football/news/11715/10676765/leeds-united-englands-13th-biggest-club-according-to-sky-sports-study|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2018-02-28|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20180228210113/http://www.skysports.com/football/news/11715/10676765/leeds-united-englands-13th-biggest-club-according-to-sky-sports-study|dátum archivácie=2018-02-28}}</ref> Zúčastnené tímy k nemu však pristupovali s rôznou mierou závažnosti, pričom niektoré ho prirovnávali ku priateľskému zápasu vo svojom predsezónnom programe a ako príležitosť dať zápasový tréning okrajovým členom svojich tímov alebo tým, ktorí sa vracajú po zranení. Znalec [[BBC News|BBC]] Sport Mark Lawrenson a spisovateľ [[The Guardian]] Tom Bryant opísali zápas ako „vychvaľovaný priateľák“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=BBC SPORT {{!}} Football {{!}} Lawro's Community Shield verdict|url=http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/6932349.stm|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2017-08-02|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20170802140757/http://news.bbc.co.uk/sport1/hi/football/6932349.stm|dátum archivácie=2017-08-02}}</ref> Pred FA Community Shield v roku 2008 zhrnul manažér [[Manchester United FC|Manchestru United]] [[Alex Ferguson|Sir Alex Ferguson]] svoj názor na súťaž: „Community Shield je prestížny zápas, no použil som v ňom hráčov, ktorí neboli úplne fit...Zápas používame to ako barometer pre kondíciu.“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Canadian Press: Relaxed Manchester United to take on Portsmouth at Wembley|url=http://canadianpress.google.com/article/ALeqM5jPX7BZK3glaCaTldgAxzq9AoaDfw|vydavateľ=web.archive.org|dátum vydania=2008-08-13|dátum prístupu=2023-06-05|url archívu=https://web.archive.org/web/20080813113120/http://canadianpress.google.com/article/ALeqM5jPX7BZK3glaCaTldgAxzq9AoaDfw|dátum archivácie=2008-08-13}}</ref> Iné kluby však naďalej uznávajú štatút zápasu ako prvého oficiálneho zápasu a trofeje domácej sezóny. Pred FA Community Shield v roku 2016 proti Manchestru United manažér [[Leicester City FC|Leicestru City]] Claudio Ranieri na otázku či považuje Community Shield za priateľský zápas odpovedal: "Kedy je Community Shield priateľský zápas? Samozrejme, že budeme hrať na maximum a [[Manchester United FC|Manchester United]] bude taktiež hrať na maximum. Tieto dva tímy chcú vyhrať." <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Community Shield not a friendly - Ranieri|url=https://www.espn.com/soccer/story/_/id/37483002/community-shield-not-friendly-game-leicester-claudio-ranieri|vydavateľ=ESPN.com|dátum vydania=2016-08-05|dátum prístupu=2023-06-05|jazyk=en}}</ref>Nasledujúci rok manažér [[Chelsea FC|Chelsea]] [[Antonio Conte]] potvrdil význam pohára vyhlásením „Nie je to priateľský zápas. Je to oficiálny zápas a je tu trofej, takže to pre nás musí byť dôležité.“ Podobne v roku 2018 manažér [[Manchester City FC|Manchestru City]] [[Josep Guardiola|Pep Guardiola]] označil zápas svojho tímu proti Chelsea za „prvé finále“ sezóny. <ref>{{Citácia periodika|titul=Pep Guardiola says Man City's World Cup players cut short holidays to prepare for new season|url=https://www.telegraph.co.uk/football/2018/07/27/pep-guardiola-says-man-citys-world-cup-players-cut-short-holidays/|periodikum=The Telegraph|dátum=2018-07-28|dátum prístupu=2023-06-05|issn=0307-1235|jazyk=en-GB|meno=Steve|priezvisko=Brenner}}</ref> == Zaujímavosti == * Najúspešnejšími tímami v súťaži sú [[Manchester United FC|Manchester United]] (17 úplných víťazstiev, 4 zdieľané), [[Arsenal FC|Arsenal]] (15 úplných víťazstiev, 1 zdieľané), [[Liverpool FC|Liverpool]] (11 úplných víťazstiev, 5 zdieľaných) a [[Everton FC|Everton]] (8 úplných víťazstiev, 1 zdieľané). * Najviac gólov padlo v zápase medzi [[Manchester United FC|Manchestrom United]] proti [[Swindon Town]] v roku 1911. Zápas sa skončil 8:4. * [[Everton FC|Everton]] drží rekord v počte víťazstiev za sebou (4) v rokoch 1984 až 1987; o „víťazstvo“ v roku 1986 sa však delilo s [[Liverpool FC|Liverpoolom]]. * Manchester United drží rekord v počte prehier za sebou (4) v rokoch 1998 až 2001. * Počas tohto obdobia držal Manchester United aj rekord v počte po sebe odohratých zápasov (6) v rokoch 1996 až 2001. * Brankár [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamu Hotspur]] Pat Jennings skóroval proti [[Manchester United FC|Manchestru United]] z vlastného pokutového územia v roku 1967 v Charity Shield. * [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton and Hove Albion]] sú jediným klubom, ktorý vyhral iba Shield (v roku 1910), nikdy nie FA Cup alebo Ligu. Počas piatich rokov, keď o Charity Shield bojovali víťazi futbalovej ligy a južnej ligy v rokoch 1908 až 1912, to bola jediná príležitosť, v ktorej zvíťazili šampióni južnej ligy. == Štadióny == [[Súbor:The Posh at Wembley - Fans on Wembley Way - geograph.org.uk - 3912281.jpg|náhľad|Štadión Wembley, kde sa už tradične hrá zápas Community Shield]] Od roku 1974 sa Community Shield hrá na stálom štadióne: * Starý Wembley Štadión: '''1974–2000''' * Millennium Štadión: '''2001–2006''' * Nový [[Wembley Stadium|Wembley Štadión]] : '''2007–2011, 2013–2025''' Zápasy sa pôvodne hral na rôznych neutrálnych ihriskách alebo na domácom ihrisku jedného zo súťažiacich tímov. Celkovo sa Community Shield hral na osemnástich štadiónoch okrem spomínaných troch stálych. Prvým štadiónom, kde sa tento zápas konal, bol [[Stamford Bridge]] v roku 1908 a posledným ihriskom, ktoré hostil zápas, bol [[King Power Stadium]] v roku 2022, čo bolo spôsobené tým, že [[Wembley Stadium|Wembley]] usporiadalo finále UEFA EURO Ženy 2022 v nasledujúci deň. '''Prehľad štadiónov, ktoré hostili Community Shield viackrát''' {| class="wikitable" !Štadión !Počet zápasov !Roky |- |[[Stamford Bridge]], Londýn |10 |1908, 1909, 1910, 1911, 1923, 1927, 1930, 1950, 1955, 1970 |- |''[[Highbury]], Londýn'' |7 |1924, 1934, 1935, 1938, 1948, 1949, 1953 |- |''[[White Hart Lane|White Hart Lane]], Londýn'' |6 |1912, 1920, 1921, 1925, 1951, 1961 |- |[[Old Trafford]], Manchester |6 |1922, 1928, 1952, 1957, 1965, 1967 |- |''[[Maine Road]], Manchester'' |5 |1926, 1937, 1956, 1968, 1973 |- |[[Villa Park]], Birmingham |3 |1931, 1972, 2012 |- |[[Goodison Park]], Liverpool |3 |1933, 1963, 1966 |- |''[[The Den|The Den]], Londýn'' |2 |1913, 1929 |- |[[Molineux Stadium|Molineux]], Wolverhampton |2 |1954, 1959 |- |[[Filbert Street|''Filbert Street'']] / [[King Power Stadium]], Leicester |2 |1971 (FS), 2022 (KP) |} Okrem toho 7 štadiónov hostilo Community Shield iba jeden krát: * [[St James' Park]] v roku 1932 * [[Roker Park]] v roku 1936 * [[Burnden Park]] v roku1958 * [[Turf Moor]] v roku 1960 * [[Portman Road]] v roku 1962 * [[Anfield]] v roku 1964 * [[Elland Road]] v roku 1969. == Historická tabuľka == {| class="wikitable" |- ! Tím ! Výhry <br> (priame víťazstvá /zdieľané tituly) ! Roky (* titul je zdieľaný) |- | [[Manchester United FC|Manchester United]] |21 (17/4) |1908, 1911, 1952, 1956, 1957, 1965*, 1967*, 1977*, 1983, 1990*, 1993, 1994, 1996, 1997, 2003, 2007, 2008, 2010, 2011, 2013, 2016 |- | [[Arsenal FC|Arsenal]] |18 (17/1) |1930, 1931, 1933, 1934, 1938, 1948, 1953, 1991*, 1998, 1999, 2002, 2004, 2014, 2015, 2017, 2020, 2023, 2026 |- | [[Liverpool FC|Liverpool]] |16 (11/5) |1964*, 1965*, 1966, 1974, 1976, 1977*, 1979, 1980, 1982, 1986*, 1988, 1989, 1990*, 2001, 2006, 2022 |- | [[Everton FC|Everton]] |9 (8/1) |1928, 1932, 1963, 1970, 1984, 1985, 1986*, 1987, 1995 |- | [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |7 (4/3) |1921, 1951, 1961, 1962, 1967*, 1981*, 1991* |- | [[Manchester City FC|Manchester City]] |7 |1937, 1968, 1972, 2012, 2018, 2019, 2024 |- | [[Chelsea FC|Chelsea]] |4 |1955, 2000, 2005, 2009 |- | [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |4 (1/3) |1949*, 1954*, 1959, 1960* |- | [[Leicester City FC|Leicester City]] |2 |1971, 2021 |- | [[Leeds United FC|Leeds United]] ||2 |1969, 1992 |- | [[Burnley FC|Burnley]] |2 (1/1) |1960*, 1973 |- | [[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |2 (1/1) |1920, 1954* |- | [[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |1 |1912 |- | [[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]] |1 |1958 |- | [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]] |1 |1910 |- | [[Cardiff City FC|Cardiff City]] |1 |1927 |- | [[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |1 |2025 |- | [[Derby County FC|Derby County]] |1 |1975 |- | [[Huddersfield Town FC|Huddersfield Town]] |1 |1922 |- | [[Newcastle United FC|Newcastle United]] |1 |1909 |- | [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |1 |1978 |- | [[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |1 |1935 |- | [[Sunderland AFC|Sunderland]] |1 |1936 |- | [[Aston Villa FC|Aston Villa]] |1 (0/1) |1981* |- | [[Portsmouth FC|Portsmouth]] |1 (0/1) |1949* |- | [[West Ham United FC|West Ham United]] |1 (0/1) |1964* |} == Zoznam zápasov == {| class="wikitable sortable" |+ !Rok !Víťaz !Skóre !Vicemajster !Štadión !Diváci |- ! rowspan="2" |1908 | rowspan="2" |[[Manchester United FC|Manchester United]] |{{ku|1|1}} | rowspan="2" |[[Queens Park Rangers]] | rowspan="2" |[[Stamford Bridge]] |6 000 |- |{{ku|4|0}} (r) |50 000 |- !1909 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |{{ku|2|0}} |[[Northampton Town]] |[[Stamford Bridge]] |7 000 |- !1910 |[[Brighton & Hove Albion FC|Brighton and Hove Albion]] |{{ku|2|0}} |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Stamford Bridge]] |13 000 |- !1911 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |8:4 |[[Swindon Town]] |[[Stamford Bridge]] |10 000 |- !1912 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |2:1 |[[Queens Park Rangers]] |[[White Hart Lane]] |7 100 |- !1913 |Anglickí profesionáli XI |7:2 |Anglickí amatéri XI |[[The Den (original)]] |15 000 |- !1920 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |2:0 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |[[White Hart Lane]] |38 168 |- !1921 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2:0 |[[Burnley FC|Burnley]] |[[White Hart Lane]] |18 000 |- !1922 |[[Huddersfield Town AFC|Huddersfield Town]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Old Trafford]] |20 000 |- !1923 |Anglickí profesionáli XI |2:0 |Anglickí amatéri XI |[[Stamford Bridge]] |11 000 |- !1924 |Anglickí profesionáli XI |3:1 |Anglickí amatéri XI |[[Highbury Stadium]] |10 000 |- !1925 |Anglickí amatéri XI |6:1 |Anglickí profesionáli XI |[[White Hart Lane]] |5 000 |- !1926 |Anglickí amatéri XI |6:3 |Anglickí profesionáli XI |[[Maine Road]] |1 500 |- !1927 |[[Cardiff City FC|Cardiff City]] |2:1 |[[Corinthian FC|Corinthian]] |[[Stamford Bridge]] |16 500 |- !1928 |[[Everton FC|Everton]] |2:1 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Old Trafford]] |4 000 |- !1929 |Anglickí profesionáli XI |3:0 |Anglickí amatéri XI |[[The Den (original)]] |6 000 |- !1930 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |[[Stamford Bridge]] |18 000 |- !1931 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |[[Villa Park]] |21 276 |- !1932 |[[Everton FC|Everton]] |5:3 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[St James' Park]] |10 000 |- !1933 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Everton FC|Everton]] |[[Goodison Park]] |20 000 |- !1934 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |4–0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Highbury Stadium]] |10 888 |- !1935 |[[Sheffield Wednesday FC|Sheffield Wednesday]] |1:0 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Highbury Stadium]] |15 000 |- !1936 |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |2:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Roker Park]] |15 000 |- !1937 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:0 |[[Sunderland AFC|Sunderland]] |[[Maine Road]] |14 000 |- !1938 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Preston North End FC|Preston North End]] |[[Highbury Stadium]] |7 233 |- !1948 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |4:3 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Highbury Stadium]] |31 000 |- !1949 |[[Portsmouth FC|Portsmouth]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |1:1* |— |[[Highbury Stadium]] |35 140 |- !1950 |England World Cup XI |4:2 |FA Canadian Touring Team |[[Stamford Bridge]] |38 468 |- !1951 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |2:1 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[White Hart Lane]] |27 760 |- !1952 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:2 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Old Trafford]] |11 381 |- !1953 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:1 |[[Blackpool FC|Blackpool]] |[[Highbury Stadium]] |39 853 |- !1954 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |4:4* |— |[[Molineux Stadium]] |45 035 |- !1955 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |3:0 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Stamford Bridge]] |12 802 |- !1956 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Maine Road]] |30 495 |- !1957 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:0 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Old Trafford]] |27 923 |- !1958 |[[Bolton Wanderers FC|Bolton Wanderers]] |4:1 |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |[[Burnden Park]] |36 029 |- !1959 |[[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |3:1 |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |[[Molineux Stadium]] |32 329 |- !1960 |[[Burnley FC|Burnley]] [[Wolverhampton Wanderers FC|Wolverhampton Wanderers]] |2:2* |— |[[Turf Moor]] |19 873 |- !1961 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |3:2 |FA Select XI<sup>‡</sup> |[[White Hart Lane]] |36 593 |- !1962 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |5:1 |[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |[[Portman Road]] |20 067 |- !1963 |[[Everton FC|Everton]] |4:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Goodison Park]] |54 844 |- !1964 |[[Liverpool FC|Liverpool]] [[West Ham United FC|West Ham United]] |2:2* |— |[[Anfield]] |38 858 |- !1965 |[[Liverpool FC|Liverpool]] [[Manchester United FC|Manchester United]] |2:2* |— |[[Old Trafford]] |48 502 |- !1966 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Everton FC|Everton]] |[[Goodison Park]] |63 329 |- !1967 |[[Manchester United FC|Manchester United]] [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |3:3* |— |[[Old Trafford]] |54 106 |- !1968 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |6:1 |[[West Bromwich Albion FC|West Bromwich Albion]] |[[Maine Road]] |35 510 |- !1969 |[[Leeds United FC|Leeds United]] |2:1 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Elland Road]] |39 835 |- !1970 |[[Everton FC|Everton]] |2:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Stamford Bridge]] |43 547 |- !1971 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Filbert Street]] |25 104 |- !1972 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |1:0 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]] |[[Villa Park]] |34 859 |- !1973 |[[Burnley FC|Burnley]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Maine Road]] |23 988 |- !1974 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 pp |[[Leeds United FC|Leeds United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |67 000 |- !1975 |[[Derby County FC|Derby County]] |2:0 |[[West Ham United FC|West Ham United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |59 000 |- !1976 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Southampton FC|Southampton]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |76 500 |- !1977 |[[Liverpool FC|Liverpool]][[Manchester United FC|Manchester United]] |0:0* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 000 |- !1978 |[[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]] |5:0 |[[Ipswich Town FC|Ipswich Town]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |68 000 |- !1979 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |3:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 800 |- !1980 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[West Ham United FC|West Ham United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |90 000 |- !1981 |[[Aston Villa FC|Aston Villa]]Tottenham Hotspur |2–2* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 500 |- !1982 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 500 |- !1983 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |92 000 |- !1984 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |100 000 |- !1985 |[[Everton FC|Everton]] |2:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |82 000 |- !1986 |[[Everton FC|Everton]][[Liverpool FC|Liverpool]] |1:1* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |88 231 |- !1987 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Coventry City FC|Coventry City]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |88 000 |- !1988 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Wimbledon FC|Wimbledon]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |54 887 |- !1989 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |1:0 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |63 149 |- !1990 |[[Liverpool FC|Liverpool]][[Manchester United FC|Manchester United]] |1:1* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |66 558 |- !1991 |[[Arsenal FC|Arsenal]][[Tottenham Hotspur FC|Tottenham Hotspur]] |0:0* |— |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |65 483 |- !1992 |Leeds United |4:3 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |61 291 |- !1993 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |66 519 |- !1994 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |60 402 |- !1995 |[[Everton FC|Everton]] |1:0 |[[Blackburn Rovers FC|Blackburn Rovers]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |40 149 |- !1996 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |4:0 |[[Newcastle United FC|Newcastle United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |73 214 |- !1997 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |73 636 |- !1998 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |67 342 |- !1999 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |70 185 |- !2000 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2:0 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium (1923)|Wembley Stadium (original)]] |65 148 |- !2001 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Millennium Stadium]] |70 227 |- !2002 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Millennium Stadium]] |67 337 |- !2003 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Millennium Stadium]] |59 923 |- !2004 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:1 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Millennium Stadium]] |63 317 |- !2005 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |2:1 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |[[Millennium Stadium]] |58 014 |- !2006 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |2:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Millennium Stadium]] |56 275 |- !2007 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |80 731 |- !2008 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |1:0pp |[[Portsmouth FC|Portsmouth]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |84 808 |- !2009 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |3:2pp |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 896 |- !2010 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |3:1 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |84 623 |- !2011 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |3:2 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |77 169 |- !2012 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |3:2 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Villa Park]] |36 394 |- !2013 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:0 |[[Wigan Athletic FC|Wigan Athletic]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |80 235 |- !2014 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |71 523 |- !2015 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |1:0 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 437 |- !2016 |[[Manchester United FC|Manchester United]] |2:1 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |85 437 |- !2017 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |83 325 |- !2018 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:0 |[[Chelsea FC|Chelsea]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |72 724 |- !2019 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:1pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |77 565 |- !2020 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |0 |- !2021 |[[Leicester City FC|Leicester City]] |1:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |45 602 |- !2022 |[[Liverpool FC|Liverpool]] |3:1 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[King Power Stadium]] |28 545 |- !2023 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |2:1pp |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |81 145 |- !2024 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |2:1pp |[[Manchester United FC|Manchester United]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |78 416 |- !2025 |[[Crystal Palace FC|Crystal Palace]] |3:2pp |[[Liverpool FC|Liverpool]] |[[Wembley Stadium|Wembley Stadium (nový)]] |82 645 |- !2026 |[[Arsenal FC|Arsenal]] |3:0 |[[Manchester City FC|Manchester City]] |[[Millennium Stadium]] |58 056 |} {{Malé|1=(* = zdieľaný titul) (pp = po penaltách) (r = replay)}} == Pozri aj == * [[Pohár FA|FA Cup]] * [[EFL Cup]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroje == [[Kategória:Anglické futbalové súťaže]] {{Referencie}}{{Portál|Futbal}} [[Kategória:Charitatívne futbalové zápasy]] bc8asbo670ibg8p89ksem04rhzl00ac V olších (prírodná pamiatka, okres Brno-venkov) 0 530411 8358908 8344947 2026-08-22T15:24:20Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358908 wikitext text/x-wiki {{Geobox | Protected Area <!-- *** Heading *** --> | name = V olších | other_name = | category = [[prírodná pamiatka]] <!-- *** Image *** --> | image = PP_V_olších_(18).JPG | image_caption = <!-- *** Symbols *** --> | symbol = <!-- *** Name *** --> | etymology = | official_name = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Česko | country_flag = 1 | state = | region = Juhomoravský kraj | district = Okres Brno-venkov | commune = | municipality = [[Trboušany]] | municipality_type = Lokalita | location = | elevation = 208 - 212 | lat_d = 49 | lat_m = 3 | lat_s = 6.07 | lat_NS = S | long_d = 16 | long_m = 27 | long_s = 35.41 | long_EW = V <!-- *** Dimensions *** --> | length = | length_orientation = | width = | width_orientation = | area = 4.85 | area_unit = ha0 | area1 = | area1_type = <!-- *** History & management *** --> | established = [[11. december]] [[1980]]<ref name="bio">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=896| titul =Stránky AOPK ČR|dátum prístupu=2014-11-11|jazyk=po česky}}</ref> | established1 = Okresný národný výbor Brno-venkov | established1_type = Vyhlásil | management = [[Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR|AOPK ČR]] | management_label = | management_location = | management_location_type = | management_location_label = | management_lat_d = | management_long_d = <!-- *** Codes *** --> | code = [http://drusop.nature.cz/ost/chrobjekty/zchru/index.php?frame&SHOW_ONE=1&ID=896 896] | code_type = Kód AOPK ČR <!-- *** UNESCO etc. *** --> | category_iucn = IV. <!-- *** Free fields *** --> | free = <!-- *** Maps *** --> | map_compl = {{LocMap |Česko |lat_deg=49|lat_min=3|lat_sec=6.07|lon_deg=16|lon_min=27|lon_sec=35.41|label=V olších|mark=Green pog.svg |position=left |width=260 |float=center |caption= }} | map_compl_caption = Poloha na mape Česka <!-- *** Websites *** --> | commons = V olších (natural monument) | statistics = | website = [http://www.biolib.cz/cz/locality/id2154/ Biolib.cz] <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = }} '''V olších''' je [[prírodná pamiatka]] ev. č. 896 na severozápadnom okraji obce [[Trboušany]] v [[Okres Brno-venkov|okrese Brno-venkov]]. Oblasť spravuje AOPK ČR. == Ochrana == Dôvodom ochrany je zachovanie unikátneho spoločenstva vrchovinového lužného lesa s prevažujúcim zastúpením [[vŕba biela|vŕby bielej]], [[jelša lepkavá|jelše lepkavej]], [[topoľ biely|topoľa bieleho]], [[topoľ čierny|topoľa čierneho]] aj ostatných drevín prirodzenej skladby priestorovo aj druhovo diferencovaného, tvoriaceho vhodný biotop predovšetkým pre vzácne a osobitne chránené druhy vtákov. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zoznam chránených území v okrese Brno-venkov]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.hrady.cz/?OID=5916 Na stránke hrady.cz] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20150924042045/http://www.hrady.cz/?OID=5916 |date=2015-09-24 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|V olších (přírodní památka, okres Brno-venkov)|11431275}} {{Moravský výhonok}} {{Chránené územia v okrese Brno-venkov}} [[Kategória:Chránené územia v okrese Brno-venkov]] [[Kategória:Lužné lesy v Česku]] [[Kategória:Trboušany]] s8hf75nnj6y4asyn0xj8qhc5u93yhgm Adolphe Sax 0 559607 8359065 8203882 2026-08-23T09:01:06Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359065 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Adolphe Sax | Rodné meno = Antoine-Joseph Sax | Popis osoby = belgický návrhár hudobných nástrojov, hudobník a vynálezca saxofónu | Portrét = Adolphe Sax.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[6. november]] [[1814]] | Miesto narodenia = [[Dinant]], [[Dočasná vláda Belgicka (1814 – 1815)|Dočasná vláda Belgicka]], [[Prvé Francúzske cisárstvo]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1894|2|7|1814|11|6}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = Belgičan | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = Vynálezca saxofónu | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Rodičia = Charles-Joseph Sax | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Adolphe Sax''', celým menom '''Antoine-Joseph Sax''' (* [[6. november]] [[1814]], [[Dinant]], [[Dočasná vláda Belgicka (1814 – 1815)|Dočasná vláda Belgicka]], [[Prvé francúzske cisárstvo]] – † [[7. február]] [[1894]], [[Paríž]], [[Tretia francúzska republika|Francúzsko]])<ref name="AMG">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Stover | meno = Franklin | odkaz na autora = | titul = Adolphe Sax Biography | url = http://www.allmusic.com/artist/adolphe-sax-q98046/biography | dátum prístupu = 2012-04-01 | vydavateľ = Allmusic.com | místo = | jazyk = po anglicky }}</ref> bol belgický [[návrhárstvo|návrhár]] [[Hudobný nástroj|hudobných nástrojov]], hudobník (hral na [[Flauta|flautu]] a [[klarinet]]) a [[vynález]]ca [[saxofón]]u,<ref name="saxgourmet">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kochnitzky | meno = Léon | odkaz na autora = | titul = Adolph Sax | url = http://www.saxgourmet.com/adolph-sax.html | dátum prístupu = 2012-04-01 | vydavateľ = Saxgourmet.com | jazyk = po anglicky | url archívu = https://web.archive.org/web/20070430080659/http://www.saxgourmet.com/adolph-sax.html | dátum archivácie = 2007-04-30 }}</ref> ktorý bol po ňom pomenovaný.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = List of Adolphe Sax Instruments | url = http://homepages.ed.ac.uk/am/gdsl.html | datum prístupu = 2012-04-01 | jazyk = po anglicky }}</ref> Jeho otec [[Charles-Joseph Sax]] bol tiež návrhár hudobných nástrojov.<ref>Sax, Charles-Joseph. In: ''Baker's Biographical Dictionary of Musicians''. Centennial ed. New York : Schirmer Books, c2001. ISBN 0-02-865525-7. s. 3155.</ref> Adolphe ako dvadsaťročný zdokonalil basklarinet, čo bol jeho prvý patent.<ref name="AMG" /> Časť kritikov zosmiešňovala jeho vynálezy, ale podporil ho [[Hector Berlioz]] a rovnako ho oceňoval [[Gioacchino Rossini]] a [[Ludovic Halévy]].<ref name="BBDM">Sax, Adolphe. In: ''Baker's Biographical Dictionary of Musicians''. Centennial ed. New York : Schirmer Books, c2001. ISBN 0-02-865525-7. s. 3155.</ref><ref name="MEH">Sax Adolphe . In: ''Malá encyklopedie hudby''. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 565.</ref> Finančne sa mu však nedarilo: dvakrát zbankrotoval (1856, 1873). Sax vyučoval hru na saxofón na parížskom konzervatóriu.<ref name="MEH"/> Po Saxovej smrti v roku [[1894]] sa [[saxofón]] prestal používať, ale znova sa stal populárny po roku [[1918]], keď ho začali používať [[džez]]oví hudobníci.<ref name="BBDM"/> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Adolphe Sax}} == Externé odkazy == * [http://www.adolphesax.com/ Adolphesax.com] == Zdroj == {{Preklad|cs|Adolphe Sax|11915626}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Sax, Adolphe}} [[Kategória:Belgickí vynálezcovia]] [[Kategória:Saxofóny]] [[Kategória:Osobnosti valónskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti na belgických bankovkách]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Montmartre]] 4picnq75t7whc95nd87bvhnvb9kqo9t Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe 0 559965 8359154 8354531 2026-08-23T11:51:50Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359154 wikitext text/x-wiki '''Zdvorilostné prezývky v populárnej hudbe''' sú tituly, ktoré sa zväčša používajú v médiách. Často vyjadrujú [[Panteón (spoločenstvo bohov)|náboženské]], inokedy [[Príbuzenské vzťahy|príbuzenské]], ale najčastejšie majú charakter [[Šľachtický titul|šľachtických titulov]]. Médiá ich radi používajú a sú dôležité a akceptované aj majoritnou časťou ich umeleckých kolegov a fanúšikov. Zdvorilostné prezývky (tituly) nie sú ničím novým. Boli bežne používané už v európskej klasickej hudbe už začiatku 19. storočia, kedy napríklad [[Wolfgang Amadeus Mozart|Mozart]] bol označený za „otca modernej hudby“ a [[Johann Sebastian Bach|Bach]] mal titul „otca modernej klavírnej hudby“.<ref>A. R. Frey, ''Sobriquets and Nicknames'' (1888, published online by BiblioBazaar, 2009), p. 115.</ref> Takéto tituly objavovali v USA aj v afroamerickej kultúre v období po [[Americká občianska vojna|konci občianskej vojny]], kedy sa použili aby udelili výnimočného štatútu [[Otrokárstvo v Spojených štátoch|otrokov]].<ref>S. S. Walker, "What's in a name: Black awareness keeps the African tradition of 'meaningful names' alive", ''Ebony'', vol. 32 (8), (June 1977), pp. 74-8.</ref> V umeleckej sfére to boli tí, ktorých sa niektorí stali zakladatelia rannej [[džez|jazz]]ovej a [[blues]]ovej hudobnej scény. K nim neskôr patrili napríklad [[Duke Ellington]], či [[Count Basie]].<ref>D. Evans, "From Bumble Bee Slim to Black Boy Shine: Nicknames of Blues Singers" in D. Evans, ed., ''Ramblin' on my mind: new perspectives on the blues: African American music in global perspective'' (Chicago: University of Illinois Press, 2008), pp. 179-222.</ref> Aj jednotlivé krajiny oslavujú staršie a zaslúžilé osobnosti podobnými prívlastkami s tým, že k ním pridávajú aj názov krajiny. V Československu sú to napríklad [[Marika Gombitová]] „kráľovná slovenskej populárnej hudby“<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Koník|meno=Juraj|titul=Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť|periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/986128/kiska-vyznamenal-gombitovu-kubisovu-kronera-ludi-novembra-aj-tych-co-museli-zo-slovenska-odist/|dátum prístupu=2018-01-04|jazyk=sk-SK}}</ref> a [[Hana Hegerová]] „kráľovná československého šansónu“. Zdvorilostné tituly sa používajú na pomenovanie vedúcich osobností vo viacerých sférach. Nejde len o kultúrne celebrity, ale aj vedúce postavy z oblasti priemyslu, obchodu, športy, či mediálnej scény. Označenie za „otcov“, či „matky“ sú dávané [[inovátor]]om, kráľovské tituly, „kráľ“, či „kráľovná“ sú dávané tým, ktorí vo svojej brandži dominujú.<ref>M. Benoliel and Linda Cashdan, ''The Upper Hand: Winning Strategies from World-Class Negotiators'' (Adams Media, 2006), p. 26.</ref><ref>B. G. Rader, ''Baseball: a history of America's game'' (Chicago: University of Illinois Press, 3rd edn., 2008), p. 140.</ref> V 30. a 40. rokoch 20. storočia, potom ako postupne získaval popularitu džez a [[swing]] úspechy v týchto žánroch slávili umelci bielej pleti ako [[Paul Whiteman]] a [[Benny Goodman]], ktorí boli známi jeden ako „Kráľ jazzu“, druhý ako „Kráľ swingu“. Bolo to napriek tomu, že tieto žánre majú svoje korene v [[Afroameričan|afroamerickej]] kultúre.<ref name=Bynoe200p155>Y. Bynoe, ''Stand and deliver: political activism, leadership, and hip hop culture'' (Soft Skull Press, 2004), p. 155.</ref> Takéto základné označenia prevzali aj potom, ako sa začal v 50. rokoch predierať do popredia záujmu [[rokenrol]]. Verejnosť vtedy hľadala a označovala niekoľko „kráľov rock and rollu“, z ktorých sa stal najpríznačnejším nositeľom titulu [[Elvis Presley]].<ref>M. T. Bertrand, ''Race, rock, and Elvis: Music in American life'' (Chicago: University of Illinois Press, 2000), p. 220.</ref> Bolo to vnímané aj ako súčasť procesu, počas ktorého sa hudba, ktorá mala korene v kultúre privezených afrických otrokov, dostala do povedomia obecenstva bielej pleti.<ref>G. B. Rodman, "A hero to most?; Elvis, myth and the politics of race", ''Cultural Studies'' vol. 8 (3), (1994), p. 474.</ref> Pre ďalších lídrov žánru sa pridávali iné prezývky. Napríklad v 90. rokoch bol [[Little Richard]] označený za „architekta rock and rollu“,<ref>J. Warner, ''On this day in black music history'' (Hal Leonard Corporation, 2006), p. 56,</ref> no vlastníkom takéhoto titulu je napríklad aj aj iná dôležitá osobnosť, ktorou je priekopník tvorby elektrických gitár, [[Les Paul]].<ref name=rockhallLesPaul>{{cite web |title=Les Paul |url=http://www.rockhall.com/inductees/les-paul |publisher=Rock and Roll Hall of Fame Museum}}</ref> Niektorí získajú zdvorilostný titul už v mladom veku ako napríklad „Kráľovnú soulu“ – [[Aretha Franklin]]. Tento titul jej dal v roku 1968 [[diskdžokej]] [[Pervis Spann]]<ref>A. Kempton, ''Boogaloo: the Quintessence of American Popular Music'' (University of Michigan Press, 2005), p. 58.</ref> keď mala 26 rokov. Iní až k záveru svojej kariéry. [[Bruce Springsteen]] získal prezývku „The Boss“ okolo roku [[1984]] vo veku 35 rokov. Od roku 1989 (vo veku 31) je za „Kráľa popu“ korunovaný [[Michael Jackson]].<ref>Christopher P. Andersen, ''MJ Michael Jackson: unauthorized'' (Simon & Schuster, 1994), p. 215.</ref><ref>R Jones and S. Brown, ''Michael Jackson, the man behind the mask: an insider's story of the king of pop'' (Select Books, 2005), p. 49.</ref> Zdvorilostné označenia sú často súčasťou príležitostných marketingových procesov a sú len výsledkom priebežných novinových, či [[fanúšik]]ovských odoziev na aktuálny stav.<ref>R. H. Fiske, ''Vocabula Bound: Essays on the English Language from The Vocabula Review'' (Marion Street Press, 2004), p. 245.</ref> Takéto vyhlásenia bývajú verejne napádané rôznymi umelcami<ref>[http://www.nme.com/news/tabloid-hell/34352, "The 'Queen of Soul' is not happy about Grammy incident"], ''NME News'', retrieved 2009-05-09.</ref> a nie je výnimkou, že ich aj sami označovaní umelci popierajú.<ref>[http://news.bbc.co.uk/1/hi/magazine/7829013.stm "What's in a nickname?"], ''BBC Magazine'', retrieved 2009-05-09.</ref> Niektoré zdvorilostné prezývky (tituly) sú verejnosťou bežne rešpektované a identifikované len s konkrétnymi osobnosťami. {{SHORTTOC}} == Individuálne tituly == [[Súbor:JamesBrown.jpg|thumb|right|Americký hudobník [[James Brown]] bol známy ako „Krstný otec soulu“, „Najťažšie pracujúci muž v šoubiznise“, či „Mr Dynamite“]] [[Súbor:Bbking (300dpi).jpg|thumb|right|Americký hudobník [[B.B. King]] je známy ako „Kráľ blues“]] [[Súbor:Ruth Brown cropped.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Ruth Brown]] je známa ako „Kráľovná R&B“]] [[Súbor:Hana Hegerová, foto Jovan Dezort IMG 2624a crop.JPG|thumb|right|Speváčka [[Hana Hegerová]] má titul „Kráľovná česko-slovenského šansónu“]] [[Súbor:BennyGoodmanStageDoorCanteen.jpg|thumb|right|Americký klarinetista [[Benny Goodman]] je známy ako „Kráľ swingu“]] [[Súbor:Mahalia Jackson 1962, van Vechten, LC-USZ62-91314.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Mahalia Jackson]] je známa ako „Gospelová kráľovná“]] [[Súbor:Ella Fitzgerald (1940).jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Ella Fitzgeraldová]] má titul „Americká prvá dáma spevu“]] [[Súbor:Aretha Franklin on January 20, 2009.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Aretha Franklinová]] má titul „Kráľovná soulu“]] [[Súbor:Dame Vera Lynn.jpg|thumb|right|Britská speváčka [[Vera Lynn]] je za svoje služby počas druhej svetovej vojny verejnosťou rešpektovaná ako „Sladké srdce bojovníkov“]] [[Súbor:MG Luxor 00.jpg|thumb|right|Slovenská speváčka [[Marika Gombitová]] má v našej krajine titul „Kráľovná slovenskej Pop Music“, ale aj „Spevácka legenda 20. storočia“]] [[Súbor:Liza Minnelli Heart Truth2.jpg|thumb|right|[[Liza Minnelliová]] má titul „Kráľovná Broadwaya“.]] [[Súbor:Patti LaBelle2005.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Patti LaBelle]] je známa ako „Krstná mama soulu“, a „Kráľovná rock 'n' soulu“]] [[Súbor:Celia Cruz 1957 color.jpg|thumb|right|Kubánska speváčka [[Celia Cruz]] má titul „Kráľovná salsy“]] [[Súbor:Luciano Pavarotti 15.06.02 cropped.jpg|thumb|right|Taliansky spevák [[Luciano Pavarotti]] mal titul „Kráľ vysokých&nbsp;C“]] [[Súbor:Whitney Houston Welcome Heroes 7 cropped.JPEG|thumb|right|Vďaka jej hlasovým schopnostiam bola [[Whitney Houstonová]] označovaná jednoducho titulom „Hlas“]] [[Súbor:Elvis Presley 1970 cropped.jpg|thumb|right|Americký spevák [[Elvis Presley]] je známy aj ako „Kráľ rock and rollu“]] [[Súbor:ConfessionsWemblyreduced.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Madonna]] je známa ako „Kráľovná popu“]] [[Súbor:Michael Jackson 1984.jpg|thumb|right|Americký spevák [[Michael Jackson]] je väčšinou známy ako „Kráľ popu“]] [[Súbor:Nobel Peace Price Concert 2009 Donna Summer3.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Donna Summer]] je označovaná za „Kráľovnú diska“]] [[Súbor:Ivy Queen, 2010.jpg|thumb|right|Portorická speváčka [[Ivy Queen]] je rešpektovaná ako „Kráľovná reggaetonu“]] [[Súbor:ThaliaSodi cropped.jpg|thumb|right|Mexická speváčka a herečka [[Thalía]] je známa ako „Kráľovna latino popu“ a „Kráľovná telenoviel“]] [[Súbor:Enrique1.jpg|thumb|right|Španielsky spevák [[Enrique Iglesias]] je často označovaný ako „Kráľ latino popu“]] [[Súbor:Christina Aguilera Sanremo.jpg|right|thumb|Americká speváčka [[Christina Aguilerová|Christina Aguilera]] je známa ako „Princezná popu“]] [[Súbor:Britney Spears.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Britney Spearsová|Britney Spears]] je tiež „Princeznou popu“]] [[Súbor:Bruce Springsteen 1988.jpg|thumb|right|[[Bruce Springsteen]] si v šoubiznise získal synonymum „The Boss“]] [[Súbor:OzzyChangingHands02-20-2010.jpg|thumb|right|[[Ozzy Osbourne]] bol identifikovaný ako „Krstný otec Heavy metalu“ a aj ako „Princ temnoty“]] [[Súbor:Pete Townshend - Phyllis Keating.jpg|right|thumb|Anglický hudobník [[Pete Townshend]] dostal titul „Krstný otec punku“]] [[Súbor:Patti Smith performing in Finland, 2007.jpg|thumb|right|Americká speváčka [[Patti Smithová]], má titul „Krstná mama punku“]] [[Súbor:Neil Young - Per Ole Hagen.jpg|thumb|right|Kanadský hudobník [[Neil Young]] je známy ako „Krstný otec grunge“]] [[Súbor:Frankie Knuckles @ ADE 2012.jpg|thumb|right|Američan [[Frankie Knuckles]] je známy ako „Krstný otec house“]] [[Súbor:Lil' Kim crop.jpg|thumb|right|Americká raperka [[Lil' Kim]] ma titul „Včelia kráľovná“]] [[Súbor:Loggins Interlochen.png|thumb|right|Americký spevák [[Kenny Loggins]] za jeho účinkovanie v nahrávkach soundtrackov má titul „Kráľ filmových nahrávok“]] [[Súbor:Siti Nurhaliza.JPG|thumb|right|Malajská speváčka [[Siti Nurhaliza]] je známa ako „Hlas Ázie“ "Voice of Asia" a „Ázijská Celine Dion“]] [[Súbor:Utada Hikaru 2004.jpg|thumb|right|Japonská speváčka [[Hikaru Utada]] je identifikovaná ako „Diva periódy Heisei“]] ===A=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="2"|[[Aaliyah]] || Princezná [[R&B]] ||rowspan="2"| [[Spojené štáty]] ||<ref>"Overnight the unknown 14-year old became an international star. This earned her the nickname 'Princess of R&B'.", in W. Sutherland, ''Aaliyah Remembered'' (Trafford Publishing, 2005), p. 21.</ref> |- |Kráľovná mestského popu |<ref>"But Aaliyah Dana Haughton, the reigning Queen of Urban Pop, wasn't sitting still. She was hard at work, shooting her [[Rock the Boat (Aaliyah song)#Music video|next video]], when a plane crash ended her life on August 25" in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=''Behind the Music - Ep. 166 - Aaliyah'' |url=http://www.vh1.com/shows/behind_the_music/episode.jhtml?episodeID=54581#moreinfo |vydavateľ=VH1 |dátum prístupu=2013-01-23}}</ref> |- | {{sortname|Lee|Aaron|}} || Kráľovná [[Heavy Metal]] Rocku || [[Kanada]] ||<ref>"Recall that throughout most of the eighties and even into the nineties, Aaron was known as the queen of heavy-metal rock, the loudest, brashest and sexiest female rock belter this side of Janis Joplin." in {{Citácia periodika| priezvisko = Niester| meno = Alan| titul = Metal queen slips into something jazzy | periodikum = The Globe and Mail | dátum prístupu = 2000-09-22 | strany = R.6 | issn = 03190714}}</ref> |- |{{sortname|Roy|Acuff|}} || Kráľ [[country]] || Spojené štáty ||<ref>"His nickname, 'The King of Country Music,' may sound a bit mawkish and old- fashioned, but, in many ways, it is remarkably accurate." in {{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Wolfe | meno = Charles K. | titul = Classic Country: Legends of Country Music | vydavateľ = Routledge | rok = 2001 | strany = 19 | isbn = 978-0-415-92827-4}}</ref> |- |rowspan="2"|{{sortname|Ivi|Adamou}} || Popová kráľovná || rowspan="2"|[[Cyprus]]/[[Grécko]] ||rowspan="2"|<ref>{{cite web|url=http://www.tralala.gr/hbh-adamou-san-ena-american-dream/|title=Ήβη Αδάμου: Σαν ένα …"American Dream"|trans_title=Ivi Adamou: Like an ... "American Dream"|work=Tralala|accessdate=2011-11-24|last=Karathanou|first=Thomai}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.sigmalive.com/lifestyle/showbiz/76425|script-title=el:Ήβη Αδάμου: Η υπερπαραγωγή της Κύπρου|trans_title=Ivi Adamou: The super production of Cyprus|language=Greek|work=[[Sigma TV|Sigma]]|accessdate=2013-11-15}}</ref> |- |Tínedžerský idol |- |rowspan="2"|{{sortname|Adele|}} || Kráľovná soulu ||rowspan="2"| [[Spojené kráľovstvo]] ||<ref>"The reigning queen of soul owned the stage at the packed Royal Albert Hall, highlighting her elegant artistry and dynamic personality in a 93-minute set", in {{Citácia periodika| priezvisko = Toombs | meno = Mikel | titul = Adele Earns Title Of Soul Queen | strany = C.3 | periodikum = [[Seattle Post-Intelligencer]]|dátum prístupu = 2012-05-22| issn = 0745970X}}</ref> |- |Princezná popu |<ref name="rollingstone">{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/news/introducing-the-queen-of-pop-20110629?page=5|title=Page 5 of Introducing the Queen of Pop &#124; Rolling Stone|publisher=rollingstone.com|accessdate=2015-08-10}}</ref> |- ||{{sortname|Christina|Aguilerová|}} || Popová princezná ||| Spojené štáty ||<ref name=Bollinger2008p147/> |- ||{{sortname|Paulina|Álvarez|}} || Cisárovná Danzonete ||| [[Kuba]] ||<ref>{{cite book|last1=Martínez Rodríguez|first1=Raúl|title=Ellos hacen la música cubana|date=1998|publisher=Letras Cubanas|location=Havana, Cuba|pages=62–63|language=Spanish}}</ref><ref>{{cite book|last1=Orovio|first1=Helio|title=Cuban Music from A to Z|date=2004|publisher=Tumi|location=Bath, UK|page=12|url=https://books.google.co.uk/books?id=XGzKzOH9vawC}}</ref> |- |rowspan="2"|{{sortname|Namie|Amuro|}} || Kráľovná japonského popu ||rowspan="2"| [[Japonsko]] ||<ref>{{Cite journal | title=Japan's Stardom School; Pop Phenoms Get Their Start in an Okinawa Mall | journal=[[The Washington Post]] | last=Herskovitz | first=Jon | date=January 17, 1998 | pages=B.08 | url=http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/25425479.html?dids=25425479:25425479&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&date=JAN+17%2C+1998&author=Jon+Herskovitz&pub=The+Washington+Post&desc=Japan%27s+Stardom+School%3B+Pop+Phenoms+Get+Their+Start+in+an+Okinawa+Mall&pqatl=google | accessdate=2008-09-05 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130730100221/http://pqasb.pqarchiver.com/washingtonpost/access/25425479.html?dids=25425479:25425479&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&date=JAN+17%2C+1998&author=Jon+Herskovitz&pub=The+Washington+Post&desc=Japan%27s+Stardom+School%3B+Pop+Phenoms+Get+Their+Start+in+an+Okinawa+Mall&pqatl=google |date=2013-07-30 }}</ref> |- |Japonská Madonna |<ref>{{cite web|url=http://archives.starbulletin.com/2000/05/11/features/story2.html|title=Shy Amuro turned into Japan’s ‘Madonna’|author=Tim Ryan|work=[[Honolulu Star-Bulletin]]|publisher=Oahu Publications Inc.|date=2000-05-11|accessdate=2013-02-24|quote=EVER hear of Namie Amuro? Most people outside Asia haven't, but she's been called Japan's Madonna (the singer, not the religious figure).}}</ref> |- ||{{sortname|Julie|Andrewsová|}} || Britain’s Youngest Prima Donna||| Spojené kráľovstvo ||<ref>{{cite news|last1=O'Connor|first1=John|title=TELEVISION REVIEW; Julie Andrews, With Tough Edges|url=http://www.nytimes.com/1995/10/25/theater/television-review-julie-andrews-with-tough-edges.html|website=The New York Times|publisher=The New York Times Company|accessdate=2014-08-23|date=October 25, 1995|quote=With a natural voice of uncommon clarity and purity, Ms. Andrews was soon being billed as "Britain's youngest prima donna."}}</ref><ref>{{cite web|last1=Wong|first1=Tim|title=Julie Andrews, the operatic sensation that never was|url=http://blogs.telegraph.co.uk/culture/timwong/100075040/julie-andrews-the-operatic-sensation-that-never-was/|website=The Daily Telegraph|publisher=Telegraph Media Group Limited 2014|accessdate=2014-08-23|date=May 26, 2014|quote=You might not know this – though I’m sure diehard fans will – but Dame Julie Andrews started out in opera. In fact she was once billed as "Britain’s Youngest Prima Donna".|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160306122658/http://blogs.telegraph.co.uk/culture/timwong/100075040/julie-andrews-the-operatic-sensation-that-never-was/|archivedate=2016-03-06}}</ref> |- |rowspan="2"|{{sortname|Don|Arden|}} || Anglický krstný otec ||rowspan="2"| Spojené kráľovstvo ||<ref name="Ardenobit1">{{cite news |url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/1558294/Don-Arden.html |title=Don Arden |publisher=telegraph.co.uk |date=25 July 2007 |accessdate=2009-05-12 |location=London}}</ref> |- |Mr. Big |<ref name="Ardenobit1"/> |- |{{sortname|Chet|Atkins|}} || Mr. Guitar || Spojené štáty ||<ref>Congressional Record Vol. 144-Part 7: Proceedings and Debates of the 105th Congress Second Session (1998)</ref> |} ===B=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="2"|[[Erykah Badu]] || Prvá dáma Neo soulu || rowspan="2"| Spojené štáty || <ref>{{Citácia periodika | periodikum = [[Fuse (magazine)|Fuse]] | url = http://www.fuse.tv/artists/erykah-badu | titul = Erykah Badu | dátum prístupu = 2015-11-12 | url archívu = https://web.archive.org/web/20200928052928/https://fuse.tv/artists/erykah-badu | dátum archivácie = 2020-09-28 }}</ref> |- | Kráľovná [[Neo soul]]u |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.musicroom.com/se/id_no/0408197/details.html | titul=Joel McIver: Erykah Badu - The First Lady Of Neo-Soul}}</ref> |- |[[Joan Baezová]] || Kráľovná [[folk]]u || Spojené štáty ||<ref>{{Citácia periodika | periodikum = [[More (časopis)|More]] | dátum prístupu = 2009-10-08 | url = http://www.more.com/2049/9009-joan-baez-the-queen-of | titul = Queen of folk music The Queen of Folk Still Reigns | url archívu = https://web.archive.org/web/20100525045240/http://www.more.com/2049/9009-joan-baez-the-queen-of | dátum archivácie = 2010-05-25 }}</ref> |- |[[Beck (hudobník)|Beck]] || Kráľ Slackers || Spojené štáty ||<ref>Palacios, Julian. ''Beck: Beautiful Monstrosity'', p. 84. Boxtree, 2000. ISBN 0-7522-7143-1.</ref> |- |[[Harry Belafonte]] || Kráľ [[kalypso (hudba)|kalypsa]] || Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url=http://music.msn.com/music/artist-biography/harry-belafonte/ |title=Harry Belafonte on MSN Music |publisher=Music.msn.com |accessdate=2011-03-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120616072348/http://music.msn.com/music/artist-biography/harry-belafonte/ |archivedate=2012-06-16 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.npr.org/programs/morning/features/2001/nov/belafonte/011102.belafonte.html |title=Morning Edition - Harry Belafonte |publisher=NPR |date=2001-11-02 |accessdate=2011-03-04}}</ref> |- |[[Chuck Berry]] || Kráľ rokenrolu || [[Spojené štáty]] ||<ref>"It probably makes sense to call him - as several people do in the movie [''Hail! Hail! Rock 'n' Roll'' (1987)] - as the 'King of rock 'n' roll'", in D. Denby, "What's in a game", ''[[New York Magazine]]'', Oct 19, 1987, p. 102.</ref> |- |rowspan="2"|[[Beyoncé]]||Princezná R&B ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>"Calling her a mere R&B diva is, at this point, almost an insult: With grace and grit, Beyoncé has become the Princess of R&B, a one-woman Hitsville U.S.A." in {{Citácia periodika| titul=Beyoncé in Rolling Stone | periodikum=[[Rolling Stone]]|page=41 | dátum=December 2009 – January 2010}}</ref> |- | Kráľovná [[R&B]] |<ref>"It is three years since she dissolved Destiny's Child after three albums and a run of award-winning hymns to womanly empowerment such as Survivor and Independent Woman; six since her duet with the Brooklyn rap demigod Jay-Z served notice to the world that America's foremost hip-hop star and its emerging queen of R&B were an item." in {{Citácia periodika| priezvisko= Paphides | meno = Pete | titul = Shy big sister by day ... wild girl by night | strany =2 | periodikum = [[The Times]] |dátum = 2008-11-14| issn = 01400460}}</ref><ref>With four [[Music of Black Origin Awards|Mobo]] nominations, Beyonce is the undisputed queen of R&B. {{Citácia periodika|priezvisko= Simpson |meno= Eva |priezvisko2= Hedley|meno2=Caroline| titul = 3AM: Mo contest for Beyonce| strany = 16| periodikum = The Daily Mirror |dátum = 2006-08-16}}</ref> |- |[[Justin Bieber]] |Princ Pop |[[Kanada]] |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The Prince Of Pop|url=http://www.billboard.com/articles/business/1094436/the-prince-of-pop|vydavateľ=Billboard|dátum vydania=2012-06-08|dátum prístupu=2020-03-23}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Justin Bieber Fell Into a Hole|url=https://www.vanityfair.com/style/2016/06/justin-bieber-fell-into-a-hole|vydavateľ=Vanity Fair|dátum prístupu=2020-03-23|jazyk=en|meno=Richard|priezvisko=Lawson}}</ref> |- |rowspan="4"|[[Mary J. Blige]] || Cisárovná soulu ||rowspan="4"|Spojené štáty||<ref name=Mitchell2009/> |- |Kráľovná Hip Hopu |<ref name=Bollinger2008p147/> |- |Kráľovná Hip Hop Soulu |<ref name=Mitchell2009>"The nine-time Grammy Award-winning singer/songwriter - who has earned such sobriquets along the way as 'the Queen of Hip-Hop Soul' and 'the Empress of Soul' - returns Dec. 21 with her ninth studio album, "[[Stronger with Each Tear|Stronger]]" {{Cite journal|author=Gail Mitchell|title=Strength of Character|newspaper=Billboard |date=2009-12-12|volume=121 |issue=49 |page=17 |issn=00062510}}</ref><ref>"Universally known as the 'Queen of Hip Hop Soul' because of her frequent collaborations with rap artists and Hip Hop producers..." in" {{Cite journal| last = Bynoe| first = Yvonne| title = Encyclopedia of rap and hip-hop culture | url = https://archive.org/details/encyclopediaofra0000byno| publisher = Greenwood Press | year = 2006 | page = [https://archive.org/details/encyclopediaofra0000byno/page/32 32] | isbn = 978-0-313-33058-2}}</ref> |- |Kráľovná R&B |<ref>"Once again The Candy Store and Fresh City Promotions have pulled a major rabbit out of the hat with the launch party for the new album by Mary J Blige, the undisputed Queen of R&B, [[Growing Pains]]", in {{Cite news| title = Fresh party for Mary j's new album | page = 2| newspaper = [[The Herald (Plymouth)|The Plymouth Evening Herald]]|date = 2008-02-15}}</ref><ref>In the wake of her 'Breakthrough' success, the reigning queen of R&B tries to please her many followers—but, most of all, herself. {{Cite news| last1 = Vozick-Levinson| first1 = Simon | title = Mary J. Blige | page = 22 | newspaper = [[Entertainment Weekly]] |date = 2007-12-21| issn = 10490434}}</ref> |- |[[BoA]] ||Kráľovná [[K-Pop]]u || [[Južná Kórea]] ||<ref>"The queen of K-Pop made her highly, highly anticipated comeback to Korea for the first time in five years with her 9th studio album, [[Hurricane Venus]]", in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=BoA - "Game"|url=http://mtvk.com/videos/boa-game/|vydavateľ=MTV|dátum=2010-09-03|dátum prístupu=2011-04-18}}</ref> |- |rowspan="1"|[[Brandy Norwood|Brandy]] || Princezná Pop/R&B || rowspan="1"| Spojené štáty || <ref name=CT1998/> |- |[[Moya Brennan]] || Prvá dáma [[keltská hudba|keltskej hudby]] || [[Írsko]] ||<ref>{{cite news|last=Ganley|first=Doug|title=Irish music plays proudly on St. Patrick's Day|url=http://www.cnn.com/2010/SHOWBIZ/Music/03/17/irish.music.st.patricks/index.html?_s=PM:SHOWBIZ|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[CNN]]|date=2010-03-17|quote=And she knows what she's talking about. Brennan's been called the 'first lady of Celtic music.'}}</ref><ref>{{cite web|title=Signature Tunes - Moya Brennan|url=http://www.crossrhythms.co.uk/articles/news/Signature_Tunes/23128/p1/|publisher=[[Cross Rhythms]]|accessdate=2013-05-08|quote=THE SINGER described as 'the first lady of Celtic music', Moya Brennan will release a new album in the UK.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130621194724/http://www.crossrhythms.co.uk/articles/news/Signature_Tunes/23128/p1/|archivedate=2013-06-21}}</ref> |- |[[Garth Brooks]] || Kráľ [[country]] || Spojené štáty ||<ref>"The king of country music is making plans to retire", in {{Cite news| url=http://www.cbsnews.com/stories/1999/12/16/entertainment/main140727.shtml | work=CBS News | title=Garth Brooks To Retire | date=1999-12-16|accessdate=2013-05-08}}</ref> |- |[[Chris Brown]] || Princ R&B || Spojené štáty ||<ref>"With his debut single "Run It," 16-year-old Chris Brown back-flipped his way into becoming the first male solo artist to release a song that went straight to No. 1. He was later crowned the Prince of R&B", in {{Citácia elektronického dokumentu|titul= Celebrity Central: Chris Brown| vydavateľ= ''[[People (magazine)|People]]'' |url=http://www.people.com/people/chris_brown |dátum prístupu= }}</ref><ref>"His noncommittal response was perhaps not the teary confessional that was expected after the Grammy-night altercation which changed everything for the then crown prince of R&B", in {{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko= Elan |meno=Priya |titul= Will Chris Brown's assault on Rihanna harm his record sales?| vydavateľ= The Guardian|url=http://www.guardian.co.uk/music/2009/nov/07/chris-brown-rihanna-assault | dátum=7 November 2009 |dátum prístupu= 2009-11-22 | location=London}}</ref> |- |[[Chuck Brown]] || Krstný otec [[Go-Go]] || Spojené štáty ||<ref>"...the Godfather of Go-Go has done it again...", {{Citácia periodika|autor=Kip Lornell|autor2=Charles C. Stephenson|titul=The Beat: Go-Go Music from Washington, DC|periodikum=Univ. Press of Mississippi|rok=2009|strany=45|isbn=978-1-60473-241-2}}</ref> |- |[[Dennis Brown]] || Korunný princ [[reggae]] || [[Jamajka]] ||<ref>"Dennis produced an enormous catalogue of albums and singles, and earned the undisputed title of 'Crown Prince of Reggae'", in {{cite news | url = http://www.jamaica-star.com/thestar/20070131/cleisure/cleisure1.html | title = Remembering Dennis Brown, reggae royal | accessdate = 2008-10-25 | newspaper = Jamaica Star }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080504024824/http://www.jamaica-star.com/thestar/20070131/cleisure/cleisure1.html |date=2008-05-04 }}</ref><ref>"Others will point to the likes of the 'crown prince of reggae' Dennis Brown, for his contribution to roots reggae and his influence on a generation of reggae artistes", in {{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.bbc.co.uk/caribbean/news/story/2008/10/081010_reggae_contribution.shtml | titul = The reggae debate: still unresolved | dátum = 17 October 2008 | dátum prístupu = 2008-10-25}}</ref> |- |rowspan="5"|[[James Brown]] || Krstný otec [[Soul (hudba)|soulu]] ||rowspan="5"| Spojené štáty ||<ref>"And today, James Brown's status as 'The Godfather of Soul" remains undiminished'.", in {{Citácia elektronického dokumentu|titul=David Pullman to Securitize "Godfather of Soul" James Brown| vydavateľ= [[Business Wire]] |strany=1| dátum=1999-05-03}}</ref><ref name=wp2006/><ref name=ce2013/> |- |Hardest-working Man in Show Business |<ref name=wp2006>{{cite news |quote=Brown, also called the 'hardest-working man in show business', was a visionary and an innovator who pushed music to new places. |url=http://www.washingtonpost.com/wp-dyn/content/article/2006/12/25/AR2006122500049.html |title=Hardworking Godfather of Soul |author=Yvonne Shinhoster Lamb|publisher=Washington Post |date=2006-12-26 |accessdate=2013-05-08}}</ref> |- |Kráľ soulu |<ref>"To Mark the ten years, officials at the Apollo crowned Brown 'King of Soul'." in {{Citácia periodika|titul=James Brown Crowned 'King Of Soul' At The Apollo Theater|periodikum= Jet |ročník=43|číslo=3| strany=59 | dátum=1972-10-12 | issn=00215996}}</ref> |- |Soul Brother No. 1. |<ref name=ce2013>{{cite news|quote=The Augusta, GA singer has sung his way to the top of the musical heap as Soul Brother No. 1. |url=http://www.commercialappeal.com/news/2013/nov/18/natchez-abuzz-with-activity-for-james-brown/ |title=Natchez abuzz with activity for James Brown movie |publisher=[[Memphis Commercial Appeal]] |date=November 18, 2013 }}</ref> |- |Mr. Dynamite |<ref>{{cite web|url=http://www.theguardian.com/music/2012/oct/24/james-brown-live-apollo-classic-report|title=James Brown Live at the Apollo – a classic report from the vaults|work=the Guardian|accessdate=2014-10-03}}</ref> |- |[[Ruth Brown]] || Kráľovná [[R&B]] || Spojené štáty ||<ref>"Years before Aretha Franklin, Diana Ross, and Etta James, Ruth reigned as the original queen of r&b. She achieved a distinctive sassy and streetwise style, which made her one of the most popular singers of her era. Her career has been so influential that Atlantic Records is sometimes referred too as 'the house that Ruth built' and for good reason", at {{Citácia periodika|priezvisko= Cotton|meno= Nzgina | titul = Ruth Brown: The Original Queen of r&b | strany = 22 | periodikum = [[New Nation]] |dátum = 2008-04-07|issn=13657496}}</ref><ref>"Years before Aretha Franklin was crowned Queen of Soul, Ruth Brown reigned as the original Queen of R&B", in {{Citácia periodika|priezvisko= Jones|meno= Steve | titul= R&B diva for the ages| strany = D.1 | periodikum= USA TODAY |dátum = 2006-11-20|issn=07347456}}</ref> |- |[[Solomon Burke]] || Kráľ Rock 'n' Soulu || Spojené štáty ||<ref>"Burke, long ago dubbed the King of Rock 'n' Soul, was worth the wait", in M. Newman, "Soul man Solomon Burke: Live on Film; Capricorn's Smoking New Companion" in ''Billboard'' July 8, 1995, Vol. 107 (27), p. 10.</ref> |} ===C=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Laura Canales]] || Kráľovná Tejana || Spojené štáty ||<ref>"Born August 19, 1954, in Kingsville, Texas, she is recognized as 'la reina de la onda Tejana' (the queen of Tejano music)." in {{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko= Candelaria| meno= Cordelia | priezvisko2= Peter J. García|titul= Encyclopedia of Latino Popular Culture | vydavateľ= Greenwood Publishing Group | rok= 2004 | strany= 822 | isbn = 978-0-313-33211-1}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Mariah Careyová]] || Kráľovná R&B||rowspan="2"|Spojené štáty||<ref name= "diva">"If Ella Fitzgerald is the queen of jazz, Billie Holiday first lady of the blues, and Aretha Franklin the queen of soul, then who is the queen of pop? In the 1990s, it would seem to be a three-way tie between Whitney Houston, Mariah Carey, and Celine Dion. Certainly all three have their devotees and detractors, but their presence has been inescapable", in {{Citácia periodika|priezvisko= Lister | meno=Linda | titul=Divafication: The Deification of Modern Female Pop Stars| periodikum= Popular Music and Society | ročník=25|číslo=3/4| page=1| rok= 2001|issn=03007766}}</ref><ref>"Mariah Carey is unstoppable. With 17 No. 1 singles since her career began in 1990, Mariah is the reigning queen of pop." {{Citácia periodika|titul=The new Mariah Carey|periodikum=Scholastic Scope|ročník=50|číslo=1|strany=16|issn=00366412}}</ref> |- |Kráľovná Vianoc |<ref>{{cite web|last1=Horowitz|first1=Steven J.|title=Mariah Carey Brings Christmas Cheer to NYC's Beacon Theater|url=https://www.billboard.com/articles/columns/the-juice/6406541/mariah-carey-christmas-concert-nyc-beacon-theater|website=Billboard|publisher=Billboard|accessdate=2014-12-21|date=December 16, 2014|quote=Queen Of Christmas, Mariah Carey performs her holiday smash hits at the Beacon Theatre on December 15, 2014 in New York City.}}</ref><ref>{{cite web|title=Mariah Carey’s Christmas Concert In NYC|url=http://www.idolator.com/7574449/mariah-carey-comically-stops-hero-performance-mid-song-at-beacon-theatre-christmas-concert-remains-flawless-watch/queen-of-christmas-mariah-carey-performs-her-holiday-smash-hits-at-the-beacon-theater-in-nyc|website=Idolator|publisher=SpinMedia Publishers|accessdate=2014-12-21|quote=Queen Of Christmas, Mariah Carey performs her holiday smash hits at the Beacon Theatre on December 15, 2014 in New York City.|archiveurl=https://archive.today/20141221161537/http://www.idolator.com/7574449/mariah-carey-comically-stops-hero-performance-mid-song-at-beacon-theatre-christmas-concert-remains-flawless-watch/queen-of-christmas-mariah-carey-performs-her-holiday-smash-hits-at-the-beacon-theater-in-nyc|archivedate=2014-12-21}}</ref> |- |[[Roberto Carlos]] || Kráľ || Brazília ||<ref>{{cite web| url=http://www.allmusic.com/artist/roberto-carlos-p29015/biography | title= Profile: Roberto Carlos | publisher=[[allmusic]] | accessdate=2011-07-11 | quote=(...) the mid-'90s witnessed a resurgence of Jovem Guarda talents through tributes of new rockers and Carlos reached the 21st century uncontestedly enjoying his absolute title: the King.}}</ref><ref>{{cite web | url=http://latinmusic.about.com/od/artists/p/PRO01RCARLOS.htm | title=Roberto Carlos: King Of Music In Brazil | publisher=Latin Music About.com | accessdate=2011-07-11 | quote="1965 was Carlos’ year. In a popular vote promoted by the TV show Reino de Jeventude, Carlos was elected "O Rei" – the King of Brazilian music and has retained the title ever since. | archiveurl=https://web.archive.org/web/20110707075124/http://latinmusic.about.com/od/artists/p/PRO01RCARLOS.htm | archivedate=2011-07-07 }}</ref> |- |[[Ceca]] || Kráľovná || [[Srbsko]] ||<ref>{{cite web |url=http://www.balkaninside.com/ceca-made-spectacle-at-usce/|title=Ceca made spectacle at Usce|author=David Morača|publisher=Balkan Inside |accessdate=2013-11-28}}</ref> |- |[[Ciara]] || Princezná Crunk & B || Spojené štáty ||<ref>{{cite news|last=Shepherd|first=Julianne|title=Ciara: The Evolution|url=http://pitchfork.com/reviews/albums/9759-the-evolution/|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Pitchfork Media]]|date=2007-01-16|quote=In 2004, upon the release of Ciara Harris's excellent debut Goodies, Lil Jon christened the 21-year-old Atlanta starlet the 'Princess of crunk & B.'}}</ref> |- |[[Eric Clapton]] || God, Slow hand || Spojené kráľovstvo ||<ref>"A common sight towards the end of the sixties in New York and London announced 'Clapton is God'", in Vinita, ''Profiles in Popular Music'' (Sura Books, 2005), p. 71.</ref> |- |rowspan="2"|[[Kelly Clarksonová]] || Popová princezná ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref name="KC Billboard">{{cite web|url=http://www.billboard.com/photos/428480/kelly-clarksons-fashion-evolution?i=35013 |title=Kelly Clarkson's Fashion Evolution |work=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |publisher=[[Prometheus Global Media]] |accessdate=2013-11-01 |quote=''From small town girl to Pop Princess to Rock Diva, Kelly Clarkson has also grabbed hold of our attention in the decade since winning "American Idol" with her eccentric style.''}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.foxnews.com/story/2007/06/15/pop-tarts-stan-lee-to-animate-paris-hilton/ |title=Pop Tarts: Stan Lee to Animate Paris Hilton |work=[[Fox News]] |publisher=[[21st Century Fox]] |date=June 15, 2007 |first=Hollie |last=McKay |accessdate=2013-11-01 |quote=''She has the talent to be an ''American Idol'', but Pop Princess Kelly Clarkson just doesn’t think she could stop focusing on herself long enough to do diaper duties, breastfeed and play parent.''}}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.google.com/newspapers?id=kudDAAAAIBAJ&sjid=tK8MAAAAIBAJ&pg=2535,3891274 |title=Texan Kelly Clarkson is now an 'American Idol' |work=[[The Daily Sentinel (Texas)|The Daily Sentinel]] |publisher=Associated Press through [[Google News]] |date=September 6, 2002 |accessdate=2013-11-01 |quote=''An Estimated 22.5&nbsp;million people watched the finale of Fox's ''American Idol'' last night, even more so when Kelly Clarkson was crowned the nation's latest Pop Princess''}}</ref> |- |The Original [[American Idol]] |<ref name="officialcharts">{{cite web|url=http://www.officialcharts.com/chart-news/kelly-clarkson-interview-since-u-been-gone-is-10-years-old__9997/|title=Kelly Clarkson interview: Since U Been Gone is 10 years old|publisher=officialcharts.com|accessdate=2015-08-10}}</ref><ref>http://www.ibtimes.com/kelly-clarkson-talks-laws-reba-mcentire-narvel-blackstock-saving-marriage-2040061</ref><ref name="americanidolnet">{{cite web|url=http://americanidolnet.com/kelly-clarkson-rocks-jealous-by-nick-jonas-video/|title=Kelly Clarkson Rocks &#8220;Jealous&#8221; by Nick Jonas &#91;Video&#93; - American Idol Net|publisher=americanidolnet.com|accessdate=2015-08-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150813003521/http://americanidolnet.com/kelly-clarkson-rocks-jealous-by-nick-jonas-video|archivedate=2015-08-13}}</ref> |- |[[Keyshia Cole]] || Princezná Hip Hop Soulu || Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url=http://www.dubmagazine.com/stars/musicians/381-keyshia-cole |title=Keyshia Cole |publisher=Dubmagazine.com |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130323231256/http://dubmagazine.com/stars/musicians/381-keyshia-cole |archivedate=2013-03-23 }}</ref> |- |[[Sam Cooke]] || Kráľ soulu || Spojené štáty ||<ref>{{cite book|last=Appiah|first=Kwame Anthony |author2=Gates, Henry Louis; Gates, Henry Louis, Jr.|title=Africana: An A-to-Z Reference of Writers, Musicians, and Artists of the African American Experience|publisher=Running Press|year=2004|page=146|isbn=0-7624-2042-1}}</ref><ref>{{cite book|last=DeCurtis|first=Anthony |author2=Henke, James |others=George-Warren, Holly|title=The Rolling Stone Illustrated History of Rock & Roll: The Definitive History of the Most Important Artists and their Music|publisher=Random House|year=1992|page=135|isbn=0-679-73728-6}}</ref><ref name="ROCK ON ALMANAC">{{cite book |last=Nite |first=Norm N. |title=Rock On Almanac: The First Four Decades of Rock 'n' Roll: A Chronolology|year= 1992 |publisher= [[Harper (publisher)|HarperPerennial]] |location=New York City |isbn= 0-06-273157-2 |pages=140–142}}</ref> |- |[[Alice Cooper]] || Krstný otec [[shock rock]]u || Spojené štáty || <ref>{{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/news/alice-cooper-gets-dirty-20050331 |title=Alice Cooper Gets "Dirty" |publisher=Rolling Stone |date=31 March 2005|accessdate=2013-05-31}}</ref><ref>{{cite web|url=http://archive.classicrockmagazine.com/view/september-2007/50/hes-the-godfather-of-shock-rock-who-got-drunk-with |title=He's the godfather of shock-rock who got drunk with Jim |publisher=Classic Rock Magazine |year=2007 |accessdate=2013-05-31}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.retrobent.com/photos/alice-cooper-the-godfather-of-shock-rock/ |title=Alice Cooper – The Godfather of Shock Rock |publisher=RetroBent |year=2013 |accessdate=2013-05-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131110135332/http://www.retrobent.com/photos/alice-cooper-the-godfather-of-shock-rock/ |archivedate=2013-11-10 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.blabbermouth.net/news.aspx?mode=Article&newsitemID=144278 |title=ALICE COOPER: 'Theatre Of Death - Live At Hammersmith 2009' DVD Due In September|publisher=RetroBent |date=Aug 10, 2010 |accessdate=2013-05-31}}</ref> |- |[[Celia Cruz]] || Kráľovná [[Salsa (hudba)|salsy]] || Kuba ||<ref>{{Cite news |title='Queen of Salsa' dies |publisher=BBC News |date=17 July 2003 |accessdate=2010-06-29 |url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/entertainment/3073287.stm }}</ref> |- |[[Dick Curless]] ||Barón [[country music]]|| Spojené štáty ||<ref>[http://www.cmt.com/artists/dick-curless/biography/ Dick Curless Bio | Dick Curless Career]. CMT. Retrieved on 2014-05-19.</ref> |- |rowspan="1"|[[Miley Cyrusová]] ||Kráľovná [[tínedžer]]ov||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>{{cite news|last=Kitchener|first=Shaun|title=Miley Cyrus Is Dracula's Daughter|url=http://www.entertainmentwise.com/news/64816/Miley-Cyrus-Is-Draculas-Daughter|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Entertainmentwise]]|date=2011-11-07|quote=Teen queen Miley Cyrus has signed up to play Dracula's daughter in new movie Hotel Transylvania.}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130619091256/http://www.entertainmentwise.com/news/64816/Miley-Cyrus-Is-Draculas-Daughter |date=2013-06-19 }}</ref><ref>{{cite news|title=Miley Cyrus: Teen Queen|url=http://www.parade.com/celebrity/slideshows/style/miley-cyrus.html?fullsite=true#?slideindex=0|accessdate=2013-05-08|newspaper=[[Parade Magazine]]}}</ref><ref>{{cite web|title=From Teen Queen to Leading Lady: Miley Cyrus' Sizzlin' Style Through the Years!|url=http://www.etonline.com/gallery/featured/85422_From_Teen_Queen_to_Leading_Lady_Miley_Cyrus_Sizzlin_Style_Through_the_Years/index.html|publisher=[[Entertainment Tonight]]|accessdate=2013-05-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130610135948/http://www.etonline.com/gallery/featured/85422_From_Teen_Queen_to_Leading_Lady_Miley_Cyrus_Sizzlin_Style_Through_the_Years/index.html|archivedate=2013-06-10}}</ref> |} ===D=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Daddy Yankee]] || Kráľ [[reggaeton]]u || [[Portoriko]]/Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://colombiareports.com/events-nightlife/bogota/10970-reggaeton-king-daddy-yankee-to-play-bogota-.html|title=Reggaeton king Daddy Yankee to play Bogota|author=Pandora Pugsley|date=23 July 2010|publisher=Colombia Reports|accessdate=2011-02-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20101202005539/http://colombiareports.com/events-nightlife/bogota/10970-reggaeton-king-daddy-yankee-to-play-bogota-.html|archivedate=2010-12-02}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.nytimes.com/2006/02/05/magazine/05reggaeton.html|title=The King of Reggaetón |author=Sara Corbett|date=February 5, 2006|publisher=The New York Times, |accessdate=2011-02-01}}</ref> |- |[[Damares]] || Včelia kráľovná || [[Brazília]] ||<ref>"After receiving numerous requests, we will analyze the CD Damares Queen Bee ... Damares without doubt is one of the greats of gospel music and has tremendous public resulting from the "Taste of Honey"." '''''FCG''''', May 2, 2013</ref><ref>"[...] As Damares not born Queen Bee..." Desktop Gospel ''[http://www.desktopgospel.com.br/2012/08/o-antes-e-o-depois-das-10-melhores.html/ The "Before and After" of the 10 best gospel singers in Brazil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130423063713/http://www.desktopgospel.com.br/2012/08/o-antes-e-o-depois-das-10-melhores.html |date=2013-04-23 }}'' November 11, 2013</ref><ref>"Why? I do not know, these are the "artists of the moment," pure marketing strategy by Sony to sell, it is clear the preference of "Queen Bee" in the halls of Sony" Loja Evangélica.</ref><ref>"Sure BBB Disc Diamond is not news to anyone, for any media gospel, the singer herself and the staff of Sony had released this done. However it will be very nice to see the 'Queen Bee' receiving this award on national television..." ''[http://www.jesuscomigo.com.br/noticias/ler/1006/damares-recebe-disco-de-diamante-no-programa-raul-gil.html#.UnPZ8_nUmjc/ Damares receives diamond disc in Programa Raul Gil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160912174737/http://www.jesuscomigo.com.br/noticias/ler/1006/damares-recebe-disco-de-diamante-no-programa-raul-gil.html#.UnPZ8_nUmjc/ |date=2016-09-12 }}'' October 24, 2012</ref> |- |[[Ray Davies]] || Krstný otec [[Britpop]]u || Spojené kráľovstvo ||<ref>"Affectionately referred to as the 'Godfather of Brit pop,' Davies is co-founder, lead singer and rhythm guitarist of the Kinks, one of the most long-lived and influential rock groups of the 1960s British Invasion", in {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.bmi.com/news/entry/334938|titul=Ray Davies To Be Honored as BMI Icon at Annual London Awards October 3|dátum prístupu=2009-01-22 |vydavateľ=[[Broadcast Music, Inc.]] |dátum=2006-08-08}}</ref> |- |Vinjamuri Anasuya Devi || Kráľovná [[folk]]u || [[India]] ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.hindu.com/fr/2008/04/11/stories/2008041150360200.htm|titul=The Hindu: Friday Review Hyderabad: Queen of folk music |vydavateľ=Hindu Times|dátum= 11 April 2008|dátum prístupu=2008-07-31|priezvisko=Narasimham|meno=M. L.|miesto=Chennai, India }}</ref> |- |[[Dr. Dre]] || Otec G-Funku || [[Severná Amerika]] || <ref>Stephen Thomas Erlewine, "Dr. Dre (Andre Young", in Vladimir Bogdanov et al., ''All Music Guide to Rock'', 3rd ed., Backbeat Books, p. 324. ISBN 0-87930-653-X.</ref> |- |[[Amr Diab]] || Otec stredozemnej hudby || [[Egypt]] ||<ref>"Not only has he sold more albums than anyone in the Middle East, but over the past two decades Diab has forged a unique and exciting dance style of music that has lent him an honorary title as 'Father of Mediterranean Music.'" in {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://media.www.thedepauw.com/media/storage/paper912/news/2009/10/06/Features/Sounds.Of.The.Middle.East.Minnesota.Provide.Options.For.Listeners-3794408.shtml|titul=Sounds of the Middle East, Minnesota provide options for listeners|accessdate=2009-12-20|vydavateľ=[[The DePauw]]|dátum=2009-10-06|dátum prístupu=2015-11-12|url archívu=https://archive.today/20110716232527/http://media.www.thedepauw.com/media/storage/paper912/news/2009/10/06/Features/Sounds.Of.The.Middle.East.Minnesota.Provide.Options.For.Listeners-3794408.shtml|dátum archivácie=2011-07-16}}</ref><ref>"The Arab world's most successful recording artist, Father of Mediterranean Music, movie star extraordinaire, dedicated family man or simply the King of Arab Pop are all titles Amr Diab has picked up over the years." in {{Cite news| url=http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/egyptian-superstar-amr-diab-is-set-to-rock-dubai-1.615728 | work=Gulf News | title=Egyptian superstar Amr Diab is set to rock Dubai | first=Kelly | last=Crane | date=2010-04-22 | accessdate=2013-05-14}}</ref> |- |[[Neil Diamond]]|| Židovský Elvis || Spojené štáty ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://rockhall.com/inductees/neil-diamond/bio/|titul=The Rock and Roll Hall Of Fame Biography of Neil Diamond|vydavateľ=Rock and Roll Hall Of Fame|dátum= 1 Jan 2012|dátum prístupu=2012-07-31|priezvisko=Hall of Fame|meno=Rock and Roll|l miesto=Cleveland, Ohio}}</ref> |- |[[Dick Dale]] || Kráľ Surf Guitar || Spojené štáty ||<ref>"With the success of "Let's Go Trippin', Dale was immediately billed as the 'King of the Surf Guitar', in M. Warshaw, ''The Encyclopedia of Surfing'' (Houghton Mifflin Harcourt, 2005), p. 585.</ref> |- |rowspan="2"|[[Céline Dionová]] || Queen Celine ||rowspan="2"| [[Kanada]] ||<ref>"Already, the Streisand duet has become a network news story in Canada (where, in Quebec, Dion is known as 'Queen Celine')" in {{cite news|url=http://books.google.com/?id=7wkEAAAAMBAJ&pg=PA98&dq=Celine+Dion+Queen+of+QuebecPop#v=onepage&q=Celine%20Dion%20Queen%20of%20Quebec%20Pop&f=false|title=Celine Dion's 550 set packs superstar punch|work=Billboard|page=98|date=1997-11-01|accessdate=2013-02-23 |issn=0006-2510|author1=Nielsen Business Media|first1=Inc}}</ref><ref>{{Citácia Harvard|MenoN=Paula Parisi|rok=1998|Strana=195|citát=Dion was the perfect choice for the song. Horner knew her before she became 'Queen Celine'.}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref name=diva/><ref>"Celine alert! Celine alert! Quebec's favourite daughter, Celine Dion, will be fited in a special show on July 10. After the phenomenal success of last year's tribute to the late King of Pop, Michael Jackson, a special show combining the talents of two of the superstars in the fireworks business will showcase the music of our Queen of Pop", in {{cite news |author=Anne Sutherland |title=Fireworks; Celine Dion Joins Countries Lighting Up the Sky |newspaper=[[The Gazette (Montreal)|The Gazette]]|page=14 |date=2010-05-28 |issn=03841294}}</ref> |- |[[Carlos do Carmo]] || Kráľ Fado || [[Portugalsko]] ||<ref>{{cite web |url=http://www.lisbonlux.com/fado/ |title=Fado: the Sound of Lisbon |website=LisbonLux.com |accessdate=2015-08-05 |quote= "If Amália was the queen of Fado, you can call Carlos do Carmo the king. His is the most successful male voice in Fado, releasing albums since the 1960s. Although his Fado is classic, some also find a jazzy sound and Frank Sinatra style in many of his songs."}}</ref> |- |[[Fats Domino]] || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"Ebony hailed Domino as the "King of Rock 'n' Roll" in {{Cite book |last=Altschuler |first=Glenn C. |title= All shook up: how rock 'n' roll changed America |publisher= Oxford University Press |page=43 |year=2003 |isbn=978-0-19-513943-3}}</ref> |- |[[Lonnie Donegan]] || Kráľ [[skiffle]] || [[Spojené kráľovstvo]] ||<ref>"Known as England's 'King of Skiffle.' Member of Chris Barber's Jazz Band in 1954" in J. Whitburn,, ''The Billboard book of top 40 hits'' (Billboard Books, 8th edn., 2004), p. 188.</ref> |- |[[Rockin' Dopsie]] || Korunný princ zydeca || Spojené štáty ||<ref>"If Clifton Chenier was the king of zydeco music, Rockin' Dopsie (pronounced doopsie), with his unequaled proficiency on the button accordion, was its crown prince", in his Allmusic biography</ref> |- |[[Tommy Dorsey]] || Sentimentálny gentleman swingu || Spojené štáty ||<ref>{{cite news|url=http://www.pabook.libraries.psu.edu/palitmap/bios/Dorsey__Tommy.html |title=Dorsey, Thomas, Francis, Jr. ("Tommy," "The Sentimental Gentleman of Swing")|publisher=Pennsylvania Center For The Book/Lisa A. Moore}}</ref><ref name=pc2a> "They called him 'the Sentimental Gentleman of Swing'."</ref> |- |[[Duncan Mighty]] || Port Harcourt First Son || [[Nigéria]] ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.africanheritagemagazine.de/?p=1226|titul=Duncan Mighty: The official 1st Son of Port Harcourt is in Hamburg|vydavateľ=African Heritage Magazine|dátum=18 October 2012|dátum prístupu=2014-04-04|priezvisko=|meno=|lmiesto=[[Hamburg]], Nemecko|url archívu=https://web.archive.org/web/20150109011900/http://www.africanheritagemagazine.de/?p=1226|dátum archivácie=2015-01-09}}</ref> |- |[[Rocío Dúrcal]] || Kráľovná Ranchera || [[Španielsko]] ||<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.elmundo.es/elmundo/2006/03/25/obituarios/1143316551.html |titul=Rocío Dúrcal, la reina de las rancheras |vydavateľ=elmundo.es |dátum=27 March 2006 |dátum prístupu=2012-05-22 |priezvisko=MEMBA |meno=JAVIER |miesto=[[Madrid]], Španielsko}}</ref> |- |rowspan="4"|[[Bob Dylan]] || Kráľ [[folk]]u ||rowspan="5"| Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url=http://folkmusic.about.com/od/folkmusic101/a/Bob-Dylan-And-Joan-Baez.htm |title=Bob Dylan and Joan Baez - The Story of Bob Dylan and Joan Baez |publisher=Folkmusic.about.com |date=1980-06-06 |accessdate=2013-07-02 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120305002012/http://folkmusic.about.com/od/folkmusic101/a/Bob-Dylan-And-Joan-Baez.htm |archivedate=2012-03-05 }}</ref><ref name="Epstein">{{cite book|author=Daniel Mark Epstein|title=The Ballad of Bob Dylan|url=http://books.google.com/books?id=AYs4AAAAQBAJ&pg=PT94|publisher=Souvenir Press Ltd|isbn=978-0-285-64022-1|page=94|date=2011-01-04}}</ref> |- |Korunný princ folku |<ref name="Epstein2010">{{cite book|author=Lawrence J. Epstein|title=Political Folk Music in America from Its Origins to Bob Dylan|url=http://books.google.com/books?id=Xlu-lidpKeMC&pg=PA165|year=2010|publisher=McFarland|isbn=978-0-7864-5601-7|pages=165–}}</ref><ref name="Winick1968">{{cite book|author=Charles Winick|title=Desexualization in American Life|url=http://books.google.com/books?id=NU_NLQNaAfUC&pg=PA51|year=1968|publisher=Transaction Publishers|isbn=978-1-4128-2162-9|pages=51–}}</ref> |- |Folkový Boh |<ref name="SheehySwiss2009">{{cite book|author1=Colleen Josephine Sheehy|author2=Thomas Swiss|title=Highway 61 Revisited: Bob Dylan's Road from Minnesota to the World|url=http://books.google.com/books?id=qweH8U5CBoQC&pg=PA108|year=2009|publisher=U of Minnesota Press|isbn=978-0-8166-6099-5|page=108}}</ref> |- | Kráľ [[folk-rock]]u |<ref name="SheehySwiss2009"/> |} ===E=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- | {{sortname|Nokie|Edwards|}} || Kráľ Guitars || Spojené štáty/Japonsko ||<ref>"Japanese fans had labeled Nokie the 'King of Guitars,' at a time when Deep Purple's Ritchie Blackmore publicly announced, 'I think I can wipe up the floor with most guitarists.'" in {{cite book| last = Halterman| first = Del| title = Walk-Don't Run - The Story of The Ventures | publisher = [[Lulu (company)|Lulu]] | year = 2009 | page = 211 | isbn = 978-0-557-04051-3}}</ref> |- | {{sortname|Andrew|Eldritch|}} || Krstný otec gotiky || Spojené kráľovstvo ||<ref>{{cite journal |last=Sutherland |first=Steve |date=September 5, 1987 |title=HIS MASTER'S VOICE |url=http://www.spookhouse.net/tsom/mastersvoice.html |journal=[[Melody Maker]] |location= |publisher= |accessdate= }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20190105215722/http://www.spookhouse.net/tsom/mastersvoice.html |date=2019-01-05 }}</ref> |- |rowspan="10"|{{sortname|Missy|Elliott|}}||Beat Slayer||rowspan="10"|United States||<ref name="betmiss"/> |- |Prvá dáma Hip-Hopu |<ref>"Missy Elliott, the first lady of hip-hop, grew up in Virginia Beach and has recorded and produced there periodically since her star rose." in {{Cite web|last=Daley|first=Dan|title=Recording The Neptunes - Greetings From Virginia Beach|url=http://www.soundonsound.com/sos/jul05/articles/andrewcoleman.htm|work=[[Sound on Sound]]|publisher=SoundOnSound.com|date=July 2005|accessdate=2013-06-03}}</ref><ref>"Significantly, he also duetted with Missy Elliott on the brilliant, [[Timbaland]]-produced, 'Busa Rhyme' on her ''[[Da Real World]]'' album. [[Eminem]] makes no attempt to tone down the misogynistic elements of Slim Shady in the face of the 'First Lady Of Hip Hop.'" in {{cite book| last = Stubbs | first = David | title = Eminem: The Stories Behind Every Song | publisher = Thunder's Mouth Press | year = 2006 | page = 230 | isbn = 1-56025-946-9}}</ref> |- |Bohyňa Hip-Hopu |<ref>"As we patiently wait for any kind of music from O.G. hip-hop goddess, Missy Elliott, even her remixing a song makes us break out the twerkin’ pants", in {{Cite web|title=<nowiki>[New Music]</nowiki> Hip-Hop Queen Missy Elliott Remixes Katy Perry’s 'Last Friday Night' (T.G.I.F)|url=http://amp.cbslocal.com/2011/08/08/new-music-hip-hop-queen-missy-elliot-remixes-katy-perrys-last-friday-night-t-g-i-f/|work=[[KAMP-FM|97.1 AMP Radio]]|publisher=[[CBS Radio|CBS Local]]|date=August 8, 2011|accessdate=2013-02-22}}</ref><ref>"Missy Elliott brings people together. A couple of weeks ago, Odd Future rapper [[Tyler, The Creator]] tweeted the hip-hop goddess' praises: 'Missy Is The Fucking Shit And Should Get More Credit. I Wish She Was Out Making Music Man, Her And Gwen. Da Shit Ayee.'" in {{cite web|last=Hogan|first=Marc|title=Missy Elliott, Lil Wayne Hop on Busta Rhymes' 'Why Stop Now' Remix|url=http://www.spin.com/articles/missy-elliott-lil-wayne-hop-busta-rhymes-why-stop-now-remix|work=[[Spin (magazine)|SPIN]]|date=February 16, 2012|accessdate=2013-02-22}}</ref> |- |Ťažký borec Hip-Hopu |<ref>"[[[Little Mix]]] confirmed that they enlisted the help of hip-hop heavyweight Missy Elliott on the remix of their ''[[DNA (Little Mix album)|DNA]]'' single, '[[How Ya Doin'?]]'" in {{cite web|last=Vena|first=Jocelyn|title=Little Mix Lock Down Hip-Hop With Missy Elliott Remix|url=http://www.mtv.com/news/articles/1704222/little-mix-missy-elliott-how-ya-doin-remix.jhtml|work=[[MTV News]]|publisher=MTV.com|date=March 25, 2013|accessdate=2013-09-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130727091023/http://www.mtv.com/news/articles/1704222/little-mix-missy-elliott-how-ya-doin-remix.jhtml|archivedate=2013-07-27}}</ref><ref>"Little Mix have finally unveiled the colourful visuals for their new single 'How Ya Doin'? featuring hip-hop heavyweight Missy Elliott, and have all the attitude and sass to match the edgy urban track." in {{cite web|last=Adejobi|first=Alicia|title=VIDEO: Little Mix Bare Toned Abs In 'How Ya Doin?' Music Video With Missy Elliott|url=http://www.entertainmentwise.com/news/110323/VIDEO-Little-Mix-Bare-Toned-Abs-In-How-Ya-Doin-Music-Video-With-Missy-Elliott|work=[[Gigwise|Entertainmentwisedate]]|publisher=entertainmentwise.com|date=April 4, 2013|accessdate=2013-11-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131208171939/http://www.entertainmentwise.com/news/110323/VIDEO-Little-Mix-Bare-Toned-Abs-In-How-Ya-Doin-Music-Video-With-Missy-Elliott|archivedate=2013-12-08}}</ref><ref>"Just two albums down, Missy "Misdemeanour" Elliot is riding a fine line between hip-hop heavyweight and pop princess. She's already proved she can do both - on debut album ''[[Supa Dupa Fly]]'' - and a lot more besides, having also moonlighted in the studio for the likes of Whitney Houston and Janet Jackson." in {{cite news|last=Baillie|first=Russell|title=Missy Elliott: Da Real World|url=http://www.nzherald.co.nz/lifestyle/news/article.cfm?c_id=6&objectid=11441|work=[[The New Zealand Herald|NZ Herald News]]|publisher=nzhearald.co.nz|accessdate=2013-11-08|date=1999-08-07}}</ref><ref>"After his hugely successful 'One of a Kind' world tour this past year, [G-Dragon] has recently announced the release of his third solo record, ''[[Coup D'Etat (G-Dragon album)|Coup D'Etat]]'', which will have a feature from hip-hop heavyweight, Missy Elliott." in {{cite web|last=Ortiz|first=Kristine|title=Countdown to KCON 2013|url=http://audreymagazine.com/countdown-to-kcon-2013-music-post-your-crash-course-of-this-years-acts/|work=[[Audrey (magazine)|Audrey]]|publisher=audreymagazine.com|date=August 21, 2013|accessdate=2013-11-08|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131110133106/http://audreymagazine.com/countdown-to-kcon-2013-music-post-your-crash-course-of-this-years-acts/|archivedate=2013-11-10}}</ref><ref>"With her new album, you'll be rocking too, especially with this track which bangs with hip-hop heavyweight Missy Elliott and R&B sex symbol Kelly Rowland." in {{cite web|last=Oxford|first=Derek|title=VIDEO: Fantasia feat. Missy Elliot + Kelly Rowland 'Without Me'|url=http://www.dropoutuk.com/music/10789/video-fantasia-feat-missy-elliot-kelly-rowland-without-me.html|publisher=DropoutUK.com|date=July 4, 2013|accessdate=2013-11-08}}</ref> |- |Puff Mommy |<ref>"Her attitude about her work earned her the nickname 'Puff Mommy,' a tribute to [[Sean Combs]], who at the time was known as Puff Daddy", in {{cite book| last = Collins| first = Tracy Brown| title = Missy Elliott | publisher = [[Infobase Publishing]] | year = 2007 | page = 62 | isbn = 978-0-7910-9569-0}}</ref><ref>"When Missy 'Misdemeanor' Elliott isn't creating another hit song mixed with rapping and singing, you can bet she's off collaborating with another artist. For this reason, the talented singer/rapper/songwriter/producer has been dubbed the 'Puff Mommy' of hip-hop." in {{cite book| last = Netter| first = Matt| title = 'N Sync with Justin | publisher = [[Simon & Schuster]] | year = 1999 | page = 74 | isbn = 9780671032760}}</ref><ref>"And who, at twenty-seven, has become such an industry player that they're calling her Puff Mommy? 'Aw, that's ''MISSY''.'" in {{cite book| last = Hirshey| first = Gerri| title = We Gotta Get Out of This Place: The True, Tough Story of Women in Rock | publisher = [[Grove Press]] | year = 2001 | page = 253 | isbn = 0-8021-3899-3}}</ref> |- | Kráľovná the Beats |<ref name="thebulletin">{{cite news|author1=Lorraine Ali|author2=Jennifer Ordoñez|title=The Marketing of Missy|newspaper=[[The Bulletin]]|date=9 December 2003|volume=121|issue=6402|page=67|issn=1440-7485}}</ref><ref name="bringthenoise">{{cite book| last = Reynolds | first = Simon | title = Bring the Noise: 20 Years of Writing about Hip Rock and Hip Hop | publisher = Faber and Faber Limited | year = 2009 | page = 226 | isbn = 978-1-59376-286-5}}</ref><ref>{{cite news|last=Reynolds|first=Simon|title=MUSIC: Partners in Engine Room of Rap|url=http://www.nytimes.com/1999/08/01/arts/music-partners-in-the-engine-room-of-rap.html|work=[[New York Times]]|publisher=[[The New York Times Company]]|date=1 August 1999|accessdate=2014-06-19}}</ref> |- | Kráľovná Hip Hopu |<ref name="autogenerated503">"Beyond being the best-selling female hip hop artist to date, and often referred to as the queen of hip hop, what separates Missy Elliott is her ability to allow her aesthetic to speak for itself. She uses her artistry to transcend cultural norms in hip hop and in the music industry." in {{cite book| last = Hess| first = Mikey| title = Icons of Hip Hop: An Encyclopedia of the Movement, Music, and Culture | publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2007 | page = 503 | isbn = 978-0-313-33904-2}}</ref> |- | Kráľovná Hip Hop Dance Music |<ref name="betmiss">"Missy is known as a beat slayer and queen of hip hop dance music." in {{cite web|title=A Hype Queen <nowiki>|</nowiki> The Evolution of Missy Elliott <nowiki>|</nowiki> Black Girls Rock! <nowiki>|</nowiki> Shows <nowiki>|</nowiki> BET|url=http://www.bet.com/shows/black-girls-rock/2012/photos/performers/the-evolution-of-missy-elliott.html#!041712-shows-bet-awards-history-2005-performances-missy-elliot-ciara|work=''[[Black Entertainment Television|BET]]''|publisher=BET.com|date=September 29, 2012|accessdate=2013-06-03}}</ref> |- | Kráľovná ženských raperiek |<ref>{{cite book| last = Werner | first = Craig Hansen | title = A Change Is Gonna Come: Music, Race & the Soul of America | publisher = [[University of Michigan Press]] | year = 2006 | page = 332 | isbn = 0-472-03147-3}}</ref><ref>{{cite news|author=Hay, Carla|title=The Last Word: A Q&A with Missy Elliott|newspaper=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=26 February 2005|volume=117|issue=9|page=74|issn=0006-2510}}</ref><ref>{{cite book| last = Hess| first = Mickey| title = Hip Hop in America: A Regional Guide| publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2010 | page = 509 | isbn = 978-0-313-34323-0}}</ref> |- | Kráľovná Rap |<ref name="guardian">"She's the unrivalled queen of rap and the first black music mogul, so it's no surprise that Missy Elliott has a reputation as the diva you cross at your peril." in {{Cite web|last=Baker|first=Lindsay|title=Scary? Missy Elliott?|url=http://www.guardian.co.uk/music/2003/nov/01/popandrock.missyelliott|work=[[The Guardian]]|publisher=Guardian.co.uk|date=October 31, 2003|accessdate=2013-02-22|location=London}}</ref><ref>"Missy Elliott, reigning queen of rap, releases five albums in only six years, earns two Grammys, the 2003 American Music Award, and MTV's 2003 Video of the Year." in {{cite book| last = Shaw| first = Andrea Elizabeth| title = The Embodiment of Disobedience: Fat Black Women's Unruly Political Bodies | publisher = Lexington Books | year = 2006 | page = 100 | isbn = 0-7391-1487-5}}</ref><ref>"Widely regarded as the queen of rap music, Missy Elliott is an icon of girl culture because of her innovative style and ability to succeed in the music industry without objectifying herself." in {{cite book| last1 = Mitchell | first1 = Claudia | last2 = Reid-Valsh | first2 = Jacqueline | title = Girl Culture: Studying girl culture: a reader's guide | publisher = [[Greenwood Publishing Group]] | year = 2008 | page = 276 | isbn = 978-0-313-33908-0}}</ref> |- |[[Emilio Navaira]] || Kráľ Tejana || Spojené štáty ||<ref>"Just as millions of fans considered Selena the 'queen' of Tejano music, her closest male counterpart, Emilio Navaira, has often been called the "king" of Tejano music." in {{cite book |last=Hartman| first=Gary |title = The history of Texas music |publisher=[[Texas A&M University Press]] |year=2008 |page=52 |isbn=978-1-60344-002-8}}</ref> |- | {{sortname|Gloria|Estefan|}} || Kráľovná [[latino pop]]u || [[Kuba]] ||<ref>"Known far and wide as the 'Queen of Latin Pop', Gloria Estefan is one of the most recognized artists in the world", in {{Cite news| title = Gloria Estefan to Write Her First Book, a Children's Story Starring Her Bulldog Noelle; Published in English and Spanish Editions by Rayo, an Imprint of HarperCollins, in November 2005 | page= 1| newspaper = [[Business Wire]] |date = 2004-12-06}}</ref> |} ===F=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Brenda Fassie]] || Čierna Madonna || Juhoafrická republika ||<ref>{{cite news|url=http://www.nytimes.com/1997/01/01/arts/a-black-madonna-remaking-herself-again.htmll|title=A Black Madonna, Remaking Herself Again|author=Donald G. McNeil Jr.|work=[[The New York Times]]|publisher=[[The New York Times Company]]|date=1997-01-01|accessdate=2013-02-04 |quote=Brenda Fassie is known as South Africa's black Madonna.}}</ref><ref>{{cite web|url=http://elpais.com/diario/2004/05/11/agenda/1084226416_850215.html|title=Brenda Fassie, la 'Madonna negra', diva pop surafricana|work=[[El País]]|publisher=[[PRISA]]|date=2004-05-11|accessdate=2013-02-04 |language=Spanish|quote=La cantante surafricana Brenda Fassie, conocida como la diva del pop y la Madonna negra, falleció este fin de semana en un hospital de Johanesburgo}}</ref><ref>"Brenda Fassie Black Madonna - "I'm a Mafia in bed". The obelisk which Mussolini took to Rome their obelisk back. WHILE gossip-mongers in the Western world are drooling over Madonna's blockbuster tome "Sex" {{cite news|last=|first=|title=Brenda Fassie|publisher=[[New African]]|year=1993|number=304-314|page=26|issn=0142-9345}}</ref> |- |[[Vicente Fernandez]] || Kráľ Ranchera || Mexiko ||<ref>{{cite news|url=http://www.eleconomistaamerica.com/musica-eAm/noticias/5356722/11/13/Biography-of-ranchera-king-Vicente-Fernandez-released.html#.Kku85bXKE1o3CfP|title=Biography of ranchera king Vicente Fernandez released|author=|work=EL Economista|publisher=EL Economista América|date=2013-11-29|accessdate=2014-05-29}}</ref> |- |[[Ella Fitzgeraldová]] || Prvá dáma Songov || Spojené štáty ||<ref>"Dubbed 'The First Lady of Song', Ella Fitzgerald was the most popular female jazz singer in the United States for more than half a century", in {{cite web|url=http://www.ellafitzgerald.com/index.php?option=com_content&task=view&id=12&Itemid=28|title=The Official Web Site of Ella Fitzgerald - Biography|publisher=www.ellafitzgerald.com |accessdate=2009-05-15}}</ref><ref>"The singer who was affectionately known as 'The First Lady of Song' died peacefully at home surrounded by family and friends, said spokeswoman Andrea Hecht" at {{Cite news |url=http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_n7_v90/ai_18434553/ |title=Ella Fitzgerald, first lady of song, dies at 78 |publisher=findarticles.com |accessdate=2009-05-15 |date=July 1, 1996 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20070211054731/http://findarticles.com/p/articles/mi_m1355/is_n7_v90/ai_18434553 |date=2007-02-11 }}</ref> |- | {{sortname|Red|Foley|}} || Mr. Country Music || Spojené štáty ||<ref>"Red Foley was then 'Mr. Country Music', the first country artist to sell a million records..." in J. C. Hefley, ''Country Music Comin' Home'' (Hannibal Books, 1992), p. 93.</ref> |- |[[Aretha Franklinová]] || Kráľovná soulu || Spojené štáty ||<ref name=Bollinger2008p147/><ref>"She is also known as 'Sister Ree,' 'Lady Soul' 'La Diva Franklin,' and 'The Queen of Soul'," in {{cite book| last = Bego| first = Mark| title = Aretha Franklin: The Queen of Soul |publisher=Da Capo Press | year = 2001 | page = 6 | isbn = 978-0-306-80935-4}}</ref> |- |[[Alan Freed]] || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||<ref name="Blue Monday">"Just as journalists had crowned white bandleaders Paul Whiteman and Benny Goodman as the kings of jazz and swing, in the 1950s they enthroned Presley, Haley, and Freed as the kings of rock 'n' roll" in {{cite book| last = Coleman | first = Rick | title = Blue Monday: Fats Domino and the Lost Dawn of Rock 'n' Roll | publisher = Da Capo Press | year = 2007 | page = xvii | isbn = 978-0-306-81531-7}}</ref> |} ===G=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="4"|[[G-Dragon]] || Kráľ [[K-Pop]]u ||rowspan="4"| [[Južná Kórea]] ||<ref>{{cite web|url=http://www.pollstar.com/news_article.aspx?ID=805244 |title=K-Pop’s G Dragon Eager For Challenge Of Solo Tour |publisher=[[Pollstar]] |date=May 20, 2013|accessdate=2015-05-31}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.dazeddigital.com/music/article/15542/1/g-dragon-%E2%80%93-k-pops-golden-boy|author=Edwina Mukasa |title=G-Dragon – K-pop's golden boy |publisher=dazeddigital.com |date=2013|accessdate=2015-05-31}}</ref><ref>{{cite web |url=http://kavenyou.com/the-king-of-kpop-g-dragon-ascended-to-his-throne-with-2-day-solo-concert-g-dragon-2013-world-tour-one-of-a-kind-in-hong-kong/ |title="The King of KPOP" G-Dragon Ascended to His Throne with 2-day Solo Concert "G-DRAGON 2013 WORLD TOUR: ONE OF A KIND in HONG KONG" |publisher=Kavenyou |date=May 20, 2013 |accessdate=2015-05-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150913180217/http://kavenyou.com/the-king-of-kpop-g-dragon-ascended-to-his-throne-with-2-day-solo-concert-g-dragon-2013-world-tour-one-of-a-kind-in-hong-kong/ |archivedate=2015-09-13 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.dailylife.com.au/dl-fashion/fashion-trends/kpops-growing-fashion-industry-influence-20140903-3et6b.html |author=Kathleen Lee Joe|title=K-pop's growing fashion industry influence |publisher=Daily Life |date=September 4, 2014|accessdate=2015-05-31}}</ref> |- | Kráľ [[K-Rap]]u |<ref>{{cite web|url=http://www.elleuk.com/fashion/news/dispatches-seoul-chanel-cruise-2015-rebecca-lowthorpe-report|author=Rebecca Lowthorpe |title=K-pop's growing fashion industry influence |publisher=Elle UK |date=May 5, 2015|accessdate=2015-05-31}}</ref> |- |Umelecká ikona |<ref>{{cite web|url=http://www.hollywoodreporter.com/news/k-pop-star-g-dragon-673649 |title=K-Pop Star G-Dragon on His Growing Global Influence: 'I Didn't Realize How Famous I Was'| author=Rebecca Sun|publisher=The Hollywood Reporter |date=January 29, 2014|accessdate=2015-05-31}}</ref> |- |Módny kráľ |<ref>{{cite web|url=http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/30433/y-star-chooses-idol-worlds-most-stylish-members|title=Big Bang’s G-Dragon and SNSD’s Jessica Selected Fashion King and Queen|author=Nancy Lee|publisher=MWave|date=April 1, 2013|accessdate=2015-05-31|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160304071413/http://mwave.interest.me/enewsworld/en/article/30433/y-star-chooses-idol-worlds-most-stylish-members|archivedate=2016-03-04}}</ref> |- |[[Juan Gabriel]] || Kráľ [[latino pop]]u || Mexiko ||<ref>"Known as the king of Latin pop, Gabriel also has sold more than 35&nbsp;million albums worldwide." in {{cite news|last=Ryon|first=Ruth| title = Latin Pop King Quitting Castle | publisher = Los Angeles Times |page=1|date=2000-03-26|issn=04583035}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Marvin Gaye]] || Prince of Motown ||rowspan="2"|United States||<ref>"He was the 'Prince of Motown,' strong, silent and majestic" in R. Gulla, ''Icons of R&B and soul: an encyclopedia of the artists who revolutionized rhythm'' vol. 2 (Greenwood, 2008), p. 338.</ref> |- |Prince of Soul |<ref>"Dubbed "the Prince of Soul," Marvin Gaye endured lifelong turmoil, never grasping the genius of his own talent..." in N. Talevski, ''The unofficial encyclopedia of the Rock and Roll Hall of Fame'' (Greenwood, 1998), p. 402.</ref> |- |[[Gloria Gaynor]] || [[Disko]] kráľovná || Spojené štáty ||<ref>"Although Gaynor was crowned the 'Queen of Disco' after dance floor favourites like "Honey Bee," "Never Can Say Goodbye" and "Casanova Brown" ..." in P. Shapiro, ''Turn the Beat Around: The Secret History of Disco'' (Basingstoke: Macmillan, 2006), p. 213.</ref> |- |[[Muma Gee]] || Kráľovná africkej hudby || [[Nigéria]] ||<ref>{{cite web|url=http://www.nigeriafilms.com/news/13486/35/queen-of-african-musicmuma-gee-wedding-slated-for-.html|title=Queen of African music Muma Gee wedding slated for November 18th, 2011|author=|date=September 6, 2011|publisher=Nigeriafilms|accessdate=2014-05-01|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140502010702/http://www.nigeriafilms.com/news/13486/35/queen-of-african-musicmuma-gee-wedding-slated-for-.html|archivedate=2014-05-02}}</ref> |- |[[Sarah Geronimo]] || Princezná popstar || [[Filipíny]] ||<ref>{{cite news | url=http://www.abs-cbnnews.com/lifestyle/03/01/13/sarah-geronimo-marks-first-decade-pop-star-princezná | title=Sarah Geronimo marks first decade as 'Pop Star Princess' | work=ABS-CBN News | date=1 March 2013 | accessdate=2013-12-22 | author=Dumaual, Miguel }}{{Nedostupný zdroj|date=február 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |rowspan=2| [[Marika Gombitová]] || Kráľovná slovenskej Pop Music || rowspan=2|[[Slovensko]] || <ref>{{cite web|url=http://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/37096-marika-gombitova-je-po-rokoch-bez-nominacie-na-slavika/|title=Marika Gombitová Has No Nominating Bid for the Slávik Awards After Years|first=Zuzana|last=Čižmáriková|work=[[Pravda (Slovakia)|Pravda]]|at=pravda.sk|publisher=PEREX, a. s|date=2009-11-20|language=Slovak|accessdate=2015-05-01|quote=After years, singer Marika Gombitová didn't make into the top five of female vocalists. Until now, the uncrowned Queen of Slovak Popular Music would always appear among the nominees at least...}}</ref><!-- <ref>{{cite web|url=http://www.pluska.sk/soubiznis/domaci-soubiznis/starostlivo-planovany-navrat-preco-je-marika-gombitova-spat.html|title=A Thoroughly Intended Comeback. Why Is Marika Gombitová Back?|first=Michal|last=Šebeňa|work=Plus 7 dní|at=pluska.sk|publisher=Spoločnosť 7 Plus, a. s|date=2014-12-21|language=Slovak|accessdate=2015-05-01|quote=These are the most quoted possible reasons, which the Queen of Slovak Pop Music Marika Gombitová has decided to appear in front of her devoted fans for.}}</ref> --><ref>{{cite web|url=http://www.teraz.sk/kultura/marika-gombitova-naspieva-titulnu-pies/131314-clanok.html|title=Marika Gombitová Will Cover a Lead Song for the New Feature Fairy Tale|date=2015-04-22|work=TASR|at=teraz.sk|publisher=[[News Agency of the Slovak Republic|Tlačová agentúra Slovenskej republiky]]|accessdate=2015-05-01|quote=The Queen of Slovak Pop Music Marika Gombitová will cover a lead song to the new feature fairy tale ''Seven Bros of a Rook...}}</ref> |- | Spevácka legenda 20. storočia ||<ref>{{cite web|url=http://korzar.sme.sk/c/4416465/marika-gombitova-dnes-oslavuje.html|title=Marika Gombitová Is Celebrating Today|work=[[Korzár]]|at=korzar.sme.sk|publisher=Petit Press|date=2008-09-12|language=Slovak|accessdate=2011-12-01|quote=The Songstress of the Century Marika Gombitová is celebrating today her 52nd birthday and her nameday, too...}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=79|title=Marika Gombitová - Awards|work=Občianske združenie Osobnosti.sk |at=osobnosti.sk |publisher=NWS |language=Slovak|accessdate=2011-12-01|quote=Awards: 2000 - Title 'The Songstress of the Century'}}</ref> |- |[[Benny Goodman]] || Kráľ [[swing]]u || Spojené štáty ||<ref>"For many people the name Benny Goodman is synonymous with swing. His record sales and performances helped usher in the swing craze of the 1930s; for more than a decade, the 'king of swing' enjoyed incredible heights of popularity." {{cite book| last = Martin | first = Henry| author2= Keith Waters|title = Jazz: The First 100 Years | publisher = Thomson Wadsworth | year = 2006 | page = 138 | isbn = 978-0-534-62804-8}}</ref> |- |[[Vern Gosdin]] || The Voice (Hlas) || Spojené štáty ||<ref>{{cite news| url=http://www.nytimes.com/2009/04/30/arts/music/30gosdin.html?_r=0 | work=The New York Times | title=Vern Gosdin, a Singer-Songwriter in Country Music, Dies at 74 | date=2009-04-30}}</ref> |- |[[Amy Grant]] || Kráľovná kresťanského popu || Spojené štáty ||<ref>"When Amy Grant and Vince Gill sang a duet for her 1994 album House of Love, he was the king of country and she was the queen of Christian pop", in {{cite web| title = Interview With Amy Grant and Vince Gill | publisher = [[ABC News]] | url= http://abcnews.go.com/Primetime/Story?id=131919&page=1 | date=27 November 2010|accessdate = 2008-03-07}}</ref><ref>{{cite web | author=Laura Brounstein | url=http://www.lhj.com/style/covers/in-perfect-harmony-vince-gill-amy-grant/ | title=In Perfect Harmony: Amy Grant & Vince Gill | date=November 2006 | publisher=Ladies' Home Journal | accessdate=2009-03-07 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20130729044913/http://www.lhj.com/style/covers/in-perfect-harmony-vince-gill-amy-grant/ | archivedate=2013-07-29 }}</ref> |} ===H=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- | {{sortname|Nina|Hagen|}} || Krstná mama punku || Nemecko ||<ref>{{cite web |url=http://www.thegap.at/rubriken/stories/artikel/gott-lebt-punk-ist-tot/ |title=Nina Hagen - Gott lebt! Punk ist tot? |publisher=Thegap.at |date=2010-06-30 |accessdate=2015-05-08 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20160507015130/http://www.thegap.at/rubriken/stories/artikel/gott-lebt-punk-ist-tot/ |archivedate=2016-05-07 }}</ref> |- | {{sortname|Bill|Haley|}} || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||<ref name="Blue Monday"/> |- |{{sortname|Ayumi|Hamasaki|}} || Cisárovná Popu || Japonsko || <ref>{{Cite news | first=Lisa | last=Takeuchi Cullen | url=http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2054810,00.html | title=Empress of Pop | publisher=''[[Time (týždenník)|Time]]'' | accessdate=2008-01-24 | pages=Splash | date=2002-03-25 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131110171501/http://content.time.com/time/world/article/0,8599,2054810,00.html |date=2013-11-10 }}</ref> |- | {{sortname|Hana|Hegerová|}} || Kráľovná česko-slovenského šansónu || Česko-Slovensko ||<ref>{{cite web|url=http://www.womanman.sk/art-culture/clanok/kralovna-ceskoslovenskeho-sansonu-ma-v-srdci-mlynske-koleso/|title=Kráľovná československého šansónu má v srdci mlynské koleso|first=Zuzana|last=Veselá|date=2010-12-11|work=Woman Man Magazine|at=womanman.sk|publisher=FF company|accessdate=2014-10-27|language=Slovak|quote=The Queen of Czechoslovak chanson has a 'Mill Wheel' in her heart; The first lady of Czechoslovak chanson Hana Hegerová has released a new studio album after almost 25 years.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120717060710/http://www.womanman.sk/art-culture/clanok/kralovna-ceskoslovenskeho-sansonu-ma-v-srdci-mlynske-koleso/|archivedate=2012-07-17}}</ref><ref>{{cite web|url=http://kultura.pravda.sk/hana-hegerova-ma-80-rokov-0sm-/sk_khudba.asp?c=A111020_173027_sk_khudba_p46|title=Hana Hegerová má 80 rokov|date=2011-10-20|work=[[News Agency of the Slovak Republic]]|at=kultura.pravda.sk|publisher=[[News Agency of the Slovak Republic|TASR]]|accessdate=2014-10-27|language=Slovak|quote=The first lady of Czechoslovak chanson Hana Hegerová is celebrating 80th birthday.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20111021141753/http://kultura.pravda.sk/hana-hegerova-ma-80-rokov-0sm-/sk_khudba.asp?c=A111020_173027_sk_khudba_p46|archivedate=2011-10-21}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kultura/140086-hana-hegerova-mala-velka-dama-ceskeho-sansonu/|title=Hana Hegerová – malá velká dáma českého šansonu|date=2011-10-20|work=[[Česká televize]]|at=ceskatelevize.cz|publisher=[[ČT24]]|accessdate=2014-10-27|language=Czech|quote=Hana Hegerová – a little big lady of Czech chanson; At occasion of a birthday of the queen of Czech chanson the Czech Television will present on Saturday, October 22, on 2nd channel at 20.55 the document 'Hana Hegerová', and at 21.50 her recitale 'What I'll Never Understand'}}</ref> |- | {{sortname|Kiyoshi|Hikawa}} || Prince of the Enka World || Japonsko ||<ref>{{cite web |author=デイリースポーツ社 |url=http://www.daily.co.jp/information/2013/09/22/0006326014.shtml |title=「月刊 氷川きよし」２５日発売の第２弾テーマは「誕生日」/お知らせ/デイリースポーツ online |publisher=[[Kobe Shimbun]] |work=[[Daily Sports]] |date=2013-09-22 |accessdate=2014-05-25 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140525233313/http://www.daily.co.jp/information/2013/09/22/0006326014.shtml |archivedate=2014-05-25 }}</ref> |- | {{sortname|Kohmi|Hirose}} || Kráľovná Zimy || Japonsko ||<ref>{{cite web|url=http://natalie.mu/music/news/3620|title=ナタリー -<nowiki>[広瀬香美]</nowiki> 冬の女王が贈るアルペンCMベスト|date=2007-10-02|accessdate=2011-01-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20110919173153/http://natalie.mu/music/news/3620|archivedate=2011-09-19}}</ref> |- |{{sortname|Billy Holiday|}} || Lady Day || Spojené štáty ||<ref>Robert G. O'Meally, ''Lady Day: The Many Faces of Billie Holiday'' (Arcade Publishing, 1993), ISBN 1559702001</ref> |- | {{sortname|John Lee|Hooker|}} || Kráľ blues || Spojené štáty ||<ref>"One other artist, John Lee Hooker is by most standards the undisputed 'king of the blues'", in {{cite book| last = Wald | first = Elijah | authorlink= Elijah Wald | title = Escaping the Delta: Robert Johnson and the Invention of the Blues | publisher = [[HarperCollins]] | year = 2004 | page = 208 | isbn = 978-0-06-052423-4}}</ref> |- |rowspan="3"|{{sortname|Whitney|Houstonová|}}||Popová princezná||rowspan="3"| United States||<ref>{{cite news|url=http://www.bbc.co.uk/music/reviews/xbxm|title=Just Whitney Review|first1=Davis|last1=Keysha|work=[[BBC Music]]|publisher=BBC|year=2002|accessdate=2013-03-14}}</ref> |- |Prom Queen of Soul||<ref>{{cite news|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,964980-7,00.html|title=Show Business: The Prom Queen of Soul|first1=Richard|last1=Corliss|first2=Elizabeth L.|last2=Bland|first3=Elaine|last3=Dutka|date=1987-07-13|accessdate=2011-10-16|work=Time}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20111113041125/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,964980-7,00.html |date=2011-11-13 }}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.people.com/people/archive/article/0,,20102406,00.html|title=Not Who You Think She Is|first=Pam|last=Lambert|work=[[People (magazine)|People]]|date=1995-12-18|accessdate=2011-10-16|quote=...her once-perfect Prom Queen of Soul facade has begun to crack as her marriage has become increasingly strained}}</ref> |- |The Voice||<ref>"She was known as 'The Voice'", in A. Sarat, ''Legal Responses to Religious Practices in the United States: Accommodation and Its Limits'' (Cambridge: Cambridge University Press, 2012), ISBN 1107023688, p. 67.</ref> |- |{{sortname|Samuel|Hui|}} || God of Songs || Hongkong ||<ref>"Recently, the girls proved their credibility as live performers, appearing as guests to Hong Kong's legendary "God of Songs" Sam Hui during his two live dates in Malaysia for the 50,000-strong crowds at Bukit Jalil National Stadium in Kuala Lumpur." in {{cite news| title = Sounds of the East | newspaper = [[Bangkok Post]] |page=1|date=2005-03-15}}</ref> |- |{{sortname|Al|Hurricane|}} || Krstný otec [[New Mexico music]] || Spojené štáty ||<ref name="Library of Congress 2003">{{cite web|title=Congressional Record - 108th Congress (2003-2004)|website=THOMAS (Library of Congress)|date=June 4, 2003|url=http://thomas.loc.gov/cgi-bin/query/z?r108:E04JN3-0022:|accessdate=2014-11-19|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160124122912/http://thomas.loc.gov/cgi-bin/query/z?r108:E04JN3-0022:|archivedate=2016-01-24}}</ref><ref name="March 2014">{{cite web|title=Sonic Cinema: Paying Tribute to the Godfather of New Mexico Music|website=alibi|date=March 5, 2014|url=http://alibi.com/music/46412/Paying-Tribute-to-the-Godfather-of-New-Mexico-Musi.html|accessdate=2014-11-19}}</ref> |} ===Ch=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Edison Chen]] || Ázijský [[Eminem]] || [[Hongkong]] ||<ref name="Asia's Eminem">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.taipeitimes.com/News/editorials/archives/2008/02/24/2003402707|quote="Indeed, Asia's Eminem became a victim the moment the sexually graphic images were copied from his computer when he sent it in for repairs."|last=Cheng|first=Roger |title=LETTERS: Edison Chen is a celebrity | newspaper = Taipei Times |page=8|date=2008-02-24}}</ref> |- |[[Clifton Chenier]] || Kráľ Zydeca || Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url={{Allmusic|class=artist|id=p720/biography|pure_url=yes}}|title=Clifton Chenier|author=Craig Harris |publisher=[[Allmusic]] |accessdate=2011-12-09}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Cher]] || Popová Bohyňa ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref name="bostonglobe">{{cite web|url=http://www.bostonglobe.com/arts/music/2013/09/23/album-review-cher-closer-truth/ULMSsWNd4TQFU0Ywth8sdM/story.html |title=ALBUM REVIEW: Cher, "Closer to the Truth" - The Boston Globe |publisher=bostonglobe.com|accessdate=2015-08-10}}</ref><ref>She doesn't need to turn back time: After a successful 45-year career, the Goddess of Pop is still going strong. She plays a veteran performer alongside Christina Aguilera in her new flick, "[[Burlesque (2010 American film)|Burlesque]]", hitting theaters on Wednesday. And she continues to sing in Las Vegas. {{cite news|author=Amanda Sidman|title=Cher|newspaper=[[Daily News (New York)|New York Daily News]]|date=2010-11-21|page=5}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-1328973/Cher-64-makes-statement-slashed-leggings.html |title=Cher, 64, makes a statement in a see-through top and slashed leggings |publisher=dailymail.co.uk |date=2010-11-12 |accessdate=2010-11-12 |location=London}}</ref> |- | Kráľovná Reinvention |<ref>"Cher - singer, Oscar-winning actress and campaigner -is the original queen of reinvention, an expert at re-creating herself." in {{Cite news |last=Lee|first=Vinny| title=Turning back time| newspaper= [[The Times]]| page=73| date=2006-09-02|issn=01400460}}</ref><ref>Bowing out, if not exactly gracefully, Cher, that surgically enhanced queen of reinvention, last week brought her farewell tour to Glasgow. {{Cite news |last=Sweet|first=Lucy| title=Cher's so long farewell| newspaper= [[The Sunday Times]]| page=11| date=2004-05-16}}</ref> |- |[[Jacky Cheung]] || God of Song || Hongkong ||<ref name="Four Heavenly Kings">"What happens when the 'God of Song' descends on Genting Highlands during a cold and wet weekend? He warms and melts the hearts of both young and old with his charm and huge repertoire of hits, that's what! And that was precisely what Hong Kong superstar Jacky Cheung - arguably the most popular and enduring of the four Heavenly Kings - did at his two sold-out concerts last Friday and Saturday at the Arena of Stars. (For the uninitiated, Cheung, Andy Lau, Aaron Kwok and Leon Lai are the four "Heavenly Kings" of Chinese pop, the over-the-top title probably bestowed by the imaginative Hong Kong media because of the singers' immense popularity. Cheung, of course, has been elevated even higher on the celestial plane!)" {{cite news |last=Ming|first=Fong |title=Jacky, oh! | newspaper = [[New Straits Times]] |page=3|date=2002-11-09}}</ref> |- |[[Leslie Cheung]] || Gor Gor (Big/Elder Brother) || Hongkong ||<ref>"'We want Gor Gor' (Cantonese for 'big brother', Cheung's nickname) to know that he has not been forgotten and never will be," a spokeswoman said." [http://www.chinadaily.com.cn/english/doc/2004-04/01/content_319707.htm "Thousands of fans pay tribute to Leslie Cheung"], ''China Daily, 2004-04-01, retrieved 2012-11-28.</ref> |- |[[Jay Chou]] || Kráľ čínskeho popu || [[Taivan]] ||<ref>"Dubbed the 'king of Chinese pop' by local media, Jay Chou has released eight studio albums, spawning several hits," in {{cite news|last=Song|first=Berwin| title = 5 Chinese Acts Using The Games To Boost Their Profile | newspaper = Billboard |volume=120|issue=32 |page=28|date=2008-08-09|issn=00062510}}</ref> |} ===I=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Enrique Iglesias]] || Kráľ [[latino pop]]u || Španielsko || <ref>{{cite web|url=http://www.todayszaman.com/anasayfa_king-of-latin-pop-enrique-iglesias-announces-istanbul-concert_374519.html/|title=King of Latin Pop Enrique Iglesias announces İstanbul concert|accessdate=2015-11-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150613163727/http://www.todayszaman.com/anasayfa_king-of-latin-pop-enrique-iglesias-announces-istanbul-concert_374519.html|archivedate=2015-06-13}}</ref> |- |[[Rhoma Irama]] || Kráľ Dangdutu || Indonézia ||<ref>{{cite web|url=http://www.thejakartaglobe.com/home/dangdut-king-says-bill-condemning-unregistered-marriages-was-drafted-by-atheists/359587|accessdate=2010-02-20|title=Dangdut King Says Bill Condemning Unregistered Marriages Was Drafted by 'Atheists'|publisher=[[Jakarta Globe]]}}</ref> |- |[[Gregory Isaacs]] || Cool Ruler || Jamajka ||<ref>{{cite web|url=http://www.telegraph.co.uk/news/obituaries/culture-obituaries/music-obituaries/8088381/Gregory-Isaacs.html|accessdate=2014-09-03|quote=Nicknamed "The Cool Ruler", Isaacs was a dapper-dressed performer who almost always sported a distinctive fedora and three-piece suit on stage.|title=Gregory Isaacs|publisher=The Guardian}}</ref> |} ===J=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Ayi Jihu]] || Čínska Madonna|| Čína ||<ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/local/cambridgeshire/hi/people_and_places/newsid_8984000/8984734.stm|title=Ayi Jihu: The 'Chinese Madonna' of Cambridge |author=[[BBC News]]|work=[[BBC]]|publisher=[[BBC Online]]|date=September 10, 2010|accessdate=2013-02-04|quote=The pop star known as "China's Madonna" has returned to her Cambridge roots with a gold disc in her hands}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.dailymail.co.uk/news/article-1310733/Ayi-Jihu-Cambridge-dish-washer-China-singing-sensation-returns.html|title=Back at the sink, the £4-an-hour dishwasher who left her parents' takeaway to become the Chinese Madonna|author=|work=[[Daily Mail]]|publisher=[[Daily Mail and General Trust]]|date=September 10, 2010|accessdate=2013-02-04|quote=Dubbed 'The Chinese Madonna', her raunchy R&B pop numbers have made her a millionaire and she can not walk the streets in her homeland without being mobbed.|location=London}}</ref> |- |rowspan="3"|[[Janet Jacksonová]] || Popová princezná ||rowspan="3"| Spojené štáty ||<ref>"Janet Jackson, music's princess of pop, is at a crossroads of her life and career: She is pursuing acting roles and she has parted ways with her longtime partner, Rene Elizondo ... Having established herself as the world-renowned princess of pop music, in addition to making strides as an actress, one would think there is not much left on her to-do list. But the possibilities are endless", in {{Cite news|last=Norment |first=Lynn |title = Janet: At the crossroads | page = 180 | newspaper = Ebony |volume=56|issue=1|date = November 2000|issn=00129011}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref>"Janet Jackson is a big deal these days, the Queen of Pop, though we can still call her by her first name", in {{cite news|last=Smith|first=Giles|title=Slow riffs, fast riffs, midriffs|newspaper=[[The Independent]]|page=26|date=1996-04-21|issn=09519467}}</ref> |- | Kráľovná R&B |<ref>"It's been close on a decade since she emerged from brother Michael's shadow and the Nineties has seen her constantly re(de)fining her musical and stage personae. In its staggering professionalism, the Velvet Rope tour bears witness to the success of such artistic endeavour as well as her status as the undoubted queen of R&B", {{cite news|author=Miles Keylock|title=Dammit Janet!|url=http://mg.co.za/article/1998-11-20-dammit-janet|newspaper=[[Mail & Guardian]]|date=1998-11-20|accessdate=2011-04-19}}</ref> |- |[[Mahalia Jackson]] || Gospelová kráľovná || Spojené štáty ||<ref>J. Wallenfeldt, ''Black American Biographies: The Journey of Achievement'' (Rosen, 2010), ISBN 1615301372, p. 320.</ref> |- |[[Michael Jackson]] || Popový kráľ || Spojené štáty ||<ref name="ew1991">{{cite news | url=http://www.ew.com/ew/article/0,,316363,00.html | title=Michael Jackson's Black or White Blues | publisher=[[Entertainment Weekly]] | date=November 29, 1991 | accessdate=2009-07-03 | quote=[A] highly placed source at MTV says the network was obligated to refer to Jackson on air as the ''King of Pop'' in order to be allowed to show "[[Black or White]]." An MTV spokeswoman denies that, but the phrase was part of MTV's ads for the video and was repeatedly used by its VJs. A source at Fox confirms that Jackson's people did request that [[Bart Simpson|Bart]] use the phrase "King of Pop" in the video and that the phrase also be used in the network's press releases; 'King of Pop' also crops up in Fox's print ads for the video and in press releases by Jackson's publicists, [[Lee Solters|Solters]]/Roskin/Friedman. | first=David | last=Browne }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141006092826/http://www.ew.com/ew/article/0,,316363,00.html |date=2014-10-06 }}</ref><ref>"He wears the crown as the King Of Pop because no artist has broken his record of selling nearly 60&nbsp;million copies of a single Album (Thriller)", in {{Cite book| last = Lewis Jones | first = Jel D.| title = Michael Jackson, the King of Pop: The Big Picture: the Music! the Man! the Legend! the Interviews: an Anthology| publisher = Amber Books Publishing | year = 2005 | page = 3 | isbn = 978-0-9749779-0-4}}</ref> |- |[[Cui Jian]] || Krstný otec čínskeho rocku || Čína ||<ref name="Gunde">R. Gunde, Culture and Customs of China (Greenwood, 2002), ISBN 0-313-30876-4, p. 101.</ref> |- |[[Blind Lemon Jefferson]] || Otec texaského blues || Spojené štáty ||<ref>D. Dicaire, ''Blues Singers: Biographies of 50 Legendary Artists of the Early 20th Century'' (Mcfarland, 1999), ISBN 978-0-7864-0606-7, pp. 140 and 143.</ref> |- |[[Joan Jett]] || Krstná mama punku || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.dailyrecord.co.uk/showbiz/music-news/2010/09/05/joan-jett-can-see-similarities-with-biopic-alter-ego-kristen-stewart-as-she-advises-twilight-star-on-dealing-with-fame-86908-22539374/ |author=R. Fulton |title=Joan Jett can see similarities with biopic alter ego Kristen Stewart as she advises Twilight star on dealing with fame |publisher=The Daily Record |date=5 September 2010 |accessdate=2011-03-04}}</ref> |- |[[Robert Johnson]] || Krstný otec rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"...the musical legacy of Robert Johnson has entranced later generations of rock and blues musicians such as the Rolling Stones and Led Zeppelin. Fans and experts alike call him the "grandfather of rock and roll", in [http://www.independent.co.uk/news/world/americas/the-grandfather-of-rocknroll-the-devils-instrument-409317.html "The grandfather of rock'n'roll: The devil's instrument"], ''The Independent'', 26 July 2006, retrieved 2009-09-09.</ref> |- |[[Al Jolson]] || The World’s Greatest Entertainer || Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url=http://www.pbs.org/wnet/broadway/stars/al-jolson/ |title=Stars over Broadway: Al Jolson |publisher=PBS |quote= The brightest star of the first half of the 20th century, Jolson was eternally grateful for the opportunities America had given him. ... While some of his colleagues in show business complained about his inflated ego, he certainly deserved his moniker: 'The World’s Greatest Entertainer.'}}</ref> |- |[[Janis Joplinová]] || Kráľovná rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"Janis Joplin found hers in Texas and left for the West Coast, there to become queen of rock and roll." in {{cite book| last = McNally | first =Dennis | title = Desolate Angel: Jack Kerouac, the Beat Generation, and America | publisher = Da Capo Press |year = 2003 | page = 316 | isbn = 978-0-306-81222-4}}</ref><ref>...Janis Joplin, the nation's reigning queen of rock 'n' roll. {{cite book| last = Jackson | first =Buzzy | title = A bad woman feeling good | publisher = W. W. Norton & Company |year = 2005 | page = 81 | isbn = 978-0-393-05936-6}}</ref> |- |[[Scott Joplin]] || Kráľ Ragtime (writers)|| Spojené štáty ||<ref>Edward A. Berlin, ''King of Ragtime: Scott Joplin and his Era'' (Oxford: Oxford University Press US, 1995), ISBN 0195356462, p. 146.</ref> |- |[[Louis Jordan]] || Kráľ jukeboxov || Spojené štáty ||<ref>"He was known as 'King of the Jukebox' and was one of the first black artists to have both white and black supporters following his jazz, blues, and boogie-woogie tunes", in {{cite book| last = Brewer Jr. | first = John M. | title = Pittsburgh Jazz | publisher = Arcadia Publishing | year = 2007 | page = 95 | isbn = 978-0-7385-4980-4}}</ref> |- |[[José José]] || The Prince of Song || Mexiko ||<ref>{{cite journal|url=http://books.google.com/?id=Rg8EAAAAMBAJ&pg=PA28&dq=jose+jose+el+principe+de+la+cancion#v=onepage&q&f=false|title=The Prince's 40-Year Reign: A Billboard Q&A|last=Cobo|first=Leila|volume=115|issue=48|page=28|date=2003-11-29|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=[[Nielsen Company]]|quote=He says this without conceit, El Príncipe de la Canción - the Prince of Song, as he is known - had led a life that until recently, was far from charmed.}}</ref> |- |[[Jully Black]] || Kráľovná kanadského R&B || Kanada ||<ref>"Jully Black has been called a lot of things. But she gets a good laugh at those who have called her the 'new queen of Canadian R&B'." in {{Cite news|last= O'Brian |first= Amy | title = Black paves a new path for women in rhythm & blues; Canada's new queen of R&B? Who's the old one, asks trendsetter Jully Black| page = D.11 | newspaper = The Vancouver Sun |date = 2007-11-22}}</ref> |} ===K=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="2"|[[R. Kelly]] || Kráľ R&B ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>{{cite news|author=Danielle Canada|url=http://books.google.com/books?id=9sMDAAAAMBAJ&pg=PA56&dq=r.+kelly+king+of+r%26b&hl=en&sa=X&ei=BygiT_jPD6HhsQKM18SWCQ&ved=0CEAQ6AEwAg#v=onepage&q=r.%20kelly%20king%20of%20r%26b&f=false|title=R. Kelly |quote=During a recent interview with the reigning King of R&B, Kelly told JET why success saddens him |publisher=Jet Magazine |date=1998-12-28 |accessdate=2012-01-26}}</ref> |- | Kráľ Pop-Soulu |<ref>{{cite news|url=http://www.nytimes.com/1995/12/17/arts/pop-briefs-020826.html?ref=rkelly|title=Pop Briefs |quote=The reigning king of pop-soul sex talks a lot tougher than Barry White, the father of such fluffed-up pillow talk and along with Marvin Gaye and Donny Hathaway, a major influence on Kelly.|date=1995-12-17 |accessdate=2012-01-26|work=The New York Times|first=Stephen|last=Holden}}</ref> |- |{{sortname|Alicia|Keys|}} || Kráľovná R&B || Spojené štáty ||<ref>"The reigning 'queen of R&B', as decreed by her backing vocalist (and opening act) [[Jermaine Paul]] and countless others, Keys owned the stage at a packed WaMu Theater, highlighting her elegant artistry and dynamic personality in a 90-minute set." in {{Cite news| last1 = Toombs | first1 = Mikel | title = Superwoman Keys Earns Title Of R&B Queen | page = C.3 | newspaper = [[Seattle Post-Intelligencer]]|date = 2008-09-22| issn = 0745970X}}</ref><ref>On Friday, the queen of R&B, Alicia Keys, took over RodeoHouston. {{Cite news| last1 = Clark | first1 = Michael | title = Duff makes rodeo a pop event | page = 5 | newspaper = [[Houston Chronicle]]|date = 2005-03-07| issn = 10747109}}</ref> |- |[[Khaled]] || Kráľ Raï || Alžírsko ||<ref>"In the past five years, Western music critics have reached into their grab bag to label him the 'Algerian Elvis' and the 'poster boy for the modern form of Algerian desert blues'. In the decade before that, he was known as Cheb Khaled (cheb means "young man" in Algeria's Arabic dialect) or, more simply, the 'King of Rai'", in {{Cite web |last= Curiel |first= Jonathan |title= The 'King of Rai' Seeks a New Name |publisher= San Francisco Chronicle |url= http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2005/07/10/PKGO4DI60H1.DTL&hw=Khaled+algeria&sn=001&sc=1000 |date= 2005-07-10 |accessdate= 2015-11-12 |archiveurl= https://archive.today/20120630085511/http://www.sfgate.com/cgi-bin/article.cgi?f=/c/a/2005/07/10/PKGO4DI60H1.DTL&hw=Khaled+algeria&sn=001&sc=1000 |archivedate= 2012-06-30 }}</ref> |- |[[B.B. King]] || Kráľ blues || Spojené štáty ||<ref>"Much later, as the reigning King of the Blues, BB would explain that the 'blues isn't just some sad music about a broken heart, a busted dream, or a painful love affair. Blues is much more than any of these things. If I could pick three descriptions of it, I'd say it ain't nothing but living, laughing and loving'", in {{cite book| last = Nazel | first = Joe | title = B.B. King: King of the Blues | publisher = Holloway House Publishing | year = 1998 | page = 60 | isbn = 978-0-87067-792-2}}</ref><ref>"Inevitably called 'King of the Blues', BB King is today probably the most commercially successful blues singer with black audiences." in {{cite book| last = Oakley | first = Giles | title = The Devil's Music: A History of the Blues | publisher = [[Da Capo Press]] | year = 1997 | page = 228 | isbn = 978-0-306-80743-5}}</ref> |- |[[Chaka Khan]] || Kráľovná Funk || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url= https://books.google.com/books?id=o-DsrELVchkC&pg=PA101|quote=R&B and funk singer Chaka Khan is born Yvette Marie Stevens yo Charles Stevens and Sandra Coleman in Chicago, Illinois. As a young woman, Chaka Khan and her sister Taka Boom (nee Yvonne Stevens) formed a group called Shades of Black; the two also became active in Chicago's Black Panther Party. Famed as the lead singer with the 1970's funk group Rufus, Khan later became a solo artist and is widely acclaimed as the "Queen of Funk".}}</ref> |- |[[Khánh Ly]] || Barefoot Queen || Vietnam || <ref>"In 1964, Khanh Ly met Trinh Cong Son, at that time a young composer, in Da Lat and they quickly became friends. Fascinated by her seductive voice, Son asked her to accompany him on his performances to Sai Gon but she turned down his request. The legacy of Ly and Son started few years later, when the singer came back to Sai Gon in 1967. In the next few decades, they sang together at several venues, including on the steps of Van Khoa University in Sai Gon, to spread Son’s anti-war lyrics in the Yellow-Skin Songs collection. Their plea for peace brought them unexpected fame. From the university campuses, to the unknown farm lands, Ly was heard, known, and hailed as the "Barefoot Queen".", in {{cite web | title = Singer returns home to grace local stages | publisher = Vietnam Breaking News | year = 2014 | url = http://www.vietnambreakingnews.com/2014/08/singer-returns-home-to-grace-local-stages/ | accessdate = 2015-11-12 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20140903041147/http://www.vietnambreakingnews.com/2014/08/singer-returns-home-to-grace-local-stages/ | archivedate = 2014-09-03 }}</ref> |- |[[Gladys Knight]] || Cisárovná Soul || Spojené štáty ||<ref>Her string of hits since the early '60s as the Empress of Soul are known in the streets of Johannesburg and around the world. They include those she recorded with and without the Pips - such as "[[I Heard It Through the Grapevine]]" and "[[Neither One of Us (album)|Neither One of Us]]." {{cite news|author=Phil Roura|title=Knight on a Mission: Georgia's Soul Superstar Has New Orleans on Her Mind|newspaper=[[Daily News (New York)|New York Daily News]]|date=2010-09-26|page=20}}</ref><ref>"Gladys Knight technically supersedes them with her title 'Empress of Soul'. And rightly so: with her Pips she created solid Motown hits, followed by Seventies soul gems such as [[Midnight Train to Georgia]] and [[Help Me Make It Through the Night]] - sure to raise a tear on this farewell tour." in {{cite news|last=McNulty|first=Bernadette|title=Pop|newspaper=[[The Daily Telegraph]]|date=2009-10-10|page=16}}</ref><ref>At 65, the Empress of Soul is leaving on the Midnight Train to Georgia for the last time. Gladys Knight's "farewell tour" winds down a six-decade-long career that began with a talent contest at the age of seven. You can't blame her for wanting a rest, although, as one of the greats, she isn't bowing out quietly. For almost two hours, she conducts a "musical journey" that is both an emotional rollercoaster and a social history lesson.{{cite news|author=Dave Simpson|title=Review: Pop: Gladys Knight Manchester Arena 4/5|newspaper=[[The Guardian]]|date=2009-10-09|page=44|issn=02613077}}</ref> |- |[[Frankie Knuckles]] || Krstný otec House || Spojené štáty ||<ref>"The man many call the godfather of house, Frankie Knuckles began DJing in New York in the early '70s while still a teenager, years before the disco boom which proved to be the first flowering of modern dance music." {{cite web |url=http://www.allmusic.com/artist/frankie-knuckles-mn0000793821 |title=Frankie Knuckles |accessdate=2012-07-02 |publisher=allmusic.co.uk}}</ref> |- |[[Joseph Koo]] || Krstný otec Cantopop || Hongkong ||<ref>"For Koo, who credits his music studies at Berklee with having an influence 'mainly on the theory and inspiration' of his musical arrangements, went on to make such a major impact on the local popular music scene that he was bestowed the title 'The Godfather of Cantopop'", in {{cite web |url=http://www.bcmagazine.net/hk.bcmagazine.issues/bcmagazine_webissue247/03-godfather.html |title=the godfather of cantopop |accessdate=2010-01-03 |publisher=bc magazine |author=Yvonne Teh |archiveurl=https://web.archive.org/web/20100415231537/http://www.bcmagazine.net/hk.bcmagazine.issues/bcmagazine_webissue247/03-godfather.html |archivedate=2010-04-15 }}</ref> |} ===L=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="3"|[[Patti LaBelle]] || Krstná mama soulu ||rowspan="3"| Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.biography.com/people/patti-labelle-537586 |title=Patti LaBelle Biography |publisher=Biography.com |accessdate=2015-05-08}}</ref> |- |High Priestess of Good Vibrations |<ref>{{cite web|url=http://www.defjam.com/artists/patti-labelle/|title=Patti LaBelle|work=Def Jam|accessdate=2014-10-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140221093947/http://www.defjam.com/artists/patti-labelle/|archivedate=2014-02-21}}</ref> |- | Kráľovná Rock "n" Soulu |<ref>{{cite web|url=http://articles.orlandosentinel.com/1993-03-08/news/9303070203_1_patti-labelle-walk-of-fame-hollywood-walk|title=Queen Of Rock 'N' Soul On Hollywood Walk Of Fame|work=Orlando Sentinel|accessdate=2014-10-03|archiveurl=https://archive.today/20140702055731/http://articles.orlandosentinel.com/1993-03-08/news/9303070203_1_patti-labelle-walk-of-fame-hollywood-walk|archivedate=2014-07-02}}</ref> |- |rowspan="3"|[[Lady Gaga]] || Popová princezná ||rowspan="3"| Spojené štáty ||<ref>{{cite news|url=http://www.rollingstone.com.ar/1512513-madonna-quiere-cantar-con-gaga-y-gaga-dice-no|title=Madonna quiere cantar con Gaga, y Gaga dice no|last=|first=|date=September 28, 2012|work=[[Rolling Stone]] (Argentina)|quote=...La reina del pop invitó a la princesa a compartir escenario en alguno de sus recitales del MDNA Tour....|accessdate=2013-02-19|language=Spanish}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.mirror.co.uk/lifestyle/going-out/music/lady-gaga-the-new-princess-of-pop-789164|title=Lady GaGa the new Princess of Pop |last=|first=|work=[[Daily Mirror]]|publisher=[[Trinity Mirror]]|quote=...MEET lady gaga – the grammy-nominated princess of pop.....|accessdate=2013-02-19|language=}}</ref> |- |Nová popová kráľovná |<ref>"After scoring four number ones with her debut album, Gaga was lauded as the new queen of pop with the industry queuing to lay accolades at her feet" in {{cite web|last=Topping|first=Alexandra |title=Brit awards: Lily Allen carries the flag but Lady Gaga wins 'battle of the babes'|url=http://www.guardian.co.uk/music/2010/feb/16/brit-awards-2010-winners|newspaper=[[The Guardian]]|date=2010-02-16|accessdate=2010-04-07 | location=London}}</ref><ref>"Lady Gaga -- real name Stefani Joanne Angelina Germanotta -- has, over the course of a few scant years, scaled to pop heights not witnessed since the glory days of Madonna (and we're not just talking about those 10-inch Alexander McQueen heels). Not a week goes by that she's not in the news for something or other. Her Lollapalooza turn this past weekend confirmed her stature, as if there were any doubt, as America's new Queen of Pop", in {{cite web|author=Randall Roberts|title=Lady Gaga at Staples Center: The numbers behind the music|url=http://latimesblogs.latimes.com/music_blog/2010/08/lady-gaga-by-the-numbers.html|newspaper=[[Los Angeles Times]]|date=2010-08-11|accessdate=2010-08-18}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref>"After scoring four number ones with her debut album, Gaga was lauded as the new queen of pop with the industry queuing to lay accolades at her feet" in {{cite news|last=Mollanphy|first=Chris |title=Introducing the Queen of Pop|url=http://www.rollingstone.com/music/news/introducing-the-queen-of-pop-20110629?page=11|newspaper=[[Rolling Stone]]|date=2011-06-29|accessdate=2014-02-24}}</ref> |- | {{sortname|James|Last|}} || |Last king of easy listening || Nemecko ||<ref name="livemint">{{cite web|url=http://www.livemint.com/Specials/VrJUXbES9H8eSvSwCwIaeI/James-Last-the-last-king-of-easy-listening.html|title=James Last, the last king of easy listening - Livemint|publisher=livemint.com|accessdate=2015-08-10}}</ref> |- |{{sortname|Laurel|Aitken|}} || Krstný otec Ska || Jamajka ||<ref>"Known as "the Godfather of Ska," Laurel Aitken was Jamaica's first real recording star." ''[{{Allmusic|class=artist|id=p33496|pure_url=yes}} Laurel Aitken Biography] on [[Allmusic]], retrieved 2009-11-23.</ref> |- |rowspan="3"|{{sortname|Avril|Lavignová|}} || Pop-Punková princezná ||rowspan="3"| Kanada ||<ref>{{cite web|url=http://www.mtv.com/news/articles/1558006/20070425/lavigne_avril.jhtml?rsspartner=rssMozilla|title=Avril Hammers Nine Inch Nails For Billboard's #1|last=Harris|first=Chris|date=April 25, 2007|work=MTV|quote=This battle royale between the bubbly pop-punk princess and venerated industrial-rock icon....|accessdate=2010-06-27|archiveurl=https://web.archive.org/web/20070909132351/http://www.mtv.com/news/articles/1558006/20070425/lavigne_avril.jhtml?rsspartner=rssMozilla|archivedate=2007-09-09}}</ref><ref>{{cite news|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,453537,00.html|title=Try to Shut Her Up|last=Susman|first=Gary|date=May 21, 2003|work=[[Entertainment Weekly]]|quote=...the Canadian pop-punk princess, who has just one studio album under her belt....|accessdate=2010-06-27}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20141217050653/http://www.ew.com/ew/article/0,,453537,00.html |date=2014-12-17 }}</ref> |- |Pop Rock Princess |<ref name="ctpost">{{cite web|url=http://m.ctpost.com/news/article/Pop-rock-princess-Avril-Lavigne-at-Foxwoods-5573027.php|title=Pop rock princess Avril Lavigne at Foxwoods - Connecticut Post|publisher=m.ctpost.com|accessdate=2015-08-10}}</ref> |- |Punk Rock Princess |<ref>{{cite news |author=CRISTINA EVERETT, Monday, January 16, 2012 |url=http://articles.nydailynews.com/2012-01-16/news/30633641_1_deryck-whibley-punk-rock-princess-split |title=The punk rock princess and the reality TV hunk have called it quits on their nearly two-year romance |publisher=Articles.nydailynews.com |date=2012-01-16 |accessdate=2012-07-04 |location=New York }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120623083330/http://articles.nydailynews.com/2012-01-16/news/30633641_1_deryck-whibley-punk-rock-princess-split |date=2012-06-23 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://patpoh.fooyoh.com/entry/Avril-Lavigne-Continues-Her-Punk-Rock |title=Avril Lavigne Continues Her Punk Rock Princess Persona |publisher=Patpoh.fooyoh.com |date=2012-03-15 |accessdate=2012-07-04}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.planetradiocity.com/musicreporter/slideshow-gallery.php?galleryid=210&title=The%20%E2%80%98Punk%E2%80%99%20Princess:%20Avril%20Lavigne |title=Pint-sized ‘punk rock’ princess Avril Lavigne turns a year older on September 27. But, after watching her go from pop-punk-teenager in ‘Sk8er Boi’ to punk-princess with ‘Girlfriend’ |publisher=Planetradiocity.com |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120517050329/http://www.planetradiocity.com/musicreporter/slideshow-gallery.php?galleryid=210&title=The%20%E2%80%98Punk%E2%80%99%20Princess:%20Avril%20Lavigne |archivedate=2012-05-17 }}</ref> |- | {{sortname|Les|Paul|}} || Architekt rokenrolu || Spojené štáty ||<ref name=rockhallLesPaul/> |- |[[Brianna Perry|Lil Brianna]] || Princezná Juhu || Spojené štáty ||<ref>"She is the acclaimed Princess of the South, the original Candy Girl before she even became an adolescent teen. All across the nation Lil Brianna has been imprinting her name all over the industry." in {{Cite web|title=Lil Brianna|url=http://24hourhiphop.com/next-in-line/lil-brianna/|work=24HourHipHop|publisher=24HourHipHop.com|date=August 1, 2007|accessdate=2013-03-30|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131105192032/http://24hourhiphop.com/next-in-line/lil-brianna/|archivedate=2013-11-05}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Lil' Kim]] || Včelia kráľovná ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref name="Hip-Hop-and-Philosophy">{{cite book|url=http://books.google.com/?id=IG8ufdGSmIYC&pg=PA99&dq=#v=snippet&q=queen%20bee&f=false |title=Hip-Hop and Philosophy: Rhyme 2 Reason - Derrick Darby, Tommie Shelby - Google Books |publisher=Books.google.com |date=2011-09-30 |accessdate=2012-11-05|isbn=9780812697797 }}</ref><ref>{{cite web|url=http://i.imgur.com/fRiDs.jpg |title=Lil' Kim covers Source magazine - August 2003 |publisher= |accessdate=2012-10-04}}</ref> |- | Kráľovná Rapu |<ref>"'[[Complex]]' rapper Lil Kim is the Queen Of Rap|url=http://www.complex.com/music/2014/07/30-photos-from-when-lil-kim-was-the-queen-of-rap/ {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20151117020712/http://www.complex.com/music/2014/07/30-photos-from-when-lil-kim-was-the-queen-of-rap/ |date=2015-11-17 }}</ref> |- |rowspan="2"|[[Lil' Mo]] || Krstná mama Hip-Hop and R&B ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>"The power of this self-appointed 'Godmother of Hip-Hop and R&B' may take some by surprise; while many artists spin tales of their hard-knock childhoods, Lil' Mo's family was often called the 'fake Cosbys.'" in {{cite web|title=R&B Divas: LA Announces Cast|url=http://www.tvone.tv/shows/randb-divas/inside-the-show/r-and-b-divas-la-announces-cast.html|publisher=[[Channel 1 (North American TV)|tvOne.tv]]|date=April 5, 2013|accessdate=2013-08-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130828052010/http://www.tvone.tv/shows/randb-divas/inside-the-show/r-and-b-divas-la-announces-cast.html|archivedate=2013-08-28}}</ref><ref>"R&B singer/songwriter Lil Mo, affectionately known as the Godmother of Hip-Hop and R&B, will release her anticipated third CD, ''[[Pain & Paper|Pain and Paper]]'' on August 28th, via her own Honeychild Inc., distributed by Koch Entertainment." in {{cite news|title=News <nowiki>|</nowiki> R&B Singer Lil Mo to Release Her New CD 'Pain and Paper' on August 28th <nowiki>|</nowiki> Singersroom|url=http://singersroom.com/content/2007-07-12/RB-Singer-Lil-Mo-to-Release-Her-New-CD-Pain-and-Paper-on-August-28th/|publisher=Singersroom.com|date=July 12, 2007|accessdate=2013-08-13}}</ref> |- | Kráľovná Shade |<ref>"'[[Superwoman Pt. II|Superwoman]]' singer Lil Mo was crowned 'Queen of Shade' by [[WWPR-FM|Power 105]] hosts on her recent visit to the controversial radio series." in {{cite web|last=J. Smith|first=Panama|title=Power 105 crowns Lil Mo as the Queen of Shade|url=http://www.personamagazine.net/626/|work=Persona|publisher=PersonaMagazine.net|date=May 6, 2013|accessdate=2013-08-13|archiveurl=https://web.archive.org/web/20131026150213/http://www.personamagazine.net/626/|archivedate=2013-10-26}}</ref> |- |[[Lisa Lisa]] || Kráľovná latino hip hopu || Spojené štáty ||<ref name= VIBE> {{cite web|url=http://www.vibe.com/article/latin-hip-hop-legend-lisa-lisa-fights-breast-cancer-mama-luke|title=Latin Hip-Hop Legend Lisa Lisa Fights Breast Cancer With Mama Luke|publisher=VIBE|date=March 15, 2012}} </ref> |- |[[Elisa Lindström]] || Princezná Dansband Music || Švédsko ||<ref name="Dansbandskampen 2010">{{cite web|url=http://www.svd.se/kultur/elisas-vann-dansbandskampen_5802913.svd|title=Elisa's vann Dansbandskampen|publisher=[[Svenska Dagbladet]]|language=Swedish|date = 12 December 2010|accessdate=2013-11-09}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Little Richard]] || Architekt of rokenrolu ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>"Called the 'Architect of Rock and Roll,' the flamboyant piano virtuoso is known for the classic hits [[Tutti Frutti (song)|Tutti Frutti]], [[Long Tall Sally]], [[Good Golly Miss Molly]] and Lucille." in {{Cite news |title=Little Richard, Gladys Knight &amp; The Pips Inducted Into Apollo Theater Legends Hall Of Fame; Ella Fitzgerald...| newspaper= [[Jet (magazine)|Jet]] |volume=110|issue=| page=59 | date=2006-07-10|issn=00215996}}</ref> |- | Kráľ rokenrolu |<ref>{{Cite book |last= Carpenter |first= Bil |title=Uncloudy days: the Gospel Music encyclopedia| publisher= Hal Leonard | page=253 | year=2005 |isbn=978-0-87930-841-4}}</ref> |- | {{sortname|Johnny|Logan|Johnny Logan (singer)}} || Mr. Eurovision || Írsko ||<ref>{{cite web|url=http://www.esctoday.com/51946/australia-celebrates-30-years-of-eurovision-on-their-screens/ |title=Australia celebrates 30 years of Eurovision on their screens &#124; esctoday.com &#124; your daily eurovision centre |publisher=esctoday.com |date=2013-05-02 |accessdate=2013-07-02}}</ref><ref>By winning the contest for a second time in 1987, this earned him the nickname of 'Mr Eurovision' http://www.eurovision.tv/page/news?id=25_years_ago_-_johnny_logan_wins_for_the_second_time</ref><ref name="balticstoday">[http://www.balticsww.com/eurovision_johnny_logan.htm "Johnny Logan Interview"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20020603055717/http://www.balticsww.com/eurovision_johnny_logan.htm |date=2002-06-03 }}. ''The Baltics Today''.</ref> |- | {{sortname|Kenny|Loggins|}} || Kráľ filmových soundtrackov || Spojené štáty ||<ref>"Pop-rocker Kenny Loggins has done well for himself as the king of movie soundtracks, giving us "I’m Alright" from "[[Caddyshack]]," "Nobody’s Fool" from "Caddyshack II," "[[Footloose (song)|Footloose]]" from ''[[Footloose (soundtrack)|the movie of the same name]]'' and ""''[[Danger Zone (song)|Danger Zone]]''" from ''[[Top Gun]]''"" http://www.stltoday.com/entertainment/music/king-of-movie-soundtracks-kenny-loggins-is-grateful-for-footloose/article_c44c87b6-f2f8-11e1-b555-0019bb30f31a.html</ref><ref>{{cite web|url=http://www.starnewsonline.com/article/20120403/ENT/120409943 |title=Azalea Festival concert |publisher=StarNewsOnline.com |date=2012-04-03 |accessdate=2013-07-02}}</ref> |- | [[Lorde]] || New Queen of Alternative || Nový Zéland ||<ref name="Lorde">{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/5687161/lorde-the-billboard-cover-story|title=Lorde: The Billboard Cover Story|work=Billboard|first=Jason|last=Lipshutz|date=6 September 2013|accessdate=2014-06-20}}</ref> |- | {{sortname|Toby|Love|}} || Kráľ Crunkchata || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.billboard.com/articles/news/57165/toby-love|title=Move over Lil Jon, there's a new king in town — Toby Love, the king of crunkchata|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|publisher=[[Prometheus Global Media]]|accessdate=2013-02-15}}</ref> |- |rowspan="2"| {{sortname|Loretta|Lynn|}} || Prvá dáma Country ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>Rao, Amy (2008-11-28). [http://www.newschannel5.com/story/9426125/countrys-first-lady-loretta-lynn-looks-back-on-her-career?redirected=true "Country's First Lady, Loretta Lynn, Looks Back On Her Career"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110218213548/http://www.newschannel5.com/story/9426125/countrys-first-lady-loretta-lynn-looks-back-on-her-career?redirected=true |date=2011-02-18 }}, ''WTVF-TV'', 28 Nov 2008, retrieved 2011-04-16.</ref> |- | Kráľovná Country |<ref name="Queens of Country">"Queen of Country. The title has been bestowed on Dolly Parton, Reba McEntire, Loretta Lynn and a few other female country stars." in {{Cite web |last= Proskocil| first= Niz| title=Who is the queen of country?| newspaper= Omaha World - Herald | page=11 | date= 2008-08-07}}</ref><ref>"If any long-running singer deserves to wear the crown, or at least the tiara, of Queen of Country, then surely it's the Coal Miner's Daughter herself, Loretta Lynn, right? Right. (Sorry, Dolly)", in {{Cite web | title=Queen for a day| newspaper= [[Pantagraph]] | page=D.5 | date= 2008-03-13}}</ref> |- | {{sortname|Vera|Lynn|}} || [[Forces sweetheart]] || Spojené kráľovstvo ||<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/special_report/1999/08/99/world_war_ii/427760.stm | work=BBC News | title=The forces' sweetheart | date=1999-09-02 |accessdate=2013-12-01}}</ref><ref>{{cite news| url=http://www.guardian.co.uk/books/2009/feb/15/vera-lynn-memoirs | location=London | work=The Guardian | first=Vanessa | last=Thorpe | title=At 92, forces' sweetheart Vera Lynn tells her life story | accessdate=2013-12-01|date=2009-02-15}}</ref> |} ===M=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="4"|[[Madonna]] || Prvá dáma popu ||rowspan="4"| Spojené štáty ||<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/3200314/Madonnas-love-history.html|title=Madonna's love history|work=[[The Daily Telegraph]]|date=2008-10-15|accessdate=2011-10-10|quote=During her reign the first lady of pop Madonna has changed her men almost as often as she has changed her image.|location=London}}</ref><ref name="BBC7447895">{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/7447895.stm|title=Pop superstars turn 50|last=Savage|first=Mark|date=2008-08-15|publisher=BBC|accessdate=2009-04-07|quote=The album True Blue, with its iconic Herb Ritts cover, cements Madonna's reputation as the first lady of pop...; Also known as: The Queen of Pop, Material Girl...}}</ref> |- |Princezná popu |<ref>"Madonna, called the Princess of Pop" in {{Cite news |title = Celebrity Beat | page = 53 | newspaper = Jet |volume=69|issue=6| date = 1985-10-21 |issn=00215996}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref name=Bollinger2008p147/><ref name="BBC7447895"/><ref>"...the so-called Queen of Pop eludes both followers and critics by shifting her image..." in R. Gairola, "Re-worldling the Oriental: Critical Perspectives on Madonna as Geisha" in S. Fouz-Hernández and F. Jarman-Ivens, eds, ''Madonna's drowned worlds: new approaches to her cultural transformations, 1983–2003'' (Aldershot: Ashgate Publishing, Ltd., 2004), p. 104.</ref> |- | Kráľovná Reinvention |<ref>"The queen of reinvention has achieved the seemingly impossible yet again", in {{Cite news | title=Spotlights: Singles| newspaper= Billboard |volume=117|issue=44| page=69| date=2005-10-29|issn=00062510}}</ref><ref>"The queen of reinvention, Madonna, even named her 2004 world tour Reinvention", in {{Cite book |last=Gallo|first=Carmine| title=10 Simple Secrets of the World's Greatest Business Communicators| publisher= Sourcebooks | page=204| year= 2006|isbn=978-1-4022-0696-2}}</ref> |- | {{sortname|Miriam|Makebová|}} || Matka Afriky || [[Juhoafrická republika]] ||<ref>{{cite news| url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/7719318.stm | work=BBC News | title=Obituary: Miriam 'Mama Africa' Makeba | accessdate=2013-12-02 |date=2008-11-11}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Teena Marie]] || Slonovinová kráľovná soulu ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref name=MarieTime>"Teena Marie, born Mary Christine Brockert but also known as Lady T and the Ivory Queen of Soul, was found dead Dec. 26 at 54," in {{cite news|author=Alexandra Silver|title=Teena Marie|url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,2040185,00.html|newspaper=[[Time (týždenník)|TIME]]|date=2011-01-10|accessdate=2011-01-26}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20110120020713/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,2040185,00.html |date=2011-01-20 }}</ref> |- |Lady T||<ref name=MarieTime/> |- | {{sortname|Bob|Marley|}} || Kráľ [[reggae]] || [[Jamajka]] ||<ref>"Reggae’s Mellow King, Defined by a Legacy He Couldn’t Outrun", in {{Cite news |last= Holden| first= Stephen| title=Reggae’s Mellow King, Defined by a Legacy He Couldn’t Outrun| newspaper= New York Times | page= | date= 2012-04-19|issn=}}</ref><ref>"The undisputed king of reggae helped prove the instrument's versatility", in {{Cite news|last= | first= | title= Bob Marley| newspaper= The Independent | page= |issn=}}</ref> |- | {{sortname|Fernando|Maurício|}} || Kráľ Fado a Mouraria || [[Portugalsko]] ||<ref>{{cite web |url=http://www.museudofado.pt/personalidades/detalhes.php?id=301 |title=Personalidades: Fernando Maurício |publisher=Museo do Fado |date=April 2008 |accessdate=2015-08-05 |language=pt}}</ref> |- | {{sortname|Reba|McEntire|}} || Kráľovná Country || Spojené štáty ||<ref name="Queens of Country"/><ref>"Through massive record sales and live shows that take on a Bruce Springsteen-like endurance, McEntire has earned her unofficial moniker as 'The Queen of Country'", in {{Cite news |last= Schaults| first= Janine| title=It's Reba, for a good cause| newspaper= Chicago Tribune | page=4 | date= 2009-05-20|issn=10856706}}</ref> |- | {{sortname|Lydia|Mendoza|}} || Kráľovná Tejano || Spojené štáty ||<ref>"In a music heavily dominated by men, Lydia Mendoza, the First Queen of Tejano Music, stands out", in {{cite book | last = Dorian| first = Frederick | author2= Simon Broughton, Mark Ellingham, James McConnachie, Richard Trillo, Orla Duane|title = World Music: The Rough Guide | publisher = [[Rough Guides]] | year = 2000 | page = 606 | isbn = 978-1-85828-636-5}}</ref> |- | {{sortname|Idina|Menzel|}} || Kráľovná Broadwaya || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|last1=Markos|first1=Papadatos|title=Review: Idina Menzel wows New York City's Radio City Music Hall|url=http://www.digitaljournal.com/a-and-e/music/review-idina-menzel-wows-new-york-city-s-radio-city-music-hall/article/386935|website=Digital Journal|publisher=digitaljournal.com|accessdate=2014-09-11|date=June 17, 2014|quote=The Broadway queen got the Radio City audience involved in her set, in a spontaneous version of 'Take Me or Leave Me' from Rent.}}</ref> |- | {{sortname|Daniela|Mercury|}} || Kráľovná Axé || [[Brazília]] ||<ref>{{Cite news| last= |first=|title=Daniela Mercury chega aos 45 anos como a "Rainha do Axé" (Daniela Mercury turns 45 as the "queen of axé") |url=http://diversao.terra.com.br/gente/noticias/0,,OI4586529-EI13419,00.html|page=|newspaper=[[Terra Networks|Terra]]|date=2010-07-28}}</ref> |- | {{sortname|Mighty|Sparrow|}} || Svetový kráľ kalypsa || [[Trinidad a Tobago]] ||<ref>L. Winer, ed, ''Dictionary of the English/Creole of Trinidad & Tobago: On Historical Principles'' (McGill-Queens Univ Press, 2008), ISBN 978-0-7735-3406-3, p. 159</ref> |- |rowspan="2"| {{sortname|Liza|Minnelliová|}} || Kráľovná [[Broadway]]a ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://broadwayworld.com/article/FLASH-FRIDAY-Liza-In-London-Then-Now-20110701|title=FLASH FRIDAY: Liza In London, Then & Now |first=Pat |last=Cerasaro |work=BWW |at=broadwayworld.com |publisher=[[Lime TV|Wisdom Digital Media]] |accessdate=2012-08-22 |date=2012-07-01 |quote=So it seems quite befitting of fate that the verifiable Queen of Broadway herself, Liza Minnelli...}}</ref><ref>{{cite web|url=http://la-confidential-magazine.com/channels/home-page/insights/q-and-a-with-liza-minnelli-on-upcoming-hollywood-show-and-more|title=Q&A: Liza Minnelli Talks Hollywood Bowl|quote=The queen of Broadway takes center stage at the Hollywood Bowl on August 11|first=Michelle|last=Ward|at=la-confidential-magazine.com|work=[[Los Angeles Confidential]]|publisher=[[Greenspun Media Group]]|accessdate=2012-08-22|date=2012-07-11}}</ref> |- |Kráľovná [[Hollywood]]u |<ref>{{cite web|url=http://www.lifeinitaly.com/liza-minnelli|title=Italian American Celebrities - Liza|at=lifeinitaly.com|work=|first=Glauco|last=Ferrari|publisher=Life in Italy|accessdate=2012-08-22|date=2012-04-08|quote=Born in L.A., she is the quintessential New Yorker, a queen of Broadway and Hollywood.|archiveurl=https://web.archive.org/web/20160401093315/http://www.lifeinitaly.com/liza-minnelli|archivedate=2016-04-01}}</ref> |- |rowspan="3"| {{sortname|Kylie|Minogue|}} || Popová bohyňa ||rowspan="3"| [[Austrália (štát)|Austrália]] |<ref>"Kylie: Goddess of Pop" - Julie Aspinall, 2010 (p.3), ISBN 1921667761</ref><ref>[http://www.entertainmentafrica.mobi/music/view/news/34197-Kylie-Minogue-is-the-goddess-of-pop "Kylie Minogue is the goddess of pop"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131110120117/http://www.entertainmentafrica.mobi/music/view/news/34197-Kylie-Minogue-is-the-goddess-of-pop |date=2013-11-10 }} - entertainmentafrica.mobi</ref><ref>{{cite web |url=http://www.rhythmscene.com/2011/05/kylie-minogue-a-real-pop-goddess/ |title=Kylie Minogue a Real Pop Goddess « Rhythm Scene |publisher=Rhythmscene.com |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20110907074237/http://www.rhythmscene.com/2011/05/kylie-minogue-a-real-pop-goddess/ |archivedate=2011-09-07 }}</ref><ref name="VH1">{{cite web|url=http://www.vh1.com/music/tuner/2014-10-23/runner-ups-pop-queen-faceoff/4/ |title=VH1 Pop Queen Faceoff: The Runner Ups |publisher=VH1 Music |date=October 2014 |accessdate=2014-10-24}}</ref> |- |Princezná popu |<ref>"Once upon a time, long before anybody had even heard of Britney, Christina, Jessica or Mandy, Australian singer Kylie Minogue ruled the charts as princess of pop", in {{Cite news |title = Kylie's back on royal form | page = 5 | newspaper = [[Birmingham Post]] | date = 2000-07-08}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref name="VH1"/><ref>"The queen of pop, Kylie Minogue, lines up alongside the Chelsea Pensioners and note-smashing Russell Watson to press the royal flesh ..." in {{cite news|title=Pick of the Day|newspaper=[[The Mail on Sunday]]|location=London|date=2010-12-12|page=55}}</ref><ref>{{cite news|title=Hull New Theatre will be alive with The Sound Of Music|url=http://www.thisisgrimsby.co.uk/news/Undefined-Headline/article-3121927-detail/article.html|accessdate=2011-02-12|newspaper=[[Grimsby Telegraph]]|date=20 January 2011|archiveurl=http://www.webcitation.org/query?url=http%3A%2F%2Fwww.thisisgrimsby.co.uk%2Fnews%2FUndefined-Headline%2Farticle-3121927-detail%2Farticle.html&date=2011-02-12|archivedate=2011-02-12|location=[[Grimsby]]|quote=On the same night, his former soap partner Kylie was crowned Queen of Pop at the Brits.}} {{Webarchive|url=https://archive.today/20120914085113/http://www.thisisgrimsby.co.uk/news/Undefined-Headline/article-3121927-detail/article.html |date=2012-09-14 }}</ref><ref>J J Anisiobi, [http://www.dailymail.co.uk/tvshowbiz/article-2154620/Queens-Diamond-Jubilee-Concert-2012-Kylie-Minogue-Jessie-J-legs-voices.html Here come the girls: Kylie Minogue and Jessie J show off their legs as well as their voices at The Queen's Diamond Jubilee concert], Mail Online, 4 June 2012, retrieved 2013-12-03.</ref> |- |rowspan="2"|[[Misia]] || Kráľovná Balád || rowspan="2"| [[Japonsko]] ||<ref>バラードの女王、MISIAの歌声をいち早くフルで楽しみたい人は、さっそくダウンロードしておこう。 (Ubiquity translation: ''Those who want to quickly listen to the Queen of Ballads Misia's singing can immediately download the song.''){{cite web| first=| last=| url=http://news.livedoor.com/article/detail/4441256/| title=MISIA、ドラマ「JIN-仁-」で話題の新曲着うたフル配信| publisher=''[[Livedoor]]''| accessdate=2010-05-02| date=2009-11-09| archiveurl=https://web.archive.org/web/20120709054100/http://news.livedoor.com/article/detail/4441256/| archivedate=2012-07-09}}</ref> |- | Kráľovná japonského soulu |<ref>ジャパニーズソウルの女王として圧倒的歌唱力を誇るシンガー MISIAと、日本のロックを牽引する最高のギタリスト 布袋寅泰による書き下ろし主題歌「Back In Love Again（feat.布袋寅泰）」は、堺雅人演じる右衛門佐（えもんのすけ）と菅野美穂演じる綱吉による"二人の永遠の愛"を表現。 (Ubiquity translation: ''Misia, the Queen of Japanese Soul known for her powerhouse vocals, and Japan's leading rock guitarist Tomoyasu Hotei wrote the theme song "Back In Love Again" to express the "eternal love" between Masato Sakai's Emonnosuke and Miho Kanno's Tsunayoshi.''){{cite web| first= | last= | url=http://www.billboard-japan.com/d_news/detail/7016| title=MISIA×布袋寅泰 映画『大奥』主題歌で夢のコラボ実現| publisher=''[[Billboard (magazine)|Billboard Japan]]'' | accessdate=2012-09-23|date=2012-09-12}}</ref> |- | {{sortname|Hibari|Misora|}} || Kráľovná japonského popu || Japonsko ||<ref>"Since her debut at age nine, she was the queen of Japanese pop music", at {{cite journal|title=The East|volume=25-25|publisher=University of Virginia|work=East Publications|year=1989|page=57}}</ref><ref>Known as the queen of Japanese pop music... {{cite web|title=The Japan Foundation newsletter|publisher=University of Michigan|work=The Japan Foundation|volume=17-21|year=1989|page=6}}</ref> |- |[[Monica (speváčka)|Monica]] || Princezná R&B || Spojené štáty ||<ref name=CT1998>"Rising above it all was Monica, the headline female act, who's currently sharing the title of 'R&B Princess' with young singer Brandy" in {{cite news |last=Townsend|first=Audarshia |title = No Real Treat Monica Highlights Otherwise Dreary Halloween Bash | newspaper = [[Chicago Tribune]] |page=25| date = 1998-10-31|issn=10856706}}</ref> |- | {{sortname|Bill|Monroe|}} || Otec Bluegrassu || Spojené štáty ||<ref>"Musical pioneer Bill Monroe is known as 'the father of bluegrass music'.", at ''Rock and roll hall of fame'', http://www.rockhall.com/inductees/bill-monroe, retrieved 2009-09-06.</ref> |- | {{sortname|Rudy Ray|Moore|}} || Krstný otec [[rep]]u || Spojené štáty ||<ref name=AllmusicSoulp482/> |- | {{sortname|Giorgio|Moroder|}} || Otec diskohudby || [[Taliansko]] ||<ref>"This record was a collaboration between Philip Oakey, the big-voiced lead singer of the techno-pop band the Human League, and Giorgio Moroder, the Italian-born father of disco who spent the '80s writing synth-based pop and film music." {{cite web|url={{Allmusic|class=album|id=r59464|pure_url=yes}} |title=Philip Oakey & Giorgio Moroder: Overview |accessdate=2009-12-21 |publisher=[[allmusic]] |author=Evan Cater }}</ref> |- | {{sortname|Jim|Morrison|}} || Kráľ orgazmického rocku || Spojené štáty ||<ref name=DBMJ_10_30_1970>{{cite news |title=Rock Singer Sentenced |url=http://news.google.com/newspapers?id=7E4fAAAAIBAJ&sjid=ndEEAAAAIBAJ&pg=630,7400652&dq=jim+morrison&hl=en |newspaper=Daytona Beach Morning Journal |date=October 30, 1970 |page=15 |accessdate=2013-07-05}}</ref> |- |rowspan="2"| {{sortname|Anita|Mui|}} || Kráľovná Canto Popu ||rowspan="2"| [[Hongkong]] ||<ref>{{cite web| url = http://www.smh.com.au/articles/2004/02/19/1077072775866.html?from=storyrhs | title = Final ovation for the queen of Canto-pop | date = February 20, 2004 | work = [[The Sydney Morning Herald]] | accessdate = 2009-03-08}}</ref><ref>Anita Mui, or Mei Yanfang, known as the "ever-changing" queen of Cantopop. {{cite web | url = http://english.cri.cn/4026/2008/01/06/164@311169.htm | title = ChinaBeat: Mei Yanfang | date = 2008-01-06 | work = [[China Radio International]] webcast | accessdate = 2009-03-08 | archiveurl = https://archive.today/20120707234249/http://english.cri.cn/4026/2008/01/06/164@311169.htm | archivedate = 2012-07-07 }}</ref> |- |Ázijská Madonna |<ref>{{cite book|author=Edward L. Davis|title=Encyclopedia of Contemporary Chinese Culture|publisher=Taylor & Francis|isbn=041577716X|year=2008|page=567|quote=Anita Mui, frequently referred to as the 'Madonna of Asia', was also active in movies, like most Hong Kong pop stars}}</ref> |- | {{sortname|Zeki|Müren|}} || Sun of Art || [[Turecko]] ||<ref>{{Cite book|last = Magrini |first = Tullia |title = Music and gender: perspectives from the Mediterranean |chapter = The Tearful Public Sphere: Turkey's "Sun of Art," Zeki Müren |publisher = University of Chicago Press |year = 2003 |isbn = 978-0-226-50165-9}}</ref> |- | {{sortname|Peter|Murphy|Peter Murphy (musician)}} || Krstný otec [[Gothic rock|gotického rocku]] || Spojené kráľovstvo ||<ref>{{Cite news|url=http://www.post-gazette.com/pg/08171/890959-42.stm|title=Music Preview: Bauhaus frontman Peter Murphy tours with solo retrospective|last=Theiner|first=Manny|date=2008-06-19|work=Pittsburgh Post-Gazette|publisher=PG Publishing Co|accessdate=2008-11-07}}</ref> |- |[[My Tam]] (''Mỹ Tâm'')|| Kráľovná [[V-Pop]]u|| [[Vietnam]]||<ref>{{cite web|url=http://guestofaguest.com/music/5-pop-acts-youve-probably-never-heard-of&slide=4 |title=5 Pop Acts You've Probably Never Heard Of |publisher=Guestofaguest.com |date=2012-02-03 |accessdate=2012-07-04}}</ref> |} ===N=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Stevie Nicks]] || Kráľovná rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"...with Rolling Stone magazine dubbing Nicks, 'The Reigning Queen of Rock and Roll'", in {{cite book| last = Brackett | first = Donald | title = Fleetwood Mac: 40 Years of Creative Chaos | publisher = Greenwood Publishing Group | year = 2007 | page = 159 | isbn = 978-0-275-99338-2}}</ref><ref>{{cite web |url=http://www.hindustantimes.com/StoryPage/Print/375627.aspx |quote=Take Edge of Seventeen, the elegy for John Lennon which launched the solo career of Stevie Nicks, queen of rock and roll and former better half of Fleetwood Mac. |title=Plucking the Same Old Strings |publisher=The Hindustan Times |date=2009-02-06 |accessdate=2015-11-12 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120717111412/http://www.hindustantimes.com/StoryPage/Print/375627.aspx |archivedate=2012-07-17 }}</ref> |- |Thanh Nga || Kráľovná [[Cải lương]] (''Vietnamese Renovated Opera'')|| Južný Vietnam||<ref>{{cite web|url=http://www.movevietnam.com/news-vietnam-ho-chi-minh-city-to-remember-cai-luong-idol-en-835.html |title=Ho Chi Minh City to remember Cai luong idol - Move&Buy Vietnam |publisher=Movevietnam.com |date=2008-11-23 |accessdate=2012-07-04}}</ref> |- |[[No I.D.]] || Krstný otec [[Chicago hip hop]]u || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.bet.com/topics/n/no-i-d.html|title=No I.D.|date=25 July 2012|work=BET.com|accessdate=2014-10-03}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.complex.com/music/2012/02/interview-no-id-talks-def-jam-kanye-west-how-he-affected-watch-the-throne|title=Interview: No I.D. Talks Def Jam, Kanye West, & How He Affected "Watch The Throne"|author=Insanul Ahmed|date=6 February 2012|work=Complex|accessdate=2014-10-03}}</ref> |- |[[Noor Jehan]] || Kráľovná Melody || British India/Pakistan ||<ref>{{Cite book|title=Mallika-e-Tarannum, Noorjehan: the Melody Queen |last=Gul |first=Iʻjāz |year=2008 |publisher=Vitasta Pub. |isbn=81-89766-46-5 |page=184 |url=http://books.google.com/?id=tbGsMwAACAAJ&dq=malika-e-tarannum |accessdate=2010-03-25}}</ref> |} === O === {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Odetta]] || Kráľovná amerického folku || Spojené štáty ||<ref>"Odetta, who has died of kidney failure aged 77, received many honours during her life, most notably from [[Martin Luther King]], who called her 'the queen of American folk music', and the then US president Bill Clinton, who in 1999 awarded her the National Medal of the Arts and Humanities. She had been due to sing at [[Barack Obama]]'s inauguration in January." in {{cite news| title=Queen of folk led way for female solo singers| newspaper= [[The Irish Times]] | page=14| date= 2008-12-06}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Onyeka Onwenu]] || Kráľovná africkej pop music|| rowspan="2"|[[Nigéria]] || <ref>{{cite news| work = [[AllAfrica.com|AllAfrica Global Media]] | url = http://allafrica.com/stories/201210220495.html | title=Onyenka Onwenu - Queen of African Pop Music}}</ref> |- | Elegant Stallion |<ref>{{cite news| url = http://www.vanguardngr.com/2012/03/onyeka-speaks-at-60/ | title=Onyeka speaks at 60}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Orelsan]] || Boss francúzskeho repu || rowspan="2"|[[Francúzsko]] || <ref name="orelsan 1">{{cite web |url=http://www.franceinfo.fr/musique-orelsan/la-session-france-info/orelsan-le-monsieur-du-rap-francais-478525-2011-12-21 |author=Marion Benard |title=Orelsan, le "monsieur" du rap français |publisher=FranceInfo.fr |date=23 December 2011 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20111224124407/http://www.franceinfo.fr/musique-orelsan/la-session-france-info/orelsan-le-monsieur-du-rap-francais-478525-2011-12-21 |archivedate=2011-12-24 }} (in French)</ref> |- |Francúzsky Eminem || <ref name="orelsan 2">{{cite web |url=http://blog.solidarite-sida.org/orelsan-un-eminem-made-in-france-8135 |author=Subli |title=Orelsan, un Eminem made in France ? |publisher=blog.solidarite-sida.org |date=4 June 2012 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140323202351/http://blog.solidarite-sida.org/orelsan-un-eminem-made-in-france-8135 |archivedate=2014-03-23 }} (in French)</ref><ref name="orelsan 3">{{cite web |url=https://www.france-amerique.com/articles/2009/04/23/orelsan-durant-le-french-bashing-je-vivais-a-tampa-bay-en-floride.html |author=Akeem Kossoko |title=Orelsan, le " Eminem d'Alençon " au cœur d'une polémique en France |publisher=France-Amérique.com |date=23 April 2009 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20131226195954/http://www.france-amerique.com/articles/2009/04/23/orelsan-durant-le-french-bashing-je-vivais-a-tampa-bay-en-floride.html |archivedate=2013-12-26 }} (in French)</ref><ref name="orelsan 4">{{cite web |url=http://www.plume-egaree.com/2012/12/orelsan-eminem-rap-francais.html |title=Orelsan : le Eminem du rap français |publisher=Plume-Égarée.com |date=17 December 2012 |accessdate=2014-03-23 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20140323195424/http://www.plume-egaree.com/2012/12/orelsan-eminem-rap-francais.html |archivedate=2014-03-23 }} (in French)</ref><ref name="orelsan 5">{{cite web|url=https://www.youtube.com/watch?v=lLktuscpggA |title=YouTube |publisher=YouTube.com |accessdate=2015-05-08}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Ozzy Osbourne]] || Krstný otec [[heavy metal]]u ||rowspan="2"|Spojené kráľovstvo ||<ref name="Christian2010p45">E. B. Christian, ed.., ''Rock Brands: Selling Sound in a Media Saturated Culture'' (Lexington Books, 2010), ISBN 073914636X, p. 45.</ref> |- |Princ temnôt||<ref name=Christian2010p45/> |- |[[Johnny Otis]] || Krstný otec R&B || Spojené štáty ||<ref>{{cite news| url=http://www.bbc.co.uk/news/entertainment-arts-16645161 | work=BBC News | title=Musician Johnny Otis dies aged 90 | date=2012-01-20}}</ref> |} ===P=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- | {{sortname|Jay|Park|}} || Fresh Prince of Seoul || Spojené štáty/Južná Kórea ||<ref name="Jay Park">{{cite web|last=Cochrane|first=Liam|title=Interview with Korean popstar Jay Park, the Fresh Prince of Seoul|url=http://www.abc.net.au/news/2012-09-27/interview-with-korean-popstar-jay-park-the-fresh/4284400|publisher=ABC News|accessdate=2012-11-22}}</ref><ref name="Jay Park DFSB">{{cite web|title=The Fresh Prince of Seoul: Korea’s Reigning R&B Heartthrob Jay Park Gets His Streak on 'Girlfriend'|url=http://www.dfsb.kr/projects/the-fresh-prince-of-seoul-koreas-reigning-rb-heartthrob-jay.html|publisher=DFSB Kollective|accessdate=2012-11-22}}</ref> |- | {{sortname|Dolly|Partonová|}} || Kráľovná Country || Spojené štáty ||<ref name="Queens of Country"/> |- | {{sortname|Charley|Patton|}} || Otec Delta Blues || Spojené štáty ||<ref>T. Kernodle, H. Maxille and E. G. Price III, eds, ''Encyclopedia of African American Music'' (Greenwood, 2010), ISBN 978-0-313-34199-1, p. 126.</ref> |- | {{sortname|Luciano|Pavarotti|}} || Kráľ vysokých céčok || Taliansko ||<ref>"His North American breakthrough came in 1972, when he sang the role of Tonio in Donizetti's Daughter of the Regiment at New York's Metropolitan Opera. In his big number, "Pour mon ame", he had to sing nine high C's, a feat that virtually every tenor pulls off by singing falsetto. Not Pavarotti. ... He was from then on known as 'The King of the High C's'." {{cite web |url=http://www2.canada.com/ottawacitizen/news/story.html?id=e365b358-67f4-4f51-adf6-6956e42fbe49 |title=The King of the High C's |publisher=[[Ottawa Citizen]] |accessdate=2009-04-05|last= Enman |first= Charles |date = September 7, 2007}}</ref> |- | {{sortname|CeCe|Peniston|}} || Kráľovná Dance || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.magcloud.com/browse/issue/628630|title=CeCe Peniston: The Queen of Dance-Pop|work=Hostile Magazine|at=magcloud.com|publisher=[[MagCloud]]|date=2012-09-12|accessdate=2015-02-06}}</ref><ref>{{cite web|url=http://theurbandaily.com/2013/11/26/unsung-tune-in-cece-peniston-shines-as-the-90s-queen-of-dance/|title=Unsung" Tune In: CeCe Peniston Shines as The ’90s Queen Of Dance|work=The Urban Daily|at=theurbandaily.com|publisher=[[Interactive One]]|date=2013-11-26|accessdate=2015-02-06|author=HelloBeautiful Staff}}</ref> |- | {{sortname|Carl|Perkins|}} || Kráľ Rockabilly || Spojené štáty ||<ref>{{cite book| last = Perkins | first = Carl |author2= David McGee | title = Go, Cat, Go!: The Life and Times of Carl Perkins, the King of Rockabilly| publisher = Hyperion Press | year = 1996 | pages = 11, 12 | isbn = 0-7868-6073-1}}</ref> |- | {{sortname|Bernadette|Peters|}} || Kráľovná Broadway || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|last1=Jones|first1=Deborah|title=Night of bliss from Bernadette Peters, a queen of Broadway|url=http://www.theaustralian.com.au/arts/music/night-of-bliss-from-bernadette-peters-a-queen-of-broadway/story-fn9d2mxu-1226873941383?nk=553cd51b1acbabebd102a365b33b44a0#|website=The Australian|accessdate=2014-09-10|date=April 4, 2014|quote=Night of bliss from Bernadette Peters, a queen of Broadway}}</ref><ref>{{cite web|last1=Bache|first1=Byron|title=Music review: Bernadette Peters, Her Majesty’s Theatre|url=http://www.heraldsun.com.au/entertainment/arts/music-review-bernadette-peters-her-majestys-theatre/story-fni0fcgk-1226877926698?nk=553cd51b1acbabebd102a365b33b44a0|website=Herald Sun|publisher=News Ltd|accessdate=2014-09-10|date=April 8, 2014|quote=Peters is reigning queen of Broadway, and it’s little wonder.}}</ref> |- | {{sortname|Iggy|Pop|}} || Krstný otec punku || Spojené štáty ||<ref>"But somewhere between his last album, "[[Naughty Little Doggie]]", and his latest one, "[[Avenue B (album)|Avenue B]]", the godfather of punk turned 50...", in {{Cite book|last=Christman |first=Ed |title=Iggy Pop opens a 'window into the soul' on Virgin's contemplative 'Avenue B'| newspaper= [[Billboard (magazine)|Billboard]] |volume=111|page=14 | date=1999-08-07|issn=00062510}}</ref><ref>"Looking remarkably healthy for a man who nurtured a world-class drug habit for many years, the "Godfather of Punk" Iggy Pop is set to close the Other Stage on Saturday night." in {{Cite news|title=Godfather of punk still has lust for life| newspaper= [[Western Daily Press]] |page=30 | date=2007-06-05}}</ref> |- | {{sortname|Pérez|Prado|}} || Kráľ Mambo || Kuba ||<ref>{{cite book|last1=F. García|first1=David|title=Arsenio Rodríguez and the Transnational Flows of Latin Popular Music|date=2006|publisher=Temple University Press|location=Philadelphia, PA|page=77}}</ref> |- | {{sortname|Elvis|Presley|}} || Kráľ rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"His original status as the King of Rock and Roll has never been seriously challenged, and he's remained a bottomless source of inspiration for the generations of rock and rollers who've taken up the cause in the decades since that July night in Memphis". {{cite book| last = Schinder | first = Scott | title = Icons of Rock: An Encyclopedia of the Legends who Changed Music Forever | publisher = Greenwood Publishing Group | year = 2008 | page = 2 | isbn = 978-0-313-33846-5}}</ref> |- | {{sortname|Lisa Marie|Presleyová|}} || Princezná rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>"It was only a matter of time before |the Princess of Rock 'n' Roll decided to rely on her royal bloodline and make a music career", in {{Cite news| last=Gumbrecht |first=Jamie|title=5 Questions For... Lisa Marie Presley|page=35|newspaper= The Atlanta Journal- Constitution|date=2003-07-24|issn= 15397459}}</ref> |- | {{sortname|Pumpuang|Duangjan|}} || Kráľovná Luk thung || Thajsko ||<ref>{{cite news|script-title=th:ครบ 26 ปี 'พุ่มพวง ดวงจันทร์' วัดทับกระดาน เตรียมจัดงานยิ่งใหญ่|url=https://www.thairath.co.th/content/1300332|publisher=[[Thairath]]|access-date=June 6, 2015|date=June 5, 2015|language=th}}</ref> |} ===Q=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |rowspan="5"|[[Ivy Queen]] || Kráľovná Reggaetón || rowspan="5"| Puerto Rico/United States || <ref name="Latina">{{cite web|url=http://www.latina.com/entertainment/music/ivy-queen-relationship-drama-and-ruling-reggaeton|title=Ivy Queen on Relationship Drama and Ruling Reggaeton|work=Latina|publisher=Latina Media Ventures LLC|author=Angie Romero|date=2010-04-13|accessdate=2012-06-15}}</ref><ref>{{cite web|url=http://books.google.com/books?id=eRMEAAAAMBAJ&pg=PA47&dq=Ivy+Queen+Quiero+Bailar&hl=en&sa=X&ei=uTq3UPbBLefW2wW37IHoBw&ved=0CDMQ6AEwAQ#v=onepage&q=Ivy%20Queen%20Quiero%20Bailar&f=false|title=Reggaetón Royalty - Ivy Queen Earns Her Crown As A Very Male Subgenre's Only Female Star|last=Ben-Yehuda|first=Ayala|work=[[Billboard (magazine)|Billboard]]|date=2007-03-31|accessdate=2012-11-29}}</ref> |- | Kráľovná Rap||<ref>{{cite web|url=http://www.hoy.com.do/alegria/2005/9/14/54082/print|title=Daddy Yankee donó 100.000 dólares a damnificados|language=Spanish|work=Hoy Digital|publisher=Periódico Hoy|date=2005-09-13|accessdate=2013-05-26}}</ref> |- | Kráľovná latin hip-hop||<ref>{{cite web|url=http://pqasb.pqarchiver.com/newsday/access/932045311.html?dids=932045311:932045311&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Nov+27%2C+2005&author=Ed+Morales&pub=Newsday+%28Combined+editions%29&desc=SONIDOS+LATINOS%2C+The+princesses+of+Latin+pop+music&pqatl=google|title=Sonidos Latino: The Princesses of Latin Pop music|work=[[Newsday]]|publisher=[[Cablevision]]|date=2005-11-27|accessdate=2013-03-15|archiveurl=https://archive.today/20130411165002/http://pqasb.pqarchiver.com/newsday/access/932045311.html?dids=932045311:932045311&FMT=ABS&FMTS=ABS:FT&type=current&date=Nov+27,+2005&author=Ed+Morales&pub=Newsday+(Combined+editions)&desc=SONIDOS+LATINOS,+The+princesses+of+Latin+pop+music&pqatl=google|archivedate=2013-04-11}}</ref> |- | Kráľovná Urban Music||<ref>{{cite web|url=http://www.htv.com/noticias/la-reina-del-genero-urbano-revelara-su-musa|title=La reina del género urbano revelará su "Musa"|language=Spanish|work=[[Hispanic Television]]|publisher=[[Time Warner]]|date=2012-08-17|accessdate=2013-03-15|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120825053159/http://www.htv.com/noticias/la-reina-del-genero-urbano-revelara-su-musa|archivedate=2012-08-25}}</ref> |- |Prvá dáma reggaetónu||<ref>{{cite web|url=http://www.chron.com/default/photo/b-BLOND-AMBITION-b-Ivy-Queen-the-first-lady-1420665.php|title=Blond Ambition: Ivy Queen, the first lady of reggaeton, takes the stage in a body-hugging getup and Cher-inspired extensions|work=[[Houston Chronicle]]|publisher=[[Hearst Communications]]|accessdate=2013-03-15}}</ref> |} ===R=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Joey Ramone]] || Krstný otec punku || Spojené štáty ||<ref name="MTV News">{{cite web |last=Kaufman |first=Gil |url=http://www.mtv.com/news/articles/1442817/20010415/story.jhtml |title=MTV News obituary |publisher=Mtv.com |date=2001-04-15 |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20071009044756/https://www.mtv.com/news/articles/1442817/20010415/story.jhtml |archivedate=2007-10-09 }}</ref> |- ||{{sortname|Johnnie| Ray|}} ||Prince of Wails|| Spojené štáty ||<ref name=pc2>"Johnnie Ray was to become ... the overnight success, as soon the press stepped in with its bouquet of clever, clever epithets: he was the Cry Guy and the Prince of Wails." on Track 2, at 10:02 by {{cite web|url=http://digital.library.unt.edu/ark:/67531/metadc19746/m1/ |title=Show 2 - Play A Simple Melody: American pop music in the early fifties. [Part 2&#93; : UNT Digital Library |publisher=Digital.library.unt.edu |date= |accessdate=2012-07-04}}</ref> |- | {{sortname|Otis|Redding|}} || Kráľ soulu || Spojené štáty ||<ref>"Paying tribute to the King of Soul -- Twenty-seven years after his death, Otis Redding's influences is still strong", in {{Cite news|title=Death of the King of Soul|url=http://www.ew.com/ew/article/0,,304776,00.html|newspaper=[[Entertainment Weekly]]|issue=252|date=1994-12-09|first=Robert|last=Seidenberg}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20121020165321/http://www.ew.com/ew/article/0,,304776,00.html |date=2012-10-20 }}</ref> |- | {{sortname|Lou|Reed|}} || Krstný otec punku || Spojené štáty ||<ref>{{cite news|author= [[VH1]] |url=http://www.prnewswire.com/news-releases/vh1-all-access-and-spin-magazine-celebrate-25-years-of-punk-the-musical-rebellion-that-changed-the-face-of-rock-when-hit-series-latest-episode-debuts-thursday-april-19-at-1000-pm-etpt-82412287.html |title='Godfather of Punk' Lou Reed Narrates Latest 'VH1 All Access' Special |publisher=[[PR Newswire]] |date=2001-04-16 |accessdate=2011-08-06}}</ref> |- | {{sortname|Esma|Redžepova|}} || Kráľovná Gypsy Music || Macedonia ||<ref>{{cite news|author= Matthew Brunwasser |url=http://www.pri.org/stories/2011-10-12/esma-redzepova-queen-gypsy-music |title=Esma Redzepova, the Queen of Gypsy Music |publisher=[[Public Radio International|PRI]] |date=2011-10-12 |accessdate=2011-09-19}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Rihanna]] || Popová princezná ||rowspan="2"| Barbados ||<ref>{{cite web |url=http://www.mtv.com/news/articles/1692970/rihanna-video-music-awards-performance-history.jhtml |title=Rihanna's Road To 2012 VMAs: From Pop Princess To Good Girl Gone Bad |publisher=mtv.com |accessdate=2012-08-31 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20120902192742/http://www.mtv.com/news/articles/1692970/rihanna-video-music-awards-performance-history.jhtml |archivedate=2012-09-02 }}</ref> |- |R&B Princess |<ref>{{cite web|url=http://www.madametussauds.com/SiteImages/Assets/9/Rihanna_announce.pdf|title=R&B QUEEN RIHANNA TO JOIN A-LIST MUSIC LINE UP AT MADAME TUSSAUDS LONDON|author=|work=[[Madame Tussauds]]|publisher=|year=2011|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120514004803/http://www.madametussauds.com/SiteImages/Assets/9/Rihanna_announce.pdf|archivedate=2012-05-14}}</ref><ref>{{cite web|url=http://randb.about.com/od/industrynews/ss/Fall2010MusicPreview_2.htm|title=Fall 2010 R&B/Soul Preview|author=Mark Edward Nero,|work=[[About.com]]|publisher=|year=2010|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20130404034901/http://randb.about.com/od/industrynews/ss/Fall2010MusicPreview_2.htm|archivedate=2013-04-04}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.btvision.bt.com/music/rihanna-2/|title=Bow down for R&B royalty – it’s Rihanna|author=|work=[[Btvision]]|publisher=|accessdate=2013-02-04}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.novinite.com/view_news.php?id=87235|title=R&B Princess Rihanna to Thrill Bulgarian Fans November 30|author=|work=[[Novinite.com (Sofia News Agency)|Novinite.com]]|publisher=|year=2007|accessdate=2013-02-04}}</ref> |- | rowspan="2"|{{sortname|Jenni|Rivera|}} || The Diva of Banda || rowspan="2"|Mexico/United States || rowspan="2"|<ref>{{cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/12/11/jenni-rivera-death_n_2278439.html|title=Jenni Rivera Death Draws U.S. Attention, Highlights Mexican Cultural Influence|author=Janell Ross|work=[[The Huffington Post]]|publisher=|date=2012-12-11|accessdate=2013-02-04}}</ref> |- | The First Lady of Corrido |- | {{sortname|Jimmie|Rodgers|Jimmie Rodgers (country singer)}} || Otec Country Music || Spojené štáty ||<ref>B. Mazor, ''Meeting Jimmie Rodgers: How America's Original Roots Music Hero Changed the Pop Sounds of a Century'' (Oxford: Oxford University Press, 2009), ISBN 0-19-532762-4, pp. 197-238.</ref> |- | {{sortname|Amália|Rodrigues|}} || Kráľovná [[Fado]]|| Portugalsko ||<ref>{{cite web |url=http://blitz.sapo.pt/amalia-morreu-ha-15-anos-recorde-a-vida-da-rainha-do-fado=f93894 |title=Amália morreu há 15 anos: recorde a vida da rainha do fado |publisher=[[Blitz (magazine)|Blitz]] |date=2014-10-06 |accessdate=2015-08-05 |language=pt}}</ref> |- |[[Rozalla]] || Kráľovná Rave || Zambia ||<ref>"Rave fave Rozalla has a Plymouth date. The Zambian-born singer, who has seven top 30 hits to her name, plays Zeros on Saturday, October 3. She enjoyed her biggest hits with Everybody's Free (number six) and Faith (11) in 1991. Her album, with the same title as the top 10 single, earned her the tag the Queen of Rave", in {{Cite news|title='Queen of Rave' at Zeros| newspaper= [[The Herald (Plymouth)|The Herald]] | page=| date= September 22, 2009}}</ref> |- | {{sortname|Ross|Robinson|}} || Krstný otec Nu Metalu || Spojené štáty ||<ref name="McIver-16">{{cite book |last=McIver |first=Joel |title=Nu-metal: The Next Generation of Rock & punku |year=2002 |publisher=[[Omnibus Press]] |isbn=0-7119-9209-6 |pages=16–23 |chapter=It's their fault...the people who made it happen }}</ref> |- | {{sortname|Paulina|Rubio|}} || Mexická Madonna || Mexiko ||<ref>{{cite web|url=http://www.nbcmiami.com/news/local/Divalicious-Pop-Star-Hit-With-Lawsuit-108557434.html|title=Divalicious Pop Star Paulina Rubio Hit With Lawsuit|author= Ari Odzer|work=[[WTVJ|NBC Miami]]|publisher=[[NBC]]|date=2010-11-17|accessdate=2013-02-04}}</ref> |- |[[Todd Rundgren]] || God || Spojené štáty ||<ref>Richards, Sam [http://www.theguardian.com/music/2008/jan/19/electronicmusic.popandrock ''Todd is God''] [[The Guardian]], 18 January 2008. Retrieved 2014-08-25.</ref><ref>Wild, David [http://www.huffingtonpost.com/david-wild/hello-its-me-todd-rundgre_b_266585.html ''Hello It's Me, Todd Rundgren: A Digital Chat With a Wizard, a True Star''], [[Huffington Post]], 23 September 2009. Retrieved 2014-08-25.</ref><ref>[[Bebe Buell|Buell, Bebe]] and Victor Bockris [http://books.google.com/books?id=x3ldMZrwQrQC&pg=PA33&lpg=PA33&dq=%22Todd+is+God%22&source=bl&ots=44MlGc33Dq&sig=9NcMPb1PP_OxqF7xFWNDsmXiLGk&hl=en&sa=X&ei=O3P7U4r-MtK2uAT3uoCIBw&ved=0CCsQ6AEwAzge#v=onepage&q=%22Todd%20is%20God%22&f=false ''Rebel Heart: An American Rock 'n' Roll Journey''] St. Martin's Press, New York (2001) ISBN 0-312-26694-4</ref> |} ===S=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Sandy]] ||Princezná Brazílskeho popu || Brazília || <ref>{{cite web|url=http://f5.folha.uol.com.br/colunistas/renatokramer/1082306-sandy-de-devassa-a-reaca.shtml|title=Sandy: De Devassa à reaça|work=[[Folha de S. Paulo]]|publisher=Folha F5|date=2012-04-27|author=KRAMER, Renato|accessdate=2015-11-08}}</ref><ref>"(in portuguese)...Britney Spears e a boyband N'Sync até que se esforçaram, mas quem realmente brilhou na noite 'pop' da terceira edição do Rock In Rio foram os brasileiros Sandy & Junior. Ao contrário da norte-americana, Sandy, que vendeu 2 milhões de cópias com o álbum ''As Quatro Estações'' e é considerada a 'princesa da música pop nacional', não recorreu ao playback e continuou executando coreografias mirabolantes enquanto cantava ao vivo". ''A noite do pop'' - Renato Essinger, ''[[Folha de S. Paulo]]'', 19 de janeiro de 2001 p. 23. Caderno Entretenimento - http://www.acervo.folha.com.br/fsp/2001/ </ref> |- |[[Romeo Santos]] || Kráľ Bachata || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.latina.com/entertainment/music/rocsis-inside-track-why-romeo-santos-king-bachata|title=Rocsi's Inside Track: Why Romeo Santos Is The King of Bachata|work=[[Latina magazine|Latina]]|publisher=[[Latina magazine|Latina Media Ventures]]date=2012-03-06|author=Diaz, Rocsi|accessdate=2013-05-17}}</ref> |- |[[Chuck Schuldiner]] || Otec Death Metalu || Spojené štáty ||<ref>E. Rivadavia, "Death: biography", ''Allmusic'', retrieved 2013-12-06.</ref> |- |[[Shirley Scott]] || Kráľovná the Organ || Spojené štáty ||<ref>"Shirley Scott, Queen Of The Organ" in {{cite web| url=http://indianapublicmedia.org/nightlights/queen-of-the-organ-shirley-scott/ |author= David Brent Johnson |title = Shirley Scott, Queen Of The Organ | publisher = The Trustees of Indiana University | year = 2013 |accessdate=2013-03-05}}</ref> |- |[[Gil Scott-Heron]] || Krstný otec Rapu || Spojené štáty ||<ref name=AllmusicSoulp482>"Rudy Ray Moore has been called the Godfather of Rap (a title that has also been used to describe sociopolitical soulster Gil Scott-Heron)." in {{cite book| last = Bogdanov | first = Vladimir |author2= Chris Woodstra, John Bush, Stephen Thomas Erlewine | title = All Music Guide to Soul: The Definitive Guide to R&B and Soul | publisher = Backbeat Books | year = 2003 | page = 482 | isbn = 978-0-87930-744-8}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Selena (speváčka)|Selena]] ||Kráľovná Tejano music || rowspan="2" |Mexiko/Spojené štáty ||<ref>{{cite news|url=http://www.huffingtonpost.com/2012/12/11/jenni-rivera-death_n_2278439.html|title=Jenni Rivera Death Draws U.S. Attention, Highlights Mexican Cultural Influence|author=Janell Ross|work=[[The Huffington Post]]|publisher=|date=2012-12-11|accessdate=2013-02-04|quote=In 1995, when Texas-born, Mexican-American singer Selena Quintanilla Perez, 23, was shot and killed by the former president of her fan club, stories about the young woman known as the Tejano music queen took days to reach the nation’s biggest newspapers, Subervi said. NBC’s Tom Brokaw referred to her as the 'Mexican Madonna.'}}</ref> |- | Kráľovná Latin Music |<ref>{{cite news|url=http://natedsanders.com/queen-of-latin-music,-selenas-official-1994-tejan-lot24865.aspx|title=Queen of Latin Music, Selena's Official 1994 Tejano Music Award for Album of the Year -- Just a Year Before Her Tragic Death|author=|work=Nate D. Sanders Auctions|publisher=natedsanders.com/|date=2014-01-30|accessdate=2014-05-29}}</ref> |- ||[[Shakira]] || Kráľovná svetových pohárov ||Kolumbia ||<ref>{{cite web|url=http://www.vogue.it/en/people-are-talking-about/obsession-of-the-day/2010/05/shakira-queen-of-the-world-cup|title=Shakira, Queen of the World Cup|work=[[Voge Italy]]|publisher=[[Vogue Italy]]date=2010-05-03|author=Paola Cassola|accessdate=2010-05-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20200709084905/https://www.vogue.it/en/people-are-talking-about/obsession-of-the-day/2010/05/shakira-queen-of-the-world-cup|archivedate=2020-07-09}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Frank Sinatra]] || Predseda predstavenstva ||rowspan="2" | Spojené štáty ||<ref>"'He is the most imitated, most listened to, most recognized, voice of the second half of the twentieth century,' the New York disk jockey William B. Williams said in the fifties, tagging him forever with the epithet Chairman of the Board", in J. Lahr, ''Show and Tell: New Yorker Profiles'' (University of California Press, 2002), p. 52.</ref> |- | The Voice | <ref>{{cite journal |last=Morris |first=Chris |last2= |first2= |date=May 30, 1998 |title=Remembering the Voice|url= |journal=[[Billboard (magazine)|Billboard]] |publisher=Nielsen Business Media |volume=110 |issue=22 |pages=21 |doi= |access-date=16 August 2015}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Nina Simone]] ||Kráľovná soulu ||rowspan="2" |Spojené štáty/Francúzsko||<ref>"Nina Simone (Eunice Waymon), who long shared the title 'Queen of Soul' with Aretha Franklin", in M. Ellison, ''Extensions of the Blues'' (J. Calder, 1989), ISBN 0714537179, p. 94.</ref> |- |High Priestess of Soul |<ref name=Bratcher2007p2/> |- |[[Siouxsie Sioux]] || Krstná mama gotiky || Spojené kráľovstvo ||<ref>Joe S. Harrington, ''Sonic Cool: The Life & Death of Rock 'n' Roll'' (Hal Leonard Corporation, 2002), ISBN 0634028618, p. 262.</ref> |- |rowspan="2"|[[Siti Nurhaliza]] || Voice of Asia ||rowspan="2"| Malajzia ||<ref name=SACC>{{cite web|url=http://www.nib.com.my/archives/text/view/47295336?pos=19&hide_header=1&resultset=nstpec%3Awww/cross-search/search.php%3A_1357537237%3Aresultset|title=SACC showcase: Dato' Siti Nurhaliza and Krisdayanti|quote="Dato' Siti Nurhaliza is a multiple-award winning Malaysian pop singer-songwriter who has garnered more than 100 local awards. Known as the Voice of Asia, Siti has recorded more than 30 albums including singles. She is also known to have the most number one singles than any other artist in Malaysia."|date=April 10, 2010|work=[[New Straits Times]]| accessdate = 2013-01-07}}</ref> |- |Ázijská [[Céline Dionová]] |<ref name=Siti>{{cite web|url=http://web10.bernama.com/lifestyle/index.php?ct=newsdetail&lg=en&id=639485|title=Siti Nurhaliza's Journey To Stardom Aired On Astro's History Channel|quote="The diva also became the first Malaysian artiste to ever perform at the prestigious Royal Albert Hall in London, where she was dubbed "Asia's Celine Dion" by the British press."|date=January 11, 2012|work=[[Bernama]]| accessdate = 2013-01-07}}</ref> |- |[[Bessie Smithová]] || Cisárovná [[blues]] || Spojené štáty ||<ref name=Bratcher2007p2>"Bessie Smith became the 'Empress of the Blues' based on her strong vocal abilities...When Nina Simone 'the High Priestess of Soul' performed at the Academy" in M. E. Bratcher, ''Words and songs of Bessie Smith, Billie Holiday, and Nina Simone: sound motion, blues spirit, and African memory: Studies in African American history and culture'' (Routledge, 2007), p. 2.</ref> |- |[[Patti Smithová]] || Krstná mama punku || Spojené štáty ||<ref>"Smith is often described as the godmother of punk." in J. Tarr, ''The words and music of Patti Smith'' (Praeger, 2008), p. 29.</ref> |- |[[Sy Smithová]] || Undergroundová kráľovná R&B a soulu || Spojené štáty ||<ref>[http://www.qcitymetro.com/living/articles/singer_sy_smith_talks_fast_and_curious073644353.cfm Singer Sy Smith talks 'Fast and Curious'] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130515015951/http://www.qcitymetro.com/living/articles/singer_sy_smith_talks_fast_and_curious073644353.cfm |date=2013-05-15 }}. QCityMetro. Retrieved on March 16, 2012</ref><ref>[http://www.communitynewspapers.com/?p=16511/ Emerging Artists join The 6th Annual "Jazz In The Gardens" Johnny...]. CommunityNewspapers.com. Retrieved on March 16, 2012.</ref><ref>[http://www.residentadvisor.net/event.aspx?204388 RA: Nu Jazz Festival: Mark De Clive-Lowe at Revival, Toronto (2010)]. ResidentAdvisor.net</ref> |- |rowspan="2"|[[Barbra Streisandová]] || Matka všetkých dív ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>{{cite web|url=http://www.usatoday.com/story/life/music/2012/10/07/barbra-streisand-2012-tour/1616027/ |title=Barbra Streisand goes back to Brooklyn, and beyond |publisher=USA Today |date=October 8, 2012 |accessdate=2013-07-26}}</ref><ref>{{cite web |url=http://articles.chicagotribune.com/2006-11-06/news/0611060290_1_barbra-streisand-trainees-gay |title=Lessons from Barbra Streisand |publisher=Chicagotribune |date=November 6, 2006 |accessdate=2013-07-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20150418020852/http://articles.chicagotribune.com/2006-11-06/news/0611060290_1_barbra-streisand-trainees-gay |archivedate=2015-04-18 }}</ref><ref>{{cite web |url=http://vipglamour.net/2007/07/19/barbra-streisand-the-mother-of-all-divas/ |title=Barbra Streisand – the mother of all divas |date=July 19, 2007 |accessdate=2013-07-26 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20130615140029/http://vipglamour.net/2007/07/19/barbra-streisand-the-mother-of-all-divas/ |archivedate=2013-06-15 }}</ref> |- |Diva of Divas |<ref>{{cite web|url=http://www.dailymail.co.uk/femail/article-469419/Barbra-Streisand-Queen-divas.html |title=Barbra Streisand: Queen of the divas |publisher= the Daily Mail |date=July 19, 2007 |accessdate=2014-07-26}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.irishtimes.com/news/ireland-awaits-the-arrival-of-the-queen-of-divas-1.809532 |title=Ireland awaits the arrival of the queen of divas |date=July 13, 2007 |accessdate=2014-07-26}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.asos.com/women/fashion-news/2015_04_24-fri/barbra-memes-for-barbra-streisand-73rd-birthday/ |title=The internet's best Barbra Streisand memes |date=April 24, 2015 |accessdate=2014-07-26}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.washingtonpost.com/news/morning-mix/wp/2014/09/16/after-51-year-absence-barbra-streisand-takes-the-host-chair-at-the-tonight-show/ |title=After 51-year absence, Barbra Streisand takes the host chair at ‘The Tonight Show’|date=July 13, 2014 |accessdate=2014-07-26}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.hollywoodnews.com/2011/02/12/barbra-streisand-at-her-musicares-person-of-the-year-dinner-at-the-la-convention-center/ |title=Barbra Streisand at her MusiCares Person of the Year dinner at the LA Convention Center |date=February 12, 2011 |accessdate=2014-07-10}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Britney Spearsová]] || Popová princezná ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref name=Bollinger2008p147/><ref>Often referred to in interviews, cover stories and promotional material as the new 'princess of pop' {{cite journal|author=Susan Hopkins|title=Girl Heroes: The New Force In Popular Culture|publisher=[[University of Michigan Press]]|year=2002|page=60}}</ref> |- |Popová kráľovná |<ref>"... the queen of pop, Britney Spears awarded the king of pop, Michael Jackson the 'Artist of the Millennium' award, in {{Cite news|title=Eminem wins best music video award|url=http://news.bbc.co.uk/cbbcnews/hi/music/newsid_2225000/2225186.stm|date=30 August 2002|work=CBBC Newsround|publisher=BBC|accessdate=2010-01-12}}</ref><ref>"Spears proved to audiences universally that she was, like Madonna in her heyday, the new publicly appointed 'Queen of Pop'", in {{cite book|author=Martin Charles Strong|author2=John Peel|title=The Great Rock Discography|publisher=[[Canongate Books]]|year=2004|pages=1,423|isbn=978-1-84195-615-2}}</ref> |- |[[Dusty Springfield]] || Bieal kráľovná soulu || Spojené kráľovstvo ||<ref>"Springfield acquired the title "White Queen of Soul" as a result of her many hit cover versions of songs by African American artists such as [[the Shirelles]], [[Inez and Charlie Foxx]], and [[Baby Washington]]." in {{cite web|journal=Institute for Studies in American Music Newsletter|year=2005|author=Annie J. Randall|title= Dusty Springfield and the Motown Invasion| volume = 35 | url =http://depthome.brooklyn.cuny.edu/isam/NewsletF05/RandallF05.htm}}</ref><ref>"Following her frequent trips to the US, she took to the black American music of Motown and was dubbed the White Queen of Soul." at {{cite web|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/uk/67646.stm |title=Obituary: Cancer claims 'White Queen of Soul'|publisher=BBC News|accessdate= 2009-02-10 | date=1999-03-03}}</ref> |- |[[Bruce Springsteen]] || The Boss || Spojené štáty ||<ref>"Initially a cult figure, by 1985, 'The Boss', as he became known to his fans, was the world's most successful white rock star since Elvis." in {{cite book| last = Shuker | first = Roy | title = Understanding Popular Music | publisher = [[Routledge]] | year = 2001 | page = 123 | isbn = 978-0-415-23509-9}}</ref> |- |[[Candi Staton]] || Prvá dáma južanského soulu || Spojené štáty ||<ref>{{cite web|author= |url=http://www.bbc.co.uk/programmes/b01h5xfy |title=How Sweet the Sound: The Amazing Grace Story|publisher=BBC.co.uk |date=2012-05-08 |accessdate=2012-07-04}}</ref> |- |[[Stevie B]] || Kráľ Freestyle || Spojené štáty ||<ref>"Stevie B was highly influential in the Latin freestyle and High-Energy dance music scene, mostly from Miami, of the late 1980s. Many referred to him as "The King of Freestyle" and is best known for his 1990 number one hit, "[[Because I Love You (The Postman Song)]]" off the "[[Love & Emotion]]" album." in {{cite journal |url=http://www.blackvoicenews.com/more-sections/community/43296-king-of-freestyle-stevie-b-and-others-come-to-san-manuel.html |title=King Of Freestyle, Stevie B, And Others Come To San Manuel |accessdate=2009-09-17 |publisher=Black Voice News |date=22 July 2009 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20130606095741/http://www.blackvoicenews.com/more-sections/community/43296-king-of-freestyle-stevie-b-and-others-come-to-san-manuel.html |date=2013-06-06 }}</ref> |- |[[George Strait]] || Kráľ country || Spojené štáty ||<ref>{{cite web |url=http://www.acountry.com/music/george_strait/ |title=George Strait |publisher=Acountry.com |date=2008-06-18 |accessdate=2011-03-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20080606023807/http://www.acountry.com/music/george_strait/ |archivedate=2008-06-06 }}</ref> |- |[[Yma Sumac]] || Kráľovná Exotica || Peru ||<ref>{{cite web|url=http://www.lanacion.com.ar/764068-yma-sumac-la-reina-exotica|title=Yma Sumac, la reina exótica|publisher=lanacion.com.ar/|date=2005-12-12|accessdate=2005-12-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20150617164141/http://www.lanacion.com.ar/764068-yma-sumac-la-reina-exotica|archivedate=2015-06-17}}</ref> |- |[[Donna Summer]] || Disko kráľovná || Spojené štáty ||<ref name=Bollinger2008p147/> |- |[[Sylvester]] || Disko kráľovná || Spojené štáty ||<ref>{{cite web| author=AP|work = [[The New York Times]] | date = 1988-12-18 | url = http://query.nytimes.com/gst/fullpage.html?res=940DE0D8173EF93BA25751C1A96E948260 | title = Sylvester, Singer and Entertainer, Dies at 42 | accessdate = 2009-03-15}}</ref> |} ===T=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Alan Tam]] || Principal (Tam) ||Hongkong ||<ref>"Known as 'Principal' or 'Principal Tam', Alan Tam has received this title after years of experience mentoring younger artists", in {{cite web|url=http://www.mtviggy.com/lists/top-10-cantopop-classics-from-the-80s/|title= Top 10 Cantopop Classics from the ’80s |publisher=''MTV''|accessdate=2012-06-23}}</ref> |- |[[Koko Taylor]] || Kráľovná blues || Spojené štáty ||<ref>"Koko Taylor is Chicago's reigning 'Queen of the Blues', in {{cite book| last = Hine| first = Darlene|author2=Rosalyn Terborg-Penn| title = Black Women in America: An Historical Encyclopedia | publisher = Carlson Publishing | year = 1993 | page = 1143 | isbn = 978-0-926019-61-4| authorlink2 = Rosalyn Terborg-Penn}}</ref> |- |rowspan="3"|[[Thalía]] || Kráľovná [[latino pop]]u ||Mexico ||<ref>{{cite web|url=http://abullseyeview.com/playlist-target-interview-thalia-queen-latin-pop/|title=A Q&A with the Queen of Latin Pop|author=|work=[[Target Corporation]]|date=2012-11-05|accessdate=2013-02-04|archiveurl=https://web.archive.org/web/20121121025604/http://abullseyeview.com/playlist-target-interview-thalia-queen-latin-pop/|archivedate=2012-11-21}}</ref> |- | Kráľovná Telenovelas||Mexico ||<ref>{{cite web|url=http://mom.me/latina-mom/6391-todo-thalia-tragedy-and-triumph/item/76712360/|title=Todo Thalía: Tragedy and Triumph|author=|work=[[Mom.me]]|date=2013-03-13|accessdate=2013-03-13}}</ref> |- |Empress of Beauty||Mexico ||<ref>{{cite web|url=http://www.informador.com.mx/entretenimiento/2015/574609/6/thalia-y-ricky-martin-juntos-por-primera-vez.htm|title=Thalía y Ricky Martín, juntos por primera vez|author=|work=[[Diario El Informador]]|date=2015-02-05|accessdate=2015-02-05}}</ref> |- |[[Sister Rosetta Tharpe]] || Krstná mama rokenrolu || Spojené štáty ||<ref>{{cite web | url = http://www.pbs.org/black-culture/shows/list/rock-and-roll-rosetta-tharpe/ | title = Sister Rosetta Tharpe: The Godmother of Rock & Roll | publisher = pbs.org | year = 2015 | accessdate = 2015-03-15 | archiveurl = https://web.archive.org/web/20160130062235/http://www.pbs.org/black-culture/shows/list/rock-and-roll-rosetta-tharpe/ | archivedate = 2016-01-30 }}</ref> |- |[[Irma Thomas]] || Soulová kráľovná New Orleansu || Spojené štáty ||<ref>"Irma Thomas was then a young vocalist with a nice smile who would be known for the next thirty years as the Soul Queen of New Orleans" in {{cite book|last=Widmer|first=Mary Lou|title=New Orleans in the Sixties|publisher=Pelican Publishing Company|year=2000|page=86|isbn=978-1-58980-620-7}}</ref> |- |[[Timaya]] || Egberi papa 1 of Bayelsa || Nigéria ||<ref>{{cite web|url=http://www.vanguardngr.com/2012/02/timaya-acquires-a-bentley/|title=Timaya acquires a Bentley|publisher=''VanguardNews''|date=2012-02-25|accessdate=2014-04-04|last=|first=|location=}}</ref> |- |rowspan="2"|[[Justin Timberlake]] || Popový princ ||rowspan="2"| Spojené štáty ||<ref>"Prince of Pop Justin Timberlake strolls into town this week for three incredible dates at the SECC as part of his 2007 FutureSex/ Love Show - and you can be there, courtesy of our friends at Sony Ericsson and Vodafone." in {{Cite news|last= Goodwin |first= Clayton|title=Win The last tickets to see Justin| newspaper= Daily Record | page=15 | date=2007-05-02}}</ref><ref>{{cite web | url=http://www.rollingstone.com/music/news/justin-timberlake-performing-at-vmas-getting-vanguard-award-20130815 | title=Justin Timberlake Performing at VMAs, Getting Vanguard Award | work=[[Rolling Stone]] | date=August 15, 2013 | accessdate=September 24, 2015 | archiveurl=https://web.archive.org/web/20180206125444/https://www.rollingstone.com/music/news/justin-timberlake-performing-at-vmas-getting-vanguard-award-20130815 | archivedate=2018-02-06 }}</ref> |- |President of Pop |<ref>{{cite web|title=BWW Asks: Was Justin Timberlake's Marathon Medley Best VMA Performance Ever? |url=http://www.broadwayworld.com/bwwtv/article/BWW-Asks-Was-Justin-Timberlakes-Marathon-Medley-Best-VMA-Performance-Ever-20130826 |publisher=Broadwayworld.com|date=August 26, 2013 |accessdate=November 29, 2014}}</ref> |- |[[Dick Todd]] || Kráľ [[jukebox]]ov || Spojené štáty ||<ref>{{cite book| last = O'Connell | first = Sheldon | title = Dick Todd: King of the Jukebox | publisher = OLB Jazz | year = 1987 | page = | isbn = 978-0-9693023-0-8}}</ref> |- |[[Pete Townshend]] || Krstný otec punku || Spojené kráľovstvo ||<ref>"Rencenty the Godfather of Punk has been more forthcoming about his spiritual beliefs" in G. Giuliano, ''Behind Blue Eyes: The Life of Pete Townshend'' (Cooper Square Press, 2002), ISBN 1461731968, p. 268.</ref> |- |[[Gloria Trevi]] || Mexická Madonna || Mexiko ||<ref>"...line for a cure from the local miracle worker, or to a Gloria Trevi rock concert to hear the scandalous Mexican Madonna's" in ''Carlos Monsivìs: Culture and Chronicle in Contemporary Mexico'' ([[University of Arizona Press]], 2001)</ref> |- |[[Tina Turner]] || Kráľovná Rocku || Spojené štáty ||<ref name=Bollinger2008p147>"Some women have even been given titles. Tina Turner who is The Queen of Rock and Aretha Franklin, dubbed the Queen of Soul. Donna Summer is the Queen of Disco and Mary J. Blige is the Queen of Hip-Hop, Gloria Estefan is the Queen of Latin Pop, Madonna is the Queen of Pop, while Britney Spears and Christina Aguilera are the Princesses of Pop", in L. Bollinger and C. O'Neill, ''Women in Media Careers: Success Despite the Odds'' (University Press of America, 2008), p. 147.</ref> |- |rowspan="2"|[[Shania Twain]] || Kráľovná Country Popu ||rowspan="2"|Kanada||<ref>{{cite web|last1=Kaufman|first1=Bill|title=Country-pop queen Shania Twain brings inspirational space to underprivileged kids|url=http://www.calgarysun.com/2014/07/07/country-pop-queen-shania-twain-brings-inspirational-space-to-underprivileged-kids|website=Calgary Sun|publisher=July 7, 2014|accessdate=2014-09-10|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140907195719/http://www.calgarysun.com/2014/07/07/country-pop-queen-shania-twain-brings-inspirational-space-to-underprivileged-kids|archivedate=2014-09-07}}</ref><ref>{{cite web|last1=McClellan|first1=Laura|title=Top 10 Shania Twain Songs|url=http://tasteofcountry.com/shania-twain-songs/|website=Taste of Country|accessdate=2014-09-10|quote=The Canadian country-pop queen reigned the airwaves in the mid-to-late-’90s, blasting out woman-empowering anthems and sensitive ballads that consistently climbed the charts and left fans wanting more.}}</ref> |- |Kráľovná Country Popu |<ref>{{cite web|last1=Vinson|first1=Christina|title=Shania Twain ‘Looking at Dates’ for Tour|url=http://tasteofcountry.com/shania-twain-tour/|website=Taste of Country|accessdate=2014-09-10|date=July 9, 2014|quote=The singer — dubbed Queen of Country-Pop and a Caesars Palace staple for years now — has made some exciting progress in the touring and new music realm.}}</ref> |} ===U=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Hikaru Utada]] || Diva štýlu [[Heisei period]] || Japonsko ||<ref>{{Cite news | first=Christopher | last=John Farley | url=http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1000787-1,00.html | title=Diva on Campus | publisher=''[[Time (týždenník)|Time]]'' | accessdate=2011-07-11 | pages=Splash | date=September 15, 2001 | quote=She's virtually unknown in the U.S., but Hikaru, 18, is Japan's biggest pop star. The Japanese media sing her praises: (...) THE DIVA OF THE HEISEI PERIOD! The Japanese public devours her music: her debut CD, First Love (1999), sold more than 9.5&nbsp;million copies, making it the best-selling album in Japanese history. }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080118200842/http://www.time.com/time/magazine/article/0,9171,1000787-1,00.html |date=2008-01-18 }}</ref> |} ===V=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Regine Velasquez]] || Asia's Songbird || Filipíny ||<ref name="Regine Velasquez">{{cite news |url=http://www.thenational.ae/arts-culture/music/asias-songbird-regine-velasquez-is-back-in-dubai-with-ogie-alcasid |title=Asia’s songbird Regine Velasquez is back in Dubai with Ogie Alcasid |publisher=The National |author=Ferdinand Godinez |date=26 March 2014 |accessdate=2014-03-26 |location=Manila}}</ref> |- |[[Viguen]] || Sultán popu || Iran ||<ref name="Vigen Derderian">{{cite news |url=http://www.guardian.co.uk/news/2003/nov/26/guardianobituaries.iran |title=Obituary: Vigen Derderian |publisher=The Guardian |author=Sadeq Saba |date=26 November 2003 |accessdate=2013-03-24 |location=London}}</ref> |} ===W=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Liza Wang]] || Big Sister || Hongkong ||<ref name="shk1">Mary Ma, [http://www.thestandard.com.hk/news_detail.asp?pp_cat=21&art_id=62710&sid=17950181&con_type=1&d_str=20080307&sear_year=2008 The standard HK]", ''The Standard'', retrieved 2008-03-07.</ref> |- |[[Dionne Warwick]] || Popová princezná || Spojené štáty ||<ref>"Dionne Warwick, sometimes called the Princess of Pop, routinely topped both the pop and R&B charts" in {{Cite news|title = 50 years of Blacks in entertainment | page = 46 | newspaper = Jet |volume=100 |issue=24 | date = 2001-11-26|issn=00215996}}</ref> |- |[[Dinah Washington]] || Kráľovná Blues || Spojené štáty ||<ref>"Dinah Washington was 'the Queen of the Blues,' and often identified as 'the Queen'." in {{Cite book|last1=Holsey|first1=Steve |title=Celebrity nicknames and titles| newspaper= [[Michigan Chronicle]]|volume=72|issue=2| page=D.1 | date=September 2008}}</ref><ref>{{cite book| last = Haskins| first = James| title = Queen of the Blues: A Biography of Dinah Washington | publisher = W. Morrow | year = 1987 | page = | isbn = 978-0-688-04846-4}}</ref> |- |[[Paul Weller]] || Modfather || Spojené kráľovstvo ||<ref>{{cite book|title=The Modfather |last=Lines |first=David |year=2007 |publisher=[[Random House]] |isbn=0-09-947659-2}}</ref> |- |[[Kitty Wells]] || Kráľovná Country || Spojené štáty ||<ref>"In 1952, Kitty Wells was named the Queen Of Country Music by Fred Rose..." in {{Cite book| title = The Guinness Encyclopedia of Popular Music | author = Larkin, Colin | year = 1992 | page = 2662 | isbn = 1-882267-00-1}}</ref><ref>"A crown, presented to the singer in 1973, is among the costumes, awards, mementos and other artefacts now on display in 'Kitty Wells, Queen of Country Music', a career-spanning biographical exhibit at Nashville's Country Music Hall of Fame and Museum running through next June." in {{Cite news|last= Mazor| first= Barry| title=Music: The Queen of Country Music Holds Court| newspaper= [[The Wall Street Journal]] | page=D.9 | date= 2008-10-01|issn=00999660}}</ref> |- |[[Paul Whiteman]] || Kráľ džezu || Spojené štáty ||<ref name=Bynoe200p155/><ref name="Blue Monday"/> |- |[[Marijohn Wilkin]] ||The Den Mother of Music Row || Spojené štáty ||<ref>[http://www.newschannel5.com/story/5603176/den-mother-of-music-row-dead-at-86?clienttype=printable "Den Mother Of Music Row" Dead At 86 - NewsChannel5.com | Nashville News, Weather & Sports] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20140413132118/http://www.newschannel5.com/story/5603176/den-mother-of-music-row-dead-at-86?clienttype=printable |date=2014-04-13 }}. NewsChannel5.com. Retrieved on 2014-05-19.</ref> |- |[[Jackie Wilson]] || Mister Excitement || Spojené štáty ||<ref>"Jackie Wilson, Jackie (Jack Leroy Wilson, "Mr. Excitement") (1934–1984)" in S. Otfinoski, ''African Americans in the Performing Arts A to Z of African Americans'' (Infobase Publishing, 2010), ISBN 143812855X, p. 253.</ref> |- |[[Tony Wilson]] || Mr Manchester || Spojené kráľovstvo ||<ref>{{cite news|url=http://www.telegraph.co.uk/news/main.jhtml?xml=/news/2007/08/11/nwilson111.xml|title='Mr Manchester' Tony Wilson dies|date=11 August 2007|accessdate=2010-01-17|work=The Daily Telegraph|author= Malkin, Bonnie|location=London}}</ref><ref>{{cite news|url=http://news.bbc.co.uk/1/hi/england/manchester/6941716.stm|title=Tributes paid to 'Mr Manchester'|date=11 August 2007|accessdate=2010-01-17|work=BBC News}}</ref> |- |[[Wendy O. Williams]] || Kráľovná Shock Rock || Spojené štáty ||<ref>[http://news.google.com/newspapers?nid=1696&dat=19980408&id=5_EaAAAAIBAJ&sjid=20cEAAAAIBAJ&pg=4870,1180231 "Queen of Punk Rock Dies"], ''Daily News'', 8 April 1998.</ref> |- |rowspan="2"|[[Wang Fej|Faye Wong]] || Diva Ázie ||rowspan="2"|Hongkong/Čína ||<ref name="timesofindia">{{cite news| author=AFP| url=http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-06-19/news-interviews/27778586_1_faye-wong-sexiest-peta| work=The Times Of India| title=Faye Wong is Asia's sexiest vegetarian| date=2008-06-19}} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120606143945/http://articles.timesofindia.indiatimes.com/2008-06-19/news-interviews/27778586_1_faye-wong-sexiest-peta |date=2012-06-06 }}</ref> |- |Heavenly Queen |<ref name="timesofindia"/> |- |[[Tammy Wynette]] || Prvá dáma Country || Spojené štáty ||<ref>{{cite journal|url=http://www.nme.com/news/tammy-wynette/149|title= 'First Lady of Country' Tammy Wynette Dies |publisher=''[[NME]]''|date=1998-03-07|accessdate=2009-03-17}}</ref><ref>"...living up to the hype of being the First Lady of Country Music." at {{cite journal|last= Smith|first=Sid|url=http://www.bbc.co.uk/music/release/r8p2/|title= Tammy Wynette, Stand By Your Man |publisher=BBC|date=2008-04-07|accessdate=2009-03-17}}</ref> |} ===X=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Xuxa]] || Kráľovná detí || Brazília ||<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/xuxa-mn0000578927|title=Xuxa - Music Biography, Credits and Discography: AllMusic|author=John Bush|work=[[Allmusic]]|publisher=[[All Media Guide]]|accessdate=2013-10-14 | quote=For the past three decades she has been known in Brazil as Children's Queen and has sold more than 30&nbsp;million albums in the country all alone. In the early 1990s her fame crossed her country's borders and Xuxa became famous in all of Latin America and later she was invited to come to the US to present her own TV series, but it was recorded and the show lasted only one season consisting of 65 episodes. [Xuxa (TV Series)]}}</ref> |} ===Y=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Yuri (Mexican singer)|Yuri]] || Mexická Madonna || Mexiko ||<ref>{{cite web|url=http://www.allmusic.com/artist/yuri-mn0000695963|title=Yuri - Music Biography, Credits and Discography : AllMusic|author=Jason Ankeny|work=[[Allmusic]]|publisher=[[All Media Guide]] ([[Rovi Corporation]])|accessdate=2013-02-04|quote=Often called "The Mexican Madonna," Latin pop singer Yuri was born Yuridia Valenzuela Canseco in Veracruz on January 6, 1964}}</ref> |- |[["Weird Al" Yankovic]] || Kráľ Parody || US ||<ref>{{cite web| url=http://www.nypost.com/p/entertainment/sir_spoofs_lot_7R75He19Jz5YEYPAuRwGlL | title= Sir Spoofs-a-Lot | publisher=New York Times | date= June 19, 2011 | accessdate=2011-06-19 | quote=For the past three decades, Weird Al Yankovic has reigned as pop's king of parody.}}</ref><ref>{{cite web| url=http://www.nypost.com/p/entertainment/sir_spoofs_lot_7R75He19Jz5YEYPAuRwGlL | title= Weird Al, the king of parody | publisher=Chicago Tribune | date= July 10, 2010 | accessdate=2011-06-19}}</ref> |- |[[Neil Young]] || Krstný otec Grunge || Kanada ||<ref>"It had already been noted that Neil Young was an important influence on grunge musicians, and in the mid-1990s it became common to see Neil Young described as 'the godfather of grunge'", in {{cite book| last = Echard | first = William | title = Neil Young and the Poetics of Energy | publisher = [[Indiana University Press]] | year = 2005 | page = 43 | isbn = 978-0-253-21768-4}}</ref> |} ===Z=== {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelec!! Titul !! Krajina !! class="sortable"|Zdroj |- |[[Jimmy Zámbó]] || King || Maďarsko ||<ref>{{cite news |url=http://news.bbc.co.uk/2/hi/entertainment/1098953.stm |title=Hungary's pop 'King' dies |deadurl=no |accessdate=2013-03-24 |quote=The 42-year-old singer, who was known in his home country as 'King', died in hospital on Tuesday. |work=BBC News |date=2001-01-03}}</ref><ref>{{cite news |url=http://edition.cnn.com/2001/SHOWBIZ/Music/01/20/hungary.zambo/index.html |title=Crowds say farewell to Hungarian pop king |deadurl=no |accessdate=2013-03-24 |quote=Zambo, 42, who was known by his fans as the "King," died on January 2 after shooting himself in the head with a pistol in his home. |work=CNN |date=2001-01-20}}</ref> |} == Tituly hudobných skupín == {| class="wikitable sortable" style="font-size:98%; width:75%;" |- ! Umelci !! Titul !! Krajina !! class="unsortable"|Zdroj |- |[[Aerosmith]] || Najlepšia americká rokenrolová skupina || Spojené štáty||<ref>"...signature rifts, and it becomes clear why Aerosmith has been tagged 'America's Greatest Rock and Roll Band.' Few bands on the globe—forget just the United States—have accomplished what Aerosmith have. The band has sold more than 70&nbsp;million albums worldwide and has won countless awards, including three Grammys. And, with a few exceptions, Aerosmith has delivered on its promise: to make music that strikes the listener in the heart, feet, soul and groin." in {{cite news|last=Walker|first=Don|title=Rock This Way: A Brief History of Roads Taken|newspaper=Billbaord|volume=110|issue=33|page=20|date=1998-08-15|issn=00062510}}</ref><ref>Whatever there is to say now about Aerosmith, the long-lasting, hard-rocking quintet that has often been billed or hyped as America's greatest rock and roll band, it could've been said two decades ago. {{cite news|last=Mieses|first=Stanley|title=Still Walking the Walk, Leading the Way|newspaper=Newsday|page=B.05|date=1997-08-09}}</ref> |- |[[Anthrax]] ||rowspan="4"| Veľká štvorka trashmetalu ||rowspan="4"| Spojené štáty||rowspan="4"|<ref>{{cite web|last=Lee|first=Cosmo|title=Get Thrashed: The Story of Thrash Metal|url=http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm|publisher=[[Stylus Magazine]]|date=May 7, 2007|accessdate=2014-01-21|archiveurl=https://web.archive.org/web/20081225230004/http://www.stylusmagazine.com/articles/movie_review/get-thrashed-the-story-of-thrash-metal.htm|archivedate=2008-12-25}}</ref><ref>{{cite news|last=Ratliff|first=Ben|title=Big Four With Anthrax, Megadeth, Slayer and Metallica|url=http://www.nytimes.com/2011/09/16/arts/music/music-review-big-four-with-anthrax-megadeth-slayer-and-metallica.html?_r=0|accessdate=2014-01-21|newspaper=[[New York Times]]|date=September 15, 2011}}</ref><ref>{{cite news|last=Swash|first=Rosie|title=Metallica, Slayer, Megadeth and Anthrax join forces for the ultimate heavy metal tour|url=http://www.theguardian.com/music/2009/dec/16/metallica-slayer-megadeath-anthrax|accessdate=2014-01-21|newspaper=[[The Guardian]]|date=December 16, 2009}}</ref> |- |[[Megadeth]] |- |[[Metallica]] |- |[[Slayer]] |- |[[The Beach Boys]] || Americká kapela || Spojené štáty||<ref>{{cite news | last = Cherry | first = Kevin | title = Still American's Band | newspaper = National Review | date = July 8, 2002 | url = http://old.nationalreview.com/comment/comment-cherry070802.asp | accessdate = 2013-10-08 }} {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20131220021354/http://old.nationalreview.com/comment/comment-cherry070802.asp |date=2013-12-20 }}</ref> |- |[[The Beatles]] || Fab Four || Spojené kráľovstvo||<ref>W. Harry, ''The Beatles Encyclopedia: Revised and Updated'' (London: Virgin, 2000), ISBN 978-0-7535-0481-9, p. 402.</ref> |- |rowspan="3"| [[Big Bang (kórejská skupina)|BIGBANG]] || Bohovia [[K-Pop]]u ||rowspan="3"| Kórejská republika |<ref>„In a linoleum hallway in the Seoul stadium, stacks of rice bags festooned with ribbons and signs boasting how many kilograms each club purchased (100&nbsp;kg, 500&nbsp;kg, 1,000&nbsp;kg) were lined up like shrines to the K-pop gods that were about to go on stage: T.O.P., G-Dragon, etc. Big Bang is one of the biggest acts on the K-pop roster. For their first show in months, 12.7 tons of rice were donated from 50 fan clubs around the world.“ v {{Citácia periodika | priezvisko=Mahr | meno=Krista | titul=South Korea’s Greatest Export: How K-Pop’s Rocking the World | url=http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | periodikum=Time | odkaz na periodikum=Time (týždenník) | rok=2012 | mesiac=marca | deň=7 | dátum prístupu=2016-01-27 | jazyk=po anglicky | url archívu=https://web.archive.org/web/20120916232241/http://world.time.com/2012/03/07/south-koreas-greatest-export-how-k-pops-rocking-the-world/ | dátum archivácie=2012-09-16 }}</ref> |- |Králi K-popu |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|meno=David|priezvisko=Lee|titul = Big Bang Performs First U.S. Show In 3 Years|url = http://www.vibe.com/2015/10/review-big-bang-performs-first-us-show-in-3-years/ |vydavateľ= Vibe|dátum vydania= 13. október 2015 | dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}</ref> |- |Národná chlapčenská skupina |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul =Korea's boy band BigBang rule MTV TRL Awards| url =http://gulfnews.com/arts-entertainment/music/korea-s-boy-band-bigbang-rule-mtv-trl-awards-1.1019007| vydavateľ =Gulf News|priezvisko=Maggo|meno=Eduan|dátum vydania= 7. máj 2012 | dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}</ref> |- |[[Daft Punk]] || Krstní otcovia French House || Francúzsko ||<ref>{{cite web|url=https://coltondeandavis.wordpress.com/2014/03/ |title=French House |publisher=Hear It Before the Kids Start Liking It |accessdate=2015-12-07}}</ref> |- |[[Dusty Springfield]] ||rowspan="5"| Pätica silných popových dív 60. rokov || Spojené kráľovstvo ||rowspan="5"|<ref name="rockhall">{{cite web|url=http://rockhall.com/inductees/dusty-springfield/bio/ |title=Dusty Springfield Biography &#124; The Rock and Roll Hall of Fame and Museum |publisher=Rockhall.com |date=1999-03-02 |accessdate=2011-03-04}}</ref> |- |[[Aretha Franklinová]] ||rowspan="4"| Spojené štáty |- |[[Martha Reeves]] |- |[[Diana Rossová]] |- |[[Dionne Warwick]] |- |[[Five Stairsteps]] || Prvá rodina soulu || Spojené štáty||<ref name="AllmusicFiveStairsteps">"The Five Stairsteps were 'The First Family of Soul'. A title bestowed upon the Chicago-based teenaged group in part because of their astounding five-year run of hits, which included the 1970&nbsp;million-selling single "[[O-o-h Child]]." 'The First Family...' title was later adapted by [[The Jackson 5]]. {{cite news|last= Hogan|first= Ed |title=The Five Stairsteps| publisher= [[Allmusic]] }}</ref><ref>"The Stairsteps were tremendous R&B stars and were critically acclaimed as the 'First Family of Soul'." {{cite news|last=Calloway | first=Earl| title=Five Stairsteps remembered on ultimate Regal stage revue | newspaper=[[Chicago Defender]] |volume=XCVI|issue=166| page=15 | date=1998-08-22|issn=07457014}}</ref> |- |[[The Jackson 5]] || Prvá rodina soulu || Spojené štáty||<ref name="AllmusicFiveStairsteps"/> |- |[[Jacky Cheung]] ||rowspan="4"| Štyria nebeskí králi čínskeho popu ||rowspan="4"| Hongkong ||rowspan="4"|<ref name="Four Heavenly Kings"/> |- |[[Leon Lai]] |- |[[Andy Lau]] |- |[[Aaron Kwok]] |- |rowspan="4"| [[Girls' Generation]] || Národné speváčky ||rowspan="4"| Kórejská republika |rowspan="2"|<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.gallup.co.kr/gallupdb/reportContent.asp?seqNo=228&pagePos=1&selectYear=&search=&searchKeyword=|titul=2010년 올해의 10대 가수와 가요|dátum vydania=17. november 2010 |vydavateľ=Gallup Korea |dátum prístupu =2016-01-27|jazyk=po anglicky}}</ref> |- |Národná dievčenská skupina |- |Princezné [[K-pop]]u |<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=McCurry|meno=Justin|titul=After Psy's Gangnam Style, here come Korea pop princesses Girls' Generation|url=http://www.guardian.co.uk/music/2012/nov/17/girls-generation-psy-gangnam-k-pop |periodikum=The Guardian | odkaz na periodikum = The Guardian|miesto=Londýn |rok=2012 |mesiac=novembra |deň=17 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- |Kráľovné [[K-pop]]u |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://bntnews.hankyung.com/apps/news?popup=0&nid=04&c1=04&c2=04&c3=00&nkey=200909280929513&mode=sub_view |titul=CF 퀸으로 등극한 소녀시대, 광고계도 접수 |vydavateľ=bntnews |dátum vydania=28. september 2009 |dátum prístupu=2016-01-27 |jazyk=po kórejsky |url archívu=https://web.archive.org/web/20160306031807/http://bntnews.hankyung.com/apps/news?c1=04&c2=04&c3=00&mode=sub_view&nid=04&nkey=200909280929513&popup=0 |dátum archivácie=2016-03-06 }}</ref> |- |[[Mỹ Linh]] (''Đỗ Mỹ Linh'')||rowspan="4"| Štyri vietnamské divy ||rowspan="4"| [[Vietnam]] ||rowspan="4"|<ref>{{cite web |url=http://www.thanhniennews.com/2010/pages/20110923-ha-tran-homecoming.aspx |title=Vietnam latest news - Thanh Nien Daily &#124; A diva’s homecoming |publisher=Thanhniennews.com |date=2011-09-23 |accessdate=2012-07-04 |archiveurl=https://web.archive.org/web/20121015151800/http://www.thanhniennews.com/2010/pages/20110923-ha-tran-homecoming.aspx |archivedate=2012-10-15 }}</ref> |- |[[Thanh Lam]] (''Đoàn Thanh Lam'') |- |[[Hồng Nhung]] (''Lê Hồng Nhung'') |- |[[Trần Thu Hà]] |- |[[R.E.M.]] || Najlepšia rokenrolová kapela Ameriky || Spojené štáty||<ref>"For one quick breath, the old R.E.M. extended family came together in a show of support. It is fitting that this update edition ends with the departure of Holt and Barry. It's the end of the world as we know it, and the end of an era for the band who in its lifespan has come to be known as America's Greatest Rock and Roll Band", in {{cite news|last=Sullivan|first=Denise|title=R.E.M.: Talk About the Passion : An Oral History|publisher=Da Capo Press|year=1998|page=xxiii|isbn=978-0-306-80857-9}}</ref> |- |[[The Rolling Stones]] || Najlepšia rokenrolová skupina sveta || Spojené kráľovstvo||<ref>"The Stones figured out early on that you can rock, and also understand the value of branding. 'The World's Greatest Rock & Roll Band' was a title the Stones bequeathed to themselves, and soon enough, neither media nor fans could think of the name of the band without its slogan."{{cite news|last= Popkin |first= Helen A.S. |title=The Stones may be old, but they can still rock|url= http://www.msnbc.msn.com/id/8985740/| publisher= [[MSNBC]]|accessdate=2009-04-19}}</ref> |- | [[Shinee|SHINee]] || Princovia [[K-pop]]u || Kórejská republika |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.dazeddigital.com/music/article/25294/1/shinee-the-princes-of-the-k-pop-scene |titul=SHINee: The princes of the K-pop scene |meno=Jakob |priezvisko=Dorof |vydavateľ=Dazed |dátum vydania=2. júl 2015 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- |rowspan="4"|[[TVXQ]]||Králi [[K-pop]]u ||rowspan="4"| Kórejská republika ||<ref>{{Citácia periodika|autor=Kwon Mee-yoo|titul=King of K-pop is back|url=http://www.koreatimes.co.kr/www/news/culture/2013/01/386_121363.html |periodikum=The Korea Times |rok=2012 |mesiac=októbra |deň=4 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://people.incruit.com/news/newsview.asp?newsno=1084254 |titul=2세대 아이돌, 음반 판매량 순위 공개 ‘SM-동방신기 올킬’ |vydavateľ=Incruit |dátum vydania=19. júl 2012 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po kórejsky}}</ref><ref>„The K-Pop kings came back this year with a major electronic track“ v {{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.billboard.com/articles/news/1481268/20-best-k-pop-songs-of-2012-bigbang-psy-2ne1-more |titul=20 Best K-Pop Songs of 2012: BIGBANG, PSY, 2NE1 & More |meno=Jeff|priezvisko= Benjamin|meno2=Jessica|priezvisko2=Oak|vydavateľ=Billboard |dátum vydania=21. december 2012 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- | Bohovia K-Popu |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://officiallykmusic.com/gods-still-reign-tvxq-rise-god-album-review/ |priezvisko=Dees |meno=Laura |titul=The Gods Still Reign: TVXQ “Rise As God” Album Review |vydavateľ=Officially Kmusic |dátum vydania=25. júl 2015 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.soompi.com/2014/03/11/tvxq-breaks-record-set-by-bon-jovi-13-years-ago-on-japans-oricon-chart/ |titul=TVXQ Breaks Record Set by Bon Jovi 13 Years Ago on Japan’s Oricon Chart |vydavateľ=Soompi |dátum vydania=11. marec 2014 |dátum prístupu=2016-01-27 |jazyk=po anglicky |url archívu=https://web.archive.org/web/20160103084144/http://www.soompi.com/2014/03/11/tvxq-breaks-record-set-by-bon-jovi-13-years-ago-on-japans-oricon-chart/ |dátum archivácie=2016-01-03 }}</ref> |- | Ázijská hviezda |<ref name="mwave.interest.me">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://mwave.interest.me/kstar/81169/tvxq/video |titul=TVXQ! Review |vydavateľ=CJ E&M |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref><ref name="m.koreatimes.co.kr">{{Citácia periodika|autor=Cathy Rose A. Garcia |url= http://www.koreatimes.co.kr/www/news/art/2007/09/135_10726.html |titul=Asian Stars Shine at Music Festival in Seoul |periodikum=The Korea Times |rok=2007 |mesiac=septembra |deň=22 |dátum prístupu =2016-01-27 |jazyk=po anglicky}}</ref> |- | Slnko Ázie |<ref name="mwave.interest.me"/> |- |[[Kiss (skupina)|Kiss]] || Najostrejšia kapela sveta || Spojené štáty||<ref>"Ask their fans, or the band themselves, and they’ll tell you KISS is "the hottest band in the world," the catchphrase that opens many of their iconic live albums," in {{cite web|url=http://news.radio.com/2014/03/11/frequently-asked-questions-faq-kiss/|title=Frequently Asked Questions: KISS|publisher=radio.com|date=2014-03-11|accessdate=2014-03-12|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140311222131/http://news.radio.com/2014/03/11/frequently-asked-questions-faq-kiss/|archivedate=2014-03-11}}</ref> |- |[[U2 (hudobná skupina)|U2]] || Najveľkolepejšia kapela sveta || Írsko || <ref>"It's amazing that the biggest band in the world has so much integrity and passion in its music." in {{cite web|url=http://www.rollingstone.com/music/lists/100-greatest-artists-of-all-time-19691231/u2-20110420|title=100 greatest artists of all time|publisher=rollingstone.com|date=2010-12-02|accessdate=2015-07-13}}</ref><ref>{{cite web|url=http://www.washingtontimes.com/news/2014/sep/11/the-biggest-band-in-the-world-is-also-one-of-the-m/?page=all|title=The passion of Bono and U2: Biggest band in the world is also one of the most spiritual - Washington Times|publisher=washingtontimes.com|accessdate=2015-08-10}} |}</ref> |- |} == Referencie == {{Referencie|3}} [[Kategória:Populárna hudba]] jl8t84ln0vktqkvsjazw4poi69wbw6t Albert Lutuli 0 560055 8359110 8263391 2026-08-23T09:49:24Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359110 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Albert Lutuli | Rodné meno = | Popis osoby = juhoafrický učiteľ a politik | Portrét = Albert Lutuli nobel.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = asi 1898 | Miesto narodenia = [[Bulawayo]], [[Zimbabwe]] | Dátum úmrtia = [[21. júl]] [[1967]] | Miesto úmrtia = [[KwaDukuza|Stanger]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Albert John Lutuli''', známy tiež ako '''Luthuli''' či zuluským menom '''Mvumbi''' (* asi 1898, [[Bulawayo]], [[Zimbabwe]]{{--}}† [[21. júl]] [[1967]], [[KwaDukuza| Stanger]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = nobelprize.org | titul = Albert Lutuli - Facts | url = http://www.nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/1960/lutuli-facts.html | dátum vydania = | dátum prístupu = 2015-11-13 | miesto = | jazyk = anglicky }}</ref> bol juhoafrický učiteľ a politik. V rokoch [[1952]] až 1967 zastával post prezidenta [[Africký národný kongres|Afrického národného kongresu]], zastrešujúcej organizácie, ktorá bola opozíciou belošskej minoritnej vláde v Juhoafrickej republike. V roku [[1960]] získal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu za mier]] za jeho úlohu v nenásilnom boji proti [[apartheid]]u. Stal sa prvým [[Afrika|Afričanom]] a prvý človekom mimo [[Európa|Európu]] a [[Amerika (svetadiel)|Ameriku]], ktorému bola udelená Nobelova cena za mier. == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://nobelprize.org/nobel_prizes/peace/laureates/1960/ Nobelova cena] * [http://zar.co.za/luthuli.htm Albert Lutuli] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20101201194800/http://zar.co.za/luthuli.htm |date=2010-12-01 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Albert Lutuli|12956848}} {{biografický výhonok}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1951 – 1975}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Lutuli, Albert John}} [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Úmrtia 21. júla]] [[Kategória:Úmrtia v 1967]] [[Kategória:Juhoafrickí politici]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Juhoafrickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Protestantskí svätci]] [[Kategória:Obete železničných nehôd]] [[Kategória:Metodistické osobnosti]] el7k1m101hhdfte7pw4ne6hgeclw4fh Svätoplukovo námestie 0 565279 8359134 7674274 2026-08-23T10:49:08Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359134 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Nitra - Svätoplukovo námestie.jpg|náhľad|Svätoplukovo námestie, pohľad na Mestský dom]] [[Súbor:Nitra - Svätoplukovo námestie (1).jpg|náhľad|Fontána na Svätoplukovom námestí]] [[Súbor:Nitra - Divadlo Andreja Bagara (1).jpg|náhľad|Divadlo Andreja Bagara na Svätoplukovom námestí]] [[Súbor:Nitra - Mariánsky stĺp - Svätoplukovo nám.jpg|náhľad|Mariánsky stĺp na Svätoplukovom námestí]] '''Svätoplukovo [[námestie]]''' v [[Nitra|Nitre]] sa nachádza v centre mesta, v mestskej časti [[Staré Mesto (Nitra)|Staré mesto]], konkrétne v Dolnom meste. Svätoplukovo námestie je jedna z významných [[Archeologická lokalita|archeologických lokalít]] mesta. Je to najväčšie námestie v Nitre. == História == V minulosti bolo toto námestie [[Štvorec|štvorcové]]. Už v [[stredovek]]u bolo na mieste terajšieho námestia [[Trh|trhové]] námestie, tradícia trhov sa tu zachovala do tridsiatych rokov 20. storočia. Nachádzal sa tu [[kostol]] [[Jakub|sv. Jakuba]] (prvá zmienka o kostole je z roku 1232), zbúraný bol v roku 1786. Na námestí zostala až do roku 1880 stáť [[Veža (stavba)|veža]] tohto kostola, z nej sa zachoval kríž (stojí nad Svoradovou jaskyňou) a hodiny, ktoré sú umiestnené v jednej z veží Mestského domu (radnice). [[Mestský dom (Nitra)|Mestský dom (radnicu)]] postavili v rokoch 1880{{--}}82 na mieste, kde predtým stála veža kostola sv. Jakuba. V strede námestia bol [[Mariánsky stĺp]] od Antona Brandla, ktorý dal na pamiatku morovej epidémie (z roku 1739) v roku 1882 postaviť biskup Augustín Roskoványi. Stĺp bol viackrát premiestnený, od roku 1989 stojí na terajšom mieste, v blízkosti Mestského domu (radnice). V roku 1883 bolo na námestí postavené prvé nitrianske [[Divadlo (budova)|divadlo]] s kapacitou 360 miest. Deväť metrov široké javisko bolo osvetlené petrolejovými lampami. Nitra mala v tom čase asi deväť tisíc obyvateľov. Budova stála na ploche terajšieho divadla a slúžila nitrianskej verejnosti až do jej zničenia leteckou bombou v druhej svetovej vojne. Nová budova divadla (terajšieho [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara]]) bola postavená v roku 1992. V rokoch 1929{{--}}31 bola podľa projektu českého architekta Josefa Marka na námestí postavená budova [[Poštový a telegrafný úrad v Nitre|Poštového a telegrafného úradu]] (dnešná Pošta 1). Objekt patrí medzi najvýznamnejšie architektonické diela medzivojnového obdobia v Nitre. Zachoval sa takmer v autentickej podobe. Na opačnej strane námestia, oproti Mestského domu (radnice) sa nachádza Meštiansky dom (úradná adresa Štefánikova trieda 2). Je to najstaršia budova Dolného mesta pôvodne zo 16. storočia. V rokoch 1700{{--}}1703 v nej bolo umiestnené prvé piaristické [[gymnázium]] v Nitre. Dnes je využívaná na komerčné účely. == Súčasnosť == Námestie sa neustále menilo. Dnešnú podobu získalo po rozsiahlej [[Asanácia|asanácii]] v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Súčasné moderné Svätoplukovo námestie má kruhový [[pôdorys]] s [[Fontána|fontánou]] umiestnenou v strede námestia. Dlažba celého námestia vytvára [[Ornament|ornamenty]], jedinečný vzor rybích šupín. Námestiu dominuje budova [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara]], hneď vedľa stojí [[Poštový a telegrafný úrad v Nitre|Pošta]], [[Mestský dom (Nitra)|Mestský dom (radnica)]], Mariánsky stĺp, začiatok [[Pešia zóna v Nitre|pešej zóny,]] budova bývalého Gymnázia, Kupecká ulica, budovy reštaurácií a hotelov a okruh končí v parčíku pri Divadle. Striekajúca fontána, ktorá sa nachádza v strede námestia, od roku 2013 mení farby, v lete je miestom stretnutia a osvieženia, v zime sa okolo fontány rozprestiera vianočné mestečko, vo vnútri fontány býva umiestnený betlehem pod vysvieteným vianočným stromom. Po celom obvode Svätoplukovho námestia sú umiestnené oddychové lavičky, vedľa budovy Divadla Andreja Bagara sa nachádza zelený parčík. Na námestí sa pravidelne konajú rôzne spoločenské a kultúrne podujatia (mestské oslavy, jarmoky, slávnosti, koncerty, letné kino a iné). Zo Svätoplukovho námestia je výhľad na Horné mesto, na pešiu zónu, či Kupeckú ulicu. == Literatúra == * KRČMÁR, Alojz. Nitra na starých pohľadniciach. Bratislava: DAJAMA, 2006. ISBN 80-89226-13-2. s. 32-35. * LACIKA, Ján. Nitra a okolie. Bratislava: DAJAMA, 2003. ISBN 80-88975-53-0. s. 60-63. * FUSEK, Gabriel. ZEMENE, Marián R. Dejiny Nitry. NITRA: Mesto Nitra, 1998. ISBN 80-967814-9-9. * VALENT, Štefan. Nitra (Turistický sprievodca). Banská Bystrica : AB-ART Press, 1995. ISBN 80-88817-04-8. s. 21, 22.  == Externé odkazy == * [https://www.nitra.sk/ oficiálna stránka Mesta Nitra] * [http://www.nisys.sk/www/ oficiálna stránka informačného centra Mesta Nitra] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160206085757/http://nisys.sk/www/ |date=2016-02-06 }} {{Nitra}} {{Autoritné údaje}} {{Súradnice|48.314336|18.088292|type:landmark|format=dms|display=title}} [[Kategória:Námestia v Nitre]] 3jz9avdj0p2pojquvavvc82x2bmat9q Desmond Tutu 0 570699 8359098 8140205 2026-08-23T09:39:47Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359098 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Desmond Tutu | Rodné meno = | Popis osoby = juhoafrický anglikánsky arcibiskup | Portrét = Archbishop-Tutu-medium.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dn|1931|10|7}} | Miesto narodenia = [[Klerksdorp]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Dátum úmrtia = {{dúv|2021|12|26|1931|10|7}} | Miesto úmrtia = [[Kapské Mesto]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Bates College<br/>King's College London<br/>Hamilton College | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Desmond Mpilo Tutu''' (* [[7. október]] [[1931]], [[Klerksdorp]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]{{--}}† [[26. december]] [[2021]], [[Kapské Mesto]], Južná Afrika) bol juhoafrický [[Anglikanizmus|anglikánsky]] [[arcibiskup]]. Preslávil sa predovšetkým ako oponent [[apartheid]]u, v roku [[1984]] sa stal druhým Juhoafričanom, ktorý obdržal [[Zoznam nositeľov Nobelovej ceny za mier|Nobelovu cenu mieru]]. V novembri [[2008]] začal celosvetovú kampaň proti lovu [[Veľryby (rad)|veľrýb]], ktorú podporuje [[Medzinárodný fond na ochranu zvierat]] (IFAW) alebo herec [[Pierce Brosnan]] a ktorej cieľom je úplný zákaz lovu veľrýb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Arcibiskup Tutu spustil novú kampaň proti lovu veľrýb | vydavateľ = SME.sk | datum vydania = 2008-11-27 | dátum prístupu = 2013-07-27 | url = http://www.sme.sk/c/4197267/arcibiskup-tutu-spustil-novu-kampan-proti-lovu-velryb.html | issn = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.desmondtutudiversitytrust.org.za/ Desmond Tutu Diversity Trust] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20100611141051/http://www.desmondtutudiversitytrust.org.za/ |date=2010-06-11 }} * [http://www.tutu.org/ The Desmond Tutu Peace Centre] * [http://www.tutufoundationuk.org/ Tutu Foundation UK] * [http://www.hope.ac.uk/research/warandpeace/ Archbishop Desmond Tutu Centre for War and Peace Studies] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20080226204940/http://www.hope.ac.uk/research/warandpeace/ |date=2008-02-26 }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Desmond Tutu|13523240}} {{Nositelia Nobelovej ceny za mier 1976 – 2000}} {{Nositelia Templetonovej ceny}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tutu, Desmond}} [[Kategória:Juhoafrické osobnosti]] [[Kategória:Anglikánski kňazi]] [[Kategória:Anglikánski arcibiskupi]] [[Kategória:Nositelia Nobelovej ceny za mier]] [[Kategória:Nositelia Templetonovej ceny]] [[Kategória:Absolventi University of London]] [[Kategória:Juhoafrickí nositelia Nobelovej ceny]] [[Kategória:Držitelia čestných doktorátov Viedenskej univerzity]] 6ka7fx5840g702h5s4o8r2k9lriixxi Marek Danko 0 572464 8359004 8226020 2026-08-22T22:20:51Z ~2026-45940-89 303519 Country Girl 8359004 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Marek Danko / Mark Dann | Obrázok = KoncertMD.jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Marek Danko | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = Mark Dann | Dátum narodenia = {{dnv|1995|12|17}} | Miesto narodenia = [[Lučenec]], [[Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Pôsobenie = hudobný producent, skladateľ, DJ | Žáner = [[Dance pop]], [[Dance music]], [[House]], [[Pop]], | Roky pôsobenia = [[2013]] - súčasnosť | Hrá na nástroje = [[klavír]], [[gitara]] | Typ hlasu = | Súvisiace články = | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = Galgan music | Webstránka = {{url|https://www.markdannmusic.com}} }} '''Marek Danko''' známy ako '''Mark Dann''' (* [[17. december]] [[1995]], [[Lučenec]]) je slovenský hudobný producent a DJ. Patrí medzi najhranejších interpretov v slovenských rádiách. Za svoju tvorbu je držiteľom niekoľkých zlatých a platinových platní. Jeho hit “Let me die” sa hráva v rádiách po celej Európe aj v Spojených štátoch amerických. Umiestnil v prestížnej hitparáde TopHit global na 11.mieste. Na hudobných cenách českej [[Evropa 2|Evropy 2]] získal ocenenia za najlepšieho CZ/SK DJ roka 2024 aj 2025. V lete 2023 Mark odohral svoj megakoncert pred 25 000 davom na festivale Lovestream ako predskokan [[Imagine Dragons]]. Od roku [[2017]] sa venuje svojmu vlastnému projektu, kde vystupuje pod umeleckým menom Mark Dann. Vo svojich skladbách objavuje mladé talenty, ktorým dáva možnosť spolupráce na vokáloch. {| class="wikitable" |- ! Rok vydania !! Názov !featuring !Radio SK/CZ TOP 50 |- | 2017 || "The Way"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://klocher.sk/prvy-singel-mladeho-producenta-mareka-danka-zne-velke-uspechy/ |dátum prístupu=2017-07-24 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170813005859/http://klocher.sk/prvy-singel-mladeho-producenta-mareka-danka-zne-velke-uspechy/ |dátum archivácie=2017-08-13 }}</ref> |ft. Martin Císar |19 |- | 2017 || "Sunflowers"<ref>https://www.funradio.sk/clanok/37915-mlady-producent-mark-dann-predstavil-novy-hit-sunflowers-je-skvely/</ref> |ft. Lucius Szikora |14 |- | 2018 || "Again" |ft. Jaro Smejkal |16 |- | 2018 || "Without you"<ref>https://www.expres.sk/151994/slovensky-kygo-mark-dann-predstavuje-hit-without-you/</ref> |ft. Sarah Cao |17 |- | 2019 || "Lose my mind"<ref>https://www.topky.sk/cl/100313/1795957/Mlady-slovensky-producent-vypusta-do-sveta-novinku--Chcem-s-tebou-hmmm-</ref> | |<nowiki>-</nowiki> |- | 2019 || "Freedom"<ref>https://www.markiza.sk/tlacove-spravy/1977494_jeho-skladby-vsetci-poznate-teraz-odhaluje-aj-svoju-tvar-mark-dann-predstavuje-novinku-freedom</ref> |ft. Dani Slovak |04 |- |2020 |"Take me home" |ft. Jakub Pružinský | - |- |2021 |"Iba ty" |ft. BuranoWski |14 |- |2022 || "In My Mind"<ref>https://www.funradio.sk/clanok/46605-mark-dann-svojou-novinkou-in-my-mind-startuje-novu-hudobnu-eru/</ref> |ft. Giovanni Ricci |02 |- | 2023 || "Love Me Now"<ref>https://www.europa2.sk/novinky/hudba/43821-mark-dann-a-mina-vydali-tanecny-banger-ktory-ti-neda-spavat</ref> |ft. MINA |04 |- |2024 |"Cry"<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Mark Dann - Cry | url = https://www.europa2.sk/27215/mark-dann-cry-novinka/ | vydavateľ = Europa 2 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2024-06-14 | jazyk = sk }}</ref> | |01 |- |2025 |"Let me die" |ft. Giovanni Ricci |01 |- |2026 |"Country Girl" |ft. Raymond |01 |}Zdroj: [http://www.ifpi.cz/ www.ifpi.cz] === Začiatky === Marek Danko / Mark Dann sa prvýkrát zoznámil s [[klavír]]om ako 4-ročný, keď si našiel detskú verziu tohto nástroja ako darček pod vianočným stromčekom. Fascinoval ho od prvého momentu najmä tým, že každý kláves vydával iný tón. Jedného dňa zistil, že na hračkárskom klavíri dokáže zahrať spamäti pesničku, ktorú sa učil spievať v škôlke. Odvtedy svoje umenie zdokonaľoval bez odborného vedenia. Ako 15 ročný začal nahrávať [[Cover verzia|cover verzie]] známych slovenských, ale aj svetových pesničiek v klavírnej verzii a zverejňoval ich na [[YouTube]]. Zlom v jeho kariére nastal, keď sa v roku [[2012]] stal víťazom talentovej súťaže ''PaSA má talent'' v [[Lučenec|Lučenci]] kde si jeho nadanie všimol známy slovenský spevák a producent [[Miro Jaroš]], ktorý sa oňho ihneď začal zaujímať a ponúkol mu spoluprácu. O 10 rokov neskôr [[6. júl]]a [[2023]] bol Mark Dann predskokanom Imagine Dragons na Lovestream festivale v Bratislave. Jeho šou si naživo vychutnalo viac ako 25 000 ľudí. === Tvorba pre iných interpretov === {| class="wikitable" |- ! Umelec !! Pieseň !! Výkon |- | [[Dominika Mirgová]] || Tu sme boli<ref>http://refresher.sk/26526-Dominika-Mirgova-neoddychuje-ani-na-materskej-popova-diva-posiela-inspirativnu-skladbu-Tu-sme-boli</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Šťastné a veselé<ref>http://hudba.zoznam.sk/spravy/15-12-2014-dominika-mirgova-praje-stastne-a-vesele-vypocujte-si-jej-vianocnu-novinku/</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Objím ma<ref name="r1">http://hudba.zoznam.sk/spravy/29-02-2016-dominika-mirgova-vydava-album-armada-vypocujte-si-ukazky/</ref> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] ft. [[Elpe]]|| Dole<ref name="r1" /> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] ft. [[Pavel Callta]]|| Štít<ref name="r1" /> || Autor hudby |- | [[Dominika Mirgová]] || Armáda<ref name="r1" /> || Vokály |- | [[Kali]] || N!kto<ref>http://www.rapcity.cz/kali-a-peter-pann-davaji-v-klipu-jasny-vzkaz-nkto/</ref> || Spolupráca na pesničke |- | [[Laura Belicová]]|| Srdce || Autor hudby |- | Marks ft. Kristína Hukkelová || Vianočná<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://klocher.sk/rozhovor-mlady-producent-marek-danko-nielen-kariere-vianocnej-novinke/ |dátum prístupu=2016-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160611083922/http://klocher.sk/rozhovor-mlady-producent-marek-danko-nielen-kariere-vianocnej-novinke/ |dátum archivácie=2016-06-11 }}</ref> || Autor hudby |- | Marks || Púpava<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://klocher.sk/19683-2/ |dátum prístupu=2016-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160611085944/http://klocher.sk/19683-2/ |dátum archivácie=2016-06-11 }}</ref> || Autor hudby |- | [[Martina Schindlerová]] || Radšej mi chýbaj || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Rieka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://banger.webnoviny.sk/miro-jaros-predstavuje-novy-videoklip-k-skladbe-rieka-34970 |dátum prístupu=2016-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160602070445/http://banger.webnoviny.sk/miro-jaros-predstavuje-novy-videoklip-k-skladbe-rieka-34970 |dátum archivácie=2016-06-02 }}</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Zabalené do papiera || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Tešíme sa na Ježiška || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Nech už nasneží || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Máme tu dni sviatočné || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Spievaj Aleluja || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Biela zástava<ref>http://www.netky.sk/clanok/miro-jaros-zverejnil-klip-k-piesni-biela-zastava</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ft. [[Barbara Haščáková]] ||[[Nepozerám]]<ref>http://koktail.pravda.sk/hviezdne-kauzy/clanok/325386-miro-jaros-si-uzival-luxus-s-barbarou-hascakovou/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ft. [[Twiins]] || Originál<ref>http://hudba.zoznam.sk/spravy/10-12-2014-miro-jaros-vydava-album-cislo-5-inspiroval-sa-spevackami-a-rapermi/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Vločka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://music-zone.eu/miro-jaros-privolava-sneh-skladbe-vlocka/ |dátum prístupu=2016-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160625173820/http://music-zone.eu/miro-jaros-privolava-sneh-skladbe-vlocka/ |dátum archivácie=2016-06-25 }}</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Dobré ráno, vstávame || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Najkrajší darček || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] ||Ako na Vianoce || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]]|| Pri stole<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Poď cvičiť<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Veľké upratovanie<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/10003/1514219/Miro-Jaros-vydal-novu-detsku-knizku</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Na ceste<!-- <ref>http://www.topky.sk/cl/100313/1387381/Toto-od-Mira-Jarosa-nikto-necakal--Vdaka-comu-ma-miliony-</ref> --> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Do školy sa teším<ref>http://www.preskoly.sk/autor/miro-jaros/78975/</ref> || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Cesta do rozprávky || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Kamaráti || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Moje telo || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Narodeniny || Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Šikovník |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Ahoj všetci |Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Hodiny || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Šikovník || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || U doktora || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Šteniatko || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Raz dva tri || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || U babičky || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Dospelý || Autor hudby |- | [[Miro Jaroš]] || Strašidlá || Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Na tom našom dvore |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Tobogán |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Zlatíčko |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Kam zvieratká odchádzajú |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Zvládneme to |Autor hudby, autor textu |- |[[Miro Jaroš]] |Príde Mikuláš |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Ako na Vianoce |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Bola raz malá hviezdička |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Stúpa mi do hlavy |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nič nieje lepšie |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nič nieje lepšie (Maldives remix) |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Malá morská víla |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Nech hudba stále hrá |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Na slavín |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Bude to dobre |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Anjel vedľa anjelička |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Pinka |Spolupráca na pesničke |- |[[Miro Jaroš]] |Každý deň v roku |Autor hudby |- |[[Miro Jaroš]] |Chlapec so saxofónom |Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Tajný sen<ref name="r2">http://hudba.zoznam.sk/spravy/25-11-2014-finalisti-x-factoru-ricco-a-claudia-vydali-debutovy-album-ver-mi/</ref> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Dúha<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Ver mi<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Modlitba<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Amor prohibido<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Nedá sa újsť<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://rytmus.tv/ricco-claudia-neda-sa-ujst-hudba-marek-dankocreame/ |dátum prístupu=2016-05-08 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160805142804/http://rytmus.tv/ricco-claudia-neda-sa-ujst-hudba-marek-dankocreame/ |dátum archivácie=2016-08-05 }}</ref> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Opýtaj sa lásky<ref name="r2" /> ||Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Milión<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Without you<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Slávny básnik<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | Ricco a Claudia || Nám nehrozí už nič<ref name="r2" /> || Autor hudby |- | [[Suvereno]] || Jednoducho krása<ref>http://www.24hod.sk/suvereno-natacal-na-jednom-z-najkrajsich-miest-na-zemi-cl347854.html</ref> || Spolupráca na pesničke |} == Referencie == {{Referencie|2}} {{DEFAULTSORT:Danko, Marek}} [[Kategória:Slovenskí hudobní producenti]] [[Kategória:Slovenskí dídžeji]] [[Kategória:Osobnosti z Lučenca]] qanfxrrrnsbgg5jrs299wwnyz5fjdcl Dušan Roll 0 574191 8359037 8209438 2026-08-23T07:26:59Z ~2026-45990-28 303535 Oprava dátumu narodenia a úmrtia manželky. 8359037 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dušan Roll | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský spisovateľ, ilustrátor, režisér, osobnosť kultúrneho života | Portrét = Svět knihy 2013 8957.JPG | Veľkosť portrétu = <!-- štandardná veľkosť 230px --> | Popis portrétu = Na veľtrhu Svět knihy v roku 2013 | Dátum narodenia = {{dn|1928|1|28}} | Miesto narodenia = [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]], [[Česko-Slovensko|ČSR]] | Dátum úmrtia = {{duv|2021|07|29|1928|1|28}} | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = Juraj Háj, J. Háj | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzita Komenského]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = Belo Roll<br>Ľudmila, rod. Haľamová | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Anna, rod. Sopóciová (1927{{--}}) | Partner = | Partnerka = | Deti = Fedor, Milan | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[JUDr.]] '''Dušan Roll''' (* [[28. január]] [[1928]], [[Martin (mesto na Slovensku)|Martin]]{{--}}† [[29. júl]] [[2021]]<ref name="sme-vo-veku-93-rokov-zomrel-dusan-roll"/>) bol slovenský [[spisovateľ]], [[ilustrátor]], [[režisér]] a popredná osobnosť slovenského kultúrneho života. Je spoluzakladateľom viacerých významných inštitúcií a podujatí, ako napríklad [[Bienále ilustrácií Bratislava]] či medzinárodný filmový festival [[Agrofilm]] v [[Nitra|Nitre]]. Istý čas pracoval aj ako redakčný tajomník vo vydavateľstve [[Vydavateľstvo Osveta|Osveta]] a [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]] a štyri roky pôsobil ako riaditeľ [[Filmové ateliéry Koliba|Slovenskej filmovej tvorby]]. Za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky mu prezident [[Ivan Gašparovič]] udelil [[Pribinov kríž]] II. triedy.<ref name="prezident-pribinov-kriz-ii-trieda"/> == Životopis == Narodil sa v Martine v roku 1928 otcovi Belovi Rollovi (riaditeľovi [[Tatrabanka|Tatrabanky]]) a matke Ľudmile rodenej Haľamovej.<ref name="ecav-kondolencia-predsednictiev-ecav-pri"/> Po absolvovaní gymnázia v Martine, pokračoval v rokoch 1947 až 1953 v štúdiu na [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickej fakulte UK]] a Vysokej škole stavebnej v Bratislave. Od roku 1953 pôsobil na rôznych pozíciách ako redakčný tajomník, vedúci výroby a šéfredaktor Vydavateľstva Osveta v Martine a v [[Bratislava|Bratislave]] (1953{{--}}1959). Okrem redakčnej práce mal na starosti aj tvorbu pre najmenšie deti, tzn. [[Leporelo|leporelá]], maľovanky či [[Vystrihovačka|vystrihovačky]]. Po zrušení Osvety sa v roku 1959 presunul do vydavateľstva [[Mladé letá (vydavateľstvo)|Mladé letá]], kde pôsobil ako zástupca šéfredaktora a dostal na starosť predškolskú a výtvarnú redakciu (1959{{--}}1978).<ref name="litcentrum-dusan-roll"/> Mladé letá vydávali knižky pre deti, vyhľadávali a podnecovali spisovateľov píšucich detskú literatúru a veľkú pozornosť venovali aj ilustráciám a ilustrátorom. Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril pod pseudonymom Juraj Háj rad leporel a maľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach.<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Práve na pôde Mladých liet vznikol nápad prezentovať diela českých a slovenských výtvarníkov pred svetom a zároveň priniesť do Bratislavy diela ilustrátorov zo zahraničia. Pri zrode myšlienky stáli okrem Dušana Rolla aj vtedajší výtvarný redaktor Mladých liet [[Ján Švec (1930)|Ján Švec]], [[Miroslav Cipár]], [[Albín Brunovský]] a ďalší.<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Za pomoci profesora [[Richard Bamberger|Bambergera]] sa mu následne v roku 1967 podarilo vytvoriť medzinárodné podujatie Bienále ilustrácií Bratislava. To následne, ako jeho generálny sekretár, priviedol ku vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. V rokoch 1978{{--}}1981 bol riaditeľom Slovenskej filmovej tvorby, následne bol pracovníkom Úradu vlády (1981{{--}}1990), a od roku 1990 do roku 1993 aj [[Ministerstvo kultúry SR|Ministerstva kultúry SR]] v Bratislave, potom pôsobil v [[BIBIANA|BIBIANE]], medzinárodnom dome umenia pre deti. V roku 1981 založil medzinárodný filmový festival Agrofilm v Nitre. Okrem toho sa autorsky podieľal na realizácii niekoľkých knižných publikácií, zostavených z výtvarných diel [[Koloman Sokol|Kolomana Sokola]] a z veršov [[Maša Haľamová|M. Haľamovej]].<ref name="litcentrum-dusan-roll"/> V rokoch 2000{{--}}2008 bol predsedom predstavenstva vydavateľstva [[Tranoscius (vydavateľstvo)|Tranoscius]].<ref name="ecav-kondolencia-predsednictiev-ecav-pri"/> V roku 1954 sa oženil s Annou, rodenou Sopóciovou. Majú synov Fedora a Milana.<ref name="ecav-kondolencia-predsednictiev-ecav-pri"/> == Činnosti v kinematografickej oblasti == === Riaditeľ slovenskej filmovej tvorby === Najvýznamnejším pôsobiskom Dušana Rolla v slovenskej kinematografii je jeho funkcia riaditeľa Slovenskej filmovej tvorby v rokoch 1978{{--}}1981. Za jeho pôsobenia bolo v ateliéroch na Kolibe založené štúdio animovaného filmu (bábkový film), Dom zvuku a k réžii sa vrátili tvorcovia proskribovaní počas normalizácie, ako [[Dušan Hanák]], [[Juraj Jakubisko]] a [[Peter Solan]].<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> V období riaditeľovania Dušana Rolla tak môžeme badať isté uvoľnenie pomerov v kinematografii. Svedčia o tom aj posledné trezorované diela spred roka 1989 ako ''[[Ja milujem, ty miluješ]]'' (1980) Dušana Hanáka a ''Tam a späť'' (1981) [[Fero Fenič|Fera Feniča]], či ideológmi neskôr kritizované filmy ako ''[[Postav dom, zasaď strom (film)|Postav dom, zasaď strom]]'' (1979) Juraja Jakubiska, ''Tri tony šťastia'' (1979) [[Vladimír Balco|Vlada Balca]], alebo ''[[Citová výchova jednej Dáše]]'' (1979) [[Ján Zeman (režisér)|Jána Zemana]], ktorá sa do kín dostala až po 29 dodatočných zmenách.<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie"/> Na prelome 70. a 80. rokov sa tiež udiala rozhodujúca premena v rámci samotných dramaturgických skupín, kde dostala priestor nová generácia dramaturgov, ako [[Jozef Heriban (1953)|Jozef Heriban]], Karol Hlávka, Gabriel Halmo, Jozef Filo, Slavomír Rosenberg a [[Zuzana Gindl-Tatárová|Zuzana Tatárová]],<ref>{{Harvbz|Macek|Paštéková|1997|St=393}}</ref> ale aj niektorí režiséri, ako napr. Ján Zeman.<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie"/> Na druhú stranu však toto obdobie i samotného Dušana Rolla, ktorého [[Václav Macek]] označil v Dejinách slovenskej kinematografie za spoľahlivý nomenklatúrny káder, môžeme stále považovať za normalizované. Autori mohli nakrúcať len uprostred pevných ideologických mantinelov a formálna i ideologická radikálnosť a slobodomyseľnosť diel 60. rokov bola nenávratne preč. Základnou ambíciou už síce nebola izolácia, ale úspech v zahraničí, avšak vždy s istotou, že to neohrozí postavenie vedenia. V hranej tvorbe tiež mali významné postavenie spoľahliví komunisti a funkcionári, ako Pavel Gejdoš, Pavol Kuzma či [[Martin Ťapák]].<ref name="Dejiny slovenskej kinematografie"/> === Agrofilm === Ďalším významným projektom v oblasti kinematografie bolo založenie filmového festivalu Agrofilm. Myšlienka, organizovať medzinárodný filmový festival venovaný agropotravinárskej problematike, vznikla už v roku 1981. Na pardubický festival Technofilm a ostravský Ekofilm sa prihlasovalo stále viac diel z oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva, a tak organizátori uvedených festivalov v [[Krátký film Praha|Krátkom filme Praha]] navrhli organizovať samostatný festival pod názvom Agrofilm. Ako miesto organizovania bola vybraná Nitra, v ktorej sa vytváralo centrum poľnohospodárskej vedy, odbornej výchovy a výstavníctva.<ref name="agrofilm-historia-festivalu"/> Samotný Dušan Roll opisuje situáciu takto: ''„Raz za mnou prišiel riaditeľ Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre Ján Plesník a hovorí mi: „Vieš, boli by sme veľmi radi, keby sa v Nitre zorganizuje agropotravinársky filmový festival. Ale máme problém, keďže Agrokomplex je v Nitre i v Českých Budějoviciach. My to chceme predchytiť a dostať do Nitry.” Potrebovali štatút, tak som sa do toho pustil. Lenže ja som nevedel, že oni ma súčasne poveria tým, aby som robil predsedu a aby som zložil porotu. Myslel som, že ostanem na jednu sezónu, dve, aby sa to zabehalo. Nakoniec som v Nitre riadil 22 porôt pre Agrofilm!“''<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Za uplynulé obdobie bolo na festivale prezentovaných takmer 4000 filmov. Agrofilm množstvo z tých filmov uskladňuje a dnes má obrovský archív v Nitre, ktorý neexistuje nikde inde na svete.<ref name="agrofilm-historia-festivalu"/> Zásluhu na tom má aj Dušan Roll: ''„Podarilo sa nám dostať do štatútu, že všetky filmy, ktoré sa dostanú do výberu, ostanú v archíve. A tie, ktoré dostanú cenu, sa môžu premietať.“''<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Spomedzi ďalších jeho činností v oblasti kinematografie treba spomenúť námet na film ''Varila myšička kašičku'' (1974) [[Vlastimil Herold|Vlastimila Herolda]]<ref name="skcinema-varila-mysicka-kasicku"/> a organizáciu premietania Jánošíka za účasti [[Jaroslav Siakeľ|Jaroslava Siakeľa]] v [[Blatnica (obec)|Blatnici]].<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> == Ostatné organizačné iniciatívy == === Bienále ilustrácií Bratislava === Azda najvýznamnejšou činnosťou Dušana Rolla v oblasti slovenského umenia bolo založenie a organizovanie Bienále ilustrácií Bratislava (BiB). Už začiatkom 60. rokov bol záujem i snaha predstaviť sa v medzinárodnom meradle a dostať sa na veľtrhy. Prvým krokom k vytvoreniu BiBu bolo zriadenie československej sekcie medzinárodnej mimovládnej organizácie [[UNESCO|UNESCA]] s názvom International Board on Books for Young People (IBBY). Prezidentom bol v tom období Richard Bamberger, vďaka ktorému sa podarilo zabezpečiť, aby bola v roku 1965 zvolaná prvá prípravná komisia, zložená zo zástupcov organizácií UNESCO a [[UNICEF]]. Tá mala za úlohu zistiť, či sa v Bratislave môže takáto akcia zrealizovať. Keď v tom istom roku schválili štatút a organizačný poriadok, dohodlo sa, že sa prvé bienále uskutoční v roku 1967. Medzi jeho zakladateľov patria, okrem Dušana Rolla, aj akademickí maliari Miroslav Cipár a Albín Brunovský.<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Bienále sa koná pod záštitou UNESCO a IBBY, s podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Hlavným organizátorom je medzinárodný dom umenia pre deti BIBIANA. Na prvom ročníku sa zúčastnilo 320 ilustrátorov z 25 krajín a BIB sa tak stalo jedným z najväčších nekomerčných podujatí svojho druhu na svete.<ref name="bibiana-historia"/> Nešlo pritom len o vytvorenie možnosti prezentácie najlepších diel z krajín s bohatou knižnou kultúrou v oblasti ilustrácií pre deti, ale aj o poskytnutie priestoru ilustrátorom z rôznych krajín a možnosť prezentovať svoje diela odborníkom a vydavateľom zo sveta. Podstatou podujatia sa tak stala pestrosť, čo potvrdzuje aj výber poroty: ''„Porota sa skladá, a to bol unikát vo vtedajšom socialistickom svete, zo zástupcov organizátorov. Mali sme zásadu, že porota musí byť pestrá. To znamená niekto z románskej oblasti – Španielsko, Portugalsko, Francúzsko, jedna časť germánska – teda Angličania, Nemci a tak, potom Južná Amerika... Vždy bolo asi 12 členov a oni si zo svojho kruhu volili predsedu.“''<ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas"/> Nezanedbateľným zámerom je od vzniku bienále pritiahnuť pozornosť detských divákov. V priebehu 48 ročnej existencie BIB a jeho 27 ročníkov sa tu prezentovalo 8 369 ilustrátorov zo 112 krajín s 65 573 originálmi ilustrácií a vyše 10 000 kníh.<ref name="bibiana-historia"/> === Činnosti na medzinárodnej scéne === Dušan Roll ako jeho generálny sekretár priviedol Bienále ilustrácií Bratislava k vysokému medzinárodnému postaveniu a súčasne jeho prostredníctvom pomáhal začleňovať slovenskú ilustračnú školu do medzinárodného kontextu. Na základe tohto úspechu ho IBBY prizvala na spoluprácu na svojich projektoch a na kongrese v Tokiu ho v roku 1986 zvolili aj za prezidenta. V roku 1978 ho tiež zvolili za predsedu poroty pre udeľovanie [[Cena Hansa Christiana Andersena|Ceny H. Ch. Andersena]], akejsi Nobelovej ceny pre detské knihy, ktorej víťazi v priebehu BIB prezentujú svoju tvorbu samostatnou výstavou.<ref name="litcentrum-dusan-roll"/> == Detská tvorba == Počas svojho pôsobenia vo vydavateľstve Mladé letá vytvoril rad leporel a textovaných maľovaniek, ktoré vyšli aj vo viacerých cudzojazyčných vydaniach, ako ''Letíme vesmírom'', ''Na tom našom dvore'', ''Skúpy Macko'', ''Kolo, kolo mlynské'', ''Čo sa sníva mrožovi'', ''Išiel Capko na jarmok'', ''Medzi vtákmi'', ''Medzi zvieratkami'', ''Nakreslím si dom'' a ''Moja škôlka''.<ref name="litcentrum-dusan-roll"/> Fascinujúce je predovšetkým leporelo ''Letíme vesmírom'' z roku 1959 s ilustráciami [[Vojtěch Kubašta|Vojtěcha Kubaštu]], v ktorom sa skvelo snúbi informatívny a vedecko-fantastický rozmer. Ilustrácie Vojtěcha Kubaštu, považovaného za priekopníka detskej priestorovej knihy, vynikajú farebnou, prepracovanou [[komiks]]ovou kresbou, ktorej futuristické nápady a dobrodružný nádych dodnes nezostarli.<ref name="blogspot-brusel-expo-58"/> Dodnes predávané je leporelo ''Nakreslím si dom'' z roku 1978 s kresbami [[Helena Zmatlíková|Heleny Zmatlíkovej]] a básňou samotného Rolla. Pôvabná kratučká detská knižka zobrazuje jednotlivé izby a spolu s tým aj ľudských či zvieracích členov rodiny. == Ocenenia (výber) == * [[2008]] – prezident SR [[Ivan Gašparovič]] mu za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky udelil Pribinov kríž II. triedy * 2008 – mesto [[Snina]] mu udelilo čestné občianstvo<ref name="sme-snincania-slavili-dni-mesta"/> * [[2012]] – obdržal sošku [[Schöne Náci|Schöne Náciho]] pre slušného Bratislavčana od Spoločnosti [[Ferdinand Martinengo|Ferdinanda Martinenga]]<ref name="sme-dusan-roll-je-dalsi-drzitel-sosky"/> * [[2018]] – galéria v BIBIANe bola premenovaná na Galériu Dušana Rolla<ref name="bibiana-galeria-dusana-rolla"/> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="sme-vo-veku-93-rokov-zomrel-dusan-roll">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Vo veku 93 rokov zomrel Dušan Roll, zakladateľ Bienále ilustrácií Bratislava | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://kultura.sme.sk/c/22711983/vo-veku-93-rokov-zomrel-dusan-roll-zakladatel-bienale-ilustracii-bratislava.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-30 | dátum prístupu = 2021-12-31 }}</ref> <ref name="prezident-pribinov-kriz-ii-trieda">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pribinov kríž, II. trieda | url = https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexb2a4.html?pribinov-kriz-ii-trieda | vydavateľ = Kancelária prezidenta SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20210108175523/https://archiv.prezident.sk/gasparovic/indexb2a4.html?pribinov-kriz-ii-trieda | dátum archivácie = 2021-01-08 }}</ref> <ref name="litcentrum-dusan-roll">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dušan Roll | url = https://www.litcentrum.sk/autor/dusan-roll/zivotopis-autora | vydavateľ = Literárne informačné centrum | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="vsmu-dusan-roll-oral-history-projekty-kas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dušan Roll - Oral history - Projekty - KAS VŠMU | url = https://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/dusan-roll/ | vydavateľ = kas.vsmu.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20211231193024/https://kas.vsmu.sk/projekty/oral-history/dusan-roll/ | dátum archivácie = 2021-12-31 }}</ref> <ref name="skcinema-varila-mysicka-kasicku">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Varila myšička kašičku | url = http://www.skcinema.sk/arl-sfu/sk/detail-sfu_un_cat.0-013694-Varila-mysicka-kasicku-animovany-film/ | vydavateľ = Slovenský filmový ústav | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> <ref name="bibiana-historia">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = História | url = https://www.bibiana.sk/sk/bienale-ilustracii-bratislava/o-bienale-ilustracii-bratislava-bib/historia | vydavateľ = bibiana.sk | dátum vydania = 2016-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="sme-dusan-roll-je-dalsi-drzitel-sosky">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Dušan Roll je ďalší držiteľ sošky Schöne Náciho | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://bratislava.sme.sk/c/6525757/dusan-roll-je-dalsi-drzitel-sosky-schone-naciho.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2012-09-07 | dátum prístupu = 2021-12-31 }}</ref> <ref name="Dejiny slovenskej kinematografie"> {{ Citácia Harvard | Priezvisko1 = Macek | Meno1 = Václav | OdkazNaAutora1 = Václav Macek | Priezvisko2 = Paštéková | Meno2 = Jelena | OdkazNaAutora2 = Jelena Paštéková | Rok = 1997 | Titul = Dejiny slovenskej kinematografie | Miesto = Martin | Vydavateľ = Vydavateľstvo Osveta | DátumVydania = 1996 | Strana = 391 | ISBN = 80-217-0400-4 }}</ref> <ref name="agrofilm-historia-festivalu">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Michalova | meno = Nina | autor = | odkaz na autora = | titul = História festivalu | url = http://www.agrofilm.sk/index.php/o-festivale/2-sk/38-historia-festivalu | vydavateľ = agrofilm.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20170129165612/http://agrofilm.sk/index.php/o-festivale/2-sk/38-historia-festivalu | dátum archivácie = 2017-01-29 }}</ref> <ref name="ecav-kondolencia-predsednictiev-ecav-pri">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kondolencia predsedníctiev ECAV pri úmrtí Dušana Rolla | url = https://www.ecav.sk/aktuality/stanoviska-a-vyjadrenia/kondolencia-predsednictiev-ecav-pri-umrti-dusana-rolla | vydavateľ = ecav.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="bibiana-galeria-dusana-rolla">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Galéria Dušana Rolla | url = https://www.bibiana.sk/sk/podujatia/galeria-dusana-rolla | vydavateľ = bibiana.sk | dátum vydania = 2018-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> <ref name="blogspot-brusel-expo-58">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = brusel expo '58 | url = http://expo58.blogspot.com/2010/10/letime-vesmirem.html | vydavateľ = expo58.blogspot.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2021-12-31 | miesto = | jazyk = }}</ref> <ref name="sme-snincania-slavili-dni-mesta">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = (kor) | odkaz na autora = | titul = Sninčania slávili dni mesta | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://dolnyzemplin.korzar.sme.sk/c/4413893/snincania-slavili-dni-mesta.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2008-10-13 | dátum prístupu = 2021-12-31 }}</ref> }} == Externé odkazy == * {{slc autor|dusan-roll}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Roll, Dušan}} [[Kategória:Osobnosti z Martina]] [[Kategória:Slovenské osobnosti filmu]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Slovenskí redaktori]] [[Kategória:Laureáti Pribinovho kríža II. triedy]] fc20drslyax008i1q9pii2ndkpgmcmb Bottova ulica (Bratislava) 0 578017 8359144 8165538 2026-08-23T11:29:47Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359144 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Bottova ulica | Kategória = | Obrázok = Design factory.jpg | Popis obrázka = [[Design factory]] | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava I (okres)|I]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.144397 | Východná dĺžka = 17.128404 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 09<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://www.pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bottova | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-31 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816131719/http://www.pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bottova | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = | Končí = [[Chalupkova ulica (Bratislava)|Chalupkova ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Bottova, Bratislava }} '''Bottova ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ = Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-31 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je pomenovaná podľa [[Ján Botto|Jána Botta]], slovenského básnika (1829 – 1881), člena [[Štúrovci|štúrovcov]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Horváth | meno = Vladimír | odkaz na autora = | titul = Bratislavský topografický lexikon | vydavateľ = [[Tatran (vydavateľstvo)|Tatran]] | miesto = [[Bratislava]] | rok = [[1990]] | isbn = 80-222-0229-0 | strany = | počet strán = | url = | jazyk = }}</ref> Je kolmá na [[Chalupkova ulica (Bratislava)|Chalupkovu ulicu]]. Na ulici sa nachádza kultúrne centrum [[Design factory]] a dvojpodlažný polyfunkčný objekt [[Centrum Bottova]]. == Galéria == <gallery> Centrum Bottova.jpg|náhľad|[[Centrum Bottova]] </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bottova, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Bottova,%20Bratislava Bottova ulica na mape Bratislavy] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] [[Kategória:Pomenovania podľa Jána Bottu]] qrn8kkzfklg18e3t62en1gab26wf6vj Porubského ulica 0 579543 8359137 8249377 2026-08-23T11:14:32Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359137 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Porubského ulica | Kategória = | Obrázok = Bratislava Porubského 08 01.jpg | Popis obrázka = vila na Porubského 8 | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava I (okres)|I]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.149744 | Východná dĺžka = 17.10037 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 06<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Porubsk%C3%A9ho | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> | Začína = | Končí = [[Godrova ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Porubského, Bratislava }} '''Porubského ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk =}}</ref> Je kolmá na [[Godrova ulica|Godrovu ulicu]] == Národné kultúrne pamiatky == Na ulici sa nachádzajú [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|národné kultúrne pamiatky]] – budovy s číslami 1, 2, 8, 10.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Register nehnuteľných [[Národná kultúrna pamiatka Slovenskej republiky|NKP]] | url = http://www.pamiatky.sk/po/po?Kraj=1&Okres=1&Obec=1&KatastralneUzemie=1&Ulica=Porubsk%C3%A9ho&OrientacneCislo=&UnifikovanyNazovPO=&CUZText=&SearchButton=H%C4%BEada%C5%A5 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> [[Vila (dom)|Vila]] na Porubského 1 na rohu s [[Godrova ulica|Godrovou ulicou]] bola postavená v rokoch [[1936]] – [[1937]], a rekonštruovaná v roku [[2000]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt Porubského 1 | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=1102 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Porubského 2 sa nachádza [[Eklekticizmus (umenie)|eklektická]] vila Jána Neubauera, postavená okolo roku [[1915]], národnou pamiatkou je aj záhrada.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt Porubského 2 | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=621 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na Porubského 8 a 10 sa nachádzajú vily, postavené pred rokom [[1894]], národnou pamiatkou sú aj ich záhrady.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt Porubského 8 | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=622 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = [[Pamiatkový úrad Slovenskej republiky]] | titul = Pamiatkový objekt Porubského 10 | url = http://www.pamiatky.sk/po/po/Details?id=624 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Galéria == <gallery> Bratislava Porubského 01 01.jpg|náhľad|vila na Porubského 1 Bratislava Porubského 01 02.jpg|náhľad|vila na Porubského 1 Bratislava Porubského 02 01.jpg|náhľad|vila na Porubského 2 </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Porubského, Bratislava}} == Externé odkazy == *[http://mapa.zoznam.sk/?search=Porubsk%C3%A9ho Porubského ulica na mape Bratislavy] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] 7auqhg70awb2mi6c4buwyagujo082d7 Bazová ulica (Bratislava) 0 579567 8359139 8253324 2026-08-23T11:22:20Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359139 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Bazová ulica | Kategória = | Obrázok = Bazová 01.jpg | Popis obrázka = | Štát = Slovensko | Mesto = Bratislava | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]] | Štvrť = [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]] | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava II (okres)|II]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.152307 | Východná dĺžka = 17.128286 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 821 08<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | odkaz na autora = | vydavateľ = pscpsc.sk | titul = Zoznam PSČ Slovenskej republiky | url = http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bazov%C3%A1 | dátum vydania = | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20160816163140/http://pscpsc.sk/index.php?input_txt_obec=Bratislava&input_txt_ulica=Bazov%C3%A1 | dátum archivácie = 2016-08-16 }}</ref> | Začína = [[Karadžičova ulica]] | Končí = [[Kvačalova ulica (Bratislava)|Kvačalova ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Bazová, Bratislava }} '''Bazová ulica''' je [[ulica]] v [[Bratislava|Bratislave]], v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Ružinov|Ružinov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Abecedný zoznam ulíc Bratislavy a pomenovaných priestranstiev | url = http://www.bratislava.sk/VismoOnline_ActionScripts/File.ashx?id_org=700000&id_dokumenty=11049841 | vydavateľ =Hlavné mesto SR Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2015-11-29 | dátum prístupu = 2016-7-20 | miesto = | jazyk =}}</ref> Nachádza sa v miestnej časti [[Nivy (časť Bratislavy)|Nivy]]. Tiahne sa od [[Karadžičova ulica|Karadžičovej]] po [[Kvačalova ulica (Bratislava)|Kvačalovu]], križuje [[Svätoplukova ulica (Bratislava)|Svätoplukovu]]. V minulosti patrila do mestskej časti [[Kvetná dolina]], nemecký názov bol ''Hollergasse'', maďarský ''Bodza-utca''.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Ortvay | meno = Tivadar | odkaz na autora = | titul = Ulice a námestia Bratislavy - Nové Mesto | vydavateľ = Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT | miesto = | rok = 2007 | isbn = 8089218547 | strany = | počet strán = 176 | url = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Bazová, Bratislava}} == Externé odkazy == * [http://mapa.zoznam.sk/?search=Bazov%C3%A1,%20Bratislava Bazová ulica na mape Bratislavy] {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Ružinove]] i3tk7kfyzg2kd61rh2ffbbii1wursvh Imagine (programovací jazyk) 0 581145 8358997 7641073 2026-08-22T21:53:50Z Amanda75 55 303513 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:3|0|0 */ 8358997 wikitext text/x-wiki '''Imagine''' alebo '''Imagine Logo''' je programovací jazyk a [[Integrované vývojové prostredie|IDE prostredie]] určený na výuku programovania na základných a stredných školách. Imagine je pokračovateľom [[Programovací jazyk|programovacieho jazyka]] [[Logo (programovací jazyk)|Logo]]. Imagine Logo patrí medzi detské programovacie jazyky, napriek tomu v ňom možno písať aj komplexnejšie aplikácie. Motivačným základom je ovládanie korytnačky Žofky, ktorá ovláda niekoľko základných príkazov, ktoré žiak píše v materinskom jazyku. Na začiatku príkazy zadáva cez [[príkazový riadok]], postupne však sady príkazov zoskupuje do procedúr a celých projektov. Imagine v IDE prostredí je interpretačný jazyk, projekt možno skompilovať do exe súboru. Projekt tiež možno zverejniť na www stránkach, používateľ, ktorý by si ho chcel spustiť v prehliadači musí mať nainštalovaný plugin. Školy zapojené do projektu [[Infovek]] majú zakúpenú multilicenciu pre všetkých svojich žiakov a učiteľov. == Základné príkazy == :''Poznámky: Príkazy v zátvorkách sú skratky príkazov v plnom tvare'' :''Pod termínom príkaz sa v ďalšom texte rozumie nielen jednoduchý príkaz, ale aj programátorom definované procedúry s parametrami a zložené príkazy'' *''Dopredu n'' (DO){{--}}korytnačka sa pohne o n bodov v smere v ktorom je otočená. Ak má pero dole, nakreslí za sebou čiaru v nastavenej farbe a hrúbke *''vzad n''{{--}}to isté ako Dopredu, ale korytnačka cúva *''vpravo n''; ''vľavo n''{{--}}korytnačka sa otočí doprava alebo doľava o n stupňov *''nechHrúbkaPera n'' (''nechHP n''){{--}}nastavenie hrúbky pera *''nechFarbaPera "farba'' (''nechFP "farba''){{--}}nastavenie farby pera, farba sa zadáva v prirodzenom jazyku len zo syntaktických dôvodov je uvedená na začiatku úvodzovkou, koncová úvodzovka sa nezadáva *''PeroHore'' (''PH''){{--}}pri pohybe korytnačka nezanecháva stopy *''PeroDole'' (''PD''){{--}}pri pohybe korytnačka kreslí nastaveným perom *''opakuj n príkaz''{{--}}n krát zopakuje príkaz *''ak podmienka príkaz''{{--}}ak je splnená podmienka vykoná sa príkaz *''ak2 podmienka príkaz1 príkaz2''{{--}}ak je splnená podmienka vykoná sa príkaz1 inak sa vykoná príkaz2 *''kým podmienka [prikaz1 príkaz2 ... príkazN]''{{--}}cyklus, ktorý sa bude vykonávať, kým je splnená podmienka. Hranaté zátvorky slúžia na ohraničenie príkazov ktoré sa majú opakovane vykonať *''náhodne n''{{--}}vygeneruje náhodné číslo 0 až n *''znovu''{{--}}zmaže pracovnú plochu a umiestni korytnačku do stredu pracovnej plochy, korytnačka smeruje nahor *''nechFarbaVýplne "farba (nechFV "farba)''{{--}}nastavenie farby výplne *''vyplň''{{--}}vyfarbí plochu ohraničenú inou farbou, než je aktuálna farba bodu, na ktorom korytnačka stojí *''čakaj čas''{{--}}čaká toľko milisekúnd, koľko sme zadali v parametri čas *k v minulosti zadaným príkazom sa dostaneme tak, že [[kurzor]] myši presunieme na príkazový riadok a stláčame šipky hore alebo dole == Premenné == ''urob "premenná hodnota''{{--}}ak premenná ešte neexistovala, vytvorí ju a nastaví na hodnotu hodnota, inak len nastaví novú hodnotu '':premenná''{{--}}použitie premennej, ktorá už bola definovaná ''urob "premenná :premenná+5''{{--}}k hodnote premennej sa pripočíta 5 == Definovanie procedúry == ''viem názovprocedúry prikaz1 príkaz2 ... príkazN koniec'' Príkazy sú oddelené medzerami alebo odriadkovaním, v tomto prípade ide o precedúru bez parametrov. ''viem názovprocedúry :premenná príkaz1 príkaz2 ... príkazN koniec'' Procedúra s jedným parametrom. Ak pri volaní procedúry nezadáme parameter, vyžiada si hodnotu od používateľa. Ak by sme chceli, aby korytnačka nakreslila štvorec so zvolenou dĺžkou, možno to zadefinovať napríklad nasledujúcu procedúru: ''viem štvorec :dĺžka opakuj 4 [dopredu :dĺžka doprava 90] koniec'' == Zdroj == * Anino Belan: ''IMAGINE : učebný text pre terciu osemročného gymnázia''. Škola pre Mimoriadne Nadané Deti a Gymnázium, Bratislava 2004. [[Kategória:Programovacie jazyky]] 7o2myzvy2dwf00y3u9irxbc5iydq2qp Mostná ulica (Nitra) 0 582711 8359131 7966878 2026-08-23T10:36:09Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359131 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Mostná | Obrázok = | Štát = Slovensko | Mesto = [[Nitra]] | Okres = [[Okres Nitra|Nitra]] | Mestská časť = [[Staré mesto (Nitra)|Staré mesto]] | Štvrť = Predmostie | PSČ = 949 01 | Začína = [[Ďurková ulica (Nitra)|Ďurková ulica]] | Končí = [[Napervillská ulica (Nitra)|Napervillská ulica]] | Severná šírka = 48.315883 | Východná dĺžka = 18.091206 | Dĺžka = 800 | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Popis = }} [[Súbor:Ulica Kmetkova w Nitrze - panoramio.jpg|náhľad|Pohľad od [[Kmeťkova ulica (Nitra)|Kmeťkovej ulice]] na križovatku s Mostnou ulicou v roku [[2008]]]] [[Súbor:Nitra - Mostná ul. - budova.jpg|náhľad|Areál bývalej „Ferrenitky“ na Mostnej ulici]] '''Mostná ulica''' je ulica v [[Nitra|Nitre]] nachádzajúca sa v [[Staré mesto (Nitra)|Starom meste]]. Je dvojprúdová s mimoúrovňovými [[chodník pre peších|chodníkmi]] pre peších na oboch stranách v celej dĺžke. Začína v križovatke ulíc [[Farská ulica (Nitra)|Farská]] a [[Ďurková ulica (Nitra)|Ďurková]] a končí v [[kruhový objazd|kruhovom objazde]] s ulicami [[Napervillská ulica (Nitra)|Napervillská]] a [[Nábrežie mládeže]]. Ústia do nej ulice [[Kmeťkova ulica (Nitra)|Kmeťkova]], [[Podzámska ulica (Nitra)|Podzámska]], [[Wilsonovo nábrežie]] a [[Parkové nábrežie]] a taktiež [[Svätoplukovo námestie]]. == Doprava == Ulica patrí medzi najvyťaženejšie v rámci mesta, a to najmä preto, že spája mestské časti [[Párovce]] a [[Zobor (Nitra)|Zobor]] a je jednou z najvýznamnejších spojníc [[juhozápad]]nej a [[severovýchod]]nej časti mesta. Nachádza sa na nej jeden kruhový objazd s ulicami Wilsonovo nábrežie a Parkové nábrežie a jedna [[svetelná križovatka]] s ulicami Farská a Ďurková. Nachádza sa na nej taktiež [[Zoborský most]] prekonávajúci rieku [[Nitra (rieka)|Nitra]]. Po ulici premávajú [[linka (doprava)|linky]] [[Mestská hromadná doprava v Nitre|mestskej hromadnej dopravy]] č. 1, 6, 7, 9, 10, 17, 26, 27 a 30 a nachádzajú sa tu zastávky ''Predmostie'' a ''Divadlo Andreja Bagara''. Je tu niekoľko stanovíšť [[taxislužba|taxislužieb]]. Parkovanie na ulici je povolené pozdĺžne na vyhradených platených [[parkovisko|parkovacích miestach]]. Celá ulica je zaradená v 1. okruhu.<ref>http://www.nitralive.sk/spravy/694-parkovanie-v-nitre</ref> == Výstavba == Na ulici sa nachádzajú viaceré historické budovy. Najvýraznejším stavebným zásahom počas [[socializmus|socialistickej]] éry bolo vybudovanie 4 a 5 poschodovej [[byt|bytovej]] zástavby v blízkosti Podzámskej ulici. V posledných rokoch pribúda [[kontroverzia|kontroverzná]] moderná zástavba v okolí Svätoplukovho námestia. Najvýraznejšou stavbou je budova [[Divadlo Andreja Bagara|Divadla Andreja Bagara]] z roku [[1992]]. Nachádza sa tu taktiež známy „[[Cheese house (Nitra)|Cheese house]]“ nominovaný na cenu za [[architektúra|architektúru]] [[CE.ZA.AR]]. V tesnej blízkosti Mostnej ulice sa nachádzala aj rozostavaná stavba obchodného centra ''City Park''. Obchodné centrum City Park však nebolo dostavané a po rokoch investor dostaval tento skelet ako komplex ''Promenada Living Park'' v ktorom sa nachádzajú bytové jednotky a dvojpodlažné obchodné centrum ''Promenada'' ktoré bolo otvorené 28. apríla 2022. == Nočný život == Ulica je známa svojim čulým [[Nočný život|nočným životom]] nakoľko sa tu nachádzajú [[diskotéka|diskotéky]], [[krčma|bary]], [[kaviareň|kaviarne]], [[klub|kluby]], [[Rýchle občerstvenie|fastfoody]] či [[pub|puby]], čo spôsobuje každodenné porušovanie verejného poriadku a často aj výtržnosti, ktoré už v minulosti ústili do niekoľkých [[smrť|úmrtí]]. V [[január]]i [[2014]] zomrel 22-ročný muž po bitke pred jedným z podnikov,<ref>http://nasanitra.sme.sk/c/7071156/smrt-po-diskoteke-mateja-zabil-uder-po-ktorom-spadol-na-zem.html</ref> v [[máj]]i [[2009]] bol zas zabitý muž [[Turecko|tureckého]] pôvodu taktiež pred jedným z podnikov.<ref>http://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/208838-bojovnik-so-smrtiacou-paestou-pojde-pred-sud/</ref> Na križovatke s Farskou ulicou došlo v rokoch [[2012]] a [[2013]] k niekoľkým incidentom medzi [[extrémizmus|extrémistami]] združujúcimi sa v podniku ''Walhala'' a zákazníkmi a majiteľom podniku ''Mariatchi'', kde sa oba podniky nachádzali. Toto vyústilo k bitke v [[október|októbri]] 2013, ktorá zarezonovala vo viacerých slovenských aj [[zahraničie|zahraničných]] [[masmédium|médiach]].<ref>http://domov.sme.sk/c/7081559/neonacisti-terorizuju-studentsky-bar-v-nitre-kopali-do-bezvladnych.html</ref> Počas tzv. „silných dní“ (utorok, streda, piatok a sobota) je tu po incidente z roku 2014 zabezpečený počas celej noci aj non-stop monitoring hliadkami [[policajný zbor|policajného zboru]] a [[Obecná polícia|mestskej polície]]. == Referencie == {{referencie}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Nitre]] anttqtkxtrsolwznsxa8eerc0hasd07 Christina Ricciová 0 588350 8358923 8088453 2026-08-22T16:48:48Z PaulLim11 274213 Image 8358923 wikitext text/x-wiki {{Infobox Herec | meno = Christina Ricciová | fotka = Christina Ricci at Los Angeles Comic Con 2024-2.jpg | komentár = Christina Ricciová v roku 2024 | celé meno = | dátum narodenia = {{Dnv|1980|2|12}} | miesto narodenia = [[Santa Monica]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty|USA]] | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | prezývky = | povolanie = herečka | roky pôsobenia =[[1990]]{{--}}súčasnosť | manžel = James Heerdegen {{small|(2013 - 2020)}}<br />Mark Hampton {{small|(od 2021)}} | manželka = | priateľ = | priateľka = | deti = 2 | rodičia = }} '''Christina Ricciová''' (* [[12. február]] [[1980]], [[Santa Monica]], [[Kalifornia]], [[Spojené štáty]]) je americká [[Herec|herečka]], ktorá sa do povedomia divákov dostala vďaka úlohe Wednesday s večne morbídnym [[Mimika|výrazom]] z filmu ''[[Rodina Addamsovcov|Rodina Adamsovcov]]''. == Detstvo a mladosť == Ricciová sa narodila [[12. február]]a [[1980]] v [[Santa Monica|Santa Monice]] v [[Kalifornia|Kalifornii]] ako najmladšia zo štyroch detí [[Modelka|modelky]] a [[právnik]]a. Podľa Ricciovej, jej otec mal rôzne profesie, vrátane učiteľa telesnej výchovy, právnika, poradcu pre drogové závislosti a iné. Matka sa po kariére modelky pracovala ako realitná maklérka. Jej rodičia sa rozviedli ešte predtým, ako bola Ricciová v puberte. Ricciová má taliansky, írsky a škótsky pôvod. Svoje detstvo prežila v meste [[Montclair (New Jersey)|Montclair]] v [[New Jersey]], kde navštevovala miestne školy. Neskôr pokračovala v štúdiu na Professional Children's School v [[New York (mesto)|New Yorku]]. == Kariéra == V desiatich rokoch debutovala vo filme ''Morské víly'' (1990) v úlohe najmladšej dcéry [[Cher (speváčka)|Cher]], vo filme sa objavila aj herečka [[Winona Ryder]]. Po prvom vystúpení získala pozornosť filmových pracovníkov, vďaka čomu sa o rok neskôr objavila v morbídnej komédii ''[[Rodina Adamsovcov]]'' v úlohe Wednesday Adamsovej po boku hercov ako [[Anjelica Hustonová]] či [[Raúl Juliá]]. V roku [[1993]] sa zúčastnila natáčania druhej časti úspešnej čiernej komédie ''[[Rodina Adamsovcov 2]]'' a o dva roky filmu ''[[Casper]]'' (1995), ktoré z nej urobili hviezdu detských filmových rolí. Hoci ju kritici nepovažovali za dobrú herečku, publikum malo opačný názor. Z detských úloh postupne prešla na úlohy dospievajúcich dievčat, napríklad vo filme ''[[Všetci moji muži]]'' (1998) si zahrala šestnásťročnú Dudee, neviazanú tuláčku, ktorá toho o živote vie viac, než sa sluší. Kradne z [[cintorín]]ov urny s popolom, býva u svojho nevlastného brata Billa a spí s každým chlapíkom, ktorého stretne. Za stvárnenie Dudee bola Ricciová nominovaná na cenu [[Zlatý glóbus]]. V nie príliš úspešnom filme ''200 Cigarettes'' (1999) si zahrala spolu s [[Kate Hudsonová|Kate Hudson]]. V hororovom filme z [[18. storočie|18. storočia]] ''[[Ospalá diera]]'', kde je pripisovaná séria vrážd bezhlavému jazdcovi, si Ricciová zahrala dcéru miestneho boháča po boku herca [[Johnny Depp|Johnny Deppa]]. Spolu s herečkou [[Kim Basingerová|Kim Basingerovou]] sa objavila v thrilleri ''Dotyk zla'' (2000), ten istý rok si ešte zahrala mladú židovskú ženu, ktorá utiekla z Nemecka do Paríža počas druhej svetovej vojny vo filme ''The Man Who Cried''. Zahrala si aj v pár epizódach v seriáli ''[[Ally McBealová]]''. V roku [[2003]] bola obsadená do filmu ''[[Monštrum (film z roku 2003)|Monštrum]]'', ktorý opisoval život sériovej vrahyne [[Aileen Wuornosová|Aileen Wuornosovej]], účinkovala tu po boku [[Charlize Theronová|Charlize Theronovej]]. Film bol nominovaný na [[Academy Awards|Oscara]]. Režisér [[Wes Craven]] ju v roku [[2005]] obsadil do filmu ''Prekliatie'', kde si zahrala hlavnú úlohu, film však veľmi nezaujal a bol označovaný ako prepadák. V roku [[2006]] sa predstavila vo filme ''Penelope,'' kde si zahrala hlavnú hrdinku s rovnakým menom, ktorá je postihnutá kliatbou a namiesto nosa má prasací rypák. Vo filme sa predstavila po boku hercov ako [[Catherine O’Harová|Catherine O'Hara]] či [[Reese Witherspoonová]]. V rovnakom roku sa objavila aj vo filme ''V reťaziach'' či ''Krajina zatratených''. Po boku [[Liam Neeson|Liama Neesona]] sa objavila vo filme ''Život po živote'' z roku [[2009]], kde hrá mŕtvu Annu, ktorá sa so svojím milencom, ktorého stvárnil [[Justin Long]], zabije v aute. Predstavila sa aj ako letuška v televíznom seriáli ''Pan Am'' ako Maggie Ryanová, o rok neskôr ([[2012]]) stvárnila Clotilde de Marelleovú vo filme ''Miláčik'', kde očarila po boku herečky [[Uma Thurmanová|Umy Thurmanovej]] a herca [[Robert Pattinson|Roberta Pattisona]]. V roku [[2014]] stvárnila [[Lizzie Bordenová|Lizzie Bordenovú]] z filmu ''Lizzie Borden Took an Ax'', ktorý sa odohráva v [[18. storočie|18. storočí]] a Lizzie je jediná podozrivá z vraždy svojich rodičov. V roku [[2016]] sa Ricciová objavila spoločne so [[Susan Sarandonová|Susan Sarandon]] a [[Sharon Stonová|Sharon Stone]] vo filme ''Monthers and Daughters''. S [[John Cusack|Johnom Cusackom]] si zahrala v psychologickom thrilleri ''Distorted'' z roku [[2018]]''.'' Film získal zmiešané recenzie, ale kritici sa zhodli, že herecký výkon Ricciovej bol najväčším prínosom filmu. Objavila sa v krátkomentážnom filme ''Abracashues'' z roku [[2020]] po boku herečky [[Dianna Agronová|Dianny Agron]]. V rovnakom roku sa objavila tiež vo filmoch ''Percy'', ''Faraway Eyes'' a ''Desať vecí, ktoré musíme urobiť pred rozchodom.'' Ricciová bola v roku [[2022]] nominovaná na [[Primetime Emmy Award|Primetime Emmy]] za stvárnenie Misty Quigley v televíznom seriáli ''[[Yellowjackets]]'' (2021 – súčasnosť), ktorý získal vynikajúce recenzie. V rovnakom roku sa pripojila k k televíznemu seriálu [[Wednesday (televízny seriál)|''Wednesday'']] ako učiteľka Marilyn Thornhill. Dňa 1. marca [[2025]] sa stala 2 803. osobnosťou, ktorej bola odhalená hviezda na [[Hollywoodsky chodník slávy|Hollywoodskom chodníku slávy]], v kategórii film. == Súkromný život == Vo voľnom čase rada číta, hlavne [[Báseň|básne]]. Zo spevákov obľubuje [[Marilyn Manson (skupina)|Marilyna Mansona]]. V roku [[2013]] sa vydala za Jamesa Heerdegena, s ktorým má syna Freddieho, narodeného v roku [[2014]]. [[2. júl|2. júla]] [[2020]] podala Ricciová žiadosť o rozvod po takmer siedmich rokoch manželstva. V apríli [[2021]] bol do starostlivosti Ricciovej zverený ich syn Freddie. V auguste [[2021]] Ricciová oznámila, že je tehotná so svojím priateľom, kaderníkom Markom Hamptonom. Ich dieťa Cleo sa narodilo v decembri [[2021]]. V minulosti prekonala [[Mentálna anorexia|anorexiu]] a trpela úzkosťami. Umelec [[Mark Ryden]] ju niekoľko krát maľoval vo svojich olejomaľbách a skiciach. Ricciová je hovorcom národnej organizácie pre znásilnenie, zneužívanie a incest (RAINN). == Filmografia == {{stĺpce|2| *1990{{--}}Morské víly *1991{{--}}Policajtovi v pätách *1991{{--}}Rodina Addamsovcov *1993{{--}}Cemetery Club, The *1993{{--}}Rodina Addamsovcov 2 *1995{{--}}Casper *1995{{--}}Gold Diggers: The Secret of Bear Mountain *1995{{--}}Teraz a potom *1996{{--}}[[Simpsonovci]] (TV seriál) *1996{{--}}Bastard Out of Carolina *1996{{--}}Souvenir *1996{{--}}The Last of the High Kings *1997{{--}}[[Ally McBealová]] (TV seriál) *1997{{--}}Ľadová búrka *1997{{--}}Little Red Riding Hood *1997{{--}}That Darn Cat *1998{{--}}Desert Blue *1998{{--}}I Woke Up Early the Day I Died *1998{{--}}Malí bojovníci *1998{{--}}Osudová stávka *1998{{--}}Pecker *1998{{--}}Strach a hnus v Las Vegas *1998{{--}}Všetci moji muži *1999{{--}}200 Cigarettes *1999{{--}}No Vacancy *1999{{--}}[[Ospalá diera]] (''Sleepy Hollow'') *2000{{--}}Dotyk zla *2000{{--}}Man Who Cried, The *2001{{--}}All Over the Guy *2001{{--}}Prozac Nation *2002{{--}}Miranda *2002{{--}}Projekt Laramie *2002{{--}}Pumpkin *2003{{--}}Čokoľvek *2003{{--}}Gathering, The *2003{{--}}I Love Your Work *2003{{--}}Monštrum *2004{{--}}Joey (TV seriál) *2004{{--}}Very Best of Cher: The Video Hits Collection, The *2005{{--}}[[Klinika Grace]] (TV seriál) *2005{{--}}Prekliatie *2006{{--}}Krajina zatratených *2006{{--}}Penelope *2006{{--}}V reťaziach *2008{{--}}New York, milujem ťa *2008{{--}}Speed Racer *2009{{--}}All's Faire in Love *2009{{--}}Dobrá manželka (TV seriál) *2009{{--}}Život po živote *2010{{--}}Alfa a Omega: Volanie divočiny *2011{{--}}Bucky Larson: Born to Be a Star *2011{{--}}California Romanza *2011{{--}}Pan Am (TV seriál) *2012{{--}}Miláčik *2012{{--}}War Flowers *2013{{--}}Around the Block *2013{{--}}Šmolkovia 2 *2014{{--}}Hero of Color City, The *2014{{--}}Lizzie Borden Took an Ax (TV film) *2015{{--}}Lizzie Borden: The Fall River Chronicles (TV seriál) *2015{{--}}Z: The Beginning of Everything (TV seriál) *2016{{--}}Mothers and Daughters *2017{{--}}Titans: The Judas Contract *2018{{--}} Distorted}} == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == *{{Csfd meno|id=584|meno=Christina Ricci}} *{{imdb meno|id=0000207|meno=Christina Ricci}} == Zdroje == * Zdroj slovenských názvov filmov je [[Česko-Slovenská filmová databáza|Česko-slovenská filmová databáza]]. * {{Preklad|en|Christina Ricci|1276235987}} {{Navboxes |title = Ceny Christiny Ricci |list = {{Držiteľky ceny National Board of Review Award pre najlepšiu vedľajšiu herečku}} {{Držiteľky ceny Saturn Award pre najlepšiu herečku}} {{Držitelia ceny Saturn Award pre najlepšieho mladého herca}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu herečku - film}} {{Držiteľky ceny Satellite pre najlepšiu vedľajšiu herečku - seriál, miniseriál, televízny film}} }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ricciová, Christina}} [[Kategória:Televízne herečky USA]] [[Kategória:Dabingové herečky USA]] [[Kategória:Detskí herci]] [[Kategória:Držiteľky ceny Satellite Award]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA írskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti zo Santa Monica]] [[Kategória:Hollywoodsky chodník slávy]] 68ltjjxknx2nd80k6m7344d7g8zdvp2 Vermikompostovanie 0 593423 8358932 7804447 2026-08-22T17:53:25Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358932 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Vermicompost_tank.JPG|náhľad|Vermikompost]] '''Vermikompostovanie''' je spôsob rozkladu organického [[Odpad|odpadu]] na použiteľnú hmotu s využitím [[Dážďovky|dážďoviek]]. Vermikompostovanie je považované za najpokročilejšiu metódu [[Kompostovanie|kompostovania]]. Vermikompostovanie nezahŕňa fázu rozkladu s vysokou teplotou hmoty, tej sa treba vyhnúť. Spracovaný kompost je bez toxických prímesí je použiteľný ako [[hnojivo]]. Podľa niektorých zdrojov vermikompostovanie odstraňuje patogény z kompostovanej hmoty. Rovnaký zdroj uvádza: „''vermikompost má v porovnaní s klasickým kompostom výrazne lepšie vlastnosti. Je bohatý na živiny, ale tiež obsahuje vysoko kvalitný humus, rastové hormóny, enzýmy a látky, ktoré sú schopné chrániť rastliny pred škodcami a chorobami.''“<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Hanč|meno=Aleš|titul=VERMIKOMPOSTOVÁNÍ BIOODPADŮ (certifikovaná metodika)|vydavateľ=Česká zemědělská univerzita v Praze|dátum vydania=2013|dátum prístupu=2014-07-06|miesto=Praha|url=http://svt.pi.gin.cz/vuzt/novinky/metodika2013pliva.pdf|url archívu=https://web.archive.org/web/20160315135204/http://svt.pi.gin.cz/vuzt/novinky/metodika2013pliva.pdf|dátum archivácie=2016-03-15}}</ref> Chovy tzv. kalifornských dážďoviek (''Eisenia andrei'') je potrebné uchovávať v stabilnej teplote od 10 do 30 °C.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=ekovesnice.cz |url=http://ekovesnice.cz/319-vermikompostovani.html |dátum prístupu=2017-03-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170108184602/http://ekovesnice.cz/319-vermikompostovani.html |dátum archivácie=2017-01-08 }}</ref><ref>[http://ekolist.cz/cz/zelena-domacnost/rady-a-navody/vermikompostovani-kdyz-se-o-bioodpad-staraji-vase-zizaly Vermikompostování: Když se o bioodpad starají vaše žížaly]</ref> Aj cez zimu je v malých chovoch kalifornských dážďoviek treba dopĺňať potravu.<ref>[http://www.vermikompostovani.cz/ vermikompostování]</ref> Vermikompost možno rovnako vytvárať s bežným druhom [[dážďovka hnojná]] (''Eisenia foetida''). Cez zimu je potrebné vo vonkajších premŕzajúcich nádobách vybrať dážďovky a dať ich prezimovať do vedra so zeminou (do pivnice), alebo vypustiť do voľnej prírody.<ref>[http://www.veronica.cz/?id=360 Veronica]</ref> Rozoznávanie oboch druhov je ťažké, pretože medzidruhové rozdiely medzi ''Eisenia andrei'' a ''Eisenia foetida'' sú malé. Dochádza často k zámene. Druh ''Eisenia foetida'' a ''[[Eisenia hortensis]]'' sú bežné európske druhy a možno ich nazbierať. Iný vhodný, ázijský druh dážďovky ''Lumbricus rubellus'' je tiež použiteľný, ale je rovnako nevhodný pre plytké komposty (prezimovanie) ako európske druhy. == Domáci vermikompostér == Je niekoľko poschodová nádoba určená na kompostovanie domáceho organického odpadu hlavne pomocou kalifornských dážďoviek. Vermikompostér sa umiestňuje priamo do kuchyne alebo kamkoľvek do interiéru. Skladá sa z nádrže na tzv. dážďovkový čaj a niekoľkých vzájomne priepustných poschodí nad nádržkou, kde sa z bio odpadu stáva kompost, vermikompostér je potom uzavretý vekom s otvormi, kadiaľ môže do nádob prúdiť vzduch. Vermikompostér je vcelku jednoduché zariadenie, existujú rôzne DIY návody na jeho výrobu, alebo si ho možno rovno zakúpiť. == Čo je možné kompostovať vo vermikompostéri == Pri vermikompostovaní je dôležité prihliadať na zloženie odpadu, ktorý je kompostovaný. Pre správnu vlhkosť kompostu je dôležitá rovnováha uhlíkatých (ako napr. suché rastliny, tvrdé časti zeleniny, drevo, recyklovaný papier a pod.) a dusíkatých látok (zelené, čerstvé zložky, ktoré obsahujú vodu – ovocie, zelenina). === Do vermikompostéra patrí === * šupy a zvyšky z ovocia a zeleniny * vylúhovaný čaj, čajové vrecúška * usadenina z kávy * rozdrvené škrupiny z vajec * škrupiny orechov * hobliny, piliny * papierová lepenku === Do vermikompostéra nepatrí === * odpad živočíšneho pôvodu * mliečne výrobky * zvyšky mastných jedál, oleje, tuky * príliš slané zvyšky jedál * zvieracie výkaly == Referencie == <references /> == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://biom.cz/cz/odborne-clanky/vermikompostovani-sikovne-zizaly Biom.cz] * [http://www.youtube.com/watch?v=W0a6L7hbD7U Thomas J. Barrett, propagátor vermikompostování] * [http://www.urbalive.cz/vermikomposter Vermikompostér od urbalive] ktorý vznikol spoluprácou dizajnéra Jána Pelca a českej firmy Plastia. *[https://kompostuj.me/ kompostuj.me] (Občianske združenie, ktoré robí osvetu kompostovania v rámci SR) == Zdroj == {{Preklad|cs|Vermikompost|14425991}} [[Kategória:Záhradníctvo]] [[Kategória:Kompostovanie]] s4rwzbql0hv0yj2dm784q3upbwm5q6z Čulenova ulica (Bratislava) 0 598181 8359147 8276892 2026-08-23T11:35:40Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359147 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Čulenova ulica | Obrázok = Čulenova 6 02.jpg | Popis obrázka = Čulenova 6, [[Západoslovenská energetika]] | Štát = Slovensko | Mesto = [[Bratislava]] | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava 1]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.14247510000001 | Východná dĺžka = 17.124677700000006 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 09 | Začína = [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova ulica]] | Končí = [[Dostojevského rad]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = Čulenova }} '''Čulenova ulica''' v [[Bratislava|Bratislave]] sa nachádza v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] a nazvaná bola podľa slovenského kňaza, pedagóga a matematika [[Martin Čulen|Martina Čulena]].<ref name=":0">http://www.bratislava.sk/ulice-v-mestskej-casti-bratislava-stare-mesto/d-11042606</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.staremesto.sk/sk/content/zoznam-ulic-v-sprave-m-c-bratislava-stare-mesto |dátum prístupu=2017-05-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170329140739/http://www.staremesto.sk/sk/content/zoznam-ulic-v-sprave-m-c-bratislava-stare-mesto |dátum archivácie=2017-03-29 }}</ref> Na čísle 6 má sídlo [[Západoslovenská energetika]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=https://www.zse.sk/sk/Uvod/Kontakty |dátum prístupu=2017-05-20 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170609001013/https://www.zse.sk/sk/Uvod/Kontakty |dátum archivácie=2017-06-09 }}</ref> Pôvodne bola ulica pomenovaná podľa komunistického funkcionára Mareka Čulena, ale v roku 1991 ju názvoslovná komisia premenovala podľa Martina Čulena. Názov ulice teda ostal Čulenova, na rozdiel od iných ulíc (napríklad sovietskych prominentov v Petržalke). Toto premenovanie bolo dôležité na vyrovnanie sa s komunistickou minulosťou.<ref name=":0" /> == Ulice v okolí == * [[Dostojevského rad (Bratislava)|Dostojevského rad]] * [[Landererova ulica|Landererova ulica]] * [[Pribinova ulica (Bratislava)|Pribinova ulica]] * [[Továrenská ulica (Bratislava)|Továrenská ulica]] == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Bratislavský výhonok}} {{Staré Mesto}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] 9pzkap83clqht025dh0eldc7imkntln Banskobystrická ulica (Bratislava) 0 598781 8359138 8267583 2026-08-23T11:19:49Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359138 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Banskobystrická ulica | Obrázok = Banskobystrická 01.jpg | Popis obrázka = Pohľad smerom k Hodžovmu námestiu | Štát = Slovensko | Mesto = [[Bratislava]] | Mestská časť = [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = [[Bratislava 1]] | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.1504562 | Východná dĺžka = 17.109153600000013 | Dĺžka = | Šírka = | Vznik = | PSČ = 811 06 | Začína = [[Hodžovo námestie]] | Končí = [[Jozefská ulica (Bratislava)|Jozefská ulica]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = | Staršie názvy = | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Bratislava | Commons = }} '''Banskobystrická ulica''' v [[Bratislava|Bratislave]] sa nachádza v mestskej časti [[Bratislava – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]<ref>http://www.bratislava.sk/ulice-v-mestskej-casti-bratislava-stare-mesto/d-11042606</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.staremesto.sk/sk/content/zoznam-ulic-v-sprave-m-c-bratislava-stare-mesto |dátum prístupu=2017-06-05 |url archívu=https://web.archive.org/web/20170329140739/http://www.staremesto.sk/sk/content/zoznam-ulic-v-sprave-m-c-bratislava-stare-mesto |dátum archivácie=2017-03-29 }}</ref> a nazvaná bola podľa mesta [[Banská Bystrica]]. == Ulice v okolí == *[[Jozefská ulica (Bratislava)|Jozefská ulica]] *[[Hodžovo námestie]] *[[Námestie 1. mája (Bratislava)|Námestie 1. mája]] *[[Spojná ulica (Bratislava)|Spojná ulica]] == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Bratislavský výhonok}} {{Staré Mesto}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Starom Meste v Bratislave]] [[Kategória:Pomenovania podľa Banskej Bystrice]] tgufazyp3zwbhq74ud5nmgh6ipk264o Peter Núñez 0 619593 8359118 8211071 2026-08-23T09:53:07Z IronLiberty 280078 +Najväčší slovák, +Štandard, red. úpravy a doplnenie informácií 8359118 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Núñez | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér a producent | Portrét = Peter Ňunéz.jpg | Popis portrétu = Peter Núñez v roku 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1970|10|25}} | Miesto narodenia = [[Bánovce nad Bebravou]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = spoluzakladateľ denníka ''[[Štandard (internetový denník)|Štandard]]'', producent [[Slovensko hľadá Superstar]], [[Let's Dance]] a [[Najväčší Slovák]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Oľga Núñez | Partnerka = | Deti = syn Erik, dcéra Nina | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Peter Núñez''' (* [[25. október]] [[1970]], [[Bánovce nad Bebravou]]) je slovenský režisér, producent a významný predstaviteľ novej generácie televíznych tvorcov. Bol spoluzakladateľom a vlastníkom [[Konšpiračná teória|konšpiračného]] denníka ''Štandard''.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = standard.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/1250 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = sk | meno = Pavol | priezvisko = Hardoš | dátum aktualizácie = 2025-03-19}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Denník Štandard neuspel na súde. Stále patrí na zoznam konšpirátorov|url=https://www.sme.sk/domov/c/dennik-standard-neuspel-na-sude-stale-patri-na-zoznam-konspiratorov|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hodás|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|issn=1335-440X}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard má nového spolumajiteľa a vydavateľstvo|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum=2021-02-01|url=https://www.omediach.com/internet/19931-dennik-standard-ma-noveho-spolumajitela-a-vydavatelstvo|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> == Vzdelanie == Absolvoval [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]], odbor dejepis – slovenský jazyk a literatúra.<ref>Peter Núñez In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705150929/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | dátum archivácie = 2018-07-05 }}</ref> == Tvorba == Začínal ako učiteľ, neskôr tvoril upútavky v televízii [[VTV]].<ref>https://kosice.korzar.sme.sk/c/4986785/reziser-peter-nunez-chcel-byt-povodne-stredoskolskym-ucitelom.html</ref> Po troch rokoch prešiel do [[TV Markíza]], kde postupne začal prácu režiséra. Režijný debut mal v relácii Reklamátor, ďalej nasledovali projekty [[Slávici na ulici]], [[Svadba snov]], [[Srdcové záležitosti]], [[Láska nebeská]] atď. Medzi jeho najúspešnejšie režisérske a producentské projekty patria programy: * 3 série speváckej show [[Slovensko hľadá Superstar]] * tanečné show [[Bailando]] a [[Let's Dance]] * talentová show [[Slovensko má talent]] * seriál [[Rodinné tajomstvá]] * televízne a hudobné ceny [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a [[Zlatý slávik]] * relácia [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]] [[Takí sme boli]] * zábavno-súťažná relácia [[5 proti 5]] * projekt [[Hodina deťom]] * projekt [[Zem spieva]] * projekt [[Najväčší Slovák]] V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] dostal cenu za najlepší Program roka, ktorým sa stala show [[Slovensko hľadá Superstar]]. === Najväčší Slovák (2018{{--}}2019) === Núñez bol producentom a režisérom televíznej ankety ''[[Najväčší Slovák]]'', ktorú v rokoch 2018 až 2019 pripravila [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] podľa [[Spojené kráľovstvo|britského]] formátu [[British Broadcasting Corporation|BBC]] ''100 Greatest Britons''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hrnčárová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Najväčší Slovák: Ako uspel u divákov?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/1934514-najvacsi-slovak-ako-uspel-u-divakov|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-02|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Producent Peter Núňez: Rezníkovi sa krivdí, liberálne elity mu apriori nedôverujú|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1348908/producent-peter-nunez-reznikovi-sa-krivdi-liberalne-elity-mu-apriori-nedoveruju/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-15|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Projekt mal za cieľ popularizovať významné osobnosti slovenských dejín ale vyvolal kritiku najmä v súvislosti s propagačnou upútavkou, ktorá obsahovala podobizeň [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS po týždni kritiky otočila a Tisa z ankety Najväčší Slovák nakoniec úplne vyškrtne, upútavku preverí NAKA|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1278756/rtvs-po-tyzdni-kritiky-otocila-a-tisa-z-ankety-najvacsi-slovak-nakoniec-uplne-vyskrtne/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Štefúnová|meno=Ivana|autor=|odkaz na autora=|titul=Reláciu RTVS o Najväčšom Slovákovi sprevádza Tisov tieň|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489070-relaciu-rtvs-o-najvacsom-slovakovi-sprevadza-tisov-tien|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-23|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Kritici, vrátane historikov, židovských organizácií a novinárov, upútavku označili za nevhodnú a v rozpore so zásadami demokracie a humanizmu.<ref name=":10" /><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=RTVS vyškrtne Tisa z ankety Najväčší Slovák, upútavku preverí polícia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489952-specialna-prokuratura-dala-pokyn-na-preverenie-uputavky-s-jozefom-tisom|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Prípad preverovala aj [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]].<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Núñez v rozhovoroch uviedol, že odborný garant projektu historik [[Dušan Kováč]], podporoval zaradenie Tisa do diskusie, no Kováč tento výrok neskôr poprel.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pacherová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Kováč: Tiso do ankety nepatrí, ale diskutovať o ňom treba|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/490346-kovac-tiso-do-ankety-nepatri-ale-diskutovat-o-nom-treba|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-11-04|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":10" /> Núñez v rozhovore pre ''[[Denník N]]'' uviedol, že upútavku s Tisom považuje za chybu, no zároveň bránil vedenie RTVS pred kritikou „liberálnych elít“.<ref name=":8" /> Speváčka [[Marika Gombitová]], ktorá sa prebojovala do top 10, z ankety odstúpila v reakcii na kritiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Gombitová nechce byť Najväčší Slovák. RTVS nevie, čo s tým. Radu pýta od BBC | url = https://www.omediach.com/tv/14700-gombitova-nechce-byt-najvaecsi-slovak-statut-s-tym-vsak-nerata | vydavateľ = Omédiách.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Gombitovú nahradil v Najväčšom Slovákovi výsadkár Jozef Gabčík|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/497689-gombitovu-nahradil-v-najvacsom-slovakovi-vysadkar-jozef-gabcik|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Ďalšia kritika sa týkala údajnej manipulácie v prezentácii kandidátov a v diskusiách, ktoré podľa niektorých komentátorov neboli vyvážené a favorizovali určitých kandidátov.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Morvay|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Televízna anketa Najväčší Slovák bola skôr o manipulácii ako o dejinách a vzdelávaní|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1462242/televizna-anketa-najvacsi-slovak-bola-skor-o-manipulacii-ako-o-dejinach-a-vzdelavani/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Núñez projekt obhajoval ako „veľmi vecný a neutrálny program pre náročnejšieho diváka“.<ref name=":8" /> Projekt stál približne 699-tisíc [[Európska únia|eur]] a bol kritizovaný aj z hľadiska nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák za 699-tisíc. „Pozitívum? Ukážka, že historická nevedomosť Slovákov je tragická,“ tvrdí historik | url = https://zivot.pluska.sk/reportaze/najvacsi-slovak-699-tisic-pozitivum-ukazka-historicka-nevedomost-slovakov-je-tragicka-tvrdi-historik | vydavateľ = Život | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref name=":12" /> == Denník Štandard (2020{{--}}2026) == V roku 2019 sa Núñez podieľal na vzniku a produkcii televíznej relácie ''Do kríža'' vysielanej na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']], ktorej autorom bol [[Jaroslav Daniška]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Vznikol nový online denník Štandard. Avizuje, že nechce dotácie od EU|url=https://www.omediach.com/internet/19247-vznikol-novy-online-dennik-standard-avizuje-ze-nechce-dotacie-od-eu|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2020-11-01|periodikum=Omediach.com|dátum=2020-11-01|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|titul=Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|url=https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-daniskov-web-bez-povolenia-skopiroval-dizajn-svajciarskych-novin-len-sme-sa-inspirovali-brania-sa/|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1339-844X}}</ref> Táto ich spolupráca bola základom pre vznik ''Denníku Štandard'', ktorý vznikol v novembri [[2020]] potom, ako odišiel Daniška z denníka ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' pre údajne nízky ponúkaný honorár.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=História|url=https://standard.sk/historia|vydavateľ=Statement Daily, s. r. o.|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sudor|meno=Karol|titul=Jaroslav Daniška: To, že o interrupciách debatovali len muži, je nepodstatné, vyčítať nám to je absurdné|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-22|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1903836/jaroslav-daniska-to-ze-o-interrupciach-debatovali-len-muzi-je-nepodstatne-vycitat-nam-to-je-absurdne|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Podľa Danišku bolo cieľom založenia denníka vyváženie mediálneho priestoru na Slovensku, kde mali dominovať [[Liberalizmus|liberálne]] orientované médiá, ako sú ''[[Denník N]]'' a ''[[SME]]''.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V čase vzniku bol denník stopercentne vlastnený Núñezom prostredníctvom spoločnosti Denník Štandard.<ref name=":6" /> V januári 2021, necelé tri mesiace po vzniku, bol ohlásený vstup nového [[Invertor|investora]] a spolumajiteľa, švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Štandard má nového investora a spolumajiteľa|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|dátum=2021-01-29|url=https://standard.sk/27161/standard-ma-noveho-investora-a-spolumajitela|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref><ref name=":6" /> Núñez po vstupe a založení spoločnosti Vydavateľstvo Štandard, a. s. vlastnil 80 % [[Akcia|akcií]].<ref name=":5" /><ref name=":6" /> V roku 2022 denník prehĺbil spoluprácu s českým médiom ''Echo''<ref name=":3" /> a uzatvoril dohodu o obchodnom zastúpení so spoločnosťou News & Media Holding patriacej skupine [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard píše pre Trend politiku aj komentáre, vydavateľstvo Penty predáva pre Štandard reklamu|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.|url=https://www.omediach.com/blog/22727-dennik-standard-pise-pre-trend-politiku-aj-komentare-vydavatelstvo-penty-predava-pre-standard-reklamu|dátum prístupu=2026-01-12|dátum=2022-04-14}}</ref> Spoločnosť Saidler & Co. postupne zvyšovala podiel v denníku, v auguste 2023 vlastnil Núñez už len 25 % akcií.<ref name=":3" /> V rozhovore v septembri 2023 [[Peter Núñez]] deklaroval ambíciu vybudovať stredoeurópsku obdobu americkej [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] televízie [[Fox Broadcasting Company|''Fox News'']] s cieľom expandovať do viacerých krajín [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Núñez chce vybudovať stredoeurópsku obdobu konzervatívnej televízie Fox News.|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-13|url=https://e.dennikn.sk/minuta/3566839|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-440X}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Peter Núñez: Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|odkaz na autora=Jaroslav Daniška|dátum=2023-11-13|url=https://standard.sk/437399/peter-nunez-standard-prekrocil-hranicu-viac-ako-milion-citatelov-a-pred-sebou-ma-velke-plany|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> V júni 2024 Saidler nahradil Núñeza na pozícii predsedu predstavenstva a v januári 2025 vydavateľstvo ohlásilo ukončenie spolupráce s Daniškom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmena vo vedení redakcie. Na svojom poste končí šéfredaktor Jaroslav Daniška|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|url=https://standard.sk/861496/zmena-vo-vedeni-redakcie-na-svojom-poste-konci-sefredaktor-jaroslav-daniska|issn=|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|miesto=|dátum=2025-01-08|dátum prístupu=2026-01-10}}</ref><ref name=":3" /> V auguste 2026 odkúpil Saidler & Co. zostávajúce akcie od Núñeza a stal sa jediným vlastníkom vydavateľstva.<ref name=":3" /> Denník Štandard bol v roku 2023 zaradený do databázy webov s neserióznym, klamlivým, [[Podvod|podvodným]], [[Konšpiračná teória|konšpiračným]] alebo [[Propaganda|propagandistickým]] obsahom.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Proti kritikom viedol neúspešné súdne spory.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Dezinfokonzervatívny web na súde neuspel. Konšpirátori.sk môžu poukazovať na sporný obsah|periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/LvXdLiT/dezinfokonzervativny-web-na-sude-neuspel-konspiratorisk-mozu-poukazovat-na-sporny-obsah/|odkaz na periodikum=Živé.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-19|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-860X}}</ref><ref name=":2" /> == Osobný život == V roku [[1999]] sa oženil, s manželkou Oľgou má syna Erika a dcéru Ninu (2001).<ref>https://zivotopis.osobnosti.cz/peter-nunez.php</ref> == Filmografia == Zoznam filmovej a televíznej tvorby:<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/67257-peter-nunez</ref><ref>https://www.imdb.com/name/nm2043517</ref> === Réžia === ==== TV seriály ==== * 2005 – [[Rodinné tajomstvá]] ==== TV programy ==== * 2004 – [[Slovensko hľadá Superstar]] * 2006 – [[Let's Dance]] * 2007 – [[Bailando: Vytancuj si svoj sen!]], [[Takí sme boli]] * 2008 – [[Slovensko má talent]] * 2009 – [[SuperSilvester]] 2009, [[Česko Slovenská SuperStar]] * 2010 – [[Talentmania]] * 2011 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Slovenka roka 2011]] * 2012 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Recept na bohatstvo]], [[Vtip za stovku!]] * 2013 – [[Silvester 2013]] * 2014 – [[Lepší spánok]]: Verejnoprávna služba s [[Andrej Bičan|Andrejom Bičanom]], [[V siedmom nebi]] * 2016 – [[CE.ZA.AR 2016]], [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] 2016 * 2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], [[Zem spieva]] * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník * 2018 – [[Najväčší Slovák]] * 2024 – [[Bridge From the Future]] === Produkcia === ==== TV seriály ==== * 2010 – Nesmrteľní (TV seriál) ** Projekt Alfa (E10) ** Hon na legendu (E09) ** Kvety a Lucia (E08) ** ďalšie epizódy (10) * 2011 – [[Adela show]] * 2013 – [[Hlavne, že sa máme radi...]] ** Panenka (E20) ** Anita (E19) ** Panda (E18) ** ďalšie epizódy (20) === Filmy === * 2017 – [[Všetko alebo nič]] * 2020 – [[Príliš osobná známosť]] * 2023 – [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] === Scenáristika === *2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník *2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Zem spieva]] === Herectvo === * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|67257}} * {{imdb meno|nm2043517}} {{DEFAULTSORT:Núñez, Peter}} [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni producenti]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou]] 44l12po6zwtbzu2ahqsgip5a5dcuofx 8359119 8359118 2026-08-23T09:58:54Z IronLiberty 280078 red. úpravy, hosp. výsledky Štandard 8359119 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Núñez | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér a producent | Portrét = Peter Ňunéz.jpg | Popis portrétu = Peter Núñez v roku 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1970|10|25}} | Miesto narodenia = [[Bánovce nad Bebravou]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = spoluzakladateľ denníka ''[[Štandard (internetový denník)|Štandard]]'', producent [[Slovensko hľadá Superstar]], [[Let's Dance]] a [[Najväčší Slovák]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Oľga Núñez | Partnerka = | Deti = syn Erik, dcéra Nina | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Peter Núñez''' (* [[25. október]] [[1970]], [[Bánovce nad Bebravou]]) je slovenský režisér, producent a významný predstaviteľ novej generácie televíznych tvorcov. Bol spoluzakladateľom a vlastníkom [[Konšpiračná teória|konšpiračného]] denníka ''Štandard''.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = standard.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/1250 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = sk | meno = Pavol | priezvisko = Hardoš | dátum aktualizácie = 2025-03-19}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Denník Štandard neuspel na súde. Stále patrí na zoznam konšpirátorov|url=https://www.sme.sk/domov/c/dennik-standard-neuspel-na-sude-stale-patri-na-zoznam-konspiratorov|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hodás|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|issn=1335-440X}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard má nového spolumajiteľa a vydavateľstvo|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum=2021-02-01|url=https://www.omediach.com/internet/19931-dennik-standard-ma-noveho-spolumajitela-a-vydavatelstvo|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> == Vzdelanie == Absolvoval [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]], odbor dejepis – slovenský jazyk a literatúra.<ref>Peter Núñez In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705150929/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | dátum archivácie = 2018-07-05 }}</ref> == Tvorba == Začínal ako učiteľ, neskôr tvoril upútavky v televízii [[VTV]].<ref>https://kosice.korzar.sme.sk/c/4986785/reziser-peter-nunez-chcel-byt-povodne-stredoskolskym-ucitelom.html</ref> Po troch rokoch prešiel do [[TV Markíza]], kde postupne začal prácu režiséra. Režijný debut mal v relácii Reklamátor, ďalej nasledovali projekty [[Slávici na ulici]], [[Svadba snov]], [[Srdcové záležitosti]], [[Láska nebeská]] atď. Medzi jeho najúspešnejšie režisérske a producentské projekty patria programy: * 3 série speváckej show [[Slovensko hľadá Superstar]] * tanečné show [[Bailando]] a [[Let's Dance]] * talentová show [[Slovensko má talent]] * seriál [[Rodinné tajomstvá]] * televízne a hudobné ceny [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a [[Zlatý slávik]] * relácia [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]] [[Takí sme boli]] * zábavno-súťažná relácia [[5 proti 5]] * projekt [[Hodina deťom]] * projekt [[Zem spieva]] * projekt [[Najväčší Slovák]] V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] dostal cenu za najlepší Program roka, ktorým sa stala show [[Slovensko hľadá Superstar]]. === Najväčší Slovák (2018{{--}}2019) === Núñez bol producentom a režisérom televíznej ankety ''[[Najväčší Slovák]]'', ktorú v rokoch 2018 až 2019 pripravila [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] podľa [[Spojené kráľovstvo|britského]] formátu [[British Broadcasting Corporation|BBC]] ''100 Greatest Britons''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hrnčárová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Najväčší Slovák: Ako uspel u divákov?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/1934514-najvacsi-slovak-ako-uspel-u-divakov|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-02|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Producent Peter Núňez: Rezníkovi sa krivdí, liberálne elity mu apriori nedôverujú|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1348908/producent-peter-nunez-reznikovi-sa-krivdi-liberalne-elity-mu-apriori-nedoveruju/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-15|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Projekt mal za cieľ popularizovať významné osobnosti slovenských dejín ale vyvolal kritiku najmä v súvislosti s propagačnou upútavkou, ktorá obsahovala podobizeň [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS po týždni kritiky otočila a Tisa z ankety Najväčší Slovák nakoniec úplne vyškrtne, upútavku preverí NAKA|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1278756/rtvs-po-tyzdni-kritiky-otocila-a-tisa-z-ankety-najvacsi-slovak-nakoniec-uplne-vyskrtne/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Štefúnová|meno=Ivana|autor=|odkaz na autora=|titul=Reláciu RTVS o Najväčšom Slovákovi sprevádza Tisov tieň|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489070-relaciu-rtvs-o-najvacsom-slovakovi-sprevadza-tisov-tien|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-23|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Kritici, vrátane historikov, židovských organizácií a novinárov, upútavku označili za nevhodnú a v rozpore so zásadami demokracie a humanizmu.<ref name=":10" /><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=RTVS vyškrtne Tisa z ankety Najväčší Slovák, upútavku preverí polícia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489952-specialna-prokuratura-dala-pokyn-na-preverenie-uputavky-s-jozefom-tisom|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Prípad preverovala aj [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]].<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Núñez v rozhovoroch uviedol, že odborný garant projektu historik [[Dušan Kováč]], podporoval zaradenie Tisa do diskusie, no Kováč tento výrok neskôr poprel.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pacherová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Kováč: Tiso do ankety nepatrí, ale diskutovať o ňom treba|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/490346-kovac-tiso-do-ankety-nepatri-ale-diskutovat-o-nom-treba|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-11-04|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":10" /> Núñez v rozhovore pre ''[[Denník N]]'' uviedol, že upútavku s Tisom považuje za chybu, no zároveň bránil vedenie RTVS pred kritikou „liberálnych elít“.<ref name=":8" /> Speváčka [[Marika Gombitová]], ktorá sa prebojovala do top 10, z ankety odstúpila v reakcii na kritiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Gombitová nechce byť Najväčší Slovák. RTVS nevie, čo s tým. Radu pýta od BBC | url = https://www.omediach.com/tv/14700-gombitova-nechce-byt-najvaecsi-slovak-statut-s-tym-vsak-nerata | vydavateľ = Omédiách.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Gombitovú nahradil v Najväčšom Slovákovi výsadkár Jozef Gabčík|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/497689-gombitovu-nahradil-v-najvacsom-slovakovi-vysadkar-jozef-gabcik|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Ďalšia kritika sa týkala údajnej manipulácie v prezentácii kandidátov a v diskusiách, ktoré podľa niektorých komentátorov neboli vyvážené a favorizovali určitých kandidátov.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Morvay|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Televízna anketa Najväčší Slovák bola skôr o manipulácii ako o dejinách a vzdelávaní|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1462242/televizna-anketa-najvacsi-slovak-bola-skor-o-manipulacii-ako-o-dejinach-a-vzdelavani/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Núñez projekt obhajoval ako „veľmi vecný a neutrálny program pre náročnejšieho diváka“.<ref name=":8" /> Projekt stál približne 699-tisíc [[Európska únia|eur]] a bol kritizovaný aj z hľadiska nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák za 699-tisíc. „Pozitívum? Ukážka, že historická nevedomosť Slovákov je tragická,“ tvrdí historik | url = https://zivot.pluska.sk/reportaze/najvacsi-slovak-699-tisic-pozitivum-ukazka-historicka-nevedomost-slovakov-je-tragicka-tvrdi-historik | vydavateľ = Život | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref name=":12" /> == Denník Štandard (2020{{--}}2026) == V roku 2019 sa Núñez podieľal na vzniku a produkcii televíznej relácie ''Do kríža'' vysielanej na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']], ktorej autorom bol [[Jaroslav Daniška]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Vznikol nový online denník Štandard. Avizuje, že nechce dotácie od EU|url=https://www.omediach.com/internet/19247-vznikol-novy-online-dennik-standard-avizuje-ze-nechce-dotacie-od-eu|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2020-11-01|periodikum=Omediach.com|dátum=2020-11-01|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|titul=Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|url=https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-daniskov-web-bez-povolenia-skopiroval-dizajn-svajciarskych-novin-len-sme-sa-inspirovali-brania-sa/|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1339-844X}}</ref> Táto ich spolupráca bola základom pre vznik ''Denníku Štandard'', ktorý vznikol v novembri [[2020]] potom, ako odišiel Daniška z denníka ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' pre údajne nízky ponúkaný honorár.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=História|url=https://standard.sk/historia|vydavateľ=Statement Daily, s. r. o.|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sudor|meno=Karol|titul=Jaroslav Daniška: To, že o interrupciách debatovali len muži, je nepodstatné, vyčítať nám to je absurdné|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-22|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1903836/jaroslav-daniska-to-ze-o-interrupciach-debatovali-len-muzi-je-nepodstatne-vycitat-nam-to-je-absurdne|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Podľa Danišku bolo cieľom založenia denníka vyváženie mediálneho priestoru na Slovensku, kde mali dominovať [[Liberalizmus|liberálne]] orientované médiá, ako sú ''[[Denník N]]'' a ''[[SME]]''.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V čase vzniku bol denník stopercentne vlastnený Núñezom prostredníctvom spoločnosti Denník Štandard.<ref name=":6" /> V januári 2021, necelé tri mesiace po vzniku, bol ohlásený vstup nového [[Invertor|investora]] a spolumajiteľa, švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Štandard má nového investora a spolumajiteľa|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|dátum=2021-01-29|url=https://standard.sk/27161/standard-ma-noveho-investora-a-spolumajitela|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref><ref name=":6" /> Núñez po vstupe a založení spoločnosti Vydavateľstvo Štandard, a. s. vlastnil 80 % [[Akcia|akcií]].<ref name=":5" /><ref name=":6" /> V roku 2022 denník prehĺbil spoluprácu s českým médiom ''Echo''<ref name=":3" /> a uzatvoril dohodu o obchodnom zastúpení so spoločnosťou News & Media Holding patriacej skupine [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard píše pre Trend politiku aj komentáre, vydavateľstvo Penty predáva pre Štandard reklamu|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.|url=https://www.omediach.com/blog/22727-dennik-standard-pise-pre-trend-politiku-aj-komentare-vydavatelstvo-penty-predava-pre-standard-reklamu|dátum prístupu=2026-01-12|dátum=2022-04-14}}</ref> Spoločnosť Saidler & Co. postupne zvyšovala podiel v denníku, v auguste 2023 vlastnil Núñez už len 25 % akcií.<ref name=":3" /> V rozhovore v septembri 2023 Peter Núñez deklaroval ambíciu vybudovať stredoeurópsku obdobu americkej [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] televízie [[Fox Broadcasting Company|''Fox News'']] s cieľom expandovať do viacerých krajín [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Núñez chce vybudovať stredoeurópsku obdobu konzervatívnej televízie Fox News.|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-13|url=https://e.dennikn.sk/minuta/3566839|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-440X}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Peter Núñez: Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|odkaz na autora=Jaroslav Daniška|dátum=2023-11-13|url=https://standard.sk/437399/peter-nunez-standard-prekrocil-hranicu-viac-ako-milion-citatelov-a-pred-sebou-ma-velke-plany|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> V júni 2024 Saidler nahradil Núñeza na pozícii predsedu predstavenstva a v januári 2025 vydavateľstvo ohlásilo ukončenie spolupráce s Daniškom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmena vo vedení redakcie. Na svojom poste končí šéfredaktor Jaroslav Daniška|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|url=https://standard.sk/861496/zmena-vo-vedeni-redakcie-na-svojom-poste-konci-sefredaktor-jaroslav-daniska|issn=|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|miesto=|dátum=2025-01-08|dátum prístupu=2026-01-10}}</ref><ref name=":3" /> V auguste 2026 odkúpil Saidler & Co. zostávajúce akcie od Núñeza a stal sa jediným vlastníkom vydavateľstva.<ref name=":3" /> Denník Štandard bol v roku 2023 zaradený do databázy webov s neserióznym, klamlivým, [[Podvod|podvodným]], [[Konšpiračná teória|konšpiračným]] alebo [[Propaganda|propagandistickým]] obsahom.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Proti kritikom viedol neúspešné súdne spory.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Dezinfokonzervatívny web na súde neuspel. Konšpirátori.sk môžu poukazovať na sporný obsah|periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/LvXdLiT/dezinfokonzervativny-web-na-sude-neuspel-konspiratorisk-mozu-poukazovat-na-sporny-obsah/|odkaz na periodikum=Živé.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-19|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-860X}}</ref><ref name=":2" /> Počas celého obdobia angažovanosti Núñeza hospodáril ''Štandard'' s výraznou stratou, ktorá v roku 2025 prekročila 3 mil. [[Európska únia|eur]] a celkové záväzky prekročili 9 mil. eur.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statement Daily s. r. o. - historický názov: Denník Štandard s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/44432011 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-01-13 | priezvisko = }}</ref> == Osobný život == V roku [[1999]] sa oženil, s manželkou Oľgou má syna Erika a dcéru Ninu (2001).<ref>https://zivotopis.osobnosti.cz/peter-nunez.php</ref> == Filmografia == Zoznam filmovej a televíznej tvorby:<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/67257-peter-nunez</ref><ref>https://www.imdb.com/name/nm2043517</ref> === Réžia === ==== TV seriály ==== * 2005 – [[Rodinné tajomstvá]] ==== TV programy ==== * 2004 – [[Slovensko hľadá Superstar]] * 2006 – [[Let's Dance]] * 2007 – [[Bailando: Vytancuj si svoj sen!]], [[Takí sme boli]] * 2008 – [[Slovensko má talent]] * 2009 – [[SuperSilvester]] 2009, [[Česko Slovenská SuperStar]] * 2010 – [[Talentmania]] * 2011 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Slovenka roka 2011]] * 2012 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Recept na bohatstvo]], [[Vtip za stovku!]] * 2013 – [[Silvester 2013]] * 2014 – [[Lepší spánok]]: Verejnoprávna služba s [[Andrej Bičan|Andrejom Bičanom]], [[V siedmom nebi]] * 2016 – [[CE.ZA.AR 2016]], [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] 2016 * 2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], [[Zem spieva]] * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník * 2018 – [[Najväčší Slovák]] * 2024 – [[Bridge From the Future]] === Produkcia === ==== TV seriály ==== * 2010 – Nesmrteľní (TV seriál) ** Projekt Alfa (E10) ** Hon na legendu (E09) ** Kvety a Lucia (E08) ** ďalšie epizódy (10) * 2011 – [[Adela show]] * 2013 – [[Hlavne, že sa máme radi...]] ** Panenka (E20) ** Anita (E19) ** Panda (E18) ** ďalšie epizódy (20) === Filmy === * 2017 – [[Všetko alebo nič]] * 2020 – [[Príliš osobná známosť]] * 2023 – [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] === Scenáristika === *2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník *2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Zem spieva]] === Herectvo === * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|67257}} * {{imdb meno|nm2043517}} {{DEFAULTSORT:Núñez, Peter}} [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni producenti]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou]] sm9lzlcrjxe661tdlbo6sd4qsg5pdwp 8359120 8359119 2026-08-23T10:00:07Z IronLiberty 280078 fix 8359120 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Peter Núñez | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský režisér a producent | Portrét = Peter Ňunéz.jpg | Popis portrétu = Peter Núñez v roku 2024 | Dátum narodenia = {{dnv|1970|10|25}} | Miesto narodenia = [[Bánovce nad Bebravou]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Bratislava]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = [[Slovensko]] | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = spoluzakladateľ denníka ''[[Štandard (internetový denník)|Štandard]]'', producent [[Slovensko hľadá Superstar]], [[Let's Dance]] a [[Najväčší Slovák]] | Alma mater = [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = <!-- [[RRRR]]{{--}}[[RRRR]] --> | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Oľga Núñez | Partnerka = | Deti = syn Erik, dcéra Nina | Podpis = <!-- presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Magister (akademická hodnosť)|Mgr.]] '''Peter Núñez''' (* [[25. október]] [[1970]], [[Bánovce nad Bebravou]]) je slovenský režisér, producent a významný predstaviteľ novej generácie televíznych tvorcov. Bol spoluzakladateľom a vlastníkom [[Konšpiračná teória|konšpiračného]] denníka ''Štandard''.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = standard.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/1250 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = sk | meno = Pavol | priezvisko = Hardoš | dátum aktualizácie = 2025-03-19}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Denník Štandard neuspel na súde. Stále patrí na zoznam konšpirátorov|url=https://www.sme.sk/domov/c/dennik-standard-neuspel-na-sude-stale-patri-na-zoznam-konspiratorov|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hodás|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|issn=1335-440X}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard má nového spolumajiteľa a vydavateľstvo|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum=2021-02-01|url=https://www.omediach.com/internet/19931-dennik-standard-ma-noveho-spolumajitela-a-vydavatelstvo|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> == Vzdelanie == Absolvoval [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]], odbor dejepis – slovenský jazyk a literatúra.<ref>Peter Núñez In: {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Osoby, ktoré získali titul na UK | url = http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | vydavateľ = Univerzita Komenského | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-07-05 | miesto = Bratislava | url archívu = https://web.archive.org/web/20180705150929/http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do?top_search_field=Peter+Nunez | dátum archivácie = 2018-07-05 }}</ref> == Tvorba == Začínal ako učiteľ, neskôr tvoril upútavky v televízii [[VTV]].<ref>https://kosice.korzar.sme.sk/c/4986785/reziser-peter-nunez-chcel-byt-povodne-stredoskolskym-ucitelom.html</ref> Po troch rokoch prešiel do [[TV Markíza]], kde postupne začal prácu režiséra. Režijný debut mal v relácii Reklamátor, ďalej nasledovali projekty [[Slávici na ulici]], [[Svadba snov]], [[Srdcové záležitosti]], [[Láska nebeská]] atď. Medzi jeho najúspešnejšie režisérske a producentské projekty patria programy: * 3 série speváckej show [[Slovensko hľadá Superstar]] * tanečné show [[Bailando]] a [[Let's Dance]] * talentová show [[Slovensko má talent]] * seriál [[Rodinné tajomstvá]] * televízne a hudobné ceny [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] a [[Zlatý slávik]] * relácia [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]] [[Takí sme boli]] * zábavno-súťažná relácia [[5 proti 5]] * projekt [[Hodina deťom]] * projekt [[Zem spieva]] * projekt [[Najväčší Slovák]] V ankete [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] dostal cenu za najlepší Program roka, ktorým sa stala show [[Slovensko hľadá Superstar]]. === Najväčší Slovák (2018{{--}}2019) === Núñez bol producentom a režisérom televíznej ankety ''[[Najväčší Slovák]]'', ktorú v rokoch 2018 až 2019 pripravila [[Slovenská televízia a rozhlas|RTVS]] podľa [[Spojené kráľovstvo|britského]] formátu [[British Broadcasting Corporation|BBC]] ''100 Greatest Britons''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hrnčárová|meno=Katarína|autor=|odkaz na autora=|titul=Najväčší Slovák: Ako uspel u divákov?|periodikum=Hospodárske noviny|odkaz na periodikum=Hospodárske noviny|url=https://strategie.hnonline.sk/news/media/1934514-najvacsi-slovak-ako-uspel-u-divakov|issn=1336-1996|vydavateľ=MAFRA Slovakia|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-02|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=Producent Peter Núňez: Rezníkovi sa krivdí, liberálne elity mu apriori nedôverujú|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1348908/producent-peter-nunez-reznikovi-sa-krivdi-liberalne-elity-mu-apriori-nedoveruju/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-15|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Projekt mal za cieľ popularizovať významné osobnosti slovenských dejín ale vyvolal kritiku najmä v súvislosti s propagačnou upútavkou, ktorá obsahovala podobizeň [[Jozef Tiso|Jozefa Tisa]].<ref name=":10">{{Citácia periodika|priezvisko=Mikušovič|meno=Dušan|autor=|odkaz na autora=|titul=RTVS po týždni kritiky otočila a Tisa z ankety Najväčší Slovák nakoniec úplne vyškrtne, upútavku preverí NAKA|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1278756/rtvs-po-tyzdni-kritiky-otocila-a-tisa-z-ankety-najvacsi-slovak-nakoniec-uplne-vyskrtne/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":8" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Štefúnová|meno=Ivana|autor=|odkaz na autora=|titul=Reláciu RTVS o Najväčšom Slovákovi sprevádza Tisov tieň|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489070-relaciu-rtvs-o-najvacsom-slovakovi-sprevadza-tisov-tien|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-23|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Kritici, vrátane historikov, židovských organizácií a novinárov, upútavku označili za nevhodnú a v rozpore so zásadami demokracie a humanizmu.<ref name=":10" /><ref name=":11">{{Citácia periodika|priezvisko=TASR|meno=|autor=|odkaz na autora=TASR|titul=RTVS vyškrtne Tisa z ankety Najväčší Slovák, upútavku preverí polícia|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/489952-specialna-prokuratura-dala-pokyn-na-preverenie-uputavky-s-jozefom-tisom|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-10-31|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Prípad preverovala aj [[Národná kriminálna agentúra Prezídia Policajného zboru|Národná kriminálna agentúra]].<ref name=":10" /><ref name=":11" /> Núñez v rozhovoroch uviedol, že odborný garant projektu historik [[Dušan Kováč]], podporoval zaradenie Tisa do diskusie, no Kováč tento výrok neskôr poprel.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Pacherová|meno=Soňa|autor=|odkaz na autora=|titul=Kováč: Tiso do ankety nepatrí, ale diskutovať o ňom treba|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/490346-kovac-tiso-do-ankety-nepatri-ale-diskutovat-o-nom-treba|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2018-11-04|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref><ref name=":10" /> Núñez v rozhovore pre ''[[Denník N]]'' uviedol, že upútavku s Tisom považuje za chybu, no zároveň bránil vedenie RTVS pred kritikou „liberálnych elít“.<ref name=":8" /> Speváčka [[Marika Gombitová]], ktorá sa prebojovala do top 10, z ankety odstúpila v reakcii na kritiku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kernová | meno = Miroslava | autor = | odkaz na autora = | titul = Gombitová nechce byť Najväčší Slovák. RTVS nevie, čo s tým. Radu pýta od BBC | url = https://www.omediach.com/tv/14700-gombitova-nechce-byt-najvaecsi-slovak-statut-s-tym-vsak-nerata | vydavateľ = Omédiách.com | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-08-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Gombitovú nahradil v Najväčšom Slovákovi výsadkár Jozef Gabčík|periodikum=Pravda|odkaz na periodikum=Pravda (slovenský denník)|url=https://www.pravda.sk/spravy/domace/clanok/497689-gombitovu-nahradil-v-najvacsom-slovakovi-vysadkar-jozef-gabcik|issn=1336-197X|vydavateľ=OUR MEDIA SR|miesto=Bratislava|dátum=2019-01-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Ďalšia kritika sa týkala údajnej manipulácie v prezentácii kandidátov a v diskusiách, ktoré podľa niektorých komentátorov neboli vyvážené a favorizovali určitých kandidátov.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Morvay|meno=Peter|autor=|odkaz na autora=|titul=Televízna anketa Najväčší Slovák bola skôr o manipulácii ako o dejinách a vzdelávaní|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|url=https://dennikn.sk/1462242/televizna-anketa-najvacsi-slovak-bola-skor-o-manipulacii-ako-o-dejinach-a-vzdelavani/|issn=1339-844X|vydavateľ=N Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-05-08|dátum prístupu=2026-08-23}}</ref> Núñez projekt obhajoval ako „veľmi vecný a neutrálny program pre náročnejšieho diváka“.<ref name=":8" /> Projekt stál približne 699-tisíc [[Európska únia|eur]] a bol kritizovaný aj z hľadiska nákladov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Najväčší Slovák za 699-tisíc. „Pozitívum? Ukážka, že historická nevedomosť Slovákov je tragická,“ tvrdí historik | url = https://zivot.pluska.sk/reportaze/najvacsi-slovak-699-tisic-pozitivum-ukazka-historicka-nevedomost-slovakov-je-tragicka-tvrdi-historik | vydavateľ = Život | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2019-01-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref><ref name=":12" /> == Denník Štandard (2020{{--}}2026) == V roku 2019 sa Núñez podieľal na vzniku a produkcii televíznej relácie ''Do kríža'' vysielanej na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']], ktorej autorom bol [[Jaroslav Daniška]].<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Vznikol nový online denník Štandard. Avizuje, že nechce dotácie od EU|url=https://www.omediach.com/internet/19247-vznikol-novy-online-dennik-standard-avizuje-ze-nechce-dotacie-od-eu|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2020-11-01|periodikum=Omediach.com|dátum=2020-11-01|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava}}</ref><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|titul=Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|url=https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-daniskov-web-bez-povolenia-skopiroval-dizajn-svajciarskych-novin-len-sme-sa-inspirovali-brania-sa/|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1339-844X}}</ref> Táto ich spolupráca bola základom pre vznik ''Denníku Štandard'', ktorý vznikol v novembri [[2020]] potom, ako odišiel Daniška z denníka ''[[Konzervatívny denník Postoj|Postoj]]'' pre údajne nízky ponúkaný honorár.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=História|url=https://standard.sk/historia|vydavateľ=Statement Daily, s. r. o.|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|issn=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sudor|meno=Karol|titul=Jaroslav Daniška: To, že o interrupciách debatovali len muži, je nepodstatné, vyčítať nám to je absurdné|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-22|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1903836/jaroslav-daniska-to-ze-o-interrupciach-debatovali-len-muzi-je-nepodstatne-vycitat-nam-to-je-absurdne|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Podľa Danišku bolo cieľom založenia denníka vyváženie mediálneho priestoru na Slovensku, kde mali dominovať [[Liberalizmus|liberálne]] orientované médiá, ako sú ''[[Denník N]]'' a ''[[SME]]''.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V čase vzniku bol denník stopercentne vlastnený Núñezom prostredníctvom spoločnosti Denník Štandard.<ref name=":6" /> V januári 2021, necelé tri mesiace po vzniku, bol ohlásený vstup nového [[Invertor|investora]] a spolumajiteľa, švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Štandard má nového investora a spolumajiteľa|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|dátum=2021-01-29|url=https://standard.sk/27161/standard-ma-noveho-investora-a-spolumajitela|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref><ref name=":6" /> Núñez po vstupe a založení spoločnosti Vydavateľstvo Štandard, a. s. vlastnil 80 % [[Akcia|akcií]].<ref name=":5" /><ref name=":6" /> V roku 2022 denník prehĺbil spoluprácu s českým médiom ''Echo''<ref name=":3" /> a uzatvoril dohodu o obchodnom zastúpení so spoločnosťou News & Media Holding patriacej skupine [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]].<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard píše pre Trend politiku aj komentáre, vydavateľstvo Penty predáva pre Štandard reklamu|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.|url=https://www.omediach.com/blog/22727-dennik-standard-pise-pre-trend-politiku-aj-komentare-vydavatelstvo-penty-predava-pre-standard-reklamu|dátum prístupu=2026-01-12|dátum=2022-04-14}}</ref> Spoločnosť Saidler & Co. postupne zvyšovala podiel v denníku, v auguste 2023 vlastnil Núñez už len 25 % akcií.<ref name=":3" /> V rozhovore v septembri 2023 Peter Núñez deklaroval ambíciu vybudovať stredoeurópsku obdobu americkej [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] televízie [[Fox Broadcasting Company|''Fox News'']] s cieľom expandovať do viacerých krajín [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Núñez chce vybudovať stredoeurópsku obdobu konzervatívnej televízie Fox News.|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-13|url=https://e.dennikn.sk/minuta/3566839|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-440X}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Peter Núñez: Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|odkaz na autora=Jaroslav Daniška|dátum=2023-11-13|url=https://standard.sk/437399/peter-nunez-standard-prekrocil-hranicu-viac-ako-milion-citatelov-a-pred-sebou-ma-velke-plany|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> V júni 2024 Saidler nahradil Núñeza na pozícii predsedu predstavenstva a v januári 2025 vydavateľstvo ohlásilo ukončenie spolupráce s Daniškom.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmena vo vedení redakcie. Na svojom poste končí šéfredaktor Jaroslav Daniška|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|url=https://standard.sk/861496/zmena-vo-vedeni-redakcie-na-svojom-poste-konci-sefredaktor-jaroslav-daniska|issn=|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|miesto=|dátum=2025-01-08|dátum prístupu=2026-01-10}}</ref><ref name=":3" /> V auguste 2026 odkúpil Saidler & Co. zostávajúce akcie od Núñeza a stal sa jediným vlastníkom vydavateľstva.<ref name=":3" /> Denník Štandard bol v roku 2023 zaradený do databázy webov s neserióznym, klamlivým, [[Podvod|podvodným]], [[Konšpiračná teória|konšpiračným]] alebo [[Propaganda|propagandistickým]] obsahom.<ref name=":1" /><ref name=":2" /> Proti kritikom viedol denník neúspešné súdne spory.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Dezinfokonzervatívny web na súde neuspel. Konšpirátori.sk môžu poukazovať na sporný obsah|periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/LvXdLiT/dezinfokonzervativny-web-na-sude-neuspel-konspiratorisk-mozu-poukazovat-na-sporny-obsah/|odkaz na periodikum=Živé.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-19|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-860X}}</ref><ref name=":2" /> Počas celého obdobia angažovanosti Núñeza hospodáril ''Štandard'' s výraznou stratou, ktorá v roku 2025 prekročila 3 mil. [[Európska únia|eur]] a celkové záväzky prekročili 9 mil. eur.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statement Daily s. r. o. - historický názov: Denník Štandard s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/44432011 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-01-13 | priezvisko = }}</ref> == Osobný život == V roku [[1999]] sa oženil, s manželkou Oľgou má syna Erika a dcéru Ninu (2001).<ref>https://zivotopis.osobnosti.cz/peter-nunez.php</ref> == Filmografia == Zoznam filmovej a televíznej tvorby:<ref>https://www.csfd.cz/tvurce/67257-peter-nunez</ref><ref>https://www.imdb.com/name/nm2043517</ref> === Réžia === ==== TV seriály ==== * 2005 – [[Rodinné tajomstvá]] ==== TV programy ==== * 2004 – [[Slovensko hľadá Superstar]] * 2006 – [[Let's Dance]] * 2007 – [[Bailando: Vytancuj si svoj sen!]], [[Takí sme boli]] * 2008 – [[Slovensko má talent]] * 2009 – [[SuperSilvester]] 2009, [[Česko Slovenská SuperStar]] * 2010 – [[Talentmania]] * 2011 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Slovenka roka 2011]] * 2012 – [[Farma (televízna relácia)|Farma]], [[Recept na bohatstvo]], [[Vtip za stovku!]] * 2013 – [[Silvester 2013]] * 2014 – [[Lepší spánok]]: Verejnoprávna služba s [[Andrej Bičan|Andrejom Bičanom]], [[V siedmom nebi]] * 2016 – [[CE.ZA.AR 2016]], [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]] 2016 * 2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Slnko v sieti (cena)|Slnko v sieti]], [[Zem spieva]] * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník * 2018 – [[Najväčší Slovák]] * 2024 – [[Bridge From the Future]] === Produkcia === ==== TV seriály ==== * 2010 – Nesmrteľní (TV seriál) ** Projekt Alfa (E10) ** Hon na legendu (E09) ** Kvety a Lucia (E08) ** ďalšie epizódy (10) * 2011 – [[Adela show]] * 2013 – [[Hlavne, že sa máme radi...]] ** Panenka (E20) ** Anita (E19) ** Panda (E18) ** ďalšie epizódy (20) === Filmy === * 2017 – [[Všetko alebo nič]] * 2020 – [[Príliš osobná známosť]] * 2023 – [[Nikdy nehovor nikdy (film z roku 2023)|Nikdy nehovor nikdy]] === Scenáristika === *2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník *2017 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 17. ročník, [[Zem spieva]] === Herectvo === * 2018 – [[Osobnosť televíznej obrazovky|OTO]] 18. ročník == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{csfd meno|67257}} * {{imdb meno|nm2043517}} {{DEFAULTSORT:Núñez, Peter}} [[Kategória:Slovenskí televízni režiséri]] [[Kategória:Slovenskí televízni producenti]] [[Kategória:Slovenskí televízni scenáristi]] [[Kategória:Slovenskí filmoví režiséri]] [[Kategória:Slovenskí filmoví producenti]] [[Kategória:Slovenskí filmoví scenáristi]] [[Kategória:Absolventi Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave]] [[Kategória:Osobnosti z Bánoviec nad Bebravou]] jp1kc9re5yjylxe3bpmuq1ozwud9s6r Veľmlok čínsky 0 624160 8358961 7929212 2026-08-22T19:33:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358961 wikitext text/x-wiki {{Infobox živočíchy| Názov= veľmlok čínsky| Obrázok=2009 Andrias davidianus.JPG| Titulok=Akvárium v Šanghaji. | Stupeň ohrozenia={{IUCN 3.1 navmap/CR}}<ref>Liang Gang, Geng Baorong, Zhao Ermi 2004. Andrias davidianus. The IUCN Red List of Threatened Species 2004: e.T1272A3375181. http://dx.doi.org/10.2305/IUCN.UK.2004.RLTS.T1272A3375181.en. Prístup 7. november 2018.</ref>| Ríša po slovensky= [[živočíchy]]|Ríša po latinsky=Animalia| Podríša po slovensky= [[mnohobunkovce]]|Podríša po latinsky=Polycytozoa| Vývojový stupeň po slovensky= [[epitelovce]]|Vývojový stupeň po latinsky=Eumetazoa| Skupina 1 po slovensky= [[dvojstranovce]]|Skupina 1 po latinsky=Bilateralia| Vývojová vetva po slovensky= [[druhoústovce]]|Vývojová vetva po latinsky=Dueterostomia| Kmeň po slovensky= [[chordáty]] |Kmeň po latinsky=Chordata| Podkmeň po slovensky= [[stavovce]] |Podkmeň po latinsky=Vertebrata| Nadtrieda po slovensky= [[čeľustnatce]] |Nadtrieda po latinsky=Gnathostomata| Stupeň po slovensky= [[štvornožce]]|Stupeň po latinsky=Tetrapoda| Trieda po slovensky= [[obojživelníky]]|Trieda po latinsky=Amphibia| Podtrieda po slovensky=|Podtrieda po latinsky=| Rad po slovensky= [[mlokotvaré]]|Rad po latinsky=Urodela| Podrad po slovensky= |Podrad po latinsky=| Čeľaď po slovensky= [[veľmlokovité ]]|Čeľaď po latinsky=Cryptobranchidae| Rod po slovensky= |Rod po latinsky= [[Andrias]]| Druh po slovensky= veľmlok čínsky|Druh po latinsky= Andrias davidianus| Binomické meno= Andrias davidianus| Klasifikátor1=[[Émile Blanchard|Blanchard]]| Dátum1=1871| Synonymá= | Titulok2=| }} '''Veľmlok čínsky''' (''Andrias davidianus'') je najväčší [[Mlokotvaré|mlok]] a [[obojživelník]] na svete dosahujúci dĺžku 1,8 m, aj keď ju v súčasnosti dosiahne len výnimočne.<ref name =amphibiaweb>[http://amphibiaweb.org/cgi-bin/amphib_query?table=amphib&special=one_record&where-genus=Andrias&where-species=davidianus ''Andrias davidianus''] -Amphibiaweb</ref> Je to vodný živočích, [[Endemit|endemický]] pre skalnaté potoky a jazerá v Číne. Bol [[Nepôvodný druh|introdukovaný]] v japonskej prefektúre [[Kjóto (prefektúra)|Kjóto]] a na [[Taiwan|Taiwane]].<ref name =amphibiaweb/><ref name=AmpRep2014>Browne, R.K.; Li, H.; Wang, Z.; Okada, S.; Hime, P.; McMillan, A.; Wu, M.; Diaz, R.; McGinnity, D.; & Briggler, J.T. (2014). ''[http://www.redlist-arc.org/Article-PDFs/Chinese_giant_salamander_Japanese_giant_salamander_Hellbender_%20biogeography_ecology_reproduction_5(4)30-50_h.pdf The giant salamanders (Cryptobranchidae): Part B. Biogeography, ecology and reproduction.]'' Amphibian and Reptile Conservation 5(4): 30–50.</ref> Je to kriticky ohrozený druh. Ohrozuje ho strata prirodzeného prostredia, znečistenie, odchyt a lov. Používa sa v tradičnej čínskej medicíne a v čínskej kuchyni je považovaný za delikatesu. Na farmách v strednej Číne je intenzívne chovaný, hoci mnohé jedince na farmách sú odchytené z divočiny.<ref name=Cunningham2016>{{cite journal | last1 = Cunningham | first1 = A. A. | last2 = Turvey | first2 = S. T. | last3 = Zhou | first3 = F. | last4 = Meredith | first4 = H. M. R. | last5 = Guan | first5 = W. | last6 = Liu | first6 = X. | last7 = Sun | first7 = C. | last8 = Wang | first8 = Z. | last9 = Wu | first9 = M. | year = 2016 | title = Development of the Chinese giant salamander Andrias davidianus farming industry in Shaanxi Province, China: conservation threats and opportunities. | url = | journal = Oryx | volume = 50 | issue = 2| pages = 265–273 | doi = 10.1017/S0030605314000842 }}</ref> V projekte [[Evolutionarily Distinct and Globally Endangered|EDGE]] je označený ako jeden z top 10 ústredných druhov (focal species). Je považovaný za [[Živá fosília|živú fosíliu]].<ref name="chinesegiantsalamanders.org|website=Chinese">{{cite web|title=Chinese Giant Salamander Conservation|url=http://www.chinesegiantsalamanders.org/|website=Chinese Giant Salamander Conservation|accessdate=2018-11-07|archiveurl=https://web.archive.org/web/20201111203100/https://chinesegiantsalamanders.org/|archivedate=2020-11-11}}</ref> Aj keď je chránený čínskymi zákonmi a [[CITES]], predpokladá sa, že od [[50. roky 20. storočia|50. rokov 20. storočia]] sa jeho populácia zmenšila o 80 %.<ref>{{cite web|title=Creating a Future for Wild Chinese Salamanders.|url=http://www.sospecies.org/sos_projects/pilot_projects/edge_of_existence/chinese_giant_salamander/|website=Save Our Species|deadurl=yes|archiveurl=https://web.archive.org/web/20140806035421/http://www.sospecies.org/sos_projects/pilot_projects/edge_of_existence/chinese_giant_salamander/|archivedate=2014-08-06|df=}}</ref> Aj keď je tradične uznávaný ako jeden z dvoch žijúcich druhov rodu ''[[Andrias]]'' v Ázii (druhý je [[veľmlok japonský]] (''Andrias japonicus'')), dôkazy naznačujú, že čínsky druh môže byť zložený z najmenej piatich [[kryptický druh|kryptických druhov]], čo ďalej zvyšuje ohrozenie každého jednotlivého druhu.<ref name=Yan2018>{{Cite journal|last=Yan|first=Fang|last2=Lü|first2=Jingcai|last3=Zhang|first3=Baolin|last4=Yuan|first4=Zhiyong|last5=Zhao|first5=Haipeng|last6=Huang|first6=Song|last7=Wei|first7=Gang|last8=Mi|first8=Xue|last9=Zou|first9=Dahu|year=2018|title=The Chinese giant salamander exemplifies the hidden extinction of cryptic species|url=https://www.cell.com/current-biology/fulltext/S0960-9822(18)30432-9|journal=Current Biology|language=English|volume=28|issue=10|pages=R590–R592|doi=10.1016/j.cub.2018.04.004|issn=0960-9822}}</ref> == Referencie == {{preklad|en|Chinese giant salamander|861892161}} {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Veľmlokovité]] [[Kategória:Kriticky ohrozené druhy]] mxndfcaoiyo9dq3wuybj9jo12ct2d1k Arvo Henrik Ylppö 0 626520 8359156 7688496 2026-08-23T11:52:47Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359156 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Arvo Henrik Ylppö | Rodné meno = | Popis osoby = fínsky pediater | Portrét = Ylppö ja Lastenlinna 1945.jpg | Popis portrétu = | Dátum narodenia = [[27. október]] [[1887]] | Miesto narodenia = [[Akaa]], [[Fínsko]] | Dátum úmrtia = {{dúv|1992|1|27|1887|10|27}} | Miesto úmrtia = [[Helsinki]], [[Fínsko]] | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = Helsingin yliopisto | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Deti = | Rodičia = | Príbuzní = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} '''Arvo Henrik Ylppö''' (* [[27. október]] [[1887]], [[Akaa]], [[Fínsko]]{{--}}† [[27. január]] [[1992]], [[Helsinki]])<ref name="hs_muistot">{{cite web |last1=Piirto|first1=Hilkka|title=Arvo Ylppö |url=http://www.hs.fi/muistot/a1364352283583 |website=Helsingin Sanomat – Muistot|publisher=Sanoma Media Finland|accessdate=1 October 2015|location=Helsinki|language=fi}}</ref> bol fínsky [[Pediatria|pediater]]. V prvej polovici [[20. storočie|20. storočia]] viedol reformy fínskeho zdravotníctva v oblasti starostlivosti o deti, počas ktorých došlo k prudkému poklesu detskej úmrtnosti. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších fínskych [[lekár]]ov. V decembri [[2004]] ho hlasy divákov [[Yleisradio|YLE]] umiestnili na 6. miesto v stovke [[Suuret suomalaiset|najväčších Fínov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul = Suuret Suomalaiset - In english |dátum prístupu = 2018-01-25 |vydavateľ = vintti.yle.fi |url = http://vintti.yle.fi/yle.fi/suuretsuomalaiset/in_english/index.html |jazyk = anglicky |url archívu = https://web.archive.org/web/20180107225041/http://vintti.yle.fi/yle.fi/suuretsuomalaiset/in_english/index.html |dátum archivácie = 2018-01-07 }}</ref> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://fn.bmj.com/content/92/3/F230.full%20Arvo%20Ylppö%20(1887–1992):%20pioneer%20of%20Finnish%20paediatrics Arvo Ylppö (1887–1992): pioneer of Finnish paediatrics]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} == Zdroj == {{Preklad|cs|Arvo Henrik Ylppö|15668770}} {{Biografický výhonok}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ylppö, Arvo Henrik}} [[Kategória:Fínski pediatri]] [[Kategória:Storoční ľudia]] [[Kategória:Osobnosti na fínskych poštových známkach]] lbdy4pt6rvnvfdf648ilppqmbpnsnlk Godfried Danneels 0 626793 8359082 8121079 2026-08-23T09:17:28Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359082 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kardinál |meno = Godfried Danneels |aktuálny titul = emeritný arcibiskup Mechelen-bruselský |portrét = Godfried maria jules danneels-1458143379.jpg |popis portrétu = |erb = Coat of arms of Godfried Danneels.svg |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons, ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra "typ" a "typ dodatok" --> |heslo = Apparuit humanitas Dei nostri |heslo po slovensky = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Belgicko|w}} |dátum narodenia = {{dn|1933|06|04}} |miesto narodenia = [[Tielt|Kanegem]], [[Belgicko]] |dátum úmrtia = {{duv|2019|03|14|1933|06|04}} |miesto úmrtia = [[Mechelen]], [[Belgicko]] |dátum pohrebu = |miesto pohrebu = |1. funkcia = Arcibiskup Mechelen-bruselský a prímas Belgicka |1. funkcia - obdobie = 1979{{--}}2010 |1. funkcia - predchodca = [[Leo Jozef Suenens]] |1. funkcia - nástupca = [[André-Mutien Léonard]] |2. funkcia = Biskup antverpský |2. funkcia - obdobie = 1977{{--}}1979 |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = rkc |kňazské svätenie dátum = {{dv|1957|08|17|1933|06|04}} |kňazské svätenie miesto = [[Bruggy]] |kňazské svätenie svätiteľ = [[Emiel-Jozef De Smedt]] |kňazský svätiteľ funkcia = biskup bruggský |inkardinácia = |menovanie dátum = {{dv|1977|11|04|1933|06|04}} |menovanie osoba = [[Pavol VI.]] |biskupské svätenie dátum = {{dv|1977|12|18|1933|06|04}} |biskupské svätenie miesto = [[Anvers]] |biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[Leo Jozef Suenens]] |biskupský svätiteľ funkcia = prímas Belgicka |biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Emiel-Jozef De Smedt]] |1. spolusvätiteľ funkcia = biskup bruggský |biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Jules Victor Daem]] |2. spolusvätiteľ funkcia = emeritný biskup antwerpský</small><br />[[Jean Huard]]<br /><small>biskup tournaiský</small><br />[[Guillaume Marie van Zuylen]]<br /><small>biskup lutyšský |kardinál dátum = {{dv|1983|02|02|1933|06|04}} |kardinál menujúci = Ján Pavol II. |kardinálsky stupeň = katdinál-kňaz |titulárny kostol = Sant'Anastasia al Palatino }} '''Godfried Danneels''' (* [[4. jún]] [[1933]], [[Tielt|Kanegem]], [[Belgicko]] – † [[14. marec]] [[2019]], [[Mechelen]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Arocho Esteves | meno = Junno | autor = | odkaz na autora = | titul = Belgian Cardinal Godfried Danneels dies at 85 | url = https://www.ncronline.org/news/people/belgian-cardinal-godfried-danneels-dies-85 | vydavateľ = National Catholic Reporter | dátum vydania = 2019-03-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-03-14 | miesto = | jazyk = {{eng}} }}</ref>) bol belgický [[kardinál]], emeritný arcibiskup Mechelen-Brusel a emeritný [[prímas (arcibiskup)|prímas]] Belgicka. ==Životopis== Narodil sa vo [[Flámsky región|flámskej]] obci Kanegem. Študoval na Katolíckej univerzite v [[Leuven]]e a na Pápežskej gregoriánskej univerzite v [[Rím]]e. Počas štúdií bol v roku [[1957]] vysvätený za kňaza v rodnej obci. Neskôr sa venoval akademickej a pedagogickej činnosti. Ako odborník na liturgiku zavádzal vo svojej krajine liturgické reformy súvisiace so závermi [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]]. V roku [[1977]] ho pápež [[Pavol VI.]] vymenoval za [[Antverpy|antverpského]] [[biskup]]a. Vysviacku prijal 18. decembra 1977 z rúk belgického prímasa Suenensa. Takmer presne o dva roky vystriedal kardinála Suenensa a stal sa metropolitným arcibiskupom Mechelen-Brusel a prímasom Belgicka. Zároveň sa stal veľkým kancelárom Katolíckej univerzity v Leuvene a belgickým vojenským biskupom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://www.gcatholic.org/hierarchy/data/cardJP2-2.htm#39 |titul = Cardinals Created by John Paul II (1983) |jazyk = anglicky}}</ref> Po svojom nástupe do úradu belgického prímasa sa postupne stal rešpektovanou autoritou v belgickej spoločnosti aj v cirkvi. V súlade s tradíciou tzv. kardinálskych diecéz (diecézy, ktorých biskupi sa tradične menujú za kardinálov), medzi ktoré patrí aj Mechelen-Brusel, ho pápež [[Ján Pavol II.]] 2. februára [[1983]] vymenoval za kardinála s titulárnym chrámom ''Sant'Anastasia al Palatino''. Kardinál Danneels bol blízky belgickej kráľovskej rodine, vykonával pre jej členov krstné, sobášne a pohrebné obrady. Zúčastnil sa ako kardinál-volič [[konkláve]] v rokoch [[2005]] aj [[2013]]. V konkláve v roku 2005 bol spomínaný ako [[papabile]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=https://www.irishtimes.com/news/papabile-the-men-who-might-be-pope-1.260361 |titul = Papabile: The men who might be Pope |dátum vydania = 199-12-11 |jazyk = anglicky}}</ref> Kánonický vek, v ktorom je povinný predložiť pápežovi svoju rezignáciu z úradu, dosiahol v roku [[2008]]. Pápež [[Benedikt XVI.]] ju prijal až v roku [[2010]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2010/01/18/0036/00066.html |titul = RINUNCE E NOMINE, 18.01.2010 |dátum vydania = 2010-1-18 |jazyk = taliansky}}</ref> ==Názory== Kardinál Danneels bol považovaný za centristického a niekedy až liberálne zmýšľajúceho kardinála. V druhej polovici [[pontifikát]]u Jána Pavla II. sa názorovo vzdialil od [[Vatikán]]u najmä kvôli svojim názorom na synodalitu a kolegialitu v cirkvi v protiklade s centralistickou orientáciou Vatikánu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |vydavateľ = Reuters |url=https://www.seattletimes.com/news/possible-successors-to-john-paul-ii-vary-widely-in-background-views/ |titul = Possible successors to John Paul II vary widely in background, views |dátum vydania = 2005-4-3}} |jazyk = anglicky</ref> Bol zástancom ekumenizmu a podporovateľ Komunity z Taizé. Podporoval právnu definíciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |priezvisko = Winters |meno = Michael Sean |url=https://www.ncronline.org/blogs/distinctly-catholic/cardinal-danneels-same-sex-marriage/ |titul = Cardinal Danneels on same-sex marriage |dátum vydania = 2013-6-10 |jazyk = anglicky}}</ref> Otvorene vystupoval proti zavedeniu možnosti eutanázie v Belgicku. Belgická cirkev pod jeho vedením sa tiež nevyhla škandálom súvisiacim so sexuálnym zneužívaním mladistvých. Kardinál Danneels sa niekoľkokrát na rôznych úrovniach bránil pred obvineniami z nečinnosti alebo zo zamlčovania takýchto skutočností. Najznámejší je prípad biskupa z [[Bruggy|Brugg]] Rogera Vangheluwe, ktorý sexuálne zneužíval svojich maloletých synovcov. Kardinál sa o tejto skutočnosti dozvedel v roku [[2010]] niekoľko dní pred vypuknutím aféry a nekonal vo veci iniciatívne, čo veľmi poškodilo jeho reputáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |url=http://voiceofthefamily.com/heterodox-cardinal-embroiled-in-child-abuse-cover-up-scandal-is-popes-special-appointee-to-family-synod/ |titull = Heterodox Cardinal embroiled in child abuse cover-up scandal is Pope’s special appointee to Family Synod |dátum vydania = 2015-9-16 |jazyk = anglicky}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bdanneels.html Biografia na catholic-hierarchy.org] * [http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-d.htm#Danneels Profil v biografickom slovníku kardinálov Salvadora Mirandu] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20000902000629/http://www.fiu.edu/~mirandas/bios-d.htm#Danneels |date=2000-09-02 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Danneels, Godfried}} [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Nemeckí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Nemeckí kardináli]] [[Kategória:Belgickí rímskokatolícki arcibiskupi]] [[Kategória:Belgickí kardináli]] [[Kategória:Belgickí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Členovia Európskej akadémie vied a umení]] e2laxdbabul1gt4ocgo09fk2d5nfo39 Palina 0 634238 8358981 8007719 2026-08-22T21:10:19Z Dušan Kreheľ 52078 /* Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku */ autori popisov patri k latinským pomenovaniam v botanike 8358981 wikitext text/x-wiki {{Infobox rastliny | Názov = Palina | Obrázok = Artemisia annua - 001x.jpg | Titulok = [[Palina ročná]] – ilustrácia. | Ríša po slovensky = [[rastliny]]|Ríša po latinsky = Vegetabilia | Podríša po slovensky = [[zelené rastliny]]|Podríša po latinsky = Viridiplantae, Chlorobionta | Vývojová línia po slovensky = [[cievnaté rastliny]]|Vývojová línia po latinsky = Tracheophyta | Vývojová vetva po slovensky = [[semenné rastliny]]|Vývojová vetva po latinsky = Spermatophyta | Oddelenie po slovensky = [[krytosemenné rastliny]]|Oddelenie po latinsky = Angiospermae | Trieda po slovensky = [[pravé dvojklíčnolistové rastliny]]|Trieda po latinsky = Eudicotidae | Rad po slovensky = [[astrotvaré]]|Rad po latinsky = Asterales | Čeľaď po slovensky = [[astrovité]]|Čeľaď po latinsky = Asteraceae | Podčeľaď po slovensky = [[astrovaté]]|Podčeľaď po latinsky = Asteroideae | Rod po slovensky = '''palina'''|Rod po latinsky = Artemisia | Synonymá = {{collapsible list| * ''Abrotanum'' {{small|Duhamel}} * ''Absinthium'' {{small|Mill.}} * ''Artanacetum'' {{small|(Rzazade) Rzazade}} * ''Artemisiastrum'' {{small|Rydb.}} * ''Artemisiella'' {{small|Ghafoor}} * ''Chamartemisia'' {{small|Rydb.}} * ''Draconia'' {{small|Heist. ex Fabr.}} * ''Dracunculus'' {{small|Ledeb.}} * ''Mausolea'' {{small|Bunge ex Poljakov}} * ''Oligosporus'' {{small|Cass.}} * ''Picrothamnus'' {{small|Nutt.}} * ''Seriphidium'' {{small|(Besser ex Less.) Fourr.}} * ''Sphaeromeria'' {{small|Nutt.}} * ''Turaniphytum'' {{small|Poljakov}} * ''Vesicarpa'' {{small|Rydb.}}}} |Binomické meno = Artemisia |Klasifikátor1 = [[Carl von Linné|L.]]<ref name=FP>[[Species Plantarum|Sp. Pl.: 845 (1753)]]</ref><ref name=POWO /> |Dátum1 = [[1753]]<ref name=FP /><ref name= POWO /> }} '''Palina'''<ref name=FS>{{Citácia knihy | editori = Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa | titul = Flóra Slovenska | odkaz na titul = | zväzok = VI/2, 1. časť | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-224-2000-6 | počet strán = 799 | strany = 514-563 }}</ref> ({{vjz|lat|''Artemisia''}})<ref name=POWO>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Artemisia L.| url = https://powo.science.kew.org/taxon/urn:lsid:ipni.org:names:30001021-2| vydavateľ = POWO – Plants of the World Online, Kew| dátum prístupu = 2025-03-25| miesto = Kew|jazyk = en}}</ref> je veľký [[rod (taxonómia)|rod]] rastlín (cez 500 druhov), ktorý zastupuje trváce [[bylina|byliny]] z [[čeľaď (taxonómia)|čeľade]] [[astrovité]] (''Asteraceae''). Taxonomicky je tento rod radený do [[tribus (taxonómia)|tribusu]] ''[[Anthemideae]]'' v [[podčeľaď|podčeľadi]] [[astrovaté]] (''Asteroideae'').<ref name=FS /> Prirodzený areál rodu zahŕňa predovšetkým [[mierne pásmo|mierne]] a [[subtropické pásmo|subtropické]] oblasti na [[severná pologuľa|severnej pologuli]].<ref name=POWO /> == Iné názvy == '''Polynok''' [alebo ''pelynka'', ''polynka'', ''pelinek'', ''pojínek'', ''palín'', ''pelín'', ''peluň(a)'' a pod.], '''absint''', '''černobyľ''')<ref name=ZVN>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam nizsich a vyssich rastlin Slovenska | url = http://ibot.sav.sk/checklist/ | vydavateľ = ibot.sav.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref><ref>palina. In: [[Pyramída (encyklopedický časopis)|Pyramída]]</ref><ref name=SSN>{{Citácia knihy | titul = Slovník slovenských nárečí | odkaz na titul = Slovník slovenských nárečí | zväzok = I A{{--}}K | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]] | rok = 1994 | isbn = 80-224-0183-8 | počet strán = 933 | strany = }}; {{Citácia knihy | titul = Slovník slovenských nárečí | zväzok = II L{{--}}P | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = Veda | rok = 2006 | isbn = 80-224-0900-6 | počet strán = 1065 | strany = }}</ref><ref name=C>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Palina pravá, obyčajná a dračia – účinky, použitie, čaj | url = https://zdravina.sk/palina/ | vydavateľ = zdravina.sk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2019-06-18 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Opis == Rod palina zastupuje trváce, často aromatické, holé alebo plstnaté [[bylina|byliny]] alebo [[poloker|polokry]] a [[ker|kry]].<ref name=FS /><ref name=VK>{{Citácia knihy | editori = Josef Dostál, Martin Červenka | titul = Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín | odkaz na titul = | zväzok = II | vydanie = 1 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Slovenské pedagogické nakladateľstvo|SPN]] | rok = 1992 | isbn = 80-08-00003-1 | počet strán = 790 | strany = 1074-1080 }}</ref> [[list (botanika)|Listy]] sú striedavé, rôznym spôsobom perovito delené alebo 3-zárezové, výnimočne celistvé.<ref name=FS /><ref name=VK /> [[úbor (botanika)|Úbory]] sú terčotvaré, väčšinou veľmi početné, priame alebo ovisnuté, guľovité alebo vajcovité, drobné, usporiadané v [[strapec (súkvetie)|strapcoch]] alebo [[klas]]och. [[zákrov (botanika)|Zákrov]] je dvoj až päťradový, zákrovné [[listeň|listene]] sú škridlicovito sa prekrývajúce, pritisnuté, na okraji veľmi často blanito lemované. Lôžko úboru je mierne vypuklé, holé alebo chlpaté, bez plievok. [[Kvet]]y sú žlté alebo červenkasté. Okrajové kvety sú väčšinou piestikovité, koruny sú vláknito rúrkovité, veľmi úzke, s päťzubým korunným lemom. Stredové kvety sú obojpohlavné alebo funkčne tyčinkové, rúrkovité až rúrkovito lievikovité. Vzácne okrajové aj stredové sú obojpohlavné, rúrkovito lievikovité.<ref name=FS /><ref name=VK /> [[plod (rastlina)|Plodmi]] sú valcovité až obrátene vajcovité [[nažka|nažky]], spravidla sú čiastočne sploštené, hladké, bez [[chocholec (botanika)|chocholca]].<ref name=FS /><ref name=VK /> == Rozšírenie a ekológia == Rod palina je rozšírený (až na výnimky) na [[severná pologuľa|severnej pologuli]], s najväčšou diverzitou v stepných až polopúštnych oblastiach [[Európa|Európy]], [[Ázia|Ázie]] a [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]]. Jednotlivé druhy rastú aj v [[Južná Amerika|Južnej Amerike]], subsaharskej [[Afrika|Afrike]] a na [[Havajské ostrovy|Havaji]]. Veľa druhov sa druhotne rozšírilo mimo svoj pôvodný areál.<ref name=FS /> == Význam a využitie == Liečivým druhom je [[palina pravá]] (''Artemisia absinthium'') vyznačujúca sa žltými kvetmi a listami po oboch stranách sivozelenými. Rastie v teplejších oblastiach na medziach, rumoviskách a okrajoch ciest. Pridáva sa do [[likér]]ov kvôli horkej chuti ([[absintín|absint]]).<ref name=BOT>{{Citácia knihy | editori = Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová | titul = Botanika | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = 3 | miesto = Nitra | vydavateľ = [[Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre|SPU Nitra]] | rok = 2021 | isbn = 978-80-552-2380-3 | počet strán = 169 | strany = 142 }}</ref> Ako [[korenie|korenina]] sa pestuje [[palina dračia]] (''Artemisia dracunculus'') pôvodom z Ázie. Používa sa ako prísada do [[ocot|octu]] a [[horčica (potravina)|horčice]]. Od ostatných palín sa líši nedelenými úzkymi listami.<ref name=BOT /> Podobné použitie má aj [[palina abrotská]] ( ''Artemisia abrotanum'') z južnej Európy. Starí Rimania ju považovali za [[afrodiziakum]].<ref name=BOT /> [[Palina ročná]] (''Artemisia annua''), pochádzajúca z Ázie, dlho slúžila ako liek proti [[malária|malárii]], a stále je študovaná pre potenciálne využitie pri liečbe [[zhubný nádor|rakoviny]].<ref name=FM>{{Citácia knihy | editori = Karol Mičieta, Eva Zahradníková, Michal Hrabovský, Jana Ščevková | titul = Fylogenéza a morfológia cievnatých rastlín | odkaz na titul = | zväzok = | vydanie = 2 | miesto = Bratislava | vydavateľ = [[Univerzita Komenského v Bratislave|UK Bratislava ]] | rok = 2023 | isbn = 978-80-223-5575-9 | počet strán = 339 | strany = 259 }}</ref> == Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku == V prirodzenom prostredí na [[Slovensko|Slovensku]] rastú tieto [[druh (taxonómia)|druhy]] a [[poddruh|poddruhy]]:<ref name=FS /><ref name=VK /><ref name=BOT /><ref name=FM /> * [[palina abrotská]] (''[[Artemisia abrotanum]]'' {{small|L.}}) * [[palina dračia]] (''[[Artemisia dracunculus]]'' {{small|L.}}) * [[palina metlovitá]] (''[[Artemisia scoparia]]'' {{small|Waldst. et Kit.}}) * [[palina obyčajná]] (''[[Artemisia vulgaris]]'' {{small|L.}}) * [[palina plazivá]] (''[[Artemisia repens]]'' {{small|Willd.}}) * [[palina poľná]] (''[[Artemisia campestris]]'' {{small|L.}}) * [[palina pontická]] (''[[Artemisia pontica]]'' {{small|L.}}) * [[palina pravá]] (''[[Artemisia absinthium]]'' {{small|L.}}) * [[palina rakúska]] (''[[Artemisia austriaca]]'' {{small|Jacq.}}) * [[palina ročná]] (''[[Artemisia annua]]'' {{small|L.}}) * [[palina Sieversova]] (''[[Artemisia siversiana]]'' {{small|Willd.}}) * [[palina skalná]] (''[[Artemisia eriantha]]'' {{small|Ten.}}) * [[palina slanomilná]] (''[[Artemisia santonicum]]'' {{small|L.}}) ** [[palina slanomilná rozložitá]] (''[[Artemisia santonicum subsp. patens]]'' {{small|(Neilr.) K. Press.}}) * [[palina Tournefortova]] (''[[Artemisia tournefortiana]]'' {{small|Rchb.}}) * [[palina tônistá]] (''[[Artemisia umbrosa]]'' {{small|(Besser) Verlot}}) * [[palina Verlotovcov]] (''[[Artemisia verlotiorum]]'' {{small|Lamotte}}) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt|wikispecies = Artemisia}} {{Taxonbar}} [[Kategória:Flóra na Slovensku]] [[Kategória:Astrovité]] [[Kategória:Astrovaté]] [[Kategória:Palina| ]] [[Kategória:Liečivé rastliny]] [[Kategória:Trvalé rastliny]] kgh9sxn56wqwsg9cnsfzdep4beroxnh Alžbetina ulica (Košice) 0 645088 8359058 7871091 2026-08-23T08:57:00Z Pescan 229 Autoritné údaje 8359058 wikitext text/x-wiki {{Infobox Ulica | Názov = Alžbetina ulica | Obrázok = Alžbetina ulica Košice.jpg | Popis obrázka = Pohľad z [[Dóm svätej Alžbety|Dómu svätej Alžbety]] | Štát = Slovensko | Mesto = Košice | Mestská časť = [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]] | Štvrť = | Obvod = | Číslo obvodu = | Nadmorská výška = | Severná šírka = 48.719734 | Východná dĺžka = 21.255245 | Dĺžka = 352 | Šírka = | Vznik = 1466 | PSČ = 040 01 | Začína = [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavná]] | Končí = [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesova]] | Vytvorenie = | Denominácia = | Orientácia = západovýchodná | Staršie názvy = [[Latinčina|lat.]] Platea putrida<br>[[Nemčina|nem.]] Fowgass, Faulgrasse, Rosen Gasse<br> [[Slovenčina|slov.]] Hnilá, Šrobárova<br>[[Maďarčina|maď.]] Forgács utca, Deák Ferenc utca, Szathmáry György utca | Mapa štátu = Slovensko | Mapa mesta = Košice | Commons = Alžbetina (Košice) }} '''Alžbetina ulica''' je najstaršia [[ulica]] [[Košice|Košíc]], nachádzajúca sa v mestskej časti [[Košice – mestská časť Staré Mesto|Staré Mesto]]. Jej [[Východ (svetová strana)|východný]] koniec začína na [[Hlavná ulica (Košice)|Hlavnej ulici]] a [[Západ (svetová strana)|západný]] končí na [[Moyzesova ulica (Košice)|Moyzesovej]] ulici. Ulicu križujú ulice [[Vrátna ulica (Košice)|Vrátna]], [[Mäsiarska ulica (Košice)|Mäsiarska]] a [[Bočná ulica (Košice)|Bočná]] ulica.<ref name="korzar">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prečo sa vaša ulica volá - Alžbetina| periodikum = SME| odkaz na periodikum = SME| url = https://kosice.korzar.sme.sk/c/4468657/preco-sa-vasa-ulica-vola-alzbetina.html| issn = 1335-4418| vydavateľ = Petit Press| miesto = Bratislava| dátum = 2007-01-18| dátum prístupu = 2020-02-01}}</ref> Jedna tretina ulice je [[Pešia zóna|pešou zónou]] a zvyšná časť je dostupná aj autom. Na ulici sa nachádza socha [[Július Jakoby|Júliusa Jakobyho]], [[Múzeum Vojtecha Löfflera]] a expozíciu tu má aj [[Východoslovenská galéria]]. == Názov ulice == Staré pohľadnice z roku [[1909]], poukazujú na to, že ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta. Bolo na nej vyprodukovaných aj veľa biologického a pevného [[Odpad|odpadu]], kvôli tomu sa v najstarších [[Latinský|latinských]] dokumentoch z roku [[1466]] uvádza pod názvom ako ''„Platea putrida“'' a po nemecky ''„Fowgass“'' ([[1840]]), neskôr ''„Faulgrasse“'', čo je preložiteľné ako ''Hnilná ulica''. Maďarský výraz ''„Forgács utca“'' sa vyskytoval už od [[18. storočie|18. storočia]] a vo voľnom preklade tento názov môže znamenať aj ''Trieskovú'', ''Stružlinovú'', ''Smetnú'' či ''Odpadkovú'' ulicu.<ref name="kosicednes">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = | meno = | autor = KOŠICE:DNES| odkaz na autora = | titul = Alžbetina ulica bola od nepamäti rušnou tepnou mesta| url = https://kosicednes.sk/historia/alzbetina-ulica-bola-od-nepamati-rusnou-tepnou-mesta/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 27.05.18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-01| miesto = Košice| jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Jesenský| meno = Mikuláš| autor = | odkaz na autora = | titul = Alžbetina ulica III| url = https://kosicednes.sk/historia/alzbetina-ulica-iii/| vydavateľ = kosicednes.sk| dátum vydania = 07.06.18| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2020-02-01| miesto = Košice| jazyk =}}</ref> [[Ján Matej Korabinský]] vo svojom geografickom opise [[Uhorsko|Uhorska]] z roku [[1786]] ojedinele spomína meno ulice ako ''„Rosen Gasse“'' (''Ulica ruží''). Volala sa tak podľa mestského hostinca ''„U troch ruží“'', ktorý sa tu kedysi nachádzal.<ref name="kosicednes"/> V roku [[1905]] dostala ulica názov podľa [[Ferenc Deák|Ferenca Deáka]]. Po vzniku [[Česko-Slovensko|Československa]] v roku [[1919]] bola nazvaná ako [[Šrobárova ulica (Košice)|Šrobárova ulica]], na počesť ministra [[Vavro Šrobár|Vavra Šrobára]]. Koncom roka [[1938]] vrátili [[Maďari]] ulici názov ''„Deák Ferenc utca“'', ale už v júni ďalšieho roka dostala meno ''„Szathmáry György utca“'', podľa košického rodáka a neskoršieho [[Ostrihomské arcibiskupstvo|ostrihomského arcibiskupa]] [[Juraj Szathmáry|Juraja Szathmáryho]].<ref name="kosicednes"/><ref name="korzar"/> Od januára [[1945]] sa ulica opäť volala Šrobárova až do roku [[1990]]. V tom čase člen mestskej názvoslovnej komisie Ondrej Halaga navzdory ostatným členom presadil názov ''„Hnilná ulica“'' podľa histórie. Takéto pomenovanie však pri Dóme svätej Alžbety nebolo vhodné a stretlo sa s nevôľou vtedajších občanov mesta. Onedlho na to bol prijatý súčasný nový názov Alžbetina ulica, na počesť patrónky dómu, mesta aj Uhorska - [[Alžbeta Uhorská (svätica)|Svätej Alžbety Uhorskej]].<ref name="kosicednes"/><ref name="korzar"/> == História == Alžbetina ulica je podľa názoru historikov najstaršou obývanou časťou mesta. Je pravdepodobné, že sa tu náchádzala osada prvých starousadlíkov, ktorú v polovici [[3. storočie|3. storočia]] už obývali saskoflanderskí kolonisti - pôvodní zakladatelia mesta.<ref name="kosicednes"/> Na východnej strane v [[11. storočie|11. storočí]] smerovala ku pôvodnému románskemu farskému ''Kostolu sv. Michala Archanjela'', ktorý stál pôvodne na mieste terajšieho [[Dóm sv. Alžbety|Dómu sv. Alžbety]]. Na západe ulica končila pri tzv. ''Hnilnej bráne'' bývalého [[Košické mestské opevnenie|opevnenia]] a jej pôvodná dĺžka bola 270 metrov. Keď v roku [[1827]] na tomto mieste zrušili novšiu ''Jozefskú bránu'' z roku [[1783]], otvoril sa tým priestor k predĺženiu ulice západným smerom na 352 metrov.<ref name="kosicednes"/> Zaujímavosťou je, že pri sčítaní ľudu v roku [[1850]], teda ešte pred [[Rakúsko-maďarské vyrovnanie|rakúsko-maďarským vyrovnaním]], sa takmer všetci majitelia domov na tejto ulici hlásili k [[Maďari|maďarskej]] národnosti. A to aj napriek tomu, že v skutočnosti boli vlastne [[Nemci]] a buď sami, alebo ich predkovia, prišli do Košíc z rôznych nemeckých oblastí. Zo všetkých obyvateľov sa tu iba dvaja majitelia domov sa hlásili k národnosti [[Slováci|slovenskej]]. Tento fakt poukazuje na silné maďarizačné tendencie už v polovici [[19. storočie|19. storočia]].<ref name="kosicednes"/> Táto široká a rušná ulica bola po Hlavnej ulici druhou najvýznamnejšou mestskou komunikáciou s množstvom obchodov a viacerými mestskými šľachtickými i [[meštiansky dom|meštianskymi domami]].<ref name="kosicednes"/> Od [[40. roky 19. storočia|40. rokov 19. storočia]] sa na ulici ubytovávali aj prví [[Židia|židovskí]] obyvatelia mesta, boli to hlavne obchodníci. V roku [[1850]] na tejto ulici žilo v 43 domoch už 30 židovských rodín. Od začiatku [[20. storočie|20. storočia]] tu bolo najväčšie sústredenie košických Židov, ktorí v roku [[1934]] z celkového počtu 50 budov vlastnili už 41 z nich.<ref name="kosicednes"/> == Galéria == <gallery> Súbor:Alzbetina ulica (Deák Ferenc, egykor Forgács utca), szemben a Szent Erzsébet-főszékesegyház (Dóm). Fortepan 25862.jpg|Ulica v roku 1900 Súbor:Ulica Alžbetina, szemben a Szent Erzsébet-főszékesegyház (Dóm). Fortepan 74972.jpg|Ulica v roku 1963 Súbor:Ulica Alzbetina, szemben a Szent Erzsébet-főszékesegyház (Dóm). Fortepan 61353.jpg|Ulica v roku 1972 Súbor:Alžbetina ulica - panoramio.jpg|Socha Júliusa Jakobyho Súbor:Košice - pam. dom - Alžbetina ul. 55.jpg|Križovatka s Moyzesovou ulicou </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:Alžbetina (Košice)}} {{Ulice MPR Košice}} {{NKP v Košiciach}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Ulice v Košiciach]] [[Kategória:Košice - Staré Mesto]] pwlgwai4vbjyr3o08vjw83g03mdd3ns Škoda Electric 0 651307 8358958 8358591 2026-08-22T19:12:00Z ~2026-45953-17 303501 /* */ České dezinformácie sa, okrem wiki sk, na inych wiki nevyskytuju v tak drzom rozsahu 8358958 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ŠKODA ELECTRIC, a.s. | Logo spoločnosti = Škoda Transportation logo.png | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = | IČO = 47718579 | Odvetvie = | Založená = [[1993]] | Zakladateľ = | Sídlo = Průmyslová 610/2a, 301 00, [[Plzeň]], [[Česko]] | Štát sídla = | Pôvod = | Vedenie = Bedřich Koukal | Územný rozsah = | Priemysel = [[doprava]], [[strojárstvo]], [[elektrotechnika]] | Produkcia = elektrické pohony a trakčné motory pre trolejbusy, električky, lokomotívy, prímestské vlakové jednotky, metro a banské vozidlá | Aktíva = 3,3 mld. Kč (2013) | Obrat = 3,4 mld. Kč (2013) | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 771 (2013) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.skoda.cz/cs/o-spolecnosti/spolecnosti-skoda/skoda-electric-as/|skoda.cz – Škoda Electric a.s.}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DUOBUS Bratislava.JPG|thumb|Trolejbus [[Škoda 25Tr]] [[Irisbus]] na linke {{MHD|ba|33}} v [[Bratislava|Bratislave]] vyrábaný v spoločnosti Škoda Electric]] '''ŠKODA ELECTRIC a.s.''' je [[Česko|česká]] [[Elektrotechnika|elektrotechnická]] firma sídliaca v [[Plzeň|Plzni]], dcérska spoločnosť [[Škoda Transportation|Škody Transportation]]. Vyrába [[Elektrický pohon|elektrické pohony]] a [[Elektrický motor|trakčné motory]] pre [[trolejbus]]y, [[električka|električky]] ([[električky Škoda]]), [[rušeň|rušne]] ([[elektrické rušne Škoda]]), [[Elektrická jednotka|prímestské vlakové jednotky]], [[metro]], banské vozidlá, apod. Sama je od roku [[2004]] tiež dodávateľom elektrickej výzbroje trolejbusov, ktoré klamlivo prezentuje, ako [[Dezinformácia|"vlastné"]] predovšetkým na českom a slovenskom trhu (typy [[Škoda 24Tr Irisbus|24Tr]], [[Škoda 25Tr Irisbus|25Tr]], [[Škoda 26Tr Solaris|26Tr]], [[Škoda 27Tr Solaris|27Tr]], [[Škoda 28Tr Solaris|28Tr]], [[Škoda 30Tr SOR|30Tr]], [[Škoda 31Tr SOR|31Tr]], [[Škoda 32Tr SOR|32Tr]], [[Škoda 33Tr SOR|33Tr]], [[Škoda 35Tr|35Tr]] a [[Škoda 36Tr|36Tr]]). Škoda Electric sa podieľala na výrobe prototypov hybridných autobusov [[TriHyBus]] ([[2009]]) a [[Škoda H12 Solaris]] ([[2012]]), na výstave Czechbus [[2014]] bol predstavený tiež prototyp elektrobusu [[Škoda Perun]] (pozri [[Solaris Urbino|Urbino Electric]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12248 |dátum prístupu=2020-05-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305012207/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12248 |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref> Naväzuje na dlhoročnú tradíciu elektrotechnickej výroby [[Škoda Holding|Škodových závodov]] v [[Plzeň|Plzni]], ktorá bola zahájená v roku [[1901]] v Elektrotechnickom závode. Do obchodného registra bola zapísaná [[5. marec|5. marca]] [[1993]] pod názvom Škoda, DOS, Plzeň, s.r.o., od [[26. január]]a [[1996]] niesla názov ŠKODA DOS s.r.o. a medzi [[18. december|18. decembrom]] [[2002]] a [[1. máj]]om [[2007]] pôsobila ako ŠKODA ELECTRIC s.r.o. Svoje výrobky dodáva tiež svetovým strojárenským gigantom ako sú [[General Electric]],<ref>http://www.finance.cz/zpravy/finance/378909-skoda-electric-doda-ge-transportation-pohony-za-jednu-miliardu-kc/</ref> [[Hyundai Rotem]]<ref>http://www.vz24.cz/clanky/skoda-electric-uzavrela-kontrakt-v-jizni-koreji-za-2-miliardy-kc/</ref> alebo [[Caterpillar]].<ref>http://www.rozhlas.cz/plzen/zpravodajstvi/_zprava/1035121</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Škoda Electric|18410595}} [[Kategória:Škoda Holding]] [[Kategória:Elektrotechnické podniky v Česku]] [[Kategória:Výrobcovia trolejbusov]] [[Kategória:Podniky založené v 1993]] [[Kategória:Plzeň]] 3waviqk7ro0xvs54zb4173j95wekkb9 8358970 8358958 2026-08-22T20:06:09Z ~2026-45953-17 303501 /* */ 8358970 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ŠKODA ELECTRIC, a.s. | Logo spoločnosti = Škoda Transportation logo.png | Veľkosť loga = <!-- automatická veľkosť je 230px --> | Popis = | Právna forma = | IČO = 47718579 | Odvetvie = | Založená = [[1993]] | Zakladateľ = | Sídlo = Průmyslová 610/2a, 301 00, [[Plzeň]], [[Česko]] | Štát sídla = | Pôvod = | Vedenie = Bedřich Koukal | Územný rozsah = | Priemysel = [[doprava]], [[strojárstvo]], [[elektrotechnika]] | Produkcia = elektrické pohony a trakčné motory pre trolejbusy, električky, lokomotívy, prímestské vlakové jednotky, metro a banské vozidlá | Aktíva = 3,3 mld. Kč (2013) | Obrat = 3,4 mld. Kč (2013) | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = 771 (2013) | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = {{url|http://www.skoda.cz/cs/o-spolecnosti/spolecnosti-skoda/skoda-electric-as/|skoda.cz – Škoda Electric a.s.}} | Zánik = | Poznámka = }} [[Súbor:DUOBUS Bratislava.JPG|thumb|Trolejbus [[Škoda 25Tr]] [[Irisbus]] na linke {{MHD|ba|33}} v [[Bratislava|Bratislave]], vozidlo talianskeho Iveca s elektromotorom Škoda]] '''ŠKODA ELECTRIC a.s.''' je [[Česko|česká]] [[Elektrotechnika|elektrotechnická]] firma sídliaca v [[Plzeň|Plzni]], dcérska spoločnosť [[Škoda Transportation|Škody Transportation]]. Vyrába elektrické pohony a [[Elektrický motor|trakčné motory]] pre [[trolejbus]]y, [[električka|električky]] Škoda, elektrické [[rušeň|rušne]] Škoda, [[Elektrická jednotka|prímestské vlakové jednotky]], [[metro]], banské vozidlá, apod. Sama je od roku [[2004]] tiež dodávateľom elektrickej výzbroje trolejbusov, ktoré klamlivo prezentuje, ako [[Dezinformácia|"vlastné"]] predovšetkým na českom a slovenskom trhu (typy [[Škoda 24Tr Irisbus|24Tr]], [[Škoda 25Tr Irisbus|25Tr]], [[Škoda 26Tr Solaris|26Tr]], [[Škoda 27Tr Solaris|27Tr]], [[Škoda 28Tr Solaris|28Tr]], [[Škoda 30Tr SOR|30Tr]], [[Škoda 31Tr SOR|31Tr]], [[Škoda 32Tr SOR|32Tr]], [[Škoda 33Tr SOR|33Tr]], [[Škoda 35Tr|35Tr]] a [[Škoda 36Tr|36Tr]]). Škoda Electric sa podieľala na výrobe prototypov hybridných autobusov "TriHyBus" ([[2009]]) a "Škoda H12 Solaris" ([[2012]]), na výstave Czechbus [[2014]] bol predstavený tiež prototyp elektrobusu "Škoda Perun" (pozri [[Solaris Urbino|Urbino Electric]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12248 |dátum prístupu=2020-05-31 |url archívu=https://web.archive.org/web/20160305012207/http://www.busportal.cz/modules.php?name=article&sid=12248 |dátum archivácie=2016-03-05 }}</ref> Naväzuje na dlhoročnú tradíciu elektrotechnickej výroby [[Škoda Holding|Škodových závodov]] v [[Plzeň|Plzni]], ktorá bola zahájená v roku [[1901]] v Elektrotechnickom závode. Do obchodného registra bola zapísaná [[5. marec|5. marca]] [[1993]] pod názvom Škoda, DOS, Plzeň, s.r.o., od [[26. január]]a [[1996]] niesla názov ŠKODA DOS s.r.o. a medzi [[18. december|18. decembrom]] [[2002]] a [[1. máj]]om [[2007]] pôsobila ako ŠKODA ELECTRIC s.r.o. Svoje výrobky dodáva tiež svetovým strojárenským gigantom ako sú [[General Electric]],<ref>http://www.finance.cz/zpravy/finance/378909-skoda-electric-doda-ge-transportation-pohony-za-jednu-miliardu-kc/</ref> [[Hyundai Rotem]]<ref>http://www.vz24.cz/clanky/skoda-electric-uzavrela-kontrakt-v-jizni-koreji-za-2-miliardy-kc/</ref> alebo [[Caterpillar]].<ref>http://www.rozhlas.cz/plzen/zpravodajstvi/_zprava/1035121</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Škoda Electric|18410595}} [[Kategória:Škoda Holding]] [[Kategória:Elektrotechnické podniky v Česku]] [[Kategória:Výrobcovia trolejbusov]] [[Kategória:Podniky založené v 1993]] [[Kategória:Plzeň]] i96v4hch71uttt7au4yqm846exsh1t3 Škoda 35Tr 0 654096 8358962 8340774 2026-08-22T19:34:42Z ~2026-45953-17 303501 /* */ 8358962 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 35Tr | súbor = | popis = | typ = 35Tr | výrobca = [[Iveco|Iveco Bus]] - vozidlo, [[Škoda Electric]] - pohon | prototyp = 2018, 2020 | výroba v rokoch = | vyrobených kusov = 2 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 559 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 556 mm | pohotovostná hmotnosť = 19 100 kg | výška podlahy = 320 mm / 330 mm / 340 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 35 | miest na státie = 90 | motor(y) = | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 35Tr''' je prototyp nízkopodlažného kĺbového [[trolejbus]]u vyrobeného v spolupráci [[Taliansko|talianskej]] firmy [[Iveco|Iveco Bus]] (vozidlo) a [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia). Karoséria vychádza z autobusu [[Iveco Urbanway 18M]]. == Konštrukcia == Ide o trojnápravový dvojčlánkový trolejbus s karosériou mestského autobusu Iveco Urbanway 18M. == Dejiny == Typ 35Tr nadväzuje na model [[Škoda 25Tr]], ktorý bol v spolupráci Irisbusu (predchodca Iveca Bus) a Škody Electric vyrábaný v rokoch 2004{{--}}2014 a ktorý disponoval karosériou autobusov [[Irisbus Citybus 18M]] a [[Irisbus Citelis 18M]]. Prototyp vozidla 35Tr bol dokončený začiatkom roka 2018, vo februári toho roku sa prvýkrát objavil v plzenských uliciach na skúšobných jazdách.<ref name="prototyp">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Škoda 35 Tr. V Plzni dokončili trolejbus s karoserií Urbanway| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum vydaní = 2018-02-02| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180714150747/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum archivácie = 2018-07-14}}</ref> V júni 2018 bolo vozidlo prevzaté späť výrobcom, ktorý je v nasledujúcich týždňoch prestaval na prvý kus trolejbusu Iveco Crealis. Elektrická výzbroj zostala zachovaná, najväčšou zmenou (okrem farebnosti) bola inštalácia nového predného čela. V septembri 2018 bolo vozidlo vystavené na veľtrhu IAA 2018 v Hannoveri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = První trolejbus Crealis s výzbrojí Škoda Electric| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum vydaní = 2018-09-19| dátum prístupu = 2018-10-05| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20181005194910/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum archivácie = 2018-10-05}}</ref> Trolejbus bol následne prestavaný na Iveco Crealis. V júni 2018 objednala [[Dopravní společnost Zlín-Otrokovice]] (DSZO) jeden parciálny trolejbus 35Tr s pomocnými trakčnými batériami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Do Zlína zamíří trolejbus Škoda 35 Tr| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum vydaní = 2018-06-28| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180703104928/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum archivácie = 2018-07-03}}</ref> ktorý mal byť dodaný do polovice roku 2019. Zákazka ale bola oneskorená a až v prvej polovici februára 2020 vykonával objednaný trolejbus skúšobné jazdy v Plzni. Krátko na to bol dodaný DSZO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DSZO #414 (Škoda 35Tr)| url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum prístupu = 2020-2-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20200218071733/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum archivácie = 2020-02-18}}</ref> a v druhej polovici marca 2020 začal v Zlíne skúšobné jazdy s cestujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sůra | meno = Jan| titul = Po Zlíně začal jezdit nový kloubový trolejbus s bateriemi, deset kilometrů ujede mimo troleje| url = https://zdopravy.cz/po-zline-zacal-jezditnovy-kloubovy-trolejbus-s-bateriemi-deset-kilometru-ujede-mimo-troleje-45119/| dátum vydania = 2020-03-20| dátum prístupu = 2020-3-20| vydavateľ = [[Zdopravy.cz]]}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozidiel ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="2" | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Škoda Electric]] | — | 2018 | 1 | — | prototyp, prestavaný na [[Iveco Crealis]] | <ref name="prototyp" /> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2020 | 1 | 414 | 2. prototyp, s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: trolejbusy Škoda 35Tr | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&ntyp=35Tr | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132606/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378 | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|cs|Škoda 35Tr|18874069}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Iveco}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|35Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Iveco]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] 3ylmxat57d30fs6xu8ez6xjwcogg4i5 8358965 8358962 2026-08-22T19:40:17Z ~2026-45953-17 303501 /* Dejiny */ 8358965 wikitext text/x-wiki {{Infobox trolejbus | názov = Škoda 35Tr | súbor = | popis = | typ = 35Tr | výrobca = [[Iveco|Iveco Bus]] - vozidlo, [[Škoda Electric]] - pohon | prototyp = 2018, 2020 | výroba v rokoch = | vyrobených kusov = 2 | modernizácia v rokoch = | modernizovaných kusov = | dĺžka = 18 559 mm | šírka = 2 550 mm | výška = 3 556 mm | pohotovostná hmotnosť = 19 100 kg | výška podlahy = 320 mm / 330 mm / 340 mm | max. rýchlosť = 65 km/h | miest na sedenie = 35 | miest na státie = 90 | motor(y) = | výkon = 1×250 kW | napätie = 600 V | dieselagregát = | výkon dieselagregátu = }} '''Škoda 35Tr''' je prototyp nízkopodlažného kĺbového [[trolejbus]]u vyrobeného v spolupráci [[Taliansko|talianskej]] firmy [[Iveco|Iveco Bus]] (vozidlo) a [[Škoda Electric]] (elektrická výzbroj a kompletizácia). Karoséria vychádza z autobusu [[Iveco Urbanway 18M]]. == Konštrukcia == Ide o trojnápravový dvojčlánkový trolejbus s karosériou mestského autobusu Iveco Urbanway 18M. == Dejiny == Typ 35Tr nadväzuje na model [[Škoda 25Tr]], ktorý bol v spolupráci Irisbusu (predchodca Iveca Bus) a Škody Electric vyrábaný v rokoch 2004{{--}}2014 a ktorý disponoval karosériou autobusov [[Irisbus Citybus 18M]] a [[Irisbus Citelis 18M]]. Prototyp vozidla 35Tr bol dokončený začiatkom roka 2018, vo februári toho roku sa prvýkrát objavil v plzenských uliciach na skúšobných jazdách.<ref name="prototyp">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Škoda 35 Tr. V Plzni dokončili trolejbus s karoserií Urbanway| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum vydaní = 2018-02-02| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180714150747/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/1/30/koda-35-tr-v-plzni-dokonili-trolejbus-s-karoseri-urbanway-36lsl| dátum archivácie = 2018-07-14}}</ref> V júni 2018 bolo vozidlo prevzaté späť výrobcom, ktorý je v nasledujúcich týždňoch prestaval na prvý kus trolejbusu Iveco Crealis. Elektrická výzbroj zostala zachovaná, najväčšou zmenou (okrem farebnosti) bola inštalácia nového predného čela. V septembri 2018 bolo vozidlo vystavené na veľtrhu IAA 2018 v Hannoveri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = První trolejbus Crealis s výzbrojí Škoda Electric| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum vydaní = 2018-09-19| dátum prístupu = 2018-10-05| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20181005194910/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/9/19/prvn-trolejbus-crealis-s-vzbroj-koda-electric| dátum archivácie = 2018-10-05}}</ref> Trolejbus bol následne prestavaný na Iveco Crealis. V júni 2018 objednala Dopravní společnost Zlín-Otrokovice (DSZO) jeden parciálny trolejbus 35Tr s pomocnými trakčnými batériami<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Hinčica| meno = Libor| titul = Do Zlína zamíří trolejbus Škoda 35 Tr| url = http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum vydaní = 2018-06-28| dátum prístupu = 2018-06-30| vydavateľ = Cs-dopravak.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20180703104928/http://www.cs-dopravak.cz/zpravy/2018/6/28/do-zlna-zam-trolejbus-koda-35-tr| dátum archivácie = 2018-07-03}}</ref> ktorý mal byť dodaný do polovice roku 2019. Zákazka ale bola oneskorená a až v prvej polovici februára 2020 vykonával objednaný trolejbus skúšobné jazdy v Plzni. Krátko na to bol dodaný DSZO<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| titul = Vůz DSZO #414 (Škoda 35Tr)| url = https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum prístupu = 2020-2-18| vydavateľ = Seznam-autobusu.cz| url archívu = https://web.archive.org/web/20200218071733/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378| dátum archivácie = 2020-02-18}}</ref> a v druhej polovici marca 2020 začal v Zlíne skúšobné jazdy s cestujúcimi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Sůra | meno = Jan| titul = Po Zlíně začal jezdit nový kloubový trolejbus s bateriemi, deset kilometrů ujede mimo troleje| url = https://zdopravy.cz/po-zline-zacal-jezditnovy-kloubovy-trolejbus-s-bateriemi-deset-kilometru-ujede-mimo-troleje-45119/| dátum vydania = 2020-03-20| dátum prístupu = 2020-3-20| vydavateľ = [[Zdopravy.cz]]}}</ref> == Dodávky trolejbusov == {| class="wikitable" |- ! Súčasný štát ! Mesto ! Stránka ! Roky dodávok ! Počet vozidiel ! Evidenčné čísla<br />pri dodaní ! Poznámky ! Zdroj |- | rowspan="2" | {{Minivlajka|Česko|w}} | [[Škoda Electric]] | — | 2018 | 1 | — | prototyp, prestavaný na [[Iveco Crealis]] | <ref name="prototyp" /> |- | [[Zlín]] – [[Otrokovice]] | [[Trolejbusová doprava v Zlíne a Otrokoviciach|stránka]] | 2020 | 1 | 414 | 2. prototyp, s batériovým pohonom | <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DSZO: trolejbusy Škoda 35Tr | url = https://seznam-autobusu.cz/seznam?iddopravce=188&ntyp=35Tr | dátum prístupu = 2020-2-18 | vydavateľ = Seznam-autobusu.cz | url archívu = https://web.archive.org/web/20200410132606/https://seznam-autobusu.cz/vuz/87378 | dátum archivácie = 2020-04-10 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} * {{Preklad|cs|Škoda 35Tr|18874069}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Trolejbusy Škoda}} {{Trolejbusy Iveco}} [[Kategória:Trolejbusy Škoda|35Tr]] [[Kategória:Trolejbusy Iveco]] [[Kategória:Kĺbové trolejbusy]] tbm1pf3bzeaufeyoyvdovglarvt7kyb Emma Zapletalová 0 655384 8359008 8357858 2026-08-22T22:51:51Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359008 wikitext text/x-wiki {{Na rozšírenie}} {{Aktualizovať}} {{Olympijská účasť}} {{Infobox atlét |Meno=Emma Zapletalová |Portrét=Emma Zapletalová (2026-06-07).jpg |Popis= |Dátum narodenia={{dnv|2000|03|24}} |Miesto narodenia=[[Nitra]], [[Slovensko]]<ref name="dennikn-okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu"/> |Atletická disciplína=[[beh na 400 metrov|400 m]], [[beh na 400 metrov cez prekážky|400 m pr.]] |Osobný rekord=400 m 50,59 s.<br>400 m prek. 52,30 s. |Stav k=[[10. august]] [[2026]] |Klub= [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|ŠK Dukla o.z. Banská Bystrica]] |Alma mater= [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre]]<br>[[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici]]}} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá sveta v atletike|Majstrovstvá sveta]]}} {{Infobox-medaila farba|3||<center>[[Majstrovstvá sveta v atletike 2025|Tokio 2025]]</center>|[[Majstrovstvá sveta v atletike 2025 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]]}} {{Infobox-medaila súťaž|[[Majstrovstvá Európy v atletike|Majstrovstvá Európy]]}} {{Infobox-medaila farba|1||<center>[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Birmingham 2026]]</center>|[[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|400 m pr.]]}} {{Infobox koniec}} [[Bakalár|Bc.]] et Bc. '''Emma Zapletalová''' (* [[24. marec]] [[2000]], [[Nitra]]) je slovenská [[Atletika|atlétka]],<ref name="profil2">{{Citácia elektronického dokumentu|meno=|titul=Profil Emmy Zapletalovej|url=https://www.worldathletics.org/athletes/slovak-republic/emma-zapletalova-14647721|vydavateľ=worldathletics.org|dátum vydania=2020-09-08|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2020-09-08|jazyk=}}</ref> ktorá sa špecializuje na [[Beh na 400 metrov|beh na 400 metrov]] a [[Beh na 400 metrov cez prekážky|400 metrov cez prekážky]]. Jej trénerom je Holanďan Bram Peters.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | autor = | odkaz na autora = | titul = Majsterka Európy do 23 rokov na 400 m prekážok Emma Zapletalová urobila rázne rozhodnutie: jej doterajšieho kouča Petra Žňavu nahradil Holanďan Bram Peters | url = https://www.atletika.sk/majsterka-europy-do-23-rokov-na-400-m-prekazok-emma-zapletalova-urobila-razne-rozhodnutie-jej-kouca-petra-znavu-nahradil-holandan-bram-peters/ | vydavateľ = atletika.sk | miesto = | dátum vydania = 2024-09-12 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Prekážkarka Emma Zapletalová po slovenskom rekorde: Ani 55 sekúnd pre mňa nie je bariéra, som otvorená možnosti popasovať sa s ňou {{!}} Atletika.sk {{!}} Atletika.sk|url=https://www.atletika.sk/emma-zapletalova-po-rekorde-ani-55-sekund-pre-mna-nie-je-bariera-som-otvorena-moznosti-popasovat-sa-s-nou/|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> Zapletalová je členka klubu [[Vojenské športové centrum Dukla Banská Bystrica|VŠC Dukla Banská Bystrica]]. == Mladosť, štúdium == Emma Zapletalová absolvovala v roku [[2022]] bakalárske štúdium učiteľstva telesnej výchovy a ruského jazyka a literatúry na Katedre telesnej výchovy a športu [[Pedagogická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre|Pedagogickej fakulte]] [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzity Konštantína Filozofa]] v [[Nitra|Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Úspešný debut na olympijských hrách | url = https://www.ukf.sk/verejnost/aktuality/udalosti/4845-uspesny-debut-na-olympijskych-hrach | vydavateľ = ukf.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-18 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = azb-admin | odkaz na autora = | titul = Európska šampiónka Emma Zapletalová zdolala ďalšiu prekážku a má ďalší titul – úspešne zvládla bakalárske štátnice na FTVŠaZ UMB v Banskej Bystrici - | url = https://www.azb.sk/europska-sampionka-emma-zapletalova-zdolala-dalsiu-prekazku-a-ma-dalsi-titul-uspesne-zvladla-bakalarske-statnice-na-ftvsaz-umb-v-banskej-bystrici/ | vydavateľ = azb.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-08-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-19 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = SVOP spol. s.r.o. Bratislava | odkaz na autora = | titul = CRZP - detail kniha Emma Zapletalová - Štruktúra pohybovej výkonnosti atlétov Strednej športovej školy v Nitre | url = https://opac.crzp.sk/?fn=detailBiblioFormChildMIBV&sid=36931CDEDB4A4332B0C63055FC37&seo=CRZP-detail-kniha&routeID=crzp_ostry_7 | vydavateľ = opac.crzp.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-19 | jazyk = }}</ref> V roku [[2026]] získala druhý bakalársky titul, tentoraz na [[Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici|Fakulte telesnej výchovy, športu a zdravia]] [[Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici|Univerzity Mateja Bela]] v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Emma Zapletalová získala ďalší titul! | url = https://www.ftvsz.umb.sk/o-fakulte/novinky-na-ftvsaz-umb/emma-zapletalova-ziskala-dalsi-titul.html | vydavateľ = ftvsz.umb.sk | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-18 | jazyk = }}</ref> == Kariéra == === 2021 === V júni 2021 splnila limit na [[Letné olympijské hry 2020|olympiádu v Tokiu]] v behu na 400 metrov cez prekážky časom 55,29.<ref name="dennikn-okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu">{{Citácia periodika | priezvisko = Kováč | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Okrem Tótha splnila limit na olympiádu len ona. 21-ročná bežkyňa môže byť veľkou hviezdou | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/2421013/okrem-totha-splnila-limit-na-olympiadu-len-ona-21-rocna-bezkyna-moze-byt-velkou-hviezdou/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-06-08 | dátum prístupu = 2021-06-28 }}</ref> V júli 2021 sa stala majsterkou Európy do 23 rokov s časom 54,28 s, čo bol zároveň nový slovenský rekord a rekord podujatia zlepšila o 22 stotín.<ref name="dennikn-bezkyna-zapletalova-je-majsterkou">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Bežkyňa Zapletalová je majsterkou Európy do 23 rokov, na 400 m zabehla slovenský rekord | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2463747/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-07-10 | dátum prístupu = 2021-07-16 }}</ref> === 2025 === Na majstrovstvách Stredoslovenského atletického zväzu v [[Ostrava|Ostrave]] vytvorila [[24. január]]a slovenský rekord v halovom behu na 400 metrov s časom 52,61.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | autor = SOŠV | odkaz na autora = | titul = Zapletalová začala sezónu slovenským rekordom, Volko tiež spokojný | url = https://www.olympic.sk/clanok/2601225-mitingy-v-ostrave-jablonci | vydavateľ = Slovenský olympijský a športový výbor | dátum vydania = 2025-01-26 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> [[17. jún]]a dosiahla časom 51,91 slovenský rekord v behu na 400 metrov na bronzovom mítingu seriálu World Athletics Continental Tour (WACT) Kritérium SNP v Banskej Bystrici.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zapletalová pokorila 50-ročný slovenský rekord v behu na 400 m | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/brief-atletika-zapletalova-pokorila-5/886577-clanok.html | dátum = 2025-06-17 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[21. jún]]a prekonala vlastný slovenský rekord v behu na 400 metrov cez prekážky na bronzovom mítingu AtleticaGeneve vo [[Švajčiarsko|švajčiarskej]] [[Ženeva|Ženeve]] časom 54,24.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Ďalší slovenský rekord Emmy Zapletalovej: na bronzovom mítingu v Ženeve vyhrala beh na 400 m prekážok za 54,24 sekundy, Ilgo tretí na 110 m prek. v Bergene op Zoom, výškar Juráček s limitom na ME do 23 rokov! | url = https://www.atletika.sk/dalsi-slovensky-rekord-emmy-zapletalovej-na-bronzovom-mitingu-v-zeneve-vyhrala-beh-na-400-m-prekazok-za-5424-sekundy/ | vydavateľ = atletika.sk | dátum vydania = 2025-06-21 | dátum prístupu = 2025-09-17 | jazyk = }}</ref> [[28. jún]]a vylepšila slovenské maximum v behu na 400 metrov o viac ako sekundu, keď časom 50,76 zvíťazila na ME družstiev II. divízie v [[Slovinsko|slovinskom]] [[Maribor]]e.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Slovensko po úvodnom dni II. divízie ME družstiev na 8. priečke | periodikum = teraz.sk | url = https://www.teraz.sk/sport/slovensko-po-uvodnom-dni-ii-divizie-m/889348-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum = 2025-06-28 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[19. júl]]a na Diamantovej lige v [[Londýn]]e zabehla 400 metrov cez prekážky v novom slovenskom rekorde za 54,08.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Ďalší slovenský rekord Emmy Zapletalovej, na Diamantovej lige v Londýne zvládla 400 m prekážok za 54,08, Daniela Ledecká (7.) v “diamantovej” premiére nesklamala | url = https://www.atletika.sk/dalsi-slovensky-rekord-emmy-zapletalovej-na-diamantovej-lige-v-londyne-zvladla-400-m-prekazok-za-5408-daniela-ledecka-7-v-diamantovej-premiere-nesklamala/ | vydavateľ = atletika.sk | dátum vydania = 2025-07-19 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Results - London Diamond League 2025 | url = https://www.watchathletics.com/page/6831/results-london-diamond-league#google_vignette | vydavateľ = watchathletics.com | dátum vydania = 2025-07-19 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> [[28. august]]a obsadila 2. miesto vo finále Diamantovej ligy v [[Zürich]]u v behu na 400 metrov cez prekážky, keď časom 53,18 vylepšila vlastný slovenský rekord.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Zapletalová skončila vo finále druhá v národnom rekorde 53, 18 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-skoncila-vo-finale-druha/902714-clanok.html | dátum = 2025-08-28 | dátum prístupu = 2025-09-17 }}</ref> Na [[Majstrovstvá sveta v atletike|majstrovstvách sveta]] v [[Tokio|Tokiu]] získala bronzovú medailu v behu na 400 metrov cez prekážky v novom slovenskom rekorde 53,00.<ref>{{Citácia periodika | autor = TASR | titul = Skvelý úspech: Zapletalová získala bronz na svetovom šampionáte | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/fles-atletika-ms-zapletalova-ziskal/907389-clanok.html | vydavateľ = TASR | dátum = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2025-09-19 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 400m Hurdles Women - Final (2025 World Athletics Championships) | url = https://media.aws.iaaf.org/competitiondocuments/pdf/7190593/AT-400H-W-f----.RS6.pdf | vydavateľ = media.aws.iaaf.org | dátum vydania = 2025-09-19 | dátum prístupu = 2025-09-19 }}</ref> === 2026 === [[31. máj]]a obsadila 1. miesto na mítingu Diamantovej ligy v [[Rabat (mesto)|Rabate]] v behu na 400 metrov cez prekážky, keď časom 52,82 dosiahla najlepší svetový výkon roka a zlepšila aj vlastný slovenský rekord.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Diamantová liga: Zapletalová triumfovala v Rabate na 400 m prek. | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/diamantova-liga-zapletalova-triumfova/966885-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-03 }}</ref> O štyri dni neskôr zvíťazila na pretekoch Diamantovej ligy, keď v [[Rím]]e opäť vylepšila národný rekord a svetový výkon roka časom 52,58.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zapletalová zvíťazila v Ríme vo svetovom výkone roka 52, 58 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-zvitazila-v-rime-vo-svet/968061-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2026-06-04 | dátum prístupu = 2026-06-04 }}</ref> Tretie víťazstvo v Diamantovej lige za sebou dosiahla [[10. jún]]a v [[Oslo|Osle]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Riša | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = Zapletalovej zlatý hetrik! V tejto zime to nebolo jednoduché, priznala | url = https://www.denniksport.sk/atletika/c/emma-zapletalova-diamantova-liga-miting-oslo-400-m-prek-10-jun-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-06-10 | dátum prístupu = 2026-06-16 | jazyk = }}</ref> [[16. jún]]a skončila na mítingu Zlatá tretra v [[Ostrava|Ostrave]] štvrtá v behu na 400 metrov, keď časom 50,59 zlepšila slovenský rekord o 17 stotín.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Zapletalová na Zlatej tretre štvrtá na 400 m v národnom rekorde | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/zapletalova-na-zlatej-tretre-stvrta-n/970870-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-16 | dátum prístupu = 2026-06-16 }}</ref> Štvrtý sezónny štart v Diamantovej lige [[19. jún]]a v [[Katar (štát)|katarskej]] [[Dauha|Dauhe]] premenila na štvrté víťazstvo, keď časom 52,30 opäť vylepšila svetový výkon roka, rekord mítingu aj národný rekord.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Famózna Zapletalová nemá konkurenciu. V Dohe znovu zlepšila svetový výkon roka | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/atletika-emma-zapletalova-vysledok-diamantova-liga-doha-2026/ | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2026-06-19 | dátum prístupu = 2026-08-11 }}</ref> Na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] získala zlatú medailu v [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – beh na 400 metrov cez prekážky žien|behu na 400 metrov cez prekážky]] keď vo finále triumfovala časom 52,91.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 400m Hurdles Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73B1_ATHW400MHURD----------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-12T20%3A13%3A36Z&sr=b&sp=r&sig=Et1HlQVjo1E6%2B6nOuFzaEMg19dkMPAPK169jJF5Fb9k%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-12 | dátum prístupu = 2026-08-12 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> == Úspechy == === [[Juniorské majstrovstvá sveta v atletike|Juniorské majstrovstvá sveta]] === * Tampere, Fínsko 2018 - 400m prek., 5. miesto (57,35 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Emma Zapletalová okorenila postup do finále na 400 m prekážok na MSJ rekordom a limitom na ME {{!}} Atletika.sk {{!}} Atletika.sk|url=https://www.atletika.sk/emma-zapletalova-okorenila-postup-do-finale-na-400-m-prekazok-na-msj-rekordom-a-limitom-na-me/|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> === [[Majstrovstvá Európy v atletike]]=== * Berlín, Nemecko 2018 - 4x 400 m., 8. miesto (3:32,22 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenky skončili na ME vo finále ôsme, do dejín vošiel 17-ročný bežec z Nórska|url=https://sportnet.sme.sk/spravy/slovensko-v-stafete-osme-na-me-v-atletike-2018/|vydavateľ=sportnet.sme.sk|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk}}</ref>, 400m prek., 18. miesto - rozbehy (58,46 s)<ref>{{Citácia knihy|titul=2018 European Athletics Championships – Women's 400 metres hurdles|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=2018_European_Athletics_Championships_%E2%80%93_Women%27s_400_metres_hurdles&oldid=997475081|rok=2020-12-31|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 997475081}}</ref> * Majstrovstvá Európy do 23 rokov, Tallinn 2021 - 400 m prekážok 1. miesto (54,28 s). Získala 4. zlatú medailu pre Slovensko z ME do 23 rokov.<ref name="dennikn-bezkyna-zapletalova-je-majsterkou"/> === [[Diamantová liga]] === * Golden gala Rím, Taliansko 2020 - 400m prek., 7. miesto (56,02 s) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Diamantová liga: Emma Zapletalová pri svojej premiére siedma, Bubeník šiesty|url=https://sport.aktuality.sk/c/461066/diamantova-liga-emma-zapletalova-pri-svojej-premiere-siedma/|vydavateľ=Šport.sk|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk|meno=SPORT SK, s r o & Ringier Axel Springer Slovakia a|priezvisko=s}}</ref> === [[World athletics Continental Tour – Gold]] === * [[Zlatá tretra]] Ostrava, Česko 2020 - 300m prek., 2. miesto (38,97 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zapletalová zažiarila na Zlatej tretre. Výrazne zlepšila slovenský rekord|url=https://sport.pravda.sk/atletika/clanok/562299-zapletalova-zaziarila-na-zlatej-tretre-vyrazne-zlepsila-slovensky-rekord/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-09-08|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=sk-SK}}</ref> *Gyulai István Memorial, Maďarsko 2020 - 400m prek., 5. miesto (56,68 s)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=400 Metres Hurdles Result {{!}} Gyulai István Memorial|url=https://worldathletics.org/results/world-continental-tour-gold/2020/gyulai-istvan-memorial-7138938/women/400-metres-hurdles/final/result|vydavateľ=worldathletics.org|dátum prístupu=2021-01-23|jazyk=en}}</ref> === [[Olympijské hry (moderné)|Olympijské hry]] === Na [[Letné olympijské hry 2020|Letných olympijských hrách 2020 v Tokiu]] nepostúpila do finále behu na 400 metrov. S časom 55:79 s získala 15. priečku.<ref name="dennikn-oly-2020">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenská bežkyňa Emma Zapletalová | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/minuta/2490126/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2021-08-02 | dátum prístupu = 2021-09-01 }}</ref> === Ankety === * Najlepší športovec Slovenska za rok 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = TASR | titul = Tituly Športovec roka dostali Zapletalová a mladé hádzanárky | url = https://www.teraz.sk/sport/sport-tituly-sportovec-roka-sr-2025-p/934587-clanok.html | dátum vydania = 2026-01-19 | dátum prístupu = 2026-01-20 | vydavateľ = Tlačová agentúra Slovenskej republiky, tasr.sk}}</ref> * 1. miesto Atlét roka 2025<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marcinát | meno = Juraj | titul = Čo povedali najlepší v ankete Atlét roka 2025 – vyjadrenia a profily laureátov: Emma Zapletalová, Dominik Černý, Gabriela Gajanová, Tereza Čorejová, Bram Peters, Peter Bottlík | url = https://www.atletika.sk/co-povedali-najlepsi-v-ankete-atlet-roka-2025-vyjadrenia-a-profily-laureatov-emma-zapletalova-dominik-cerny-gabriela-gajanova-tereza-corejova-bram-peters-peter-bottlik/ | dátum vydania = 2025-11-08 | dátum prístupu = 2026-01-26 | vydavateľ = atletika.sk - oficiálna stránka Slovenského atletického zväzu}}</ref> * 1. miesto Atlét roka 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bogdanyi | meno = Gabriel | titul = Slovenská atletika má znova kráľovnú, anketu Atlét roka 2021 vyhrala Emma Zapletalová (kompletné výsledky) | url = https://www.atletika.sk/slovenska-atletika-ma-po-deviatich-rokoch-znova-kralovnu-anketu-atlet-roka-2021-vyhrala-europska-sampionka-do-23-rokov-na-400-m-prekazok-emma-zapletalova-kompletne-vysledky/ | dátum vydania = 2021-11-04 | dátum prístupu = 2026-01-20 | vydavateľ = atletika.sk - oficiálna stránka Slovenského atletického zväzu}}</ref> == Osobné rekordy == * 200 metrov - 22,67 s (Banská Bystrica 2026) * 400 metrov - 50,59 s (slovenský rekord, Ostrava 2026) * 300 metrov prekážky - 38,97 s (slovenský rekord, slovenský najlepší výkon histórie, Zlatá tretra Ostrava 2020) * 400 metrov prekážky - 52,30 s (slovenský rekord, Dauha 2026) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://statistika.atletika.sk/vysledky-atleta/2026/12230540525 Emma Zapletalová] na webe [[Slovenský atletický zväz|Slovenského atletického zväzu]] * [https://worldathletics.org/athletes/-/14647721 Emma Zapletalová] na webe [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|World Athletics]] {{eng icon}} * [https://www.olympics.com/en/athletes/emma-zapletalova Emma Zapletalová] na stránke Medzinárodného olympijského výboru {{eng icon}} * [https://www.olympic.sk/sportovec/emma-zapletalova Emma Zapletalová] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251209111021/https://www.olympic.sk/sportovec/emma-zapletalova |date=2025-12-09 }} stránke Slovenského športového a olympijského výboru {{Slováci na LOH 2020}} {{Nositelia Krištáľového krídla}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Zapletalová, Emma}} [[Kategória:Slovenskí bežci na 400 m]] [[Kategória:Slovenskí bežci na 400 m cez prekážky]] [[Kategória:Majstri Európy v atletike]] [[Kategória:Atléti na Letných olympijských hrách 2020]] [[Kategória:Držitelia Krištáľového krídla]] [[Kategória:Osobnosti z Nitry]] [[Kategória:Absolventi Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre]] [[Kategória:Absolventi Fakulty telesnej výchovy, športu a zdravia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici]] bgxkbz8p0g7gvwmshg4sv1nyzbb6qqm Wikipédia:Wikiúdaje/Nedávne úmrtia 4 656924 8359036 8358811 2026-08-23T07:06:20Z ListeriaBot 194672 Wikidata list updated [V2] 8359036 wikitext text/x-wiki [[d:Wikidata:Database reports/Recent deaths|Nedávne úmrtia]]: <onlyinclude>{{#time: Y-m-d H:i|{{REVISIONTIMESTAMP}}}}</onlyinclude>. <!-- [[Kategória:Úmrtia v {{CURRENTYEAR}}| ]]--><!-- <noinclude>{{Wikidata list header}}</noinclude> -->{{Wikidata list |sparql=SELECT ?item WHERE { values ?offset {"1920-02-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. values ?offset0 { "1920-01-00T00:00:00"^^xsd:dateTime }. Bind((NOW() - ?offset) as ?mintime). ?item wdt:P570 ?dod . FILTER (?dod > "2020-09-01T00:00:00Z"^^xsd:dateTime) FILTER (?dod < now()) Bind(((?dod - ?offset0)) as ?dodtime ). FILTER ( ?dodtime > ?mintime ) ?item wdt:P31 wd:Q5 } ORDER BY DESC(?dod) ?item |columns=item,P18,label,P569,P570,description,P106,P39,P27,P19,P20,P119 |thumb=75 |links=local }} {| class='wikitable sortable' ! item ! obrázok ! label ! dátum narodenia ! dátum úmrtia ! description ! činnosť ! funkcia ! štátne občianstvo ! miesto narodenia ! miesto úmrtia ! pochovaný(á) |- | [[:d:Q716243|Q716243]] | [[Súbor:Frank Beard ZZ Top BBK Live 2008.jpg|center|75px]] | [[Frank Beard]] | data-sort-value="1949" | 1949-06-11 | data-sort-value="2026" | 2026-08-17 | americký rockový bubeník (1949 – 2026) | [[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[bubeník]]<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q982079|Frankston]]'' | ''[[:d:Q961272|Richmond]]'' | |- | [[:d:Q171571|Q171571]] | [[Súbor:Hayden Panettiere 2009 (Straighten Crop).jpg|center|75px]] | [[Hayden Panettierová|Hayden Panettiereová]] | data-sort-value="1989" | 1989-08-21 | data-sort-value="2026" | 2026-08-16 | americká herečka a modelka (1989 – 2026) | ''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q10798782|televízny herec]]''<br/>''[[:d:Q2405480|dabér]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[Herectvo|herec]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q776781|Palisades]]'' | ''[[:d:Q574192|Greenville]]'' | |- | [[:d:Q164930|Q164930]] | | [[Darina Laščiaková]] | data-sort-value="1931" | 1931-11-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | slovenská rozhlasová redaktorka, etnografka a speváčka (1931 – 2026) | [[spevák]] | | [[Slovensko]] | [[Tvrdošín]] | | |- | [[:d:Q18285|Q18285]] | [[Súbor:Zhu Rongji in 2000.jpg|center|75px]] | [[Ču Žung-ťi]] | data-sort-value="1928" | 1928-10-23 | data-sort-value="2026" | 2026-08-12 | čínsky politik (1928 – 2026) | [[politik]]<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]''<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>[[štátnik]]<br/>''[[:d:Q2285706|head of government]]'' | ''[[:d:Q508368|Vice Premier of the State Council of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q4122271|Premier of the People's Republic of China]]''<br/>''[[:d:Q17281242|mayor of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20046316|member of the Politburo of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q17281246|Secretary of the Shanghai Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q42327067|member of the Politburo Standing Committee of the Chinese Communist Party]]''<br/>''[[:d:Q132717321|Party Secretary of Shanghai]]''<br/>''[[:d:Q20787785|Governor of the People's Bank of China]]'' | [[Čína]]<br/>[[Čínska republika (1912 – 1949)]] | ''[[:d:Q174091|Čchang-ša]]'' | [[Peking]] | |- | [[:d:Q1039358|Q1039358]] | [[Súbor:Vladimir-Paral-2014.jpg|center|75px]] | [[Vladimír Páral]] | data-sort-value="1932" | 1932-08-10 | data-sort-value="2026" | 2026-08-09 | český prozaik a satirik (1932 – 2026) | ''[[:d:Q28389|scenárista]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q18844224|science fiction writer]]''<br/>[[Vedecko-výskumný pracovník|výskumník]]<br/>[[redaktor]]<br/>''[[:d:Q12144794|prozaik]]''<br/>''[[:d:Q81096|inžinier]]'' | | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Praha]] | | |- | [[:d:Q1715702|Q1715702]] | [[Súbor:Langa Francisco.jpg|center|75px]] | [[Júlio Duarte Langa]] | data-sort-value="1927" | 1927-10-27 | data-sort-value="2026" | 2026-08-03 | mozambický rímskokatolícky kňaz, emeritný biskup a kardinál (1927 – 2026) | ''[[:d:Q250867|katolícky kňaz]]''<br/>''[[:d:Q611644|katolícky biskup]]''<br/>[[biskup]] | ''[[:d:Q137439271|Roman Catholic Bishop of Xai-Xai]]''<br/>[[Kardinál-kňaz]]<br/>[[Kardinál]] | [[Mozambik]] | ''[[:d:Q318299|Xai-Xai]]'' | [[Maputo]] | |- | [[:d:Q250315|Q250315]] | [[Súbor:Anthony John Patrick Kenny.jpg|center|75px]] | [[Anthony Kenny]] | data-sort-value="1931" | 1931-03-16 | data-sort-value="2026" | 2026-08-03 | anglický filozof (1931 – 2026) | [[filozof]]<br/>[[kňaz]] | | [[Spojené kráľovstvo]] | [[Liverpool]] | | |- | [[:d:Q189984|Q189984]] | [[Súbor:Franco baresi panini card 1979.jpg|center|75px]] | [[Franco Baresi]] | data-sort-value="1960" | 1960-05-08 | data-sort-value="2026" | 2026-07-31 | taliansky futbalista (1960 – 2026) | ''[[:d:Q937857|futbalista]]''<br/>''[[:d:Q628099|association football coach]]'' | | [[Taliansko]] | [[Travagliato]] | [[Rozzano]] | |- | [[:d:Q963523|Q963523]] | [[Súbor:Monty Roberts Equitana Germany1 (cropped).JPG|center|75px]] | [[Monty Roberts]] | data-sort-value="1935" | 1935-05-14 | data-sort-value="2026" | 2026-07-31 | americký cvičiteľ koni (1935 – 2026) | ''[[:d:Q16831721|etológ]]''<br/>[[tréner]]<br/>''[[:d:Q43845|podnikateľ]]''<br/>''[[:d:Q15980158|spisovateľ literatúry faktu]]''<br/>[[spisovateľ]]<br/>''[[:d:Q864380|životopisec]]''<br/>''[[:d:Q466640|cvičiteľ koní]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[hudobník]] | | [[Spojené štáty|Spojené štáty americké]] | ''[[:d:Q488125|Salinas]]'' | ''[[:d:Q822559|Solvang]]'' | |- | [[:d:Q220010|Q220010]] | [[Súbor:WP2016 GlenHansard FFM.jpg|center|75px]] | [[Glen Hansard]] | data-sort-value="1970" | 1970-04-21 | data-sort-value="2026" | 2026-07-29 | írsky pesničkár, spevák a herec (1970 – 2026) | [[Herectvo|herec]]<br/>''[[:d:Q2914170|pouličný umelec]]''<br/>[[spevák]]<br/>[[pesničkár]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q1415090|skladateľ filmovej hudby]]''<br/>''[[:d:Q10800557|filmový herec]]''<br/>''[[:d:Q855091|gitarista]]''<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>[[textár]] | | [[Írsko]] | [[Dublin]] | [[Dublin]] | |- | [[:d:Q982784|Q982784]] | [[Súbor:Kavinsky 2.jpg|center|75px]] | [[Kavinsky]] | data-sort-value="1975" | 1975-07-31 | data-sort-value="2026" | 2026-07-28 | francúzsky hudobník, producent, DJ a herec (1975 – 2026) | [[Dídžej|diskotekár]]<br/>[[Herectvo|herec]]<br/>[[spevák]]<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q486748|pianista]]''<br/>[[hudobný producent]] | | [[Francúzsko]] | [[10. obvod (Paríž)|10. obvod]] | [[18. obvod (Paríž)|18. obvod]] | ''[[:d:Q1092090|Saint-Vincent Cemetery]]'' |- | [[:d:Q3566375|Q3566375]] | [[Súbor:Milan Knížák.jpg|center|75px]] | [[Milan Knížák]] | data-sort-value="1940" | 1940-04-19 | data-sort-value="2026" | 2026-07-26 | český výtvarník, performer, hudobník a pedagóg (1940 – 2026) | [[umelec]]<br/>[[dizajnér]]<br/>[[Pedagogik|pedagóg]]<br/>[[vysokoškolský pedagóg]]<br/>[[básnik]]<br/>[[Maliar (umelec)|maliar]]<br/>[[učiteľ]]<br/>[[Hudobný skladateľ|skladateľ]]<br/>''[[:d:Q780596|kurátor]]''<br/>''[[:d:Q10774753|performer]]''<br/>''[[:d:Q1281618|sochár]]''<br/>[[architekt]]<br/>''[[:d:Q11455387|návrhár nábytku]]''<br/>''[[:d:Q3501317|módny návrhár]]''<br/>[[fotograf]]<br/>''[[:d:Q15977927|umelecký pedagóg]]''<br/>[[hudobník]]<br/>''[[:d:Q10694573|textilný výtvarník]]''<br/>[[výtvarník]]<br/>''[[:d:Q130213361|mixed-media artist]]'' | ''[[:d:Q63206317|directeur de la galerie nationale de Prague]]'' | [[Česko]]<br/>[[Česko-Slovensko]] | [[Plzeň]] | [[Praha]] | |} {{Wikidata list end}} [[Kategória:Wikipédia:Údržbové zoznamy|Úmrtia, nedávne]] gav3zellg10c9k1ejd36sm0jmp1vse0 Veľká cena Azerbajdžanu 2021 0 668317 8358950 8090414 2026-08-22T18:42:23Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358950 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = Azerbajdžan |veľká_cena = Azerbajdžanu |dátum = 6. jún |rok = 2021 |číslo_pretekov = 6 |obrázok = Baku Formula One circuit map.svg |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 Azerbaijan Grand Prix 2021 |miesto = [[Baku]], [[Azerbajdžan]] |dĺžka_okruhu = 6.003 |počet_kôl = 52 |celková_dĺžka = 306.049 |pole_jazdec = [[Charles Leclerc]] |pole_štát = Monako |pole_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |pole_čas = 1:41.218 |najrýchlejšie_kolo = 44 |kolo_jazdec = [[Max Verstappen]] |kolo_štát = Holandsko |kolo_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |kolo_čas = 1:44.481 |prvý_jazdec = [[Sergio Pérez]] |prvý_štát = Mexiko |prvý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |druhý_jazdec = [[Sebastian Vettel]] |druhý_štát = Nemecko |druhý_tím = [[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |tretí_jazdec = [[Pierre Gasly]] |tretí_štát = Francúzsko |tretí_tím = [[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] }} '''Veľká cena Azerbajdžanu 2021''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 Azerbaijan Grand Prix 2021'''), boli preteky [[Formula 1|Formule 1]], ktoré sa konali dňa 6. júna 2021 na mestskom okruhu [[Baku City Circuit]] v [[Baku]], hlavnom meste [[Azerbajdžan|Azerbajdžanu]]. Bola to šiesta Veľká cena [[Formula 1 v roku 2021|sezóny 2021]] a štvrtá [[Veľká cena Azerbajdžanu]] v dejinách Formule 1. == Priebeh pretekov == [[Sergio Pérez]] vyhral svoje druhé preteky vo Formule 1 a prvýkrát ako jazdec stajne [[Red Bull Racing|Red Bull]]. [[Sebastian Vettel]] skončil na druhom a [[Pierre Gasly]] na treťom mieste. Na začiatku pretekov sa vedúci šampionátu jazdcov [[Max Verstappen]] z tímu Red Bull ujal vedenia, potom ako dokázal predbehnúť [[Charles Leclerc|Charlesa Leclerca]], ktorý dosiahol v kvalifikácii Pole Position, a [[Lewis Hamilton|Lewisa Hamiltona]], svojho hlavného rivala v súboji o titul. Pérez sa dostal po štarte na druhé miesto, hneď za tímového kolegu z Red Bullu. Vďaka tomu, že dokázal za sebou udržať Hamiltona, mohol Verstappen na čele navyšovať svoj náskok. V 29. kole boli preteky prvý raz neutralizované, pretože [[Lance Stroll]] havaroval v dôsledku defektu pneumatiky. Aj po reštarte sa Verstappen, Pérez a Hamilton nachádzali na prvých troch miestach. Šesť kôl pred koncom bola Veľká cena znovu pozastavená; Max Verstappen musel z prvej priečky odstúpiť lebo taktiež havaroval kvôli defektu pneumatiky. Tým pádom sa do čela pretekov dostal Sergio Pérez. V 48. kole bola Veľká cena reštartovaná z pevných pozícií. Lewis Hamilton sa na krátku dobu ujal vedenia, avšak nedobrzdil do prvej zákruty a prepadol sa mimo bodované priečky. Pérez sa opätovne dostal na prvé miesto, ktoré už v záverečných kolách obhájil pred Sebastianom Vettelom z [[Aston Martin (F1)|Aston Martinu]] a Pierrom Gaslym z [[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]. == Po pretekoch == V dôsledku defektov pneumatík zahájila firma [[Pirelli]], jednotný dodávateľ pneumatík do Formule 1, vyšetrovanie, ktoré malo objasniť dôvod týchto defektov. Z analýzy vyplynulo, že obidva defekty boli spôsobené nízkym natlakovaním. Tím Red Bull poprel, že by v pneumatikách vedome znižoval tlak a že skôr ide o nešťastnú zhodu okolností.<ref>[https://www.rtl.de/cms/formel-1-pirelli-erklaert-das-reifendebakel-von-baku-beim-aserbaidschan-gp-4778735.html?outputType=amp Reifenplatzer bei über 300 km/h: Pirelli erklärt das Debakel von Baku] (po nemecky)</ref> Víťaz pretekov Sergio Pérez prezradil, že kvôli hydraulickým problémom jeho stajňa Red Bull rozmýšľala, že mu v závere pretekov prikáže odstaviť svoj monopost.<ref>[https://m.motorsport-total.com/formel-1/news/sergio-perez-feiert-besonders-suessen-sieg-geniesse-den-moment-21060616?amp=1 Sergio Perez feiert "besonders süßen" Sieg: "Genieße den Moment"]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (po nemecky)</ref> == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Finálna štartová pozícia}} |- ! scope="row" |1 | align="center" |16 |data-sort-value="lec"|{{Flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:42.241 |1:41.659 |'''1:41.218''' | align="center" |1 |- ! scope="row" |2 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" | {{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |'''1:41.545''' |1:41.634 |1:41.450 | align="center" |2 |- ! scope="row" |3 | align="center" |33 |data-sort-value="ver"|{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |1:41.760 |'''1:41.625''' |1:41.563 | align="center" |3 |- ! scope="row" |4 | align="center" |10 |data-sort-value="gas"|{{Flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] |1:42.288 |1:41.932 |1:41.565 | align="center" |4 |- ! scope="row" |5 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:42.121 |1:41.740 |1:41.576 | align="center" |5 |- ! scope="row" |6 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:42.167 |1:41.813 |1:41.747 | align="center" |9{{ref|1|1}} |- ! scope="row" |7 | align="center" |11 |data-sort-value="per"|{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |1:41.968 |1:41.630 |1:41.917 | align="center" |6 |- ! scope="row" |8 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Júki Cunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] |1:42.521 |1:41.654 |1:42.211 | align="center" |7 |- ! scope="row" |9 | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:42.934 |1:42.195 |1:42.327 | align="center" |8 |- ! scope="row" |10 | align="center" |77 |data-sort-value="bot"|{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:42.701 |1:42.106 |1:42.659 | align="center" |10 |- ! scope="row" |11 | align="center" |5 | data-sort-value="vet" |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:42.460 |1:42.224 |data-sort-value="11" align="center" | | align="center" |11 |- ! scope="row" |12 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:42.426 |1:42.273 |data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |12 |- ! scope="row" |13 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:42.304 |1:42.558 |data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |13 |- ! scope="row" |14 | align="center" |7 | data-sort-value="rai" |{{flagicon|FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |[[Alfa Romeo Racing]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:42.923 |1:42.587 |data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |14 |- ! scope="row" |15 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:42.728 |1:42.758 |data-sort-value="15" align="center" | | align="center" |15 |- ! scope="row" |16 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:43.128 |data-sort-value="16" align="center" | |data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |16 |- ! scope="row" |17 |align="center"|47 | data-sort-value="msc" |{{Flagicon|GER}} [[Mick Schumacher]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:44.158 |data-sort-value="17" align="center" | |data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |17 |- ! scope="row" |18 | align="center" |9 | data-sort-value="maz" |{{Flagicon|RUS}}[[Nikita Mazepin]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:44.238 |data-sort-value="18" align="center" | |data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |18 |-class="sortbottom" |colspan="8" style="background-color:#EAECF0;text-align:center"|'''107% čas: 1:48.653''' |- !data-sort-value="20"|— | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |data-sort-value="19" align="center" |— |data-sort-value="19" align="center" | |data-sort-value="19" align="center" | | align="center"|19{{ref|2|2}} |- !data-sort-value="20"|— |align="center"|99 | data-sort-value="gio" |{{flagicon|ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |[[Alfa Romeo Racing]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |data-sort-value="20" align="center" |— |data-sort-value="20" align="center" | |data-sort-value="20" align="center" | | align="center"|20{{ref|2|2}} |-class="sortbottom" |- |} '''Poznámky:''' *{{pozn|1|1}} – [[Lando Norris]] bol potrestaný poklesom troch miest na štarte kvôli nedodržania červených vlajek počas 1. kvalifikácie *{{pozn|2|2}} – [[Lance Stroll]] a [[Antonio Giovinazzi]] nezaznamenali žiadny meraný čas v 1. kvalifikácií v dôsledku vlastných havarií; napriek tomu ím povolilo riaditeľstvo pretekov odštartovať zo štartovného roštu === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 |align="center"|11 |data-sort-value="aaa"|'''{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]]''' |51 |2:13:36.410 |align="center"|6 |align="center"|'''25''' |- !2 |align="center"|5 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]]''' |'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |51 | +1.385 |align="center"|11 |align="center"|'''18''' |- !3 |align="center"|10 |data-sort-value="aaa"|'''{{Flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]]''' |51 | +2.762 |align="center"|4 |align="center"|'''15''' |- !4 |align="center"|16 |data-sort-value="aaa"|'''{{Flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]]''' |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] |51 | +3.828 |align="center"|1 |align="center"|'''12''' |- !5 |align="center"|4 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |51 | +4.754 |align="center"|9 |align="center"|'''10''' |- !6 |align="center"|14 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |51 | +6.382 |align="center"|8 |align="center"|'''8''' |- !7 |align="center"|22 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|JPN}} [[Júki Cunoda]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]]''' |51 | +6.624 |align="center"|7 |align="center"|'''6''' |- !8 |align="center"|55 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]]''' |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] |51 | +7.709 |align="center"|5 |align="center"|'''4''' |- !9 |align="center"|3 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |51 | +8.874 |align="center"|13 |align="center"|'''2''' |- !10 |align="center"|7 |data-sort-value="aaa"|'''{{flagicon|FIN}} [[Kimi Räikkönen]]''' |nowrap=""|'''[[Alfa Romeo Racing]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |51 | +9.576 |align="center"|14 |align="center"|'''1''' |- !11 |align="center"|99 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|ITA}} [[Antonio Giovinazzi]] |[[Alfa Romeo Racing]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |51 | +10.254 |align="center"|20 | |- !12 |align="center"|77 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |51 | +11.264 |align="center"|10 | |- !13 |align="center"|47 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|GER}} [[Mick Schumacher]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |51 | +14.241 |align="center"|17 | |- !14 |align="center"|9 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|RUS}}[[Nikita Mazepin]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |51 | +14.315 |align="center"|18 | |- !15 |align="center"|44 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |51 | +17.668 |align="center"|2 | |- !16{{Ref|3|3}} |align="center"|6 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |51 | +42.379 |align="center"|16 | |- !17{{Ref|4|4}} |align="center"|63 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |48 |Prevodovka |align="center"|15 | |- !18{{Ref|4|4}} |align="center"|33 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |45 |Havária |align="center"|3 | |- !Ret |align="center"|18 |data-sort-value="aaa"|{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |29 |Havária |align="center"|19 | |- !Ret |align="center"|31 |data-sort-value="aaa"|{{Flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |3 |Turbo |align="center"|12 | |- class="sortbottom" |} '''Poznámky:''' * {{pozn|3|3}} – Vrátane 30-sekundového trestu * {{pozn|4|4}} – Nedokončil, no odjazdil 90% pretekov a teda bol klasifikovaný == Priebežné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! ! Pozícia ! Jazdec ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |align="left"|105 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |align="left"|101 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 2 |align="center"|3 |{{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |align="left"|69 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 1 |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |align="left"|66 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 1 |align="center"|5 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |align="left"|52 |- |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |align="left"|174 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |align="left"|148 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 1 |align="center"|3 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|94 |- |align="left"|[[File:1downarrow red.svg|10px]] 1 |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |align="left"|92 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 1 |align="center"|5 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] |align="left"|39 |- |} == Referencie == {{Reflist}} {{F1 v roku 2021}} [[Kategória:Veľká cena Azerbajdžanu]] [[Kategória:Formula 1 v roku 2021]] 4hi9d3b35p3lx841ftyohtgjm4w1794 Cyril Ramaphosa 0 668605 8359107 7468983 2026-08-23T09:46:50Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359107 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Cyril Ramaphosa | Rodné meno = | Popis osoby = | Portrét = 2019_Reunião_Informal_do_BRICS_-_48142657142_(cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Cyril Ramaphosa v roku 2019 | Podpis = | Poradie = 5. | Úrad = prezident Južnej Afriky | Začiatok obdobia = [[14. február]] [[2018]] | Koniec obdobia = | Predchodca = [[Jacob Zuma]] | Nástupca = | Dátum narodenia = {{dnv|1952|11|17}} | Miesto narodenia = [[Soweto]], [[Juhoafrická únia]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Africký národný kongres]] | Alma mater = [[University of Limpopo]] [[University of South Africa]] | Profesia = politik | Národnosť = Juhoafričan | Vierovyznanie = | Manželka = Hope Ramaphosa <small>(1978-1989)</small>{{break}}Nomazizi Mtshotshisa <small>(1991-1993)</small>{{break}}[[Tshepo Motsepe]] <small>(1996-súč.)</small> | Manžel = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Webstránka = [http://www.thepresidency.gov.za/ Oficiálny prezidentský web] | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} '''Cyril Ramaphosa''' (* [[17. november]] [[1952]], [[Soweto]], [[Juhoafrická únia]]) je juhoafrický politik a podnikateľ, ktorý bol po rezignácii [[Jacob Zuma|Jacoba Zumu]] [[14. február|14. februára]] [[2018]] zvolený 5. prezidentom [[Juhoafrická republika|Juhoafrickej republiky]] (JAR). == Životopis == Narodil sa v roku 1952 v Sowete, ktoré je predmestím [[Johannesburg|Johannesburgu]]. Má za sebou dlhé pôsobenie vo verejnom živote. V roku 1974 a 1976 bol väznený pre svoje opozičné aktivity proti systému [[apartheid]]. Od roku 1982 bol predákom odborového zväzu pracovníkov v baníckom priemysle. V roku 1990 zasadal vo výbore, ktorý organizoval prepustenie [[Nelson Mandela|Nelsona Mandelu]] z väzenia. V roku 1994 zasadol do parlamentu, kde predsedal ústavnému výboru. V roku 1997 sa dočasne vzdialil z politiky a venoval sa podnikaniu, pričom sa stal jedným z najbohatších juhoafrických biznismenov. Od roku 2014 zastával úrad viceprezidenta Juhoafrickej republiky. V decembri 2017 sa stal predsedom [[Africký národný kongres|Afrického národného kongresu]]. V tejto funkcii nahradil Jacoba Zumu, ktorého vo februári 2018 vystriedal aj na poste [[Zoznam predstaviteľov Južnej Afriky|prezidenta Juhoafrickej republiky]]. Pri nástupe do funkcie deklaroval, že chce očistiť reputáciu Afrického národného kongresu a bojovať proti korupcii. Práve korupčné škandály boli dôvodom vynútenej rezignácie predchádzajúceho prezidenta Zumu. Po víťazstve strany ANC v parlamentných voľbách v máji 2019 legitimizoval Ramaphosa svoje pôsobenie vo funkcii prezidenta a bol následne Národným zhromaždením zvolený do svojho prvého oficiálneho obdobia. == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|cs|Cyril Ramaphosa|19464191}} {{Prezidenti JAR}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Ramaphosa, Cyril}} [[Kategória:Prezidenti Južnej Afriky]] [[Kategória:Juhoafrickí politici]] nx5m98n62do33cureeojk9vyel8i9jm Ján Štrbák 0 671171 8359046 7876076 2026-08-23T08:13:34Z Bakjb 236375 aú 8359046 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Štrbák | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský divadelný režisér, dramatik a pedagóg | Portrét = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1972}} | Miesto narodenia = [[Bratislava]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Alma mater = [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = | Manželka = | Partnerka = | Partner = | Deti = | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} Doc. Mgr. art. '''Ján Štrbák''' (* [[1972]], [[Bratislava]]) je slovenský divadelný režisér, dramatik a pedagóg. Vyštudoval divadelnú réžiu na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|Vysokej škole múzických umení v Bratislave]]. Od roku [[2005]] pôsobí ako prodekan pre zahraničie na [[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ján Štrbák - Životopis autora|url=https://www.litcentrum.sk/autor/jan-strbak/zivotopis-autora|vydavateľ=Literárne informačné centrum|dátum prístupu=2021-10-04|jazyk=sk}}</ref> V roku [[1999]] založil divadelné združenie ''STROMY''. Spolupracoval s [[Bábkové divadlo Žilina|Bábkovým Divadlom Žilina]], [[Slovenské komorné divadlo|Slovenským komorným divadlom]], [[Mestské divadlo Žilina|Mestským divadlom Žilina]] a [[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlom z Pasáže]]. == Ocenenia == * 2000 - cena [[Divadelné ocenenia sezóny – DOSKY|Dosky]] za objav sezóny (inscenácia ''Pokazený čas'') == Dramatická tvorba == * Pokazený čas (2000) * Mesto (2001) * Pamäť /Rekonštrukcia/ (2005) == Divadelné réžie<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=eTHEATRE.SK|url=https://etheatre.sk/du_vademecum/VysledekBean.action?show=&_sourcePage=y_GsTF7AR8ttg0GgboVVI6P0C9iNP7iYvtzrJYuPVvLW5ZoLaNBM_KRNKFw9vCzyJmPtym-2h6s-7L6OIxPuz0MwW_aR5Vv70Z2NwEd8J0M=&pagerCompStateId=PAGER_RESULT&tab=cardTabMaker&paginatorCompStateId=PAGINATOR_RESULT&rowPg=2|vydavateľ=etheatre.sk|dátum prístupu=2021-10-04}}</ref> == {| class="wikitable" !Rok !Názov !Autor !Divadlo !Dramaturgia !Scénografia !Hudba |- |1994 |''O Víťazkovi'' |''autorský text'' |[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] | - | - | - |- |1995 |''Evanjelium podľa Marka'' |[[Jorge Luis Borges]] |[[Vysoká škola múzických umení v Bratislave|VŠMU]] |[[Martin Ondriska]] |[[Ján Kocman]] | |- |1999 |''Pokazený čas'' |''autorský text'' |STROMY |? |? |? |- |2001 |''Pamäť /Rekonštrukcia/'' |''autorský text'' |[[Divadlo z Pasáže v Banskej Bystrici|Divadlo z Pasáže]] |[[Monika Michnová]] |[[Ján Novosedliak]] |[[Miloslav Kráľ]] |- |2005 |''Spravodlivý autobus'' |''autorský text'' |[[Bábkové divadlo Žilina]] |[[Eduard Kudláč]] |[[Ján Novosedliak]] |Miloslav Kráľ |- |2007 |''Zrkadlovo alebo všetko naopak'' |''autorský text'' |[[Bábkové divadlo Žilina]] |Eduard Kudláč |[[Ján Zavarský]] |Miloslav Kráľ |- |2008 |''Druhé kolo'' |''autorský text'' |[[Divadlo Non.Grade]] | - |Ján Štrbák | - |- |2010 |''Poľovačka na losy'' |[[Michał Walczak]] |[[Mestské divadlo Žilina]] |[[Zuzana Palenčíková]] |[[Diana Strauszová]] |[[Peter Vaňouček]] |- |2010 |''Sexuálna perverzita v Chicagu'' |[[David Mamet]] |[[Mestské divadlo Žilina]] |[[Eduard Kudláč]] |[[Peter Čanecký]] | - |- |2014 |''Zbesvedomia'' |[[Juraj Hubinák]], [[Lucia Čarnecká]], [[Jana Štrudíková]] |[[Divadlo Non.Grade]] | - |Lucia Čarnecká, Diana Strauszová, [[Katarína Žgančíková]] |[[Ivo Petrov]] |} == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štrbák, Ján}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí dramatici]] [[Kategória:Slovenskí divadelní režiséri]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Prodekani vysokých škôl na Slovensku]] [[Kategória:Absolventi Divadelnej fakulty Vysokej školy múzických umení]] 56as0zdegn7e4d1qocmcaijk5en49a0 Veľká cena Abú Zabí 2021 0 673956 8358948 8345926 2026-08-22T18:36:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358948 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = Spojené arabské emiráty |veľká_cena = Abú Zabí |dátum = 12. december |rok = 2021 |číslo_pretekov = 22 |obrázok = Yas Marina Circuit.png |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 Etihad Airways Abu Dhabi Grand Prix 2021 |miesto = [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]], [[Spojené arabské emiráty]] |dĺžka_okruhu = 5.281 |počet_kôl = 58 |celková_dĺžka = 306.183 |pole_jazdec = [[Max Verstappen]] |pole_štát = Holandsko |pole_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |pole_čas = 1:22.109 |najrýchlejšie_kolo = 39 |kolo_jazdec = [[Max Verstappen]] |kolo_štát = Holandsko |kolo_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |kolo_čas = 1:26.103 |prvý_jazdec = [[Max Verstappen]] |prvý_štát = Holandsko |prvý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |druhý_jazdec = [[Lewis Hamilton]] |druhý_štát = Spojené kráľovstvo |druhý_tím = [[Mercedes GP|Mercedes]] |tretí_jazdec = [[Carlos Sainz Jr.]] |tretí_štát = Španielsko |tretí_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] }} '''Veľká cena Abú Zabí 2021''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 Etihad Airways Abu Dhabi Grand Prix 2021'''), boli preteky [[Formula 1|Formule 1]], ktoré sa konali dňa 12. decembra 2021 na okruhu [[Yas Marina Circuit]] v [[Abú Zabí (mesto)|Abú Zabí]], hlavnom meste [[Spojené arabské emiráty|Spojených arabských emirátov]]. Bola to záverečná Veľká cena [[Formula 1 v roku 2021|sezóny 2021]]. Prvý krát od roku [[Formula 1 v roku 1974|1974]] odštartovali dvaja vedúcy jazdci šampionátu jazdcov do posledných pretekov s rovnakým počtom bodov.<ref>[https://www.spiegel.de/sport/formel1/emerson-fittipaldi-als-es-in-der-formel-1-schon-mal-so-knapp-war-a-88b8218d-90da-40e4-b521-691eba17d6c8 SPIEGEL.DE: Als es in der Formel 1 schon mal so knapp war - Das Drama von Watkins Glen] (po nemecky)</ref> [[Max Verstappen]] sa stal prvý raz majster sveta jazdcov, zatiaľ čo [[Mercedes GP|Mercedes]] získal ôsmy titul majstrov sveta konštruktérov sa sebou. Pre obidvoch pilotov tímu [[Alfa Romeo Racing]] to bola aj posledná Veľká cena vo Formule 1: [[Kimi Räikkönen]] ukončil po pretekoch svoju kariéru<ref>[https://www.motorsport.com/f1/news/kimi-raikkonen-retirement-formula-1-2021/6658463/ MOTORSPORT.COM: Kimi Raikkonen to retire from F1 at end of 2021 season] (po anglicky)</ref> a [[Antonio Giovinazzi]] bude od roku 2022 jazdiť vo [[Formula E|Formule E]].<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-alfa-romeo-confirm-antonio-giovinazzi-will-leave-the-team-at-the.1kV7SnbnnunYNLFEdWSsfj.html FORMULA1.COM: Alfa Romeo confirm Giovinazzi will leave the team at the end of the season, as Italian announces Formula E switch] (po anglicky)</ref> Kvôli pozitívnemu testu na [[SARS-CoV-2|koronavírus]] sa [[Nikita Mazepin]] nezúčastnil pretekov.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-mazepin-ruled-out-of-abu-dhabi-gp-after-positive-covid-19-test.7b6FFTXUvQxdRRQPzXzNNk.html FORMULA1.COM: Mazepin ruled out of Abu Dhabi GP after positive Covid-19 test] (po anglicky)</ref> == Priebeh kvalifikácie == [[Max Verstappen]] získal, aj vďaka aerodynamického vaku (slipstream), ktorý mu na rovinke medzi zákrutami 8 a 9 vytvoril tímový kolega z [[Red Bull Racing|Red Bullu]] [[Sergio Pérez]], Pole Position pred [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]] a [[Lando Norris|Landom Norrisom]].<ref>[https://m.motorsport-total.com/formel-1/news/f1-qualifying-abu-dhabi-verstappen-gewinnt-dramatisches-poleduell-21121119?amp=1 MOTORSPORT.COM: F1-Qualifying Abu Dhabi - Verstappen gewinnt dramatisches Poleduell!] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20211211160803/https://m.motorsport-total.com/formel-1/news/f1-qualifying-abu-dhabi-verstappen-gewinnt-dramatisches-poleduell-21121119?amp=1 |date=2021-12-11 }} (po nemecky)</ref> == Priebeh pretekov == Max Verstappen vyhral preteky pred Lewisom Hamiltonom a [[Carlos Sainz Jr.|Carlosom Sainzom]]. Tým pádom sa stal prvým [[Holandsko|holandským]] majstrom sveta Formule 1. Na štarte pretekov predbehol Lewis Hamilton Maxa Verstappena. V šiestej zákrute prvého kola sa snažil holandský pretekar dostať späť na prvé miesto. V dôsledku predbiehacieho manévru opustil Lewis Hamilton pretekárskú trať a sa vrátil pred Maxa Verstappena. Športový komisári uznali, že Hamilton nezískal trvalú výhodu a rozhodli, incident nevyšetrovať. Max Verstappen zamieril v 13. kole prvý krát do boxov na výmenu pneumatík; o kolo neskôr si nechal aj Lewis Hamilton vymeniť pneumatiky. Sergio Pérez, ktorý bol doposiaľ na treťom mieste, sa tým pádom dostal do vedenia pretekov. S čerstvými pneumatikami ho ale rýchlo dobiehal Lewis Hamilton, a v 20. kole sa nachádzal bezprostredne za mexickým pretekárom. Hamilton a Pérez viedli dve kolá veľmi tvrdý súboj o prvé miesto, čo dovolilo Verstappenovi stiahnuť stratu na Hamiltona na jednú sekundu. V 22. kole zamieril napokon aj Sergio Pérez do boxov. Náskok Hamiltona avšak v ďalšom priebehu Veľkej ceny stále viac narastal. Päť kôl pred koncom ale havaroval [[Nicholas Latifi]], čo spôsobilo fázu za bespečnostným vozidlom. Tú využil Max Verstappen, ktorý mal dostatočný odstup na pretekára za sebou, na výmenu na novú najmäkšiu sadu pneumatík. Vrátil sa na trať za vedúcim pretekov Hamiltonom. Jedno kolo pred koncom boli preteky znovu reštartované; v piatej zákrute posledného kola predbehol Verstappen Lewisa Hamiltona a sa dostal na prvé miesto, ktoré mu zaistilo majstrovský titul. Carlos Sainz Jr. skončil na treťom mieste, potom ako Sergio Pérez musel v 56. kole odstúpiť kvôli klesajúcemu tlaku oleja.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.brilliant-verstappen-claims-maiden-title-after-victory-in-abu-dhabi-season.22Arui4l6BKK2PUsJgKqpZ.html FORMULA1.COM: Brilliant Verstappen claims maiden title after victory in Abu Dhabi season finale following late Safety Car drama] (po anglicky)</ref> == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Štartová pozícia}} |- !1 | align="center" |33 |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |1:23.322 |'''1:22.800''' |'''1:22.109''' | align="center" |1 |- !2 | align="center" |44 |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |'''1:22.845''' |1:23.145 |1:22.480 | align="center" |2 |- !3 | align="center" |4 |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:23.553 |1:23.256 |1:22.931 | align="center" |3 |- !4 | align="center" |11 |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |1:23.350 |1:23.135 |1:22.947 | align="center" |4 |- !5 | align="center" |55 |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:23.624 |1:23.174 |1:22.992 | align="center" |5 |- !6 | align="center" |77 |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:23.117 |1:23.246 |1:23.036 | align="center" |6 |- !7 | align="center" |16 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:23.467 |1:23.202 |1:23.122 | align="center" |7 |- !8 | align="center" |22 |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] |1:23.428 |1:23.404 |1:23.220 | align="center" |8 |- !9 | align="center" |31 |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:23.764 |1:23.420 |1:23.389 | align="center" |9 |- !10 | align="center" |3 |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:23.829 |1:23.448 |1:23.409 | align="center" |10 |- !11 | align="center" |14 |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:23.846 |1:23.460 |data-sort-value="11" align="center" | | align="center" |11 |- !12 | align="center" |10 |{{flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]] |1:23.489 |1:24.043 |data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |12 |- !13 | align="center" |18 |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:24.061 |1:24.066 |data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |13 |- !14 | align="center" |99 |{{nowrap|{{flagicon|ITA}} [[Antonio Giovinazzi]]}} |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |1:24.118 |1:24.251 |data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |14 |- !15 | align="center" |5 |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:24.225 |1:24.305 |data-sort-value="15" align="center" | | align="center" |15 |- !16 | align="center" |6 |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:24.338 |data-sort-value="16" align="center" | |data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |16 |- !17 | align="center" |63 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:24.423 |data-sort-value="17" align="center" | |data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |17 |- !18 | align="center" |7 |{{flagicon|FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:24.779 |data-sort-value="18" align="center" | |data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |18 |- !19 | align="center" |47 |{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:24.906 |data-sort-value="19" align="center" | |data-sort-value="19" align="center" | | align="center" |19 |- !20 | align="center" |9 |{{flagicon|RUS}} [[Nikita Mazepin]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:25.685 |data-sort-value="20" align="center" | |data-sort-value="20" align="center" | | align="center" |20 |- !colspan="8"|'''107% čas: 1:28.644''' |} === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 |style="text-align:center"|33 |{{flagicon|NED}} '''[[Max Verstappen]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]]''' |58 |1:30:17.345 |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|'''26'''{{ref|1|1}} |- !2 |style="text-align:center"|44 |{{flagicon|GBR}} '''[[Lewis Hamilton]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |58 | +2.256 |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|'''18''' |- !3 |style="text-align:center"|55 |{{flagicon|ESP}} '''[[Carlos Sainz Jr.]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |58 | +5.173 |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|'''15''' |- !4 |style="text-align:center"|22 |{{Flagicon|JPN}} '''[[Yuki Tsunoda]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]]''' |58 | +5.692 |style="text-align:center"|8 |style="text-align:center"|'''12''' |- !5 |style="text-align:center"|10 |{{flagicon|FRA}} '''[[Pierre Gasly]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Honda]]''' |58 | +6.531 |style="text-align:center"|12 |style="text-align:center"|'''10''' |- !6 |style="text-align:center"|77 |{{flagicon|FIN}} '''[[Valtteri Bottas]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |58 | +7.463 |style="text-align:center"|6 |style="text-align:center"|'''8''' |- !7 |style="text-align:center"|4 |{{flagicon|GBR}} '''[[Lando Norris]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |58 | +59.200 |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|'''6''' |- !8 |style="text-align:center"|14 |{{Flagicon|ESP}} '''[[Fernando Alonso]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |58 | +1:01.708 |style="text-align:center"|11 |style="text-align:center"|'''4''' |- !9 |style="text-align:center"|31 |{{flagicon|FRA}} '''[[Esteban Ocon]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |58 | +1:04.026 |style="text-align:center"|9 |style="text-align:center"|'''2''' |- !10 |style="text-align:center"|16 |{{flagicon|MON}} '''[[Charles Leclerc]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |58 | +1:06:057 |style="text-align:center"|7 |style="text-align:center"|'''1''' |- !11 |style="text-align:center"|5 |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |58 | +1:07.527 |style="text-align:center"|15 | |- !12 |style="text-align:center"|3 |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |57 | +1 kolo |style="text-align:center"|10 | |- !13 |style="text-align:center"|18 |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |57 | +1 kolo |style="text-align:center"|13 | |- !14 |style="text-align:center"|47 |{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |57 | +1 kolo |style="text-align:center"|19 | |- !15{{ref|2|2}} |style="text-align:center"|11 |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] |55 | Tlak oleja |style="text-align:center"|4 | |- !Ret |style="text-align:center"|6 |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |50 | Havária |style="text-align:center"|16 | |- !Ret |style="text-align:center"|99 |{{nowrap|{{flagicon|ITA}} [[Antonio Giovinazzi]]}} |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |33 | Hydraulika |style="text-align:center"|14 | |- !Ret |style="text-align:center"|63 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |26 | Prevodovka |style="text-align:center"|17 | |- !Ret |style="text-align:center"|7 |{{flagicon|FIN}} [[Kimi Räikkönen]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |25 | Brzdy |style="text-align:center"|18 |} '''Poznámky:''' *{{pozn|1|1}} – Vrátane dodatočného bodu za najrýchlejšie kolo pretekov *{{pozn|2|2}} – Nedokončil, no odjazdil 90% pretekov a teda bol klasifikovaný == Konečné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! scope="col" | Pozícia ! scope="col" | Jazdec ! scope="col" | Body |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 1 | {{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] | align="left" | 395,5 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 2 | {{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] | align="left" | 387,5 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 3 | {{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] | align="left" | 226 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 4 | {{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] | align="left" | 190 |- | align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px|alt=Unchanged]] 2 | align="center" | 5 | {{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] | align="left" | 164,5 |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 1 | {{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] | align="left" | 613,5 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 2 | {{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Honda]] | align="left" | 585,5 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 3 | {{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | align="left" | 323,5 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 4 | {{flagicon|GBR}} [[McLaren]]–[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | align="left" | 275 |- | align="left"| [[File:1rightarrow blue.svg|10px|alt=Unchanged]] | align="center" | 5 | {{flagicon|FRA}} [[Alpine F1 Team|Alpine]]–[[Renault F1|Renault]] | align="left" | 155 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{F1 v roku 2021}} [[Kategória:Veľká cena Abú Zabí]] [[Kategória:Formula 1 v roku 2021]] p9szep56lmbcwot2bmi9fnblb7ckbin Duklock 0 677600 8358928 8357437 2026-08-22T17:27:10Z ~2026-45892-71 303493 zmena cisla odoberatelov na hlavnom kanali duklock 8358928 wikitext text/x-wiki {{Infobox Youtuber|Meno=Duklock|Popis osoby=slovenský influencer a youtuber|Rodné meno=Dušan Brachna|Dátum narodenia={{dnv|1997|03|26}}|Bydlisko=Praha |Miesto narodenia=[[Bratislava]], [[Slovensko]]|Názov kanálu=[https://www.youtube.com/c/Duklock Duklock]<small>(hlavný kanál)</small><br/> <small>[https://www.youtube.com/@DuklockPlus DuklockPlus](herný kanál)</small>|Odoberatelia=• 963 tisíc (hlavný kanál) • 475 tisíc (herný kanál) • 28,2 tisíc (shorts kanál)|Silver year={{nowrap|2016 <small>(hlavný kanál)</small>}}<br>{{nowrap|2019 <small>(herný kanál)</small>}}|Silver button=Áno|Vzdelanie=Stredná umelecká škola animovanej tvorby, [[Bratislava]]|Aktívne roky=[[2012]]{{--}}súčasnosť|Zameranie=recenzie, hry, podcasty, vlogy |Chytľavé hlášky=Ale Čau!, Bratu!, Stary!, Hed!, Ci Koky!, Ci Boa! Dukok, Džubaka |Webstránka=https://www.alecau.com/ |Zhliadnutia=• 428 miliónov (hlavný kanál) • 162 miliónov (herný kanál) • 590 miliónov (všetky kanály) |Obrázok=Duklock.jpg |Popis=Duklock v roku 2023}} '''Dušan Brachna''' (* [[26. marec]] [[1997]], [[Bratislava]]), známejší pod svojim internetovým menom '''Duklock''' alebo '''Duke''', je slovenský [[youtuber]] a [[grafický dizajnér]]. Pravidelne vydáva [[YouTube]] videá na jeden hlavný a jeden vedľajší kanál '''DuklockPlus'''. Dokopy na obidvoch kanáloch už vydal vyše 1800 videí. Na hlavnom kanáli sa preslávil predovšetkým svojou sériou ''#ME #RE''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toto sú najznámejší slovenskí Youtuberi. Poznáte ich všetkých? {{!}} SWAN, a.s.|url=https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|vydavateľ=swan.sk|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=|url archívu=https://web.archive.org/web/20220225212500/https://www.swan.sk/domacnosti/blog/toto-su-najznamejsi-slovenski-youtuberi.-poznate-ich-vsetkych|dátum archivácie=2022-02-25}}</ref> Dušan Brachna bol v roku 2023 ocenený prestížnym kultúrnym ocenením Identifikačný kód Slovenska v jeho 16. ročníku. Ocenenie si prevzal spolu s ďalšími významnými umelcami a tvorcami na slávnostnom udeľovaní v kaplnke Bratislavského hradu. Občianske združenie Artem takto oceňuje významné osobnosti za ich prínos v oblastiach kultúry a umenia v Slovenskej republike. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ocenenie Identifikačný kód Slovenska získalo 18 osobností | url = https://www.teraz.sk/kultura/ocenenie-identifikacny-kod-slovenska/739682-clanok.html | vydavateľ = TERAZ.sk | dátum vydania = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2026-04-01 | jazyk = sk | priezvisko = Teraz.sk}}</ref> == Životopis == Dušan Brachna sa narodil 26. marca 1997 v [[Bratislava|Bratislave]]. Bol pomenovaný po jeho otcovi, ktorý bol málo známy [[hudobník]]. Keď bol malý, sníval, že raz bude súťažiť v pretekoch [[Formula 1|F1]]. Nakoniec sa však desať rokov venoval [[Ľudový tanec|ľudovému tancu]]. Jeho záľubou vo voľnom čase bolo jazdenie s kamarátmi na [[skejtbord]]e. Navštevoval súkromnú strednú umeleckú školu animovanej tvorby v [[Bratislava|Bratislave]], na ktorej študoval [[Grafický dizajnér|grafický dizajn]]. Stretol sa v nej so známym slovenským [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]].<ref name="fandom">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://youtube.fandom.com/wiki/Duklock|vydavateľ=youtube.fandom.com|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=DatabázeYouTuberů.cz|odkaz na autora=|titul=Duklock|url=https://www.databazeyoutuberu.cz/youtuber/duklock/|vydavateľ=databazeyoutuberu.cz|dátum vydania=|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref> == Kariéra == K natáčaniu sa dostal až na strednej škole, kde sa po 7 rokoch stretol s [[Youtuber|youtuberom]] [[GoGo|GoGom]], ktorý už mal skúsenosti s natáčaním [[YouTube]] videí. [[GoGo|Goga]] požiadal preto o pomoc a [[GoGo]] ochotne pomohol, tak sa Brachnovi začala črtať kariéra. Prvý Brachnov kanál sa volal DukePlayGames ([[25. december|25. decembra]] [[2012]] – [[28. október|28. októbra]] [[2013]]). V roku [[2013]] sa rozhodol natáčať na svoj nový hlavný kanál Duklock. V začiatkoch jeho kanálu sa jeho tvorba zameriavala hlavne na [[gameplay]], [[let's play]] a [[Vlog|vlogy]]. Neskôr sa však začal venovať tvorbe reakčných videí. Po smrti jeho otca prestal používať vo väčšine jeho videí [[Vulgarizmus|vulgarizmy]]. 2. mája 2017 vytvoril svoj vedľajší kanál DuklockPlus, ktorý má k 24. 7. 2025 viac než 451 tisíc odoberateľov. Vydáva na ňom prevažne jeho zostrihané [[Live-stream|live-streamy]] z hier. Na začiatku roku 2019 spolupracoval s youtubermi [[Vidrail|Vidrailom]] a [[Vadak|Vadakom]] na [[Rep (hudba)|repovej]] skladbe ''"Wannabe"'', ktorá má k 30.9.2023 viac než 11 miliónov zhliadnutí. V roku 2020 dosiahol jeden z jeho najväčších úspechov svojej kariéry a dostal sa do videa slávneho [[Youtuber|youtubera]] [[PewDiePie]], kde robil triky s [[jojo]]m. Ďalší veľký úspech bola [[Rep (hudba)|repová]] skladba ''"Haló"'', ktorá sa stala v roku 2021 hitom. Súčasné populárne série na jeho kanáli sú #ME, #RE, RECAST, TechLock a ďalšie. Najsledovanejším videom na jeho kanáli je paródia na pieseň ''"Jacuzzi"'', ktorú v origináli naspieval [[GoGo]] spoločne s [[Celeste Buckingham]].<ref name="fandom" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Webikon.sk|odkaz na autora=|titul=Kto je Duklock? Známy youtuber začínal hernými videami, dnes komentuje dianie a natáča tech recenzie|url=https://hashtag.zoznam.sk/kto-je-duklock/|vydavateľ=hashtag.zoznam.sk|dátum vydania=2019-11-22|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2022-02-25|miesto=|jazyk=}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hlavatovič|meno=Viktor|autor=|odkaz na autora=|titul=Sedemnásť najúspešnejších slovenských youtuberov. Poznáte ich?|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://fici.sme.sk/c/20167319/toto-je-17-najuspesnejsich-slovenskych-youtuberov-poznate-ich.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-04-04|dátum prístupu=2022-02-25}}</ref> == Populárne série == === ''#RE'' === V tejto sérii videí reaguje na aktuálnu tému z [[YouTube|youtube]] alebo internetu tak, že na ňu vyjadrí svoj vlastný názor. Vo videách sa dosť často hnevá a používa [[Vulgarizmus|vulgarizmy]], na ktoré spolu s iróniou a [[Čierny humor|čiernym humorom]] na začiatku videí upozorňuje. === ''#ME'' === Túto sériu vytvoril Brachna iba ako vtip. Vytvoril [[Reddit]] komunitu, v ktorej ľudia zverejňujú svoje príspevky ako napr. [[meme]], smiešne videá a fanúšikovské obrázky a videá, či umelecké diela týkajúce sa Brachnu a jeho komunity. Duklock každú stredu vybral najlepšie z nich, okomentoval ich a vydal z nich nové video. Postupne sa #ME stala jeho najúspešnejšou sériou. Sériu ukončil v roku 2023 s myšlienkou obnovenia ju v blízkej budúcnosti, ale v inom formáte. === ZASMEJ SA === Pomerne nová séria, v ktorej Dušan reaguje na krátke memes a rôzne iné videá, ktoré má jeho priateľ, Roman Drevo, na Instagram reels. Táto séria je "potomkom" jeho najúspešnejšej série #ME. Začal s ňou v roku 2024, čo fanúšikov zjavne potešilo, pretože tieto videá často prekročia 300 tisíc pozretí. === ''TechLock'' === V tejto sérii odbaľuje nové produkty a natáča o nich recenzie. === ''Živé prenosy na DuklockPlus'' === Na jeho vedľajšom kanále DuklockPlus Brachna robí živé prenosy, na ktorých zvyčajne hrá počítačové hry a reaguje na aktuálne témy. Fanúšikovia tiež môžu na jeho živom prenose peňažne prispievať a komunikovať s Brachnom.<ref name="fandom" /> V marci 2026 presiahol počet členstiev 7100, a to práve v čase, keď bol YouTuber menej aktívny na svojom hernom kanále. == REcast == [[REcast]] je [[Podcasting|podcastová]] relácia v ktorom sa rozpráva s rôznymi hosťami – prevažne z prostredia internetu, hudby, hernej scény, ale aj iných oblastí popkultúry. Témy sa často točia okolo aktuálnych udalostí, kariéry hostí, ich zážitkov, ale aj rôznych kontroverzií či zaujímavostí zo zákulisia. Podcasty vydáva na platformu [[YouTube]], [[ITunes|Apple Podcasts]] a [[Spotify]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Slovenskí youtuberi]] [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] 9be3i9z1dgmbrhwsoczoul0ulnv1b2j Bahamské národné futbalové mužstvo 0 678321 8358869 8267224 2026-08-22T13:11:41Z ~2026-43997-35 302384 Aktualizácia článku 8358869 wikitext text/x-wiki {{Infobox Národné futbalové mužstvo|Meno={{BAH}} Bahamy|telo1=FFCC00|Tréner=Kevin Davies|Najviac štartov=[[Lesly St. Fleur]] (45)|Najlepší strelec=[[Lesly St. Fleur]] (14)|Kód FIFA=BAH|Rebríček FIFA=207. miesto|Najvyššia pozícia v rebríčku FIFA=138. miesto (September 2006)|Najnižšia pozícia v rebríčku FIFA=210. miesto (September 2018 - Júl 2019)|vzor_t1=_bah21h|vzor_tr1=_bah21h|vzor_po1=_gimnastic1617h|ľavéplece1=FFCC00|Konfederácia=[[CONCACAF]]|trenírky1=000000|pravéplece1=FFCC00|ponožky1=000000|vzor_t2=_bah21a|vzor_tr2=_bah21a|vzor_po2=_gimnastic1617h|ľavéplece2=00879E|telo2=00879E|pravéplece2=00879E|trenírky2=000000|ponožky2=000000|Prvý zápas={{JAM|f|1}} 8-1 Bahamy {{BAH}} <br/> ([[Kingston]]; [[Jamajka]]; 17. júl 1965)|Najvyššia výhra={{BAH}} Bahamy 6-0 {{TCA|f|1}} <br/> ([[Nassau]], [[Bahamy]]; 9. júl 2011)|Najvyššia prehra={{MEX|f|1}} 13-0 Bahamy {{BAH}} <br/> ([[Toluca]], [[Mexiko]]; 28. apríl 1987)}} '''Bahamské národné futbalové mužstvo''' reprezentuje [[Bahamy]] na medzinárodných [[Futbal|futbalových]] akciách, ako sú [[Majstrovstvá sveta vo futbale|Majstrovstvá sveta]] a [[Zlatý pohár CONCACAF]]. == História == Futbalový zväz bol založený v roku [[1967]]. Bahamy sa nikdy nekvalifikovali na [[Majstrovstvá sveta vo futbale]] alebo na [[Zlatý pohár CONCACAF]]. V rebríčku FIFA sú Bahamy až v tretej stovke (207. miesto). == Majstrovstvá sveta == {| class="wikitable" style="text-align: center;" !Rok !Účasť !Pozícia |- |{{URU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1930|1930]] | colspan="2" rowspan="9" |Súčasťou [[Spojené kráľovstvo|Spojeného kráľovstva]] {{GBR}} |- |{{ITA|rok=1861}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1934|1934]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1938|1938]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1950|1950]] |- |{{CHE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1954|1954]] |- |{{SWE}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1958|1958]] |- |{{CHI}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1962|1962]] |- |{{ENG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1966|1966]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1970|1970]] |- |{{DEU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1974|1974]] | colspan="2" rowspan="6" |''Bez účasti'' |- |{{ARG}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1978|1978]] |- |{{ESP}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1982|1982]] |- |{{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1986|1986]] |- |{{ITA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1990|1990]] |- |{{USA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1994|1994]] |- |{{FRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 1998|1998]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{KOR}} {{JPN}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2002|2002]] | colspan="2" rowspan="3" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{GER}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2006|2006]] |- |{{RSA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2010|2010]] |- |{{BRA}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2014|2014]] | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{RUS}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2018|2018]] | colspan="2" rowspan="3" |''Nepostúpili z kvalifikácie'' |- |{{QAT}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2022|2022]] |- |{{USA}} {{CAN}} {{MEX}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2026|2026]] |- |{{PRT}} {{ESP}} {{MAR}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|2030]] | colspan="2" rowspan="2" |TBD |- |{{SAU}} [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2034|2034]] |- !'''Celkom''' | colspan="2" |Účasť – '''0x''' Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == Zlatý pohár CONCACAF == {| class="wikitable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Účasť !Umiestnenie |- ! colspan="3" |Zlatý pohár CONCACAF |- |{{USA}} 1991 | colspan="2" rowspan="4" |''Bez účasti'' |- |{{MEX}} {{USA}} 1993 |- |{{USA}} 1996 |- |{{USA}} 1998 |- |{{USA}} 2000 | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{USA}} 2002 | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{MEX}} {{USA}} 2003 | colspan="2" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} 2005 | colspan="2" |''Vzdali'' |- |{{USA}} 2007 | colspan="2" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{USA}} 2009 | colspan="2" rowspan="5" |''Bez účasti'' |- |{{USA}} 2011 |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2013|2013]] |- |{{CAN}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2015|2015]] |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2017|2017]] |- |{{CRC}} {{JAM}} {{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2019|2019]] | colspan="2" rowspan="4" |''Nekvalifikovali sa'' |- |{{USA}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2021|2021]] |- |{{USA}} {{CAN}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2023|2023]] |- |{{USA}} {{CAN}} [[Zlatý pohár CONCACAF 2025|2025]] |- |2027 | colspan="2" |TBD |- !Celkom | colspan="2" |Účasti – '''0x'''{{break}}Zlato – '''0x''', Striebro – '''0x''', Bronz – '''0x''' |} == [[Liga národov CONCACAF]] == {| class="wikitable sortable" style="text-align: center;" |+ !Rok !Divízia !Postup, zostup zotrvanie !Umiestnenie |- |[[Liga národov CONCACAF 2019-20|2019-20]] |C |Postup |32. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2022-23|2022-23]] |B |Zotrvanie |23. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2023/2024|2023-24]] |B |Zostup |31. miesto |- |[[Liga národov CONCACAF 2024/2025|2024-25]] |C |Zotrvanie |37. miesto |- |2026-27 |C | | |} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == https://bahamasfa.net/ == Zdroj == {{Preklad|en|Bahamas national football team|1074861667}} {{Členovia CONCACAF}} [[Kategória:Národné futbalové mužstvá]] [[Kategória:Futbal na Bahamách]] [[Kategória:Bahamské národné družstvá]] l6vmu9ync0naihl9jq364zb19swqv6n Veľká cena Saudskej Arábie 2022 0 678363 8358953 8058626 2026-08-22T18:59:03Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358953 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = Saudská Arábia |veľká_cena = Saudskej Arábie |dátum = 27. marec |rok = 2022 |číslo_pretekov = 2 |obrázok = Jeddah Street Circuit 2021.svg |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 STC Saudi Arabian Grand Prix 2022 |miesto = [[Džidda]], [[Saudská Arábia]] |dĺžka_okruhu = 6.175 |počet_kôl = 50 |celková_dĺžka = 308.450 |pole_jazdec = [[Sergio Pérez]] |pole_štát = Mexiko |pole_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |pole_čas = 1:28.200 |najrýchlejšie_kolo = 48 |kolo_jazdec = [[Charles Leclerc]] |kolo_štát = Monako |kolo_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |kolo_čas = 1:31.634 |prvý_jazdec = [[Max Verstappen]] |prvý_štát = Holandsko |prvý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |druhý_jazdec = [[Charles Leclerc]] |druhý_štát = Monako |druhý_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |tretí_jazdec = [[Carlos Sainz Jr.]] |tretí_štát = Španielsko |tretí_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] }} '''Veľká cena Saudskej Arábie 2022''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 STC Saudi Arabian Grand Prix 2022'''), ktorá sa uskutočnila 27. marca 2022 na mestskom okruhu [[Jeddah Corniche Circuit]] v [[Džidda|Džidde]] na pobreží [[Červené more|Červeného mora]], bola druhá Veľká cena [[Formula 1 v roku 2022|sezóny 2022]] Majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formule 1]]. [[Veľká cena Saudskej Arábie 2021|Minuloročné kontroverzné premiérové preteky]] vyhral [[Lewis Hamilton]] pred svojím vtedajším hlavným rivalom v súboji o titul majstra sveta [[Max Verstappen|Maxom Verstappenom]]. Počas pretekov došlo k niekoľkým konfrontáciám medzi oboma súpermi na trati, až sa nakoniec v 37. kole zrazili, ale boli schopní pokračovať a dokončiť preteky.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.hamilton-beats-verstappen-in-controversy-filled-first-ever-saudi-arabian.5tXuSymwVOwoVCU4LYBHNl.html FORMULA1.COM: Hamilton beats Verstappen in controversy-filled first ever Saudi Arabian Grand Prix as title rivals draw equal on points] (po anglicky)</ref> Došlo aj k niekoľkým haváriam, ktoré viedli k prerušeniu pretekov červenou vlajkou, a preto bol Jeddah Corniche Circuit na viacerých miestach mierne upravený pre Veľkú cenu v roku 2022.<ref>[https://www.motorsport.com/f1/news/saudi-arabia-outlines-jeddah-f1-track-changes-for-2022-race/8571694/ MOTORSPORT.COM: Saudi Arabia outlines Jeddah F1 track changes for 2022 race] (po anglicky)</ref> Po tom, čo [[Sebastian Vettel]] musel vynechať [[Veľká cena Bahrajnu 2022|Veľkú cenu Bahrajnu]] kvôli pozitívnemu testu na [[SARS-CoV-2|koronavírus]], ho [[Nico Hülkenberg]] zastúpil aj na Veľkej cene Saudskej Arábie.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-vettel-to-miss-second-race-of-2022-as-hulkenberg-steps-in-for-aston.Gkem8WiQxMgktHJYyjILr.html FORMULA1.COM: Vettel to miss second race of 2022, as Hulkenberg steps in for Aston Martin in Saudi Arabia] (po anglicky)</ref> Napriek bombovému útoku na rafinériu [[Saudi Aramco]] v blízkosti trate v piatok 25. marca, keď sa konali voľné tréningy, sa Formula 1 rozhodla usporiadať Veľkú cenu podľa plánu.<ref>[https://www.formel1.de/news/grand-prix-berichte/2022-03-26/doch-kein-boykott-fahrer-nehmen-am-grand-prix-von-saudi-arabien-teil FORMEL1.DE: Doch kein Boykott: Fahrer nehmen am Grand Prix von Saudi-Arabien teil] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220326102931/https://www.formel1.de/news/grand-prix-berichte/2022-03-26/doch-kein-boykott-fahrer-nehmen-am-grand-prix-von-saudi-arabien-teil |date=2022-03-26 }} (po nemecky)</ref> Únia jazdcov [[Grand Prix Drivers’ Association|GPDA]] pôvodne plánovala preteky bojkotovať, ale šéfovia [[FIA]] a Formuly 1 nakoniec jazdcov presvedčili, aby pretekali na okruhu Jeddah Corniche Circuit, keď ich uistili, že budú v bezpečí. Niektorí novinári, ako napríklad bývalý jazdec Formuly 1 [[Ralf Schumacher]], napriek tomu opustili miesto konania Veľkej ceny Saudskej Arábie z bezpečnostných dôvodov.<ref>[https://www.formel1.de/news/boulevard-sonstiges/2022-03-26/fahrergewerkschaft-schwierig-alle-aengste-und-sorgen-auszublenden FORMEL1.DE: Fahrergewerkschaft: "Schwierig, alle Ängste und Sorgen auszublenden"] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220331070840/https://www.formel1.de/news/boulevard-sonstiges/2022-03-26/fahrergewerkschaft-schwierig-alle-aengste-und-sorgen-auszublenden |date=2022-03-31 }} (po nemecky)</ref> [[Charles Leclerc]] prišiel do Saudskej Arábie ako líder poradia jazdcov po tom, čo vyhral prvé preteky sezóny v [[Veľká cena Bahrajnu 2022|Bahrajne]] pred [[Carlos Sainz Jr.|Carlosom Sainzom]], jeho tímovým kolegom v [[Scuderia Ferrari|Scuderii Ferrari]], a [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]] z tímu [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]. == Priebeh kvalifikácie == [[Sergio Pérez]] z tímu [[Red Bull Racing|Red Bull]] získal Pole Position, na druhom a treťom mieste skončili jazdci Ferrari Charles Leclerc a Carlos Sainz. Pre Péreza to bola na 215. pokus prvá Pole Position v kariére vo Formule 1, čím prekonal rekord v počte pretekov do dosiahnutia prvej Pole Position. Zároveň to bola prvá Pole Position [[Mexiko|mexického]] jazdca v histórii Formuly 1. Predtým bola kvalifikácia dvakrát prerušená kvôli nehodám [[Nicholas Latifi|Nicholasa Latifiho]] v Q1 a [[Mick Schumacher|Micka Schumachera]] v Q2. Syn sedemnásobného majstra sveta [[Michael Schumacher|Michaela Schumachera]] sa kvôli nehode pretekov nezúčastnil; išlo o čisto preventívne opatrenie, keďže Mick Schumacher nebol zranený.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.schumacher-ruled-out-of-saudi-arabian-gp-after-qualifying-crash.3XdBF5qtBjRysU2gVz4Lw4.html FORMULA1.COM: Schumacher ruled out of Saudi Arabian GP after qualifying crash] (po anglicky)</ref> Okrem toho bol Lewis Hamilton prvýkrát od [[Veľká cena Brazílie 2017|Veľkej ceny Brazílie 2017]] vyradený v prvom kvalifikačnom segmente. == Priebeh pretekov == Max Verstappen z tímu Red Bull vyhral preteky pred jazdcami Ferrari Charlesom Leclercom a Carlosom Sainzom. Sergio Pérez viedol Veľkú cenu Saudskej Arábie v prvých fázach pretekov pred Leclercom a Verstappenom, ktorý na štarte predbehol Carlosa Sainza. Pérezovi sa darilo zvyšovať svoj náskok pred monackým súperom kolo za kolom, kým v 14. kole urobil plánovanú zastávku v boxoch. V poslednej zákrute tohto kola havaroval jazdec [[WilliamsF1|Williamsu]] [[Nicholas Latifi]], čo viedlo k výjazdu bezpečnostného vozidla. Max Verstappen, Charles Leclerc a Carlos Sainz to využili na absolvovanie zastávok v boxoch, ktoré ich stáli podstatne menej času, ako keby im mechanici vymenili pneumatiky v normálnom pretekovom tempe. Vďaka tomu sa vrátili na trať pred Sergia Péreza. V 21. kole ''Safety Car'' opäť zašiel do boxov a preteky pokračovali. Poradie na čele poľa sa dlho nemenilo. V 37. a 38. kole odstúpili [[Fernando Alonso]], [[Daniel Ricciardo]] a [[Valtteri Bottas]] kvôli technickým problémom, takže preteky boli po druhýkrát neutralizované. Po obnovení pretekov v 41. kole sa Verstappenovi podarilo znížiť svoj odstup na vedúceho pretekára Leclerca na menej ako jednu sekundu, čím sa dostal na dosah systému DRS jazdca Ferrari. Nasledoval súboj o vedenie v pretekoch, ktorý trval až do konca pretekov v 50. kole a z ktorého nakoniec vyšiel víťazne Max Verstappen. Carlos Sainz skončil tretí a Sergio Pérez, ktorý v predchádzajúci deň dosiahol na Pole Position, štvrtý. == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Štartová pozícia}} |- ! scope="row" |1 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:29.705 |1:28.924 |'''1:28.200''' | align="center" |1 |- ! scope="row" |2 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:29.039 |1:28.780 |1:28.225 | align="center" |2 |- ! scope="row" |3 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |'''1:28.855''' |'''1:28.686''' |1:28.402 | align="center" |3 |- ! scope="row" |4 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:28.928 |1:28.945 |1:28.461 | align="center" |4 |- ! scope="row" |5 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:30.093 |1:29.584 |1:29.068 | align="center" |5 |- ! scope="row" |6 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:29.680 |1:29.618 |1:29.104 | align="center" |6 |- ! scope="row" |7 | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:29.978 |1:29.295 |1:29.147 | align="center" |7 |- ! scope="row" |8 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:29.683 |1:29.404 |1:29.183 | align="center" |8 |- ! scope="row" |9 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:29.891 |1:29.418 |1:29.254 | align="center" |9 |- ! scope="row" |10 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:29.831 |1:29.546 |1:29.588 | align="center" |10 |- ! scope="row" |11 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:29.957 |1:29.651 | data-sort-value="11" align="center" | | align="center" |11 |- ! scope="row" |12 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.009 |1:29.773 | data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |14{{ref|1|1}} |- ! scope="row" |13 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |1:29.978 |1:29.819 | data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |12 |- ! scope="row" |14 | align="center" |47 | data-sort-value="sch" |{{nowrap|{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:30.167 |1:29.920 | data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |—{{ref|2|2}} |- ! scope="row" |15 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.256 |1:31.009 | data-sort-value="15" align="center" | | align="center" |13 |- ! scope="row" |16 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:30.343 | data-sort-value="16" align="center" | | data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |15 |- ! scope="row" |17 | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.492 | data-sort-value="17" align="center" | | data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |16 |- ! scope="row" |18 | align="center" |27 | data-sort-value="hul" |{{flagicon|GER}} [[Nico Hülkenberg]] |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |1:30.543 | data-sort-value="18" align="center" | | data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |17 |- ! scope="row" |19 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:31.817 | data-sort-value="19" align="center" | | data-sort-value="19" align="center" | | align="center" |18 |- ! colspan="8" |107% čas: 1:35.074 |- ! scope="row" |— | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] | data-sort-value="20" align="center" |— | data-sort-value="20" align="center" | | data-sort-value="20" align="center" | | align="center" |19{{ref|3|3}} |} '''Poznámky:''' * {{pozn|1|1}} – [[Daniel Ricciardo]] bol za blokovanie [[Esteban Ocon|Estebana Ocona]] v kvalifikácii posunutý na štartovom rošte o tri miesta dozadu. * {{pozn|2|2}} – [[Mick Schumacher]] sa kvalifikoval na 14. mieste, ale zo zvyšku pretekárskeho víkendu odstúpil kvôli havárii. Jeho pozíciu na štartovom rošte obsadili iní jazdci. * {{pozn|3|3}} – [[Yuki Tsunoda]] počas kvalifikácie nezaznamenal žiadny čas, ale na základe rozhodnutia stewardov mu bol povolený štart do pretekov. === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |{{flagicon|NED}} '''[[Max Verstappen]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |50 |1:24:19.293 | align="center" |4 | align="center" |'''25''' |- !2 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} '''[[Charles Leclerc]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |50 | +0.549 | align="center" |2 | align="center" |'''19'''{{ref|4|4}} |- !3 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} '''[[Carlos Sainz Jr.]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |50 | +8.097 | align="center" |3 | align="center" |'''15''' |- !4 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{Flagicon|MEX}} '''[[Sergio Pérez]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |50 | +10.800 | align="center" |1 | align="center" |'''12''' |- !5 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} '''[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |50 | +32.732 | align="center" |6 | align="center" |'''10''' |- !6 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} '''[[Esteban Ocon]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |50 | +56.017 | align="center" |5 | align="center" |'''8''' |- !7 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} '''[[Lando Norris]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |50 | +56.124 | align="center" |11 | align="center" |'''6''' |- !8 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} '''[[Pierre Gasly]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |50 | +1:02.946 | align="center" |9 | align="center" |'''4''' |- !9 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} '''[[Kevin Magnussen]]''' |'''[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |50 | +1:04.308 | align="center" |10 | align="center" |'''2''' |- !10 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} '''[[Lewis Hamilton]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |50 | +1:13.948 | align="center" |15 | align="center" |'''1''' |- !11 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |50 | +1:22.215 | align="center" |12 | |- !12 | align="center" |27 | data-sort-value="hul" |{{flagicon|GER}} [[Nico Hülkenberg]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |50 | +1:31.742 | align="center" |17 | |- !13 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] | nowrap="" |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |49 | +1 kolo | align="center" |13 | |- ! 14{{ref|5|5}} | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |47 | Kolízia | align="center" |16 | |- !Ret | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |36 | Defekt | align="center" |8 | |- !Ret | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |35 | Motor | align="center" |7 | |- !Ret | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |35 | Prevodvka | align="center" |14 | |- !Ret | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |14 | Havária | align="center" |18 | |- !DNS |style="text-align:center"|22 |data-sort-value="sch"|{{flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |0 |Motor |style="text-align:center"|—{{ref|6|6}} | |} '''Poznámky:''' * {{pozn|4|4}} – Vrátane dodatočného bodu za najrýchlejšie kolo pretekov * {{pozn|5|5}} – Nedokončil, no odjazdil 90% pretekov a teda bol klasifikovaný * {{pozn|6|6}} – Nezúčastnil sa pretekov kvôli technickej poruche == Priebežné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! scope="col" | Pozícia ! scope="col" | Jazdec ! scope="col" | Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |align="left"|45 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |align="left"|33 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 16 |align="center"|3 |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |align="left"|25 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |align="left"|22 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 2 |align="center"|5 |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |align="left"|16 |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|78 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |align="left"|38 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 7 |align="center"|3 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |align="left"|37 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 1 |align="center"|4 |{{flagicon|FRA}} [[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |align="left"|16 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 2 |align="center"|5 |{{flagicon|USA}} [[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|12 |} == Referencie == {{Reflist}} {{F1 v roku 2022}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2022]] [[Kategória:Veľká cena Saudskej Arábie]] [[Kategória:2022 v Saudskej Arábii]] seaw1ic76w9gw2910y042iicp40j8id Veľká cena Austrálie 2022 0 678365 8358949 8345929 2026-08-22T18:39:22Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358949 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = Austrália |veľká_cena = Austrálie |dátum = 10. apríl |rok = 2022 |číslo_pretekov = 3 |obrázok = Albert Park Circuit 2021.svg |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 Heineken Australian Grand Prix 2022 |miesto = [[Melbourne]], [[Austrália]] |dĺžka_okruhu = 5.278 |počet_kôl = 58 |celková_dĺžka = 306.124 |pole_jazdec = [[Charles Leclerc]] |pole_štát = Monako |pole_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |pole_čas = 1:17.868 |najrýchlejšie_kolo = 58 |kolo_jazdec = [[Charles Leclerc]] |kolo_štát = Monako |kolo_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |kolo_čas = 1:20.260 |prvý_jazdec = [[Charles Leclerc]] |prvý_štát = Monako |prvý_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |druhý_jazdec = [[Sergio Pérez]] |druhý_štát = Mexiko |druhý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |tretí_jazdec = [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |tretí_štát = Spojené kráľovstvo |tretí_tím = [[Mercedes GP|Mercedes]] }} '''Veľká cena Austrálie 2022''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 Heineken Australian Grand Prix 2022'''), ktorá sa uskutočnila 10. apríla 2022 na pretekárskom okruhu [[Albert Park Circuit]] v [[Melbourne]] {{--}} najväčšom meste [[Austrália|Austrálie]] {{--}} bola tretia Veľká cena [[Formula 1 v roku 2022|sezóny 2022]] Majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formule 1]]. Bola to prvá Veľká cena Austrálie od roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]] po tom, ako boli predchádzajúce dva ročníky zrušené kvôli pandémii [[SARS-CoV-2|koronavírusu]].<ref>[https://www.fia.com/news/fia-formula-1-and-australian-grand-prix-corporation-joint-statement FIA.COM: FIA, Formula 1 and Australian Grand Prix Corporation Joint Statement] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.australian-grand-prix-off-in-2021.395AJGygKsmWueNXHiZRUU.html FORMULA1.COM: Australian Grand Prix off in 2021] (po anglicky)</ref> Medzitým sa na trati vykonali rekonštrukčné práce, vďaka ktorým sa čas na kolo zrýchlil o 5 sekúnd.<ref>[https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/melbourne-nach-umbau-so-anders-wird-der-albert-park-circuit-ab-2022-22012101 MOTORSPORT-TOTAL.COM: Melbourne nach Umbau: So anders wird der Albert Park Circuit ab 2022] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220402213058/https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/melbourne-nach-umbau-so-anders-wird-der-albert-park-circuit-ab-2022-22012101 |date=2022-04-02 }} (po nemecky)</ref> [[Sebastian Vettel]] sa vrátil do kokpitu po dvoch vynechaných Veľkých cenách kvôli pozitívnemu testu na koronavírus a na Veľkej cene Austrálie absolvoval svoje prvé preteky v sezóne.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.vettel-to-make-f1-return-for-australian-gp-after-missing-opening-two-rounds.1zg8wUqzMkWUeBheXHtLcV.html FORMULA1.COM: Vettel to make F1 return for Australian GP after missing opening two rounds of 2022] (po anglicky)</ref> Formula 1 v týždni pred pretekmi tiež oznámila, že sa od [[Formula 1 v roku 2023|sezóny 2023]] budú konať tri Veľké ceny v [[USA|Spojených štátoch amerických]]. K pretekom v [[Austin (Texas)|Austine]] a [[Miami]] sa pridajú tretie preteky, ktoré sa uskutočnia v uliciach [[Las Vegas]]. Na rozdiel od ostatných Veľkých cien sa tieto preteky uskutočnia v sobotu.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-las-vegas-to-host-formula-1-night-race-from-2023.69O9nKLwKraqAhR5rr8TQg.html FORMULA1.COM: Las Vegas to host Formula 1 night race from 2023] (po anglicky)</ref> Pred Veľkou cenou viedol [[Charles Leclerc]] v poradí jazdcov pred [[Carlos Sainz Jr.|Carlosom Sainzom]] a [[Max Verstappen|Maxom Verstappenom]], ktorý vyhral predchádzajúce preteky v [[Veľká cena Saudskej Arábie 2022|Saudskej Arábii]]. == Priebeh kvalifikácie == Charles Leclerc získal Pole Position pred oboma jazdcami [[Red Bull Racing|Red Bullu]] Maxom Verstappenom a [[Sergio Pérez|Sergiom Pérezom]]. Kvalifikácia musela byť predtým dvakrát prerušená: v prvej časti kvalifikácie kolidovali [[Lance Stroll]] a [[Nicholas Latifi]], za čo dostal Stroll trest poklesu troch miest na štarte pretekov, a v záverečnom úseku kvalifikačných jázd havaroval [[Fernando Alonso]] v dôsledku technického problému. == Priebeh pretekov == Jazdec tímu [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] Charles Leclerc vyhral preteky pred Sergiom Pérezom a [[George Russell (automobilový pretekár)|Georgeom Russellom]] z [[Mercedes GP|Mercedesu]]. Pre Leclerca to bol prvý takzvaný Grand Slam v kariére: získal Pole Position, docielil najrýchlejšie kolo pretekov a vyhral Veľkú cenu spôsobom štart-cieľ. Pre Péreza to bolo prvé umiestnenie na stupňoch víťazov v tejto sezóne a pre Georgea Russella prvé pódium u svojho nového tímu. Max Verstappen musel v 39. kole pretekov z druhého miesta odstúpiť kvôli úniku paliva v motorovom priestore, v dôsledku čoho sa jeho monopost vznietil; požiar bol rýchlo uhasený. == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Štartová pozícia}} |- ! scope="row" |1 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:18.881 |1:18.606 |'''1:17.868''' | align="center" |1 |- ! scope="row" |2 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |'''1:18.580''' |1:18.611 |1:18.154 | align="center" |2 |- ! scope="row" |3 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:18.834 |'''1:18.340''' |1:18.240 | align="center" |3 |- ! scope="row" |4 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:19.280 |1:19.066 |1:18.703 | align="center" |4 |- ! scope="row" |5 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:19.401 |1:19.106 |1:18.825 | align="center" |5 |- ! scope="row" |6 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:19.405 |1:19.076 |1:18.933 | align="center" |6 |- ! scope="row" |7 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:19.665 |1:19.130 |1:19.032 | align="center" |7 |- ! scope="row" |8 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:19.605 |1:19.136 |1:19.061 | align="center" |8 |- ! scope="row" |9 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:18.983 |1:18.469 |1:19.408 | align="center" |9 |- ! scope="row" |10 | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:19.192 |1:18.815 | data-sort-value="10" align="center" |— | align="center" |10 |- ! scope="row" |11 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:19.580 |1:19.226 | data-sort-value="11" align="center" | | align="center" |11 |- ! scope="row" |12 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:19.251 |1:19.410 | data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |12 |- ! scope="row" |13 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:19.742 |1:19.424 | data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |13 |- ! scope="row" |14 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |1:19.910 |1:20.155 | data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |14 |- ! scope="row" |15 | align="center" |47 | data-sort-value="sch" |{{nowrap|{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:20.104 |1:20.465 | data-sort-value="15" align="center" | | align="center" data-sort-value="20" |15 |- ! scope="row" |16 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:20.254 | data-sort-value="16" align="center" | | data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |16 |- ! scope="row" |17 | align="center" |5 | data-sort-value="vet" |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |1:21.149 | data-sort-value="17" align="center" | | data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |17 |- ! scope="row" |18 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:21.372 | data-sort-value="18" align="center" | | data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |18 |- ! colspan="8" |107% čas: 1:24.080 |- ! scope="row" |— | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | data-sort-value="19" align="center" |— | data-sort-value="19" align="center" | | data-sort-value="19" align="center" | | align="center" |19{{ref|1|1}} |- ! scope="row" |DSQ | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] | data-sort-value="20" |1:20.135 | data-sort-value="20" align="center" | | data-sort-value="20" align="center" | | align="center" |20{{ref|2|2}} |} '''Poznámky:''' * {{pozn|1|1}} – [[Lance Stroll]] v kvalifikácii nezaznamenal žiadny čas kvôli kolízii s [[Nicholas Latifi|Nicholasom Latifim]], ale na základe rozhodnutia stewardov mu bol povolený štart do pretekov. Za kolíziu s Latifim dostal navyše trest poklesu troch miest na štarte. Trest ale nezmenil jeho štartovú pozíciu, keďže mal aj tak štartovať ako posledný. * {{pozn|2|2}} – [[Alexander Albon]] bol diskvalifikovaný kvôli nedostatku benzínu v palivovej nádrži po dokončení kvalifikácie, v dôsledku čoho nemohli komisári odobrať 1-litrovú palivovú vzorku. Na základe rozhodnutia stewardov mu bol ale povolený štart do pretekov. === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} '''[[Charles Leclerc]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |58 |1:27:46.548 | align="center" |1 | align="center" |'''26'''{{ref|3|3}} |- !2 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{flagicon|MEX}} '''[[Sergio Pérez]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |58 | +20.524 | align="center" |3 | align="center" |'''18''' |- !3 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} '''[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |58 | +25.593 | align="center" |6 | align="center" |'''15''' |- !4 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{Flagicon|GBR}} '''[[Lewis Hamilton]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |58 | +28.543 | align="center" |5 | align="center" |'''12''' |- !5 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} '''[[Lando Norris]] |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |58 | +53.303 | align="center" |4 | align="center" |'''10''' |- !6 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} '''[[Daniel Ricciardo]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |58 | +53.737 | align="center" |7 | align="center" |'''8''' |- !7 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} '''[[Esteban Ocon]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |58 | +1:01.683 | align="center" |8 | align="center" |'''6''' |- !8 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} '''[[Valtteri Bottas]]''' |'''[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |58 | +1:08.439 | align="center" |12 | align="center" |'''4''' |- !9 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{Flagicon|FRA}} '''[[Pierre Gasly]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |58 | +1:16.221 | align="center" |11 | align="center" |'''2''' |- !10 | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{Flagicon|THA}} '''[[Alexander Albon]]''' |'''[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |58 | +1:19.382 | align="center" |20 | align="center" |'''1''' |- !11 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |58 | +1:21.695 | align="center" |14 | |- !12 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |58 | +1:28.598{{ref|4|4}} | align="center" |19 | |- !13 | align="center" |47 | data-sort-value="msc" |{{nowrap|{{flagicon|GER}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |57 | +1 kolo | align="center" |15 | |- ! 14 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |57 | +1 kolo | align="center" |16 | |- !15 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |57 | +1 kolo | align="center" |13 | |- !16 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |57 | +1 kolo | align="center" |18 | |- !17 | align="center"|14 | data-sort-value="alo" |{{flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |57 | +1 kolo |align="center"|10 | |- !Ret |align="center"|1 |data-sort-value="ver"|{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |38 |Únik paliva |align="center"|2 | |- !Ret |style="text-align:center"|5 |data-sort-value="vet"|{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |22 |Havária |style="text-align:center"|17 | |- !Ret |style="text-align:center"|55 |data-sort-value="sai"|{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1 |Havária |style="text-align:center"|9 | |} '''Poznámky:''' * {{pozn|3|3}} – Vrátane dodatočného bodu za najrýchlejšie kolo pretekov * {{pozn|4|4}} – [[Lance Stroll]] dostal päťsekundovú penalizáciu za kľučkovanie na rovinke. == Priebežné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! scope="col" | Pozícia ! scope="col" | Jazdec ! scope="col" | Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |align="left"|71 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 2 |align="center"|2 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |align="left"|37 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 1 |align="center"|3 |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |align="left"|33 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 3 |align="center"|4 |{{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |align="left"|30 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|5 |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |align="left"|28 |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|104 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |align="left"|65 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|3 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |align="left"|55 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 4 |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |align="left"|24 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 1 |align="center"|5 |{{flagicon|FRA}} [[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |align="left"|22 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{F1 v roku 2022}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2022]] [[Kategória:Veľká cena Austrálie]] mb8m76umczqetscboe1nj4juu5l12d3 Červený kal 0 679578 8358875 8276644 2026-08-22T13:16:55Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8358875 wikitext text/x-wiki [[File:Luftaufnahmen Nordseekueste 2012-05-by-RaBoe-478.jpg|thumb|Pohľad na nádrž s červeným kalom v severnom Nemecku]] [[File:Bauxite bedarieux herault.jpg|thumb|Bauxit, hliníková ruda. Červenkastú farbu majú na svedomí oxidy železa, ktoré tvoria hlavnú časť červeného kalu.]] '''Červený kal'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 234/2001 Z. z. o zaradení odpadov do Zeleného zoznamu odpadov, Žltého zoznamu odpadov a Červeného zoznamu odpadov a o vzoroch dokladov požadovaných pri preprave odpadov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/234/vyhlasene_znenie.html | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2001-06-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-18 | miesto = Bratislava }}</ref> alebo '''zvyšky bauxitu'''<ref>NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2022/520 z 31. marca 2022, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1418/2007 o vývoze na zhodnotenie určitého odpadu uvedeného v prílohe III alebo IIIA k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1013/2006 do určitých krajín, na ktoré sa nevzťahuje rozhodnutie OECD o riadení pohybov odpadov cez štátne hranice</ref> je [[priemyselný odpad]], ktorý vzniká pri spracovaní [[Bauxit|bauxitu]] na [[oxid hlinitý]] pomocou Bayerovho procesu. Skladá sa z rôznych oxidových zlúčenín, vrátane [[Oxid železitý|oxidov železa]], ktoré mu dodávajú červenú farbu.<ref>Snars K. and R. J. Gilkes., 2009, Evaluation of bauxite residues (red muds) of different origins for environmental applications.</ref> Viac ako 95% celosvetovo vyprodukovaného [[Oxid hlinitý|oxidu hlinitého]] pochádza z Bayerovho procesu; na každú vyrobenú tonu [[Oxid hlinitý|oxidu hlinitého]] sa vyprodukuje približne 1 až 1,5 tony červeného kalu.<ref>Zhang Ran et al., 2011, Recovery of alumina and alkali in Bayer red mud by the formation of andradite-grossular hydrogarnet in hydrothermal process.</ref> Ročná celosvetová produkcia oxidu hlinitého bola v roku 2021 viac ako 138 miliónov ton, čo viedlo k vytvoreniu viac ako 200 miliónov ton červeného kalu.<ref>https://international-aluminium.org/statistics/alumina-production/</ref> Vzhľadom na túto vysokú úroveň výroby a vysokú zásaditosť materiálu môže červený kal pri nesprávnom skladovaní predstavovať mimoriadne nebezpečenstvo pre [[životné prostredie]]. V dôsledku toho sa investuje značné úsilie do hľadania lepších metód bezpečného skladovania a zaobchádzania, ako je zhodnocovanie odpadu, aby sa vytvorili užitočné materiály pre [[cement]] a [[betón]].<ref>Evans K., 2016, The History, Challenges and new developments in the management and use of Bauxite Residue.</ref> == Zloženie == ''Červený kal'' pozostáva z cenných materiálov, ako sú prvky vzácnych zemín, [[Titán (chemický prvok)|titán]], [[železo]] a [[hliník]].<ref>Binnemans Koen et al., 2015, Towards zero-waste valorisation of rare-earth-containing industrial process residues: a critical review.</ref> V tabuľke nižšie sú uvedené rozsahy zloženia bežných chemických zložiek: {| class="wikitable" |- ! Chemikália !! Množstvo v% |- | TiO<sub>2</sub> || 2-12% |- | SiO<sub>2</sub> || 1-9% |- | Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub> || 14-45% |- | Na<sub>2</sub>O || 1-6% |- | Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub> || 5-14% |}<ref>Sutar Harekrushna et al., 2014, Progress of red mud utilization: an overview.</ref><ref>Pascual J. et al., 2009, Thermal characterization of a Spanish red mud.</ref> Skutočné zloženie červeného kalu závisí od polohy [[Baňa|bane]], typu [[Bauxit|bauxitu]] a rôznych parametrov Bayerovho procesu. [[Hematit]] (Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>), [[magnetit]] (Fe<sub>3</sub>O<sub>4</sub>), [[pyrit]] (FeS<sub>2</sub>), [[siderit]] (FeCO<sub>3</sub>) a [[goethit]] (FeO(OH)) sa považujú za hlavné minerály na ťažbu železa, ale dostupných je viac ako 300 [[minerál]]ov, ktoré obsahujú [[železo]].<ref>Liu Yanju and Ravi Naidu, 2014, Hidden values in bauxite residue (red mud): Recovery of metals.</ref> {| class="wikitable" |+ Minerálne formy hlavných a vedľajších minerálov v červenom kale |- ! Prvok !! Minerál !! Chemický vzorec |- | [[Železo|Fe]]|| [[Hematit]] || α-Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub> |- | || [[Goethit]] || α-FeOOH |- | || [[Magnetit]] || Fe<sub>3</sub>O<sub>4</sub> |- | || [[Ilmenit]] || FeO·TiO<sub>2</sub> |- | || [[Ferryhydrit]] || Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>·0.<sub>5</sub>H<sub>2</sub>O |- | || [[Maghemit]] || γ-Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub> |- | [[Hliník|Al]]|| [[Gibbsit]] || α-Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>·3H<sub>2</sub>O |- | || [[Boehmit]] || α-Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>·H<sub>2</sub>O |- | || [[Diaspor]] || β-Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>·H<sub>2</sub>O |- | [[Titán (chemický prvok)|Ti]]|| [[Anatas]] || TiO<sub>2</sub> |- | || [[Rutil]] || TiO<sub>2</sub> |- | || [[Perovskit]] || CaTiO<sub>3</sub> |- | || [[Ilmenit]] || FeO·TiO<sub>2</sub> |- | [[Kremík|Si]], [[Hliník|Al]], [[Sodík|Na]], [[Vápnik|Ca]]|| [[Kremeň]] || SiO<sub>2</sub> |- | || [[Kaolinit]] || Al<sub>2</sub>Si<sub>2</sub>O<sub>5</sub>(OH)<sub>4</sub> |- | || [[Sillimanit]] || Al<sub>2</sub>SiO<sub>5</sub> |- | || [[Halloyzit]] || Al<sub>2</sub>Si<sub>2</sub>O<sub>5</sub>(OH)<sub>4</sub> |- | || [[Sodalit]] || Na<sub>8</sub>(Al<sub>6</sub>Si<sub>6</sub>O<sub>24</sub>)Cl<sub>2</sub> |- | || [[Kankrinit]] || Na<sub>6</sub>Ca<sub>2</sub>[(CO<sub>3</sub>)<sub>2</sub>Al<sub>6</sub>Si<sub>6</sub>O<sub>24</sub>]·2H<sub>2</sub>O |- | || [[Monazit]] || (Ce, La, Pr, Nd, Th, Y)PO<sub>4</sub> |- |}<ref>Samal Sneha et al., 2013, Proposal for resources, utilization and processes of red mud in India—a review.</ref> Všetky doposiaľ skúmané techniky spojené, s využívaním červeného kalu, neboli prakticky použiteľné na [[recyklácia|recykláciu]] takého veľkého množstva aké produkujeme. Keďže [[železo]], ktoré je najzastúpenejším prvkom červeného kalu, je vo forme oxidu alebo hydroxidu, ročne sa ho tak stratí približne 20 Mt, ktoré sa likvidujú s červeným kalom.<ref>Liu Zhaobo and Hongxu Li., 2015, Metallurgical process for valuable elements recovery from red mud—A review.</ref> == Produkcia == Vo všeobecnosti sa na extrakciu [[Oxid hlinitý|oxidu hlinitého]] (Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>) používajú dva rôzne procesy výroby: spekanie a dobre známy Bayerov proces. Bayerov proces je priemyselný proces rafinácie bauxitu, ako aj výroby oxidu hlinitého. Navrhol ho Carl Josef Bayer, po ktorom je pomenovaný. Konkrétne predstavuje 95% produkcie oxidu hlinitého. Surový bauxit a žieravý lúh sa zmiešajú v prítomnosti [[vápno|vápna]], aby sa dokončila fáza predbežného desilikovania udržiavaním teploty zmesi na približne 100 °C. Na spracovanie bauxitu sa ďalej používa horúci roztok [[hydroxid sodný|hydroxidu sodného]] (NaOH), v dôsledku čoho sa oxid hlinitý premieňa na [[hydroxid hlinitý]] Al(OH)<sub>3</sub>. Ostatné prvky bauxitu sa nedokážu rozpustiť, v dôsledku toho sa po filtrácii roztoku vytvorí červený kal.<ref>Kelessidis Vassilios C. et al., 2007, Effect of pH and electrolyte on the rheology of aqueous Wyoming bentonite dispersions.</ref> == Použitie == Odhaduje sa, že 3 až 4 milióny ton sa ročne spotrebuje na výrobu [[cement]]u, na stavbu ciest a slúžia tiež ako zdroj železa. Potenciálne aplikácie zahŕňajú výrobu lacného betónu, aplikáciu na piesčité pôdy na zlepšenie kolobehu [[fosfor]]u, zlepšenie kyslosti pôdy, zakrytie skládok a sekvestráciu uhlíka. === Cement === Červený kal z procesu spekania pozostáva hlavne z β-2CaO·SiO<sub>2</sub> a považuje sa za jedno z bežných želírovacích činidiel, ktoré sa používajú na výrobu stavebných materiálov.<ref>Liu Wanchao, Jiakuan Yang, and Bo Xiao., 2009, Review on treatment and utilization of bauxite residues in China.</ref> Cementáreň prevádzkovaná spoločnosťou Shandong Aluminium Co. v [[Čína|Číne]] bola založená v roku 1965 na spotrebu bauxitových zvyškov. Jej kapacita na výrobu cementu výrazne vzrástla v roku 1985 až na 1 100 tisíc ton ročne. Ich vysokokvalitný ropný vrt a [[portlandský cement]] sa vyrábali so zvyškami bauxitu. Do roku 1998 sa na výrobu cementu spotrebovalo značné množstvo červeného kalu v objeme viac ako 6 miliónov ton.<ref>Joyce P. James et al., 2018, Identifying hotspots of environmental impact in the development of novel inorganic polymer paving blocks from bauxite residue.</ref> === Sklokeramické obklady === Tradične sú sklokeramické výrobky drahé a vyrábajú sa z čistých surovín. Správnym využitím a správnou recykláciou červeného kalu je možné dosiahnuť výrobou [[sklokeramika|sklokeramiky]] alebo [[sklo|skla]].<ref>Yang Jiakuan et al., 2008, Preparation of glass-ceramics from red mud in the aluminium industries.</ref> Červený kal, ktorý bol vyrobený v procese spekania môže obsahovať rôzne minerálne zdroje vrátane Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>, Fe<sub>2</sub>O<sub>3</sub>, CaO, TiO<sub>2</sub> a SiO<sub>2</sub>. [[Chemická štruktúra]] červeného kalu je teda dosť podobná vyrábanej sklokeramike. Preto sa uskutočnilo množstvo výskumných štúdií, ktoré hodnotili kompatibilitu červeného kalu pri výrobe sklokeramiky a skla. Z [[popol|popolčeka]] a červeného kalu bola úspešne vyrobená sklokeramika známa ako CaO-SiO<sub>2</sub>-Al<sub>2</sub>O<sub>3</sub>. Červený kal bol bohatý na [[oxid vápenatý]] (CaO) a popolček bol tuhý odpad z elektrostatického odlučovača v elektrárni na spaľovanie uhlia. Výsledky ukázali, že prítomnosť červeného kalu a popolčeka v sklokeramike bola pomerne vysoká (asi 85 hm.%), čo viedlo k nižšej spotrebe surovín a teda aj ku zníženiu nákladov, ako aj ku vyšším prínosom pre [[životné prostredie]].<ref>Peng Fei et al., 2005, Nano-crystal glass-ceramics obtained by crystallization of vitrified red mud.</ref> === Pálené a nepálené stavebné materiály === Uskutočnilo sa niekoľko štúdií s cieľom preskúmať potenciálnu recykláciu červeného kalu ako stavebného materiálu. Pálené tehly sa vyrábali aplikovaním červeného blata z Bayerovho procesu, ktoré boli schopné spĺňať štandardy bežných pálených tehál. Vyrábali sa [[tehla|tehly]] rôznej kvality, vrátane nepálených a parou netvrdených tehál, keramických glazovaných dlaždíc, dekoratívnych tehál s čiernymi peletami a popolčekových tehál.<ref>Pontikes Yiannis et al., 2009, Effect of firing temperature and atmosphere on sintering of ceramics made from Bayer process bauxite residue.</ref> Červený kal bol použitý na výrobu nepálených tehál a tehál netvrdených parou a v tomto procese bolo ako spojivo použité [[Vápno (materiál)|vápno]] a cement a nasledovala metóda prirodzeného vytvrdzovania a lisovania. Okrem toho dve rôzne spoločnosti so sídlom v Číne boli samostatne schopné dosiahnuť výrobné procesy nepálených tehál a tehál nevytvrdených parou recykláciou červeného kalu a popolčeka.<ref>Alam Shamshad, Sarat Kumar Das and B. Hanumantha Rao., 2017, Characterization of coarse fraction of red mud as a civil engineering construction material.</ref> === Katalyzátor === Červený kal sa považuje za potenciálny [[Katalyzátor (chémia)|katalyzátor]] a za dobrú alternatívu k súčasným komerčným katalyzátorom. Vďaka významným vlastnostiam červeného kalu je možné s ním zaobchádzať ako s atraktívnou možnosťou katalyzátora pre rôzne reakcie. Medzi špecifické vlastnosti červeného kalu patrí: jeho nízka cena, odolnosť proti spekaniu, vysoký obsah [[Oxid železitý|oxidu železitého]].<ref>Sushil Snigdha and Vidya S. Batra., 2008, Catalytic applications of red mud, an aluminium industry waste: A review.</ref> == Vplyv červeného kalu na životné prostredie == Spomedzi osemdesiatich štyroch závodov na výrobu oxidu hlinitého po celom svete, sedem závodov vysypáva červený kal do mora kvôli nedostatočnému množstvu vhodnej pôdy. Likvidácia červeného kalu môže spôsobiť vážne [[znečistenie životného prostredia]], napríklad zaschnutý a zaprášený červený kal, vytvára znečistenie ovzdušia z povrchov skládky.<ref>Xenidis A. et al., 2005, Modifying alumina red mud to support a revegetation cover.</ref> Niektoré z rozpustných zlúčenín v červenom kale, ako je [[uhličitan sodný]], hydroxid sodný a hydrogénuhličitan sodný, sa môžu rozpúšťať s dažďovou vodou a znečisťovať tak krajinu a rieky. V dôsledku toho sú dopady červeného bahna na životné prostredie pomerne rozsiahle. Okrem toho môžu byť úrovne rozpustnosti [[Železo|Fe]] a [[Hliník|Al]] vysoké bez zníženia a odvodnenia pH, čo môže byť priamym rizikom pre rast rastlín.<ref>Boily R., 2012, Twenty cases of red hazard, an inventory of ecological problems caused by bauxite residue from alumina production.</ref><ref>Kogel Jessica Elzea et al., 2006, Industrial minerals & rocks: commodities, markets, and uses.</ref><ref>Kurtoğlu Samira Fatma and Alper Uzun., 2016, Red Mud as an Efficient, Stable and Cost-Free Catalyst for COx-Free Hydrogen Production from Ammonia</ref> === [[Zaplavenie Kolontáru a okolia jedovatými kalmi|Zaplavenie Kolontáru a okolia červeným kalom]] === Jedna z najznámejších a dobre zdokumentovaných katastrof súvisiacich s červeným kalom sa stala v [[Maďarsko|Maďarsku]] 4. októbra 2010, keď sa zrútil priehradný múr rafinérie [[Ajka]], čo malo za následok zaplavenie okolia červeným kalom. Približné množstvo uvoľneného červeného kalu bolo jeden milión kubických metrov. Tento incident bol zodpovedný za kontamináciu 40 štvorcových kilometrov pôdy. Pri tragédii zahynulo deväť ľudí a 122 ľudí bolo ťažko zranených. Najbližšia rieka [[Marcal]], zaznamenala značný úbytok živých tvorov v dôsledku kontaminácie červeným kalom a toto znečistenie rýchlo zasiahlo aj rieku [[Dunaj]]. Dlhodobé vplyvy úniku na životné prostredie boli po úsilí maďarskej vlády o nápravu vo výške 127 miliónov [[euro|eur]] len malé.<ref>Gura David., 2010, Toxic Red Sludge Spill from Hungarian Aluminum Plant ‘An Ecological Disaster.</ref> ==== Incidenty s červeným kalom v rôznych krajinách ==== {| class="wikitable" style="color:#2E2E2E;" |- style="font-weight:bold;" ! Dátum ! Miesto ! Incident |- | 26. máj 2012 | Guangxi Huayin, [[Čína]] | Netesnosť odpadového jazierka |- | 12. január 2012 | Rusal, [[Írsko]] | Znečistenie jemným prachom |- | 10. december 2011 | Alcoa, [[Panenské ostrovy]] | Všeobecné znečistenie |- | 17. október 2011 | Venezolana de Guayana, [[Venezuela]] | Vypúšťanie červeného kalu do rieky [[Orinoko|Orinoco]] |- | 2. jún 2011 | Rusal, [[Taliansko]] | Rozliatie červeného kalu |- | 16. máj 2011 | Vedanta, [[India]] | Znečistenie po silnom daždi |- | 3. marec 2011 | Rusal, [[Ukrajina]] | Znečistenie jemným prachom |- | 22. október 2010 | Alcoa, [[Spojené štáty]] | Kontaminácia jemným prachom |- | 4. október 2010 | MAL Hungarian, [[Maďarsko]] | Prietrž priehrady |- | 27. jún 2010 | Vedanta, [[India]] | Znečistenie jemným prachom |- | 1. február 2010 | Rusal, [[Jamajka]] | Mraky toxického prachu |- | 27. apríl 2009 | Norsk Hydro, [[Brazília]] | Vypúšťanie červeného kalu do rieky Murucupi |- | 20. august 2008 | Rio Tinto, [[Kanada]] | Vypustenie červeného kalu do rieky |- | 21. február 2008 | KAP Aluminum, [[Čierna Hora]] | Kontaminácia jemným prachom |- | 6. apríl 2007 | Rio Tinto, [[Kanada]] | 49 ton vypustených do rieky Saguenay |- | 14. máj 2006 | Alcoa, [[Austrália]] | Emisie jedovatého prachu |- | 6. máj 2002 | Alcoa, [[Austrália]] | Likvidácia červeného kalu na miestnej poľnohospodárskej pôde |- | 1966{{--}}doteraz | Rio Tinto, [[Francúzsko]] | Vypustenie červeného kalu do oceánu |}<ref>Hammond Keegan., Recovery of value-added products from red mud and foundry bag-house dust. Colorado School of Mines.</ref> ==Referencie== {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Hliník]] [[Kategória:Odpady]] [[Kategória:Znečistenie]] hzrtub077d5si0kqfu5ydnccrzifgm6 Valentina Anatolievna Ševčenková 0 680354 8358909 8237289 2026-08-22T15:50:54Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358909 wikitext text/x-wiki {{Infobox športovec | titul pred = | meno = Valentina Ševčenková | titul za = | obrázok = Valentina Shevchenko in 2016.jpg | veľkosť obrázka = | popis obrázka = Valentina Ševčenková v roku 2016 | celé meno = Valentina Anatolievna Ševčenková | rodné meno = | prezývka = Bullet | dátum narodenia = {{dnv|1988|05|07}} | miesto narodenia = [[Frunze]], Kirgizská SSR, [[Sovietsky zväz]] (dnes [[Biškek]], [[Kirgizsko]]) | dátum úmrtia = | miesto úmrtia = | občianstvo = | národnosť = kirgizská,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Lee | meno = Alexander K. | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko a woman of many nations ahead of first UFC title defense | url = https://www.mmafighting.com/2019/6/7/18650518/valentina-shevchenko-a-woman-of-many-nations-ahead-of-first-ufc-title-defense | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2019-06-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ruská,<ref name=rus>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = МАТЧ ТВ | odkaz na autora = | titul = 5 историй Валентины Шевченко, которая может стать чемпионкой UFC в 2017 году | url = https://matchtv.ru/boxing/matchtvnews_NI711938_5_istorij_Valentiny_Shevchenko_kotoraja_mozhet_stat_chempionkoj_UFC_v_2017_godu | vydavateľ = matchtv.ru | dátum vydania = 2017-01-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> <br/> peruánska<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko, Historia De Kirguistán A Perú | url = https://www.ufcespanol.com/news/valentina-shevchenko-historia-de-kirguistan-peru | vydavateľ = ufcespanol.com | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = es }}</ref> | vzdelanie = | alma mater = | roky pôsobenia = [[2000]]{{--}}[[2015]] ([[kickbox]] a [[Thajský box|Muay Thai]])<br><br />[[2003]]{{--}}súčasnosť ([[MMA]])<ref name=marca>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = No hay quien tumbe a 'La Bala' Shevchenko | url = https://www.marca.com/2010/01/15/mas_deportes/otros_deportes/1263554162.html | vydavateľ = marca.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = es }}</ref> | výška = 165 cm | váha = 57 kg | partner = | manžel = | deti = | krajina = | šport = [[Zmiešané bojové umenia]] (MMA), [[Thajský box|Muay Thai]] a [[Kickbox]] | disciplína = | váhová kategória = Mušia váha,{{break}}Bantamová váha | liga = [[Ultimate Fighting Championship]] | klub = Tiger Muay Thai{{break}}UFC Performance Institute | tím = | tréner = Pavel Fedotov (hlavný tréner) | trénuje = | webstránka = | medailašablóny = }} {{Infobox-medaila}} {{Infobox-medaila šport | Ženské Muay Thai}} {{Infobox-medaila krajina | {{KGZ|w}}}} {{Infobox-medaila krajina | {{PER|w}}}} {{Infobox-medaila súťaž|IFMA svetový šampionát}} {{Medaila|Zlato |[[2014]] Langkawi|-60 kg}} {{Medaila|Zlato |[[2012]] [[Petrohrad]] |-60 kg}} {{Medaila|Striebro |[[2011]] [[Taškent]] |-60 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2010]] [[Bangkok]]|-63.5 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2009]] [[Bangkok]] |-60 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2008]] [[Pusan]] |-57 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2007]] [[Bangkok]]|-57 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2006]] [[Bangkok]] |-57 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2003]] [[Almaty]] |-57 kg}} {{Infobox-medaila súťaž|World Combat Games}} {{Medaila|Zlato | [[2013]] [[Petrohrad]]|-60 kg}} {{Medaila|Zlato | [[2010]] [[Peking]] |-60 kg}} {{Infobox koniec}} '''Valentina Anatolievna Ševčenková''' ([[ruština|rus]]. Валентина Анатольевна Шевченко;<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Поздравляем! Валентина Шевченко награждена орденом «Данк» | url = https://24.kg/vlast/114197_pozdravlyaem_valentina_shevchenko_nagrajdena_ordenom_dank_/ | vydavateľ = 24.kg | dátum vydania = 2019-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Автор: Анна Конакова | odkaz na autora = | titul = Валентина Шевченко | url = https://24smi.org/celebrity/75320-valentina-shevchenko.html | vydavateľ = 24smi.org | dátum vydania = 2018-11-28 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> * [[7. marec]] [[1988]], [[Frunze]]) je [[kirgizsko]]-[[Peru|peruánska]] profesionálna bojovníčka [[zmiešané bojové umenia|zmiešaných bojových umení]] a bývalá [[Thajský box|Muay Thai]] boxerka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Nag | meno = Anwesha | autor = | odkaz na autora = | titul = How old are Valentina and Antonina Shevchenko and where are they from? | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-how-old-valentina-antonina-shevchenko-from | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-05-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V súčasnosti zápasí v organizácii [[Ultimate Fighting Championship]] (UFC), kde je bývalou šampiónkou ženskej mušej váhy.<ref name=ufcprofile/> Ševčenková je všeobecne považovaná za jednu z najlepších ženských MMA bojovníčok na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Iole | meno = Kevin | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko in eerily similar situation to peak Ronda Rousey | url = https://sports.yahoo.com/valentina-shevchenko-in-eerily-similar-situation-to-peak-ronda-rousey-231847351.html | vydavateľ = sports.yahoo.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Figuruje na treťom mieste UFC rebríčka najlepších ženských bojovníčok bez ohľadu na váhovú kategóriu (angl. ''pound-for-pound''), a prvom mieste rebríčka najlepších bojovníčok mušej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Athlete Rankings | url = https://www.ufc.com/rankings | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Detstvo a začiatky == Valentina Ševčenková sa narodila [[7. marec|7. marca]] [[1988]] vo Frunze (dnešný [[Biškek]]) vo vtedajšej Kirgizskej SSR do ukrajinskej rodiny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = MMA star Valentina Shevchenko checks out first NASCAR race | url = https://eu.usatoday.com/story/sports/nascar/2018/05/12/mma-star-valentina-shevchenko-checks-out-first-nascar-race/34845539/ | vydavateľ = eu.usatoday.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=január 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Page | meno = Max | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko: 5 Things To Know About Shocking Winner Of UFC’s FOX 23 | url = https://hollywoodlife.com/2017/01/29/valentina-shevchenko-ufc-winner-facts-fox-23-fighter/ | vydavateľ = hollywoodlife.com | dátum vydania = 2017-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> so sovietskym a neskôr kirgizským občianstvom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Валентина Шевченко: Моя история с Нуньес не закончена | url = https://www.sovsport.ru/mma/articles/1072794-valentina-shevchenko-moja-istorija-s-nunies-ne-zakonchena | vydavateľ = sovsport.ru | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20180911121746/https://www.sovsport.ru/mma/articles/1072794-valentina-shevchenko-moja-istorija-s-nunies-ne-zakonchena | dátum archivácie = 2018-09-11 }}</ref> Samu seba považuje za [[Rusko|Rusku]] a jej rodný jazyk je [[ruština]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Валентина Шевченко: “Конечно, я – русская.” | url = https://mmaboxing.ru/news/news-mma/Valentina-Shevchenko-Konechno-ya-russkaya-39641.html | vydavateľ = mmaboxing.ru | dátum vydania = 2018-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20210516235618/https://mmaboxing.ru/news/news-mma/Valentina-Shevchenko-Konechno-ya-russkaya-39641.html | dátum archivácie = 2021-05-16 }}</ref> Jej mama Elena Ševčenková je bývalá niekoľkonásobná šampiónka Muay Thai a prezidentka Kirgizskej Muay Thai Federácie, ako aj [[taekwondo]] trenérka a držiteľka čierneho opasku 3. danu v tomto športe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = “I Am So Proud To Be Her Daughter” – Valentina Shevchenko Reveals Big News On Her Mother | url = https://www.essentiallysports.com/ufc-255-mma-news-i-am-so-proud-to-be-her-daughter-valentina-shevchenko-reveals-big-news-on-her-mother/ | vydavateľ = essentiallysports.com | dátum vydania = 2020-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref name=scmp>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = As Valentina Shevchenko gets ready to fight Jennifer Maia in UFC 255, who is the Kyrgyzstani-Peruvian flyweight champion they call ‘The Bullet’ of MMA? | url = https://www.scmp.com/magazines/style/celebrity/article/3041788/who-halle-berrys-sparring-partner-bruised-meet-ufc | vydavateľ = scmp.com | dátum vydania = 2019-12-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jej otec Anatolij Ševčenko slúžil na Tichooceánskej flotile sovietskej námornej armády počas [[Studená vojna|Studenej vojny]], a bol hráčom kirgizského národného futbalového tímu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 20 нокаутирующих фактов о Валентине Шевченко | url = https://limon.kg/news:71696 | vydavateľ = limon.kg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = «Жили в Амазонии. Вокруг — сплошные шаманы». Валентина Шевченко — о пираньях, Аманде Нуньес, Макгрегоре и оружии | url = https://m.sport-express.ru/martial/mma/reviews/bolshoe-intervyu-s-valentinoy-shevchenko-o-makgregore-amande-nunes-habibe-i-zhizni-v-dzhunglyah-1770563/ | vydavateľ = m.sport-express.ru | dátum vydania = 2021-03-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20220602145437/https://m.sport-express.ru/martial/mma/reviews/bolshoe-intervyu-s-valentinoy-shevchenko-o-makgregore-amande-nunes-habibe-i-zhizni-v-dzhunglyah-1770563/ | dátum archivácie = 2022-06-02 }}</ref> Má o štyri roky staršiu sestru Antoninu, ktorá v súčasnosti taktiež zápasí v UFC. Po tom čo sa Ševčenková od skorého veku začala zaujímať o bojové športy, začala ako päťročná trénovať taekwondo pod vedením trénera Pavla Fedotova, ktorý v tom čase už niekoľko rokov trénoval aj jej sestru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko Talks Cross Sport Success; Signing to Legacy MMA | url = https://wombatsports.wordpress.com/2015/02/10/valentina-shevchenko-talks-cross-sport-success-signing-to-legacy-mma/ | vydavateľ = wombatsports.wordpress.com | dátum vydania = 2015-02-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ako dvanásťročná pod jeho vplyvom prešla na Muay Thai kickbox a neskôr na voľnoštýlové Vale Tudo (raná verzia MMA). Jej kickboxerská kariéra sa začala keď, taktiež ako dvanásťročná, knokautovala dvadsaťdvaročnú oponentku v profesionálnom zápase, získavajúc tak prezývku „Bullet“ (guľka) od svojho trénera Fedotova kvôli rýchlosti ktorou disponovala v ringu.<ref name=marca/><ref name=wban>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Women's Boxing: Valentina Shevchenko Biography | url = http://www.wban.org/biog/vshevchenko.htm | vydavateľ = wban.org | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20170129213507/http://www.wban.org/biog/vshevchenko.htm | dátum archivácie = 2017-01-29 }}</ref> Počas svojej amatérskej kariéry dokopy zápasila vo viac ako 500 súbojoch v rôznych bojových disciplínach ako [[thajský box|Muay Thai]], [[kickbox]], [[box]], [[taekwondo]], [[džudo]] či [[MMA]].<ref name=wban/> Ševčenková získala bakalársky titul v obore filmového režisérstva z Kirgizskej národnej akadémie umení I.B. Bejšenaljeva.<ref name=ufcprofile/> V decembri 2021 jej univerzita udelila titul čestnej profesorky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | Twitter | url = https://mobile.twitter.com/BulletValentina/status/1472238066270093314 | vydavateľ = mobile.twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Muay Thai a kickbox == [[File:Valentina Shevchenko 2014.jpg|thumb|left|Valentina Ševčenková v Číne, 2014]] Medzi rokmi [[2003]] až [[2015]] Ševčenková kolektívne vyhrala viac ako 50 amatérskych/profesionálnych zápasov v [[K-1]], Muay Thai a kickboxe. V kickboxe prvýkrát prehrala proti Debby Urkensovej v roku [[2008]], druhýkrát proti Bai Ling v roku [[2010]], a tretíkrát proti Cong Wang v roku [[2015]]. Ševčenková vyhrala osem zlatých medailí na svetových šampionátoch IFMA (v rokoch 2003, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2012 a 2014), ako aj IFMA svetový pohár v roku 2015. Získala taktiež profesionálne šampiónske tituly WAKO, WMF, WKC, WMC či Kunlun Fight. Počas svojej aktívnej Muay Thai kariéry porazila budúcu UFC šampiónku ženskej slamovej váhy Joannu Jędrzejczykovú trikrát a budúcu UFC bojovníčku Linu Länsbergovú raz. Ševčenková je považovaná za jednu z najlepších ženských Muay Thai boxeriek na svete.<ref name=awakening>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://awakeningfighters.com/athletes/valentina-shevchenko/ | vydavateľ = awakeningfighters.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220624233530/https://awakeningfighters.com/athletes/valentina-shevchenko/ | dátum archivácie = 2022-06-24 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://www.givemesport.com/valentina-shevchenko | vydavateľ = givemesport.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Kariéra v zmiešaných bojových umeniach == === Začiatky === Ševčenková profesionálne debutovala v zmiešaných bojových umeniach ako pätnásťročná, [[21. apríl]]a [[2003]] v Kyrgizskej Federácii Kulatuu proti taktiež debutujúcej bojovníčke Elize Aidaralievovej. Zápas vyhrala prostredníctvom technického knokautu (TKO) v druhom kole. Zápasiac v regionálnych [[kazachstan]]ských, [[Rusko|ruských]] a [[Kórea|kórejských]] organizáciách, Ševčenková zostala neporazená v jej nasledujúcich šiestich zápasoch, vyhrávajúc všetky z nich prostredníctvom ukončenia oponentky v prvom kole, predtým ako sa rozhodla dať si prestávku od MMA v roku [[2006]] a sústrediť sa na svoju kariéru v Muay Thai a kickboxe.<ref name=tapology>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://www.tapology.com/fightcenter/fighters/11614-valentina-shevchenko | vydavateľ = tapology.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková sa vrátila k zápaseniu v MMA a zároveň uskutočnila svoj debut v [[USA|Spojených Štátoch]] proti budúcej vyzývateľke o UFC titul Liz Carmouchovej [[30. september|30. septembra]] [[2010]] na turnaji C3 Fight v [[Oklahoma|Oklahome]]. Aj napriek tomu že v prvom kole predviedla dominantný výkon, Ševčenková utrpela svoji prvú prehru v MMA po kontroverznom zastavení zápasu lekárom v dôsledku veľkej reznej rany na tvári spôsobenej nelegálnym kopom Carmouchovej. Rozhodca to neposúdil ako [[faul]], čo by znamenalo diskvalifikačnú výhru pre Ševčenkovú, a zápas bol namiesto toho odvolaný prítomným lekárom s oficiálnym výsledkom ako TKO výhra pre Carmouchovú.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Holland | meno = Jesse | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko finally explains TKO loss to Liz Carmouche ahead of potential UFC rematch | url = https://www.mmamania.com/2019/6/18/18683605/valentina-shevchenko-finally-explains-tko-loss-liz-carmouche-ufc-rematch-mma | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2019-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://no.mmanytt.com/fighter/valentina-shevchenko/ | vydavateľ = no.mmanytt.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tom čo sa nasledujúceho roku úspešne vrátila na víťaznú vlnu porazením krajanky Akjarkyn Baiturbajevovej jednohlasným rozhodnutím poroty a zároveň tým získala svoju prvú výhru na body sa Ševčenková rozhodla dať si ďalšiu pauzu od tohto športu, počas ktorej pokračovala v zápasení na Muay Thai turnajoch. Svoj ďalší návrat uskutočnila v roku [[2013]] pod záštitou juhoamerickej MMA organizácie Fusion FC, kde v priebehu dvoch mesiacov získala dve TKO výhry. Týmito víťazstvami vylepšila svoju profesionálnu bilanciu na 10 výher a jednu prehru.<ref name=tapology/> === Legacy Fighting Championship === V roku [[2014]] bolo oznámené, že organizácia Legacy FC uzavrela so Ševčenkovou kontrakt na MMA a kickboxerské zápasy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Legacy FC adds pro kickboxing to its resume for January debut on AXS TV | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2014/09/legacy-fc-adds-pro-kickboxing-to-its-resume-for-january-debut-on-axs-tv | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2014-09-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[27. február]]a [[2015]] na podujatí Legacy Fighting Championship 39 Ševčenková čelila Jan Finneyovej, ktorú porazila jednohlasne na body.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Simon | meno = Zane | autor = | odkaz na autora = | titul = Welcome to the UFC, Valentina Shevchenko | url = https://www.bloodyelbow.com/2015/12/16/10295880/ufc-signs-womens-bantamweight-valentina-shevchenko-kaufman-fight-fox-17-mma-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2015-12-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20220602022820/https://www.bloodyelbow.com/2015/12/16/10295880/ufc-signs-womens-bantamweight-valentina-shevchenko-kaufman-fight-fox-17-mma-news | dátum archivácie = 2022-06-02 }}</ref> === Ultimate Fighting Championship === Ševčenková debutovala v UFC ako náhrada na poslednú chvíľu za Germaine de Randamiovú proti Sarah Kaufmanovej na ''UFC on Fox: dos Anjos vs. Cerrone 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = de Randamie out, Shevchenko to debut against Kaufman | url = https://www.ufc.com/news/de-randamie-out-shevchenko-debut-against-kaufman | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhrala nejednohlasným rozhodnutím (28-29, 29-28 a 29-28).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC NEWS | url = https://www.foxsports.com/ufc | vydavateľ = foxsports.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V jej druhom zápase pre túto organizáciu Ševčenková čelila Amande Nunesovej na ''UFC 196 - McGregor vs. Diaz''. Aj napriek tom že predviedla pôsobivý a silný výkon v treťom kole, prvé dve kolá na body vyhrala Nunesová. Ševčenková zápas prehrala jednohlasným rozhodnutím (29-28, 29-27 a 29-27).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Fowlkes | meno = Ben | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 196 results: Amanda Nunes outlasts Valentina Shevchenko for decision win | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2016/03/ufc-196-results-amanda-nunes-outlasts-valentina-shevchenko-for-decision-win | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2016-03-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = wn }}</ref> Vo svojom treťom UFC zápase sa postavila proti bývalej UFC šampiónke bantamovej váhy Holly Holmovej, na ''UFC on Fox: Holm vs. Shevchenko'' [[23. júl]]a [[2016]]. Po tom čo prehrala prvé kolo, v ďalších kolách ovládla zápas a vyhrala dominantné jednohlasné rozhodnutie (49 - 46, 49 - 46 a 49 - 46).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Shevchenko takes decision from Holm at UFC Chicago | url = https://www.espn.com.au/mma/story/_/id/17132150/valentina-shevchenko-upsets-holly-holm-decision | vydavateľ = espn.com.au | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = wn }}</ref> Jej ďalšou oponentkou sa stala Julianna Peñová v možnom eliminačnom zápase o to kto bude budúcou titulovou vyzývateľkou, v hlavnom zápase večera [[28. január]]a [[2017]] na ''UFC on Fox: Shevchenko vs. Peña''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Groke | meno = Nick | autor = | odkaz na autora = | titul = Boxing / MMA | url = https://www.denverpost.com/2016/12/06/julianna-pena-valentina-shevchenko-ufc-denver/ | vydavateľ = denverpost.com | dátum vydania = 2016-12-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhrala prostredníctvom submisie pákou na lakeť v druhom kole. Táto výhra taktiež získala Ševčenkovej jej prvý bonus za ''Výkon večera''.<ref name=pena>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC on FOX 23 bonuses: Valentina Shevchenko, Jorge Masvidal among $50,000 extra winners | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2017/01/ufc-on-fox-23-bonuses-valentina-shevchenko-jorge-masvidal-among-50000-extra-winners | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2017-01-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Zápas o titul šampiónky bantamovej váhy UFC === Odveta medzi Ševčenkovou a vtedajšou šampiónkou bantamovej váhy Amandou Nunesovou sa mala uskutočniť [[8. júl]]a [[2017]] na UFC 213, no v deň zápasu bola Nunesová hospitalizovaná s chronickým zápalom dutín a bola nútená odstúpiť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Shevchenko Expects ‘Totally Different Fight’ in Future Rematch vs. UFC Champ Nunes | url = https://www.sherdog.com/news/news/Shevchenko-Expects-Totally-Different-Fight-in-Future-Rematch-vs-UFC-Champ-Nunes-116623 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Joanna Jędrzejczyková sa ponúkla ako náhrada za Nunesovú, no atletická komisia štátu Nevada jej nemohla vydať zdravotné povolenie na zápasenie v tak krátkom čase.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marrocco | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Why couldn't Joanna Jedrzejczyk fight last minute at UFC 213? 'It was about a pregnancy test' | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2017/07/joanna-jedrzejczyk-valentina-shevchenko-amanda-nunes-ufc-213-nsac-dana-white | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2017-07-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas medzi Ševčenkovou a Nunesovou bol preložený na podujatie ''UFC 215 - Nunes vs. Shevchenko'', ktoré sa konalo [[9. september|9. septembra]] [[2017]] v [[Edmonton]]e v [[Kanada|Kanade]]. Po veľmi tesnom boji v ktorom ani jedna z dvojice nemala jasnú prevahu, Ševčenková prehrala nejednohlasným rozhodnutím. V pozápasovej tlačovej konferencii vyjadrila svoj nesúhlas s rozhodnutím poroty, ale dodala že výsledok rešpektuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 215: Valentina Shevchenko Post-Fight Press Conference – MMA Fighting - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=QkJ0D67YWQs | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-09-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Spomedzi 22 mediálnych outletov 10 bodovalo zápas v prospech Nunesovej, 10 v prospech Ševčenkovej a 2 ho bodovali ako remízu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Amanda Nunes def. Valentina Shevchenko :: UFC 215 :: MMA Decisions | url = http://www.mmadecisions.com/decision/8400/Amanda-Nunes-vs-Valentina-Shevchenko | vydavateľ = mmadecisions.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = wny | url archívu = https://web.archive.org/web/20180816074203/http://mmadecisions.com/decision/8400/Amanda-Nunes-vs-Valentina-Shevchenko | dátum archivácie = 2018-08-16 }}</ref> === Kategória mušej váhy === V septembri 2017 Ševčenková odhalila plán posunúť sa dole vo váhe a pripojiť sa ku 57-kilogramovej mušej kategórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Report: Valentina Shevchenko Considering A Move To Flyweight | url = https://www.fightful.com/mma/report-valentina-shevchenko-considering-move-flyweight | vydavateľ = fightful.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jej prvou oponentkou v mušej váhe bola UFC nováčik Priscila Cachoeirová [[3. február]]a [[2018]] na ''UFC Fight Night 125 - Machida vs. Anders''. Ševčenková zápas vyhrala veľmi dominantným spôsobom a prostredníctvom submisie v druhom kole. Podľa oficiálnych štatistík Ševčenková svoju oponentku počas trvania zápasu udrela 230-krát, zatiaľ čo ona od Cachoeirovej absorbovala iba jeden úder.<ref name=cach>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = UFC Fight Night 125 bonuses: Valentina Shevchenko's domination among night's winners | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/02/ufc-fight-night-125-bonuses-valentina-shevchenkos-domination-among-nights-winners | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-02-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková mala čeliť šampiónke Nicco Montañovej [[8. september|8. septembra]] [[2018]] na UFC 228. Pred vážením na zápas bola však Montañová prevezená do nemocnice kvôli zlyhaniu obličiek dôsledkom drastického zhadzovania v snahe navážiť v limite svojej váhovej kategórie. Zápas bol zrušený a Montañová bola zbavená titulu šampiónky mušej váhy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Raimondi | meno = Marc | autor = | odkaz na autora = | titul = Dana White says Nicco Montaño is no longer the UFC women’s flyweight champion | url = https://www.mmafighting.com/2018/9/7/17833436/dana-white-says-nicco-montano-is-no-longer-the-ufc-womens-flyweight-champion | vydavateľ = mmafighting.com | dátum vydania = 2018-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Predstavitelia UFC následne oznámili že Ševčenková bude bojovať o uvoľnený titul neskôr v roku 2018.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Marrocco | meno = Steven | autor = | odkaz na autora = | titul = Nicco Montano stripped of UFC title; Valentina Shevchenko to fight for vacant belt | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/09/nicco-montano-stripped-ufc-title-valentina-shevchenko-fight-vacant-belt-ufc-228 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-09-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === UFC šampiónka mušej váhy === [[20. september|20. septembra]] [[2018]] bolo oznámené že Ševčenková bude čeliť Poľke Joanne Jędrzejczykovej, ktorá sa vracala do mušej váhy, [[8. december|8. decembra]] [[2018]] na ''UFC 231 - Holloway vs. Ortega'' v boji o uvoľnený titul.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Joanna Jedrzejczyk vs. Valentina Shevchenko set for flyweight title fight at UFC 231 | url = https://www.cbssports.com/mma/news/joanna-jedrzejczyk-vs-valentina-shevchenko-set-for-flyweight-title-fight-at-ufc-231/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2018-09-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jędrzejzczyková, bývalá UFC šampiónka slamovej váhy a niekoľkonásobná Muay Thai šampiónka, už v minulosti so Ševčenkovou prehrala trikrát v Muay Thai zápasoch na šampionátoch IFMA. Ševčenková porazila Jędrzejczykovú jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Twitter reacts to Valentina Shevchenko's title victory over Joanna Jedrzejczyk at UFC 231 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2018/12/twitter-reacts-valentina-shevchenko-title-victory-joanna-jedrzejczyk-ufc-231 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2018-12-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V prvej obhajobe svojho titulu sa Ševčenková postavila proti Jessice Eyeovej na ''UFC 231 - Cejudo vs. Moraes'' [[8. jún]]a [[2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko makes first flyweight title defense at UFC 238 in Chicago | url = https://www.mmaweekly.com/valentina-shevchenko-makes-first-flyweight-title-defense-at-ufc-238-in-chicago | vydavateľ = mmaweekly.com | dátum vydania = 2019-03-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhrala cez knokaut kopom do hlavy v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Erickson | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 238 results: Valentina Shevchenko knocks out Jessica Eye with head kick for the ages | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/06/ufc-238-results-valentina-shevchenko-knockout-jessica-eye-highlight-reel-head-kick | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Táto výhra jej získala bonus za ''Výkon večera''.<ref name=eye>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Erickson | meno = Matt | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 238 bonuses: Tony Ferguson, 'Cowboy' Cerrone get a clear 'Fight of Night' winner | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/06/ufc-238-bonuses-tony-ferguson-cowboy-cerrone-valentina-shevchenko-henry-cejudo | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-06-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> [[10. august]]a [[2019]] Ševčenková čelila Liz Carmouchovej na ''UFC on ESPN+ 14 - Shevchenko vs. Carmouche''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Breaking: Valentina Shevchenko Will Defend Title Against Liz Carmouche In UFC Montevideo Main Event | url = https://www.lowkickmma.com/valentina-shevchenko-will-defend-title-liz-carmouche/ | vydavateľ = lowkickmma.com | dátum vydania = 2019-06-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Dvojica sa už v minulosti stretla pod záštitou regionálnej organizácie v roku 2010, keď Carmouchová vyhrala v druhom kole po zastavení zápasu lekárom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Shevchenko-Carmouche rematch set for Aug. 10 | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/27004239/sources-shevchenko-carmouche-rematch-set | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková odvetu vyhrala jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Harshman | meno = Heath | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Uruguay Results: Champion Valentina Shevchenko Dominates Liz Carmouche in Unanimous Decision Win | url = https://cagesidepress.com/2019/08/10/ufc-uruguay-results-valentina-shevchenko-dominates-liz-carmouche-win/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2019-08-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková obhájila svoj titul po tretíkrát proti Katlyn Chookagianovej [[8. február]]a [[2020]] na ''UFC 247 - Jones vs. Reyes''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = King | meno = Nolan | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko set to defend UFC title vs. Katlyn Chookagian on Feb. 8 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/11/valentina-shevchenko-vs-katlyn-chookagian-booked-ufc-title-fight-houston | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Vyhrala prostredníctvom TKO v treťom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Evanoff | meno = Josh | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 247 Results: Valentina Shevchenko Dominates Katlyn Chookagian | url = https://cagesidepress.com/2020/02/09/ufc-247-results-valentina-shevchenko/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2020-02-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jej ďalšou protivníčkou mala byť Joanne Calderwoodová [[6. jún]]a [[2020]] na UFC 251,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = Champ Valentina Shevchenko meets Joanne Calderwood at UFC 251 in June | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/02/valentina-shevchenko-joanne-calderwood-flyweight-title-ufc-251-june | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-02-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> no Ševčenková bola v marci nútená odstúpiť kvôli zraneniu nohy ktoré si vyžadovalo operáciu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko out of scheduled UFC 251 flyweight championship defense with injury | url = https://www.cbssports.com/mma/news/valentina-shevchenko-out-of-scheduled-ufc-251-flyweight-championship-defense-with-injury/ | vydavateľ = cbssports.com | dátum vydania = 2020-03-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V štvrtej obhajobe svojho titulu sa postavila proti Jennifer Maiovej [[21. november|21. novembra]] [[2020]] na ''UFC 255 - Figueiredo vs. Perez''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Deiveson Figueiredo-Cody Garbrandt, Valentina Shevchenko-Jennifer Maia title fights set for UFC 255 | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/29614708/deiveson-figueiredo-cody-garbrandt-valentina-shevchenko-jennifer-maia-title-fights-set-ufc-255 | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhrala jednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Doherty | meno = Dan | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 255 Results: Valentina Shevchenko Controls Jennifer Maia | url = https://cagesidepress.com/2020/11/22/ufc-255-results-valentina-shevchenko/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2020-11-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V piatej obhajobe titulu sa [[24. apríl]]a [[2021]] postavila proti bývalej UFC šampiónke slamovej váhy Jéssice Andradeovej na podujatí ''UFC 261 - Usman vs. Masvidal 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko-Jessica Andrade flyweight title fight set for UFC 261, Dana White says | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/30956964/valentina-shevchenko-jessica-andrade-flyweight-title-fight-set-ufc-261-dana-white-sayst | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tom čo dominovala väčšinu zápasu, Ševčenková ukončila Andradeovú na TKO v druhom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 261 Results: Valentina Shevchenko Dominates, Finishes Jessica Andrade | url = https://cagesidepress.com/2021/04/24/ufc-261-results-valentina-shevchenko-vs-jessica-andrade/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-04-24 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková čelila Lauren Murphyovej [[25. september|25. septembra]] [[2021]] na ''UFC 266 - Volkanovski vs. Ortega''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Alexander Volkanovski, Valentina Shevchenko set to defend titles at UFC 266 | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/31814276/alexander-volkanovski-valentina-shevchenko-set-defend-titles-ufc-266 | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Zápas vyhrala technickým knokautom vo štvrtom kole.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 266 Results: Valentina Shevchenko Stops Lauren Murphy, Ties Rousey in Title Defenses | url = https://cagesidepress.com/2021/09/26/ufc-266-results-valentina-shevchenko-and-lauren-murphy/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Jej ďalšou súperkou bola Taila Santosová na podujatí ''UFC 275 - Teixeira vs. Procházka'', ktoré sa uskutočnilo [[11. jún]]a [[2022]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko set to defend flyweight title at UFC 275 against Taila Santos | url = https://www.bjpenn.com/mma-news/ufc/valentina-shevchenko-set-to-defend-flyweight-title-at-ufc-275-against-taila-santos/ | vydavateľ = bjpenn.com | dátum vydania = 2022-03-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-05 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Tesný zápas vyhrala nejednohlasným rozhodnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275: Valentina Shevchenko Holds on, Decisions Taila Santos for Seventh Title Defense | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-valentina-shevchenko-vs-taila-santos/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Bola zároveň jednou z bojovníkov ktorí dostali finančný bonus na základe fanúšikovského hlasovania o najobľúbenejšieho bojovníka karty, v ktorom sa umiestnila prvá.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 275 Fan Bonuses: Valentina Shevchenko Gets Top Bonus Despite Nail-Biter | url = https://cagesidepress.com/2022/06/12/ufc-275-fan-bonuses-valentina-shevchenko-gets-top-bonus-despite-nail-biter/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2022-06-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-06-12 | miesto = | jazyk = }}</ref> Ševčenková sa pokúsila obhájiť svoj titul po ôsmy krát proti Alexe Grassovej na podujatí ''UFC 285 - Jones vs. Gane'' [[4. marec|4. marca]] [[2023]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko vs. Alexa Grasso title fight added to UFC 285 | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/01/valentina-shevchenko-vs-alexa-grasso-ufc-285-women-mma-title-fight-booking-matchup-announncement | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-01-18 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-01-19 | miesto = | jazyk = }}</ref> Zápas prehrala v štvrtom kole na submisiu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Anderson | meno = Jay | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 285: Alexa Grasso Defies the Odds, Submits Valentina Shevchenko to Capture Flyweight Gold | url = https://cagesidepress.com/2023/03/05/ufc-285-valentina-shevchenko-vs-alexa-grasso/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2023-03-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-03-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Odveta medzi ňou a Grasso sa uskutoční [[16. september|16. septembra]] [[2023]] na ''UFC Fight Night: Shevchenko vs. Grasso 2''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = Sections | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2023/06/alexa-grasso-vs-valentina-shevchenko-2-ufc-flyweight-title-rematch-september-16-las-vegas | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2023-06-22 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-21 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Štýl boja == Ako zdobená kickboxerka je Ševčenková známa najmä pre svoje presné protiúdery. Je uznávaná za svoju výnimočnú schopnosť odhadnúť vzdialenosť súperkinho útoku a následne ho oplatiť rozmanitými protiútokmi.<ref name=styles>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Ruebusch | meno = Connor | autor = | odkaz na autora = | titul = Styles Make Flops: Holly Holm vs Valentina Shevchenko and Strategic Matchmaking | url = https://www.bloodyelbow.com/2016/7/21/12243724/styles-make-flops-holly-holm-valentina-shevchenko-ufc-mma-technique-matchmaking-boring-fight-rousey | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2016-07-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20161116123349/http://www.bloodyelbow.com/2016/7/21/12243724/styles-make-flops-holly-holm-valentina-shevchenko-ufc-mma-technique-matchmaking-boring-fight-rousey | dátum archivácie = 2016-11-16 }}</ref><ref name=denver>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Finley | meno = Duane | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC Denver: Pena vs. Shevchenko Breakdown | url = https://www.flocombat.com/articles/5060502-ufc-denver-pena-vs-shevchenko-breakdown | vydavateľ = flocombat.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V rozhovore v roku 2017 Ševčenková poukázala na výzvy spojené so zdokonalením tejto techniky v zmiešaných bojových umeniach: „Je iné zápasiť s wrestlerkou a iné s postojárkou. Vycítiť vzdialenosť jej úderu, je to odlišné“.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 213's Valentina Shevchenko talks Amanda Nunes rematch, Holly Holm & training in Colorado - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=1h5zXuwqBXo | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2017-06-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Po tom čo sa vyhne súperkinmu úderu, Ševčenková väčšinou zareaguje s rýchlym pravým hákom, kopom do hlavy alebo úderom zadnou stranou päste. Pri útokoch pravidelne využíva predný pravý hák a dvojúderové kombinácie. Často taktiež využíva vonkajší kop do nohy, hodený zväčša na konci kombinácie alebo v začiatočnom štádiu kola.<ref name=styles/><ref name=denver/><ref name=judo/> Okrem jej schopností v postoji je Ševčenková aj zdatnou grapplerkou a má čierny pás v džude, čo demonštrovala viacerými strhmi na zem proti Holly Holmovej a Jéssice Andradeovej, ukončením Julianny Peñovej pákou na lakeť a uškrtením Priscily Cachoeirovej.<ref name=pena/><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Shevchenko takes decision from Holm at UFC Chicago | url = https://www.espn.com/mma/story/_/id/17132150/valentina-shevchenko-upsets-holly-holm-decision | vydavateľ = espn.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Tréning == Ševčenková od svojich piatich rokov trénuje s Pavlom Fedotovom, pocteným trenérom Kyrgizskej republiky a medzinárodným majstrom športu v taekwonde. Pod jeho vedením trénuje spolu so svojou staršou sestrou Antoninou, taktiež bojovníčkou v UFC a bývalou niekoľkonásobnou šampiónkou v kickboxe, ktorá je už roky jej hlavnou tréningovou partnerkou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Who is Antonina Shevchenko's coach, Pavel Fedotov? | url = https://www.sportskeeda.com/amp/mma/news-pavel-fedotov-who-head-coach-valentina-antonina-shevchenko | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2021-10-03 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=júl 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = tucheg | odkaz na autora = | titul = Павел Васильевич Федотов | url = https://librusec.pro/a/88828 | vydavateľ = librusec.pro | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20220609130707/https://librusec.pro/a/88828 | dátum archivácie = 2022-06-09 }}</ref> Na zápasy sa pravidelne pripravuje v Tiger Muay Thai v thajskom Phukete,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 16 x World Muay Thai Champion Valentina Shevchenko - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=A7uS_Bqd7Qk | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2014-10-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Wombat Sports | url = https://wombatsports.wordpress.com/2015/12/13/valentina-shevchenko-signs-with-the-ufc-faces-kaufman-in-debut/ | vydavateľ = wombatsports.wordpress.com | dátum vydania = 2015-12-13 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a v UFC Performance Institute v Las Vegas.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = "Right now, she's the baddest female athlete" - Brandon Moreno recalls training with Valentina Shevchenko at the UFC Performance Institute | url = https://www.sportskeeda.com/mma/news-right-now-like-baddest-female-athlete-brandon-moreno-recalls-training-valentina-shevchenko-ufc-performance-institute | vydavateľ = sportskeeda.com | dátum vydania = 2022-02-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Iná práca == V roku 2013 bola Ševčenková súťažiacou v štvrtej sérii peruánskej tanečnej reality show Combate vysielanej televíziou ATV. V súťaži sa umiestnila na prvom mieste spolu so svojim tanečným partnerom Alejandrom Benitezom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Trome | meno = Redacción | autor = | odkaz na autora = | titul = La campeona del UFC Valentina Shevchenko recordó su paso por Combate | url = https://trome.pe/deportes/ufc-valentina-shevchenko-recuerda-su-paso-por-combate-realmente-le-gusto-ufc-266-mma-noticia/ | vydavateľ = trome.pe | dátum vydania = 2021-09-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> V jednej z epizód sa zúčastnila exhibičného grapplingového zápasu proti ďalšiemu súťažiacemu, peruánskemu profesionálnemu boxerovi strednej váhy Davidovi Zegarrovi, ktorý vyhrala prostredníctvom submisie za menej ako minútu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Depor | meno = Redacción | autor = | odkaz na autora = | titul = El día que Valentina Shevchenko le dio una paliza a 'Pantera' Zegarra en señal abierta &#x5B;VIDEO&#x5D; | url = https://depor.com/full-deportes/contacto/youtube-valentina-shevchenko-dia-le-dio-paliza-pantera-zegarra-video-41238/ | vydavateľ = depor.com | dátum vydania = 2017-07-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = es }}</ref> V roku [[2015]] bola Ševčenková zvolená do predstavenstva Medzinárodnej federácie amatérskeho Muay Thai (IFMA) ako zástupkyňa ich atletickej komisie.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko elected into the IFMA board | url = https://muaythai.sport/valentina-shevchenko-elected-into-the-ifma-board/ | vydavateľ = muaythai.sport | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Od roku [[2010]] sa Ševčenková pravidelne zúčastnuje medzinárodných IPSC, IDPA a 3-Gun súťaží v praktickej streľbe zo zbrane. Strieľať za začala učiť v roku 2006 pod vedením svojho trenéra Pavla Fedotova, veterána sovietskej armády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Welch | meno = Carrin | autor = | odkaz na autora = | titul = Lightning Strike! | url = https://www.guncultmag.com/blog/2018/4/29/valentina-shevchenko | vydavateľ = guncultmag.com | dátum vydania = 2018-04-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Ševčenková si zahrala v [[Netflix]] športovom filme Bruised s [[Halle Berry]] v hlavnej úlohe, kde stvárnila rolu Lucie „Lady Killer“ Chavez, argentínskej MMA šampiónky a úhlavnej nepriateľky hlavnej postavy Jackie Justice.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Halle Berry Says She 'Broke Some Bones' Filming with UFC Champ Valentina Shevchenko | url = https://people.com/movies/halle-berry-says-she-broke-some-bones-filming-with-ufc-champ-valentina-shevchenko/ | vydavateľ = people.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cohen | meno = Lynda | autor = | odkaz na autora = | titul = Halle Berry has inspiring message for kids on Atlantic City movie set | url = https://breakingac.com/2019/11/halle-berry-has-inspiring-message-for-kids-on-atlantic-city-movie-set/ | vydavateľ = breakingac.com | dátum vydania = 2019-11-12 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20201127042856/https://breakingac.com/2019/11/halle-berry-has-inspiring-message-for-kids-on-atlantic-city-movie-set/ | dátum archivácie = 2020-11-27 }}</ref> == Osobný život == Ako pätnásťročná sa Ševčenková presťahovala do [[Soči]] v [[Rusko|Rusku]] spolu so so svojou sestrou Antoninou a trenérom Pavlom Fedotovom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Как-то на Валентину Шевченко в Туапсе напал мужчина. Она уронила его ударом головой, так как руки были заняты телефоном | url = https://m.sport-express.ru/martial/mma/reviews/valentina-shevchenko-biografiya-kak-valentina-shevchenko-izbila-grabitelya-1731428/ | vydavateľ = m.sport-express.ru | dátum vydania = 2020-11-23 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20220411181018/https://m.sport-express.ru/martial/mma/reviews/valentina-shevchenko-biografiya-kak-valentina-shevchenko-izbila-grabitelya-1731428/ | dátum archivácie = 2022-04-11 }}</ref> Počas svojho pobytu v Rusku získala ruské občianstvo. V roku [[2007]] s Fedotovom a Antoninou odcestovala do [[Peru]], kde začali pôsobiť ako učitelia bojových umení, a Fedotov tam eventuálne presunul svoj tím nastálo. V roku [[2008]] Ševčenková získala peruánske občianstvo,<ref name=scmp/> a v medzinárodných súťažiach začala reprezentovať Kyrgizsko aj Peru. Od roku [[2015]] žije v [[USA]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Segura | meno = Danny | autor = | odkaz na autora = | titul = How UFC champion Valentina Shevchenko ended up living in Latin America | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2020/11/how-russian-ufc-champion-valentina-shevchenko-ended-up-living-in-latin-america | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2020-11-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Plynule hovorí po rusky, anglicky a španielsky.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Beacham | meno = Greg | autor = | odkaz na autora = | titul = Boxing / MMA | url = https://www.denverpost.com/2017/07/06/valentina-shevchenko-ufc-213-title-shot/ | vydavateľ = denverpost.com | dátum vydania = 2017-07-06 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V apríli [[2019]] jej kyrgizský prezident Sooronbaj Jeenbekov udelil štátne vyznamenanie Dank.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko awarded Dank Order | url = https://24.kg/english/114226_Valentina_Shevchenko_awarded_Dank_Order/ | vydavateľ = 24.kg | dátum vydania = 2019-04-08 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kyrgyz President awards Valentina Shevchenko Dank order | url = http://en.kabar.kg/news/kyrgyz-president-awards-valentina-shevchenko-dank-order/ | vydavateľ = en.kabar.kg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Toto ocenenie bolo Ševčenkovej udelené pri príležitosti jej prvej návštevy Kyrgizska za sedem rokov, počas ktorej Jeenbekov vyzdvihol rolu ktorú zaujíma vo svojej profesii, dodávajúc že „obhajovala česť Kyrgizska“ v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zidan | meno = Karim | autor = | odkaz na autora = | titul = President of Kyrgyzstan meets with UFC champ Valentina Shevchenko | url = https://www.bloodyelbow.com/2019/4/9/18302115/president-kyrgyzstan-meets-ufc-champ-valentina-shevchenko-mma-politics-news | vydavateľ = bloodyelbow.com | dátum vydania = 2019-04-09 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Šampionáty a úspechy == === Hodnosti === *2. dan čierneho opasku a Majsterka športu v [[Taekwondo|Taekwonde]]<ref name=ufcprofile>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://www.ufc.com/athlete/valentina-shevchenko | vydavateľ = ufc.com | dátum vydania = 2018-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> *Majsterka športu medzinárodnej triedy v [[Muay Thai]]<ref name=ufcprofile/> *Majsterka športu v [[box]]e<ref name=ufcprofile/> *Majsterka športu v [[kickbox]]e<ref name=ufcprofile/> *Čierny pás<ref name=judo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Richardson | meno = Andrew | autor = | odkaz na autora = | titul = Fighter on Fighter: Breaking down UFC on FOX 20's Valentina Shevchenko | url = https://www.mmamania.com/2016/7/19/12207172/fighter-on-fighter-breaking-down-ufc-on-fox-20-valentina-shevchenko-chicago-mma | vydavateľ = mmamania.com | dátum vydania = 2016-07-19 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-04 | miesto = | jazyk = en }}</ref> a Majsterka športu v [[džudo|džude]]<ref name=ufcprofile/> === Zmiešané bojové umenia === * Ultimate Fighting Championship ** UFC šampiónka ženskej mušej váhy (raz, súčasná) *** Sedem úspešných obhajôb titulu *** Prvá žena, ktorá úspešne obhájila titul v mušej váhe ** Výkon večera (trikrát) vs. Julianna Peña, Priscila Cachoeira a Jessica Eye<ref name=pena/><ref name=cach/><ref name=eye/> ** Rekordy v rámci UFC kategórie ženskej mušej váhy: *** Najviac výher (8) (spolu s Katlyn Chookagianovou)<ref name=rekord>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 266 post-event facts: Nick Diaz stopped for first time in nearly 14 years | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/ufc-266-post-event-facts-nick-diaz-stopped-first-time-nearly-14-years-tko-robbie-lawler | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-09-26 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> *** Najdlhšia séria výher (8)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Record Book | url = http://statleaders.ufc.com/?weight_class=WFLW | vydavateľ = statleaders.ufc.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> *** Najviac obhajôb titulu (6)<ref name=rekord/> *** Najviac knokautov (4)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Bohn | meno = Mike | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC 258 pre-event facts: Kamaru Usman's winning streak nears historic mark | url = https://mmajunkie.usatoday.com/lists/ufc-258-pre-event-facts-kamaru-usman-winning-streak-record-longest-history | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2021-02-11 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> *** Druhý najväčší počet ukončení (5) (za Gillian Robertsonovou)<ref name=rekord/> * '''MMAJunkie.com''' ** 2019 jún Knokaut mesiaca vs. Jessica Eye<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = MMA Junkie Staff | odkaz na autora = | titul = MMA Junkie's 'Knockout of the Month' for June: A crushing head kick by a champ | url = https://mmajunkie.usatoday.com/2019/07/knockout-of-the-month-june-2019-valentina-shevchenko-head-kick-jessica-eye-ufc-238 | vydavateľ = mmajunkie.usatoday.com | dátum vydania = 2019-07-02 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''CombatPress.com''' ** 2020 Ženská bojovníčka roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Combat Press 2020 MMA Awards: Female Fighter of the Year – Valentina Shevchenko | url = https://combatpress.com/2020/12/combat-press-2020-mma-awards-female-fighter-of-the-year-valentina-shevchenko/ | vydavateľ = combatpress.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''Cageside Press''' ** 2020 Ženská bojovníčka roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Staff | odkaz na autora = | titul = MMA 2020 Year in Review: Fighter of the Year | url = https://cagesidepress.com/2021/01/01/mma-2020-year-in-review-fighter-of-the-year/ | vydavateľ = cagesidepress.com | dátum vydania = 2021-01-01 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''BT Sport''' ** 2020 Ženská bojovníčka roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC on BT Sport | url = https://mobile.twitter.com/btsportufc/status/1343316830190911488 | vydavateľ = mobile.twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> ** 2021 Ženská bojovníčka roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC on BT Sport | url = https://mobile.twitter.com/btsportufc/status/1480636245147533312 | vydavateľ = mobile.twitter.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> * '''Daily Mirror''' ** 2021 Ženská bojovníčka roka<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = UFC awards 2021 including best fight to best KO and biggest upset | url = https://www.mirror.co.uk/sport/other-sports/mma/ufc-awards-2021-including-best-25774409 | vydavateľ = mirror.co.uk | dátum vydania = 2021-12-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = en }}</ref> === Kickbox<ref name=awakening/> === * Kunlun Fight šampiónka ženskej ľahkej váhy (1 obhajoba titulu) * 2014 Kunlun Fight šampiónka ženského turnaja do 60 kg * 2013 Svetová K-1 šampiónka WKC, Peru (60 kg) * 2013 Svetová K-1 šampiónka WKC, Mexiko (60 kg) * 2005 Svetová šampiónka KF-1 MMA Pro, Seoul, Kórea (57 kg) * 2004 Svetová kickboxerská šampiónka WAKO (56 kg) * 2003 Svetová šampiónka KF-1 MMA Pro, Seoul, Kórea (55 kg) * 2003 WAKO bronzová medaila na svetovom šampionáte, Francúzsko (56 kg) * 2003 Šampiónka Asia Cup (55 kg) * 2002 Kirgizská národná šampiónka (55 kg) === Muay Thai<ref name=awakening/> === * 2015 IFMA šampiónka Royal World Cup turnaja (60 kg) * 2014 IFMA svetová šampiónka (60 kg) * 2013 WCG zlatá medaila v Muay Thai (60 kg) * 2012 WMC svetová šampiónka Muay Thai v ženskej super ľahkej váhe * 2012 IFMA svetová šampiónka (60 kg) * 2011 IFMA strieborná medaila na svetovom šampionáte (60 kg) * 2011 WMC-IFMA šampiónka Južnej Ameriky (63.5 kg) * 2010 IFMA panamerická šampiónka (60 kg) * 2010 WCG zlatá medaila v Muay Thai (60 kg) * 2010 IFMA svetová šampiónka (63.5 kg) * 2009 IFMA svetová šampiónka (69 kg) * 2008 IFMA svetová šampiónka (57 kg) * 2007 IFMA svetová šampiónka (57 kg) * 2007 R.M.F ruská národná šampiónka (57 kg) * 2006 IFMA svetová šampiónka (57 kg) * 2006 WMF svetová šampiónka Muay Thai (57 kg) * 2003 IFMA svetová šampiónka (57 kg) === Box === * 2007 Ruská národná amatérska šampiónka (57 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Russia | url = http://amateur-boxing.strefa.pl/Nationalchamps/Russia.html | vydavateľ = amateur-boxing.strefa.pl | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> === Taekwondo === * 2005 ITF a WTF Zlatá medaila na Európskom šampionáte (58 kg)<ref name=taekwondo>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Antonina and Valentina Shevchenko.Taekwondo 2005.Таэквондо. - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=iRC5-Lwi2oU | vydavateľ = youtube.com | dátum vydania = 2009-07-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> * 2005 ITF a WTF Zlatá medaila na Európskom šampionáte v tímovej súťaži<ref name=taekwondo/> * 2003 ITF Bronzová medaila na Svetovom šampionáte v taekwonde (58 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = {{!}} ITF Online Platform | url = https://online.taekwondo-itf.com/en/competitions/twc/2003/individual?last_name_selective=All&age_selective=All&gender=All&type_selective=All&country_selective=KYRGYZSTAN | vydavateľ = online.taekwondo-itf.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru | url archívu = https://web.archive.org/web/20220128225812/https://online.taekwondo-itf.com/en/competitions/twc/2003/individual?last_name_selective=All&age_selective=All&gender=All&type_selective=All&country_selective=KYRGYZSTAN | dátum archivácie = 2022-01-28 }}</ref> * 2002 ITF Zlatá medaila na Ázijskom šampionáte<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Stanislav, Tsymbalov (www.tsymbalov.net) | odkaz na autora = | titul = «Золотой» даян Астаны - «МСН» - новости Кыргызстана | url = https://mail.msn.kg/ru/news/1357/ | vydavateľ = mail.msn.kg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> === Džudo === * 2002 Kirgizská národná šampiónka (58 kg)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Stanislav, Tsymbalov (www.tsymbalov.net) | odkaz na autora = | titul = Пятнадцать самых-самых - «МСН» - новости Кыргызстана | url = https://mail.msn.kg/ru/news/2735/ | vydavateľ = mail.msn.kg | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = ru }}</ref> == Bilancia v zmiešaných bojových umeniach == {| class = "wikitable sortable" !colspan= "3" style="background:#E8E8E8"| Profesionálna bilancia |- !style="background:#E8E8E8; text-align:center"| 27 zápasov !style="background:#E8E8E8;text-align:center"| 23 výher !style="background:#E8E8E8;trxt-align:center"| 4 prehry |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez knokaut''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 6 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez submisiu''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 7 |style="background:#fbb;text-align:center"| 1 |- |style="background:#E8E8E8|'''Cez rozhodnutie''' |style="background:#cfc;text-align:center"| 8 |style="background:#fbb;text-align:center"| 2 |} {| class= "wikitable sortable" style="font-size: 85%;" !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Bilancia !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Podujatie !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|23-4 |Alexa Grasso |Submisia (uškrtenie) |UFC 285 |{{dts|4|3|2023}} |style="text-align:center"|4 |style="text-align:center"|4:34 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Prehrala titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|23-3 |Taila Santos |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 275 |{{dts|11|6|2022}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Kallang, Singapur |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|22-3 |Lauren Murphy |TKO (lakte a údery) |UFC 266 |{{dts|25|9|2021}} |style="text-align:center"|4 |style="text-align:center"|4:00 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|21-3 |Jéssica Andrade |TKO (lakte) |UFC 261 |{{dts|24|4|2021}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:19 |Jacksonville, Florida, USA |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|20-3 |Jennifer Maia |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 255 |{{dts|21|11|2020}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|19-3 |Katlyn Chookagian |TKO (lakte a údery) |UFC 247 |{{dts|8|2|2020}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|1:03 |Houston, Texas, USA |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|18-3 |Liz Carmouche |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC Fight Night: Shevchenko vs. Carmouche 2 |{{dts|10|8|2019}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Montevideo, Uruguay |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|17-3 |Jessica Eye |KO (kop do hlavy) |UFC 238 |{{dts|8|6|2019}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|0:26 |Chicago, Illinois, USA |{{malé|Obhájila titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|16-3 |Joanna Jędrzejczyk |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 231 |{{dts|8|12|2018}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Toronto, Ontario, Kanada |{{malé|Vyhrala uvoľnený titul UFC šampiónky mušej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|15-3 |Priscila Cachoeira |Submisia (uškrtenie) |UFC Fight Night: Machida vs. Anders |{{dts|3|2|2018}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:25 |Belém, Brazília |{{malé|Návrat do mušej váhy. Výkon večera.}} |- |style="background:#fbb;;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|14-3 |Amanda Nunes |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC 215 |{{dts|9|9|2017}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Edmonton, Alberta, Kanada |{{malé|O titul UFC šampiónky bantamovej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|14-2 |Julianna Peña |Submisia (páka na lakeť) |UFC on Fox: Shevchenko vs. Peña |{{dts|28|1|2017}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|4:29 |Denver, Colorado, USA |{{malé|Výkon večera.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|13-2 |Holly Holm |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC on Fox: Holm vs. Shevchenko |{{dts|23|7|2016}} |style="text-align:center"|5 |style="text-align:center"|5:00 |Chicago, Illinois, USA | |- |style="background:#fbb;;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|12-2 |Amanda Nunes |Rozhodnutie (jednohlasné) |UFC 196 |{{dts|5|3|2016}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Las Vegas, Nevada, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|12-1 |Sarah Kaufman |Rozhodnutie (nejednohlasné) |UFC on Fox: dos Anjos vs. Cerrone 2 |{{dts|19|12|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Orlando, Florida, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|11-1 |Jan Finney |Rozhodnutie (jednohlasné) |Legacy FC 39 |{{dts|27|2|2015}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Houston, Texas, USA | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|10-1 |Hellen Bastos |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |Fusion FC 6 |{{dts|26|2|2014}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:00 |Lima, Peru | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|9-1 |Priscilla Orellana |TKO (údery) |Fusion FC 5 |{{dts|18|12|2013}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|0:50 |Lima, Peru | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|8-1 |Akjarkyn Baiturbaeva |Rozhodnutie (jednohlasné) |KF-1: MMA World Competition |{{dts|30|4|2011}} |style="text-align:center"|3 |style="text-align:center"|5:00 |Seoul, Južná Kórea | |- |style="background:#fbb;text-align:center"|Prehra |style="text-align:center"|7-1 |Liz Carmouche |TKO (zastavenie zápasu lekárom) |C3 Fights: Red River Rivalry |{{dts|30|9|2010}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|3:00 |Concho, Oklahoma, USA |{{malé|Návrat do bantamovej váhy.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|7-0 |Julia Nemcova |Submisia (Ezekiel) |Professional Free Fight |{{dts|3|3|2006}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:11 |Krasnodar, Rusko |{{malé|Debut v mušej váhe.}} |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|6-0 |Kyung Aeh Kim |Submisia (páka na lakeť) |WXF: X-Impact World Championships 2005 |{{dts|9|7|2005}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Seoul, Južná Kórea | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|5-0 |Roza Kalieva |Submisia (uškrtenie) |Kazachstanská Federácia Pankration 2 |{{dts|22|3|2005}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:09 |Kokšetau, Kazachstan | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|4-0 |Alla Iskarenova |Submisia (uškrtenie) |Kazachstanská Federácia Pankration |{{dts|21|3|2005}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:12 |Kokšetau, Kazachstan | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|3-0 |Erkesh Kokoeva |TKO (údery) |Kyrgizská Federácia Kulatuu 2 |{{dts|15|10|2004}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|N/A |Kyrgizsko | |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |Mi Choi Kim |Submisia (uškrtenie) |WXF: X-Impact World Championships 2003 |{{dts|9|12|2003}} |style="text-align:center"|1 |style="text-align:center"|1:55 |Seoul, Južná Kórea |- |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |Eliza Aidaralieva |TKO (údery) |Kyrgizská Federácia Kulatuu |{{dts|21|4|2003}} |style="text-align:center"|2 |style="text-align:center"|N/A |Kyrgizsko |{{malé|Debut v bantamovej váhe.}} |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Sherdog.com | odkaz na autora = | titul = Valentina Shevchenko | url = https://www.sherdog.com/fighter/Valentina-Shevchenko-45384 | vydavateľ = sherdog.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v profesionálnom boxe == {| class= "wikitable sortable" !style="background:#E8E8E8"|No. !style="background:#E8E8E8"|Výsledok !style="background:#E8E8E8"|Rekord !style="background:#E8E8E8"|Oponent !style="background:#E8E8E8"|Metóda !style="background:#E8E8E8"|Kolo !style="background:#E8E8E8"|Čas !style="background:#E8E8E8"|Dátum !style="background:#E8E8E8"|Miesto !style="background:#E8E8E8"|Poznámky |- |2. |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|2-0 |{{Minivlajka|Peru}} Nerys Rincon |TKO |style="text-align:center"|4 |style="text-align:center"|N/A |{{dts|17|12|2011}} |Colliseo Reserclub de Pueblo Libre, Lima, Peru | |- |1. |style="background:#cfc;text-align:center"|Výhra |style="text-align:center"|1-0 |{{Minivlajka|Brazília}} Halanna dos Santos |Rozhodnutie (jednohlasné) |style="text-align:center"|10 |style="text-align:center"|2:00 |{{dts|8|5|2010}} |Colliseo Marotta, Callao, Peru | |- |} <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Boxing's Official Record Keeper | url = https://boxrec.com/en/proboxer/534197 | vydavateľ = boxrec.com | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-04-11 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Bilancia v Muay Thai a kickboxe == {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:90%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%; text-align:center;" |+ ! colspan="2" style="background:darkGrey;" |<span style="color:white;">Bilancia v K-1, Kickboxe, a Muay Thai (Nekompletná)</span> |- valign="top" |<div class="NavFrame"> {| class="wikitable" style="width:100%;" |'''Dátum''' |'''Výsledok''' |'''Oponent''' |'''Podujatie''' |'''Miesto''' |'''Metóda''' |'''Kolo''' |'''Čas''' |- style="text-align:center; background:#fbb;" |2015-10-31 |Prehra | align="left" |{{minivlajka|Čína}} Cong Wang |Kunlun Fight 33 |Čchang-te, [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |Prehrala Kunlun Fight šampionát ľahkej váhy -60&nbsp;kg. |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-07-24 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Belgicko}} Anke Van Gestel |Legacy Kickboxing 3 |[[Houston]], [[Texas]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-01-16 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|USA}} Lindsay Haycraft |Legacy Kickboxing 1 |[[Houston]], [[Texas]], [[USA]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-10-05 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Francúzsko}} Chali Bassinah |Kunlun Fight 11 |[[Macao]], [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |Obhájila titul Kunlun Fight šampiónky ľahkej váhy -60&nbsp;kg. |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-08-31 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} Irina Mazepa |Kunlun Fight 9 - turnaj Legend of Mulan, finále |Šang-čchiou, [[Čína]] |KO (Kop do hlavy) |1 |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |Vyhrala titul Kunlun Fight šampiónky ľahkej váhy a ženský 60kg turnaj Legend of Mulan |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-08-31 |Výhra | align="left" |{{flagicon|Čína}} Yang Yang |Kunlun Fight 9 - turnaj Legend of Mulan, semifinále ||Šang-čchiou, [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-08-31 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Taliansko}} Elisa Qualizza |Kunlun Fight 9 - turnaj Legend of Mulan, štvrťfinále |Šang-čchiou, [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-06-22 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Paraguaj}} Fabiana Dutra |Muay Thai šampionát Južnej Ameriky |[[Paraguaj]] |TKO (Kop do tela s otočkou) |1 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-03-02 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Mexiko}} Malena Muñoz |WKC K-1 Svetový šampionát 2013 |[[Lima]], [[Peru]] |TKO (Kop do tela s otočkou) |1 |2:30 |- ! colspan="9" style="background:white" |Obhájila titul WKC K-1 šampiónky ľahkej váhy -60&nbsp;kg |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-01-06 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Mexiko}} Tania Gonzales |WKC K-1 Svetový šampionát 2013 |[[Mexiko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |Vyhrala titul WKC K-1 šampiónky ľahkej váhy -60&nbsp;kg |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-12-02 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Brazília}} Patricia Silva |Super Luta Feminina |[[Porto Alegre]], [[Brazília]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |4 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-08-24 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Argentína}} Laura Soledad Griffa |Titulo Mondial de Kickboxing |[[Lima]], [[Peru]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |4 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-04-28 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Francúzsko}} Stephanie Lelö Page |Double championnat du monde WMC |[[Brest]], [[Francúzsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |Vyhrala titul WMC Muay Thai šampiónky super ľahkej váhy |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2011-11-06 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Holandsko}} Ilona Wijmans |Muaythai Premier League: Third Round Netherlands |[[Haag]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2011-09-02 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Francúzsko}} Angélique Pitiot |Muaythai Premier League: First Round California |[[Long Beach]], [[Kalifornia]], USA |Rozhodnutie (nejednohlasné) |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2011-05-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Argentína}} Ruth Stephanie Aquino |Muay Thai šampionát Južnej Ameriky |[[Buenos Aires]], [[Argentína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2011-02-09 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Česká republika}} Martina Jindrová |Boxerský štadión Bangla |Phuket, [[Thajsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-10-04 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Brazília}} Tainara Lisboa |INKA Fight Championship |[[Lima]], [[Peru]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-02-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Čína}} Ning Le |K-1 podujatie v Číne |[[Čína]] |TKO |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-01-29 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Thajsko}} Nombum Honchenjin |N/A |Phuket, [[Thajsko]] |TKO (Vzdanie sa) |4 |2:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-01-14 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Švédsko}} Madeleine Vall |Muay Thai šampionát Andamanského pobrežia |Phuket, [[Thajsko]] |TKO |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-01-13 |Win | align="left" |{{minivlajka|Veľká Británia}} Geraldine O'Callaghan |N/A |[[Thajsko]] |Rozhodnutie |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#fbb;" |2010-01-03 |Prehra | align="left" |{{minivlajka|Čína}} Bai Ling |Wu Lin Feng: Čína vs. Afrika |Čang-čou, [[Čína]] |Technické rozhodnutie (jednohlasné) |4 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2009-10-02 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Brazília}} Mahalia Rocha de Morais |Martial Arts Festival XVIII |[[Lima]], [[Peru]] |TKO (údery) |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2008-05-03 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Holandsko}} Chajmaa Bellekhal |Next Generation Warriors |[[Utrecht]], [[Holandsko]] |Rozhodnutie |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#fbb;" |2008-04-19 |Prehra | align="left" |{{minivlajka|Belgicko}} Debby Urkens |Temple of Thaiboxing |Bladel, [[Holandsko]] |Rozhodnutie |5 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" | 2008-01-29 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Thajsko}} Sumwan Thorat |Muay Thai šampionát Andamanského pobrežia |Ko Samui, [[Thajsko]] |KO (lakeť) |4 |1:56 |- style="text-align:center; background:#cfc;" | 2005-10-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Rusko}} Yulia Yelskaya |Muay Thai šampionát Ruska |[[Nižný Novgorod]], [[Rusko]] |Rozhodnutie |4 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" | 2005-04-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Rusko}} Irina Yakhno |N/A |[[Krasnodar]], [[Rusko]] |TKO (hodenie uteráka) |4 |2:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" | 2005-?-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Bielorusko}} Maria Ostapchuk |N/A |[[Krasnodar]], [[Rusko]] |TKO |5 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2005-?-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Francúzsko}} Ingrid Graziani |Rusko vs. Francúzsko |[[Krasnodar]], [[Rusko]] |KO (Úder) |1 |1:24 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2004-08-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Kazachstan}} Ekaterina Azadova |Asian Open juniorský kickboxerský šampionát |[[Biškek]], [[Kirgizsko]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |3 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2004-03-10 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Litva}} Oksana Chernikova |BARS: Female Fights |[[Moskva]], [[Rusko]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" | 2004-?-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Rusko}} Svetlana Kulakova |N/A |[[Biškek]], [[Kirgizsko]] |Rozhodnutie |3 |2:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2003-?-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Kazachstan}} Gulzara Azizova |Asian Cup finále |[[Biškek]], [[Kirgizsko]] |Rozhodnutie |6 |2:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |Vyhrala turnaj Asian Cup -55&nbsp;kg. |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2003-02-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Libanon}} Tina Zakarian |Kickboxing: Kirgizsko vs. Libanon |[[Maskat (mesto)|Maskat]], [[Omán]] |Rozhodnutie |3 |2:00 |} </div> {| class="wikitable sortable mw-collapsible toccolours" style="width:100%; clear:both; margin:1.5em auto; font-size:85%;" |+'''Bilancia v amatérskom kickboxe a Muay Thai (Nekompletná)''' !Dátum !Výsledok !Oponent !Podujatie !Výsledok !Metóda !Kolo !Čas |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-08-23 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}} Mariya Valent |I.F.M.A Royal World Cup 2015, finále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu v I.F.M.A Royal World Cup -60 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-08-20 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Belgicko}} Anke Van Gestel |I.F.M.A. Royal World Cup 2015, semifinále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]] [[Thajsko]] |TKO |1 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-08-16 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Izrael}} Nili Block |I.F.M.A. Royal World Cup 2015, štvrťfinále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2015-08-14 |Výhta | align="left" |{{minivlajka|Maroko}} Kaoutar Houkman |I.F.M.A. Royal World Cup 2015, osemfinále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-05-? |Win | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}} Mariya Valent |I.F.M.A. svetový šampionát 2014, finále -60&nbsp;kg |Langkawi, [[Malajzia]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte -60 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-05-06 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Janice MacAulay |I.F.M.A. svetový šampionát 2014, semifinále -60&nbsp;kg |Langkawi, [[Malajzia]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-05-05 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Gia Winberg |I.F.M.A. svetový šampionát 2014, štvrťfinále -60&nbsp;kg |Langkawi, [[Malajzia]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2014-05-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Írsko}} Siobhan Foley |I.F.M.A. svetový šampionát 2014, osemfinále -60&nbsp;kg |Langkawi, [[Malajzia]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-10-23 |Win | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}} Anastasia Sharmonova |World Combat Games 2013, finále |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na World Combat Games 2013}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-10-21 |Výhrq | align="left" |{{minivlajka|Thajsko}} Pimnipa Tanawatpipat |World Combat Games 2013, semifinále |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |Rozhodnutie |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2013-10-19 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Mongolsko}} Zuunast Altansukh |World Combat Games 2013, štvrťfinále |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |TKO (Kop do tela) |3 |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-09-12 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}} Katsiaryna Viaryha |I.F.M.A. svetový šampionát 2012, finále -60&nbsp;kg |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2012 -60 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-09-11 |Výhra |align="left" |{{minivlajka|Poľsko}} Magdalena Edyta |I.F.M.A. svetový šampionát 2012, semifinále -60&nbsp;kg |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-09-10 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Francúzsko}} Laetitia Lambert |I.F.M.A. svetový šampionát 2012, štvrťfinále -60&nbsp;kg |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |Rozhodnutie |4 |2:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2012-09-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Rusko}} Alfia Ishirgakova |I.F.M.A. svetový šampionát 2012, prvé kolo -60&nbsp;kg |[[Petrohrad]], [[Rusko]] |Rozhodnutie |4 |2:00 |- style="text-align:center; background:#fbb;" |2011-09-? |Prehra | align="left" |{{minivlajka|Maroko}} Aicha El Majydy |I.F.M.A. svetový šampionát 2011, finále -60&nbsp;kg |[[Taškent]], [[Uzbekistan]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala striebornú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2011 -60 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2011-09-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} Alfia Iširgakova |I.F.M.A. svetový šampionát 2011, semifinále -60&nbsp;kg |[[Taškent]], [[Uzbekistan]] |TKO |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Lina Länsberg |I.F.M.A. svetový šampionát 2010, finále -63.5&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2010 -63.5&nbsp;kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}} Maria Belush |I.F.M.A. svetový šampionát 2010, semifinále -63.5&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |TKO (Kop do tela) |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Anna Willberg |I.F.M.A. svetový šampionát 2010, štvrťfinále -63.5&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-11-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Ukrajina}} Valentina Gupalo |I.F.M.A. svetový šampionát 2010, osemfinále -63.5&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-09-02 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Austrália}} Caley Reece |World Combat Games 2010, finále |[[Peking]], [[Čína]] |Rozhodnutie (jednohlasné) |4 |2:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na World Combat Games 2010.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-08-31 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Nemecko}} Ania Fucz |World Combat Games 2010, semifinále |[[Peking]], [[Čína]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-08-29 |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Južná Afrika}} Madeleine Ross |World Combat Games 2010, štvrťfinále |[[Peking]], [[Čína]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2010-04-07 |Výhra |align=left|{{minivlajka|Brazília}} Adriana Rocha |I.F.M.A. panamerický šampionát 2009, finále -60&nbsp;kg |[[Vitoria]], [[Brazília]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2009-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Rusko}} Alena Muratova |I.F.M.A. svetový šampionát 2009, finále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2009 -60 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2009-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Emma Thyni |I.F.M.A. svetový šampionát 2009, semifinále -60&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2008-?-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Poľsko}} Joanna Jędrzejczyk | I.F.M.A. svetový šampionát 2008, finále -57&nbsp;kg |[[Pusan]], [[Južná Kórea]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2008 -57 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2008-?-? |Výhrq | align="left" |{{minivlajka|Turecko}} Gozde Bayergi |I.F.M.A. svetový šampionát 2008, semifinále -57&nbsp;kg |[[Pusan]], [[Južná Kórea]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2008-?-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Bielorusko}} Alla Ivashkevich |I.F.M.A. svetový šampionát 2008, štvrťfinále -57&nbsp;kg |[[Pusan]], [[Južná Kórea]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2008-?-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Švédsko}} Mikaela Mélante | I.F.M.A. svetový šampionát 2008, prvé kolo -57&nbsp;kg |[[Pusan]], [[Južná Kórea]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2007-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Thajsko}} Vipavat Lasuwan |I.F.M.A. svetový šampionát 2007, finále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetový šampionát -57 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2007-12-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Fínsko}} Liisi Airo |I.F.M.A. svetový šampionát 2007, semifinále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2007-11-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Poľsko}} Joanna Jędrzejczyk | I.F.M.A. svetový šampionát 2007, Štvrťfinále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2006-06-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Kanada}} Misty Sutherland |I.F.M.A. svetový šampionát 2006, finále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A. svetovom šampionáte 2006 -57 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2006-06-? |Výhra | align="left" |{{minivlajka|Austrália}} Heather O’Donnell |I.F.M.A. svetový šampionát 2006, semifinále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2006-05-? |Výhra |align="left" |{{flagicon|Poľsko}} Joanna Jędrzejczyk |I.F.M.A. svetový šampionát 2006, štvrťfinále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |Rozhodnutie |3 |3:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2006-03-26 |Výhra |align=left|{{flagicon|Veľká Británia}} Nicola Simson |WMF svetový šampionát 2006, finále -57&nbsp;kg |[[Bangkok]], [[Thajsko]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé| Vyhrala zlatú medailu na WMF svetovom šampionáte 2006 -57 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2004-?-? |Výhra |align=left|{{flagicon|Rusko}} Oksana Kinak |WAKO svetový šampionát 2004, finále -56&nbsp;kg |[[Massa]], [[Taliansko]] |Rozhodnutie |3 |2:00 |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na WAKO svetovom šampionáte 2004 -56 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2004-?-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Chorvátsko}} Ivana Didovich |WAKO svetový šampionát 2004, semifinále -56&nbsp;kg |[[Massa]], [[Taliansko]] |Rozhodnutie |3 |2:00 |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2004-?-? |Výhra |align=left|{{flagicon|Poľsko}} Kristina Tomasz |WAKO avetový šampionát 2004, štvrťfinále -56&nbsp;kg |[[Massa]], [[Taliansko]] |N/A |N/A |N/A |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2003-09-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Rusko}} Yulia Semenova |I.F.M.A. svetový šampionát 2003, Finále -57&nbsp;kg |[[Almaty]], [[Kazachstan]] |N/A |N/A |N/A |- ! colspan="9" style="background:white" |{{malé|Vyhrala zlatú medailu na I.F.M.A svetovom šampionáte 2003 -57 kg.}} |- style="text-align:center; background:#cfc;" |2003-09-? |Výhra |align=left|{{minivlajka|Cyprus}} Vikki Brangar |I.F.M.A. svetový šampionát 2003, -57&nbsp;kg |[[Almaty]], [[Kazachstan]] |N/A |N/A |N/A |} '''''Legenda''''': {{legend2|#CCFFCC|Výhra|border=1px solid #CCFFCC}} {{legend2|#FFBBBB|Prehra|border=1px solid #FFBBBB}} {{legend2|#c5d2ea|Remíza/No contest|border=1px solid #c5d2ea}} {{legend2|White|Poznámky|border=1px solid #AAAAAA}} |} <ref name=awakening/> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == *[https://sherdog.com/fighter/Valentina-Shevchenko-45384 Valentina Ševčenková] na portáli Sherdog *[https://www.ufc.com/athlete/valentina-shevchenko Valentina Ševčenková] na oficiálnej webstránke UFC == Zdroj == {{preklad|en|Valentina Shevchenko|1077150242}} {{s-start}} {{s-ach}} {{s-pred|pred=Nicco Montaño}} {{s-teraz|teraz=2. UFC šampiónka mušej váhy |roky=[[8. december]] [[2018]] – [[4. marec]] [[2023]]}} {{s-potom|potom=Alexa Grasso}} {{s-end}} {{DEFAULTSORT:Ševčenková, Valentina Anatolievna}} [[Kategória:Kirgizské osobnosti]] [[Kategória:Súťažiaci v MMA]] [[Kategória:Thajboxeri]] [[Kategória:Kickboxeri]] 1h10d5rsg4ebqmjyt02bwuzffswtard Veľká cena Miami 2022 0 680534 8358952 8345959 2026-08-22T18:49:29Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358952 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = USA |veľká_cena = Miami |dátum = 8. máj |rok = 2022 |číslo_pretekov = 5 |obrázok = Hard Rock Stadium Circuit 2022.svg |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 Crypto.com Miami Grand Prix 2022 |miesto = [[Miami Gardens]], [[USA]] |dĺžka_okruhu = 5.41 |počet_kôl = 57 |celková_dĺžka = 308.37 |pole_jazdec = [[Charles Leclerc]] |pole_štát = Monako |pole_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |pole_čas = 1:28.796 |najrýchlejšie_kolo = 54 |kolo_jazdec = [[Max Verstappen]] |kolo_štát = Holandsko |kolo_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |kolo_čas = 1:31.361 |prvý_jazdec = [[Max Verstappen]] |prvý_štát = Holandsko |prvý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |druhý_jazdec = [[Charles Leclerc]] |druhý_štát = Monako |druhý_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |tretí_jazdec = [[Carlos Sainz Jr.]] |tretí_štát = Španielsko |tretí_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] }} '''Veľká cena Miami 2022''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 Crypto.com Miami Grand Prix 2022''') sa uskutočnila 8. mája 2022 na pretekárskom okruhu [[Miami International Autodrome]] v [[Miami Gardens]], čo je predmestie [[Florida|floridskej]] metropoly [[Miami]]. Boli to piate preteky [[Formula 1 v roku 2022|sezóny 2022]] Majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formule 1]] a prvá Veľká cena Miami v dejinách. Držitelia práv na preteky Formuly 1 sa už niekoľko rokov snažili o to, aby sa okrem Veľkej ceny v [[Austin (Texas)|Austine]] konali aj druhé preteky v [[USA|Spojených štátoch amerických]]. Pokus usporiadať preteky v [[New Jersey]] od [[Formula 1 v roku 2013|sezóny 2013]] zlyhal kvôli finančným problémom promotéra.<ref>[https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/neue-welt-muss-warten-mexiko-und-new-jersey-vor-dem-aus-13110225 MOTORSPORT-TOTAL.COM: Neue Welt muss warten: Mexiko und New Jersey vor dem Aus] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20220415135629/https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/neue-welt-muss-warten-mexiko-und-new-jersey-vor-dem-aus-13110225 |date=2022-04-15 }} (po nemecky)</ref> Formula 1 preto spočiatku sledovala iné plány pri rozširovaní kalendára pretekov. V roku 2018 bol mestu Miami prvýkrát predložený návrh na potenciálne usporiadanie pretekov Formuly 1 v centre mesta v roku 2019.<ref>[https://www.autosport.com/f1/news/first-images-of-proposed-miami-formula-1-circuit-layout-revealed-5318879/5318879/ AUTOSPORT.COM: First images of proposed Miami Formula 1 circuit layout revealed] (po anglicky)</ref> Po tom, čo mestská rada zamietla preteky v roku 2019 alebo 2020, bol predložený návrh na preteky v roku 2021. Tento druhý návrh presunul trať z centra mesta na parkovisko neďalekého štadióna [[Hard Rock Stadium]] tímu [[Americký futbal|amerického futbalu]] [[Miami Dolphins]].<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.agreement-in-principle-reached-to-host-the-first-ever-miami-grand-prix.7g1h0DlZ9jcye40dsJ4obG.html FORMULA1.COM: Agreement in principle reached to host the first-ever Miami Grand Prix] (po anglicky)</ref> Preteky sa nedostali do kalendára na rok [[Formula 1 v roku 2021|2021]], pretože Formula 1 sa rozhodla pre premiéru [[Veľká cena Saudskej Arábie 2021|Veľkej ceny Saudskej Arábie]]. V máji 2021 Formula 1 definitívne uzavrela s organizátorom pretekov desaťročnú zmluvu na Veľkú cenu na medzinárodnom autodróme v Miami, ktorá platí od sezóny 2022. Dočasná pretekárska trať bola postavená špeciálne pre preteky a po ich skončení demontovaná.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.everything-you-need-to-know-about-the-f1-miami-grand-prix.6JTdOPphcU58I8TDLmssx.html FORMULA1.COM: Miami GP: Everything you need to know about F1's newest race - including how the track was designed] (po anglicky)</ref> Pred Veľkou cenou viedol jazdec tímu [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] [[Charles Leclerc]] v priebežnom poradí jazdcov pred oboma pilotmi [[Red Bull Racing|Red Bullu]] [[Max Verstappen|Maxom Verstappenom]] a [[Sergio Pérez|Sergiom Pérezom]]. == Priebeh kvalifikácie == Charles Leclerc dosiahol v kvalifikácii už na tretiu Pole Position v sezóne. Na druhom mieste skončil jeho tímový kolega [[Carlos Sainz Jr.|Carlos Sainz]] a na treťom Max Verstappen. Pre Scuderiu Ferrari to bolo prvé umiestnenie na prvých dvoch miestach v kvalifikácii od [[Veľká cena Mexika 2019|Veľkej ceny Mexika 2019]]. == Priebeh pretekov == [[Holandsko|Holandský]] pretekár tímu Red Bull Max Verstappen vyhral Veľkú cenu pred Charlesom Leclercom a Carlosom Sainzom. Na štarte pretekov predbehol Verstappen, ktorý odštartoval z tretej priečky, Carlosa Sainza a sa tým pádom dostal na druhé miesto za vedúceho Charlesa Leclerca. Poradie na čele štartového poľa sa nezmenilo až do deviateho kola, keď Max Verstappen prevzal vedenie pretekov od Leclerca. Po prvých zastávkach v boxoch viedol úradujúci majster sveta ešte stále pred oboma jazdcami tímu Ferrari {{--}} Leclercom a Sainzom. V 41. kole muselo na trať bezpečnostné vozidlo potom ako kolidovali [[Pierre Gasly]] a [[Lando Norris]], v dôsledku čoho Verstappen stratil svoj 7-sekundový náskok, ktorý si medzičasom vybudoval. Jeho tímový kolega z Red Bullu Sergio Pérez to naopak využil na výmenu pneumatík, ktorá ho stála podstatne menej času ako v normálnom pretekovom režime. O šesť kôl neskôr boli preteky reštartované. Max Verstappen sa udržal v čele; v tesnom závese ho nasledovali Leclerc, Sainz a Pérez. Päť kôl pred koncom, sa Sergio Pérez pokúsil o to, v prvej zákrute predbehnúť Carlosa Sainza, no nedobrzdil a sa prepadol späť na štvrté miesto. Tým pádom skončili Verstappen, Leclerc a Sainz na stupňoch víťazov. == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Štartová pozícia}} |- ! scope="row" |1 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |'''1:29.474''' |'''1:29.130''' |'''1:28.796''' | align="center" |1 |- ! scope="row" |2 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:30.079 |1:29.729 |1:28.986 | align="center" |2 |- ! scope="row" |3 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:29.836 |1:29.202 |1:28.991 | align="center" |3 |- ! scope="row" |4 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:30.055 |1:29.673 |1:29.036 | align="center" |4 |- ! scope="row" |5 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:30.845 |1:29.751 |1:29.475 | align="center" |5 |- ! scope="row" |6 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:30.388 |1:29.797 |1:29.625 | align="center" |6 |- ! scope="row" |7 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:30.779 |1:30.128 |1:29.690 | align="center" |7 |- ! scope="row" |8 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.761 |1:29.634 |1:29.750 | align="center" |8 |- ! scope="row" |9 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:30.485 |1:30.031 |1:29.932 | align="center" |9 |- ! scope="row"|10 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.441 |1:29.996 |1:30.676 | align="center" |10 |- ! scope="row" |11 | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:30.407 |1:30.160 | data-sort-value="11" align="center" | | align="center" |11 |- ! scope="row" |12 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:30.490 |1:30.173 | data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |12 |- ! scope="row" |13 | align="center" |5 | data-sort-value="vet" |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |1:30.677 |1:30.214 | data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |13 |- ! scope="row" |14 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:30.583 |1:30.310 | data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |14 |- ! scope="row" |15 | align="center" |47 | data-sort-value="sch" |{{nowrap|{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:30.645 |1:30.423 | data-sort-value="15" align="center" | | align="center" |15 |- ! scope="row" |16 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:30.975 | data-sort-value="16" align="center" | | data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |16 |- ! scope="row" |17 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |1:31.020 | data-sort-value="17" align="center" | | data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |17 |- ! scope="row" data-sort-value="19" |18 | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:31.266 | data-sort-value="18" align="center" | | data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |18 |- ! scope="row" |19 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:31.325 | data-sort-value="19" align="center" | | data-sort-value="19" align="center" | | align="center" |19 |-class="sortbottom" ! colspan="8" |107% čas: 1:35.737 |- ! scope="row" data-sort-value="20"|— | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |data-sort-value="20" align="center" |— | data-sort-value="20" align="center" | | data-sort-value="20" align="center" | | align="center" |20{{ref|1|1}} |} '''Poznámky:''' * {{pozn|1|1}} – [[Esteban Ocon]] sa kvalifikácie nezúčastnil kvôli nehode v treťom voľnom tréningu. Na základe rozhodnutia stewardov mu bol povolený štart do pretekov. === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 |align="center"|1 |data-sort-value="ver"|{{flagicon|NED}} '''[[Max Verstappen]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |57 |1:34:24.258 |align="center"|3 |align="center"|'''26'''{{ref|2|2}} |- !2 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} '''[[Charles Leclerc]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |57 | +3.786 | align="center" |1 | align="center" |'''18''' |- !3 |style="text-align:center"|55 |data-sort-value="sai"|{{flagicon|ESP}} '''[[Carlos Sainz Jr.]]''' |'''[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |57 | +8.229 |style="text-align:center"|2 | align="center" |'''15''' |- !4 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{flagicon|MEX}} '''[[Sergio Pérez]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |57 | +10.638 | align="center" |4 | align="center" |'''12''' |- !5 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} '''[[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |57 | +18.582 | align="center" |12 | align="center" |'''10''' |- !6 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{Flagicon|GBR}} '''[[Lewis Hamilton]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |57 | +21.368 | align="center" |6 | align="center" |'''8''' |- !7 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} '''[[Valtteri Bottas]]''' |'''[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |57 | +25.073 | align="center" |5 | align="center" |'''6''' |- !8 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} '''[[Esteban Ocon]]''' |'''[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]]''' |57 | +28.386 | align="center" |20 | align="center" |'''4''' |- !9 | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{Flagicon|THA}} '''[[Alexander Albon]]''' |'''[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |57 | +32.365 | align="center" |18 | align="center" |'''2''' |- !10 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} '''[[Lance Stroll]]''' |{{nowrap|'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]'''}} |57 | +37.026 | align="center" |Box{{ref|3|3}} |align="center" |'''1''' |- !11 | align="center"|14 | data-sort-value="alo" |{{flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |57 | +37.128{{ref|4|4}} |align="center"|11 | |- !12 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |57 | +40.146 | align="center" |9 | |- !13 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |57 | +40.902{{ref|5|5}} | align="center" |14 | |- !14 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |57 | +49.936 | align="center" |19 | |- !15 | align="center" |47 | data-sort-value="msc" |{{nowrap|{{flagicon|GER}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |57 | +1:13.305 | align="center" |15 | |- !16{{ref|6|6}} | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |56 |Predné krídlo{{ref|7|7}} | align="center" |16 | |- !17{{ref|6|6}} |style="text-align:center"|5 |data-sort-value="vet"|{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |54 |Kolízia | align="center" |Box{{ref|2|2}} | |- !Ret | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{Flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |45 |Zavesenie | align="center" |7 | |- !Ret | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |39 |Kolízia | align="center" |8 | |- !Ret | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |6 |Únik vody | align="center" |17 | |} '''Poznámky:''' * {{pozn|2|2}} – Vrátane dodatočného bodu za najrýchlejšie kolo pretekov * {{pozn|3|3}} – [[Lance Stroll]] a [[Sebastian Vettel]] sa kvalifikovali na 10., resp. 13. mieste, ale do pretekov odštartovali z boxovej uličky, pretože palivo v ich aute bolo príliš studené. Ich miesta na štartovom rošte zostali voľné. * {{pozn|4|4}} – [[Fernando Alonso]] skončil ôsmy, ale dostal dve päťsekundové penalizácie. Prvú za spôsobenie kolízie s [[Pierre Gasly|Pierrom Gaslym]] a druhú za opustenie trate a získanie výhody. * {{pozn|5|5}} – [[Daniel Ricciardo]] skončil 11., ale dostal päťsekundovú penalizáciu za opustenie trate a získanie výhody. * {{pozn|6|6}} – [[Kevin Magnussen]] a [[Sebastian Vettel]] nedokončili preteky no odjazdili 90 % a teda boli klasifikovaní. * {{pozn|7|7}} – Kevin Magnussen dostal päťsekundovú penalizáciu za spôsobenie kolízie s Lanceom Strollom. Trest nemal vplyv na jeho konečné umiestnenie. == Priebežné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! scope="col" | Pozícia ! scope="col" | Jazdec ! scope="col" | Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |align="left"|104 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |align="left"|85 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|3 |{{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |align="left"|66 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |align="left"|59 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|5 |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |align="left"|53 |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|157 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |align="left"|151 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|3 |{{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |align="left"|95 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |align="left"|46 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|5 |{{flagicon|CHE}} [[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|31 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{F1 v roku 2022}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2022]] [[Kategória:Veľká cena Miami]] [[Kategória:2022 v USA]] 5n1mws9b90kavfy3vyize1ro26kr5b2 AFC Bournemouth 0 682403 8359050 8262852 2026-08-23T08:17:05Z Feriontly17x17x7 228747 ib 8359050 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalový klub | názovklubu = AFC Bournemouth | obrázok = | celýnázov = Association Football Club Bournemouth | prezývka = The Cherries, Boscombe | založený = [[1899]] | rozpustený = | štadión = [[Dean Court]], [[Bournemouth]] | kapacita = 11 307 | majiteľ = | predseda = | tréner = Marco Rose | liga = [[FA Premier League|Premier League]] | sezóna = [[Premier League 2025/2026|2025/26]] | pozícia = 6. miesto (z 20) | vzor_lp1 = _bournemouth2526h | vzor_t1 = _bournemouth2526h | vzor_pp1 = _bournemouth2526h | vzor_tr1 = _bournemouth2526h | vzor_po1 = _bournemouth2526hl | ľavéplece1 = 000000 | telo1 = 000000 | pravéplece1 = 000000 | trenírky1 = 000000 | ponožky1 = 000000 | vzor_lp2 = | vzor_t2 = _bourenmouth2526a | vzor_pp2 = | vzor_tr2 = | vzor_po2 = _blacktop | ľavéplece2 = 0044ff | telo2 = 0044ff | pravéplece2 = 0044ff | trenírky2 = 0044ff | ponožky2 = 0044ff }} '''AFC Bournemouth''' (celým názvom: '''Association Football Club Bournemouth''') je profesionálny [[Anglicko|anglický]] [[futbal]]ový klub, sídliaci v meste [[Bournemouth]]. Domáce zápasy hrajú na [[štadión]]e [[Dean Court]] s kapacitou 11 364 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vitality Stadium {{!}} Dean Court {{!}} AFC Bournemouth {{!}} Football Ground Guide|url=https://footballgroundguide.com/leagues/england/championship/dean-court-vitality-stadium-bournemouth.html|vydavateľ=footballgroundguide.com|dátum prístupu=2022-05-22}}</ref> == História == ==== Porušenie a potrestanie finančného fair play ==== V roku 2016 bol Bournemouth uznaný vinným z porušenia pravidiel finančnej fair play futbalovej ligy počas sezóny 2014/2015, v ktorej si zabezpečil postup do [[FA Premier League|Premier League]]. Nadmerné výdavky klubu prelomili „maximálnu odchýlku“ s finančnou stratou 38,3 milióna libier v sezóne 2014/2015. Toto nasledovalo po strate 10,3 milióna £ v predchádzajúcej sezóne 2013/2014. Klub pôvodne dostal od Football League pokutu 7,6 milióna libier, no následne vyjednal vyrovnanie s pokutou 4,75 milióna libier za porušenie pravidiel finančného fair play. Rozhodnutie nasledovalo po mesiacoch špekulácií a vyšetrovania o tom, že klub porušuje pravidlá futbalovej ligy <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Bournemouth fined £7.6m after breaching Financial Fair Play rules|url=https://www.skysports.com/football/news/11743/10267899/bournemouth-fined-7-6m-after-breaching-financial-fair-play-rules|vydavateľ=Sky Sports|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=en}}</ref> ==== Zostup, postup, trénerské zmeny a nové vlastníctvo (2020–) ==== 8. augusta 2020 bol Jason Tindall, bývalý hráč Bournemouthu a Howeov dlhoročný asistent, vymenovaný na hlavného trénera. Napriek tomu, že v polovici decembra bol klub v [[EFL Championship|Championship]] na 2. mieste, Tindall bol 3. februára 2021 odvolaný po sérii iba 1 víťazstva v 8 zápasoch, čím sa tím prepadol na 6. miesto v tabuľke. Nahradil ho tréner prvého tímu [[Jonathan Woodgate]]. Woodgate zostal ako tréner po zvyšok sezóny, keďže klub ukončil sezónu na 6. mieste a postúpil do play-off Championshipu, ale v semifinále prehral s [[Brentford FC|Brentfordom]] celkovo 3:2. Woodgateova zmluva nebola po sezóne obnovená a 28. júna 2021 bol za nového hlavného trénera vymenovaný bývalý manažér [[Fulham FC|Fulhamu]] [[Scott Parker]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Parker unveiled as head coach|url=https://www.afcb.co.uk/news/first-team/parker-unveiled-as-head-coach/|vydavateľ=AFCB|dátum vydania=2021-06-28|dátum prístupu=2023-06-15}}</ref> Parker priviedol klub k pôsobivému začiatku, keď na začiatku sezóny [[EFL Championship 2021/2022|2021/2022]] odohral 15 zápasov bez prehry, v predposlednom zápase sezóny si vybojoval postup vo víťazstve 1:0 proti [[Nottingham Forest FC|Nottingham Forest]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Forest fans deliver 'horrible' verdict as Bournemouth clinch promotion|url=https://www.nottinghampost.com/sport/football/football-news/nottingham-forest-bournemouth-promotion-fans-7032420|vydavateľ=NottinghamshireLive|dátum vydania=2022-05-03|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=en|meno=Patrick|priezvisko=Rowe}}</ref> Návrat klubu do [[FA Premier League|Premier League]] však začal ťažko kvôli rozpadu vzťahu medzi trénerom Parkerom a klubom. Rekordná porážka v Premier League - {{ku|9|0}} proti [[Liverpool FC|Liverpoolu]] na [[Anfield|Anfielde]] bola čerešnička na torte a viedla k Parkerovmu odvolaniu už po štyroch ligových zápasoch. Tréner prvého tímu [[Gary O'Neil]] sa stal dočasným hlavným trénerom a počas 12 zápasov v dočasnom pôsobení predsedal obratu vo forme klubu. 27. novembra 2022 bol vymenovaný za stáleho hlavného trénera. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Gary O'Neil appointed head coach|url=https://www.afcb.co.uk/news/first-team/gary-oneil-appointed-head-coach/|vydavateľ=AFCB|dátum vydania=2022-11-27|dátum prístupu=2023-06-15}}</ref> Dňa 13. decembra 2022 klub kúpil Black Knight Football Club - partnerstvo vedené americkým obchodníkom Billom Foleym a Cannae Holdings. == Rivalita == Podľa nedávneho prieskumu s názvom "Liga lásky a nenávisti“ v auguste 2019 označili priaznivci Bournemouth blízkeho suseda svojho klubu [[Southampton FC|Southampton]] za jeho najväčšieho rivala, pričom ho nasledujú [[Portsmouth FC|Portsmouth]], [[Brighton & Hove Albion FC|Brighton & Hove Albion]], [[Reading FC|Reading]] a [[Leeds United FC|Leeds United.]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=The top five rivals of English football's top 92 clubs revealed|url=https://www.givemesport.com/1500300-the-top-five-rivals-of-english-footballs-top-92-clubs-revealed/|vydavateľ=GiveMeSport|dátum vydania=2019-08-27|dátum prístupu=2023-06-15|jazyk=en}}</ref> == Trofeje == * [[Súbor:Football_league_championship_cup.svg|bezrámu|43x43bod]] '''[[EFL Championship|Championship]] (1x)''' 2015 * '''[[EFL League One|League One]] (1x)''' 1987 * '''[[EFL League Two|League Two]] (1x)''' 2003 (playoff) == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.afcb.co.uk// Oficiálna stránka] == Zdroj == {{Preklad|en|AFC Bournemouth|1209031413}} {{Najvyššia futbalová súťaž v Anglicku}} [[Kategória:AFC Bournemouth]] [[Kategória:Anglické futbalové kluby]] [[Kategória:Futbalové kluby založené v 1899]] [[Kategória:Kluby FA Premier League]] j0m1ixf7gwi6zc18wen2ty061oguq18 Ján Štrba 0 685104 8359018 8217585 2026-08-23T01:14:09Z ~2026-46067-82 303524 /* */ 8359018 wikitext text/x-wiki {{pozri|slovenskom kňazovi|Ján Štrba (kňaz)}} {{Infobox Osobnosť | Meno = Ján Štrba | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský fotograf | Portrét = Ján Štrba (cropped).jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = Ján Štrba v roku 2023 | Dátum narodenia = {{dnv|1952|6|3}} | Miesto narodenia = [[Slovenský Grob]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Pezinok]] | Iné mená = | Štát pôsobenia = | Národnosť = slovenská | Štátna príslušnosť = [[Slovensko]] | Zamestnanie = [[fotograf]], [[technik]] | Známy vďaka = [[Koncert mladosti]] | Alma mater = [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojnícka fakulta SVŠT v Bratislave]] | Profesia = | Aktívne roky = [[1974]]{{--}} súčasnosť | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = Ľudmila Štrbová | Partnerka = | Deti = Matej (* [[1981]]) | Podpis = <!-- stačí presný názov súboru na Commons --> | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = | Portál3 = }} [[Inžinier (akademický titul)|Ing.]] '''Ján Štrba''' (* [[3. jún]] [[1952]], [[Slovenský Grob]]) je slovenský [[fotograf]].<ref name="pezincan">{{Citácia periodika | priezvisko = Solga | meno = Oliver | autor = | odkaz na autora = | titul = Ján Štrba – jubilujúci fotograf | periodikum = Pezinčan | odkaz na periodikum = | url = http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2012-06&article=10643 | issn = 1338-1857 | vydavateľ = Mesto Pezinok | miesto =Pezinok | dátum =2012-06-29 | rok = | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = | strany = | url archívu = https://web.archive.org/web/20221206152033/http://pezincan.pezinok.sk/index.php?yggid=article&cat=2012-06&article=10643}}</ref> == Životopis == Narodil sa v [[Slovenský Grob|Slovenskom Grobe]]. Je absolventom [[Stredná priemyselná škola elektrotechnická (Bratislava, Zochova 9)|Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej]] v [[Bratislava|Bratislave]]. S [[Pavol Boriš|Paľom Borišom]] sa spoznal a spriatelil začiatkom [[70. roky 20. storočia|70. rokov 20. storočia]], keď cestoval [[vlak]]om s veľkým [[Magnetofón|cievkovým magnetofónom]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Jaslovský|meno=Marián|titul=Musictown Pezinok: Otcovia komunít|periodikum=[[.týždeň]]|vydavateľ=W Press|miesto=Bratislava|dátum=2025-11-07|ročník=22|číslo=46|strany=62|issn=1336-5932|odkaz na autora=Marián Jaslovský}}</ref> V roku [[1974]] sa Štrba začal venovať [[fotografovanie|fotografii]]. V rovnakom roku sa prvým [[koncert]]om, kde fotografoval, stal koncert skupiny [[Fermata]] v [[Trnava|Trnave]].{{bez citácie}} V roku 1981 absolvoval [[Inžinier (akademický titul)|inžinierske]] štúdium v odbore výrobné stroje a zariadenia na [[Strojnícka fakulta Slovenskej technickej univerzity v Bratislave|Strojníckej fakulty SVŠT]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Vyhľadávanie absolventov {{!}} Absolventi {{!}} Portál absolventov STU|url=https://www.absolventi.stuba.sk/sk/absolventi-stu/vyhladavanie-absolventov|vydavateľ=www.absolventi.stuba.sk|dátum prístupu=2023-10-30|jazyk=sk}}</ref> Od roku [[1983]] žije v [[Pezinok|Pezinku]] a väčšinu života pracoval ako [[technik]] [[Farmaceutická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského]] v Bratislave.<ref name="pezincan" /> Bol členom viacerých slovenských fotografických klubov – FO III Bratislava, Q Klub Bratislava, Fotoskupina Oči [[Žilina]], Pefos Pezinok.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Bittner|meno=Petter|titul=Pezinok – bigbeatown|vydanie=2.|vydavateľ=Občianske združenie P.R.D.|miesto=Pezinok|rok=2024|isbn=978-80-570-6127-4|strany=160|meno2=Pavol|priezvisko2=Boriš|priezvisko3=Štrba|meno3=Ján}}</ref> Publikoval dve [[Monografia|monografie]], ''Taký vzdialený deň'' (2002) a ''Návrat (ne)strateného času'' (2012), a fotopublikáciu ''Pezinok 1208{{--}}2008''. Medzitým vyšlo niekoľko kníh s jeho fotografiami hudobníkov a koncertov, napr. atmosféry [[Koncert mladosti|Koncertov mladosti]] na [[Amfiteáter Pezinok|amfiteátri]] v [[Pezinok|Pezinku]], ktoré boli súčasťou rôznych spomienkových výstav a knihy.<ref name="sme-manicky">{{Citácia periodika|priezvisko=Vanya|meno=Boris|autor=|odkaz na autora=|titul=Keď máničky obsadili Pezinok, pohromu odvrátili The Beatles|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://plus.sme.sk/c/22190059/ked-manicky-obsadili-pezinok-pohromu-odvratili-the-beatles.html|issn=1335-4418|vydavateľ=Petit Press|miesto=Bratislava|dátum=2019-08-15|dátum prístupu=2021-11-14}}</ref><ref name="epochtimes">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Pezinok: Marián Varga na Koncerte mladosti po 30 rokoch|url=http://www2.epochtimes.cz/200708123157/Pezinok-Marian-Varga-na-Koncerte-mladosti-po-30-rokoch.html|vydavateľ=www2.epochtimes.cz|dátum prístupu=2020-08-12|jazyk=cs-CZ}}</ref> Spolu s [[Peter Bittner|Petrom Bittnerom]] je autorom knihy ''Pezinok – Musictown'' z roku 2021<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=FEELmedia projects {{!}} FEELME|url=http://feelme.sk/feelmedia-projects|dátum prístupu=2022-12-16|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pezinok Musictown|periodikum=Nový Populár|miesto=Bratislava|ročník=2022|číslo=2|strany=9|issn=1337-8015|vydavateľ=Jozef Chrobák}}</ref> a v roku 2024 sa spolu s Bittnerom a Borišom stal spoluautorom druhého vydania knihy ''Pezinok – bigbeatown''. Je ženatý a s manželkou Ľudmilou má syna Mateja.<ref name="pezincan" /> == Ocenenia == * 2012: [[medaila]] so stužkou Za zásluhy o rozvoj mesta Pezinok<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=ra|titul=Mestské ocenenia vynikajúcim osobnostiam Pezinka|periodikum=[[Pezinčan (noviny)|Pezinčan]]|vydavateľ=Mesto Pezinok|miesto=Pezinok|dátum=2012-06-29|ročník=45.|strany=5|issn=1338-1857}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Štrba, Ján}} [[Kategória:Slovenskí fotografi]] [[Kategória:Osobnosti zo Slovenského Grobu]] jb21d66wx9us87cy5wh2vxdvvfbppel Veľká cena Singapuru 2022 0 687811 8358955 8345981 2026-08-22T19:02:16Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358955 wikitext text/x-wiki {{Infobox veľká cena F1 výsledok |štát = Singapur |veľká_cena = Singapuru |dátum = 2. október |rok = 2022 |číslo_pretekov = 17 |obrázok = Marina bay circuit.svg |popis = |oficiálny_názov = Formula 1 Singapore Airlines Singapore Grand Prix 2022 |miesto = [[Singapur]] |dĺžka_okruhu = 5.063 |počet_kôl = 59 |celková_dĺžka = 298.717 |pole_jazdec = [[Charles Leclerc]] |pole_štát = Monako |pole_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |pole_čas = 1:49.412 |najrýchlejšie_kolo = 54 |kolo_jazdec = [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |kolo_štát = Spojené kráľovstvo |kolo_tím = [[Mercedes GP|Mercedes]] |kolo_čas = 1:46:458 |prvý_jazdec = [[Sergio Pérez]] |prvý_štát = Mexiko |prvý_tím = [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |druhý_jazdec = [[Charles Leclerc]] |druhý_štát = Monako |druhý_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |tretí_jazdec = [[Carlos Sainz Jr.]] |tretí_štát = Španielsko |tretí_tím = [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] }} '''Veľká cena Singapuru 2022''' ([[Angličtina|angl.]] '''Formula 1 Singapore Airlines Singapore Grand Prix 2022''') sa uskutočnila 2. októbra 2022 na pretekárskom okruhu [[Marina Bay Street Circuit]] v mestskom štáte [[Singapur]]. Boli to sedemnáste preteky [[Formula 1 v roku 2022|sezóny 2022]] Majstrovstiev sveta [[Formula 1|Formule 1]] a prvá Veľká cena Singapuru od roku [[Formula 1 v roku 2019|2019]], potom ako predchádzajúce dva ročníky boli zrušené kvôli pandémii [[SARS-CoV-2|koronavírusu]]. Pred Veľkou cenou Singapuru oznámila Formula 1 svoj kalendár pretekov na [[Formula 1 v roku 2023|sezónu 2023]] s rekordným počtom 24 Veľkých cien, vrátane návratu do Číny a Kataru, ako aj prvej Veľkej ceny Las Vegas od roku 1982.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.f1-announces-24-race-calendar-for-2023.7oNRaq4kZ2bwTAmL7r6dqg.html FORMULA1.COM: F1 announces 24-race calendar for 2023] (po anglicky)</ref> Bolo tiež potvrdené, že počnúc sezónou 2023 sa bude každoročne konať šesť šprintových pretekov.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-formula-1-calendar-to-feature-six-sprint-events-from-2023-onwards.6JpUPQeXnDnmYEzvlcySXk.html FORMULA1.COM: Formula 1 calendar to feature six Sprint events from 2023 onwards] (po anglicky)</ref> Zároveň bolo oznámené, že Veľká cena Monaka bude súčasťou kalendára až do roku [[Formula 1 v roku 2025|2025]].<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.formula-1-to-race-in-monaco-until-2025-under-new-deal.4m3hzqmy3y2Inyu5csQdAK.html FORMULA1.COM: Formula 1 to race in Monaco until 2025 under new deal] (po anglicky)</ref> [[Yuki Tsunoda]] a [[Guanyu Zhou]] boli svojimi tímami [[Scuderia AlphaTauri]] a [[Alfa Romeo Racing]] potvrdení aj pre sezónu 2023, takže za ne budú pretekať aj v nasledujúcej sezóne.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-yuki-tsunoda-to-stay-on-with-alphatauri-for-2023.6VND3mbA9t9LCysfGzzC0n.html FORMULA1.COM: Yuki Tsunoda to stay on with AlphaTauri for 2023] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.breaking-alfa-romeo-confirm-zhou-guanyu-to-stay-on-for-2023.5PFYqp7MjTMKaO4KqR23tI.html FORMULA1.COM: Alfa Romeo confirm Zhou Guanyu to stay on for 2023] (po anglicky)</ref> [[Fernando Alonso]] sa na Veľkej cene Singapuru zúčastnil svojich 351. pretekov, čím prekonal rekord v počte štartov na Veľkej cene, ktorý držal [[Kimi Räikkönen]].<ref>[https://www.dazn.com/es-ES/news/f%C3%B3rmula-1/fernando-alonso-dos-records-historicos-kimi-raikkonen-otros-datos-desconocidos-gp-singapur-formula-1/1pc7ccmp2mkfz14e163hlaebhq DAZN.COM: Fernando Alonso, a por dos récords históricos de Kimi Raikkonen, y otros datos desconocidos sobre el GP de Singapur de Fórmula 1] (po španielsky)</ref> Po tom, čo musel zo zdravotných dôvodov vynechať [[Veľká cena Talianska 2022|Veľkú cenu Talianska]], sa [[Alexander Albon]] vrátil do kokpitu na tieto preteky.<ref>[https://www.motorsport.com/f1/news/albon-prepared-for-singapore-f1-return-after-missing-monza/10375550/ MOTORSPORT.COM: Albon prepared for Singapore F1 return after missing Monza] (po anglicky)</ref> [[Max Verstappen]] viedol pred pretekmi v priebežnom poradí jazdcov pred [[Charles Leclerc|Charlesom Leclercom]] a [[Sergio Pérez|Sergiom Pérezom]]. == Priebeh kvalifikácie == Charles Leclerc získal pole position pred Sergiom Pérezom a [[Lewis Hamilton|Lewisom Hamiltonom]] vo veľmi tesnej kvalifikácií, keď prvú trojicu delilo len 0,054 sekundy. Max Verstappen skončil až ôsmy po tom, čo musel prerušiť svoje rýchle kolo, pretože inak by nemal dostatok paliva na technickú kontrolu [[FIA]], čo by malo za následok jeho diskvalifikáciu.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.its-incredibly-frustrating-verstappen-rues-aborted-final-lap-after-going-2-7.2VZHvG8I7pHS4xXw3ro7X0.html FORMULA1.COM: ‘It’s incredibly frustrating’ – Verstappen rues aborted final lap after going ‘2.7 seconds’ quicker] (po anglicky)</ref><ref>[https://www.motorsport-total.com/formel-1/news/red-bull-verrechnet-sich-beim-sprit-verstappen-zweimal-um-pole-gebracht-22100116?amp=1 MOTORSPORT-TOTAL.COM: Red Bull verrechnet sich beim Sprit: Verstappen zweimal um Pole gebracht!]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }} (po nemecky)</ref> == Priebeh pretekov == Sergio Pérez vyhral Veľkú cenu pred oboma jazdcami tímu [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] Charlesom Leclercom a [[Carlos Sainz Jr.|Carlosom Sainzom]]. Pre [[Mexiko|mexického]] pretekára to bolo druhé víťazstvo v sezóne a celkovo štvrté v kariére. Kvôli silnému dažďu musel byť štart pretekov odložený o viac ako hodinu. Keď prestalo pršať, preteky napokon odštartovali. V čase štartu bola trať ešte čiastočne veľmi mokrá, čiastočne vlhká a klzká. Najlepšie si s tým poradil Sergio Pérez, ktorý na štarte predbehol Charlesa Leclerca, Carlos Sainz sa tiež posunul o jednu pozíciu na tretie miesto. Líder svetového šampionátu Max Verstappen naopak zle odštartoval a klesol až na 12. miesto. V týchto náročných podmienkach bolo mimoriadne ťažké predbiehať a vodiči boli mimoriadne blízko k incidentom, ako sú kolízie a nehody. V 9. kole sa po kolízii medzi [[Guanyu Zhou]] a [[Nicholas Latifi|Nicholasom Latifim]] prvýkrát objavilo na trati bezpečnostné vozidlo. Verstappen sa medzitým posunul na deviate miesto. V 20. kole museli byť preteky opäť neutralizované po tom, čo Fernando Alonso musel odstaviť svoj monopost Alpine na trati kvôli poruche motora. [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] to využil a ako prvý jazdec prezul na pneumatiky do sucha, keďže trať čím ďalej tým viac osychala. Angličan mal spočiatku vážne problémy udržať svoje auto na trati, ale približne od 30. kola sa jeho časy výrazne zlepšili a patril k najrýchlejším jazdcom v celom poli. To nezostalo bez povšimnutia, a tak čoraz viac tímov prikazovalo svojim jazdcom, aby išli do boxov na výmenu pneumatík. Po zastávkach v boxoch zostali Pérez, Leclerc a Sainz na prvých troch miestach. V 35. kole muselo na trať druhýkrát vyjsť bezpečnostné vozidlo, pretože Yuki Tsunoda mal nehodu; preteky pokračovali v 39. kole. Verstappen, ktorý bol medzitým piaty, pri snahe predbehnúť [[Lando Norris|Landa Norrisa]] pred ním nedobrzdil, takže sa musel vrátiť na trať cez výbehovú zónu a klesol o niekoľko miest. Poradie na čele zostalo nezmenené. V 43. kole sa aktivoval predbiehací systém DRS. Charles Leclerc, ktorý za Pérezom zaostával o necelú sekundu, ho od tohto momentu dostal pod silný tlak, ale Mexičan dokázal odraziť všetky útoky svojho [[Monako|monackého]] súpera a po jazdeckej chybe jazdca Ferrari sa mu dokonca vzdialiť. Po dosiahnutí časového limitu 2 hodín boli preteky ukončené mávnutím šachovnicovej vlajky. Jazdec [[Red Bull Racing|Red Bullu]] Sergio Pérez vyhral preteky s náskokom 7.5 sekundy pred Charlesom Leclercom, a Carlosom Sainzom. Ani následný päťsekundový trest pre Péreza za priestupok počas reštartu za bezpečnostným vozidlom nezmenil výsledok.<ref>[https://www.formula1.com/en/latest/article.perez-holds-off-leclerc-to-win-rollercoaster-2022-singapore-grand-prix-as.6fJ3Awe6YmTCf7KSqI2IVG.html FORMULA1.COM: Perez holds off Leclerc to win rollercoaster 2022 Singapore Grand Prix as Verstappen settles for 7th] (po anglicky)</ref> Max Verstappen skončil siedmy a Lewis Hamilton, ktorý štartoval z tretieho miesta, deviaty po niekoľkých jazdeckých chybách vrátane nehody v 33. kole, pri ktorej si poškodil predné krídlo. == Výsledky == === Kvalifikácia === {| class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" ! {{Tooltip|Poz.|Kvalfikačná pozícia}} ! {{Tooltip|#|Číslo jazdca}} ! Jazdec ! Konštruktérsky tím ! 1. kvalifikácia ! 2. kvalifikácia ! 3. kvalifikácia ! {{Tooltip|Grid|Štartová pozícia}} |- ! scope="row" |1 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:54.129 |'''1:52.343''' |'''1:49.412''' | align="center" |1 |- ! scope="row" |2 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:54.404 |1:52.818 |1:49.434 | align="center" |2 |- ! scope="row" |3 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} [[Lewis Hamilton]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:53.161 |1:52.691 |1:49.466 | align="center" |3 |- ! scope="row" |4 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:54.559 |1:53.219 |1:49.583 | align="center" |4 |- ! scope="row" |5 | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:55.360 |1:53.127 |1:49.966 | align="center" |5 |- ! scope="row" |6 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} [[Lando Norris]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:55.914 |1:53.942 |1:50.584 | align="center" |6 |- ! align="center" |7 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} [[Pierre Gasly]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:55.606 |1:53.546 |1:51.211 | align="center" |7 |- ! scope="row" |8 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |'''1:53.057''' |1:52.723 |1:51.395 | align="center" |8 |- ! scope="row" |9 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:55.103 |1:54.006 |1:51.573 | align="center" |9 |- ! scope="row" |10 | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |1:55.314 |1:53.848 | 1:51.983 | align="center" |10 |- ! scope="row" |11 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |1:54.633 | 1:54.012 | data-sort-value="11" align="center" | | align="center" data-sort-value="20"|Box{{ref|1|1}} |- ! scope="row" |12 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} [[Lance Stroll]] |[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:55.629 | 1:54.211 | data-sort-value="12" align="center" | | align="center" |11 |- ! scope="row" |13 | align="center" |47 | data-sort-value="sch" |{{nowrap|{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:55.736 | 1:54.370 | data-sort-value="13" align="center" | | align="center" |12 |- ! scope="row" |14 | align="center" |5 | data-sort-value="vet" |{{flagicon|GER}} [[Sebastian Vettel]] |{{nowrap|[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]}} |1:55.602 |1:54.380 | data-sort-value="14" align="center" | | align="center" |13 |- ! scope="row" |15 | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |1:55.375 |1:55.518 | data-sort-value="15" align="center" | | align="center" |14 |- ! scope="row" |16 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |1:56.083 | data-sort-value="16" align="center" | | data-sort-value="16" align="center" | | align="center" |15 |- ! scope="row" |17 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} [[Daniel Ricciardo]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:56.226 | data-sort-value="17" align="center" | | data-sort-value="17" align="center" | | align="center" |16 |- ! scope="row" |18 | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |1:56.337 | data-sort-value="18" align="center" | | data-sort-value="18" align="center" | | align="center" |17 |- ! scope="row" |19 | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:56.985 | data-sort-value="19" align="center" | | data-sort-value="19" align="center" | | align="center" |18 |- ! align="center" |20 | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |1:57.532 | data-sort-value="20" align="center" | | data-sort-value="20" align="center" | | align="center" |19 |- ! colspan="8" |107% čas: 2:00.971 |} '''Poznámky:''' * {{pozn|1|1}} – [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] sa kvalifikoval na 11. mieste, ale musel štartovať z boxovej uličky, pretože prekročil limit prvkov pohonnej jednotky, a tieto zmeny na jeho monoposte boli vykonané počas režimu parc fermé. === Preteky === {|class="wikitable sortable" style="font-size: 95%;" !Poz. !# !Jazdec !Konštruktér !Kolá !Čas/Mimo !Grid !Body |- !1 | align="center" |11 | data-sort-value="per" |'''{{Flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |59 | 2:02:20.238{{ref|2|2}} | align="center" |2 | align="center" |'''25''' |- !2 | align="center" |16 | data-sort-value="lec" |'''{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]]''' |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] |59 | +2.595 | align="center" |1 | align="center" |'''18''' |- !3 | align="center" |55 | data-sort-value="sai" |'''{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]]''' |[[Scuderia Ferrari|'''Ferrari''']] |59 | +10.305 | align="center" |4 | align="center" |'''15''' |- !4 | align="center" |4 | data-sort-value="nor" |{{flagicon|GBR}} '''[[Lando Norris]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |59 | +21.133 | align="center" |6 | align="center" |'''12''' |- !5 | align="center" |3 | data-sort-value="ric" |{{flagicon|AUS}} '''[[Daniel Ricciardo]]''' |'''[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]''' |59 | +53.282 | align="center" |16 | align="center" |'''10''' |- !6 | align="center" |18 | data-sort-value="str" |{{flagicon|CAN}} '''[[Lance Stroll]]''' |{{nowrap|'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]'''}} |59 | +56.330 | align="center" |11 | align="center" |'''8''' |- !7 | align="center" |1 | data-sort-value="ver" |'''{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]]''' |'''[[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |59 | +58.825 | align="center" |8 | align="center" |'''6''' |- !8 | align="center" |5 | data-sort-value="vet" |{{flagicon|GER}} '''[[Sebastian Vettel]]''' | nowrap="" |{{nowrap|'''[[Aston Martin (F1)|Aston Martin]] [[Saudi Aramco|Aramco]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]]'''}} |59 | +1:00.032 | align="center" |13 | align="center" |'''4''' |- !9 | align="center" |44 | data-sort-value="ham" |{{flagicon|GBR}} '''[[Lewis Hamilton]]''' |'''[[Mercedes GP|Mercedes]]''' |59 | +1:01.515 | align="center" |3 | align="center" |'''2''' |- !10 | align="center" |10 | data-sort-value="gas" |{{flagicon|FRA}} '''[[Pierre Gasly]]''' |'''[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]]''' |59 | +1:09.576 | align="center" |7 | align="center" |'''1''' |- !11 | align="center" |77 | data-sort-value="bot" |{{flagicon|FIN}} [[Valtteri Bottas]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |59 | +1:28.844 | align="center" |15 | |- !12 | align="center" |20 | data-sort-value="mag" |{{Flagicon|DEN}} [[Kevin Magnussen]] |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |59 | +1:32.610 | align="center" |9 | |- !13 | align="center" |47 | data-sort-value="sch" |{{nowrap|{{Flagicon|DEU}} [[Mick Schumacher]]}} |[[Haas F1 Team|Haas]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |58 | +1 kolo | align="center" |12 | |- !14 | align="center" |63 | data-sort-value="rus" |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |[[Mercedes GP|Mercedes]] |57 | +2 kolá | align="center" data-sort-value="20"|Box | |- !data-sort-value="15"|Ret | align="center" |22 | data-sort-value="tsu" |{{Flagicon|JPN}} [[Yuki Tsunoda]] |[[Scuderia AlphaTauri|AlphaTauri]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |34 | Havária | align="center" |10 | |- !data-sort-value="16"|Ret | align="center" |31 | data-sort-value="oco" |{{flagicon|FRA}} [[Esteban Ocon]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |26 | Motor | align="center" |17 | |- !data-sort-value="17"|Ret | align="center" |23 | data-sort-value="alb" |{{flagicon|THA}} [[Alexander Albon]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |25 | {{nowrap|Poškodenie pri havárii}} | align="center" |18 | |- !data-sort-value="18"|Ret | align="center" |14 | data-sort-value="alo" |{{Flagicon|ESP}} [[Fernando Alonso]] |[[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |20 | Motor | align="center" |5 | |- !data-sort-value="19"|Ret | align="center" |6 | data-sort-value="lat" |{{flagicon|CAN}} [[Nicholas Latifi]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |7 | {{nowrap|Poškodenie pri kolízii}} | align="center" |19 | |- !data-sort-value="20"|Ret | align="center" |24 | data-sort-value="zho" |{{flagicon|CHN}} [[Guanyu Zhou]] |{{nowrap|[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]]-[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]}} |6 | Kolízia | align="center" |14 |} '''Poznámky:''' * {{pozn|2|2}} – [[Sergio Pérez]] dostal päťsekundovú penalizáciu za porušenie procedúry za bezpečnostným vozidlom. Trest nemal vplyv na jeho konečné umiestnenie. == Priebežné poradie šampionátu == ;Poradie o Pohár jazdca (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! scope="col" | Pozícia ! scope="col" | Jazdec ! scope="col" | Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|NED}} [[Max Verstappen]] |align="left"|341 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|MON}} [[Charles Leclerc]] |align="left"|237 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|3 |{{flagicon|MEX}} [[Sergio Pérez]] |align="left"|235 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[George Russell (automobilový pretekár)|George Russell]] |align="left"|203 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|5 |{{flagicon|ESP}} [[Carlos Sainz Jr.]] |align="left"|202 |} ;Poradie o Pohár konštruktérov (Top 5) {|class="wikitable" style="font-size: 100%;" ! scope="col" | ! Pozícia ! Konštruktér ! Body |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|1 |{{flagicon|AUT}} [[Red Bull Racing|Red Bull]]-[[Red Bull Powertrains|RBPT]] |align="left"|576 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|2 |{{flagicon|ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |align="left"|439 |- |align="left"|[[File:1rightarrow blue.svg|10px]] |align="center"|3 |{{flagicon|GER}} [[Mercedes GP|Mercedes]] |align="left"|373 |- |align="left"| [[File:1uparrow green.svg|10px]] 1 |align="center"|4 |{{flagicon|GBR}} [[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |align="left"|129 |- |align="left"| [[File:1downarrow red.svg|10px]] 1 |align="center"|5 |{{flagicon|FRA}} [[Alpine F1 Team|Alpine]]-[[Renault F1|Renault]] |align="left"|125 |} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} {{F1 v roku 2022}} [[Kategória:Formula 1 v roku 2022]] [[Kategória:Veľká cena Singapuru]] 7cj26xlhjnutqfj2upemwpidmktsa79 Hongkong (ostrov) 0 691347 8358871 8213018 2026-08-22T13:16:51Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:1|2|0 */ 8358871 wikitext text/x-wiki {{Geobox|Island <!-- *** Heading *** -->|name=Hong Kong|other_name=|category=Ostrov <!-- *** Image *** -->|image=Hong Kong Island Skyline 201108.jpg|image_caption=|image_size=<!-- *** Symbols *** -->|flag=|symbol=<!-- *** Name *** -->|etymology=|official_name=|motto=|nickname=|nickname_type=<!-- *** Country etc. *** -->|country=|country_flag=|histcountry=|state=|region=|region_type=|histregion=|district=|municipality=<!-- *** Family *** -->|part=|river=|river1=|river2=<!-- *** Locations *** -->|location=južná časť Hongkongu|elevation=|lat_d=28|lat_m=15|lat_s=18|lat_NS=S|long_d=114|long_m=11|long_s=42|long_EW=V|highest=[[Victoria Peak]]|highest_elevation=552|highest_lat_d=|highest_lat_m=|highest_lat_s=|highest_lat_NS=|highest_long_d=|highest_long_m=|highest_long_s=|highest_long_EW=|lowest=|lowest_elevation=|lowest_lat_d=|lowest_long_d=<!-- *** Dimensions *** -->|area=80.72 <!-- *** Population *** -->|population=1195529|population_date=2020|population_density=auto <!-- *** History & management *** -->|established=|established_type=|mayor=|mayor_type=|mayor_party=<!-- *** Codes *** -->|timezone=|timezone_DST=|postal_code=|area_code=|area_code_type=|code=|code_type=|code1=<!-- *** Free frields *** -->|free=<!-- *** Maps *** -->|map=Hongkongisland.png|map_background=|map_caption=|map_locator=|map1=|map1_background=|map1_caption=|map1_locator=<!-- *** Websites *** -->|commons=Hong Kong Island|statistics=|website=<!-- *** Footnotes *** -->|footnotes=}} '''Hongkong'''<ref name="ÚGKK"/> ({{V jazyku|cmn|香港島}}) sa nachádza v južnej časti [[Hongkong]]u, [[Osobitná administratívna oblasť|osobitnej administratívnej oblasti]] [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]]. S rozlohou približne 80 km² je druhým najväčším ostrovom Hongkongu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hong Kong 2020: The Facts | url = https://www.yearbook.gov.hk/2020/en/pdf/Facts.pdf | vydavateľ = yearbook.gov.hk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> Nachádza sa na ňom obchodné, finančné a administratívne centrum Hongkongu. Ostrov Hongkong sa po skončení [[Prvá ópiová vojna|Prvej ópiovej vojny]] v roku [[1842]] stal britskou kolóniou a ostal ňou až do roku 1997, keď [[Odovzdanie Hongkongu Číne|prešiel pod čínsku správu]]. == Geografia == Po ostrove [[Lantau]] je ostrov Hongkong druhým najväčším v Hongkongu a zaberá približne 7% osobitnej administratívnej oblasti. Približne 7 km² rozlohy ostrova tvorí [[pôda]] rekultivovaná z mora. Severné pobrežie ostrova sa nachádza vo [[Viktóriin prístav|Viktóriinom prístave]], ktorý ostrov oddeľuje od polostrova [[Kowloon]]. Administratívne sa ostrov Hongkong delí na štyri okrsky, a síce Central and Western District, Wan Chai District, Southern District a Eastern District. == Populácia == Ostrov Hongkong je husto obývaný, predovšetkým oblasti na jeho severnej strane, a patrí medzi najhustejšie zaľudnené oblasti na svete. Na ostrove býva takmer pätina celkovej populácie Hongkongu. Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2021 na ostrove žilo 1 195 529 obyvateľov, z toho 85 % etnických [[Číňania|Číňan]]ov, 5,6 % [[Filipíny|Filipíncov]], 2,6 % [[Indonézia|Indonézanov]], a 2,5 % belochov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 2021 Population Census - District Profiles | url = https://www.census2021.gov.hk/en/district_profiles.html | vydavateľ = census2021.gov.hk | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-12-25 | miesto = | jazyk = en }}</ref> == Dejiny == Archeologické nálezy ukazujú, že ostrov bol obývaný už pred viac než 6000 rokmi. Od obdobia [[Dynastia Ťin|dynastie Ťin]] v treťom storočí n.l. bola oblasť pod vplyvom čínskych vládcov. Pred príchodom Britov v 19. storočí ostrov obývali viaceré národnosti južnej Číny: na východe ostrova boli farmári národnosti Hakka, v centrálnej a západnej časti národnosti Hoklo a Punti (Kantončania) a južné brehy ostrova, v oblasti dnešnej štvrti Aberdeen, žili tzv. ľudia z lodí národnosti Tanka. Po [[Prvá ópiová vojna|Prvej ópiovej vojne]] (1839-1842) a následnej [[Nankinská zmluva|Nankinskej zmluve]] (1842) sa ostrov Hongkong stal kráľovskou kolóniou [[Veľká Británia|Veľkej Británie]]. V severnej časti ostrova bolo založené mesto Victoria, ktorí bolo administratívnym centrom kolónie. Napriek tomu, že na ostrove v čase príchodu Britov žilo niekoľko tisíc miestnych obyvateľov, vtedajší minister zahraničných vecí [[Lord Palmerston]] o ňom vyhlásil, že je holá skala (barren rock).<ref>ŠEBEŇA, Martin: Hongkong: Ako sa z Perly orientu stalo mesto protestov? In: KIRONSKÁ, Kristína, TURCSÁNYI, Richard (eds.): Superveľmoc? Všetko čo potrebujet vedieť o súčasnej Číne. Bratislava: Hadart, 2020. S. 280-281</ref> Počas [[Druhá svetová vojna|Druhej svetovej vojny]] bol Hongkong napadnutý [[Japonské cisárstvo (1868 – 1945)|Japonským cisárstvom]] a v decembri 1941 sa na ostrove Hongkong odohrali posledné boje medzi britskými a japonskými jednotkami. Ostrov definitívne padol na prvý sviatok vianočný, 25. decembra 1941, čím vošiel tento deň do miestnych dejín ako "čierne vianoce". Japonská okupácia, ktorá sa skončila v auguste 1945 kapituláciou americkým jednotkám, viedla k drastickému poklesu populácie ostrova, z 1,6 milióna v roku 1941 na 600 tisíc v roku 1945. Ostrov Hongkong prešiel s ostatnými časťami bývalej britskej kolónie pod čínsku správu 1. júla 1997. == Doprava == Na ostrove Hongkong je sedem liniek hongkonského metra. Výlučne na ostrove sú dve linky: Island line a South Island line, cez more spája ostrov Hongkong s polostrovom Kowloon a ostratnými oblasťami Hongkongu päť ďalších liniek: Tung Chung line, Airport Express line, Tsuen Wan line, Tseung Kwan O line a East Rail line. Cez Viktóriin prístav je [[Prechody cez prístav Victoria|ostrov Hongkong spojený s Kowloonom]] štyrmi tunelmi metra a ďalšími tromi automobilovými tunelmi. Medzi Hongkongom a Kowloonom nie sú postavené žiadne mosty, avšak dva mosty spájajú ostrov Hongkong s menším ostrovom [[Ap Lei Chau]], ktorý leží južne od Hongkongu. Na ostrove Hongkong taktiež premávajú električky firmy Hong Kong Tramways a lanová dráha Peak Tram, ktorá vozí turistov na najvyšší vrchol ostrova, Victoria peak. Trajekty spájajú obchodné centrum Central s ostrovmi ako [[Lantau]], [[Lamma]], alebo [[Cheung Chau]]. == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="ÚGKK">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Názvy geografických objektov z územia mimo SR : zoznam exoným | url = http://www.skgeodesy.sk/sk/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-geografickych-objektov-z-uzemia-mimo-sr/ | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 05.01.2022 | dátum prístupu = 13.05.2026 | vydavateľ = [[Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky|Úrad geodézie, kartografie a katastra SR]] | miesto = Bratislava | poznámka = }}</ref> }} == Iné projekty == {{projekt}} [[Kategória:Hongkong| ]] [[Kategória:Ostrovy Ázie]] 5fc1yvtfhr2p6rx8ows7q44lkipq5sm Zabrzdená konformácia 0 691374 8359124 7512976 2026-08-23T10:09:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359124 wikitext text/x-wiki {{Pozri aj|Stereochémia alkánov}} [[File:Staggered_Conformation.svg|náhľad|200x200bod|'''Zabrzdená''' konformácia v [[Newmanova projekcia|Newmanovej projekcii]]]] '''Zabrzdená konformácia''' (angl. ''staggered conformation'') je [[Konformačná izoméria|chemická konformácia]], ktorá opisuje molekuly podobné [[Etán|etánu]] so všeobecný vzorcom abcX–Ydef, kde [[Substituent|substituenty]] ''a'', ''b'' a ''c'' sú tak ďaleko od substituentov ''d'', ''e'' a ''f'', ako je možné, čo vyžaduje [[torzný uhol]] 60°.<ref>{{cite book|author1-link=Ernest L. Eliel|first1=Ernest L.|last1=Eliel|first2=Samuel H.|last2=Wilen|title=Stereochemistry of Organic Compounds|publisher=Wiley|date=1994|page=1207|ISBN=978-0-471-01670-0}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=konformačná analýza|strany=384}}</ref> Niekedy sa táto konformácia označuje ako '''zošikmená''' alebo ako '''antiperiplanárna'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skalková|meno=Petra|titul=ORGANICKÁ CHÉMIA - Pracovný zošit|url=https://kniznica.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/Pracovny_zosit_z_OCH.pdf|dátum prístupu=2022/12/26|vydavateľ=TRENČIANSKA UNIVERZITA A. DUBČEKA V TRENČÍNE, Fakulta priemyselných technológií v Púchove|url archívu=https://web.archive.org/web/20221225212153/https://kniznica.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/Pracovny_zosit_z_OCH.pdf|dátum archivácie=2022-12-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izoméria|url=https://cloud-9.edupage.org/cloud?z%3AIkk0%2Fl23fDAX9FjRLIU205daE5Xey6PKDQIHjCT%2BUqXO%2FO1GwCUy1TKoCnPnBhqm|dátum prístupu=2022/12/26}}</ref> Táto konformácia je opakom [[Zaclonená konformácia|zaclonenej konformácie]], v ktorej sú tieto substituenty tak blízko, ako je možné. == Väčšie molekuly == [[File:Eclipsed_Conformation.svg|náhľad|200x200bod|[[Zaclonená konformácia]]]] Takáto konformácia existuje u akejkoľvek [[Chemická väzba|chemickej väzby]] v lineárnom reťazci, ktorá spája dva sp<sup>3</sup>-[[Hybridizácia (chémia)|hybridizované]] atómy. Zvyčajne je to konformačné energetické minimum, takže je to [[konformér]]. Pre niektoré molekuly, napríklad [[N-bután|''n''-bután]], existujú špeciálne prípady zabrzdenej konformácie, ktoré sa volajú ''gauche'' (torzný uhol 60° alebo -60°) a ''anti'' (torzný uhol 180°). V takýchto prípadoch je konfomrácia ''anti'' energeticky výhodnejšia, kvôli väčšej vzdialenosti substituentov, ale i ''gauche'' konformácia predstavuje energetické minimum, ktoré je v niektorých prípadoch výhodnejšie (takzvaný [[gauche efekt]]). Takto teda vzniká niekoľko rôznych miním a maxím potenciálnej energie podľa vzájomného usporiadania substituentov.<ref name=":1" /> [[Súbor:Butane conformations and relative energies.svg|stred|náhľad|500x500bod|Konformácie butánu a ich potenciálna energia. Medzi zabrzdené konformácie patria konformácie B (''gauche'' konformácia) a A (''anti'' konformácia).]] == Kryštálová štruktúra == Zabrzdená a zaclonená konformácia umožňuje rozlíšenie niektorých kryštálových štruktúr, napríklad kubického/hexagonálneho [[Nitrid boritý|nitridu boritého]] alebo [[Diamant|diamantu]]/[[Lonsdaleit|lonsdaleitu]].{{Bez citácie}} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Zaclonená konformácia]] * [[Stereochémia alkánov]] == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Staggered conformation|1117768510}} [[Kategória:Stereochémia]] 5olcjgla464h9kt6258lboxm2qi6tpl Zaclonená konformácia 0 691392 8359126 7513050 2026-08-23T10:20:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359126 wikitext text/x-wiki {{Pozri aj|Stereochémia alkánov}} [[File:Eclipsed_Conformation.svg|náhľad|200x200bod|Zaclonená konformácia v Newmanovej projekcii]] [[File:Staggered_Conformation.svg|náhľad|200x200bod|[[Zabrzdená konformácia]]]] '''Zaclonená konformácia''' (angl. ''eclipsed conformation'') je [[Konformačná izoméria|konformácia]], kedy sú [[Substituent|substituenty]] X a Y na susedných atómoch A a B najbližšie, ako je možné, teda [[dihedrálny uhol]] X–A–B–Y je 0°.<ref>{{cite book|author1-link=Ernest L. Eliel|first1=Ernest L.|last1=Eliel|first2=Samuel H.|last2=Wilen|title=Stereochemistry of Organic Compounds|publisher=Wiley|date=1994|page=1197|ISBN=978-0-471-01670-0}}</ref><ref name=":1">{{Citácia knihy|priezvisko=Bína|meno=Jaroslav|titul=Malá encyklopédia chémie|vydavateľ=Obzor|miesto=Bratislava|rok=1981|kapitola zborník=konformačná analýza|strany=384}}</ref> Pri pohľade do osi väzby sú teda substituenty jedného atómu zakryté substituentmi druhého atómu. Niekedy sa táto konformácia označuje i ako '''zákrytová''' alebo '''syn-periplanárna'''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Skalková|meno=Petra|titul=ORGANICKÁ CHÉMIA - Pracovný zošit|url=https://kniznica.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/Pracovny_zosit_z_OCH.pdf|dátum prístupu=2022/12/26|vydavateľ=TRENČIANSKA UNIVERZITA A. DUBČEKA V TRENČÍNE, Fakulta priemyselných technológií v Púchove|url archívu=https://web.archive.org/web/20221225212153/https://kniznica.tnuni.sk/fileadmin/obsah_stranky/Pracovny_zosit_z_OCH.pdf|dátum archivácie=2022-12-25}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Izoméria|url=https://cloud-9.edupage.org/cloud?z%3AIkk0%2Fl23fDAX9FjRLIU205daE5Xey6PKDQIHjCT%2BUqXO%2FO1GwCUy1TKoCnPnBhqm|dátum prístupu=2022/12/26}}</ref><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Literák|meno=Jaromír|titul=Konformační analýza alkanů a cykloalkanů|url=https://is.muni.cz/el/sci/jaro2012/C2022/um/03_konformace.pdf|dátum prístupu=2022/12/25}}</ref> Táto konformácia je opakom [[Zabrzdená konformácia|zabrzdenej konformácie]], v ktorej sú tieto substituenty tak ďaleko od seba, ako je možné. == Význam == Takáto konformácia existuje u akejkoľvek [[Chemická väzba|chemickej väzby]] v lineárnom reťazci, ktorá spája dva sp<sup>3</sup>-[[Hybridizácia (chémia)|hybridizované]] atómy. Tieto usporiadania predstavujú maximá potenciálnej energie rotácie okolo jednoduchej väzby. Vzniká totiž nevýhodná interakcia substituentov, ktorá je daná dvomi faktormi – [[Sterický faktor|sterickými faktormi]] (objemom jednotlivých substituentov) a [[Hyperkonjugácia|hyperkonjugáciou]] (prekryvom [[Orbitál|orbitálov]]).<ref name=":3" /> Rotácia [[Etán|etánu]] okolo C-C väzby nie je voľná, existuje malá [[energetická bariéra]], ktorá tejto rotácii bráni. V zaclonenej konformácii existuje pnutie, ktoré je spôsobené nevýhodným usporiadaním atómov, preto je zaclonená konformácia najmenej výhodná.<ref>{{Cite web|title=hydrocarbon - Three-dimensional structures {{!}} Britannica|url=https://www.britannica.com/science/hydrocarbon/Three-dimensional-structures|access-date=2022-11-15|website=www.britannica.com|language=en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=The Shapes of Organic Molecules|url=https://www.jstor.org/stable/24964454|periodikum=Scientific American|dátum=1970|dátum prístupu=2022-12-26|ročník=222|číslo=1|strany=58–75|issn=0036-8733|meno=Joseph B.|priezvisko=Lambert}}</ref> Energetický rozdiel medzi maximom (zaclonenou konformáciou) a minimom (zabrzdenou konformáciou) je u etánu asi 12,5 kJ/mol.<ref name=":2" /> [[File:Ethane_conformations_and_relative_energies.svg|stred|bezrámu|300x300bod]] == Väčšie molekuly == [[File:Interconversion_between_eclipsed_and_gauche_conformations..png|náhľad|350x350bod|Rotácia ''n''-butánu okolo väzby C2-C3. Vľavo je zaclonená konformácia, vpravo je zabrzdená konformácia.]] U dlhších reťazcov molekúl sa možno pozerať na rôzne väzby a potenciálnu energiu ich rotácie. Pre niektoré molekuly, napríklad [[N-bután|''n''-bután]] a väzbu C2-C3, existujú špeciálne prípady zaclonenej konformácie, kde je dihedrálny uhol rovný 120° alebo -120°. Takto teda vzniká niekoľko rôznych miním a maxím potenciálnej energie podľa vzájomného usporiadania substituentov.<ref name=":2" /> == Použitie == [[File:Octachlorodirhenate(III)-3D-balls.png|vľavo|náhľad|168x168bod|Anión [Mo<sub>2</sub>Cl<sub>8</sub><nowiki>]</nowiki><sup>4-</sup><sub>,</sub> ktorý má štvoritú Mo–Mo väzbu]] Zaclonená konformácia sa vyskytuje i u látok, ktoré nie sú organické. Pomocou [[Röntgenová kryštalografia|röntgenovej kryštalografie]] blo potvrdené, že [[Oktachlórdimolybdénan draselný|oktachlórdimolybdénatý anión]] ([Mo<sub>2</sub>Cl<sub>8</sub>]<sup>4-</sup>) má takisto zaclonenú konformáciu. Táto stericky nevýhodná geometria sa uvádza ako dôkaz štvoritej väzby mezi atómami molybdénu.<ref>{{cite book|first1=A. B.|last1=Brignole|first2=F. A.|last2=Cotton|author2-link=F. A. Cotton|first3=Z.|last3=Dori|journal=[[Inorg. Synth.]]|year=1972|volume=13|pages=81–89|doi=10.1002/9780470132449.ch15|title=Rhenium and Molybdenum Compounds Containing Quadruple Bonds|series=Inorganic Syntheses|isbn=978-0-470-13244-9}}</ref> Pomocou experimentov, ako je difrakcia röntgenového žiarenia a elektrónov, [[Nukleárna magnetická rezonancia|NMR]], mikrovlnná spektroskopia a ďalších, je možné ukázať, ktoré štruktúry cykloalkánov sú najstabilnejšie. Medzi ďalšie úspešné metódy patrí [[molekulová mechanika]], čo je počítačová metóda, ktorá umožňuje nájsť celkové pnutie rôznych konformácií. Zistilo sa, že najstabilnejšie konformácie majú nižšie energie dané hodnotami energií dĺžiek väzieb a väzbových uhlov.<ref name=":0">{{Cite web|title=hydrocarbon - Three-Dimensional Structures|url=https://www.britannica.com/science/hydrocarbon/Three-dimensional-structures|archive-date=|access-date=November 15, 2022|website=Britannica}}</ref> V mnohých prípadoch majú vetvené izoméry alkánov nižšie body varu, než lineárne alkány, čo bolo ukázané pomocou experimentov s izomérmi [[Oktán|oktánu]], C<sub>8</sub>H<sub>18</sub>. Je to spôsobené kombináciou medzimolekulových síl a veľkosti molekuly, ktorá vychádza z vetveného reťazca. Čím viac má alkán reťazcov, tým väčší je jeho tvar. Menej vetvené alkány majú viac medzimolekulárnych síl, ktoré spôsobujú priťahovanie molekúl, ktoré je nutné prekonať, čo zapríčiňuje vyšší bod varu pre nevetvené alkány. Okrem toho má napríklad 2,2,3,3-tetrametylbután tvar elipsoidu, na základe čoho je schopný tvoriť kryštálovú mriežku, čo zvyšuje jeho bod topenia, pretože prechod z pevnej fáze do kvapalnej fáze vyžaduje viac energie.<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Gauche efekt]] == Zdroj == {{Portál|Chémia}} {{Preklad|en|Eclipsed conformation|1124506926}} [[Kategória:Stereochémia]] ab9a8az5cgksmb1qiaxmhc2b66pii7h Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023 0 692805 8359030 8348436 2026-08-23T03:17:55Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359030 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby | obrázok = Slovak parliamentary election map 2023.svg | obrázok_popis = Výsledky volieb na úrovni okresov | štát = {{Minivlajka|Slovensko|w}} | druh = parlamentné voľby | orgán = [[Národná rada Slovenskej republiky|Národná rada SR]]<br>(150 zo 150 poslancov) | dátum = [[30. september]] [[2023]] | voliči = 4 388 872 | účasť = 3 007 123 (68,51 %) | platné hlasy = | kandidáti_názov = strán | počet kandidátov = 25 | výsledky = {{Infobox Voľby/Výsledky parlamentných volieb | počet_úspešných_strán = 7 | obrázok = Národná Rada Slovenskej Republiky 2023.svg | referencie_percentá = <ref name=susr>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-01 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> | referencie_počet_poslancov = <ref name=susr/> | strana1_názov = [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] | strana1_farba = #d72727 | strana1_percentá = 22.94 | strana1_počet_poslancov = 42 | strana2_názov = [[Progresívne Slovensko|PS]] | strana2_farba = #00bcff | strana2_percentá = 17.96 | strana2_počet_poslancov = 32 | strana3_názov = [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]] | strana3_farba = #7e1447 | strana3_percentá = 14.70 | strana3_počet_poslancov = 27 | strana4_názov = {{nowrap|[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]] + [[Kresťanská únia|KÚ]] + [[ZA ĽUDÍ|ZĽ]]}} | strana4_farba = #45515d | strana4_percentá = 8.89 | strana4_počet_poslancov = 16 | strana5_názov = [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] | strana5_farba = #1c3c6c | strana5_percentá = 6.82 | strana5_počet_poslancov = 12 | strana6_názov = [[Sloboda a Solidarita|SaS]] | strana6_farba = #74fc04 | strana6_percentá = 6.32 | strana6_počet_poslancov = 11 | strana7_názov = [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] | strana7_farba = #242d70 | strana7_percentá = 5.62 | strana7_počet_poslancov = 10 | strana8_názov = [[REPUBLIKA]] | strana8_farba = #d20a11 | strana8_percentá = 4.75 | strana9_názov = [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|ALIANCIA]] | strana9_farba = #ed8b19 | strana9_percentá = 4.38 | strana10_názov = [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] | strana10_farba = #4c148c | strana10_percentá = 2.93 | ostatní_percentá = 4.58 }} | poradie = 9. voľby do NR SR | predchádzajúce = [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020|2020]] | aktuálne = 2023 | nasledujúce = <!-- ''[[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2027|2027]]'' --> | výsledok_funkcia = Premiér | výsledok_pred = [[Ľudovít Ódor]] | výsledok_po = [[Robert Fico]] | výsledok2_funkcia = Vláda | výsledok2_pred = [[Vláda Slovenskej republiky od 15. mája 2023|Vláda Ľudovíta Ódora]] | výsledok2_po = [[Štvrtá vláda Roberta Fica]] | výsledok3_funkcia = Predseda NR SR | výsledok3_pred = [[Boris Kollár]] | výsledok3_po = [[Peter Pellegrini]] | výsledok4_funkcia = Poslanci NR SR | výsledok4_pred = [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|2020 – 2023]] (8. obdobie) | výsledok4_po = [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)|2023 – 2027]] (9. obdobie) | portal1 = Slovensko }} {{Politika na Slovensku}} '''Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2023''' boli v poradí deviatymi voľbami poslancov [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady Slovenskej republiky]] a uskutočnili sa v sobotu [[30. september|30. septembra]] [[2023]].<ref name="teraz-predcasne-volby"/><ref name="irozhlas"/><ref name="ta3-predcasne-volby"/> Zároveň išlo o štvrté predčasné voľby. Riadne voľby by sa konali na záver štvorročného volebného obdobia [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|parlamentu]] vo februári alebo marci [[2024]].<ref name="irozhlas"/> V minulosti sa volebné obdobie predčasne ukončilo v rokoch [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1994|1994]], [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2006|2006]] a [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2012|2012]].<ref name="irozhlas"/> Volebná kampaň začala 9. júna 2023 vyhlásením termínu volieb.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zo zahraničia bude voliť historicky najvyšší počet ľudí | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/677551-zo-zahranicia-bude-volit-historicky-najvyssi-pocet-ludi/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-10 | dátum prístupu = 2023-09-22 }}</ref> == Pozadie predčasných volieb == Dlhotrvajúce spory medzi [[Igor Matovič|Igorom Matovičom]] a koaličnou stranou [[Sloboda a Solidarita]] vyvrcholili až tým, že [[Vláda Slovenskej republiky od 1. apríla 2021|vláde Eduarda Hegera]] bola [[15. december|15. decembra]] [[2022 na Slovensku|2022]] v parlamente vyslovená nedôvera, keď 78 zo 102 prítomných poslancov hlasovalo za vyslovenie nedôvery vláde. Následne prezidentka SR [[Zuzana Čaputová]] vyhlásila, že ako východisko z krízy požaduje konanie predčasných parlamentných volieb v prvej polovici roka [[2023 na Slovensku|2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka odvolala vládu, predčasné voľby chce v prvom polroku 2023 | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-odvolala-vladu-hegeradocas/681653-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-16 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Prezidentka zároveň stanovila termín do [[31. január|31. januára]] [[2023]], do ktorého má byť upravená [[Ústava Slovenskej republiky (1992)|Ústava SR]] umožňujúca skrátenie volebného obdobia parlamentu a vyhlásenie predčasných parlamentných volieb, a rovnako aj stanovený konkrétny termín konania volieb. V opačnom prípade by začiatkom februára [[2023]] vymenovala novú úradnícku vládu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Biró | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Prezidentka: Ak parlament vyhlási nedôveru vláde, som povinná ju odvolať. Po úradníckej vláde neprahnem | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/mhjuLIZ/prezidentka-ak-parlament-vyhlasi-nedoveru-vlade-som-povinna-ju-odvolat-po-uradnickej-vlade-neprahnem/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-04 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Predseda parlamentu [[Boris Kollár]] sa vyjadril, že po vyslovení nedôvery vláde musia nasledovať predčasné voľby a rokovania o novej vládnej väčšine, ktorá by mala vládnuť do predčasných volieb, podmienil práve nájdením dohody na termíne konania predčasných volieb. Takisto preferoval ich uskutočnenie v prvej polovici roka [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kollár: Podporíme novú 76, ak budú predčasné voľby | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/nrsr-b-kollar-podporime-novu-76-a/682715-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2022-12-21 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> [[Predseda vlády Slovenskej republiky|Predseda vlády]] [[Eduard Heger]] sa v prvej polovici januára [[2023]] pokúšal nájsť dostatok podpisov poslancov pod novú vládnu väčšinu, avšak chýbali mu podpisy poslancov strán [[SME RODINA]] a [[Sloboda a Solidarita|SaS]]. Po vyhlásení [[Richard Sulík|Richarda Sulíka]], že strana [[Sloboda a Solidarita|SaS]] nepodporí novú vládnu väčšinu a že podporujú konanie predčasných parlamentných volieb, avizoval premiér stretnutie bývalých koaličných partnerov, na ktorom sa mal dohodnúť presný deň konania predčasných volieb. Po niekoľkých dňoch rokovaní sa strany bývalej vládnej koalície [[OĽANO]], [[SME RODINA]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[ZA ĽUDÍ]] zhodli na termíne [[30. september]] [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Bývalá koalícia sa dohodla. Predčasné voľby budú 30. septembra | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654505-byvala-koalicia-sa-dohodla-na-zmene-ustavy-a-termine-volieb-budu-30-septembra/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-22 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> === Hlasovanie v parlamente === [[31. január|31. januára]] [[2023]] prijali [[Zoznam poslancov NR SR (2020 – 2023)|poslanci NR SR]] uznesenie parlamentu o skrátení volebného obdobia, pričom zo 148 prítomných poslancov podporilo 92 poslancov toto uznesenie, proti hlasovalo 54 a dvaja poslanci sa zdržali hlasovania. Na prijatie uznesenia bola potrebná ústavná väčšina minimálne 90 poslancov. Konanie predčasných parlamentných volieb v skoršom termíne [[27. máj|27. mája]] alebo [[24. jún|24. júna]] [[2023]] nenašlo dostatočnú podporu poslancov parlamentu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/predcasne-parlamentne-volby-budu-30/691238-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-31 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> === Predčasné konanie predčasných volieb === V priebehu [[Február|februára]] [[2023]] sa v súvislosti s napätou vnútropolitickou situáciou vyplývajúcou z rozporuplných poslaneckých návrhov zákonov a z dôvodu obmedzených kompetencií dočasne poverenej vlády, ktoré sa dotýkajú aj možnosti odpredaja odstavených stíhacích lietadiel [[Mikojan-Gurevič MiG-29|MiG-29]] na [[Ukrajina|Ukrajinu]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Čaputová: Kompetencie v otázke stíhačiek musí vláda riešiť s právnikmi | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/caputova-kompetencie-v-otazke-stiha/693744-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-10 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> opätovne otvorila otázka konania predčasných volieb v skoršom termíne, než je uznesením [[Národná rada Slovenskej republiky|Národnej rady SR]] schválený termín [[30. september]] [[2023]]. Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] zmenila svoj dovtedy konformný postoj s konaním volieb v [[September|septembri]] [[2023]] a opätovne požadovala konanie predčasných volieb v predčasnom termíne do konca [[Jún|júna]] [[2023]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka: Situácia si žiada skorší termín predčasných volieb | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-situacia-si-ziada-skors/694924-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-16 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Na [[16. február|16. februára]] [[2023]] bola v otázke skrátenia volebného obdobia s termínom konania predčasných parlamentných volieb v sobotu [[24. jún|24. júna]] [[2023]] zvolaná mimoriadna parlamentná schôdza.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Mimoriadna schôdza k júnovému termínu volieb má byť vo štvrtok | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/mimoriadna-schodza-k-junovemu-termin/694814-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-15 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Tento návrh však neprešiel a tak sa predčasné voľby konali 30. septembra. == Predvolebné dianie == === Spájanie strán === Krátko po páde vlády Eduarda Hegera začali politické strany, pripravujúc sa na predčasné voľby, viesť rokovania o možnej volebnej spolupráci. V januári 2023 sa stretli lídri strán [[ZA ĽUDÍ]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] spolu s vtedajším odvolaným predsedom vlády [[Eduard Heger|Eduardom Hegerom]], ktorému KDH ponúklo miesto na kandidátke, k žiadnej dohode však nedošlo.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kekelák | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Spájanie konzervatívcov : KDH Hegerovi ponúklo miesto na kandidátke, s Dzurindom sa spájať nechcú | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/122236/kdh-hegerovi-ponuklo-miesto-na-kandidatke-s-dzurindom-sa-spajat-nechcu | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-13 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Koniec spájania? KDH pôjde do volieb samostatne. Zo spolupráce vylúčili niekoľko strán | periodikum = Pravda| odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/654063-kdh-pojde-do-volieb-samostatne-ak-sa-chce-niekto-pridat-dvere-su-otvorene/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-18 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Matovič sa vysmieva KDH, akú dali ponuku Hegerovi (denný výber)|url=https://www.aktuality.sk/clanok/63fWbnJ/matovic-sa-vysmieva-kdh-aku-dali-ponuku-hegerovi-denny-vyber/|vydavateľ=Aktuality.sk|dátum vydania=2023-02-01|dátum prístupu=2023-10-02|jazyk=sk|priezvisko=Bárdy|meno=Peter}}</ref> O niekoľko dní neskôr oznámil svoj návrat do politiky bývalý premiér [[Mikuláš Dzurinda]], ktorý avizoval vytvorenie nového politického projektu pod názvom ''Modrá koalícia'', v ktorom sa mali spojiť [[stredopravica|stredopravicové]] [[Pro-europanizmus|proeurópske]] [[konzervativizmus|konzervatívno]]-[[liberalizmus|liberálne]] strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hanák | meno = Peter | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurindova strana: Modrá koalícia dnes ukáže nové tváre | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/vZSvH81/dzurindova-strana-modra-koalicia-dnes-ukaze-nove-tvare/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-27 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> Strana vznikla premenovaním strany [[SPOLU – občianska demokracia]] [[Miroslav Kollár|Miroslava Kollára]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenský expremiér Dzurinda představil Modrou koalici | url = https://ct24.ceskatelevize.cz/svet/3560672-slovensky-expremier-dzurinda-predstavil-modrou-koalici | vydavateľ = Česká televize | dátum vydania = 2023-01-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Dzurinda začal rokovať s Kresťanskodemokratickým hnutím, to ale spoluprácu vylúčilo a avizovalo rokovania s [[Kresťanská únia|Kresťanskou úniou]] [[Anna Záborská|Anny Záborskej]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hutko | meno = Dominik | autor = | odkaz na autora = | titul = Šéf KDH: Dzurindova Modrá koalícia? Neznámi ľudia a Miro Kollár nie sú nádejou na úspech | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/655560-sef-kdh-dzurindova-modra-koalicia-neznami-ludia-a-miro-kollar-nie-su-nadejou-na-uspech/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-01 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> Projekt sa však vo februári pre vnútrostranícke konflikty rozpadol a Dzurinda avizoval vytvorenie úplne novej strany s názvom [[MODRÍ – Európske Slovensko]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Janešíková | meno2 = Nina | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Modrá koalícia zamrzla a črtá sa rozkol. Dzurinda kritizuje svojich partnerov, Kollár je šokovaný | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96069538-modra-koalicia-zamrzla-a-crta-sa-rozkol-dzurinda-kritizuje-svojich-partnerov-kollar-je-sokovany | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Lídrom strany Modrí - Európske Slovensko vo voľbách bude M. Dzurinda | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/lidrom-strany-modri-europske-sloven/714187-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-05-14 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> Rokovania o spojení KDH a KÚ rovnako zlyhali.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Kresťanská únia Anny Záborskej nebude na kandidátke KDH. Rada strany rozhodla o spolupráci | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/03/krestanska-unia-anny-zaborskej-nebude-na-kandidatke-kdh-rada-strany-rozhodla-o-spolupraci/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-03-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Odvolaný predseda vlády Eduard Heger v marci oznámil spoluprácu s Miroslavom Kollárom a vznik politickej strany [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], do ktorej sa pridala aj časť členov strany [[OĽANO]] a aj nestranícki dočasne poverení ministri [[Rastislav Káčer]] a [[Karel Hirman]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Heger povedie do volieb stranu Demokrati. Tajný snem ho zvolil za lídra, členmi budú Káčer, Naď aj Hirman | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/659417-heger-povedie-do-volieb-novu-stranu-tajny-snem-ho-zvolil-za-lidra-zrejme-ziskal-aj-kacera-aj-hirmana/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-03-07 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> Demokrati sa následne spojili so stranou [[JABLKO (politická strana)|JABLKO]] [[Lucia Ďuriš Nicholsonová|Lucie Ďuriš Nicholsonovej]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Prutkay | meno = Richard | autor = | odkaz na autora = | titul = Jablko a Demokrati sa spájajú do volieb, ohlásil Heger. Nicholsonová bude na chvoste kandidátky | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96086871-jablko-a-demokrati-sa-spajaju-do-volieb-ohlasil-heger-nicholsonova-bude-na-chvoste-kandidatky | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-05 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> K Dzurindovej strane Modrí sa medzitým pridala platforma [[MOST – HÍD 2023|MOST – HÍD]], ktorá opustila maďarskú koaličnú stranu [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|ALIANCIA]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predstavitelia Mosta-Híd opustili Alianciu. Podľa B. Bugára nemali inú možnosť | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/05/predstavitelia-mosta-hid-opustaju-alianciu-dovodom-je-nominacia-gyorgya-gyimesiho/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Kantorová | meno = Simona | autor = | odkaz na autora = | titul = Modrí a Most-Híd pôjdu do volieb spoločne: Spájať sa darí viacerým, na opačnom brehu sú Demokrati | url = https://plus.noviny.sk/797276-modri-a-most-hid-pojdu-do-volieb-spolocne-spajat-sa-dari-viacerym-na-opacnom-brehu-su-demokrati | periodikum = noviny.sk | vydavateľ = TV JOJ | dátum vydania = 2023-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = | jazyk = }}</ref> a líder strany [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]] [[Igor Matovič]] sa v júli dohodol so stranami KÚ a ZA ĽUDÍ, že pôjdu do volieb ako trojkoalícia a bude potrebovať zisk minimálne 7 %, čo sa koalícii PS/Spolu nepodarilo v roku 2020.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Baran | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Matovič, Grendel, Záborská a Remišová na posledných miestach kandidátky. Líderkou koalície Jurinová | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/07/matovic-grendel-zaborska-a-remisova-na-poslednych-miestach-kandidatky-liderkou-koalicie-jurinova/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-07-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-05 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> [[Sociálna demokracia|Sociálnodemokratická]] strana [[DOBRÁ VOĽBA (DV)|DOBRÁ VOĽBA]] [[Tomáš Drucker|Tomáša Druckera]] oznámila zlúčenie so stranou [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]] [[Peter Pellegrini|Petra Pellegriniho]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=Tomečková|meno=Nicol|autor=|odkaz na autora=|titul=Strana Dobrá voľba zanikne, pohltí ju Hlas-SD|url=https://spravy.rtvs.sk/2023/04/dobra-volba-sa-stane-sucastou-hlasu-sd/|vydavateľ=Rozhlas a televízia Slovenska|dátum vydania=2023-04-28|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-09-05|miesto=Bratislava|jazyk=}}</ref> a strana [[Smer-SD]] sa dohodla na volebnej spolupráci so stranou [[Socialisti.sk]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Bekmatov pôjde do volieb za Smer z posledného miesta, podľa Fica je mimoriadne viditeľné (video)|periodikum=SITA Webnoviny|odkaz na periodikum=|url=https://sita.sk/predseda-socialistov-bekmatov-pojde-do-volieb-z-posledneho-miesta-podla-fica-je-mimoriadne-viditelne-video/|issn=|vydavateľ=SITA Slovenská tlačová agentúra|miesto=Bratislava|dátum=2023-06-29|dátum prístupu=2023-09-26}}</ref> Spájanie strán sa uskutočnilo aj na nacionalistickej strane politického spektra – [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] avizovala spoluprácu so stranami [[ŽIVOT – národná strana]], [[Slovenský PATRIOT]] a [[NÁRODNÁ KOALÍCIA / NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI|NK/NEKA]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = SNS to vyšlo. Spájanie môže Dankovi priniesť až tretinu voličov, rast národniarov je však limitovaný | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/677166-sns-to-vyslo-spajanie-prinieslo-dankovi-az-tretinu-volicov-rast-narodniarov-je-vsak-limitovany/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-07 | dátum prístupu = 2023-09-05 }}</ref> === Témy volieb === Medzi dominantné témy volieb patria najmä [[Inflácia (ekonomika)|inflácia]], energetická kríza a zahraničnopolitické otázky (členstvo Slovenska v medzinárodných inštitúciách, [[Rusko-ukrajinská vojna|vojna na Ukrajine]]).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Šodor | meno = František | autor = | odkaz na autora = | titul = MEDIAN SK pre RTVS: V predvolebnej kampani dominuje osočovanie a téma vojny na Ukrajine | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/08/median-sk-pre-rtvs-v-predvolebnej-kampani-dominuje-osocovanie-a-tema-vojny-na-ukrajine/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-08-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Viaceré strany začali volať po tzv. [[etatizmus|silnom štáte]], ktorý by sa podľa nich vedel lepšie vysporiadať s ekonomickými a energetickými problémami (medzi časté navrhované opatrenia patrí napr. navrátenie strategických podnikov do rúk štátu) – medzi takéto strany patria najmä strany [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Štát musí mať pod kontrolou energetické podniky, tvrdí Pellegrini | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/ryOHNly/stat-musi-mat-pod-kontrolou-energeticke-podniky-tvrdi-pellegrini/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-11 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]],<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Krivošík | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Týždenný výber Lukáša Krivošíka : A vy veríte, že Smer, Hlas a SNS zlepšia napríklad fungovanie zdravotníctva? | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/136736/a-vy-verite-ze-smer-hlas-a-sns-zlepsia-napriklad-fungovanie-zdravotnictva | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-28 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> [[REPUBLIKA]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Uhrík: Chceme zefektívniť štátnu správu a zreformovať daňový systém | periodikum = Hospodárske noviny| odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96105595-uhrik-chceme-zefektivnit-statnu-spravu-a-zreformovat-danovy-system | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ĽSNS: Zoštátnime strategické podniky, cenotvorbu energií má riadiť štát | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/ekonomika/lsnszostatnime-strategicke-podniky/733023-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-07 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Proti tomuto typu politiky sa stavia najmä [[Sloboda a Solidarita|SaS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Mogilevskaia | meno = Anna | autor = | odkaz na autora = | titul = Sulík pre Pravdu: Pliagou Slovenska je silný štát, nie LGBTI. Po voľbách si viem predstaviť SaS vo vláde | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/680830-sulik-pre-pravdu-pliagou-slovenska-je-silny-stat-nie-lgbt-vo-vlade-mame-zaujem-o-rezorty-ktore-sme-doteraz-mali-spolupracu-viem/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-09 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> V oblasti zahraničnej politiky strany najviac rozdeľuje najmä pohľad na dodávanie vojenskej pomoci Ukrajine vo vojne proti Rusku. Za vojenskú pomoc sú strany [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[SME RODINA]] a viacero iných.<ref name=euractiv>{{Citácia periodika | priezvisko = Yar | meno = Lucia | autor = | odkaz na autora = | titul = Politické strany sa pri vojne na Ukrajine zhodnú len na tom, že je „príležitosťou“ pre zbrojársky priemysel | periodikum = Euractiv | odkaz na periodikum = | url = https://euractiv.sk/section/obrana-a-zahranicie/news/politicke-strany-sa-pri-vojne-na-ukrajine-zhodnu-len-na-tom-ze-je-prilezitostou-pre-zbrojarsky-priemysel/ | issn = 1337-0235 | vydavateľ = I – Europa | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-12 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majerský podporuje dodávky zbraní Ukrajine: Je to kresťanské. Putin nie je podľa Danka vojnový zločinec | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/267132/majersky-podporuje-dodavky-zbrani-ukrajine-je-to-krestanske-putin-nie-je-poda-danka-vojnovy-zlocinec/2 | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Kollár a Sulík sa zhodujú na potrebe vojenskej pomoci Ukrajine | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/gB6Oylk/kollar-a-sulik-sa-zhoduju-na-potrebe-vojenskej-pomoci-ukrajine/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-25 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Proti sú najmä [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]], [[REPUBLIKA]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref name=euractiv/> Väčšina strán podporuje členstvo Slovenska v [[Organizácia Severoatlantickej zmluvy|NATO]] a [[Európska únia|EÚ]], najväčšie spochybňovanie členstva Slovenska v týchto inštitúciách pochádza od strán [[REPUBLIKA]] a [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]].<ref name=tasr>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Hlas odmieta koalíciu s Republikou pre spochybňovanie členstva v NATO | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/hlas-odmieta-koaliciu-s-republikou-pre/735864-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-21 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = ĽSNS žiada vystúpenie z EÚ a NATO i zoštátnenie strategických podnikov | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/lsns-ziada-vystupenie-z-eu-a-nato-i/741575-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-19 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> === Potenciálna povolebná spolupráca === Niekoľko mesiacov vedúca strana v prieskumoch [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] z povolebnej spolupráce nevylúčila nikoho, no ju samotnú vylúčili [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]], [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]], [[Progresívne Slovensko|PS]], [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]], [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|Aliancia]], [[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana|Maďarské fórum]] a [[Modrí, Most – Híd]].<ref name="pravda0423">{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Kto koho vylučuje zo spolupráce? Najväčší koaličný potenciál má Kollár, OĽaNO má problém | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/664764-politici-uz-kreslia-ciary-najvacsi-koalicny-potencial-ma-kollar-olano-klesa-k-nule-pri-hlase-su-lidri-opatrni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-04-23 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dzurinda: To, čo Fico nazýva mierom, je v skutočnosti porážka Ukrajiny | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/267728/dzurinda-to-co-fico-nazyva-mierom-je-v-skutocnosti-porazka-ukrajiny | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> Druhá preferenčne najsilnejšia strana, [[Progresívne Slovensko]], z povolebnej strany vylúčila [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] a extrémistické strany, rovnako sa vyjadrilo aj [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name="pravda0423" /><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Majerský vylučuje povolebnú spoluprácu so Smerom. Realita v KDH je úplne iná, tvrdí Fico | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96106087-majersky-vylucuje-povolebnu-spolupracu-so-smerom-realita-v-kdh-je-uplne-ina-tvrdi-fico | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]] vylúčil strany [[REPUBLIKA]], [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽSNS]] a [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]].<ref name=tasr/><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini vylúčil z povolebnej spolupráce OĽaNO, to zas vylučuje Hlas-SD | periodikum = .týždeň | odkaz na periodikum = .týždeň | url = https://www.tyzden.sk/politika/92099/pellegrini-vylucil-z-povolebnej-spoluprace-olano-to-zas-vylucuje-hlas-sd/ | issn = 1336-653X | vydavateľ = W PRESS | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-04 | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO]] vylúčilo strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]], [[REPUBLIKA]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 10 kľúčových podmienok hnutia OĽANO pre vstup do demokratickej vlády 🇸🇰 | url = https://www.youtube.com/watch?v=U__ugKMzYUk | vydavateľ = YouTube | dátum vydania = 2023-09-10 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-23 | lokácia = 10:05 | miesto = | jazyk = }}</ref> Strana [[Sloboda a Solidarita|SaS]] vylúčila [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]], [[REPUBLIKA|Republiku]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Sme rodina má pre povolebnú spoluprácu tri podmienky. SaS má jasno v tom, koho vylučuje | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/262862/sme-rodina-ma-pre-povolebnu-spolupracu-tri-podmienky-sas-ma-jasno-v-tom-koho-vylucuje | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-23 }}</ref> == Zoznam kandidujúcich subjektov == Do volieb je zaregistrovaných 25 politických subjektov, z toho jedna trojčlenná koalícia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Zoznam politických strán, politických hnutí a koalícií, ktoré podali kandidátnu listinu | url = https://www.minv.sk/?zoznam-politickych-stran-politickych-hnuti-a-koalicii-ktore-podali-kandidatnu-listinu | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-07-03 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Spolu bolo na kandidátnych listinách podaných 2 728 kandidátov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = ČTK | odkaz na autora2 = | titul = Parlamentné voľby: Kandidovať bude 24 strán a jedna koalícia (kompletný zoznam) | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/parlamentne-volby-2023/96091763-parlamentne-volby-kandidovat-bude-24-stran-a-jedna-koalicia-kompletny-zoznam | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-03 | dátum prístupu = 2023-09-21}}</ref> Z 25 kandidujúcich subjektov majú ženskú líderku štyri strany. Celkový počet žien na kandidátkach je 679.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Najviac ich má Progresívne Slovensko, najmenej Smer. Koľko žien kandiduje vo voľbách | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23204539/parlamentne-volby-2023-kolko-zien-kandiduje-do-parlamentu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-08-13 | dátum prístupu = 2023-09-21}}</ref> K 25. septembru sa kandidatúry vo voľbách zatiaľ vzdalo 73 kandidátov, odvolaný bol jeden kandidát Progresívneho Slovenska a dvaja kandidáti zomreli.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = S volebných kandidátok vypadlo 73 mien | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220165/s-volebnych-kandidatok-vypadlo-73-mien.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-25 | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> Jeden zo zosnulých kandidátov bol Atila Géňa, predseda strany Princíp.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Frank | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Zomrel starosta Žehne Atila Géňa. Líder strany Princíp išiel do volieb aj s Varehom | periodikum = Korzár | odkaz na periodikum = Korzár (denník) | url = https://presov.korzar.sme.sk/c/23215785/zomrel-starosta-zehne-atila-gena-lider-strany-princip-isiel-do-volieb-aj-s-varehom.html | issn = | vydavateľ = Petit Press | miesto = Košice | dátum = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2023-09-25 }}</ref> {| class="wikitable" |- ! Číslo !! colspan="2" | Strana !! Predseda |- | 1. || style="background:#000000;" | || [[Pirátska strana – Slovensko]] || [[Zuzana Šubová]] |- | 2. || style="background:#268c43;" | || [[PRINCÍP]] || – |- | 3. || style="background:#00bcff;" | || [[Progresívne Slovensko]] || [[Michal Šimečka]] |- | 4. || style="background:#005b96;" | || [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]] || [[Tibor Hanuliak]] |- | 5. || style="background:#45515d;" | || Koalícia [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO A PRIATELIA]] a [[Kresťanská únia]] a [[ZA ĽUDÍ]] || [[Igor Matovič]]<br>[[Anna Záborská]]<br>[[Veronika Remišová]] |- | 6. || style="background:#e80404;" | || [[Komunistická strana Slovenska (1992)|Komunistická strana Slovenska]] || [[Jozef Hrdlička]] |- | 7. || style="background:#2e7d32;" | || [[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]] || [[Zsolt Simon]] |- | 8. || style="background:#134095;" | || [[Vlastenecký blok]] || [[Ivan Stanovič]] |- | 9. || style="background:#002e74;" | || [[Modrí, Most – Híd]] || [[Mikuláš Dzurinda]] |- | 10. || style="background:#2d9dba;" | || [[SPRAVODLIVOSŤ]] || [[Vladimír Chlebo]] |- | 11. || style="background:#Fa2215;" | || [[Slovenské Hnutie Obrody]] || [[Róbert Švec]] |- | 12. || style="background:#74fc04;" | || [[Sloboda a Solidarita]] || [[Richard Sulík]] |- | 13. || style="background:#164194;" | || [[SME RODINA]] || [[Boris Kollár]] |- | 14. || style="background:#2d3ed7;" | || [[MySlovensko]] || [[Štefan Panenka]] |- | 15. || style="background:#242d70;" | || [[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]] || [[Andrej Danko]] |- | 16. || style="background:#d72727;" | || [[SMER – sociálna demokracia]] || [[Robert Fico]] |- | 17. || style="background:#7e1447;" | || [[HLAS – sociálna demokracia]] || [[Peter Pellegrini]] |- | 18. || style="background:#ed8b19;" | || [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|ALIANCIA]] || [[Krisztián Forró]] |- | 19. || style="background:#e31c24;" | || [[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA]] || [[Vladimír Zeman]] |- | 20. || style="background:#002FA7;" | || [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana]] || – |- | 21. || style="background:#2b7c2e;" | || [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko]] || [[Marian Kotleba]] |- | 22. || style="background:#4c148c;" | || [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] || [[Eduard Heger]] |- | 23. || style="background:#1c3c6c;" | || [[Kresťanskodemokratické hnutie]] || [[Milan Majerský]] |- | 24. || style="background:#06abc2;" | || [[KARMA]] || – |- | 25. || style="background:#d20a11;" | || [[REPUBLIKA]] || [[Milan Uhrík]] |} == Prieskumy verejnej mienky == {|class="wikitable sortable" style="text-align:center; font-size:90%; line-height:16px;" |- style="height:42px; background-color:#E9E9E9" !style="width:180px;" rowspan="2"|Dátum !style="width:120px;" rowspan="2"|Agentúra !class="unsortable" style="width:80px;" rowspan="2"|Vzorka<br/>voličov !class="unsortable" |[[SMER – sociálna demokracia|<span style="font-size:95%;">SMER – SD</span>]] !class="unsortable" |[[HLAS – sociálna demokracia|<span style="font-size:95%;">HLAS – SD</span>]] !class="unsortable" |[[Progresívne Slovensko|<span style="font-size:95%;">PS</span>]] !class="unsortable" |[[REPUBLIKA|<span style="font-size:95%;">Republika</span>]] !class="unsortable" |[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO A PRIATELIA]] !class="unsortable" |[[ZA ĽUDÍ|<span style="font-size:95%;">Za Ľudí</span>]] !class="unsortable" |[[Kresťanská únia|<span style="font-size:95%;">KÚ</span>]] !class="unsortable" |[[SME RODINA|<span style="font-size:95%;">SME RODINA</span>]] !class="unsortable" |[[Kresťanskodemokratické hnutie|<span style="font-size:95%;">KDH</span>]] !class="unsortable" |[[Sloboda a Solidarita|<span style="font-size:95%;">SASKA</span>]] !class="unsortable" |[[Slovenská národná strana (1990)|<span style="font-size:95%;">SNS</span>]] !class="unsortable" |[[Demokrati (politická strana)|<span style="font-size:95%;">Demokrati</span>]]{{#tag:ref|Do 26.01.2023 pod názvom ''SPOLU – občianska demokracia'', do 16.03.2023 pod názvom ''Modrá koalícia''|group=pozn.}} !class="unsortable" |[[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|<span style="font-size:95%;">ALIANCIA</span>]] !class="unsortable" |[[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana|<span style="font-size:95%;">Maďarské fórum</span>]] !class="unsortable" |[[Modrí, Most – Híd|<span style="font-size:95%;">Modrí, Most – Híd</span>]] !class="unsortable" |[[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|<span style="font-size:95%;">Kotlebovci – ĽSNS</span>]] |- !style="background:#d72727; width:40px;"| !style="background:#7e1447; width:40px;"| !style="background:#00bcff; width:40px;"| !style="background:#d20a11; width:40px;"| !style="background:#45515d; width:40px;"| !style="background:#fcbc1c; width:40px;"| !style="background:#F0F8FF width:40px;"| !style="background:#164194; width:40px;"| !style="background:#1c3c6c; width:40px;"| !style="background:#74fc04; width:40px;"| !style="background:#242d70; width:40px;"| !style="background:#4c148c; width:40px;"| !style="background:#ed8b19; width:40px;"| !style="background:#2e7d32; width:40px;"| !style="background:#002e74; width:40px;"| !style="background:#2b7c2e; width:40px;"| |- |data-sort-value="2023-01-16"|10.{{--}}16. január 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (19.1.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-01-19 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | 15,9 % | style="background:#7e1447; color:white;" |'''17,6 %''' |13,2 % |7,3 % |8,9 % |2,9 % |{{N/A}} |6,8 % |6,2 % |9,1 % |4,1 % |0,1 % |2,1 % |1,9 % |{{N/A}} |1,9 % |- |data-sort-value="2023-02-08"|1.{{--}}8. február 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (12.2.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-02-12 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 017 | 14,6 % | style="background:#7e1447; color:white;" |'''20,8 %''' |11,0 % |8,5 % |6,4 % |1,0 % |{{N/A}} |7,7 % |6,9 % |5,3 % |3,6 % |2,0 % |4,5 % |1,9 % |{{N/A}} |2,9 % |- |data-sort-value="2023-02-13"|7.{{--}}13. február 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (16.2.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-02-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | 16,3 % | style="background:#7e1447; color:white;" |'''18,9 %''' |13,7 % |6,6 % |7,3 % |2,3 % |{{N/A}} |7,1 % |6,9 % |7,9 % |4,0 % |1,3 % |2,1 % |2,8 % |{{N/A}} |1,5 % |- |data-sort-value="2023-03-13"|7.{{--}}13. marec 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (16.3.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-03-16 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''17,6 %''' |16,1 % |15,1 % |6,8 % |5,0 % |1,6 % |{{N/A}} |6,8 % |6,7 % |8,1 % |4,2 % |4,9 % |1,9 % |2,2 % |{{N/A}} |1,2 % |- |data-sort-value="2023-03-22"|14.{{--}}22. marec 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (26.3.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-03-26 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 018 | style="background:#d72727" | '''17,6 %''' |17,1 % |12,1 % |9,6 % |4,3 % |1,2 % |{{N/A}} |7,7 % |5,8 % |5,1 % |3,4 % |5,0 % |4,7 % |1,5 % |{{N/A}} |2,7 % |- |data-sort-value="2023-04-11"|4.{{--}}11. apríl 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (13.4.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-04-13 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''17,9 %''' |16,3 % |14,1 % |6,6 % |5,8 % |1,8 % |{{N/A}} |7,1 % |6,4 % |8,3 % |4,3 % |4,1 % |2,1 % |2,1 % |{{N/A}} |1,4 % |- |data-sort-value="2023-04-26"|19.{{--}}26. apríl 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (30.4.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-04-30 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 013 | style="background:#d72727" | '''17,7 %''' |17,0 % |13,1 % |9,8 % |5,6 % |1,0 % |{{N/A}} |6,1 % |6,0 % |5,2 % |4,0 % |3,6 % |4,3 % |1,7 % |{{N/A}} |2,7 % |- |data-sort-value="2023-05-10"|4.{{--}}10. máj 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (11.5.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-05-11 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''18,0 %''' |16,5 % |14,3 % |6,9 % |7,4 % |1,9 % |{{N/A}} |5,6 % |6,6 % |8,3 % |4,4 % |3,4 % |1,1 % |3,1 % |1,1 % |0,7 % |- |data-sort-value="2023-06-09"|6.{{--}}9. jún 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (15.6.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-06-15 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''19,0 %''' |17,2 % |14,4 % |7,0 % |7,1 % |0,6 % |{{N/A}} |6,2 % |6,5 % |7,8 % |4,7 % |2,8 % |1,3 % |2,1 % |1,3 % |1,0 % |- |data-sort-value="2023-06-16"|12.{{--}}16. jún 2023 |Ipsos<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum IPSOS: Progresívne Slovensko predbehlo Hlas | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/671766-prieskum-ipsos-progresivne-slovensko-predbehlo-hlas/ | issn = | vydavateľ = OUR MEDIA | miesto = Bratislava | dátum = 2023-06-19 | dátum prístupu = 2023-09-30 }}</ref> |1 001 | style="background:#d72727" | '''18,9 %''' |14,8 % |15,5 % |8,3 % |6,4 % |0,8 % |{{N/A}} |7,2 % |5,6 % |7,2 % |4,3 % |4 % |3,1 % |0,5 % |0,8 % |1,9 % |- |data-sort-value="2023-06-28"|21.{{--}}28. jún 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (30.6.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-06-30 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 012 | style="background:#d72727" | '''19,0 %''' |16,3 % |13,5 % |9,0 % |6,0 % |0,7 % |{{N/A}} |6,1 % |6,0 % |5,0 % |5,5 % |3,6 % |3,9 % |1,4 % |1,6 % |2,1 % |- |data-sort-value="2023-07-09"|4.{{--}}9. júl 2023 |NMS<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = PRIESKUM: Voľby by v júli vyhral Smer-SD, za ním nasledujú PS a Hlas-SD | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prieskumvolby-by-v-juli-vyhral-smer-s/728064-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-14 | dátum prístupu = 2023-09-06 }}</ref> |1 413 | style="background:#d72727" | '''20,6 %''' |11,4 % |15,6 % |10,4 % | colspan="3"| 6,9 % |5,3 % |5,7 % |4,7 % |4,6 % |2,8 % |3,4 % |0,4 % |1,2 % |2,9 % |- |data-sort-value="2023-07-17"|10.{{--}}17. júl 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (20.7.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-07-20 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''18,1 %''' |16,5 % |15,4 % |6,8 % | colspan="3"| 7,2 % |6,2 % |5,9 % |7,6 % |5,1 % |2,2 % |1,7 % |1,4 % |1,3 % |1,7 % |- |data-sort-value="2023-07-21"|19.{{--}}21. júl 2023 |Median<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Demokrati dali Medianu SK vypracovať prieskum: Progresívci sú tesne druhí za Smerom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/yrUMOoM/demokrati-dali-medianu-sk-vypracovat-prieskum-progresivci-su-tesne-druhi-za-smerom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-22 | dátum prístupu = 2023-09-06 }}</ref> |1 002 | style="background:#d72727" | '''20,1 %''' |11,1 % |19,1 % |10,0 % | colspan="3"| 5,5 % |6,1 % |6,5 % |6,1 % |4,1 % |4,2 % |{{N/A}} |{{N/A}} |2,5 % |2,3 % |- |data-sort-value="2023-07-26"|21.{{--}}26. júl 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (28.7.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-07-28 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 024 | style="background:#d72727" | '''18,1 %''' |16,0 % |14,3 % |8,7 % | colspan="3"| 6,2 % |5,6 % |5,6 % |5,2 % |5,1 % |3,8 % |4,0 % |1,2 % |1,8 % |2,3 % |- |data-sort-value="2023-07-27"|24.{{--}}27. júl 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (1.8.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-08-01 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''19,9 %''' |15,2 % |16,4 % |6,7 % | colspan="3"| 6,7 % |6,1 % |6,0 % |6,6 % |5,8 % |2,2 % |2,2 % |0,9 % |1,5 % |1,2 % |- |data-sort-value="2023-08-07"|1.{{--}}7. august 2023 |NMS<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry NMS (10.8.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/nms/2023-08-10 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-11 }}</ref> |1 416 | style="background:#d72727" | '''23,3 %''' |11,5 % |17,0 % |7,5 % | colspan="3"| 6,3 % |5,6 % |5,0 % |4,5 % |6,0 % |2,6 % |3,0 % |0,4 % |1,6 % |2,8 % |- |data-sort-value="2023-08-14"|7.{{--}}14. august 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry AKO (17.8.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/ako/2023-08-17 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-27 }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''19,2%''' |15,0 % |17,8 % |6,3 % | colspan="3"| 7,2 % |5,7 % |6,2 % |6,6 % |5,9 % |2,9 % |2,5 % |0,8 % |2,1 % |0,3 % |- |data-sort-value="2023-08-16"|9.{{--}}16. august 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry Focus (20.8.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/focus/2023-08-20 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-08-27 }}</ref> |1 009 | style="background:#d72727" | '''20,0 %''' |14,2 % |15,0 % |8,8 % | colspan="3"| 6,4 % |5,1 % |6,1 % |6,1 % |5,3 % |3,1 % |3,4 % |0,7 % |1,7 % |2,3 % |- |data-sort-value="2023-08-31"|25.{{--}}31. august 2023 |Median<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = PRIESKUM: Voľby by v auguste vyhrali Smer-SD a Progresívne Slovensko | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prieskum-volby-by-v-auguste-vyhrali-sm/738079-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-01 | dátum prístupu = 2023-09-06 }}</ref> |1 002 | style="background:#d72727" | '''17,8 %''' |9,4 % | style="background:#00bcff" |'''17,8 %''' |10,2 % | colspan="3"| 7,1 % |8,2 % |7,3 % |6,7 % |5,5 % |3,6 % |{{N/A}} |{{N/A}} |{{N/A}} |2,1 % |- |data-sort-value="2023-09-02"|27. august{{--}}2. september 2023 |SANEP<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny prieskum pre ta3: Na prelome mesiacov by voľby vyhral Smer-SSD, najdôveryhodnejším politikom je Fico | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/273021/exkluzivny-prieskum-pre-ta3-na-prelome-mesiacov-by-voby-vyhral-smer-ssd-najdoveryhodnejsim-politikom-je-fico | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-06 }}</ref> |1 635 | style="background:#d72727" | '''21,4 %''' |15,0 % |15,6 % |8,4 % | colspan="3"| 6,5 % |5,9 % |6,0 % |6,1 % |5,5 % |3,0 % |2,7 % |{{N/A}} |1,2 % |2,0 % |- |data-sort-value="2023-09-10"|5.{{--}}10. september 2023 |NMS<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebný prieskum agentúry NMS (14.9.2023) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://volby.sme.sk/pref/1/politicke-strany/p/nms/2023-09-14 | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = | dátum prístupu = 2023-09-14 }}</ref> |1 410 | style="background:#d72727" | '''22,0 %''' |11,4 % |18,1 % |8,3 % | colspan="3"| 6,1 % |5,8 % |4,7 % |4,2 % |7,3 % |3,8 % |3,2 % |0,4 % |0,9 % |1,0 % |- |data-sort-value="2023-09-11"|5.{{--}}11. september 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny prieskum AKO pre Na hrane: Dva týždne pred voľbami. Ako by sme volili? | url = https://plus.noviny.sk/834474-exkluzivny-prieskum-ako-pre-na-hrane-dva-tyzdne-pred-volbami-ako-by-sme-volili | periodikum = noviny.sk | vydavateľ = | dátum vydania = 2023-09-14 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-14 | miesto = | jazyk = }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''19,4 %''' |15,1 % |18,2 % |5,2 % | colspan="3"| 7,0 % |5,3 % |6,0 % |7,4 % |6,0 % |3,5 % |2,9 % |0,3 % |1,4 % |0,6 % |- |6.{{--}}13. september 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Hajčáková | meno = Daniela | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum Focusu: V parlamente by bolo sedem strán, bez OĽaNO a tesne aj bez Sme rodina | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23216766/prieskum-politickych-stran-focus-september-2023.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-17 | dátum prístupu = 2023-09-22}}</ref> |1 001 | style="background:#d72727" | '''18,9 %''' |14,6 % |16,5 % |8 % | colspan="3" |6,3 % |4,9 % |6,2 % |5,1 % |6,4 % |3,7 % |3,6 % |0,8 % |1,5 % |1,8 % |- |15.{{--}}19. september 2023 |Ipsos<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=PRIESKUM VOLEBNÝCH PREFERENCIÍ POLITICKÝCH STRÁN – SEPTEMBER 2023|url=https://www.ipsos.com/sites/default/files/ct/news/documents/2023-09/IPSOS%20-%20Tla%C4%8Dov%C3%A1%20spr%C3%A1va%20-%20Reprezentat%C3%ADvny%20prieskum%20politick%C3%BDch%20preferenci%C3%AD%2021.9.2023.pdf|dátum vydania=2023-09-21|dátum prístupu=2023-09-22|vydavateľ=Ipsos}}</ref> |1 026 | style="background:#d72727" | '''20,3 %''' |13,1 % |17,2 % |8,6 % | colspan="3" |8,2 % |4,2 % |5,3 % |6,1 % |5,6 % |3,4 % |4 % |0,6 % |0,9 % |2,6 % |- |21.{{--}}24. september 2023 |NMS<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Katuška | meno = Michal | autor = | odkaz na autora = | titul = Prieskum: Progresívne Slovensko predbehlo Smer, OĽaNO poskočilo, Demokrati strácajú | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23220546/volby-2023-prieskum-preferencie-september-nms-ps-smer-olano.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2023-09-26}}</ref> |1 411 |19,4 % |10,5 % | style="background:#00bcff" |'''19,7 %''' |8,5 % | colspan="3" |9,5 % |5,2 % |5,4 % |5,7 % |5,4 % |2,3 % |3,1 % |0,3 % |1,1 % |1,8 % |- |data-sort-value="2023-09-25"|17.{{--}}25. september 2023 |SANEP<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny prieskum pre ta3: Smer-SSD vedie, koalícia Oľano a priatelia by sa do parlamentu nedostala | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = TA3 | url = https://www.ta3.com/clanok/903161/exkluzivny-prieskum-pre-ta3-smer-ssd-vedie-koalicia-olano-a-priatelia-by-sa-do-parlamentu-nedostala | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2023-10-08}}</ref> |1 697 | style="background:#d72727" | '''22,6 %''' |15,3 % |16,1 % |7,4 % | colspan="3"| 6,5 % |5,5 % |5,1 % |5,4 % |6,0 % |3,4 % |3,3 % |{{N/A}} |1,3 % |1,4 % |- |data-sort-value="2023-09-25"|22.{{--}}25. september 2023 |Ipsos<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = PRIESKUM VOLEBNÝCH PREFERENCIÍ POLITICKÝCH STRÁN – SEPTEMBER | url = https://www.ipsos.com/sites/default/files/ct/news/documents/2023-09/IPSOS%20-%20Tla%C4%8Dov%C3%A1%20spr%C3%A1va%20-%20Reprezentat%C3%ADvny%20prieskum%20politick%C3%BDch%20preferenci%C3%AD%2027.9.2023.pdf | vydavateľ = ipsos.com | dátum vydania = 2023-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> |1 000 | style="background:#d72727" | '''20,6 %''' |11,9 % |19,8 % |7,6 % | colspan="3" |8,2 % |4,0 % |5,9 % |7,0 % |5,7 % |3,3 % |3,4 % |0,1 % |0,6 % |1,6 % |- |data-sort-value="2023-09-26" | 20.{{--}}26. september 2023 |AKO<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Exkluzívny prieskum agentúry AKO pre TV JOJ 24: Progresívci tesne predbehli Smer. Sme pred volebným patom? | periodikum = joj.24.noviny.sk | odkaz na periodikum = | url = https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/838980-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-progresivci-tesne-predbehli-smer-sme-pred-volebnym-patom | issn = | vydavateľ = TV JOJ | miesto = | dátum = 2023-09-27 | dátum prístupu = 2023-09-27 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230927110747/https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/joj24-volebna-encyklopedia-slovenska/838980-exkluzivny-prieskum-agentury-ako-pre-tv-joj-24-progresivci-tesne-predbehli-smer-sme-pred-volebnym-patom | dátum archivácie = 2023-09-27 }}</ref> |1 000 |17,7 % |15,0 % | style="background:#00bcff" | '''18,0 %''' |5,4 % | colspan="3" |9,4 % |5,1 % |6,1 % |7,3 % |6,0 % |4,3 % |2,8 % |0,6 % |1,0 % |0,3 % |- |data-sort-value="2023-09-26"|22.{{--}}26. september 2023 |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný prieskum FOCUSU: Preferencie sa začínajú miešať. Jedna strana výrazne poskočila | periodikum = TV Noviny| odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/859318-posledny-prieskum-focusu-preferencie-sa-zacinaju-miesat-jedna-strana-vyrazne-poskocila | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-26 | dátum prístupu = 2023-09-26 }}</ref> |1 017 |style="background:#d72727" | '''18,0 %''' |13,7 % |16,6 % |7,7 % | colspan="3" |8,2 % |4,1 % |6,5 % |5,8 % |6,4 % |4,0 % |3,5 % |0,6 % |0,7 % |1,7 % |- |data-sort-value="2023-09-26" | 25.{{--}}26. september 2023 |Median<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Posledný prieskum pre RTVS: Tesný súboj o prvenstvo, štyri veľké strany mimo parlamentu | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/posledny-prieskum-pre-rtvs-tesny-suboj-o-prvenstvo-medzi-lidrami-je-len-minimalny-rozdiel/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-27 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-27 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> |1 004 | style="background:#d72727" | '''19,8 %''' |11,9 % |19,3 % |8,0 % | colspan="3" |6,2 % |4,1 % |7,7 % |7,4 % |4,8 % |3,8 % |2,5 % |{{N/A}} |2,1 % |{{N/A}} % |- |} === Exit polly === {| class="wikitable" style="text-align:center; !rowspan="2"|Agentúra !rowspan="2"|Vzorka<br/>voličov ![[Progresívne Slovensko|PS]] ![[SMER – sociálna demokracia|{{nowrap|SMER–SD}}]] ![[HLAS – sociálna demokracia|{{nowrap|HLAS–SD}}]] ![[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO A PRIATELIA]] ![[Sloboda a Solidarita|SASKA]] ![[REPUBLIKA|Republika]] ![[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ![[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ![[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|Aliancia]] ![[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] ![[SME RODINA]] !rowspan="2"|Ostatní |- !style="background:#00bcff; width:40px;"| !style="background:#d72727; width:40px;"| !style="background:#7e1447; width:40px;"| !style="background:#45515d; width:40px;"| !style="background:#74fc04; width:40px;"| !style="background:#d20a11; width:40px;"| !style="background:#1c3c6c; width:40px;"| !style="background:#242d70;; width:40px;"| !style="background:#ed8b19; width:40px;"| !style="background:#4c148c; width:40px;"| !style="background:#164194; width:40px;"| |- |Focus<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Marcišiak | meno = Marcel | titul = Exkluzívny exit poll: Víťazom je Progresívne Slovensko | periodikum = TV Noviny | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/860027-exkluzivny-exit-poll-vitazom-je-progresivne-slovensko | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> |20 000 |style="background:#00bcff" |'''23,5 %''' |'''21,9 %''' |'''12,2 %''' |'''8 %''' |'''6,4 %''' |'''6 %''' |'''5,3 %''' |4,4 % |4,3 % |3 % |2,3 % |2,7 % |- |Median<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šodor | meno = František | titul = EXIT POLL pre RTVS: Tesný boj o prvenstvo, do parlamentu by sa dostalo osem strán | periodikum = Správy RTVS | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/exit-poll-pre-rtvs-tesny-boj-o-prvenstvo-do-parlamentu-by-sa-dostalo-osem-stran/ | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-10-08 }}</ref> |16 805 |style="background:#00bcff" |'''20 %''' |'''19,1 %''' |'''11,2 %''' |'''9,5 %''' |'''6,4 %''' |'''6,1 %''' |'''6,4 %''' |'''5,4 %''' |4,2 % |3,4 % |3,3 % |5 % |} === Študentské voľby === Ako býva zvykom pred parlamentnými voľbami, stredné školy organizujú simulované voľby, aby zistili, ako by hlasovali ich študenti. Študentské parlamentné voľby sa konali 18. až 22. septembra na 61 stredných školách a zúčastnilo sa ich takmer 22-tisíc študentov. Víťazom volieb bolo Progresívne Slovensko so ziskom 48,2%. Po PS nasleduje Sloboda a solidarita so 6,3%, potom Smer s 6,2% a do parlamentu by sa dostalo už len KDH s 5,7%. Hlas získal 4,7%, Republika 4,5%, OĽANO 3,6% a ĽSNS 3,6%.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Tomková | meno = Šimona | autor = | odkaz na autora = | titul = Študentské voľby 2023: PS získalo 48 percent, do parlamentu by sa dostali len štyri strany | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3581064/studentske-volby-2023-ps-ziskalo-48-percent-do-parlamentu-by-sa-dostali-len-styri-strany/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-23 | dátum prístupu = 2023-09-25}}</ref> == Organizácia a priebeh == Volebné miestnosti boli otvorené počas jedného dňa 30. septembra 2023 od 7:00 do 22:00.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 | url = https://www.minv.sk/?volby-nrsr | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Voliť mohla každá osoba, ktorá má občianstvo Slovenskej republiky a dovŕšila vek 18 rokov najneskôr v deň volieb.<ref name=info>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Informácie pre voliča | url = https://www.minv.sk/?nr23-info1 | vydavateľ = Ministerstvo vnútra SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-29 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Občania s trvalým pobytom na Slovensku volili vo volebnom okrsku, v ktorého zozname voličov boli zapísaní, alebo v inom volebnom okrsku, v prípade, že im bol vydaný hlasovací preukaz.<ref name=info/> V prípade, že občan mal trvalý pobyt mimo územia Slovenska alebo sa mimo územia Slovenska v deň volieb zdržiaval, mohol voliť i poštou.<ref name=info/> Možnosť registrácie na voľbu zo zahraničia využilo 72 993 občanov, reálne ich hlasovalo 58 779.<ref name=p0329>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predčasné voľby : Zo zahraničia hlasoval rekordný počet voličov | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/138801/zo-zahranicia-hlasoval-rekordny-pocet-volicov | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-29 | dátum prístupu = 2023-09-29 }}</ref> Zákonná lehota na doručenie návratnej obálky sa skončila 29. septembra o 12:00.<ref name="mzv-zahr">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby poštou zo zahraničia | url = https://www.mzv.sk/en/sluzby/volby-postou-zo-zahranicia | vydavateľ = Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = 2023-08-16| dátum prístupu = 2023-09-22 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Návratnú obálku vrátilo 80,5 percenta zaregistrovaných voličov zo 104 štátov, najväčší počet pochádzal z [[Česko|Česka]].<ref name=p0329/> Počet vydaných lístkov bol najvyšší v dovtedajšej volebnej histórii.<ref name=p0329/> Podľa polície bol priebeh volieb zväčša pokojný, muselo sa však riešiť pár incidentov.<ref name=tasr30>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = D. Imre: Priebeh volieb je z pohľadu polície zatiaľ mimoriadne pokojný | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/d-imre-priebeh-volieb-je-z-pohladu-po/744325-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> Vo volebnej miestnosti v [[Kostoľany pod Tribečom|Kostoľanoch pod Tribečom]] jeden agresívne sa správajúci muž poškodil volebnú urnu,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Agresívny muž v jednej z volebných miestností pri Nitre poškodil volebnú urnu, zasahovala polícia | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/09/agresivny-muz-v-jednej-z-volebnych-miestnosti-pri-nitre-poskodil-volebnu-urnu-zasahovala-policia/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-09-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-09-30 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> v obci [[Zuberec]] bolo zistené požitie alkoholu u predsedu a jedného člena volebnej komisie jedného z okrskov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Pavelek | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | titul = V Zuberci nafúkal šéf okrskovej komisie i ďalší člen, museli ich vymeniť | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://myorava.sme.sk/c/23222609/predseda-volebnej-komisie-a-jeden-clen-boli-pod-vplyvom-alkoholu.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-09-30 }}</ref> Volebné moratórium sa malo pôvodne končiť o 22:00, no pre zdravotnú indispozíciu jednej z členiek volebnej komisie v Petržalke a smrti voliča v [[Považská Bystrica|Považskej Bystrici]] sa predĺžilo o 45 minút do 22:45.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Špak | meno = Milan | autor = | odkaz na autora = | titul = Volebné moratórium sa predĺži. Markíza prinesie o 22.00 hodine takzvaný „slepý“ exit poll | periodikum = TV Noviny | odkaz na periodikum = | url = https://tvnoviny.sk/domace/clanok/859986-volebne-moratorium-sa-predlzi-markiza-prinesie-o-22-00-hodine-takzvany-slepy-exit-poll | issn = | vydavateľ = MARKÍZA – SLOVAKIA | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-09-30 }}</ref><ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VOLEBNÉ MORATÓRIUM PREDĹŽILI: Potrvá minimálne do 22.45 h | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/volebne-moratorium-prelzia-potrva/744314-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-09-30 | dátum prístupu = 2023-09-30}}</ref> ==Volebný systém== 150 poslancov Národnej rady sa volilo [[Pomerný volebný systém|pomerným volebným systémom]] s jedným celoštátným volebným obvodom s [[Volebné kvórum|volebným kvórom]] 5 % pre jednotlivé strany, 7 % pre koalície dvoch alebo troch strán a 10 % pre koalície štyroch alebo viacerých strán. Vo voľbách sa používal systém otvorených listín, pričom mandáty sa prideľovali [[metóda najvyšších zostatkov|metódou najvyšších zostatkov]] s [[Hagenbach-Bischoffová kvóta|Hagenbach-Bischoffovou kvótou]], ktorá je variantom [[D'Hondtova metóda|D'Hondtovej metódy]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov : § 68 Prideľovanie mandátov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/#paragraf-68 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2014-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-14 | miesto = Bratislava}}</ref><ref group="pozn.">Pri výpočte celorepublikového volebného čísla sa počet platných hlasov pre strany, ktoré prekročili volebný prah, vydelí číslom 151. Toto číslo zodpovedá Hagenbach-Bischoffovej kvóte, ktorá v menovateli používa počet mandátov plus 1. Keďže táto kvóta zdieľa časť názvu s [[Hagenbach-Bischoffovou metóda|Hagenbach-Bischoffovou metódou]], ktorá vždy dáva rovnaké rozdelenia mandátov ako [[D’Hondtova|D’Hondtova metóda]], niekedy sa vo verejnej diskusii systém rozdeľovania mandátov v NR SR nesprávne označuje ako D’Hondtova metóda. Metóda najvyšších zostatkov s Hagenbach-Bischoffovou kvótou ale niekedy dáva iné rozdelenie mandátov ako D’Hondtova metóda.</ref><ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Dančišin | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = Metódy prerozdeľovania mandátov v pomernom volebnom systéme | vydanie = 1 | vydavateľ = Filozofická fakulta Prešovskej univerzity | miesto = Prešov | rok = 2013 | počet strán = 189 | url = | isbn = 978-80-555-0787-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Voliči mohli odovzdať až štyri preferenčné hlasy kandidátom vybranej strany.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Volič môže odovzdať najviac štyri preferenčné krúžky | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23189782/volby-2023-ako-volit.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-07-03 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Voliť mohli všetci občania Slovenskej republiky okrem občanov mladších ako 18 rokov, odsúdených za závažné trestné činy vo väzení a osôb, ktoré súd vyhlásil za nespôsobilé na právne úkony. == Výsledky == [[Súbor:Slovensko parlamentné voľby 2023 okresy.png|náhľad|300px|Výsledky parlamentných volieb na úrovni okresov]] [[Súbor:Slovensko parlamentné voľby 2023 obce.png|náhľad|300px|Výsledky parlamentných volieb na úrovni obcí]] Zo 6 014 volebných okrskov boli do 1. októbra výsledky v zápisniciach potvrdené v 6 013. Výsledky sú teda potvrdené v 99,98 % okrskoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023 : Súhrnné výsledky hlasovania | url = https://volbysr.sk/sk/suhrnne_vysledky.html | vydavateľ = Štatistický úrad SR | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-02 | miesto = Bratislava | jazyk = | url archívu = https://web.archive.org/web/20231002035816/https://www.volbysr.sk/sk/suhrnne_vysledky.html | dátum archivácie = 2023-10-02 }}</ref> Výsledky nemohli byť potvrdené v jednom okrsku v Prešove, kde došlo k sabotovaniu sčítavania hlasov jednou členkou komisie. Počas sčítavania hlasov vhodila do hlasovacej schránky neznámy počet ďalších obálok. V dôsledku toho bolo v tomto okrsku neuznaných približne 600 hlasov. Podľa predsedu štátnej komisie však tieto chýbajúce hlasy nemajú vplyv na výsledné počty mandátov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|priezvisko=|meno=|autor=Vlado Jurek, redakcia/AS, noviny.sk/TV JOJ|odkaz na autora=|titul=Prečo nemáme 100 percent zarátaných hlasov? Dôvod vás prekvapí|url=https://joj24.noviny.sk/volby/parlamentne-volby-2023/840641-preco-nemame-100-percent-zaratanych-hlasov-dovod-vas-prekvapi|vydavateľ=joj24.noviny.sk|dátum vydania=2023-10-01|dátum aktualizácie=|dátum prístupu=2023-10-02|miesto=Prešov|jazyk=}}</ref> {| class="wikitable" style="text-align: center" ! Por. ! Strana ! Počet{{break}}hlasov ! +/− ! Hlasy{{break}}v % ! +/− ! Počet{{break}}mandátov ! +/− ! Víťazné{{break}}okresy ! +/- |- | 1. | align="left" | [[SMER – sociálna demokracia|'''SMER – SD''']] | 681 017 | {{Rast}} 153 845 | 22,94 % | {{Rast}} 4,65 % | 42 | {{Rast}} 4 | 58 | {{Rast}} 34 |- | 2. | align="left" | [[Progresívne Slovensko|'''Progresívne Slovensko''']] | 533 136 | {{Rast}} 332 356 * | 17,96 % | {{Rast}} 11 % * | 32 | {{Rast}} 32 | 12(+1) | {{Rast}} 11 * |- | 3. | align="left" | [[HLAS – sociálna demokracia|'''HLAS – SD''']] | 436 415 | ''nová'' | 14,70 % | ''nová'' | 27 | {{Rast}} 27 | 1 | ''nová'' |- | 4. | align="left" | '''[[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO A PRIATELIA]]''' + [[Kresťanská únia|'''KÚ''']] + [[ZA ĽUDÍ|'''ZA ĽUDÍ''']] | 264 137 | {{Pokles}} 457 029 | 8,89 % | {{Pokles}} 16,13 % | 16 | {{Pokles}} 37 | 2 | {{Pokles}} 49 |- | 5. | align="left" | [[Kresťanskodemokratické hnutie|'''KDH''']] | 202 515 | {{Rast}} 68 416 | 6,82 % | {{Rast}} 2,17 % | 12 | {{Rast}} 12 | 3 | {{Rast}} 3 |- | 6. | align="left" | [[Sloboda a Solidarita|'''SaS''']] | 187 645 | {{Rast}} 8 399 | 6,32 % | {{Rast}} 0,10 % | 11 | {{Pokles}} 2 | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 7. | align="left" | [[Slovenská národná strana (1990)|'''SNS''']] | 166 995 | {{Rast}} 75 824 | 5,62 % | {{Rast}} 2,46 % | 10 | {{Rast}} 10 | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 8. | align="left" | [[REPUBLIKA]] | 141 099 | {{Rast}} 139 212 ** | 4,75 % | {{Rast}} 4,69 % ** | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 9. | align="left" | [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|SZÖVETSÉG – ALIANCIA]] | 130 183 | {{Rast}} 17 521 *** | 4,38 % | {{Rast}} 0,48 % *** | 0 | {{Bezzmeny}} | 3 | {{Bezzmeny}} *** |- | 10. | align="left" | [[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] | 87 006 | {{Pokles}} 113 774 * | 2,93 % | {{Pokles}} 4,03 % * | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Pokles}} 1 * |- | 11. | align="left" | [[SME RODINA]] | 65 673 | {{Pokles}} 171 858 | 2,21 % | {{Pokles}} 6,03 % | 0 | {{Pokles}} 17 | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 12. | align="left" | [[Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko|ĽS Naše Slovensko]] | 25 003 | {{Pokles}} 204 657 | 0,84 % | {{Pokles}} 7,13 % | 0 | {{Pokles}} 17 | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 13. | align="left" | [[Komunistická strana Slovenska (1992)|KSS]] | 9 867 | ''nezúčastnila sa'' | 0,33 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 14. | align="left" | [[Pirátska strana – Slovensko|Piráti]] | 9 358 | ''nezúčastnila sa'' | 0,31 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 15. | align="left" | [[Modrí, Most – Híd]] | 7 935 | ''nová'' | 0,26 % | ''nová'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 16. | align="left" | [[Maďarské fórum, Občianski demokrati Slovenska, Za regióny, Rómska koalícia, Demokratická strana]] | 3 468 | {{Pokles}} 109 194 *** | 0,11 % | {{Pokles}} 3,79 % *** | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Pokles}} 3 *** |- | 17. | align="left" | [[MySlovensko]] | 2 786 | {{Pokles}} 510 | 0,09 % | {{Pokles}} 0,02 % | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 18. | align="left" | [[KARMA]] | 2 407 | ''nová'' | 0,08 % | ''nová'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 19. | align="left" | [[SPOLOČNE OBČANIA SLOVENSKA]] | 2 401 | ''nezúčastnila sa'' | 0,08 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 20. | align="left" | [[SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA|SRDCE vlastenci a dôchodcovia – SNJ]] | 2 315 | ''nová'' | 0,07 % | ''nová'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 21. | align="left" | [[PRINCÍP]] | 1 817 | ''nezúčastnila sa'' | 0,06 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 22. | align="left" | [[SPRAVODLIVOSŤ]] | 1 335 | {{Rast}} 344 | 0,04 % | {{Rast}} 0,01 % | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 23. | align="left" | [[Slovenské Hnutie Obrody]] | 1 332 | {{Pokles}} 634 | 0,04 % | {{Pokles}} 0,02 % | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 24. | align="left" | [[Vlastenecký blok]] | 1 262 | ''nezúčastnila sa'' | 0,04 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- | 25. | align="left" | [[Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana|SDKÚ – DS]] | 771 | ''nezúčastnila sa'' | 0,02 % | ''nezúčastnila sa'' | 0 | {{Bezzmeny}} | 0 | {{Bezzmeny}} |- ! colspan="2" style="text-align: left" |Spolu | '''2 967 896''' | '''100 %''' | – | – | '''150''' | colspan="3" | |- ! colspan="2" style="text-align: left" | Regitrovaní voliči / účasť | '''4 332 062''' | '''68,51 %''' | colspan="6" | |} Poznámky: * <nowiki>*</nowiki> strana v minulých voľbách kandidovala v koalícii PS/SPOLU. * <nowiki>**</nowiki> strana v minulých voľbách kandidovala pod názvom HLAS ĽUDU. Ide síce o ''de iure'' rovnakú stranu, no ''de facto'' je to strana odlišná. * <nowiki>***</nowiki> strana v minulých voľbách kandidovala na spoločnej kandidátke maďarských strán: [[SZÖVETSÉG – Magyarok. Nemzetiségek. Regiók. ALIANCIA – Maďari. Národnosti. Regióny|Magyar Közösségi Összefogás]] – Maďarská komunitná spolupatričnosť === Výsledky podľa krajov a v zahraničí === * uvedené sú len výsledky strán, ktoré dosiahli vo voľbách nad 2 %.<ref>{{Citácia periodika|titul=Výsledky parlamentných volieb 2023|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|url=https://volby.sme.sk/parlamentne-volby/2023/vysledky?tabPage=1|dátum prístupu=2024-06-16}}</ref> {| class="wikitable" |+ !Kraj ![[SMER – sociálna demokracia|SMER-SD]] ![[Progresívne Slovensko|PS]] ![[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]] ![[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|OĽANO A]] [[OĽANO A PRIATELIA: OBYČAJNÍ ĽUDIA (OĽANO), NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (NEKA), NOVA, SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ, PAČIVALE ROMA, MAGYAR SZÍVEK|PRIATELIA]] ![[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]] ![[Sloboda a Solidarita|SaS]] ![[Slovenská národná strana (1990)|SNS]] ![[REPUBLIKA]] ![[Magyar Szövetség – Maďarská aliancia|ALIANCIA]] ![[Demokrati (politická strana)|Demokrati]] ![[SME RODINA]] |- |[[Bratislavský kraj]] |18,54 % | style="background:#00bcff" | '''31,00 %''' |10,36 % |6,17 % |4,90 % |12,50 % |4,31 % |3,14 % |0,91 % |4,43 % |1,78 % |- |[[Trnavský kraj]] | style="background:#d72727" | '''22,01 %''' |17,07 % |12,11 % |9,40 % |4,56 % |5,36 % |4,43 % |4,38 % |12,69 % |2,92 % |2,19 % |- |[[Nitriansky kraj]] | style="background:#d72727" | '''25,31 %''' |14,42 % |14,40 % |7,47 % |4,06 % |4,80 % |4,51 % |4,46 % |13,91 % |2,19 % |2,01 % |- |[[Trenčiansky kraj]] | style="background:#d72727" | '''29,47 %''' |16,63 % |16,40 % |5,93 % |5,44 % |5,63 % |7,28 % |5,45 % |0,03 % |2,84 % |2,22 % |- |[[Žilinský kraj]] | style="background:#d72727" | '''25,79 %''' |15,51 % |16,04 % |6,90 % |9,38 % |5,56 % |8,11 % |5,61 % |0,02 % |2,80 % |2,02 % |- |[[Banskobystrický kraj]] | style="background:#d72727" | '''22,89 %''' |14,96 % |19,76 % |7,41 % |4,29 % |5,14 % |6,53 % |5,18 % |5,17 % |2,40 % |2,73 % |- |[[Košický kraj]] | style="background:#d72727" | '''21,10 %''' |14,68 % |15,08 % |13,46 % |6,80 % |5,74 % |4,38 % |4,97 % |5,44 % |2,98 % |2,75 % |- |[[Prešovský kraj]] | style="background:#d72727" | '''22,04 %''' |10,83 % |16,16 % |14,78 % |14,07 % |4,10 % |5,73 % |5,22 % |0,07 % |2,65 % |2,36 % |- |''[[Zahraničie]]'' |6,10 % | style="background:#00bcff" | '''61,70 %''' |2,46 % |3,81 % |3,31 % |10,80 % |3,79 % |3,20 % |0,47 % |2,50 % |0,55 % |} === Mapa volebných výsledkov === <gallery widths="374px" heights="166px" perrow="2"> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SMER-SD.png|<center>Mapa výsledkov strany SMER – SD</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy PS.png|<center>Mapa výsledkov strany Progresívne Slovensko</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy HLAS-SD.png|<center>Mapa výsledkov strany HLAS – SD</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy OĽANO-KÚ-ZA ĽUDÍ.png|<center>Mapa výsledkov koalície OĽANO A PRIATELIA, Kresťanská únia, ZA ĽUDÍ</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy KDH.png|<center>Mapa výsledkov strany KDH</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SaS.png|<center>Mapa výsledkov strany SaS</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SNS.png|<center>Mapa výsledkov strany SNS</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy REPUBLIKA.png|<center>Mapa výsledkov strany REPUBLIKA</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy ALIANCIA.png|<center>Mapa výsledkov strany SZÖVETSÉG – ALIANCIA</center> Slovensko voľby do NR SR 2023 okresy SME RODINA.png|<center>Mapa výsledkov strany SME RODINA</center> </gallery> == Preferenčné hlasy == Podľa zákona 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva má občan možnosť uprednostniť v rámci strany maximálne štyroch kandidátov tým, že im dá prednostný hlas zakrúžkovaním ich poradového čísla na kandidátnej listine strany, keď upravuje volebný lístok.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov | url = https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2014/180/20230604.html#paragraf-58.odsek-5 | vydavateľ = Úrad vlády SR | dátum vydania = 2014-05-29 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2024-06-26 | miesto = Bratislava}}</ref> Odovzdaním preferenčného hlasu získava poslanec silnejší [[Mandát (politika)|mandát]] od voliča. Nasledujúca tabuľka uvádza kandidátov, ktorí dostali aspoň 100-tisíc preferenčných hlasov od voličov:<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Petrovič | meno = Ján | autor = | odkaz na autora = | titul = Voľby 2023: Fica zakrúžkovalo viac ako pol milióna voličov. V poradí prednostných hlasov sú prekvapenia | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/7szObbn/volby-2023-fica-zakruzkovalo-viac-ako-pol-miliona-volicov-v-poradi-prednostnych-hlasov-su-prekvapenia/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 01. okt. 2023 o 08:27 | dátum prístupu = 2024-06-26 }}</ref> {| class="wikitable" |- ! Kandidát ! Počet prednostných hlasov ! Politická strana ! Poradie na kandidátke |- |[[Robert Fico]] | align="right" |531 528 | align="center" |SMER-SD | align="center" |1. |- |[[Peter Pellegrini]] | align="right" |337 976 | align="center" |HLAS-SD | align="center" |1. |- |[[Michal Šimečka]] | align="right" |303 423 | align="center" |PS | align="center" |1. |- |[[Robert Kaliňák]] | align="right" |263 045 | align="center" |SMER-SD | align="center" |7. |- |[[Ľuboš Blaha]] | align="right" |220 478 | align="center" |SMER-SD | align="center" |3. |- |[[Juraj Blanár]] | align="right" |181 636 | align="center" |SMER-SD | align="center" |2. |- |[[Igor Matovič]] | align="right" |178 614 | align="center" |OĽANO A PRIATELIA | align="center" |150. |- |[[Denisa Saková]] | align="right" |168 453 | align="center" |HLAS-SD | align="center" |2. |- |[[Erik Kaliňák]] | align="right" |145 018 | align="center" |SMER-SD | align="center" |6. |- |[[Richard Raši]] | align="right" |141 234 | align="center" |HLAS-SD | align="center" |3. |- |[[Tibor Gašpar]] | align="right" |132 119 | align="center" |SMER-SD | align="center" |9. |- |[[Michal Truban (politik)|Michal Truban]] | align="right" |122 302 | align="center" |PS | align="center" |3. |- |[[Erik Tomáš]] | align="right" |115 023 | align="center" |HLAS-SD | align="center" |4. |- |[[Lucia Plaváková]] | align="right" |105 423 | align="center" |PS | align="center" |2. |- |[[Milan Uhrík]] | align="right" |104 269 | align="center" |REPUBLIKA | align="center" |1. |- |} == Povolebný vývoj == Prezidentka [[Zuzana Čaputová]] dva dni po voľbách, 2. októbra, poverila predsedu víťaznej strany [[SMER – sociálna demokracia|SMER – SD]] [[Robert Fico|Roberta Fica]] zostavením vlády, na čo mu dala 14 dní.<ref name=tasr0210>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka sa v utorok stretne s P. Pellegrinim aj M. Majerským | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/prezidentka-sa-v-utorok-stretne-s-p-pel/744810-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-03}}</ref> Ak by Fico zložil vládu, s najväčšou pravdepodobnosťou by v nej podľa politológov figurovali strany [[HLAS – sociálna demokracia]] a [[Slovenská národná strana (1990)|SNS]].<ref name=pravda0210>{{Citácia periodika | priezvisko = Majerčínová | meno = Adriána Belej | autor = | odkaz na autora = | titul = Smer alebo PS? O vláde rozhodne Hlas i KDH. Na Súmračnej sú si istí, že Fico Pellegriniho presvedčí. Má na to 14 dní | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/parlamentne-volby-2023/clanok/683610-bude-to-kdh-alebo-sns-hlas-zvazuje-istoty-aj-risk-ps-dufa-v-smere-su-si-isti-ze-pellegriniho-presvedcia-fico-ma-14-dni/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-02 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> Zároveň sa stretla aj s predsedom druhej najsilnejšej strany, [[Progresívne Slovensko|PS]], [[Michal Šimečka|Michalom Šimečkom]].<ref name="tasr0210" /> Šimečka plánuje viesť „neformálne diskusie" s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS – SD]], [[Sloboda a Solidarita|SaS]] a [[Kresťanskodemokratické hnutie|KDH]].<ref name=tasr0210/> Prezidentka sa na nasledujúci deň 3. októbra stretla s predstaviteľmi strán Hlas – SD [[Peter Pellegrini|Petrom Pellegrinim]] a KDH [[Milan Majerský|Milanom Majerským]], na tomto stretnutí sa Pellegrini vyjadril, že jeho strana nevylučuje ani jednu z možných alternatív.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Takáč | meno = Adam | autor = | odkaz na autora = | titul = Pellegrini nevylučuje ani jednu alternatívu : Nebudem pre nikoho podržtaška ani výťah k moci | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/139047/zuzana-caputova-sa-v-prezidentskom-palaci-stretla-s-lidrom-hlasu-petrom-pellegri | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-03 | dátum prístupu = 2023-10-03 }}</ref> Z povolebného prieskumu vykonaného agentúrou SANEP, ktorý sa uskutočnil medzi 3. a 5. októbrom, vyplýva, že väčšina ľudí (49,2 %) preferuje vznik koalície strán [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SMER-SD]] a [[SNS (1990)|SNS]], 32,7% ľudí by preferovalo koalíciu strán [[Progresívne Slovensko|PS]], [[HLAS – sociálna demokracia|HLAS-SD]], [[SaS]] a [[KDH]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Akú vládu si želajú Slováci? ta3 prináša exkluzívny prieskum | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/904795/aku-vladu-si-zelaju-slovaci-ta3-prinasa-exkluzivny-prieskum | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Po poverení o zostavení vlády sa začali formálne povolebné rokovania. Podľa medializovaných informácií zo [[6. október|6. októbra]] sa mali predstavitelia Smeru a Hlasu dohodnúť, že v koalícii Smer – Hlas – SNS predseda Smeru [[Robert Fico]] štvrtýkrát zasadne do kresla [[predseda vlády Slovenskej republiky|predsedu vlády SR]] a líder Hlasu [[Peter Pellegrini]] sa stane [[Predseda Národnej rady Slovenskej republiky|predsedom Národnej rady]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Sliz | meno = Martin | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Biró | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Smer má na dosah koalíciu. Fico smeruje štvrtýkrát do premiérskeho kresla | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/HANhUaM/smer-ma-na-dosah-koaliciu-fico-smeruje-stvrtykrat-do-premierskeho-kresla/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Ďalej sa objavili informácie, že Hlas by mal požadovať silové a ekonomické rezorty.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Holka | meno = Marek | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico rokoval s Majerským a Pellegrinim : Šéf KDH hovorí o opozícii. Líder Hlasu spomína ministerstvá | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = | url = https://www.postoj.sk/139235/s-najvaecsou-pravdepodobnostou-mierime-do-opozicie-vyhlasil-sef-kdh | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Predstavitelia Smeru rokovali aj s lídrom KDH Milanom Majerským, tieto rokovania však neviedli k ničomu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Milan Majerský nateraz vylučuje koalíciu so Smerom aj s Progresívnym Slovenskom | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/milan-majersky-nateraz-vylucuje-koaliciu-so-smerom-aj-s-progresivnym-slovenskom/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-06 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Medzitým strana [[Progresívne Slovensko]] neformálne rokovala s predstaviteľmi Hlasu – na týchto rokovaniach strana Hlas podľa médií mala požadovať aj kreslo predsedu vlády, aj rezort [[Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky|Ministerstva vnútra]].<ref name=aktuality0610>{{Citácia periodika | priezvisko = Kyseľ | meno = Tomáš | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Sliz | meno2 = Martin | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Pellegrini požiadal Šimečku o post premiéra aj rezort vnútra. PS je ochotné ustúpiť, nie však vo všetkom | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/RHOpHXe/pellegrini-poziadal-simecku-o-post-premiera-aj-rezort-vnutra-ps-je-ochotne-ustupit-nie-vsak-vo-vsetkom/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-06 | dátum prístupu = 2023-10-06 }}</ref> Progresívne Slovensko by bolo bývalo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však odovzdať Hlasu odmietlo.<ref name=aktuality0610/> [[10. október|10. októbra]] [[2023]] predseda Hlasu Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS a ďalšie rokovania o zostavovaní vlády bude jeho strana viesť už iba so Smerom a SNS.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Hlas sa rozhodol a ukončil špekulácie. Rokovať o zostavení vlády bude už len so Smerom a SNS | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96109070-hlas-sa-rozhodol-a-ukoncil-spekulacie-rokovat-o-zostaveni-vlady-bude-uz-len-so-smerom-a-sns | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-10 | dátum prístupu = 2023-10-10 }}</ref> Deň nato strany Petra Pellegriniho, Roberta Fica a Andreja Danka podpísali memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.<ref name=tasr1110>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Smer-SD, Hlas-SD, SNS podpísali memorandum, rozdelili si rezorty | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/smer-hlas-sns-podpisali-memorandum-r/746777-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-11 | dátum prístupu = 2023-10-11 }}</ref> Podľa dohody by mal post predsedu vlády patriť lídrovi Smeru Robertovi Ficovi, post predsedu NR SR Petrovi Pellegrinimu, a okrem toho má strana Hlas dostať sedem ministerstiev, Smer šesť a SNS tri.<ref name=tasr1110/> Naplánovaný je aj vznik nového ministerstva, ktorého vedenie by mala obsadiť SNS.<ref name=tasr1110/> [[16. október|16. októbra]] [[2023]] predstavitelia strán SMER – SD, HLAS – SD A SNS podpísali koaličnú zmluvu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Fico, Pellegrini a Danko podpísali koaličnú dohodu. Šéf Smeru prezradil, ako si rozdelia ministerstvá | periodikum = Hospodárske noviny | odkaz na periodikum = Hospodárske noviny | url = https://hnonline.sk/slovensko/96110069-fico-pellegrini-a-danko-podpisali-koalicnu-dohodu-sef-smeru-prezradil-ako-si-rozdelia-ministerstva | issn = 1336-1996 | vydavateľ = MAFRA Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2023-10-16 }}</ref> Vznikom koalície [[Strana európskych socialistov]] pozastavila členstvo Smeru a asociované členstvo Hlasu, z dôvodu odklonu od hodnôt európskych socialistov a spojenia sa so SNS, ktoré považujú za radikálne pravicovú stranu.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Aktuality.sk, TASR | odkaz na autora = | titul = Európski socialisti pozastavili členstvo strane Smer a aj Hlasu | periodikum = Aktuality.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.aktuality.sk/clanok/XOjyi36/europski-socialisti-pozastavili-clenstvo-strane-smer-a-aj-hlasu/ | issn = | vydavateľ = Ringier Axel Springer Slovakia | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-12 | dátum prístupu = 2023-10-18 }}</ref> Na druhý deň po podpise koaličnej zmluvy Robert Fico odovzdal prezidentke zoznam kandidátov na členov vlády.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Prezidentka sa stretla s Ficom, odovzdal jej zoznam kandidátov na členov vlády | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23232853/nova-vlada-parlamentne-volby-2023-nominacie-ministerstva-smer.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-17 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Po oboznámení sa s nomináciami na ministrov vlády, požiadala o vybratie druhého nominanta na [[Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky|ministra životného prostredia]]. Koalícia na tento post nominovala [[Rudolf Huliak|Rudolfa Huliaka]] zo SNS, ktorého prezidentka odmietla menovať, pre jeho vyjadrenia negujúce dlhodobo platnú environmentálnu politiku Slovenska a medzinárodné záväzky, ktorými je Slovenská republika viazaná.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = SITA | odkaz na autora = | titul = Prezidentka nevymenuje Huliaka za ministra životného prostredia, SNS na ňom trvá | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23233684/prezidentka-zuzana-caputova-rudolf-huliak-nova-vlada.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-19 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> SNS nakoniec nominovalo na post ministra [[Tomáš Taraba|Tomáša Tarabu]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = SNS stiahla Huliaka, na post šéfa envirorezortu navrhla Tarabu | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23235712/huliak-taraba-nominacia-vlada-fico.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-24 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR, na ktorej novozvolení poslanci zložili sľub, sa konala [[25. októbra]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Erd | meno = Marko | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = | meno2 = | autor2 = SITA | odkaz na autora2 = | titul = Noví poslanci zložili sľub, Kollár sa rozlúčil s parlamentom (fotogaléria) | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://domov.sme.sk/c/23236254/parlament-ustanovujuca-schodza-poslanci-slub-foto.html | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-25 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Hneď po ustanovujúcej schôdzi NR SR prezidentka vymenovala [[štvrtá vláda Roberta Fica|vládu Roberta Fica]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Dominik Pálka, RTVS | odkaz na autora = | titul = Prezidentka vymenovala novú vládu. R. Fico sa posadí do premiérskeho kresla už po štvrtý raz | url = https://spravy.rtvs.sk/2023/10/prezidentka-vymenovala-novu-vladu-r-fico-sa-posadi-do-premierskeho-kresla-uz-po-stvrty-raz/ | vydavateľ = Rozhlas a televízia Slovenska | dátum vydania = 2023-10-25 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-10-26 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> Podľa povolebného prieskumu vykonaného agentúrou SANEP, ktorý bol urobený v dňoch od 19. do 24. októbra, je spolu 51,3% respondentov spokojných s novou vládou, z toho 23,6% je veľmi spokojných a 27,7% je skôr spokojných. Nespokojných je v súhrne 34,2% respondentov.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = Pravda | odkaz na autora = | titul = Povolebný prieskum SANEP: Ako sú ľudia spokojní s výsledkami volieb a novou koalíciou | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/686310-povolebny-prieskum-sanep-ako-su-ludia-spokojni-s-vysledkami-volieb-a-novou-koaliciou/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-26 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> Dňa 16. októbra polícia SR informovala o obvinení troch osôb, ktoré sa mali dopustiť volebnej korupcie v rómskej osade v Trebišove. V štyroch prípadoch bol poskytnutý úplatok 30€ a v jednom prípade ponúknutý úplatok 30€, aby dotyčný volil konkrétneho kandidáta za poslanca NR SR. Polícia preveruje aj tri prípady možnej volebnej korupcie v rómskych osadách, kde osoby reprezentujúce konkrétnu politickú stranu sľubovali 500€.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VOLEBNÁ KORUPCIA: Obvinili troch ľudí, podplácali voličov v osade | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/volebna-korupcia-obvinili-troch-ludi/747948-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-10-16 | dátum prístupu = 2023-10-26 }}</ref> == Poznámky == <references group="pozn." /> == Referencie == {{referencie|refs= <ref name="teraz-predcasne-volby">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = VIDEO: Predčasné parlamentné voľby budú 30. septembra | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/slovensko/predcasne-parlamentne-volby-budu-30/691238-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-31 | dátum prístupu = 2023-02-02 }}</ref> <ref name="irozhlas">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Předčasné volby na Slovensku budou 30. září. Část opozice žádala dřívější termín v květnu nebo červnu | url = https://www.irozhlas.cz/zpravy-svet/predcasne-volby-slovensko-termin-parlament-eduard-heger_2301311855_ula | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2023-01-31 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2023-02-02 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> <ref name="ta3-predcasne-volby">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Predčasné voľby sa budú konať 30. septembra, rozhodol parlament | periodikum = TA3 | odkaz na periodikum = | url = https://www.ta3.com/clanok/257729/predcasne-voby-sa-budu-konat-30-septembra-rozhodol-parlament | issn = | vydavateľ = C.E.N. | miesto = Bratislava | dátum = 2023-01-31 | dátum prístupu = 2023-02-02 }}</ref> }} == Pozri aj == * [[Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky]] * [[Zoznam poslancov NR SR (2023 – 2027)]] * [[Vláda Slovenskej republiky od 25. októbra 2023]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.minv.sk/?volby-nrsr Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky 2023] – informácie na webe Ministerstva vnútra SR * [https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2023/sk/vysledky_hlasovania_strany.html Výsledky volieb do NR SR v roku 2023] na webe Štatistického úradu SR [[Kategória:2023 na Slovensku]] [[Kategória:Voľby 2023]] [[Kategória:Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky|2023]] t3rj6epxk0126egs8rp758amv649x13 Webglobe 0 692933 8359040 8251026 2026-08-23T08:01:13Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359040 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť|Sídlo=Stará Prievozská 1349/2 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, Slovensko, Vinohradská 2405/190, 130 00, Praha 3, Česko a Bulevar Nemanjica 25, TC Zona 3 lok. K6, 18000, Niš, Srbsko|IČO=26159708 v Česku,{{break}}52486567 na Slovensku|Právna forma=[[Akciová spoločnosť]] na Slovensku,{{break}}[[spoločnosť s ručením obmedzeným]] v Česku|Založená=[[15. január]] [[1999]]|Produkcia=Domény, webhosting, serverové riešenia, webmail, kancelárske balíky, SSL certifikáty, Kubernetes, Pohoda v cloude, serverhousing, rackhousing, storage, VPN, CDN, zálohovanie dát|Vlastník=Group.ONE|Názov spoločnosti=Webglobe|Štát sídla=Slovensko|Odvetvie=Internet|Domáca stránka={{URL|webglobe.cz}} {{URL|webglobe.sk}} {{URL|webglobe.rs}} {{URL|webglobe.com}} {{URL|domena.cz}} {{URL|endora.cz}}|Vedenie=Giacomo Tognoni (generálny riaditeľ, konateľ), Žaneta Tokařová (konateľka)}} '''Webglobe''' je európsky poskytovateľ [[webhosting]]u a registrátor [[Doména (TCP/IP)|domén]] so sídlom na Slovensku, v Česku a v Srbsku. Okrem zdieľaného hostingu pre malé a stredné firmy ponúka tiež individuálne [[Webový server|serverové]] a cloudové riešenia pre veľké firmy. Webglobe je členom združení SK-NIC <ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Register domény .sk {{!}} SK-NIC|url=https://sk-nic.sk/|jazyk=sk-SK}}</ref>, EURid a RNIDS <ref>Správce národní domény .RS. www.rnids.rs [online] [cit. 30. 1. 2023]</ref>, tzn. akreditovaným registrátorom domén [[.cz|.CZ]], [[.eu|.EU]], [[.sk|.SK]] a [[.rs|.RS]]. Okrem nich ponúka ďalších cca 380 [[Doména najvyššej úrovne|doménových koncoviek]]. Na Slovensku patrí mezi TOP registrátorov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zoznam všetkých registrátorov {{!}} SK-NIC|url=https://sk-nic.sk/zoznam-vsetkych-registratorov/|dátum vydania=2023-02-02|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> a so svojimi webhostingovými balíčkami sa umiestňuje na popredných priečkach v online porovnaniach.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Jednoduché porovnanie Web Hostingov, podľa ceny, kvality a spoľahlivosti|url=https://www.web-zone.sk/|dátum vydania=2021-01-03|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|url archívu=https://web.archive.org/web/20230206084556/https://www.web-zone.sk/|dátum archivácie=2023-02-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si vybrať najlepší WordPress hosting|url=https://webrok.sk/ako-si-vybrat-najlepsi-wordpress-hosting/|vydavateľ=Tvorba web stránok - Nitra|dátum vydania=2019-10-02|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|priezvisko=webroksk|url archívu=https://web.archive.org/web/20230206084545/https://webrok.sk/ako-si-vybrat-najlepsi-wordpress-hosting/|dátum archivácie=2023-02-06}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Porovnanie hostingov|url=https://www.zlavynahosting.sk/porovnanie-webhostingov/|vydavateľ=ZľavyNaHosting.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Ako si vybrať najlepší hosting (nielen pre WordPress)|url=https://wp.sk/najlepsi-hosting-pre-wordpress/|dátum vydania=2018-05-02|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|meno=Vladimír|priezvisko=Juroško}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Najlepšie webhostingy – porovnanie 2023 TIPY & POROVNANIE|url=https://www.testado.sk/najlepsie-webhostingy/|vydavateľ=Testado.sk|dátum vydania=2022-11-09|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|meno=Brilo-|priezvisko=https://www.brilo.cz|meno2=Eva|priezvisko2=Dedinská}}</ref> Firma aktuálne (k januáru 2023) spravuje okolo 1 200 fyzických a viac ako 3 000 virtuálnych serverov v cca. 10 dátových centrách a zamestnáva približne 100 zamestnancov a spolupracovníkov (na Slovensku, v Česku a v Srbsku).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Strečko (Webglobe): V ČR jsme investovali 200 milionů, koupíme další hostingy|url=https://www.lupa.cz/clanky/igor-strecko-webglobe-v-cr-jsme-investovali-200-milionu-koupime-dalsi-hostingy/|vydavateľ=Lupa.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs|meno=Jan|priezvisko=Sedlák}}</ref> Webglobe má okolo 125 000 zákazníkov. Medzi najväčších na Slovensku patrí [[Dedoles]], Riesenia.com, [[Tatra banka]] a [[Pravda (slovenský denník)|Pravda.sk]], v Česku napríklad Slevomat, [[Glami]], [[Bonami]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IT infrastrukturu e-shopu Bonami spravuje Webglobe|url=https://feedit.cz/2022/03/10/it-infrastrukturu-e-shopu-bonami-spravuje-webglobe/|vydavateľ=FeedIT|dátum vydania=2022-03-10|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs|priezvisko=FeedIT.cz}}</ref> Hotel.cz, Biano, AffilBox, UlovDomov.cz, Nordic Telecom, Seyfor (predtým Solitea) alebo StartupJobs.cz, v Srbsku napríklad sieť lekární a drogérií Lilly. == História firmy == Spoločnosť Webglobe (alebo skôr jej pôvodný predchodca) bola založená ako WEBGLOBE, s.r.o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=156946&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2023-02-06}}</ref> 15. 1. 1999 na Slovensku. Jej zakladateľmi sú Igor Strečko a Juraj Hanták. Pôvodne sa firma sústredila hlavne na design a programovanie webových stránok. Po čase však do portfólia doplnila aj webhosting a registráciu domén.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Strečko - Ľudia si dnes chcú tvoriť weby sami, rýchlo a jednoducho. {{!}} TECHTALKS|url=https://www.youtube.com/watch?v=U7k_92_SJmc|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Igor Strečko (Webglobe): Konsolidace trhu {{!}} MladýPodnikatel.cz|url=https://mladypodnikatel.cz/webglobe-konsolidace-igor-strecko-t43408|vydavateľ=mladypodnikatel.cz|dátum vydania=2022-01-17|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}</ref> V roku 2001 spustila prvý web špecializovaný na webhostingové služby www.vasadomena.sk, ktorý rozhodol o ďalšom smerovaní firmy. Tvorba webov išla bokom a Webglobe sa naplno sústredil len na hosting a pridružené služby. V priebehu svojej histórie firma prebrala niekoľko lokálnych slovenských konkurentov z oblasti webhostingu, správy serverov a registrácie domén, ako napríklad: * Redhost (webhostingová služba contentového portálu Azet.sk) * Nic.sk * Syphon.sk * a zopár menších projektov (Suloco, MacHosting, Gator.sk, PremiumHosting) Veľmi dôležitou akvizíciou bol nákup webhostingovej firmy Yegon v roku 2014 a následné zlúčenie firiem pod Webglobe-Yegon, s.r.o., podnikajúcu pod značkou WY.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe - Yegon predstavil novú identitu a ponuku služieb|url=https://www.nextech.sk/a/Webglobe---Yegon-predstavil-novu-identitu-a-ponuku-sluzieb|vydavateľ=IT News|dátum vydania=2016-11-07|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Vďaka tomuto spojeniu sa Webglobe dostal na 2. miesto medzi slovenskými poskytovateľmi webhostingu, domén a manažovanej serverovej infraštruktúry. V roku 2019 do firmy vstúpil finančný investor private equity fond Sandberg Capital,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskú webhostingovú dvojku WY kúpil Sandberg Capital. Plánujú ísť na nové trhy|url=https://www.forbes.sk/slovensku-webhostingovu-dvojku-wy-kupil-sandberg-capital-planuju-ist-na-nove-trhy/|dátum vydania=2019-10-18|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref> ktorý sa postaral o ešte rýchlejší akvizičný rast a profesionalizáciu procesov. Ešte v tom istom roku Webglobe prebral slovenského konkurenta Atlantis Systems<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Atlantis prechádza pod WY Group|url=https://www.webglobe.sk/|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> a zároveň vstúpil na český trh akvizíciou jedného z najväčších českých registrátorov domén a poskytovateľov webhostingu a manažovanej serverovej infraštruktúry, spoločnosti IGNUM<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IGNUM sa stáva súčasťou slovenskej WY Group|url=https://www.webglobe.sk/novinky/ignum-sa-stava-sucastou-slovenskej-wy-group|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> (vlastníka webu domena.cz). Rok 2020 bol na akvizície ešte bohatší. V Česku Webglobe nakúpil ďalších poskytovateľov webhostingu a príbuzných služieb: firmu Stable.cz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IGNUM kupuje STABLE.cz|url=https://www.webglobe.sk/novinky/ignum-kupuje-stablecz|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> a jej dcérsku spoločnosť Profitux, sesterské firmy Hosting 90 systems<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Mení sa rozloženie síl na hostingovom trhu|url=https://www.webglobe.sk/novinky/meni-sa-rozlozenie-sil-na-hostingovom-trhu-|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> a Hosting zdarma a dve menšie prevádzky Axfone<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=IGNUM kupuje hostingovú divíziu Axfone LLC|url=https://www.webglobe.sk/novinky/ignum-kupuje-hostingovu-diviziu-axfone-llc|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> a CZ Hosting. Na Slovensku firma odkúpila menšiu spoločnosť WebhostingY.sk. V roku 2021 sa firma na Slovensku premenovala opäť na Webglobe a pretransformovala sa na akciovú spoločnosť Webglobe, a.s.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Výpis z obchodného registra SR|url=https://www.orsr.sk/vypis.asp?ID=471553&SID=2&P=1|vydavateľ=www.orsr.sk|dátum prístupu=2023-02-06}}</ref> V Česku firma premenovala svoju hlavnú entitu, pôvodnú firmu IGNUM, s.r.o. na Webglobe s.r.o.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Veřejný rejstřík a Sbírka listin - Ministerstvo spravedlnosti České republiky|url=https://or.justice.cz/ias/ui/rejstrik-firma.vysledky?subjektId=523484&typ=UPLNY|vydavateľ=or.justice.cz|dátum prístupu=2023-02-06}}</ref> a spustila proces zlučovania všetkých akvizovaných spoločností do jednej právnej entity, takisto ako zlučovanie pod jednu značku Webglobe a jednu webhostingovú technológiu. V tom istom roku Webglobe ešte stihol v Česku kúpiť dve významné webhostingové firmy, ONEbit<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=MladýPodnikatel.cz: Prodej firmy: Příběh hostingu ONEbit {{!}} Petr Benešovský on Apple Podcasts|url=https://podcasts.apple.com/cz/podcast/prodej-firmy-p%C5%99%C3%ADb%C4%9Bh-hostingu-onebit-petr-bene%C5%A1ovsk%C3%BD/id985916602?i=1000554023458|vydavateľ=Apple Podcasts|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=en-GB}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe posiluje na hostingovém trhu, kupuje ONEbit.cz|url=https://eurozpravy.cz/byznys-markettalk/webglobe-odkrojila-dalsi-dil-kolace-na-hostingovem-trhu-kupuje-onebit-cz.e1aee348|vydavateľ=EuroZprávy.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe odkrojil ďalší diel koláča na hostingovom trhu, kupuje ONEbit.cz|url=https://www.webglobe.sk/novinky/webglobe-odkrojil-dalsi-diel-kolaca-na-hostingovom-trhu-kupuje-onebitcz|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> a Savana.cz<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe koupil hosting savana.cz|url=https://www.lupa.cz/aktuality/webglobe-koupil-hosting-savana-cz/|vydavateľ=Lupa.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs|meno=Ondřej|priezvisko=Novák}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe, s.r.o. kupuje savana.cz {{!}} ČeskéNoviny.cz|url=https://www.ceskenoviny.cz/zpravy/webglobe-s-r-o-kupuje-savana-cz/2058607|vydavateľ=www.ceskenoviny.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}{{Nedostupný zdroj|date=máj 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe, s.r.o. kupuje savana.cz|url=https://www.webglobe.cz/novinky/webglobe-sro-kupuje-savanacz|vydavateľ=www.webglobe.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}</ref>, a taktiež vykročil mimo česko-slovenský priestor, keď otvoril pobočku v Srbsku nákupom hneď trojice miestnych poskytovateľov webhostingu: NiNet, Eutelnet a Panet.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská Webglobe pokračuje v expanzi. Zamíří do Srbska|url=https://www.e15.cz/byznys/technologie-a-media/slovenska-webglobe-miri-do-srbska-a-slucuje-vsechny-sve-firmy-pod-jedinou-znacku-1387198|vydavateľ=E15.cz|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=cs}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Webglobe expanduje do Srbska, svoje firmy zlučuje do jednej značky|url=https://www.trend.sk/spravy/slovensky-webglobe-expanduje-srbska-svoje-firmy-zlucuje-jednej-znacky|vydavateľ=www.trend.sk|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Webglobe expanduje do Srbska. Nakupoval a chce sa presadiť s konkrétnym produktom|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/5cnfn98/webglobe-expanduje-do-srbska-nakupoval-a-chce-sa-presadit-s-konkretnym-produktom/|vydavateľ=Živé.sk|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk|priezvisko=Živé.sk}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenskí IT špecialisti expandujú na východ. Kúpili tri spoločnosti na Balkáne|url=https://ekonomika.pravda.sk/firmy-a-trhy/clanok/614825-slovenska-it-firma-expanduje-kupuje-tri-spolocnosti-na-balkane/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenský Webglobe expanduje na Balkán, v Európe výrazne posilnie|url=https://www.techbox.sk/slovensky-webglobe-expanduje-na-balkan-v-europe-vyrazne-posilnie/|dátum vydania=2022-01-27|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk-SK|meno=Roman|priezvisko=Calík}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Slovenská webhostingová spoločnosť Webglobe si upevňuje pozíciu v Európe. Expanduje na Balkán|url=https://www.webglobe.sk/novinky/slovenska-webhostingova-spolocnost-webglobe-si-upevnuje-poziciu-v-europe-expanduje-na-balkan|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> V roku 2021 z firmy odišiel jeden z jej zakladateľov, Juraj Hanták. Akcionármi zostali Igor Strečko a Sandberg Capital. Zásadná zmena prišla v máji 2024, keď spoločnosť '''Webglobe''' od fondu Sandberg Capital odkúpila švédska skupina '''Group.ONE''', vlastnená britským private equity fondom Cinven a jedným z najväčších penzijných fondov na svete Ontario Teachers’ Pension Plan. Cieľom akvizície je využiť silnú pozíciu Webglobe na ďalšiu expanziu v regióne strednej a východnej Európy (CEE).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Skupina group.one kupuje slovenskú webhostingovú spoločnosť Webglobe od zakladateľa Igora Strečka a fondu spravovaného Sandberg Capital {{!}} Webglobe | url = https://www.webglobe.sk/novinky/skupina-groupone-kupuje-slovensku-webhostingovu-spolocnost-webglobe-od-zakladatela-igora-strecka-a-fondu-spravovaneho-sandberg-capital | vydavateľ = www.webglobe.sk | dátum vydania = 2024-05-21 | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = sk-SK}}</ref> Webglobe naďalej pokračuje aj v lokálnej expanzii na českom trhu: ešte v tom istom roku stihol kúpiť ČESKÝ WEBHOSTING, prevádzkovateľa služby Webhosting C4.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Webglobe pokračuje v expanzii: Kupuje ČESKÝ WEBHOSTING s.r.o., prevádzkovateľa služby Webhosting C4 {{!}} Webglobe | url = https://www.webglobe.sk/novinky/webglobe-pokracuje-v-expanzii-kupuje-cesky-webhosting | vydavateľ = www.webglobe.sk | dátum vydania = 2024-12-16 | dátum prístupu = 2026-02-18 | jazyk = sk-SK}}</ref> Aktuálna pozícia spoločnosti Webglobe na trhu webhostingu, registrácie domén a manažovanej serverovej infraštruktúry: * Slovensko #2 * Česko #3 * Srbsko #3 == Produkty a služby == * Registrácia [[Doména (TCP/IP)|domén]] * [[Webhosting]] (zdieľaný hosting, multihosting) * Webmail ([[e-mail]] na vlastnej doméne, Microsoft Exchange Online, Klerk)<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=SMTP Klerk – hromadný e‑mailing|url=https://www.webglobe.sk/nastroje/klerk|vydavateľ=www.webglobe.sk|dátum prístupu=2023-02-06|jazyk=sk}}</ref> * Serverhosting (Fyzické managed servery, fyzické dedikované servery, VPS, VMS, virtuálne dátové centrá) * Kancelárske balíky (Microsoft 365 Business, IceWarp) * SSL certifikáty * Infraštruktúra na mieru a cloud * Ďalšie služby (Kubernetes, Pohoda v cloude, serverhousing, rackhousing, storage, VPN, CDN, zálohovanie údajov) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.webglobe.sk/ webglobe.sk] – oficiálna stránka * [https://www.webglobe.sk/pre-investorov Vedenie firmy] * [http://webglobe.cz Webglobe.cz] * [https://www.webglobe.rs/ Webglobe.rs] * [https://www.webglobe.com/ Webglobe.com] * [https://www.domena.cz/ Domena.cz] * [https://www.savana.cz/ Savana.cz] * [https://www.endora.cz/ Endora.cz] [[Kategória:Internetové podniky]] [[Kategória:Podniky na Slovensku]] 6c5uufeww813uquamwh90bjyger266q Redaktor:Bakjb/pieskovisko 2 700977 8359130 8256335 2026-08-23T10:35:36Z Bakjb 236375 príprava 8359130 wikitext text/x-wiki = Amand Kopáč ([[wikidata:Q141155604]]) = == Zdroje == * [https://nekrolog.frantiskani.sk/n/p-amand-jan-kopac/] * [https://www.grkatke.sk/jubilejny-rok-svateho-frantiska-a-greckokatolici/] * [https://scriptum.cz/cs/periodika/listy-svateho-frantiska] * [https://en.geneanet.org/fonds/bibliotheque/?go=1&nom=KOPAC&page=1&prenom=&prenom_operateur=&size=100&with_variantes_nom=&with_variantes_prenom=] * [https://www.thecatholicnewsarchive.org/?a=d&d=ca19560707-01.2.40&e=-------en-20--1--txt-txIN---------] * [https://epe.lac-bac.gc.ca/100/205/301/ic/cdc/magic/mt47.html?nodisclaimer=1] * [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=kopacamandjanfrantisekofm] * [https://librinostri.catholica.cz/download/PosteDejSpoSvVojt-text.pdf] * [https://www.google.sk/search?tbm=bks&hl=sk&q=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&sei=8MiKapSLCcaI9u8PpO-c-AQ] (Google books) ** [https://www.google.sk/books/edition/Slovensk%C3%A9_rehole_v_Amerike/CeA-AAAAIAAJ?hl=sk&gbpv=1&bsq=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&dq=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&printsec=frontcover] a6gi1dzu5dxs0ewwvkl0bee11nmfeb0 8359141 8359130 2026-08-23T11:24:58Z Bakjb 236375 príprava 8359141 wikitext text/x-wiki = Amand Kopáč ([[wikidata:Q141155604]]) = == Zdroje == * [https://nekrolog.frantiskani.sk/n/p-amand-jan-kopac/] * [https://www.grkatke.sk/jubilejny-rok-svateho-frantiska-a-greckokatolici/] * [https://scriptum.cz/cs/periodika/listy-svateho-frantiska] * [https://en.geneanet.org/fonds/bibliotheque/?go=1&nom=KOPAC&page=1&prenom=&prenom_operateur=&size=100&with_variantes_nom=&with_variantes_prenom=] * [https://www.thecatholicnewsarchive.org/?a=d&d=ca19560707-01.2.40&e=-------en-20--1--txt-txIN---------] * [https://epe.lac-bac.gc.ca/100/205/301/ic/cdc/magic/mt47.html?nodisclaimer=1] * [https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=kopacamandjanfrantisekofm] * [https://librinostri.catholica.cz/download/PosteDejSpoSvVojt-text.pdf] * [https://www.google.sk/search?tbm=bks&hl=sk&q=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&sei=8MiKapSLCcaI9u8PpO-c-AQ] (Google books) ** [https://www.google.sk/books/edition/Slovensk%C3%A9_rehole_v_Amerike/CeA-AAAAIAAJ?hl=sk&gbpv=1&bsq=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&dq=Amand+Kop%C3%A1%C4%8D&printsec=frontcover] * [https://www.inportercounty.org/Data/Cemeteries/SevenDolorsShrineCemetery.html] 8gpwj1927574okb077dd6r67epiv58w William Barclay 0 703855 8359052 8201981 2026-08-23T08:37:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359052 wikitext text/x-wiki {{Infobox Futbalista | meno = William Barclay | foto = | popis = | celé meno = William Edward Barclay | dátum narodenia = {{dn|1857|6|14}} | miesto narodenia = [[Dublin]] | štát = [[Írsko]] | dátum úmrtia = {{dátum úmrtia a vek|1917|1|30|1857|6|14}} | miesto úmrtia = [[Liverpool]] | štát úmrtia = [[Anglicko]] | trénerské roky = 1888{{--}}1889<br>1892{{--}}1896 | trénerské kluby = [[Everton FC|Everton]]<br>[[Liverpool FC|Liverpool]] }} '''William Edward Barclay''' (*[[14. jún]] [[1857]] [[Dublin]], [[Írsko]] – † [[30. január]] [[1917]], [[Liverpool]], [[Anglicko]])<ref>{{cite web|url=http://kjellhanssen.com/1917/01/30/william-edward-barclay-w-e-barclay-william-barclay/|title=William Edward Barclay|access-date=16 December 2014|website=kjellhanssen.com|accessdate=2023-11-03|archiveurl=https://web.archive.org/web/20141225153531/http://kjellhanssen.com/1917/01/30/william-edward-barclay-w-e-barclay-william-barclay/|archivedate=2014-12-25}}</ref> bol prvým trénerom [[Everton FC|Evertonu]] a zároveň prvým trénerom [[Liverpool FC|Liverpoolu]], kde spolupracoval s riaditeľom klubu [[John McKenna|Johnom McKennom]]. Jeho čas v Evertone bol krátky a trval len 22 zápasov. Keď väčšina Evertonu opustila [[Anfield]], aby sa presťahovala do účelovo vybudovaného [[Goodison Park|Goodison Parku]], Barclay bol jedným z ľudí, ktorí zostali, aby vytvorili nový klub, z ktorého sa nakoniec stal Liverpool FC. Zatiaľ čo v sezóne 1893–94 vyhral s klubom ligový titul [[Football League Second Division|v druhej divízii]] a postúpil do prvej divízie v nasledujúcej sezóne klub hneď zostúpil. Vo svojej poslednej sezóne ako tréner Liverpoolu Barclay opäť klub doviedol k ligovému titulu v druhej divízií a to v sezóne 1985/1986. Barclay tiež slúžil dve obdobia ako predseda Liverpoolu a pracoval pre Futbalovú asociáciu . Barclay bol jedinou osobou, ktorá viedla Liverpool aj Everton až do vymenovania [[Rafael Benítez|Rafaela Beníteza]] za trénera Evertonu v roku [[2021]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Everton appoint Rafael Benitez as manager|url=https://www.bbc.com/sport/football/57660542|periodikum=BBC Sport|dátum=2021-06-30|dátum prístupu=2026-04-22|jazyk=en-GB}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|William Edward Barclay|1155575987}} {{DEFAULTSORT:Barclay, William}} [[Kategória:Tréneri Liverpool FC]] eoq8bnaispuk0pgcrj7a1732ktliax9 Aleksis Kivi 0 707206 8359159 8244972 2026-08-23T11:54:01Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359159 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Aleksis Kivi | Dátum narodenia = [[10. október]] [[1834]] | Miesto narodenia = [[Nurmijärvi]], [[Fínsko]] | Alma mater = [[Helsinská univerzita]] | Portrét = Aleksis Kivi.jpg | Známa vďaka = prvý román vo fínčine Sedem bratov | Profesia = spisovateľ | Rodné meno = Alexis Stenvall | Pseudonym = Aleksis Kivi | Dátum úmrtia = {{dúv|1872|12|31|1834|10|10}} | Miesto úmrtia = [[Tuusula]], [[Fínsko]] | Popis osoby = fínsky prozaik a dramatik, autor prvého významného fínskeho románu | Rodičia = Erik Johan Stenvall, <br>Anna-Kristiina Hamberg | Portál1 = Fínsko | Portál2 = Literatúra }} '''Aleksis Kivi''', vlastným menom '''Alexis Stenvall''' (* [[10. október]] [[1834]], [[Nurmijärvi]], [[Fínsko]] – † [[31. december]] [[1872]], [[Tuusula]]) bol fínsky [[spisovateľ]] a [[dramatik]], autor prvého [[Román|románu]] vo [[Fínčina|fínčine]] ''[[Sedem bratov]]'' (fín. ''Seitsemän veljestä''). Kivi je považovaný za fínskeho národného spisovateľa a deň jeho narodenia 10. október je fínskym dňom [[Literatúra|literatúry]]. V súťaži ''[[Suuret suomalaiset|Veľkí Fíni]]'' (fín. ''Suuret suomalaiset'') sa umiestnil na 9. mieste. Je považovaný za prvého fínskeho profesionálneho spisovateľa. == Životopis == Pochádzal z chudobných pomerov. Narodil sa v Nurmijärvi, 30 kilometrov od [[Helsinki|hlavného mesta]], ako jeden zo štyroch synov krajčíra Eerika Johana Stenvalla, ktorý bol relatívne vzdelaný, a Annastiiny Hamberg, dcéry kováča.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Hannes | meno = Sihvo | titul = Kivi, Aleksis (1834 - 1872) | url = https://kansallisbiografia.fi/english/person/2826 | dátum prístupu = 3.1.2024 | vydavateľ = Kansallisbiografia.fi | jazyk = po anglicky}}</ref> Prostredie, v ktorom vyrastal a ľudia z jeho detstva Kiviho inšpirovali v jeho neskoršej tvorbe. [[Súbor:A Kivi was born here H6919 A Kiven synnyinkoti C.JPG|vľavo|náhľad|Rodný dom Aleksisa Kiviho v [[Nurmijärvi]].]] V roku 1846 odišiel na štúdium do [[Helsinki|Helsínk]]. I keď väčšina jeho štúdia prebehla vo [[Švédčina|švédčine]], neskôr sa rozhodol, že bude písať po [[Fínčina|fínsky]]. Počas štúdia žil v dome, ktorého majiteľ mal obsiahlu knižnicu. Mladý Kivi sa takto zoznámil s velikánmi svetovej literatúry ako [[William Shakespeare|Shakespeare]], [[Miguel de Cervantes|Cervantes]] či [[George Gordon Byron|Byron]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Literatúra | url = https://ssys.szm.com/Htm/Literatura.htm | dátum prístupu = 3.1.2024}}</ref> Zamiloval sa do Albiiny Palmqvist, s ktorou diskutoval o literatúre, no ktorá mu jeho lásku neopätovala. Ostala však inšpiráciou pre jeho ženské postavy.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Liukkonen | meno = Petri | titul = Aleksis Kivi (1834-1872) | url = http://authorscalendar.info/akivi.htm | dátum prístupu = 3.1.2024 | jazyk = po anglicky}}</ref> V roku [[1859]] absolvoval súkromnú skúšku u profesora [[Frederik Cygnaeus|Frederika Cygnaeusa]] a začal študovať na [[Helsinská univerzita|Helsinskej univerzite]] históriu a jazyky. Na univerzite sa dostal do skupiny [[Mladí fennomani|Mladých fennomanov]] na čele s [[Yrjö Koskinen|Yrjöm Koskinenom]].<ref name=":0" /> Vo Švédskom divadle v Helsinkách videl hry od [[Molière|Molièra]] a [[Friedrich Schiller|Schillera]]. Jeho priatelia ho opisovali ako nervózneho, osamelého, rezervovaného so sklonom k [[Asketizmus (životný štýl)|asketizmu]] a hlbokému sebaskúmaniu.<ref name=":0" /> Univerzitnému štúdiu sa venoval len sporadicky, skôr ho zaujímalo písanie. Chcel sa stať uznávaným poetom ako [[Johan Ludvig Runeberg|Runeberg]]. Jeho tvorbu finančne podporoval filozof a národný buditeľ [[J.V. Snellman]].<ref name=":1" /> Od roku [[1863]] sa venoval iba literárnej činnosti. V rámci národného prebudenia si ako väčšina vtedajších spisovateľov a verejných činiteľov pofínčil svoje meno zo Stenvall na fínske Kivi (v preklade kameň). [[Súbor:Cabin from Aleksis Kivi Died - panoramio.jpg|náhľad|Chatka v [[Tuusula|Tuusule]], v ktorej trávil Aleksis Kivi posledné momenty svojho života.]] V druhej polovici [[60. roky 19. storočia|60. rokov 19. storočia]] vo Fínsku vyčíňal [[hladomor]]. Kivi mal v tej dobe prvý záchvat [[Brušný týfus|týfu]], choroby, ktorá sa mu opakovala, a ktorá ovplyvnila už aj tak krehké zdravie spisovateľa. Kiviho zdravie sa rapídne zhoršilo v roku [[1870]]. V roku [[1871]] bol prijatý na psychiatrickej liečebni v [[Lapinlahti]], kde mu ošetrujúci lekár diagnostikoval [[Melanchólia|melanchóliu]] vychádzajúcu z ublíženia na dôstojnosti spisovateľa. Bol vyhlásený za nevyliečiteľného a jeho brat si ho v roku 1872 zobral do domácej liečby v [[Tuusula]]. Kivi trávil svoje posledné mesiace v chatke. Jeho smrť je opradená mnohými historkami, podľa jednej boli jeho posledné slová ''"Žijem!"'' (fín. ''Minä elän!''). Kivi zomrel v chudobe na [[Silvester|Silvestra]] v roku [[1872]] len vo veku 38 rokov. Veľmi rýchlo začal získavať posmrtnú slávu. Dnes patrí medzi najvýznamnejších fínskych spisovateľov.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> == Literárna tvorba == Aleksis Kivi sa preslávil ako [[prozaik]] a dramatik. Je považovaný za prvého profesionálneho fínskeho spisovateľa, autora prvého významneho románu napísaného vo fínčine a tiež fínskeho národného spisovateľa. Kivi tvoril v období národného romantizmu, jeho dielo bolo dôležité pre rozvoj fínčiny ako literárneho jazyka. === Dráma === [[Súbor:Finnish National Theatre.jpg|vľavo|náhľad|Socha Aleksisa Kiviho pred [[Fínske národné divadlo|Fínskym národným divadlom]] v [[Helsinki|Helsinkách]].]] Kiviho prvá dráma ''[[Kullervo]]'' z roku [[1860]] je inšpirovaná mytologickým hrdinom z fínskeho národného eposu [[Kalevala]]. Dramatická technika hry je inšpirovaná Shakespearom. Kivi s touto hrou vyhral súťaž organizovanú [[Spolok fínskej literatúry|Spolkom fínskej literatúry]] (fín. ''Suomalaisen Kirjallisuuden Seura''). Vďaka financiám, ktoré za súťaž vyhral, sa mohol naplno sústrediť na literárnu tvorbu.<ref name=":0" /> <ref name=":1" /> V roku [[1861]] napísal ďalšiu hru [[Komediálna dráma|komédiu]] Obuvníci z Nummi (fín. ''Nummisuutarit''). Táto hra je akousi sondou do národného naturelu Fínov, vystupujú tu ironizované stereotypné postavy, najmä alkoholici. V roku [[1865]] získal za toto dielo Štátnu cenu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ševci z Nummi - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/sevci-z-nummi-56046 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-01-03 | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> V roku 1866 napísal tri hry{{--}}Utečenci (fín. ''Karkurit''), Výlet na Schleusingen (fín. ''Olviretki Schleusingenissä'') ''a'' [[Veselohra|veselohru]] Zásnuby (fín. ''Kihlaus'')''.'' Nasledujúci rok napísal hry Leo a Liina (fín. ''Leo ja Liina''), Noc a deň (fín. ''Yö ja päivä''), Hrdinský čin (fín. ''Sankarteos'') a ''Lea'', ktorá mala premiéru 10. mája 1869 v helsinskom ''Nya Teatern'' ako vôbec prvá Kiviho hra. Uvedenie hry ''Lea'' na divadelnú scénu malo veľký vplyv na zrod celého profesionálneho divadla vo fínskom jazyku, pretože Kivi dokázal, že aj vo fínčine sa dá robiť kvalitná dráma. V dôsledku nadšenia vyvolaného hrou vznikali predchodcovia súčasného [[Fínske národné divadlo|Fínskeho národného divadla]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Lea. Näytelmä yhdessä näytöksessä | url = https://www.doria.fi/handle/10024/69600 | vydavateľ = www.doria.fi | dátum vydania = 1869 | dátum prístupu = 2024-01-03 | jazyk = fi | meno = Aleksis | priezvisko = Kivi}}</ref> Kivi napísal dokopy 12 divadelných hier, niektoré vyšli až posmrtne. Mnohé z nich sa dodnes hrajú vo fínskych i svetových divadlách a tešia sa veľkej obľube. Kiviho dielo bolo pod neustálou paľbou literárneho kritika [[August Ahlqvist|Augusta Ahlqvista]]. Odmietal Kiviho tragický pohľad na hrdinu Kullerva, pričom sa domnieval, že práve on ako učenec [[Elias Lönnrot|Eliasa Lönnrota]], je správcom odkazu Kalevaly. Ahlqvist, okrem iného aj profesor fínčiny, mal tiež úplne iný náhľad na techniku a jazyk využívaný v próze, dráme a poézii ako Kivi, za ktorým však stáli významné osobnosti ako [[Frederik Cygnaeus]] a [[Kaarlo Bergbom]].<ref name=":0" /> Tieto útoky sa podpísali na chatrnom mentálnom zdraví Kiviho. === Próza === [[Súbor:Akseli Gallen-Kallela - Knight and the Snake King, Illustration for Seitsemän veljestä.jpg|náhľad|Ilustrácia maliara [[Akseli Gallen-Kallela|Akseliho Gallen-Kallelu]] k dielu Sedem bratov.]] V roku [[1864]] vyšla Kivimu v novinách ''Suometar'' rozprávka Trollovia (fín. ''Vuoripeikot''), ktorá vychádzala zo stredovekej ľudovej rozprávky známej v [[Uusimaa|regióne]], z ktorého spisovateľ pochádzal. V roku 1947 vyšla vo vydavateľstve Otava ako poviedka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vuoripeikot | url = https://www.kirjasampo.fi/fi/kulsa/kauno%253Aateos_58919 | vydavateľ = www.kirjasampo.fi | dátum prístupu = 2024-01-03 | jazyk = fi | url archívu = https://web.archive.org/web/20240103020204/https://www.kirjasampo.fi/fi/kulsa/kauno%3Aateos_58919 | dátum archivácie = 2024-01-03 }}</ref> Počas druhej polovice 60. rokov 19. storočia sa napriek ťažkej dobe sústredil Kivi na písanie svojho prvého románu. Na zadnej obálke jeho knihy básni ''Kanervala'', ktorá vyšla v roku [[1866]], bolo napísané, že je verejnosť pozvaná objednať si nové dielo ''Sedem bratov'' (fín. ''Seitsemän veljestä''), zábavný príbeh o živote siedmich bratov z lesov okolia [[Häme]]. Spisovateľ však predstavil dielo až v roku 1869, potom, čo ho trikrát prepísal. Fínska literárna spoločnosť si s vydaním diela dávala načas, Kivi mal istú dobu podozrenie, že ho výbor odmietne. Na konci roka výbor uznal, že by bola škoda dielo nevydať zdôrazňujúc prednosti románu ako zobrazenie fínskeho charakteru a prírodných krás. Literárna spoločnosť vydala ''Sedem bratov'' v štyroch zväzkoch v roku [[1870]]. Dielo je syntézou Kiviho umeleckých a politických názorov.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Sedm bratří - kniha | url = https://www.databazeknih.cz/knihy/sedm-bratri-92085 | vydavateľ = www.databazeknih.cz | dátum prístupu = 2024-01-03 | priezvisko = Databazeknih.cz}}</ref> Aj toto dielo sa dočkalo tvrdej kritiky o Kiviho neprajníkov, najmä od Ahlqvista, ktorý o románe napísal, že je to "smiešne dielo a škvrna na mene fínskej literatúry".<ref name=":0" /> Ahlqvist na dielo útočil aj po Kiviho smrti. Ostatné diela Aleksisa Kiviho vyšli až posmrtne. == Dielo == * 1859{{--}}Kullervo (hra) * 1859{{--}}Eriika (novela) * 1864{{--}}Trollovia (fín. ''Vuoripeikot'', rozprávka, poviedka) * 1864{{--}}Obuvníci z nurmi (fín. ''Nummisuutarit,'' hra) * 1866{{--}}Zásnuby (fín. ''Kihlaus'', hra) * 1866{{--}}Kanervala (básnická zbierka) * 1866{{--}}Noc a deň (fín. ''Yö ja päivä'', hra) * 1866{{--}}Utečenci (fín. ''Karkurit'', hra) * 1866{{--}}Výlet na Schleusingen (fín. ''Olviretki Schleusingenissä'' , hra) * 1867{{--}}Leo a Liina (fín. ''Leo ja Liiina'' , hra) * 1868{{--}}Canzio (hra) * 1871{{--}}Margareta (hra) * 1870{{--}}1873{{--}}''Sedem bratov'' (fín. ''Seitsemän veljestä'', román) - v [[Slovenčina|slovenčine]] vyšiel v roku [[1992]] v preklade Pavla Tvarožka. * 1877{{--}}1878{{--}}Výber z diela (fín. ''Valitut teokset I-II)'' * 1878{{--}}Domov a okovy (fín. ''Koto ja kahleet,'' novela) * 1916{{--}}Selmine sprisahanie (fín. ''Selman juonet'', hra) * 1916{{--}}Básne (fín. ''Runot'') * 1984{{--}}Pieseň môjho srdca (fín. ''Sydämeni laulu'', báseň z diela ''Sedem bratov)'' == Galéria == <gallery> Súbor:Aleksis Kivi Nurmijärvi.jpg|Socha Aleksisa Kiviho v rodnom [[Nurmijärvi]]. Súbor:Aleksis-Kivi-1934.jpg|Známka pri príležitosti stého výročia narodenia spisovateľa. Súbor:Grave of Aleksis Kivi H2913 Aleksis Kiven hauta C.JPG|Hrob Aleksisa Kiviho Súbor:Norwegian (Aleksis Kivi livery), EI-FVY, Boeing 737-8JP (40664274063).jpg|Lietadlo spoločnosti [[Norwegian Air Shuttle|Norwegian]] s podobizňou Aleksisa Kiviho. Súbor:Stamp of Finland - 1984 - Colnect 47053 - Kivi Aleksis 1834-1872 poet poem - relief.jpeg|Známka z roku 1984 s textom básne Sydämeni laulu. </gallery> == Referencie == <references /> == Pozri aj == * [[Suuret suomalaiset]] == Iné projekty == {{projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20070211023814/http://www.aleksiskivi-kansalliskirjailija.fi/lang/index.php?option=com_content&task=view&id=12&Itemid=26 Aleksis Kivi page maintained by Nurmijärvi municipality] * [http://www.polyglotproject.com/books/Finnish/seitseman_veljesta Text of Seven Brothers in Finnish] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120320135221/http://www.polyglotproject.com/books/Finnish/seitseman_veljesta |date=20 March 2012 }} * [http://elias.finlit.fi/nummisuutarit ''Nummisuutarit'' – digital critical edition (in Finnish)]. Finnish Literature Society, 2011. *[https://digital.lib.hkbu.edu.hk/translate/ The Aleksis Kivi Brothers Seven Translation Assessment Project] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181005183203/https://digital.lib.hkbu.edu.hk/translate/ |date=2018-10-05 }}, publicly accessible, provided by [https://digital.lib.hkbu.edu.hk/digital/project.php Hong Kong Baptist University Library] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20181215222621/https://digital.lib.hkbu.edu.hk/digital/project.php |date=2018-12-15 }} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Kivi, Aleksis}} [[Kategória:Fínski spisovatelia románov]] [[Kategória:Fínski dramatici]] [[Kategória:Absolventi Helsinskej univerzity]] 5c6syqyormzjx3uk4k3oieq03zurid5 Ambiorix 0 711642 8359073 8264118 2026-08-23T09:05:26Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359073 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník|meno=Ambiorix|obrázok=Ambiorix.jpg|dátum narodenia=neznámy|dátum úmrtia=neznámy, pred naším letopočtom|miesto úmrtia=[[Galia]]|popis obrázku=Socha Ambiorixa v [[Tongeren]], [[Belgicko]].|portál1=Belgicko}} '''Ambiorix''' ([[Galia|galsky]] „kráľ okolia“ alebo „kráľ-ochranca“) bol vodcom belgického kmeňa v severovýchodnej [[Galia|Galii]], kde sa nachádza dnešné [[Belgicko]]. Tento kmeň viedol spolu s Cativolcom, kniežaťom Eburončanov. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Ambiorix stal belgickým národným hrdinom vďaka svojmu odporu proti [[Gaius Iulius Caesar|Júliusovi Cézarovi]], ako sa píše v Cézarových ''[[Zápisky o vojne v Galii|Zápiskoch]] o [[Galská vojna|vojne v Gálii]]''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Smith|meno=William|titul="Ambiorix"|periodikum=Dictionary of Greek and Roman Biography and Mythology|odkaz na periodikum=https://web.archive.org/web/20131102143053/http://www.ancientlibrary.com/smith-bio/0147.html|vydavateľ=Little, Brown and Company|miesto=Boston|dátum=1867|číslo=1|strany=138–139|dátum archivácie=2013-11-02}}</ref> == Meno == Udáva sa, že Ambiorix je galské osobné meno utvorené príponou ''ambio-'' pripojenou k ''rix'' („kráľ“), ale o význame prvého prvku sú nejasnosti.<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Evans|meno=D. Ellis|titul=Gaulish Personal Names: A Study of Some Continental Celtic Formations.|periodikum=Clarendon Press|odkaz na periodikum=https://search.worldcat.org/title/468437906|vydavateľ=Oxford University Press|ročník=1967|strany=134-136}}</ref> Niektorí bádatelia prekladajú Ambiorixa ako „kráľa okolia“ alebo „kráľa ohrady“, pričom ''ambio-'' interpretujú ako tematizovanú formu ''ambi-'' („okolo, z oboch strán“) s významom „okolie“ alebo inak „ohrada“.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lambert|meno=Pierre-Yves|titul="Préverbes gaulois suffixés en -io- : ambio-, ario-, cantio-"|periodikum=Études celtiques|odkaz na periodikum=https://www.persee.fr/doc/ecelt_0373-1928_1995_num_31_1_2065|dátum=1995|strany=115–121}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Delamarre|meno=Xavier|titul=Dictionnaire de la langue gauloise: Une approche linguistique du vieux-celtique continental|vydavateľ=Errance|rok=2003|isbn=9782877723695}}</ref> Fredrik Otto Lindeman alternatívne vykresľuje Ambiorixa ako „kráľa-ochrancu“, a to odvodením ''ambio-'' od [[Praindoeurópčina|praindoeurópskeho]] spojenia ''*h₂mbhí-péh₃'' („ochranca“; porov. [[Indoárijské jazyky|staroindické]] ''adhi-pá-,'' „ochranca, vládca, pán, kráľ“).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Lindeman|meno=Fredrik O.|titul=Gaulish ambiorix|periodikum=Zeitschrift für celtische Philologie|odkaz na periodikum=https://www.degruyter.com/document/doi/10.1515/ZCPH.2007.50/html|dátum=2007|strany=50-55}}</ref><ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Toorians|meno=Lauran|titul="Aduatuca, 'place of the prophet'. The names of the Eburones as representatives of a Celtic language, with an excursus on Tungri"|vydavateľ=Gallo-Roman Museum of Tongeren|miesto=Creemers, Guido|rok=2013|isbn=978-90-74605-61-8}}</ref> == Životopis == === Raná história === V roku 57 pred Kr. Július Cézar dobyl časť [[Galia|''Galie'']] a ''Belgiky'' ([[Belgicko]], dnešné severné [[Francúzsko]], [[Luxembursko]], časť dnešného [[Holandsko|Holandska]] pod riekou Rýn a severozápadnú časť [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severného Porýnia-Vestfálska]] v [[Nemecko|Nemecku]]). V krajine žilo niekoľko kmeňov, ktoré proti sebe často bojovali. Eburonom vládli Ambiorix a Cativolcus. V roku 54 pred Kr. Cézarove vojská naliehavo potrebovali viac potravín a tak sa miestne kmene museli vzdať časti úrody, ktorá v tom roku nebola dobrá. Hladujúci Eburončania to pochopiteľne nechceli urobiť a Cézar nariadil, aby sa v blízkosti eburónskych dedín vybudovali tábory. Každý stotník dostal príkaz zabezpečiť, aby sa zásoby potravín dostali k [[Staroveký Rím|rímskym]] [[Vojak|vojakom]]. To vyvolalo medzi Eburončanmi nevôľu. Hoci ho Július Cézar oslobodil od platenia tribútu Atuatuciom, Ambiorix sa v zime roku 54 pred Kr. pripojil ku Cativolcovi v povstaní proti rímskym vojskám pod vedením Quinta Tituria Sabina a Lucia Aurunculeia Cotta. === Vzdor Rimanom === [[Súbor:Liège, Palais Provincial, épisodes des guerres d'Ambiorix.JPG|náhľad|Ambiorix útočiaci na rímskych vojakov, výjav v provinčnom paláci v [[Liège]].]] Keďže sucho prerušilo dodávky obilia, Cézar bol nútený prezimovať so svojimi [[Légia (staroveký Rím)|légiami]] medzi vzbúrenými belgickými kmeňmi. Rímske jednotky pod vedením Sabina a Cotta prezimovali medzi Eburončanmi, keď ich napadli pod vedením Ambiorixa a Cativolca. Ambiorix Rimanov oklamal, keď im povedal, že útok sa uskutočnil bez jeho súhlasu, a ďalej im poradil, aby utiekli, pretože veľké germánske sily sa chystali prekročiť [[Rýn]]. Dôverujúc Ambiorixovi, Sabinus a Cotta nasledujúce ráno odišli. Kúsok od tábora rímske jednotky prepadli Eburončania a zmasakrovali ich. Na inom mieste medzi Nerviovcami zimovali ďalšie rímske jednotky pod vedením Quinta Tullia Cicera, mladšieho brata rečníka [[Marcus Tullius Cicero|Marcusa Tullia Cicera]]. Ambiorix, ktorý viedol koalíciu vzbúrených belgických kmeňov, obkľúčil Cicerov tábor. Po dlhom čase sa rímskemu poslovi konečne podarilo prekĺznuť cez belgické línie a odovzdať Cézarovi správu o povstaní. Cézar zmobilizoval svoje légie a okamžite vyrazil na pomoc Cicerovi. Keď sa priblížili k obkľúčenému rímskemu táboru, Belgovia sa pohli, aby zaútočili na Cézarove vojská. V obrovskej prevahe, Cézar nariadil svojim vojakom, aby vyzerali zmätene a vystrašene, a úspešne Belgov vylákali, aby na nich zaútočili na území výhodnom pre Rimanov. Cézarove vojská podnikli prudký protiútok a čoskoro zahnali Belgov na útek. Neskôr Cézarove vojská vstúpili do Cicerovho tábora a našli väčšinu mužov zranených. Medzitým Indutiomarus, vodca Treverov, začal obťažovať tábor vojvodcu Labiena a nakoniec ho vyprovokoval, aby vyslal svoju jazdu s konkrétnym rozkazom Indutiomara zabiť. Tí tak urobili a rozohnali zvyšky Indutiomarovej armády. Cézar osobne zostal v Galii do konca zimy kvôli obnovenej galskej hrozbe. === Cézarova pomsta === Keď sa rímsky senát dozvedel, čo sa stalo, Cézar prisahal, že zničí všetky belgické kmene. Ambiorix zabil pätnásť [[Kohorta (vojenská jednotka)|kohort]]. Belgický útok na Cicera, ktorý sa vtedy nachádzal s légiou na území Nerviov, zlyhal vďaka včasnému príchodu Cézara. Rímske výpravy proti Belgom trvali niekoľko rokov, ale nakoniec boli kmene vyvraždené alebo vyhnané a ich polia vypálené. Po tejto genocídnej udalosti Eburončania zmizli z histórie. Podľa spisovateľa Florusa sa Ambiorixovi a jeho mužom podarilo utiecť cez [[Rýn]].<ref>{{Citácia knihy|titul=Florus|url=https://en.wikipedia.org/w/index.php?title=Florus&oldid=1197441785|rok=2024-01-20|jazyk=en|poznámka=Page Version ID: 1197441785}}</ref> Po tomto momente sa v rímskych záznamoch neobjavujú. == Dedičstvo == Cézar písal o Ambiorixovi vo svojom komentári k bojom proti Galom, ''Zápisky o vojne v Galii''. V tomto texte napísal slávne slová: „Z týchto [troch regiónov] sú najodvážnejší Belgovia.“ Ambiorix zostal až do devätnásteho storočia pomerne neznámou postavou. Nezávislosť [[Belgicko|Belgicka]] v roku [[1830]] podnietila hľadanie národných hrdinov. V Cézarovom diele ''Zápisky o vojne'' ''v Galii'' bol Ambiorix a jeho činy znovuobjavené. V roku 1841 napísal belgický básnik Joannes Nolet de Brauwere Van Steeland lyrický epos o Ambiorixovi. Okrem toho 5. septembra 1866 postavili na hlavnom trhovisku v belgickom meste [[Tongeren]] sochu Ambiorixa, ktorého Cézar nazval Atuatuca, teda Atuatuca Tungrorum. Dnes je Ambiorix jednou z najznámejších postáv [[Belgicko|belgickej]] histórie. Je po ňom pomenovaných mnoho podnikov, barov a fritérií a v mnohých belgických [[Komiks|komiksoch]], ako sú Suske en Wiske a Jommeke, hrá vedľajšiu rolu. Krátko existoval aj komiks s názvom ''Ambionix'',<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wim Swerts Homepage - Reeksen - Ambionix | url = http://www.wimswerts.be/htmlmap/ambionix.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2008-09-15 | dátum prístupu = 2024-03-30 | url archívu = https://web.archive.org/web/20080915093052/http://www.wimswerts.be/htmlmap/ambionix.html | dátum archivácie = 2008-09-15 }}</ref> v ktorom vedec teleportoval belgického náčelníka, voľne založeného na Ambiorixovi, do súčasného Belgicka. Vo francúzskom komikse [[Asterixove dobrodružstvá]], v diele ''Asterix v Belgicku'', idú [[Asterix (postava)|Asterix]], [[Obelix]], [[Idefix]] a Vitalstatistix do Belgicka, pretože sa hnevajú na Cézara za jeho poznámku, že Belgičania sú najodvážnejší zo všetkých Galov. == V populárnej kultúre == Ambiorix vedie galskú civilizáciu vo videohre ''[[Civilization VI]]''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Civilization VI - First Look: Gaul {{!}} Civilization VI - New Frontier Pass {{!}} Ghostarchive | url = https://ghostarchive.org/varchive/NPhGpbCIPUA | vydavateľ = ghostarchive.org | dátum prístupu = 2024-03-30}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * Delamarre, Xavier (2003). ''Dictionnaire de la langue gauloise: Une approche linguistique du vieux-celtique continental''. Errance. ISBN 9782877723695. * Evans, D. Ellis (1967). ''Gaulish Personal Names: A Study of Some Continental Celtic Formations''. Clarendon Press. OCLC 468437906. * Lambert, Pierre-Yves (1995). "Préverbes gaulois suffixés en -io- : ambio-, ario-, cantio-". ''Études celtiques''. '''31''' (1): 115–121. doi:10.3406/ecelt.1995.2065. * Lindeman, Fredrik O. (2007). "Gaulish ambiorix". ''Zeitschrift für celtische Philologie'' (po nemecky). '''55''' (1): 50–55. doi:10.1515/ZCPH.2007.50. * Toorians, Lauran (2013). "Aduatuca, 'place of the prophet'. The names of the Eburones as representatives of a Celtic language, with an excursus on Tungri". In Creemers, Guido (ed.). ''Archaeological Contributions to Materials and Immateriality''. Gallo-Roman Museum of Tongeren. ISBN <bdi>978-90-74605-61-8</bdi>. Archived (PDF) from the original on 2022-10-09. == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Ambiorix|1198130209}} {{Autoritné údaje}} [[Kategória:Dejiny Belgicka]] [[Kategória:Osoby s neistým dátumom narodenia]] [[Kategória:Osoby s neistým dátumom úmrtia]] [[Kategória:Úmrtia v 1. storočí pred Kr.]] [[Kategória:Panovníci v Európe]] s4yjrpjwh00egbgo8yt3g2flqhlscj8 Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024 0 712328 8359029 8348432 2026-08-23T03:04:00Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359029 wikitext text/x-wiki {{Infobox Voľby|názov=Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024|štát={{Minivlajka|Európska únia|w}}|druh=parlamentné voľby|dátum=[[6. jún|6.]] – [[9. jún]] [[2024]]|predchádzajúce=[[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|2019]]|nasledujúce=[[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2029|2029]]|aktuálne=2024|účasť=51,05%}}[[Súbor:2024 EP election map.svg|náhľad|328x328bod|Výsledky v členských štátoch. Štáty sú zafarbené podľa najväčších strán podľa počtu hlasov]] '''Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024''' sa v [[Európska únia|Európskej únii]] (EÚ) konali v dňoch 6. až 9. júna 2024. Boli to desiate [[Voľby do Európskeho parlamentu|parlamentné voľby]] od prvých [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 1979|priamych volieb v roku 1979]] a prvé voľby do [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] po [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexite]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:12007L/TXT | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elections | url = https://www.europarl.europa.eu/at-your-service/en/be-heard/elections | vydavateľ = Elections | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> Celkovo bolo zvolených 720 [[Poslanec Európskeho parlamentu|poslancov Európskeho parlamentu]] (EP), ktorí zastupujú viac ako 450 miliónov ľudí z 27 [[Členovia Európskej únie|členských štátov]].<ref group="pozn.">V septembri 2023 [[Európska rada]] zvýšila počet poslancov Európskeho parlamentu zo 705 na 720.</ref> Tieto voľby sa konali súčasne s viacerými ďalšími voľbami v niektorých členských štátoch Európskej únie. Najviac kresiel v Európskom parlamente získala [[Európska ľudová strana]] pod vedením [[Ursula von der Leyenová|Ursuly von der Leyenovej]]. Proeurópske [[Politický stred|centristické]], [[Liberalizmus|liberálne]], [[Sociálna demokracia|sociálnodemokratické]] a [[Environmentalizmus|environmentálne]] strany utrpeli straty, zatiaľ čo [[Pravicový populizmus|pravicovo-populistické strany]], ktoré sú proti EÚ, dosiahli nárast. Pravicová skupina [[Európski konzervatívci a reformisti|Európskych konzervatívcov a reformistov]] predbehla centristickú skupinu [[Obnovme Európu]] a získala štvrtý najvyšší počet kresiel, zatiaľ čo ďalšia pravicová skupina [[Patrioti pre Európu]], nástupkyňa skupiny [[Identita a demokracia]], získala tretí najvyšší počet kresiel. Okrem toho vznikla krajne pravicová skupina [[Európa zvrchovaných národov]], ktorá sa stala najmenšou skupinou v Parlamente. Celkovo 187 poslancov Európskeho parlamentu (25 % parlamentu) patrí k tvrdej pravici, čo je viac členov ako kedykoľvek predtým v histórii.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Europe’s far right won ground in the EU elections. Can they unite to wield power? | url = https://apnews.com/article/european-parliament-election-far-right-b9339cf1a7d2067bf6fa1941c166936d# | vydavateľ = AP News | dátum vydania = 2024-06-11 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> [[Ursula von der Leyenová]] bola 18. júla 2024 v tajnom hlasovaní [[Európsky parlament|Európskeho parlamentu]] opätovne zvolená za [[Predseda Európskej komisie|predsedníčku Európskej komisie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Parliament re-elects Ursula von der Leyen as Commission President {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20240710IPR22812/parliament-re-elects-ursula-von-der-leyen-as-commission-president | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2024-07-18 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> == Pozadie == V [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|predchádzajúcich voľbách]], ktoré sa konali v dňoch 23. - 26. mája 2019, z hľadiska politických skupín v parlamente, viedli k tomu, že skupina [[Európska ľudová strana|Európskej ľudovej strany]] a [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] utrpeli značné straty, zatiaľ čo liberálni/centristickí („[[Obnovme Európu|Obnovovatelia]]“), [[Zelení/Európska slobodná aliancia|Zelení/EFA]] a [[Identita a demokracia|ID]] dosiahli značné zisky, pričom [[Európski konzervatívci a reformisti|ECR]] a [[Ľavica v Európskom parlamente – GUE/NGL|Ľavica]] zaznamenali malé oslabenie. [[Európska ľudová strana]] pod vedením [[Manfred Weber|Manfreda Webera]] získala najviac kresiel v Európskom parlamente, avšak potom nedokázala zabezpečiť preňho podporu ostatných strán ako kandidáta na predsedu Komisie. Po počiatočnej patovej situácii sa [[Európska rada]] rozhodla nominovať [[Ursula von der Leyenová|Ursulu von der Leyenovú]] ako kompromisnú kandidátku na novú predsedníčku Komisie a [[Európsky parlament]] zvolil von der Leyenovú 383 hlasmi (potrebných bolo 374 hlasov). Európsky parlament potom 27. novembra 2019 schválil [[Prvá von der Leyenovej komisia|Komisiu]] ako celok, pričom získala 461 hlasov. Vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019|voľbách v roku 2019]] došlo k nárastu volebnej účasti, keď hlasovalo 50,7 % oprávnených voličov v porovnaní so 42,5 % vo [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2014|voľbách v roku 2014]]. Išlo o prvé zvýšenie volebnej účasti od prvých volieb do Európskeho parlamentu v roku [[Voľby do Európskeho parlamentu v roku 1979|1979]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vote for me! Why turnout is the EU Parliament’s biggest election challenge | url = https://www.politico.eu/article/vote-for-me-why-turnout-eu-parliament-biggest-election-challenge/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-03-22 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> Z údajov Eurobarometer vyplýva, že v roku 2024 sa 71 % Európanov vyjadrilo, že v júni pravdepodobne pôjdu voliť, čo je o 10 % viac ako tých, ktorí sa tak vyjadrili v roku 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = How to win the European election | url = https://www.politico.eu/article/how-to-win-the-european-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2024-04-17 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> Od posledných celoeurópskych volieb pravica v Európe naďalej rastie, zostáva však rozdelená, najmä kvôli [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázii na Ukrajinu]] a otázke vzťahov s Ruskom.<ref>{{Citácia periodika|titul=Hard-right populists are pushing their way into the mainstream|url=https://www.economist.com/europe/2024/05/30/hard-right-populists-are-pushing-their-way-into-the-mainstream|periodikum=The Economist|dátum prístupu=2024-10-25|issn=0013-0613}}</ref> V roku 2024, pred voľbami do Európskeho parlamentu, [[Pravicový populizmus|pravicovo-populistické strany]] držia alebo sa podieľajú na politickej moci v Maďarsku ([[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]]), Taliansku ([[Bratia Talianska]]), Švédsku ([[Švédski demokrati]]), Fínsku ([[Strana Fínov]]), na Slovensku ([[Slovenská národná strana (1990)|Slovenská národná strana]]) a v Chorvátsku ([[Hnutie za vlasť (Chorvátsko)|Hnutie za vlasť]]).<ref name=":0" /> Stredopravicová [[Európska ľudová strana|EPP]] „vyvolala u niektorých komentátorov pozornosť“ pre svoje úsilie očariť strany v [[Európski konzervatívci a reformisti|ECR]], aby vytvorili široký konzervatívny blok,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Subscribe to read | url = https://www.ft.com/content/ef22522b-95fe-4834-bb02-162a279a7214 | vydavateľ = www.ft.com | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> ktorý by mohol narušiť dlhoročný status quo, podľa ktorého sa EPP delí o moc so stredoľavou [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|S&D]] a centristickou skupinou [[Obnovme Európu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Can a Centre-Right Coalition Emerge After The Next EU Elections? {{!}} LSE Executive Education | url = https://www.lse.ac.uk/study-at-lse/executive-education/insights/articles/can-a-centre-right-coalition-emerge-after-the-next-eu-elections | vydavateľ = www.lse.ac.uk | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en | meno = LSE Executive | priezvisko = Education}}</ref> == Dátum volieb == Termín volieb bol v Portugalsku zvolený na predĺžený víkend, keď sa 10. júna slávil štátny sviatok Deň Portugalska, čo malo znížiť volebnú účasť.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU riles Portugal by teeing up June dates for 2024 elections | url = https://www.politico.eu/article/eu-riles-portugal-by-teeing-up-june-dates-for-2024-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2023-05-10 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> Napriek snahe portugalských lídrov nájsť kompromis sa nepodarilo zmeniť predvolený termín 6. - 9. júna, ktorý si na zmenu vyžadoval jednomyseľné hlasovanie. == Volebný systém == Voľby do Európskeho parlamentu upravuje Zmluva o Európskej únii, [[Zmluva o fungovaní Európskej únie]] a Akt o voľbách poslancov Európskeho parlamentu vo všeobecných a priamych voľbách (volebný akt). Vo volebnom akte sa uvádza, že volebný postup sa riadi vnútroštátnymi predpismi v každom členskom štáte s výhradou ustanovení tohto aktu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:01976X1008(01)-20020923 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> Voľby sa uskutočňujú na základe všeobecného priameho volebného práva na základe [[Pomerný volebný systém|pomerného zastúpenia]] s použitím systému zoznamov alebo [[Systém jedného prenosného hlasu|systému jedného prenosného hlasu]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:01976X1008(01)-20020923 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> Vnútroštátny volebný prah nesmie presiahnuť 5 % odovzdaných hlasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:01976X1008(01)-20020923 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> === Pokusy o reformu volebného systému === V júni 2018 sa [[Rada Európskej únie|Rada]] dohodla na zmene volebného práva EÚ a na reforme starých zákonov z volebného zákona z roku 1976 v znení zmien z roku 2002. Nové ustanovenia zahŕňali povinný prah 2 % pre krajiny s viac ako 35 kreslami a pravidlá, ktoré majú zabrániť tomu, aby voliči hlasovali vo viacerých krajinách.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decision - 2018/994 - EN - EUR-Lex | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2018/994/oj | vydavateľ = eur-lex.europa.eu | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> Po tom, ako Rada prijala akt na základe súhlasu Európskeho parlamentu v júli 2018, nie všetky členské štáty ho ratifikovali pred voľbami v roku 2019, ktoré sa konali podľa starých pravidiel. Od roku 2023 reformu ešte musí ratifikovať [[Cyprus]] a [[Španielsko]];<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Two years to go: What to expect from the 2024 European Parliament elections | url = https://www.delorscentre.eu/en/publications/2024-european-elections | vydavateľ = Jacques Delors Centre | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20231227184459/https://www.delorscentre.eu/en/publications/2024-european-elections | dátum archivácie = 2023-12-27 }}</ref> [[Nemecko]] ju ratifikovalo až v lete 2023. Európsky parlament 3. mája 2022 odhlasoval návrh nového volebného zákona, ktorý obsahuje ustanovenia o voľbe 28 kresiel na nadnárodných zoznamoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Parliament votes in favor of reforming EU elections | url = https://www.politico.eu/article/european-parliament-vote-favor-reform-eu-election/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2022-05-03 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> K roku 2024 túto reformu neschválila Rada, ktorá ju musí schváliť jednomyseľne, čo znamená, že voľby sa budú konať podľa volebného zákona z roku 1976 v znení zmien z roku 2002. === Rozdelenie === V dôsledku [[Vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie|brexitu]] bolo v januári 2020 27 kresiel z britskej delegácie rozdelených medzi iné krajiny (tí, ktorí boli zvolení v roku 2019, ale ešte nezasadli, zaujali svoje miesta).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Italian proposal for who gets British MEP seats | url = https://www.politico.eu/article/italian-proposal-for-who-gets-british-mep-seats/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2017-04-26 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> Ďalších 46 kresiel bolo zrušených, pričom celkový počet poslancov EP sa znížil zo 751 na 705.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MEPs propose cut in their ranks after Brexit | url = https://www.politico.eu/article/the-incredible-shrinking-european-parliament/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2017-09-07 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> V správe Európskeho parlamentu sa vo februári 2023 navrhlo upraviť [[Rast veľkosti Európskeho parlamentu|rozdelenie v Európskom parlamente]] a zvýšiť počet poslancov zo 705 na 716 s cieľom prispôsobiť sa vývoju obyvateľstva a zachovať degresívnu proporcionalitu.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European elections 2024: Parliament proposes more seats for nine EU countries {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20230609IPR96213/european-elections-2024-parliament-proposes-more-seats-for-nine-eu-countries | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2023-06-15 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> Návrh bol schválený na plenárnom zasadnutí v júni 2023.<ref name=":1" /> [[Rada Európskej únie|Rada]] 26. júla 2023 dosiahla predbežnú dohodu, na základe ktorej sa počet poslancov Európskeho parlamentu zvýšil na 720.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = European Parliament set to grow by 15 MEPs in 2024 | url = https://www.politico.eu/article/eu-parliament-mep-election-2024/ | vydavateľ = POLITICO | dátum vydania = 2023-07-28 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en-GB}}</ref> Európsky parlament 13. septembra 2023 súhlasil s týmto rozhodnutím,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 2024 European elections: 15 additional seats divided between 12 countries {{!}} News {{!}} European Parliament | url = https://www.europarl.europa.eu/news/en/press-room/20230911IPR04910/2024-european-elections-15-additional-seats-divided-between-12-countries | vydavateľ = www.europarl.europa.eu | dátum vydania = 2023-09-13 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> ktoré Európska rada prijala 22. septembra 2023.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Decision - 2023/2061 - EN - EUR-Lex | url = https://eur-lex.europa.eu/eli/dec/2023/2061/oj | vydavateľ = eur-lex.europa.eu | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> === Volebný systém podľa krajiny === {| class="wikitable sortable zebra" style="text-align:center" !Členský štát !Počet kresiel !Dátum !Vek na účasť vo voľbách !Povinná účasť na voľbách !Hlasovanie v neprítomnosti !Min. vek na kandidatúru !Konštitúcie !Právna hranica<ref group="pozn.">Toto je zákonná hranica. Podiel hlasov potrebných na získanie mandátu môže byť v niektorých krajinách vyšší.</ref> !Maximálna hranica !Volebný systém |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Belgium}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Belgicku v roku 2024|Belgicko]] |22<sup>(+1)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Belgium - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/be/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |16<ref>{{Cite web|title=16-year-olds in Belgium will be able to vote in European elections from 2024|url=https://www.brusselstimes.com/163599/bill-introduced-to-allow-voting-for-european-elections-from-age-of-16-in-belgium-guillaume-defosse-kristof-calvo-egbert-lachaert-patrick-dewael-eu-open-vld-green-party-ps|access-date=2023-01-07|website=www.brusselstimes.com|language=en|archive-date=21 March 2023|archive-url=https://web.archive.org/web/20230321103815/https://www.brusselstimes.com/163599/bill-introduced-to-allow-voting-for-european-elections-from-age-of-16-in-belgium-guillaume-defosse-kristof-calvo-egbert-lachaert-patrick-dewael-eu-open-vld-green-party-ps|url-status=live}}</ref> |Áno<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jongeren van 16 of 17 jaar zullen dan toch moeten gaan stemmen voor Europese verkiezingen | url = https://www.vrt.be/vrtnws/nl/2024/03/21/jongeren-van-16-of-17-jaar-zullen-dan-toch-verplicht-moeten-gaan/ | vydavateľ = vrtnws.be | dátum vydania = 2024-03-21 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = nl | meno = VRT | priezvisko = NWS}}</ref> |Poštou a prostredníctvom splnomocnenca |18 |3 |— |Až do 50% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Bulgaria}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Bulharsku v roku 2024|Bulharsko]] |17 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Bulgaria - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/bg/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Áno <small>(neuplatňuje sa)</small> |— |21 |1 | colspan="2" |~5,9% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Cyprus}} [[Voľby do Európskeho parlamentu na Cypre v roku 2024|Cyprus]] |6 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Cyprus - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/cy/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |— |21 |{{0}}1 | data-sort-value="5.88" |1,8%<ref>{{cite act|date=2004|article=23|index=10 (I)|title=Ο Περί της Εκλογής των Μελών του Ευρωπαϊκού Κοινοβουλίου Νόμος του 2004 (10(I)/2004)|trans-title=The 2004 Law on the Election of Members of the European Parliament (10(I)/2004)|url=http://www.cylaw.org/nomoi/enop/non-ind/2004_1_10/full.html|language=el-CY|via=Cyprus Bar Association}}</ref> |~14,3% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{Minivlajka|CZE}}[[Voľby do Európskeho parlamentu v Česku v roku 2024|Česko]] |21 |7.-8. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Volby do Evropského parlamentu - základní informace pro voliče - Volby | url = https://www.mvcr.cz/volby/clanek/volby-do-evropskeho-parlamentu-zakladni-informace-pro-volice.aspx | vydavateľ = www.mvcr.cz | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = cs | url archívu = https://web.archive.org/web/20230928093317/https://www.mvcr.cz/volby/clanek/volby-do-evropskeho-parlamentu-zakladni-informace-pro-volice.aspx | dátum archivácie = 2023-09-28 }}</ref> |18 |Nie |— |21 |{{0}}1 | colspan="2" |5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Denmark}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Dánsku v roku 2024|Dánsko]] |15<sup>(+1)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = EU-valg: Her er datoen | url = https://ekstrabladet.dk/nyheder/politik/eu-valg-her-er-datoen/9977519 | vydavateľ = ekstrabladet.dk | dátum vydania = 2023-10-05 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = da | priezvisko = Af /ritzau}}</ref> |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |— |~6,3% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Estonia}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Estónsku v roku 2024|Estónsko]] |7 |3.-9. jún<ref group="pozn.">Online hlasovanie v Estónsku sa začalo 3. júna a trvalo do 8. júna.</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = {{!}} Valimised Eestis | url = https://www.valimised.ee/ | vydavateľ = www.valimised.ee | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> |18 |Nie |Poštou a online |21 |{{0}}1 |— |12,5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Finland}} [[Voľby do Európskeho parlamentu vo Fínsku v roku 2024|Fínsko]] |15<sup>(+1)</sup> |9. jún |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |— |~6,3% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|France}} [[Voľby do Európskeho parlamentu vo Francúzsku v roku 2024|Francúzsko]] |81<sup>(+2)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Quelles sont les dates des prochaines élections ? | url = https://www.service-public.fr/particuliers/vosdroits/F1939 | vydavateľ = www.service-public.fr | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = Fr}}</ref> |18 |Nie |Prostredníctvom splnomocnenca |18 |{{0}}1 | colspan="2" |5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Greece}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Grécku v roku 2024|Grécko]] |21 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Greece - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/gr/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |17 |Áno <small>(neuplatňuje sa)</small> |Poštou |25 |{{0}}1 |3% |~4,5% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Netherlands}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Holandsku v roku 2024|Holandsko]] |31<sup>(+2)</sup> |6. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dag van stemming Europees Parlementsverkiezing - Activiteit - Kiesraad.nl | url = https://www.kiesraad.nl/actueel/activiteiten/verkiezingen/05/europees-parlement/dag-van-stemming | vydavateľ = www.kiesraad.nl | dátum vydania = 2016-05-20 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = nl-NL | priezvisko = Kiesraad | url archívu = https://web.archive.org/web/20230816205022/https://www.kiesraad.nl/actueel/activiteiten/verkiezingen/05/europees-parlement/dag-van-stemming | dátum archivácie = 2023-08-16 }}</ref> |18 |Nie |Poštou a prostredníctvom splnomocnenca |18 |{{0}}1 | colspan="2" |~3,2%<ref>{{Cite act||title=Kieswet|trans-title=Election law|url=https://wetten.overheid.nl/BWBR0004627/2023-01-01|access-date=27 May 2023|year=2023|article=Section V Article Y 2 & Section II Article P 7, subsection 2.|lang=nl}}</ref> |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{Minivlajka|CRO}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Chorvátsku v roku 2024|Chorvátsko]] |12 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Croatia - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/hr/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |16 |Nie |— |18 |1 |5% |~7,7% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Ireland}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Írsku v roku 2024|Írsko]] |14<sup>(+1)</sup> |7. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = It's official! The Local and European Elections will be held on Friday 7 June | url = https://www.thejournal.ie/local-and-european-elections-7-june-6327485-Mar2024/ | vydavateľ = TheJournal.ie | dátum vydania = 2024-03-14 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en | meno = Jane | priezvisko = Matthews}}</ref> |17 |Nie |— |21 |3 |N/A |Až do 20% |Systém jedného prenosného hlasu |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Lithuania}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Litve v roku 2024|Litva]] |11 |9. jún |18 |Nie |Poštou |21 |{{0}}1 |5%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = IX-1837 Lietuvos Respublikos rinkimų į Europos Parlamentą įstatymas | url = https://e-seimas.lrs.lt/portal/legalAct/lt/TAD/TAIS.222922/HHOmuwLLqr | vydavateľ = e-seimas.lrs.lt | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> |~8,3% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Latvia}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Lotyšsku v roku 2024|Lotyšsko]] |9<sup>(+1)</sup> |8. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grozījumi Eiropas Parlamenta vēlēšanu likumā | url = https://likumi.lv/doc.php?id=342246 | vydavateľ = LIKUMI.LV | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = lv}}</ref> |18 |Nie |Poštou |21 |1 |5%<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eiropas Parlamenta vēlēšanu likums | url = https://likumi.lv/ta/en/en/id/84185 | vydavateľ = LIKUMI.LV | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = lv}}</ref> |10% |Sainte-Laguëova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Luxembourg}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Luxembursku v roku 2024|Luxembursko]] |6 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/lu/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Áno |Poštou |18 |1 |— |~14,3% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{Minivlajka|HUN}}[[Voľby do Európskeho parlamentu v Maďarsku v roku 2024|Maďarsko]] |21 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Eldőlt, mikor lesz 2024-ben az EP- és a magyar önkormányzati választás | url = https://hvg.hu/itthon/20230517_Eldolt_mikor_lesz_az_EP_es_a_magyar_onkormanyzati_valasztas | vydavateľ = hvg.hu | dátum vydania = 2023-05-17 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = hu | meno = HVG Kiadó | priezvisko = Zrt}}</ref> |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 | colspan="2" |5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Malta}} [[Voľby do Európskeho parlamentu na Malte v roku 2024|Malta]] |6 |8. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Malta - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/mt/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |16 |Nie |— |18 |{{0}}1 |N/A |~14.3% |Systém jedného prenosného hlasu |- | style="text-align:left" |{{Minivlajka|GER}}[[Voľby do Európskeho parlamentu v Nemecku v roku 2024|Nemecko]] |96 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wahltermin Europawahl 2024 - Die Bundeswahlleiterin | url = https://www.bundeswahlleiterin.de/mitteilungen/europawahlen/2024/20230816_wahltermin.html | vydavateľ = www.bundeswahlleiterin.de | dátum prístupu = 2024-10-25}}</ref> |16 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |— |~1,0% |Sainte-Laguëova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Poland}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Poľsku v roku 2024|Poľsko]] |53<sup>(+1)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Poland - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/pl/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |Poštou a prostredníctvom splnomocnenca |21 |13 | colspan="2" |5% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Portugal}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Portugalsku v roku 2024|Portugalsko]] |21 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Portugal - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/pt/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |— |18 |{{0}}1 | data-sort-value="3.23" |— |~4,5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{AUT}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Rakúsku v roku 2024|Rakúsko]] |20<sup>(+1)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Austria - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/at/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |16 |Nie |Poštou |18 |1 |4% |~4,8% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Romania}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Rumunsku v roku 2024|Rumunsko]] |33 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Romania - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/ro/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |— |23 |{{0}}1 | colspan="2" |5% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Slovakia}} [[Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024|Slovensko]] |15<sup>(+1)</sup> |8. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovakia - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/sk/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |— |21 |{{0}}1 |5% |~6,3% |Volebná kvóta |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Slovenia}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Slovinsku v roku 2024|Slovinsko]] |9<sup>(+1)</sup> |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Slovenia - How to vote | url = https://elections.europa.eu/en/how-to-vote/si/ | vydavateľ = European elections 2024: all you need to know | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = en}}</ref> |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |— |10% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Spain}} [[Voľby do Európskeho parlamentu v Španielsku v roku 2024|Španielsko]] |61<sup>(+2)</sup> |9. jún |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |— |~1.6% |D'Hondtova metóda |- | style="text-align:left" |{{flagicon|Sweden}} [[Voľby do Európskeho parlamentu vo Švédsku v roku 2024|Švédsko]] |21 |9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vallag (2005:837) | url = https://www.riksdagen.se/sv/dokument-och-lagar/dokument/svensk-forfattningssamling/vallag-2005837_sfs-2005-837/ | vydavateľ = www.riksdagen.se | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = sv}}</ref> |18 |Nie |Poštou |18 |{{0}}1 |4% |~4.5% |Sainte-Laguëova metóda |- | style="text-align:left" |{{Minivlajka|ITA}}[[Voľby do Európskeho parlamentu v Taliansku v roku 2024|Taliansko]] |76 |8.-9. jún<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Per le elezioni europee si voterà in un giorno e mezzo, l'8 e il 9 giugno | url = https://www.ilpost.it/2024/01/25/date-elezioni-europee/ | vydavateľ = Il Post | dátum vydania = 2024-01-25 | dátum prístupu = 2024-10-25 | jazyk = it}}</ref> |18 |Nie |— |25 |5 | colspan="2" |4% |Volebná kvóta |} == Výsledky == Volebná účasť bola na úrovni 51,05% najvyššia za posledných 30 rokov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Turnout {{!}} 2024 European election results {{!}} European Parliament | url = https://results.election.europa.eu/en/turnout/ | vydavateľ = https://results.election.europa.eu/ | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=september 2024 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> Voľby vyhrala [[Európska ľudová strana]] (EPP), druhé miesto získali [[Progresívna aliancia socialistov a demokratov|Socialisti a demokrati]] (S&D) a piate liberáli z [[Obnovme Európu]] (RE). Tieto strany majú spolu 401 zo 720 poslaneckých mandátov.<ref name="teraz-volby-vyhrala">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Voľby v 27-člennej Únii vyhrala Európska ľudová strana | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/zahranicie/fles-volbyep24-volby-v-27-clennej/800808-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2024-06-10 }}</ref> Voľby však zaznamenali výrazný nárast pravicových strán, pričom [[Patrioti pre Európu]] a [[Európski konzervatívci a reformisti]] obsadili tretie a štvrté miesto. {| class="wikitable sortable" |+ ! colspan="2" |Frakcia !Počet kresiel !+/'''–''' |- | style="background:#3e9af7;"| |[[Skupina Európskej ľudovej strany]] |188 | +1 |- | style="background:#f0001c;"| |[[Progresívna aliancia socialistov a demokratov]] |136 |–12 |- | style="background:#2f1c59;" | |[[Patrioti pre Európu]] |84 | +8 |- | style="background:#196ca8;" | |[[Európski konzervatívci a reformisti]] |78 | +16 |- | style="background:#ffd700;" | |[[Obnovme Európu]] |77 |–20 |- | style="background:#57b45f;"| |[[Zelení/Európska slobodná aliancia]] |53 |–14 |- | style="background:#b71c1c;"| |[[Ľavica v Európskom parlamente – GUE/NGL]] |46 | +6 |- | style="background:#336488;" | |Európa suverénnych národov |25 | ''Nová'' |- | style="background:#999999;" | |Nezaradení |33 | -24 |} === Reakcie === Pred zverejnením všetkých výsledkov rozpustil francúzsky prezident [[Emmanuel Macron]] [[Národné zhromaždenie (Francúzsko, 5. republika)|Národné zhromaždenie]] a vyhlásil parlamentné predčasné voľby na 30. jún a 7. júl.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Francúzsko mieri k predčasným voľbám, prezident Macron rozpustil parlament | url = https://www.aktuality.sk/clanok/JhozwfZ/francuzsko-mieri-k-predcasnym-volbam-prezident-macron-rozpustil-parlament/ | vydavateľ = Aktuality.sk | dátum vydania = 2024-06-09 | dátum prístupu = 2024-06-10 | jazyk = sk | priezvisko = Aktuality.sk}}</ref> == Voľby v členských štátoch == === Slovensko === {{Hlavný článok|Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2024}} Na [[Slovensko|Slovensku]] sa voľby konali 8. júna 2024. Voliči si vo voľbách vybrali 15 [[Europoslanec|europoslancov]], ktorí ich budú zastupovať do roku [[2029]].<ref name=":0">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = TASR | odkaz na autora = | titul = Voľby do europarlamentu budú na Slovensku 8. júna | periodikum = Pravda | odkaz na periodikum = Pravda (slovenský denník) | url = https://spravy.pravda.sk/eurovolby-2024/clanok/698356-volby-do-europarlamentu-sa-budu-na-slovensku-konat-8-juna/ | issn = 1336-197X | vydavateľ = OUR MEDIA SR | miesto = Bratislava | dátum = 2024-02-04 | dátum prístupu = 2024-04-15 }}</ref> == Následky == === Nové frakcie === ==== Patrioti pre Európu ==== {{Hlavný článok|Patrioti pre Európu}} 30. júna 2024 vyhlásil maďarský premiér a predseda strany [[Fidesz – Maďarský občiansky zväz|Fidesz]] [[Viktor Orbán]] spolu s bývalým českým premiérom [[Andrej Babiš|Andrejom Babišom]] ([[ANO 2011]]) a bývalým rakúskym ministrom vnútra [[Herbert Kickl|Herbertom Kicklom]] ([[Slobodná strana Rakúska|FPÖ]]) svoj úmysel vytvoriť novú frakciu s názvom Patrioti pre Európu. Po tom, čo sa pridalo viacero strán, splnila frakcia kritéria na jej oficiálne vytvorenie a uznanie v Európskom parlamente (EP).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orban's right-wing group meets EU parliament's conditions – DW – 07/07/2024 | url = https://www.dw.com/en/orbans-right-wing-group-meets-eu-parliaments-conditions/a-69585769 | vydavateľ = dw.com | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> Frakcia má 84 poslancov, čím sa stala treťou najväčšou v EP. ==== Európa suverénnych národov ==== {{Hlavný článok|Európa suverénnych národov}} V júni bolo oznámené, že nemecká [[Alternatíva pre Nemecko|AfD]], ktorá bola vyhodená z frakcie [[Identita a demokracia]], viedla rozhovory s inými krajne pravicovými stranami o vytvorení novej parlamentnej frakcie, pokusne pomenovanej "Suverenisti". 10. júla 2024 oficiálne vznikla vďaka splneniu kritérií nová frakcia s názvom Európa suverénnych národov (ESN).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AfD and allies form new far-right group: Europe of Sovereign Nations | url = https://www.euronews.com/my-europe/2024/07/10/afd-and-allies-form-new-far-right-group-in-brussels-called-europe-of-sovereign-nations | vydavateľ = euronews | dátum vydania = 2024-07-10 | dátum prístupu = 2024-07-31 | jazyk = en}}</ref> S 25 poslancami je toto najmenšia frakcia v EP. == Poznámky == <references group="pozn."/> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://elections.europa.eu/sk/how-to-vote/sk/ Európske voľby] na stránke Európskeho parlamentu == Zdroj == {{Preklad|en|2024 European Parliament election|61900507}} {{Voľby do Európskeho parlamentu}} [[Kategória:Voľby do Európskeho parlamentu|2024]] [[Kategória:Voľby 2024|Európska Únia]] [[Kategória:2024 v Európe]] phnz3ftwmxnau0yivgz14p5cu0o6117 Lev XIV. 0 714464 8358946 8272233 2026-08-22T18:23:54Z Lukas565 251676 /* Apoštolské cesty Leva XIV. */ uskutočnená apoštolská cesta 8358946 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = pápež | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = Lev XIV. | zvolené meno originálne = Leo XIV. | meno = Robert Francis Prevost | meno originálne = | meno v inom jazyku = | rodné meno = | aktuálny titul = | portrét = Leo XIV (13 October 2025).jpg | popis portrétu = Lev XIV. v roku 2025 | podpis = Signature of Pope Leo XIV.svg<!-- meno obrázku na commons --> | erb = Coat of arms of Leone XIV.svg | štít erbu = | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = In Illo uno unum | heslo po slovensky = V ňom jednom jedno | štát pôsobenia = {{USA|w|USA}}<br/>{{PER|w|2}}<br/>{{VAT|w|2}} | dátum narodenia = {{Dnv|1955|09|14}} | miesto narodenia = [[Chicago]], [[Spojené štáty]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | dátum pohrebu = | miesto pohrebu = | alma mater = [[Villanova University]] | 1. funkcia = pápež | 1. funkcia - obdobie = [[8. máj]] [[2025]]{{--}}súčasnosť | 1. funkcia - predchodca = [[František (pápež)|František]] | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = prefekt [[Dikastérium pre evanjelizáciu |Dikastéria pre evanjelizáciu]] | 2. funkcia - obdobie = [[8. máj]] [[2025]]{{--}}súčasnosť | 2. funkcia - predchodca = [[František (pápež)|František]] | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = * generálny prior Rádu augustiniánov<br>(2001{{--}}2013) * biskup v Chiclayo<br>(2014{{--}}2023) * prefekt Dikastéria pre biskupov<br/>(2023{{--}}2025) * predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku<br/>(2023{{--}}2025) | cirkev = rkc | rítus = | rehoľa = [[Rád svätého Augustína]] | večné sľuby dátum = {{Dv|1981|08|29|1955|09|14}} | vstup do rehole dátum = {{Dv|1977|09|01|1955|09|14}} | diakonát dátum = {{Dv|1981|09|10|1955|09|14}} | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{Dv|1982|06|19|1955|09|14}} | kňazské svätenie miesto = [[Rím]] | kňazské svätenie svätiteľ = [[Jean Jadot]] | kňazský svätiteľ funkcia = arcibiskup titulárnej arcidiecézy Zuri | ordinácia dátum = | ordinácia miesto = | inkardinácia = | menovanie dátum = {{Dv|2014|11|03|1955|09|14}} | menovanie osoba = [[František (pápež)|František]] | potvrdenie dátum = <!-- {{dv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | biskupské svätenie dátum = {{Dv|2014|12|12|1955|09|14}} | biskupské svätenie miesto = [[Chiclayo]] | biskupské svätenie hlavný svätiteľ = [[James Patrick Green]] | biskupský svätiteľ funkcia = arcibiskup titulárnej arcidiecézy Altinum, apoštolský nuncius v Peru | biskupské svätenie 1. spolusvätiteľ = [[Jesús Moliné Labarte]] | 1. spolusvätiteľ funkcia = (emeritný) biskup v Chiclayo | biskupské svätenie 2. spolusvätiteľ = [[Salvador Piñeiro García-Calderón]] | 2. spolusvätiteľ funkcia = arcibiskup v Ayacucho | kardinál dátum = {{Dv|2023|09|30|1955|09|14}} | kardinál menujúci = František (pápež) | kardinálsky stupeň = kardinál-diakon<br>([[2023]]{{--}}[[2025]])<br>kardinál-biskup<br>([[2025]]{{--}}[[2025]]) | titulárny kostol = Santa Monica<br/>Albano | pontifikát dátum = {{dv|2025|05|08|1955|09|14}} | intronizácia dátum = {{dv|2025|05|18|1955|09|14}} | poradie pápež = 267 | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | svätec v cirkvách = | patrón = | atribúty = | portál1 = | portál2 = | portál3 = }} '''Lev XIV'''. (vlastným menom '''Robert Francis Prevost''', [[Rád svätého Augustína|OSA]]; * [[14. september]] [[1955]], [[Chicago]]<ref name="va-cv"/>) je [[zoznam pápežov|267.]] [[pápež]]om [[Katolícka cirkev (latinská cirkev a východné katolícke cirkvi)|Katolíckej cirkvi]] a hlavou mestského štátu [[Vatikán]]. Je prvým pápežom zo [[Severná Amerika|Severnej Ameriky]] a [[Spojené štáty|USA]]. Pred jeho zvolením za pápeža pôsobil ako rímskokatolícky [[kňaz]], [[Rád svätého Augustína|augustiniánsky]] [[rehoľný rád|rehoľník]] a [[misionár]] v Peru. V rokoch [[2001]] až [[2013]] slúžil ako generálny predstavený [[Rád svätého Augustína|Rádu svätého Augustína]]. V roku [[2014]] bol vysvätený za [[Biskup|biskupa]] a do roku [[2023]] viedol peruánsku diecézu [[Chiclayo]]. V roku [[2023]] ho pápež [[František (pápež)|František]] menoval za [[prefekt (Rímska kúria)|prefekta]] [[Dikastérium pre biskupov|Dikastéria pre biskupov]] a v tom istom roku ho menoval [[Kardinál|kardinálom]]. Za pápeža bol zvolený [[8. máj]]a [[2025]] v [[Konkláve 2025|konkláve]] po smrti pápeža [[František (pápež)|Františka]]. Pápežské meno Lev si vybral najmä pre inšpiráciu pápežom [[Lev XIII.|Levom XIII.]], ktorý sa vo svojej encyklike ''[[Rerum novarum]]'' venoval sociálnej otázke v kontexte prvej veľkej [[Priemyselná revolúcia|priemyselnej revolúcie]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | meno = Lev XIV. | titul = Príhovor pápeža Leva XIV. kardinálom: Zmŕtvychvstalý je ten, kto chráni a vedie | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/lev-xiv-kardinalom-zmrtvychvstaly-je-ten-kto-chrani-a-vedie.html | dátum vydania = 2025-05-10 | dátum prístupu = 2025-05-10}}</ref> Lev XIV. sa stal prvým pápežom pochádzajúcim zo [[Spojené štáty|Spojených štátov amerických]], zároveň aj prvým pápežom s [[Peru|peruánskym]] občianstvom a prvým pápežom z [[Rád svätého Augustína|augustiniánskej rehole]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soft-spoken Prevost is first pope from the US (and Peru) | url = https://www.batimes.com.ar/news/world/soft-spoken-prevost-is-first-pope-from-the-united-states-and-peru.phtml | vydavateľ = Buenos Aires Times | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en | meno = Alexandria Sage | priezvisko = AFP}}</ref> == Život == === Raný život a vzdelanie === [[Súbor:Pope_Leo_XIV_childhood_home.jpg|vľavo|náhľad|Dom v ktorom Lev XIV. vyrastal, [[Dolton]], [[Illinois]], [[Spojené štáty]]]] Robert Francis Prevost sa narodil [[14. september|14. septembra]] [[1955]] v [[Mercy Hospital]] v štvrti [[Bronzeville]] v Chicagu v americkom štáte [[Illinois]] matke Mildred Prevostovej, rodenej Martínezovej, a otcovi Louisovi Mariusovi Prevostovi, veteránovi amerického námorníctva z [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Jeho otec bol talianskeho a francúzskeho pôvodu. Jeho matka bola dcérou rodičov [[Kreoli|kreolského pôvodu]] z [[Louisiana|Louisiany]] afrického, francúzskeho a španielskeho pôvodu. Má dvoch starších bratov, Louisa a Johna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope | url = https://chicago.suntimes.com/religion/2025/05/03/robert-prevost-pope-francis-conclave-catholic-church-dolton-saint-mary-assumption-parish | vydavateľ = Chicago Sun-Times | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Pope Leo XIV Grew Up in the Chicago Area|url=https://www.nytimes.com/2025/05/08/us/pope-leo-xiv-chicago.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-08|dátum prístupu=2025-05-09|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Julie|priezvisko=Bosman|meno2=Mitch|priezvisko2=Smith}}</ref> Vyrastal v [[Dolton]]e v štáte Illinois, na predmestí hraničiacom s južným okrajom Chicaga. Vo farnosti Nanebovzatia Panny Márie chodil do školy, spieval v zbore a slúžil ako [[miništrant]]. Stredoškolské vzdelanie ukončil na strednej škole [[St. Augustine Seminary High School]] v Hollande v štáte [[Michigan]] v roku [[1973]]. V roku [[1977]] získal [[bakalár]]sky titul z [[matematika|matematiky]] na augustiniánskej [[Villanova University]] na predmestí [[Philadelphia|Philadelphie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinunce e nomine | url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2015/09/26/0722/01562.html | vydavateľ = press.vatican.va | dátum prístupu = 2025-05-09}}</ref> V roku [[1982]] získal titul magister teológie na [[Catholic Theological Union]] v Chicagu, následne [[licenciát kánonického práva]] (1984) a [[doktor kánonického práva]] (1987) na [[Pápežská univerzita svätého Tomáša Akvinského|Pápežskej univerzite svätého Tomáša Akvinského]] v [[Rím]]e. Jeho [[dizertačná práca]] mala názov ''„Úloha miestneho priora v Ráde svätého Augustína“''. Univerzita Villanova mu v roku [[2014]] udelila čestný titul doktor humanitných vied.<ref>{{Citácia periodika|titul=The Pope Is a Graduate of Villanova, Where the Church Bells Won’t Stop Ringing|url=https://www.nytimes.com/2025/05/08/world/europe/villanova-pope-leo-xiv.html|periodikum=The New York Times|dátum=2025-05-08|dátum prístupu=2025-05-09|issn=0362-4331|jazyk=en-US|meno=Sarah|priezvisko=Mervosh}}</ref> Hovorí po [[Angličtina|anglicky]], [[Španielčina|španielsky]], [[Taliančina|taliansky]], [[Francúzština|francúzsky]] a [[Portugalčina|portugalsky]] a vie čítať po [[Latinčina|latinsky]] a [[Nemčina|nemecky]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The first American pope? This cardinal has the best chance of making history in this conclave | url = https://www.ncronline.org/vatican/vatican-news/papal-front-runner-interest-polyglot-us-cardinal-prevost-rises-italian | vydavateľ = National Catholic Reporter | dátum prístupu = 2025-05-10 | jazyk = en | meno = Christopher | priezvisko = White}}</ref> === Začiatok služby v Cirkvi === Do [[Rád svätého Augustína|augustiniánskeho]] [[Noviciát|noviciátu]] vstúpil [[1. september|1. septembra]] [[1977]]. Noviciát strávil v meste [[St. Louis]] a po roku zložil prvé [[rehoľné sľuby]], dňa [[2. september|2. septembra]] [[1978]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Former OSA Prior General Now a Bishop in Peru | url = https://www.osa.org.au/osa-updates-international/former-osa-prior-general-now-a-bishop-in-peru/ | dátum vydania = 2014-12-13 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Augustinians of the Province of Australasia}}</ref> V ďalšej formácii na kňazskú službu pokračoval v [[Chicago|Chicagu]]. Popri štúdiu na čiastočný úväzok vyučoval matematiku na Mendel College Prep High School a príležitostne zastupoval aj na hodinách fyziky na St. Rita of Cascia High School.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Chicago's south suburbs to helping choose the next pope | url = https://chicago.suntimes.com/religion/2025/05/03/robert-prevost-pope-francis-conclave-catholic-church-dolton-saint-mary-assumption-parish | dátum vydania = 2025-05-03 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Chicago Sun-Times | priezvisko = FitzPatrick | meno = Lauren}}</ref> Doživotné [[rehoľné sľuby]] zložil [[29. august]]a [[1981]]. Následne bol poslaný do [[Rím]]a študovať [[kánonické právo]]. V augustiniánskom Kolégiu sv. Moniky v Ríme prijal kňazskú vysviacku [[19. jún]]a [[1982]] z rúk [[Monsignor|Mons.]] Jeana Jadota, ktorý bol v tom čase pro-prezidentom Pápežskej rady pre nekresťanov (dnes [[Dikastérium pre medzináboženský dialóg]]).<ref name="va-cv" /> === Misie v Peru === Ešte počas štúdia doktorátu v rokoch [[1985]]{{--}}[[1986]] bol Robert Francis Prevost poslaný na misie do mesta [[Chulucanas]] v regióne [[Piura]] v [[Peru]]. Potom sa vrátil do Ríma dokončiť doktorát z [[kánonické právo|kánonického práva]] a po jeho obhájení v roku 1987 sa vrátil do USA, kde bol zvolený za riaditeľa pre povolania a misie augustiniánskej provincie ''„Matky Dobrej rady“'' v [[Olympia Fields]], v štáte [[Illinois]] (USA). Už v roku [[1988]] bol však opäť vyslaný na misie do Peru, tentoraz do mesta [[Trujillo (Peru)|Trujillo]] ako riaditeľ projektu formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov [[Chulucanas]], [[Iquitos]] a [[Apurímac]]. Pôsobil tam aj ako prior komunity, formačný riaditeľ a súdny [[vikár]] v arcidiecéze Trujillo ([[1989]]{{--}}[[1998]]). Súčasne bol aj profesorom kánonického práva, patristiky a morálnej teológie v kňazskom seminári ''„San Carlos e San Marcelo“''.<ref name="va-cv" /> Popri týchto povinnostiach v peruánskom meste [[Trujillo (Peru)|Trujillo]] bol Robert Francis Prevost aktívny aj v [[Pastorácia|pastorácii]]. Venoval sa veriacim v chudobnej štvrti na okraji mesta, kde pomohol založiť farnosť [[Rita z Cascie|sv. Rity z Cascie]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Peruvians celebrate election of Pope Leo XIV in a parish he helped to build | url = https://www.africanews.com/2025/05/09/peruvians-celebrate-election-of-pope-leo-xiv-in-a-parish-he-helped-to-build/ | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-10 | vydavateľ = Africanews}}</ref> Neskôr v rokoch 1992 až 1999 bol aj administrátorom farnosti Panny Márie z Monserratu.<ref name="va-cv" />[[Súbor:Robert_Prevost_2012_alternative.jpg|vľavo|náhľad|Prevost v roku 2012 ako generálny prior [[Rád svätého Augustína|Rádu svätého Augustína]]]] === Generálny prior augustiniánov === V roku [[1999]] sa vrátil do Chicaga, kde bol zvolený za provinciála provincie ''„Matky Dobrej rady“''. Po dva a pol roku ho generálna kapitula zvolila za generálneho priora, ktorým bol až do septembra [[2013]]. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie v Chicagu, kde bol vychovávateľom profesov a provinciálny vikár. [[Súbor:Santa_María_Catedral_-_Chiclayo.jpg|vľavo|náhľad|Katedrála v Chiclayo, kde bol Lev XIV. diecéznym biskupom]] === Biskup v Chiclayo === Pápež [[František (pápež)|František]] ho [[3. november|3. novembra]] [[2014]] vymenoval za [[Apoštolský administrátor|apoštolského administrátora]] peruánskej diecézy Chiclayo a povýšil do hodnosti [[Titulárny biskup|titulárneho biskupa]] sufránneho. Biskupskú vysviacku prijal [[12. december|12. decembra]] toho istého roku a [[26. september|26. septembra]] [[2015]] bol vymenovaný za [[Diecézny biskup|diecézneho biskupa]]. V rokoch [[2020]] až [[2021]] bol tiež administrátorom diecézy [[Callao]].<ref name="va-cv" /> === Prefekt Dikastéria pre biskupov === Pápež František ho [[30. január]]a [[2023]] menoval prefektom [[Dikastérium pre biskupov|Dikastéria pre biskupov]] s titulom arcibiskup{{--}}emeritný biskup v [[Chiclayo]]. Súčasne bol vymenovaný za predsedu [[Pápežská komisia pre Latinskú Ameriku|Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku]].<ref name="a">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi e Presidente della Pontificia Commissione per l’America Latina e Nomina del successore| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/30/0086/00207.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = }}</ref> Do úradu nastúpil [[12. apríl]]a [[2023]].<ref name="b">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Rinuncia del Prefetto del Dicastero per i Vescovi| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/01/30/0086/00207.html#vescovi| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = }}</ref> Ako prefekt jedného z najdôležitejších vatikánskych dikastérií zohral kľúčovú úlohu pri hodnotení a odporúčaní kandidátov na biskupov na celom svete, čím sa zároveň stal viac známym v rámci Katolíckej cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = U.S. cardinal's résumé, demeanor land him on 'papabile' lists | url = https://angelusnews.com/news/vatican/cardinals-prevost/ | dátum vydania = 2025-04-30 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en-US}}</ref> Za jeho nástupcu bol [[26. septembra]] [[2025]] vymenovaný [[arcibiskup]] [[Filippo Iannone]]. <ref name="c">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Rinunce e nomine, 26.09.2025| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/09/26/0674/01198.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = | miesto = | jazyk = it}}</ref> === Kardinál === Pápež František ho v [[Pápežské konzistórium|konzistóriu]] [[30. september|30. septembra]] [[2023]] vymenoval za kardinála{{--}}diakona s titulárnou diakoniou Santa Monica.<ref name="vaticanpress">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli e delle Diaconie ai nuovi Cardinali, 30.09.2023| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2023/09/30/0682/01498.html| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = }}</ref> [[6. február]]a [[2025]] ho pápež František povýšil na kardinála{{--}}biskupa s titulárnym kostolom [[Suburbikálna diecéza Albano|Albano]].<ref name="d">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Promozione all’Ordine dei Vescovi dell’Em.mo Card. Robert Francis Prevost, O.S.A.| url = https://press.vatican.va/content/salastampa/it/bollettino/pubblico/2025/02/06/0113/00233.html#osa| vydavateľ = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = }}</ref> [[Veľmajster (rytierske rády)|Veľmajster]] [[Maltézsky rád|Zvrchovaného vojenského maltézskeho rádu]] [[Fráter|Fra’]] [[John Timothy Dunlap|John Dunlap]] ho [[11. február]]a [[2025]] prijal za člena Maltézskeho rádu v hodnosti ''Bailiff Veľkého Kríža Cti a Oddanosti''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Insignia of Bailiff Grand Cross of Honour and Devotion conferred on Cardinal Robert Francis Prevost | url = https://www.orderofmalta.int/news/insignia-of-bailiff-grand-cross-of-honour-and-devotion-conferred-on-cardinal-robert-francis-prevost | vydavateľ = Sovereign Military Order of Malta | dátum prístupu = 2025-05-08 | jazyk = en-US}}</ref> === Pápež === [[Súbor:Pope_Leo_XIV_Waving.jpg|vľavo|náhľad|Lev XIV. zdraví veriacich po svojom zvolení za pápeža, 8. máj 2025]] Vo štvrtok [[8. máj]]a [[2025]] bol na [[Konkláve 2025|konkláve kardinálov]] v štvrtom kole hlasovania zvolený za [[zoznam pápežov|267.]] [[pápež]]a, pričom prijal meno Lev XIV.<ref name="va-cv">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = News | meno = Vatican | autor = | odkaz na autora = | titul = Krátky životopis Leva XIV. | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/kratky-zivotopis-leva-xiv.html | vydavateľ = vaticannews.va | miesto = | dátum vydania = 2025-05-08 19:23 | dátum aktualizácie = 2025-05-08 20:30 | dátum prístupu = 2025-05-08 | jazyk = }}</ref> Nebol považovaný za favorita, ale ako spojenec pápeža Františka bol vnímaný ako kompromisný kandidát. Po prijatí svojho zvolenia a odchode zo [[Sixtínska kaplnka|Sixtínskej kaplnky]] objal kardinálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Robert Prevost chosen: Live updates, reactions, photos, more | url = https://nypost.com/2025/05/08/world-news/new-pope-chosen-after-conclave-live-updates-reactions-photos-more/ | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en-US | meno = Kaydi | priezvisko = Pelletier | meno2 = Sarah | priezvisko2 = Ng}}</ref> Pápežské meno Lev XIV. je podľa riaditeľa tlačovej kancelárie [[Svätá stolica|Svätej stolice]] [[Matteo Bruni|Mattea Bruniho]] jasným a zámerným odkazom na pápeža [[Lev XIII.|Leva XIII.]], autora [[Encyklika|encykliky]] ''[[Rerum novarum]]'' z roku [[1891]]. Tento dokument znamenal začiatok modernej sociálnej doktríny Cirkvi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Matteo Bruni: Pope Leo XIV's name choice highlights the Church's mission - Vatican News | url = https://www.vaticannews.va/en/vatican-city/news/2025-05/matteo-bruni-holy-see-press-office-conference-leo-xiv-pope-elect.html | vydavateľ = www.vaticannews.va | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}</ref> Pápež sa objavil v tradičnej pápežskej červenej [[Štóla (liturgický odev)|štóle]] a [[Mozzetta|mozzette]], rúchach, ktoré pápež František pri zvolení v roku [[2013]] nemal oblečené. Potom predniesol svoj prvý prejav v [[Taliančina|taliančine]] a [[Španielčina|španielčine]] a udelil požehnanie [[Urbi et orbi|Urbi et Orbi]] v [[Latinčina|latinčine]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pope Leo XIV: American calls for "peace" as new leader of Catholic Church | url = https://www.newsweek.com/new-pope-elected-white-smoke-billows-vatican-chimney-2069285 | vydavateľ = Newsweek | dátum vydania = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 | jazyk = en}}</ref> Pápež Lev XIV. predstavil v sobotu 10. mája 2025 na audiencii s kardinálmi vo Vatikáne víziu svojho pontifikátu. Vyjadril sa, že pápež je „pokorný služobník Boha a bratov, nič viac“. Potvrdil, že chce pokračovať v línii [[Druhý vatikánsky koncil|Druhého vatikánskeho koncilu]], v ktorej kráčal aj pápež František a jeho predchodcovia. Osobitne zdôraznil snahu venovať sa misijnému poslaniu Cirkvi, synodalite, načúvaniu [[sensus fidei]] veriacich, starostlivosti o posledných a odvrhnutých a odvážny dialóg so súčasným svetom. Vývoj [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]] označil ako jednu z dôležitých výziev dnešnej doby, ktoré so sebou prinášajú aj nové otázky ohľadom ľudskej dôstojnosti a spravodlivosti.<ref name=":0" /> [[18. máj]]a [[2025]] odslúžil pred [[Bazilika svätého Petra|bazilikou svätého Petra]] ({{vjz|lat|''Basilica Sancti Petri''}}) inauguračnú svätú omšu na [[Piazza San Pietro|námestí sv. Petra]] ({{vjz|lat|''Piazza San Pietro''}}). Táto omša bola oficiálnym začiatkom pontifikátu pápeža Leva XIV. Počas nej mu boli odovzdané [[Pálium (rímskokatolícka cirkev)|pálium]] a [[rybársky prsteň]] ako znaky jeho pastierskeho poslania a apoštolskej moci, ktoré boli zverené apoštolovi Petrovi.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Campisi | meno = Tiziana | odkaz na autora = | titul = Začiatok v Petrovom úrade pápeža Leva XIV. – slávnostná liturgia plná znakov a symbolov | url = https://www.vaticannews.va/sk/papez/news/2025-05/zaciatok-petrovho-uradu-papeza-leva-xiv-slavnostna-liturgia.html | vydavateľ = Vaticannews.va | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-05-18 | meno2 = Martin | priezvisko2 = Jarábek}}</ref> === Katolícka cirkev na Slovensku === '''Menovanie nových biskupov a ordinárov''' {| class="wikitable" !Biskup !Dátum menovania ! colspan="2" |Úrad |- |Mons. [[Pavol Šajgalík (biskup)|Pavol Šajgalík]] [[Rád menších bratov kapucínov|OFMCap.]] |[[27. máj]] [[2025]] |[[Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR|Ordinariát OS a OZ SR]] |ordinár |- |Mons. [[Milan Lach]] |[[6. marec]] [[2026]] |[[Bratislavská eparchia]] |eparchiálny biskup |} == Znak == Po svojom vymenovaní za [[biskup]]a si zvolil osobný [[znak]]. [[Štít]] je delený pošikmo, v pravej modrej polovici strieborná [[ľalia]], v ľavej striebornej kniha prirodzenej farby, na ktorej leží červené horiace [[srdce]] prestrelené červeným [[šíp]]om. Strieborná [[ľalia]] v modrom poli je odkazom na [[diecéza|diecézu]] Chiclayo, ktorej patrónkou je [[Panna Mária]] vo svojom nepoškvrnenom počatí, [[kniha]] s horiacim srdcom je znakom augustiniánskeho rádu. Tento [[znak]] si zachoval aj ako [[arcibiskup]] a [[kardinál]]. Menili sa iba honosné kusy. Heraldické figúry si ponechal aj v pápežskom znaku, významnejšou zmenou prešla len farba stuhy s heslom, a to zo zlatej na striebornú. Rovnako ako [[Benedikt XVI.]] a [[František (pápež)|František]] do svojho znaku umiestnil [[mitra|mitru]] namiesto [[Tiara (pápežstvo)|tiáre]]. <gallery> Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez.svg|<center>biskup v Chiclayu</center><center>(2014–2023)</center> Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez (archbishop).svg|<center>arcibiskup – emeritný biskup v Chiclayu</center> <center>(2023)</center> Obrázok:Coat of arms of Robert Francis Prevost Martinez (cardinal).svg|<center>kardinál</center> <center>(2023–2025)</center> Obrázok:Coat of arms of Leone XIV.svg|<center>pápež</center> <center>(od 2025)</center> </gallery> == Lev XIV. a Slovensko == Pápež Lev XIV. bol viackrát na [[Slovensko|Slovensku]] ešte v pozícii generálneho predstaveného augustiniánov. V roku [[2005]] navštívil kláštor augustiniánov v [[Košice|Košiciach]].<ref name="postoj-kto-je">{{Citácia periodika | priezvisko = Brezáni | meno = Juraj | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Holka | meno2 = Marek | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Kto je nový pápež: Chce budovať mosty dialógom, má blízko k Františkovi a plánoval cestu na Slovensko | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://www.postoj.sk/175139/kardinal-prevost-bol-nazorovo-blizky-papezovi-frantiskovi | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09}}</ref> Slovensko plánoval navštíviť ako kardinál aj v roku [[2025]] – v Košiciach mal [[1. jún|1. júna]] slúžiť svätú omšu, v júli plánoval navštíviť [[Levoča|Levoču]], kde mal byť hlavným celebrantom slávnostnej odpustovej omše na [[Mariánska hora|Mariánskej hore]], ale aj júlovú [[Cyrilo-metodská púť|Cyrilo-metodskú púť]] v [[Nitra|Nitre]].<ref name="postoj-novym-papezom">{{Citácia periodika | priezvisko = Gazda | meno = Imrich | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Rábara | meno2 = Pavol | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Novým pápežom je Robert Prevost Prvý americký pápež si zvolil meno Lev XIV. | periodikum = Denník Postoj | odkaz na periodikum = Konzervatívny denník Postoj | url = https://svetkrestanstva.postoj.sk/175052/z-komina-vysiel-biely-dym-kardinali-zvolili-noveho-papeza-caka-sa-na-meno | issn = 1336-720X | vydavateľ = Postoj Media | miesto = Bratislava | dátum = 2025-05-08 | dátum prístupu = 2025-05-09 }}</ref> == Apoštolské cesty Leva XIV. == {| class="wikitable" width="500" ! Dátum ! Cieľ |- | colspan="2" style="text-align: center;" | '''2025''' |- | [[30. november]] {{--}} [[2. december]] [[2025]] | {{minivlajka|Turecko|w}} <br/> {{minivlajka|Libanon|w}} |- | colspan="2" style="text-align: center;" | '''2026''' |- | [[28. marec]] [[2026]] | {{minivlajka|Monako|w}} |- | [[13. apríl]] {{--}} [[23. apríl]] [[2026]] | {{minivlajka|Alžírsko|w}} <br/> {{minivlajka|Kamerun|w}} <br/> {{minivlajka|Angola|w}} <br/> {{minivlajka|Rovníková Guinea|w}} |- | [[6. jún]] {{--}} [[12. jún]] [[2026]] | {{minivlajka|Španielsko|w}} |- | [[22. august]] [[2026]] | {{minivlajka|San Maríno|w}} |- style="background:#FFEBAD;" | [[25. september]] {{--}} [[28. september]] [[2026]] | {{minivlajka|Francúzsko|w}} |- style="background:#FFEBAD;" | [[6. november]] {{--}} [[17. november]] [[2026]] | {{minivlajka|Uruguaj|w}} <br/> {{minivlajka|Argentína|w}} <br/> {{minivlajka|Peru|w}} |- | colspan="2" | {{legend2|#FFEBAD|Zatiaľ neuskutočnená cesta}} |} == Referencie == {{Referencie}} == Literatúra == * {{Citácia knihy | priezvisko = Henning | meno = Christophe | autor = | odkaz na autora = | titul = Lev XIV. : Nečakaný nástupca | vydanie = | vydavateľ = Lúč | miesto = Bratislava | rok = 2025 | počet strán = 176 | url = | isbn = 978-80-8179-273-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Pozri aj == * [[Zoznam pápežov]] * [[Zoznam žijúcich kardinálov]] * [[Zoznam biskupských menovaní pápežom Levom XIV.]] * ''[[Magnifica humanitas]]'' == Iné projekty == {{Projekt|q}} == Externé odkazy == * [https://www.vatican.va/ Oficiálny web Vatikánu] * [https://www.catholic-hierarchy.org/bishop/bprevost.html Lev XIV.] na webe Catholic-Hierarchy {{Pápež|meno=Lev XIV.|predchodca=[[František (pápež)|František]]|nástupca=–}} {{Lev XIV.}} {{Pápeži}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Prevost, Robert Francis}} [[Kategória:Lev XIV.| ]] [[Kategória:Osobnosti zo Chicaga]] [[Kategória:Rímskokatolícki kňazi USA]] [[Kategória:Peruánski rímskokatolícki biskupi]] [[Kategória:Kardináli USA]] [[Kategória:Peruánski kardináli]] [[Kategória:Augustiniáni USA]] [[Kategória:Peruánski augustiniáni]] [[Kategória:Prefekti Dikastéria pre biskupov]] [[Kategória:Osobnosti USA francúzskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA haitského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA talianskeho pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti USA španielskeho pôvodu]] [[Kategória:Absolventi Villanova University]] [[Kategória:Peruánski kánonisti]] [[Kategória:Kánonisti USA]] [[Kategória:Misionári USA]] [[Kategória:Peruánski misionári]] [[Kategória:Americkí pápeži]] 549zd34a1takobwkreuvq6zunwybagy Westgate Las Vegas 0 718455 8359049 7960963 2026-08-23T08:15:59Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359049 wikitext text/x-wiki {{Súradnice|36.88|115.99|format=dms|display=title}} {{Infobox budova | názov = Westgate Las Vegas | obrázok = Westgate Las Vegas.jpg | popis obrázku = súčasná podoba Westgate Las Vegas | sloh = | stavebný materiál = [[betón]] | architekt = Martin Stern Jr. | výstavba = [[1967]]{{--}}[[1969]] | prestavba = | zánik = | staviteľ = | súčasný majiteľ = Westgate Resorts | posledný majiteľ = | ďalší majitelia = | hospodár = | pomenovaná po = | adresa = [[Winchester (Nevada)|Winchester]], [[Spojené štáty]] | ulica = 3000 Paradise Road | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = | zemepisná dĺžka = | štát = | popis mapy = | číslo pamiatky = | web = | poznámky = | Portál 1 = | Portál 2 = | Portál 3 = | Portál 4 = }} '''Westgate Las Vegas''' (v minulosti ''The International Hotel'') je [[hotel]], [[Kasíno (herňa)|kasíno]] a luxusný rezort v meste [[Winchester (Nevada)|Winchester]] v [[Nevada (štát USA)|Nevade]] v [[Spojené štáty|Spojených štátoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = A Golden Year: Vegas' Westgate at 50 | url = https://www.latimes.com/brandpublishing/story/2019-09-05/a-golden-year-vegas-westgate-a | vydavateľ = Los Angeles Times | dátum vydania = 2019-09-05 | dátum prístupu = 2024-08-31 | jazyk = en-US}}</ref> Westgate má 2 956 izieb a 305 apartmánov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Westgate Resort and Casino {{!}} Las Vegas Hotel | url = https://www.thelasvegastravelguide.com/hotel/westgate-resort-and-casino | vydavateľ = www.thelasvegastravelguide.com | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en | url archívu = https://web.archive.org/web/20240901122140/https://www.thelasvegastravelguide.com/hotel/westgate-resort-and-casino | dátum archivácie = 2024-09-01 }}</ref> Vedľa hotelového komplexu sa nachádza viacero kongresových centier.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Westgate Las Vegas Convention Space | url = https://www.westgateresorts.com/hotels/nevada/las-vegas/westgate-las-vegas-resort-casino/groups-meetings/meeting-space-capacities/ | vydavateľ = WestgateResorts | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en}}</ref> == História == Začiatky stavby sa datujú do roku [[1967]], keď bol kúpený areál o 60 [[Aker (jednotka)|akrov]]. Pozemok stál okolo 5 miliónov [[Dolár|dolárov]] a výstavba jedného z prvých mega rezortov v meste, ktorý mal 30 poschodí a mal viac ako 1500 izieb stála vyše 50 miliónov dolárov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = From Elvis Presley to Barry Manilow, the International Theater has changed the face of Las Vegas entertainment | url = https://lasvegasmagazine.com/entertainment/2023/jul/28/international-theater-westgate-las-vegas-elvis/ | vydavateľ = Las Vegas Magazine | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en}}</ref> Westgate, rezort vytvorený developerom z [[Las Vegas]] Kirkom Kerkorianom, bol otvorený ako International Hotel [[2. júl|2. júla]] [[1969]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Westgate celebrates 50 years in Las Vegas — PHOTOS | url = https://www.reviewjournal.com/business/casinos-gaming/westgate-celebrates-50-years-in-las-vegas-photos-1699884/ | dátum vydania = 2019-07-02 | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en-US}}</ref> V [[70. roky 20. storočia|70.]] a [[80. roky 20. storočia|80. rokoch]] bol hotel začne rozšírený o dostavané krídla budovy.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = After Howard, Before The Mirage | url = https://neonmuseum.org/news/after-howard-before-the-mirage/ | vydavateľ = The Neon Museum Las Vegas | dátum vydania = 2020-06-02 | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en-US}}</ref> [[10. február]]a [[1981]] došlo v hoteli k požiaru, pri ktorom zomrelo osem ľudí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 40 years later: Remembering the Las Vegas Hilton Fire | url = https://news3lv.com/news/local/40-years-later-remembering-the-las-vegas-hilton-fire | vydavateľ = KSNV | dátum vydania = 2021-02-11 | dátum prístupu = 2024-09-01 | jazyk = en | meno = Tom | priezvisko = Hawley}}</ref> Slávu si hotel získal aj vďaka mnohým vystúpeniam [[Elvis Presley|Elvisa Presleyho]] v [[70. roky 20. storočia|70. rokoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Elvis Presley {{!}} International Hotel, Las Vegas {{!}} July 31, 1969 | url = https://www.elvispresleymusic.com.au/pictures/1969-july-31.html | vydavateľ = www.elvispresleymusic.com.au | dátum prístupu = 2024-09-01 | url archívu = https://web.archive.org/web/20240511043736/https://www.elvispresleymusic.com.au/pictures/1969-july-31.html | dátum archivácie = 2024-05-11 }}</ref> == Diamanty sú večné == V [[James Bond (filmy)|bondovke]] ''[[James Bond: Diamanty sú večné|Diamanty sú večné]]'' ([[1971]]) so [[Sean Connery|Seanom Connerym]] sa Westgate Las Vegas volal The Whyte House. Vo filme ho vlastnil miliardár Willard Whyte. Pre potreby filmu bola exteriérová časť budovy zväčšená za pomoci [[Špeciálne efekty|filmových efektov]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Film Locations for Diamonds Are Forever (1971) | url = https://movie-locations.com/movies/d/Diamonds-Are-Forever.php | vydavateľ = The Worldwide Guide to Movie Locations | dátum prístupu = 2024-08-31}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 007 Hotel: The Westgate Las Vegas Resort & Casino (formerly known as International Hotel / Las Vegas Hilton) - | url = https://www.007travelers.com/hotels/007-hotel-the-westgate-las-vegas-resort-casino-formerly-known-as-international-hotel-las-vegas-hilton/ | dátum vydania = 2024-05-12 | dátum prístupu = 2024-08-31 | jazyk = en | meno = 007 | priezvisko = Travelers}}</ref> == Galéria == <gallery> Súbor:The Hilton, Las Vegas (1150298580) cropped.jpg|Pohľad na areál z leteckej perspektívy. Súbor:International Hotel postcard.jpg Súbor:Las Vegas Hilton-2.jpg Súbor:West gate hotel Las Vegas Nevada 2022 - 52074246804.jpg|Kasínová časť vo Westgate Las Vegas. </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://www.westgateresorts.com/hotels/nevada/las-vegas/westgate-las-vegas-resort-casino/ Oficiálny web] [[Kategória:Architektúra z 1969]] [[Kategória:Hotely vo Winchesteri (Nevada)]] [[Kategória:Lokality z filmov o Jamesovi Bondovi]] ork9aj2ec04wk5frrg58tsgqxqkt9rb Čirisan 0 722045 8358872 7989731 2026-08-22T13:16:52Z Henryk Siuda 264914 /* growthexperiments-addlink-summary-summary:2|0|1 */ 8358872 wikitext text/x-wiki {{Na úpravu}} {{Infobox vrch | názov = Čirisan | obrázok = Korea-Mountain-Jirisan-15.jpg | popis = | štát = Kórejská republika | región = | okres = | obec = | pohorie = [[Sobäk-sanmäk]] | podcelok = | povodie = | nadmorská výška = 1915 | význačnosť = | zemepisná šírka = 35.336944 | zemepisná dĺžka = 127.730556 | hornina = | orogenéza = | najľahší výstup = | prvovýstup = | dátum prvovýstupu = | mapa = | popis mapy = | lokátor = Južná Kórea | commons = | poznámka = }} '''Čirisan''' ({{VJZ|kor|지리산}}) je [[Vrch (vyvýšenina)|vrch]],<ref name = MČE>{{Citácia knihy | titul = Malá československá encyklopedie | kapitola zborník = Východokorejské pohoří | odkaz na titul = Malá československá encyklopedie | zväzok = VI. Š{{--}}Ž | typ zväzku = Sv. | miesto = Praha | vydavateľ = [[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]] | strany = 645 | rok = 1987 }}</ref> respektíve menšie [[pohorie]],<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Löwensteinová|meno=Miriam|titul=Podoby Koreje: pocta Vladimíru Puckovi k 80. narozeninám|vydavateľ=Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta|miesto=Praha|rok=2013|strany=97|priezvisko2=Glomb|meno2=Vladimír (ed.)}}</ref> v pohorí [[Sobäk-sanmäk]] na juhu [[Kórejský polostrov|Kórejského polostrova]]. S [[Nadmorská výška|nadmorskou výškou]] 1915 m je, hneď po vrchu [[Hallasan]] na ostrove [[Čedžu-do|Čedžu]], druhým najvyšším vrchom [[Kórejská republika|Južnej Kórey]] a najvyššým vrchom pevninskej Južnej Kórey.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.geonames.org/KR/highest-mountains-in-south-korea.html}}</ref> Vrch sa nachádza v [[Národný park Čirisan|národnom parku Čirisan]], ktorý sa rozprestiera v oblasti troch provincií ([[Severná Čolla]], [[Južná Čolla]] a [[Južný Kjongsang]]). Najrozsiahlejšia časť jeho územia je v provincii Južný Kjongsang. V tejto provincii sa nachádza aj najvyšší vrchol, [[Čchhonwangbong]]. Ďalším známym vrcholom je [[Samsinbong]] (slov. Vrchol troch duší). Čirisan je na južnom konci pohoria [[Päkdu-dägan]], tzv. „chrbtica“ [[Kórea|Kórejského polostrova]] zahŕňajúca pohorie [[Sobäk-sanmäk|Sobäk]] a väčšinu pohoria [[Pohorie Tchäbäk|Tchäbäk]]. Na Čirisane sa nachádza sedem hlavných [[Budhizmus|budhistických]] chrámov. Najväčší a najznámejší z nich je [[Hwaomsa]]. Ochraňuje niekoľko kórejských národných pokladov, väčšinou kamenných umeleckých diel z obdobia okolo [[600]] až [[900]] po Kristovi. Vrch je tiež domovom alpského údolia [[Čchonghak-dong]] (slov. Azúrová dedina žeriavov), ktorého súčasťou je [[Samsong-gung]] (slov. Palác troch mudrcov), ktorý je miestom oslavujúcim jeden z mýtov založenia Kórey.<ref>{{Cite news|url=https://terms.naver.com/entry.nhn?docId=1144156&cid=40942&categoryId=33160|title=지리산|access-date=2018-06-14|language=ko}}</ref> Každý rok navštívi Čirisan viac ako 280 000 ľudí a najpopulárnejšími sezónami sú leto a jeseň. Vrch má niekoľko turistických ciest a je propagovaný desiatimi scénickými výhľadmi: „Východ slnka na vrchole Čchonwang-bong“, „Nogodanské more oblakov“, „Panjabong-Nakdžo“, „Spln na Pjokso-rjong“, „Pchiagolské jesenné lístie“, „Kvitnutie kráľovských Azaliek“, „údolie Čchilson“, „Somdžinčchongrju“, „Purilský vodopád“, „Jonha-Sunkjung“. == Legenda == Asi pred 1300 rokmi býval pri vstupe do údolia Pämsagol, chrám Songnimsa. V tomto chráme sa každoročne praktizoval obrad sviatku Čchilwolbäkdžung (oslava júnového splnu) v ktorom vybrali najzbožnejšieho mnícha a modlili sa za jeho bezpečný prechod do raja ako božstvo. V istom roku navštívil chrám vtedy najvyšší mních Sosandäsa, ktorý sa dopočul o tomto obrade a chcel o ňom zistiť viac. Sosandäsa povolil vyvolenému mníchovi modliť sa v rúchu z hodvábu, ktoré bolo napustené jedom a priviazané hodvábnou niťou k terase Sinsondä. Potom sa Sosandäsa ukryl za skalu a sledoval čo sa bude diať. Okolo jednej hodiny ráno sa za zvuku hučiacej vody z údolia priplazil [[Imugi]] (mýtická bytosť v podobe anakondy) ktorý bol nešťastný z toho, že sa nedokázal premeniť na draka. Imugi zaútočil na modliaceho sa mnícha, uhryzol ho do úst a zmizol vo vode. Sosandäsa sa vrátil do chrámu a čakal do úsvitu. Skoro ráno sa spolu s dedinčanmi vybral k terase kde našli mŕtveho Imugiho, ktorý nedokázal prehltnúť celé telo vyvoleného mnícha. Vďaka tomu vyšlo najavo, že v skutočnosti sa v chráme nemodlili za spásu vyvoleného mnícha, ale obetovali ho Imugimu. Po týchto udalostiach bolo údolie pomenované Pämsagol, čo znamená „Údolie kde zomrel Imugi, ktorý sa nedokázal stať drakom“ a dedina pri vstupe do údolia bola pomenovaná Panson (polovičné božstvo) na pripomienku mŕtvych mníchov ktorý boli obetovaný a teda sa nestali božstvom.<ref>{{Cite news|url=https://terms.naver.com/entry.nhn?docId=761744&cid=43740&categoryId=44174|title=뱀사골|access-date=2018-06-14|language=ko}}</ref> [[Súbor:Jirisan_peak_-_panoramio.jpg|náhľad|Čirisan, vrchol]] == Boj s partizánmi == Počas [[Kórejská vojna|Kórejskej vojny]], v roku 1950, obsadili tento región [[Kórejská ľudovodemokratická republika|severokórejské]] vojská, no po tom ako sa sily [[Organizácia Spojených národov|OSN]] zmocnili tohto územia v roku 1951, zostalo značné množstvo vojakov severnej Kórey v horách, kde pokračovali tzv. [[Partizánska vojna|partizánskou vojnou]], kým neboli konečne porazený v roku 1955, dva roky po podpísaní kórejskej dohody o neútočení. Južná Kórea udelila oddielu, ktorý bojoval v tejto oblasti medaily za službu v boji proti partizánom<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.medals.org.uk/south-korea/south-korea027.htm}}</ref> a o udalostiach bol dokonca aj natočený film<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url = http://www.koreafilm.org/feature/home_2004_5.asp| titul = Archivovaná kópia| dátum prístupu = 2024-12-03| url archívu = https://web.archive.org/web/20120528133109/http://www.koreafilm.org/feature/home_2004_5.asp| dátum archivácie = 2012-05-28}}</ref> Pchiagol, ktorý vyšiel v tom istom roku. == Ekosystém == Na Čirisane rastie približne 1500 druhov rastlín z ktorých je mnoho endemických (niektoré majú dokonca slovo Čiri v ich oficiálnom názve).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = http://www.seoul.co.kr/news/newsView.php?id=20080816018001}}</ref> == Galéria == <gallery class="center"> Súbor:Korea-Mountain-Jirisan-01.jpg|Národný park Čirisan Súbor:Korea-Mountain-Jirisan-07.jpg Súbor:Korea-Mountain-Jirisan-12.jpg Súbor:Korea-Mountain-Jirisan-20.jpg Súbor:Baemsagol_MS3812.JPG|Údolie Pämsagol </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|Jirisan|1244822106}} [[Kategória:Pohoria v Kórejskej republike]] sif7luefnq5dlol9jdyjr827ixaal2z Vladimír Merta 0 725393 8359007 8095662 2026-08-22T22:44:02Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359007 wikitext text/x-wiki {{Infobox Hudobný umelec | Meno = Vladimír Merta | Obrázok = Vladimír Merta (2017).jpg | Veľkosť obrázku = | Popis obrázku = Vladimír Merta v roku 2017 | Popis umelca = | Rodné meno = | Umelecké mená = | Dátum narodenia = {{dnv|1946|01|20}} | Miesto narodenia = [[Praha]], [[Česko-Slovensko]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = | Alma mater = [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]], [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]] | Pôsobenie = [[pesničkár]], [[Publicistika|publicista]], [[spisovateľ]], [[fotograf]], [[architekt]], [[filmový režisér]]. | Žáner = [[folk]], [[folk rock|folk-rock]], folk-blues | Roky pôsobenia = [[1969]]{{--}}súčasnosť | Hrá na nástrojoch = [[spev (hudba)|spev]], [[gitara]], [[fúkacia harmonika|ústna harmonika]] | Typ hlasu = | Manželka = | Priateľka = | Deti = | Rodičia = [[Augustin Merta]] {{break}} Ludmila Mertová | Súrodenci = | Súvisiace články = [[Šafrán]], [[Čundrgrund]] | Vplyvy = | Hudobný vydavateľ = | Webstránka = {{URL|http://www.vladimirmerta.cz}} | Portál 1 = Česko }} [[Docent|Doc.]] [[Inžinier architekt|Ing. arch.]] '''Vladimír Merta''' (* [[20. január]] [[1946]], [[Praha]])<ref name="pn" /> je [[Česko|český]] [[pesničkár]], [[Publicistika|publicista]], [[spisovateľ]], [[fotograf]], [[architekt]] a [[filmový režisér]].<ref name="pn">{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Merta (1946) | periodikum = Paměť národa | odkaz na periodikum = | url = https://www.pametnaroda.cz/cs/merta-vladimir-1946 | issn = | vydavateľ = Post Bellum : Český rozhlas : Ústav pro studium totalitních režimů | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-02-08}}</ref> Je tiež autorom filmovej hudby k niekoľkým filmom. == Životopis == Pochádza z hudobne nadanej rodiny. Otec, [[druhý česko-slovenský odboj|odbojár]] a vojnový veterán [[západný front (druhá svetová vojna)|západného frontu]] [[Augustin Merta]], hral na husle a matka Ludmila spievala. V roku [[1971]] absolvoval štúdium architektúry na [[České vysoké učení technické v Praze|ČVUT]] (počas štúdia sa na radu romistky [[Milena Hübschmannová|Mileny Hübschmannovej]] a fotografa [[Josef Koudelka|Josefa Koudelku]] venoval fotografovaniu [[rómska osada|rómskych osád]] na Slovensku).<ref name="merta-2022">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | titul = 5 minut slávy jedné písně : Odraz vlivu českého folku na sociální změnu : [Disertační práce] | url = https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/172392 | vydavateľ = Univerzita Karlova : Fakulta humanitních studií | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-09 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref>{{rp|34, 39}} V rokoch [[1971]]{{--}}[[1976]] potom študoval na [[Filmová a televízna fakulta Akadémie múzických umení v Prahe|FAMU]], štúdium tu zakončil filmom ''[[Smrt krásných srnců (študentský film)|Smrt krásných srnců]]'' podľa knihy [[Ota Pavel|Otu Pavla]]. K jeho spolužiakom na FAMU patrili okrem iného [[Karel Smyczek]], Karel Kovář a Luba Verecká. Medzi jeho pedagógov patrili [[Jiří Sequens]], [[Antonín Kachlík]], [[Jaroslav Balík]], [[Otakar Vávra]], [[Radovan Lukavský]] a [[Karel Höger]].<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Horváth | meno = Jakub | autor = | odkaz na autora = | titul = Otec ze mne chtěl mít diplomata | periodikum = Šestka: noviny městské části Praha 6 | odkaz na periodikum = | url = https://www.sestka.cz/2016/2/otec-ze-mne-chtel-mit-diplomata | issn = | vydavateľ = sestka.cz | miesto = | dátum = 2016-02 | dátum prístupu = 2025-02-08 | url archívu = https://web.archive.org/web/20250214180649/https://www.sestka.cz/2016/2/otec-ze-mne-chtel-mit-diplomata | dátum archivácie = 2025-02-14 }}</ref> V lete [[1976]] a [[1977]] vystúpil na festivale [[Koncert mladosti]] v [[Pezinok|Pezinku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Brna | meno = Roman | autor = | odkaz na autora = | titul = KONCERTY MLADOSTI 1976 & 1977 | url = https://obrazocky.blogspot.com/2016/06/koncerty-mladosti-1976-1977.html | vydavateľ = obrazocky.blogspot.com | dátum vydania = 2016-06-16 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-02-08 | miesto = | jazyk = }}</ref> Na konci [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] nahral vo [[Francúzsko|Francúzsku]] debutový pesničkársky album ''[[Ballades de Prague]]''. Bol členom folkového združenia [[Šafrán]] a folkrockového [[Čundrgrund]]u. Počas [[80. roky 20. storočia|80. rokov]] písal a režíroval animované filmy. Je zakladajúcim členom [[Európsky kultúrny klub|Európskeho kultúrneho klubu]] a aktívnym členom [[Ochranný svaz autorský|OSA]]. Pôsobí aj ako vysokoškolský pedagóg, v [[90. roky 20. storočia|90. rokoch]] prednášal na [[Filozofická fakulta Karlovej univerzity|Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] predmet Animácia kultúry,<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Korál | meno = Petr | autor = | odkaz na autora = | titul = Písničkaření jako záchranná síť aneb O problémech s multitalentem | periodikum = Xantypa | odkaz na periodikum = | url = http://www.vladimirmerta.cz/rozhovory.php?rec=47 | issn = | vydavateľ = | miesto = | dátum = | rok = 1996 | mesiac = | deň = | ročník = | číslo = 11 | strany = 24{{--}}29 | dátum prístupu = 2025-02-09}}</ref> v roku 2022 obhájil na [[Fakulta humanitných štúdií Karlovej univerzity|Fakulte humanitných štúdií Karlovej univerzity]] dizertačnú prácu ''5 minut slávy jedné písně: Odraz vlivu českého folku na sociální změnu''.<ref name="merta-2022" /> == Diskografia == [[Súbor:MertaVladimir2.jpg|náhľad|Vladimír Merta, [[Pardubice]], Klub Na Drážce, 1977 – 1978]] * [[1969]]: ''[[Ballades de Prague]]'', [[dlhohrajúca platňa|LP]] * [[1970]]: ''[[Pravda o Marii]]'', LP, vydané až v roku [[2012]] * [[1976]]: ''[[Písmenková láska/Zem voní dřevem]]'' [[singel (hudba)|SP]] * [[1978]]: ''[[P.S. (Vladimír Merta)|P.S.]]'', LP * [[1988]]: ''[[Drobné skladby mistrů]]'', [[extended play|EP]] [[Sampler (hudobný nosič)|sampler]] – pieseň „Oudolíčko“ * 1988: ''[[Vybraná slova (Vladimír Merta)|Vybraná slova]]'' EP * [[1989]]: ''[[Vladimír Merta 1]]'', LP * 1989: ''[[Vladimír Merta 2]]'', LP * 1989: ''[[Struny ve větru]]'', [[audiokazeta|MC]], rozšírené vydanie 2011 * [[1990]]: ''[[Hodina vlka]]'', LP * [[1992]]: ''[[Chtít chytit vítr]]'', [[kompaktný disk|CD]] * 1992: ''[[Bití rublem]]'', CD * 1992: ''[[Svátky trpělivosti]]'', CD * [[1996]]: ''[[Sefardské inspirace]]'', CD – s [[Janou Lewitovou]] * [[1997]]: ''[[Nebuď nikdy sám]]'', CD * 1997: ''[[P.S. (Vladimír Merta)|P.S.]]'', CD * [[1998]]: ''[[Obrázky v kartách]]'', CD * [[1999]]: ''[[Svátky trpělivosti]]'', CD * 1999: ''[[Mít míň je víc]]'', CD * [[2000]]: ''[[Ametysty]]'', CD * [[2001]]: ''[[Bývaly časy]]'', CD * [[2003]]: ''[[Drobné lži]]'', CD * [[2004]]: ''[[Filmy v hlavě]]'', CD * [[2007]]: ''[[50 miniatur]]'', CD, [[sampler (hudobný nosič)|sampler]] – pieseň „Oudolíčko“ * 2007: ''[[Jánošík (živá Hudba k filmu bratov Siakeľovcov)]]'' (Teória otrasu, Jana Lewitová, Vladimír Merta) * [[2008]]: ''[[Ve tmě mě zanechte…]]'' – s [[Jana Lewitová|Janou Lewitovou]] (preklady piesní [[John Dowland|Johna Dowlanda]]) * [[2009]]: ''[[Ballades de Prague]]'', CD * [[2010]]: ''[[LIVE / Malostranská beseda 1988]]'', CD (rozšírená reedícia albumov Merta 1 a Merta 2) * [[2011]]: ''[[Ponorná řeka (album)|Ponorná řeka]]'' * 2011: ''[[Včerejší vydání]]'', s [[Jan Hrubý (hudobník)|Janem Hrubým]]: [[Galén (nakladateľstvo)|Galén]] (G 11 019 2), 2x, CD, CD 1 je archívna nahrávka asi z roku [[1976]], CD 2 bolo nahrané v Dobřichoviciach v roku [[2010]] * [[2012]]: ''[[Nikdo v zemi nikoho]]'' (Vladimír Merta a Dobrá úroda), Galén (G 12 037 2), CD * [[2013]]: ''[[Domilováno]]'', Galén * [[2014]]: ''[[Kecy]]'', Galén * 2014: ''[[Imagena]]'', Galén * [[2016]]: ''[[Podkrovní pásky. Domácí nahrávky 1976]]'', Galén (G 15 080 2), 5, CD * [[2017]]: ''[[Stará!]]'' (Vladimír Merta a Dobrá úroda), Galén (G 17 110 2), CD * [[2018]]: ''[[Bílá stížnost]]'', (s [[Emil Viklický|Emilom Viklickým]]) * [[2021]]: ''[[Vykopávky z Korintu]]'', CD * [[2022]]: ''[[Pozítří (album)|Pozítří]]'', CD * [[2023]]: ''[[Zpěvy zbožných]]'' (so Sárou Mertovou), CD * [[2024]]: ''[[České sny. Nejisté jistoty 1]]'', CD * 2024: ''[[Vzdálená blízká. Nejisté jistoty 2]]'', CD * [[2025]]: ''[[Já a já. Nejisté jistoty 3]]'', CD Zdroje: <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Merta : Všecha alba | url = https://www.supraphonline.cz/umelec/1477-vladimir-merta?limit=100&o=4 | vydavateľ = Supraphon | miesto = Praha | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Vladimír Merta | url = https://www.discogs.com/artist/757979-Vladim%C3%ADr-Merta | vydavateľ = Discogs | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-09-27 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Scenár k filmu == * [[1981]]: ''Opera ve vinici'', réžia [[Jaromil Jireš]]<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Opera ve vinici | periodikum = Česko-Slovenská filmová databáze | odkaz na periodikum = | url = https://www.csfd.sk/film/4842-opera-ve-vinici/prehlad/ | issn = | vydavateľ = POMO Media Group | miesto = Praha | dátum = | dátum prístupu = 2025-02-08}}</ref> == Divadelné réžie == [[Súbor:Čas her - defilé.jpg|náhľad|''Čas her – defilé'' – [[cyklostyl|cyklostylový]] program predstavenia]] * [[1977]]: ''Tak ti ď…: Dědicové Jaroslava Ježka'', [[FOLK (cyklus koncertov)|FOLK 14]], Lucerna, [[30. september]] [[1977]], účinkujúci: Jazz Dance Franka Towena, [[Jan Burian (pesničkár)|Jan Burian]], [[Jiří Suchý (herec)|Jiří Suchý]] a [[Martha Elefteriadu]], [[Jiří Stivín]], Masokosti ([[Ladislav Malina]], [[Ondřej Soukup]], [[Michael Kocáb]], Jiří Stivín), [[Pražský Big Band]] [[Milan Svoboda (hudobník)|Milana Svobody]] * [[1977]]: [[C&K Vocal]]: ''[[Čas her – Defilé]]'', Divadlo Ateliér * [[1986]]: [[Jaromír Pelc]]: ''[[Požár na obloze]]''. Zaklínanie na tému láska a rozvod pre mužský hlas, ženský hlas, speváka a gestický sprievod, Viola, Praha, 1986 (aj scenár a hudba, s [[Vladimír Mišík|Vladimírom Mišíkom]]) * [[1990]]: [[Daniela Fischerová]]: ''Báj'', Studio Fórum při [[Moravské divadlo Olomouc|SDOS Olomouc]], autor hudby a režisér == Knižné publikácie == * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Výhoda podání | vydanie = 1 | vydavateľ = Albatros | miesto = Praha | rok = 1989 | počet strán = 199 | url = | isbn = | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Zpívaná poesie : Úvaha vzniklá za pochodu v letech 1982–1984 | vydanie = 1 | vydavateľ = Panton | miesto = Praha | rok = 1990 | počet strán = 140 | url = | isbn = 80-7039-032-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Nebuď nikdy sám : Básně a fotografie Vladimíra Merty | vydanie = | vydavateľ = ARTeM | miesto = Praha | rok = 1991 | počet strán = 30 | url = | isbn = 80-900963-0-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Folk-bluesová kytara & harmonika | vydanie = | vydavateľ = ARTeM | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 86 | url = | isbn = 80-900963-1-X | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Narozen v Čechách | vydanie = | vydavateľ = ARTeM | miesto = Praha | rok = 1992 | počet strán = 407 | url = | isbn = 80-900963-2-8 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Mimo čas | vydanie = | vydavateľ = Galén | miesto = Praha | rok = 2013 | počet strán = 1012 | url = | isbn = 978-80-7492-079-0 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Slyšet neviděné / vidět neslyšené : folkové eseje o filmové hudbě aneb desetkrát deseti způsoby totéž | vydanie = | vydavateľ = Galén | miesto = Praha | rok = 2017 | počet strán = 393 | url = | isbn = 978-80-7492-299-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Popelnicový román : síťový kryptopříběh | vydanie = 1 | vydavateľ = Galén | miesto = Praha | rok = 2020 | počet strán = 503 | url = | isbn = 978-80-7492-472-9 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia elektronického dokumentu <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = 5 minut slávy jedné písně : Odraz vlivu českého folku na sociální změnu : [Disertační práce] | url = https://dspace.cuni.cz/handle/20.500.11956/172392 | vydavateľ = Univerzita Karlova : Fakulta humanitních studií | miesto = Praha | dátum vydania = 2022 | dátum aktualizácie = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Písničkářství je stav duše : rozhovory z let 1970–2021 | vydanie = 1 | vydavateľ = Galén | miesto = Praha | rok = 2022 | počet strán = 718 | url = | isbn = 978-80-7492-624-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Mrazivá mystika války | vydanie = | vydavateľ = Knihovna Václava Havla | miesto = Praha | rok = 2024 | počet strán = 20 | url = | isbn = 978-80-88417-10-1 | kapitola = | strany = | jazyk = }} * {{Citácia knihy <!-- | priezvisko = Merta | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = --> | titul = Bůh písně není mrtev : publicistika z let 1967–2024 | vydanie = | vydavateľ = Galén | miesto = Praha | rok = 2024 | počet strán = 637 | url = | isbn = 978-80-7492-729-4 | kapitola = | strany = | jazyk = }} == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * {{Oficiálna stránka}} * {{Csfd meno|33473}} * [https://www.discogs.com/artist/757979-Vladim%C3%ADr-Merta Vladimír Merta] – zoznam albumov v databáze ''Discogs'' * [https://www.pametnaroda.cz/cs/merta-vladimir-1946 Vladimír Merta] – nahrávky rozhovorov a príbeh pamätníka na webe ''Paměť národa'' * [https://www.youtube.com/watch?v=owjWYFTal3g Český underground IV: Vladimír Merta] – záznam prednášky V. Mertu v rámci cyklu Fakulty humanitných štúdií Karlovej univerzity a Knižnice Václava Havla (2014) * [https://dennikn.sk/348311/skor-vizionar-nevyhravam-hlasovania/ Vladimír Merta: Som skôr vizionár, nevyhrávam hlasovania] – rozhovor Alexandra Balogha v ''Denníku N'' (2016) * [https://vltava.rozhlas.cz/osudy-vladimira-merty-rozhlasove-vzpominani-pisnickare-spisovatele-filmoveho-9207529 Osudy Vladimíra Merty] – séria rozhlasových rozhovorov (Český rozhlas Vltava, 2024) == Zdroj == {{Preklad|cs|Vladimír Merta|24304181}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Merta, Vladimír}} [[Kategória:Českí folkoví speváci]] [[Kategória:Českí folkoví gitaristi]] [[Kategória:Českí skladatelia filmovej hudby]] [[Kategória:Českí televízni režiséri]] [[Kategória:Českí speváci-skladatelia]] [[Kategória:Hráči na ústnu harmoniku]] [[Kategória:Šafrán]] [[Kategória:Českí filmoví režiséri]] [[Kategória:Českí fotografi]] [[Kategória:Českí spisovatelia]] [[Kategória:Českí básnici]] [[Kategória:Českí publicisti]] [[Kategória:Českí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Vyučujúci na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity]] [[Kategória:Absolventi Českého vysokého učení technického]] [[Kategória:Absolventi FAMU v Prahe]] [[Kategória:Osobnosti z Prahy]] s5sdm5dnz2ntb0g6rnchylv97st46pk Vietnam Airlines 0 726609 8358971 8237306 2026-08-22T20:06:27Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358971 wikitext text/x-wiki {{Infobox Letecká spoločnosť|logo=Logo of Vietnam Airlines.jpg|názov=Vietnam Airlines<br/>Hãng hàng không Quốc gia Việt Nam|IATA=VN|ICAO=HVN|callsign=VIET NAM AIRLINES|založená=15. január 1956|hlavné letiská=[[Medzinárodné letisko Noi Bai]], [[Hanoj]]<br/>[[Letisko Tân Sơn Nhất]], [[Ho Či Minovo Mesto]]|frequent_flyer=Lotusmiles|focus_cities=[[Phnom Penh]]<br/>[[Siem Reap]]|aliancia=[[SkyTeam]]<br/>[[SkyTeam Cargo]]|veľkosť flotily=93|destinácie=66|materská spoločnosť=Vietnam Airlines JSC|sídlo=200 Nguyễn Sơn, Bồ Đề ward, okres Long Biên, Hanoj, Vietnam|kľúčové osobnosti=Lê Hồng Hà ([[Prezident]] a [[Výkonný riaditeľ|CEO]])<br/>Đặng Ngọc Hoà ([[Predseda]])|zamestnanci=6 500 (2023)|webová stránka=[https://www.vietnamairlines.com www.vietnamairlines.com]}} '''Vietnam Airlines''' (vietnamsky: Hãng hàng không Quốc gia Việt Nam, lit. Vietnam Nation Airlines) je vlajkový letecký dopravca vo [[Vietnam|Vietname]]. Letecká spoločnosť bola založená v roku 1956 a neskôr v apríli 1989 bola založená ako štátny podnik. Vietnam Airlines má sídlo v okrese [[Long Biên]] v [[Hanoj|Hanoji]], s o základňami na [[Medzinárodne letisko Noi Bai|medzinárodnom letisku Noi Bai]] v [[Hanoj|Hanoji]] a na [[Letisko Tân Sơn Nhất|medzinárodnom letisku Tân Sơn Nhất]] v [[Hočiminovo Mesto|Hočiminovom meste]]. Letecká spoločnosť lieta na 117 linkách v 19 krajinách, okrem zdieľaných služieb.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines on ch-aviation | url = https://www.ch-aviation.com/portal/airline/VN | vydavateľ = ch-aviation | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US}}</ref> Od svojho vzniku až do začiatku 90. rokov 20. storočia bola spoločnosť Vietnam Airlines v rámci leteckého priemyslu menej významným dopravcom, pretože jej činnosť bola sťažená rôznymi faktormi vrátane sociálno-ekonomickej a politickej situácie v krajine. Po normalizácii vzťahov vlády so Spojenými štátmi mohla letecká spoločnosť expandovať, zlepšiť svoje produkty a služby a modernizovať svoju starnúcu flotilu. V roku 1996 vietnamská vláda spojila 20 spoločností poskytujúcich služby do spoločnosti Vietnam Airlines Corporation, ktorej ústredným prvkom bola samotná letecká spoločnosť. V roku 2010 bola korporácia reštrukturalizovaná na spoločnosť s ručením obmedzeným a premenovaná na [[Vietnam Airlines Company Limited]]. Na spoločnosť dohliada sedemčlenná správna rada, ktorú vymenúva vietnamský premiér. Vietnam Airlines zohráva kľúčovú úlohu v hospodárskom rozvoji krajiny, keďže osobná doprava je jej hlavnou činnosťou. Vlastní 100 % [[Vietnam Air Service Company]] - regionálnej leteckej spoločnosti v južnom Vietname a takmer 99 % nízkonákladového dopravcu [[Pacific Airlines]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.vietnamairlines.com/jp/vi/vietnam-airlines/investor-relations/~/media/34BBD7878401422681A2F90F92C4CB08.ashx | vydavateľ = www.vietnamairlines.com | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20241204044146/https://www.vietnamairlines.com/jp/vi/vietnam-airlines/investor-relations/~/media/34BBD7878401422681A2F90F92C4CB08.ashx | dátum archivácie = 2024-12-04 }}</ref> Okrem toho korporácia získava príjmy z leteckého stravovania a údržby a generálnych opráv lietadiel prostredníctvom viacerých svojich dcérskych spoločností vrátane [[Vietnam Airlines Engineering Company]] a [[Vietnam Airlines Caterers]]. Spoločnosť tiež diverzifikovala svoje investície do odvetvia prenájmu lietadiel a pozemných služieb na letiskách a snaží sa vyrábať súčasti lietadiel. Kontroluje a prevádzkuje nákladnú divíziu [[Vietnam Airlines Cargo]]. Vietnam Airlines sa stala členom aliancie SkyTeam v júni 2010, čím sa stala prvým dopravcom z juhovýchodnej Ázie, ktorý sa stal členom tejto aliancie. Od septembra 2021 predstavuje podiel štátu vo Vietnam Airlines 86,34 %, All Nippon Airways vlastní 5,62 %, pričom je strategickým akcionárom národného vlajkového dopravcu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HVN: Tổng Công ty Hàng không Việt Nam - CTCP (HOSE) | url = https://cafef.vn/du-lieu/hose/hvn-tong-cong-ty-hang-khong-viet-nam-ctcp.chn | vydavateľ = CafeF.vn | dátum vydania = 2025-03-02 | dátum prístupu = 2025-03-02}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines issues US$350-million shares for stakeholders | url = https://hanoitimes.vn/vietnam-airlines-issues-us350-million-shares-for-stakeholders-318797.html | vydavateľ = hanoitimes.vn | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en }}{{Nedostupný zdroj|date=jún 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> == Destinácie == Vietnam Airlines má sieť letov v rámci Ázie, Severnej Ameriky, Európy a Oceánie.<ref>{{Citácia periodika|titul=Bản đồ Mạng Đường Bay Vietnam Airlines|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/vi/plan-book/timetable-routemap/worldwide-routemap|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|jazyk=vi}}</ref> S približne 300 dennými letmi,<ref>https://web.archive.org/web/20140419013929/https://www.skyteam.com/Global/Press/Facts%20and%20figures/2012%20Nov%20Xiamen/Fact_Sheet_SkyTeam_2013_update_5mar14.pdf</ref> lieta do 21 domácich destinácií a do 43 medzinárodných destinácií.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Route Maps {{!}} Vietnam Airlines | url = https://www.vietnamairlines.com/vn/en/plan-book/worldwide-routemap | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2017-10-08 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20171008110311/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/plan-book/worldwide-routemap | dátum archivácie = 2017-10-08 }}</ref> Okrem toho má dohody o spoločnom označovaní liniek s viacerými leteckými spoločnosťami, pričom niektoré z nich smerujú do Severnej Ameriky. {| class="wikitable" !Krajina !Mesto !Letisko !Poznámka !Referencie |- | rowspan="3" |[[Austrália (štát)|Austrália]] |[[Melbourne]] |[[Letisko Melbourne]] | | |- |[[Perth (Západná Austrália)|Perth]] |[[Letisko Perth]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia periodika|titul=Vietnam Airlines To Add Perth from December 7 - Airline Ratings|url=https://www.airlineratings.com/featured/vietnam-airlines-to-add-perth-from-december-7/|periodikum=Airline Ratings|dátum=2023-08-28|dátum prístupu=2025-03-02|jazyk=en-US|meno=Geoffrey|priezvisko=Thomas}}{{Nedostupný zdroj|date=marec 2025 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}</ref> |- |[[Sydney]] |[[Letisko Sydney]] | | |- | rowspan="3" |[[Kambodža]] |[[Phnom Pénh]] |[[Medzinárodné letisko Phnom Penh]] | | |- | rowspan="2" |[[Siem Reap]] |[[Medzinárodné letisko Siem Reap]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Siem Reap-Angko]] | | |- | rowspan="40" |[[Čína]] | rowspan="2" |[[Peking]] |[[Medzinárodné letisko Peking]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Peking Ta-sing]] |style="background:#ffe4e4;text-align:center"|Začína sa 30. marca 2025 | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Adds Ho Chi Minh City – Beijing Service in NS25 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/250129-vnns25pkx | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Čchang-čchun]] |[[Medzinárodné letisko Čchang-čchun Lung-ťia]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Sezónna listina | |- |[[Čchang-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čchang-čou Benniu]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Čcheng-tu]] |[[Medzinárodné letisko Čcheng-tu Šuang-liou]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Čcheng-tu Tianfu]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines khai thác trở lại đường bay Hà Nội - Thành Đô (Trung Quốc) | url = https://hanoimoi.vn/vietnam-airlines-khai-thac-tro-lai-duong-bay-ha-noi-thanh-do-trung-quoc-667217.html | vydavateľ = hanoimoi.vn | dátum vydania = 2024-05-23 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = vi | priezvisko = hanoimoi.vn}}</ref> |- |[[Ta-lien]] |[[Medzinárodné letisko Ta-lien Čou-šuej-c’]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Fu-čou]] |[[Medzinárodné letisko Fu-čou Čchang-le]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Kanton (mesto)|Kanton]] |[[Medzinárodné letisko Kanton Paj-jün]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Kanton Paj-jün|Staré medzinárodné letisko Kanton Paj-jün]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Kuej-jang]] |[[Medzinárodné letisko Kuej-jang Lung-tung-pao]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Chaj-kchou]] |[[Medzinárodné letisko Chaj-kchou Mej-lan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Chang-čou]] |[[Medzinárodné letisko Chang-čou Siao-šan]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Charbin]] |[[Medzinárodné letisko Charbin Tchaj-pching]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Che-fej]] |[[Medzinárodné letisko Che-fej Sin-čchiao]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Chöch chot]] |[[Medzinárodné letisko Chöch chot Baita]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Ťi-nan]] |[[Medzinárodné letisko Ťi-nan Jao-čchiang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Kchun-ming]] |[[Medzinárodné letisko Kchun-ming Čchang-šuej]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Medzinárodné letisko Kchun-ming Wujiaba]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Lan-čou]] |[[Medzinárodné letisko Lan-čou Čung-čchuan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nančang]] |[[Medzinárodné letisko Nan-čchang Čchang-pej]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nanking]] |[[Medzinárodné letisko Nanking Lu-kchou]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Nan-ning]] |[[Medzinárodné letisko Nan-ning Wu-sü]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Ning-po]] |[[Medzinárodné letisko Ning-po Li-še]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Ordos]] |[[Medzinárodné letisko Ordos Ejin Horo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Čchüan-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čchüan-čou Ťin-ťiang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Šanghaj]] |[[Medzinárodné letisko Šanghaj-Pchu-tung]] | | |- |[[Šen-jang]] |[[Medzinárodné letisko Šen-jang Tchao-sien]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Šen-čen]] |[[Medzinárodné letisko Šen-čen Pao-an]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Šijiazhuang]] |[[Medzinárodné letisko Š’-ťia-čuang Čeng-ting]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Taijuan]] |[[Medzinárodné letisko Tchaj-jüan Wu-sü]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Tiencin|Tchien-ťin]] |[[Medzinárodné letisko Tchien-ťin Pin-chaj]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Wen-čou]] |[[Medzinárodné letisko Wen-čou Lung-wan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Wu-chan]] |[[Medzinárodné letisko Wu-chan Tchien-che]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Wu-si]] |[[Medzinárodné letisko Su-nan Šuo-fang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Sia-men]] |[[Medzinárodné letisko Sia-men Kao-čchi]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Si-an]] |[[Medzinárodné letisko Si-an Sien-jang]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Sezonná listina | |- |[[Jen-čcheng]] |[[Medzinárodné letisko Jen-čcheng Nanyan]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Jin-čchuan]] |[[Medzinárodné letisko Jin-čchuan Che-tung]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Čeng-čou]] |[[Medzinárodné letisko Čeng-čou Sin-čeng]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- |[[Francúzsko]] |[[Paríž]] |[[Letisko Charlesa de Gaulla]] | | |- | rowspan="2" |[[Nemecko]] |[[Frankfurt nad Mohanom|Frankfurt]] |[[Letisko Frankfurt nad Mohanom]] | | |- |[[Mníchov]] |[[Letisko Franza Josefa Straußa Mníchov]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines boosts Munich Airport’s status with direct flights to Vietnam - Travel And Tour World | url = https://www.travelandtourworld.com/news/article/vietnam-airlines-boosts-munich-airports-status-with-direct-flights-to-vietnam/ | dátum vydania = 2024-03-11 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US | url archívu = https://web.archive.org/web/20250628214144/https://www.travelandtourworld.com/news/article/vietnam-airlines-boosts-munich-airports-status-with-direct-flights-to-vietnam/ | dátum archivácie = 2025-06-28 }}</ref> |- | rowspan="2" |[[Hongkong]] | rowspan="2" |Hongkong |[[Medzinárodné letisko Hongkong]] | | |- |[[Letisko Kai Tak]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- | rowspan="2" |[[India]] |[[Dillí]] |[[Medzinárodné letisko Indiry Gándhíové]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines launches direct route to India | url = https://en.vietnamplus.vn/vietnam-airlines-launches-direct-route-to-india/231202.vnp | vydavateľ = Vietnam+ (VietnamPlus) | dátum vydania = 2022-06-15 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = vi | priezvisko = Vietnam+ (VietnamPlus)}}</ref> |- |[[Bombaj]] |[[Medzinárodné letisko Čhatrapatího Šivádžího]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Adds Mumbai From May 2023 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/230321-vnin | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Indonézia]] |[[Jakarta]] |[[Medzinárodné letisko Sukarno-Hatta]] | | |- |[[Taliansko]] |[[Miláno]] |[[Letisko Miláno-Malpensa]] |style="background:#ffe4e4;text-align:center"|Začína sa 1. júla 2025 | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Schedules Milan Launch in July 2025 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/240913-vnjul25mxp | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- | rowspan="7" |[[Japonsko]] |[[Fukuoka (Fukuoka)|Fukuoka]] |[[Letisko Fukuoka]] | | |- |[[Ibaraki (prefektúra)|Ibaraki]] |[[Letisko Ibaraki]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Nagoja]] |[[Medzinárodnné letisko Čúbu]] | | |- |[[Osaka (mesto)|Osaka]] |[[Medzinárodné letisko Kansai]] | | |- |[[Sapporo]] |[[Letisko New Chitose]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Tokio]] |[[Medzinárodné letisko Tokio]] | | |- |[[Medzinárodné letisko Narita]] | | |- | rowspan="2" |[[Laos]] |[[Luang Prabang]] |[[Medzinárodné letisko Luang Prabang]] | | |- |[[Vientian]] |[[Medzinárodné letisko Wattay]] | | |- |[[Macao]] |Macao |[[Medzinárodné letisko Macao]] | | |- | rowspan="3" |[[Malajzia]] | rowspan="2" |[[Kuala Lumpur]] |[[Medzinárodné letisko Kuala Lumpur]] | | |- |[[Letisko Sultan Abdul Aziz Shah]] | | |- |[[Penang]] |[[Medzinárodné letisko Penang]] | | |- |[[Mjanmarsko]] |[[Rangún]] |[[Medzinárodné letisko Rangún]] | | |- |[[Filipíny]] |[[Manila]] |[[Medzinárodné letisko Ninoy Aquino]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Moves Manila Service Resumption to June 2024 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/240411-vnns24mnl | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- | rowspan="2" |[[Rusko]] | rowspan="2" |[[Moskva]] |[[Medzinárodné letisko Domodedovo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Šeremetievo]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Туристам вновь обещают прямые перелеты в столицу Вьетнама из Москвы | url = https://www.tourdom.ru/news/turistam-vnov-obeshchayut-pryamye-perelety-v-stolitsu-vetnama-iz-moskvy | vydavateľ = Tourdom.ru | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = ru}}</ref> |- |[[Singapur]] |Singapúr |[[Letisko Singapur-Changi]] | | |- | rowspan="4" |[[Kórejská republika]] |[[Pusan]] |[[Medzinárodné letisko Kimhe]] | | |- |[[Muan-gun]] |[[Medzinárodné letisko Muan-gun]] |style="background:#e0fcdc;text-align:center"|Listina | |- | rowspan="2" |[[Soul]] |[[Medzinárodné letisko Kimpcho]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Inčchon]] | | |- | rowspan="3" |[[Taiwan]] |[[Kao-siung]] |[[Medzinárodné letisko Kao-siung]] | | |- |[[Tchaj-čung]] |[[Medzinárodné letisko Tchaj-čung]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Tchaj-pej]] |[[Medzinárodné letisko Taiwan-Tchao-jüan]] | | |- | rowspan="3" |[[Thajsko]] | rowspan="2" |[[Bangkok]] |[[Medzinárodné letisko Bangkok-Don Muang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Letisko Suvarnabhumi]] | | |- |[[Phuket]] |[[Medzinárodné letisko Phuket]] | | |- |[[Spojené arabské emiráty]] |[[Dubaj (mesto)|Dubaj]] |[[Medzinárodné letisko Dubaj]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- | rowspan="2" |[[Spojené kráľovstvo]] | rowspan="2" |[[Londýn]] |[[Letisko Londýn-Gatwick]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Letisko Londýn-Heathrow]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines NS24 London Operations – 28DEC23 | url = https://www.aeroroutes.com/eng/231229-vnns24lhr | vydavateľ = AeroRoutes | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-CA}}</ref> |- |[[Spojené štáty]] |[[San Francisco]] |[[Medzinárodné letisko San Francisco]] | | style="text-align:center;" |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Traveling to Vietnam Will Be Easier Than Ever Next Year, Thanks to These Airlines | url = https://www.cntraveler.com/story/traveling-to-vietnam-will-be-easier-than-ever-next-year-thanks-to-these-airlines | vydavateľ = Condé Nast Traveler | dátum vydania = 2021-12-02 | dátum prístupu = 2025-03-02 | jazyk = en-US | meno = Jessica | priezvisko = Puckett}}</ref> |- | rowspan="29" |[[Vietnam]] |[[Buôn Ma Thuột]] |[[Letisko Buon Ma Thuot]] | | |- |[[Cà Mau]] |[[Letisko Cà Mau]] | | |- |[[Cần Thơ]] |[[Medzinárodné letisko Cần Thơ]] | | |- |[[Chu Lai]] |[[Letisko Chu Lai]] | | |- |[[Côn Đảo]] |[[Letisko Côn Đảo]] | | |- | rowspan="2" |[[Đà Lạt]] |[[Letisko Cam Ly]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Lien Khuong]] | | |- |[[Đà Nẵng]] |[[Letisko Đà Nẵng|Medzinárodné letisko Đà Nẵng]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Điện Biên Phủ]] |[[Letisko Dien Bien]] | | |- |[[Đồng Hới]] |[[Letisko Đồng Hới]] | | |- |[[Hải Phòng]] |[[Medzinárodné letisko Cat Bi]] | | |- |[[Hạ Long]] |[[Medzinárodné letisko Van Don]] | | |- | rowspan="2" |[[Hanoj]] |[[Letisko Gia Lam]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Medzinárodné letisko Noi Bai]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Hočiminovo Mesto]] |[[Letisko Tân Sơn Nhất]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Huế]] |[[Medzinárodné letisko Phu Bai]] | | |- | rowspan="2" |[[Nha Trang]] |[[Letisko Cam Ranh|Medzinárodné letisko Cam Ranh]] |style="background:#ffe4bc;text-align:center"|Základňa | |- |[[Letisko Nha Trang]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- | rowspan="2" |[[Phú Quốc]] |[[Letisko Duong Dong]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Medzinárodné letisko Phú Quốc]] | | |- |[[Pleiku]] |[[Letisko Pleiku]] | | |- | rowspan="2" |[[Qui Nhơn]] |[[Letisko Phu Cat]] | | |- |[[Letisko Qui Nhơn]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Letisko zatvorené | |- |[[Rạch Giá]] |[[Letisko Rạch Giá]] | | |- |[[Sơn La]] |[[Letisko Nà Sản]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |- |[[Thanh Hóa]] |[[Letisko Sao Vàng]] | | |- |[[Tuy Hòa]] |[[Letisko Tuy Hoa]] | | |- |[[Vinh]] |[[Medzinárodné letisko Vinh]] | | |- |[[Vũng Tàu]] |[[Letisko Vung Tau]] |style="background:#ffdcfc;text-align:center"|Ukončené | |} === Lety počas Tết === [[Súbor:VN-A327 - Vietnam Airlines - Airbus A321-231 - Skyteam Livery - HKG (13694604534).jpg|náhľad|225x225bod|Airbus A321-231 spoločnosti Vietnam Airlines vo farbách SkyTeam na letisku v Hongkongu]] Vietnam Airlines tradične zvýšila počet letov medzi vietnamskými mestami, aby uspokojila veľké požiadavky, ktoré prinášajú každoročné oslavy [[Vietnamský nový rok|Tết]]. Toto rušné obdobie, ktoré môže trvať od konca januára do polovice februára, je najvýznamnejším vietnamským sviatkom; domáce letecké spoločnosti v tomto období plánujú stovky dodatočných letov, aby sa Vietnamci mohli vrátiť k svojim rodinám, často na vidieku, a osláviť túto udalosť. V roku 2010 zvýšila letecká spoločnosť kapacitu sedadiel na niektorých vnútroštátnych trasách zo 45 % na 120 %,. V roku 2011 zvýšila počet dodatočných letov na desiatich trasách, čím pridala viac ako 100 000 sedadiel. Približne 63 000 z týchto miest bolo medzi Hanojom a Hočiminovým mestom. Predstavovalo to pozoruhodný 41 % nárast oproti bežným dňom.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines to add over 580 flights for Tet holiday - News VietNamNet | url = http://english.vietnamnet.vn/en/travel/2756/vietnam-airlines-to-add-over-580-flights-for-tet-holiday.html | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2012-09-24 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20120924125334/http://english.vietnamnet.vn/en/travel/2756/vietnam-airlines-to-add-over-580-flights-for-tet-holiday.html | dátum archivácie = 2012-09-24 }}</ref> V roku 2013 dopravca počas osláv pridal ďalších 174 000 miest, z čoho 82 000 miest bolo na hlavnej trase medzi hlavnými uzlami. === Aliancie === Vietnam Airlines vstúpili do [[SkyTeam|aliancie SkyTeam]] 10. júna 2010.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines formally joins SkyTeam - 6/10/2010 - Flight Global | url = http://www.flightglobal.com/news/articles/vietnam-airlines-formally-joins-skyteam-343109/ | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-04-08 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140408224316/http://www.flightglobal.com/news/articles/vietnam-airlines-formally-joins-skyteam-343109/ | dátum archivácie = 2014-04-08 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines Joins SkyTeam | url = http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | vydavateľ = archive.ph | dátum vydania = 2013-07-13 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://archive.today/20130713100608/http://www.skyteam.com/en/About-us/Press/News/2010/Vietnam-Airlines-Joins-SkyTeam/ | dátum archivácie = 2013-07-13 }}</ref> === Dohody o zdieľaní kódov === Vietnam Airlines zdieľa kódy s týmito leteckými spoločnosťami:<ref>{{Citácia periodika|titul=airline-partners|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/subsidiaries-partners/airline-partners|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=How To Earn Miles {{!}} Frequent Flyer Program {{!}} Vietnam Airlines|url=http://www.vietnamairlines.com/vn/en/lotusmile/earn-miles/earn-miles-with-vietnam-airlines|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20190830023704/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/lotusmile/earn-miles/earn-miles-with-vietnam-airlines|dátum archivácie=2019-08-30}}</ref> == Flotila == === Súčasná flotila === Od augusta 2024 spoločnosť Vietnam Airlines prevádzkuje tieto lietadlá:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vietnam Airlines considering 50-strong B737 MAX order - ch-aviation | url = https://www.ch-aviation.com/portal/news/131776-vietnam-airlines-considering-50-strong-b737-max-order | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2023-09-21 | dátum prístupu = 2025-03-02 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230921004819/https://www.ch-aviation.com/portal/news/131776-vietnam-airlines-considering-50-strong-b737-max-order | dátum archivácie = 2023-09-21 }}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Fleet Information {{!}} Fly with Vietnam Airlines|url=https://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/our-fleets|periodikum=Vietnam Airlines|dátum prístupu=2025-03-02|url archívu=https://web.archive.org/web/20201221115052/https://www.vietnamairlines.com/vn/en/vietnam-airlines/our-fleets/|dátum archivácie=2020-12-21}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Wayback Machine | url = https://www.airbus.com/content/dam/corporate-topics/publications/o&d/ODs-April-2021-Airbus-Commercial-Aircraf.xlsx | vydavateľ = www.airbus.com | dátum prístupu = 2025-03-02}}</ref> {| class="wikitable" |+Flotila spoločnosti Vietnam Airlines ! rowspan="2" |Lietadlo ! rowspan="2" |V službe ! rowspan="2" |Objednávky ! colspan="4" |Cestujúci ! rowspan="2" |Poznámky |- !{{Tooltip|C|Trieda business}} !{{Tooltip|W|Trieda Premium economy}} !{{Tooltip|Y|Trieda economy}} !Celkom |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A320neo]] | style="text-align:center;" |1 | style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |4 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |180 | style="text-align:center;" |184 | style="text-align:center;" |Najmenej 2 lietadlá neboli prevzaté a presunuté do spoločnosti [[Volaris]]. Dodávky sa začínajú v júli 2024. |- | rowspan="3" style="text-align:center;" |[[Airbus A321-200]] | rowspan="3" style="text-align:center;" |42 | rowspan="3" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |16 | rowspan="3" style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |162 | style="text-align:center;" |178 | rowspan="3" style="text-align:center;" |Jedno lietadlo namaľované vo farbách [[SkyTeam|SkyTeamu]]. Staršie lietadlá budú vyradené. |- | style="text-align:center;" |168 | style="text-align:center;" |184 |- | style="text-align:center;" |8 | style="text-align:center;" |195 | style="text-align:center;" |203 |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A321neo]] | style="text-align:center;" |20 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |8 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |195 | style="text-align:center;" |203 | |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Airbus A350|Airbus A350-900]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |14 | rowspan="2" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |29 | style="text-align:center;" |45 | style="text-align:center;" |231 | style="text-align:center;" |305 | rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" |36 | style="text-align:center;" |240 | style="text-align:center;" |305 |- | rowspan="2" style="text-align:center;" |[[Boeing 787 Dreamliner|Boeing 787-9]] | rowspan="2" style="text-align:center;" |11 | rowspan="2" style="text-align:center;" |– | rowspan="2" style="text-align:center;" |28 | style="text-align:center;" |35 | style="text-align:center;" |211 | style="text-align:center;" |274 | rowspan="2" | |- | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |283 | style="text-align:center;" |311 |- | style="text-align:center;" |[[Boeing 787-10]] | style="text-align:center;" |5 | style="text-align:center;" |3 | style="text-align:center;" |24 | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |343 | style="text-align:center;" |367 | |- ! colspan="8" |Nákladná flotila spoločnosti Vietnam Airlines |- | style="text-align:center;" |[[Airbus A321-200/P2F]] | style="text-align:center;" |– | style="text-align:center;" |2 | colspan="4" style="text-align:center;" |{{Tooltip|Cargo|Nákladná konfigurácia}} | |- !Celkom !93 !9 ! colspan="5" | |} <gallery widths="190" heights="190" perrow="4"> Súbor:Vietnam Airlines Airbus A321 VN-A390 Da Nang 2023 (02).jpg|'''Airbus A321ceo''' Súbor:Vietnam Airlines Airbus A321neo VN-A512 Da Nang 2023 (01).jpg|'''Airbus A321neo''' Súbor:Vietnam Airlines, Boeing 787-9 Dreamliner, VN-A861.jpg|'''Boeing 787-9 Dreamliner''' Súbor:Vietnam Airlines Airbus A350-900XWB VN-A887.jpg|alt=Vietnam Airlines Airbus A350-900XWB|'''Vietnam Airlines Airbus A350-900 XWB''' Súbor:Vietnam Airlines (VN-A874) Boeing 787-10 Dreamliner at Sydney Airport (5).jpg|'''Boeing 787-10 Dreamliner''' </gallery> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} [[Kategória:Letecké spoločnosti Vietnamu]] [[Kategória:Podniky založené v 1956]] gnuod5aeg8rmd5py260ykeo5bbetkyu Haroun Tazieff 0 730941 8359072 8203902 2026-08-23T09:04:52Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359072 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Haroun Tazieff | Popis osoby = francúzsky geológ a vulkanológ | Portrét = Haroun Tazieff-FIG 1990 (1)-Cropped.jpg | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Rodné meno = | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = {{FRA}} [[Francúzsko]] | Dátum narodenia = [[11. máj]] [[1914]] | Miesto narodenia = [[Varšava]], [[Poľsko]] | Dátum úmrtia = {{Dúv|1998|2|2|1914|5|11}} | Miesto úmrtia = [[Paríž]], [[Francúzsko]] | Bydlisko = | Národnosť = francúzska, belgická | Štátna príslušnosť = | Zamestnanie = | Známy vďaka = | Známa vďaka = | Alma mater = | Profesia = geológ, vulkanológ, speleológ | Aktívne roky = | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manžel = | Manželka = | Partner = | Partnerka = | Deti = | Podpis = Dédicace de Haroun Tazieff à l'auteur.jpg | Poznámky = | Webstránka = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = Vedy o Zemi | Portál3 = }} '''Haroun Tazieff''' (* [[11. máj]] [[1914]], [[Varšava]] – † [[2. február]] [[1998]], [[Paríž]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[geológ]] a [[vulkanológ]] [[Poľsko|poľského]] pôvodu. Patril medzi popredných odborníkov na [[Sopka|sopečné]] javy, vykonal početné štúdie o fungovaní [[Sopečná erupcia|erupcií]], o metódach zadržiavania [[Láva|lávových]] prúdov a o [[Rift|riftových]] údoliach. Bol zakladateľom Medzinárodného inštitútu [[Vulkanológia|vulkanológie]] v [[Catania|Catanii]] a autorom mnohých vedeckých publikácií.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Tazieff, Haroun - Enciclopedia | url = https://www.treccani.it/enciclopedia/haroun-tazieff/ | vydavateľ = Treccani | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = it}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Haroun Tazieff | url = https://www.cccb.org/en/participants/file/haroun-tazieff/238386 | vydavateľ = CCCB | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Haroun Tazieff (1914-98)|url=https://www.nature.com/articles/33030|periodikum=Nature|dátum=1998-04|dátum prístupu=2025-06-03|ročník=392|číslo=6675|strany=444–444|issn=1476-4687|doi=10.1038/33030|jazyk=en|meno=Alexander|priezvisko=McBirney}}</ref> V rámci ankety [[Le Plus Grand Français de tous les temps|najväčší Francúz]], ktorá bola uskutočnená v roku [[2005]] sa umiestnil na 47. mieste.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Les "100 plus grands Français de tous les temps" ? | url = https://bertrandbeyern.fr/les-100-plus-grands-francais-de-tous-les-temps-2/ | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = fr-FR | meno = Admin | priezvisko = BB}}</ref> Tazieff zomrel večer 2. februára na parížskej klinike vo veku osemdesiatich troch rokov.<ref>{{Citácia periodika|titul=Haroun Tazieff, le « poète du feu » s'est éteint|url=https://www.lemonde.fr/archives/article/1998/02/06/haroun-tazieff-le-poete-du-feu-s-est-eteint_3660309_1819218.html|dátum=1998-02-06|dátum prístupu=2025-06-03|jazyk=fr|periodikum=Le Monde}}</ref> == Životopis == Haroun Tazieff sa narodil vo Varšave, vtedy súčasti [[Cárske Rusko|cárskeho Ruska]], otcovi [[Lekár|lekárovi]], narodenému v Jangi-Jere a ruskej matke, narodenej v [[Daugavpils|Dvinsku]], ktorá bola chemičkou a doktorkou [[Politológia|politológie]]. Jeho otec zomrel na fronte začiatkom [[Prvá svetová vojna|prvej svetovej vojny]]. S matkou koncom roka [[1920]] emigroval do [[Belgicko|Belgicka]], kde žil bez štátnej príslušnosti, kým v roku [[1936]] nezískal belgické občianstvo. Počas študentských čias v [[Rusko|Rusku]] a [[Belgicko|Belgicku]] sa venoval [[Box (šport)|boxu]]. Vyštudoval poľnohospodárske inžinierstvo z fakulty poľnohospodárskych vied v [[Gembloux]] v roku [[1938]] a absolvoval inžinierstvo geológie v Univerzite v Liège v roku [[1944]]. V roku [[1971]] získal francúzske občianstvo, čím automaticky stratil belgickú národnosť. V rokoch [[1984]] až [[1986]] bol štátnym tajomníkom pre prevenciu závažných technologických a prírodných rizík za vlády Laurenta Fabiusa, premiéra [[François Mitterrand|Françoisa Mitterranda]]. V rokoch [[1988]] až [[1995]] bol prezidentom vyššieho výboru pre vulkanické riziká a členom Philomatique Society a Explorers Club of New York. V [[50. roky 20. storočia|50.]] a [[60. roky 20. storočia|60. rokoch]] Tazieff vytvoril niekoľko [[Dokumentárny film|dokumentárnych filmov]] zameraných prevažne na vulkanológiu. Napísal viaceré publikácie medzi ktoré patria: ''Les volcans et la dérive des continents'' ([[1972]]), ''Odeur de soufre'' ([[1974]]), ''La prévision des séismes'' ([[1989]]), ''Le volcanisme et sa prévention'' ([[1990]]) alebo ''Volcans'' ([[1996]]). Je pochovaný na cintoríne [[Cintorín Passy|Passy]] v [[Paríž|Paríži]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Haroun Tazieff | url = https://www.futura-sciences.com/planete/personnalites/geologie-haroun-tazieff-617/ | vydavateľ = Futura | dátum vydania = 2009-09-30 | dátum prístupu = 2025-06-03 | jazyk = fr | meno = la | priezvisko = rédaction}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Biographie de HAROUN TAZIEFF (1914-1998) | url = https://www.universalis.fr/encyclopedie/haroun-tazieff/ | vydavateľ = Encyclopædia Universalis | dátum prístupu = 2025-06-01 | jazyk = fr-FR | meno = Encyclopædia | priezvisko = Universalis}}</ref><ref name=":0" /> == Filmografia (výber) == === Dokumenty === * [[1959]]: ''Les rendez-vous du diable'' * [[1966]]: ''Le volcan interdit'' == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Les Plus Grands Belges]] == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://web.archive.org/web/20190615134920/http://tazieff.fr/ Centre Haroun Tazieff] {{Fra icon}} * {{Csfd meno|id=0853404}} * {{Imdb meno|id=87284}} * {{Fdb meno|id=425017}} * {{Kinobox meno|id=912822}} * [https://www.ina.fr/recherche?q=haroun+tazieff&espace=1&media=1&sort=pertinence&order=desc Haroun Tazieff] v [[Institut national de l'audiovisuel|INA]] {{Fra icon}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tazieff, Haroun}} [[Kategória:Francúzski geológovia]] [[Kategória:Vulkanológovia]] [[Kategória:Francúzske osobnosti poľského pôvodu]] [[Kategória:Osobnosti z Varšavy]] [[Kategória:Pochovaní na cintoríne Passy]] t6kxpoa6fnx4b49f3magboh0ufun00m 1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026 0 734981 8359121 8234328 2026-08-23T10:00:47Z Lekvarnička 262477 8359121 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|liga=1. slovenská futbalová liga žien|sezóna=2025/2026|začiatok=[[16. august]] [[2025]]|koniec=[[13. jún]] [[2026]]|majster=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|2_miesto=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]|3_miesto=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]]|zostup=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|počet_mužstiev=10|odohraté_zápasy=130|počet_gólov=539|priemer_gólov_na_zápas=4,15|najlepší_strelec=Lucia Droppová ([[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]]),<br/>Tamara Kramlíková ([[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]])<br/>(19 gólov)|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2025/2026]]}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2025/2026''' bol 33. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začala prvým kolom 16. augusta 2025 a skončila 13. júna 2026. Majsterka Slovenska sa stali piatykrát po sebe hráčky [[Spartak Myjava (ženy)|Spartaka Myjava]]. Titul si zaistili už 9. kole nadstavbovej časti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Spartak Myjava uchmatol piaty majstrovský titul v sérii | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-spartak-myjava-uchmatol-piaty-majstrovsky-titul-v-serii/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-05-31 | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> Do 2. ligy zostúpil [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]].<ref name=":7">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Myjavčanky na tróne, finišovali vo veľkom štýle | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-myjavcanky-na-trone-finisovali-vo-velkom-style/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-06-14 | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi | meno2 = Tamara | priezvisko2 = Riasyk}}</ref> Najlepšími strelkyňami tejto sezóny s 19 gólmi sú Lucia Droppová a Tamara Kramlíková.<ref name=":7" /> Prvýkrát zápasy ženskej ligy vysielala [[Slovenská televízia a rozhlas|STVR]]. Z každého kola odvysielali jeden zápas. Premiérovo to bol zápas [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] proti [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]].<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽIEN – Štartuje nový ročník, premiérovo aj na televíznej obrazovke | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zien-startuje-novy-rocnik-premierovo-aj-na-televiznej-obrazovke/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2025-08-15 | dátum prístupu = 2025-08-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V zápase 5. kola nadstavbovej časti v [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Prešove]] proti [[Spartak Myjava (ženy)|Myjave]] vznikol rekord návštevnosti ženského zápasu na Slovensku. Na zápas prišlo 5636 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Prešove prišla na zápas ženskej futbalovej ligy rekordná návšteva 5636 divákov | url = https://dennikn.sk/minuta/5305656/ | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = 2026-04-29 | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk-SK}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af517/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-04-30 | jazyk = sk}}</ref> {{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.292222|long=21.276389|label=[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.222778|long=18.74|label=[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2025/2026}} == Hrací systém == V základnej časti sa hrá systémom každý s každým doma a vonku. V nadstavbovej časti bude prvých 5 tímov z tabuľky hrať v skupine o titul a ďalších 5 tímov v skupine o umiestenie.<ref name=":0" /> == Základná časť == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |18 | align="center" |17 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |82:8 | align="center" |25 | align="center" |'''52''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |18 | align="center" |15 | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |72:21 | align="center" |20 | align="center" |'''47''' |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |18 | align="center" |11 | align="center" |2 | align="center" |5 | align="center" |43:21 | align="center" | 8 | align="center" |'''35''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |18 | align="center" |9 | align="center" |3 | align="center" |6 | align="center" |25:24 | align="center" | 3 | align="center" |'''30''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |9 | align="center" |30:56 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |- | align="center" |'''6.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |18 | align="center" |6 | align="center" |1 | align="center" |11 | align="center" |23:39 | align="center" | -8 | align="center" |'''19''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |18 | align="center" |4 | align="center" |5 | align="center" |9 | align="center" |13:35 | align="center" | -10 | align="center" |'''17''' |- | align="center" |'''8.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |18 | align="center" |5 | align="center" |1 | align="center" |12 | align="center" |28:44 | align="center" | -11 | align="center" |'''16''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |18 | align="center" |3 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |20:54 | align="center" | -15 | align="center" |'''12''' |- | align="center" |'''10.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |18 | align="center" |2 | align="center" |3 | align="center" |12 | align="center" |23:45 | align="center" | -18 | align="center" |'''9''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky - ZČ{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-17 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|12|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|1}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|8|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|11}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|2|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|2}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|6|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|4}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|3|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|7}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|0}} ! align="center" |'''×''' |} '''Poznámka:''' modrá: víťazstvo domácich; žltá: remíza; červená: víťazstvo hostí; * kontumačne Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky ZČ{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-17 | jazyk = sk}}</ref> == Nadstavbová časť == Do nadstavbovej časti o titul postúpili tímy: [[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]], [[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]], [[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]], [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] a prvýkrát v histórii [[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]].<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Posledná miestenka pre Petržalku, domáci gólový uragán 35:3 | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-posledna-miestenka-pre-petrzalku-domaci-golovy-uragan-353/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-03-16 | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> V skupine o udržanie hrali tímy tímy: [[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]], [[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]], [[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]], [[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] a [[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]].<ref name=":2" /> === O titul === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- bgcolor="#ccffcc" | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |26 | align="center" |24 | align="center" |1 | align="center" |1 | align="center" |135:14 | align="center" |25 | align="center" |'''73''' |Postup do [[Liga majstrov žien UEFA 2026/2027#1. kolo|1. kola kvalifikácie Ligy majsteriek]] |- | align="center" |'''2.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |26 | align="center" |22 | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |111:28 | align="center" |20 | align="center" |'''68''' | rowspan="4" | |- | align="center" |'''3.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |26 | align="center" |14 | align="center" |2 | align="center" |10 | align="center" |59:50 | align="center" |8 | align="center" |'''44''' |- | align="center" |'''4.''' |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |26 | align="center" |12 | align="center" |3 | align="center" |11 | align="center" |40:57 | align="center" | 3 | align="center" |'''39''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |26 | align="center" |6 | align="center" |3 | align="center" |17 | align="center" |34:108 | align="center" | -6 | align="center" |'''21''' |} Zdroj.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky - NČ - o titul{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|BAR]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffcccc" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|9|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|10|0}} |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|4}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|0}} |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|4}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|6}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff"|{{Ku|4|1}} |- ![[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | align="center" bgcolor="#ffcccc"|{{Ku|1|2}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}}* |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|8}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|8}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|5}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|3}} ! align="center" |'''×''' |} Poznámka: * kontumačne. Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky NČ - o titul{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-17 | jazyk = sk}}</ref> === O umiestenie === ==== Tabuľka ==== {| class="wikitable" |+ ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} ! |- | align="center" |'''1.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |26 | align="center" |10 | align="center" |2 | align="center" |14 | align="center" |45:56 | align="center" | -11 | align="center" |'''32''' | rowspan="4" | |- | align="center" |'''2.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |26 | align="center" |8 | align="center" |5 | align="center" |13 | align="center" |24:46 | align="center" | -10 | align="center" |'''29''' |- | align="center" |'''3.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |26 | align="center" |8 | align="center" |3 | align="center" |15 | align="center" |29:51 | align="center" | -8 | align="center" |'''27''' |- | align="center" |'''5.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |26 | align="center" |7 | align="center" |4 | align="center" |15 | align="center" |34:62 | align="center" | -18 | align="center" |'''25''' |- bgcolor="#ffcccc" | align="center" |'''5.''' |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |26 | align="center" |5 | align="center" |3 | align="center" |19 | align="center" |28:67 | align="center" | -15 | align="center" |'''18''' |Zostup do [[2. slovenská futbalová liga žien 2026/2027|2. ligy]] |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - tabuľky - NČ - o umiestenie{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-17 | jazyk = sk}}</ref> ==== Zápasy ==== {| class="wikitable" |+ !Doma / Vonku ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[MŠK Žilina (ženy)|ŽIL]] |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|4|2}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|3|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|1|1}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|1}} |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | align="center" bgcolor="#ffffbb" |{{Ku|0|0}} ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} |- ![[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|3|5}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} ! align="center" |'''×''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy (2025/2026) - výsledky NČ - o umiestenie{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/vysledky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-17 | jazyk = sk}}</ref> == Štatistiky hráčok == === Góly === {| class="wikitable" |+Štatistika gólov<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Orange liga - Ženy - Archív - Góly{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/orange-liga-zeny/archiv/#/2025-2026/statistiky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}}</ref> ! !Hráčka !Tím !{{Tooltip|G|Góly}} |- | rowspan="2" align="center" |'''1.''' |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |19 |- |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |19 |- | rowspan="2" align="center" |'''3.''' |[[Andrea Bogorová]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |18 |- |Radoslava Jacenková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |18 |- | rowspan="2" align="center" |'''5.''' |[[Katarína Vredíková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |14 |- |Martina Švecová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |14 |- | align="center" |'''7.''' |Patrícia Urblíková |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |13 |- | align="center" |'''8.''' |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |12 |- | rowspan="2" align="center" |'''9.''' |[[Dominika Gondová]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |10 |- |Rebeka Žihlavníková |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] |10 |} === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Laura Bučková |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|4|0}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC TATRAN Prešov - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc9430927fc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Naňová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |16. august 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114335a52cdc943092823/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-08-25 | jazyk = sk}}</ref> |- |4. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Emilija Poniger |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|1|4}} (vonku) |6. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 4. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092cab/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-08 | jazyk = sk}}</ref> |- |7. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Natália Masárová |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|3|3}} (vonku) |27. september 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MŠK Žilina - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 7. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc943092b85/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2025-09-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |15. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Katarína Vredíková|Katarína Vrediková]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|0|11}} (vonku) |21. február 2025 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Petržalské zemetrasenie s 11-gólovým magnitúdom od Myjavy | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-petrzalske-zemetrasenie-s-11-golovym-magnitudom-od-myjavy/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-02-23 | dátum prístupu = 2026-02-23 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> |- |17. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|3|7}} (vonku) |7. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 17. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093277/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-09 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - AS Trenčín {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc9430935ff/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |18. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lucia Droppová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[MŠK Žilina (ženy)|MŠK Žilina]] | align="center" |{{Ku|12|1}} (doma) |14. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - MŠK Žilina {{!}} I. liga - Ženy 18. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114355a52cdc943093464/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-16 | jazyk = sk}}</ref> |- |16. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Lívia Múčková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |{{Ku|12|0}} (doma) |17. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Spartak Trnava {{!}} I. liga - Ženy 16. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/686114345a52cdc9430930dc/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Michaela Hudecová |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |28. marec 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103baae1188f036b0739/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-03-29 | jazyk = sk}}</ref> |- |5. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Martina Švecová |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|11|0}} (doma) |2. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = ŠK Slovan Bratislava futbal - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 5. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af2fe/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-04 | jazyk = sk}}</ref> |- |6. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|10|0}} (doma) |13. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC Petržalka {{!}} I. liga - Ženy 6. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b9103faae1188f036b0df4/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Paulína Tonkovičová |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |{{Ku|5|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Spartak Trnava - KFC Komárno futbal {{!}} I. liga - Ženy 8. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b5d5cbaae1188f0399b33d/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|9|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - Partizán Bardejov BŠK {{!}} I. liga - Ženy 8. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91032aae1188f036af675/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-05-24 | jazyk = sk}}</ref> |- |8. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |[[Nina Matušicová]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] | align="center" |{{Ku|9|1}} (doma) |23. máj 2026 |<ref name=":6" /> |- |3. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Radoslava Jacenková |[[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |{{Ku|1|8}} (vonku) |27. máj 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Partizán Bardejov BŠK - Spartak Myjava {{!}} I. liga - Ženy 3. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91031aae1188f036af54e/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-01 | jazyk = sk}}</ref> |- |10. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Tamara Kramlíková |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |{{Ku|11|1}} (doma) |13. jún 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - FC TATRAN Prešov {{!}} I. liga - Ženy 10. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91032aae1188f036af824/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = sk}}</ref> |- |10. {{Tooltip|NČ|Nadstavbová časť}} |Lucia Droppová |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|ŠK Slovan Bratislava]] | align="center" |{{Ku|0|8}} (vonku) |13. jún 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Petržalka - ŠK Slovan Bratislava futbal {{!}} I. liga - Ženy 10. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/69b91032aae1188f036af7da/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-14 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2025]] [[Kategória:Futbal v 2026]] 13l0jiy4mubajmgyqpo2v6s72uil5gm Villa Parisi 0 735360 8358979 8080812 2026-08-22T20:39:36Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 2 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358979 wikitext text/x-wiki {{Infobox budova | názov = Villa Parisi | obrázok = Julio Bertrand Vidal. Frascati, Italia, 1911 BN AF0020085.jpg | veľkosť obrázku = | popis obrázku = Čiernobiela fotografia vily v roku [[1911]]. | sloh = | stavebný materiál = | architekt = | výstavba = [[1604]]/[[1605]] | prestavba = | zánik = | staviteľ = | súčasný majiteľ = | posledný majiteľ = | ďalší majitelia = | hospodár = | pomenovaná po = | adresa = | ulica = | pohorie = | nadmorská výška = | zemepisná šírka = | zemepisná dĺžka = | štát = Taliansko | popis mapy = | číslo pamiatky = | web = | poznámky = | Portál 1 = Taliansko | Portál 2 = | Portál 3 = | Portál 4 = }} [[Súbor:Villa Parisi-Borghese stampa di Matteo Greuter 1620 img071.jpg|náhľad|Fotografia tlače Vily Parisi- Borghese od Mattea Greutera z roku [[1620]].]] '''Villa Parisi''' je vila v meste [[Frascati]], ktorá sa nachádza neďaleko [[Rím|Ríma]] v [[Taliansko|Taliansku]]. Areál stavby sa často využíva na natáčanie filmov či seriálov.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa Parisi {{!}} Monte Porzio Catone {{!}} Visit Castelli Romani - The official guide to the Castelli Romani | url = https://www.visitcastelliromani.it/en/travelguide/villa-parisi/ | dátum prístupu = 2025-08-24 | jazyk = en-US}}</ref><ref name=":1" /> == História == Centrálne jadro budovy bolo postavené medzi rokmi [[1604]] a [[1605]]. V roku [[1614]] bola rezidencia odovzdaná [[Kardinál|kardinálovi]] Scipionovi Borghesemu, ktorý už vlastnil obklopujúce Villu Mondragone a Villu Vecchia. Stavebné práce na dokončení ambiciózneho projektu spojenia rodinných majetkov boli zverené Girolamovi Rainaldimu. V tom čase boli k centrálnej časti pripojené dve bočné [[Krídlo (architektúra)|krídla]] a vzniklo [[nymfeum]], tajná [[záhrada]] a [[Portál (architektúra)|portál]] s [[Heraldika|heraldickými]] symbolmi, ktorý bol jediným vstupom na pozemok. Ďalšie rekonštrukčné práce sa uskutočnili za Camilla Borgheseho v roku [[1729]] a počas celého storočia bola vila obohatená o [[Maľba|maľby]] a [[Freska|fresky]]. Po mnoho rokov bola tiež sídlom Paoliny Borghese, manželky princa Camilla Filippa Ludovica Borgheseho. V roku [[1896]] kúpil vilu Taverna-Borghese Saverio Parisi a dodnes je majetkom rodiny. Vo vnútri, na stenách veľkej centrálnej haly, sa nachádzajú výzdoby, ktoré v rokoch [[1735]] až [[1736]] vykonali bratia Valerianovci. V Gallerie delle Statue (Galéria sôch) sú [[Krajinomaľba|krajinomaľby]] od Monsù Ignazia Heldmana, nazývaného Bavarčan a v Stanza delle Colonne sú fresky od Taddea Kuntza.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = History {{!}} Villa Parisi | url = http://www.parisivilla.com/history/ | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en-GB | url archívu = https://web.archive.org/web/20251114035734/http://www.parisivilla.com/history/ | dátum archivácie = 2025-11-14 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa Parisi (già Villa Taverna Borghese) | url = https://www.retedimorestorichelazio.it/dimora/rm/monte-porzio-catone/villa-parisi-gia-villa-taverna-borghese/ | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = it-IT}}</ref> == Využitie v kinematografii == Stavba sa objavila v niekoľkých filmoch, medzi ktoré patria napr.:<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Villa Parisi a Monte Porzio Catone | url = https://www.davinotti.com/articoli/villa-parisi-a-monte-porzio-catone/311 | vydavateľ = il Davinotti | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = it | meno = Massimo | priezvisko = Svanoni}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Where was Love Wedding Repeat filmed? The Italian Villa Filming Location | url = https://www.atlasofwonders.com/2020/04/love-wedding-repeat-villa-filming-location.html | vydavateľ = Atlas of Wonders | dátum prístupu = 2025-08-27 | jazyk = en}}</ref> * [[1968]]: ''[[Tajný agent na Blízkom východe]]'' * [[1974]]: ''[[Blood for Dracula]]'' * [[1987]]: ''Škola zlodejov 2'' == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [http://www.parisivilla.com/history/ História vily] {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20251114035734/http://www.parisivilla.com/history/ |date=2025-11-14 }} [[Kategória:Hrady a zámky v Taliansku]] [[Kategória:Architektúra z 1605]] 1adp7estk5a5cecthu18fyt0a0h59mg Jody Scheckter 0 737825 8359116 8294947 2026-08-23T09:52:44Z Fillos X. 212061 Doplnenie záverečnej sekcie. 8359116 wikitext text/x-wiki {{Infobox Jazdec F1|Meno=Jody Scheckter|obrázok=Jody Scheckter during the 1979 Monaco Grand Prix.jpg|štát=Južná Afrika|dátum_narodenia={{dnv|1950|01|29}}|miesto_narodenia=[[East London]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]|sezóny=[[Formula 1 v roku 1972|1972]]{{--}}[[Formula 1 v roku 1980|1980]]|tímy=[[McLaren]], [[Tyrrell Racing|Tyrrell]], [[Walter Wolf Racing|Wolf]], [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]|preteky=114 (112 štartov)|majster_sveta=1 ([[Formula 1 v roku 1979|1979]])|víťazstvá=10|stupne_víťazov=33|body=255|pole_positions=3|najrýchlejšie_kolá=5|prvá_GP=[[Veľká cena USA|VC USA 1972]]|prvé_víťazstvo=[[Veľká cena Švédska|VC Švédska 1974]]|posledné_víťazstvo=[[Veľká cena Talianska|VC Talianska 1979]]|posledná GP=[[Veľká cena USA|VC USA 1980]]}} '''Jody David Scheckter''' (* [[29. január]] [[1950]], [[East London]], [[Južná Afrika (štát)|Južná Afrika]]) je bývalý juhoafrický automobilový pretekár a majster sveta [[Formula 1|Formuly 1]] z roku [[Formula 1 v roku 1979|1979]]. Je známy ako jediný juhoafrický jazdec, ktorý kedy získal titul majstra sveta v F1, a vo veku 30 rokov ukončil aktívnu kariéru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jody Scheckter {{!}} Formula 1® | url = https://www.formula1.com/en/information/drivers-hall-of-fame-jody-scheckter.xGrSCopMMf1mkdIUX1119 | vydavateľ = www.formula1.com | dátum prístupu = 2025-10-09 | jazyk = en}}</ref> == Začiatky kariéry == Scheckter sa narodil v Južnej Afrike, kde začínal s motokárami a neskôr s pretekmi vo Formule Ford. Vďaka svojej agresívnej, ale talentovanej jazde sa v roku 1971 dostal do Anglicka, sám, s kariérou, ktorú si mal vybudovať. Jeho vzostup bol raketový. V priebehu roka súťažil postupne vo Formule Ford a Formule 3 s rovnakým úspechom. V roku [[Formula 1 v roku 1972|1972]] debutoval vo Formule 1 na [[Veľká cena USA|Veľkej cene USA]]. == Formovanie hviezdy == === McLaren (1972{{--}}1973) === V roku [[Formula 1 v roku 1972|1972]] debutoval vo Formule 1 na [[Veľká cena USA|Veľkej cene USA]]. Počas sezóny pôsobil ako rezervný pilot ==== 1973 ==== V roku [[Formula 1 v roku 1973|1973]] sa Scheckter stal testovacím jazdcom McLarenu, no už čoskoro sa objavil na trati ako plnohodnotný pretekár. Jeho štýl bol spočiatku považovaný za nebezpečne impulzívny. Pamätný je jeho hromadný incident v [[Silverstone Circuit|Silverstone]] v roku [[1973]]. Postupne sa však vypracoval na vyspelého jazdca s taktickým prístupom. === Tyrrell (1974{{--}}1976) === ==== 1974 ==== V roku [[Formula 1 v roku 1974|1974]] prišiel Jody do tímu [[Tyrrell Racing|Tyrrell]]-Ford-Cosworth, s ktorým [[Jackie Stewart]] v roku 1973 získal titul. „Ujo Ken“ však musel začať od nuly: uviedol na trh nové auto, model 007, ktoré sa ľahšie ovládalo, ale pravdepodobne malo menší výkon, a predovšetkým stratil Stewarta, ktorý odišiel do dôchodku, a Ceverta, ktorý zomrel. Dvaja noví jazdci tiež vzbudzovali u pozorovateľov skepsu. Jody mal zlú povesť „zúrivého psa“ a Francúz Patrick Depailler sa zdal byť veľmi neskúsený. Počas prvých troch Veľkých cien museli obaja jazdci používať staré auto 006 a Jody nezískal žiadne body. Ale s autom 007 sa jeho výkon výrazne zlepšil. V sezóne získal dve víťazstva, dvakrát skončil na druhom a treťom mieste. V posledných štyroch pretekoch musel trikrát odstúpiť z technických príčin, a tak skončil v celkovom poradí na 3. mieste, 10 bodov za majstrom sveta [[Emerson Fittipaldi|Emersonom Fittipaldim]]. ==== 1975 ==== V roku [[Formula 1 v roku 1975|1975]] sa Ken Tyrrell rozhodol znovu použiť model 007 a samozrejme ho vylepšiť. Jednomiestne vozidlo tak malo výhody z nových predných bŕzd integrovaných do kolies. Žiaľ, jazdci mali počas prvých pretekov v [[Veľká cena Argentíny|Argentíne]] a [[Veľká cena Brazílie|Brazílii]] problémy s brzdami. Vo [[Veľká cena Južnej Afriky|Veľkej cene Južnej Afriky]] v [[Kyalami]], prišla 007 s výraznými vylepšeniami odpruženia, chladičov a nasávania vzduchu. V pretekoch sa Jody po kvalifikácii z tretieho miesta rýchlo zbavil dvoch jazdcov [[Brabham|Brabhamu]], [[Carlos Reutemann|Reutemanna]] a Paceho, a prevzal vedenie. Argentínčan ho počas pretekov prenasledoval, ale udržal sa a vyhral svoju tretiu veľkú cenu pred domácim publikom. Zvyšok sezóny už nebol v rovnakej atmosfére. [[Niki Lauda]] a jeho Ferrari 312T poriadne rozdrvili konkurenciu a [[Tyrrell Racing|Tyrrell]] s ňou nedokázal držať krok. Jody sa na stupne víťazov dostal iba dvakrát, v [[Zolder|Zolderi]] a [[Silverstone Circuit|Silverstone]]. Zvyšok času mu jeho 007 nedovolilo získať ani bod. Treba povedať, že Derek Gardner, konštruktér tímu, sa v lete rozhodol dokončiť program z roku 1975 a venovať sa revolučnému projektu F1, P34, ktorý sa mal objaviť v roku 1976. Jody túto slabú sezónu zakončil na siedmom mieste s dvadsiatimi bodmi. ==== 1976 ==== Začiatkom roku [[Formula 1 v roku 1976|1976]] predstavil Tyrrell svoj nový P34, šesťkolesový automobil Formuly 1. Táto inovácia, okrem iných zložitých technických aspektov, mala zvýšiť rýchlosť a zlepšiť priľnavosť a brzdenie. Tento systém však vyžadoval dvojitý brzdový a odpružený systém, čo malo za následok pomerne značnú a neúnosnú hmotnosť. Toto revolučné auto nebolo pripravené okamžite. Scheckter a Depailler preto začali šampionát so starým vozidlom 007, čo Jodymu umožnilo získať niekoľko bodov. P34 debutovalo v [[Circuito Permanente Del Jarama|Jarame]] a na rozdiel od Depaillera Jodyho auto nepresvedčilo. Hoci sa s ním jazdilo ľahšie ako s jeho predchodcami, jeho brzdy neboli uspokojivé. Juhoafričan skončil na štartovom rošte iba štrnásty a v nedeľu odstúpil. Potom však paradoxne dosiahol najlepšie výsledky tímu práve on. Štvrtý v [[Veľká cena Belgicka|Belgicku]] a druhý v uliciach [[Veľká cena Monaka|Monaka]] zabezpečil P34 jeho prvé (a jediné) víťazstvo na [[Veľká cena Švédska|Veľkej cene Švédska]]. Najprv získal pole position, svoju vôbec prvú vo Formule 1. V deň pretekov [[Mario Andretti]] vo svojom [[Team Lotus|Lotuse]] ukradol štart a viedol prvé dve tretiny pretekov, kým neodstúpil. Jody sa ujal vedenia a doviedol svojho obra k víťazstvu pred Depaillerom. Ken Tyrrell bol nadšený a už si vedel predstaviť, ako porazí Laudovo Ferrari alebo [[James Hunt|Huntov]] McLaren. Zvyšok bol, žiaľ, pochmúrny. Ukázalo sa, že ovládateľnosť auta bola nakoniec dosť slabá a samozrejme, aj výkon auta. Nasledoval klesajúci trend. Gardnerova teória sa zrútila. Na to, aby „strýko Ken“ pravidelne získaval body, bol potrebný všetok Jodyho talent. Na druhý stupienok pódia sa tak dostal trikrát , v [[Brands Hatch]], na [[Nürburgring|Nürburgringu]] a vo [[Watkins Glen International|Watkins Glen]]. V [[Autodromo Nazionale Monza|Monze]] bolo víťazstvo na dosah, ale [[Ronnie Peterson]] a jeho prekvapivý beh rýchlo zosadili Jodyho z vedenia. V lete 1976 Jody oznámil Kenovi Tyrrellovi, že rozhodne neverí v P34, ktorý podľa neho zavádzal tím do slepej uličky. Sezóna 1977 mu dala za pravdu, ale medzitým sa rozhodol hľadať inde, v novom tíme [[Walter Wolf Racing|Wolf]]-Cosworth. Sezónu skončil na 3. mieste. === Walter Wolf Racing (1977{{--}}1978) === ==== 1977 ==== Rok [[Formula 1 v roku 1977|1977]] bol pre Jodyho Schecktera aj celý tím Walter Wolf Racing ako z rozprávky. Tím vznikol len krátko pred sezónou, no hneď od úvodu patril medzi najväčšie prekvapenia. Monopost Wolf WR1 navrhol Harvey Postlethwaite a už na svojej debutovej [[Veľká cena Argentíny|Veľkej cene Argentíny]] Scheckter šokoval svet, zvíťazil hneď v prvých pretekoch tímu. Po tomto senzačnom úvode pridal ďalšie víťazstvá, Veľká cena Monaka a [[Veľká cena Kanady]]. Okrem toho pravidelne bodoval a stál niekoľkokrát na pódiu. Jeho konzistentné výkony ho až do konca držali v boji o titul. Napokon skončil na 2. mieste v celkovom hodnotení majstrovstiev sveta so 55 bodmi, len za Niki Laudom na [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]. Pre súkromný tím, ktorý začal úplne od nuly, to bol neuveriteľný úspech a z Jodyho sa stala veľká hviezda Formuly 1. ==== 1978 ==== V roku [[Formula 1 v roku 1978|1978]] sa situácia zmenila. Tím Wolf už nebol novinkou a konkurencia urobila obrovský technologický krok vpred, najmä Lotus 79 s revolučným „ground effect“ aerodynamickým systémom dominoval sezóne. Wolf síce predstavil nový monopost WR5/WR6, no ten zaostával v prítlaku aj v spoľahlivosti. Scheckter napriek tomu dokázal zo stroja dostať maximum: 3 pódiá (2× druhé miesto, 1× tretie, niekoľko silných kvalifikácií a stabilných bodových výsledkov. Napriek snahe tím nedokázal držať krok s Lotusom a Ferrari. Scheckter nakoniec skončil na 7. mieste v celkovom poradí s 24 bodmi. Po sezóne sa rozhodol prijať ponuku Scuderie Ferrari, čo sa ukázalo ako správny krok, pretože už o rok neskôr ([[Formula 1 v roku 1979|1979]]) získal majstrovský titul. === Scuderia Ferrari (1979{{--}}1980) === Jodyho príchod do Scuderie je trochu prekvapujúci. Bývalý jazdec Tyrrellu bol známy svojou otvorenosťou, čo kontrastovalo s atmosférou v Maranelle, kde sa jazdci len zriedka mohli vyjadrovať príliš nahlas. Konfrontácia medzi drsným Juhoafričanom a Villeneuveom sľubovala výbušnosť, keďže ich osobnosti a štýly jazdy sa zdali byť veľmi odlišné. Sám [[Enzo Ferrari]] by si prial malú vojnu medzi svojimi jazdcami. Bohužiaľ, Jody a Gilles si rozumeli ako zlodeji a dvojica sa ukázala byť veľmi komplementárna. Aj Jody sa zmenil, už nebol tým ničiteľom áut a odvážlivcom z roku 1973. Naopak, značne sa upokojil a dokonca sa zasadzoval za bezpečnosť na okruhoch. Spoločne vytvorili legendárne duo, ktoré prinieslo Ferrari titul v Pohári konštruktérov a Scheckterovi titul majstra sveta. Víťazstvom na Monze si zabezpečil majstrovský titul a stal sa ikonou Ferrari konca 70. rokov. Bol známy svojou rozvahou, technickou presnosťou a schopnosťou udržať chladnú hlavu v rozhodujúcich momentoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jody SCHECKTER • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/jody-scheckter.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-10-09}}</ref> == Odchod z Formuly 1 a neskorší život == Po nevydarenej sezóne [[Formula 1 v roku 1980|1980]] Scheckter ukončil kariéru vo Formule 1. Venoval sa podnikaniu, založil firmu vyrábajúcu zbraňové simulátory pre armádu a neskôr sa preslávil ekologickým poľnohospodárstvom, prevádzkuje farmu Laverstoke Park Farm v Anglicku, ktorá sa zameriava na organické produkty. == Pretekárske výsledky == {| class="wikitable" style="text-align:center; font-size:85%" !Sezóna !Séria !Tím !Preteky !Víťazstva !Pole position !Najrýchlejšie kolo !Pódia !Body !Umiestnenie |- ! rowspan="3" |1972 | align="left" |European Formula Two | rowspan="2" style="text-align:left" |[[McLaren|Bruce McLaren Motor Racing]] |8 |1 |0 |1 |1 |15 |8. miesto |- | align="left" |British Formula Two |5 |1 |0 |0 |1 |12 |4. miesto |- | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[McLaren|Yardley Team McLaren]] |1 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- ! rowspan="5" |1973 | align="left" |SCCA Continental Championship | align="left" |Taylor-Entin |9 |4 |2 |2 |8 |144 | style="background:#FFFFBF" |'''1. miesto''' |- | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[McLaren|Yardley Team McLaren]] |5 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- | align="left" |European Formula Two | align="left" |Motul Rondel Racing |2 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- | align="left" |European Formula 5000 | align="left" |Sid Taylor Racing |2 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- | align="left" |World Sportscar Championship | align="left" |Herb Wetanson |0 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- ! rowspan="2" |1974 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |Elf [[Tyrrell Racing|Team Tyrrell]] |15 |2 |0 |2 |6 |45 | style="background:#FFDF9F" |'''3. miesto''' |- | align="left" |World Sportscar Championship | align="left" |BMW Motorsport |1 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- ! rowspan="4" |1975 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |Elf [[Tyrrell Racing|Team Tyrrell]] |14 |1 |0 |0 |3 |20 |7. miesto |- | align="left" |World Sportscar Championship | align="left" |Willi Kauhsen Racing Team |3 |0 |1 |1 |0 |6 |NC |- | rowspan="2" style="text-align:left" |SCCA Continental Championship | align="left" |Hogan Racing |1 |0 |0 |0 |0 | rowspan="2" |0 | rowspan="2" |NC |- | align="left" |Shadow Racing Team |1 |0 |0 |0 |0 |- ! rowspan="2" |1976 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |Elf [[Tyrrell Racing|Team Tyrrell]] |16 |1 |1 |1 |5 |49 | style="background:#FFDF9F" |'''3. miesto''' |- | align="left" |World Sportscar Championship | align="left" |Automobiles Alpine |1 |0 |0 |0 |0 |0 |NC |- !1977 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Walter Wolf Racing]] |17 |3 |1 |2 |9 |55 | style="background:#DFDFDF" |'''2. miesto''' |- !1978 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Walter Wolf Racing]] |16 |0 |0 |0 |4 |24 |7. miesto |- !1979 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari|SEFAC Ferrari]] |15 |3 |1 |0 |6 |51 | style="background:#FFFFBF" |'''1. miesto''' |- !1980 | align="left" |[[Formula 1]] | align="left" |[[Scuderia Ferrari|SEFAC Ferrari]] |13 |0 |0 |0 |0 |2 |19. miesto |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Great South Africans]] == Iné projekty == {{Projekt}} {{Majstri sveta F1}} {{DEFAULTSORT:Scheckter, Jody}} [[Kategória:Juhoafrickí piloti F1]] [[Kategória:Juhoafrickí automobiloví pretekári]] [[Kategória:Majstri sveta F1]] [[Kategória:Juhoafrické osobnosti židovského pôvodu]] 73xh65l21weioyiuuoxwr73c0nn5ybh Veľká cena Švajčiarska 0 739655 8358957 8133167 2026-08-22T19:06:10Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358957 wikitext text/x-wiki {{Infobox Veľká cena F1|vlajka=SUI|nazov=Veľká cena Švajčiarska|obrazok=Dijon-Prenois Circuit.svg|miesto=[[Dijon]], [[Francúzsko]]|pocet_rocnikov=16|prve_preteky=1934|posledne_preteky={{F1|1982}}|najviac_vitazstiev={{Minivlajka|Nemecko (1918-1933)}}{{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)}} [[Rudolf Caracciola]] - 3|najviac_vitazstiev_tim={{DEU}} [[Mercedes GP|Mercedes]] - 5|okruh=[[Dijon-Prenois Circuit]]|dlzka_okruhu=3,800|dlzka_pretekov=304|pocet_kol=80|pole={{FRA}} [[Alain Prost]]|pole_cas=1:01,380|pole_tim=[[Renault F1|Renault]]|najrychlejsie_kolo_jazdec={{FRA}} [[Alain Prost]]|najrychlejsie_kolo_cas=1:07,477|najrychlejsie_kolo_tim=[[Renault F1|Renault]]|vitaz={{FIN}} [[Keke Rosberg]]|vitaz_cas=1:32:41,087|vitaz_tim=[[Williams F1|Williams]]|druhy={{FRA}} [[Alain Prost]]|druhy_cas=+4,442|druhy_tim=[[Renault F1|Renault]]|treti={{AUT}} [[Niki Lauda]]|treti_cas=+1:00,343|treti_tim=[[McLaren]]}}'''Veľká cena Švajčiarska''' ''(angl. Swiss Grand Prix)'' boli bývalé automobilové preteky zaradené do [[Formula 1|Majstrovstiev sveta Formuly 1]], konané v rokoch [[1934]] až [[1982]] na okruhu [[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] a od roku [[1975]] na okruhu [[Dijon-Prenois Circuit]]. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grands Prix Switzerland • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/grand-prix-switzerland.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> Veľká cena Švajčiarska sa po prvýkrát konala v roku [[1934]] na okruhu [[Circuit Bremgarten]] ležiaceho neďaleko mesta [[Bern (mesto)|Bern]]. V povojnovom období sa preteky [[Formula 1|Formuly 1]] do [[Švajčiarsko|Švajčiarska]] vrátili a v roku [[1950]] bola zaradená do majstrovstiev sveta, kde zostala až do roku [[1954]]. V roku [[1955]] došlo k tragédií na pretekoch Le Mans, kde zahynulo 80 divákov a preto sa švajčiarska vláda rozhodla neuskutočňovať automobilové preteky na území [[Švajčiarsko|Švajčiarska]]. V roku [[1982]] bola Veľká cena Švajčiarska opäť zaradená do kalendára, no tentokrát sa konala na okruhu [[Dijon-Prenois Circuit|Dijon-Prenois]] vo [[Francúzsko|Francúzsku]]. == Víťazi Veľkej ceny Švajčiarska == '''''Tučne''' sú znázornení účastníci aktuálnej sezóny šampionátu Formuly 1.'' ''<span style="background:#fcc;">R</span><span style="background:#fcc;">úžové pozadie</span> znázorňuje preteky, ktoré neboli súčasťou šampionátu Formuly 1.'' ''<span style="background:#ffc;">Žlté pozad</span><span style="background:#ffc;">ie</span> znázorňuje preteky, ktoré boli napísané ako Predvojnové európske majstrovstvá.'' '''Opakovaní víťazi (jazdci):''' {| class="wikitable" !Víťazstvá !Jazdec !Roky |- !3 |{{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Rudolf Caracciola]] | |- ! rowspan="2" |2 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Alberto Ascari]] |1949, [[Formula 1 v roku 1953|1953]] |- |{{flagicon|ARG|1868}} [[Juan Manuel Fangio]] |[[Formula 1 v roku 1951|1951]], [[Formula 1 v roku 1954|1954]] |- ! colspan="3" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grands Prix Switzerland • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/grand-prix-switzerland-vp.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |} '''Opakovaní víťazi (tímy):''' {| class="wikitable" !Wins !Constructor !Years won |- !5 |'''{{flagicon|GER|1935}} [[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]]''' |1935, 1937, 1938, 1939, [[Formula 1 v roku 1954|1954]] |- ! rowspan="2" |4 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Alfa Romeo]] |1947, 1948, [[Formula 1 v roku 1950|1950]], [[Formula 1 v roku 1951|1951]] |- |'''{{flagicon|ITA|1946}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]]''' |1949, [[Formula 1 v roku 1952|1952]], [[Formula 1 v roku 1953|1953]], <span style="background:#fcc;">[[Formula 1 v roku 1975|1975]]</span> |- !2 |{{Minivlajka|Nacistické Nemecko}} [[Auto Union]] |1934, 1936 |- ! colspan="3" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grands Prix Switzerland • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/grand-prix-switzerland-vc.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref> |} '''Víťazi jednotlivých ročníkov:''' {| class="wikitable" !Rok !Jazdec !Tím !Okruh |- style="background:#fcc;" !1934 |{{Minivlajka|Nemecko (1918-1933)}} [[Hans Stuck]] |[[Auto Union]] |[[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] |- style="background-color:#ffc" !1935 |{{Minivlajka|Nemecko (1918-1933)}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] | rowspan="5" |[[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] |- style="background-color:#ffc" !1936 |{{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)}} [[Bernd Rosemeyer]] |[[Auto Union]] |- style="background-color:#ffc" !1937 |{{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- style="background-color:#ffc" !1938 |{{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)}} [[Rudolf Caracciola]] |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- style="background-color:#ffc" !1939 |{{Minivlajka|Nemecko (1935-1945)}} [[Hermann Lang]] |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- style="background:#DDDDDD;" !1940 – 1946 | colspan="3" align="center" |''Neuskutočnené'' |- style="background:#fcc;" !1947 |{{flagicon|France}} [[Jean-Pierre Wimille]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] | rowspan="3" |[[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] |- style="background:#fcc;" !1948 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Carlo Felice Trossi]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- style="background:#fcc;" !1949 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !{{F1|1950}} |{{flagicon|ITA|1946}} [[Giuseppe Farina|Nino Farina]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] | rowspan="5" |[[Circuit Bremgarten|Bremgarten]] |- !{{F1|1951}} |{{flagicon|ARG|1868}} [[Juan Manuel Fangio]] |[[Alfa Romeo Racing|Alfa Romeo]] |- !{{F1|1952}} |{{flagicon|ITA|1946}} [[Piero Taruffi]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !{{F1|1953}} |{{flagicon|ITA|1946}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- !{{F1|1954}} |{{flagicon|ARG|1868}} [[Juan Manuel Fangio]] |[[Mercedes-AMG Petronas Motorsport|Mercedes]] |- style="background:#DDDDDD;" !1955 – 1974 | colspan="3" align="center" |''Neuskutočnené'' |- style="background:#fcc;" !{{F1|1975}} |{{flagicon|Switzerland}} [[Clay Regazzoni]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |[[Dijon-Prenois|Dijon]] |- style="background:#DDDDDD;" !1976 – 1981 | colspan="3" align="center" |''Neuskutočnené'' |- !{{F1|1982}} |{{flagicon|Finland}} [[Keke Rosberg]] |[[Williams F1|Williams]]-[[Ford Racing|Ford]] |[[Dijon-Prenois|Dijon]] |- ! colspan="4" |Zdroj:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Grands Prix Switzerland • STATS F1 | url = https://www.statsf1.com/en/grand-prix-switzerland-chv.aspx | vydavateľ = www.statsf1.com | dátum prístupu = 2025-11-17}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Swiss GP - ChicaneF1.com | url = https://www.chicanef1.com/indiv.pl?name=Swiss%20GP&type=O&nc=1 | vydavateľ = www.chicanef1.com | dátum prístupu = 2025-11-17 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230727172943/https://www.chicanef1.com/indiv.pl?name=Swiss%20GP&type=O&nc=1 | dátum archivácie = 2023-07-27 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Veľké ceny F1}} [[Kategória:Veľká cena Švajčiarska| ]] [[Kategória:Veľké ceny Formuly 1|Švajčiarsko]] [[Kategória:Motoršport vo Švajčiarsku]] 68higlnl3q8zjop0lvfibtu9d1xfal4 Veľká cena Luxemburska 0 740179 8358951 8125777 2026-08-22T18:46:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358951 wikitext text/x-wiki {{Infobox Veľká cena F1|vlajka=LUX|nazov=Veľká cena Luxemburska|obrazok=Circuit Nürburgring-1995-GP.svg|okruh=[[Nürburgring]]|miesto=[[Nürburg]], [[Nemecko]]|pocet_rocnikov=6|prve_preteky=1949|posledne_preteky={{F1|1998}}|najviac_vitazstiev=Žiadni opakovaní víťazi|najviac_vitazstiev_tim={{GBR}} [[Cooper Car Company|Cooper]] - 2<br>{{ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] - 2|dlzka_okruhu=4,556|dlzka_pretekov=305,252|pocet_kol=67|pole={{DEU}} [[Michael Schumacher]]|pole_cas=1:18,561|pole_tim=[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]|najrychlejsie_kolo_jazdec={{FIN}} [[Mika Häkkinen]]|najrychlejsie_kolo_cas=1:20,450|najrychlejsie_kolo_tim=[[McLaren]]|vitaz={{FIN}} [[Mika Häkkinen]]|vitaz_cas=1:32:14,789|vitaz_tim=[[McLaren]]|druhy={{DEU}} [[Michael Schumacher]]|druhy_cas=+2,211|druhy_tim=[[Scuderia Ferrari|Ferrari]]|treti={{GBR}} [[David Coulthard]]|treti_cas=+34,163|treti_tim=[[McLaren]]}}'''Veľká cena Luxemburska''' ''(angl. Luxemburg Grand Prix)'' boli bývalé automobilové preteky zaradené do [[Formula 1|Majstrovstiev sveta Formuly 1]] konané v rokoch [[1949]] až [[1998]] na nemeckom okruhu [[Nürburgring]], ktorý sa nachádza približne 80 [[Kilometer|km]] od nemecko-luxemburských hraníc.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg Grand Prix F1 Race info | url = https://www.f1-fansite.com/f1-calendar/luxembourg-grand-prix-f1-race-info/ | vydavateľ = F1-Fansite.com | dátum vydania = 2019-05-08 | dátum prístupu = 2025-11-26 | jazyk = en-US}}</ref> Názov Veľká cena Luxemburska bol zvolený v roku [[1997]] pretože [[Veľká cena Nemecka|Veľkú cenu Nemecka]] usporadúval okruh [[Hockenheimring Baden-Württemberg|Hockenheimring]]. V roku [[1999]] sa opäť použil názov [[Veľká cena Európy]]. == Víťazi Veľkej ceny Luxemburska == ''<span style="background:#fcc;">Ružové pozadie</span> znázorňuje preteky, ktoré neboli súčasťou šampionátu Formuly 1.'' '''Opakovaní víťazi (tímy):''' {| class="wikitable" |+ !Víťazstvá !Tímy !Roky |- ! rowspan="2" |2 |{{GBR}} [[Cooper Car Company|Cooper]] |''<span style="background:#fcc;">1951, 1952</span>'' |- |{{ITA}} [[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |''<span style="background:#fcc;">1949, 1951</span>'' |} '''Víťazi jednotlivých ročníkov:''' {| class="wikitable" !Rok !Jazdec !Tím !Lokácia |- style="background:#FFCCCC;" !1949 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Luigi Villoresi]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] | rowspan="4" |[[Findel]] |- style="background:#FFCCCC;" !1950 |{{flagicon|ITA|1946}} [[Alberto Ascari]] |[[Scuderia Ferrari|Ferrari]] |- style="background:#FFCCCC;" !1951 |{{flagicon|United Kingdom}} [[Alan Brown]] |[[Cooper Car Company|Cooper]]-[[Norton]] |- style="background:#FFCCCC;" !1952 |{{flagicon|United Kingdom}} [[Les Leston]] |[[Cooper Car Company|Cooper]]-[[Norton]] |- style="background:#DDDDDD;" !1953 – 1996 | colspan="3" align="center" |''Neuskutočnené'' |- !{{F1|1997}} |{{flagicon|Canada}} [[Jacques Villeneuve]] |[[Williams Grand Prix Engineering|Williams]]-[[Renault F1|Renault]] | rowspan="2" |[[Nürburgring|Nürburgring GP-Strecke]] |- !{{F1|1998}} |{{flagicon|Finland}} [[Mika Häkkinen]] |[[McLaren]]-[[Mercedes-Benz High Performance Engines|Mercedes]] |- !1999 | colspan="3" |Nahradené [[Veľká cena Európy|Veľkou cenou Európy]] |- ! colspan="4" |Zdroj:<ref>{{cite web|title=Non Championship Races 1950|publisher=World Sports Racing Prototypes|url=http://wsrp.ic.cz/nonchamp1950.html#11|accessdate=17 March 2008|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20090425164600/http://wsrp.ic.cz/nonchamp1950.html#11|archivedate=25 April 2009|df=dmy-all}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Luxembourg GP - ChicaneF1.com | url = https://chicanef1.com/indiv.pl?name=Luxembourg%20GP&type=o | vydavateľ = chicanef1.com | dátum prístupu = 2025-11-26 | url archívu = https://web.archive.org/web/20230210033720/https://chicanef1.com/indiv.pl?name=Luxembourg%20GP&type=o | dátum archivácie = 2023-02-10 }}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Veľké ceny F1}} [[Kategória:Veľké ceny Formuly 1|Luxembursko]] [[Kategória:Veľká cena Luxemburska| ]] bnxgoitwmki81v8ntrshk3ayja93nm4 Cch’-si (cisárovná vdova) 0 740604 8359059 8354288 2026-08-23T08:57:09Z Bakjb 236375 wl 8359059 wikitext text/x-wiki {{Infobox Panovník |meno = Cch’-si |titul = cisárovná vdova Čchingskej ríše |obrázok = The_Ci-Xi_Imperial_Dowager_Empress_(9.2).PNG |panovanie = [[23. august]] [[1861]] – [[14. november]] [[1908]] |korunovácia = |pôvodné meno = Yehe Nara Xingzhen (葉赫那拉·杏貞) |obrázok erbu = |ostatné tituly = |dátum narodenia = [[29. november]] [[1835]] |miesto narodenia = [[Peking]] |dátum úmrtia = {{dúv|1908|11|15|1835|11|29}} |miesto úmrtia = [[Čung-nan-chaj]], [[Peking]] |miesto pochovania = [[Cisárske hrobky dynastií Ming a Čching|cisárske hrobky dynastie Čching]], Cun-chua |predchodca = Cisárovná vdova Kchang-cch’ |regent = |nástupca = Cisárovná vdova Lung-ju |manželka = |potomstvo = cisár [[Tchung-č’]]<br />princezná Žung-šou (adpotívna) |dynastia = Yehe Nara (narodením)<br />Aisin Gioro (sobášom) |otec = |matka = }} '''Cisárovná vdova Cch’-si''' ({{vjz|cmn|慈禧太后}}, {{pchin-jin|Cíxǐ Tàihòu}} - Cch’-si tai-chou; * [[29. november]] [[1835]]{{--}}† [[15. november]] [[1908]], [[Peking]]) bola [[de facto]] vládkyňou [[Čching|dynastie Čching]] a teda [[Čína|Číny]] od roku 1861 až do svojej smrti v roku 1908. Po smrti cisára [[Sien-feng]]a v roku 1861 sa jej v mocenskom boji podarilo presadiť ako regentka svojho nedospelého syna [[Caj-čchun]]a. Ten sa síce neskôr formálne ujal vlády, ale zomrel mladý v roku 1875 bez toho, aby sa mu podarilo prekonať vplyv svojej matky, ktorá stále zostávala skutočnou vládkyňou. Za ďalšieho cisára potom bol vybraný [[Kuang-sü]], ktorý mal v tom čase iba štyri roky — vláda Cch’-si formálne maskovaná ako regentstvo tak pokračovala ďalej a neskôr si ju ponechala, aj keď sa [[Kuang-sü]] stal formálne cisárom. [[Súbor:Empress_Dowager_Cixi_(Chinese_characters).svg|náhľad|Cisárovná vdova Cch’-si v čínskych znakoch]] == Pôvod == [[Súbor:Empress-Dowager-Cixi1.jpg|náhľad|Portrét cisárovnej vdovy Cch’-si od Huberta Vosa (1905)]] Cch’-si sa narodila v roku 1835 do jednej z najstarších a najvýznamnejších [[Mandžuovia|mandžuských]] rodín. Otec Cch’-si bol vysoko postaveným úradníkom za vlády [[Čching]]. Cch’-si bola vychovaná neďaleko pekinského [[Zakázané mesto|Zakázaného mesta]].<ref name=":0">{{Citácia knihy | priezvisko = Zhang | meno = Rong | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = Empress Dowager Cixi : the concubine who launched modern China | url = https://archive.org/details/empressdowagerci0000chan_i5f6 | miesto = New York | vydavateľ = Alfred A. Knopf | rok = 2013 | isbn = 9780385350372 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }}</ref> == Vláda == Cch’-si vládla Číne za [[Čching|dynastie Čching]] medzi rokmi 1861–1908. Kariéru začala, keď bola vo svojich 16 rokoch na jar roku 1852 vybraná za konkubínu cisára Sien-fenga. Vtedy ako konkubína 6. rádu získala meno Lan. V roku 1854 ju cisár Sien-feng povýšil na konkubínu 5. rádu, pritom bola premenovaná na Ju. V roku 1856 porodila Ju cisárovi následníka [[Caj-čchun|Caj-čchuna]]. Jej postavenie na dvore sa tak zvýšilo na druhú najdôležitejšiu ženu - hneď po cisárovej prvej manželke - cisárovnej Čen.<ref name=":0" /> Oproti väčšine ostatným [[Mandžuovia|mandžuským]] konkubínam vedela Cch’-si čítať a písať čínsky. Stala sa tak pomocníčkou v tom čase už chorého cisára Sien-fenga. Dostala sa k dôležitým vládnym listinám a získala tak prehľad v oblasti vlády nad Čínou. Keď počas druhej [[Ópiové vojny|ópiovej vojny]] v roku 1860 spojenecké jednotky Anglicka a Francúzska prenikli do [[Peking|Pekingu]], cisár Sien-feng spoločne s manželkou, synom, Ji a väčšinou cisárskeho dvora utiekli do loveckého sídla vo vtedajšej provincii Že-che (dnešné [[Čcheng-te]]). Po jedenástich mesiacoch života v loveckom sídle cisár zomrel na následky choroby. Cisárom sa tak stal jeho päťročný syn [[Caj-čchun]] a jeho 8 [[Regent|regentov]]. Ji v tom čase nemala žiadnu politickú moc, dokonca ani nebola považovaná za matku [[Caj-čchun|Caj-čchuna]]. Cisárovná Čen však bola dobrou priateľkou s Ji. S jej pomocou získala Ji skrz staré súdne dokumenty titul cisárovnej vdovy a zmenila si meno na Cch’-si (v preklade ''láskavosť'' a ''šťastie'').<ref name=":0" /> === Prevrat Sin-jou === Regentom cisára [[Caj-čchun|Caj-čchuna]] sa pozícia cisárovnej vdovy nepozdávala a boli proti jej zásahom do politiky, dochádzalo preto k častým konfliktom medzi Cch’-si a ôsmimi regentmi. Cch’-si začala tajne zhromažďovať schopných úradníkov, vojakov a ďalších, ktorí boli regentmi zavrhnutí. Medzi nimi boli aj bratia Sien-fenga: princ Kung a princ Čchun.<ref name=":2">{{Citácia knihy | priezvisko = Behr | meno = Edward | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = The Last Emperor | miesto = Toronto | vydavateľ = Futura | rok = 1987 | isbn = | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 335 | strany = 45 }}</ref> Ešte v Že-che sa jej podarilo zorganizovať prevrat Sin-jou, počas ktorého riskovala život, aby upevnila moc pre seba a svojho syna, [[Caj-čchun|Caj-čchuna]].<ref name=":0" /> Za pomoc s prevratom vymenovala Cch’-si princa Kunga za princa regenta.<ref name=":4">{{Citácia knihy | priezvisko = Kwong | meno = Luke | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = A Mosaic of the Hundred Days: Personalities, Politics, and Ideas of 1898 | url = https://archive.org/details/mosaicofhundredd0000kwon | miesto = Cambridge, MA | vydavateľ = Council on East Asian Studies Distributed by Harvard University Press | rok = 1984 | isbn = 0674587421 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }}</ref> Caj-čchunových osem regentov obvinila z neschopnosti vyjednávať s „barbarmi“, ktorí zapríčinili útok na Peking a nariadila im odstúpiť pod hrozbou smrti.<ref name=":2" /> Cch’-si začala vládnuť „za oponou“ (v čínštine 垂簾聽政). Keď sa Cch’-si chopila moci, [[Čching|dynastia Čching]] už bola v procese rozpadu. Jedným z problémov bola korupcia, ďalším napádanie cudzími štátmi, ktoré si chceli privlastniť územie Číny. Vláda Cch’-si bola komplikovaná hneď niekoľkými faktormi: # Cch’-si bola žena, mala teda v Číne automaticky nižšie spoločenské postavenie, než akýkoľvek muž. # Cch’-si bola [[Mandžuovia|mandžuského]] pôvodu, čo bolo pre väčšinu etnických [[Chanovia|Chanov]] tŕňom v oku.<ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Zhang | meno = Zhan | autor = | odkaz na autora = | titul = Cixi and Modernization of China | url = https://pdfs.semanticscholar.org/ab45/a2025cdec3c73ce3d5638b0b22bc297b3a84.pdf | vydavateľ = Asian Social Science | dátum vydania = 2016-04 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2025-12-03 | miesto = | jazyk = en }}</ref> V úlohe právoplatnej regentky (spolu s cisárovnou vdovou Čen) vydala Cch’-si dva edikty, prvý stanovoval dve cisárovné vdovy ako jediné osoby oprávnené rozhodovať vo veciach štátu a druhým zmenila titul cisára na [[Tchung-č’]] (同治, v doslovnom preklade ''spoločná stabilita'').<ref name=":4" /> Táto nová čínska vláda zaviedla niekoľko reforiem, medzi nimi napríklad rozvoj oficiálneho ministerstva zahraničia [[Cung-li Ja-men]], obnova regionálnej armády, modernizácia železníc, tovární, zbrojníc a zvýšenie priemyselnej a obchodnej produktivity. Cch’-si zjednotila štátnu správu a na významné posty dosadila schopných ľudí podľa svojho uváženia. V tomto smere nerozlišovala medzi [[Chanovia|Chanmi]] a [[Mandžuovia|Mandžujmi]] a často sa radšej rozhodla pre schopnejšieho Chana.<ref name=":3" /> Cch’-si tiež nechala reformovať edikt, ktorý zakazoval sobáše medzi týmito dvoma etnikmi. Keď bolo porazené [[Tchajpchinské povstanie|povstanie Tchaj-pchingov]], mohla sa cisárovná sústrediť na problémy na dvore. Princ Kchung mal pod kontrolou väčšinu Chanskej armády a bol popredným predstaviteľom Veľkej rady a ministerstva zahraničia Cung-li Ja-men. Pre cisárovnú vdovu tak predstavoval hrozbu, odobrala mu preto titul princa regenta. === Reformácia Tchung-č’ === Cisárovná vdova sa snažila o reštauráciu [[Čching|Čchingskej dynastie]] prostredníctvom reformácie Tchung-č’. Chcela zmodernizovať čínsku spoločnosť. Táto modernizácia sa skladala z dvoch krokov: # [[Westernizace|Westernizácia]] – čiže pozápadnenie, prevažne v oblasti ekonomiky, armády, kultúry a vzdelania # Rozvoj – reformy v oblasti politiky, ekonomiky, armády, kultúry a vzdelania<ref name=":3" /> Cch’-si sa snažila o zlepšovanie vzťahov so západnými krajinami. Potrebovala ich znalosti ohľadom armády či vedy. Čínske vojenské inštitúcie potrebovali zreformovať. Po vzore západu začala [[Čching|Čchingská]] vláda zakladať továrne na výrobu zbraní a munície a od Veľkej Británie odkúpila vojnové lode, z ktorých potom vzniklo veľké loďstvo. Objavili sa aj snahy o modernizáciu školstva – napríklad posielanie čínskych študentov na západ alebo zakladanie nových škôl.<ref name=":3" /> V roku 1862 cisárovná rozhodla o otvorení Tchung-wen kuan, prvej školy v Číne zameranej na výučbu západných jazykov a západného myslenia. [[Súbor:Empress_Dowager_Cixi.JPG|náhľad|Detail fotografie cisárovnej vdovy od jej dvorného fotografa Jü Sün-linga]] V novembri roku 1873 sa vlády ujal osobne cisár Tchung-č’, avšak nepreukázal sa ako schopný vládca. Rozhodnutia za neho museli robiť cisárovné vdovy a Tchung-č’ nedokázal uplatniť svoju autoritu. 14. januára 1875 cisár na následky choroby zomrel. === Obdobie vlády Kuang-sü === Cisár Tchung-č’ zomrel bez mužského potomka, bolo teda potrebné rozhodnúť, kto sadne na trón namiesto neho. Cisárovná vdova Cch’-si sa nakoniec rozhodla pre svojho štvorročného synovca, Caj-tchiena, ktorého adoptovala. Nový cisár dostal meno [[Kuang-sü]], v preklade ''veľkolepé následníctvo''. V apríli roku 1881 náhle zomrela cisárovná vdova Čen, zanechala tak Cch’-si v úlohe vládkyne i matky.<ref name=":2" /> Aj potom, čo [[Kuang-sü]] dospel, vládol vždy s pomocou cisárovnej vdovy.<ref name=":3" /> === Cch’-si v ústraní === 5. marca 1889 Cch’-si odstúpila z role regentky, avšak zostala hlavnou predstaviteľkou cisárskej rodiny.<ref name=":4" /> Aj naďalej ovplyvňovala cisára v jeho politických rozhodnutiach. V roku 1894 vypukla prvá [[Prvá čínsko-japonská vojna|čínsko-japonská vojna]], v ktorej bola Čína porazená. Cisár [[Kuang-sü]] chcel krajinu reformovať, veril, že sa Čína môže učiť od konštitučných monarchií ako bolo Japonsko alebo Nemecko. V júni roku 1898 zahájil [[Sto dní reforiem]], ktoré mali viesť k modernizácii Číny. Cch’-si sa však obávala, že by touto reformou mohla prísť o svoju absolútnu moc a toto hnutie zastavila. V dôsledku obvinenia cisára zo zrady sa Cch’-si vrátila k úlohe regentky a začala znova vládnuť. === [[Boxerské povstanie]] === V roku 1900 vypuklo v severnej Číne [[Boxerské povstanie]]. Cch’-si sa povstania zastala a formálne vyhlásila vojnu západným krajinám.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Cohen | meno = Paul | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = History in three keys : the boxers as event, experience, and myth | url = https://archive.org/details/historyinthreeke00cohe | miesto = New York | vydavateľ = Columbia University Press | rok = 1997 | isbn = 9780674587427 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 356 | strany = }}</ref> Spojenecké armády sa dostali do Pekingu a obsadili ho.<ref name=":1">{{Citácia knihy | priezvisko = Seagrave | meno = Sterling | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = Dragon lady: the life and legend of the last empress of China | url = https://archive.org/details/dragonladylifele0000seag | miesto = New York | vydavateľ = Knopf | rok = 1992 | isbn = 9780679402305 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 601 | strany = }}</ref> Kvôli invázii Spojencov bol čínsky ľud takmer jednotný ohľadom podpory [[Boxerské povstanie|Boxerského povstania]].<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Esherick | meno = Joseph | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = The origins of the Boxer Uprising | url = https://archive.org/details/originsofboxerup0000eshe | miesto = Berkeley | vydavateľ = University of California Press | rok = 1987 | isbn = 9780520908963 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 451 | strany = }}</ref> Cch’-si dostala od Spojencov ultimátum: Čína sa mala vzdať a zriecť sa všetkých svojich vojenských a finančných záležitostí v prospech cudzích krajín.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Laidler | meno = Keith | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = The last empress : the She-Dragon of China | url = https://archive.org/details/lastempressshedr0000laid | miesto = Chichester | vydavateľ = Wiley | rok = 2003 | isbn = 9780470864265 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 290 | strany = }}</ref> Na to Cch’-si Veľkej rade oznámila nasledujúce: "Teraz, keď [Mocnosti] začali útok, hrozí nášmu národu zánik. Ak by sme teraz zložili zbrane a vzdali sa, nemohla by som sa svojim predkom po smrti pozrieť do očí. Ak máme podľahnúť skaze, prečo nebojovať do posledného dychu?"<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Young | meno = Marilyn Blatt | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = The rhetoric of empire; American China policy, 1895-1901 | url = https://archive.org/details/rhetoricofempire00youn | miesto = Cambridge, MA | vydavateľ = Harvard University Press | rok = 1969 | isbn = | edícia = | zväzok edície = | počet strán = | strany = }}</ref> Počas bojov o Peking bol celý cisársky dvor, vrátane cisárovnej vdovy Cch’-si a cisára Kuang-sü, nútený utiecť do [[Si-an|Si-anu]]. Po porážke Pekingu sa osemčlenná aliancia dohodla s Čchingskou vládou. Súčasťou dohody bola záruka, že sa Čína nebude musieť vzdať žiadnych ďalších území v prospech cudzích štátov. Mnoho cisárskych radcov Cch’-si odporučilo, aby vo vojne pokračovala. Cch’-si si však chcela veľmi udržať moc a keď sa uistila, že po vojne bude môcť naďalej vládnuť, podmienky mocností prijala.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Preston | meno = Diana | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = The boxer rebellion : the dramatic story of China's war on foreigners that shook the world in the summer of 1900 | url = https://archive.org/details/boxerrebelliondr0000pres_v8a3 | miesto = New York | vydavateľ = Walker | rok = 2000 | isbn = 9780802713612 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 436 | strany = }}</ref> Keď potom podpísala [[boxerský protokol]], znamenalo to pre celý národ potupu.<ref name=":3" /> === Reformy === V januári roku 1902 sa Cch’-si, cisár Kuang-sü, jeho manželka a zvyšok cisárskeho dvora vrátili do Pekingu.<ref name=":1" /> Cch’-si začala zavádzať rozsiahle politické reformy. Poslala vyslancov do Japonska a Európy, aby nazbierali informácie pre administratívne reformy v oblasti zákonodarstva, vzdelania, štruktúry vlády a sociálnej politiky. Mnoho z týchto reforiem bolo inšpirovaných [[Meidži išin|reformami Meidži]]. Jednou z významných zmien bolo napríklad zrušenie [[Úradnícke skúšky v Číne|skúškového systému]] v roku 1905.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Reynolds | meno = Douglas | odkaz na autora = | prekladatelia = | titul = China, 1898-1912 : the xinzheng revolution and Japan | miesto = Cambridge, MA | vydavateľ = Council on East Asian Studies, Harvard University : Distributed by Harvard University Press | rok = 1993 | isbn = 9780674116603 | edícia = | zväzok edície = | počet strán = 308 | strany = }}</ref> Cisárovná vdova prejavila nevídaný záujem o ženy zo západu. Hľadala u nich inšpiráciu pre budúcnosť Číny. Podarilo sa jej získať relevantné informácie zo západu bez toho, aby sa nechala ovplyvniť [[Konfucianizmus|konfuciánskou]] byrokraciou. S pomocou týchto informácií vytvorila reformy, ktoré v sebe spájali čínsku tradíciu so západnou modernizáciou. === Smrť cisárovnej vdovy Cch’-si === Cisárovná vdova zomrela v Pekingu v Čung-nan-chaj na následky mŕtvice vo veku 72 rokov 15. novembra 1908 – teda deň po tom, čo zomrel cisár Kuang-sü na otravu arzénom a čo Cch’-si na trón dosadila nového cisára, [[Pchu-i]]ho.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Arsenic killed Qing emperor, experts find | periodikum = The New York Times | odkaz na periodikum = The New York Times | url = https://www.nytimes.com/2008/11/04/world/asia/04iht-emperor.1.17508162.html | issn = 1553-8095 | vydavateľ = The New York Times Company | miesto = New York | dátum = 2008-10-04 | dátum prístupu = 2025-12-03 }}</ref> Život cisárovnej vdovy Cch’-si sa stal počas nasledujúcich desaťročí predmetom mnohých kníh. Patrí medzi ne aj dielo holandského spisovateľa Johana Fabricia ''Tajný denník čínskej cisárovnej''. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt}} == Zdroj == {{preklad|cs|Cch’-si|25318996}} [[Kategória:Úmrtia 15. novembra]] [[Kategória:Narodenia 29. novembra]] [[Kategória:Úmrtia v 1908]] [[Kategória:Narodenia v 1835]] [[Kategória:Dejiny Číny]] 78303i0rsk9avteolwapy6t7btitr6f 6-7 meme 0 741561 8358864 8186433 2026-08-22T12:54:02Z ~2026-45747-23 303468 8358864 wikitext text/x-wiki 8358865 8358864 2026-08-22T12:56:32Z Morkoz 295056 Revízia [[Special:Diff/8358864|8358864]] používateľa [[Special:Contributions/~2026-45747-23|~2026-45747-23]] ([[User talk:~2026-45747-23|diskusia]]) bola vrátená 8358865 wikitext text/x-wiki [[File:Six-seven_jack-o-lantern,_Toronto_2025.jpg|náhľad|Jack-o'-lantern s vyrezaným číslom 6-7.]] '''6-7''' (vyslovuje sa „'''six seven'''“ alebo „'''šesť sedem'''“; píše sa aj ako '''67''' a '''6&nbsp;7''') je [[internetový mém]] a [[slang]]ový výraz, ktorý sa objavil v roku [[2025]] na [[TikTok|TikToku]] a [[Instagram|Instagram Reels]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Johar| meno = Vritti| autor = | odkaz na autora =| titul = What Does ‘6-7’ Mean on TikTok? Trend Explained| url = https://www.comingsoon.net/guides/news/1915531-what-does-6-7-mean-tiktok-explained| vydavateľ = comingsoon.net| miesto =| dátum vydania = 2025-02-04| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref> a neskôr sa rozšíril aj do [[YouTube]] Shorts. Nemá to žiadny pevný význam.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Brown Chau| meno = Nicole| autor =| odkaz na autora =| titul = Dictionary.com picks "67," a "nonsensical and playfully absurd" slang term, as the 2025 word of the year| url = https://www.cbsnews.com/news/dictionary-67-2025-word-of-the-year-meaning/| vydavateľ = cbsnews.com| miesto =| dátum vydania = 2025-10-29| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref> Táto fráza pochádza z piesne „Doot Doot (6 7)“ od skupiny Skrilla, ktorá sa stala populárnou vo videostrihoch s profesionálnymi basketbalistami, najmä s LaMelo Ballom, ktorý je 6 stôp&nbsp;a 7 palcov (2,01&nbsp;metrov) vysoký.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Suggs| meno = David| autor =| odkaz na autora =| titul = LeBron James '6-7' meme, explained: How Lakers star became subject of basketball's latest TikTok trend| url = https://www.sportingnews.com/us/nba/los-angeles-lakers/news/lebron-james-6-7-meme-explained-lakers-tiktok-trend/676117f588d4aaecc56a3d83| vydavateľ = sportingnews.com| miesto =| dátum vydania = 2025-03-03| dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Caruso| meno = Skyler| autor =| odkaz na autora =| titul = Why Are Teens Saying 6-7? The Reason Behind the Now-Viral Phrase Among Kids| url = https://people.com/what-does-six-seven-mean-all-about-tiktok-trend-11724247| vydavateľ = people.com| miesto =| dátum vydania = 2025-10-30| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref> Meme sa ďalej spopularizoval vďaka opakovanému používaniu tejto frázy hráčom Overtime Elite Taylenom „TK“ Kinneym.<ref name="NY">{{Cite news|last=Schnell|first=Lindsay|date=September 12, 2025|title=What is '6-7′? It started with this high school basketball and social media star|url=https://www.nytimes.com/athletic/6619536/2025/09/12/basketball-taylen-kinney-high-school-social-trend/|access-date=September 26, 2025|work=[[The New York Times]]|issn=0362-4331}}</ref> V marci 2025 sa chlapec menom Maverick Trevillian stal známym ako „67 Kid“ po tom, čo ho virálne video ukázalo kričať tento výraz na basketbalovom zápase a zároveň predvádzať vzrušené gesto rukou.<ref name="WP">{{Cite news|last=O'Neill|first=Shane|date=October 21, 2025|title=Why kids keep saying '6-7': 'It's really beautiful because it's dumb'|url=https://www.washingtonpost.com/style/trends/2025/10/21/six-seven-meme-gen-alpha/|access-date=November 4, 2025}}</ref> Meme, opísaný ako „otravný“ a „ako mor“,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Andrew| meno = Scottie| autor =| odkaz na autora =| titul = The ‘6-7’ meme can be annoying. But kids are shouting it for good reason| url = https://www.cnn.com/2025/10/18/us/6-7-meme-slang-explained-cec| vydavateľ = cnn.com| miesto =| dátum vydania = 2025-10-18| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref> bol viacerými spravodajskými médiami spojený so širším fenoménom „[[Brain rot|hniloby mozgu]]“ alebo brainrotom – čo je digitálnymi médiami považované za nekvalitné.<ref name=":6">{{Cite news|last=Robinson|first=Lauren|date=September 26, 2025|title='6-7' trend: New 'brain rot' phrase sweeps Aussie classrooms|url=https://www.news.com.au/lifestyle/parenting/school-life/67-trend-new-brain-rot-phrase-sweeps-aussie-classrooms/news-story/dfb60d6dc71e32ec4074b9b1911d3a39|access-date=October 2, 2025|work=News.com.au}}</ref> Niektorí komentátori to tiež považujú za dôkaz rastúcej prítomnosti [[Generácia Alfa|Generácie Alfa]] v internetovej kultúre.<ref name=":8">{{Citácia elektronického dokumentu| priezvisko = Notopoulos| meno = Katie| autor =| odkaz na autora =| titul = Gen Alpha's 67 and 41 slang has no meaning — and that's the point| url = https://www.businessinsider.com/six-seven-forty-one-gen-alpha-slang-meme-brainrot-ai-2025-9| vydavateľ = businessinsider.com| miesto =| dátum vydania = 2025-09-11| dátum aktualizácie =| dátum prístupu = 2026-03-24| jazyk = en}}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Zdroj == {{Preklad|en|6-7 meme|1328349247}} [[Kategória:Internetové mémy]] [[Kategória:Internetový slang]] 4pue2oqjub3ayc5ygn6ctr3p8ywkk6a Štandard (internetový denník) 0 742985 8359069 8257919 2026-08-23T09:03:33Z IronLiberty 280078 Doplnenie akt. info, +ref, drobné red. úpravy 8359069 wikitext text/x-wiki {{Infobox Noviny|Názov=Štandard|Popis=slovenský konzervatívny internetový denník|Typ=[[Denník (žurnalistika)|denník]]|Formát=online|Majiteľ=Statement Daily s. r. o.|Šéfredaktor=Gabriel Koscelanský|Zástupca šéfredaktora=Igor Matloň, Samuel Kolesár|Založenie=[[november]] [[2020]]|Politická príslušnosť=[[konzervativizmus]]|Jazyk=[[slovenčina]]|Web=[https://standard.sk/ standard.sk]|Adresa=Mierové námestie 4, 911 01 Trenčín}} '''''Denník Štandard''''' (skrátene '''''Štandard''''') je slovenský konzervatívny internetový [[Denník (žurnalistika)|denník]], ktorý sa zameriava na spravodajstvo z oblasti politiky, ekonomiky, kultúry a spoločnosti. Vychádza od [[November|novembra]] [[2020]] a prezentovalo sa ako protiváha k [[Liberalizmus|liberálne]] orientovaným médiám na Slovensku ako [[Denník N|''Denníka N'']] a ''[[SME]]''.<ref name=":0">{{Citácia periodika|titul=Vznikol nový online denník Štandard. Avizuje, že nechce dotácie od EU|url=https://www.omediach.com/internet/19247-vznikol-novy-online-dennik-standard-avizuje-ze-nechce-dotacie-od-eu|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk-SK|dátum vydania=2020-11-01|periodikum=Omediach.com|dátum=2020-11-01|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava}}</ref> Médium bolo v roku 2023 zaradené do databázy webov s neserióznym, klamlivým, [[podvod]]ným, [[konšpiračná teória|konšpiračným]] alebo [[propaganda|propagandistickým]] obsahom [[Konšpirátori.sk]] s hodnotením 6,9.<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = standard.sk | url = https://konspiratori.sk/stranka/1250 | vydavateľ = [[Konšpirátori.sk]] | miesto = Bratislava | dátum prístupu = 2026-01-10 | jazyk = sk | meno = Pavol | priezvisko = Hardoš | dátum aktualizácie = 2025-03-19}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|titul=Denník Štandard neuspel na súde. Stále patrí na zoznam konšpirátorov|url=https://www.sme.sk/domov/c/dennik-standard-neuspel-na-sude-stale-patri-na-zoznam-konspiratorov|vydavateľ=Petit Press|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=sk|meno=Martin|priezvisko=Hodás|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|miesto=Bratislava|dátum=2024-08-01|issn=1335-440X}}</ref> Zakladateľmi denníka Štandardu boli novinár [[Jaroslav Daniška]] a producent [[Peter Núñez]], ktorý sa stal jeho prvým vlastníkom. V súčasnosti denník prostredníctvom reťaze spoločností vlastní Martin Saidler.<ref name=":10">{{Citácia periodika|titul=O firme|url=https://standard.sk/firma|periodikum=Štandard|dátum prístupu=2026-01-10|jazyk=|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily, s. r. o.}}</ref><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Dohál | meno = Tomáš | titul = Verifikačný dokument | url = https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/Dokument/225508 | dátum vydania = 2025-02-19 | dátum prístupu = 2026-10-01 | vydavateľ = rpvs.gov.sk}}</ref> == História == === Vznik a zakladatelia (2020) === ''Denník Štandard'' vznikol v novembri [[2020]] ako online médium.<ref name=":3">{{Citácia periodika|titul=História|url=https://standard.sk/historia|vydavateľ=Statement Daily, s. r. o.|dátum prístupu=2026-01-11|jazyk=|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|issn=}}</ref> Podľa zakladateľov bolo cieľom založenia denníka vyvážiť mediálny priestor na Slovensku, ktorý podľa ich názoru nedostatočne odrážal politickú a spoločenskú realitu v dôsledku dominancie [[Liberalizmus|liberálne]] orientovaných médií, ako sú [[Denník N|''Denník N'']] a ''[[SME]]''.<ref name=":0" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Struhárik|meno=Filip|titul=Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2022-10-06|url=https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-daniskov-web-bez-povolenia-skopiroval-dizajn-svajciarskych-novin-len-sme-sa-inspirovali-brania-sa/|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1339-844X}}</ref> Za jeho založením stáli novinár [[Jaroslav Daniška]], bývalý redaktor týždenníka [[.týždeň|''Týždeň'']] a denníka [[Postoj (denník)|''Postoj'']], ktorý sa stal [[Šéfredaktor|šéfredaktorom]] a televízny producent [[Peter Núñez]].<ref name=":0" /> Vzniku média predchádzalo ukončenie spolupráce [[Jaroslav Daniška|Jaroslava Danišku]] s denníkom [[Konzervatívny denník Postoj|''Postoj'']] v marci 2020, kde pôsobil ako redaktor.<ref>{{Citácia periodika|titul=Jaroslav Daniška|periodikum=Postoj|odkaz na periodikum=Konzervatívny denník Postoj|vydavateľ=POSTOJ MEDIA, s. r. o.|url=https://www.postoj.sk/autor/jaroslav-daniska|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1336-720X}}</ref> K jeho odchodu došlo po tom, čo mu vedenie ponúklo pokračovanie spolupráce za honorár, ktorý považoval Daniška za neprimerane nízky.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Sudor|meno=Karol|titul=Jaroslav Daniška: To, že o interrupciách debatovali len muži, je nepodstatné, vyčítať nám to je absurdné|periodikum=Denník N|odkaz na periodikum=Denník N|vydavateľ=N Press, s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2020-05-22|issn=1339-844X|url=https://dennikn.sk/1903836/jaroslav-daniska-to-ze-o-interrupciach-debatovali-len-muzi-je-nepodstatne-vycitat-nam-to-je-absurdne|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Daniška a Núñez spolupracovali už pred založením denníka. V roku 2019 sa Núñez podieľal na vzniku a produkcii ideovo konzervatívnej televíznej relácie Do kríža vysielanej na [[Rozhlas a televízia Slovenska|''RTVS'']], ktorej autorom bol Daniška. Táto spolupráca vytvorila základ tohoto ich neskoršieho spoločného mediálneho projektu.<ref name=":0" /><ref name=":4" /> V čase vzniku bol denník stopercentne vlastnený Petrom Núñezom prostredníctvom spoločnosti Denník Štandard, s. r. o.<ref name=":6" /> === Vstup investora (2021) === V januári 2021, necelé tri mesiace po vzniku denníka, Daniška oznámil vstup nového [[Invertor|investora]] a spolumajiteľa, švajčiarskej spoločnosti Saidler & Co.<ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Štandard má nového investora a spolumajiteľa|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|dátum=2021-01-29|url=https://standard.sk/27161/standard-ma-noveho-investora-a-spolumajitela|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref><ref name=":6">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard má nového spolumajiteľa a vydavateľstvo|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.|dátum=2021-02-01|url=https://www.omediach.com/internet/19931-dennik-standard-ma-noveho-spolumajitela-a-vydavatelstvo|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Týždenník [[Trend (slovenské periodikum)|''Trend'']] v tom čase uviedol, že ''Saidler & Co'' je organizovaná ako investičná spoločnosť a hedžový fond a spravuje aktíva vo výške 2 miliárd švajčiarskych frankov.<ref name=":8">{{Citácia periodika|titul=Firmu Saidler & Co založila rodina Saidler, ktorá sa hlási ku katolíckej viere, preto svoje aktivity spája aj s filantropiou|periodikum=Trend|odkaz na periodikum=Trend (slovenské periodikum)|vydavateľ=News and Media Holding a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2022-04-05|issn=1336-2674|url=https://www.trend.sk/spravy/spolocnost-saidler-co-slovensku-podporuje-media-izraeli-spolufinancuje-kniznicu|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Na základe vzájomnej dohody bola založená [[akciová spoločnosť]] Vydavateľstvo Štandard, a. s., v ktorej Peter Núñez vlastnil 80 percent [[Akcia|akcií]] a spoločnosť Saidler & Co 20 percent.<ref name=":5" /><ref name=":6" /> Za spoločnosťou stála rodina Saidlerovcov pôsobiaca vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]],<ref name=":6" /> predovšetkým investor Martin Saidler. Jeho matka pochádza z [[Trenčín|Trenčína]] a otec, pôvodom [[Rakúšania|Rakúšan]], študoval na vysokej škole v [[Bratislava|Bratislave]], kde sa rodičia zoznámili.<ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Koscelanský|meno=Gabriel|titul=Vydavateľ Martin Saidler: Štandard sa bude orientovať na fakty, nie na ideológiu|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|priezvisko2=Matloň|meno2=Igor|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|dátum=2025-06-05|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> V septembri 2022 Daniška oznámil, že denník získal "jednomiestnu miliónovú investíciu" od spoločnosti Saidler & Co, ktorá umožnila sprístupnenie dovtedy plateného obsahu, rozšírenie [[Reakcia|redakcie]] a obsahu.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Štandard vstupuje do novej epochy|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|vydavateľ=Statement Daily s.r.o.|dátum=2022-09-10|url=https://standard.sk/243705/standard-vstupuje-do-novej-epochy|dátum prístupu=2026-01-11|odkaz na autora=Jaroslav Daniška}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Hodás|meno=Martin|titul=Konzervatívny denník Štandard získal veľkú investíciu. Mení web, odomyká články|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=Živé.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|dátum=2022-09-07|issn=1335-860X|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/bYAln1k/konzervativny-dennik-standard-ziskal-velku-investiciu-meni-web-odomyka-clanky/|dátum prístupu=2026-01-11|miesto=Bratislava}}</ref> ''Denník N'' v tejto súvislosti uviedol, že viacerí slovenskí a českí [[Podnikateľ|podnikatelia]] hodnotili skúsenosti so Saidlerom kriticky a uvádzali, že naplnil len časť [[Záväzok (právo)|záväzkov]], ktoré deklaroval pri vstupe do spoločných podnikateľských projektov. Išlo najmä o [[Startup|startupy]]. Niektorí z nich jeho vtedajší odchod z lokálneho [[Trh|trhu]] okolo roku 2010 vnímali pozitívne. Kritici denníka Štandard a jeho investora podľa Denníka N obdržali v tomto čase predžalobné výzvy so žiadosťou o odstránenie svojich príspevkov. Šéfredaktor Daniška tieto kroky uvítal a interpretoval ich ako snahu o zvýšenie kultúrnej úrovne verejnej diskusie na Slovensku.<ref name=":4" /> Ďalšie komentáre Danišku k tejto téme boli niektorými pozorovateľmi hodnotené ako pokus o zastrašovanie kritikov.<ref name=":13">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Šéfredaktor Štandardu sa vyhráža novinárom a kritikom žalobou a americkými právnikmi|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.|dátum=2022-09-07|url=https://www.omediach.com/blog/23429-sefredaktor-standardu-sa-vyhraza-novinarom-a-kritikom-zalobou-a-americkymi-pravnikmi|dátum prístupu=2026-01-12}}</ref> Saidler po návrate na slovenský trh po viac než dekáde okrem investícií do médií investoval aj do [[Nehnuteľnosť|nehnuteľností]].<ref name=":4" /> V súvislosti s investíciou došlo aj k zásadnej zmene dizajnu. Podľa ''Denníka N'' bol nový dizajn kópiou vzhľadu významného švajčiarskeho denníka ''Neue Zürcher Zeitung''. Rovnaký názor mal aj jeho vydavateľ.<ref name=":4" /> === Rozvoj média, zmeny vlastníctva a kontroverzie (2022{{--}}2023) === V januári 2022 spoločnosť Saidler & Co. zvýšila svoj podiel v denníku Štandard na 40 percent pričom deklarovala, že chce zostať v pozícii investora a neplánuje získanie väčšinového podieľu.<ref name=":3" /> Začiatkom roka 2022 denník Štandard prehĺbil spoluprácu s českým týždenníkom a portálom ''Echo''<ref name=":3" /> a uzatvoril dohodu o obchodnom zastúpení (predaj reklamy) so spoločnosťou News & Media Holding (NMH), vydavateľstvom patriacim investičnej skupine [[PENTA INVESTMENTS LIMITED|Penta]]. Súčasťou spolupráce bol aj odber redakčného obsahu zo strany NMH. Následne sa články a komentáre zo Štandardu začali objavovať v ekonomickom týždenníku [[Trend (slovenské periodikum)|''Trend'']], ktorý NMH vydáva. ''Trend'' tiež zverejnil rozhovor s Martinom Saidlerom,<ref name=":8" /> ktorý bol hodnotený ako PR článok.<ref name=":9">{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Denník Štandard píše pre Trend politiku aj komentáre, vydavateľstvo Penty predáva pre Štandard reklamu|periodikum=Omédiách.com|vydavateľ=Miramedia, s. r. o.|url=https://www.omediach.com/blog/22727-dennik-standard-pise-pre-trend-politiku-aj-komentare-vydavatelstvo-penty-predava-pre-standard-reklamu|dátum prístupu=2026-01-12|dátum=2022-04-14}}</ref> Ako ďalší potenciálny partner bolo oslovené vydavateľstvo [[MAFRA]] Slovakia,<ref name=":9" /> ktorého skutočným vlastníkom bol v tom čase český politik a podnikateľ [[Andrej Babiš]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Czech Republic: What Andrej Babiš’s potential sale of Mafra could mean for the media landscape | url = https://ipi.media/czech-republic-what-andrej-babiss-potential-sale-of-mafra-could-mean-for-the-media-landscape/ | dátum vydania = 2023-02-28 | dátum prístupu = 2026-01-12 | jazyk = en-US | priezvisko = Berger | meno = Vojtěch | vydavateľ = International Press Institute}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Berger|meno=Vojtech|titul=Mafra zůstává exkluzivním prostorem pro Babiše i ANO. Obsahem i jeho načasováním|periodikum=Hlídací Pes|vydavateľ=Ústav nezávislé žurnalistiky|dátum=2024-09-10|url=https://hlidacipes.org/mafra-zustava-exkluzivnim-prostorem-pro-babise-i-ano-obsahem-i-jeho-nacasovanim/|dátum prístupu=2026-01-12}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = MAFRA Slovakia | url = https://mafraslovakia.hnonline.sk//index.html | vydavateľ = mafraslovakia.hnonline.sk | dátum prístupu = 2026-01-12}}</ref> Táto ponuka však bola pre Štandard menej výhodná než ponuka od NMH.<ref name=":9" /> V decembri 2022 opäť Štandard znížil rozsah obsahu dostupného pre neplatiacich čitateľov.<ref name=":3" /> Vo februári 2023 prišlo k začleneniu spravodajského [[Portál|portálu]] pre trenčiansky región ''Terajšok'', ktorý viedol Peter Peťovský. Saidler do portálu v čase vstupu do Štandardu investoval tiež.<ref name=":3" /><ref name=":8" /> Štandard ohlásil aj začiatok budovania regionálnych redakcií. Po Trenčianskom postupne spustili aj Žilinský, Prešovský, Košický a Banskobystrický štandard, ktoré boli zamerané na regionálne [[Spravodajstvo (žurnalistika)|spravodajstvo]].<ref name=":3" /> V auguste 2023 Saidler & Co. presunul svoj podiel v Štandarde pod dcérsku spoločnosť Statement Media AG. V novembri 2023 sa spoločnosť Statement Media AG stala napriek pôvodne deklarovanému zámeru aj väčšinovým vlastníkom. Ich podiel v Štandarde stúpol na 74 percent. Peter Núñez vlastnil 25 percent akcií a Peter Peťovský 1 percento. Následne v decembri Vydavateľstvo Štandard, a.s., pod ktoré patrila spoločnosť Denník Štandard, s.r.o. zmenilo svoj názov na Statement Media Central Europe, a.s.<ref name=":3" /> V rozhovore v septembri 2023 [[Peter Núñez]] deklaroval ambíciu vybudovať stredoeurópsku obdobu americkej [[Konzervativizmus|konzervatívnej]] televízie [[Fox Broadcasting Company|''Fox News'']] so sídlom v Bratislave, s cieľom expandovať do viacerých krajín [[Stredná Európa|strednej Európy]].<ref>{{Citácia periodika|titul=Peter Núñez chce vybudovať stredoeurópsku obdobu konzervatívnej televízie Fox News.|periodikum=SME|odkaz na periodikum=SME|vydavateľ=Petit Press, a.s.|miesto=Bratislava|dátum=2023-09-13|url=https://e.dennikn.sk/minuta/3566839|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-440X}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Daniška|meno=Jaroslav|titul=Peter Núñez: Štandard prekročil hranicu viac ako milión čitateľov a pred sebou má veľké plány|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|odkaz na autora=Jaroslav Daniška|dátum=2023-11-13|url=https://standard.sk/437399/peter-nunez-standard-prekrocil-hranicu-viac-ako-milion-citatelov-a-pred-sebou-ma-velke-plany|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> Na jeseň 2023 bol denník Štandard zaradený do databázy stránok so sporným obsahom projektu ''Konšpirátori.sk'' s hodnotením 6,9 z 10. V hodnotení sa uvádza, že "stránka obsahuje klamlivé, [[Dezinformácia|dezinformačné]] správy a lživú [[Propaganda|propagandu]], čiže tvrdenia, ktoré sú v rozpore s faktami" a "[[Konšpiračná teória|konšpiračné teórie]] a 'bludy', ktoré môžu mať vážnejšie politické, ekonomické, zdravotné dôsledky".<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Web Štandard.sk zaradili na zoznam konšpirátorov. Aké boli na to dôvody|periodikum=Živé.sk|odkaz na periodikum=Živé.sk|dátum=2023-11-08|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/LHWj6Yu/web-standardsk-zaradili-na-zoznam-konspiratorov-ake-boli-na-to-dovody/|dátum prístupu=2026-11-01|issn=1335-860X|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|miesto=Bratislava}}</ref><ref>{{Citácia periodika|titul=Štandard.sk to dotiahol na zoznam nedôveryhodných webov Konšpirátori.sk|periodikum=Omédiách.com|odkaz na periodikum=|dátum=2023-07-11|url=https://www.omediach.com/blog/25635-standard-sk-to-dotiahol-na-zoznam-nedoveryhodnych-webov-konspiratori-sk|dátum prístupu=2026-01-11|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.}}</ref><ref name=":1" /> Na túto skutočnosť reagoval vtedajší šéfredaktor Daniška komentárom: "Niekto z okraja spektra nemôže určovať, čo je dovolené, a čo už nie. Ani to, ktorý konzervatívec je ešte dobrý, pretože má rád hladkanie po srsti, a ktorý - nehanebník! - si už dovolí kritizovať nelegálnu [[Migrácia (sociológia)|migráciu]], úpadok [[Západná kultúra|západnej kultúry]], či kultúru smrti" a denník ''Štandard'' [[Žaloba|žalobou]] voči projektu ''[[Konšpirátori.sk]]''. Tá bola v marci 2025 súdom v celom rozsahu zamietnutá.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kosno|meno=Lukáš|titul=Dezinfokonzervatívny web na súde neuspel. Konšpirátori.sk môžu poukazovať na sporný obsah|periodikum=Živé.sk|url=https://zive.aktuality.sk/clanok/LvXdLiT/dezinfokonzervativny-web-na-sude-neuspel-konspiratorisk-mozu-poukazovat-na-sporny-obsah/|odkaz na periodikum=Živé.sk|vydavateľ=Ringier Slovakia Media s.r.o.|miesto=Bratislava|dátum=2025-03-19|dátum prístupu=2026-01-11|issn=1335-860X}}</ref><ref name=":2" /> V júni 2024 Martin Saidler nahradil na pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti Statement Media Central Europe'', a.s.'' [[Peter Núñez|Petra Núñeza]] a konateľom sa stal Peter Peťovský. Denník presunul svoje formálne sídlo do [[Trenčín|Trenčína]] a začal sa riadiť princípom [[Konkordát|konkordátu]], inšpirovaným švajčiarskym politickým modelom, ktorý vyžaduje jednotné stanovisko vydavateľa a šéfredaktora k redakčnej línii denníka.<ref name=":3" /> V októbri 2024 bol denník ''Štandard'' prijatý do Asociácie tlačených a digitálnych médií (ATDM).<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Novými členmi Asociácie tlačených a digitálnych médií sa stali Štandard, Postoj, Markíza a TA3|periodikum=Omédiách.com|dátum=2024-10-21|url=https://www.omediach.com/tlac/27297-novymi-clenmi-asociacie-tlacenych-a-digitalnych-medii-sa-stali-standard-postoj-markiza-a-ta3|dátum prístupu=2026-01-11|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.}}</ref><ref name=":3" /> === Redakčné zmeny a medzinárodná expanzia (2025) === V januári 2025 došlo k významným zmenám v redakcii. 7. januára 2025, [[Jaroslav Daniška]] ukončil spoluprácu s redakciou. Údajným dôvodom jeho odchodu bola odlišnosť predstáv o riadení a budúcnosti média medzi ním a [[Vydavateľ (literatúra)|vydavateľom]].<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Zmena vo vedení redakcie. Na svojom poste končí šéfredaktor Jaroslav Daniška|periodikum=Štandard|odkaz na periodikum=Štandard (internetový denník)|url=https://standard.sk/861496/zmena-vo-vedeni-redakcie-na-svojom-poste-konci-sefredaktor-jaroslav-daniska|issn=|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|miesto=|dátum=2025-01-08|dátum prístupu=2026-01-10}}</ref> Dva dni po Daniškovom odchode oznámili svoj odchod aj ďalší kľúčoví členovia redakcie, vrátane Daga Daniša, [[Vladimír Palko|Vladimíra Palka]], zástupcu šéfredaktora Petra Števkova, Dany Vitálošovej, Michala Čopa, Ivana Lučaniča a Tomáša Dugoviča, čo celkovo predstavovalo odchod približne desiatich redaktorov a [[Komentátor|komentátorov]].<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Kernová|meno=Miroslava|titul=Zo Štandardu odchádza Dag Daniš a ďalší interní aj externí redaktori|periodikum=Omédiách.com|dátum=2025-01-10|url=https://www.omediach.com/internet/27636-zo-standardu-odchadza-dag-danis-a-dalsi-interni-aj-externi-redaktori|dátum prístupu=2026-01-11|vydavateľ=Miramedia, s.r.o.}}</ref> Títo odídenci, motivovaní nespokojnosťou s novým smerovaním ''Štandardu'' a príchodom nového spolumajiteľa, sa stali zakladateľmi internetového denníka ''[[Marker]]'', ktorý bol oficiálne spustený v júni 2025.<ref name=":7" /><ref>{{Citácia periodika|titul=Náš príbeh|periodikum=Marker|odkaz na periodikum=Marker|url=https://marker.sk/o-nas|dátum prístupu=2026-01-11|vydavateľ=Marker Media, s. r. o.|miesto=Bratislava}}</ref> V marci 2025 sa novým [[Šéfredaktor|šéfredaktorom]] stal Gabriel Koscelanský a jeho zástupcami Igor Matloň a Samuel Kolesár. V októbri 2025 spoločnosť Denník Štandard, s.r.o., vydavateľ denníka, zmenila svoj názov na Statement Daily, s.r.o. a Peťovský nahradil Martina Saidlera v pozícii predsedu predstavenstva spoločnosti Statement Media Central Europe, a.s.''<ref name=":3" />'' V novembri 2025 Štandard ohlásil vznik sesterského média ''Statement'' so sídlom vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] a medzinárodnú expanziu.''<ref name=":3" />'' V septembri bola spustená medzinárodná (s''tatement.com'') a rakúska (''statement.at'') verzia denníka''<ref name=":3" />'' so spoločnou redakciou.<ref>{{Citácia periodika|titul=About Statement|periodikum=Statement|vydavateľ=Statement Daily s. r. o.|url=https://statement.com/editorial|dátum prístupu=2026-01-11}}</ref> V auguste 2026 odkúpil Saidler & Co. zostávajúce akcie od Núñeza a Peťovského a stal sa tak jediným vlastníkom vydavateľstva.<ref name=":3" /> == Vydavateľ a vlastnícka štruktúra == Vydavateľom denníka Standard je spoločnosť Statement Daily s. r. o. so sídlom na Slovensku. Spoločnosť Statement Daily s. r. o. je stopercentnou dcérskou spoločnosťou Statement Media Central Europe, a. s., ktorá je zároveň stopercentnou dcérskou spoločnosťou švajčiarskej mediálnej spoločnosti Statement Media AG,<ref name=":10" /> ktorej 100 percentným vlastníkom je Martin Saidler.<ref name=":11" /> == Financovanie a hospodárske výsledky == Denník ''Štandard'' deklaruje redakčnú a finančnú nezávislosť. Podľa vlastného vyhlásenia neprijíma verejné finančné prostriedky ani financovanie od domácich či zahraničných vlád, politických strán, štátnych alebo pološtátnych podnikov, štátnych médií ani mimovládnych organizácií.<ref name=":11" /> Financovanie denníka ''Štandard'' sa po vstupe švajčiarskej spoločnosti ''Saidler & Co'' ako investora stalo predmetom kritiky. Kritici poukazovali na nejasné pozadie niektorých predchádzajúcich projektov spojených so spoločnosťou ''Saidler'' ''& Co'', ako aj na rozsah investícií špecifikovaných vtedajším šéfredaktorom Daniškom ako "jednomiestna miliónová investícia". Podľa hodnotenia ''Denníka N'' z roku 2022 sa tieto investície vymykajú bežným štandardom slovenského mediálneho trhu, čo vyvolalo otázky o pôvode kapitálu a možnom vplyve na redakčnú nezávislosť.<ref name=":4" /> Kritici naznačovali možnú existenciu skrytých investorov a vplyv na smerovanie denníka.<ref name=":13" /> Investor tieto tvrdenia odmietol a deklaroval dlhodobý zámer podporovať médium zamerané na fakty bez ideologického ukotvenia.<ref name=":12" /> Šéfredaktor Jaroslav Daniška reagoval na kritiku avizovaním právnych krokov.<ref name=":4" /> Vydavateľ denníka ''Štandard,'' spoločnosť Statement Daily s. r. o., od svojho založenia v roku 2020 vykazuje straty. Za rok 2024 dosiahli približne 2,5 mil. eur a celkové záväzky narástli na približne 6,4 mil. eur pri tržbe 384 440 eur.<ref name=":14">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statement Daily s. r. o. - historický názov: Denník Štandard s.r.o. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/44432011 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-01-13 | priezvisko = }}</ref> V roku 2025 sa strata prehĺbila a presiahla 3 mil. eur, pričom celkové záväzky dosiahli viac ako 9,1 mil. eur.<ref name=":14" /> Statement Media Central Europe, a.s. ako jeho 100 percentný vlastník v roku 2024 vykázal vlastné aktíva vo výške približne 6,2 mil. eur, vlastný kapitál vo výške približne 3,1 mil. eur a celkové záväzky vo výške približne 3 mil. eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Statement Media Central Europe a.s. - historický názov: VYDAVATEĽSTVO ŠTANDARD, a.s. - zisk, tržby, hospodárske výsledky a účtovné závierky | url = https://www.finstat.sk/53535928 | vydavateľ = finstat.sk | dátum prístupu = 2026-01-13 | priezvisko = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Jaroslav Daniška]] - zakladateľ a prvý šéfredaktor * [[Peter Núñez]] - zakladateľ a prvý majiteľ * ''[[Marker]]'' - internetový denník založení redaktormi, ktorí v roku 2025 odišli z denníka ''Štandard'' == Externé odkazy == * [https://standard.sk/ Oficiálny web] * [https://www.omediach.com/tag/%C5%A0tandard Články týkajúce sa denníka Štandard] na portáli ''O médiách'' * [https://dennikn.sk/3040566/nunezov-a-daniskov-web-bez-povolenia-skopiroval-dizajn-svajciarskych-novin-len-sme-sa-inspirovali-brania-sa/ Núñezov a Daniškov web bez povolenia skopíroval dizajn švajčiarskych novín. Len sme sa inšpirovali, bránia sa] - článok sumarizujúci kontroverzie súviace so spoločnosťou Saidler & co a denníkom ''Štandard'' * [https://dennikn.sk/3820271/mediabrifing-o-slovenskych-novinaroch-ktori-obdivuju-konspiratora-a-propagandistu/ O slovenských novinároch, ktorí obdivujú konšpirátora a propagandistu] - článok Filipa Struhárika v ''Denníku N'' popisujúci postoje Jaroslava Danišku a denníka ''Štandard'' ku [[Tucker Carlson|Tuckerovi Carlsonovi]] * [https://konspiratori.sk/stranka/1250 Posudok denníka Štandard] vypracovaný Pavlom Hardošom pre mediálny watchdog ''Konšpirátori.sk'' [[Kategória:Slovenské webové periodiká]] [[Kategória:Denníky na Slovensku]] [[Kategória:Konšpiračné médiá]] [[Kategória:Slovenské novinárstvo]] [[Kategória:Vzniklo v 2020]] 89gqmhtaacgrdp1lg6t2vsbk1n9oukq Lukáš Cabala 0 743797 8358884 8358356 2026-08-22T13:46:59Z Bakjb 236375 wl 8358884 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Lukáš Cabala | pseudonym = | popis osoby = slovenský spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1986|08|28}} | miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''Satori v Trenčíne'' | významné práce = ''Spomenieš si na Trenčín'' | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Lukáš Cabala''' (* [[28. august]] [[1986]], [[Trenčín]])<ref name="sme-2025" /><ref>Rodné mesto: Trencin, Slovakia. 28. augusta 1986. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cabala | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Cabala Lukas | url = https://www.facebook.com/cabalaLukas | vydavateľ = Facebook : Lukáš Cabala | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[spisovateľ]] a [[próza|prozaik]]. Vo svojej tvorbe literárne spracováva mesto Trenčín a jeho okolie, ktoré vystupuje ako výrazný priestorový aj významový rámec jeho próz. Jeho diela sa vyznačujú prepracovanou kompozíciou, intertextualitou a prelínaním rôznych časových a významových rovín. Bol dvakrát nominovaný v desiatke literárnej ceny [[Anasoft litera]] a román ''Spomenieš si na Trenčín?'' (Artforum, 2023) bol v roku [[2025]] nominovaný na [[Cena Európskej únie za literatúru|Cenu Európskej únie za literatúru]]. Je označovaný za predstaviteľa magického realizmu. == Život a dielo == Lukáš Cabala sa narodil v Trenčíne, vyrastal a žije v mestskej časti [[Opatová (Trenčín)|Opatová]], kde v roku [[2011]] spolu s rodičmi založil internetový [[antikvariát]] Čierne na bielom. Záujem o [[Literatúra|literatúru]] a knižnú kultúru uňho vznikol ešte pred založením antikvariátu, jeho literárnej tvorbe predchádzala dlhodobá príprava a systematické venovanie sa knihám.<ref name="sme-2025">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernát | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Spisovateľ Lukáš Cabala: Roky som písal do zásuvky, mal som dobrý tréning | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/spisovatel-lukas-cabala-rozhovor-trencin | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-20 | dátum prístupu = 2026-01-27 }}</ref> Literárne debutoval v roku [[2020]] [[Novela (literatúra)|novelou]] ''Satori v Trenčíne'', vydanou vo vydavateľstve [[Artforum]]. Kniha je ilustrovaná českou [[Japanológia|japanologičkou]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľkou]] a [[Spisovateľ|spisovateľkou]] Annou Cimou. Dielo otvára voľnú „trenčiansku“ alebo „vincentovskú“ [[Trilógia|trilógiu]], ktorej hlavným protagonistom je postava Vincenta. Väčšina autorových textov je situovaná do prostredia [[Trenčín|Trenčína]] a jeho okolia. V kontexte súčasnej [[Slovenská literatúra|slovenskej literatúry]] je autor považovaný za netradičný fenomén najmä pre spôsob, akým začleňuje mesto Trenčín do svojich fikčných svetov, v ktorých šikovne prelína rôzne časové a priestorové roviny, čím vytvára magický medzipriestor. Novela ''Satori v Trenčíne'' bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft litera [[2021]] a v čitateľskom hlasovaní časopisu ''Knižná revue'' získala ocenenie Debut roka. Ďalším dielom, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku [[2021]], je kniha ''Jar v Jekaterinburgu'', ktorú ilustroval [[Česko|český]] [[ilustrátor]] a [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] [[Jindřich Janíček]]. Text voľne nadväzuje na predchádzajúce autorovo dielo a ďalej tak rozvíja tzv. „vincentovský“ cyklus. Ústrednou postavou je opäť Vincent, ktorý sa tentoraz ocitá v priestore podzemnej výskumnej stanice pod [[Permafrost|permafrostom]] ruskej [[Sibír|Sibíri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Permafrost a mozaika literárnych odkazov | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/permafrost-mozaika-literarnych-odkazov | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Zavŕšením vincentovskej trilógie je [[román]] ''Spomenieš si na Trenčín'', ktorý vyšiel vo vydavateľstve Artforum v roku [[2023]]. Dielo je sprevádzané maľbami trenčianskeho maliara [[Juraj Toman (maliar)|Juraja Tomana]]. Vincent sa opäť vracia do Trenčína. Mesto je tu predstavené v rôznych časových rovinách. Autor pracuje s vedomým preostrovaním medzi prítomnosťou a minulosťou, čím narúša lineárne vnímanie reality a postupne spája jednotlivé časopriestorové línie do jednotného celku. Mesto sa tak zapĺňa historickými postavami spätými s jeho dejinami, najmä s niekdajšou [[Židia|židovskou]] komunitou, ktorá zohrávala významnú úlohu v kultúrnom a hospodárskom živote Trenčína na začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Minulé vrstvy dejín vstupujú do dialógu so súčasnosťou prostredníctvom tém [[Holokaust|holokaustu]], [[Arizácia|arizácie]], kolektívnej pamäti, ale aj prostredníctvom spomienkovej nostalgie a súčasných [[Konšpiračná teória|konšpirácií]]. Román bol nominovaný na cenu [[Anasoft litera]] a na literárnu cenu gymnazistov a stredoškolákov René. Bol tiež zaradený medzi trinásť nominovaných diel na Európsku cenu za literatúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lukáš Cabala je nominovaný na Cenu Európskej únie za literatúru 2025 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/lukas-cabala-je-nominovany-na-cenu-europskej-unie-za-literaturu-2025 | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ktorá minulosť je hodná pripomínania? | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/ktora-minulost-je-hodna-pripominania | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-01-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Dielo bolo v roku 2025 preložené do [[Maďarčina|maďarského jazyka]] a v roku [[2026]] do [[Čeština|českého]], [[Nemčina|nemeckého]], [[Grécky jazyk|gréckeho]] a [[Azerbajdžančina|azerbajdžanského]] jazyka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Editions of Spomenieš si na Trenčín? by Lukáš Cabala | url = https://www.goodreads.com/work/editions/200589860-spomenie-si-na-tren-n | vydavateľ = www.goodreads.com | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> Vo vydavateľstve Artforum vyšiel v roku [[2025]] román ''Leto postávalo v horúcom'' ''vzduchu'', kde autor zachytáva rodinný život, dospievanie a problematiku všedných dní počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] na Slovensku. Kniha sa objavila v rebríčku [[Martinus]] Knihy roka 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Knihy roka : 2025 | url = https://www.martinus.sk/knihyroka/2025 | vydavateľ = Martinus | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> V roku [[2026]] vo vydavateľstve Artforum vyšiel dystopický román ''Terpentín.'' Lukáš Cabala na ňom autorsky spolupracoval s maliarom [[Juraj Toman|Jurajom Tomanom]], ktorý dielo aj ilustroval. V roku [[2023]] mu vo vydavateľstve [[IKAR|Ikar]] vyšla kniha pre deti Jeseň v lese, ktorú ilustrovala ilustrátorka Csilla Dózsa. Aj na ďalšej knihe pre deti ''Život v malinových horách'' spolupracoval s rovnakou ilustrátorkou. Kniha bola taktiež zaradená v rebríčku Martinus Knihy roka 2025. == Prozaické dielo == * ''Satori v Trenčíne'' (Artforum, 2020) * ''Jar v Jekaterinburgu'' (Artforum, 2021) * ''Spomenieš si na Trenčín?'' (Artforum, 2023) * ''Leto postávalo v horúcom vzduchu'' (Artforum, 2025) * ''Terpentín'' (Artforum, 2026) == Detská literatúra == * ''Jeseň v lese'' (Ikar, 2023) * ''Život v malinových horách'' (Slovart, 2025) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|lukas-cabala}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cabala,+Luk%C3%A1%C5%A1,+1986-++&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Lukáša Cabalu] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://my.sme.sk/trencin/c/citatelsky-zlom-nastal-u-lukasa-cabalu-az-v-dospelosti-odvtedy-knihy-cita-pise-aj-predava Čitateľský zlom nastal u Lukáša Cabalu až v dospelosti. Odvtedy knihy číta, píše aj predáva] – rozhovor v denníku ''SME'' (2024) * [https://www.sme.sk/kultura/c/spisovatel-lukas-cabala-rozhovor-trencin Spisovateľ Lukáš Cabala: Roky som písal do zásuvky, mal som dobrý tréning] – rozhovor v denníku ''SME'' (2025) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cabala, Lukáš}} [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] cbo10bfoo86w8omsi7l1p5zh2u4w00x 8358888 8358884 2026-08-22T13:50:44Z Bakjb 236375 wl 8358888 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Lukáš Cabala | pseudonym = | popis osoby = slovenský spisovateľ | obrázok = | popis obrázka = | rodné meno = | dátum narodenia = {{dnv|1986|08|28}} | miesto narodenia = [[Trenčín]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = | národnosť = | štátna príslušnosť = | alma mater = | zamestnanie = | rodičia = | príbuzní = | súrodenci = | manželka = | partnerka = | deti = | vzťahy = | žáner = | obdobie = | téma = | hnutie = | debut = ''Satori v Trenčíne'' | významné práce = ''Spomenieš si na Trenčín'' | významné ocenenia = | ovplyvnený = | ovplyvnený skryť = | ovplyvnil = | ovplyvnil skryť = | podpis = | poznámky = | web = | portál1 = | portál2 = }} '''Lukáš Cabala''' (* [[28. august]] [[1986]], [[Trenčín]])<ref name="sme-2025" /><ref>Rodné mesto: Trencin, Slovakia. 28. augusta 1986. In: {{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Cabala | meno = Lukáš | autor = | odkaz na autora = | titul = Cabala Lukas | url = https://www.facebook.com/cabalaLukas | vydavateľ = Facebook : Lukáš Cabala | miesto = | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-28 | jazyk = }}</ref> je [[Slováci|slovenský]] [[spisovateľ]] a [[próza|prozaik]]. Vo svojej tvorbe literárne spracováva mesto Trenčín a jeho okolie, ktoré vystupuje ako výrazný priestorový aj významový rámec jeho próz. Jeho diela sa vyznačujú prepracovanou kompozíciou, intertextualitou a prelínaním rôznych časových a významových rovín. Bol dvakrát nominovaný v desiatke literárnej ceny [[Anasoft litera]] a román ''Spomenieš si na Trenčín?'' (Artforum, 2023) bol v roku [[2025]] nominovaný na [[Cena Európskej únie za literatúru|Cenu Európskej únie za literatúru]]. Je označovaný za predstaviteľa magického realizmu. == Život a dielo == Lukáš Cabala sa narodil v Trenčíne, vyrastal a žije v mestskej časti [[Opatová (Trenčín)|Opatová]], kde v roku [[2011]] spolu s rodičmi založil internetový [[antikvariát]] Čierne na bielom. Záujem o [[Literatúra|literatúru]] a knižnú kultúru uňho vznikol ešte pred založením antikvariátu, jeho literárnej tvorbe predchádzala dlhodobá príprava a systematické venovanie sa knihám.<ref name="sme-2025">{{Citácia periodika | priezvisko = Bernát | meno = Daniel | autor = | odkaz na autora = | titul = Spisovateľ Lukáš Cabala: Roky som písal do zásuvky, mal som dobrý tréning | periodikum = SME | odkaz na periodikum = SME | url = https://www.sme.sk/kultura/c/spisovatel-lukas-cabala-rozhovor-trencin | issn = 1335-4418 | vydavateľ = Petit Press | miesto = Bratislava | dátum = 2025-03-20 | dátum prístupu = 2026-01-27 }}</ref> Literárne debutoval v roku [[2020]] [[Novela (literatúra)|novelou]] ''Satori v Trenčíne'', vydanou vo vydavateľstve [[Artforum]]. Kniha je ilustrovaná českou [[Japanológia|japanologičkou]], [[Preklad (jazykoveda)|prekladateľkou]] a [[Spisovateľ|spisovateľkou]] Annou Cimou. Dielo otvára voľnú „trenčiansku“ alebo „vincentovskú“ [[Trilógia|trilógiu]], ktorej hlavným protagonistom je postava Vincenta. Väčšina autorových textov je situovaná do prostredia [[Trenčín|Trenčína]] a jeho okolia. V kontexte súčasnej [[Slovenská literatúra|slovenskej literatúry]] je autor považovaný za netradičný fenomén najmä pre spôsob, akým začleňuje mesto Trenčín do svojich fikčných svetov, v ktorých šikovne prelína rôzne časové a priestorové roviny, čím vytvára magický medzipriestor. Novela ''Satori v Trenčíne'' bola nominovaná na literárnu cenu Anasoft litera [[2021]] a v čitateľskom hlasovaní časopisu ''Knižná revue'' získala ocenenie Debut roka. Ďalším dielom, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Artforum v roku [[2021]], je kniha ''Jar v Jekaterinburgu'', ktorú ilustroval [[Česko|český]] [[ilustrátor]] a [[Grafika (výtvarné umenie)|grafik]] [[Jindřich Janíček]]. Text voľne nadväzuje na predchádzajúce autorovo dielo a ďalej tak rozvíja tzv. „vincentovský“ cyklus. Ústrednou postavou je opäť Vincent, ktorý sa tentoraz ocitá v priestore podzemnej výskumnej stanice pod [[Permafrost|permafrostom]] ruskej [[Sibír|Sibíri]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Permafrost a mozaika literárnych odkazov | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/permafrost-mozaika-literarnych-odkazov | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2021-12-20 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Zavŕšením vincentovskej trilógie je [[román]] ''Spomenieš si na Trenčín'', ktorý vyšiel vo vydavateľstve Artforum v roku [[2023]]. Dielo je sprevádzané maľbami trenčianskeho maliara [[Juraj Toman (maliar)|Juraja Tomana]]. Vincent sa opäť vracia do Trenčína. Mesto je tu predstavené v rôznych časových rovinách. Autor pracuje s vedomým preostrovaním medzi prítomnosťou a minulosťou, čím narúša lineárne vnímanie reality a postupne spája jednotlivé časopriestorové línie do jednotného celku. Mesto sa tak zapĺňa historickými postavami spätými s jeho dejinami, najmä s niekdajšou [[Židia|židovskou]] komunitou, ktorá zohrávala významnú úlohu v kultúrnom a hospodárskom živote Trenčína na začiatku [[20. storočie|20. storočia]]. Minulé vrstvy dejín vstupujú do dialógu so súčasnosťou prostredníctvom tém [[Holokaust|holokaustu]], [[Arizácia|arizácie]], kolektívnej pamäti, ale aj prostredníctvom spomienkovej nostalgie a súčasných [[Konšpiračná teória|konšpirácií]]. Román bol nominovaný na cenu [[Anasoft litera]] a na literárnu cenu gymnazistov a stredoškolákov René. Bol tiež zaradený medzi trinásť nominovaných diel na Európsku cenu za literatúru.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Lukáš Cabala je nominovaný na Cenu Európskej únie za literatúru 2025 | url = https://www.litcentrum.sk/clanok/lukas-cabala-je-nominovany-na-cenu-europskej-unie-za-literaturu-2025 | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2025-03-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Ktorá minulosť je hodná pripomínania? | url = https://www.litcentrum.sk/recenzia/ktora-minulost-je-hodna-pripominania | vydavateľ = Slovenské literárne centrum | miesto = Bratislava | dátum vydania = 2024-01-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> Dielo bolo v roku 2025 preložené do [[Maďarčina|maďarského jazyka]] a v roku [[2026]] do [[Čeština|českého]], [[Nemčina|nemeckého]], [[Grécky jazyk|gréckeho]] a [[Azerbajdžančina|azerbajdžanského]] jazyka.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Editions of Spomenieš si na Trenčín? by Lukáš Cabala | url = https://www.goodreads.com/work/editions/200589860-spomenie-si-na-tren-n | vydavateľ = www.goodreads.com | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> Vo vydavateľstve Artforum vyšiel v roku [[2025]] román ''Leto postávalo v horúcom'' ''vzduchu'', kde autor zachytáva rodinný život, dospievanie a problematiku všedných dní počas [[90. roky 20. storočia|90. rokov 20. storočia]] na Slovensku. Kniha sa objavila v rebríčku [[Martinus]] Knihy roka 2025.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Knihy roka : 2025 | url = https://www.martinus.sk/knihyroka/2025 | vydavateľ = Martinus | miesto = Martin | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-01-27 | jazyk = }}</ref> V roku [[2026]] vo vydavateľstve Artforum vyšiel dystopický román ''Terpentín.'' Lukáš Cabala na ňom autorsky spolupracoval s maliarom [[Juraj Toman (maliar)|Jurajom Tomanom]], ktorý dielo aj ilustroval. V roku [[2023]] mu vo vydavateľstve [[IKAR|Ikar]] vyšla kniha pre deti Jeseň v lese, ktorú ilustrovala ilustrátorka Csilla Dózsa. Aj na ďalšej knihe pre deti ''Život v malinových horách'' spolupracoval s rovnakou ilustrátorkou. Kniha bola taktiež zaradená v rebríčku Martinus Knihy roka 2025. == Prozaické dielo == * ''Satori v Trenčíne'' (Artforum, 2020) * ''Jar v Jekaterinburgu'' (Artforum, 2021) * ''Spomenieš si na Trenčín?'' (Artforum, 2023) * ''Leto postávalo v horúcom vzduchu'' (Artforum, 2025) * ''Terpentín'' (Artforum, 2026) == Detská literatúra == * ''Jeseň v lese'' (Ikar, 2023) * ''Život v malinových horách'' (Slovart, 2025) == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * {{slc autor|lukas-cabala}} * [https://chamo.kis3g.sk/search/query?facet_author=Cabala,+Luk%C3%A1%C5%A1,+1986-++&sort=dateNewest&theme=system Zoznam diel Lukáša Cabalu] v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice * [https://my.sme.sk/trencin/c/citatelsky-zlom-nastal-u-lukasa-cabalu-az-v-dospelosti-odvtedy-knihy-cita-pise-aj-predava Čitateľský zlom nastal u Lukáša Cabalu až v dospelosti. Odvtedy knihy číta, píše aj predáva] – rozhovor v denníku ''SME'' (2024) * [https://www.sme.sk/kultura/c/spisovatel-lukas-cabala-rozhovor-trencin Spisovateľ Lukáš Cabala: Roky som písal do zásuvky, mal som dobrý tréning] – rozhovor v denníku ''SME'' (2025) {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Cabala, Lukáš}} [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia]] [[Kategória:Slovenskí prozaici]] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] k0wehmu6etxwjiqv443z2lmkvhpe0b8 1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027 0 751965 8359115 8357441 2026-08-23T09:52:34Z Lekvarnička 262477 8359115 wikitext text/x-wiki {{Infobox ligová sezóna|sezóna=2026/2027|začiatok=15. august 2026|počet_mužstiev=10|súvisiace_súťaže=[[2. slovenská futbalová liga žien 2026/2027|2. liga 2026/27]]|liga=1. slovenská futbalová liga žien}} '''1. slovenská futbalová liga žien 2026/2027''' (názov podľa sponzora: '''Orange liga 2026/2027'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ženský futbal chce na Slovensku ďalej rásť. Najvyššia súťaž ponesie názov mobilného operátora | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-najvyssia-zenska-sutaz-nazov-zmena-orange-liga-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-15 | jazyk = sk}}</ref>) je 34. ročník [[1. slovenská futbalová liga žien|najvyššej futbalovej súťaže žien]]. Sezóna začne 15. augusta 2026. Z 2. ligy postúpil jej víťaz [[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] a tiež [[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]],<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. LIGA ŽENY – Budúci ročník súťaže bez Bardejova, nahradí ho Banská Bystrica | url = https://futbalsfz.sk/i-liga-zeny-buduci-rocnik-sutaze-bez-bardejova-nahradi-ho-banska-bystrica/ | vydavateľ = futbalsfz.sk | dátum vydania = 2026-06-25 | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk | meno = Ladislav | priezvisko = Harsányi}}</ref> ktorý postúpil po neprihlásení tímu [[Partizán Bardejov BŠK (ženy)|Partizán Bardejov]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Chaos v tradičnom klube. Vedenie poslalo prihlášku do ligy neskoro, hráčky z tímu odchádzajú | url = https://sportnet.sme.sk/spravy/futbal-partizan-bardejov-prihlaska-termin-prva-liga-zeny-2026-2027/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}</ref>{{LocMap+|Slovensko|float=right|width=500|places={{LocMap~|Slovensko|lat=48.749167|long=17.564444|label=[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.143889|long=17.109722|label=[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49|long=21.233333|label=[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|Tatran Prešov]]|position=bottom}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.894167|long=18.040556|label=[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=47.75742|long=18.12982|label=[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=49.078611|long=19.308333|label=[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.37775|long=17.586211|label=[[FC Spartak Trnava (ženy)|Spartak Trnava]]|position=top}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.385|long=18.394|label=[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]]|position=right}} {{LocMap~|Slovensko|lat=48.738611|long=19.156944|label=[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]]|position=right}}|caption=Tímy súťažiace v 1. lige v sezóne 2026/2027}} == Základná skupina == === Tabuľka === {| class="wikitable" ! !Klub !{{Tooltip|Z|Zápasy}} !{{Tooltip|V|Výhry}} !{{Tooltip|R|Remízy}} !{{Tooltip|P|Prehry}} !{{Tooltip|G|Pomer strelených a inkasovaných gólov}} !+/- !{{Tooltip|B|Body}} !Kvalifikácia |- | align="center" |'''1.''' |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |16:1 | align="center" |0 | align="center" |'''6''' | rowspan="5" |Postup do skupiny o titul |- | align="center" |'''2.''' |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |13:1 | align="center" |3 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''3.''' |[[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |5:3 | align="center" |6 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''4.''' |[[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | align="center" |2 | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2:0 | align="center" |3 | align="center" |'''6''' |- | align="center" |'''5.''' |[[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2:2 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' |- | align="center" |'''6.''' |[[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | align="center" |2 | align="center" |1 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |3:5 | align="center" |0 | align="center" |'''3''' | rowspan="5" align="center" |Postup do skupiny o udržanie |- | align="center" |'''7.''' |[[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |1:4 | align="center" | -3 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''8.''' |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |1:7 | align="center" | -3 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''9.''' |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |2 | align="center" |1:9 | align="center" | -3 | align="center" |'''0''' |- | align="center" |'''10.''' |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |2 | align="center" |0 | align="center" |0 | align="center" |1 | align="center" |2:14 | align="center" | -3 | align="center" |'''0''' |} Zdroj.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = I. liga - Ženy - Archív Tabuľka ZS 2026/2027{{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/s/i-liga-zeny/archiv/#/2026-2027/tabulky/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-06-25 | jazyk = sk}}</ref> === Zápasy === {| class="wikitable" |+ ! ![[Spartak Myjava (ženy)|MYJ]] ![[AS Trenčín (ženy)|TRE]] ![[KFC Komárno (ženy)|KOM]] ![[FC Spartak Trnava (ženy)|TRN]] ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|PRE]] ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|SLO]] ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|ZMO]] ![[FC Petržalka (ženy)|PET]] ![[MFK Ružomberok (ženy)|RUŽ]] ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|BAN]] |- ![[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] ! align="center" |'''×''' | | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|5|1}} | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|11|0}} |- ![[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] | ! align="center" |'''×''' | | | | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|7|0}} | |- ![[KFC Komárno (ženy)|KFC Komárno]] | | ! align="center" |'''×''' | | | | | | | |- ![[FC Spartak Trnava (ženy)|FC Spartak Trnava]] | | | ! align="center" |'''×''' | | | | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|1|0}} | | |- ![[1. FC Tatran Prešov (ženy)|1.FC TATRAN Prešov]] | | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|0|1}} ! align="center" |'''×''' | | | | | |- ![[ŠK Slovan Bratislava (ženy)|Slovan Bratislava]] | | | | | ! align="center" |'''×''' | align="center" bgcolor="#bbf3ff" |{{Ku|2|0}} | | | |- ![[FC ViOn Zlaté Moravce (ženy)|FC ViOn Zlaté Moravce]] | | | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | ! align="center" |'''×''' | | | |- ![[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|6}} | | | | | ! align="center" |'''×''' | | |- ![[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|1|2}} | | | | | align="center" | ! align="center" |'''×''' | |- ![[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | | | align="center" bgcolor="#ffbbbb" |{{Ku|2|3}} | | | | | | ! align="center" |'''×''' |} == Štatistiky hráčok == === Hetriky === {| class="wikitable" |+ !Kolo !Hráčka !Tím !Súper !Výsledok !Dátum ! |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Klára Cabúková |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[FC Petržalka (ženy)|FC Petržalka]] | align="center" |{{Ku|1|6}} (vonku) |15. august 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = FC Petržalka - AS Trenčín {{!}} Orange liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4179e5a4847e627532af/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |[[Andrea Bogorová]] |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |{{Ku|11|0}} (doma) |15. august 2026 |<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Spartak Myjava - MFK Dukla Banská Bystrica {{!}} Orange liga - Ženy 1. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4178e5a4847e627531a6/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-17 | jazyk = sk}}</ref> |- |1. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Zuzana Nina Nárožná |[[Spartak Myjava (ženy)|Spartak Myjava]] |[[MFK Dukla Banská Bystrica (ženy)|MFK Dukla Banská Bystrica]] | align="center" |{{Ku|11|0}} (doma) |15. august 2026 |<ref name=":1" /> |- |2. {{Tooltip|ZČ|Základné časť}} |Klára Cabúková |[[AS Trenčín (ženy)|AS Trenčín]] |[[MFK Ružomberok (ženy)|MFK Ružomberok]] | align="center" |{{Ku|7|0}} (doma) |22. august 2026 |<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = AS Trenčín - MFK Ružomberok {{!}} Orange liga - Ženy 2. kolo {{!}} SPORTNET | url = https://sportnet.sme.sk/futbalnet/z/sfz/zapas/6a3c4179e5a4847e62753212/ | vydavateľ = sportnet.sme.sk | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}}</ref> |} == Referencie == {{Referencie}} {{Najvyššia futbalová súťaž žien na Slovensku}} [[Kategória:Najvyššia futbalová súťaž na Slovensku]] [[Kategória:Ženský futbal na Slovensku]] [[Kategória:Futbal v 2026]] [[Kategória:Futbal v 2027]] 19tgbfuwbw794gzmlf6vfo49gl2pkk7 Zadné Peňažné 0 752507 8359128 8244765 2026-08-23T10:25:06Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8359128 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Zadné Peňažné | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | commune = | municipality = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] | municipality1 = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] | source_type = Sútok zdrojníc | source_location = Zemičky | source_elevation = 541 | source_lat_d = 48.5180 | source_long_d = 18.9602 | mouth = [[Štiavnické vrchy]], [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]] | mouth_location = [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] | mouth_elevation = 371 | mouth_lat_d = 48.5092 | mouth_long_d = 18.9775 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 1.8 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1364 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Zadné Peňažné'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-02].</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]]. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku {{km|1,8}} a je tokom IV. rádu. == Sútok zdrojníc == Začína sa sútokom zdrojníc v {{mnm|541}} v lesnom [[extravilán]]e vo východnom rohu územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v katastrálnom území Žakýl v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] v severnej časti lesa Zemičky, od vrchu Radošovo so {{mnm|710}} západne vo vzdialenosti {{km|1,1}}. Zdrojnica pritekajúca od severozápadu pramení v {{mnm|589}} a má dĺžku {{km|0,3}}. Zdrojnica pritekajúca od západu pramení v {{mnm|599}} a má dĺžku {{km|0,4}}. == Opis toku == Od prameňa tečie juhovýchodným smerom cez lesný [[extravilán]] územia obce [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] v katastrálnom území Žakýl, v {{mnm|462}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, v {{mnm|374}} vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u a zároveň podteká [[cesta I. triedy 51 (Slovensko)|cestu I. triedy 51]], v {{mnm|371}} na obecnej hranici medzi obcou [[Podhorie (okres Banská Štiavnica)|Podhorie]] a obcou [[Banská Belá]] [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] ako jej ľavostranný prítok.<ref>Priebeh Zadného Peňažného v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/14408?pos=48.513559,18.968928,16]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-07-09]</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 51. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 58. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref> Patrí do okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení, preteká a ústi do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] na území obce [[Podhorie]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] v ich geomorfologickom podcelku [[Hodrušská hornatina]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-07-09</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 80, 81. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Vodný tok Zadné Peňažné má jeden bezmenný prítok<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.97751y=48.50917ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-09 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Leží v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Pôvod názvu vodného toku Zadné Peňažné nie je celkom jasný. Je ale pravdepodobné, že druhá zložka názvu Peňažné nie je odvodená od potoka, ale od staršieho zatiaľ nedoloženého terénneho názvu Peňažné, ktoré pravdepodobne súvisí s apelatívom peniaz. V okolí Žakýla sa už od stredoveku intenzívne ťažili drahé kovy (striebro, zlato). Je preto veľmi pravdepodobné, že názov označoval miesto spojené s hospodárskym úžitkom alebo výnosom z baní – teda „peňažné miesto“, „výnosný revír“ alebo územie prinášajúce peňažný úžitok. Je potrebný ďalší výskum. Zo slova peňažné po kombinácii so slovom zadné na odlíšenie od susedného vodného toku [[Stredné Peňažné]] a od názvu neďalekého lesa Predné Peňažné bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu v podobe Zadné Peňažné ako súčasť veľmi početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku Zadné Peňažné bol štandardizovaný v roku 1986<ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 51. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Zadné Peňažné je jedinečným hydronymom (júl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Jasenice (Hron)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Podhorie (okres Banská Štiavnica)]] [[Kategória:Povodie Hrona]] syczrb6turbqe69aimyrjfw0s26d9uu Šábsky kanál 0 752554 8358935 8245132 2026-08-22T17:58:56Z Rios 1882 + obr 8358935 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Šábsky kanál | other_name = Prepojovací kanál | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = Šábsky (Prepojovací) kanál.jpg | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Bratislavský kraj|Bratislavský]] | region1 = | district = [[Senec (okres)|Senec]] | district1 = | commune = | municipality = [[Bernolákovo]] | municipality1 = [[Nová Dedinka]] | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská rovina]] | source_type = Vznik | source_location = [[Malý Dunaj]] | source_elevation = cca 128 | source_lat_d = 48.1747 | source_long_d = 17.3346 | mouth = [[Podunajská rovina]] | mouth_location = [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čierna voda]] | mouth_elevation = cca 124 | mouth_lat_d = 48.1806 | mouth_long_d = 17.3435 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 1 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Bratislavský kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-15-780--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Malého Dunaja|Malý Dunaj]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Šábsky kanál'''<ref name=UGK/> alebo aj '''Prepojovací kanál'''<ref name=mcz/> je krátky vodný tok na [[Podunajská rovina|Podunajskej rovine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-10 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Senec (okres)|Senec]]. Je pravostranným prítokom [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]]<ref name=vku/>, má dĺžku približne 1 km a je tokom IV. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok vzniká v severozápadnej časti [[Podunajská rovina|Podunajskej roviny]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-10 | miesto = Bratislava}}</ref>, v intraviláne [[Bernolákovo|Bernolákova]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|128}}<ref name=UGK/> Začína v hati Nová Dedinka<ref name=mcz/>, v lokalite Želiarske lúky, odkiaľ vedie v podobe vodného kanála severovýchodným smerom, rovinatým územím popri táborisku.<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 151: Trnavská pahorkatina – Senec: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 3 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2021 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-151-trnavska-pahorkatina-senec/ | isbn = 978-80-99934-22-2 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref> Vodný kanál vedie súbežne s lokálnou cestou na severovýchod a v strednej časti križuje [[Cesta II. triedy 127 (Slovensko)|cestu II/127]] z Bernolákova do [[Nová Dedinka|Novej Dedinky]].<ref name=mcz/> Lemovaný iba nízkou vegetáciou pokračuje v priamom smere<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=48.177506,17.339317,16 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-10 | jazyk = }}</ref> k Novej Dedinke, poľnohospodársky využívaným územím. Na juhozápadnom okraji obce sa mierne stáča na východ, vteká do zalesnenej oblasti a následne sa, v nadmorskej výške približne {{Mnm|124}}<ref name=UGK/>, pravostranne vlieva do [[Čierna voda (prítok Malého Dunaja)|Čiernej vody]] v povodí [[Malý Dunaj|Malého Dunaja]].<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=17.34385&y=48.18059&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> Šábsky kanál vzniká a krátko vedie územím obce [[Bernolákovo]], odkiaľ pokračuje do katastra [[Nová Dedinka|Novej Dedinky]] v okrese [[Senec (okres)|Senec]] v [[Bratislavský kraj|Bratislavskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?q=Bernol%C3%A1kovo&source=osm&id=1015718362&ds=1&x=17.3335594&y=48.1753750&z=17 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-10 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská rovina]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=17.34385&y=48.18059&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Čiernej vody (Malý Dunaj)}} [[Kategória:Vodné toky na Podunajskej rovine]] [[Kategória:Povodie Malého Dunaja]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Senec]] [[Kategória:Bernolákovo]] [[Kategória:Nová Dedinka]] fcwgw93xc5wvhf3yqe0542cqusayv6u Uhrín (potok) 0 752749 8358868 8246544 2026-08-22T13:01:30Z InternetArchiveBot 202801 Rescuing 0 sources and tagging 1 as dead.) #IABot (v2.0.9.5 8358868 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Uhrín | category = potok <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country_flag = 1 | state = | region = [[Banskobystrický kraj|Banskobystrický]] | region_type = kraj | district = [[Zvolen (okres)|Zvolen]], [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] | commune = | municipality = [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]] | municipality1 = [[Kozelník]] <!-- *** Locations *** --> | source = [[Štiavnické vrchy]], [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]] | source_type = Prameň | source_location = Cifrovaný buk | source_elevation = 651 | source_lat_d = 48.4879 | source_long_d = 19.0017 | mouth = [[Štiavnické vrchy]], [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]] | mouth_location = [[Kozelník]] | mouth_elevation = 349 | mouth_lat_d = 48.5118 | mouth_long_d = 18.9963 <!-- *** Dimensions *** --> | length = 3.2 <!-- *** Maps *** --> | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Banskobystrický kraj <!-- *** Footnotes ***--> | free = IV. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = 4-23-04-1356 | free1_type = Číslo hydronyma | free1_label = Číslo hydronyma }} '''Uhrín'''<ref>Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf] [cit. 2026-07-10].</ref> je [[potok]] v regióne [[Stredné Pohronie]] na území obce [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] a obce [[Kozelník]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]]. Má dĺžku {{km|3,2}} a je tokom IV. rádu. == Prameň == Pramení v {{mnm|651}} v juhozápadnom rohu územia obce [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]] v okrese [[Zvolen (okres)|Zvolen]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]] v lesnom [[extravilán]]e v lese Cifrovaný buk, od vrchu [[Strela (vrch v Štiavnických vrchoch)|Strela]] s {{mnm|840}} severovýchodne vo vzdialenosti {{km|0,8}} a od vrchu [[Tri kamene]] s {{mnm|861}} severozápadne vo vzdialenosti tiež {{km|0,8}}. == Opis toku == Od prameňa tečie severným smerom cez lesný [[extravilán]] územia obce [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]], pravým brehom obteká les Čučoriedok, pravým brehom obteká les Špetkova nohavica, skrúca sa na severozápad, v {{mnm|478}} vteká na územie obce [[Kozelník]] v okrese [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]]. Tečie cez les a vrch Hrádok so {{mnm|491}}, v {{mnm|465}} priberá ľavostranný bezmenný prítok, mení smer na sever, v {{mnm|401}} priberá pravostranný bezmenný prítok, vyteká z lesa do poľnohospodárskeho [[extravilán]]u, veľkým oblúkom mení smer na západ, v {{mnm|362}} podteká [[Železničná trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica|železničnú trať Hronská Dúbrava – Banská Štiavnica]], tečie cez [[intravilán]] obce Kozelník a na jeho okraji v {{mnm|349}} [[ústie (rieka, potok)|ústi]] do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] ako jej pravostranný prítok. [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenica]] ďalej ústi do [[Hron]]a<ref>Priebeh Uhrína v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné online na [https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa/detail/zbgis/100/17083?pos=48.499842,19.001597,15]{{Nedostupný zdroj|date=august 2026 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}[cit. 2026-07-13]</ref><ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 27, 28. ISBN 80-85672-03-0.</ref><ref>Geografické názvy okresu Žiar nad Hronom A5. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-244/1986 z 29.7.1986. 86 s. S. 34, 35. 79-911-86 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref><ref>Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy neosídlených geografických objektov, Stredoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-164/1976 z 23.06.1976, Kartografické informácie 9. 177 s. S. 58, 140, 152. Bratislava 1977. 79-008-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).</ref>. Patrí do okresu [[Zvolen (okres)|Zvolen]] a do okresu [[Banská Štiavnica (okres)|Banská Štiavnica]] v [[Banskobystrický kraj|Banskobystrickom kraji]]. Pramení a tečie územím obce [[Dubové (okres Zvolen)|Dubové]], ďalej preteká a ústi do [[Jasenica (prítok Hrona)|Jasenice]] na území obce [[Kozelník]]. Nachádza sa v geomorfologickom celku [[Štiavnické vrchy]] a v ich geomorfologickom podcelku [[Skalka (podcelok)|Skalka]]<ref>KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné online na [https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf] [cit. 2026-07-09</ref><ref>Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 10, 79, 80. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)</ref><ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-08 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref>. Vodný tok Uhrín má dva bezmenné prítoky<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.99628y=48.51182ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-07-13 | miesto = | jazyk = }}</ref>. Leží v [[Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy|Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy]]. == Pôvod názvu == Názov vodného toku Uhrín má pôvod v etnonyme Uhor → po jeho rozšírení o formant -ín Uhrín, podobne ako Turek → Turčín, Nemec → Nemčín, porovnaj [[Nemčiňany]], Rus → Rusín. Etnonymum Uhrín je zo slovnej zásoby staršej slovenčiny; v súčasnej slovnej zásobe slovenčiny prežíva iba v priezvisku Uhrín/ Uhrin, podobne napr. Litva → Litvín/ Litvin, Srb → Srbín<ref>Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998. Dostupné online na [https://slovnik.juls.savba.sk/?w=Uhr%C3%ADn&s=exact&k=Eb9f&cs=&d=priezviska#][cit. 2026-07-13]</ref>. Z etnonyma Uhrín alebo priamo z osobného mena Uhrín bolo utvorené prenesením na vodný tok jednočlenné hydronymum v podobe Uhrín ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii, s významom geografický objekt vo vlastníctve, alebo v užívaní, alebo ináč spájaný s takouto osobou<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = Majtán | meno = Milan | autor = Milan Majtán | odkaz na autora = Milan Majtán | titul = Z lexiky slovenskej toponymie | vydanie = 1 | typ vydania = | vydavateľ = Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied | miesto = Bratislava | rok = 1996 | počet strán = 191 | strany = 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142 | isbn = 80-224-0480-2 }}</ref>. Názov vodného toku Uhrín bol štandardizovaný v roku 1993<ref>Geografické názvy okresu Zvolen A30. Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, GK-1031/1993 z 1.6.1993. 102 s. S. 28. ISBN 80-85672-03-0.</ref>. V množine slovenskej štandardizovanej hydronymie hydronymum Uhrín je jedinečným hydronymom (júl 2026). == Referencie == {{Referencie}} {{Vodné toky v povodí Jasenice (Hron)}} [[Kategória:Vodné toky v okrese Zvolen]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Banská Štiavnica]] [[Kategória:Potoky na Slovensku]] [[Kategória:Vodné toky v Štiavnických vrchoch]] [[Kategória:Dubové (okres Zvolen)]] [[Kategória:Kozelník]] [[Kategória:Povodie Hrona]] 22a9ziwg7y4u3tfs7sjuhicdlfilg7l Majstrovstvá Európy v atletike 2026 – štafetový beh na 4 × 400 metrov žien 0 754443 8359071 8355973 2026-08-23T09:04:14Z Feriontly17x17x7 228747 finále - výsledky 8359071 wikitext text/x-wiki {{ME v atletike 2026}} '''Štafetový beh na 4 × 400 metrov žien''' na [[Majstrovstvá Európy v atletike 2026|Majstrovstvách Európy v atletike 2026]] bol na programe [[14. august|14.]] a [[16. august]]a [[2026]]. Celkovo súťažili v tejto disciplíne štafety zo 16 krajín<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Qualification System and Entry Standards | url = https://european-athletics.directus.app/assets/e5a9a4f2-3ddc-4986-98b6-a3aa3c5a81e8/ECH2026_Qualification%20System%20&%20Standards_November%202025.pdf | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2025-11-14 | dátum prístupu = 2026-08-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> vrátane slovenskej.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Road to Birmingham {{!}} European Athletics Championships | url = https://www.european-athletics.com/home/competitions/european-athletics-championships/road-to-birmingham | vydavateľ = european-athletics.com | miesto = | dátum vydania = 2026-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = }}</ref> ==Výsledky== ===Rozbehy=== Rozbehy boli na programe v piatok [[14. august]]a od 12:35h [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]. Z každého z dvoch rozbehov postúpili do finále tri najrýchlejšie štafety (Q) a okrem nich aj dve s najlepším časom (q).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 1/2 Start list | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C51D1_ATHW4X400M------------RND1000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A50%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=T%2BSAUzUwHagg7WSAwarpQlo9kWtSHFGww%2FBfAeahzGw%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 2/2 Start list | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C51D1_ATHW4X400M------------RND1000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-13T19%3A50%3A49Z&sr=b&sp=r&sig=2xOIjm3c4ocHIK%2FB0glJBH6J5QOEFbHoqn%2F%2B8ohVcXE%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-13 | dátum prístupu = 2026-08-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> Slovenská štafeta skončila v prvom rozbehu na 6. mieste a nepostúpila do finále.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 1/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------RND1000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T11%3A00%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=skzPFlUouizrIbc1KZFvNljswsoiufa9CILL6yOSmHk%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Round 1 Heat 2/2 Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------RND1000200--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-14T11%3A00%3A09Z&sr=b&sp=r&sig=hEAE4q%2BPjCycSP6vJc7kJzXkYD4%2Bx6CllgallLrjCyc%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-14 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> S časom 3:27,02 utvorili nový národný rekord a skočili na celkovom 9. mieste.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenky nepostúpili do finále štafety v behu na 4x400 m | periodikum = teraz.sk | odkaz na periodikum = | url = https://www.teraz.sk/sport/slovenky-nepostupili-do-finale-stafet/984987-clanok.html | issn = | vydavateľ = TASR | miesto = Bratislava | dátum = 2026-08-14 | dátum prístupu = 2026-08-14 }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! {{tooltip|Por.|Poradie}} ! {{tooltip|R.|Rozbeh}} ! {{tooltip|Dr.|Dráha}} ! Krajina ! Atlétky ! Čas (s) ! {{tooltip|Pozn.|Poznámka}} |-bgcolor=ddffdd | 1. | 1 | 4 | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | align=left| [[Emily Newnhamová]]<br>[[Lina Nielsenová]]<br>[[Charlotte Henrichová]]<br>[[Nicole Yearginová]] | 3:22,25 | Q |-bgcolor=ddffdd | 2. | 2 | 8 | align=left| {{minivlajka|Holandsko|w}} | align=left| [[Vanessa Mercerová]]<br>[[Eveline Saalbergová]]<br>[[Nina Frankeová]]<br>[[Myrte van der Schootová]] | 3:25,00 | Q |-bgcolor=ddffdd | 3. | 2 | 5 | align=left| {{minivlajka|Taliansko|w}} | align=left| [[Ilaria Elvira Accameová]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Sara Cirillová]]<br>[[Alessandra Bonorová]] | 3:25,99 | Q |-bgcolor=ddffdd | 4. | 2 | 9 | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | align=left| [[Irina Gorrová]]<br>[[Jana Laknerová]]<br>[[Annkathrin Hovenová]]<br>[[Alessandra Bonorová]] | 3:26,24 | Q |-bgcolor=ddffdd | 5. | 1 | 6 | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | align=left| [[Ana Prietová]]<br>[[Herminia Parrová]]<br>[[Rocio Arroyová]]<br>[[Johanna Martinová]] | 3:26,41 | Q |-bgcolor=ddffdd | 6. | 1 | 7 | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | align=left| [[Isabelle Blacková]]<br>[[Orianne Chéryová]]<br>[[Marina Lasserreová]]<br>[[Louise Maravalová]] | 3:26,44 | Q |-bgcolor=ddffdd | 7. | 1 | 2 | align=left| {{minivlajka|Belgicko|w}} | align=left| [[Paulien Couckuytová]]<br>[[Kylie Lambertová]]<br>[[Camille Lausová]]<br>[[Helena Ponetteová]] | 3:26,59 | q |-bgcolor=ddffdd | 8. | 1 | 5 | align=left| {{minivlajka|Poľsko|w}} | align=left| [[Anna Grycová]]<br>[[Alicja Wronová-Kutrzepová]]<br>[[Kinga Gacká]]<br>[[Anastazja Kusová]] | 3:26,92 | q |- | 9. | 1 | 9 | align=left| {{minivlajka|Slovensko|w}} | align=left| [[Viktória Korbová]]<br>[[Emma Zapletalová]]<br>[[Gabriela Gajanová]]<br>[[Daniela Ledecká]] | 3:27,02 | {{tooltip|NR|Národný rekord}} |- | 10. | 2 | 4 | align=left| {{minivlajka|Nórsko|w}} | align=left| [[Josefine Tomine Eriksenová]]<br>[[Lakeri Ertzgaardová]]<br>[[Kaitesi Ertzgaardová]]<br>[[Amalie Iuelová]] | 3:27,71 | |- | 11. | 2 | 7 | align=left| {{minivlajka|Česko|w}} | align=left| [[Tereza Petržilková]]<br>[[Lada Vondrová]]<br>[[Nikola Bisová]]<br>[[Barbora Malíková]] | 3:29,47 | |- | 12. | 2 | 3 | align=left| {{minivlajka|Švajčiarsko|w}} | align=left| [[Melanie Rolandová]]<br>[[Lena Wernliová]]<br>[[Annina Fahrová]]<br>[[Yasmin Gigerová]] | 3:30,12 | |- | 13. | 1 | 3 | align=left| {{minivlajka|Fínsko|w}} | align=left| [[Heidi Salminenová]]<br>[[Hilla Uusimäkiová]]<br>[[Aino Pulkkinenová]]<br>[[Veera Mattilová]] | |- | 14. | 2 | 6 | align=left| {{minivlajka|Portugalsko|w}} | align=left| [[Carina Vanessa]]<br>[[Sofia Lavrešinová]]<br>[[Clara Martinhaová]]<br>[[Fatoumata Binta Diallová]] | 3:31,24 | |- | 15. | 1 | 8 | align=left| {{minivlajka|Írsko|w}} | align=left| [[Sophie Beckerová]]<br>[[Jenna Breenová]]<br>[[Cliodhna Manningová]]<br>[[Arlene Crossanová]] | 3:32,58 | |- | 16. | 2 | 2 | align=left| {{minivlajka|Slovinsko|w}} | align=left| [[Ajda Kaucicová]]<br>[[Anita Horvatová]]<br>[[Maja Pogorevcová]]<br>[[Maša Medjimurecová]] | 3:35,82 | |} ===Finále=== Finále bolo na programe v nedeľu [[16. august]]a o 22:33h [[Stredoeurópsky čas|SEČ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = 27th European Athletics Championships - 4x400m Relay Women - Final Results | url = https://reneaprdsnstg001.blob.core.windows.net/publicfiles-container/ECH26_C73D_ATHW4X400M------------FNL-000100--.pdf?sv=2024-11-04&se=2076-08-16T20%3A45%3A03Z&sr=b&sp=r&sig=Rdn4NTbDiZwfSYiv7vcQr72kt68G7cxBX%2B47wFkkZV8%3D | vydavateľ = European Athletics | miesto = | dátum vydania = 2026-08-16 | dátum prístupu = 2026-08-23 | formát = PDF | jazyk = }}</ref> {| class="wikitable sortable" style="text-align:center" |- ! {{tooltip|Por.|Poradie}} ! {{tooltip|Dr.|Dráha}} ! Krajina ! Atlétky ! Čas (s) ! {{tooltip|Pozn.|Poznámka}} |- | [[Súbor:Gold medal icon.svg]] | 7 | align=left| {{minivlajka|Holandsko|w}} | align=left| [[Myrte van der Schootová]]<br>[[Lieke Klaverová]]<br>[[Eveline Saalbergová]]<br>[[Femke Broedersová-Bolová]] | 3:21,10 | |- | [[Súbor:Silver medal icon.svg]] | 5 | align=left| {{minivlajka|Spojené kráľovstvo|w}} | align=left| [[Yemi Mary Johnová]]<br>[[Lina Nielsenová]]<br>[[Nicole Yearginová]]<br>[[Emily Newnhamová]] | 3:21,68 | |- | [[Súbor:Bronze medal icon.svg]] | 8 | align=left| {{minivlajka|Taliansko|w}} | align=left| [[Alessandra Bonorová]]<br>[[Anna Polinariová]]<br>[[Alice Mangione]]<br>[[Eloisa Coirová]] | 3:23,57 | |- | 4. | 6 | align=left| {{minivlajka|Španielsko|w}} | align=left| [[Paula Sevillová]]<br>[[Ana Prietová]]<br>[[Rocio Arroyová]]<br>[[Blanca Hervasová]] | 3:24,39 | |- | 5. | 9 | align=left| {{minivlajka|Francúzsko|w}} | align=left| [[Isabelle Blacková]]<br>[[Gémima Josephová]]<br>[[Marina Lasserreová]]<br>[[Louise Maravalová]] | 3:24,50 | |- | 6. | 3 | align=left| {{minivlajka|Belgicko|w}} | align=left| [[Paulien Couckuytová]]<br>[[Helena Ponetteová]]<br>[[Camille Lausová]]<br>[[Ilana Hanssensová]] | 3:25,19 | |- | 7. | 2 | align=left| {{minivlajka|Poľsko|w}} | align=left| [[Anna Grycová]]<br>[[Kinga Gacká]]<br>[[Izabela Smolińská]]<br>[[Anastazja Kusová]] | 3:27,63 | |- | 8. | 4 | align=left| {{minivlajka|Nemecko|w}} | align=left| [[Irina Gorrová]]<br>[[Jana Laknerová]]<br>[[Luna Bredauová]]<br>[[Johanna Martinová]] | 3:28,90 | |} == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 European Athletics Championships – Women's 4 × 400 metres relay|1370686064}} [[Kategória:Majstrovstvá Európy v atletike 2026|4x400 m žien, Štafetový beh na]] [[Kategória:Štafeta na 4x400 m|2026, Majstrovstvá Európy v atletike]] hggfe2ilc47ahvbf1joz2q2ecgk2vgt Zoroslav Kollár 0 754448 8358982 8356031 2026-08-22T21:17:21Z PeterWikiSK 241458 úprava 8358982 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zoroslav Kollár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = | Úrad = Predseda [[Právo na pravdu]] | Začiatok obdobia = [[15. január]] [[2026]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|9|15}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Právo na pravdu]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = právnik, politik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[kresťanstvo]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Martin Kollár | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Zoroslav Kollár''' (* [[15. september]] [[1965]], [[Trnava]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historické údaje - rpvs | url = https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/HistorickyDetail/20729 | vydavateľ = www.rpvs.gov.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2017-11-14}}</ref> je slovenský právnik, podnikateľ, investor a politik, ktorý od roku 2026 pôsobí ako predseda politického hnutia [[Právo na pravdu]]. V minulosti bol známy najmä ako expert na konkurzné právo a patril k najbohatším ľuďom na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Právo na pravdu je oficiálne zaregistrované, Zoroslav Kollár sľubuje zmenu v slovenskej politike | url = https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/pravo-na-pravdu-je-oficialne-zaregistrovane-zoroslav-kollar-slubuje-zmenu-v-slovenskej-politike/ | vydavateľ = www.finreport.sk | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2025-11-3}}</ref> == Životopis == Vyštudoval [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]]. V 90. rokoch 20. storočia si vybudoval kariéru ako advokát a správca konkurznej podstaty so špecializáciou na konkurzy a reštrukturalizácie podnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Zoroslav Kollár? Právnik a investor s vplyvom naprieč slovenským biznisom | url = https://www.netky.sk/clanok/kto-je-zoroslav-kollar-pravnik-a-investor-s-vplyvom-napriec-slovenskym-biznisom | vydavateľ = www.netky.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2025-07-17}}</ref> === Podnikanie a investície === Počas svojej kariéry pôsobil v strojárstve, kúpeľníctve či potravinárstve. Podieľal sa napríklad na kapitálovom vstupe a správe v strojárskom podniku [[HTC Holding]] (vlastniacom českého výrobcu traktorov [[Zetor]]), rekonštrukcii Kúpeľov [[Trenčianske Teplice]] či vybudovaní motoristického okruhu [[Slovakia Ring]]. Časopis [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]] ho opakovane zaraďoval medzi najbohatších Slovákov s odhadovaným majetkom v desiatkach miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Zoroslav Kollár: Ostrý právnik a podnikateľ so širokým záberom | url = https://www.trend.sk/biznis/zoroslav-kollar-ostry-pravnik-podnikatel-sirokym-zaberom | vydavateľ = www.trend.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2020-10-28}}</ref> === Kauzy a obvinenia === V [[Október|októbri]] 2020 bol zadržaný v rámci policajnej akcie „Víchrica“ zameranej na korupciu v justícii. V [[máj|máji]] 2022 bol po schválení dohody o vine a treste Špecializovaným trestným súdom právoplatne odsúdený za prečin podplácania na peňažný trest vo výške 70-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Právnik Zoroslav Kollár dostal pre korupciu peňažný trest 70 000 eur | url = https://spravy.stvr.sk/2022/05/pravnik-zoroslav-kollar-dostal-pre-korupciu-penazny-trest-70-000-eur/ | vydavateľ = www.spravy.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-8-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2022-05-27}}</ref> === Videoblogy a vstup do politiky === Od roku [[2023]] si získal širokú pozornosť verejnosti prostredníctvom svojich videoblogov na internete, v ktorých formou tzv. „pozdravov“ zverejňoval informácie o popredných slovenských politikoch a predstaviteľoch verejného života. V [[júl|júli]] 2025 oficiálne oznámil vstup do politiky a začal zbierať podpisy pre založenie politickej strany Právo na pravdu, ktorá bola oficiálne zaregistrovaná na jeseň toho istého roku. Kollár sa stal jej predsedom. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://zoroslav.sk Oficiálna stránka Zoroslava Kollára] [[Kategória:Slovenskí politici]] a0dxb9wl07urer02eesw6l8a2u18n9c 8359019 8358982 2026-08-23T01:23:41Z PeterWikiSK 241458 upr. 8359019 wikitext text/x-wiki {{Infobox Politik | Meno = Zoroslav Kollár | Rodné meno = | Popis osoby = slovenský právnik a politik | Portrét = | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Podpis = | Poradie = | Úrad = Predseda [[Právo na pravdu]] | Začiatok obdobia = [[15. január]] [[2026]] | Koniec obdobia = | Predchodca = | Nástupca = | Poradie2 = | Nástupca3 = | Dátum narodenia = {{dnv|1965|9|15}} | Miesto narodenia = [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|ČSSR]] (dnes [[Slovensko]]) | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Politická strana = [[Právo na pravdu]] | Alma mater = [[Univerzita Komenského v Bratislave]] | Profesia = právnik, politik | Národnosť = [[Slováci|slovenská]] | Vierovyznanie = [[kresťanstvo]] | Rodičia = | Príbuzní = | Súrodenci = | Manželka = | Partnerka = | Deti = Martin Kollár | Webstránka = | Poznámky = | Portál1 = | Portál2 = }} [[Doktor práv|JUDr.]] '''Zoroslav Kollár''' (* [[15. september]] [[1965]], [[Trnava]], [[Československá socialistická republika|Česko-Slovensko]])<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Historické údaje - rpvs | url = https://rpvs.gov.sk/rpvs/Partner/Partner/HistorickyDetail/20729 | vydavateľ = www.rpvs.gov.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2017-11-14}}</ref> je slovenský právnik, podnikateľ, investor a politik, ktorý od roku 2026 pôsobí ako predseda politického hnutia [[Právo na pravdu]]. V minulosti bol známy najmä ako expert na konkurzné právo a patril k najbohatším ľuďom na Slovensku.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Právo na pravdu je oficiálne zaregistrované, Zoroslav Kollár sľubuje zmenu v slovenskej politike | url = https://www.finreport.sk/agenturne-spravy/pravo-na-pravdu-je-oficialne-zaregistrovane-zoroslav-kollar-slubuje-zmenu-v-slovenskej-politike/ | vydavateľ = www.finreport.sk | dátum prístupu = 2026-08-14 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2025-11-3}}</ref> == Životopis == Vyštudoval [[Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave]]. V 90. rokoch 20. storočia si vybudoval kariéru ako advokát a správca konkurznej podstaty so špecializáciou na konkurzy a reštrukturalizácie podnikov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Zoroslav Kollár? Právnik a investor s vplyvom naprieč slovenským biznisom | url = https://www.netky.sk/clanok/kto-je-zoroslav-kollar-pravnik-a-investor-s-vplyvom-napriec-slovenskym-biznisom | vydavateľ = www.netky.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2025-07-17}}</ref> === Podnikanie a investície === Počas svojej kariéry pôsobil v strojárstve, kúpeľníctve či potravinárstve. Podieľal sa napríklad na kapitálovom vstupe a správe v strojárskom podniku [[HTC Holding]] (vlastniacom českého výrobcu traktorov [[Zetor]]), rekonštrukcii Kúpeľov [[Trenčianske Teplice]] či vybudovaní motoristického okruhu [[Slovakia Ring]]. Časopis [[Trend (slovenské periodikum)|TREND]] ho opakovane zaraďoval medzi najbohatších Slovákov s odhadovaným majetkom v desiatkach miliónov eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kto je Zoroslav Kollár: Ostrý právnik a podnikateľ so širokým záberom | url = https://www.trend.sk/biznis/zoroslav-kollar-ostry-pravnik-podnikatel-sirokym-zaberom | vydavateľ = www.trend.sk | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2020-10-28}}</ref> === Kauzy a obvinenia === V [[Október|októbri]] 2020 bol zadržaný v rámci policajnej akcie „Víchrica“ zameranej na korupciu v justícii. V [[máj|máji]] 2022 bol po schválení dohody o vine a treste Špecializovaným trestným súdom právoplatne odsúdený za prečin podplácania na peňažný trest vo výške 70-tisíc eur.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Právnik Zoroslav Kollár dostal pre korupciu peňažný trest 70 000 eur | url = https://spravy.stvr.sk/2022/05/pravnik-zoroslav-kollar-dostal-pre-korupciu-penazny-trest-70-000-eur/ | vydavateľ = www.spravy.stvr.sk | dátum prístupu = 2026-8-22 | jazyk = sk | priezvisko = |dátum vydania=2022-05-27}}</ref> === Videoblogy a vstup do politiky === Od roku [[2023]] si získal širokú pozornosť verejnosti prostredníctvom svojich videoblogov na internete, v ktorých formou tzv. „pozdravov“ zverejňoval informácie o popredných slovenských politikoch a predstaviteľoch verejného života. V [[júl|júli]] 2025 oficiálne oznámil vstup do politiky a začal zbierať podpisy pre založenie politickej strany Právo na pravdu, ktorá bola oficiálne zaregistrovaná na jeseň toho istého roku. Kollár sa stal jej predsedom. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://zoroslav.sk Oficiálna stránka Zoroslava Kollára] [[Kategória:Slovenskí politici]] lowecmn8ilyiqbcu7fbbaoo3ky53ksw Estadio Metropolitano 0 754668 8358900 8358490 2026-08-22T14:36:05Z Ready2Ride 298352 8358900 wikitext text/x-wiki {{Infobox miesto konania |názov=Estadio Metropolitano |sponzorský názov=Riyadh Air Metropolitano |prezývka=La Peineta (Hrebeň) |predchádzajúce názvy=Estadio de Madrid (1994–2014)<br/>Wanda Metropolitano (2017–2022)<br/>Cívitas Metropolitano (2022–2024) |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |popis obrázka='''[[UEFA Elite stadium|UEFA]]''' {{rating|4|4}} |štát=Španielsko |mesto=Madrid, štvrť San Blas-Canillejas |ulica=Avenida de Luis Aragonés, 4 |poloha=Španielsko Madrid |zemepisná šírka=40.4361 |zemepisná dĺžka=-3.5999 |nadmorská výška=670 m. n. m. |verejná doprava=''Zastávka'' '''Estadio Metropolitano'''<br/>metro: linka 7 |typ stavby=futbalový štadión |udalosť=športové udalosti, koncerty |veľkosť stavby=286 m × 248 m x 42 m<br/>plocha 88 000 m<sup>2</sup> |typ strechy=visutá s radiálnymi oceľovými nosníkmi, pokrytá PTFE membránou |počet plôch=1 |rozmery plochy=105 m x 68 m |typ povrchu=Prírodný trávnik |výsledková tabuľa=Dve veľkoplošné LED obrazovky |celková kapacita=70 692 (futbal)<br/>60 000 (koncerty) |rekordná návštevnosť=70 112 divákov v zápase proti [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[29. september]] [[2024]]) | začiatok=[[1990]] |koniec=[[1993]] |otvorenie=[[16. september]] [[2017]] |zatvorenie=[[2004]] |zbúranie=[[2011]] |prestavanie=[[2017]] |stavebné náklady=42 mil. € (1994)<br/>240 mil. € (2017) <ref name="New capacity">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wanda Metropolitano |url=http://stadiumdb.com/constructions/esp/estadio_la_peineta |vydavateľ=StadiumDB |dátum prístupu=2017-05-01 |jazyk=po španielsky}}</ref>| architektúra=súčasná športová architektúra s výraznými prvkami brutalizmu a štrukturálneho expresionizmu |architekt=Antonio Cruz Villalón a Antonio Ortiz García |projektant=Cruz y Ortiz Arquitectos |objednávateľ=Club Atlético de Madrid |dodávateľ=Fomento de Construcciones y Contratas |vlastník=[[Community of Madrid|Madridské spoločenstvo]] (1992–2002)<br/>[[Ayuntamiento of Madrid|Mesto Madrid]] (2002–2017)<br/>[[Atlético Madrid]] (2017–súčasnosť) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Ayuntamiento venderá la parcela de La Peineta al Atlético |url=http://ccaa.elpais.com/ccaa/2016/02/28/madrid/1456688895_983392.html |vydavateľ=El País |dátum=2016-03-01 |dátum prístupu=2017-09-16 |jazyk=po španielsky}}</ref> |prevádzkovateľ=[[Atlético Madrid]] |nájomca= |klub=[[Atlético Madrid]] (2017–súčasnosť)<br/>[[CF Rayo Majadahonda|Rayo Majadahonda]] (2018) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Wanda, la última solución para el Rayo Majadahonda (Wanda, the last solution for Rayo Majadahonda) |url=http://www.marca.com/futbol/segunda-division/majadahonda/2018/06/29/5b364572268e3e4c768b456f.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2018-06-29 |dátum prístupu=2018-07-01 |jazyk=po španielsky}}</ref><br/>[[Španielske národné futbalové mužstvo]] (vybrané zápasy) |web=[https://www.riyadhairmetropolitano.com/en Riyadh Air Metropolitano] |poznámky= }} '''Štadión Metropolitano''' ([[Španielčina|španielsky]]: {{Lang|es|Estadio Metropolitano}}), oficiálne označovaný ako '''[[Riyadh Air]] Metropolitano''' kvôli sponzorstvu, je futbalový štadión v [[Madrid|Madride]], ktorý sa nachádza v štvrti [[Rosas (Madrid)|Rosas]] v okrese [[San Blas-Canillejas]]. Od roku 2017 je to domáci štadión [[Atlético Madrid|Atlética Madrid]]. Pôvodný štadión bol postavený ako súčasť neúspešnej snahy Madridu usporiadať [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstvá sveta v atletike v roku 1997]] a bol otvorený 6. septembra 1994 [[Madridské spoločenstvo|Madridským spoločenstvom]]. V roku 2004 bol zatvorený kvôli neúspešnej kandidatúre mesta na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2016|olympijských hier v roku 2016]] a v roku 2013 prešiel do vlastníctva Atlética Madrid. Štadión bol prestavaný a znovu otvorený pre verejnosť 16. septembra 2017, keď sa Atlético Madrid stretlo s [[Málaga CF|Málagou]] v [[La Liga|La Lige]]. Štadión mal pred zatvorením kapacitu 20 000 divákov a po rekonštrukcii bol znovu otvorený s kapacitou 68 456 miest na sedenie. Do septembra 2023 bola táto kapacita rozšírená na 70 460 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=El aforo del Cívitas Metropolitano crece hasta los 70.460 espectadores |url=https://www.atleticodemadrid.com/noticias/el-aforo-del-civitas-metropolitano-crece-hasta-los-70-460-espectadores |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2023-09-07 |dátum prístupu=2023-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> Kapacita sa následne zvýšila na 70 692 vďaka vybudovaniu dvoch skyboxov, rozšíreným VIP sedadlám a ďalšej platforme pre osoby so zdravotným postihnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Riyadh Air Metropolitano is introducing two exclusive spaces to enjoy the show |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/the-riyadh-air-metropolitano-is-introducing-two-exclusive-spaces-to-enjoy-the-show |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2024-11-21 |dátum prístupu=2025-02-21 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 1. júna 2019 štadión hostil [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]] a bude hostiť [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2027]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2019 Champions League Final: Tottenham vs. Liverpool |url=https://www.esmadrid.com/en/whats-on/final-champions-league-2019-wanda-metropolitano-stadium/ |vydavateľ=esmadrid.com |dátum=2019-05-09 |dátum prístupu=2019-05-10 |jazyk=en-US}}</ref> <ref name="auto1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Metropolitano to host 2027 UEFA Champions League final |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029d-1eb2cecb8955-8fa1e427770d-1000--estadio-metropolitano-to-host-2027-uefa-champions-league-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> Je jedným z potenciálnych dejísk [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030]]. == Pomenovanie == Štadión bol predtým známy ako ''Estadio de la Comunidad de Madrid'' (Štadión [[Madridské spoločenstvo|Madridského spoločenstva]]), ''Estadio Olímpico de Madrid'' (Olympijský štadión v Madride) a častejšie pod prezývkou ''Estadio de La Peineta'' (Štadión Hrebeň). V roku 2016 získala práva na pomenovanie čínska realitná spoločnosť [[Wanda Group]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Chinese firm Wanda to sponsor Atletico Madrid's new stadium |url=http://uk.reuters.com/article/uk-soccer-spain-atm-stadium/chinese-firm-wanda-to-sponsor-atletico-madrids-new-stadium-idUKKBN13Y1KF |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2017-10-02 |dátum prístupu=2017-10-02 |jazyk=en-US}}</ref> Po uplynutí zmluvy s Wanda Group na konci sezóny 2021/2022 sa partnerom pre práva na pomenovanie stala realitná kancelária Cívitas Pacensis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atletico Madrid confirm '€10m per year' Civitas Metropolitano naming rights deal |url=https://www.sportspromedia.com/news/atletico-madrid-civitas-metropolitano-wanda-naming-rightsworth/ |vydavateľ=SportsPro |dátum=2022-07-20 |dátum prístupu=2024-04-11 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 9. októbra 2024 sa partnerom pre práva na pomenovanie stala spoločnosť [[Riyadh Air]], druhá najväčšia saudskoarabská vlajková dopravná spoločnosť a sponzor tímu Atlético. Kvôli sponzorským predpisom [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] je štadión v marketingových materiáloch UEFA známy ako {{Lang|es|Estadio Metropolitano}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Club Atlético de Madrid 2017–18 UCL matches |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/clubs/50124--atleti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-08-27 |dátum prístupu=2017-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> == Dejiny == [[Súbor:002625_-_Madrid_(4704244112).jpg|vpravo|náhľad|Estadio La Peineta pred rekonštrukciou]] Začiatkom 90. rokov 20. storočia Športová rada Madridského spoločenstva podporila kandidatúru mesta na usporiadanie [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstiev sveta v atletike v roku 1997]]. Prípravy na výstavbu štadióna sa začali vo východnej časti Madridu, vedľa diaľnice M-40 a blízko [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|letiska Madrid-Barajas]] . Výstavba nového štadióna sa začala v roku 1990 podľa návrhu [[Cruz y Ortiz|Cruza y Ortiza]]. Dokončená bola v novembri 1993 za cenu 42 mil. € <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El olímpico de Canillejas |language=es |url=https://elpais.com/diario/1993/11/19/madrid/753711896_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1993-11-18 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> a slávnostné otvorenie sa konalo v septembri 1994 za účasti vtedajšieho prezidenta MOV [[Juan Antonio Samaranch|Juana Antonia Samarancha]], vtedajšieho prezidenta Madridského spoločenstva [[Joaquín Leguina|Joaquína Leguinu]] a vtedajšieho starostu Madridu [[José María Álvarez del Manzano|Josého Maríu Álvareza del Manzana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Estadio de Madrid |url=https://www.abc.es/archivo/periodicos/abc-madrid-19940907-78.html |vydavateľ=ABC Madrid |dátum=1994-09-07 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Jednopodlažný štadión s kapacitou 20 000 miest sa stal známym ako ''La Peineta'' (''Hrebeň'') kvôli svojej podobnosti s tradičným [[hrebeň|hrebeňom]] na vlasy. [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstvá sveta v atletike v roku 1997]] boli nakoniec v roku 1995 pridelené [[Atény|Aténam]] a La Peineta sa počas prvého desaťročia svojej existencie využívala na menšie športové a kultúrne podujatia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul='La Peineta' se queda 'coja' sin los Mundiales de 1997 |url=https://elpais.com/diario/1995/05/22/madrid/801141867_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1995-05-21 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> == Nový štadión == [[Súbor:Metropolitano_360_scree_board.png|vpravo|náhľad|360° obrazovka nainštalovaná v roku 2025]] V roku 2004 bol štadión uzavretý kvôli budúcemu projektu, súvisiaceho s kandidatúrou Madridu na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2012|olympijských hier v roku 2012]]. Nasledujúci rok to však padlo. V decembri 2008 prezident Atlética [[Enrique Cerezo]] a starosta Madridu [[Alberto Ruiz-Gallardón]] podpísali dohodu, ktorá naznačovala, že Atlético Madrid sa v nasledujúcich rokoch presťahuje na štadión a že sa tam začne s rekonštrukciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=La Peineta será el nuevo estadio del Atlético para la temporada 2012–13 |url= https://www.lavanguardia.com/deportes/20081212/53598075412/la-peineta-sera-el-nuevo-estadio-del-atletico-para-la-temporada-2012-13.html |vydavateľ=La Vanguardia |dátum=2008-12-12 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Klub sa mal pôvodne presťahovať na nový štadión v roku 2013, ale tento plán bol niekoľkokrát odložený kvôli žiadosti o usporiadanie olympiády a hospodárskej kríze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=FCC paraliza las obras de La Peineta y retrasa a 2017 la mudanza del Atlético |url=https://elpais.com/ccaa/2014/11/05/madrid/1415221786_435912.html |vydavateľ=El País |dátum=2014-11-05 |dátum prístupu=2021-09-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=La Peineta, en el limbo |url=https://elpais.com/ccaa/2013/09/08/madrid/1378593183_168106.html |vydavateľ=El País |dátum=2013-09-07 |dátum prístupu=2021-09-14 |jazyk=po španielsky}}</ref> V roku 2009, po ďalšej neúspešnej kandidatúre Madridu na [[Letné olympijské hry 2016|olympijské hry v roku 2016]], bolo predložených mnoho návrhov na budúce využitie štadióna. V novembri 2011 sa na štadióne vykonali prvé demolačné práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Comienzan las obras de derribo en La Peineta |url=https://www.marca.com/2011/11/02/futbol/equipos/atletico/1320246983.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2011-11-02 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Na jar 2012 sa vykonali ďalšie práce, tentoraz odstránenie úrovne so spodnými sedadlami a odstránenie atletickej dráhy.<ref name=":2" /> Madrid sa opäť uchádzal o usporiadanie [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hier v roku 2020]], no v septembri 2013 to tiež padlo. Dňa 11. septembra 2013, niekoľko dní po 125. zasadnutí MOV, Atlético Madrid oznámilo svoje plány na výstavbu štadióna na mieste La Peineta a vlastníctvo bolo oficiálne prevedené na klub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Ayuntamiento de Madrid bendice la compra de La Peineta por parte del Atlético |url=http://www.elmundo.es/madrid/2016/11/23/58357ee546163f30158b45f0.html |vydavateľ=El Mundo.es |dátum=2016-11-23 |dátum prístupu=2016-12-12 |jazyk=po španielsky}}</ref> Nový štadión mal nahradiť [[Estadio Vicente Calderón|Štadión Vicenta Calderóna]], domovský štadión Atlética v sezóne 2017/2018.<ref name="New capacity" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético Madrid's new stadium coming along a treat |url=http://as.com/diarioas/2016/01/20/english/1453319456_678765.html |vydavateľ=AS.com |dátum=2016-01-20 |dátum prístupu=2016-01-20 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 9. decembra 2016 klub oznámil, že oficiálny názov zrekonštruovaného štadióna bude Wanda Metropolitano <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Presentamos el Wanda Metropolitano |url=http://www.atleticodemadrid.com/noticias/presentamos-el-wanda-metropolitano |vydavateľ=Atletico de Madrid.com |dátum=2016-12-09 |dátum prístupu=2016-12-12 |jazyk=po španielsky}}</ref> – [[Wanda Group|Wanda]] zo sponzorských dôvodov a ''Metropolitano'' podľa arény z rokov 1923 – 1966, ktorá hostila zápasy Atlética pred érou Štadióna Vicenta Calderóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético de Madrid |url=https://twitter.com/atletienglish/status/807203625978232833 |vydavateľ=Twitter.com |dátum=2016-12-09 |dátum prístupu=2016-12-09 |jazyk=po španielsky}}</ref> V marci 2017 klub oficiálne kúpil štadión od Mestskej rady [[Madrid|Madridu]] za 30,4 mil. €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Atlético de Madrid compra el estadio de La Peineta por 30,4 millones |url=https://www.idealista.com/news/inmobiliario/construccion/2017/03/14/745700-el-atletico-de-madrid-compra-el-estadio-de-la-peineta-por-30-4-millones |vydavateľ=Idealistanews.com |dátum=2017-03-14 |dátum prístupu=2021-09-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Atlético compra el estadio de La Peineta por 30 millones |url=https://as.com/futbol/2017/03/13/primera/1489405983_221380.html |vydavateľ=AS.com |dátum=2017-03-13 |dátum prístupu=2021-09-06 |jazyk=po španielsky}}</ref> K 15. aprílu 2017 si fanúšikovia klubu rezervovali približne 48 500 permanentiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid: New Atletico stadium with season ticket record |url=http://stadiumdb.com/news/2017/04/madrid_new_atletico_stadium_already_with_season_ticket_record |vydavateľ=Stadium DB.com |dátum=2017-12-12 |dátum prístupu=2017-12-12 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 16. septembra 2017 bol slávnostným otváracím podujatím Estadio Metropolitano zápas [[La Liga 2017/2018|La Ligy 2017/2018]] medzi Atléticom Madrid a [[Málaga CF|Málagou]]. Zápas navštívil [[Filip VI. (Španielsko)|španielsky kráľ Filip VI]]. Prvý gól na novom štadióne strelil [[Antoine Griezmann]] z Atlética, vďaka ktorému Atlético vyhralo 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A stadium called Wanda: opening night at Atlético Madrid's new home |url=https://www.theguardian.com/football/blog/2017/sep/18/a-stadium-called-wanda-opening-night-at-atletico-madrids-new-home |vydavateľ=The Guardian |dátum=2017-09-18 |dátum prístupu=2017-09-23 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 27. septembra 2017 hostil Metropolitano svoj prvý európsky zápas, keď [[Chelsea FC|Chelsea]] porazila Atlético Madrid 2:1 a stala sa prvým anglickým klubom, ktorý ich porazil doma v akejkoľvek európskej klubovej súťaži, a tiež prvým hosťujúcim tímom, ktorý vyhral na novom štadióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético Madrid 1–2 Chelsea |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/41379696 |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2017-09-27 |dátum prístupu=2017-10-02 |jazyk=en-US}}</ref> Štadión sa stal prvým 100% LED osvetleným štadiónom na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Official Atlético de Madrid Website – Features |url=https://en.atleticodemadrid.com/atm/features |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2021-09-07 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Wanda Metropolitano |url=https://lasrosasmadrid.com/estadio-wanda-metropolitano/ |vydavateľ=Las Rosas Madrid |dátum=2020-05-03 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> == Významné udalosti == [[Súbor:Wanda_Metropolitano_-_2017-09.jpg|náhľad|Vonkajší pohľad na štadión v deň otvorenia]] [[Súbor:Estadio_Metropolitano,_Madrid.png|náhľad|Estadio Metropolitano, Madrid]] Dňa 28. augusta hostila La Peineta odvetu Supercopa de España 1996, v ktorej Atlético porazilo [[FC Barcelona|Barcelonu]] 3:1, ale celkovo prehralo 5:6.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid – Estadio La Peineta / Wanda Metropolitano |url=http://www.estadiosdeespana.com/posts/madrid-estadio-la-peineta-nuevo-estadio-del-club-atletico-de-madrid/ |vydavateľ=estadiosdeespana.com |dátum=2015-04-21 |dátum prístupu=2015-01-14 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético de Madrid: Cuando el Atlético ganó 3-1 al Barça en La Peineta... ¡en el debut de Ronaldo! |url=https://www.marca.com/futbol/atletico/2017/10/12/59df64c222601d42198b45a9.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2017-10-12 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Počas sezóny [[1997–98 Segunda División|1997/1998 v Segunda División]] odohral madridský klub [[Rayo Vallecano]], kvôli rekonštrukčným prácam na svojom [[Estadio Campo de Fútbol de Vallecas|Štadióne Campo de Fútbol de Vallecas]], na La Peineta niekoľko domácich zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Rayo, desterrado a ''La Peineta'' (The Rayo, exiled to ''La Peineta'') |url=https://elpais.com/diario/1997/09/06/madrid/873545073_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1997-09-06 |dátum prístupu=2018-03-28 |jazyk=po španielsky}}</ref> V dňoch 21. – 22. septembra 2002 sa v La Peinete konal [[9. ročník Svetového pohára IAAF]], medzinárodné športové podujatie v atletike sponzorované [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|Medzinárodnou asociáciou atletických federácií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=IAAF: Results – iaaf.org |url=http://www.iaaf.org/history/WCP/season=2002/eventCode=2947/news/index.html |vydavateľ=IAAF.com |dátum=2017-01-17 |dátum prístupu=2017-01-17 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 20. septembra 2017, krátko po slávnostnom otvorení štadióna, si ho [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] vybrala za hostiteľa [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid to host UEFA Champions League Final 2019 |url=http://www.uefa.com/insideuefa/mediaservices/newsid=2502786.html |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-09-20 |dátum prístupu=2017-09-20 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League schedule (kickoff dates and times will change due to domestic competition) |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2019/matches/#/rd/2000984 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2018-10-14 |dátum prístupu=2018-10-14 |jazyk=en-US}}</ref> Bolo to piate finále [[Zoznam finále Pohára majstrov európskych krajín a Ligy majstrov UEFA|Pohára majstrov európskych krajín/Ligy majstrov UEFA]], ktoré sa konalo v [[Madrid|Madride]], po finále v rokoch [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1957|1957]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1969|1969]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1980|1980]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 2010|2010]], ktoré sa všetky konali na [[Estadio Santiago Bernabéu|Štadióne Santiaga Bernabéa]], kde pôsobil mestský rival Atlética [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League finals |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/023d-0e16a85a80e5-62fd034c8ba8-1000--madrid-s-estadio-metropolitano-to-host-2019-champions-le/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-09-20 |dátum prístupu=2018-07-26 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 27. marca 2018 štadión prvýkrát hostil [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsky národný futbalový tím]] v priateľskom zápase proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]], ktorý sa skončil víťazstvom Španielska 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain smash Argentina for six |url=http://www.marca.com/en/football/spanish-football/2018/03/27/5abab523e5fdea7d498b4607.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2018-03-27 |dátum prístupu=2018-03-28 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 21. apríla 2018 hostil finále [[Copa del Rey 2018]] medzi [[Sevilla FC|Sevillou]] a [[FC Barcelona|Barcelonou]]. Barcelona vyhrala zápas s výsledkom [[Copa del Rey 2018|5:0]]. Počas zápasu bol [[Andrés Iniesta]] vystriedaný za standing ovation fanúšikov, keďže to bolo jeho posledné finále za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iniesta Ever Last Final With Barca |url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/barcelona-andres-iniesta-transfer-copa-del-rey-goal-highlights-lionel-messi-a8316586.html |vydavateľ=Independent.co.uk |dátum=2018-04-22 |dátum prístupu=2018-04-22 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 17. marca 2019 hostil Metropolitano zápas [[Primera División (ženy) 2018/2019|španielskej futbalovej ženskej ligy]] medzi [[Atlético Madrid Femenino|Atléticom Madrid]] a [[FC Barcelona Femení|Barcelonou]], ktoré navštívilo 60 739 divákov, čím bol prekonaný svetový rekord v návštevnosti ženského klubového zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=60.739 espectadores en el Wanda: récord de un partido femenino a nivel de clubes |url=https://www.marca.com/futbol/futbol-femenino/primera-division/2019/03/17/5c8d58f922601df9688b464f.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2019-03-17 |dátum prístupu=2019-03-17 |jazyk=po španielsky}}</ref> Dňa 1. júna 2019 sa na štadióne konalo [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA 2019]] medzi [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]] a [[Liverpool FC|Liverpoolom]], v ktorom Liverpool porazil Spurs 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Liverpool beat Spurs to become champions of Europe for sixth time |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48368443 |vydavateľ=BBC.co.uk |dátum=2019-06-01 |dátum prístupu=2019-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 11. septembra 2025 si UEFA po druhýkrát vybrala štadión na usporiadanie [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|finále Ligy majstrov UEFA 2027]].<ref name="auto1" /> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="5" |Finále Ligy majstrov UEFA |- ! width="120" |Sezóna ! width="120" scope="col" |Víťaz ! width="120" |Skóre ! width="120" scope="col" |Porazený ! width="120" scope="col" |Počet divákov |- ! scope="row" |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/2019]] | align="right" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="left" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]] | align="center" |63 272 |- ! scope="row" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/2027]] | align="right" | | align="center" |{{--}} | align="left" | | align="center" | |} == Ďalšie udalosti == [[Súbor:España_vs_Classic_All_Blacks.jpg|vpravo|náhľad|Zápas Španielska proti Classic All Blacks na Estadio Metropolitano v roku 2022]] [[Súbor:ACDC_in_Estadio_Metropolitano.jpg|náhľad|AC/DC na Estadio Metropolitano]] Štadión hostil niekoľko zápasov ragbyovej únie, pričom prvý zápas [[Španielsky národný ragbyový tím|Španielska]] proti [[Classic All Blacks]] sa konal v roku 2022 a navštívilo ho viac ako 40 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The match The start of a new era in spanish rugby |url=https://kiwihouse.es/en/the-match-the-start-of-a-new-era-in-spanish-rugby/ |vydavateľ=kiwihouse.es |jazyk=en-US}}</ref> V roku 2023 štadión hostil zápas Španielska proti [[Argentínsky národný ragbyový tím|Argentíne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain Will Face The Puma On August 26 |url=https://kiwihouse.es/en/spain-will-face-the-pumas-on-august-26th-in-the-second-edition-of-the-match-which-will-take-place-in-the-civitas-metropolitano/ |vydavateľ=kiwihouse.es |jazyk=en-US}}</ref> V júli 2023 štadión hostil tretí ročník [[La Velada del Año]], každoročné boxérske podujatie celebrít. S viac ako 70 000 predanými vstupenkami sa stalo najnavštevovanejším boxerským podujatím v Španielsku od roku 1930.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A Ibai le da igual lo que le pase: revienta el Metropolitano con un deporte de cuatro gatos |url=https://www.elconfidencial.com/tecnologia/2023-07-02/a-ibai-le-da-igual-lo-que-le-pase-revienta-el-metropolitano-con-un-deporte-de-cuatro-gatos_3684360/ |vydavateľ=elconfidencial.com |dátum=2023-07-02 |dátum prístupu=2025-05-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> V roku 2024 štadión hostil finále [[World Rugby Sevens Series]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid to host first World Rugby Sevens Series Grand Final from 2023–24 &#124; World Rugby |url=https://www.world.rugby/news/796588/madrid-to-host-world-rugby-sevens-series-grand-final-from-2023-24 |vydavateľ=world.rugby |jazyk=en-US}}</ref> === Koncerty === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! width="150" |Dátum ! width="225" |Umelec ! width="375" |Turné ! width="150" |Počet divákov |- | align="right" |22. jún 2018 | align="left" |[[Bruno Mars]] | align="left" |[[24K Magic World Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |14. júl 2018 | align="left" |[[Iron Maiden]] | align="left" |[[Legacy of the Beast Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |11. jún 2019 | align="left" |[[Ed Sheeran]] | align="left" |[[Divide Tour]] | align="center" |51 944 |- | align="right" |15. jún 2019 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[La Gira]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |29. jún 2019 | align="left" |[[Manuel Carrasco]] | align="left" |[[La Cruz del Mapa]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |7. júl 2019 | align="left" |[[Bon Jovi]] | align="left" |[[This House is Not For Sale]] | align="center" |54 040 |- | align="right" |26. júl 2019 | align="left" |[[Muse]] | align="left" |[[Simulation Theory Tour]] | align="center" |50 719 |- | align="right" |1. jún 2022 | align="left" |[[The Rolling Stones]] | align="left" |[[Sixty]] | align="center" |52 752 |- | align="right" |4. jún 2022 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[Sanz en Vivo]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |24. jún 2022 | align="left" |[[Vetusta Morla]] | align="left" |[[Cable a Tierra]] | align="center" |35 822 |- | align="right" |3. jún 2023 | align="left" |[[Rockin'1000]] | | align="center" |{{--}} |- | align="right" |7. jún 2023 | align="left" |[[Pet Shop Boys]] | align="left" |[[Dreamworld]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |9. jún 2023 | align="left" |[[Guns N’ Roses]] | align="left" |[[World Tour 2023]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |23. jún 2023 | align="left" |[[Rammstein]] | align="left" |[[Rammstein Stadium Tour]] | align="center" |49 210 |- | align="right" |18. jún 2023 | align="left" |[[The Weeknd]] | align="left" |[[After Hours til Dawn Tour]] | align="center" |54 568 |- | align="right" |12., 14. a 17. jún 2024 | align="left" |[[Bruce Springsteen]] | align="left" |[[Springsteen & E Street Band 2024 World Tour]] | align="center" |161 379 |- | align="right" |21. jún 2024 | align="left" |[[Morat]] | align="left" |[[Los Estadios]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Morat arranca su gira mundial de estadios donde todo comenzó: Madrid |url=https://www.billboard.com/espanol/musica/morat-arranca-gira-de-estadios-en-madrid-1235715800/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |22. jún 2024 | align="left" |[[Estopa]] | align="left" |[[25 Aniversario]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |12. a 14. júl 2024 | align="left" |[[Metallica]] | align="left" |[[M72 World Tour]] | align="center" |123 697 |- | align="right" |30. a 31. máj 2025 | align="left" |[[Ed Sheeran]] | align="left" |[[Mathematics Tour]] | align="center" |140 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=Ed Sheeran 2025 Mathematics Tour Setlist: A Blend of Classics and New Horizons |url=https://los40.us/2025/ed-sheeran-2025-mathematics-tour-setlist-a-blend-of-classics-and-new-horizons-34394.html |vydavateľ=los40.us |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |14. jún 2025 | align="left" |[[Lola Indigo]] | align="left" |[[La Bruja, la Niña y el Dragón]] | align="center" |65 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=LOLA ÍNDIGO FIRMA OTRO CAPÍTULO HISTÓRICO: TRAS CONQUISTAR MADRID (65.000 ASISTENTES), REGRESA A SU TIERRA Y ENCIENDE SEVILLA ANTE MÁS DE 35.000 PERSONAS |url=https://lolaindigomusic.com/lola-indigo-firma-otro-capitulo-historico-tras-conquistar-madrid-65-000-asistentes-regresa-a-su-tierra-y-enciende-sevilla-ante-mas-de-35-000-personas/ |vydavateľ=lolaindigomusic.com |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |20. a 21. jún 2025 | align="left" |[[Dellafuente]] | align="left" |[[Los Estadios]] | align="center" |130 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Concierto histórico de Dellafuente en Madrid: la noche inolvidable de toda una generación |url=https://www.msn.com/es-es/entretenimiento/musica/concierto-hist%C3%B3rico-de-dellafuente-en-madrid-la-noche-inolvidable-de-toda-una-generaci%C3%B3n/ar-AA1H7E9W |vydavateľ=msn.com |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |28. jún 2025 | align="left" |[[Imagine Dragons]] | align="left" |[[Loom World Tour]] | align="center" |55 000 |- | align="right" |5. júl 2025 | align="left" |[[Iron Maiden]] | align="left" |[[Run for Your Lives World Tour]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iron Maiden en Madrid: el honor de pertenecer a los que son más 'heavies' que el viento |url=https://elpais.com/cultura/2025-07-06/iron-maiden-en-madrid-el-honor-de-pertenecer-a-los-que-son-mas-heavies-que-el-viento.html |vydavateľ=El País |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |12. a 16. júl 2025 | align="left" |[[AC/DC]] | align="left" |[[Power Up Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |22. júl 2025 | align="left" |[[Stray Kids]] | align="left" |[[Dominate World Tour]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stray Kids makes K-pop history with sold-out stadium concertin Madrid |url=https://www.k-ennews.com/news/articleView.html?idxno=9636 |vydavateľ=k-ennews.com |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |30. a 31. júl 2025 | align="left" |[[Aitana]] | align="left" |[[Metamorfosis Season]] | align="center" |110 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AITANA ENDS HER 'METAMORFOSIS SEASON' TOUR WITH THREE SOLD-OUT STADIUMS AND OVER 160,000 ATTENDEES |url=https://www.prnewswire.com/news-releases/aitana-ends-her-metamorfosis-season-tour-with-three-sold-out-stadiums-and-over-160-000-attendees-302519560.html |vydavateľ=prnewswire.com |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |30. a 31. máj, 2., 3., 6., 7., 10., 11., 14. a 15. jún 2026 | align="left" |[[Bad Bunny]] | align="left" |[[Debí Tirar Más Fotos World Tour]] | align="center" |622 613 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bad Bunny Is the First-Ever Latin Artist to Gross $1 Billion in Touring |url=https://www.billboard.com/pro/bad-bunny-first-latin-artist-billion-touring/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |20. jún 2026 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[¿Y Ahora, Qué? Tour]] | align="center" |55 000 |- | align="right" |26. a 27. jún 2026 | align="left" |[[BTS (skupina)|BTS]] | align="left" |[[Arirang World Tour]] | align="center" |134 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=BTS Kicks Off European Leg of ARIRANG Tour With Highly Anticipated Debut in Spain: ‘Let’s Go Crazy!’ |url=https://www.billboard.com/music/concerts/bts-arirang-tour-madrid-spain-concert-recap-1236282534/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=en-US}}}</ref> |- | align="right" |10. a 11. júl 2026 | align="left" |[[Bruno Mars]] | align="left" |[[The Romantic Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |30. júl 2026 | align="left" |[[Kanye West]] | align="left" |[[Ye Live Concert Tour]] | align="center" |65 000 |- | align="right" |28., 29. a 30. august 2026 | align="left" |[[The Weeknd]] | align="left" |[[After Hours til Dawn Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |24., 25., 26. a 27. jún 2027 | align="left" |[[Karol G]] | align="left" |[[Viajando Por El Mundo Tropitour]] | align="center" |{{--}} |} == Doprava a prístup == [[Súbor:Metro_de_Madrid_-_Estadio_Olímpico_01.jpg|náhľad|Stanica metra Estadio Metropolitano]] [[Súbor:Utiliza_el_Metro_para_acudir_al_nuevo_estadio_del_Atlético_de_Madrid_-_36250881144.jpg|náhľad|Slávnostné otvorenie nového vstupu na stanicu metra Estadio Metropolitano 2017]] Mestská rada Madridu, španielske Ministerstvo verejných prác a dopravy a Atlético Madrid podpísali dohodu o zlepšení podmienok cestovania na štadión. Prvá fáza prác mala byť dokončená pred otvorením štadióna a zahŕňala nový výjazd z diaľnice M-40 smerom na Avenida Luis Aragonés, prepojenie medzi križovatkou Eisenhower (M-14 a M-21) a obslužnou cestou štadióna, zlepšenie príjazdu z Arcentales Avenue, výstavbu druhého vestibulu a nakoniec vchod na stanicu metra Estadio Metropolitano.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Consulte en exclusiva los planos de la mejora de los accesos al Wanda Metropolitano |url=http://futbol.as.com/futbol/2017/02/22/album/1487799472_343236.html#1487799472_343236_1487814387 |vydavateľ=AS.com |dátum=2017-02-23 |dátum prístupu=2017-06-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Así serán la urbanización y los nuevos accesos al Wanda Metropolitano |url=http://www.estoesatleti.es/2017/03/asi-seran-la-urbanizacion-y-nuevos-accesos-wanda-metropolitano/ |vydavateľ=Esto es Atleti |dátum=2017-06-19 |dátum prístupu=2017-06-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> Túto novú infraštruktúru v hodnote takmer 30 mil. € zaplatí klub.<ref name=":0" /> Druhá fáza sa mala uskutočniť po slávnostnom otvorení. Podľa oznámenia Ministerstva verejných prác a dopravy ide o otvorenie stanice O'Donnell Cercanías Madrid, čím sa existujúca zastávka premení na novú stanicu pre štvrť Rejas. Stanica bude umiestnená na križovatke dvojpruhovej cesty M-21 a diaľnice M-40, v blízkosti Ciudad Pegaso a nákupného centra Plenilunio a neďaleko stanice Wanda Metropolitano. Mestská rada rokuje s Ministerstvom verejných prác a dopravy a [[Madridské spoločenstvo|s Madridským spoločenstvom]] o ďalšom zlepšení prístupu k novému štadiónu a prispôsobení sa výraznému nárastu dopravy v tejto štvrti po jeho uvedení do prevádzky. Opatrenia navrhované mestom Madrid zahŕňajú žiadosť o predĺženie linky 2 metra k budúcej stanici O'Donnell Cercanías Madrid, ako aj prepojenie uvedenej linky so stanicou metra Estadio Metropolitano na linke 7, ktoré má najväčšie nástupište v celej sieti.<ref name=":0" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Wanda Metropolitano y su gigantesca estación de Metro |url=http://www.abc.es/espana/madrid/abci-wanda-metropolitano-y-gigantesca-estacion-metro-201704300031_noticia.html |vydavateľ=ABC.es |dátum=2017-04-30 |dátum prístupu=2017-06-20 |jazyk=po španielsky}}</ref> V okruhu dvoch až dvadsať minút chôdze od štadióna sa nachádzajú ďalšie tri stanice metra: Las Rosas (linka 2), Canillejas (linka 5) a Las Musas (linka 7).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Inauguración del Wanda Metropolitano: accesos y cómo llegar al estadio |url=http://www.20minutos.es/deportes/noticia/estreno-wanda-metropolitano-como-ir-datos-3134350/0/ |vydavateľ=20minutos |dátum=2017-10-05 |dátum prístupu=2017-10-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> V blízkosti štadióna sú zastávky liniek 28, 38, 48, 140, 153, E2, N5 a N6 (posledné dve linky sú nočné) autobusov spoločnosti EMT Madrid. Na linkách 286, 288 a 289 premávajú diaľkové autobusy. V dňoch zápasov prevádzkuje EMT Madrid špeciálnu linku; jedna linka premáva z prestupného uzla Canillejas na štadión (linka SE721). Canillejas má spojenie s linkou metra 5 a autobusovými linkami EMT 77, 101, 140, 151 a 200.<ref name=":1" /> == Galéria výstavby == <gallery mode="packed" heights="90" widths="120"> Súbor:Estadio_olimpico_de_Madrid.JPG|alt=External view of La Peineta before reconstruction in March 2012| Vonkajší pohľad na ''La Peinetu'' pred rekonštrukciou v marci 2012 Súbor:Frente_del_Estadio_Olimpico_de_Madrid.JPG|alt=The comb-shaped stand, origin of the nickname of La Peineta, in March 2012| Hrebeňovitý tvar, pôvod prezývky ''La Peineta'', v marci 2012 Súbor:La_Peineta,_detalle_de_la_colocación_de_la_cubierta_3.JPG|alt=Pressure ring of the roof in August 2016| Tlakový kruh strechy v auguste 2016 Súbor:Estadio_Metropolitano_(2017-07)2.JPG|alt=View of the stadium during reconstruction in June 2017| Pohľad na štadión počas rekonštrukcie v júni 2017 Súbor:Visita_a_las_obras_del_Wanda_Metropolitano,_futuro_estadio_del_Atlético_-_36358485180.jpg|alt=Inner view of the stadium in August 2017| Vnútorný pohľad na štadión v auguste 2017 </gallery> == Pozri tiež == * [[La Liga]] * [[Kategória:Futbal v Španielsku]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.atleticodemadrid.com/galeria-nuevo-estadio Galéria na webovej stránke klubu (aktualizovaná)] * [https://www.youtube.com/watch?v=FbUOcCXPoLo Oficiálne projektové video štadióna] * [https://espanaestadios.com/2018/07/30/madrid-estadio-wanda-metropolitano/ Štadióny v Španielsku] * [https://nuevoestadioatleti.blogspot.com.es/ Neoficiálna webová stránka rozširujúcich prác] == Zdroj == {{Preklad|en|Metropolitano Stadium|1369126772}} sfsxcnk40htfjs1pvxwoxmnyp8svb4m 8359006 8358900 2026-08-22T22:25:18Z Ready2Ride 298352 8359006 wikitext text/x-wiki {{Infobox miesto konania |názov=Estadio Metropolitano |sponzorský názov=Riyadh Air Metropolitano |prezývka=La Peineta (Hrebeň) |predchádzajúce názvy=Estadio de Madrid (1994–2014)<br/>Wanda Metropolitano (2017–2022)<br/>Cívitas Metropolitano (2022–2024) |obrázok=Atleti vs Villarreal - September 2025.jpg |popis obrázka='''[[UEFA Elite stadium|UEFA]]''' {{rating|4|4}} |štát=Španielsko |mesto=Madrid, štvrť San Blas-Canillejas |ulica=Avenida de Luis Aragonés, 4 |poloha=Madrid |zemepisná šírka=40.436111 |zemepisná dĺžka=-3.599722 |nadmorská výška=670 m. n. m. |verejná doprava=''Zastávka'' '''Estadio Metropolitano'''<br/>metro: linka 7 |typ stavby=futbalový štadión |udalosť=športové udalosti, koncerty |veľkosť stavby=286 m × 248 m x 42 m<br/>plocha 88 000 m<sup>2</sup> |typ strechy=visutá s radiálnymi oceľovými nosníkmi, pokrytá PTFE membránou |počet plôch=1 |rozmery plochy=105 m x 68 m |typ povrchu=Prírodný trávnik |výsledková tabuľa=Dve veľkoplošné LED obrazovky |celková kapacita=70 692 (futbal)<br/>60 000 (koncerty) |rekordná návštevnosť=70 112 divákov v zápase proti [[Real Madrid CF|Real Madrid]] ([[29. september]] [[2024]]) | začiatok=[[1990]] |koniec=[[1993]] |otvorenie=[[16. september]] [[2017]] |zatvorenie=[[2004]] |zbúranie=[[2011]] |prestavanie=[[2017]] |stavebné náklady=42 mil. € (1994)<br/>240 mil. € (2017) <ref name="New capacity">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Wanda Metropolitano |url=http://stadiumdb.com/constructions/esp/estadio_la_peineta |vydavateľ=StadiumDB |dátum prístupu=2017-05-01 |jazyk=po španielsky}}</ref>| architektúra=súčasná športová architektúra s výraznými prvkami brutalizmu a štrukturálneho expresionizmu |architekt=Antonio Cruz Villalón a Antonio Ortiz García |projektant=Cruz y Ortiz Arquitectos |objednávateľ=Club Atlético de Madrid |dodávateľ=Fomento de Construcciones y Contratas |vlastník=[[Community of Madrid|Madridské spoločenstvo]] (1992–2002)<br/>[[Ayuntamiento of Madrid|Mesto Madrid]] (2002–2017)<br/>[[Atlético Madrid]] (2017–súčasnosť) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Ayuntamiento venderá la parcela de La Peineta al Atlético |url=http://ccaa.elpais.com/ccaa/2016/02/28/madrid/1456688895_983392.html |vydavateľ=El País |dátum=2016-03-01 |dátum prístupu=2017-09-16 |jazyk=po španielsky}}</ref> |prevádzkovateľ=[[Atlético Madrid]] |nájomca= |klub=[[Atlético Madrid]] (2017–súčasnosť)<br/>[[CF Rayo Majadahonda|Rayo Majadahonda]] (2018) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Wanda, la última solución para el Rayo Majadahonda (Wanda, the last solution for Rayo Majadahonda) |url=http://www.marca.com/futbol/segunda-division/majadahonda/2018/06/29/5b364572268e3e4c768b456f.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2018-06-29 |dátum prístupu=2018-07-01 |jazyk=po španielsky}}</ref><br/>[[Španielske národné futbalové mužstvo]] (vybrané zápasy) |web=[https://www.riyadhairmetropolitano.com/en Riyadh Air Metropolitano] |poznámky= }} '''Štadión Metropolitano''' ([[Španielčina|španielsky]]: {{Lang|es|Estadio Metropolitano}}), oficiálne označovaný ako '''[[Riyadh Air]] Metropolitano''' kvôli sponzorstvu, je futbalový štadión v [[Madrid|Madride]], ktorý sa nachádza v štvrti [[Rosas (Madrid)|Rosas]] v okrese [[San Blas-Canillejas]]. Od roku 2017 je to domáci štadión [[Atlético Madrid|Atlética Madrid]]. Pôvodný štadión bol postavený ako súčasť neúspešnej snahy Madridu usporiadať [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstvá sveta v atletike v roku 1997]] a bol otvorený 6. septembra 1994 [[Madridské spoločenstvo|Madridským spoločenstvom]]. V roku 2004 bol zatvorený kvôli neúspešnej kandidatúre mesta na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2016|olympijských hier v roku 2016]] a v roku 2013 prešiel do vlastníctva Atlética Madrid. Štadión bol prestavaný a znovu otvorený pre verejnosť 16. septembra 2017, keď sa Atlético Madrid stretlo s [[Málaga CF|Málagou]] v [[La Liga|La Lige]]. Štadión mal pred zatvorením kapacitu 20 000 divákov a po rekonštrukcii bol znovu otvorený s kapacitou 68 456 miest na sedenie. Do septembra 2023 bola táto kapacita rozšírená na 70 460 miest.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=El aforo del Cívitas Metropolitano crece hasta los 70.460 espectadores |url=https://www.atleticodemadrid.com/noticias/el-aforo-del-civitas-metropolitano-crece-hasta-los-70-460-espectadores |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2023-09-07 |dátum prístupu=2023-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> Kapacita sa následne zvýšila na 70 692 vďaka vybudovaniu dvoch skyboxov, rozšíreným VIP sedadlám a ďalšej platforme pre osoby so zdravotným postihnutím.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The Riyadh Air Metropolitano is introducing two exclusive spaces to enjoy the show |url=https://en.atleticodemadrid.com/noticias/the-riyadh-air-metropolitano-is-introducing-two-exclusive-spaces-to-enjoy-the-show |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2024-11-21 |dátum prístupu=2025-02-21 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 1. júna 2019 štadión hostil [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]] a bude hostiť [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2027]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=2019 Champions League Final: Tottenham vs. Liverpool |url=https://www.esmadrid.com/en/whats-on/final-champions-league-2019-wanda-metropolitano-stadium/ |vydavateľ=esmadrid.com |dátum=2019-05-09 |dátum prístupu=2019-05-10 |jazyk=en-US}}</ref> <ref name="auto1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Metropolitano to host 2027 UEFA Champions League final |url=https://www.uefa.com/news-media/news/029d-1eb2cecb8955-8fa1e427770d-1000--estadio-metropolitano-to-host-2027-uefa-champions-league-/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2025-09-11 |dátum prístupu=2025-09-11 |jazyk=en-US}}</ref> Je jedným z potenciálnych dejísk [[Majstrovstvá sveta vo futbale 2030|Majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2030]]. == Pomenovanie == Štadión bol predtým známy ako ''Estadio de la Comunidad de Madrid'' (Štadión [[Madridské spoločenstvo|Madridského spoločenstva]]), ''Estadio Olímpico de Madrid'' (Olympijský štadión v Madride) a častejšie pod prezývkou ''Estadio de La Peineta'' (Štadión Hrebeň). V roku 2016 získala práva na pomenovanie čínska realitná spoločnosť [[Wanda Group]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Chinese firm Wanda to sponsor Atletico Madrid's new stadium |url=http://uk.reuters.com/article/uk-soccer-spain-atm-stadium/chinese-firm-wanda-to-sponsor-atletico-madrids-new-stadium-idUKKBN13Y1KF |vydavateľ=[[Reuters]] |dátum=2017-10-02 |dátum prístupu=2017-10-02 |jazyk=en-US}}</ref> Po uplynutí zmluvy s Wanda Group na konci sezóny 2021/2022 sa partnerom pre práva na pomenovanie stala realitná kancelária Cívitas Pacensis.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atletico Madrid confirm '€10m per year' Civitas Metropolitano naming rights deal |url=https://www.sportspromedia.com/news/atletico-madrid-civitas-metropolitano-wanda-naming-rightsworth/ |vydavateľ=SportsPro |dátum=2022-07-20 |dátum prístupu=2024-04-11 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 9. októbra 2024 sa partnerom pre práva na pomenovanie stala spoločnosť [[Riyadh Air]], druhá najväčšia saudskoarabská vlajková dopravná spoločnosť a sponzor tímu Atlético. Kvôli sponzorským predpisom [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] je štadión v marketingových materiáloch UEFA známy ako {{Lang|es|Estadio Metropolitano}}.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Club Atlético de Madrid 2017–18 UCL matches |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/history/clubs/50124--atleti/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-08-27 |dátum prístupu=2017-08-27 |jazyk=en-US}}</ref> == Dejiny == [[Súbor:002625_-_Madrid_(4704244112).jpg|vpravo|náhľad|Estadio La Peineta pred rekonštrukciou]] Začiatkom 90. rokov 20. storočia Športová rada Madridského spoločenstva podporila kandidatúru mesta na usporiadanie [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstiev sveta v atletike v roku 1997]]. Prípravy na výstavbu štadióna sa začali vo východnej časti Madridu, vedľa diaľnice M-40 a blízko [[Letisko Adolfa Suáreza Madrid-Barajas|letiska Madrid-Barajas]] . Výstavba nového štadióna sa začala v roku 1990 podľa návrhu [[Cruz y Ortiz|Cruza y Ortiza]]. Dokončená bola v novembri 1993 za cenu 42 mil. € <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El olímpico de Canillejas |language=es |url=https://elpais.com/diario/1993/11/19/madrid/753711896_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1993-11-18 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> a slávnostné otvorenie sa konalo v septembri 1994 za účasti vtedajšieho prezidenta MOV [[Juan Antonio Samaranch|Juana Antonia Samarancha]], vtedajšieho prezidenta Madridského spoločenstva [[Joaquín Leguina|Joaquína Leguinu]] a vtedajšieho starostu Madridu [[José María Álvarez del Manzano|Josého Maríu Álvareza del Manzana]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Estadio de Madrid |url=https://www.abc.es/archivo/periodicos/abc-madrid-19940907-78.html |vydavateľ=ABC Madrid |dátum=1994-09-07 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Jednopodlažný štadión s kapacitou 20 000 miest sa stal známym ako ''La Peineta'' (''Hrebeň'') kvôli svojej podobnosti s tradičným [[hrebeň|hrebeňom]] na vlasy. [[Majstrovstvá sveta v atletike 1997|Majstrovstvá sveta v atletike v roku 1997]] boli nakoniec v roku 1995 pridelené [[Atény|Aténam]] a La Peineta sa počas prvého desaťročia svojej existencie využívala na menšie športové a kultúrne podujatia.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul='La Peineta' se queda 'coja' sin los Mundiales de 1997 |url=https://elpais.com/diario/1995/05/22/madrid/801141867_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1995-05-21 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> == Nový štadión == [[Súbor:Metropolitano_360_scree_board.png|vpravo|náhľad|360° obrazovka nainštalovaná v roku 2025]] V roku 2004 bol štadión uzavretý kvôli budúcemu projektu, súvisiaceho s kandidatúrou Madridu na usporiadanie [[Letné olympijské hry 2012|olympijských hier v roku 2012]]. Nasledujúci rok to však padlo. V decembri 2008 prezident Atlética [[Enrique Cerezo]] a starosta Madridu [[Alberto Ruiz-Gallardón]] podpísali dohodu, ktorá naznačovala, že Atlético Madrid sa v nasledujúcich rokoch presťahuje na štadión a že sa tam začne s rekonštrukciou.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=La Peineta será el nuevo estadio del Atlético para la temporada 2012–13 |url= https://www.lavanguardia.com/deportes/20081212/53598075412/la-peineta-sera-el-nuevo-estadio-del-atletico-para-la-temporada-2012-13.html |vydavateľ=La Vanguardia |dátum=2008-12-12 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Klub sa mal pôvodne presťahovať na nový štadión v roku 2013, ale tento plán bol niekoľkokrát odložený kvôli žiadosti o usporiadanie olympiády a hospodárskej kríze.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=FCC paraliza las obras de La Peineta y retrasa a 2017 la mudanza del Atlético |url=https://elpais.com/ccaa/2014/11/05/madrid/1415221786_435912.html |vydavateľ=El País |dátum=2014-11-05 |dátum prístupu=2021-09-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=La Peineta, en el limbo |url=https://elpais.com/ccaa/2013/09/08/madrid/1378593183_168106.html |vydavateľ=El País |dátum=2013-09-07 |dátum prístupu=2021-09-14 |jazyk=po španielsky}}</ref> V roku 2009, po ďalšej neúspešnej kandidatúre Madridu na [[Letné olympijské hry 2016|olympijské hry v roku 2016]], bolo predložených mnoho návrhov na budúce využitie štadióna. V novembri 2011 sa na štadióne vykonali prvé demolačné práce.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Comienzan las obras de derribo en La Peineta |url=https://www.marca.com/2011/11/02/futbol/equipos/atletico/1320246983.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2011-11-02 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Na jar 2012 sa vykonali ďalšie práce, tentoraz odstránenie úrovne so spodnými sedadlami a odstránenie atletickej dráhy.<ref name=":2" /> Madrid sa opäť uchádzal o usporiadanie [[Letné olympijské hry 2020|olympijských hier v roku 2020]], no v septembri 2013 to tiež padlo. Dňa 11. septembra 2013, niekoľko dní po 125. zasadnutí MOV, Atlético Madrid oznámilo svoje plány na výstavbu štadióna na mieste La Peineta a vlastníctvo bolo oficiálne prevedené na klub.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Ayuntamiento de Madrid bendice la compra de La Peineta por parte del Atlético |url=http://www.elmundo.es/madrid/2016/11/23/58357ee546163f30158b45f0.html |vydavateľ=El Mundo.es |dátum=2016-11-23 |dátum prístupu=2016-12-12 |jazyk=po španielsky}}</ref> Nový štadión mal nahradiť [[Estadio Vicente Calderón|Štadión Vicenta Calderóna]], domovský štadión Atlética v sezóne 2017/2018.<ref name="New capacity" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético Madrid's new stadium coming along a treat |url=http://as.com/diarioas/2016/01/20/english/1453319456_678765.html |vydavateľ=AS.com |dátum=2016-01-20 |dátum prístupu=2016-01-20 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 9. decembra 2016 klub oznámil, že oficiálny názov zrekonštruovaného štadióna bude Wanda Metropolitano <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Presentamos el Wanda Metropolitano |url=http://www.atleticodemadrid.com/noticias/presentamos-el-wanda-metropolitano |vydavateľ=Atletico de Madrid.com |dátum=2016-12-09 |dátum prístupu=2016-12-12 |jazyk=po španielsky}}</ref> – [[Wanda Group|Wanda]] zo sponzorských dôvodov a ''Metropolitano'' podľa arény z rokov 1923 – 1966, ktorá hostila zápasy Atlética pred érou Štadióna Vicenta Calderóna.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético de Madrid |url=https://twitter.com/atletienglish/status/807203625978232833 |vydavateľ=Twitter.com |dátum=2016-12-09 |dátum prístupu=2016-12-09 |jazyk=po španielsky}}</ref> V marci 2017 klub oficiálne kúpil štadión od Mestskej rady [[Madrid|Madridu]] za 30,4 mil. €.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Atlético de Madrid compra el estadio de La Peineta por 30,4 millones |url=https://www.idealista.com/news/inmobiliario/construccion/2017/03/14/745700-el-atletico-de-madrid-compra-el-estadio-de-la-peineta-por-30-4-millones |vydavateľ=Idealistanews.com |dátum=2017-03-14 |dátum prístupu=2021-09-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Atlético compra el estadio de La Peineta por 30 millones |url=https://as.com/futbol/2017/03/13/primera/1489405983_221380.html |vydavateľ=AS.com |dátum=2017-03-13 |dátum prístupu=2021-09-06 |jazyk=po španielsky}}</ref> K 15. aprílu 2017 si fanúšikovia klubu rezervovali približne 48 500 permanentiek.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid: New Atletico stadium with season ticket record |url=http://stadiumdb.com/news/2017/04/madrid_new_atletico_stadium_already_with_season_ticket_record |vydavateľ=Stadium DB.com |dátum=2017-12-12 |dátum prístupu=2017-12-12 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 16. septembra 2017 bol slávnostným otváracím podujatím Estadio Metropolitano zápas [[La Liga 2017/2018|La Ligy 2017/2018]] medzi Atléticom Madrid a [[Málaga CF|Málagou]]. Zápas navštívil [[Filip VI. (Španielsko)|španielsky kráľ Filip VI]]. Prvý gól na novom štadióne strelil [[Antoine Griezmann]] z Atlética, vďaka ktorému Atlético vyhralo 1:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A stadium called Wanda: opening night at Atlético Madrid's new home |url=https://www.theguardian.com/football/blog/2017/sep/18/a-stadium-called-wanda-opening-night-at-atletico-madrids-new-home |vydavateľ=The Guardian |dátum=2017-09-18 |dátum prístupu=2017-09-23 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 27. septembra 2017 hostil Metropolitano svoj prvý európsky zápas, keď [[Chelsea FC|Chelsea]] porazila Atlético Madrid 2:1 a stala sa prvým anglickým klubom, ktorý ich porazil doma v akejkoľvek európskej klubovej súťaži, a tiež prvým hosťujúcim tímom, ktorý vyhral na novom štadióne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético Madrid 1–2 Chelsea |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/41379696 |vydavateľ=BBC Sport |dátum=2017-09-27 |dátum prístupu=2017-10-02 |jazyk=en-US}}</ref> Štadión sa stal prvým 100% LED osvetleným štadiónom na svete.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Official Atlético de Madrid Website – Features |url=https://en.atleticodemadrid.com/atm/features |vydavateľ=Club Atlético de Madrid |dátum=2021-09-07 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Estadio Wanda Metropolitano |url=https://lasrosasmadrid.com/estadio-wanda-metropolitano/ |vydavateľ=Las Rosas Madrid |dátum=2020-05-03 |dátum prístupu=2021-09-07 |jazyk=po španielsky}}</ref> == Významné udalosti == [[Súbor:Wanda_Metropolitano_-_2017-09.jpg|náhľad|Vonkajší pohľad na štadión v deň otvorenia]] [[Súbor:Estadio_Metropolitano,_Madrid.png|náhľad|Estadio Metropolitano, Madrid]] Dňa 28. augusta hostila La Peineta odvetu Supercopa de España 1996, v ktorej Atlético porazilo [[FC Barcelona|Barcelonu]] 3:1, ale celkovo prehralo 5:6.<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid – Estadio La Peineta / Wanda Metropolitano |url=http://www.estadiosdeespana.com/posts/madrid-estadio-la-peineta-nuevo-estadio-del-club-atletico-de-madrid/ |vydavateľ=estadiosdeespana.com |dátum=2015-04-21 |dátum prístupu=2015-01-14 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Atlético de Madrid: Cuando el Atlético ganó 3-1 al Barça en La Peineta... ¡en el debut de Ronaldo! |url=https://www.marca.com/futbol/atletico/2017/10/12/59df64c222601d42198b45a9.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2017-10-12 |dátum prístupu=2021-09-02 |jazyk=po španielsky}}</ref> Počas sezóny [[1997–98 Segunda División|1997/1998 v Segunda División]] odohral madridský klub [[Rayo Vallecano]], kvôli rekonštrukčným prácam na svojom [[Estadio Campo de Fútbol de Vallecas|Štadióne Campo de Fútbol de Vallecas]], na La Peineta niekoľko domácich zápasov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Rayo, desterrado a ''La Peineta'' (The Rayo, exiled to ''La Peineta'') |url=https://elpais.com/diario/1997/09/06/madrid/873545073_850215.html |vydavateľ=El País |dátum=1997-09-06 |dátum prístupu=2018-03-28 |jazyk=po španielsky}}</ref> V dňoch 21. – 22. septembra 2002 sa v La Peinete konal [[9. ročník Svetového pohára IAAF]], medzinárodné športové podujatie v atletike sponzorované [[Medzinárodná asociácia atletických federácií|Medzinárodnou asociáciou atletických federácií]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=IAAF: Results – iaaf.org |url=http://www.iaaf.org/history/WCP/season=2002/eventCode=2947/news/index.html |vydavateľ=IAAF.com |dátum=2017-01-17 |dátum prístupu=2017-01-17 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 20. septembra 2017, krátko po slávnostnom otvorení štadióna, si ho [[Únia európskych futbalových zväzov|UEFA]] vybrala za hostiteľa [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA v roku 2019]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid to host UEFA Champions League Final 2019 |url=http://www.uefa.com/insideuefa/mediaservices/newsid=2502786.html |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-09-20 |dátum prístupu=2017-09-20 |jazyk=en-US}}</ref> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League schedule (kickoff dates and times will change due to domestic competition) |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/season=2019/matches/#/rd/2000984 |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2018-10-14 |dátum prístupu=2018-10-14 |jazyk=en-US}}</ref> Bolo to piate finále [[Zoznam finále Pohára majstrov európskych krajín a Ligy majstrov UEFA|Pohára majstrov európskych krajín/Ligy majstrov UEFA]], ktoré sa konalo v [[Madrid|Madride]], po finále v rokoch [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1957|1957]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1969|1969]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 1980|1980]], [[Finále Pohára majstrov európskych krajín 2010|2010]], ktoré sa všetky konali na [[Estadio Santiago Bernabéu|Štadióne Santiaga Bernabéa]], kde pôsobil mestský rival Atlética [[Real Madrid CF|Real Madrid]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=UEFA Champions League finals |url=https://www.uefa.com/uefachampionsleague/news/023d-0e16a85a80e5-62fd034c8ba8-1000--madrid-s-estadio-metropolitano-to-host-2019-champions-le/ |vydavateľ=Union of European Football Associations |dátum=2017-09-20 |dátum prístupu=2018-07-26 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 27. marca 2018 štadión prvýkrát hostil [[Španielske národné futbalové mužstvo|španielsky národný futbalový tím]] v priateľskom zápase proti [[Argentínske národné futbalové mužstvo|Argentíne]], ktorý sa skončil víťazstvom Španielska 6:1.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain smash Argentina for six |url=http://www.marca.com/en/football/spanish-football/2018/03/27/5abab523e5fdea7d498b4607.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2018-03-27 |dátum prístupu=2018-03-28 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 21. apríla 2018 hostil finále [[Copa del Rey 2018]] medzi [[Sevilla FC|Sevillou]] a [[FC Barcelona|Barcelonou]]. Barcelona vyhrala zápas s výsledkom [[Copa del Rey 2018|5:0]]. Počas zápasu bol [[Andrés Iniesta]] vystriedaný za standing ovation fanúšikov, keďže to bolo jeho posledné finále za Barcelonu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iniesta Ever Last Final With Barca |url=https://www.independent.co.uk/sport/football/european/barcelona-andres-iniesta-transfer-copa-del-rey-goal-highlights-lionel-messi-a8316586.html |vydavateľ=Independent.co.uk |dátum=2018-04-22 |dátum prístupu=2018-04-22 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 17. marca 2019 hostil Metropolitano zápas [[Primera División (ženy) 2018/2019|španielskej futbalovej ženskej ligy]] medzi [[Atlético Madrid Femenino|Atléticom Madrid]] a [[FC Barcelona Femení|Barcelonou]], ktoré navštívilo 60 739 divákov, čím bol prekonaný svetový rekord v návštevnosti ženského klubového zápasu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=60.739 espectadores en el Wanda: récord de un partido femenino a nivel de clubes |url=https://www.marca.com/futbol/futbol-femenino/primera-division/2019/03/17/5c8d58f922601df9688b464f.html |vydavateľ=Marca.com |dátum=2019-03-17 |dátum prístupu=2019-03-17 |jazyk=po španielsky}}</ref> Dňa 1. júna 2019 sa na štadióne konalo [[Liga majstrov UEFA 2018/2019|finále Ligy majstrov UEFA 2019]] medzi [[Tottenham Hotspur FC|Tottenhamom Hotspur]] a [[Liverpool FC|Liverpoolom]], v ktorom Liverpool porazil Spurs 2:0.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Liverpool beat Spurs to become champions of Europe for sixth time |url=https://www.bbc.co.uk/sport/football/48368443 |vydavateľ=BBC.co.uk |dátum=2019-06-01 |dátum prístupu=2019-06-01 |jazyk=en-US}}</ref> Dňa 11. septembra 2025 si UEFA po druhýkrát vybrala štadión na usporiadanie [[Liga majstrov UEFA 2026/2027|finále Ligy majstrov UEFA 2027]].<ref name="auto1" /> {| class="wikitable" style="text-align:center" ! colspan="5" |Finále Ligy majstrov UEFA |- ! width="120" |Sezóna ! width="120" scope="col" |Víťaz ! width="120" |Skóre ! width="120" scope="col" |Porazený ! width="120" scope="col" |Počet divákov |- ! scope="row" |[[Liga majstrov UEFA 2018/2019|2018/2019]] | align="right" |[[Liverpool FC|Liverpool]] {{ENG}} | align="center" |{{Ku|2|0}} | align="left" |{{ENG}} [[Tottenham Hotspur FC|Tottenham]] | align="center" |63 272 |- ! scope="row" |[[Liga majstrov UEFA 2026/2027|2026/2027]] | align="right" | | align="center" |{{--}} | align="left" | | align="center" | |} == Ďalšie udalosti == [[Súbor:España_vs_Classic_All_Blacks.jpg|vpravo|náhľad|Zápas Španielska proti Classic All Blacks na Estadio Metropolitano v roku 2022]] [[Súbor:ACDC_in_Estadio_Metropolitano.jpg|náhľad|AC/DC na Estadio Metropolitano]] Štadión hostil niekoľko zápasov ragbyovej únie, pričom prvý zápas [[Španielsky národný ragbyový tím|Španielska]] proti [[Classic All Blacks]] sa konal v roku 2022 a navštívilo ho viac ako 40 000 divákov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=The match The start of a new era in spanish rugby |url=https://kiwihouse.es/en/the-match-the-start-of-a-new-era-in-spanish-rugby/ |vydavateľ=kiwihouse.es |jazyk=en-US}}</ref> V roku 2023 štadión hostil zápas Španielska proti [[Argentínsky národný ragbyový tím|Argentíne]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Spain Will Face The Puma On August 26 |url=https://kiwihouse.es/en/spain-will-face-the-pumas-on-august-26th-in-the-second-edition-of-the-match-which-will-take-place-in-the-civitas-metropolitano/ |vydavateľ=kiwihouse.es |jazyk=en-US}}</ref> V júli 2023 štadión hostil tretí ročník [[La Velada del Año]], každoročné boxérske podujatie celebrít. S viac ako 70 000 predanými vstupenkami sa stalo najnavštevovanejším boxerským podujatím v Španielsku od roku 1930.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=A Ibai le da igual lo que le pase: revienta el Metropolitano con un deporte de cuatro gatos |url=https://www.elconfidencial.com/tecnologia/2023-07-02/a-ibai-le-da-igual-lo-que-le-pase-revienta-el-metropolitano-con-un-deporte-de-cuatro-gatos_3684360/ |vydavateľ=elconfidencial.com |dátum=2023-07-02 |dátum prístupu=2025-05-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> V roku 2024 štadión hostil finále [[World Rugby Sevens Series]] <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Madrid to host first World Rugby Sevens Series Grand Final from 2023–24 &#124; World Rugby |url=https://www.world.rugby/news/796588/madrid-to-host-world-rugby-sevens-series-grand-final-from-2023-24 |vydavateľ=world.rugby |jazyk=en-US}}</ref> === Koncerty === {| class="wikitable" style="text-align:center" |- ! width="150" |Dátum ! width="225" |Umelec ! width="375" |Turné ! width="150" |Počet divákov |- | align="right" |22. jún 2018 | align="left" |[[Bruno Mars]] | align="left" |[[24K Magic World Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |14. júl 2018 | align="left" |[[Iron Maiden]] | align="left" |[[Legacy of the Beast Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |11. jún 2019 | align="left" |[[Ed Sheeran]] | align="left" |[[Divide Tour]] | align="center" |51 944 |- | align="right" |15. jún 2019 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[La Gira]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |29. jún 2019 | align="left" |[[Manuel Carrasco]] | align="left" |[[La Cruz del Mapa]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |7. júl 2019 | align="left" |[[Bon Jovi]] | align="left" |[[This House is Not For Sale]] | align="center" |54 040 |- | align="right" |26. júl 2019 | align="left" |[[Muse]] | align="left" |[[Simulation Theory Tour]] | align="center" |50 719 |- | align="right" |1. jún 2022 | align="left" |[[The Rolling Stones]] | align="left" |[[Sixty]] | align="center" |52 752 |- | align="right" |4. jún 2022 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[Sanz en Vivo]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |24. jún 2022 | align="left" |[[Vetusta Morla]] | align="left" |[[Cable a Tierra]] | align="center" |35 822 |- | align="right" |3. jún 2023 | align="left" |[[Rockin'1000]] | | align="center" |{{--}} |- | align="right" |7. jún 2023 | align="left" |[[Pet Shop Boys]] | align="left" |[[Dreamworld]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |9. jún 2023 | align="left" |[[Guns N’ Roses]] | align="left" |[[World Tour 2023]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |23. jún 2023 | align="left" |[[Rammstein]] | align="left" |[[Rammstein Stadium Tour]] | align="center" |49 210 |- | align="right" |18. jún 2023 | align="left" |[[The Weeknd]] | align="left" |[[After Hours til Dawn Tour]] | align="center" |54 568 |- | align="right" |12., 14. a 17. jún 2024 | align="left" |[[Bruce Springsteen]] | align="left" |[[Springsteen & E Street Band 2024 World Tour]] | align="center" |161 379 |- | align="right" |21. jún 2024 | align="left" |[[Morat]] | align="left" |[[Los Estadios]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Morat arranca su gira mundial de estadios donde todo comenzó: Madrid |url=https://www.billboard.com/espanol/musica/morat-arranca-gira-de-estadios-en-madrid-1235715800/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |22. jún 2024 | align="left" |[[Estopa]] | align="left" |[[25 Aniversario]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |12. a 14. júl 2024 | align="left" |[[Metallica]] | align="left" |[[M72 World Tour]] | align="center" |123 697 |- | align="right" |30. a 31. máj 2025 | align="left" |[[Ed Sheeran]] | align="left" |[[Mathematics Tour]] | align="center" |140 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |title=Ed Sheeran 2025 Mathematics Tour Setlist: A Blend of Classics and New Horizons |url=https://los40.us/2025/ed-sheeran-2025-mathematics-tour-setlist-a-blend-of-classics-and-new-horizons-34394.html |vydavateľ=los40.us |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |14. jún 2025 | align="left" |[[Lola Indigo]] | align="left" |[[La Bruja, la Niña y el Dragón]] | align="center" |65 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=LOLA ÍNDIGO FIRMA OTRO CAPÍTULO HISTÓRICO: TRAS CONQUISTAR MADRID (65.000 ASISTENTES), REGRESA A SU TIERRA Y ENCIENDE SEVILLA ANTE MÁS DE 35.000 PERSONAS |url=https://lolaindigomusic.com/lola-indigo-firma-otro-capitulo-historico-tras-conquistar-madrid-65-000-asistentes-regresa-a-su-tierra-y-enciende-sevilla-ante-mas-de-35-000-personas/ |vydavateľ=lolaindigomusic.com |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |20. a 21. jún 2025 | align="left" |[[Dellafuente]] | align="left" |[[Los Estadios]] | align="center" |130 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Concierto histórico de Dellafuente en Madrid: la noche inolvidable de toda una generación |url=https://www.msn.com/es-es/entretenimiento/musica/concierto-hist%C3%B3rico-de-dellafuente-en-madrid-la-noche-inolvidable-de-toda-una-generaci%C3%B3n/ar-AA1H7E9W |vydavateľ=msn.com |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |28. jún 2025 | align="left" |[[Imagine Dragons]] | align="left" |[[Loom World Tour]] | align="center" |55 000 |- | align="right" |5. júl 2025 | align="left" |[[Iron Maiden]] | align="left" |[[Run for Your Lives World Tour]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Iron Maiden en Madrid: el honor de pertenecer a los que son más 'heavies' que el viento |url=https://elpais.com/cultura/2025-07-06/iron-maiden-en-madrid-el-honor-de-pertenecer-a-los-que-son-mas-heavies-que-el-viento.html |vydavateľ=El País |jazyk=po španielsky}}</ref> |- | align="right" |12. a 16. júl 2025 | align="left" |[[AC/DC]] | align="left" |[[Power Up Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |22. júl 2025 | align="left" |[[Stray Kids]] | align="left" |[[Dominate World Tour]] | align="center" |55 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Stray Kids makes K-pop history with sold-out stadium concertin Madrid |url=https://www.k-ennews.com/news/articleView.html?idxno=9636 |vydavateľ=k-ennews.com |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |30. a 31. júl 2025 | align="left" |[[Aitana]] | align="left" |[[Metamorfosis Season]] | align="center" |110 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=AITANA ENDS HER 'METAMORFOSIS SEASON' TOUR WITH THREE SOLD-OUT STADIUMS AND OVER 160,000 ATTENDEES |url=https://www.prnewswire.com/news-releases/aitana-ends-her-metamorfosis-season-tour-with-three-sold-out-stadiums-and-over-160-000-attendees-302519560.html |vydavateľ=prnewswire.com |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |30. a 31. máj, 2., 3., 6., 7., 10., 11., 14. a 15. jún 2026 | align="left" |[[Bad Bunny]] | align="left" |[[Debí Tirar Más Fotos World Tour]] | align="center" |622 613 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Bad Bunny Is the First-Ever Latin Artist to Gross $1 Billion in Touring |url=https://www.billboard.com/pro/bad-bunny-first-latin-artist-billion-touring/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=en-US}}</ref> |- | align="right" |20. jún 2026 | align="left" |[[Alejandro Sanz]] | align="left" |[[¿Y Ahora, Qué? Tour]] | align="center" |55 000 |- | align="right" |26. a 27. jún 2026 | align="left" |[[BTS (skupina)|BTS]] | align="left" |[[Arirang World Tour]] | align="center" |134 000 <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=BTS Kicks Off European Leg of ARIRANG Tour With Highly Anticipated Debut in Spain: ‘Let’s Go Crazy!’ |url=https://www.billboard.com/music/concerts/bts-arirang-tour-madrid-spain-concert-recap-1236282534/ |vydavateľ=Billboard |jazyk=en-US}}}</ref> |- | align="right" |10. a 11. júl 2026 | align="left" |[[Bruno Mars]] | align="left" |[[The Romantic Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |30. júl 2026 | align="left" |[[Kanye West]] | align="left" |[[Ye Live Concert Tour]] | align="center" |65 000 |- | align="right" |28., 29. a 30. august 2026 | align="left" |[[The Weeknd]] | align="left" |[[After Hours til Dawn Tour]] | align="center" |{{--}} |- | align="right" |24., 25., 26. a 27. jún 2027 | align="left" |[[Karol G]] | align="left" |[[Viajando Por El Mundo Tropitour]] | align="center" |{{--}} |} == Doprava a prístup == [[Súbor:Metro_de_Madrid_-_Estadio_Olímpico_01.jpg|náhľad|Stanica metra Estadio Metropolitano]] [[Súbor:Utiliza_el_Metro_para_acudir_al_nuevo_estadio_del_Atlético_de_Madrid_-_36250881144.jpg|náhľad|Slávnostné otvorenie nového vstupu na stanicu metra Estadio Metropolitano 2017]] Mestská rada Madridu, španielske Ministerstvo verejných prác a dopravy a Atlético Madrid podpísali dohodu o zlepšení podmienok cestovania na štadión. Prvá fáza prác mala byť dokončená pred otvorením štadióna a zahŕňala nový výjazd z diaľnice M-40 smerom na Avenida Luis Aragonés, prepojenie medzi križovatkou Eisenhower (M-14 a M-21) a obslužnou cestou štadióna, zlepšenie príjazdu z Arcentales Avenue, výstavbu druhého vestibulu a nakoniec vchod na stanicu metra Estadio Metropolitano.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Consulte en exclusiva los planos de la mejora de los accesos al Wanda Metropolitano |url=http://futbol.as.com/futbol/2017/02/22/album/1487799472_343236.html#1487799472_343236_1487814387 |vydavateľ=AS.com |dátum=2017-02-23 |dátum prístupu=2017-06-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> <ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Así serán la urbanización y los nuevos accesos al Wanda Metropolitano |url=http://www.estoesatleti.es/2017/03/asi-seran-la-urbanizacion-y-nuevos-accesos-wanda-metropolitano/ |vydavateľ=Esto es Atleti |dátum=2017-06-19 |dátum prístupu=2017-06-19 |jazyk=po španielsky}}</ref> Túto novú infraštruktúru v hodnote takmer 30 mil. € zaplatí klub.<ref name=":0" /> Druhá fáza sa mala uskutočniť po slávnostnom otvorení. Podľa oznámenia Ministerstva verejných prác a dopravy ide o otvorenie stanice O'Donnell Cercanías Madrid, čím sa existujúca zastávka premení na novú stanicu pre štvrť Rejas. Stanica bude umiestnená na križovatke dvojpruhovej cesty M-21 a diaľnice M-40, v blízkosti Ciudad Pegaso a nákupného centra Plenilunio a neďaleko stanice Wanda Metropolitano. Mestská rada rokuje s Ministerstvom verejných prác a dopravy a [[Madridské spoločenstvo|s Madridským spoločenstvom]] o ďalšom zlepšení prístupu k novému štadiónu a prispôsobení sa výraznému nárastu dopravy v tejto štvrti po jeho uvedení do prevádzky. Opatrenia navrhované mestom Madrid zahŕňajú žiadosť o predĺženie linky 2 metra k budúcej stanici O'Donnell Cercanías Madrid, ako aj prepojenie uvedenej linky so stanicou metra Estadio Metropolitano na linke 7, ktoré má najväčšie nástupište v celej sieti.<ref name=":0" /> <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=El Wanda Metropolitano y su gigantesca estación de Metro |url=http://www.abc.es/espana/madrid/abci-wanda-metropolitano-y-gigantesca-estacion-metro-201704300031_noticia.html |vydavateľ=ABC.es |dátum=2017-04-30 |dátum prístupu=2017-06-20 |jazyk=po španielsky}}</ref> V okruhu dvoch až dvadsať minút chôdze od štadióna sa nachádzajú ďalšie tri stanice metra: Las Rosas (linka 2), Canillejas (linka 5) a Las Musas (linka 7).<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Inauguración del Wanda Metropolitano: accesos y cómo llegar al estadio |url=http://www.20minutos.es/deportes/noticia/estreno-wanda-metropolitano-como-ir-datos-3134350/0/ |vydavateľ=20minutos |dátum=2017-10-05 |dátum prístupu=2017-10-05 |jazyk=po španielsky}}</ref> V blízkosti štadióna sú zastávky liniek 28, 38, 48, 140, 153, E2, N5 a N6 (posledné dve linky sú nočné) autobusov spoločnosti EMT Madrid. Na linkách 286, 288 a 289 premávajú diaľkové autobusy. V dňoch zápasov prevádzkuje EMT Madrid špeciálnu linku; jedna linka premáva z prestupného uzla Canillejas na štadión (linka SE721). Canillejas má spojenie s linkou metra 5 a autobusovými linkami EMT 77, 101, 140, 151 a 200.<ref name=":1" /> == Galéria výstavby == <gallery mode="packed" heights="90" widths="120"> Súbor:Estadio_olimpico_de_Madrid.JPG|alt=External view of La Peineta before reconstruction in March 2012| Vonkajší pohľad na ''La Peinetu'' pred rekonštrukciou v marci 2012 Súbor:Frente_del_Estadio_Olimpico_de_Madrid.JPG|alt=The comb-shaped stand, origin of the nickname of La Peineta, in March 2012| Hrebeňovitý tvar, pôvod prezývky ''La Peineta'', v marci 2012 Súbor:La_Peineta,_detalle_de_la_colocación_de_la_cubierta_3.JPG|alt=Pressure ring of the roof in August 2016| Tlakový kruh strechy v auguste 2016 Súbor:Estadio_Metropolitano_(2017-07)2.JPG|alt=View of the stadium during reconstruction in June 2017| Pohľad na štadión počas rekonštrukcie v júni 2017 Súbor:Visita_a_las_obras_del_Wanda_Metropolitano,_futuro_estadio_del_Atlético_-_36358485180.jpg|alt=Inner view of the stadium in August 2017| Vnútorný pohľad na štadión v auguste 2017 </gallery> == Pozri tiež == * [[La Liga]] * [[Kategória:Futbal v Španielsku]] == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == * [https://www.atleticodemadrid.com/galeria-nuevo-estadio Galéria na webovej stránke klubu (aktualizovaná)] * [https://www.youtube.com/watch?v=FbUOcCXPoLo Oficiálne projektové video štadióna] * [https://espanaestadios.com/2018/07/30/madrid-estadio-wanda-metropolitano/ Štadióny v Španielsku] * [https://nuevoestadioatleti.blogspot.com.es/ Neoficiálna webová stránka rozširujúcich prác] == Zdroj == {{Preklad|en|Metropolitano Stadium|1369126772}} 706rbqot28uttjr124p9xa2845m08w2 Wikipédia:Stránky na zmazanie/Hydina 4 754694 8358915 8357697 2026-08-22T16:17:06Z Henryk Siuda 264914 Hlasujem za. 8358915 wikitext text/x-wiki == [[Hydina]] == Zbytočná rozlišovačka pre dva výrazy. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hydina_(vt%C3%A1ctvo)&diff=prev&oldid=8357690 Pozri] stačí--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:10, 18. august 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} podľa návrhu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:10, 18. august 2026 (UTC) #{{Za}} súhlas s navrhovateľom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 16:17, 22. august 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Ping|Robzle}} Ping pre zakladateľa (z roku 2007).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:13, 18. august 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === 05ms2mwsb268guki2lqghal9m55fbkb 8358959 8358915 2026-08-22T19:13:45Z Lekvarnička 262477 hlasovanie za 8358959 wikitext text/x-wiki == [[Hydina]] == Zbytočná rozlišovačka pre dva výrazy. [https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hydina_(vt%C3%A1ctvo)&diff=prev&oldid=8357690 Pozri] stačí--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:10, 18. august 2026 (UTC) === Hlasovanie === ==== Za ==== # {{Za}} podľa návrhu.--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:10, 18. august 2026 (UTC) #{{Za}} súhlas s navrhovateľom --<font face="Segoe UI">'''[[Redaktor:Henryk Siuda|<span style="color:navy">Henryk Siuda</span>]] ([[Diskusia s redaktorom:Henryk Siuda|<span style="color:green">diskusia</span>]]∙[[Špeciálne:Príspevky/Henryk Siuda|<span style="color:maroon">príspevky</span>]]∙[[Špeciálne:EmailPoužívateľovi/Henryk Siuda|<span style="color:blue">mail</span>]])'''</font> 16:17, 22. august 2026 (UTC) #{{Za}} [[Redaktor:Lekvarnička|Lekvarnička]] ([[Diskusia s redaktorom:Lekvarnička|diskusia]]) 19:13, 22. august 2026 (UTC) ==== Proti ==== # # ==== Zdržal(a) sa ==== # # === Diskusia === {{Ping|Robzle}} Ping pre zakladateľa (z roku 2007).--[[Redaktor:Jetam2|Jetam2]] ([[Diskusia s redaktorom:Jetam2|diskusia]]) 15:13, 18. august 2026 (UTC) === Výsledok hlasovania === lmhvyfmdjfnyeybdh5qxf1305o1u00e ZŤS Martin 0 754730 8358956 8358194 2026-08-22T19:05:06Z Rios 1882 +[[Kategória:Výrobcovia motorov]]; +[[Kategória:Výrobcovia stavebných strojov]]; ±[[Kategória:Podniky na Slovensku]]→[[Kategória:Strojárske podniky na Slovensku]] pomocou použitia HotCat 8358956 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ZŤS TEES Martinské strojárne a.s. | Logo spoločnosti = ZTS Martin.jpg | Právna forma = | Odvetvie = | Založená = 1949 | Historický názov = Turčianske strojárne | Sídlo = [[Martin (mesto)|Martin]] | Štát sídla = [[Slovensko]] | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = strojársky | Produkcia = traktory, vznetové motory, lokomotívy, bagre, tanky, ... | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = }} [[File:ZTS Martin 2020.jpg|thumb|ZŤS TEES Martin]] [[File:ZTS_183.45_UR_IV_M1_de_1997.jpg|thumb|Traktor ZTS 18345 UR IV M1, 1997]] [[File:ZTS 164.45 M2000.jpg|thumb|Traktor ZTS 16445 M2000]] [[File:Tractor ZTS 18345.jpg|thumb|Traktor ZTS 18345 UR IV M2005]] [[File:ZTS 122.45 UR II "C".jpg|thumb|Traktor ZTS 12245 UR II "C"]] '''ZŤS Martin''' (''Závody ťažkého strojárstva'') je [[Slovensko|slovenský]] výrobca ťažkej vojenskej techniky, traktorov, železničných a banských lokomotív, bagrov, buldozérov, vznetových motorov pre traktory a lokomotívy. Jeho náplňou je tiež výskum a vývoj strojárskej techniky a iné kooperačné strojárske projekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.zts-tees.sk/index-sk.html | titul=ZTS TEES Martinské strojárne &#124; Úvodná stránka<!-- Titul vygenerovaný cez bota --> | opublikowany=www.zts-tees.sk | archiwum=https://web.archive.org/web/20010409050838/http://www.zts-tees.sk/index-sk.html | zarchiwizowano=2001-04-09 | data dostępu=2020-07-09 }}</ref> == História == * 1949 – založenie fabriky * 1950 – výroba banských lokomotív * 1957 – výroba koľajových vozidiel * 1960 – výroba vznetových motorov pre lokomotívy s výkonom od 150 do 1250 k * 1965 – založenie Výskumno-vývojového ústavu - VVÚ ZŤS Martin * 1966 – výroba vznetových motorov v licencii Pielstick (850–1800 k) * 1969 – vývoj a výroba lesných kolesových traktorov vlastnej konštrukcie (neskôr LKT Trstená) * 1970 – výroba kolesových bagrov v licencii Poclain * 1973 – výroba traktorových motorov s výkonom 80–160 konských síl * 1978 – výroba traktorov typovej rady UR II * 1988 – výroba buldozérov v spolupráci s [[Hanomag]]om * 1990 – výroba vznetových motorov v licencii [[Lombardini]] * 1993 – produkcia pod vlastnou značkou ZTS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.sme.sk/c/2144561/v-zts-tees-martin-vyrobia-v-tomto-roku-1-300-traktorov.html | titul=V ZTS TEES Martin vyrobia v tomto roku 1 300 traktorov - www.sme.sk<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=www.sme.sk | język=sk | data dostępu=2020-07-09}}</ref> * 1995 – malé stavebné stroje s nosnosťou 1500 a 3000 kg * 2001 - vznikla firma SEMT PRODUCTION s.r.o., ktorá prevzala časť produkcie ZTS TEES Martin a začala výrobu vznetových motorov typu PA4–185 (PIELSTICK), prevodových skríň typu P135.1 do traktorov, traktorových náprav ZM 90, ZM 120, ZM 130, PHN 2000, ozubených kolies, tepelné obrábanie kovov, povrchovú úpravu kovov a iné spracovanie kovov.<ref> https://web.archive.org/web/20050208115314/http://www.semt.sk/En01.htm</ref> * 2002 – firma Martimex – Alfa, a. s. prevzala práva na produkciu traktorov ZTS URII a UR IV a dislokovala ju do firmy [[LKT (lesný kolesový traktor)|LKT]] v Trstennej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://agromodelweb.blog.cz/1001/napriek-konkurzu-dobra-sprava-traktory-sa-budu-nadalej-vyrabat | titul=Napriek konkurzu - dobrá správa: Traktory sa budú naďalej vyrábať &#124; Agromodelweb<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=agromodelweb.blog.cz | język=cs | data dostępu=2020-07-09 | archiwum=https://web.archive.org/web/20200820144022/http://agromodelweb.blog.cz/1001/napriek-konkurzu-dobra-sprava-traktory-sa-budu-nadalej-vyrabat | zarchiwizowano=2020-08-20 }}</ref>. Traktory boli produkované v spolupráci firiem SEMT Martin (podvozky), [[DS Martin|Druhá strojárenská Martin]] (motor), [[Považské strojárne|Manet Považská Bystrica]] (prevodovka), Kovotrend Orlov (kabina) a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=https://books.google.pl/books?id=YSvqCwAAQBAJ&pg=PA156&lpg=PA156&dq=Kovotrend+Orlov+zts+manet&source=bl&ots=hN4bny5Dkk&sig=_EEZ_zkyQzI5hmUETJorZPyXuYA&hl=pl&sa=X&ved=0ahUKEwiLzvPH8obZAhVCJVAKHXVHAGAQ6AEIPzAH#v=onepage&q=Kovotrend%20Orlov%20zts%20manet&f=false | titul=Encyklopedie českých traktorů - Marián Šuman-Hreblay - Google Książki<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=books.google.pl | data dostępu=2018-02-03}}</ref> == Produkty == Poľnohospodárske traktory: * modernizácia UR II A (1978-1984 r.): Zetor Crystal 8011, 8045, 10045, 12011, 12045, 16045; * modernizácia UR II B (1983-1989 r.): Zetor 8111, 8145, 10111, 10145, 12111, 12145, 16145; * modernizácia UR II C (1989-... r.): Zetor 8211, 8245, 9211, 9245, 10211, 10245, 11211, 11245, 12211, 12245, 14245, [[Zetor ZTS 16245|16245]]; * ZTS UR II C Super * ZTS UR IV (1995-...): ZTS 8311, 8345, 10311, 10345, 11311, 11345, 12311, 12345, 14345, 16345, [[Zetor ZTS 18345|18345]]. Tanky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Online | meno = Turiec | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Roman ZÚBEK: ČSĽA vlastnila kedysi viac tankov ako samotné USA | url = https://www.turieconline.sk/aktuality/ing-roman-zubek-csla-vlastnila-kedysi-viac-tankov-ako-samotne-usa | vydavateľ = turieconline.sk | miesto = | dátum vydania = 2013-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref> * [[T-34|T-34/85]] * [[T-55|T-54]] a [[T-55]] * [[T-72]] == Veľkosť produkcie == [[File:Głębokie T-72 02.jpg|thumb|Najznaámejší produkt ZTS Martin, tank [[T-72]] ]] Traktory: * 1996 – 870, * 1997 – 1130, == Zaujímavosti == [[File:Renault 6 aan de Schilcampen.jpg|thumb|Nerealizovany projekt výroby automobilu Renault 6]] [[File:ZTS Proferram 183 P.jpg|thumb|Traktor z VVÚ ZTS - PPT 183 P]] Na konci 60. rokov sa počítalo s výrobou licenčných osobných automobilov [[Renault 6]]. To sa ale nehodilo [[ČSSR|českej]] strane pre jej chystanú novinku [[Škoda 100]]. Projekt zrušili a do Martina previedli ťažké strojárstvo (tanky, traktory a motory). Následne sa stali ZŤS Martin najväčším výrobcom tankov [[T-72]] mimo územia Sovietskeho zväzu. Vo VVÚ ZŤS Martin vyvinuli a vyrobili okrem [[LKT (lesný kolesový traktor)|LKT]] aj pásové poľnohospodárske traktory - ZTS PPT 183 a ZTS PT 175. Následne boli projekty presunuté do [[Česko|Čiech]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ZTS Martin}} == Zdroj == * {{preklad|pl|ZTS Martin|5903573}} [[Kategória:Výrobcovia traktorov]] [[Kategória:Strojárske podniky na Slovensku]] [[Kategória:Výrobcovia motorov]] [[Kategória:Výrobcovia stavebných strojov]] beyehmdqx8zqruo35s4w8ltc6jb7t6x 8358963 8358956 2026-08-22T19:36:03Z Pelex 2483 na úpravu, minulý čas v úvodnej definícii 8358963 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spoločnosť | Názov spoločnosti = ZŤS TEES Martinské strojárne a.s. | Logo spoločnosti = ZTS Martin.jpg | Právna forma = | Odvetvie = | Založená = 1949 | Historický názov = Turčianske strojárne | Sídlo = [[Martin (mesto)|Martin]] | Štát sídla = [[Slovensko]] | Pôvod = | Vedenie = | Územný rozsah = | Priemysel = strojársky | Produkcia = traktory, vznetové motory, lokomotívy, bagre, tanky, ... | Obrat = | Výnosy = | Prevádzkový príjem = | Zisk = | Člen skupiny = | Počet zamestnancov = | Divízie = | Dcérske spoločnosti = | Vlastník = | Slogan spoločnosti = | Domáca stránka = | Zánik = | Poznámka = }} [[File:ZTS Martin 2020.jpg|thumb|ZŤS TEES Martin]] [[File:ZTS_183.45_UR_IV_M1_de_1997.jpg|thumb|Traktor ZTS 18345 UR IV M1, 1997]] [[File:ZTS 164.45 M2000.jpg|thumb|Traktor ZTS 16445 M2000]] [[File:Tractor ZTS 18345.jpg|thumb|Traktor ZTS 18345 UR IV M2005]] [[File:ZTS 122.45 UR II "C".jpg|thumb|Traktor ZTS 12245 UR II "C"]] {{na úpravu| * text je neaktuálny * názov a štruktúra spoločnosti sa menili, malo by to byť adekvátne vysvetlené v texte * nie je celkom jasné či a kedy spoločnosť, resp. jej faktický následníci zanikli, alebo či ešte fungujú }} '''ZŤS Martin''' (''Závody ťažkého strojárstva'') bol [[Slovensko|slovenský]] výrobca ťažkej vojenskej techniky, traktorov, železničných a banských lokomotív, bagrov, buldozérov, vznetových motorov pre traktory a lokomotívy. Jeho náplňou bol tiež výskum a vývoj strojárskej techniky a iné kooperačné strojárske projekty.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.zts-tees.sk/index-sk.html | titul=ZTS TEES Martinské strojárne &#124; Úvodná stránka<!-- Titul vygenerovaný cez bota --> | opublikowany=www.zts-tees.sk | archiwum=https://web.archive.org/web/20010409050838/http://www.zts-tees.sk/index-sk.html | zarchiwizowano=2001-04-09 | data dostępu=2020-07-09 }}</ref> == História == * 1949 – založenie fabriky * 1950 – výroba banských lokomotív * 1957 – výroba koľajových vozidiel * 1960 – výroba vznetových motorov pre lokomotívy s výkonom od 150 do 1250 k * 1965 – založenie Výskumno-vývojového ústavu - VVÚ ZŤS Martin * 1966 – výroba vznetových motorov v licencii Pielstick (850–1800 k) * 1969 – vývoj a výroba lesných kolesových traktorov vlastnej konštrukcie (neskôr LKT Trstená) * 1970 – výroba kolesových bagrov v licencii Poclain * 1973 – výroba traktorových motorov s výkonom 80–160 konských síl * 1978 – výroba traktorov typovej rady UR II * 1988 – výroba buldozérov v spolupráci s [[Hanomag]]om * 1990 – výroba vznetových motorov v licencii [[Lombardini]] * 1993 – produkcia pod vlastnou značkou ZTS<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://www.sme.sk/c/2144561/v-zts-tees-martin-vyrobia-v-tomto-roku-1-300-traktorov.html | titul=V ZTS TEES Martin vyrobia v tomto roku 1 300 traktorov - www.sme.sk<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=www.sme.sk | język=sk | data dostępu=2020-07-09}}</ref> * 1995 – malé stavebné stroje s nosnosťou 1500 a 3000 kg * 2001 - vznikla firma SEMT PRODUCTION s.r.o., ktorá prevzala časť produkcie ZTS TEES Martin a začala výrobu vznetových motorov typu PA4–185 (PIELSTICK), prevodových skríň typu P135.1 do traktorov, traktorových náprav ZM 90, ZM 120, ZM 130, PHN 2000, ozubených kolies, tepelné obrábanie kovov, povrchovú úpravu kovov a iné spracovanie kovov.<ref> https://web.archive.org/web/20050208115314/http://www.semt.sk/En01.htm</ref> * 2002 – firma Martimex – Alfa, a. s. prevzala práva na produkciu traktorov ZTS URII a UR IV a dislokovala ju do firmy [[LKT (lesný kolesový traktor)|LKT]] v Trstennej<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=http://agromodelweb.blog.cz/1001/napriek-konkurzu-dobra-sprava-traktory-sa-budu-nadalej-vyrabat | titul=Napriek konkurzu - dobrá správa: Traktory sa budú naďalej vyrábať &#124; Agromodelweb<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=agromodelweb.blog.cz | język=cs | data dostępu=2020-07-09 | archiwum=https://web.archive.org/web/20200820144022/http://agromodelweb.blog.cz/1001/napriek-konkurzu-dobra-sprava-traktory-sa-budu-nadalej-vyrabat | zarchiwizowano=2020-08-20 }}</ref>. Traktory boli produkované v spolupráci firiem SEMT Martin (podvozky), [[DS Martin|Druhá strojárenská Martin]] (motor), [[Považské strojárne|Manet Považská Bystrica]] (prevodovka), Kovotrend Orlov (kabina) a iné.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu| url=https://books.google.pl/books?id=YSvqCwAAQBAJ&pg=PA156&lpg=PA156&dq=Kovotrend+Orlov+zts+manet&source=bl&ots=hN4bny5Dkk&sig=_EEZ_zkyQzI5hmUETJorZPyXuYA&hl=pl&sa=X&ved=0ahUKEwiLzvPH8obZAhVCJVAKHXVHAGAQ6AEIPzAH#v=onepage&q=Kovotrend%20Orlov%20zts%20manet&f=false | titul=Encyklopedie českých traktorů - Marián Šuman-Hreblay - Google Książki<!-- Tytuł wygenerowany przez bota --> | opublikowany=books.google.pl | data dostępu=2018-02-03}}</ref> == Produkty == Poľnohospodárske traktory: * modernizácia UR II A (1978-1984 r.): Zetor Crystal 8011, 8045, 10045, 12011, 12045, 16045; * modernizácia UR II B (1983-1989 r.): Zetor 8111, 8145, 10111, 10145, 12111, 12145, 16145; * modernizácia UR II C (1989-... r.): Zetor 8211, 8245, 9211, 9245, 10211, 10245, 11211, 11245, 12211, 12245, 14245, [[Zetor ZTS 16245|16245]]; * ZTS UR II C Super * ZTS UR IV (1995-...): ZTS 8311, 8345, 10311, 10345, 11311, 11345, 12311, 12345, 14345, 16345, [[Zetor ZTS 18345|18345]]. Tanky:<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Online | meno = Turiec | autor = | odkaz na autora = | titul = Ing. Roman ZÚBEK: ČSĽA vlastnila kedysi viac tankov ako samotné USA | url = https://www.turieconline.sk/aktuality/ing-roman-zubek-csla-vlastnila-kedysi-viac-tankov-ako-samotne-usa | vydavateľ = turieconline.sk | miesto = | dátum vydania = 2013-11-07 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = }}</ref> * [[T-34|T-34/85]] * [[T-55|T-54]] a [[T-55]] * [[T-72]] == Veľkosť produkcie == [[File:Głębokie T-72 02.jpg|thumb|Najznaámejší produkt ZTS Martin, tank [[T-72]] ]] Traktory: * 1996 – 870, * 1997 – 1130, == Zaujímavosti == [[File:Renault 6 aan de Schilcampen.jpg|thumb|Nerealizovany projekt výroby automobilu Renault 6]] [[File:ZTS Proferram 183 P.jpg|thumb|Traktor z VVÚ ZTS - PPT 183 P]] Na konci 60. rokov sa počítalo s výrobou licenčných osobných automobilov [[Renault 6]]. To sa ale nehodilo [[ČSSR|českej]] strane pre jej chystanú novinku [[Škoda 100]]. Projekt zrušili a do Martina previedli ťažké strojárstvo (tanky, traktory a motory). Následne sa stali ZŤS Martin najväčším výrobcom tankov [[T-72]] mimo územia Sovietskeho zväzu. Vo VVÚ ZŤS Martin vyvinuli a vyrobili okrem [[LKT (lesný kolesový traktor)|LKT]] aj pásové poľnohospodárske traktory - ZTS PPT 183 a ZTS PT 175. Následne boli projekty presunuté do [[Česko|Čiech]]. == Referencie == {{Referencie}} == Iné projekty == {{projekt|commons=Category:ZTS Martin}} == Zdroj == * {{preklad|pl|ZTS Martin|5903573}} [[Kategória:Výrobcovia traktorov]] [[Kategória:Strojárske podniky na Slovensku]] [[Kategória:Výrobcovia motorov]] [[Kategória:Výrobcovia stavebných strojov]] ax4lj7dgf4fze7c99k26up1xr05b24n Juraj Toman (maliar) 0 754794 8358878 8358506 2026-08-22T13:40:51Z Bakjb 236375 k 8358878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Toman | Popis osoby = slovenský maliar a vysokoškolský učiteľ | Dátum narodenia = {{dnv|1985|12|09}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]] | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Portál1 = Umenie }} '''Juraj Toman''' (* [[9. december]] [[1985]], [[Trenčín]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Maliarstvo|maliar]] a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolský učiteľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Juraj Toman PRIEZORY | url = https://www.trencin2026.eu/podujatie/vystava-juraj-toman-priezory/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Život a dielo == Narodil sa, žije a tvorí v Trenčíne. Umelecké vzdelanie získal na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman {{!}} Zóny kontaktu {{!}} Schemnitz Gallery | url = https://www.schemnitz.sk/juraj-toman-zony-kontaktu | vydavateľ = Galéria Schemnitz - Schemnitz gallery | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = en-US}}</ref> v ateliéri Klaudie Kosziby a následne na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení v Banskej Bystrici]] u profesora [[Ľudovít Hološka|Ľudovíta Hološku]], kde v roku [[2014]] získal titul [[Doktor umenia|doktor umení]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman | url = https://www.stationgallery.sk/umelci/juraj-toman/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Od rovnakého roku pôsobí ako [[odborný asistent]] na katedre výtvarnej tvorby a výchovy na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman | url = https://www.stationgallery.sk/umelci/juraj-toman/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Patrí do strednej generácie slovenských výtvarníkov. Vo svojej tvorbe sa zameriava na [[Krajinomaľba|maľbu krajiny]] a mestských priestorov, zaujíma ho fenomén času a priestoru. Námety čerpá zo svojho okolia, vyprázdnených ulíc miest, opustených, nefunkčných exteriérov.<ref name=":0" /> Svoju maliarsku tvorbu pravidelne prezentuje na samostatných a kolektívnych výstavach na [[Slovensko|Slovensku]] aj v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman / STUDIO GAMES - Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici | url = https://www.ssgbb.sk/vystava/studio-games/ | vydavateľ = www.ssgbb.sk | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> Je súčasťou občianskeho združenia Galéria For Maat v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás {{!}} FORMAAT | url = https://formaat.sk/#contact | vydavateľ = formaat.sk | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> V roku [[2023]] ilustroval dielo ''Spomenieš si na Trenčín'' (Artforum) spisovateľa [[Lukáš Cabala|Lukáša Cabalu]]. Kniha bola nominovaná na slovenskú literárnu cenu [[Anasoft litera]], školskú literárnu cenu René a taktiež na [[Európska cena za literatúru|Európsku cenu za literatúru]] za rok [[2025]]. Dielo vyšlo vo viacerých prekladoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.litcentrum.sk/dielo/spomenies-si-na-trencin | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské literárne centrum}}</ref> So spisovateľom opäť Toman spolupracoval v roku [[2026]], kedy nie len ilustroval, ale aj sa autorsky podieľal na [[Dystópia|dystopickom]] románe ''Terpentín'' (Artforum).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.litcentrum.sk/dielo/terpentin | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toman, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí krajinári]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] 83i3voedosdltx7m6ncocf3lrhwebij 8358879 8358878 2026-08-22T13:42:20Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Juraj Toman]] na [[Juraj Toman (maliar)]] 8358878 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Juraj Toman | Popis osoby = slovenský maliar a vysokoškolský učiteľ | Dátum narodenia = {{dnv|1985|12|09}} | Miesto narodenia = [[Trenčín]] | Alma mater = [[Akadémia umení v Banskej Bystrici]] [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave]] | Dátum úmrtia = <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | Portál1 = Umenie }} '''Juraj Toman''' (* [[9. december]] [[1985]], [[Trenčín]]) je [[Slovensko|slovenský]] [[Maliarstvo|maliar]] a [[Vysokoškolský pedagóg|vysokoškolský učiteľ]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výstava Juraj Toman PRIEZORY | url = https://www.trencin2026.eu/podujatie/vystava-juraj-toman-priezory/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Život a dielo == Narodil sa, žije a tvorí v Trenčíne. Umelecké vzdelanie získal na [[Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave|Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman {{!}} Zóny kontaktu {{!}} Schemnitz Gallery | url = https://www.schemnitz.sk/juraj-toman-zony-kontaktu | vydavateľ = Galéria Schemnitz - Schemnitz gallery | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = en-US}}</ref> v ateliéri Klaudie Kosziby a následne na [[Akadémia umení v Banskej Bystrici|Akadémii umení v Banskej Bystrici]] u profesora [[Ľudovít Hološka|Ľudovíta Hološku]], kde v roku [[2014]] získal titul [[Doktor umenia|doktor umení]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman | url = https://www.stationgallery.sk/umelci/juraj-toman/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Od rovnakého roku pôsobí ako [[odborný asistent]] na katedre výtvarnej tvorby a výchovy na [[Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre|Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman | url = https://www.stationgallery.sk/umelci/juraj-toman/ | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Patrí do strednej generácie slovenských výtvarníkov. Vo svojej tvorbe sa zameriava na [[Krajinomaľba|maľbu krajiny]] a mestských priestorov, zaujíma ho fenomén času a priestoru. Námety čerpá zo svojho okolia, vyprázdnených ulíc miest, opustených, nefunkčných exteriérov.<ref name=":0" /> Svoju maliarsku tvorbu pravidelne prezentuje na samostatných a kolektívnych výstavach na [[Slovensko|Slovensku]] aj v zahraničí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Juraj Toman / STUDIO GAMES - Stredoslovenská galéria v Banskej Bystrici | url = https://www.ssgbb.sk/vystava/studio-games/ | vydavateľ = www.ssgbb.sk | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> Je súčasťou občianskeho združenia Galéria For Maat v Trenčíne.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = O nás {{!}} FORMAAT | url = https://formaat.sk/#contact | vydavateľ = formaat.sk | dátum prístupu = 2026-08-20}}</ref> V roku [[2023]] ilustroval dielo ''Spomenieš si na Trenčín'' (Artforum) spisovateľa [[Lukáš Cabala|Lukáša Cabalu]]. Kniha bola nominovaná na slovenskú literárnu cenu [[Anasoft litera]], školskú literárnu cenu René a taktiež na [[Európska cena za literatúru|Európsku cenu za literatúru]] za rok [[2025]]. Dielo vyšlo vo viacerých prekladoch.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.litcentrum.sk/dielo/spomenies-si-na-trencin | dátum prístupu = | vydavateľ = Slovenské literárne centrum}}</ref> So spisovateľom opäť Toman spolupracoval v roku [[2026]], kedy nie len ilustroval, ale aj sa autorsky podieľal na [[Dystópia|dystopickom]] románe ''Terpentín'' (Artforum).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = | url = https://www.litcentrum.sk/dielo/terpentin | dátum prístupu = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Toman, Juraj}} [[Kategória:Osobnosti z Trenčína]] [[Kategória:Slovenskí maliari]] [[Kategória:Slovenskí krajinári]] [[Kategória:Slovenskí výtvarníci]] [[Kategória:Slovenskí ilustrátori]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave]] [[Kategória:Absolventi Akadémie umení v Banskej Bystrici]] [[Kategória:Vyučujúci na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre]] 83i3voedosdltx7m6ncocf3lrhwebij Martin Putala 0 754819 8358891 8358460 2026-08-22T14:10:36Z Bakjb 236375 k 8358891 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec|Profesia=Organický chemik|Alma mater=[[Univerzita Komenského v Bratislave]]|Dátum narodenia={{dátum narodenia a vek|1965|03|22}}|Miesto narodenia=[[Bratislava]]|E-mail=martin.putala@uniba.sk|Polia pôsobnosti=cross-coupplingové reakcie, syntéza ligandov, stereoselektívna syntéza, chiroptické prepínmače, materiály pre optoelektroniku, polovodiče pre organické tranzistory s efektom poľa, kontaktné materiály pre organické svetlovyžarujúce diódy|Portrét=Profesor Martin Putala.jpg|Meno=prof. RNDr. Martin Putala, CSc.}} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof]]. [[Doktor prírodných vied|RNDr.]] '''Martin Putala''', [[Kandidát vied|CSc.]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Putala | meno = Martin | titul = Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika osoby | url = https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/zamestnanec/PriF/SK/putala1.uniba.sk.html | dátum prístupu = 2026-08-20 | dátum aktualizácie = 2026-03-31}}</ref> (* [[22. marec|22. marca]]<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Martin Putala Profesný životopis | url = https://www.yumpu.com/xx/document/read/20622269/martin-putala-profesny-zivotopis | vydavateľ = yumpu.com | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = en | priezvisko = Yumpu.com}}</ref> [[1965]], [[Bratislava]],<ref name=":0" /> [[Česko-Slovensko|Československo]]) je slovenský [[Organická chémia|organický chemik]] pôsobiaci na Katedre organickej chémie [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]], kde vedie Laboratórium organických optoelektronických materiálov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Group members | url = https://fns.uniba.sk/pracoviska/chemicka-sekcia/kor/vyskum/laboratorium-organickych-optoelektronickych-materialov/group-members/ | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> Je vedúcim Katedry organickej chémie [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulty]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kontakty | url = https://fns.uniba.sk/pracoviska/chemicka-sekcia/kor/kontakty/ | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Vzdelanie == Martin Putala získal v [[Maturitná skúška|maturitnom]] ročníku v roku [[1983]] striebornú medailu na Medzinárodnej chemickej olympiáde, ktorá sa konala v [[Temešvár|Temešvári]] v [[Rumunsko|Rumunsku]].<ref name=":1" /> Martin Putala absolvoval pregraduálne štúdium na [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]] v medziodborovom štúdiu [[Anorganická chémia|anorganickej]] a [[Organická chémia|organickej chémie]] v rokoch [[1983]] až [[1988]].<ref name=":1" /> Počas vysokoškolského štúdia spoluzaložil korešpondenčný seminár z prírodných vied pre študentov stredných škôl.<ref name=":1" /> [[Doktorandské štúdium]] absolvoval v [[Moskva|Moskve]] na Chemickej fakulte [[Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova|Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosovova]] v rokoch [[1989]] až [[1993]].<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Študoval odbor Chémia organoprvkových zlúčenín.<ref name=":0" /> Ako postdoc sa najskôr vrátil na svoju [[Alma mater|Alma Mater]] do [[Bratislava|Bratislavy]], kde v roku [[1994]] vykonával výskumnú prácu na Katedre organickej chémie [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] s cieľom vývoja nových látok pre priemysel a firmy ako [[Ciba-Geigy]] a [[Duslo Šala]].<ref name=":1" /> Od januára [[1995]] do apríla [[1996]] pracoval 16 mesiacov ako [[postdoktorand]] na [[Univerzita v Ženeve|Univerzite v Ženeve]] vo [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]] na Katedre organickej chémie.<ref name=":0" /><ref name=":1" /> Od mája do júla [[1996]] pracoval tri mesiace v rámci programu Erasmus na Chemickom ústave [[Univerzita v Regensburgu|Univerzity v Regensburgu]] v [[Nemecko|Nemecku]].<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Po opätovnom návrate na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzitu Komenského]] v roku [[1996]] založil vlastnú výskumnú skupinu so zameraním na [[Stereoselektívna syntéza|stereoselektívnu syntézu]] a [[Organokovová chémia|organokovovú chémiu]].<ref name=":1" /> V roku [[2002]] bol [[Habilitácia|habilitovaný]] za [[Docent|docenta]] v odbore [[organická chémia]] na [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzite Komenského]] s prácou na tému "Syntéza a [[stereochémia]] [[Racemát|neracemických]] C<sub>2</sub>-symetrických 2,2´-C-substituovaných 1,1´-binaftylových derivátov.<ref name=":1" /> V roku [[2026]] ho prezident [[Peter Pellegrini]] menoval za [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|profesora]] [[Organická chémia|organickej chémie]].<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Prezident Pellegrini vymenoval tridsiatich nových profesorov vysokých škôl – FOTO | url = https://fotonovinky.sk/prezident-pellegrini-vymenoval-tridsiatich-novych-profesorov-vysokych-skol-foto/ | dátum vydania = 2026-03-31 | dátum prístupu = 2026-08-20 | jazyk = sk-SK}}</ref> == Pedagogické pôsobenie == Martin Putala školil štyri bakalárske práce, 19 magisterských prác a 11 dizertačných prác.<ref name=":0" /> Vyučuje predmety ako "Štruktúra a reaktivita organických zlúčenín" pre magiostrských študentov a predmet "Organická chémia (2)" pre bakalárskych študentov.<ref name=":0" /> == Chemická olympiáda == Putala sa v mladosti sám zúčastňoval chemickej olympiády a po skončení štúdia sa venoval jej organizovaniu na Slovensku. Od roku 1994 je autorom úloh pre druhý až štvrtý ročnák gymnázií v kategóriách B a A, je lektrom Letnej školy chemikov, ktorá pripravuje mladé talenty na Chemickú olympiádu.<ref name=":1" /> Od roku 1997 pripravuje každý rok slovenský tím na Medzinárodnú chemickú olympiádu v oblasti organickej chémie.<ref name=":1" /> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Putala, Martin}} [[Kategória:Osobnosti z Bratislavy]] [[Kategória:Slovenskí chemici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Slovenskí univerzitní profesori]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Absolventi Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] q2v8nzcvyp7ds0rz5whbftjtjm0vg3v Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026 0 754833 8358985 8358802 2026-08-22T21:30:42Z Feriontly17x17x7 228747 výsledky po 2. dni 8358985 wikitext text/x-wiki {{Športová aktualita|volejbal}} {{Infobox medzinárodné športové podujatie | názov turnaja = Majstrovstvá Európy vo volejbale žien | rok = 2026 | iný názov = | logo = CEV EuroVolley W 2026 logo.png | veľkosť loga = | popis loga = | usporiadateľ = Azerbajdžan | 2 usporiadateľ = Česko | 3 usporiadateľ = Švédsko | 4 usporiadateľ = Turecko | dátum = [[21. august]]{{--}}[[6. september]] [[2026]] | počet tímov = 24 | počet dejísk = 4 | počet miest = 4 | dejiská = [[Baku]]<br />[[Brno]]<br />[[Göteborg]]<br />[[Istanbul]] | víťaz = | víťazný tím = <!-- čo sa napíše, to sa zobrazí --> | víťaz - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | víťaz - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov = 1 | počet titulov - muži = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | počet titulov - ženy = <!-- Ak je spoločné podujatie mužov a žien --> | zápasy = | góly = | návštevnosť = | najproduktívnejší hráč = | najužitočnejší hráč = | aktualizácia = | rok pred = 2023 | rok po = 2028 }} '''Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026''' je v poradí 34. turnaj [[Majstrovstvá Európy vo volejbale|majstrovstiev Európy vo volejbale]] žien, ktoré organizuje [[Európska volejbalová konfederácia]] (CEV). Šampionát prebieha od [[21. august|21. augusta]] do [[6. september|6. septembra]] [[2026]] v štyroch mestách v [[Azerbajdžan|Azerbajdžane]], [[Česko|Česku]], [[Švédsko|Švédsku]] a v [[Turecko|Turecku]] za účasti 24 tímov.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kubiš | meno = Pavol | autor = | odkaz na autora = | titul = Slovenské volejbalistky odcestovali do Göteborgu. Atmosféru šampionátu zažije šesť debutantiek | url = https://www.denniksport.sk/volejbal/c/reprezentacia-slovensko-zeny-nominacia-majstrovstva-europy-2026 | vydavateľ = denniksport.sk | miesto = | dátum vydania = 2026-08-19 | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = }}</ref> Po štvrýkrát sa ME žien konajú v štyroch hostiteľských štátoch. Finálové zápasy sa uskutočnia v [[Turecko|Turecku]]. == Kvalifikácia == {{Hlavný článok|Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026}} {| class="wikitable" width="500" !Podujatie !Miestenky !Kvalifikanti |- align="center" |Organizátori | align="center" |4 | align="left" |{{AZE|vz|1}}<br />{{CZE|vz|1}}<br />{{SWE|vz|1}}<br />{{TUR|vz|1}} |- align="center" |Priamy postup z [[Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2023|ME 2023]] | align="center" |8 | align="left" |{{SRB|vz|1}}<br />{{NED|vz|1}}<br />{{ITA|vz|1}}<br />{{POL|vz|1}}<br />{{FRA|vz|1}}<br />{{BUL|vz|1}}<br />{{UKR|vz|1}}<br />{{SVK|vz|1}} |- align="center" |Postup z [[Kvalifikácia na Majstrovstvá Európy vo volejbale žien 2026|kvalifikácie na ME 2026]] |12 | align="left" |{{GER|vz|1}}<br />{{BEL|vz|1}}<br />{{SLO|vz|1}}<br />{{MNE|vz|1}}<br />{{ESP|vz|1}}<br />{{GRE|vz|1}}<br />{{CRO|vz|1}}<br />{{ROU|vz|1}}<br />{{HUN|vz|1}}<br />{{POR|vz|1}}<br />{{LAT|vz|1}}<br />{{AUT|vz|1}} |} == Výsledky == === Základné skupiny === ==== Skupina A ==== * [[Istanbul]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |'''{{TUR|vz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{LAT|vz|1}} |{{ku|25|17}} |{{ku|25|16}} |{{ku|25|16}} | | |'''{{ku|75|49}}''' |9 112 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84417 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |22. august | align="right" |{{GER|vz|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{SLO|vz|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|21|25}} |{{ku|20|25}} | | |'''{{ku|63|75}}''' |281 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84418 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |22. august | align="right" |{{HUN|vz|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{POL|vz|1}}''' |{{ku|12|25}} |{{ku|24|26}} |{{ku|20|25}} | | |'''{{ku|56|76}}''' |233 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84419 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |23. august | align="right" |{{LAT|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{GER|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84420 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |23. august | align="right" |{{SLO|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{TUR|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84421 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |24. august | align="right" |{{POL|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{LAT|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84422 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |24. august | align="right" |{{TUR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{HUN|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84423 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |25. august | align="right" |{{HUN|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{GER|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84424 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |25. august | align="right" |{{POL|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SLO|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84425 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |26. august | align="right" |{{SLO|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{LAT|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84426 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |26. august | align="right" |{{GER|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{TUR|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84427 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |27. august | align="right" |{{POL|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{GER|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84428 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |27. august | align="right" |{{LAT|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{HUN|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84429 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |28. august | align="right" |{{SLO|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{HUN|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84430 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |28. august | align="right" |{{TUR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{POL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84431 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{TUR|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|75|49}} | +26 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{POL|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|76|56}} | +20 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{SLO|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|75|63}} | +12 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{GER|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|0|3}} |{{ku|63|75}} | −12 |'''0''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{HUN|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|0|3}} |{{ku|56|76}} | −20 |'''0''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{LAT|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|0|3}} |{{ku|49|75}} | −26 |'''0''' |} ==== Skupina B ==== * [[Brno]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |{{AUT|vz|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{SRB|vz|1}}''' |{{ku|17|25}} |{{ku|9|25}} |{{ku|21|25}} | | |'''{{ku|47|75}}''' |1 542 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84432 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |21. august | align="right" |'''{{BUL|vz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{UKR|vz|1}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|20}} | | |'''{{ku|75|66}}''' |2 159 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84433 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |'''{{CZE|vz|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{GRE|vz|1}} |{{ku|25|14}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|15}} |{{ku|25|20}} | |'''{{ku|98|74}}''' |3 576 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84434 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |22. august | align="right" |{{UKR|vz|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{GRE|vz|1}}''' |{{ku|23|25}} |{{ku|25|23}} |{{ku|25|12}} |{{ku|22|25}} |{{ku|10|15}} |'''{{ku|105|100}}''' |2 018 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84435 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |22. august | align="right" |{{AUT|vz|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{CZE|vz|1}}''' |{{ku|16|25}} |{{ku|17|25}} |{{ku|17|25}} | | |'''{{ku|50|75}}''' |3 726 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84436 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |23. august | align="right" |{{GRE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BUL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84437 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |23. august | align="right" |{{CZE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SRB|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84438 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |24. august | align="right" |{{UKR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{AUT|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84439 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |24. august | align="right" |{{SRB|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BUL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84440 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |25. august | align="right" |{{GRE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{AUT|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84441 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |25. august | align="right" |{{CZE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{UKR|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84442 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |26. august | align="right" |{{AUT|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BUL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84443 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |26. august | align="right" |{{SRB|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{GRE|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84444 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |27. august | align="right" |{{UKR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SRB|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84445 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |27. august | align="right" |{{CZE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BUL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84446 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{CZE|vz|1}} |2 |2 |0 |{{ku|6|1}} |{{ku|173|124}} | +49 |'''6''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{SRB|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|75|47}} | +28 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{BUL|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|75|66}} | +9 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{GRE|vz|1}} |2 |1 |1 |{{ku|4|5}} |{{ku|174|203}} | −29 |'''2''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{UKR|vz|1}} |2 |0 |2 |{{ku|2|6}} |{{ku|171|175}} | −4 |'''1''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{AUT|vz|1}} |2 |0 |2 |{{ku|0|6}} |{{ku|97|150}} | −53 |'''0''' |} ==== Skupina C ==== * [[Baku]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |'''{{AZE|vz|2}}''' |'''{{ku|3|1}}''' | align="left" |{{POR|vz|1}} |{{ku|25|22}} |{{ku|23|25}} |{{ku|27|25}} |{{ku|25|20}} | |'''{{ku|100|92}}''' |5 500 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84447 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |22. august | align="right" |'''{{BEL|vz|2}}''' |'''{{ku|3|2}}''' | align="left" |{{ESP|vz|1}} |{{ku|25|15}} |{{ku|18|25}} |{{ku|23|25}} |{{ku|25|17}} |{{ku|15|8}} |'''{{ku|106|90}}''' |200 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84448 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |22. august | align="right" |{{ROU|vz|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{NED|vz|1}}''' |{{ku|21|25}} |{{ku|28|26}} |{{ku|15|25}} |{{ku|25|22}} |{{ku|9|15}} |'''{{ku|98|113}}''' |250 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84449 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |23. august | align="right" |{{POR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BEL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84450 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |23. august | align="right" |{{ESP|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{AZE|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84451 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |24. august | align="right" |{{NED|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{POR|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84452 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |24. august | align="right" |{{AZE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ROU|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84453 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |25. august | align="right" |{{ROU|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BEL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84454 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |25. august | align="right" |{{NED|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ESP|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84455 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |26. august | align="right" |{{ESP|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{POR|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84456 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |26. august | align="right" |{{BEL|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{AZE|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84457 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |27. august | align="right" |{{NED|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{BEL|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84458 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |27. august | align="right" |{{POR|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ROU|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84459 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |28. august | align="right" |{{ESP|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ROU|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84460 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |28. august | align="right" |{{AZE|vz|2}}''' |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{NED|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84461 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{AZE|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|1}} |{{ku|100|92}} | +8 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{BEL|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|2}} |{{ku|106|90}} | +16 |'''2''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{NED|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|2}} |{{ku|113|98}} | +15 |'''2''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{ROU|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|2|3}} |{{ku|98|113}} | −15 |'''1''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{ESP|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|2|3}} |{{ku|90|106}} | −16 |'''1''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{POR|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|1|3}} |{{ku|92|100}} | −8 |'''0''' |} ==== Skupina D ==== * [[Göteborg]] {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=70px|Dátum !width=160px|Družstvo 1 !Výsledok !width=160px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |'''{{FRA|vz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{SVK|vz|1}} |{{ku|25|13}} |{{ku|25|21}} |{{ku|25|13}} | | |'''{{ku|75|47}}''' |525 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84462 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |21. august | align="right" |{{CRO|vz|2}} |'''{{ku|0|3}}''' | align="left" |'''{{ITA|vz|1}}''' |{{ku|9|25}} |{{ku|22|25}} |{{ku|23|25}} | | |'''{{ku|54|75}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84463 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |21. august | align="right" |'''{{SWE|vz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{MNE|vz|1}} |{{ku|25|13}} |{{ku|25|18}} |{{ku|25|23}} | | |'''{{ku|75|54}}''' |5 261 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84464 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |22. august | align="right" |'''{{ITA|vz|2}}''' |'''{{ku|3|0}}''' | align="left" |{{MNE|vz|1}} |{{ku|25|13}} |{{ku|25|20}} |{{ku|25|19}} | | |'''{{ku|75|52}}''' |2 986 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84465 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |22. august | align="right" |{{SVK|vz|2}} |'''{{ku|2|3}}''' | align="left" |'''{{SWE|vz|1}}''' |{{ku|22|25}} |{{ku|16|25}} |{{ku|25|14}} |{{ku|25|22}} |{{ku|6|15}} |'''{{ku|94|101}}''' |6 220 |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84466 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |23. august | align="right" |{{FRA|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{CRO|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84467 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |23. august | align="right" |{{SWE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ITA|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84468 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |24. august | align="right" |{{CRO|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SVK|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84469 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |24. august | align="right" |{{MNE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{FRA|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84470 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |25. august | align="right" |{{ITA|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{SVK|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84471 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |25. august | align="right" |{{SWE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{CRO|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84472 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |26. august | align="right" |{{FRA|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{ITA|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84473 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |26. august | align="right" |{{SVK|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{MNE|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84474 správa] |- align="center" bgcolor="#D2D2D2" |27. august | align="right" |{{CRO|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{MNE|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84475 správa] |- align="center" bgcolor="#e6e6e6" |27. august | align="right" |{{SWE|vz|2}} |'''{{ku||}}''' | align="left" |{{FRA|vz|1}} |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=84476 správa] |}<br> {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |- bgcolor=#AAAAFF style=text-align:center !width=20px| {{tooltip|Por|Poradie}} !width=160px| Družstvo !width=20px| {{tooltip|Z|Zápasy}} !width=20px| {{tooltip|V|Víťazstvá}} !width=20px| {{tooltip|P|Prehry}} !width=50px| Sety !width=70px| Lopty !width=30px| {{tooltip|+/−|+/− lopty}} !width=20px| {{tooltip|B|Body}} |- bgcolor=#CCEECC |1. | align="left" |{{ITA|vz|1}} |2 |2 |0 |{{ku|6|0}} |{{ku|150|106}} | +44 |'''6''' |- bgcolor="#CCEECC" |2. | align="left" |{{SWE|vz|1}} |2 |2 |0 |{{ku|6|2}} |{{ku|176|148}} | +28 |'''5''' |- bgcolor="#CCEECC" |3. | align="left" |{{FRA|vz|1}} |1 |1 |0 |{{ku|3|0}} |{{ku|75|47}} | +28 |'''3''' |- bgcolor="#CCEECC" |4. | align="left" |{{SVK|vz|1}} |2 |0 |2 |{{ku|2|6}} |{{ku|141|176}} | −35 |'''1''' |- bgcolor="#e6e6e6" |5. | align="left" |{{CRO|vz|1}} |1 |0 |1 |{{ku|0|3}} |{{ku|54|75}} | −21 |'''0''' |- bgcolor="#e6e6e6" |6. | align="left" |{{MNE|vz|1}} |2 |0 |2 |{{ku|0|6}} |{{ku|106|150}} | −44 |'''0''' |} === Play-off === {|class="toccolours" style="margin:0;background:#ffffff;text-align:center" |-bgcolor=#AAAAFF !width=90px|Dátum !width=130px|Družstvo 1 !Výsledok !width=130px|Družstvo 2 !width=40px|1. set !width=40px|2. set !width=40px|3. set !width=40px|4. set !width=40px|5. set !Lopty spolu !Diváci !Správa |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Osemfinále''' ([[Brno]], [[Istanbul]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |30. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85091 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |30. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85092 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |31. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85093 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |31. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85094 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |31. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85095 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |31. august | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85096 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |1. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85097 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |1. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85098 správa] |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Štvrťfinále''' ([[Brno]], [[Istanbul]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |2. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85099 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |2. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85100 správa] |- bgcolor=#e6e6e6 |3. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85101 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |3. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85102 správa] |- style="background:lightblue" |colspan=12 align=left|'''Semifinále''' ([[Istanbul]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |5. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85103 správa] |- bgcolor=#D2D2D2 |5. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85104 správa] |- bgcolor=#FFDAB9 |colspan=12 align=left|'''Stretnutie o 3. miesto''' ([[Istanbul]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |6. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85105 správa] |- bgcolor=#F7F6A8 |colspan=12 align=left|'''Finále''' ([[Istanbul]]) |- bgcolor=#e6e6e6 |6. september | align="right" | |'''{{ku||}}''' | align="left" | |{{ku||}} |{{ku||}} |{{ku||}} | | |'''{{ku||}}''' | |[https://www-old.cev.eu/Competition-Area/MatchStatistics.aspx?ID=85106 správa] |} == Konečné poradie == {| class="wikitable" !{{tooltip|Por|Poradie}}. ! width="170" |Družstvo |- bgcolor="#F7F6A8" | align="center" |[[Súbor:Gold_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#DCE5E5" | align="center" |[[Súbor:Silver_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- bgcolor="#E5C585" | align="center" |[[Súbor:Bronze_medal_europe.svg|17x17bod]] | |- | align="center" |4. | |- | align="center" |5. | |- | align="center" |6. | |- | align="center" |7. | |- | align="center" |8. | |- | align="center" |9. | |- | align="center" |10. | |- | align="center" |11. | |- | align="center" |12. | |- | align="center" |13. | |- | align="center" |14. | |- | align="center" |15. | |- | align="center" |16. | |- | align="center" |17. | |- | align="center" |18. | |- | align="center" |19. | |- | align="center" |20. | |- | align="center" |21. | |- | align="center" |22. | |- | align="center" |23. | |- | align="center" |24. | |} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Majstrovstvá Európy vo volejbale mužov 2026]] == Externé odkazy == * [https://www.cev.eu/ Oficiálna stránka Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} * [https://eurovolley.cev.eu/en/2026/women/ ME 2026 na stránke Európskej volejbalovej federácie] {{eng icon}} == Zdroj == {{Preklad|en|2026 Women's European Volleyball Championship|1370331481}} {{Majstrovstvá Európy vo volejbale}} [[Kategória:Volejbal v 2026]] [[Kategória:Majstrovstvá Európy vo volejbale žien]] [[Kategória:Športové podujatia v Azerbajdžane|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Česku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia vo Švédsku|Volejbal]] [[Kategória:Športové podujatia v Turecku|Volejbal]] [[Kategória:2026 v Azerbajdžane]] [[Kategória:2026 v Česku]] [[Kategória:2026 vo Švédsku]] [[Kategória:2026 v Turecku]] 0baz1yqog0i7ea9x3cnoj4u3p4b3gq6 Juraj Semivan 0 754846 8358861 8358620 2026-08-22T12:30:58Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Osobnosti z Košíc]] pomocou použitia HotCat 8358861 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = Juraj Semivan | aktuálny titul = ThDr. Juraj Semivan, PhD. | portrét = Portrait detail on the memorial plaque of Juraj Semivan in Košice-Krásna.jpg | popis portrétu = Portrét Juraja Semivana na pamätnej tabuli v Košiciach-Krásnej | štát pôsobenia = {{SVK|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1961|8|6}} | miesto narodenia = [[Sobrance]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2019|7|26|1961|8|6}} | miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum pohrebu = [[30. júl]] [[2019]] | miesto pohrebu = [[Rozhanovce]] | 1. funkcia = Farár farnosti Košice-Krásna | 1. funkcia - obdobie = 1995{{--}}2012 | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | funkcie = Vysokoškolský pedagóg TF KU, rozhlasový kazateľ | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|06|16|1961|08|06}} | kňazské svätenie miesto = [[Banská Bystrica]] }} [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Juraj Semivan''', [[Philosophiae doctor|PhD.]] (* [[6. august]] [[1961]], [[Sobrance]] – † [[26. júl]] [[2019]], [[Košice]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], morálny [[teológ]], vysokoškolský pedagóg a rozhlasový kazateľ. Patril k najvýraznejším duchovným a rešpektovaným intelektuálnym autoritám v košickej diecéze.<ref name="arcidieceza-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel kňaz Juraj Semivan | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/zomrel-knaz-juraj-semivan | vydavateľ = Košická arcidiecéza | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref><ref name="tkkbs-oznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úmrtie: Zomrel kňaz Juraj Semivan, rozlúčka bude v Rozhanovciach | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190726029 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Sobranciach a pochádzal z veriacej rodiny z blízkej obce Koňuš.<ref name="korzar-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurkovičová | meno = Klaudia | titul = Pomenovali po ňom park, vydali knihu. Juraj Semivan priťahoval davy, jeho kázne sledovali eštebáci | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/pomenovali-po-nom-park-vydali-knihu-juraj-semivan-pritahoval-davy-jeho-kazne-sledovali-estebaci | periodikum = Korzár Košice | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> Teologické štúdiá absolvoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte a kňazské svätenie prijal 16. júna 1985 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="katolicke-slovensko-2000">{{Citácia knihy| autor = Blažej Belák | titul = Katolícke Slovensko 2000 | isbn = 978-8071623748 | miesto = Trnava | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | rok = 2001 | strana = 252}}</ref><ref name="arcidieceza-umrtie" /> Svoju pastoračnú službu začal v roku 1985 ako kaplán v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v Košiciach.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho piatkové sväté omše a kázne zamerané na mládež a vysokoškolákov boli v období komunistického režimu mimoriadne populárne, kvôli čomu ho monitorovala vtedajšia [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB).<ref name="korzar-zivotopis" /> Neskôr pôsobil vo farnostiach [[Kecerovce]] (1990) a [[Košice – mestská časť Barca|Košice-Barca]] (1992).<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Po nežnej revolúcii odišiel v roku 1993 na postgraduálne teologické štúdiá do kanadského [[Toronto|Toronta]]. Po návrate pôsobil ako odborný asistent morálnej teológie na Teologickej fakulte [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]] v Košiciach.<ref name="korzar-zivotopis" /> V rokoch 1995 – 2012 slúžil nepretržite 17 rokov ako farár v mestskej časti [[Krásna (Košice)|Košice-Krásna]], kde zanechal hlbokú duchovnú stopu.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho posledným pastoračným pôsobiskom boli od roku 2012 [[Rozhanovce]].<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Zomrel zaopatrený sviatosťami po ťažkej chorobe 26. júla 2019 v Košiciach vo veku 57 rokov.<ref name="arcidieceza-umrtie" /><ref name="tkkbs-oznam" /> Posledná rozlúčka sa konala 30. júla 2019 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde je aj pochovaný.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> == Mediálna a publikačná činnosť == Široká verejnosť ho poznala z éteru Slovenského rozhlasu (Rádio Regina), kde pripravoval ranné duchovné zamyslenia a moderoval diskusnú reláciu ''Na čom záleží''. Vo svojich príspevkoch rozoberal morálne dilemy moderného sveta, ľudskú slobodu a medziľudské vzťahy. Inšpiroval sa dielom Thomasa Mertona a bol autorom viacerých teologických štúdií. V roku 2026 o jeho živote vyšla spomienková kniha.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pamiatka == * Dňa [[6. august]]a [[2026]] bol v mestskej časti Košice-Krásna na Námestí sv. Cyrila a Metoda slávnostne otvorený ''Park Juraja Semivana''.<ref name="tkkbs-park">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Košiciach si spomínali na kňaza a teológa Juraja Semivana | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260807005 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2026-08-07 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> V parku odhalili pamätnú tabuľu osadenú na skale s jeho portrétom a krédom: „Len som zatúžil ostať človekom...“.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pozri aj == * [[Krásna (Košice)]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Osobnosti zo Sobraniec]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Narodenia v 1961]] [[Kategória:Úmrtia v 2019]] gfmd1hqzsmai3eppa4acpw01wn4rw0z 8358893 8358861 2026-08-22T14:16:15Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Narodenia v 1961]] pomocou použitia HotCat 8358893 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = Juraj Semivan | aktuálny titul = ThDr. Juraj Semivan, PhD. | portrét = Portrait detail on the memorial plaque of Juraj Semivan in Košice-Krásna.jpg | popis portrétu = Portrét Juraja Semivana na pamätnej tabuli v Košiciach-Krásnej | štát pôsobenia = {{SVK|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1961|8|6}} | miesto narodenia = [[Sobrance]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2019|7|26|1961|8|6}} | miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum pohrebu = [[30. júl]] [[2019]] | miesto pohrebu = [[Rozhanovce]] | 1. funkcia = Farár farnosti Košice-Krásna | 1. funkcia - obdobie = 1995{{--}}2012 | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | funkcie = Vysokoškolský pedagóg TF KU, rozhlasový kazateľ | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|06|16|1961|08|06}} | kňazské svätenie miesto = [[Banská Bystrica]] }} [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Juraj Semivan''', [[Philosophiae doctor|PhD.]] (* [[6. august]] [[1961]], [[Sobrance]] – † [[26. júl]] [[2019]], [[Košice]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], morálny [[teológ]], vysokoškolský pedagóg a rozhlasový kazateľ. Patril k najvýraznejším duchovným a rešpektovaným intelektuálnym autoritám v košickej diecéze.<ref name="arcidieceza-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel kňaz Juraj Semivan | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/zomrel-knaz-juraj-semivan | vydavateľ = Košická arcidiecéza | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref><ref name="tkkbs-oznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úmrtie: Zomrel kňaz Juraj Semivan, rozlúčka bude v Rozhanovciach | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190726029 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Sobranciach a pochádzal z veriacej rodiny z blízkej obce Koňuš.<ref name="korzar-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurkovičová | meno = Klaudia | titul = Pomenovali po ňom park, vydali knihu. Juraj Semivan priťahoval davy, jeho kázne sledovali eštebáci | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/pomenovali-po-nom-park-vydali-knihu-juraj-semivan-pritahoval-davy-jeho-kazne-sledovali-estebaci | periodikum = Korzár Košice | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> Teologické štúdiá absolvoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte a kňazské svätenie prijal 16. júna 1985 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="katolicke-slovensko-2000">{{Citácia knihy| autor = Blažej Belák | titul = Katolícke Slovensko 2000 | isbn = 978-8071623748 | miesto = Trnava | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | rok = 2001 | strana = 252}}</ref><ref name="arcidieceza-umrtie" /> Svoju pastoračnú službu začal v roku 1985 ako kaplán v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v Košiciach.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho piatkové sväté omše a kázne zamerané na mládež a vysokoškolákov boli v období komunistického režimu mimoriadne populárne, kvôli čomu ho monitorovala vtedajšia [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB).<ref name="korzar-zivotopis" /> Neskôr pôsobil vo farnostiach [[Kecerovce]] (1990) a [[Košice – mestská časť Barca|Košice-Barca]] (1992).<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Po nežnej revolúcii odišiel v roku 1993 na postgraduálne teologické štúdiá do kanadského [[Toronto|Toronta]]. Po návrate pôsobil ako odborný asistent morálnej teológie na Teologickej fakulte [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]] v Košiciach.<ref name="korzar-zivotopis" /> V rokoch 1995 – 2012 slúžil nepretržite 17 rokov ako farár v mestskej časti [[Krásna (Košice)|Košice-Krásna]], kde zanechal hlbokú duchovnú stopu.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho posledným pastoračným pôsobiskom boli od roku 2012 [[Rozhanovce]].<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Zomrel zaopatrený sviatosťami po ťažkej chorobe 26. júla 2019 v Košiciach vo veku 57 rokov.<ref name="arcidieceza-umrtie" /><ref name="tkkbs-oznam" /> Posledná rozlúčka sa konala 30. júla 2019 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde je aj pochovaný.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> == Mediálna a publikačná činnosť == Široká verejnosť ho poznala z éteru Slovenského rozhlasu (Rádio Regina), kde pripravoval ranné duchovné zamyslenia a moderoval diskusnú reláciu ''Na čom záleží''. Vo svojich príspevkoch rozoberal morálne dilemy moderného sveta, ľudskú slobodu a medziľudské vzťahy. Inšpiroval sa dielom Thomasa Mertona a bol autorom viacerých teologických štúdií. V roku 2026 o jeho živote vyšla spomienková kniha.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pamiatka == * Dňa [[6. august]]a [[2026]] bol v mestskej časti Košice-Krásna na Námestí sv. Cyrila a Metoda slávnostne otvorený ''Park Juraja Semivana''.<ref name="tkkbs-park">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Košiciach si spomínali na kňaza a teológa Juraja Semivana | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260807005 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2026-08-07 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> V parku odhalili pamätnú tabuľu osadenú na skale s jeho portrétom a krédom: „Len som zatúžil ostať človekom...“.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pozri aj == * [[Krásna (Košice)]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Osobnosti zo Sobraniec]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] [[Kategória:Úmrtia v 2019]] 2cny5kqslek0rwdvlr7ovq0k1f9yfca 8358894 8358893 2026-08-22T14:16:19Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Úmrtia v 2019]] pomocou použitia HotCat 8358894 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = Juraj Semivan | aktuálny titul = ThDr. Juraj Semivan, PhD. | portrét = Portrait detail on the memorial plaque of Juraj Semivan in Košice-Krásna.jpg | popis portrétu = Portrét Juraja Semivana na pamätnej tabuli v Košiciach-Krásnej | štát pôsobenia = {{SVK|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1961|8|6}} | miesto narodenia = [[Sobrance]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2019|7|26|1961|8|6}} | miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum pohrebu = [[30. júl]] [[2019]] | miesto pohrebu = [[Rozhanovce]] | 1. funkcia = Farár farnosti Košice-Krásna | 1. funkcia - obdobie = 1995{{--}}2012 | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | funkcie = Vysokoškolský pedagóg TF KU, rozhlasový kazateľ | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|06|16|1961|08|06}} | kňazské svätenie miesto = [[Banská Bystrica]] }} [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Juraj Semivan''', [[Philosophiae doctor|PhD.]] (* [[6. august]] [[1961]], [[Sobrance]] – † [[26. júl]] [[2019]], [[Košice]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], morálny [[teológ]], vysokoškolský pedagóg a rozhlasový kazateľ. Patril k najvýraznejším duchovným a rešpektovaným intelektuálnym autoritám v košickej diecéze.<ref name="arcidieceza-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel kňaz Juraj Semivan | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/zomrel-knaz-juraj-semivan | vydavateľ = Košická arcidiecéza | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref><ref name="tkkbs-oznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úmrtie: Zomrel kňaz Juraj Semivan, rozlúčka bude v Rozhanovciach | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190726029 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Sobranciach a pochádzal z veriacej rodiny z blízkej obce Koňuš.<ref name="korzar-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurkovičová | meno = Klaudia | titul = Pomenovali po ňom park, vydali knihu. Juraj Semivan priťahoval davy, jeho kázne sledovali eštebáci | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/pomenovali-po-nom-park-vydali-knihu-juraj-semivan-pritahoval-davy-jeho-kazne-sledovali-estebaci | periodikum = Korzár Košice | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> Teologické štúdiá absolvoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte a kňazské svätenie prijal 16. júna 1985 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="katolicke-slovensko-2000">{{Citácia knihy| autor = Blažej Belák | titul = Katolícke Slovensko 2000 | isbn = 978-8071623748 | miesto = Trnava | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | rok = 2001 | strana = 252}}</ref><ref name="arcidieceza-umrtie" /> Svoju pastoračnú službu začal v roku 1985 ako kaplán v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v Košiciach.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho piatkové sväté omše a kázne zamerané na mládež a vysokoškolákov boli v období komunistického režimu mimoriadne populárne, kvôli čomu ho monitorovala vtedajšia [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB).<ref name="korzar-zivotopis" /> Neskôr pôsobil vo farnostiach [[Kecerovce]] (1990) a [[Košice – mestská časť Barca|Košice-Barca]] (1992).<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Po nežnej revolúcii odišiel v roku 1993 na postgraduálne teologické štúdiá do kanadského [[Toronto|Toronta]]. Po návrate pôsobil ako odborný asistent morálnej teológie na Teologickej fakulte [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]] v Košiciach.<ref name="korzar-zivotopis" /> V rokoch 1995 – 2012 slúžil nepretržite 17 rokov ako farár v mestskej časti [[Krásna (Košice)|Košice-Krásna]], kde zanechal hlbokú duchovnú stopu.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho posledným pastoračným pôsobiskom boli od roku 2012 [[Rozhanovce]].<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Zomrel zaopatrený sviatosťami po ťažkej chorobe 26. júla 2019 v Košiciach vo veku 57 rokov.<ref name="arcidieceza-umrtie" /><ref name="tkkbs-oznam" /> Posledná rozlúčka sa konala 30. júla 2019 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde je aj pochovaný.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> == Mediálna a publikačná činnosť == Široká verejnosť ho poznala z éteru Slovenského rozhlasu (Rádio Regina), kde pripravoval ranné duchovné zamyslenia a moderoval diskusnú reláciu ''Na čom záleží''. Vo svojich príspevkoch rozoberal morálne dilemy moderného sveta, ľudskú slobodu a medziľudské vzťahy. Inšpiroval sa dielom Thomasa Mertona a bol autorom viacerých teologických štúdií. V roku 2026 o jeho živote vyšla spomienková kniha.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pamiatka == * Dňa [[6. august]]a [[2026]] bol v mestskej časti Košice-Krásna na Námestí sv. Cyrila a Metoda slávnostne otvorený ''Park Juraja Semivana''.<ref name="tkkbs-park">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Košiciach si spomínali na kňaza a teológa Juraja Semivana | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260807005 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2026-08-07 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> V parku odhalili pamätnú tabuľu osadenú na skale s jeho portrétom a krédom: „Len som zatúžil ostať človekom...“.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pozri aj == * [[Krásna (Košice)]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Osobnosti zo Sobraniec]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] fsd9fleg6zg2g1488wrc887jolmcpfq 8358895 8358894 2026-08-22T14:20:27Z Pe3kZA 39673 wl. 8358895 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz | meno = Juraj Semivan | aktuálny titul = ThDr. Juraj Semivan, PhD. | portrét = Portrait detail on the memorial plaque of Juraj Semivan in Košice-Krásna.jpg | popis portrétu = Portrét Juraja Semivana na pamätnej tabuli v Košiciach-Krásnej | štát pôsobenia = {{SVK|w}} | dátum narodenia = {{dnv|1961|8|6}} | miesto narodenia = [[Sobrance]], [[Česko-Slovensko]] | dátum úmrtia = {{dúv|2019|7|26|1961|8|6}} | miesto úmrtia = [[Košice]], [[Slovensko]] | dátum pohrebu = [[30. júl]] [[2019]] | miesto pohrebu = [[Rozhanovce]] | 1. funkcia = Farár farnosti Košice-Krásna | 1. funkcia - obdobie = 1995{{--}}2012 | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | funkcie = Vysokoškolský pedagóg TF KU, rozhlasový kazateľ | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rehoľa = | vstup do rehole dátum = | večné sľuby dátum = | kňazské svätenie dátum = {{dv|1985|06|16|1961|08|06}} | kňazské svätenie miesto = [[Banská Bystrica]] }} [[Doktor teológie|ThDr.]] '''Juraj Semivan''', [[doktor (PhD.)|PhD.]] (* [[6. august]] [[1961]], [[Sobrance]] – † [[26. júl]] [[2019]], [[Košice]]) bol slovenský [[Latinská cirkev|rímskokatolícky]] [[kňaz]], morálny [[teológ]], vysokoškolský pedagóg a rozhlasový kazateľ. Patril k najvýraznejším duchovným a rešpektovaným intelektuálnym autoritám v košickej diecéze.<ref name="arcidieceza-umrtie">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zomrel kňaz Juraj Semivan | url = https://www.ke-arcidieceza.sk/sk/aktuality/zomrel-knaz-juraj-semivan | vydavateľ = Košická arcidiecéza | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref><ref name="tkkbs-oznam">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Úmrtie: Zomrel kňaz Juraj Semivan, rozlúčka bude v Rozhanovciach | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20190726029 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2019-07-26 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> == Životopis == Narodil sa v Sobranciach a pochádzal z veriacej rodiny z blízkej obce Koňuš.<ref name="korzar-zivotopis">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Jurkovičová | meno = Klaudia | titul = Pomenovali po ňom park, vydali knihu. Juraj Semivan priťahoval davy, jeho kázne sledovali eštebáci | url = https://korzar.sme.sk/kosice/c/pomenovali-po-nom-park-vydali-knihu-juraj-semivan-pritahoval-davy-jeho-kazne-sledovali-estebaci | periodikum = Korzár Košice | dátum vydania = 2026-07-24 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> Teologické štúdiá absolvoval na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte a kňazské svätenie prijal 16. júna 1985 v [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]].<ref name="katolicke-slovensko-2000">{{Citácia knihy| autor = Blažej Belák | titul = Katolícke Slovensko 2000 | isbn = 978-8071623748 | miesto = Trnava | vydavateľ = Spolok svätého Vojtecha | rok = 2001 | strana = 252}}</ref><ref name="arcidieceza-umrtie" /> Svoju pastoračnú službu začal v roku 1985 ako kaplán v [[Dóm svätej Alžbety|Dóme sv. Alžbety]] v Košiciach.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho piatkové sväté omše a kázne zamerané na mládež a vysokoškolákov boli v období komunistického režimu mimoriadne populárne, kvôli čomu ho monitorovala vtedajšia [[Štátna bezpečnosť]] (ŠtB).<ref name="korzar-zivotopis" /> Neskôr pôsobil vo farnostiach [[Kecerovce]] (1990) a [[Košice – mestská časť Barca|Košice-Barca]] (1992).<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Po nežnej revolúcii odišiel v roku 1993 na postgraduálne teologické štúdiá do kanadského [[Toronto|Toronta]]. Po návrate pôsobil ako odborný asistent morálnej teológie na Teologickej fakulte [[Katolícka univerzita v Ružomberku|Katolíckej univerzity]] v Košiciach.<ref name="korzar-zivotopis" /> V rokoch 1995 – 2012 slúžil nepretržite 17 rokov ako farár v mestskej časti [[Krásna (Košice)|Košice-Krásna]], kde zanechal hlbokú duchovnú stopu.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Jeho posledným pastoračným pôsobiskom boli od roku 2012 [[Rozhanovce]].<ref name="arcidieceza-umrtie" /> Zomrel zaopatrený sviatosťami po ťažkej chorobe 26. júla 2019 v Košiciach vo veku 57 rokov.<ref name="arcidieceza-umrtie" /><ref name="tkkbs-oznam" /> Posledná rozlúčka sa konala 30. júla 2019 v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Rozhanovciach, kde je aj pochovaný.<ref name="arcidieceza-umrtie" /> == Mediálna a publikačná činnosť == Široká verejnosť ho poznala z éteru Slovenského rozhlasu (Rádio Regina), kde pripravoval ranné duchovné zamyslenia a moderoval diskusnú reláciu ''Na čom záleží''. Vo svojich príspevkoch rozoberal morálne dilemy moderného sveta, ľudskú slobodu a medziľudské vzťahy. Inšpiroval sa dielom Thomasa Mertona a bol autorom viacerých teologických štúdií. V roku 2026 o jeho živote vyšla spomienková kniha.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pamiatka == * Dňa [[6. august]]a [[2026]] bol v mestskej časti Košice-Krásna na Námestí sv. Cyrila a Metoda slávnostne otvorený ''Park Juraja Semivana''.<ref name="tkkbs-park">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = V Košiciach si spomínali na kňaza a teológa Juraja Semivana | url = https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20260807005 | vydavateľ = Tlačová kancelária KBS | dátum vydania = 2026-08-07 | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> V parku odhalili pamätnú tabuľu osadenú na skale s jeho portrétom a krédom: „Len som zatúžil ostať človekom...“.<ref name="korzar-zivotopis" /> == Pozri aj == * [[Krásna (Košice)]] == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Osobnosti zo Sobraniec]] [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Slovenskí teológovia]] s5hntz59jb6402w71sxrahuafqa5khu Kategória:Sochy Panny Márie 14 754847 8358859 8358628 2026-08-22T12:29:51Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Zobrazenie Panny Márie]]; pridaná [[Kategória:Panna Mária v umení]] pomocou použitia HotCat 8358859 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Statues of Virgin Mary}} [[Kategória:Panna Mária v umení]] [[Kategória:Sochy žien]] 22ff25hug2iui7r6ydu8q5c5yijf1ow Kategória:Sochy Ježiša Krista 14 754850 8358860 8358634 2026-08-22T12:30:21Z Bakjb 236375 odobratá [[Kategória:Zobrazenie Ježiša Krista]]; pridaná [[Kategória:Ježiš Kristus v umení]] pomocou použitia HotCat 8358860 wikitext text/x-wiki {{Commonscat|Statues of Jesus}} [[Kategória:Ježiš Kristus v umení]] [[Kategória:Sochy mužov]] ddx28r2jx86vksi5qbut117ajr0gyd7 Diskusia s redaktorom:Dudlais 3 754860 8358907 8358837 2026-08-22T15:14:56Z Dudlais 303401 /* */ odpoveď 8358907 wikitext text/x-wiki {{Vitajte|redaktor=|reg=regáno}} Ahoj, chcelo by to trochu rozšíriť a doplniť ďalšie zdroje. Pozri si tematicky podobné články.--<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 15:36, 21. august 2026 (UTC) :Ahoj, ďakujem. Návrh som podľa odporúčania rozšíril a doplnil som ďalšie zdroje a bibliografické údaje. Aktuálna verzia je na [[Redaktor:Dudlais/Pieskovisko]]<nowiki>. Prosím o opätovnú kontrolu a informáciu, čo ešte treba doplniť pred presunom medzi články. Ďakujem. –~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Dudlais|Dudlais]] ([[Diskusia s redaktorom:Dudlais|diskusia]]) 16:08, 21. august 2026 (UTC) ::Ahoj, no skús ho nahrať do hlavného menného priestoru, za mňa by to mohlo stačiť. Treba potom doplniť ešte kategórie. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 16:20, 21. august 2026 (UTC) :::Ahoj, ďakujem. Návrh je pripravený na [[Redaktor:Dudlais/Pieskovisko]], ale môj nový účet Dudlais zatiaľ nemá oprávnenie presúvať stránky do hlavného menného priestoru. Mohol by si, prosím, presunúť návrh na [[Jozef Michaľov]]? Ďakujem. --[[Redaktor:Dudlais|Dudlais]] ([[Diskusia s redaktorom:Dudlais|diskusia]]) 19:01, 21. august 2026 (UTC) ::::Skopíruj to, aby to bolo pod svojim menom. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 19:19, 21. august 2026 (UTC) :::::Ahoj, doplň prosím ešte infobox - súhrnnú tabuľku do úvodu. --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 10:16, 22. august 2026 (UTC) ::::::Ahoj, ďakujem, infobox som doplnil do článku [[Jozef Michaľov]]<nowiki>. –~~~~</nowiki> --[[Redaktor:Dudlais|Dudlais]] ([[Diskusia s redaktorom:Dudlais|diskusia]]) 15:14, 22. august 2026 (UTC) 0kij7vzko34fbl8vx90h7bclx12d3a8 Jozef Michaľov 0 754865 8358906 8358729 2026-08-22T15:00:25Z Dudlais 303401 /* */ Doplnený infobox spisovateľa podľa odporúčania redaktora Pe3kZA. 8358906 wikitext text/x-wiki {{Infobox Spisovateľ | meno = Jozef Michaľov | popis osoby = slovenský autor literatúry pre deti | zamestnanie = spisovateľ | žáner = [[literatúra pre deti a mládež]] }} '''Jozef Michaľov''' je slovenský autor literatúry pre deti. Jeho knihy vydáva vydavateľstvo [[Fortuna Libri]] v edícii Fortuna Junior.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Fortuna Junior | url = https://www.fortunalibri.sk/collections/fortuna-junior | vydavateľ = Fortuna Libri | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref> Jeho tvorbu evidujú viaceré slovenské knižné katalógy a kníhkupecké siete vrátane Martinusu, BUX a Gorily.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Michaľov | url = https://www.martinus.sk/authors/jozef-michalov-1 | vydavateľ = Martinus | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Michaľov | url = https://www.bux.sk/autori/165778-jozef-michalov.html | vydavateľ = BUX | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Michaľov | url = https://www.gorila.sk/autor/jozef-michalov-1 | vydavateľ = Gorila | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref> == Tvorba == V apríli 2026 mu vyšla kniha ''Viki a jej vysnívaná Luna''. Ide o 40-stranovú detskú knihu vydanú vydavateľstvom Fortuna Libri. Kniha má ISBN 978-80-573-0626-9.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viki a jej vysnívaná Luna | url = https://www.pantarhei.sk/637541-viki-a-jej-vysnivana-luna-jozef-michalov | vydavateľ = Panta Rhei | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref> Titul eviduje aj kníhkupectvo Artforum.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Viki a jej vysnívaná Luna | url = https://www.artforum.sk/katalog/1022772/viki-a-jej-vysnivana-luna | vydavateľ = Artforum | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref> V júni 2026 mu vyšla ďalšia detská kniha ''Superhrdina Adamko''. Titul je vedený vo vydavateľskom katalógu Fortuna Libri a v katalógoch slovenských kníhkupectiev.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Jozef Michaľov | url = https://www.martinus.sk/authors/jozef-michalov-1 | vydavateľ = Martinus | dátum prístupu = 2026-08-21 }}</ref> == Bibliografia == * ''Viki a jej vysnívaná Luna''. Fortuna Libri, 2026. ISBN 978-80-573-0626-9. * ''Superhrdina Adamko''. Fortuna Libri, 2026. ISBN 978-80-573-0634-4. == Referencie == <references /> == Externé odkazy == * [https://www.martinus.sk/authors/jozef-michalov-1 Jozef Michaľov – Martinus] * [https://www.bux.sk/autori/165778-jozef-michalov.html Jozef Michaľov – BUX] * [https://www.gorila.sk/autor/jozef-michalov-1 Jozef Michaľov – Gorila] [[Kategória:Slovenskí spisovatelia pre deti a mládež]] [[Kategória:Žijúci ľudia]] bh1vtblhgggss058n2wjvma3fn9tnuf Ľubomír Tomáška 0 754866 8358857 8358732 2026-08-22T12:21:59Z Bakjb 236375 −[[Kategória:Slovenskí vedci]]; + 5 kategórie pomocou použitia HotCat 8358857 wikitext text/x-wiki {{Infobox Vedec|Meno=prof. RNDr. Ľubomír Tomáška, DrSc.|Profesia=Slovenský genetik|Známy vďaka=telomérové krúžky|Alma mater=[[Univerzita Komenského v Bratislave]]|Deti=jedno: syn Filip|E-mail=lubomir.tomaska@uniba.sk|Manželka=Jana|Miesto narodenia=[[Žilina]]|Dátum narodenia={{dnv|1966|08|05}}}} [[Profesor (vedecko-pedagogická hodnosť)|prof]]. [[RNDr.]] '''Ľubomír Tomáška''', [[DrSc.]]<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zamestnanci, doktorandi, absolventi | url = https://fns.uniba.sk/pracoviska/biologicka-sekcia/kge/zamestnanci-doktorandi-absolventi/ | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> (* [[5. august|5. augusta]] [[1966]],<ref name=":1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Ľubomír Tomáška’s homepage | url = http://www.biocenter.sk/lt.html | vydavateľ = www.biocenter.sk | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = en}}</ref> [[Žilina]]<ref name=":2">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Výnimoční vedci posúvajú Slovensko o krok vpred {{!}} ESET Science Award | url = https://www.esetscienceaward.sk/sk/finalisti/lubomir-tomaska | vydavateľ = www.esetscienceaward.sk | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = sk | meno = ESET Science | priezvisko = Award}}</ref>) je slovenský [[Genetika|genetik]] pôsobiaci na Katedre genetiky [[Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Prírodovedeckej fakulte]] [[Univerzita Komenského v Bratislave|Univerzity Komenského]] v [[Bratislava|Bratislave]],<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Zamestnanci nová verzia | url = https://fns.uniba.sk/kontakt/zamestnanci-nova-verzia/?p3::omega-page=1210&thirdargument=1&userlogin=arachni_user | vydavateľ = fns.uniba.sk | dátum prístupu = 2026-08-21 | jazyk = sk-SK}}</ref> kde pôsobí ako vedúci katedry.<ref name=":1" /><ref name=":0" /> Tomáška je vedúcim Laboratória funkčnej a komparatívnej genomiky eukaryotických organel.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Professor Ladislav Kováč Laboratory | url = http://www.biocenter.sk/welcome1.html | vydavateľ = www.biocenter.sk | dátum prístupu = 2026-08-21}}</ref> == Vzdelanie == Ľubomír Tomáška pochádza zo [[Žilina|Žiliny]].<ref name=":2" /> Pregraduálne štúdium ukončil v roku [[1989]] pod vedením profesora [[Ladislav Kováč (biochemik)|Ladislava Kováča]] v odbore [[genetika]] a [[molekulárna biológia]] na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.<ref name=":1" /><ref name=":3">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vedecko/umelecko-pedagogická charakteristika osoby | url = https://ais2.uniba.sk/repo2/repository/default/ais/zamestnanec/PriF/SK/tomaska1.uniba.sk.html | dátum prístupu = 2026-08-21 | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | dátum aktualizácie = 2026-03-19}}</ref> Pod jeho vedením študoval aj [[Doktor (PhD.)|doktorát]], ktorý ukončil v roku [[1994]] v odbore genetika.<ref name=":1" /><ref name=":3" /> V roku [[1998]] sa [[Habilitácia|habilitoval]] na [[Docent|docenta]] [[Genetika|genetiky]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /> V roku [[2006]] dosiahol v odbore molekulárna biológia titul [[Doktor vied|doktora vied]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /> Profesorom genetiky sa stal v roku [[2008]].<ref name=":1" /> <ref name=":3" /> == Referencie == <references /> {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Tomáška, Ľubomír}} [[Kategória:Osobnosti zo Žiliny]] [[Kategória:Slovenskí genetici]] [[Kategória:Slovenskí vysokoškolskí pedagógovia]] [[Kategória:Absolventi Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského]] [[Kategória:Vyučujúci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave]] 4ghszbsykpbx6xdzjck599q9vl5c6wi Šablóna:Infobox miesto konania 10 754868 8358905 8358835 2026-08-22T15:00:03Z Ready2Ride 298352 8358905 wikitext text/x-wiki <includeonly> {{Infobox | stylTela = width: 390px; | nadpis = {{{názov|{{PAGENAME}}}}} | stylNadpisu = background-color: #ffffff00; text-align: center; font-size: 150%; font-weight: bold; | zahlavie = {{#if:{{{sponzorský názov|}}} | {{{sponzorský názov}}}}} | stylZahlavia = text-align: center; font-size: 120%; font-weight: bold; font-style: italic; | obrazok = {{#if:{{{obrázok|}}} | [[Súbor:{{{obrázok}}}|375px|center]]}} | stylObrazka = | komentar = {{#if:{{{popis obrázka|}}} | {{{popis obrázka}}}}} | stylKomentara = text-align: center; font-size: 90%; | stylHlavicky = background-color: #D3D3D3; text-align: center; font-size: 120%; font-weight: bold; | stylPopisu = | stylDat = | popis1 = Prezývka | data1 = {{{prezývka|}}} | popis2 = Predchádzajúce názvy | data2 = {{{predchádzajúce názvy|}}} | hlavicka3 = {{#if:{{{štát|}}}{{{mesto|}}}{{{ulica|}}}{{{zemepisná šírka|}}}{{{zemepisná dĺžka|}}}{{{nadmorská výška|}}}{{{verejná doprava|}}} | Poloha }} | popis4 = Štát | data4 = {{#if:{{{štát|}}}|{{minivlajka|{{{štát|}}}|w}}|}} | popis5 = Mesto / obec | data5 = {{{mesto|}}} | popis6 = Ulica | data6 = {{{ulica|}}} | popis7 = Súradnice GPS | data7 = {{#if:{{{zemepisná šírka|}}}{{{zemepisná dĺžka|}}} | {{Súradnice|{{{zemepisná šírka|}}}|{{{zemepisná dĺžka|}}}|type:landmark|format=dms|display=inline,title}} }} | popis8 = | data8 = {{#if:{{{poloha|}}} | {{#if:{{{zemepisná šírka|}}}{{{zemepisná dĺžka|}}} | {{LocMap+|{{{poloha}}}|float=none|width=375|places= {{LocMap~|{{{poloha}}}|lat={{{zemepisná šírka|}}}|long={{{zemepisná dĺžka|}}}|label=[[{{{názov|{{PAGENAME}}}}}]]|position=right}} |caption=}} }} }} | popis9 = Nadmorská výška | data9 = {{{nadmorská výška|}}} | popis10 = Verejná doprava | data10 = {{{verejná doprava|}}} | hlavicka11 = {{#if:{{{typ stavby|}}}{{{udalosť|}}}{{{veľkosť stavby|}}}{{{typ strechy|}}}{{{počet plôch|}}}{{{rozmery plochy|}}}{{{typ povrchu|}}}{{{výsledková tabuľa|}}}{{{celková kapacita|}}}{{{rekordná návštevnosť|}}} | Charakteristika }} | popis12 = Typ stavby | data12 = {{{typ stavby|}}} | popis13 = Udalosť | data13 = {{{udalosť|}}} | popis14 = Veľkosť stavby | data14 = {{{veľkosť stavby|}}} | popis15 = Typ strechy | data15 = {{{typ strechy|}}} | popis16 = Počet plôch | data16 = {{{počet plôch|}}} | popis17 = Rozmery plochy | data17 = {{{rozmery plochy|}}} | popis18 = Typ povrchu | data18 = {{{typ povrchu|}}} | popis19 = Výsledková tabuľa | data19 = {{{výsledková tabuľa|}}} | popis20 = Celková kapacita | data20 = {{{celková kapacita|}}} | popis21 = Rekordná návštevnosť | data21 = {{{rekordná návštevnosť|}}} | hlavicka22 = {{#if:{{{začiatok|}}}{{{koniec|}}}{{{otvorenie|}}}{{{zatvorenie|}}}{{{zbúranie|}}}{{{prestavanie|}}}{{{stavebné náklady|}}}{{{architektúra|}}}{{{architekt|}}}{{{projektant|}}}{{{objednávateľ|}}}{{{dodávateľ|}}} | Výstavba }} | popis23 = Začiatok | data23 = {{{začiatok|}}} | popis24 = Koniec | data24 = {{{koniec|}}} | popis25 = Otvorenie | data25 = {{{otvorenie|}}} | popis26 = Zatvorenie | data26 = {{{zatvorenie|}}} | popis27 = Zbúranie | data27 = {{{zbúranie|}}} | popis28 = Prestavanie | data28 = {{{prestavanie|}}} | popis29 = Stavebné náklady | data29 = {{{stavebné náklady|}}} | popis30 = Architektúra | data30 = {{{architektúra|}}} | popis31 = Architekt | data31 = {{{architekt|}}} | popis32 = Projektant | data32 = {{{projektant|}}} | popis33 = Objednávateľ | data33 = {{{objednávateľ|}}} | popis34 = Dodávateľ | data34 = {{{dodávateľ|}}} | hlavicka35 = {{#if:{{{vlastník|}}}{{{prevádzkovateľ|}}}{{{nájomca|}}}{{{klub|}}} | Správa a využívanie }} | popis36 = Vlastník | data36 = {{{vlastník|}}} | popis37 = Prevádzkovateľ | data37 = {{{prevádzkovateľ|}}} | popis38 = Nájomca | data38 = {{{nájomca|}}} | popis39 = Klub | data39 = {{{klub|}}} | hlavicka40 = {{#if:{{{web|}}}{{{poznámky|}}} | Ostatné informácie }} | popis41 = Web | data41 = {{{web|}}} | popis42 = Poznámky | data42 = {{{poznámky|}}} }} </includeonly> <noinclude> {{Dokumentácia}} [[Kategória:Infobox šablóny budov a stavieb]] [[Kategória:Športové infobox šablóny]] </noinclude> ovi6ymlto6f0vptpafq1z8cyz3xeqog Šablóna:Infobox miesto konania/Dokumentácia 10 754869 8358898 8358836 2026-08-22T14:30:39Z Ready2Ride 298352 8358898 wikitext text/x-wiki {{Dokumentácia šablóny}} '''Infobox miesto konania''' sa používa v článkoch o športoviskách, štadiónoch, arénach, halách a iných športových či multifunkčných miestach, ako aj o divadlách a kinách. == Použitie == Pre vloženie infoboxu do článku skopírujte nasledujúci prázdny vzor. Nevyplnené parametre sa v článku nezobrazia. <pre> {{Infobox miesto konania | názov = | sponzorský názov = | prezývka = | predchádzajúce názvy = | obrázok = | popis obrázka = | štát = | mesto = | ulica = | poloha = | zemepisná šírka = | zemepisná dĺžka = | nadmorská výška = | verejná doprava = | typ stavby = | udalosť = | veľkosť stavby = | typ strechy = | počet plôch = | rozmery plochy = | typ povrchu = | výsledková tabuľa = | celková kapacita = | rekordná návštevnosť = | začiatok = | koniec = | otvorenie = | zatvorenie = | zbúranie = | prestavanie = | stavebné náklady = | architektúra = | architekt = | projektant = | objednávateľ = | dodávateľ = | vlastník = | prevádzkovateľ = | nájomca = | klub = | web = | poznámky = }} </pre> == Parametre == * '''názov''': Názov miesta konania. Ak sa nevyplní, predvolená hodnota je {{PAGENAME}}. * '''sponzorský názov''': Názov miesta konania pre sponzorské účely. * '''prezývka''': Bežný alebo skrátený názov používaný pre miesto konania. * '''predchádzajúce názvy''': Predchádzajúce oficiálne alebo historické názvy mesta konania. * '''obrázok''': Názov súboru s obrázkom. Bez predpony Súbor: (napr. stadion.jpg). * '''popis obrázka''': Sprievodný text pod obrázkom. * '''štát''': Štát, kde sa miesto konania nachádza. * '''mesto''': Mesto (alebo obec), kde sa miesto konania nachádza. * '''ulica''': Ulica (a číslo), kde sa miesto konania nachádza. * '''poloha''': Miesto na mape pre automatický bod polohy. Vyžadujú sa vyplnené zemepisné súradnice. * '''zemepisná šírka''': Zemepisná šírka miesta konania. * '''zemepisná dĺžka''': Zemepisná dĺžka miesta konania. * '''nadmorská výška''': Nadmorská výška miesta konania. * '''verejná doprava''': Najbližšie zastávky verejnej dopravy k miestu konania. * '''typ stavby''': Typ stavby (napr. futbalový štadión, hokejová aréna, koncertná hala, divadlo apod). * '''udalosť''': Udalosť (napr. športové udalosti, koncerty, divadelné alebo tanečné predstavenia apod). * '''veľkosť stavby''': Veľkosť alebo rozmery (hlavnej) stavby/budovy/areálu. * '''typ strechy''': Typ strechy (napr. bez zastrešenia, čiastočné zastrešenie, zasúvacia, kupolová, priesvitná strecha apod). * '''počet plôch''': Počet hracích plôch, pódií, alebo sál. * '''rozmery plochy''': Rozmery (hlavnej) hracej plochy, (hlavného) pódia, alebo (hlavnej) sály. * '''typ povrchu''': Typ povrchu miesta konania (napr. tráva, umelý trávnik, ľad, piesok, palubovka, masív, baletizol, sololit apod.) * '''výsledková tabuľa''': Podrobnosti o výsledkovej tabuli na mieste konania. Ak nie sú známe podrobnosti, stačí zadať „Áno“, ak miesto konania má výsledkovú tabuľu, alebo „Nie“, ak nemá. * '''celková kapacita''': Celková kapacita miesta konania (napr. na zápasy, koncerty, divadelné alebo tanečné predstavenia apod). * '''rekordná návštevnosť''': Rekordná návštevnosť v mieste konania (dátum, udalosť, počet divákov). * '''začiatok''': Dátum začatia výstavby. * '''koniec''': Dátum ukončenia výstavby. * '''otvorenie''': Dátum oficiálneho alebo slávnostného otvorenia. * '''zatvorenie''': Dátum trvalého zatvorenia. * '''zbúranie''': Dátum definitívneho zbúrania. * '''prestavanie''': Dátum prestavania alebo renovovania. * '''stavebné náklady''': Finančné náklady vynaložené na výstavbu. * '''architektúra''': Architektonický sloh/štýl. * '''architekt''': Meno hlavného architekta alebo architektonického štúdia. * '''projektant''': Meno hlavného projektanta alebo projektového štúdia. * '''objednávateľ''': Objednávateľ stavby. * '''dodávateľ''': Generálny dodávateľ stavby. * '''vlastník''': Vlastník miesta konania. * '''prevádzkovateľ''': Prevádzkovateľ miesta konania. * '''nájomca''': Hlavný nájomca miesta konania. * '''klub''': Domáci klub alebo tím/y. * '''web''': Odkaz na oficiálne internetové stránky miesta konania. * '''poznámky''': Dodatočné dôležité informácie. == Príklad == {{Infobox miesto konania | názov = Tehelné pole | sponzorský názov = Národný futbalový štadión | prezývka = Tehelné pole | predchádzajúce názvy = Tehelné pole | obrázok = Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg | popis obrázka = '''[[UEFA Elite stadium|UEFA]]''' {{rating|4|4}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto]] | ulica = Viktora Tegelhoffa 4 | poloha = Bratislava | zemepisná šírka = 48.163558 | zemepisná dĺžka = 17.136856 | nadmorská výška = 135 m. n. m. | verejná doprava = ''Zastávka'': '''Nová doba'''<br/>električka: linka 4<br/>autobus: linky 53, 75, 98.<br/>''Zastávka'': '''Bajkalská'''<br/>trolejbus: linky 60, 61<br/>autobus: linky 39, 53, 63, 75, 78, 98, 163<br/>''Zastávka'': '''Zimný štadión'''<br/>trolejbus: linky 47, 60, 61<br/>autobus: linky 39, 53, 63, 78, 98, 163 | typ stavby = futbalový štadión | udalosť = športové udalosti, koncerty | veľkosť stavby = 226,52 m x 155 m, celková hrubá podlažná plocha 65 960 m2 | typ strechy = polootvorená, oceľová priehradová konštrukcia potiahnutá špeciálnou plastovou membránou | počet plôch = 1 | rozmery plochy = 105 m x 68 m | typ povrchu = Prírodný trávnik so spevnením | výsledková tabuľa = Dve veľkoplošné LED obrazovky | celková kapacita = 22 500 divákov | rekordná návštevnosť = 22 500 divákov | začiatok = [[10. december]] [[1939]] | koniec = [[26. september]] [[1942]] | otvorenie = [[27. október]] [[1940]] | zatvorenie = [[25. november]] [[2009]] | zbúranie = [[10. júl]] [[2013]] | prestavanie = [[1. september]] [[2016]] {{--}} [[3. marec]] [[2019]] | stavebné náklady = cca 8 mil. Ks ([[1942]]),<br/>prestavba: 98,4 mil € + DPH ([[2019]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štadión sa predražil o viac ako 23 miliónov: Pellegrini zdvôvodňuje zvýšenie nákladov |url=https://sportky.zoznam.sk/c/226427/ |vydavateľ=Športky.sk |dátum=2020-01-29 |jazyk=sk}}</ref> | architektúra = súčasná moderná architektúra s prvkami funkcionalizmu a high-tech | architekt = Ing. arch. Karol Kállay ml. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Architekt Národného futbalového štadióna: Každý štadión má slepé miesta |url=https://sport.sme.sk/c/20707839/architekt-nfs-kazdy-stadion-ma-slepe-miesta.html |vydavateľ=SME.sk |dátum=2017-11-30 |dátum prístupu=2019-07-02 |jazyk=sk}}</ref> | projektant = EXPO LINE s r.o. | objednávateľ = NFŠ, a. s. | dodávateľ = STRABAG Pozemné staviteľstvo s.r.o. | vlastník = NFŠ, a. s. | prevádzkovateľ = ŠK SLOVAN facility services s. r. o. | nájomca = ŠK Slovan Bratislava | klub = [[ŠK Slovan Bratislava]] | web = [https://www.skslovan.com/ ŠK Slovan Bratislava], [http://www.narodnyfutbalovystadion.sk/ NFŠ] | poznámky = }} <pre style="overflow:auto;"> {{Infobox miesto konania | názov = Tehelné pole | sponzorský názov = Národný futbalový štadión | prezývka = Tehelné pole | predchádzajúce názvy = Tehelné pole | obrázok = Slovakia bratislava Národný futbalový štadión.jpg | popis obrázka = '''[[UEFA Elite stadium|UEFA]]''' {{rating|4|4}} | štát = Slovensko | mesto = [[Bratislava – mestská časť Nové Mesto]] | ulica = Viktora Tegelhoffa 4 | poloha = Bratislava | zemepisná šírka = 48.163558 | zemepisná dĺžka = 17.136856 | nadmorská výška = 135 m. n. m. | verejná doprava = ''Zastávka'': '''Nová doba'''<br/>električka: linka 4<br/>autobus: linky 53, 75, 98.<br/>''Zastávka'': '''Bajkalská'''<br/>trolejbus: linky 60, 61<br/>autobus: linky 39, 53, 63, 75, 78, 98, 163<br/>''Zastávka'': '''Zimný štadión'''<br/>trolejbus: linky 47, 60, 61<br/>autobus: linky 39, 53, 63, 78, 98, 163 | typ stavby = futbalový štadión | udalosť = športové udalosti, koncerty | veľkosť stavby = 226,52 m x 155 m, celková hrubá podlažná plocha 65 960 m2 | typ strechy = polootvorená, oceľová priehradová konštrukcia potiahnutá špeciálnou plastovou membránou | počet plôch = 1 | rozmery plochy = 105 m x 68 m | typ povrchu = Prírodný trávnik so spevnením | výsledková tabuľa = Dve veľkoplošné LED obrazovky | celková kapacita = 22 500 divákov | rekordná návštevnosť = 22 500 divákov | začiatok = [[10. december]] [[1939]] | koniec = [[26. september]] [[1942]] | otvorenie = [[27. október]] [[1940]] | zatvorenie = [[25. november]] [[2009]] | zbúranie = [[10. júl]] [[2013]] | prestavanie = [[1. september]] [[2016]] {{--}} [[3. marec]] [[2019]] | stavebné náklady = cca 8 mil. Ks ([[1942]]),<br/>prestavba: 98,4 mil € + DPH ([[2019]]) <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Štadión sa predražil o viac ako 23 miliónov: Pellegrini zdvôvodňuje zvýšenie nákladov |url=https://sportky.zoznam.sk/c/226427/ |vydavateľ=Športky.sk |dátum=2020-01-29 |jazyk=sk}}</ref> | architektúra = súčasná moderná architektúra s prvkami funkcionalizmu a high-tech | architekt = Ing. arch. Karol Kállay ml. <ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Architekt Národného futbalového štadióna: Každý štadión má slepé miesta |url=https://sport.sme.sk/c/20707839/architekt-nfs-kazdy-stadion-ma-slepe-miesta.html |vydavateľ=SME.sk |dátum=2017-11-30 |dátum prístupu=2019-07-02 |jazyk=sk}}</ref> | projektant = EXPO LINE s r.o. | objednávateľ = NFŠ, a. s. | dodávateľ = STRABAG Pozemné staviteľstvo s.r.o. | vlastník = NFŠ, a. s. | prevádzkovateľ = ŠK SLOVAN facility services s. r. o. | nájomca = ŠK Slovan Bratislava | klub = [[ŠK Slovan Bratislava]] | web = [https://www.skslovan.com/ ŠK Slovan Bratislava], [http://www.narodnyfutbalovystadion.sk/ NFŠ] | poznámky = }} </pre> == TemplateData == <templatedata> { "params": { "názov": { "label": "Názov", "description": "Názov miesta konania. Ak sa nevyplní, predvolená hodnota je {{PAGENAME}}.", "type": "string", "suggested": true }, "sponzorský názov": { "label": "Sponzorský názov", "description": "Názov miesta konania pre sponzorské účely.", "type": "string" }, "prezývka": { "label": "Prezývka", "description": "Bežný alebo skrátený názov používaný pre miesto konania.", "type": "string" }, "predchádzajúce názvy": { "label": "Predchádzajúce názvy", "description": "Predchádzajúce oficiálne alebo historické názvy mesta konania.", "type": "string" }, "obrázok": { "label": "Obrázok", "description": "Názov súboru s obrázkom. Bez predpony Súbor: (napr. stadion.jpg).", "type": "wiki-file-name", "suggested": true }, "popis obrázka": { "label": "Popis obrázka", "description": "Sprievodný text pod obrázkom.", "type": "string" }, "štát": { "label": "Štát", "description": "Štát, kde sa miesto konania nachádza.", "type": "string", "suggested": true }, "mesto": { "label": "Mesto", "description": "Mesto (alebo obec), kde sa miesto konania nachádza.", "type": "string", "suggested": true }, "ulica": { "label": "Ulica", "description": "Ulica (a číslo), kde sa miesto konania nachádza.", "type": "string" }, "poloha": { "label": "Poloha", "description": "Miesto na mape pre automatický bod polohy. Vyžadujú sa vyplnené zemepisné súradnice.", "type": "string" }, "zemepisná šírka": { "label": "Zemepisná šírka", "description": "Zemepisná šírka miesta konania.", "type": "string" }, "zemepisná dĺžka": { "label": "Zemepisná dĺžka", "description": "Zemepisná dĺžka miesta konania.", "type": "string" }, "nadmorská výška": { "label": "Nadmorská výška", "description": "Nadmorská výška miesta konania.", "type": "string" }, "verejná doprava": { "label": "Verejná doprava", "description": "Najbližšie zastávky verejnej dopravy k miestu konania.", "type": "string" }, "typ stavby": { "label": "Typ stavby", "description": "Typ stavby (napr. futbalový štadión, hokejová aréna, koncertná hala, divadlo apod).", "type": "string" }, "udalosť": { "label": "Udalosť", "description": "Udalosť (napr. športové udalosti, koncerty, divadelné alebo tanečné predstavenia apod).", "type": "string" }, "veľkosť stavby": { "label": "Veľkosť stavby", "description": "Veľkosť alebo rozmery (hlavnej) stavby/budovy/areálu.", "type": "string" }, "typ strechy": { "label": "Typ strechy", "description": "Typ strechy (napr. bez zastrešenia, čiastočné zastrešenie, zasúvacia, kupolová, priesvitná strecha apod).", "type": "string" }, "počet plôch": { "label": "Počet plôch", "description": "Počet hracích plôch, pódií, alebo sál.", "type": "string" }, "rozmery plochy": { "label": "Rozmery plochy", "description": "Rozmery (hlavnej) hracej plochy, (hlavného) pódia, alebo (hlavnej) sály.", "type": "string" }, "typ povrchu": { "label": "Typ povrchu", "description": "Typ povrchu miesta konania (napr. tráva, umelý trávnik, ľad, piesok, palubovka, masív, baletizol, sololit apod.).", "type": "string" }, "výsledková tabuľa": { "label": "Výsledková tabuľa", "description": "Podrobnosti o výsledkovej tabuli na mieste konania. Ak nie sú známe podrobnosti, stačí zadať „Áno“, ak miesto konania má výsledkovú tabuľu, alebo „Nie“, ak nemá.", "type": "string" }, "celková kapacita": { "label": "Celková kapacita", "description": "Celková kapacita miesta konania (napr. na zápasy, koncerty, divadelné alebo tanečné predstavenia apod).", "type": "string" }, "rekordná návštevnosť": { "label": "Rekordná návštevnosť", "description": "Rekordná návštevnosť v mieste konania (dátum, udalosť, počet divákov).", "type": "string" }, "začiatok": { "label": "Začiatok", "description": "Dátum začiatku výstavby.", "type": "string" }, "koniec": { "label": "Koniec", "description": "Dátum ukončenia výstavby.", "type": "string" }, "otvorenie": { "label": "Otvorenie", "description": "Dátum oficiálneho alebo slávnostného otvorenia.", "type": "string" }, "zatvorenie": { "label": "Zatvorenie", "description": "Dátum trvalého zatvorenia.", "type": "string" }, "zbúranie": { "label": "Zbúranie", "description": "Dátum definitívneho zbúrania.", "type": "string" }, "prestavanie": { "label": "Prestavanie", "description": "Dátum prestavania alebo renovovania.", "type": "string" }, "stavebné náklady": { "label": "Stavebné náklady", "description": "Finančné náklady vynaložené na výstavbu.", "type": "string" }, "architektúra": { "label": "Architektúra", "description": "Architektonický sloh/štýl.", "type": "string" }, "architekt": { "label": "Architekt", "description": "Meno hlavného architekta alebo architektonického štúdia.", "type": "string" }, "projektant": { "label": "Projektant", "description": "Meno hlavného projektanta alebo projektového štúdia.", "type": "string" }, "objednávateľ": { "label": "Objednávateľ", "description": "Objednávateľ stavby.", "type": "string" }, "dodávateľ": { "label": "Dodávateľ", "description": "Generálny dodávateľ stavby.", "type": "string" }, "vlastník": { "label": "Vlastník", "description": "Vlastník miesta konania.", "type": "string" }, "prevádzkovateľ": { "label": "Prevádzkovateľ", "description": "Prevádzkovateľ miesta konania.", "type": "string" }, "nájomca": { "label": "Nájomca", "description": "Hlavný nájomca miesta konania.", "type": "string" }, "klub": { "label": "Klub", "description": "Domáci klub alebo tím/y.", "type": "string" }, "web": { "label": "Web", "description": "Odkaz na oficiálne internetové stránky miesta konania.", "type": "string" }, "poznámky": { "label": "Poznámky", "description": "Dodatočné dôležité informácie.", "type": "string" } }, "description": "Infobox pre športoviská, štadióny, arény, haly a iné športové či multifunkčné miesta, ako aj pre divadlá a kiná." } </templatedata> <includeonly> [[Kategória:Infobox šablóny budov a stavieb]] [[Kategória:Športové infobox šablóny]] </includeonly> 9lw16uxef75og2np7pehomyki04djsl Wikipédia:Veľké jazykové modely 4 754875 8359009 8358848 2026-08-22T22:56:27Z Fillos X. 212061 pridaná [[Kategória:Wikipédia:AI]] pomocou použitia HotCat 8359009 wikitext text/x-wiki [[Súbor:KI und Wikipedia 1.png|náhľad|[[Robot]] a logo Wikipédie v priestoroch [[Knižnica|knižnice]].]] Rapídny vývoj [[Strojové učenie|strojového učenia]] v [[21. storočie|21. storočí]] spôsobil rozšírenie [[Umelá inteligencia|umelej inteligencie]] (skr. AI) do každodenného života ľudí, najmä prostredníctvom tzv. '''[[Veľké jazykové modely|veľkých jazykových modelov]]''' (skr. LLM) či [[AI chatbot|AI chatbotov]], ako sú napr. [[ChatGPT]], Copilot, Gemini, Claude, DeepSeek ai. Wikipédii priniesol kvalitatívne nové nástroje, napr. programátorských znalostí. Tieto pokročilé technológie však majú svoje obmedzenia a využitie ich „znalostí“ je na [[Wikipédia|Wikipédii]] problematické. Empirické pozorovania ukazujú, že majú tendenciu vymýšľať si fakty aj zdroje (halucinovať), môžu porušovať [[Autorské právo|autorské práva]] alebo môžu byť ich výstupy inak skreslené alebo ovplyvňované. Tieto skutočnosti sú v rozpore s piliermi, na ktorých Wikipédia stojí, a preto je na Wikipédii využitie veľkých jazykových modelov obmedzované, najmä v oblasti tvorby vlastného [[Wikipédia:Encyklopedický štýl|encyklopedického obsahu]]. Ukážky toho, ako môžu tieto technológie pomáhať Wikipédii plniť jej cieľ sprístupniť zadarmo všetky znalosti, sú naopak vítané. Pri takých úkonoch v rámci Wikipédie je vhodné ich použitie deklarovať, napríklad v zhrnutí editácie. == Využitie veľkých jazykových modelov na Wikipédii == Pretože môžu byť výstupy veľkých jazykových modelov a AI chatbotov skreslené a fakticky nesprávne, je '''nežiaduce''' využívať tieto nástroje na Wikipédii pre činnosti, ako sú: # '''generovanie nového obsahu článkov''' (v zmysle zakladania nových aj rozširovania existujúcich, a to obzvlášť v prípadoch, keď je najprv vygenerovaný nový text a až potom sú k nemu dohľadávané zdroje; toto sa netýka prekladov využívajúcich strojové prekladače s umelou inteligenciou); # citovanie týchto nástrojov '''ako zdrojov informácií''' (toto sa týka aj zdrojov založených na AI textoch, ako je [[Grokipedia]] a pod.); # '''generovanie diskusných príspevkov''' (respektíve akákoľvek činnosť mätúce užívateľa v zmysle podstaty Turingovho testu, tj zahmlievajúcej hranice medzi ľudským užívateľom a strojom). Naopak '''je možné''' využívať umelú inteligenciu, LLM a AI chatboty napríklad: # '''k prekladom''' z cudzojazyčných Wikipédií (avšak s následnou dôkladnou korekciou prípadných prekladových chýb a halucinácií), k opravám transkripcie a transliterácie; # na kontrolu a opravy pravopisu a gramatiky a na rôzne ďalšie '''korektorské činnosti''' (avšak obozretne, pretože tieto nástroje môžu poskytovať chybné odporúčania a úpravy môžu spôsobiť aj nežiaduce významové zmeny opravovaného textu); # '''na úpravu štylistiky''' (s rovnakou podmienkou ako v predchádzajúcom bode); # ku kontrole a úpravám formátovania a k '''technickým činnostiam''', ako je napríklad štandardizácia formátu údajov v článkoch, radenie zoznamov a tabuliek a pod. (s kontrolou, či nedošlo k chybám). Možnosti ďalších vhodných a nevhodných spôsobov využitia je možné posudzovať individuálne, vždy však platí, že za vložený obsah nesie všetku zodpovednosť jeho vkladateľ (a nemožno teda ani importované chyby ospravedlňovať využitím AI). Využitie softvérových aplikácií založených na algoritmoch umelej inteligencie a rozsah tohto využitia pri tvorbe príspevkov na Wikipédii je vhodné deklarovať v zhrnutí editácie a/alebo na diskusnej stránke článku. == Dôvody na obozretnosť == Prečo je obozretnosť k výstupom AI namieste? Veľké jazykové modely… ; … môžu halucinovať fakty aj zdroje. : Veľké jazykové modely sú štatistickými modelmi. Pre danú požiadavku (''prompt'') vygenerujú najpravdepodobnejší (v terminológii štatistiky ''vierohodný'') výstup. Neexistuje však garancia toho, že je výstup pravdivý alebo aspoň v súlade s trénovacími dátami. V praxi už bola demonštrovaná schopnosť LLM generovať aj celé [[Hoax|hoaxy]]. Samé rozhrania veľkých jazykových modelov pripúšťajú chyby a odporúčajú vlastnú kontrolu informácií. Veľké jazykové modely navyše spravidla necitujú zdroje alebo na vyžiadanie uvádzajú zdroje, ktoré sú vymyslené, čo je v rozpore s požiadavkou Wikipédie na [[Wikipédia:Overiteľnosť|overiteľnosť obsahu]] a zákaz [[Wikipédia:Žiadny vlastný výskum|vlastného výskumu]]. ; … môžu byť založené na nevierohodných zdrojoch informácií. : Nedá sa vylúčiť, že trénovacie dáta veľkého jazykového modelu zahŕňajú zdroje, ktoré Wikipédia výslovne zakazuje alebo nepovažuje za vierohodné. Ide napríklad o Wikipédiu samotnú, jej kópie, rôzne blogy, diskusné fóra, weby s obsahom generovaným LLM, weby na protispamovej listine alebo spätnú väzbu od užívateľov LLM. LLM tak samy nie sú považované za vierohodné zdroje (viď [[Wikipédia:Spoľahlivé zdroje]]). ; … môžu produkovať texty, ktoré odporujú štýlu Wikipédie. : Veľké jazykové modely môžu užívateľovi poskytnúť text, ktorý formálne aj obsahovo nie je kompatibilný s pravidlami Wikipédie. Menovať možno napríklad texty sformátované ako odrážkový zoznam a iné prehrešky proti vzhľadu a štýlu, texty príliš všeobecné a obsahovo plytké, ďalej texty neencyklopedické, subjektívne či obsahujúce vyhýbavé formulácie. ; … môžu porušovať autorské práva. : V roku 2025 bol právny rámec veľkých jazykových modelov stále nevyriešenou otázkou. V praxi sa však ukazuje, že tieto nástroje majú tendenciu kopírovať cudzie texty alebo ich parafrázovať len minimálne, čím môžu porušovať práva ich autorov. Tento jav možno pozorovať ako pri úlohách, v ktorých má umelá inteligencia cudzí text zjednodušiť alebo skrátiť, tak pri sumarizácii textov, ktoré si nástroj sám vyhľadal na internete. ; … sú proprietárnymi čiernymi skrinkami. : Zdrojové kódy ani trénovacie dáta väčšinou nie sú verejne dostupné, a nemožno preto vylúčiť, že s nimi bolo účelovo manipulované. Výstup navyše môže byť prispôsobený konkrétnej používateľke či užívateľovi, ovplyvnený prvkom náhody alebo v krajnom prípade aj [[Cenzúra (kontrola informácií)|cenzurovaný]]. == Podozrenie na vygenerovaný obsah == Obsah, u ktorého existuje podozrenie, že bol vygenerovaný umelou inteligenciou, možno označiť údržbovou šablónou, ako neoverený (uvedenie {{Tl|Napísané umelou inteligenciou}}), určený na zmazanie (buď prostredníctvom {{Tl|Zmazať lebo}} alebo procesom [[Wikipédia:Stránky na zmazanie|SNZ]]) či označený šablónou {{Tl|Urgentne upraviť}}. Dlhodobé využívanie umelej inteligencie odporujúcej pravidlám môže byť považované za narušovanie Wikipédie. Keďže sa však štýl písania niektorých používateľov môže veľkým jazykovým modelom ''iba podobať'', uloženie prípadných sankcií by malo byť založené na starostlivej analýze príspevkov takého používateľa alebo používateľky, najmä s ohľadom na ich overiteľnosť a iné základné pravidlá projektu. == Pozri aj == * [[Wikipédia:Kaviareň/Wikipolitika/Archív 2026#Grokipedia]] (diskusia v [[Wikipédia:Kaviareň|kaviarni]]) == Externé odkazy == * [https://www.forbes.sk/wikipedia-dala-stopku-ai-pri-tvorbe-ci-prepisovani-clankov-su-len-dve-vynimky/?srsltid=AfmBOorcE9iJXsVJG4VRl57IJE3_AJYEVQGAR14bqFhXRptWI1khhLEJ Článok o problematike na Forbese] == Zdroj == {{Preklad|cs|Wikipedie:Velké jazykové modely|26077122}} [[Kategória:Wikipédia:AI]] h23bd75hau2tnbgrza3315p0m2ct03f LJSP 02 0 754876 8358867 8358843 2026-08-22T13:01:04Z Fillos X. 212061 8358867 wikitext text/x-wiki {{Infobox Počítač | názov = LJSP 02 | obrázok = LJSP02-1-Predny panel-1988.jpg | veľkosť obrázka = 250px | popis obrázka = Čelný panel meracieho a riadiaceho systému LJSP-02 s popisom vstupných a výstupných konektorov. | výrobca = Experimentálne a vývojové dielne SAV, [[Pezinok]]<br><small>''Vývoj:'' Biomatematické laboratórium, ÚMFG – Centrum fyziologických vied [[Slovenská akadémia vied|SAV]]</small> | typ = Merací a riadiaci systém / laboratórne rozhranie | procesor = Podpora pre procesory radu [[Intel 8080]], [[Intel 8086|8086]], [[Intel 80286|80286]], [[Intel 80386|80386]] | zbernice = [[ISA (zbernica)|ISA]] (pre IBM PC), systémový konektor (pre [[PMD 85]]) | periférie = Pripojiteľnosť: [[PMD 85]], [[IBM Personal Computer XT|IBM PC XT]], [[IBM Personal Computer AT|IBM PC AT]] | rozmery = 220 × 150 × 70 mm | hmotnosť = | os = dedikovaný riadiaci softvér | uvedenie = koncom 80. rokov 20. storočia (zlepšovací návrh podaný 11. februára 1988, {{Vlajka|ČSSR}}) | ukončenie = | predchodca = LJSP 01 | nástupca = MULTIMAP | poznámky = '''Zameranie:''' automatizácia elektrofyziologických meraní, experimentálny zber údajov, stimulácia biologických objektov }} '''LJSP-02''' (skratka pre ''Laboratórna jednotka styku s prostredím'', verzia 02) bol československý merací a riadiaci systém vyvinutý koncom 80. rokov 20. storočia na pôde Biomatematického laboratória Centra fyziologických vied [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] (SAV) v [[Bratislava|Bratislave]] (neskorší Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV). Zariadenie slúžilo na automatizáciu elektrofyziologických meraní, zber experimentálnych údajov a stimuláciu biologických objektov. Hlavným konštruktérom a prihlasovateľom systému bol Ing. [[Ján Hochmann]].<ref name="zlepsovak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | titul = Potvrdenie o podaní prihlášky zlepšovacieho návrhu č. 12/1988: „Merací a riadiaci systém LJSP-02“ | vydavateľ = Centrum fyziologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = 1988-02-11 | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:LJSP02_Prihl_ZN_1988.jpg | jazyk = sk}}</ref> == História == Historicky prvým systémom vyvinutým v Biomatematickom laboratóriu Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky, Centra fyziologických vied SAV, zabezpečujúcim automatizáciu experimentov prostredníctvom počítačových systémov, bola laboratórna jednotka styku s prostredím pod názvom ''LJSP 01'' (uvádzaná aj ako ''LPS''). Obsahovala 8-bitový [[A/D prevodník]], 8 analógových asymetrických vstupov, [[Generátor|generátor]] hodinových impulzov, synchronizačné vstupy/výstupy pre riadenie externých zariadení a [[D/A prevodník]] pre stimuláciu tkanivových [[Svalové vlákno|svalových vlákien]] a biologických objektov. Vývoj tohto laboratórneho periférneho systému (LPS) pre [[PMD 85|mikropočítač PMD 85]] premenil domáci počítač na plnohodnotný vedecký prístroj.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | autor2 = KARHÁNEK, M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Systém ''LJSP-02'', ktorý vývojom nadviazal na svojho predchodcu ''LJSP 01'', bol navrhnutý ako rýchly prevodníkový systém určený na [[Automatizácia|automatizované]] meranie a stimuláciu biologických objektov.<ref name="hochmann1990">{{Citácia periodika | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | autor2 = STAVROVSKÝ, I. | autor3 = HUTNÍK, M. | titul = LJSP 02: A Fast Converter system for Measurement and Stimulation of Biological Objects | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Využíval sa najmä vo fyziologickom výskume na mikropočítačom riadenú registráciu iónových prúdov a vyhodnocovanie vodivosti [[Biologická membrána|membránových kanálov]] biologických buniek.<ref name="pavelkova1990">{{Citácia periodika | priezvisko = PAVELKOVÁ | meno = J. | autor2 = HENČEK, M. | autor3 = KARHÁNEK, M. | titul = Microcomputer-Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductance | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Zariadenie bolo unikátne svojou univerzálnosťou, vysokou rýchlosťou [[Vzorkovanie|vzorkovania]] a programovateľným analógovým zosilňovačom vstupného signálu. Projekt ''LJSP-02'' bol oficiálne registrovaný ako zlepšovací návrh číslo 12 na Centre fyziologických vied SAV dňa 11. februára 1988.<ref name="zlepsovak" /> Výsledky výskumu a aplikácie systému boli následne publikované v roku 1990 vo vedeckom časopise ''Physiologia Bohemoslovaca''. Na vývoji a aplikácii systému spolupracovali poprední vedeckí pracovníci akadémie vied, vrátane J. Pavelkovej, M. Henčeka a [[Miloslav Karhánek|M. Karhánka]].<ref name="hochmann1990" /><ref name="pavelkova1990" /> Zariadenie ''LJSP 02'' predstavovalo dôležitý krok v automatizácii slovenského biologického výskumu koncom 80. rokov 20. storočia, kedy umožnilo prepojiť citlivé elektrofyziologické aparatúry s vtedajšou výpočtovou technikou. Po úspešnom vývoji a otestovaní bol systém zaradený do malosériovej výroby v Experimentálnych a vývojových dielňach SAV v [[Pezinok|Pezinku]]. Zariadenie bolo distribuované na [[Vedecká práca (činnosť)|vedecké pracoviská]] a lekárske fakulty univerzít v rámci celej [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Laboratóriá ústavu (ÚMFG SAV) sa tak stali prvým [[Vedecká práca (činnosť)|vedeckým pracoviskom]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré začalo digitálne technológie systematicky využívať na výskumné účely.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZAHRANÍK | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdfk }}</ref> == Technické údaje prístroja == Prístroj LJSP-02 predstavoval univerzálne [[Rozhranie (interface)|rozhranie]] (prepojovací systém) schopné spolupracovať s mikropočítačmi [[PMD 85]] alebo počítačmi typu [[IBM Personal Computer XT|IBM PC XT]] a IBM PC AT (prostredníctvom dedikovanej zásuvnej karty). Technické parametre zariadenia LJSP-02: === Obvody AD prevodníka === * '''Vzorkovacia frekvencia:''' voliteľný interval od 4 µs (do 250 kHz) pre PC XT/AT; pre PMD 85 do 60 kHz. Poznámka: rádovo po minúty (hodiny/dni). * '''Vstupy:''' 6 [[Diferenciálny zosilňovač|diferenciálnych]] (symetrických) a 9 asymetrických [[Analógový signál|analógových]] vstupov s napäťovým rozsahom ±2,5 V. * '''Rozlišovacia schopnosť:''' 20 mV. * '''Zisk zosilňovača:''' integrovaný programovateľný zosilňovač so ziskom nastaviteľným v rozsahu 1 až 200 (pripínateľným po stupňoch: 1, 2, 5, 10, 20, 50, 100, 200). * '''Maximálna citlivosť na vstupoch ''IN'':''' 100 µV. === Obvody DA prevodníkov === * '''Počet kanálov:''' 2 (pozn.: 2 DA prevodníky). * '''Vzorkovacia frekvencia:''' 300 kHz (PC XT/AT), 38 kHz (PMD 85). Poznámka: rádovo po minúty (hodiny/dni). * '''Rozlišovacia schopnosť:''' 20 mV. * '''Výstupy:''' analógové výstupy v úrovniach ±2,5 V (±5 V) a ±10 V. * '''Výstup OUT 3:''' ±0,3 mV. === Elektronika pre synchronizáciu procesov === * '''Vstup pre externý štart:''' [[Optoelektronika|optoelektronicky]] oddelený vstup pre externé spúšťanie (''START EXT''). * '''Synchronizačné výstupy:''' 4 (logika TTL), výstupy pre [[Synchronizácia|synchrónne]] riadenie externých procesov. * '''Hodinové výstupy:''' 2 pre PC XT/AT (interný programovateľný generátor hodinových impulzov), 1 pre PMD 85. * '''Vstupy pre čítanie impulzov:''' 2 pre PC XT/AT, 1 pre PMD 85. * '''Hradlovací vstup:''' 1. Poznámka: Všetky konektory sú umiestnené na prednom paneli prístroja, okrem konektoru synchronizačných výstupov pre riadenie externých procesov a hlavného konektoru prepojenia zberníc LJSP 02 so zbernicou počítača, ktoré sú umiestnené na zadnom paneli. === Napájací zdroj === * '''Pomocný impulzný zdroj:''' určený na napájanie diferenciálnych zosilňovačov a oddeľovacích stupňov DA prevodníka, kvôli eliminácii rušivých signálov; Je to blokujúci oscilátor s pracovnou frekvenciou cca 35 kHz, (transformátor s [[Ferit (magnet)|feritovým]] hrnčekovým jadrom z hmoty H22) s diódovým usmernením a stabilizátorom napätia. == Programové vybavenie == Systém využíval kombináciu vyšších a nízkoúrovňových programovacích jazykov: * [[BASIC]] (verzia Basic 8080), jazyk [[C++]] * [[Assembler]] pre procesory radu [[Intel 8080]], [[Intel 8086]], [[Intel 80286|80286]], [[Intel 80386|80386]] a [[Strojový kód]] Softvér systému zabezpečoval tri hlavné oblasti úloh: # záznam a [[Vizualizácia|vizualizáciu]] nameraných experimentálnych dát v reálnom čase, # riadenie stimulácie biologického objektu a generovanie riadiacich funkcií, # následnú off-line [[Analýza|analýzu]] a matematické vyhodnotenie nameraných priebehov. == Technická dokumentácia a schémy == <gallery mode="packed" heights="180"> File:LJSP02-1-Predny panel-1988.jpg|Čelný panel s popisom vstupných a výstupných konektorov File:LJSP02 Blokova schema.jpg|Bloková schéma systému LJSP-02 File:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|Elektrická schéma: obvody zosilňovača, multiplexor a A-D prevodník File:LJSP02 Obvody DA prevodnikov 1988.jpg|Elektrická schéma: obvody D-A prevodníkov File:LJSP02 Interfejs PC XT AT 1988.jpg|Elektrická schéma interfejsu do PC XT/AT pre pripojenie prístroja File:LJSP02 Dekoder a synchronizacne obvody 1988.jpg|Elektrická schéma: dekodér a synchronizačné obvody File:LJSP02 Zakladova doska plosneho spoja 1988.jpg|Základová doska plošného spoja (materská doska) File:LJSP02 Interfejsova doska PC XT AT 1988.jpg|Interfejsová doska plošného spoja do PC XT/AT File:LJSP02 Zapojenie konektorov PMD85 PC XT AT 1988.jpg|Nákres zapojenia konektorov medzi PMD 85 – LJSP-02 a PC XT/AT – LJSP-02 File:LJSP02 Technical description and functions 1988.jpg|Pôvodný technický popis funkcií a použitia (v anglickom jazyku) </gallery> == Výber z publikácií == * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Karhánek, M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | číslo = 6 | strany = 533 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Stavrovský, I. | autor3 = Hutník, M. | titul = LJSP 02: A Fast Converter system for Measurement and Stimulation of Biological Objects | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Pavelková | meno = J. | autor2 = Henček, M. | autor3 = Karhánek, M. | titul = Microcomputer-Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductance | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569-570 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Hochmannová | meno2 = J. | autor3 = Šajter, V. | autor4 = Zacharová, D. | titul = Computer-assisted measurement of radioactivity fluxes | periodikum = Physiological Research | rok = 1991 | ročník = 40 | číslo = 6 | strany = 614 | issn = 0862-8408 | jazyk = en }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská akadémia vied]] * [[Miloslav Karhánek]] * [[Ján Hochmann]] [[Kategória:Fyziológia]] [[Kategória:Biofyzika]] [[Kategória:Slovenská veda]] [[Kategória:Dejiny informatiky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenská akadémia vied]] [[Kategória:Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] 4k3gt0w2fc2qbg7qo2s2t27dhzujrd6 8359148 8358867 2026-08-23T11:38:14Z Jan Hcn 298924 /* História */ oprava odvolávky 8359148 wikitext text/x-wiki {{Infobox Počítač | názov = LJSP 02 | obrázok = LJSP02-1-Predny panel-1988.jpg | veľkosť obrázka = 250px | popis obrázka = Čelný panel meracieho a riadiaceho systému LJSP-02 s popisom vstupných a výstupných konektorov. | výrobca = Experimentálne a vývojové dielne SAV, [[Pezinok]]<br><small>''Vývoj:'' Biomatematické laboratórium, ÚMFG – Centrum fyziologických vied [[Slovenská akadémia vied|SAV]]</small> | typ = Merací a riadiaci systém / laboratórne rozhranie | procesor = Podpora pre procesory radu [[Intel 8080]], [[Intel 8086|8086]], [[Intel 80286|80286]], [[Intel 80386|80386]] | zbernice = [[ISA (zbernica)|ISA]] (pre IBM PC), systémový konektor (pre [[PMD 85]]) | periférie = Pripojiteľnosť: [[PMD 85]], [[IBM Personal Computer XT|IBM PC XT]], [[IBM Personal Computer AT|IBM PC AT]] | rozmery = 220 × 150 × 70 mm | hmotnosť = | os = dedikovaný riadiaci softvér | uvedenie = koncom 80. rokov 20. storočia (zlepšovací návrh podaný 11. februára 1988, {{Vlajka|ČSSR}}) | ukončenie = | predchodca = LJSP 01 | nástupca = MULTIMAP | poznámky = '''Zameranie:''' automatizácia elektrofyziologických meraní, experimentálny zber údajov, stimulácia biologických objektov }} '''LJSP-02''' (skratka pre ''Laboratórna jednotka styku s prostredím'', verzia 02) bol československý merací a riadiaci systém vyvinutý koncom 80. rokov 20. storočia na pôde Biomatematického laboratória Centra fyziologických vied [[Slovenská akadémia vied|Slovenskej akadémie vied]] (SAV) v [[Bratislava|Bratislave]] (neskorší Ústav molekulárnej fyziológie a genetiky SAV). Zariadenie slúžilo na automatizáciu elektrofyziologických meraní, zber experimentálnych údajov a stimuláciu biologických objektov. Hlavným konštruktérom a prihlasovateľom systému bol Ing. [[Ján Hochmann]].<ref name="zlepsovak">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | titul = Potvrdenie o podaní prihlášky zlepšovacieho návrhu č. 12/1988: „Merací a riadiaci systém LJSP-02“ | vydavateľ = Centrum fyziologických vied SAV | miesto = Bratislava | dátum = 1988-02-11 | url = https://commons.wikimedia.org/wiki/File:LJSP02_Prihl_ZN_1988.jpg | jazyk = sk}}</ref> == História == Historicky prvým systémom vyvinutým v Biomatematickom laboratóriu Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky, Centra fyziologických vied SAV, zabezpečujúcim automatizáciu experimentov prostredníctvom počítačových systémov, bola laboratórna jednotka styku s prostredím pod názvom ''LJSP 01'' (uvádzaná aj ako ''LPS''). Obsahovala 8-bitový [[A/D prevodník]], 8 analógových asymetrických vstupov, [[Generátor|generátor]] hodinových impulzov, synchronizačné vstupy/výstupy pre riadenie externých zariadení a [[D/A prevodník]] pre stimuláciu tkanivových [[Svalové vlákno|svalových vlákien]] a biologických objektov. Vývoj tohto laboratórneho periférneho systému (LPS) pre [[PMD 85|mikropočítač PMD 85]] premenil domáci počítač na plnohodnotný vedecký prístroj.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | autor2 = KARHÁNEK, M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | strany = 533 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Systém ''LJSP-02'', ktorý vývojom nadviazal na svojho predchodcu ''LJSP 01'', bol navrhnutý ako rýchly prevodníkový systém určený na [[Automatizácia|automatizované]] meranie a stimuláciu biologických objektov.<ref name="hochmann1990">{{Citácia periodika | priezvisko = HOCHMANN | meno = J. | autor2 = STAVROVSKÝ, I. | autor3 = HUTNÍK, M. | titul = LJSP 02: A Fast Converter system for Measurement and Stimulation of Biological Objects | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Využíval sa najmä vo fyziologickom výskume na mikropočítačom riadenú registráciu iónových prúdov a vyhodnocovanie vodivosti [[Biologická membrána|membránových kanálov]] biologických buniek.<ref name="pavelkova1990">{{Citácia periodika | priezvisko = PAVELKOVÁ | meno = J. | autor2 = HENČEK, M. | autor3 = KARHÁNEK, M. | titul = Microcomputer-Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductance | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en}}</ref> Zariadenie bolo unikátne svojou univerzálnosťou, vysokou rýchlosťou [[Vzorkovanie|vzorkovania]] a programovateľným analógovým zosilňovačom vstupného signálu. Projekt ''LJSP-02'' bol oficiálne registrovaný ako zlepšovací návrh číslo 12 na Centre fyziologických vied SAV dňa 11. februára 1988.<ref name="zlepsovak" /> Výsledky výskumu a aplikácie systému boli následne publikované v roku 1990 vo vedeckom časopise ''Physiologia Bohemoslovaca''. Na vývoji a aplikácii systému spolupracovali poprední vedeckí pracovníci akadémie vied, vrátane J. Pavelkovej, M. Henčeka a [[Miloslav Karhánek|M. Karhánka]].<ref name="hochmann1990" /><ref name="pavelkova1990" /> Zariadenie ''LJSP 02'' predstavovalo dôležitý krok v automatizácii slovenského biologického výskumu koncom 80. rokov 20. storočia, kedy umožnilo prepojiť citlivé elektrofyziologické aparatúry s vtedajšou výpočtovou technikou. Po úspešnom vývoji a otestovaní bol systém zaradený do malosériovej výroby v Experimentálnych a vývojových dielňach SAV v [[Pezinok|Pezinku]]. Zariadenie bolo distribuované na [[Vedecká práca (činnosť)|vedecké pracoviská]] a lekárske fakulty univerzít v rámci celej [[Československá socialistická republika|ČSSR]]. Laboratóriá ústavu (ÚMFG SAV) sa tak stali prvým [[Vedecká práca (činnosť)|vedeckým pracoviskom]] na [[Slovensko|Slovensku]], ktoré začalo digitálne technológie systematicky využívať na výskumné účely.<ref>{{Citácia knihy | priezvisko = ZAHRANÍK | meno = Ivan | kapitola = Biofyzika vo všeobecnej fyziológii na SAV v Bratislave | titul = Rozvoj biofyziky na Slovensku (1923 – 2023) | editori = Alžbeta Marček Chorvátová, Mária Klacsová, Ivan Zahradník | vydavateľ = Univerzita Komenského v Bratislave | miesto = Bratislava | rok = 2023 | strany = 52 – 65 | isbn = 978-80-223-5739-5 | url = https://skbs.sk/wp-content/uploads/2024/02/FAF_biofyzika_slovensko_1923-2023.pdf}}</ref> == Technické údaje prístroja == Prístroj LJSP-02 predstavoval univerzálne [[Rozhranie (interface)|rozhranie]] (prepojovací systém) schopné spolupracovať s mikropočítačmi [[PMD 85]] alebo počítačmi typu [[IBM Personal Computer XT|IBM PC XT]] a IBM PC AT (prostredníctvom dedikovanej zásuvnej karty). Technické parametre zariadenia LJSP-02: === Obvody AD prevodníka === * '''Vzorkovacia frekvencia:''' voliteľný interval od 4 µs (do 250 kHz) pre PC XT/AT; pre PMD 85 do 60 kHz. Poznámka: rádovo po minúty (hodiny/dni). * '''Vstupy:''' 6 [[Diferenciálny zosilňovač|diferenciálnych]] (symetrických) a 9 asymetrických [[Analógový signál|analógových]] vstupov s napäťovým rozsahom ±2,5 V. * '''Rozlišovacia schopnosť:''' 20 mV. * '''Zisk zosilňovača:''' integrovaný programovateľný zosilňovač so ziskom nastaviteľným v rozsahu 1 až 200 (pripínateľným po stupňoch: 1, 2, 5, 10, 20, 50, 100, 200). * '''Maximálna citlivosť na vstupoch ''IN'':''' 100 µV. === Obvody DA prevodníkov === * '''Počet kanálov:''' 2 (pozn.: 2 DA prevodníky). * '''Vzorkovacia frekvencia:''' 300 kHz (PC XT/AT), 38 kHz (PMD 85). Poznámka: rádovo po minúty (hodiny/dni). * '''Rozlišovacia schopnosť:''' 20 mV. * '''Výstupy:''' analógové výstupy v úrovniach ±2,5 V (±5 V) a ±10 V. * '''Výstup OUT 3:''' ±0,3 mV. === Elektronika pre synchronizáciu procesov === * '''Vstup pre externý štart:''' [[Optoelektronika|optoelektronicky]] oddelený vstup pre externé spúšťanie (''START EXT''). * '''Synchronizačné výstupy:''' 4 (logika TTL), výstupy pre [[Synchronizácia|synchrónne]] riadenie externých procesov. * '''Hodinové výstupy:''' 2 pre PC XT/AT (interný programovateľný generátor hodinových impulzov), 1 pre PMD 85. * '''Vstupy pre čítanie impulzov:''' 2 pre PC XT/AT, 1 pre PMD 85. * '''Hradlovací vstup:''' 1. Poznámka: Všetky konektory sú umiestnené na prednom paneli prístroja, okrem konektoru synchronizačných výstupov pre riadenie externých procesov a hlavného konektoru prepojenia zberníc LJSP 02 so zbernicou počítača, ktoré sú umiestnené na zadnom paneli. === Napájací zdroj === * '''Pomocný impulzný zdroj:''' určený na napájanie diferenciálnych zosilňovačov a oddeľovacích stupňov DA prevodníka, kvôli eliminácii rušivých signálov; Je to blokujúci oscilátor s pracovnou frekvenciou cca 35 kHz, (transformátor s [[Ferit (magnet)|feritovým]] hrnčekovým jadrom z hmoty H22) s diódovým usmernením a stabilizátorom napätia. == Programové vybavenie == Systém využíval kombináciu vyšších a nízkoúrovňových programovacích jazykov: * [[BASIC]] (verzia Basic 8080), jazyk [[C++]] * [[Assembler]] pre procesory radu [[Intel 8080]], [[Intel 8086]], [[Intel 80286|80286]], [[Intel 80386|80386]] a [[Strojový kód]] Softvér systému zabezpečoval tri hlavné oblasti úloh: # záznam a [[Vizualizácia|vizualizáciu]] nameraných experimentálnych dát v reálnom čase, # riadenie stimulácie biologického objektu a generovanie riadiacich funkcií, # následnú off-line [[Analýza|analýzu]] a matematické vyhodnotenie nameraných priebehov. == Technická dokumentácia a schémy == <gallery mode="packed" heights="180"> File:LJSP02-1-Predny panel-1988.jpg|Čelný panel s popisom vstupných a výstupných konektorov File:LJSP02 Blokova schema.jpg|Bloková schéma systému LJSP-02 File:LJSP02 Obvody zosilnovaca MUX AD 1988.jpg|Elektrická schéma: obvody zosilňovača, multiplexor a A-D prevodník File:LJSP02 Obvody DA prevodnikov 1988.jpg|Elektrická schéma: obvody D-A prevodníkov File:LJSP02 Interfejs PC XT AT 1988.jpg|Elektrická schéma interfejsu do PC XT/AT pre pripojenie prístroja File:LJSP02 Dekoder a synchronizacne obvody 1988.jpg|Elektrická schéma: dekodér a synchronizačné obvody File:LJSP02 Zakladova doska plosneho spoja 1988.jpg|Základová doska plošného spoja (materská doska) File:LJSP02 Interfejsova doska PC XT AT 1988.jpg|Interfejsová doska plošného spoja do PC XT/AT File:LJSP02 Zapojenie konektorov PMD85 PC XT AT 1988.jpg|Nákres zapojenia konektorov medzi PMD 85 – LJSP-02 a PC XT/AT – LJSP-02 File:LJSP02 Technical description and functions 1988.jpg|Pôvodný technický popis funkcií a použitia (v anglickom jazyku) </gallery> == Výber z publikácií == * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Karhánek, M. | titul = Laboratory Peripheral system LPS for Microcomputer PMD85 for the electrophysiological measurements | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1987 | ročník = 36 | číslo = 6 | strany = 533 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Stavrovský, I. | autor3 = Hutník, M. | titul = LJSP 02: A Fast Converter system for Measurement and Stimulation of Biological Objects | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Pavelková | meno = J. | autor2 = Henček, M. | autor3 = Karhánek, M. | titul = Microcomputer-Assisted Recording of Ionic Currents and Evaluation of Channel Conductance | periodikum = Physiologia Bohemoslovaca | rok = 1990 | ročník = 39 | číslo = 6 | strany = 569-570 | issn = 0369-9463 | jazyk = en }} * {{Citácia periodika | priezvisko = Hochmann | meno = J. | autor2 = Hochmannová | meno2 = J. | autor3 = Šajter, V. | autor4 = Zacharová, D. | titul = Computer-assisted measurement of radioactivity fluxes | periodikum = Physiological Research | rok = 1991 | ročník = 40 | číslo = 6 | strany = 614 | issn = 0862-8408 | jazyk = en }} == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Slovenská akadémia vied]] * [[Miloslav Karhánek]] * [[Ján Hochmann]] [[Kategória:Fyziológia]] [[Kategória:Biofyzika]] [[Kategória:Slovenská veda]] [[Kategória:Dejiny informatiky na Slovensku]] [[Kategória:Slovenská akadémia vied]] [[Kategória:Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave]] m1x5fu4dsp63jairbv92v8y02ihfpjg Kategória:Slovenskí genetici 14 754881 8358858 2026-08-22T12:22:32Z Bakjb 236375 nová kategória 8358858 wikitext text/x-wiki {{Commonscat}} [[Kategória:Slovenskí biológovia|Genetici]] [[Kategória:Slovenské osobnosti v medicíne|Genetici]] [[Kategória:Genetici podľa štátu]] 0m66zxpn4ywv4tpgo7z9mjrxozz6a29 Diskusia s redaktorom:~2026-45747-23 3 754882 8358866 2026-08-22T12:59:01Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8358866 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 12:59, 22. august 2026 (UTC) pgiol8gg63ku7boyljo2p10ut9dvxqm Juraj Toman 0 754883 8358880 2026-08-22T13:42:20Z Bakjb 236375 Bakjb premiestnil stránku [[Juraj Toman]] na [[Juraj Toman (maliar)]] 8358880 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Juraj Toman (maliar)]] o4285zdm64lp9za7199fy48fp48cdgv 8358882 8358880 2026-08-22T13:44:58Z Bakjb 236375 rozlišovacia stránka 8358882 wikitext text/x-wiki '''Juraj Toman''' môže byť: * slovenský spisovateľ, prozaik, autor sci-fi a úradník samosprávy (* 1950), pozri [[Juraj Toman (spisovateľ)]] * slovenský výtvarník, maliar a vysokoškolský učiteľ (* 1985), pozri [[Juraj Toman (maliar)]] {{rozlišovacia stránka}} [[Kategória:Rozlišovacie stránky – Osobnosti|Toman, Juraj]] q45j1z62k6ii1z8ecuu5ppsl91665b2 Šablóna:LocMap Madrid 10 754884 8358896 2026-08-22T14:20:46Z Ready2Ride 298352 vytvorenie šablóny 8358896 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Španielsko Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.9425 | image = Madrid-loc.svg | zone = province | genre = f }} evfr67dhm5k3gdjiudnz2yls8rb1o39 8358899 8358896 2026-08-22T14:35:54Z Ready2Ride 298352 8358899 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Španielsko Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.9425 | image = Madrid-loc.svg | zone = province | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap Španielsko]] </noinclude> 3hsazx76k4qtz12ab19w4nbf7s6x4xh 8358902 8358899 2026-08-22T14:40:50Z Ready2Ride 298352 8358902 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Španielsko Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.9425 | image = Madrid-loc.svg | zone = province | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Španielsko]] </noinclude> h4uo1sz1chatc0brf23pz2gudhvm6r2 8358980 8358902 2026-08-22T21:05:45Z Ready2Ride 298352 8358980 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Španielsko Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.942500 | image = Spain Madrid location map.svg | zone = province | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Španielsko]] </noinclude> gdz0anx2fef7f6cmrv338ekuv5wrppr 8358990 8358980 2026-08-22T21:45:08Z Ready2Ride 298352 8358990 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.942500 | image = Spain Madrid location map.svg | zone = province | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Španielsko]] </noinclude> tji2sj1cq9084izsehrfn0hmma9gecq 8358992 8358990 2026-08-22T21:45:29Z Ready2Ride 298352 Ready2Ride premiestnil stránku [[Šablóna:LocMap Španielsko Madrid]] na [[Šablóna:LocMap Madrid]] 8358990 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Madrid | top = 41.221046 | bottom = 39.804255 | left = -4.647491 | right = -2.942500 | image = Spain Madrid location map.svg | zone = province | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Španielsko]] </noinclude> tji2sj1cq9084izsehrfn0hmma9gecq Benígne paroxyzmálne polohové vertigo 0 754886 8358930 2026-08-22T17:37:48Z Ciernik M 147746 Upload novej stránky 8358930 wikitext text/x-wiki '''Benígne paroxyzmálne polohové vertigo''' (BPPV) je porucha vestibulárneho aparátu, pri ktorej dochádza k uvoľneniu otokonií z utrikulárnej kupuly vnútorného ucha do polokruhových kanálikov. BPPV je najčastějším ochorením labyrintu vnútorného ucha v dospelosti a príčinou [[Závrat|závratu]] až u pätiny pacientov, ktorí s ním prichádzajú k lekárovi. Pacienti sa najčastejšie sťažujú na epizódy krátkeho rotačného závratu (vertiga) po zmene polohy hlavy, typicky pri záklone, ľahnutí si alebo otočení na lôžku. = Príčina = [[Vestibulárny aparát]] [[Vnútorné ucho|vnútorného ucha]] je orgán, ktorým človek vníma polohu hlavy, uhlové a lineárne zrýchlenie. Tri páry polokruhových kanálikov vnútorného ucha, vzájomne ortogonálne umiestnených, sú naplnené tekutinou - endolymfou, ktorej zotrvačnosťou daný pohyb poskytuje informáciu o uhlovom zrýchlení pri pohyboch hlavy. Na základni kanálikov sa v rozšírenej časti nachádza gélovitá kupula, ktorá je v kontakte s vláskovými bunkami, ktorých nervové zakončenia vnímajú jej vychýlenia, spôsobené pohybom endolymfy. Pri BPPV sa v polkruhových kanálikoch vyskytujú plávajúce alebo usadené otokonie. uvoľnené z utrikulu a sacculu, ktoré skresľujú vnemy o pohybe endolymfy. (Utrikulus a sacculus sú súčasti vnútorného ucha, ktoré s pomocou otokonii - mikroskopických kryštálikov uhličitanu vápenatého vnímajú polohu hlavy a a lineárne zrýchlenie.) Vo väčšine prípadov nemá BPPV zistiteľnú príčinu. V tomto prípade sa označuje ako primárne alebo idiopatické. Príčinou sekundárneho BPPV môže byť úraz hlavy, prekonaná vestibulárna neuronitída alebo Ménièrova choroba. BPPV postihuje najčastejšie zadný polkruhový kanálik, do ktorého otokonie vzhľadom k anatomickým danostiam najľahšie prenikajú. Väčšinou ide o kanalolitiázu, pri ktorej sa otokonie, ktoré sú ťažšie, ako endolymfa, usadzujú do tohto kanálika, ktorý je najnižšie vo vzpriamenej polohe aj poležiačky. Po ich nahromadení do určitej hmotnosti, pri ktorej ich pohyb prekoná odpor endolymfy, dokážu navodiť vychýlenie kupuly a stimuláciu receptorov. Pacienti s BPPV zvyknú trpieť aj na poruchy stability. Pri tejto variante otokonie uľpievajú na kupule (kupulolitiáza) a pri určitej (provokačnej) polohe hlavy dôjde k vychýleniu kupuly. Závrat býva v tomto prípade veľmi intenzívny a môže pretrvávať, pokiaľ je hlava v provokačnej polohe<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Paroxysmal Positional Vertigo|url=https://emedicine.medscape.com/article/884261-overview|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-08-22|priezvisko=Li|meno=John, C.|periodikum=Medscape}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čakrt|meno=Ondřej|titul=Poruchy stability u pacientů s benigním paroxysmálním polohovým vertigem|periodikum=Neurologie pro praxi|ročník=2023;24|číslo=4|strany=294-298|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2023/04/10.pdf|priezvisko2=Jeřábek|meno2=Jaroslav}}</ref>. = Príznaky a vyšetrenie = Pacienti pri BPPV často popisujú náhle silné záchvaty rotačného závratu, ktorý je vyvolaný určitými polohami hlavy a pohybmi hlavou, najčastejšie otáčaním sa na lôžku, záklonom hlavy alebo predklonom. Postihnuté [[ucho]] sa dá väčšinou určiť podľa smeru pohybu, ktorý vyvoláva väčšinu záchvatov. Závraty zvyknú trvať menej, ako 45 sekúnd, niekedy ale aj minúty. Môže ich byť aj niekoľko za deň, vždy ich vyvoláva určitá poloha hlavy. Nástup BPPV je zvyčajne náhly. Mnohí pacienti sa prebudia a dostanú závrat, keď sa pokúšajú náhle posadiť. Potom sa sklon k pozičnému vertigu môže predĺžiť na dni až týždne, zriedkavo mesiace až roky, alebo sa príznaky opakovane ustupujú a vracajú sa. (A,B) V diagnostike sa používajú provokačné manévre, napríklad Dix-Hallpikeov manéver na diagnostiku postihnutia zadného kanálika: lekár pacienta posadí na lehátko, hlavu mu otočí o 45 stupňov na stranu predpokladaného postihnutého ucha a rýchlo ho položí horeznačky s mierne zaklonenou hlavou. Do 5 sekúnd sa objaví [[nystagmus]], trvajúci do 30 sekúnd. (Nystagmus je definovaný ako opakované mimovoľné pohyby očí, ktoré sa zvyčajne spúšťajú stimuláciou vnútorného ucha. Zvyčajne začína pomalým pohybom, po ktorom nasleduje rýchly návrat. Nystagmus môže byť zvislý, vodorovný alebo rotačný, smer je označovaný podľa rýchlej fázy.) (A B) Pri testovaní BPPV laterálneho kanála sa pacient položí na chrbát a potom hlavu rýchle otočí na stranu. Vzniká horizontálny nystagmus, väčšinou geotropný (rýchly pohyb smeruje k zemi). Intenzita reakcie po opakovanej provokácii postupne klesá. U pacientov s BPPV spravidla nie sú nutné zložitejšie vyšetrenia (napr. elektronystagmografia). V diferenciálnej diagnostike treba zvážiť možné početné iné príčiny závratov, alebo súbeh BPPV s inými ochoreniami s podobnými príznakmi. Pacienti s BPPV môžu mať porušenú stabilitu postoja a chôdze, čo môže zvyšovať riziko pádov. (B) = Dôsledky ochorenia (A) = Ľudia, ktorí majú BPPV, zvyčajne necítia závraty po celú dobu. Závažné závraty sa vyskytujú ako záchvaty vyvolané pohybmi hlavy. V pokoji medzi epizódami majú pacienti zvyčajne nevýrazné alebo nijaké príznaky. Závažnosť ochorenia pokrýva široké spektrum. V extrémnom prípade môže byť najmenší pohyb hlavy spojený s [[Nevoľnosť|nevoľnosťou]] a [[Zvracanie|zvracaním]]. V určitých situáciach môže pacienta ohrozovať. Väčšina pacientov je spôsobilá bezpečne riadiť auto, ak si dávajú pozor, aby pri kontrole mŕtveho uhla nenakláňali hlavu dozadu. Ale napríklad maliar, ktorý sa pozrie nahor, môže náhle dostať závrat a spadnúť z rebríka, alebo potápač môže ostať po nevhodnom pohybe hlavou dezorientovaný. Rizikom pádov sú tiež ohrození starší pacienti, ktorí súčasne trpia na [[Neuropatia|neuropatiu]] alebo dôsledky prekonanej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. = Liečba (A) = Nakoľko ochorenie spravidla nie je pre pacienta nebezpečné, odporúča sa pred začatím liečby počkať, či nedôjde k jeho spontánnemu ústupu. Možnosti liečby pre BPPV zahŕňajú  vestibulosupresívne lieky, vestibulárnu rehabilitáciu, premiestnenie kanalolitu a operáciu. Operácia je zvyčajne vyhradená pre tých, u ktorých postup premiestnenia kanalolitov zlyhá. Vestibulosupresívna liečba nelieči príčinu ochorenia, len zmierňuje príznaky. Používajú sa antihistaminiká, diazepam, antiemetiká. Vestibulárna rehabilitácia je neinvazívna terapia, ktorá môže mať úspech po dlhých obdobiach. Bohužiaľ, terapeutické manévre môžu spôsobovať opakovanú stimuláciu závratu. Premiestnenie kanalolitov mimo polkruhové kanáliky je zrejme prvá voľba medzi spôsobmi liečby. Používajú sa Epleyho manéver a Semontov manéver a ich modifikácie. Obidva postupy sú založené na presunutí  otolitov pomocou určitého postupu pohybov hlavy. Ich úspešnosť je vysoká, nad 90%. Po ošetrení je miera recidív 10-25%. Závažné komplikácie postupov premiestnenia kanalolitu sú zriedkavé. Chirurgická liečba je vyhradená pre tých, u ktorých premiestnenie kanalolitov zlyhá. Medzi možnosti patrí uzatvorenie zadného kanálika, singulárna neurektómia, transtymanická aplikácia aminoglykozidov, zriedka labyrintektómia. Všetky poskytujú veľkú šancu na odstránenie závratov, ale je pri nich riziko komplikácií, ako je strata sluchu a poškodenie tvárového nervu. Z hľadiska úspešnosti a dostupnosti býva najlepšou možnosťou uzatvorenie zadného kanálika. = Pozrite tiež: = Příručka pro praxi: Benigní paroxyzmální polohové vertigo. https://www.otorinolaryngologie.cz/content/uploads/2020/02/ppp-bppv.pdf = Referencie = <references /> 9ukdgw80cljg85e1uv2z255yuw5hkie 8358931 8358930 2026-08-22T17:40:47Z Ciernik M 147746 8358931 wikitext text/x-wiki '''Benígne paroxyzmálne polohové vertigo''' (BPPV) je porucha vestibulárneho aparátu, pri ktorej dochádza k uvoľneniu otokonií z utrikulárnej kupuly vnútorného ucha do polokruhových kanálikov. BPPV je najčastějším ochorením labyrintu vnútorného ucha v dospelosti a príčinou [[Závrat|závratu]] až u pätiny pacientov, ktorí s ním prichádzajú k lekárovi. Pacienti sa najčastejšie sťažujú na epizódy krátkeho rotačného závratu (vertiga) po zmene polohy hlavy, typicky pri záklone, ľahnutí si alebo otočení na lôžku. = Príčina = [[Vestibulárny aparát]] [[Vnútorné ucho|vnútorného ucha]] je orgán, ktorým človek vníma polohu hlavy, uhlové a lineárne zrýchlenie. Tri páry polokruhových kanálikov vnútorného ucha, vzájomne ortogonálne umiestnených, sú naplnené tekutinou - endolymfou, ktorej zotrvačnosťou daný pohyb poskytuje informáciu o uhlovom zrýchlení pri pohyboch hlavy. Na základni kanálikov sa v rozšírenej časti nachádza gélovitá kupula, ktorá je v kontakte s vláskovými bunkami, ktorých nervové zakončenia vnímajú jej vychýlenia, spôsobené pohybom endolymfy. Pri BPPV sa v polkruhových kanálikoch vyskytujú plávajúce alebo usadené otokonie. uvoľnené z utrikulu a sacculu, ktoré skresľujú vnemy o pohybe endolymfy. (Utrikulus a sacculus sú súčasti vnútorného ucha, ktoré s pomocou otokonii - mikroskopických kryštálikov uhličitanu vápenatého vnímajú polohu hlavy a a lineárne zrýchlenie.) Vo väčšine prípadov nemá BPPV zistiteľnú príčinu. V tomto prípade sa označuje ako primárne alebo idiopatické. Príčinou sekundárneho BPPV môže byť úraz hlavy, prekonaná vestibulárna neuronitída alebo [[Menièrova choroba|Ménièrova choroba]]. BPPV postihuje najčastejšie zadný polkruhový kanálik, do ktorého otokonie vzhľadom k anatomickým danostiam najľahšie prenikajú. Väčšinou ide o kanalolitiázu, pri ktorej sa otokonie, ktoré sú ťažšie, ako endolymfa, usadzujú do tohto kanálika, ktorý je najnižšie vo vzpriamenej polohe aj poležiačky. Po ich nahromadení do určitej hmotnosti, pri ktorej ich pohyb prekoná odpor endolymfy, dokážu navodiť vychýlenie kupuly a stimuláciu receptorov. Pacienti s BPPV zvyknú trpieť aj na poruchy stability. Pri tejto variante otokonie uľpievajú na kupule (kupulolitiáza) a pri určitej (provokačnej) polohe hlavy dôjde k vychýleniu kupuly. Závrat býva v tomto prípade veľmi intenzívny a môže pretrvávať, pokiaľ je hlava v provokačnej polohe<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Paroxysmal Positional Vertigo|url=https://emedicine.medscape.com/article/884261-overview|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-08-22|priezvisko=Li|meno=John, C.|periodikum=Medscape}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čakrt|meno=Ondřej|titul=Poruchy stability u pacientů s benigním paroxysmálním polohovým vertigem|periodikum=Neurologie pro praxi|ročník=2023;24|číslo=4|strany=294-298|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2023/04/10.pdf|priezvisko2=Jeřábek|meno2=Jaroslav}}</ref>. = Príznaky a vyšetrenie = Pacienti pri BPPV často popisujú náhle silné záchvaty rotačného závratu, ktorý je vyvolaný určitými polohami hlavy a pohybmi hlavou, najčastejšie otáčaním sa na lôžku, záklonom hlavy alebo predklonom. Postihnuté [[ucho]] sa dá väčšinou určiť podľa smeru pohybu, ktorý vyvoláva väčšinu záchvatov. Závraty zvyknú trvať menej, ako 45 sekúnd, niekedy ale aj minúty. Môže ich byť aj niekoľko za deň, vždy ich vyvoláva určitá poloha hlavy. Nástup BPPV je zvyčajne náhly. Mnohí pacienti sa prebudia a dostanú závrat, keď sa pokúšajú náhle posadiť. Potom sa sklon k pozičnému vertigu môže predĺžiť na dni až týždne, zriedkavo mesiace až roky, alebo sa príznaky opakovane ustupujú a vracajú sa. V diagnostike sa používajú provokačné manévre, napríklad Dix-Hallpikeov manéver na diagnostiku postihnutia zadného kanálika: lekár pacienta posadí na lehátko, hlavu mu otočí o 45 stupňov na stranu predpokladaného postihnutého ucha a rýchlo ho položí horeznačky s mierne zaklonenou hlavou. Do 5 sekúnd sa objaví [[nystagmus]], trvajúci do 30 sekúnd. (Nystagmus je definovaný ako opakované mimovoľné pohyby očí, ktoré sa zvyčajne spúšťajú stimuláciou vnútorného ucha. Zvyčajne začína pomalým pohybom, po ktorom nasleduje rýchly návrat. [[Nystagmus]] môže byť zvislý, vodorovný alebo rotačný, smer je označovaný podľa rýchlej fázy.) Pri testovaní BPPV laterálneho kanála sa pacient položí na chrbát a potom hlavu rýchle otočí na stranu. Vzniká horizontálny nystagmus, väčšinou geotropný (rýchly pohyb smeruje k zemi). Intenzita reakcie po opakovanej provokácii postupne klesá. U pacientov s BPPV spravidla nie sú nutné zložitejšie vyšetrenia (napr. elektronystagmografia). V diferenciálnej diagnostike treba zvážiť možné početné iné príčiny závratov, alebo súbeh BPPV s inými ochoreniami s podobnými príznakmi. Pacienti s BPPV môžu mať porušenú stabilitu postoja a chôdze, čo môže zvyšovať riziko pádov. = Dôsledky ochorenia = Ľudia, ktorí majú BPPV, zvyčajne necítia závraty po celú dobu. Závažné závraty sa vyskytujú ako záchvaty vyvolané pohybmi hlavy. V pokoji medzi epizódami majú pacienti zvyčajne nevýrazné alebo nijaké príznaky. Závažnosť ochorenia pokrýva široké spektrum. V extrémnom prípade môže byť najmenší pohyb hlavy spojený s [[Nevoľnosť|nevoľnosťou]] a [[Zvracanie|zvracaním]]. V určitých situáciach môže pacienta ohrozovať. Väčšina pacientov je spôsobilá bezpečne riadiť auto, ak si dávajú pozor, aby pri kontrole mŕtveho uhla nenakláňali hlavu dozadu. Ale napríklad maliar, ktorý sa pozrie nahor, môže náhle dostať závrat a spadnúť z rebríka, alebo potápač môže ostať po nevhodnom pohybe hlavou dezorientovaný. Rizikom pádov sú tiež ohrození starší pacienti, ktorí súčasne trpia na [[Neuropatia|neuropatiu]] alebo dôsledky prekonanej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. = Liečba = Nakoľko ochorenie spravidla nie je pre pacienta nebezpečné, odporúča sa pred začatím liečby počkať, či nedôjde k jeho spontánnemu ústupu. Možnosti liečby pre BPPV zahŕňajú  vestibulosupresívne lieky, vestibulárnu rehabilitáciu, premiestnenie kanalolitu a operáciu. Operácia je zvyčajne vyhradená pre tých, u ktorých postup premiestnenia kanalolitov zlyhá. Vestibulosupresívna liečba nelieči príčinu ochorenia, len zmierňuje príznaky. Používajú sa antihistaminiká, diazepam, antiemetiká. Vestibulárna rehabilitácia je neinvazívna terapia, ktorá môže mať úspech po dlhých obdobiach. Bohužiaľ, terapeutické manévre môžu spôsobovať opakovanú stimuláciu závratu. Premiestnenie kanalolitov mimo polkruhové kanáliky je zrejme prvá voľba medzi spôsobmi liečby. Používajú sa Epleyho manéver a Semontov manéver a ich modifikácie. Obidva postupy sú založené na presunutí  otolitov pomocou určitého postupu pohybov hlavy. Ich úspešnosť je vysoká, nad 90%. Po ošetrení je miera recidív 10-25%. Závažné komplikácie postupov premiestnenia kanalolitu sú zriedkavé. Chirurgická liečba je vyhradená pre tých, u ktorých premiestnenie kanalolitov zlyhá. Medzi možnosti patrí uzatvorenie zadného kanálika, singulárna neurektómia, transtymanická aplikácia aminoglykozidov, zriedka labyrintektómia. Všetky poskytujú veľkú šancu na odstránenie závratov, ale je pri nich riziko komplikácií, ako je strata sluchu a poškodenie tvárového nervu. Z hľadiska úspešnosti a dostupnosti býva najlepšou možnosťou uzatvorenie zadného kanálika. = Pozrite tiež: = Příručka pro praxi: Benigní paroxyzmální polohové vertigo. https://www.otorinolaryngologie.cz/content/uploads/2020/02/ppp-bppv.pdf = Referencie = <references /> 1i7s7e0l7hw8q1iy98bnukq364e67da 8359033 8358931 2026-08-23T05:55:13Z ~2026-45813-31 303531 drobná oprava 8359033 wikitext text/x-wiki '''Benígne paroxyzmálne polohové vertigo''' (BPPV) je porucha vestibulárneho aparátu, pri ktorej dochádza k uvoľneniu otokonií z utrikulárnej makuly vnútorného ucha do polokruhových kanálikov. BPPV je najčastějším ochorením labyrintu vnútorného ucha v dospelosti a príčinou [[Závrat|závratu]] až u pätiny pacientov, ktorí s ním prichádzajú k lekárovi. Pacienti sa najčastejšie sťažujú na epizódy krátkeho rotačného závratu (vertiga) po zmene polohy hlavy, typicky pri záklone, ľahnutí si alebo otočení na lôžku. = Príčina = [[Vestibulárny aparát]] [[Vnútorné ucho|vnútorného ucha]] je orgán, ktorým človek vníma polohu hlavy, uhlové a lineárne zrýchlenie. Tri páry polokruhových kanálikov vnútorného ucha, vzájomne ortogonálne umiestnených, sú naplnené tekutinou - endolymfou, ktorej zotrvačnosťou daný pohyb poskytuje informáciu o uhlovom zrýchlení pri pohyboch hlavy. Na základni kanálikov sa v rozšírenej časti nachádza gélovitá kupula, ktorá je v kontakte s vláskovými bunkami, ktorých nervové zakončenia vnímajú jej vychýlenia, spôsobené pohybom endolymfy. Pri BPPV sa v polkruhových kanálikoch vyskytujú plávajúce alebo usadené otokonie. uvoľnené z utrikulu a sacculu, ktoré skresľujú vnemy o pohybe endolymfy. (Utrikulus a sacculus sú súčasti vnútorného ucha, ktoré s pomocou otokonii - mikroskopických kryštálikov uhličitanu vápenatého vnímajú polohu hlavy a a lineárne zrýchlenie.) Vo väčšine prípadov nemá BPPV zistiteľnú príčinu. V tomto prípade sa označuje ako primárne alebo idiopatické. Príčinou sekundárneho BPPV môže byť úraz hlavy, prekonaná vestibulárna neuronitída alebo [[Menièrova choroba|Ménièrova choroba]]. BPPV postihuje najčastejšie zadný polkruhový kanálik, do ktorého otokonie vzhľadom k anatomickým danostiam najľahšie prenikajú. Väčšinou ide o kanalolitiázu, pri ktorej sa otokonie, ktoré sú ťažšie, ako endolymfa, usadzujú do tohto kanálika, ktorý je najnižšie vo vzpriamenej polohe aj poležiačky. Po ich nahromadení do určitej hmotnosti, pri ktorej ich pohyb prekoná odpor endolymfy, dokážu navodiť vychýlenie kupuly a stimuláciu receptorov. Pacienti s BPPV zvyknú trpieť aj na poruchy stability. Pri tejto variante otokonie uľpievajú na kupule (kupulolitiáza) a pri určitej (provokačnej) polohe hlavy dôjde k vychýleniu kupuly. Závrat býva v tomto prípade veľmi intenzívny a môže pretrvávať, pokiaľ je hlava v provokačnej polohe<ref>{{Citácia periodika|titul=Benign Paroxysmal Positional Vertigo|url=https://emedicine.medscape.com/article/884261-overview|dátum=2025-08-26|dátum prístupu=2026-08-22|priezvisko=Li|meno=John, C.|periodikum=Medscape}}</ref><ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Čakrt|meno=Ondřej|titul=Poruchy stability u pacientů s benigním paroxysmálním polohovým vertigem|periodikum=Neurologie pro praxi|ročník=2023;24|číslo=4|strany=294-298|url=https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2023/04/10.pdf|priezvisko2=Jeřábek|meno2=Jaroslav}}</ref>. = Príznaky a vyšetrenie = Pacienti pri BPPV často popisujú náhle silné záchvaty rotačného závratu, ktorý je vyvolaný určitými polohami hlavy a pohybmi hlavou, najčastejšie otáčaním sa na lôžku, záklonom hlavy alebo predklonom. Postihnuté [[ucho]] sa dá väčšinou určiť podľa smeru pohybu, ktorý vyvoláva väčšinu záchvatov. Závraty zvyknú trvať menej, ako 45 sekúnd, niekedy ale aj minúty. Môže ich byť aj niekoľko za deň, vždy ich vyvoláva určitá poloha hlavy. Nástup BPPV je zvyčajne náhly. Mnohí pacienti sa prebudia a dostanú závrat, keď sa pokúšajú náhle posadiť. Potom sa sklon k pozičnému vertigu môže predĺžiť na dni až týždne, zriedkavo mesiace až roky, alebo sa príznaky opakovane ustupujú a vracajú sa. V diagnostike sa používajú provokačné manévre, napríklad Dix-Hallpikeov manéver na diagnostiku postihnutia zadného kanálika: lekár pacienta posadí na lehátko, hlavu mu otočí o 45 stupňov na stranu predpokladaného postihnutého ucha a rýchlo ho položí horeznačky s mierne zaklonenou hlavou. Do 5 sekúnd sa objaví [[nystagmus]], trvajúci do 30 sekúnd. (Nystagmus je definovaný ako opakované mimovoľné pohyby očí, ktoré sa zvyčajne spúšťajú stimuláciou vnútorného ucha. Zvyčajne začína pomalým pohybom, po ktorom nasleduje rýchly návrat. [[Nystagmus]] môže byť zvislý, vodorovný alebo rotačný, smer je označovaný podľa rýchlej fázy.) Pri testovaní BPPV laterálneho kanála sa pacient položí na chrbát a potom hlavu rýchle otočí na stranu. Vzniká horizontálny nystagmus, väčšinou geotropný (rýchly pohyb smeruje k zemi). Intenzita reakcie po opakovanej provokácii postupne klesá. U pacientov s BPPV spravidla nie sú nutné zložitejšie vyšetrenia (napr. elektronystagmografia). V diferenciálnej diagnostike treba zvážiť možné početné iné príčiny závratov, alebo súbeh BPPV s inými ochoreniami s podobnými príznakmi. Pacienti s BPPV môžu mať porušenú stabilitu postoja a chôdze, čo môže zvyšovať riziko pádov. = Dôsledky ochorenia = Ľudia, ktorí majú BPPV, zvyčajne necítia závraty po celú dobu. Závažné závraty sa vyskytujú ako záchvaty vyvolané pohybmi hlavy. V pokoji medzi epizódami majú pacienti zvyčajne nevýrazné alebo nijaké príznaky. Závažnosť ochorenia pokrýva široké spektrum. V extrémnom prípade môže byť najmenší pohyb hlavy spojený s [[Nevoľnosť|nevoľnosťou]] a [[Zvracanie|zvracaním]]. V určitých situáciach môže pacienta ohrozovať. Väčšina pacientov je spôsobilá bezpečne riadiť auto, ak si dávajú pozor, aby pri kontrole mŕtveho uhla nenakláňali hlavu dozadu. Ale napríklad maliar, ktorý sa pozrie nahor, môže náhle dostať závrat a spadnúť z rebríka, alebo potápač môže ostať po nevhodnom pohybe hlavou dezorientovaný. Rizikom pádov sú tiež ohrození starší pacienti, ktorí súčasne trpia na [[Neuropatia|neuropatiu]] alebo dôsledky prekonanej [[Cievna mozgová príhoda|cievnej mozgovej príhody]]. = Liečba = Nakoľko ochorenie spravidla nie je pre pacienta nebezpečné, odporúča sa pred začatím liečby počkať, či nedôjde k jeho spontánnemu ústupu. Možnosti liečby pre BPPV zahŕňajú  vestibulosupresívne lieky, vestibulárnu rehabilitáciu, premiestnenie kanalolitu a operáciu. Operácia je zvyčajne vyhradená pre tých, u ktorých postup premiestnenia kanalolitov zlyhá. Vestibulosupresívna liečba nelieči príčinu ochorenia, len zmierňuje príznaky. Používajú sa antihistaminiká, diazepam, antiemetiká. Vestibulárna rehabilitácia je neinvazívna terapia, ktorá môže mať úspech po dlhých obdobiach. Bohužiaľ, terapeutické manévre môžu spôsobovať opakovanú stimuláciu závratu. Premiestnenie kanalolitov mimo polkruhové kanáliky je zrejme prvá voľba medzi spôsobmi liečby. Používajú sa Epleyho manéver a Semontov manéver a ich modifikácie. Obidva postupy sú založené na presunutí  otolitov pomocou určitého postupu pohybov hlavy. Ich úspešnosť je vysoká, nad 90%. Po ošetrení je miera recidív 10-25%. Závažné komplikácie postupov premiestnenia kanalolitu sú zriedkavé. Chirurgická liečba je vyhradená pre tých, u ktorých premiestnenie kanalolitov zlyhá. Medzi možnosti patrí uzatvorenie zadného kanálika, singulárna neurektómia, transtymanická aplikácia aminoglykozidov, zriedka labyrintektómia. Všetky poskytujú veľkú šancu na odstránenie závratov, ale je pri nich riziko komplikácií, ako je strata sluchu a poškodenie tvárového nervu. Z hľadiska úspešnosti a dostupnosti býva najlepšou možnosťou uzatvorenie zadného kanálika. = Pozrite tiež: = Příručka pro praxi: Benigní paroxyzmální polohové vertigo. https://www.otorinolaryngologie.cz/content/uploads/2020/02/ppp-bppv.pdf = Referencie = <references /> q5w0vej2f9b0fmusdb9yyg7imcjsrwv Diskusia s redaktorom:~2026-46078-12 3 754887 8358934 2026-08-22T17:56:25Z Pe3kZA 39673 upozornenie 8358934 wikitext text/x-wiki {{Exp3N}} --<font color="#008751">[[User:Pe3kZA|<font face="Casual">'''<i>Pe3kZA</i>'''</font>]]</font><sup><font color="Black">[[User talk:Pe3kZA|<i>✉</i>]]</font></sup> 17:56, 22. august 2026 (UTC) p59snovga4dm8rs3gjhkkit6bsszzug Pamapa itum 0 754888 8358937 2026-08-22T18:00:33Z ~2026-46034-21 303497 Vytvorená stránka „[[Súbor:Tiyula Itum by Patrick Aye Beef Black Soup 8-37 screenshot.jpg|náhľad|Polievka [[tijula itum]], ktorá obsahuje koreninovú pastu pamapa itum]] '''Pamapa itum''' ({{vjz|fil|ปามาปา อีตูม}}, doslovne „čierne koreniny“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamapa Itum (Burnt Coconut Paste) | url = https://www.pepper.ph/recipes/pamapa-itum-burnt-coconut-paste | vydavateľ = www.pepper.ph | dátum vydania = 20...“ 8358937 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tiyula Itum by Patrick Aye Beef Black Soup 8-37 screenshot.jpg|náhľad|Polievka [[tijula itum]], ktorá obsahuje koreninovú pastu pamapa itum]] '''Pamapa itum''' ({{vjz|fil|ปามาปา อีตูม}}, doslovne „čierne koreniny“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamapa Itum (Burnt Coconut Paste) | url = https://www.pepper.ph/recipes/pamapa-itum-burnt-coconut-paste | vydavateľ = www.pepper.ph | dátum vydania = 2023-06-30 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref>) je druh aromatickej [[korenie|koreninovej]] pasty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://guide.michelin.com/ph/en/article/people/what-is-mindanao-cuisine | titul = What the South Remembers: Philippine Cuisine as Told From Mindanao | vydavateľ = guide.michelin.com | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum prístupu = 2026-08-22}}</ref> z praženej [[kokos]]ovej [[dužina|dužiny]]<ref name=":0" /> ([[sofrito|sofrita]]). Používa sa na dochutenie rôznych [[Filipíny|filipínskych]] jedál,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamapa Itum | url = https://www.foodwithmae.com/recipe-view/pamapa-itum-burnt-coconut-aromatic-paste/ | dátum vydania = 2023-03-03 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-GB}}</ref> ako napríklad [[Tausugovia|tausugského]] jedla [[pjanggang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Cooking through Columbus: The Ultimate Guide to Eating through Columbus|url=https://books.google.sk/books?id=yBjIEAAAQBAJ&pg=PA200&dq=Pamapa+Itum&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwiu9IaV5LSWAxV07QIHHTPvAtcQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Simon and Schuster|rok=2023-10-01|isbn=978-1-4930-7494-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: yBjIEAAAQBAJ|meno=Tim|priezvisko=Trad|meno2=Andrew|priezvisko2=White|meno3=Nile|priezvisko3=Woodson}}</ref> alebo tausugskej polievky [[tijula itum]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Omáčky]] eljsl2tz48sxp0vbwuff8fs32uuoeg9 8358940 8358937 2026-08-22T18:02:56Z ~2026-46034-21 303497 /* */ 8358940 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Tiyula Itum by Patrick Aye Beef Black Soup 8-37 screenshot.jpg|náhľad|Polievka [[tijula itum]], ktorá obsahuje koreninovú pastu pamapa itum]] '''Pamapa itum''' ({{vjz|fil|ปามาปา อีตูม}}, doslovne „čierne koreniny“<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamapa Itum (Burnt Coconut Paste) | url = https://www.pepper.ph/recipes/pamapa-itum-burnt-coconut-paste | vydavateľ = www.pepper.ph | dátum vydania = 2023-06-30 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref>) je druh aromatickej [[korenie|koreninovej]] pasty<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | url = https://guide.michelin.com/ph/en/article/people/what-is-mindanao-cuisine | titul = What the South Remembers: Philippine Cuisine as Told From Mindanao | vydavateľ = guide.michelin.com | dátum vydania = 2026-04-27 | dátum prístupu = 2026-08-22}}</ref> ([[sofrito|sofrita]]) z praženej [[kokos]]ovej [[dužina|dužiny]].<ref name=":0" /> Používa sa na dochutenie rôznych [[Filipíny|filipínskych]] jedál,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Pamapa Itum | url = https://www.foodwithmae.com/recipe-view/pamapa-itum-burnt-coconut-aromatic-paste/ | dátum vydania = 2023-03-03 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-GB}}</ref> ako napríklad [[Tausugovia|tausugského]] jedla [[pjanggang]]<ref>{{Citácia knihy|titul=Cooking through Columbus: The Ultimate Guide to Eating through Columbus|url=https://books.google.sk/books?id=yBjIEAAAQBAJ&pg=PA200&dq=Pamapa+Itum&hl=sk&newbks=1&newbks_redir=0&source=gb_mobile_search&ovdme=1&sa=X&ved=2ahUKEwiu9IaV5LSWAxV07QIHHTPvAtcQ6AF6BAgKEAM#v=onepage&q&f=false|vydavateľ=Simon and Schuster|rok=2023-10-01|isbn=978-1-4930-7494-5|jazyk=en|poznámka=Google-Books-ID: yBjIEAAAQBAJ|meno=Tim|priezvisko=Trad|meno2=Andrew|priezvisko2=White|meno3=Nile|priezvisko3=Woodson}}</ref> alebo tausugskej polievky [[tijula itum]].<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} [[Kategória:Omáčky]] 43zmd9yrfa9i9i2rnb6btnnz9g1p7d4 Diskusia s redaktorom:~2026-46036-31 3 754889 8358939 2026-08-22T18:00:52Z OJJ 116711 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8358939 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[User:OJJ|OJJ]], [[User talk:OJJ|Diskusia]] 18:00, 22. august 2026 (UTC) 5r2cw6lxk1rwx67oeika65i13lhrwj8 Pristávacie zariadenie 0 754891 8358954 2026-08-22T18:59:19Z Rios 1882 1. časť {Pracuje sa} 8358954 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Obrázok:Bolkow BO-208C Junior AN1663459.jpg|náhľad|Čelový (trojbodový) podvozok]] [[Obrázok:Casa 1 131E Jungmann OTT2013 D7N8950 001.jpg|náhľad|Kormový (trojbodový) podvozok]] [[Obrázok:Two Harriers Landing MOD 45149692.jpg|náhľad|Tandemový podvozok]] '''Pristávacie zariadenie''' (iný názov: '''podvozok''') umožňuje pohyb [[Letún|letúna]] po zemi, prípadne vodnej hladine a preberá a tlmí [[Kinetická energia|kinetickú energiu]] [[Zvislosť|vertikálnej]] zložky pohybu letúna pri pristátí. ==Pristávacie zariadenie pozemných letúnov== Pristávacie zariadenie, rep. jeho konštrukcia musí spĺňať nasledovné požiadavky: *zabezpečenie stability a riaditeľnosti letúna pri jeho pohybe po zemi aj pod vplyvom brzdenia alebo bočného vetra *zabezpečenie minimálnej vzdialenosti častí letúna (najmä: [[Vrtuľa|vrtuľových]] listov, dvierok podvozka, mechanizácie krídla) od zeme aj pri maximálnom prepružení *prebratie a utlmenie kinetickej energie pri pristávacom náraze v okamihu dotyku so zemou *brzdy musia zabezpečiť účinné brzdenie pri pohybe po zemi *krátky čas potrebný na vysunutie a zasunutie podvozka *krajné polohy podvozka musia byť uzamknuteľné a signalizované na [[Prístrojový panel|prístrojovom paneli]] *ovládanie vysúvateľného podvozku musí byť zálohované *dvierka podvozka musia mať v oboch polohách čo najmenší odpor. ===Trojbodové riešenie podvozka=== Trojbodové riešenie podvozka býva najčastejšie, rozdeľuje sa na 2 typy: *s čelovým podvozkom *s kormovým podvozkom. ===Tandemový podvozok=== ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Luděk | priezvisko = Beňo | titul = Lietadlá | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 248}} [[Kategória:Konštrukcia lietadiel]] 2w1v5wtuh0n8g0tdw8r4fbcvudriqi6 8359042 8358954 2026-08-23T08:04:10Z Rios 1882 pokračovanie 8359042 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} [[Obrázok:Bolkow BO-208C Junior AN1663459.jpg|náhľad|Čelový (trojbodový) podvozok]] [[Obrázok:Casa 1 131E Jungmann OTT2013 D7N8950 001.jpg|náhľad|Kormový (trojbodový) podvozok]] [[Obrázok:Two Harriers Landing MOD 45149692.jpg|náhľad|Tandemový podvozok]] '''Pristávacie zariadenie''' (iný názov: '''podvozok''') umožňuje pohyb [[Letún|letúna]] po zemi, prípadne vodnej hladine a preberá a tlmí [[Kinetická energia|kinetickú energiu]] [[Zvislosť|vertikálnej]] zložky pohybu letúna pri pristátí. ==Pristávacie zariadenie pozemných letúnov== Pristávacie zariadenie, rep. jeho konštrukcia musí spĺňať nasledovné požiadavky: *zabezpečenie stability a riaditeľnosti letúna pri jeho pohybe po zemi aj pod vplyvom brzdenia alebo bočného vetra *zabezpečenie minimálnej vzdialenosti častí letúna (najmä: [[Vrtuľa|vrtuľových]] listov, dvierok podvozka, mechanizácie krídla) od zeme aj pri maximálnom prepružení *prebratie a utlmenie kinetickej energie pri pristávacom náraze v okamihu dotyku so zemou *brzdy musia zabezpečiť účinné brzdenie pri pohybe po zemi *krátky čas potrebný na vysunutie a zasunutie podvozka *krajné polohy podvozka musia byť uzamknuteľné a signalizované na [[Prístrojový panel|prístrojovom paneli]] *ovládanie vysúvateľného podvozku musí byť zálohované *dvierka podvozka musia mať v oboch polohách čo najmenší odpor. ===Trojbodové riešenie podvozka=== Trojbodové riešenie podvozka sa používa najčastejšie. Dva oporné body, tvorené hlavným podvozkom, sú súmerne rozložené vzhľadom na pozdĺžnu os letúna umiestnené blízko jeho ťažiska. Tretí bod leží v rovine súmernosti. *Pri '''pristávacom zariadení s čelovým podvozkom''' je tretí bod umiestnený vpredu a hlavný podvozok je umiestnený za ťažiskom letúna. V súčasnosti je to najpoužívanejšia alternatíva trojbodového riešenia podvozka. Jej výhody sú: **smerová stabilita pri pohybe po zemi **bezpečnejší pristávací manéver - poloha ťažiska pred hlavným podvozkom vyvoláva klopenie letúna dopredu čo zmenšuje uhol nábehu a ten znižuje aerodynamický [[Vztlak|vztlak]] krídiel **možnosť intenzívneho brzdenia hneď po dosadnutí - moment zotrvačnosti klopí letún dopredu toto pôsobenie zachytí čelový podvozok **vhodná poloha trupu pri státí a pohybe na zemi - lepší výhľad posádky, pohodlie cestujúcich alebo manipulácia s nákladom. *Pri '''pristávacom zariadení s kormovým podvozkom''' je tretí bod umiestnený vzadu a hlavný podvozok je umiestnený pred ťažiskom letúna. V súčasnosti sa používa menej často v prípadoch, keď nie je možné použiť čelový podvozok, napríklad pri malých jednomotorových lietadlách. Výhody kormového podvozka sú: **relatívne kratšie podvozkové nohy a teda menšia hmotnosť **po dosadnutí na všetky body je letún brzdený väčším aerodynamickým odporom. [[Rozchod]] hlavného podvozka sa v oboch prípadoch volí tak, aby dosahoval 20% - 30% rozpätia krídel. ===Tandemový podvozok=== Tandemový podvozok sa používa v situáciách, keď má byť umiestnený v trupe letúna. Všetky kolesá hlavného podvozka sú umiestnené blízko roviny súmernosti, pred a za ťažiskom letúna. Pomocný podvozok, ktorý je v tomto prípade umiestnený na koncoch krídel alebo v motorových gondolách zabezpečuje stabilitu. Výhody tandemového podvozka: *podvozok nezaťažuje krídlo *krátke podvozkové nohy. ==Zdroje== *{{citácia knihy | meno = Luděk | priezvisko = Beňo | titul = Lietadlá | vydavateľ = Alfa | miesto = Bratislava | rok = 1988 | počet strán = 248}} [[Kategória:Konštrukcia lietadiel]] mmd905u2lrcri21e1bggzvxqhsahfmp Šablóna:LocMap Istanbul 10 754892 8358968 2026-08-22T20:00:13Z Ready2Ride 298352 vytvorenie 8358968 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Turecko Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.89 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = province | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap Turecko]] </noinclude> hkptp5syfc8o6ok9mio27raoo6bz1m0 8358969 8358968 2026-08-22T20:05:10Z Ready2Ride 298352 8358969 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Turecko Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.89 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = province | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> 3kql2q01upmq5ihd2c4y2lsda6rmjmx 8358984 8358969 2026-08-22T21:30:06Z Ready2Ride 298352 8358984 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Turecko Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.89 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> 7abe2sfded6wxv6l3bf0rh60fys36q1 8358986 8358984 2026-08-22T21:30:50Z Ready2Ride 298352 8358986 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Turecko Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.89 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = n }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> a2z25yrnw2ezsxfzbu3w545q5zqq6ms 8358989 8358986 2026-08-22T21:40:22Z Ready2Ride 298352 8358989 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Turecko Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.890 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> lz0lc35sz5fhatemyy9k043b61jikuw 8358991 8358989 2026-08-22T21:45:14Z Ready2Ride 298352 8358991 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.890 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> j4jtwz3cxs41ypklysn62k44zgv26ot 8358994 8358991 2026-08-22T21:45:41Z Ready2Ride 298352 Ready2Ride premiestnil stránku [[Šablóna:LocMap Turecko Istanbul]] na [[Šablóna:LocMap Istanbul]] 8358991 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Istanbul | top = 41.159 | bottom = 40.890 | left = 28.747 | right = 29.175 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = f }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> j4jtwz3cxs41ypklysn62k44zgv26ot 8359000 8358994 2026-08-22T22:10:19Z Ready2Ride 298352 8359000 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Istanbul | top = 41.220 | bottom = 40.850 | left = 28.580 | right = 29.350 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> i5gha8nus5inlcax0kl0r57qhoik0my 8359001 8359000 2026-08-22T22:15:02Z Ready2Ride 298352 8359001 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Istanbul | top = 41.619888 | bottom = 40.796666 | left = 27.941666 | right = 29.973888 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> rh4a4mgw8lb58u8odrrs3bdklafe6ot 8359005 8359001 2026-08-22T22:25:09Z Ready2Ride 298352 8359005 wikitext text/x-wiki {{#switch:{{{1}}} | name = Istanbul | top = 41.619888 | bottom = 40.796666 | left = 27.941666 | right = 29.973888 | image = Turkey Istanbul location map.svg | zone = city | genre = m }} <noinclude> {{LocMap/Info}} [[Kategória:LocMap|Turecko]] </noinclude> k9bxtd3ezc3hmfl0uadyjf0faec0y5b Diskusia s redaktorom:Uhlikjecute 3 754893 8358972 2026-08-22T20:13:39Z Fillos X. 212061 Vytvorená stránka „{{Experimenty}} --~~~~“ 8358972 wikitext text/x-wiki {{Experimenty}} --[[Redaktor:Fillos X.|Fillos X.]] ([[Diskusia s redaktorom:Fillos X.|diskusia]]) 20:13, 22. august 2026 (UTC) lbza54t5pozyef2lqzh6t1n252cu1og Šablóna:UKR/Dokumentácia 10 754894 8358974 2026-08-22T20:20:13Z MajkoSK 115544 nová dokumentácia 8358974 wikitext text/x-wiki == Popis == Šablóna sa používa na zobrazenie vlajky a odkazu na príslušné družstvo v športe (podľa parametra). == Parametre == ** ''(bez parametrov)'' = iba minivlajka ** n = minivlajka + názov štátu ako text ** n|2 = názov štátu ako text + minivlajka ** w = minivlajka + názov štátu ako wikiodkaz ** w|... = minivlajka + alternatívny názov vo wikiodkaze * '''1 ''' ... typ družstva {{Stĺpce-začiatok}} {{Stĺpce-2}} ** f = futbal mužov ** f21 = futbal mužov do 21 rokov ** fz = futbal žien ** fz19 = futbal žien do 19 rokov ** fz17 = futbal žien do 17 rokov ** lh = ľadový hokej mužov ** lhj = ľadový hokej mužov do 20 rokov ** lh18 = ľadový hokej mužov do 18 rokov ** lhz = ľadový hokej žien ** lhzj = ľadový hokej žien do 18 rokov ** dc = davisov pohár v tenise ** fc = pohár federácie v tenise ** bm = basketbal mužov ** bz = basketbal žien ** h = hádzaná mužov ** hz = hádzaná žien ** vm = volejbal mužov ** vz = volejbal žien ** vpm = vodné pólo mužov ** vpz = vodné pólo žien {{Stĺpce-2}} ** fsm = futsal mužov ** fsz = futsal žien ** fsam = futsal AMF mužov ** fsaz = futsal AMF žien ** rm = ragby mužov ** rz = ragby žien ** phm = pozemný hokej mužov ** phz = pozemný hokej žien ** bsm = bejzbal mužov ** sfz = softbal žien ** flm = florbal mužov ** flz = florbal žien ** afm = americký futbal mužov ** bhm = bandyhokej mužov ** nhm = nohejbal mužov ** nhz = nohejbal žien ** kf = korfbal ** rlm = rugby league mužov ** cpm = canoe pólo mužov {{Stĺpce-koniec}} * '''2''' ... umiestnenie minivlajky ** 1 = minivlajka pred odkazom ** 2 = minivlajka za odkazom ** nezadané/iné = bez minivlajky * '''3''' ... čo sa má zobraziť ako názov (napr. pri skloňovaní) * '''4''' ... konkrétne družstvo (napr. ...na Majstrovstvách sveta 2010) == Príklady použitia == * {{tlx|UKR}} → {{UKR}} * {{tlx|UKR|n}} → {{UKR|n}} * {{tlx|UKR|n|2}} → {{UKR|n|2}} * {{tlx|UKR|w}} → {{UKR|w}} * {{tlx|UKR|w|Ukrajiny}} → {{UKR|w|Ukrajiny}} * {{tlx|UKR|f}} → {{UKR|f}} (iba odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|UKR|f|&nbsp;|Ukrajiny}} → {{UKR|f||Ukrajiny}} (iba odkaz na vyskloňované družstvo v športe; druhý parameter je prázdny) * {{tlx|UKR|f|1}} → {{UKR|f|1}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo v športe) * {{tlx|UKR|f|2}} → {{UKR|f|2}} (odkaz na družstvo v športe + minivlajka za odkazom) * {{tlx|UKR|f|1|Ukrajiny}} → {{UKR|f|1|Ukrajiny}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na vyskloňované družstvo v športe) * {{tlx|UKR|f|1|&nbsp;|na EURO 2024}} → {{UKR|f|1||na EURO 2024}} (minivlajka pred odkazom + odkaz na družstvo na konkrétnom športom podujatí; tretí parameter je prázdny) * {{tlx|UKR|f|2|Ukrajiny|na EURO 2024}} → {{UKR|f|2|Ukrajiny|na EURO 2024}} (odkaz na vyskloňované družstvo na konkrétnom športom podujatí + minivlajka za odkazom) <noinclude>[[Kategória:Dokumentácia šablón]]</noinclude> <includeonly> [[Kategória:Športové šablóny štátov]] </includeonly> 9ekcxxt2elx7q6os60u60vqm24f48hf Dave Troy 0 754895 8358977 2026-08-22T20:30:18Z IronLiberty 280078 Iniciálna verzia 8358977 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dave Troy | Rodné meno = David Troy | Popis osoby = americký technologický podnikateľ a investigatívny novinár | Portrét = Dave troy cropped.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1971}} | Miesto narodenia = [[Maryland]], [[Spojené štáty]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Baltimore]], [[Maryland]] | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]] | Zamestnanie = technologický [[podnikateľ]], [[investigatívny novinár]], [[podcast]]er | Známy vďaka = výskum informačnej vojny a dezinformácií, prvý vývojár využívajúci Twitter API, kurátor TEDxMidAtlantic | Alma mater = [[Johns Hopkins University]] | Profesia = | Aktívne roky = 1986{{--}}súč. | Manželka = | Deti = 2 | Webstránka = [https://davetroy.com davetroy.com] | Poznámky = }} '''Dave Troy''' (* [[1971]], [[Maryland]], [[Spojené štáty]]) je [[Spojené štáty|americký]] technologický [[podnikateľ]],<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Sentementes|meno=Gus G.|titul=David Troy’s next big projects: fixing email, government transparency|periodikum=The Baltimore Sun|miesto=Baltimore|dátum=2018-06-18|url=https://www.baltimoresun.com/2011/08/27/david-troys-next-big-projects-fixing-email-government-transparency/|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2025-06-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20250608070548/https://www.baltimoresun.com/2011/08/27/david-troys-next-big-projects-fixing-email-government-transparency/|issn=1930-8965|jazyk=en}}</ref> výskumník [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Investigatívna žurnalistika|investigatívny novinár]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuda|meno=Heidi Siegmund|autor=|odkaz na autora=|titul=The Network: The American and Russian Moralists Behind the January Insurrection|periodikum=Byline Times|odkaz na periodikum=|url=https://bylinetimes.com/2021/03/02/the-network-the-american-and-russian-moralists-behind-the-january-insurrection/|issn=2632-7910|vydavateľ=|miesto=Londýn|dátum=2021-03-02|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Rosenberg|meno=Paul|autor=|odkaz na autora=|titul=What’s behind Elon’s Twitter disaster? A fundamental misunderstanding of “free speech”|periodikum=Salon|odkaz na periodikum=|url=https://www.salon.com/2022/11/12/whats-behind-elons-twitter-disaster-a-fundamental-misunderstanding-of-free-speech/|issn=|vydavateľ=|miesto=New York|dátum=2022-11-12|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Ostrovsky|meno=Simon|autor=|odkaz na autora=|titul=Crackdown on online hate speech pushes extremists to other platforms|periodikum=PBS NewsHour|odkaz na periodikum=|url=https://www.pbs.org/newshour/show/crackdown-on-online-hate-speech-pushes-extremists-to-other-platforms|issn=|vydavateľ=PBS|miesto=Arlington|dátum=2021-04-03|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> Vo svojej investigatívnej novinárskej práci sa zameriava na [[Hybridná vojna|informačnú vojnu]], [[extrémizmus]] a hrozby pre [[Demokracia|demokraciu]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Gilbert|meno=David|autor=|odkaz na autora=|titul=The Organization Trying to Save QAnon Believers Is Falling Apart|periodikum=VICE News|odkaz na periodikum=|url=https://www.vice.com/en/article/the-organization-trying-to-save-qanon-believers-is-falling-apart/|issn=|vydavateľ=Vice Media Group|miesto=New York City|dátum=2021-03-17|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> == Mladosť a vzdelanie == Dave Troy vyrastal v Severna Parku, predmestí [[Baltimora|Baltimoru]] v Marylande.<ref name=":0" /> S počítačmi sa zoznámil vo veku siedmich rokov a začal sa venovať programovaniu.<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toad computers growing by leaps and bounds|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/1990/10/18/toad-computers-growing-by-leaps-and-bounds-2/|url archívu=https://web.archive.org/web/20260822110950/https://www.baltimoresun.com/1990/10/18/toad-computers-growing-by-leaps-and-bounds-2/|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=1990-10-18|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> V roku 1984 ako dvanásťročný spustil vlastný [[Bulletin Board System|bulletin board system]] (BBS), spočiatku s využitím rodinnej telefónnej linky.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More About Dave Troy | url = https://davetroy.com/more-about | dátum vydania = 2009-01-23 | dátum prístupu = 2026-08-22 | priezvisko = Troy | meno = Dave | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 301 Area Code BBSes Through History (80's Version) | url = http://bbslist.textfiles.com/301/oldschool.html | vydavateľ = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Scott | meno = Jason}}</ref> V rokoch 1985 až 1989 študoval na strednej škole Severn School.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Internet provider enjoys benefits of ‘Blair Witch’|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/1999/09/09/internet-provider-enjoys-benefits-of-blair-witch/|url archívu=https://web.archive.org/web/20260822111054/https://www.baltimoresun.com/1999/09/09/internet-provider-enjoys-benefits-of-blair-witch/|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=1999-09-09|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":5" /> V roku 1996 získal bakalársky titul v odbore liberal arts na [[Johns Hopkins University]] v Baltimore.<ref name=":0" /> V roku 1990 v rozhovore v súvislosti so svojím podnikaním uviedol, že sa stal [[Republikánska strana (USA)|republikánom]], hoci sa označoval za [[Liberalizmus|liberála]], pričom sa radšej charakterizoval ako voľnotrhový idealista.<ref name=":5" /> == Podnikateľská kariéra == V roku 1986, počas druhého ročníka strednej školy, spoluzaložil vo veku 14 rokov s priateľom spoločnosť Toad Computers, ktorá sa zaoberala zásielkovým predajom počítačov [[Atari ST]].<ref name=":0" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /> V roku 1995 založil spoločnosť ToadNet, ktorá sa stala popredným regionálnym poskytovateľom internetových služieb a hostingu.<ref name=":0" /><ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Sentementes|meno=Gus|autor=|odkaz na autora=|titul=410Labs: Baltimore startup attracting outside investors|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/bs-mtblog-2011-04-410labs_baltimore_startup_attr-story.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20210624104853/https://www.baltimoresun.com/bs-mtblog-2011-04-410labs_baltimore_startup_attr-story.html|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=2011-04-19|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2021-06-24|jazyk=en}}</ref> Úspešnú firmu v roku 2004 predal.<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Od roku 2003 sa podieľal na vývoji [[open source]] projektov a veľkých systémov pre [[VoIP]] a call centrá.<ref name=":6" /> V roku 2007 spustil projekty pre vizualizáciu dát zo sociálnych sietí Twittervision a Flickrvision.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gilbertson|meno=Scott|autor=|odkaz na autora=|titul=Flickrvision: Realtime Image Mapping Display|periodikum=Wired|odkaz na periodikum=|url=https://www.wired.com/2007/05/flickrvision-realtime-image-mapping-display/|url archívu=https://web.archive.org/web/20250705203013/https://www.wired.com/2007/05/flickrvision-realtime-image-mapping-display/|issn=1078-3148|vydavateľ=Condé Nast|miesto=San Francisco|dátum=2007-05-15|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2025-07-05|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visions of the Sublime and the Inane | url = https://tidbits.com/2007/06/18/visions-of-the-sublime-and-the-inane/ | dátum vydania = 2007-06-18 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Engst | vydavateľ = TidBITS}}</ref> Twittervision bol oficiálne uznaný za prvú aplikáciu využívajúcu Twitter API.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy | url = https://www.ted.com/speakers/dave_troy | vydavateľ = [[TED]] | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dave Troy | url = https://www.newamerica.org/people/dave-troy/ | vydavateľ = New America Foundation | miesto = Washington | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref> Oba projekty boli v roku 2008 súčasťou výstavy ''Design and the Elastic Mind'' v Múzeu moderného umenia v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Design and the Elastic Mind {{!}} MoMA | url = https://www.moma.org/calendar/exhibitions/58 | vydavateľ = The Museum of Modern Art | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref><ref name=":9" /> Stal sa koordinátorom a propagátorom technologickej scény v Baltimore.<ref name=":8" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Troy Portfolio Investments, David Troy Funds, David Troy Exits | url = https://www.cbinsights.com/investor/david-troy | vydavateľ = CB Insights | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref> V roku 2009 spoluzaložil v Baltimore prvý [[Coworking|coworkingový]] priestor Beehive Baltimore a anjelskú investičnú skupinu Baltimore Angels.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dance|meno=Scott|autor=|odkaz na autora=|titul=Baltimore Angels Network raising $1M to fund needy local startups|periodikum=Balitmore Business Journal|odkaz na periodikum=|url=https://www.bizjournals.com/baltimore/stories/2009/02/02/story1.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20110506224106/https://www.bizjournals.com/baltimore/stories/2009/02/02/story1.html|issn=0747-1823|vydavateľ=American City Business Journals|miesto=Baltimore|dátum=2009-02-02|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2011-05-06}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":11" /> V rovnakom roku spoluzaložil aj konferenciu TEDxMidAtlantic, ktorej je kurátorom.<ref name=":8" /><ref name=":9" /><ref name=":10" /> Následne v roku 2010 spoluzaložil technologickú spoločnosť 410 Labs, kde pôsobí ako výkonný riaditeľ a produktový architekt.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Perez|meno=Sarah|autor=|odkaz na autora=|titul=Mailstrom, A Machete For Overloaded Inboxes, Makes Its Official Debut With 400M+ Emails Already Under Storage|periodikum=TechCrunch|odkaz na periodikum=|url=https://techcrunch.com/2013/03/27/mailstrom-a-machete-for-overloaded-inboxes-makes-its-official-debut-with-400m-emails-already-under-storage/|issn=|vydavateľ=Regent LP|miesto=San Francisco|dátum=2013-03-27|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":8" /><ref name=":9" /> == Výskum a investigatívna žurnalistika == [[Súbor:Dave troy ted.jpg|alt=Dave Troy počas prednášky na TEDGlobal v roku 2014.|náhľad|263x263bod|Dave Troy počas prednášky na TEDGlobal v roku 2014.]] Od roku 2007 sa venuje systematickej analýze údajov zo [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].<ref name=":10" /> Vo svojom výskume sa venuje oblastiam na pomedzí [[Sociológia|sociológie]], sieťovej vedy a [[Politológia|politológie]].<ref name=":10" /> V rámci programu Future Frontlines nadácie New America sa podieľal najmä na výskume udalostí súvisiacich s útokom na [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitol]] 6. januára 2021.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=Candace Rondeaux, Ben Dalton, Cuong Nguyen, Michael Simeone, Thomas Taylor, Shawn Walker|odkaz na autora=|titul=Parler and the Road to the Capitol Attack|vydanie=|vydavateľ=New America|miesto=Washington|rok=2022|počet strán=83|url=https://newamerica.org/future-frontlines/reports/parler-and-the-road-to-the-capitol-attack/|isbn=|kapitola=Acknowledgments|strany=2|jazyk=en}}</ref><ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Troy|meno=Dave|autor=|odkaz na autora=|titul=The Wide Angle|periodikum=The Washington Spectator|odkaz na periodikum=|url=https://washingtonspectator.org/wide-angle-troy1/|issn=0887-428X|vydavateľ=Public Concern Foundation|miesto=New York|dátum=2022-10-16|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":2" /> Ako investigatívny novinár sa zameriava na hrozby pre [[Demokracia|demokraciu]], [[Hybridná vojna|informačnú vojnu]], [[extrémizmus]] a historické súvislosti súčasného politického diania.<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> V novembri 2024 založil nezávislú investigatívnu platformu ''America 2.0'', ktorej je vydavateľom a šéfredaktorom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Troy|meno=Dave|autor=|odkaz na autora=|titul=Welcome to America 2.0|periodikum=America 2.0|odkaz na periodikum=|url=https://america2.news/welcome-to-america-2-0/|issn=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2024-11-18|dátum prístupu=2026-08-22}}</ref> Píše rubriku ''The Wide Angle'' pre americký digitálny magazín ''Washington Spectator''<ref name=":12" /> a prispieva do [[Investigatívna žurnalistika|investigatívnych]] médií ako britský ''Byline Times''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Author: David Troy|periodikum=Byline Times|odkaz na periodikum=|url=https://bylinetimes.com/author/davidtroy/|issn=2632-7910|vydavateľ=|miesto=Londýn|dátum=|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> Vystupuje na konferenciách vrátane [[TED]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Social maps that reveal a city's intersections and separations | url = https://www.ted.com/talks/dave_troy_social_maps_that_reveal_a_city_s_intersections_and_separations | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = Dave | priezvisko = Troy | vydavateľ = [[TED]]}}</ref><ref name=":9" /> a TEDx,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Is democracy dying? | url = https://www.youtube.com/watch?v=lvTBRPoZhqM | dátum vydania = 2025-08-04 | dátum prístupu = 2026-08-22 | priezvisko = Troy | meno = Dave | vydavateľ = TEDxBerlin | jazyk = en}}</ref> v médiách<ref name=":3" /> a investigatívnych [[Podcasting|podcastoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State of the Union | url = https://www.gaslitnationpod.com/episodes/the-state-of-the-union-is-sadistic-elites-on-a-crime-spree/ | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Chalupa | meno = Andrea | vydavateľ = Gaslit Nation}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy: Russia & the Religious Right | url = https://evergreenpodcasts.com/burn-the-boats/dave-troy-russia-the-religious-right | vydavateľ = Evergreen Podcasts | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Harbaugh | meno = Ken}}</ref> Od roku 2022 moderuje vlastný podcast ''Dave Troy Presents''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podcast: Dave Troy Presents | url = https://america2.news/dave-troy-presents/ | vydavateľ = America 2.0 | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Troy | meno = Dave}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy Presents | url = https://podcasts.apple.com/us/podcast/dave-troy-presents/id1610914569 | vydavateľ = Apple Podcasts | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-US}}</ref> == Osobný život == Dave Troy žije v Baltimore, je ženatý a má dve dospelé deti.<ref name=":6" /> Je certifikovaným súkromným pilotom.<ref name=":6" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://davetroy.com Oficiálna stránka] * [https://america2.news ''America 2.0''] – investigatívna mediálna platforma * [https://america2.news/dave-troy-presents/ Dave Troy Presents] – podcast Davea Troya * [https://www.ted.com/speakers/dave_troy Profil Davea Troya na TED] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Troy, Dave}} [[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]] [[Kategória:Investigatívni novinári]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Osobnosti z Baltimoru]] qkisoaa9xe4do1jfomc4wf5mayddfl6 8358978 8358977 2026-08-22T20:35:28Z IronLiberty 280078 štylistika 8358978 wikitext text/x-wiki {{Infobox Osobnosť | Meno = Dave Troy | Rodné meno = David Troy | Popis osoby = americký technologický podnikateľ a investigatívny novinár | Portrét = Dave troy cropped.png | Veľkosť portrétu = | Popis portrétu = | Dátum narodenia = {{dnv|1971}} | Miesto narodenia = [[Maryland]], [[Spojené štáty]] | Dátum úmrtia = | Miesto úmrtia = | Bydlisko = [[Baltimore]], [[Maryland]] | Iné mená = | Pseudonym = | Štát pôsobenia = [[Spojené štáty]] | Národnosť = | Štátna príslušnosť = [[Spojené štáty]] | Zamestnanie = technologický [[podnikateľ]], [[investigatívny novinár]], [[podcast]]er | Známy vďaka = výskum informačnej vojny a dezinformácií, prvý vývojár využívajúci Twitter API, kurátor TEDxMidAtlantic | Alma mater = [[Johns Hopkins University]] | Profesia = | Aktívne roky = 1986{{--}}súč. | Manželka = | Deti = 2 | Webstránka = [https://davetroy.com davetroy.com] | Poznámky = }} '''Dave Troy''' (* [[1971]], [[Maryland]], [[Spojené štáty]]) je [[Spojené štáty|americký]] technologický [[podnikateľ]],<ref name=":0">{{Citácia periodika|priezvisko=Sentementes|meno=Gus G.|titul=David Troy’s next big projects: fixing email, government transparency|periodikum=The Baltimore Sun|miesto=Baltimore|dátum=2018-06-18|url=https://www.baltimoresun.com/2011/08/27/david-troys-next-big-projects-fixing-email-government-transparency/|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2025-06-08|url archívu=https://web.archive.org/web/20250608070548/https://www.baltimoresun.com/2011/08/27/david-troys-next-big-projects-fixing-email-government-transparency/|issn=1930-8965|jazyk=en}}</ref> výskumník [[Dezinformácia|dezinformácií]] a [[Investigatívna žurnalistika|investigatívny novinár]].<ref name=":1">{{Citácia periodika|priezvisko=Cuda|meno=Heidi Siegmund|autor=|odkaz na autora=|titul=The Network: The American and Russian Moralists Behind the January Insurrection|periodikum=Byline Times|odkaz na periodikum=|url=https://bylinetimes.com/2021/03/02/the-network-the-american-and-russian-moralists-behind-the-january-insurrection/|issn=2632-7910|vydavateľ=|miesto=Londýn|dátum=2021-03-02|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":2">{{Citácia periodika|priezvisko=Rosenberg|meno=Paul|autor=|odkaz na autora=|titul=What’s behind Elon’s Twitter disaster? A fundamental misunderstanding of “free speech”|periodikum=Salon|odkaz na periodikum=|url=https://www.salon.com/2022/11/12/whats-behind-elons-twitter-disaster-a-fundamental-misunderstanding-of-free-speech/|issn=|vydavateľ=|miesto=New York|dátum=2022-11-12|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":3">{{Citácia periodika|priezvisko=Ostrovsky|meno=Simon|autor=|odkaz na autora=|titul=Crackdown on online hate speech pushes extremists to other platforms|periodikum=PBS NewsHour|odkaz na periodikum=|url=https://www.pbs.org/newshour/show/crackdown-on-online-hate-speech-pushes-extremists-to-other-platforms|issn=|vydavateľ=PBS|miesto=Arlington|dátum=2021-04-03|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> Vo svojej investigatívnej novinárskej práci sa zameriava na [[Hybridná vojna|informačnú vojnu]], [[extrémizmus]] a hrozby pre [[Demokracia|demokraciu]].<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":4">{{Citácia periodika|priezvisko=Gilbert|meno=David|autor=|odkaz na autora=|titul=The Organization Trying to Save QAnon Believers Is Falling Apart|periodikum=VICE News|odkaz na periodikum=|url=https://www.vice.com/en/article/the-organization-trying-to-save-qanon-believers-is-falling-apart/|issn=|vydavateľ=Vice Media Group|miesto=New York City|dátum=2021-03-17|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> == Mladosť a vzdelanie == Dave Troy vyrastal v Severna Parku, predmestí [[Baltimora|Baltimoru]] v Marylande.<ref name=":0" /> S počítačmi sa zoznámil ako sedemročný a začal sa venovať programovaniu.<ref name=":0" /><ref name=":5">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Toad computers growing by leaps and bounds|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/1990/10/18/toad-computers-growing-by-leaps-and-bounds-2/|url archívu=https://web.archive.org/web/20260822110950/https://www.baltimoresun.com/1990/10/18/toad-computers-growing-by-leaps-and-bounds-2/|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=1990-10-18|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> V roku 1984 ako dvanásťročný spustil vlastný [[Bulletin Board System|bulletin board system]] (BBS), spočiatku s využitím rodinnej telefónnej linky.<ref name=":6">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = More About Dave Troy | url = https://davetroy.com/more-about | dátum vydania = 2009-01-23 | dátum prístupu = 2026-08-22 | priezvisko = Troy | meno = Dave | jazyk = en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 301 Area Code BBSes Through History (80's Version) | url = http://bbslist.textfiles.com/301/oldschool.html | vydavateľ = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Scott | meno = Jason}}</ref> V rokoch 1985 až 1989 študoval na strednej škole Severn School.<ref name=":7">{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Internet provider enjoys benefits of ‘Blair Witch’|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/1999/09/09/internet-provider-enjoys-benefits-of-blair-witch/|url archívu=https://web.archive.org/web/20260822111054/https://www.baltimoresun.com/1999/09/09/internet-provider-enjoys-benefits-of-blair-witch/|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=1999-09-09|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":5" /> V roku 1996 získal bakalársky titul v odbore liberal arts na [[Johns Hopkins University]] v Baltimore.<ref name=":0" /> V roku 1990 v rozhovore v súvislosti so svojím podnikaním uviedol, že sa stal [[Republikánska strana (USA)|republikánom]], hoci sa označoval za [[Liberalizmus|liberála]], pričom sa radšej charakterizoval ako voľnotrhový idealista.<ref name=":5" /> == Podnikateľská kariéra == V roku 1986, počas druhého ročníka strednej školy, spoluzaložil vo veku 14 rokov s priateľom spoločnosť Toad Computers, ktorá sa zaoberala zásielkovým predajom počítačov [[Atari ST]].<ref name=":0" /><ref name=":7" /><ref name=":5" /> V roku 1995 založil spoločnosť ToadNet, ktorá sa stala popredným regionálnym poskytovateľom internetových služieb a hostingu.<ref name=":0" /><ref name=":7" /><ref name=":8">{{Citácia periodika|priezvisko=Sentementes|meno=Gus|autor=|odkaz na autora=|titul=410Labs: Baltimore startup attracting outside investors|periodikum=The Baltimore Sun|odkaz na periodikum=|url=https://www.baltimoresun.com/bs-mtblog-2011-04-410labs_baltimore_startup_attr-story.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20210624104853/https://www.baltimoresun.com/bs-mtblog-2011-04-410labs_baltimore_startup_attr-story.html|issn=1930-8965|vydavateľ=|miesto=Baltimore|dátum=2011-04-19|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2021-06-24|jazyk=en}}</ref> Úspešnú firmu v roku 2004 predal.<ref name=":0" /><ref name=":8" /> Od roku 2003 sa podieľal na vývoji [[open source]] projektov a veľkých systémov pre [[VoIP]] a call centrá.<ref name=":6" /> V roku 2007 spustil projekty pre vizualizáciu dát zo sociálnych sietí Twittervision a Flickrvision.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Gilbertson|meno=Scott|autor=|odkaz na autora=|titul=Flickrvision: Realtime Image Mapping Display|periodikum=Wired|odkaz na periodikum=|url=https://www.wired.com/2007/05/flickrvision-realtime-image-mapping-display/|url archívu=https://web.archive.org/web/20250705203013/https://www.wired.com/2007/05/flickrvision-realtime-image-mapping-display/|issn=1078-3148|vydavateľ=Condé Nast|miesto=San Francisco|dátum=2007-05-15|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2025-07-05|jazyk=en}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Visions of the Sublime and the Inane | url = https://tidbits.com/2007/06/18/visions-of-the-sublime-and-the-inane/ | dátum vydania = 2007-06-18 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = Adam | priezvisko = Engst | vydavateľ = TidBITS}}</ref> Twittervision bol oficiálne uznaný za prvú aplikáciu využívajúcu Twitter API.<ref name=":9">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy | url = https://www.ted.com/speakers/dave_troy | vydavateľ = [[TED]] | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = | priezvisko = }}</ref><ref name=":10">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Dave Troy | url = https://www.newamerica.org/people/dave-troy/ | vydavateľ = New America Foundation | miesto = Washington | dátum vydania = 2024-11-21 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref> Oba projekty boli v roku 2008 súčasťou výstavy ''Design and the Elastic Mind'' v Múzeu moderného umenia v [[New York (mesto)|New Yorku]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Design and the Elastic Mind {{!}} MoMA | url = https://www.moma.org/calendar/exhibitions/58 | vydavateľ = The Museum of Modern Art | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref><ref name=":9" /> Stal sa koordinátorom a propagátorom technologickej scény v Baltimore.<ref name=":8" /><ref name=":11">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = David Troy Portfolio Investments, David Troy Funds, David Troy Exits | url = https://www.cbinsights.com/investor/david-troy | vydavateľ = CB Insights | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en}}</ref> V roku 2009 spoluzaložil v Baltimore prvý [[Coworking|coworkingový]] priestor Beehive Baltimore a anjelskú investičnú skupinu Baltimore Angels.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Dance|meno=Scott|autor=|odkaz na autora=|titul=Baltimore Angels Network raising $1M to fund needy local startups|periodikum=Balitmore Business Journal|odkaz na periodikum=|url=https://www.bizjournals.com/baltimore/stories/2009/02/02/story1.html|url archívu=https://web.archive.org/web/20110506224106/https://www.bizjournals.com/baltimore/stories/2009/02/02/story1.html|issn=0747-1823|vydavateľ=American City Business Journals|miesto=Baltimore|dátum=2009-02-02|dátum prístupu=2026-08-22|dátum archivácie=2011-05-06}}</ref><ref name=":0" /><ref name=":11" /> V rovnakom roku spoluzaložil aj konferenciu TEDxMidAtlantic, ktorej je kurátorom.<ref name=":8" /><ref name=":9" /><ref name=":10" /> Následne v roku 2010 spoluzaložil technologickú spoločnosť 410 Labs, kde pôsobí ako výkonný riaditeľ a produktový architekt.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Perez|meno=Sarah|autor=|odkaz na autora=|titul=Mailstrom, A Machete For Overloaded Inboxes, Makes Its Official Debut With 400M+ Emails Already Under Storage|periodikum=TechCrunch|odkaz na periodikum=|url=https://techcrunch.com/2013/03/27/mailstrom-a-machete-for-overloaded-inboxes-makes-its-official-debut-with-400m-emails-already-under-storage/|issn=|vydavateľ=Regent LP|miesto=San Francisco|dátum=2013-03-27|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":8" /><ref name=":9" /> == Výskum a investigatívna žurnalistika == [[Súbor:Dave troy ted.jpg|alt=Dave Troy počas prednášky na TEDGlobal v roku 2014.|náhľad|263x263bod|Dave Troy počas prednášky na TEDGlobal v roku 2014.]] Od roku 2007 sa venuje systematickej analýze údajov zo [[Sociálna sieť (internet)|sociálnych sietí]].<ref name=":10" /> Vo svojom výskume sa venuje oblastiam na pomedzí [[Sociológia|sociológie]], sieťovej vedy a [[Politológia|politológie]].<ref name=":10" /> V rámci programu Future Frontlines nadácie New America sa podieľal najmä na výskume udalostí súvisiacich s útokom na [[Kapitol (sídlo kongresu)|Kapitol]] 6. januára 2021.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=|meno=|autor=Candace Rondeaux, Ben Dalton, Cuong Nguyen, Michael Simeone, Thomas Taylor, Shawn Walker|odkaz na autora=|titul=Parler and the Road to the Capitol Attack|vydanie=|vydavateľ=New America|miesto=Washington|rok=2022|počet strán=83|url=https://newamerica.org/future-frontlines/reports/parler-and-the-road-to-the-capitol-attack/|isbn=|kapitola=Acknowledgments|strany=2|jazyk=en}}</ref><ref name=":12">{{Citácia periodika|priezvisko=Troy|meno=Dave|autor=|odkaz na autora=|titul=The Wide Angle|periodikum=The Washington Spectator|odkaz na periodikum=|url=https://washingtonspectator.org/wide-angle-troy1/|issn=0887-428X|vydavateľ=Public Concern Foundation|miesto=New York|dátum=2022-10-16|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref><ref name=":2" /> Ako investigatívny novinár sa zameriava na hrozby pre [[Demokracia|demokraciu]], [[Hybridná vojna|informačnú vojnu]], [[extrémizmus]] a historické súvislosti súčasného politického diania.<ref name=":1" /><ref name=":3" /><ref name=":2" /> V novembri 2024 založil nezávislú investigatívnu platformu ''America 2.0'', ktorej je vydavateľom a šéfredaktorom.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=Troy|meno=Dave|autor=|odkaz na autora=|titul=Welcome to America 2.0|periodikum=America 2.0|odkaz na periodikum=|url=https://america2.news/welcome-to-america-2-0/|issn=|vydavateľ=|miesto=|dátum=2024-11-18|dátum prístupu=2026-08-22}}</ref> Píše rubriku ''The Wide Angle'' pre americký digitálny magazín ''Washington Spectator''<ref name=":12" /> a prispieva do [[Investigatívna žurnalistika|investigatívnych]] médií ako britský ''Byline Times''.<ref>{{Citácia periodika|priezvisko=|meno=|autor=|odkaz na autora=|titul=Author: David Troy|periodikum=Byline Times|odkaz na periodikum=|url=https://bylinetimes.com/author/davidtroy/|issn=2632-7910|vydavateľ=|miesto=Londýn|dátum=|dátum prístupu=2026-08-22|jazyk=en}}</ref> Vystupuje na konferenciách vrátane [[TED]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Social maps that reveal a city's intersections and separations | url = https://www.ted.com/talks/dave_troy_social_maps_that_reveal_a_city_s_intersections_and_separations | dátum vydania = 2014-12-12 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | meno = Dave | priezvisko = Troy | vydavateľ = [[TED]]}}</ref><ref name=":9" /> a TEDx,<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Is democracy dying? | url = https://www.youtube.com/watch?v=lvTBRPoZhqM | dátum vydania = 2025-08-04 | dátum prístupu = 2026-08-22 | priezvisko = Troy | meno = Dave | vydavateľ = TEDxBerlin | jazyk = en}}</ref> v médiách<ref name=":3" /> a investigatívnych [[Podcasting|podcastoch]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = State of the Union | url = https://www.gaslitnationpod.com/episodes/the-state-of-the-union-is-sadistic-elites-on-a-crime-spree/ | dátum vydania = 2026-02-25 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-US | priezvisko = Chalupa | meno = Andrea | vydavateľ = Gaslit Nation}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy: Russia & the Religious Right | url = https://evergreenpodcasts.com/burn-the-boats/dave-troy-russia-the-religious-right | vydavateľ = Evergreen Podcasts | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Harbaugh | meno = Ken}}</ref> Od roku 2022 moderuje vlastný podcast ''Dave Troy Presents''.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Podcast: Dave Troy Presents | url = https://america2.news/dave-troy-presents/ | vydavateľ = America 2.0 | dátum vydania = 2024-12-13 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en | priezvisko = Troy | meno = Dave}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Dave Troy Presents | url = https://podcasts.apple.com/us/podcast/dave-troy-presents/id1610914569 | vydavateľ = Apple Podcasts | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = en-US}}</ref> == Osobný život == Dave Troy žije v Baltimore, je ženatý a má dve dospelé deti.<ref name=":6" /> Je certifikovaným súkromným pilotom.<ref name=":6" /> == Referencie == {{referencie}} == Iné projekty == {{Projekt}} == Externé odkazy == * [https://davetroy.com Oficiálna stránka] * [https://america2.news ''America 2.0''] – investigatívna mediálna platforma * [https://america2.news/dave-troy-presents/ Dave Troy Presents] – podcast Davea Troya * [https://www.ted.com/speakers/dave_troy Profil Davea Troya na TED] {{Autoritné údaje}} {{DEFAULTSORT:Troy, Dave}} [[Kategória:Absolventi Johns Hopkins University]] [[Kategória:Investigatívni novinári]] [[Kategória:Podnikatelia USA]] [[Kategória:Osobnosti z Baltimoru]] 24p4o9andvc4s6k9pjpluav3n2jqhrh Vajcia Orsini 0 754896 8358983 2026-08-22T21:29:56Z ~2026-46127-78 303515 Vytvorená stránka „[[Súbor:Oeuf Orsini au Gruyère.jpg|náhľad|Vajcia Orsini posypané syrom [[Gruyère]]]] [[Súbor:Oeuf Orsini au parmesan.jpg|náhľad|Chrumkavé vajcia Orsini s [[parmezán]]om]] '''Vajcia Orsini''' ({{vjz|fra|''œufs Orsini''}}), v [[21. storočie|21. storočí]] známe aj ako '''vajíčkové obláčiky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vajíčkové obláčiky | url = https://100xvajce.eu/2019/07/vajickove-oblaciky/ | dátum vydania = 2019-0...“ 8358983 wikitext text/x-wiki [[Súbor:Oeuf Orsini au Gruyère.jpg|náhľad|Vajcia Orsini posypané syrom [[Gruyère]]]] [[Súbor:Oeuf Orsini au parmesan.jpg|náhľad|Chrumkavé vajcia Orsini s [[parmezán]]om]] '''Vajcia Orsini''' ({{vjz|fra|''œufs Orsini''}}), v [[21. storočie|21. storočí]] známe aj ako '''vajíčkové obláčiky'''<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Vajíčkové obláčiky | url = https://100xvajce.eu/2019/07/vajickove-oblaciky/ | dátum vydania = 2019-07-09 | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = sk-SK | priezvisko = kucharka}}</ref> ({{vjz|fra|''œufs nuages''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oeuf nuage : la meilleure recette | url = https://www.marmiton.org/recettes/recette_oeuf-nuage_348215.aspx | vydavateľ = Marmiton | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = fr-FR}}</ref>) alebo '''vajcia Bocconi''' ({{vjz|fra|''œufs Bocconi''}}<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Recette Œufs « Bocconi » - 750g.com | url = https://www.750g.com/oeufs-bocconi-r38225.htm | vydavateľ = 750g | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = fr}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Oeufs Bocconi | url = https://www.cuisine-lucullus.com/les-recettes/item/oeufs-bocconi | vydavateľ = www.cuisine-lucullus.com | dátum prístupu = 2026-08-22}}</ref>), je [[jedlo]] pripravené z [[vajce ako potravina|vajec]], čiže [[žĺtok|žĺtky]] [[Pečenie|zapečené]] v šľahaných [[bielko]]ch. Názov jedla pravdepodobne pochádza od [[Taliansko|talianskej]] [[Feudalizmus|feudálnej]] rodiny [[Orsiniovci|Orsiniovcov]]. Podľa legendy jeden z potomkov rodiny dal recept umelcovi [[Claude Monet|Claudovi Monetovi]],<ref name=":0">{{Citácia knihy|titul=Яйца. Драма для гурманов|url=https://books.google.com.ua/books?id=WWzJDwAAQBAJ&pg=PT94|vydavateľ=Издательские решения|rok=2020-01-09|isbn=978-5-04-224843-6|jazyk=ru|poznámka=Google-Books-ID: WWzJDwAAQBAJ|meno=Ида|priezvisko=Гольц}}</ref><ref>{{Cite web |url=https://www.kommersant.ru/doc/3227249 |title=Завтрак с Моне |archive-date=2021-01-18 |access-date=2021-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20210118080951/https://www.kommersant.ru/doc/3227249 |url-status=live }}</ref> ktorý zbieral zaujímavé kulinárske recepty.<ref>{{Cite web |url=https://www.kommersant.ru/doc/3118711 |title=Опубликована кулинарная книга Клода Моне |archive-date=2024-12-14 |access-date=2021-03-23 |archive-url=https://web.archive.org/web/20241214205812/https://www.kommersant.ru/doc/3118711 |url-status=live }}</ref> V roku 1990, v [[New York (mesto)|New Yorku]], Monetov zápisník receptov vydala manželka umelcovho pravnuka, Claire Joyceová, pod názvom ''Monet’s Table: The Cooking Journals of Claude Monet''.<ref>{{Cite web |url=https://www.gq.ru/travels/kulinarnaya-kniga-mone-recepty-iz-zhiverni |title=Кулинарная книга Моне: рецепты из Живерни |access-date=2021-03-23 |archive-date=2021-10-26 |archive-url=https://web.archive.org/web/20211026030320/https://www.gq.ru/travels/kulinarnaya-kniga-mone-recepty-iz-zhiverni |url-status=live }}</ref> == Názvy v iných jazykoch == * [[japončina]]: オルシーニの卵 (''orušíni no tamago'')<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = 繊細な焼き卵オルシーニ(雲の中の卵)。フレンチブレックファースト。 | url = https://jp.123rf.com/photo_92283240_%E7%B9%8A%E7%B4%B0%E3%81%AA%E7%84%BC%E3%81%8D%E5%8D%B5%E3%82%AA%E3%83%AB%E3%82%B7%E3%83%BC%E3%83%8Bx28%E9%9B%B2%E3%81%AE%E4%B8%AD%E3%81%AE%E5%8D%B5x29-%E3%83%95%E3%83%AC%E3%83%B3%E3%83%81%E3%83%96%E3%83%AC%E3%83%83%E3%82%AF%E3%83%95%E3%82%A1%E3%83%BC%E3%82%B9%E3%83%88.html | vydavateľ = 123RF | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = jp}}</ref> * [[ruština]]: Яйца Орсини<ref name=":0" /> == Referencie == {{Referencie}} == Zdroj == {{Preklad|ru|Яйца Орсини}} [[Kategória:Talianska kuchyňa]] [[Kategória:Francúzska kuchyňa]] fk5vic8fd4hif4arfwvu6tpdf3abz0z Šablóna:LocMap Španielsko Madrid 10 754897 8358993 2026-08-22T21:45:29Z Ready2Ride 298352 Ready2Ride premiestnil stránku [[Šablóna:LocMap Španielsko Madrid]] na [[Šablóna:LocMap Madrid]] 8358993 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:LocMap Madrid]] 6wz3gahj1rznth3wos7al3aj2hfyhsz Šablóna:LocMap Turecko Istanbul 10 754898 8358995 2026-08-22T21:45:41Z Ready2Ride 298352 Ready2Ride premiestnil stránku [[Šablóna:LocMap Turecko Istanbul]] na [[Šablóna:LocMap Istanbul]] 8358995 wikitext text/x-wiki #presmeruj [[Šablóna:LocMap Istanbul]] 2i2e5333jbfcvsp3ntyctvo9da98zzh Les Corons (skladba) 0 754899 8358996 2026-08-22T21:48:05Z Fillos X. 212061 Vytvorenie novej stránky. 8358996 wikitext text/x-wiki {{Pracuje sa}} {{Infobox Skladba | Názov = Les Corons | Obrázok skladby = | Veľkosť obrázku = | Popis = | Farba pozadia = | Interpret = [[Pierre Bachelet]] | Typ = skladba | Interpret2 = | Album = | z Albumu = | EP = | z EP = | Dátum vydania = [[1982]] | Miesto nahratia = | Žáner = [[Pop (hudobný žáner)|pop]] | Dĺžka = 4:12 [[minúta|min.]] | Vydavateľ = | Producent = | Skladateľ = [[Jean-Pierre Lang]], [[Pierre Bachelet]] | Textár = Jean-Pierre Lang | URL text = | Recenzie = | Predchádzajúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Nasledujúca skladba = <!-- „“<br>(1980) --> | Chronológia = | Táto skladba = „Les Corons“<br>(1980) | Rôzne = | Poznámky = | Portál1 = Francúzsko | Portál2 = | Portál3 = | Portál4 = }} „'''Les Corons'''“ je [[Francúzsko|francúzska]] [[pieseň]] od [[Pierre Bachelet|Pierra Bacheleta]] z roku [[1982]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Pierre Bachelet "Les Corons" {{!}} Archive INA - YouTube | url = https://www.youtube.com/watch?v=EPiDdplEvTk | vydavateľ = youtube.com | miesto = | dátum vydania = 2018-05-30 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-22 | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Externé odkazy == <!-- * {{Imdb film|id=}} --> * [https://www.discogs.com/fr/master/154822-Pierre-Bachelet-Les-Corons?srsltid=AfmBOorPm3HMQeHd23upaL4agwp5DqFhcIXYtgqoIgpsTIOl92EThoJZ ''Les Corons''] na [[Discogs]] * [https://www.youtube.com/watch?v=r3b5W9WOy2U&list=RDr3b5W9WOy2U&start_radio=1 Oficiálne video] {{Pierre Bachelet}} [[Kategória:Piesne z 1982]] [[Kategória:Single z 1982]] [[Kategória:Piesne Pierra Bacheleta]] [[Kategória:Francúzske piesne]] [[Kategória:Piesne vo francúzštine]] ja350v0c2ixq83kzol2jpos62ntagul Ján Štrba (kňaz) 0 754900 8359021 2026-08-23T01:41:34Z ~2026-45939-43 303528 Vytvorená stránka „{{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ján Štrba |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = farár<!...“ 8359021 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný |typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> |typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> |zvolené meno = |zvolené meno originálne = |meno = Ján Štrba |originálne meno = |rodné meno = |aktuálny titul = farár<!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> |portrét = <!-- meno obrázku na commons --> |popis portrétu = |podpis = <!-- meno obrázku na commons --> |erb = <!-- meno obrázku na commons --> |štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> |dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> |heslo = |heslo po slovensky = |štát pôsobenia = {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)|w}} |dátum narodenia = [[2. január]] [[1884]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> |miesto narodenia = [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] |dátum úmrtia = {{duv|1957|05|29|1884|01|02}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> |miesto úmrtia = [[Čičmany]], [[Česko-Slovensko]] |1. funkcia = |1. funkcia - obdobie = |1. funkcia - predchodca = |1. funkcia - nástupca = |2. funkcia = |2. funkcia - obdobie = |2. funkcia - predchodca = |2. funkcia - nástupca = |funkcie = |cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] |rítus = |rehoľa = |večné sľuby dátum = |diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |diakonát miesto = |diakonát svätiteľ = |diakonát svätiteľ funkcia = |kňazské svätenie dátum = {{duv|1910|04|16|1884|01|02|k=0}} |kňazské svätenie miesto = |kňazské svätenie svätiteľ = |kňazský svätiteľ funkcia = |ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> |ordinácia miesto = |inkardinácia = |blahorečenie dátum = |blahorečil = |blahorečenie miesto = |kanonizovaný dátum = |kanonizoval = |kanonizovaný miesto = |dátum sviatku = |patrón = |atribúty = }} '''Ján Štrba''' (* [[2. január]] [[1884]], [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[29. máj]] [[1957]], [[Čičmany]]) bol slovenský [[kňaz]], [[kaplán]], [[administrátor]] a [[farár]]. == Životopis == Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v [[Nitra|Nitre]] bol 16. apríla 1910 vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v [[Pružina|Pružine]], v roku 1911 v [[Belá (okres Žilina)|Belej]] a od roku 1912 pôsobil v [[Čičmany|Čičmanoch]], najprv ako [[administrátor]] a potom ako [[farár]]. Farár Ján Štrba má veľkú zásluhu na záchrane obyvateľov Čičmian počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], kedy 6. decembra 1944 nariadilo protipartizánske nemecké trestné komando [[Einsatzkommando 14]] nástup všetkých [[muž]]ov z obce od 16 do 60 rokov, z ktorých mal byť každý desiaty zastrelený. Len úpenlivé prosby a zaviazanie farára Štrbu zabránili masakru v Čičmanoch. Je pochovaný na cintoríne blízko [[Kostol Povýšenia Svätého kríža (Čičmany)|kostola Povýšenia Svätého kríža]] v Čičmanoch. == Literatúra == * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis 1913'', Nitra 1912, s. 155. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII'', Nitra 1937, s. 172. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII'', Nitra 1942, s. 159. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII'', Nitra 1947, s. 176. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štrba, Ján (1884-1957) {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2026-08-23}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi najdlhšie pôsobiaci na jednom mieste | url = https://schematizmus.estranky.sk/clanky/najdlhsie-posobaci.html | vydavateľ = Prvý celoslovenský historický schematizmus o RKC a GKC | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}} {{DEFAULTSORT:Štrba, Ján}} [[Kategória:Slovenskí kňazi]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Vesteníc]] fl0xnbyjyzolsqcsd8h4m0zdpxnwx35 8359023 8359021 2026-08-23T01:44:34Z ~2026-45939-43 303528 /* */ 8359023 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Ján Štrba | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = farár<!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Uhorsko|w}}<br/> {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)|w}} | dátum narodenia = [[2. január]] [[1884]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1957|05|29|1884|01|02}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = [[Čičmany]], [[Česko-Slovensko]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1910|04|16|1884|01|02|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Ján Štrba''' (* [[2. január]] [[1884]], [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[29. máj]] [[1957]], [[Čičmany]]) bol slovenský [[kňaz]], [[kaplán]], [[administrátor]] a [[farár]]. == Životopis == Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v [[Nitra|Nitre]] bol 16. apríla 1910 vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v [[Pružina|Pružine]], v roku 1911 v [[Belá (okres Žilina)|Belej]] a od roku 1912 pôsobil v [[Čičmany|Čičmanoch]], najprv ako [[administrátor]] a potom ako [[farár]]. Farár Ján Štrba má veľkú zásluhu na záchrane obyvateľov Čičmian počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]], kedy 6. decembra 1944 nariadilo protipartizánske nemecké trestné komando [[Einsatzkommando 14]] nástup všetkých [[muž]]ov z obce od 16 do 60 rokov, z ktorých mal byť každý desiaty zastrelený. Len úpenlivé prosby a zaviazanie farára Štrbu zabránili masakru v Čičmanoch. Je pochovaný na cintoríne blízko [[Kostol Povýšenia Svätého kríža (Čičmany)|kostola Povýšenia Svätého kríža]] v Čičmanoch. == Literatúra == * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis 1913'', Nitra 1912, s. 155. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII'', Nitra 1937, s. 172. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII'', Nitra 1942, s. 159. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII'', Nitra 1947, s. 176. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štrba, Ján (1884-1957) {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2026-08-23}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi najdlhšie pôsobiaci na jednom mieste | url = https://schematizmus.estranky.sk/clanky/najdlhsie-posobaci.html | vydavateľ = Prvý celoslovenský historický schematizmus o RKC a GKC | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}} {{DEFAULTSORT:Štrba, Ján}} [[Kategória:Slovenskí kňazi]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Vesteníc]] 7spmgcol39g7rc7r1mul74jn16irhwi 8359024 8359023 2026-08-23T01:49:02Z ~2026-45939-43 303528 /* Životopis */ 8359024 wikitext text/x-wiki {{Infobox Duchovný | typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Ján Štrba | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = farár<!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Uhorsko|w}}<br/> {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)|w}} | dátum narodenia = [[2. január]] [[1884]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1957|05|29|1884|01|02}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = [[Čičmany]], [[Česko-Slovensko]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1910|04|16|1884|01|02|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Ján Štrba''' (* [[2. január]] [[1884]], [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] – † [[29. máj]] [[1957]], [[Čičmany]]) bol slovenský [[kňaz]], [[kaplán]], [[administrátor]] a [[farár]]. == Životopis == Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v [[Nitra|Nitre]] bol 16. apríla 1910 vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v rokoch 1910 až 1911 v [[Pružina|Pružine]]. V rokoch 1911 až 1912 v [[Belá (okres Žilina)|Belej]] pri [[Varín|Varíne]]. Od roku 1912 až do svojej smrti pôsobil v [[Čičmany|Čičmanoch]], najprv ako [[administrátor]] a potom ako [[farár]]. Farár Ján Štrba má veľkú zásluhu na záchrane obyvateľov Čičmian počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Dňa 6. decembra 1944 tu protipartizánske nemecké trestné komando [[Einsatzkommando 14]] nariadilo nástup všetkých [[muž]]ov z obce vo veku od 16 do 60 rokov. Každý desiaty z nich mal byť zastrelený. Len naliehavé prosby a zaviazanie farára Štrbu zabránili masakru. Je pochovaný na cintoríne blízko [[Kostol Povýšenia Svätého kríža (Čičmany)|kostola Povýšenia Svätého kríža]] v Čičmanoch. == Literatúra == * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis 1913'', Nitra 1912, s. 155. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII'', Nitra 1937, s. 172. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII'', Nitra 1942, s. 159. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII'', Nitra 1947, s. 176. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štrba, Ján (1884-1957) {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2026-08-23}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi najdlhšie pôsobiaci na jednom mieste | url = https://schematizmus.estranky.sk/clanky/najdlhsie-posobaci.html | vydavateľ = Prvý celoslovenský historický schematizmus o RKC a GKC | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}} {{DEFAULTSORT:Štrba, Ján}} [[Kategória:Slovenskí kňazi]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Vesteníc]] 7lyrx4yjkckol8qklb6om8uvkel3b5l 8359034 8359024 2026-08-23T06:07:32Z Scholastikos 174170 urg.: treba doplniť zdroje do samotného textu; + schematizmy nie sú úplne zdroje v zmysle 2NNSZ, lebo sú triviálne (sú tam všetci kňazi); + treba viac preformulovať text, teraz je len s minimálnymi úpravami prevzatý z jedného webu (copyvio) 8359034 wikitext text/x-wiki {{Urgentne upraviť|2026-08-23}} {{Infobox Duchovný | typ = kňaz <!-- kňaz|biskup|kardinál|pápež --> | typ dodatok = <!-- biskup|arcibiskup|knieža-prímas|... --> | zvolené meno = | zvolené meno originálne = | meno = Ján Štrba | originálne meno = | rodné meno = | aktuálny titul = farár<!-- súčasný titul, alebo titul v čase smrti --> | portrét = <!-- meno obrázku na commons --> | popis portrétu = | podpis = <!-- meno obrázku na commons --> | erb = <!-- meno obrázku na commons --> | štít erbu = <!-- meno obrázku na commons ak sa zadá potlačí parameter erb a zobrazí štít s dekoráciou podľa parametra typ a typ dodatok --> | dekorácia erbu = <!-- meno obrázku na commons --> | heslo = | heslo po slovensky = | štát pôsobenia = {{Minivlajka|Uhorsko|w}}<br/> {{Minivlajka|Česko-Slovensko|w}}<br />{{Minivlajka|Slovenská republika (1939 – 1945)|w}} | dátum narodenia = [[2. január]] [[1884]] <!-- {{dnv|RRRR|MM|DD}} - v prípade žijúcej osoby --> | miesto narodenia = [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]] | dátum úmrtia = {{duv|1957|05|29|1884|01|02}} <!-- {{duv|rok úmrtia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD}} --> | miesto úmrtia = [[Čičmany]], [[Česko-Slovensko]] | 1. funkcia = | 1. funkcia - obdobie = | 1. funkcia - predchodca = | 1. funkcia - nástupca = | 2. funkcia = | 2. funkcia - obdobie = | 2. funkcia - predchodca = | 2. funkcia - nástupca = | funkcie = | cirkev = [[Latinská cirkev|rímskokatolícka]] | rítus = | rehoľa = | večné sľuby dátum = | diakonát dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | diakonát miesto = | diakonát svätiteľ = | diakonát svätiteľ funkcia = | kňazské svätenie dátum = {{duv|1910|04|16|1884|01|02|k=0}} | kňazské svätenie miesto = | kňazské svätenie svätiteľ = | kňazský svätiteľ funkcia = | ordinácia dátum = <!-- {{duv|rok svätenia|MM|DD|rok narodenia|MM|DD|k=0}} --> | ordinácia miesto = | inkardinácia = | blahorečenie dátum = | blahorečil = | blahorečenie miesto = | kanonizovaný dátum = | kanonizoval = | kanonizovaný miesto = | dátum sviatku = | patrón = | atribúty = }} '''Ján Štrba''' (* [[2. január]] [[1884]], [[Horné Vestenice]], [[Uhorsko]], [[Rakúsko-Uhorsko]]{{--}}† [[29. máj]] [[1957]], [[Čičmany]]) bol slovenský [[kňaz]], [[kaplán]], [[administrátor]] a [[farár]]. == Životopis == Po skončení teologických štúdií v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v [[Nitra|Nitre]] bol 16. apríla 1910 vysvätený za [[kňaz]]a. Ako [[kaplán]] pôsobil v rokoch 1910 až 1911 v [[Pružina|Pružine]]. V rokoch 1911 až 1912 v [[Belá (okres Žilina)|Belej]] pri [[Varín|Varíne]]. Od roku 1912 až do svojej smrti pôsobil v [[Čičmany|Čičmanoch]], najprv ako [[administrátor]] a potom ako [[farár]]. Farár Ján Štrba má veľkú zásluhu na záchrane obyvateľov Čičmian počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]]. Dňa 6. decembra 1944 tu protipartizánske nemecké trestné komando [[Einsatzkommando 14]] nariadilo nástup všetkých [[muž]]ov z obce vo veku od 16 do 60 rokov. Každý desiaty z nich mal byť zastrelený. Len naliehavé prosby a zaviazanie farára Štrbu zabránili masakru. Je pochovaný na cintoríne blízko [[Kostol Povýšenia Svätého kríža (Čičmany)|kostola Povýšenia Svätého kríža]] v Čičmanoch. == Literatúra == * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis 1913'', Nitra 1912, s. 155. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXXXVII'', Nitra 1937, s. 172. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLII'', Nitra 1942, s. 159. * ''Schematismus cleri dioecesis Nitriensis pro anno a Christo nato MCMXLVII'', Nitra 1947, s. 176. == Zdroje == * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Štrba, Ján (1884-1957) {{!}} kňaz {{!}} Schematizmus {{!}} Dominikánsky knižný inštitút | url = https://www.knihydominikani.sk/hlavna_schemhladat_3?kpcmeno=strbajan1884 | vydavateľ = www.knihydominikani.sk | dátum prístupu = 2026-08-23}} * {{Citácia elektronického dokumentu | titul = Kňazi najdlhšie pôsobiaci na jednom mieste | url = https://schematizmus.estranky.sk/clanky/najdlhsie-posobaci.html | vydavateľ = Prvý celoslovenský historický schematizmus o RKC a GKC | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = sk}} {{DEFAULTSORT:Štrba, Ján}} [[Kategória:Slovenskí rímskokatolícki kňazi]] [[Kategória:Osobnosti z Horných Vesteníc]] o28d6jv1jvhcota6cxblaft5dess12v Ktosi je za dverami 0 754901 8359025 2026-08-23T01:55:39Z ~2026-45999-14 303529 Nová stránka. 8359025 wikitext text/x-wiki '''Ktosi je za dverami''' bol slovenský televízny zábavno-hudobný a kabaretný program autorskej a hereckej dvojice [[Milan Lasica]] – [[Július Satinský]], vyrábaný Československou televíziou v Bratislave. Program spájal autorské dialógy a scénky Lasicu a Satinského, rozhovory s pozvanými hosťami a piesne. Významným hudobným spolupracovníkom relácie bol [[Jaroslav Filip]], ktorý sa v nej najprv objavil ako hosť a neskôr sa stal pravidelným spoluúčinkujúcim.<ref name="STVR-program" /> Pôvodný cyklus tvorilo desať programov. Prvú časť odvysielala Československá televízia na konci roku 1978 a poslednú, desiatu, začiatkom roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie programu z roku 2021 zachytáva desať pôvodných častí označených 01 až 10 a obsahuje prepisy ich dialógov a scénok.<ref name="Kniha" /> Popri pôvodných reláciách vznikali aj skrátené verzie, tematické výbery a nové zostrihy staršieho materiálu. Archívny katalóg Slovenskej televízie preto pod názvom ''Ktosi je za dverami'' eviduje širší súbor 20 programových položiek s celkovou stopážou 956 minút z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Číslovanie niektorých televíznych archívov preto nemožno stotožňovať s poradím desiatich pôvodných častí. == Vznik programu == Návratu Lasicu a Satinského na televíznu obrazovku predchádzalo ich vystúpenie v silvestrovskom programe Československej televízie v roku 1977. Režisér [[Ján Roháč]], ktorý s dvojicou spolupracoval už predtým, ich presadil aj do tohto programu. Úspech vystúpenia následne vytvoril priestor na vznik samostatnej relácie.<ref name="DennikN" /> Námet na pravidelný program s Lasicom a Satinským presadzoval v bratislavskej televízii dramaturg Slávo Marušiak.<ref name="DennikN" /> Prvú časť ''Ktosi je za dverami'' z roku 1978 režíroval Ján Roháč.<ref name="Rohac" /> Režisérom hlavnej časti pôvodného cyklu sa následne stal [[Peter Mikulík]], s ktorého menom STVR reláciu spája aj vo svojom prehľade jeho televíznej tvorby.<ref name="Mikulik" /> Prvé programy mali charakter živého kabaretného predstavenia s publikom a vznikali v bratislavskom V-klube. Neskôr sa relácia presunula do televíznych štúdií a jej forma sa postupne menila.<ref name="Kniha" /><ref name="STVR-program" /> == Pôvodné časti == Poradie častí 01 až 10 a ich obsah vychádzajú predovšetkým z knižného vydania relácie.<ref name="Kniha" /> Výrobné roky, hostí a stopáže zachovaných verzií uvádza katalóg Českej televízie.<ref name="CT" /> Podrobnosti o hosťoch, scénkach a piesňach dopĺňajú programové anotácie STVR.<ref name="STVR-program" /> Stopáže uvedené v tabuľke sú '''stopáže konkrétnych verzií evidovaných v katalógu Českej televízie'''. Nemožno ich vo všetkých prípadoch považovať za pôvodnú premiérovú stopáž, pretože z jednotlivých relácií sa zachovalo alebo neskôr vysielalo viac strihových verzií.<ref name="CT" /> {| class="wikitable sortable" ! Č. ! Rok ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Obsah ! Piesne ! Stopáž evidovaná ČT |- | '''01''' | 1978 | [[Ján Roháč]] | [[Marián Labuda]], [[Božidara Turzonovová]], [[Miloš Kopecký]] | Úvodný dialóg o dverách a mamutovi a rozhovory s hosťami. Program vznikol ako predstavenie vo V-klube. | ''Pieseň o hrebeni''; ''Chanson d'amour''; ''Chodidlá'' | 64 min |- | '''02''' | 1979 | [[Peter Mikulík]] | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]], [[Ladislav Chudík]] | Rozhovor s Hlaváčkom a Krajíčkom; dialóg o ženských komických dvojiciach; rozhovory so Studenkovou a Chudíkom. | ''Keby som bol vtáčkom''; ''Vaya con dios''; ''Nikto nevie čo ma bolí'' | 50 min |- | '''03''' | 1979 | Peter Mikulík | [[Jaroslav Filip]], [[Emília Vášáryová]], [[Magda Vášáryová|Magdaléna Vášáryová]] | Rozhovor s Jaroslavom Filipom a so sestrami Vášáryovými. | ''Ježibaby''; ''Modrá serenáda'' | 49 min |- | '''04''' | 1980 | Peter Mikulík | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | Dialóg o pití a abstinentoch; ''Domček pod vodopádom''; Dočolomanského imitácie hereckých kolegov pri prednese ''Detvana''; s Dibarborom paródia ''20 000 míľ pod morom''. | ''V našej obci''; ''Keď som ešte nosil matrózové šaty''; ''Spievam si áriu'' | 49 min |- | '''05''' | 1980 | Peter Mikulík | [[Jaroslav Filip]], [[Viktor Kubal]] | Program v novom televíznom prostredí, ktoré Lasica a Satinský predstavujú ako svoj „jednoizbový byt“; scénka o prvej pomoci a rozhovor s vynálezcom Ing. Bobom Bobóom. | ''V jedálnom vozni''; ''Keď som išiel do lesa na drevo''; ''Jano bol chlap'' | 61 min |- | '''06''' | 1980 | Peter Mikulík | [[Gabo Zelenay]], [[Milan Kňažko]] | Dialóg o športe; Zelenay komentuje absurdné športové disciplíny. Druhá časť programu je venovaná Milanovi Kňažkovi, ženám a jeho obdivovateľkám. | ''Zelenay sa tráva''; ''Chcel by som byť''; ''Ach, to by boli vojny malebné'' | 88 min |- | '''07''' | 1981 | Peter Mikulík | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]], [[Jaroslav Filip]] | Jazykové reformy a dialóg o zrušení mäkčeňov; paródia televízneho vysielania po „inovácii“ slovenčiny; Kamila Magálová; scénka ''Pred popravou alebo Tupá sekera''; dialóg o noblese a rozhovor s Miroslavom Horníčkom. | ''Na výstave''; ''Bicykel''; ''Máš privysoké nároky''; ''Spomienky na Paríž''; ''Potkal jsem jelena'' | 39 min |- | '''08''' | 1981 | Peter Mikulík | [[Viktor Kubal]], [[Zuzana Kronerová]], [[Vladimír Mináč]], [[Jaroslav Filip]] | Dialóg o ä, ü a ö; rozhovor s Viktorom Kubalom; Zuzana Kronerová a téma „typického Slováka“; scénky ''Jánošík'' a ''Dojíš, Ďuro, dojíš?''; rozhovor s Vladimírom Mináčom na tému humoru. | ''V našej obci''; ''Čerešne''; ''Bolo nás jedenásť'' | 58 min |- | '''09''' | 1981 | Peter Mikulík | [[Jaroslav Filip]] | Zasadnutie Medzinárodného výboru pre pomoc postihnutým prievanom; Lasica ako doc. Štefan Vincúr, CSc., výskumník športovej zdvorilosti; ''Kultúrna vložka: Telefón''. | ''Smola''; ''Fair play''; ''S vetrom opreteky''; ''Majstrovstvá'' | 74 min |- | '''10''' | 1982; prvé vysielanie začiatkom 1983 | Peter Mikulík | — | Cyklus ''Životopis'' – ''Rodinné pomery'', ''Osobné záľuby'', ''Pred spánkom''; ''Pridružená výroba''; záverečná scénka ''V mučiarni (Španielska čižma)''. | ''S deravou hlavičkou''; ''Jama'' | — |} Údaje v tabuľke vychádzajú zo spoločného porovnania knižného vydania RTVS, katalógu Českej televízie a programových anotácií STVR.<ref name="Kniha" /><ref name="CT" /><ref name="STVR-program" /> Desiata časť bola posledným pôvodným vydaním programu. STVR uvádza jej odvysielanie na začiatku roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> == Odvodené, skrátené a zostrihové verzie == Z pôvodných relácií vzniklo viacero skrátených a tematicky zostavených programov. Niektoré boli vytvorené už v období výroby pôvodného cyklu, ďalšie neskôr. Samotná Česká televízia pri viacerých položkách používa označenia „zkrácená verze“ alebo „zkrácený sestřih“.<ref name="CT" /> Odvodené programy nemajú jednotné všeobecne platné číslovanie. V nasledujúcom prehľade sa preto používajú iba identifikátory konkrétneho archívu, ak sú známe. Označenie napr. '''ČT-14''' znamená položku 14/20 v katalógu Českej televízie a nepredstavuje pôvodné poradové číslo relácie. Obyčajné reprízy nezmenenej verzie nie sú uvádzané ako samostatné programy. {| class="wikitable sortable" ! Rok verzie ! Archívna identifikácia ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Pôvodný materiál ! Stopáž ! Poznámka |- | neurčený | '''ČT-8''' | — | Miloš Kopecký, Zdena Studenková, Milan Kňažko, Božidara Turzonovová, Ladislav Chudík | najmenej časti 01, 02 a 06 | 31 min | Skrátený zostrih. |- | 1981 | '''ČT-9''' | — | Kamila Magálová, Miroslav Horníček | časť 07 | 26 min | Skrátená verzia. |- | 1980 | '''ČT-12''' | — | Michal Dočolomanský, František Dibarbora | časť 04 | — | Skrátená verzia z roku 1980. |- | 1980 / 1981 | '''ČT-13''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 39 min | Katalóg uvádza skrátenú verziu z roku 1981 a zároveň položku eviduje ako vyrobenú v roku 1980. |- | 1980 | '''ČT-14''' | — | Milan Kňažko | časť 06 | 45 min | Skrátená verzia Kňažkovej časti programu. |- | 1980 | '''ČT-15''' | — | Oldo Hlaváček, Ivan Krajíček, Zdena Studenková | časť 02 | 29 min | Skrátená verzia programu z roku 1979; Ladislav Chudík v nej nie je uvedený. |- | 1981 | '''ČT-16''' | — | Vladimír Mináč | časť 08 | 46 min | Skrátená verzia. |- | 1980 | '''ČT-17''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 46 min | Skrátená verzia. |- | 1981 | '''ČT-18''' | — | Miroslav Horníček | časť 07 | 29 min | Samostatný skrátený zostrih s Horníčkom. |- | 1982 | '''ČT-19''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 32 min | Skrátený zostrih z roku 1982. |- | 1981 | '''ČT-20''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 57 min | Skrátený zostrih z roku 1981. |} Všetky položky označené '''ČT-8 až ČT-20''' v tabuľke vychádzajú z jedného katalógu programu Českej televízie.<ref name="CT" /> === Ďalšie zostrihy evidované STVR === STVR eviduje aj odvodené programy mimo uvedeného katalógového označenia ČT. Medzi nimi sú zostrihy orientované na jednotlivých hostí alebo kombinujúce materiál z viacerých pôvodných relácií.<ref name="STVR-program" /> Doložený je napríklad zostrih s Kamilou Magálovou a Miroslavom Horníčkom z materiálu časti 07, ako aj tematický '''Výber piesní''' obsahujúci vystúpenia Miloša Kopeckého, Ladislava Chudíka, Zdeny Studenkovej, Božidary Turzonovovej a Milana Kňažka.<ref name="STVR-program" /> Verejné údaje neumožňujú vo všetkých prípadoch bezpečne určiť, či je konkrétna verzia evidovaná STVR totožná s niektorou skrátenou verziou vedenou v katalógu ČT. === Neskoršie spracovania === Existencia neskoršej vrstvy programu je doložená archívnym katalógom Slovenskej televízie, ktorý celý súbor ''Ktosi je za dverami'' datuje rokmi 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Samostatne je doložená približne polhodinová verzia s [[Michal Dočolomanský|Michalom Dočolomanským]] a [[František Dibarbora|Františkom Dibarborom]], uvádzaná ako program z roku '''1991''' v réžii '''Pavla Povodu ml.'''.<ref name="Povoda" /> Používa teda materiál pôvodnej časti 04 z roku 1980, ale je evidovaná ako samostatný neskorší program. Archívny katalóg Slovenskej televízie uvádza pri celom súbore programov troch režisérov – Petra Mikulíka, Pavla Povodu ml. a Jána Roháča.<ref name="STVR-katalog" /> Tento údaj sa však vzťahuje na celý archívny súbor 20 položiek z rokov 1978 – 1991, teda na pôvodné aj neskôr odvodené programy. Ján Roháč režíroval prvú pôvodnú reláciu,<ref name="Rohac" /> Peter Mikulík hlavnú časť pôvodného cyklu,<ref name="Mikulik" /> zatiaľ čo Pavol Povoda ml. je konkrétne doložený pri neskoršom spracovaní z roku 1991.<ref name="Povoda" /> == Číslovanie a zachované verzie == Rozdiel medzi desiatimi pôvodnými časťami a väčším počtom archívnych položiek je príčinou rozdielneho číslovania relácie v televíznych databázach. RTVS pri histórii programu uvádza poslednú pôvodnú reláciu ako '''desiatu časť'''.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie zároveň člení pôvodný materiál na časti 01 – 10.<ref name="Kniha" /> Česká televízia však vo svojom katalógu vedie 20 položiek a medzi nimi výslovne uvádza skrátené verzie a zostrihy.<ref name="CT" /> Archívny katalóg Slovenskej televízie rovnako uvádza súbor 20 položiek z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Čísla používané v dnešných televíznych katalógoch preto nemusia zodpovedať pôvodnému poradiu relácií. Napríklad pôvodná časť 08 s Viktorom Kubalom, Zuzanou Kronerovou a Vladimírom Mináčom je v katalógu Českej televízie vedená ako epizóda 10/20, zatiaľ čo pôvodná časť 09 je vedená ako epizóda 11/20.<ref name="CT" /> Rovnako nie je možné automaticky považovať stopáž uvedenú v súčasnom televíznom katalógu za pôvodnú stopáž premiérovej verzie. Pri viacerých reláciách sa zachovali alebo vysielali verzie s rozdielnou dĺžkou. == Referencie == <references> <ref name="STVR-historia">[https://www.stvr.sk/novinky/zaujimavosti/274473/zaspominajte-si-na-ktosi-je-za-dverami-v-unikatnej-knihe-z-eshopu-rtvs STVR: ''Zaspomínajte si na Ktosi je za dverami v unikátnej knihe z eshopu RTVS''], 2021. História relácie; prvá časť na konci roku 1978, posledná desiata začiatkom roku 1983.</ref> <ref name="Kniha">[https://static.artforum.sk/media/products-files/0e/5c/163312-DB96189.pdf Milan Lasica, Július Satinský: ''Ktosi je za dverami'' – ukážka knihy], Media RTVS, 2021. Obsah a pôvodné členenie relácie na časti 01 – 10.</ref> <ref name="STVR-katalog">[https://www.stvr.sk/media/a542/file/item/sk/0000/zabava-a-hudba.5956.pdf Slovenská televízia: ''Zábava a hudba'' – archívny katalóg]. Záznam ''Ktosi je za dverami 1–20, 956´, 1978–1991''; námet a scenár Milan Lasica, Július Satinský; réžia Peter Mikulík, Pavol Povoda ml., Ján Roháč.</ref> <ref name="CT">[https://www.ceskatelevize.cz/porady/10238904897-ktosi-je-za-dverami/ Česká televize: ''Ktosi je za dverami'' – přehled dílů]. Katalóg evidovaných verzií programu; výrobné roky, hostia, stopáže a označenia skrátených verzií a zostrihov.</ref> <ref name="STVR-program">[https://www.stvr.sk/televizia/program/1177 STVR: ''Ktosi je za dverami'' – televízny program]. Programové anotácie relácie, hostia, piesne a obsah jednotlivých vysielaných verzií.</ref> <ref name="DennikN">[https://dennikn.sk/2612826/prosim-vas-drzte-sa-scenara-ajajaj-tam-nie-je-vysla-nova-kniha-lasicu-a-satinskeho/ Denník N: ''„Prosím vás, držte sa scenára! Ajajaj, tam nie je.“ Vyšla nová kniha Lasicu a Satinského''], 2021. Okolnosti návratu Lasicu a Satinského do televízie, úloha Jána Roháča a Sláva Marušiaka a vznik programu.</ref> <ref name="Rohac">[https://www.program.sk/program/6657541/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam pôvodného programu z roku 1978 s Mariánom Labudom, Božidarou Turzonovovou a Milošom Kopeckým; réžia Ján Roháč.</ref> <ref name="Mikulik">[https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/425131/vo-veku-84-rokov-zomrel-vyznamny-herec-reziser-a-pedagog-peter-mikulik STVR: ''Vo veku 84 rokov zomrel významný herec, režisér a pedagóg Peter Mikulík''], 2025. Prehľad tvorby Petra Mikulíka; medzi jeho významnými televíznymi programami je uvedený ''Ktosi je za dverami''.</ref> <ref name="Povoda">[https://www.program.sk/program/5080643/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam programu s Michalom Dočolomanským a Františkom Dibarborom, rok 1991; réžia Pavol Povoda ml.</ref> </references> mlabcxrpmhw5y3n6kqe0zxo812p27lw 8359026 8359025 2026-08-23T02:17:07Z ~2026-45999-14 303529 Doplnene udaje o gramoplatniach a knihe 8359026 wikitext text/x-wiki '''Ktosi je za dverami''' bol slovenský televízny zábavno-hudobný a kabaretný program autorskej a hereckej dvojice [[Milan Lasica]] – [[Július Satinský]], vyrábaný Československou televíziou v Bratislave. Program spájal autorské dialógy a scénky Lasicu a Satinského, rozhovory s pozvanými hosťami a piesne. Významným hudobným spolupracovníkom relácie bol [[Jaroslav Filip]], ktorý sa v nej najprv objavil ako hosť a neskôr sa stal pravidelným spoluúčinkujúcim.<ref name="STVR-program" /> Pôvodný cyklus tvorilo desať programov. Prvú časť odvysielala Československá televízia na konci roku 1978 a poslednú, desiatu, začiatkom roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie programu z roku 2021 zachytáva desať pôvodných častí označených 01 až 10 a obsahuje prepisy ich dialógov a scénok.<ref name="Kniha" /> Popri pôvodných reláciách vznikali aj skrátené verzie, tematické výbery a nové zostrihy staršieho materiálu. Archívny katalóg Slovenskej televízie preto pod názvom ''Ktosi je za dverami'' eviduje širší súbor 20 programových položiek s celkovou stopážou 956 minút z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Číslovanie niektorých televíznych archívov preto nemožno stotožňovať s poradím desiatich pôvodných častí. Zvuk televíznych relácií bol použitý aj na dvoch gramofónových albumoch vydavateľstva [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]], ''Ktosi je za dverami'' (1982) a ''Ktosi je za dverami 2'' (1983). Obidva albumy predstavujú zostrihy zvukovej stopy pôvodných televíznych programov, nie nové štúdiové nahrávky scénok.<ref name="LP1" /><ref name="LP-reedicia" /> == Vznik programu == Návratu Lasicu a Satinského na televíznu obrazovku predchádzalo ich vystúpenie v silvestrovskom programe Československej televízie v roku 1977. Režisér [[Ján Roháč]], ktorý s dvojicou spolupracoval už predtým, ich presadil aj do tohto programu. Úspech vystúpenia následne vytvoril priestor na vznik samostatnej relácie.<ref name="DennikN" /> Námet na pravidelný program s Lasicom a Satinským presadzoval v bratislavskej televízii dramaturg Slávo Marušiak.<ref name="DennikN" /> Prvú časť ''Ktosi je za dverami'' z roku 1978 režíroval [[Ján Roháč]].<ref name="Rohac" /> Režisérom hlavnej časti pôvodného cyklu sa následne stal [[Peter Mikulík]], s ktorého menom STVR reláciu spája aj vo svojom prehľade jeho televíznej tvorby.<ref name="Mikulik" /> Prvé programy mali charakter živého kabaretného predstavenia s publikom a vznikali v bratislavskom V-klube. Neskôr sa relácia presunula do televíznych štúdií a jej forma sa postupne menila.<ref name="Kniha" /><ref name="STVR-program" /> == Pôvodné televízne relácie == Poradie častí 01 až 10 a ich obsah vychádzajú predovšetkým z knižného vydania relácie.<ref name="Kniha" /> Výrobné roky, hostí a stopáže zachovaných verzií uvádza katalóg Českej televízie.<ref name="CT" /> Podrobnosti o hosťoch, scénkach a piesňach dopĺňajú programové anotácie STVR.<ref name="STVR-program" /> Stopáže uvedené v tabuľke sú '''stopáže konkrétnych verzií evidovaných v katalógu Českej televízie'''. Nemožno ich vo všetkých prípadoch považovať za pôvodnú premiérovú stopáž, pretože z jednotlivých relácií sa zachovalo alebo neskôr vysielalo viac strihových verzií.<ref name="CT" /> {| class="wikitable sortable" ! Č. ! Rok ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Obsah ! Piesne ! Stopáž evidovaná ČT |- | '''01''' | 1978 | [[Ján Roháč]] | [[Marián Labuda]], [[Božidara Turzonovová]], [[Miloš Kopecký]] | Úvodný dialóg o dverách a mamutovi a rozhovory s hosťami. Program vznikol ako predstavenie vo V-klube. | ''Pieseň o hrebeni''; ''Chanson d'amour''; ''Chodidlá'' | 64 min |- | '''02''' | 1979 | [[Peter Mikulík]] | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]], [[Ladislav Chudík]] | Rozhovor s Hlaváčkom a Krajíčkom; dialóg o ženských komických dvojiciach; rozhovory so Studenkovou a Chudíkom. | ''Keby som bol vtáčkom''; ''Vaya con dios''; ''Nikto nevie čo ma bolí'' | 50 min |- | '''03''' | 1979 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]], [[Emília Vášáryová]], [[Magda Vášáryová|Magdaléna Vášáryová]] | Rozhovor s [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]] a so sestrami Vášáryovými. | ''Ježibaby''; ''Modrá serenáda'' | 49 min |- | '''04''' | 1980 | [[Peter Mikulík]] | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | Dialóg o pití a abstinentoch; ''Domček pod vodopádom''; Dočolomanského imitácie hereckých kolegov pri prednese ''Detvana''; s Dibarborom paródia ''20 000 míľ pod morom''. | ''V našej obci''; ''Keď som ešte nosil matrózové šaty''; ''Spievam si áriu'' | 49 min |- | '''05''' | 1980 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]], [[Viktor Kubal]] | Program v novom televíznom prostredí, ktoré Lasica a Satinský predstavujú ako svoj „jednoizbový byt“; scénka o prvej pomoci a rozhovor s vynálezcom Ing. Bobom Bobóom. | ''V jedálnom vozni''; ''Keď som išiel do lesa na drevo''; ''Jano bol chlap'' | 61 min |- | '''06''' | 1980 | [[Peter Mikulík]] | [[Gabo Zelenay]], [[Milan Kňažko]] | Dialóg o športe; Zelenay komentuje absurdné športové disciplíny. Druhá časť programu je venovaná Milanovi Kňažkovi, ženám a jeho obdivovateľkám. | ''Zelenay sa tráva''; ''Chcel by som byť''; ''Ach, to by boli vojny malebné'' | 88 min |- | '''07''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]], [[Jaroslav Filip]] | Jazykové reformy a dialóg o zrušení mäkčeňov; paródia televízneho vysielania po „inovácii“ slovenčiny; Kamila Magálová; scénka ''Pred popravou alebo Tupá sekera''; dialóg o noblese a rozhovor s Miroslavom Horníčkom. | ''Na výstave''; ''Bicykel''; ''Máš privysoké nároky''; ''Spomienky na Paríž''; ''Potkal jsem jelena'' | 39 min |- | '''08''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Viktor Kubal]], [[Zuzana Kronerová]], [[Vladimír Mináč]], [[Jaroslav Filip]] | Dialóg o ä, ü a ö; rozhovor s Viktorom Kubalom; Zuzana Kronerová a téma „typického Slováka“; scénky ''Jánošík'' a ''Dojíš, Ďuro, dojíš?''; rozhovor s Vladimírom Mináčom na tému humoru. | ''V našej obci''; ''Čerešne''; ''Bolo nás jedenásť'' | 58 min |- | '''09''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]] | Zasadnutie Medzinárodného výboru pre pomoc postihnutým prievanom; Lasica ako doc. Štefan Vincúr, CSc., výskumník športovej zdvorilosti; ''Kultúrna vložka: Telefón''. | ''Smola''; ''Fair play''; ''S vetrom opreteky''; ''Majstrovstvá'' | 74 min |- | '''10''' | 1982; prvé vysielanie začiatkom 1983 | [[Peter Mikulík]] | — | Cyklus ''Životopis'' – ''Rodinné pomery'', ''Osobné záľuby'', ''Pred spánkom''; ''Pridružená výroba''; záverečná scénka ''V mučiarni (Španielska čižma)''. | ''S deravou hlavičkou''; ''Jama'' | — |} Údaje v tabuľke vychádzajú zo spoločného porovnania knižného vydania RTVS, katalógu Českej televízie a programových anotácií STVR.<ref name="Kniha" /><ref name="CT" /><ref name="STVR-program" /> Desiata časť bola posledným pôvodným vydaním programu. STVR uvádza jej odvysielanie na začiatku roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> == Odvodené televízne relácie == Z pôvodných televíznych relácií vzniklo viacero skrátených a tematicky zostavených programov. Niektoré boli vytvorené už v období výroby pôvodného cyklu, ďalšie neskôr. Samotná Česká televízia pri viacerých položkách používa označenia „zkrácená verze“ alebo „zkrácený sestřih“.<ref name="CT" /> Odvodené programy nemajú jednotné všeobecne platné číslovanie. V nasledujúcom prehľade sa preto používajú iba identifikátory konkrétneho archívu, ak sú známe. Označenie napr. '''ČT-14''' znamená položku 14/20 v katalógu Českej televízie a nepredstavuje pôvodné poradové číslo relácie. Obyčajné reprízy nezmenenej verzie nie sú uvádzané ako samostatné programy. {| class="wikitable sortable" ! Rok verzie ! Archívna identifikácia ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Pôvodný materiál ! Stopáž ! Poznámka |- | neurčený | '''ČT-8''' | — | [[Miloš Kopecký]], [[Zdena Studenková]], [[Milan Kňažko]], [[Božidara Turzonovová]], [[Ladislav Chudík]] | najmenej časti 01, 02 a 06 | 31 min | Skrátený zostrih. |- | 1981 | '''ČT-9''' | — | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]] | časť 07 | 26 min | Skrátená verzia. |- | 1980 | '''ČT-12''' | — | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | časť 04 | — | Skrátená verzia z roku 1980. |- | 1980 / 1981 | '''ČT-13''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 39 min | Katalóg uvádza skrátenú verziu z roku 1981 a zároveň položku eviduje ako vyrobenú v roku 1980. |- | 1980 | '''ČT-14''' | — | [[Milan Kňažko]] | časť 06 | 45 min | Skrátená verzia Kňažkovej časti programu. |- | 1980 | '''ČT-15''' | — | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]] | časť 02 | 29 min | Skrátená verzia programu z roku 1979; Ladislav Chudík v nej nie je uvedený. |- | 1981 | '''ČT-16''' | — | [[Vladimír Mináč]] | časť 08 | 46 min | Skrátená verzia. |- | 1980 | '''ČT-17''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 46 min | Skrátená verzia. |- | 1981 | '''ČT-18''' | — | [[Miroslav Horníček]] | časť 07 | 29 min | Samostatný skrátený zostrih s Horníčkom. |- | 1982 | '''ČT-19''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 32 min | Skrátený zostrih z roku 1982. |- | 1981 | '''ČT-20''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 57 min | Skrátený zostrih z roku 1981. |} Všetky položky označené '''ČT-8 až ČT-20''' v tabuľke vychádzajú z jedného katalógu programu Českej televízie.<ref name="CT" /> === Ďalšie zostrihy evidované STVR === STVR eviduje aj odvodené programy mimo uvedeného katalógového označenia ČT. Medzi nimi sú zostrihy orientované na jednotlivých hostí alebo kombinujúce materiál z viacerých pôvodných relácií.<ref name="STVR-program" /> Doložený je napríklad zostrih s [[Kamila Magálová|Kamilou Magálovou]] a [[Miroslav Horníček|Miroslavom Horníčkom]] z materiálu časti 07, ako aj tematický '''Výber piesní''' obsahujúci vystúpenia [[Miloš Kopecký|Miloša Kopeckého]], [[Ladislav Chudík|Ladislava Chudíka]], [[Zdena Studenková|Zdeny Studenkovej]], [[Božidara Turzonovová|Božidary Turzonovovej]] a [[Milan Kňažko|Milana Kňažka]].<ref name="STVR-program" /> Verejné údaje neumožňujú vo všetkých prípadoch bezpečne určiť, či je konkrétna verzia evidovaná STVR totožná s niektorou skrátenou verziou vedenou v katalógu ČT. === Neskoršie spracovania === Existencia neskoršej vrstvy programu je doložená archívnym katalógom Slovenskej televízie, ktorý celý súbor ''Ktosi je za dverami'' datuje rokmi 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Samostatne je doložená približne polhodinová verzia s [[Michal Dočolomanský|Michalom Dočolomanským]] a [[František Dibarbora|Františkom Dibarborom]], uvádzaná ako program z roku '''1991''' v réžii '''Pavla Povodu ml.'''.<ref name="Povoda" /> Používa teda materiál pôvodnej časti 04 z roku 1980, ale je evidovaná ako samostatný neskorší program. Archívny katalóg Slovenskej televízie uvádza pri celom súbore programov troch režisérov – Petra Mikulíka, Pavla Povodu ml. a Jána Roháča.<ref name="STVR-katalog" /> Tento údaj sa však vzťahuje na celý archívny súbor 20 položiek z rokov 1978 – 1991, teda na pôvodné aj neskôr odvodené programy. [[Ján Roháč]] režíroval prvú pôvodnú reláciu,<ref name="Rohac" /> [[Peter Mikulík]] hlavnú časť pôvodného cyklu,<ref name="Mikulik" /> zatiaľ čo Pavol Povoda ml. je konkrétne doložený pri neskoršom spracovaní z roku 1991.<ref name="Povoda" /> == Gramofónové platne == Vydavateľstvo [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] vydalo dva albumy zostavené zo zvukovej stopy televíznych relácií. LP ''Ktosi je za dverami'' vyšlo v roku 1982 a ''Ktosi je za dverami 2'' v roku 1983.<ref name="LP1" /><ref name="LP2" /><ref name="LP-reedicia" /> Nešlo o nové štúdiové nahrávky rovnakých textov. Platne boli vytvorené zostrihom zvukovej stopy pôvodných televíznych programov. Prvá LP využíva materiál z pôvodných televíznych častí '''01 a 02'''; druhá LP materiál z častí '''04 a 06'''.<ref name="LP1" /><ref name="LP2" /><ref name="LP-reedicia" /> {| class="wikitable sortable" ! Názov ! Rok ! Vydavateľstvo ! Katalógové číslo ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Obsah ! Zdrojové TV časti ! Réžia |- | '''''Ktosi je za dverami''''' | 1982 | [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | '''9018 1293''' | [[Miloš Kopecký]], [[Ivan Krajíček]], [[Oldo Hlaváček]], [[Zdena Studenková]], [[Ladislav Chudík]] | '''A:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami je Miloš Kopecký''<br />'''B:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú Ivan Krajíček, Oldo Hlaváček, Zdena Studenková a Ladislav Chudík'' | '''01, 02''' | [[Peter Mikulík]] |- | '''''Ktosi je za dverami 2''''' | 1983 | [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | '''9018 1320''' | [[František Dibarbora]], [[Milan Kňažko]], [[Gabo Zelenay]], [[Michal Dočolomanský]] | '''A:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú František Dibarbora a Milan Kňažko''<br />'''B:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú Gabo Zelenay a Michal Dočolomanský'' | '''04, 06''' | — |} Na pôvodnom vydaní prvej platne je nahrávka charakterizovaná ako výber z rovnomenného cyklu zábavných programov Československej televízie v Bratislave. Nahrávky pochádzali z Vysokoškolského klubu a zo štúdia Československej televízie. Réžiu mal [[Peter Mikulík]], redaktorkou bola Elena Matulayová, zvukovým majstrom Juraj Filo, fotografie vytvoril Karol Dlugolinský a sprievodný text napísal Slávo Marušiak.<ref name="LP1" /> Obidva albumy boli v roku 2009 spoločne vydané na dvojCD ''Ktosi je za dverami 1 / Ktosi je za dverami 2'' (Forza Music/Opus, katalógové číslo '''91 0107-2'''). Reedícia rozdelila jednotlivé bloky pôvodných LP na samostatné zvukové stopy.<ref name="LP-reedicia" /> {| class="wikitable" ! Album ! # ! Stopa ! Stopáž |- | rowspan="6" | '''Ktosi je za dverami''' | 1 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 3:17 |- | 2 | ''Za dverami je Miloš Kopecký'' | 17:34 |- | 3 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 0:25 |- | 4 | ''Za dverami je Ivan Krajíček a Oldo Hlaváček'' | 7:10 |- | 5 | ''Za dverami je Zdena Studenková'' | 10:27 |- | 6 | ''Za dverami je Ladislav Chudík'' | 9:02 |- | rowspan="6" | '''Ktosi je za dverami 2''' | 1 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 9:52 |- | 2 | ''Za dverami je František Dibarbora'' | 4:47 |- | 3 | ''Za dverami je Milan Kňažko'' | 12:06 |- | 4 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 17:51 |- | 5 | ''Za dverami je Gabo Zelenay'' | 2:35 |- | 6 | ''Za dverami je Michal Dočolomanský'' | 4:40 |} Stopáže jednotlivých blokov vychádzajú z reedície z roku 2009.<ref name="LP-reedicia" /> == Kniha == V roku '''2021''' vydalo vydavateľstvo Media RTVS v spolupráci s vydavateľstvom Dixit knihu '''''Lasica & Satinský: Ktosi je za dverami – To najlepšie z legendárneho televízneho kabaretu'''''. Autormi publikovaných textov sú [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], editorom knihy bol [[Dušan Taragel]]. Publikácia má 240 strán a vyšla v pevnej väzbe s ISBN '''978-80-89662-38-8'''.<ref name="Kniha-biblio" /><ref name="Kniha-google" /> Kniha spracúva materiál pôvodného televízneho cyklu a člení ho podľa jeho desiatich pôvodných častí '''01 až 10'''. Obsahuje výber dialógov Lasicu a Satinského prepísaných z jednotlivých relácií, ukážky pôvodných scenárov nájdených v archíve RTVS, fotografie z nakrúcania a ďalšie archívne materiály.<ref name="Kniha" /><ref name="Kniha-STVR" /> Publikáciu otvára predhovor [[Zdeněk Svěrák|Zdeňka Svěráka]]. Ilustrácie vytvoril [[Jozef Gertli-Danglár]]. Súčasťou knihy je rozsiahly faktografický doslov venovaný vzniku relácie, návratu Lasicu a Satinského do televízie a vývoju jednotlivých častí programu. Knihu uzatvára posledný rozhovor s Milanom Lasicom, ktorý vznikol približne týždeň pred jeho smrťou a je venovaný okolnostiam vzniku, výroby a ukončenia programu.<ref name="Kniha-STVR" /> Publikácia tak okrem literárneho spracovania televíznych vystúpení predstavuje aj jeden z prameňov k rekonštrukcii pôvodného poradia a obsahu desiatich televíznych častí.<ref name="Kniha" /> V roku 2022 získalo vydavateľstvo Media RTVS za knihu cenu '''Panta Rhei Awards 2021''' v kategórii Životný štýl – kniha roka 2021.<ref name="Kniha-ocenenie" /> == Číslovanie a zachované verzie == Rozdiel medzi desiatimi pôvodnými časťami a väčším počtom archívnych položiek je príčinou rozdielneho číslovania relácie v televíznych databázach. RTVS pri histórii programu uvádza poslednú pôvodnú reláciu ako '''desiatu časť'''.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie zároveň člení pôvodný materiál na časti 01 – 10.<ref name="Kniha" /> Česká televízia však vo svojom katalógu vedie 20 položiek a medzi nimi výslovne uvádza skrátené verzie a zostrihy.<ref name="CT" /> Archívny katalóg Slovenskej televízie rovnako uvádza súbor 20 položiek z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Čísla používané v dnešných televíznych katalógoch preto nemusia zodpovedať pôvodnému poradiu relácií. Napríklad pôvodná časť 08 s Viktorom Kubalom, Zuzanou Kronerovou a Vladimírom Mináčom je v katalógu Českej televízie vedená ako epizóda 10/20, zatiaľ čo pôvodná časť 09 je vedená ako epizóda 11/20.<ref name="CT" /> Rovnako nie je možné automaticky považovať stopáž uvedenú v súčasnom televíznom katalógu za pôvodnú stopáž premiérovej verzie. Pri viacerých reláciách sa zachovali alebo vysielali verzie s rozdielnou dĺžkou. == Referencie == <references> <ref name="STVR-historia">[https://www.stvr.sk/novinky/zaujimavosti/274473/zaspominajte-si-na-ktosi-je-za-dverami-v-unikatnej-knihe-z-eshopu-rtvs STVR: ''Zaspomínajte si na Ktosi je za dverami v unikátnej knihe z eshopu RTVS''], 2021. História relácie; prvá časť na konci roku 1978, posledná desiata začiatkom roku 1983.</ref> <ref name="Kniha">[https://static.artforum.sk/media/products-files/0e/5c/163312-DB96189.pdf Milan Lasica, Július Satinský: ''Ktosi je za dverami'' – ukážka knihy], Media RTVS, 2021. Obsah a pôvodné členenie relácie na časti 01 – 10.</ref> <ref name="STVR-katalog">[https://www.stvr.sk/media/a542/file/item/sk/0000/zabava-a-hudba.5956.pdf Slovenská televízia: ''Zábava a hudba'' – archívny katalóg]. Záznam ''Ktosi je za dverami 1–20, 956´, 1978–1991''; námet a scenár Milan Lasica, Július Satinský; réžia Peter Mikulík, Pavol Povoda ml., Ján Roháč.</ref> <ref name="CT">[https://www.ceskatelevize.cz/porady/10238904897-ktosi-je-za-dverami/ Česká televize: ''Ktosi je za dverami'' – přehled dílů]. Katalóg evidovaných verzií programu; výrobné roky, hostia, stopáže a označenia skrátených verzií a zostrihov.</ref> <ref name="STVR-program">[https://www.stvr.sk/televizia/program/1177 STVR: ''Ktosi je za dverami'' – televízny program]. Programové anotácie relácie, hostia, piesne a obsah jednotlivých vysielaných verzií.</ref> <ref name="DennikN">[https://dennikn.sk/2612826/prosim-vas-drzte-sa-scenara-ajajaj-tam-nie-je-vysla-nova-kniha-lasicu-a-satinskeho/ Denník N: ''„Prosím vás, držte sa scenára! Ajajaj, tam nie je.“ Vyšla nová kniha Lasicu a Satinského''], 2021. Okolnosti návratu Lasicu a Satinského do televízie, úloha Jána Roháča a Sláva Marušiaka a vznik programu.</ref> <ref name="Rohac">[https://www.program.sk/program/6657541/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam pôvodného programu z roku 1978 s Mariánom Labudom, Božidarou Turzonovovou a Milošom Kopeckým; réžia Ján Roháč.</ref> <ref name="Mikulik">[https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/425131/vo-veku-84-rokov-zomrel-vyznamny-herec-reziser-a-pedagog-peter-mikulik STVR: ''Vo veku 84 rokov zomrel významný herec, režisér a pedagóg Peter Mikulík''], 2025. Prehľad tvorby Petra Mikulíka; medzi jeho významnými televíznymi programami je uvedený ''Ktosi je za dverami''.</ref> <ref name="Povoda">[https://www.program.sk/program/5080643/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam programu s Michalom Dočolomanským a Františkom Dibarborom, rok 1991; réžia Pavol Povoda ml.</ref> <ref name="LP1">[https://aukro.sk/lp-milan-lasica-julius-satinsky-ktosi-je-za-dverami-7067617167 Milan Lasica, Július Satinský – ''Ktosi je za dverami'', Opus 9018 1293]. Pôvodné LP vydanie z roku 1982; katalógové číslo, obsah platne, účinkujúci a realizačný štáb. Obal uvádza, že ide o výber z rovnomenného cyklu zábavných programov Československej televízie v Bratislave.</ref> <ref name="LP2">[https://www.discogs.com/master/1272135-Milan-Lasica-J%C3%BAlius-Satinsk%C3%BD-Ktosi-Je-Za-Dverami-2 Discogs: Milan Lasica, Július Satinský – ''Ktosi je za dverami 2'']. Diskografický záznam albumu; pôvodné vydanie Opus, katalógové číslo '''9018 1320''', Československo, 1983.</ref> <ref name="LP-reedicia">[https://www.supraphonline.cz/album/233508-ktosi-je-za-dverami-1-ktosi-je-za-dverami-2 Supraphonline: ''Ktosi je za dverami 1 / Ktosi je za dverami 2'']. Reedícia Forza Music/Opus, 2 CD, vydaná 26. októbra 2009, katalógové číslo 91 0107-2; zoznam stôp, stopáže a roky pôvodných nahrávok 1982 a 1983.</ref> <ref name="Kniha-biblio">[https://www.pantarhei.sk/339549-ktosi-je-za-dverami-milan-lasica-julius-satinsky Panta Rhei: ''Ktosi je za dverami'']. Media RTVS, 2021; 240 strán; pevná väzba; ISBN 978-80-89662-38-8.</ref> <ref name="Kniha-google">[https://books.google.com/books/about/Lasica_Satinsk%C3%BD_Ktosi_je_za_dverami.html?id=lE3IzwEACAAJ Google Books: ''Lasica & Satinský: Ktosi je za dverami – To najlepšie z legendárneho televízneho kabaretu'']. Milan Lasica, Július Satinský; editor Dušan Taragel; Media RTVS v spolupráci s Vydavateľstvom Dixit, 2021.</ref> <ref name="Kniha-STVR">[https://www.stvr.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/274185_rtvs-vydava-exkluzivnu-knihu-legendarneho-kabaretu-ktosi-je-za-dverami STVR: ''RTVS vydáva exkluzívnu knihu legendárneho kabaretu Ktosi je za dverami''], 12. november 2021. Informácie o obsahu knihy, archívnych materiáloch, ilustráciách, doslove a poslednom rozhovore s Milanom Lasicom.</ref> <ref name="Kniha-ocenenie">[https://www.stvr.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/289308_rtvs-ziskala-ocenenie-panta-rhei-awards-2021-za-knihu-ktosi-je-za-dverami STVR: ''RTVS získala ocenenie Panta Rhei Awards 2021 za knihu Ktosi je za dverami''], 2022. Cena v kategórii Životný štýl – kniha roka 2021.</ref> </references> 66cizyj41apq1dn8stgp2knhyti958q 8359027 8359026 2026-08-23T02:28:54Z ~2026-45999-14 303529 Upravy udajov o odvodenych relaciach 8359027 wikitext text/x-wiki '''Ktosi je za dverami''' bol slovenský televízny zábavno-hudobný a kabaretný program autorskej a hereckej dvojice [[Milan Lasica]] – [[Július Satinský]], vyrábaný Československou televíziou v Bratislave. Program spájal autorské dialógy a scénky Lasicu a Satinského, rozhovory s pozvanými hosťami a piesne. Významným hudobným spolupracovníkom relácie bol [[Jaroslav Filip]], ktorý sa v nej najprv objavil ako hosť a neskôr sa stal pravidelným spoluúčinkujúcim.<ref name="STVR-program" /> Pôvodný cyklus tvorilo desať programov. Prvú časť odvysielala Československá televízia na konci roku 1978 a poslednú, desiatu, začiatkom roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie programu z roku 2021 zachytáva desať pôvodných častí označených 01 až 10 a obsahuje prepisy ich dialógov a scénok.<ref name="Kniha" /> Popri pôvodných reláciách vznikali aj skrátené verzie, tematické výbery a nové zostrihy staršieho materiálu. Archívny katalóg Slovenskej televízie preto pod názvom ''Ktosi je za dverami'' eviduje širší súbor 20 programových položiek s celkovou stopážou 956 minút z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Číslovanie niektorých televíznych archívov preto nemožno stotožňovať s poradím desiatich pôvodných častí. Zvuk televíznych relácií bol použitý aj na dvoch gramofónových albumoch vydavateľstva [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]], ''Ktosi je za dverami'' (1982) a ''Ktosi je za dverami 2'' (1983). Obidva albumy predstavujú zostrihy zvukovej stopy pôvodných televíznych programov, nie nové štúdiové nahrávky scénok.<ref name="LP-reedicia" /> == Vznik programu == Návratu Lasicu a Satinského na televíznu obrazovku predchádzalo ich vystúpenie v silvestrovskom programe Československej televízie v roku 1977. Režisér [[Ján Roháč]], ktorý s dvojicou spolupracoval už predtým, ich presadil aj do tohto programu. Úspech vystúpenia následne vytvoril priestor na vznik samostatnej relácie.<ref name="DennikN" /> Námet na pravidelný program s Lasicom a Satinským presadzoval v bratislavskej televízii dramaturg Slávo Marušiak.<ref name="DennikN" /> Prvú časť ''Ktosi je za dverami'' z roku 1978 režíroval [[Ján Roháč]].<ref name="Rohac" /> Režisérom hlavnej časti pôvodného cyklu sa následne stal [[Peter Mikulík]], s ktorého menom STVR reláciu spája aj vo svojom prehľade jeho televíznej tvorby.<ref name="Mikulik" /> Prvé programy mali charakter živého kabaretného predstavenia s publikom a vznikali v bratislavskom V-klube. Neskôr sa relácia presunula do televíznych štúdií a jej forma sa postupne menila.<ref name="Kniha" /><ref name="STVR-program" /> == Pôvodné televízne relácie == Poradie častí 01 až 10 a ich obsah vychádzajú predovšetkým z knižného vydania relácie.<ref name="Kniha" /> Výrobné roky, hostí a stopáže zachovaných verzií uvádza katalóg Českej televízie.<ref name="CT" /> Podrobnosti o hosťoch, scénkach a piesňach dopĺňajú programové anotácie STVR.<ref name="STVR-program" /> Stopáže uvedené v tabuľke sú '''stopáže konkrétnych verzií evidovaných v katalógu Českej televízie'''. Nemožno ich vo všetkých prípadoch považovať za pôvodnú premiérovú stopáž, pretože z jednotlivých relácií sa zachovalo alebo neskôr vysielalo viac strihových verzií.<ref name="CT" /> {| class="wikitable sortable" ! Č. ! Rok ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Obsah ! Piesne ! Stopáž evidovaná ČT |- | '''01''' | 1978 | [[Ján Roháč]] | [[Marián Labuda]], [[Božidara Turzonovová]], [[Miloš Kopecký]] | Úvodný dialóg o dverách a mamutovi a rozhovory s hosťami. Program vznikol ako predstavenie vo V-klube. | ''Pieseň o hrebeni''; ''Chanson d'amour''; ''Chodidlá'' | 64 min |- | '''02''' | 1979 | [[Peter Mikulík]] | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]], [[Ladislav Chudík]] | Rozhovor s Hlaváčkom a Krajíčkom; dialóg o ženských komických dvojiciach; rozhovory so Studenkovou a Chudíkom. | ''Keby som bol vtáčkom''; ''Vaya con dios''; ''Nikto nevie čo ma bolí'' | 50 min |- | '''03''' | 1979 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]], [[Emília Vášáryová]], [[Magda Vášáryová|Magdaléna Vášáryová]] | Rozhovor s [[Jaroslav Filip|Jaroslavom Filipom]] a so sestrami Vášáryovými. | ''Ježibaby''; ''Modrá serenáda'' | 49 min |- | '''04''' | 1980 | [[Peter Mikulík]] | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | Dialóg o pití a abstinentoch; ''Domček pod vodopádom''; Dočolomanského imitácie hereckých kolegov pri prednese ''Detvana''; s Dibarborom paródia ''20 000 míľ pod morom''. | ''V našej obci''; ''Keď som ešte nosil matrózové šaty''; ''Spievam si áriu'' | 49 min |- | '''05''' | 1980 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]], [[Viktor Kubal]] | Program v novom televíznom prostredí, ktoré Lasica a Satinský predstavujú ako svoj „jednoizbový byt“; scénka o prvej pomoci a rozhovor s vynálezcom Ing. Bobom Bobóom. | ''V jedálnom vozni''; ''Keď som išiel do lesa na drevo''; ''Jano bol chlap'' | 61 min |- | '''06''' | 1980 | [[Peter Mikulík]]<br />pomocná réžia: '''Pavol Povoda ml.''' | [[Gabo Zelenay]], [[Milan Kňažko]] | Dialóg o športe; Zelenay komentuje absurdné športové disciplíny. Druhá časť programu je venovaná Milanovi Kňažkovi, ženám a jeho obdivovateľkám. | ''Zelenay sa tráva''; ''Chcel by som byť''; ''Ach, to by boli vojny malebné'' | 88 min |- | '''07''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]], [[Jaroslav Filip]] | Jazykové reformy a dialóg o zrušení mäkčeňov; paródia televízneho vysielania po „inovácii“ slovenčiny; Kamila Magálová; scénka ''Pred popravou alebo Tupá sekera''; dialóg o noblese a rozhovor s Miroslavom Horníčkom. | ''Na výstave''; ''Bicykel''; ''Máš privysoké nároky''; ''Spomienky na Paríž''; ''Potkal jsem jelena'' | 39 min |- | '''08''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Viktor Kubal]], [[Zuzana Kronerová]], [[Vladimír Mináč]], [[Jaroslav Filip]] | Dialóg o ä, ü a ö; rozhovor s Viktorom Kubalom; Zuzana Kronerová a téma „typického Slováka“; scénky ''Jánošík'' a ''Dojíš, Ďuro, dojíš?''; rozhovor s Vladimírom Mináčom na tému humoru. | ''V našej obci''; ''Čerešne''; ''Bolo nás jedenásť'' | 58 min |- | '''09''' | 1981 | [[Peter Mikulík]] | [[Jaroslav Filip]] | Zasadnutie Medzinárodného výboru pre pomoc postihnutým prievanom; Lasica ako doc. Štefan Vincúr, CSc., výskumník športovej zdvorilosti; ''Kultúrna vložka: Telefón''. | ''Smola''; ''Fair play''; ''S vetrom opreteky''; ''Majstrovstvá'' | 74 min |- | '''10''' | 1982; prvé vysielanie začiatkom 1983 | [[Peter Mikulík]] | — | Cyklus ''Životopis'' – ''Rodinné pomery'', ''Osobné záľuby'', ''Pred spánkom''; ''Pridružená výroba''; záverečná scénka ''V mučiarni (Španielska čižma)''. | ''S deravou hlavičkou''; ''Jama'' | — |} Údaje v tabuľke vychádzajú zo spoločného porovnania knižného vydania RTVS, katalógu Českej televízie a programových anotácií STVR.<ref name="Kniha" /><ref name="CT" /><ref name="STVR-program" /> Desiata časť bola posledným pôvodným vydaním programu. STVR uvádza jej odvysielanie na začiatku roku 1983.<ref name="STVR-historia" /> == Odvodené televízne relácie == Z pôvodných televíznych relácií vznikali samostatné skrátené verzie, tematické výbery a nové kombinácie materiálu z viacerých častí. Niektoré z nich obsahovali aj nové spojovacie alebo moderátorské vstupy Lasicu a Satinského a predstavovali tak nový televízny program, nie iba skrátenie pôvodnej relácie.<ref name="STVR-vyber" /><ref name="STVR-pesnicky" /> Odvodené programy nemajú jednotné všeobecne platné číslovanie. V nasledujúcom prehľade sa preto používa ich názov alebo opis a, ak existuje, identifikácia konkrétneho televízneho archívu. Označenie napr. '''ČT-14''' znamená položku 14/20 v katalógu Českej televízie a nepredstavuje pôvodné poradové číslo relácie. {| class="wikitable sortable" ! Rok ! Identifikácia / označenie ! Réžia ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Pôvodný materiál ! Stopáž ! Charakteristika |- | '''1982''' | '''Výber piesní z relácií Ktosi je za dverami''' | [[Peter Mikulík]] | [[Miloš Kopecký]], [[Ladislav Chudík]], [[Zdena Studenková]], [[Božidara Turzonovová]], [[Milan Kňažko]] | najmenej časti 01, 02 a 06 | zachované vysielacie verzie majú rozdielnu dĺžku | Samostatný tematický program zostavený zo speváckych vystúpení z pôvodných relácií. Starší materiál prepájali nové vstupy Lasicu a Satinského, takže program obsahoval aj novo nakrútený obrazový materiál.<ref name="STVR-vyber" /><ref name="STVR-pesnicky" /> |- | neurčený | '''ČT-8''' | — | [[Miloš Kopecký]], [[Zdena Studenková]], [[Milan Kňažko]], [[Božidara Turzonovová]], [[Ladislav Chudík]] | najmenej časti 01, 02 a 06 | 31 min | Česká televízia ho označuje ako skrátený zostrih. Zostava účinkujúcich zodpovedá programu ''Výber piesní'', bez porovnania záznamov však nemožno potvrdiť totožnosť konkrétneho strihu.<ref name="CT" /> |- | '''1979/1980''' | zostrih Hlaváček – Krajíček – Studenková | — | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]] | časť 02 | — | STVR ho výslovne označuje ako zostrih relácie ''Ktosi je za dverami''. Z pôvodnej časti 02 v ňom nie je uvedený [[Ladislav Chudík]].<ref name="STVR-zostrih-HKS" /> |- | '''1980''' | '''ČT-15''' | — | [[Oldo Hlaváček]], [[Ivan Krajíček]], [[Zdena Studenková]] | časť 02 | 29 min | Česká televízia ho eviduje ako skrátenú verziu programu z roku 1979. Obsahovo zodpovedá zostrihu evidovanému STVR, totožnosť konkrétneho strihu však nie je doložená.<ref name="CT" /> |- | '''1980''' | '''ČT-12''' | — | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | časť 04 | — | Skrátená verzia pôvodnej časti 04.<ref name="CT" /> |- | '''1980''' | '''ČT-14''' | — | [[Milan Kňažko]] | časť 06 | 45 min | Skrátená verzia zameraná na časť programu s Milanom Kňažkom.<ref name="CT" /> |- | '''1980''' | '''ČT-17''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 46 min | Česká televízia ju eviduje ako skrátenú verziu.<ref name="CT" /> |- | '''1980/1981''' | '''ČT-13''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 39 min | Katalóg ČT uvádza skrátenú verziu z roku 1981, zároveň položku eviduje ako vyrobenú v roku 1980.<ref name="CT" /> |- | '''1981''' | zostrih Magálová – Horníček | [[Peter Mikulík]] | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]], [[Jaroslav Filip]] | časť 07 | približne 60 min v zachovanom vysielaní | STVR ho výslovne označuje ako zostrih pôvodnej relácie. Obsahuje scénku ''Pred popravou alebo Tupá sekera'', pieseň [[Jaroslav Filip|Jaroslava Filipa]] ''Spomínam na Paríž'' a rozšírenú časť rozhovoru s Miroslavom Horníčkom.<ref name="STVR-zostrih-MH" /> |- | '''1981''' | '''ČT-9''' | — | [[Kamila Magálová]], [[Miroslav Horníček]] | časť 07 | 26 min | Ďalšia, výrazne kratšia skrátená verzia materiálu časti 07.<ref name="CT" /> |- | '''1981''' | Horníček | — | [[Miroslav Horníček]] | časť 07 | — | STVR eviduje samostatný program sústredený na Miroslava Horníčka.<ref name="STVR-Hornicek" /> |- | '''1981''' | '''ČT-18''' | — | [[Miroslav Horníček]] | časť 07 | 29 min | Skrátený zostrih zameraný na Miroslava Horníčka. Nie je doložené, či ide o totožný strih ako samostatná verzia evidovaná STVR.<ref name="CT" /> |- | '''1981''' | Mináč – Horníček | — | [[Vladimír Mináč]], [[Miroslav Horníček]] | časti 08 a 07 | — | Samostatne evidovaná kombinácia materiálu z dvoch rôznych pôvodných relácií.<ref name="STVR-Minac-Hornicek" /> |- | '''1981''' | '''ČT-16''' | — | [[Vladimír Mináč]] | časť 08 | 46 min | Skrátená verzia zameraná na Vladimíra Mináča.<ref name="CT" /> |- | '''1981''' | '''ČT-20''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 57 min | Skrátený zostrih z roku 1981.<ref name="CT" /> |- | '''1982''' | '''ČT-19''' | — | bližšie neurčení | neidentifikované | 32 min | Skrátený zostrih z roku 1982.<ref name="CT" /> |- | '''1991''' | Dočolomanský – Dibarbora | '''Pavol Povoda ml.''' | [[Michal Dočolomanský]], [[František Dibarbora]] | časť 04 | približne 30 min | Samostatne evidované neskoršie spracovanie materiálu pôvodnej časti 04.<ref name="Povoda" /> |} Katalóg Českej televízie obsahuje viaceré odvodené verzie medzi svojimi dvadsiatimi položkami a priamo ich označuje ako skrátené verzie alebo zostrihy.<ref name="CT" /> STVR zároveň eviduje ďalšie zostrihy pod samostatnými programovými záznamami, takže katalóg ČT nemožno považovať za úplný zoznam všetkých odvodených televíznych verzií.<ref name="STVR-zostrih-HKS" /><ref name="STVR-zostrih-MH" /><ref name="STVR-Minac-Hornicek" /> Archívny katalóg Slovenskej televízie uvádza pri celom súbore ''Ktosi je za dverami'' 20 programových položiek s celkovou stopážou 956 minút z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Ako režisérov pri celom súbore uvádza [[Peter Mikulík|Petra Mikulíka]], Pavla Povodu ml. a [[Ján Roháč|Jána Roháča]]. [[Ján Roháč]] režíroval prvú pôvodnú reláciu, [[Peter Mikulík]] hlavnú časť pôvodného cyklu. Pavol Povoda ml. sa na pôvodnom cykle podieľal aj ako pomocný režisér a pri neskoršom spracovaní z roku 1991 je uvedený ako režisér.<ref name="STVR-katalog" /><ref name="Povoda" /> == Gramofónové platne == Vydavateľstvo [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] vydalo dva albumy zostavené zo zvukovej stopy televíznych relácií. LP ''Ktosi je za dverami'' vyšlo v roku 1982 a ''Ktosi je za dverami 2'' v roku 1983.<ref name="LP-reedicia" /><ref name="LP2" /> Nešlo o nové štúdiové nahrávky rovnakých textov. Platne boli vytvorené zostrihom zvukovej stopy pôvodných televíznych programov. Prvá LP využíva materiál z pôvodných televíznych častí '''01 a 02'''; druhá LP materiál z častí '''04 a 06'''.<ref name="LP-reedicia" /> {| class="wikitable sortable" ! Názov ! Rok ! Vydavateľstvo ! Katalógové číslo ! Hostia / ďalší účinkujúci ! Obsah ! Zdrojové TV časti ! Réžia |- | '''''Ktosi je za dverami''''' | 1982 | [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | '''9018 1293''' | [[Miloš Kopecký]], [[Ivan Krajíček]], [[Oldo Hlaváček]], [[Zdena Studenková]], [[Ladislav Chudík]] | '''A:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami je Miloš Kopecký''<br />'''B:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú Ivan Krajíček, Oldo Hlaváček, Zdena Studenková a Ladislav Chudík'' | '''01, 02''' | [[Peter Mikulík]] |- | '''''Ktosi je za dverami 2''''' | 1983 | [[Opus (hudobné vydavateľstvo)|Opus]] | '''9018 1320''' | [[František Dibarbora]], [[Milan Kňažko]], [[Gabo Zelenay]], [[Michal Dočolomanský]] | '''A:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú František Dibarbora a Milan Kňažko''<br />'''B:''' ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský''; ''Za dverami sú Gabo Zelenay a Michal Dočolomanský'' | '''04, 06''' | — |} Obidva albumy boli v roku 2009 spoločne vydané na dvojCD ''Ktosi je za dverami 1 / Ktosi je za dverami 2'' (Forza Music/Opus, katalógové číslo '''91 0107-2'''). Reedícia rozdelila jednotlivé bloky pôvodných LP na samostatné zvukové stopy.<ref name="LP-reedicia" /> {| class="wikitable" ! Album ! # ! Stopa ! Stopáž |- | rowspan="6" | '''Ktosi je za dverami''' | 1 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 3:17 |- | 2 | ''Za dverami je Miloš Kopecký'' | 17:34 |- | 3 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 0:25 |- | 4 | ''Za dverami je Ivan Krajíček a Oldo Hlaváček'' | 7:10 |- | 5 | ''Za dverami je Zdena Studenková'' | 10:27 |- | 6 | ''Za dverami je Ladislav Chudík'' | 9:02 |- | rowspan="6" | '''Ktosi je za dverami 2''' | 1 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 9:52 |- | 2 | ''Za dverami je František Dibarbora'' | 4:47 |- | 3 | ''Za dverami je Milan Kňažko'' | 12:06 |- | 4 | ''Pred dverami sú Milan Lasica a Július Satinský'' | 17:51 |- | 5 | ''Za dverami je Gabo Zelenay'' | 2:35 |- | 6 | ''Za dverami je Michal Dočolomanský'' | 4:40 |} Stopáže jednotlivých blokov vychádzajú z reedície z roku 2009.<ref name="LP-reedicia" /> == Kniha == V roku '''2021''' vydalo vydavateľstvo Media RTVS v spolupráci s vydavateľstvom Dixit knihu '''''Lasica & Satinský: Ktosi je za dverami – To najlepšie z legendárneho televízneho kabaretu'''''. Autormi publikovaných textov sú [[Milan Lasica]] a [[Július Satinský]], editorom knihy bol [[Dušan Taragel]]. Publikácia má 240 strán a vyšla v pevnej väzbe s ISBN '''978-80-89662-38-8'''.<ref name="Kniha-biblio" /><ref name="Kniha-google" /> Kniha spracúva materiál pôvodného televízneho cyklu a člení ho podľa jeho desiatich pôvodných častí '''01 až 10'''. Obsahuje výber dialógov Lasicu a Satinského prepísaných z jednotlivých relácií, ukážky pôvodných scenárov nájdených v archíve RTVS, fotografie z nakrúcania a ďalšie archívne materiály.<ref name="Kniha" /><ref name="Kniha-STVR" /> Publikáciu otvára predhovor [[Zdeněk Svěrák|Zdeňka Svěráka]]. Ilustrácie vytvoril [[Jozef Gertli-Danglár]]. Súčasťou knihy je rozsiahly faktografický doslov venovaný vzniku relácie, návratu Lasicu a Satinského do televízie a vývoju jednotlivých častí programu. Knihu uzatvára posledný rozhovor s Milanom Lasicom, ktorý vznikol približne týždeň pred jeho smrťou a je venovaný okolnostiam vzniku, výroby a ukončenia programu.<ref name="Kniha-STVR" /> Publikácia tak okrem literárneho spracovania televíznych vystúpení predstavuje aj jeden z prameňov k rekonštrukcii pôvodného poradia a obsahu desiatich televíznych častí.<ref name="Kniha" /> V roku 2022 získalo vydavateľstvo Media RTVS za knihu cenu '''Panta Rhei Awards 2021''' v kategórii Životný štýl – kniha roka 2021.<ref name="Kniha-ocenenie" /> == Číslovanie a zachované verzie == Rozdiel medzi desiatimi pôvodnými časťami a väčším počtom archívnych položiek je príčinou rozdielneho číslovania relácie v televíznych databázach. RTVS pri histórii programu uvádza poslednú pôvodnú reláciu ako '''desiatu časť'''.<ref name="STVR-historia" /> Knižné vydanie zároveň člení pôvodný materiál na časti 01 – 10.<ref name="Kniha" /> Česká televízia však vo svojom katalógu vedie 20 položiek a medzi nimi výslovne uvádza skrátené verzie a zostrihy.<ref name="CT" /> Archívny katalóg Slovenskej televízie rovnako uvádza súbor 20 položiek z rokov 1978 – 1991.<ref name="STVR-katalog" /> Čísla používané v dnešných televíznych katalógoch preto nemusia zodpovedať pôvodnému poradiu relácií. Napríklad pôvodná časť 08 s Viktorom Kubalom, Zuzanou Kronerovou a Vladimírom Mináčom je v katalógu Českej televízie vedená ako epizóda 10/20, zatiaľ čo pôvodná časť 09 je vedená ako epizóda 11/20.<ref name="CT" /> Rovnako nie je možné automaticky považovať stopáž uvedenú v súčasnom televíznom katalógu za pôvodnú stopáž premiérovej verzie. Pri viacerých reláciách sa zachovali alebo vysielali verzie s rozdielnou dĺžkou. == Referencie == <references> <ref name="STVR-historia">[https://www.stvr.sk/novinky/zaujimavosti/274473/zaspominajte-si-na-ktosi-je-za-dverami-v-unikatnej-knihe-z-eshopu-rtvs STVR: ''Zaspomínajte si na Ktosi je za dverami v unikátnej knihe z eshopu RTVS''], 2021. História relácie; prvá časť na konci roku 1978, posledná desiata začiatkom roku 1983.</ref> <ref name="Kniha">[https://static.artforum.sk/media/products-files/0e/5c/163312-DB96189.pdf Milan Lasica, Július Satinský: ''Ktosi je za dverami'' – ukážka knihy], Media RTVS, 2021. Obsah a pôvodné členenie relácie na časti 01 – 10.</ref> <ref name="STVR-katalog">[https://www.stvr.sk/media/a542/file/item/sk/0000/zabava-a-hudba.5956.pdf Slovenská televízia: ''Zábava a hudba'' – archívny katalóg]. Záznam ''Ktosi je za dverami 1–20, 956´, 1978–1991''; námet a scenár Milan Lasica, Július Satinský; réžia Peter Mikulík, Pavol Povoda ml., Ján Roháč.</ref> <ref name="CT">[https://www.ceskatelevize.cz/porady/10238904897-ktosi-je-za-dverami/ Česká televize: ''Ktosi je za dverami'' – přehled dílů]. Katalóg evidovaných verzií programu; výrobné roky, hostia, stopáže a označenia skrátených verzií a zostrihov.</ref> <ref name="STVR-program">[https://www.stvr.sk/televizia/program/1177 STVR: ''Ktosi je za dverami'' – televízny program]. Programové anotácie relácie, hostia, piesne a obsah jednotlivých vysielaných verzií.</ref> <ref name="STVR-vyber">[https://www.stvr.sk/televizia/program/1177/198257 STVR: ''Ktosi je za dverami – Výber piesní'']. Samostatne evidovaný výber piesní z relácií ''Ktosi je za dverami''; účinkujú Zdena Studenková, Milan Kňažko, Božidara Turzonovová, Miloš Kopecký a Ladislav Chudík.</ref> <ref name="STVR-pesnicky">[https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/359917/mlada-zdena-studenkova-ako-spevacka-pamatate-si-ju STVR: ''Mladá Zdena Studenková ako speváčka. Pamätáte si ju?''], 2024. Informácie o piesňach a spojovacích vstupoch v programe.</ref> <ref name="STVR-zostrih-HKS">[https://www.stvr.sk/televizia/program/23181/613469 STVR: ''Ktosi je za dverami'']. Samostatný zostrih s Oldom Hlaváčkom, Ivanom Krajíčkom a Zdenou Studenkovou.</ref> <ref name="STVR-zostrih-MH">[https://www.stvr.sk/televizia/program/1177/613467 STVR: ''Ktosi je za dverami'']. Zostrih relácie s Kamilou Magálovou a Miroslavom Horníčkom; obsahuje scénku ''Pred popravou alebo Tupá sekera'', pieseň [[Jaroslav Filip|Jaroslava Filipa]] ''Spomínam na Paríž'' a rozšírenú časť rozhovoru s Miroslavom Horníčkom.</ref> <ref name="STVR-Hornicek">[https://www.stvr.sk/televizia/program/23181/616037 STVR: ''Ktosi je za dverami'']. Samostatne evidovaný program s Miroslavom Horníčkom.</ref> <ref name="STVR-Minac-Hornicek">[https://www.stvr.sk/televizia/program/23181/616038 STVR: ''Ktosi je za dverami'']. Samostatne evidovaný program s Vladimírom Mináčom a Miroslavom Horníčkom.</ref> <ref name="DennikN">[https://dennikn.sk/2612826/prosim-vas-drzte-sa-scenara-ajajaj-tam-nie-je-vysla-nova-kniha-lasicu-a-satinskeho/ Denník N: ''„Prosím vás, držte sa scenára! Ajajaj, tam nie je.“ Vyšla nová kniha Lasicu a Satinského''], 2021. Okolnosti návratu Lasicu a Satinského do televízie, úloha Jána Roháča a Sláva Marušiaka a vznik programu.</ref> <ref name="Rohac">[https://www.program.sk/program/6657541/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam pôvodného programu z roku 1978 s Mariánom Labudom, Božidarou Turzonovovou a Milošom Kopeckým; réžia Ján Roháč.</ref> <ref name="Mikulik">[https://www.stvr.sk/novinky/osobnosti/425131/vo-veku-84-rokov-zomrel-vyznamny-herec-reziser-a-pedagog-peter-mikulik STVR: ''Vo veku 84 rokov zomrel významný herec, režisér a pedagóg Peter Mikulík''], 2025. Prehľad tvorby Petra Mikulíka; medzi jeho významnými televíznymi programami je uvedený ''Ktosi je za dverami''.</ref> <ref name="Povoda">[https://www.program.sk/program/5080643/ Program.sk: ''Ktosi je za dverami'']. Záznam programu s Michalom Dočolomanským a Františkom Dibarborom, rok 1991; réžia Pavol Povoda ml.</ref> <ref name="LP2">[https://www.discogs.com/master/1272135-Milan-Lasica-J%C3%BAlius-Satinsk%C3%BD-Ktosi-Je-Za-Dverami-2 Discogs: Milan Lasica, Július Satinský – ''Ktosi je za dverami 2'']. Diskografický záznam albumu; Opus 9018 1320, Československo, 1983.</ref> <ref name="LP-reedicia">[https://www.supraphonline.cz/album/233508-ktosi-je-za-dverami-1-ktosi-je-za-dverami-2 Supraphonline: ''Ktosi je za dverami 1 / Ktosi je za dverami 2'']. Reedícia Forza Music/Opus, 2 CD, vydaná v roku 2009; zoznam stôp, stopáže a roky pôvodných nahrávok 1982 a 1983.</ref> <ref name="Kniha-biblio">[https://www.pantarhei.sk/339549-ktosi-je-za-dverami-milan-lasica-julius-satinsky Panta Rhei: ''Ktosi je za dverami'']. Media RTVS, 2021; 240 strán; pevná väzba; ISBN 978-80-89662-38-8.</ref> <ref name="Kniha-google">[https://books.google.com/books/about/Lasica_Satinsk%C3%BD_Ktosi_je_za_dverami.html?id=lE3IzwEACAAJ Google Books: ''Lasica & Satinský: Ktosi je za dverami – To najlepšie z legendárneho televízneho kabaretu'']. Milan Lasica, Július Satinský; editor Dušan Taragel; Media RTVS v spolupráci s Vydavateľstvom Dixit, 2021.</ref> <ref name="Kniha-STVR">[https://www.stvr.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/274185_rtvs-vydava-exkluzivnu-knihu-legendarneho-kabaretu-ktosi-je-za-dverami STVR: ''RTVS vydáva exkluzívnu knihu legendárneho kabaretu Ktosi je za dverami''], 2021. Informácie o obsahu knihy, archívnych materiáloch, ilustráciách, doslove a poslednom rozhovore s Milanom Lasicom.</ref> <ref name="Kniha-ocenenie">[https://www.stvr.org/aktualne-oznamy-tlacove-spravy-pr/289308_rtvs-ziskala-ocenenie-panta-rhei-awards-2021-za-knihu-ktosi-je-za-dverami STVR: ''RTVS získala ocenenie Panta Rhei Awards 2021 za knihu Ktosi je za dverami''], 2022. Cena v kategórii Životný štýl – kniha roka 2021.</ref> </references> 1jacabixvwj47ih2raopip68pg9s9kv Diskusia s redaktorom:~2026-45939-43 3 754902 8359035 2026-08-23T06:08:00Z Scholastikos 174170 /* Ján Štrba (kňaz) */ nová sekcia 8359035 wikitext text/x-wiki == Ján Štrba (kňaz) == {{Urgentne upraviť autor|Ján Štrba (kňaz)}} --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:08, 23. august 2026 (UTC) urg.: treba doplniť zdroje do samotného textu; + schematizmy nie sú úplne zdroje v zmysle 2NNSZ, lebo sú triviálne (sú tam všetci kňazi); + treba viac preformulovať text, teraz je len s minimálnymi úpravami prevzatý z jedného webu (copyvio) --[[Redaktor:Scholastikos|Sᴄʜᴏʟᴀsᴛɪᴋᴏs]] ([[Diskusia s redaktorom:Scholastikos|diskusia]]) 06:08, 23. august 2026 (UTC) n5pz6lwq4lkqt42a98mcaj55597zrhg Dvorský kanál (prítok Mikulášskeho kanála) 0 754903 8359041 2026-08-23T08:03:34Z Pe3kZA 39673 základ 8359041 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dvorský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dvory nad Žitavou]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | source_type = Prameň | source_location = [[Dvory nad Žitavou]] | source_elevation = cca 129 | source_lat_d = 47.9893 | source_long_d = 18.3001 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | mouth_location = ([[Stará Žitava]]), [[Dvory nad Žitavou]] | mouth_elevation = cca 115 | mouth_lat_d = 47.9838 | mouth_long_d = 18.2614 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dvorský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Je prítokom bezmenného kanála, vedúceho do [[Stará Žitava|Starej Žitavy]]<ref name=vku/>, má súhrnnú dĺžku približne 8 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhozápadnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Hronská pahorkatina]] a časti [[Hurbanovské terasy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|129}}<ref name=Tm/> Od prameňa v poľnohospodárskej oblasti južne od [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesty I/75]] tečie lokalitou Pri semerovskej ceste najskôr juhovýchodným, následne juhozápadným smerom.<ref name=vku/> Ľavostranne odbočuje prepojenie s [[Turecký kanál|Tureckým kanálom]] a v priamom smere pokračuje lokalitou Stredný hon.<ref name=mcz/> Priberá ľavostranný Turecký kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.976019,18.295515,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref> a cez Ištenešovu pustatinu<ref name=mcz/> tečie lemovaný riedkym porastom úrodnou rovinou s minimálnym prevýšením. V strednej časti priberá významný ľavostranný prítok, rovnako nazvaný Dvorský kanál, ktorý tečie od Áčovho majera severozápadným smerom oblasťou Stredný hon. Táto vetva má približne {{Km|3|m|w}}, podobne ako vyššie popisovaný tok. Od sútoku vodný tok tečie západoseverozápadným smerom oblasťou Krátky hon k obci [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Pred obcou tečie okrajom farmy a následne vteká do intravilánu, kde vedie juhozápadnou časťou zástavby. Križuje [[Cesta II. triedy 511 (Slovensko)|cestu II/511]]<ref name=Tm/>, stáča sa na severozápad a na okraji intravilánu, v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}} ľavostranne ústi do bezmenného kanála v povodí [[Stará Žitava|Starej Žitavy]], ktorá je súčasťou širšieho povodia [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dvorský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím obce [[Dvory nad Žitavou]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716247&ds=1&x=18.2981828&y=47.9782061&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Žitavy}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Dvory nad Žitavou]] 28tth88y3uau54ogkrazgzd86zzxycl 8359043 8359041 2026-08-23T08:04:33Z Pe3kZA 39673 /* Priebeh toku */ dopl. 8359043 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dvorský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dvory nad Žitavou]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | source_type = Prameň | source_location = [[Dvory nad Žitavou]] | source_elevation = cca 129 | source_lat_d = 47.9893 | source_long_d = 18.3001 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | mouth_location = ([[Stará Žitava]]), [[Dvory nad Žitavou]] | mouth_elevation = cca 115 | mouth_lat_d = 47.9838 | mouth_long_d = 18.2614 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dvorský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Je prítokom bezmenného kanála, vedúceho do [[Stará Žitava|Starej Žitavy]]<ref name=vku/>, má súhrnnú dĺžku približne 8 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhozápadnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Hronská pahorkatina]] a časti [[Hurbanovské terasy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|129}}<ref name=Tm/> Od prameňa v poľnohospodárskej oblasti južne od [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesty I/75]] tečie lokalitou Pri semerovskej ceste najskôr juhovýchodným, následne juhozápadným smerom.<ref name=vku/> Ľavostranne odbočuje prepojenie s [[Turecký kanál|Tureckým kanálom]] a v priamom smere pokračuje lokalitou Stredný hon.<ref name=mcz/> Priberá ľavostranný Turecký kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.976019,18.295515,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref> a cez Ištenešovu pustatinu<ref name=mcz/> tečie lemovaný riedkym porastom úrodnou rovinou s minimálnym prevýšením. V strednej časti priberá významný ľavostranný prítok, rovnako nazvaný Dvorský kanál, ktorý tečie od Áčovho majera severozápadným smerom oblasťou Stredný hon. Táto vetva má približne {{Km|3|m|w}}, podobne ako vyššie popisovaný tok. Od sútoku vodný tok tečie západoseverozápadným smerom oblasťou Krátky hon k obci [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Pred obcou tečie okrajom farmy a následne vteká do intravilánu, kde vedie juhozápadnou časťou zástavby. Križuje [[Cesta II. triedy 511 (Slovensko)|cestu II/511]]<ref name=Tm/>, stáča sa na severozápad a na okraji intravilánu, v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}} ľavostranne ústi do Mikulášskeho kanála v povodí [[Stará Žitava|Starej Žitavy]], ktorá je súčasťou širšieho povodia [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dvorský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím obce [[Dvory nad Žitavou]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716247&ds=1&x=18.2981828&y=47.9782061&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Žitavy}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Dvory nad Žitavou]] rufufypp4v0fvimgnou05l0kx0heizr 8359045 8359043 2026-08-23T08:10:50Z Pe3kZA 39673 korekcia 8359045 wikitext text/x-wiki {{Geobox | River <!-- *** Heading *** --> | name = Dvorský kanál | other_name = | category = vodný tok <!-- *** Image *** --> | image = | image_caption = <!-- *** Name *** --> | etymology = | nickname = <!-- *** Country etc. *** --> | country = Slovensko | country1 = | country_flag = 1 | state = | region = [[Nitriansky kraj|Nitriansky]] | region1 = | district = [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]] | district1 = | commune = | municipality = [[Dvory nad Žitavou]] | municipality1 = | municipality2 = | municipality3 = <!-- *** Family *** --> | parent = | tributary_left = | tributary_right = | landmark = <!-- *** Locations *** --> | source = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | source_type = Prameň | source_location = [[Dvory nad Žitavou]] | source_elevation = cca 129 | source_lat_d = 47.9893 | source_long_d = 18.3001 | mouth = [[Podunajská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] | mouth_location = Mikulášsky kanál ([[Stará Žitava]]), [[Dvory nad Žitavou]] | mouth_elevation = cca 115 | mouth_lat_d = 47.9838 | mouth_long_d = 18.2614 <!-- *** Dimensions *** --> | length = cca 8 | width = | depth = | watershed = | discharge = | discharge_location = | discharge_max = | discharge_min = <!-- *** Maps *** --> | map = | map_background = | map_caption = Poloha ústia | map_locator = Nitriansky kraj <!-- *** Websites *** --> | commons = | statistics = | website = <!-- *** Footnotes *** --> | footnotes = <!-- *** Leftover data, please report if some important non-empty fields get here *** --> | length_imperial = | watershed_imperial = | discharge_max_imperial = | discharge_min_imperial = | source_elevation_imperial = | mouth_elevation_imperial = | discharge_imperial = | discharge1_imperial = <!-- *** Footnotes *** --> | free = VII. | free_type = Rád toku | free_label = Rád toku | free1 = | free1_type = Hydrologické poradie | free1_label = Hydrologické poradie | free2 = <!--4-21-18-11--> | free2_type = Číslo hydronyma | free2_label = Číslo hydronyma | free3 = [[Povodie Váhu|Váh]] | free3_type = Povodie | free3_label = Povodie }} '''Dvorský kanál'''<ref name=UGK/><ref name=Tm/> je vodný tok v [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatine]]<ref name=GP>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) | url = https://apl.geology.sk/temapy/ | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava | jazyk = }}</ref> na území okresu [[Nové Zámky (okres)|Nové Zámky]]. Je prítokom Mikulášskeho kanála, vedúceho do [[Stará Žitava|Starej Žitavy]]<ref name=vku/>, má súhrnnú dĺžku približne 8 km a je tokom VII. rádu. == Priebeh toku == Vodný tok pramení na juhozápadnom okraji [[Podunajská pahorkatina|Podunajskej pahorkatiny]], jej podcelku [[Hronská pahorkatina]] a časti [[Hurbanovské terasy]]<ref name=G>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = Bratislava}}</ref>, východne od obce [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=mcz/>, v nadmorskej výške približne {{Mnm|129}}<ref name=Tm/> Od prameňa v poľnohospodárskej oblasti južne od [[Cesta I. triedy 75 (Slovensko)|cesty I/75]] tečie lokalitou Pri semerovskej ceste najskôr juhovýchodným, následne juhozápadným smerom.<ref name=vku/> Ľavostranne odbočuje prepojenie s [[Turecký kanál|Tureckým kanálom]] a v priamom smere pokračuje lokalitou Stredný hon.<ref name=mcz/> Priberá ľavostranný Turecký kanál<ref name=UGK>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky | odkaz na autora = | titul = Základná mapa | url = https://zbgis.skgeodesy.sk/mapka/sk/zakladna-mapa?pos=47.976019,18.295515,15 | vydavateľ = Úrad geodézie, kartografie a katastra SR | miesto = Bratislava | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | jazyk = }}</ref> a cez Ištenešovu pustatinu<ref name=mcz/> tečie lemovaný riedkym porastom úrodnou rovinou s minimálnym prevýšením. V strednej časti priberá významný ľavostranný prítok, rovnako nazvaný Dvorský kanál, ktorý tečie od Áčovho majera severozápadným smerom oblasťou Stredný hon. Táto vetva má približne {{Km|3|m|w}}, podobne ako vyššie popisovaný tok. Od sútoku vodný tok tečie západoseverozápadným smerom oblasťou Krátky hon k obci [[Dvory nad Žitavou]]<ref name=vku>{{Citácia knihy | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = TM 156: Hronská pahorkatina – Nové Zámky: turistická a cyklistická mapa 1:50 000 | vydanie = 2 | vydavateľ = VKÚ Harmanec | miesto = Kynceľová | rok = 2022 | počet strán = | url = https://maps.travelvirtual.eu/mapplic_map/tm-156-hronska-pahorkatina-nove-zamky/ | isbn = 978-80-99934-41-3 | kapitola = | strany = | jazyk = }}</ref>. Pred obcou tečie okrajom farmy a následne vteká do intravilánu, kde vedie juhozápadnou časťou zástavby. Križuje [[Cesta II. triedy 511 (Slovensko)|cestu II/511]]<ref name=Tm/>, stáča sa na severozápad a na okraji intravilánu, v nadmorskej výške približne {{Mnm|115}} ľavostranne ústi do Mikulášskeho kanála v povodí [[Stará Žitava|Starej Žitavy]], ktorá je súčasťou širšieho povodia [[Váh]]u.<ref name=Tm>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Mapový portál HIKING.SK | url = https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink | vydavateľ = Denník N | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> Dvorský kanál pramení a preteká iba katastrálnym územím obce [[Dvory nad Žitavou]] v [[Nové Zámky (okres)|okrese Nové Zámky]] v [[Nitriansky kraj|Nitrianskom kraji]].<ref name=mcz>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Turistická mapa | url = https://mapy.com/sk/turisticka?source=osm&id=1015716247&ds=1&x=18.2981828&y=47.9782061&z=14 | vydavateľ = sk.mapy.cz | dátum vydania = | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2026-08-23 | miesto = | jazyk = }}</ref> == Referencie == {{Referencie}} == Pozri aj == * [[Podunajská pahorkatina]], [[Hronská pahorkatina]], [[Hurbanovské terasy]] == Externé odkazy == * [https://mapy.dennikn.sk/?x=18.26146&y=47.98392&ref=permalink Poloha na turistickej mape] {{Vodné toky v povodí Starej Žitavy}} [[Kategória:Vodné toky v Podunajskej pahorkatine]] [[Kategória:Povodie Váhu]] [[Kategória:Vodné toky v okrese Nové Zámky]] [[Kategória:Dvory nad Žitavou]] c5ifmjhbit1uf5koj5n153geve6av8q Diskusia ku kategórii:Železnice Slovenskej republiky 15 754904 8359136 2026-08-23T10:54:17Z ~2026-46097-09 303545 Vytvorená stránka „Dobrý deň, chcem sa opýtať či mi bola účtovaná správna suma za lístok pre dve deti 12 a 14 ročné?20.8.2026 som s nimi ako babka cestovala z Dolných Krškán do Nových Zámkov a platila som sumu 8 eur. Internet nemám a lístok som nemala kde kúpiť!!! Kamarátka mi kúpila z Nových Zámkov do Břeclavy  a tam som platila 10 eur.Cena lístka je určite neprimeraná ku dĺžke trasy!Prosím vysvetlite mi keď tu mám deti na prázdninách a takto mi...“ 8359136 wikitext text/x-wiki Dobrý deň, chcem sa opýtať či mi bola účtovaná správna suma za lístok pre dve deti 12 a 14 ročné?20.8.2026 som s nimi ako babka cestovala z Dolných Krškán do Nových Zámkov a platila som sumu 8 eur. Internet nemám a lístok som nemala kde kúpiť!!! Kamarátka mi kúpila z Nových Zámkov do Břeclavy  a tam som platila 10 eur.Cena lístka je určite neprimeraná ku dĺžke trasy!Prosím vysvetlite mi keď tu mám deti na prázdninách a takto mi železnice znepríjemňujú život.Pri spiatočnej ceste sme mali meškanie 62 minút! To je normálne ? S pozravom Kováčová z Dolných Krškán --[[Špeciálne:Príspevky/&#126;2026-46097-09|&#126;2026-46097-09]] ([[Diskusia s redaktorom:&#126;2026-46097-09|diskusia]]) 10:54, 23. august 2026 (UTC) j14xeu7k2vxkumzw13f925k8n7xscze